Snímka 1

Prepis

1 Využívanie poľnohospodárskej a lesníckej biomasy na energetické účely v podmienkach SR. Súčasný stav a možnosti. ENEF Banská Bystrica

2 Úvod Rastlinná biomasa z poľnohospodárstva a lesníctva jeden z najperspektívnejších zdrojov alternatívnej energie v nastávajúcom období sa očakáva jej významné zastúpenie medzi ostatnými obnoviteľnými zdrojmi energie

3 Energia z biomasy Rastlinná biomasa, tzv. fytomasa a dendromasa sa na Slovensku využíva na: výrobu tepelnej energie (drevná štiepka, palivové drevo, slamnatá biomasa, energetické plodiny) vykurovanie, či ohrev teplej vody, sušiarenstvo ako doplnkový zdroj v tepelných elektrárňach výrobu biopalív (MERO, bioetanol) výrobu elektrickej energie kogeneráciou v bioplynových staniciach

4 Potenciál biomasy Druh biomasy Množstvo t Energetický potenciál Poľnohospodárska biomasa ,6 na spaľovanie Lesná dendromasa ,8 Drevospracujúci priemysel Biomasa na výrobu biopalív Komunálny drevný odpad ,6 Výlisky a výpalky pri výrobe biopalív ,4 Exkrementy hospodárskych zvierat Účelovo pestovaná biomasa ,6 na výrobu energie včítane bielych plôch Spolu PJ Zdroj: MP SR, Akčný plán využívania biomasy na roky

5 Energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy podľa krajov SR Biomasa rastlinná Biomasa živočíšna Biomasa spolu Kraj produkcia energetický produkcia energetický energetický v tis.t potenciál v tis.t potenciál potenciál GW h TJ GW h TJ GW h TJ Bratislavský 217, ,6 71,8 258,5 917, ,5 Trnavský 916, ,5 427, , , ,6 Trenčiansky 276, ,7 240,6 866, , ,1 Nitriansky 1 640, ,1 433, , , ,3 Žilinský 190, ,9 275,6 992, , ,2 Banskobystrický 617, ,0 341, , , ,0 Prešovský 392, , , , ,4 Košický 738, ,6 231,2 832, , ,2 SR spolu 4 990, , , , , ,3 Zdroj: TSUP Rovinka

6 Energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy podľa krajov SR Viac ako 1/3 energetického potenciálu poľnohospodárskej biomasy v SR pripadá na Nitriansky kraj a až 63 % pripadá na tri kraje Nitriansky Trnavský Košický

7 Energia z biomasy z poľnohospodárstva a lesníctva 2007 OZE Elektrina Teplo GWh TJ drevo, drevný odpad, ostatný tuhý odpad bioplyn z organických látok 0 3 bioplyn z čov ostatný bioplyn 2 4 Zdroj: Štatistický úrad SR

8 Biomasa na výrobu elektrickej energie z bioplynu Bioplynové stanice využívajú biomasu z poľnohospodárskej výroby. Z rastlinnej výroby: - kukuričná siláž (bežné osevné postupy) - alebo trávna siláž (z TTP) Zo živočíšnej výroby: - exkrementy hospodárskych zvierat. SR poľnohospodárske a podnikateľské BPS

9 Ročná produkcia biomasy živočíšneho pôvodu v krajoch v tis. ton tis.t BA TT TN NR ZA BB PO KE Zdroj: TSUP Rovinka

10 Trávnatá biomasa na produkciu bioplynu Nadzemná biomasa trávnych porastov predstavuje potenciálny zdroj obnoviteľnej energie. Podľa VÚTPHP v Banskej Bystrici je možné z nevyužívaných ha TTP využiť na pestovanie surovín pre výrobu bioplynu okolo 60 %, čo predstavuje výmeru ha. Pri obsahu sušiny 18 % trávneho porastu sa môže dosiahnuť úroda 18 t.ha -1, čo predstavuje celkovú produkciu 3,2 mil. ton. Pri výťažnosti 95 m 3 bioplynu z 1 t trávnej hmoty - produkcia 307,8 mil. m 3 bioplynu, čo pri jeho výhrevnosti 25 MJ.m 3 predstavuje energetický potenciál TJ.

