ANALYSIS OF SPA TOURISM IN SLOVAKIA ANALÝZA KÚPEĽNÉHO CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU ĽUDMILA BEDNÁROVÁ Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, Prešov, Slovenská republika, e-mail: ludmila.bednarova@unipo.sk Abstract Spa tourism is historically one of the first forms of tourism and thanks to its long tradition occupies an important position in the European tourism. Spa treatment in Slovakia and in the most European countries is linked to places, where healing natural springs and healing climate. In 24 Slovakia has become a part of European Union so it was created the opportunity for further development of Slovakia spa tourism but at the same time Slovakia has to face to foreign competitors from neighbouring countries. The aim of the paper is to analyse the development of spa tourism in Slovakia for the years 25 216 in terms of number visitors, accommodation capacity and sales of visitors. Key words: tourism, spas, spa tourism, visitor JEL codes: L83, Z32 Abstrakt Kúpeľníctvo je historicky jednou z prvých foriem cestovného ruchu a vďaka svojej dlhoročnej tradícií zaujíma i dnes významné postavenie v rámci európskeho cestovného ruchu. Kúpeľníctvo sa na Slovensku a vo väčšine európskych krajín spája s miestami, kde sa vyskytujú liečivé prírodné pramene a liečivá klíma. V roku 24 sa Slovensko stalo súčasťou Európskej únie, čím sa vytvorila príležitosť pre ďalší rozvoj kúpeľného cestovného ruchu, ale zároveň Slovensko musí čeliť zahraničným konkurentom zo susedných krajín. Cieľom príspevku je analyzovať vývoj kúpeľného cestovného ruchu na Slovensku za roky 25 216 z hľadiska počtu návštevníkov, ubytovacích kapacít a tržieb za ubytovanie návštevníkov. Kľúčové slová: cestovný ruch, kúpele, kúpeľný cestovný ruch, návštevník 1. ÚVOD Kúpeľníctvo má na Slovensku dlhoročnú tradíciu, ktorá vyplýva z toho, že sa na jeho území nachádzajú bohaté pramene minerálnych a termálnych vôd. V súčasnosti je kúpeľníctvo začlenené do systému zdravotníctva, ale zároveň je dôležitou súčasťou cestovného ruchu. Kúpeľníctvo rovnako ako cestovný ruch nie je samostatným odvetvím, ale zasahuje prakticky PERFORMANCE 218 7
do všetkých sfér ekonomického a sociálneho života. Podieľa sa na hrubom domácom produkte a zamestnanosti, je významným zdrojom príjmov súkromného, komunálneho a štátneho sektora. V dôsledku hektického spôsobu života, nezdravého stravovania, stresu a mnohých ďalších faktorov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú naše zdravie, možno predpokladať, že jeho význam ešte vzrastie. 2. PREHĽAD LITERATÚRY Kúpeľný cestovný ruch je spojený s činnosťou kúpeľných zariadení, ktoré k liečbe pacientov využívajú hlavne prírodné liečivé zdroje (minerálne vody, peloidy, liečebné plyny, klímu). Na Slovensku je v súčasnosti doteraz zaevidovaných 1 782 minerálnych zdrojov. Z tohto počtu 81 zdrojov bolo uznaných za prírodnú liečivú vodu (Šenková 217). Slovensko je považované za kúpeľnú destináciu s dávnou históriou. Histórii a vývoju kúpeľného cestovného ruchu sa venuje Eliášová (29) v článku Slovenské kúpeľníctvo v historickom kontexte. Smith a Puczkó (29) analyzujú