POTRAVA MEDVEĎA HNEDÉHO (URSUS ARCTOS L.) V POĽNOHOSPODÁRSKYCH REGIÓNOCH A PRIĽAHLÝCH NÁRODNÝCH PARKOCH NA SLOVENSKU Robin RIGG 1 a Martyn GORMAN 2 1 SWS Slovak Wildlife Society, Spoločnosť pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou, P.O. Box 72, SK 033 01 Liptovský Hrádok, e-mail: info@slovakwildlife.org Úvod 2 Department of Zoology, University of Aberdeen, Tillydrone Avenue, UK AB24 2TZ Aberdeen, e-mail: m.gorman@abdn.ac.uk Po obnovení populácie medveďa hnedého (Ursus arctos L.) na Slovensku v druhej polovici dvadsiateho storočia, nasledoval aj nárast prípadov synantropných jedincov a škôd spôsobených medveďom, čo je všeobecne chápané, poľovníkmi i verejnosťou, ako výsledok premnoženia medveďov. Obmena bežného fenoménu, akým je napríklad sezónna kongregácia medveďov kŕmiacich sa úrodou, a menej časté udalosti, ako predácia na dobytok a obranné útoky na ľudí, sú vysvetľované podobne. Tento fakt vedie k vystupňovaniu tlaku zmierniť obmedzenie lovu, podporuje pasívny pohľad na konflikt medveď-človek a často zlyháva použitie vhodných preventívnych opatrení. Aby sme vyčíslili stupeň, do akého sú zastúpené antropogénneho zdroje potravy, skúmali sme potravu medveďa v národných parkoch TANAP, NAPANT a Veľká Fatra a ich okolie. Zvolili sme tieto oblasti, pretože je tu známy výskyt medveďov v poľnohospodárskych oblastiach s relatívne častými hláseniami škôd. Výskum bol súčasťou projektu Ochrana oviec a záchrana veľkých šeliem a preto sme sa zaujímali obzvlášť o to, akú veľkú časť v jedálničku šeliem tvorí dobytok. Cieľom práce bolo: zistiť zloženie potravy medveďa na základe analýzy trusu zistiť sezónne zmeny v zložení potravy zistiť zastúpenie potravy antropogénneho pôvodu Výsledky tohto výskumu by mali prispieť k pochopeniu nielen potravnej ekológie medveďa ale aj konfliktu medveď-človek. Materiály a metódy Skúmané územie Výskum bol realizovaný na území celkovo cca. 1 100 km 2, rozdeleného do troch plôch: 1) Západné Tatry, 2) Nízke Tatry a 3) Veľká Fatra a Starohorské vrchy. Súčasť každej plochy tvoril národný park, ochranné pásmo a poľnohospodárska krajina v okolí. Lesné hospodárstvo, poľovníctvo, pasenie dobytka, zber lesných plodov, turistika a iné formy cestovného ruchu boli bežné aktivity aj v Národných parkoch. Nadmorská výška bola od 400m (v okolí Banskej Bystrice) do 2 248m (Bystrá, Západné Tatry). Nižná hranica lesa bola vo výške cca. 600 900m. Nižšie bola prevažne poľnohospodárska krajina a obce. Najviac zastúpené druhy drevín boli Picea abies, Fagus sylvatica, Abies alba, Larix decidua a Acer pseudoplanatus. Horná hranica lesa bola vo výške cca. 1 200 1 600m. Nad lesom boli hlavne subalpínske a alpínske luky. SWS 2005
Zber koprologického materiálu Zloženie potravy bolo zisťované na základe analýzy trusu, zbieraného od marca do novembra. Najčastejšie boli vzorky nájdené pri chodení po zvážniciach, lesných cestách, poľovníckych a turistických chodníčkoch alebo na hrebeňoch. Lokalita a nadmorská výška boli určené pomocou GSP (Garmin GPS 12, presnosť ± 5 25m) a 1:50 000 alebo 1:25 000 mapy. Trus bol uložený v mrazničke pri teplote 15 až 20 C. Domovské okrsky desiatok až stoviek km 2 a občasný denný presun >20km bol zaznamenaný telemetriou medveďa hnedého v Európe (napr. ROTH 1983, CLEVENGER et al. 1990, NYGÅRD et al. 2002). Všetky vzorky boli nájdené na <15 km a väčšina z nich < 8 km z pasienkov, preto sme považovali tieto vzorky od jedincov, ktoré potencionálne mali dobytok v ich dosahu. Identifikácia obsahu Vzorky trusu boli v laboratóriu rozobrané a metódou flotácie, premývané v sitkách s okami 2,0mm a 1,0mm, bola vyplavená podstatná časť organických zvyškov. Zostatok na oboch sieťkach bol identifikovaný na dvoch úrovniach: najskôr bol rozdelený do desiatich širších kategórií (dužinaté plody, tvrdé plody, trávy, byliny a dreviny, veľké cicavce, ostatné stavovce, hmyz, poľnohospodárske plodiny, odpadky, drevo a kôra) potom do podkategórií rodu a druhu pomocou určovacích kľúčov (terénnych sprievodcov) a porovnávania s referenčným materiálom. Dužinaté a tvrdé plody, poľnohospodárske plodiny a hmyz boli rozlišované makroskopicky. Vegetácia bola rozdelená do dvoch kategórií: tráva a byliny. Tieto