11 Prieskum nevyužívaných TTP Využitie trávnej fytomasy na výrobu energie je jedným zo spôsobov ako využiť plochy TTP v horských a podhorských oblastiach, ktoré nie sú využívané na produkciu krmovín. Pre určenie podielu nevyužívaných plôch TTP bol uskutočnený prieskum na vybraných poľnohospodárskych podnikoch hospodáriacich v podhorských oblastiach. Prieskumom na týchto podnikoch bol zistený stav v zastúpení nevyužívaných plôch TTP

12 Výmera nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy podľa krajov Kraj Orná pôda ha Poľnoh. pôda ha Z toho nevyužitá ha Podiel % Bratislavský ,26 15 Nitrianský ,29 8 Trnavský ,01 12 Trenčianský ,58 32 Banskobystrický ,64 21 Žilinský ,54 42 Prešovský ,36 25 Košický ,88 10 Spolu ,56 19 Zdroj: TSUP Rovinka

13 Podpora cez Program rozvoja vidieka V opatrení Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam sa podporuje doplnková výrobu vrátane využívania OZE. Projekty sú hodnotené s prihliadnutím na výrobu bioplynu spracovaním: odpadov z vlastnej živočíšnej výroby biologicky rozložiteľného odpadu odpadu z rastlinnej výroby ako aj špecifických odpadov z potravinárskej výroby a kafilérií. V roku 2009 bolo v rámci tohto opatrenia zmluvne ošetrených 9 projektov výstavby poľnohospodárskych bioplynových staníc

14 Biomasa na výrobu tepla Biomasa má veľkú perspektívu pri výrobe tepla pre vykurovanie najmä v centrálnych vykurovacích systémoch vo forme: drevných peliet štiepok slamy a v domácnostiach vo forme palivového dreva, peliet a brikiet. Riešením zvýšeného využívania biomasy je spaľovanie v tepelných elektrárňach a kombinovanej výrobe elektriny a tepla.

15 Poľnohospodárska biomasa na výrobu tepla Na spaľovanie sa javia veľmi perspektívne energetické druhy tráv. Napríklad: cirok sudánsky, kostrava trsteníkovitá, chrastnica trsteníkovitá. Z netradičných plodín, ktoré sa na Slovensku nepestujú, alebo iba minimálne: láskavec, ozdobnica čínska (jej pestovanie u nás je zatiaľ bezvýznamné, viac menej pokusne), štiavec kŕmny (na Slovensku sa pestuje iba na niekoľkých desiatkach ha). Pestovať je možné aj ďalšie plodiny, ktoré však pre svoj malý význam zatiaľ nepripadajú do úvahy.

16 Využitie slamy Najvýznamnejší zdroj biomasy pre energetické využitie spaľovaním tvorí slama poľnohospodárskych plodín husto siatych obilnín, kukurice, repky, slnečnice sena z nevyužívaných trvalých trávnych porastov

17 Ostatná biomasa vhodná na spaľovanie Odpadová drevná biomasa z ovocných sadov a vinohradov Drevná biomasa z náletov z TTP. Energetický potenciál, stanovený na základe priemernej výhrevnosti biomasy 14 MJ.kg -1, predstavuje 48,40 PJ. (Podľa: Pepich, Š.: Výroba tepla z poľnohospodárskej biomasy. In: Energia verzus poľnohospodárska biomasa možnosti a príklady. Bratislava. 2010)

18 Celková ročná produkcia poľnohospodárskej biomasy vhodnej na spaľovanie Plodina Produkcia biomasy Energetický potenciál t za rok TJ hustosiate obilniny kukurica slnečnica repka sady vinohrady nálet z TTP spolu Zdroj: TSÚP Rovinka

