Via Campesina European Coordination CEPTA Centrum pre trvaloudržateľné Nový výskum odhaľuje zaberanie pôdy v rozvojových krajinách štátmi EÚ December 2008 Zhrnutie Európska únia (EÚ) využíva každoročne viac ako 16 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy na produkciu krmovín a biopalív pre automobilovú dopravu. Táto plocha predstavuje celkovú ornú pôdu Nemecka a Maďarska dohromady. Suverénne najväčšia časť pôdy je určená na pestovanie sóje, ktorá je importovaná do Európy primárne ako krmivo, avšak čím ďalej tým viac sa využíva aj na produkciu biopalív. Väčšina uvedenej pôdy sa nachádza v Južnej Amerike, kde súčasný narastajúci dopyt po tejto komodite predstavuje hlavný hnací motor deštrukcie lesných ekosystémov, emisií skleníkových plynov a nárastu vidieckych konfliktov. Plocha, ktorú v súčasnosti potrebuje EÚ na produkciu biopalív a krmovín, prevyšuje celkovú plochu celosvetového ročného odlesňovania. 1 Tento výskum 2 je zameraný na európsku ekologickú stopu pre krmivá a biopalivá. Hlavnou plodinou využívanou na výrobu biodízlu v EÚ je repka olejná (56%), ktorá sa pestuje na viac ako dvoch miliónoch hektárov poľnohospodárskej pôdy. Sójový olej sa v EÚ podieľa na 1 Organizácia FAO odhaduje, že každoročne je zničených 13 miliónov hektárov lesa. Odlesňovanie sa podieľa 20 % na celosvetových emisiách CO 2 (IPCC, 2007) viac ako celkové emisie skleníkových plynov v EÚ. http://eurlex.europa.eu/lexuriserv/lexuriserv.do?uri=com:2008:0645:fin:en:pdf 2 Výskum organizácie Priatelia Zeme a Via Campesina (združuje 24 farmárskych a vidieckych organizácií zo 14 európskych krajín) ako súčasť projektu Feeding and Fuelling Europe financovaného EÚ.
produkcii biodízlu 17 %-tami a palmový olej, ktorého produkcia je spájaná s rozsiahlym odlesňovaním a veľkými emisiami skleníkových plynov v Ázii, tvorí hlavnú zložku u 7% biodízlu. Nemecko je najväčším spotrebiteľom biodízlu, nakoľko využíva takmer 3800 miliónov litrov (2007), čo zodpovedá celkovej spotrebe v ostatných krajinách EÚ. Najviac živočíšnych produktov v rámci EÚ konzumujú ľudia na Cypre, v Španielsku a v Dánsku. Tieto krajiny trvale využívajú 340 m 2, 253 m 2 a v prípade Dánska 243 m 2 poľnohospodárskej pôdy v zahraničí na jedného obyvateľa, pričom tieto údaje zahŕňajú iba pôdu určenú na produkciu sóje, využívanej ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Slovenský konzument využíva vyše 180 m 2 pôdy. Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia na to, aby si udržali súčasný trend stravovania, spolu potrebujú na pestovanie sóje 4,5 milióna hektárov pôdy. Táto plocha zodpovedá takmer trojnásobku ornej pôdy na Slovensku. Európskym konzumentom sú zamlčiavané fakty o tom, že väčšina tejto sóje je geneticky modifikovaná (GM), nakoľko súčasná legislatíva ohľadom povinnosti označovania GM produktov nemyslí na produkty, akými sú krmoviny. Medzinárodná organizácia Priatelia Zeme a organizácia Via Campesina sú presvedčené, že ak chce EÚ seriózne pristupovať k problematike klimatických zmien, straty biodiverzity, ľudských práv a potravinovej krízy, musí zredukovať svoju závislosť na dovoze sóje a zastaviť pestovanie poľnohospodárskych plodín za účelom intenzívnej produkcie biopalív. Úvod Produkcia sóje je jedným z najväčších hnacích motorov odlesňovania v Južnej Amerike a je spájaná s rozšírenou environmentálnou degradáciou, zvýšeným používaním pesticídov, násilím a porušovaním ľudských práv lokálnych komunít a farmárov a potravinovou neistotou. Keďže Európa je hlavným importérom sóje z Južnej Ameriky, hrá pri tejto expanzii hlavnú úlohu. Uvedený výskum bol zameraný na tzv. ekologickú stopu (footprint) spotreby živočíšnych produktov a hlavných biopalív v EÚ. V rámci neho bola sledovaná plocha pôdy využívanej na produkciu sóje, palmového oleja a cukrovej trstiny určených na ich výrobu. Okrem iného bolo taktiež zistené, že EÚ využíva na produkciu sóje 14 miliónov hektárov pôdy, z ktorej 87 % sa nachádza v Brazílii a v Argentíne.