históriu, pôvod a rozsah tohto sektora, motivácie k tomuto druhu turizmu vo svojej knihe Health and Wellness Tourism. Histórii kúpeľníctva a súčasnému stavu kúpeľníctva sa tiež venuje Šenková (217) (Kúpeľníctvo a kúpeľný cestovný ruch na Slovensku) a Matlovičová, Kolesárová a Židová (213) - Slovenské kúpeľníctvo v kontexte zmien aktuálny stav, problémy a výzvy. Východiskovými pojmami pri spracovaní tejto témy bol pojem kúpeľný cestovný ruch a kúpeľníctvo. Pojem kúpeľný cestovný ruch definuje Gúčik a kol. (26) vo Výkladovom slovníku: cestovný ruch, hotelierstvo a pohostinstvo ako druh cestovného ruchu zameraný na zdravotno-preventívne a liečebné činnosti pod odborným dohľadom vo voľnom čase. Zelenka a Pásková (212) vo Výkladovom slovníku charakterizujú kúpeľníctvo ako súhrn aktivít, špecifickej infraštruktúry a ľudských zdrojov v oblasti poznania a praxe, zameranej na znalosť prírodných liečivých zdrojov a realizáciu techník či procedúr pre liečenie rôznych somatických a psychických problémov. Kúpeľný pobyt považujú za označenie pre pobyt v kúpeľoch a podľa nich zahŕňa 3 typy kúpeľov, a to liečebný, relaxačný a wellness pobyt. V kúpeľníctve sa v posledných rokoch objavujú nové trendy a tendencie, ktoré popisuje Smith a Puczkó (214) vo svojej publikácii Health, Tourism and Hospitality: Spas, wellness and medical travel. Kniha okrem toho analyzuje históriu a vývoj odvetvia, spôsob ich riadenia a organizácie, ale poukazuje aj na rozširujúci sa sortiment nových inovatívnych produktov a druhov služieb. Na nové trendy v ponuke cestovného ruchu poukazuje aj Kotíková (213) Nové trendy v nabídce cestovního ruchu a Kučerová a Marčeková (213) Inovácie vo vybraných kúpeľných miestach na Slovensku. Problematikou kúpeľníctva v Čechách sa dlhodobo zaoberá tiež ATTL. Je autorom mnohých článkov pre odbornú aj laickú verejnosť. Za veľký prínos možno považovať jeho stať K pojetí lázenství (25), v ktorom podrobne definuje kúpeľný cestovný ruch, jeho formy a väzby na ostatné druhy cestovného ruchu, ale i vplyv na región, ekonomiku, či spoločnosť. Zaoberá sa tiež rozdielmi medzi kúpeľným a zdravotným cestovným ruchom. Prínosom je tiež jeho definovanie tzv. 6R, t. z. 6 základných funkcií, ktoré odrážajú potreby kúpeľných hostí: remedy (liečenie), rehabilitation (rehabilitácia), revitalization (obnova, rekondícia), relax (odpočinok), reflect (uvoľnenie) a rejoice (potešenie). PERFORMANCE 218 8
Počet Pri spracovaní samotnej analýzy bolo vychádzané z podkladov zverejnených Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky ubytovacia štatistika Kúpeľný cestovný ruch Kapacity a výkony kúpeľných ubytovacích zariadení na Slovensku za roky 25 216. 3. MATERIÁL A METODOLÓGIA Cieľom príspevku bolo na základe teoretických východísk analyzovať vývoj kúpeľného cestovného ruchu na Slovensku za obdobie rokov 25 216 podľa vybraných kritérií, a to počet ubytovacích zariadení, počet izieb a lôžkovej kapacity, počet návštevníkov a tržby za ubytovanie návštevníkov v slovenských kúpeľoch. Následne bola uskutočnená aj analýza štruktúry zahraničných návštevníkov, ktorí prichádzajú do kúpeľov, za roky 215 a 216. Pre analýzu sme si vybrali obdobie po vstupe Slovenska do Európskej únie. Na základe vykonanej analýzy sme chceli zistiť, ako sa vyvíjala situácia v slovenskom kúpeľníctve za toto obdobie až do súčasnosti. Pri analýze boli použité sekundárne údaje Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Údaje boli spracované pomocou programu MS Excel. 