19 Ročná produkcia jednotlivých druhov biomasy na spaľovanie v t podľa krajov obilná slama kukuričná slama slnečnicová slama repková slama sady vinohrady TTP Zdroj: TSUP Rovinka 500 produkcia v tis.t BA TT TN NI ZA BB PO KE

20 Podpora výroby tepla z Programu rozvoja vidieka V rámci PRV, opatrení Modernizácia fariem je podpora projektov na využitie OZE s výnimkou veternej, vodnej a solárnej energie za podmienky, že prevažnú časť vyrobenej energie konečný prijímateľ spotrebuje vo vlastnom podniku. V rámci opatrenia bolo v roku 2009 zmluvne ošetrených 31 projektov, z toho je 13 určených na stavebné investície na spracovanie biomasy.

21 Energia z lesnej dendromasy Využiteľný potenciál lesnej biomasy (dendromasy) v SR predstavuje ročne hodnotu 2,46 mil. ton s energetickým ekvivalentom 26,8 PJ. Významným zdrojom energeticky využiteľného drevného odpadu je aj drevospracujúci priemysel, ktorý vytvára 1,84 mil. ton drevného odpadu ročne.

22 Energia z lesnej dendromasy Drevná biomasa je v podmienkach Slovenska minimálne v strednodobom výhľade najvýznamnejším potenciálom s možnosťou krytia až 9 % spotreby prvotných energetických zdrojov. V roku 2008 bolo vyprodukovaných 190 tis. ton štiepok 690 tis. ton palivového dreva

23 Výroba a dodávky energetickej štiepky Rok 2009 skutočnosť t Rok 2010 plán t výroba energetickej štiepky dodávky energetickej štiepky Zdroj: Lesy SR š. p.

24 Dendromasa z náletov Ďalším zdrojom dendromasy pre energetické využitie sú existujúce porasty drevín, ktoré vznikli najmä prírodnou sukcesiou lesných drevín na dlhodobo neobhospodarovaných poľnohospodárskych pozemkoch, ktorých ročný využiteľný potenciál je 352 tis. ton s energetickou hodnotou 3,9 PJ.

25 Rýchlorastúce dreviny Ako posledné, ale v súčasnosti najviac skloňované spomeniem rýchlorastúce dreviny pestované na poľnohospodárskej pôde. Na Slovensku sú najperspektívnejšími vŕba a topoľ. Drevnú biomasu možno využiť nielen na výrobu tepla, elektrickej energie a tiež na výrobu kvapalných a plynných biopalív v závislosti od rozvoja technológií a ekonomickej efektívnosti jednotlivých spôsobov využitia, tzv. biopalív II. generácie.

26 Biomasa na výrobu biopalív Rozvoj biopalív v súčasnom období významne ovplyvňuje dopyt po poľnohospodárskych plodinách. Najzreteľnejšie sa to prejavuje pri repke, kukurici a pšenici. Plodiny, ktoré sa doteraz používali na ľudskú výživu a kŕmenie hospodárskych zvierat nachádzajú nové uplatnenie pri výrobe biopalív.

27 Biomasa na výrobu biopalív Výroba biopalív na Slovensku sa začala už v roku V posledných rokoch rokoch sa plochy repky na energetické účely medziročne zvyšovali, dosiahli 29,0 % až 41,9 % podiel z celkovej výmery repky. V prognózovanom období sa plochy repky olejnej budú zvyšovať v závislosti od zväčšovania výrobných kapacít metylesteru z repkového oleja (ďalej iba MERO ), ako aj lisovacích kapacít, ktorých je na domácom trhu nedostatok.