Celková plocha krmív a biopalív (ha) Sója Repka olejná Palma olejná Cukrová trstina Spolu Krajina pôvodu Krajiny EÚ 2,180,203 2,180,203 USA 1,862,353 1,862,353 Kanada 291,924 291,924 Argentína 4,423,376 4,423,376 Brazília 6,883,057 125,138 7,008,195 Paraguaj 423,405 423,405 Uruguaj 41,849 41,849 Indonézia/Malajzia 114,661 114,661 Iné 145,132 145,132 Celková plocha 14,071,096 2,180,203 114,661 125,138 16,491,098 Plocha potrebná na uspokojenie dopytu po živočíšnych produktoch a biopalivách v EÚ (ha x 1000) 2154 2180 145 114 Krajiny EÚ USA a Kanada Južná Amerika Indonézia/Malajzia Iné 11897 Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia využívajú najviac pôdy na produkciu sóje, avšak v prepočte na jedného obyvateľa spotrebúva najväčšiu plochu na jej pestovanie Cyprus, Španielsko a Dánsko, kde sa konzumuje najväčšie množstvo živočíšnych produktov. Najväčším odberateľom sóje v EÚ je intenzívny chov ošípaných a hydiny.
Spotreba sójového mäsa podľa živočíšneho sektora 4% 10% 5% 8% 32% 41% Dobytok - mäso Dobytok - mlieko Ošípané Hydina - brojlery Hydina - nosnice Iné zvieratá vrátane domácich Spotreba bravčového, kuracieho a hovädzieho mäsa na obyvateľa Bulharsko Rumunsko Litva Slovensko Grécko Estónsko Lotyšsko Fínsko Švédsko Surovina používaná na produkciu biopalív v EÚ 11% 7% Veľká Británia Slovinsko Česka republika 26% 5 6% Repkový olej Sójový olej Iná surovina Palmový olej Maďarsko Poľsko Taliansko Holandsko kg/obyvateľ Francúzsko Nemecko Belgicko a Luxembursko Malta Portugalsko Rakúsko Írsko Španielsko Dánsko Cyprus 0,00 50,00 100,00 150,00
Sója a odlesňovanie Za posledných 15 rokov sa produkcia sóje v Južnej Amerike viac ako zdvojnásobila. Brazília je jej druhým najväčším exportérom, pričom viac ako polovica brazílskej produkcie je koncentrovaná v centrálnej a južnej časti krajiny, na územiach, ktoré boli donedávna pokryté prírodnými ekosystémami. Okolo 16 % amazonských pralesov a 60 % lúčnych ekosystémov Cerrado už bolo zničených. Po poklese tempa odlesňovania v roku 2007 naštartoval súčasný nárast ceny sóje ďalšiu vlnu odlesňovania, čo vyústilo v období medzi augustom 2007 a augustom 2008 do zničenia 770 000 hektárov lesa. Odhaduje sa, že do roku 2020 môže expanzii pestovania sóje padnúť za obeť ďalších 9,6 milióna hektárov ekosystémov Cerrado a do roku 2050 40 % amazonských dažďových pralesov. Odlesňovanie zapríčiňuje 18 % svetových emisií skleníkových plynov viac ako celkové množstvo emisií produkovaných v EÚ. Zníženie emisií z odlesňovania bude preto nevyhnutnou požiadavkou v boji proti globálnemu otepľovaniu. Odlesňovanie sa stalo jednou z hlavných tém celosvetových klimatických rozhovorov a EÚ sa zaviazala najneskôr do roku 2030 zastaviť celosvetový úbytok rozlohy lesov a zredukovať do roku 2020 odlesňovanie v tropických oblastiach minimálne o 50% v porovnaní zo súčasným stavom. Priatelia Zeme zastávajú názor, že EÚ nebude schopná naplniť tieto ciele