4. VÝSLEDKY A DISKUSIA V nasledujúcej časti príspevku sme sa zamerali na analýzu a zhodnotenie vývoja kúpeľných zariadení, počtu návštevníkov a celkové tržby za obdobie rokov 25 216. V závere sme sa pozreli aj na štruktúru zahraničných návštevníkov, ktorí prichádzajú do kúpeľov. Graf 1 Vývoj počtu ubytovacích zariadení v slovenských kúpeľoch za roky 25 216 12 1 8 67 67 94 94 94 94 89 1 11 99 11 8 6 4 2 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 216 V Grafe 1 je vidieť, že od roku 25 počet ubytovacích zariadení rástol až do roku 215 (s výnimkou rokov 211 a 214). V roku 216 však došlo k značnému poklesu ubytovacích zariadení oproti predchádzajúcemu roku, a to o 21. Najväčší medziročný nárast bol zaznamenaný medzi rokmi 26 a 27, a to o 27 (4,3 %). Vývoj počtu izieb a lôžok mal za sledované obdobie 25 216 kolísavý charakter (Graf 2). Od roku 25 do roku 29 bol vývoj lôžkovej kapacity rastúci. Počet lôžok sa zvýšil za toto obdobie v absolútnom vyjadrení o 437 (7,1 %). Od roku 29 do roku 213 bol zaznamenaný pokles počtu lôžok o 952, následne v roku 214 došlo k nárastu o 586 lôžok. Poklesu PERFORMANCE 218 9
Počet Počet ubytovacích zariadení v roku 216 oproti roku 215 zodpovedá aj pokles izieb o 278 a lôžkovej kapacity o 83 lôžok. Graf 2 Vývoj počtu izieb a lôžkovej kapacity v slovenských kúpeľoch za roky 25-216 14 12 1 8 6 4 2 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 216 Počet izieb Počet lôžok Aj napriek poklesu ubytovacích zariadení v roku 216 oproti roku 215, počet návštevníkov v roku 216 oproti predchádzajúcemu roku vzrástol, tak u domácich ako aj zahraničných hostí (Graf 3). Graf 3 Vývoj počtu návštevníkov v slovenských kúpeľoch za roky 25-216 35 3 25 2 15 1 5 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 216 domáci zahraniční Od roku 25 do roku 28 bol zaznamenaný nárast domácich návštevníkov o 52 174 osôb (37,3 %). V roku 29 došlo k poklesu počtu domácich návštevníkov, ale nasledujúci rok sa domáci hostia vrátili do kúpeľov a tento nárast pokračuje aj v ďalších rokoch. V roku 216 dosiahol počet domácich návštevníkov v slovenských kúpeľoch 25 756, čo predstavuje nárast oproti roku 25 o 11 879 hostí. U zahraničných návštevníkov je situácia odlišná. Od roku 25 bol zaznamenaný nárast do roku 27, v roku 28 bol mierny pokles, ale v roku 29 už bol ten pokles rapídny (oproti roku 27 o 32 429 osôb). Odvtedy došlo k miernemu nárastu, PERFORMANCE 218 1