28 Prognóza zabezpečenia surovín na výrobu MERO Prognóza Ukazovateľ 2008/ / / / / / /15 Výmera repky (ha) Úroda repky (t/ha) 2,72 2,5 2,55 2,6 2,65 2,71 2,76 Produkcia repky Ročná kapacita (t) Zdroj: VUEPP

29 Výroba bioetanolu Pri výrobe bioetanolu v SR základnou surovinou je kukurica, ktorej sa ročne spotrebuje cca 300 tisíc ton. Vedľajším produktom pri výrobe bioetanolu sú sušené liehovarnícke výpalky, tzv. DDGS, ktoré nájdu svoje ďalšie uplatnenie v krmivárskom sektore (pre hovädzí dobytok, ošípané i hydinu). Nehrozí tak znečistenie okolitého prostredia žiadnymi odpadovými látkami. Ročne sa vyprodukuje približne 90 tisíc ton DDGS.

30 Výroba bioetanolu V súčasnom období na Slovensku bioetanol vyrábajú tri firmy BGV Stará Ľubovňa, IRAF Prietrž a ENVIRAL Leopoldov. Výroba bioetanolu Produkcia kukurice na bioetanol vzrástla o 200 tis. ton medziročne.

31 Problémy a legislatívne prekážky 1. V roku 2009 bola ukončená podpora na energetické účely, kde Európska únia poskytovala platbu 45 eur na jeden hektár vysadených energetických plodín. V tomto roku sa už podpora neposkytuje.

32 Problémy a legislatívne prekážky 2. Čo sa týka pestovania energetických drevín, tzv. rýchlorastúcich drevín, v súčasnosti (apríl 2010) platí povinnosť farmára požiadať o vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, pretože pestovanie rýchlorastúcich drevín je podľa súčasnej legislatívy poňaté ako nepoľnohospodárske využitie poľnohospodárskej pôdy. Potenciálni pestovatelia sa ponosujú na zdĺhavé zháňanie súhlasov vlastníkov pôdy pri žiadosti o odňatie pôdy. Pripravuje sa prijatie vhodnej legislatívy, ktoré by malo oba tieto problémy mohlo vyriešiť.

33 Výskum - energetické plodiny Keďže prioritou slovenského poľnohospodárstva je zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, je žiaduce, aby na energetické účely boli využívané plodiny nepotravového charakteru. Sem patria už spomínané energetické trávy a tiež energetické dreviny. Pestovaniu tráv nebráni nič, možno iba malé skúsenosti s ich pestovaním. Výskumné ústavy v našom rezorte však už niekoľko rokov úspešne skúšajú odrody drevín rodu Salixvŕba a Populus-topoľ (SPU Nitra), Miscanthus sinensis - ozdobnicu čínsku (VÚE Michalovce), či využívanie trávnych porastov v podhorských a horských oblastiach (VUTPHP Banská Bystrica) v podmienkach Slovenska.

34 Perspektívy rastlinnej energetickej biomasy Z pohľadu energetického využívania rastlinnej biomasy a jeho prínosu k naplneniu cieľa SR na koncovej spotrebe energie z OZE v roku 2020 (14 %) možno očakávať, že práve biomasa bude hlavným činiteľom k dosiahnutiu tohto cieľa. Z rastlinnej biomasy zatiaľ hrá najväčšiu úlohu dendromasa a odpad z drevospracujúceho priemyslu. Je to vďaka jeho zvýšenej spotrebe v tepelnej energetike, najmä drevnej štiepky používanej v kotloch na výrobu tepla ako aj väčších energetických zariadeniach na výrobu elektrickej energie ako čiastočná náhrada fosílneho uhlia.

35 Perspektívy rastlinnej energetickej biomasy Rastlinná biomasa z poľnohospodárskej výroby je majoritným hráčom na poli produkcie bioetanolu a metyesteru z repkového oleja. Ostatná produkcia biomasy na energetické účely doposiaľ žiaľ netvorí tak veľké percento, ako by sme si želali. Verím, že sa to zmení zmenou legislatívy, ktorá bude nasmerovaná v prospech jej pestovateľov a zároveň nepoškodí vlastníkov pôdy.

36 Ďakujem za pozornosť