bez zohľadnenia jednej z najväčších príčin odlesňovania spotreby krmovín a biopalív. Sója a potravinová kríza Veľké plochy poľnohospodárskej pôdy v Južnej Amerike, ktoré sa pôvodne využívali na pestovanie základných plodín, boli prenechané na produkciu sóje. Napríklad v Argentíne sa s expanziou sóje dramaticky zredukovala plocha pestovania iných plodín. Výmera plochy, na ktorej bola pestovaná ryža sa znížila o 44 %, kukurice o 26 %, pšenice o 3 % a slnečnice o 34 %. To viedlo k dramatickému nárastu cien základných potravín, ako napríklad ceny ryže o 130 % a šošovice o viac ako 270 %. Drobní farmári a domorodé komunity sú premiestňovaní z pôdy, na ktorej hospodárili po dlhé desaťročia. Toto znižuje diverzitu systému drobných farmárov, ktorí sa podieľajú veľkým podielom na produkcii základných potravín konzumovaných v Brazílii. Expanzia sóje spôsobila redukciu počtu rodinných fariem a tým znížila potravinovú bezpečnosť. Celosvetovo zaberajú krmoviny až tretinu ornej pôdy. Dopyt po živočíšnych produktoch vytvára tlak na pôdu a pretláča do popredia pestovanie krmovín, najmä sóje, pričom táto skutočnosť bola identifikovaná ako hlavná príčina súčasnej potravinovej krízy. Geneticky modifikovaná sója Prevažná väčšina sóje v Latinskej Amerike je pestovaná z GM osiva od firmy Monsanto. Je známa ako Roundup Ready, pričom vyžaduje od farmárov používanie intenzívnejších
pestovateľských postupov. Táto sója je geneticky modifikovaná, aby tolerovala herbicíd Roundup (účinná látka - glyfosfát), ktorý zničí všetky okolité rastliny až na samotnú plodinu. Vládne údaje však v súčasnosti potvrdzujú, že závislosť na tejto technológii viedla k vývoju herbicídne-tolerantných burín. Ako následok narastá množstvo používaného herbicídu Roundup, ako aj starších a škodlivejších herbicídov ako 2,4-D (zložka neslávneho Agent Orange) a Atrazin (zakázaný v EU zo zdravotných dôvodov). Glyfosfát sa stal hlavným zdrojom znečistenia, pričom kontaminuje povrchové a podpovrchové vody, ohrozuje ľudské zdravie a zabíja ostatnú vegetáciu. Používanie pesticídov, ktoré sa následne zhromažďujú v potravinovom reťazci, prináša výrazné zdravotné riziká pre dotknuté komunity. U ľudí žijúcich v blízkosti sójových plantáží sa prejavujú pokračujúce zdravotné problémy vrátane neustálych bolestí hlavy, kožných vyrážok, žalúdočných problémov, narastajúcich počtov potratov a detí narodených s vrodenými deformáciami. Údaje vlád krajín produkujúcich najväčšie množstvá sóje jasne dokumentujú, že používanie pesticídov sa s používaním GM sóje neznižuje. Tento dokument vznikol vďaka finančnej podpore Európskej komisie. Za obsah tohto dokumentu je zodpovedná výhradne organizácia CEPTA a nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za názor Európskej komisie. Ing. Andrej Devečka Koordinátor projektu Feeding and Fuelling Europe CEPTA Centrum pre trvaloudžateľné alternatívy kontakt: tel:+421-905973650 mail: devecka@cepta.sk