tis. EUR % najvyšší počet bol zaznamenaný v roku 214, a to 68 689 návštevníkov. Tento počet je stále oveľa nižší ako bol v roku 25 (88 945 návštevníkov). Graf 4 Podiel kúpeľného turizmu na celkovej návštevnosti ubytovacích zariadení 12 1 8 6 4 2 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 216 domáci zahraniční celkom Podiel kúpeľného turizmu na celkovej návštevnosti ubytovacích zariadení predstavuje v roku 216 len okolo 6 % (6,3 %). Tento podiel od roku 25 mierne stúpal do roku 21 (celkom 7,3 %), k výraznejšiemu poklesu došlo v roku 212 (na 6,8 %), čo zrejme ovplyvnila finančná kríza vo svete. V rokoch 213 a 214 bol zaznamenaný nárast na 8 %, v ďalších rokoch opäť došlo k poklesu až na 6,3 % (rok 216). Výrazný pokles je zaznamenaný najmä u zahraničnej klientely, a to z 5,9 % v roku 25 na 3,2 % v roku 216 (Graf 4). Graf 5 Vývoj tržieb za ubytovanie návštevníkov za roky 25 216 5 45 4 35 3 25 2 15 1 5 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 216 domáci zahraniční *údaje za roky 25 28 prepočítané podľa konverzného kurzu Aj napriek poklesu počtu ubytovacích zariadení a lôžkovej kapacity za obdobie rokov 25 216 bol zaznamenaný nárast tržieb za ubytovanie návštevníkov (Graf 5). Na tomto náraste tržieb sa podieľajú domáci návštevníci, nárast predstavuje hodnotu 31 491 tis. EUR. U zahraničných návštevníkov je zaznamenaný pokles o 4 9 tis. EUR. V roku 216 oproti PERFORMANCE 218 11
roku 215 došlo k nárastu tržieb za ubytovanie domácich návštevníkov o 18,3 %, čo predstavuje nárast o 7 37 tis. EUR. U zahraničných návštevníkov tento nárast bol miernejší (o 2,8 %). Ak sa pozrieme na štruktúru zahraničných návštevníkov, do kúpeľných zariadení na Slovensku najčastejšie prichádzajú hostia z Českej republiky, Nemecka, Izraela a Ruska. Štruktúra zahraničných návštevníkov sa ale v posledných 2 rokoch mení (tab. 1). Kým počet hostí z Českej republiky a Izraela v roku 216 vzrástol oproti roku 215, počet návštevníkov z Nemecka a Ruska sa znížil. Znížil sa aj počet klientov z Ukrajiny a Bieloruska. Čo je ale priaznivé, že došlo k zvýšeniu počtu hostí z Rakúska, Poľska a USA. Najväčší nárast bol zaznamenaný u návštevníkov z Českej republiky (o 4 39) a Rakúska (o 637), pokles záujmu bol zaznamenaný u hostí z Nemecka (o 933) a Ruska (o 962). Tabuľka 1 Štruktúra zahraničných návštevníkov v slovenských kúpeľoch 215 216 Zmena 216-215 Česká republika 27 594 31 633 4 39 Nemecko 7 695 6 762-933 Izrael 5 87 6 236 366 Rusko 3 31 2 339-962 Rakúsko 2 555 3 192 637 Poľsko 3 956 3 992 36 Ukrajina 1 91 1 2-71 USA 723 774 51 Bielorusko 981 531-45 Holandsko 367 33-64 TOP 1 krajín 54 943 56 962 2 19 (Zdroj: vlastné spracovanie na základe MDVSR ) 5. ZÁVER Na základe vykonanej analýzy sme zistili, že vývoj počtu ubytovacích zariadení v slovenských kúpeľoch bol v rokoch 25 216 nerovnomerný. Medzi rokmi 25 a 216 došlo k nárastu počtu ubytovacích zariadení o 13, ale v roku 216 poklesol počet ubytovacích zariadení oproti roku 215 o 21. Tomu zodpovedá aj pokles počtu izieb a lôžkovej kapacity. Počet lôžok v roku 216 oproti roku 25 vzrástol o 535, ale oproti roku 215 bol zaznamenaný pokles o 743 lôžok. Napriek tomu, že klesol počet ubytovacích zariadení a lôžková kapacita, bol v roku 216 oproti roku 215 zaznamenaný nárast tržieb u domácich návštevníkov o 7 37 tis. EUR a u zahraničných návštevníkov o 434 tis. EUR. Čo je nepriaznivé, naďalej nám výrazne klesá podiel kúpeľného turizmu na celkovej návštevnosti ubytovacích zariadení u zahraničných hostí. Kým v roku 25 bol tento podiel 5,9 %, v roku 216 predstavuje len 3,2 %. Mení sa nám aj štruktúra zahraničných hostí v kúpeľných zariadeniach na Slovensku, dochádza k poklesu hostí z Nemecka, Ruska a Ukrajiny. Naopak pribúda hostí z Českej republiky, Rakúska a Izraela. Kúpeľná starostlivosť na Slovensku je na dobrej úrovni, ale pre podporu konkurencieschopnosti a udržanie hostí musia kúpeľné zariadenia sledovať trendy a prispôsobovať sa im. V súčasnosti sa ľudia začali viac zaujímať o svoje zdravie a preto je potrebné, aby kúpele stále rozširovali svoju ponuku o krátkodobé pobyty s vysokým štandardom poskytovaných služieb. PERFORMANCE 218 12
Tento príspevok je jedným z čiastkových výstupov v súčasnosti riešeného vedecko-výskumného grantu VEGA 1/791/16 Moderné prístupy zvyšovania podnikateľskej výkonnosti a konkurencieschopnosti s využitím inovatívneho modelu Enterprise Performance Model pre zefektívnenie manažérskeho rozhodovania. POUŽITÁ LITERATÚRA ATTL, P. (25). K pojetí lázeňství. In Czech Hospitality and Tourism Papers. Praha: VŠH. Roč. I., č. 1/25. S. 43 67. ISSN 18-1-1535. ELIAŠOVÁ, D. (29). Slovenské kúpeľníctvo v historickom kontexte. In: Kontexty kultúry a turizmu. 2. Vyd. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. s. 28-31. ISSN 1337-776. GUČÍK, M. a kol. (26). Výkladový slovník cestovný ruch, hotelierstvo a pohostinstvo. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. ISBN 8-1-836-3. KOTÍKOVÁ, H. (213). Nové trendy v nabídce cestovního ruchu. Praha: Grada. ISBN 978-8-247-463-6. KUČEROVÁ, J. a R. MARČEKOVÁ. (213). Inovácie vo vybraných kúpeľných miestach na Slovensku. In: Folia Turistica 3. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta, s. 68-78. ISBN 978-8-8141-4-6. MATLOVIČOVÁ, K., KOLESÁROVÁ, J. a A. ŽIDOVÁ. (213). Slovenské kúpeľníctvo v kontexte zmien aktuálny stav, problémy a výzvy. [online] Krakov: Institute Of Urban Development. ISBN 978-83-8944-67-9. [cit. 218-4-2]. Dostupné z: http://www.unipo.sk/public/media/16282/sk_slovensk%c3%a9%2k%c3%bape%c4%ben%c 3%ADctvo%2v%2kontexte%2zmien_Matlovicova_K._a_kol_213.pdf MINISTERSTVO DOPRAVY A VÝSTAVBY SLOVENSKEJ REPUBLIKY ubytovacia štatistika. Kúpeľný cestovný ruch. Kapacity a výkony kúpeľných ubytovacích zariadení na Slovensku za roky 25 216. [online]. [cit. 218-4-2]. Dostupné z: http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=21557 SMITH., M. a L. PUCZKO. (29). Health and Wellness Tourism. Published by Butterworth- Heinemann. ISBN 978--75-6-8343-2. SMITH, M. a L. PUCZKO. (214). Health, Tourism and Hospitality: Spas, wellness and medical travel. Published by Routledge. ISBN 978--415-63864-7. ŠENKOVÁ, A. (217). Kúpeľníctvo a kúpeľný cestovný ruch na Slovensku. [elektronický zdroj] Prešovská univerzita v Prešove. Univerzitná knižnica [cit. 218-4-2]. Dostupné z: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/senkova2 ZELENKA, J. a M. PÁSKOVÁ (212). Cestovní ruch: Výkladový slovník. Praha: Linde. ISBN 978-8-721-88-2. KONTAKTNÁ ADRESA: Ing. Ľudmila Bednárová, PhD. Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, Katedra financií, Konštantínova 16, 8 1 Prešov, Slovenská republika E-mail: ludmila.bednarova@unipo.sk PERFORMANCE 218 13