sa ďalej nerozlišovali. Medzi byliny sme zahrnuli občasný výskyt listov, kvetných pukov, výhonkov z drevín. Chlpy cicavcov boli identifikované pomocou povrchovej textúry (kutikula) a hĺbkovej štruktúry (dreň) pozorovaných pod stereoskopickým mikroskopom pri zväčšení 10 x 20 podľa spôsobu a kľúča DZIURDZIK (1973) a TEERINK (1991). Zloženie potravy V prípadoch, keď bolo v jednej vzorke zaznamenaných viac druhov potravy, ich percentuálne zastúpenie bolo odhadnuté voľným okom ± 10%. Objem trusu bol meraný vo vode ± 20 ml. Percento zastúpenia v celkovom objeme trusu (%V) bolo odvodené pre každú zložku zo vzťahu: %V = súčet pre každý trus (percentuálne zastúpenie druhu potravy x objem trusu) x 100 celkový objem všetkého trusu dohromady Ako upozornili viacerí autori, percentuálne zastúpenie zložiek v truse nemusí zodpovedať skutočnej potrave, preto sme použili upravovacie faktory (correction factors CR) od autorov HEWITT & ROBBINS (1996), aby sme vypočítali konzumovaný suchý materiál podľa vzorca: Výsledky %D = %V zložky x príslušný CR x 100 súčet všetkých zložiek (%V x príslušný CR) Zloženie potravy Analýzou 373 vzoriek trusu zozbieraného v r. 2001-03 sme v potrave medveďov rozlíšili 40 zložiek potravy (Tab. 1). Rastlinný materiál tvoril 90,8% celkového objemu trusu a 83,5% SWS 2005 2
konzumovaného suchého materiálu. Živočíšny materiál tvoril 7,5% celkového objemu trusu a 14,7% konzumovaného suchého materiálu. Ak berieme do úvahy celkový objem trusu aj odhad konzumovaného suchého materiálu, najväčšie zastúpenie z desiatich širších kategórií mali dužinaté plody (%V = 27,4%, %D = 32,0%). Z nich najčastejšie sa vyskytovali Vaccinium myrtillus, Malus spp. a Rubus idaeus. Poľnohospodárske plodiny, hlavne kukurica (Zea mays), ovos (Avena sativa) a pšenica (Triticum aestivum), ktoré medvede skonzumovali na poliach pred žatvou a z poľovníckych krmelcov, tvorili 29,7% konzumovaného suchého materiálu. Trávy a byliny (občasný výskyt listov, kvetných pukov, výhonkov z drevín) boli nájdené v 42,4% a 50,9% trusu ale v prepočte iba 10,4% a 7,5% konzumovaného suchého materiálu. Bezstavovce boli zastúpené v truse vo významne väčšom množstve ako veľké cicavce (%V = 5,0% versus %V = 2,2%, Wilcoxon s signed ranks test, P < 0,001). Osy a mravce tvorili najdôležitejšiu skupinu bezstavovcov, ktoré sa vyskytovali v 10,7% a 12,6% skúmaného trusu. Veľké cicavce obsahovalo odhadovaných 5,8% konzumovaného suchého materiálu. Všetky zložky antropogénnej potravy boli spolu odhadované aspoň na 23,3% celkového objemu trusu a 39,2% konzumovaného suchého materiálu. Poľnohospodárske plodiny a jablká boli dostupné v krmelcoch (určených pre raticovú zver alebo medvede) v celej skúmanej oblasti. Odpadky sa vyskytli prinajmenšom v 7,2% trusu (odhadované %D = 1,8%). V žiadnom truse neboli identifikované pozostatky dobytka. Sezónne zmeny v zložení potravy Dužinaté plody z predošlého roku tak ako Rosa canina a Prunus spinosa, boli bežnou potravinovou zložkou v marci-máji (Obr. 1). Odpadky boli významne častejšie konzumované na jar (hlavne v apríli) ako v iných sezónoch (χ 2 = 11,47, d.f. = 2, P = 0,003). Veľké cicavce boli nájdené v 26,7% trusu z marca-apríla, pravdepodobne často ako dôsledok požierania zdochlín uhynutých alebo strhnutých počas zimy. Mladé Cervidae a Sus scrofa boli identifikované v niekoľkých vzorkách trusu od mája-júla, čo môže indikovať úspešnú predáciu. Od apríla do júna sa v obsahu zozbieraného trusu postupne dominanovali trávy a byliny. V júli-auguste nastúpili dužinaté plody, najmä čučoriedky, maliny, brusnice a jarabiny. Antropogénne zdroje potravy boli najmenej zastúpené v období jún-august, keď sa medvede kŕmili prevažne zelenou vegetáciou, bobuľami a mravcami. Na jeseň v potrave medveďa dominovali poľnohospodárske plodiny (%V = 31,5%, %D = 47,0%). Dužinaté plody (%D = 30,3%), tvrdé plody (%D = 6,2%) a osy (%D = 5,0%) boli taktiež dôležité zdroje potravy v období september-október. Záver Medvede využívali antropogénne zdroje potravy vrátane poľovníckych krmelcov, úrody na poliach, odpadkov a ovocných sadov, ale v analyzovanom truse nebol identifikovaný žiaden dobytok. Keďže tento výskum bol realizovaný v regiónoch, s najčastejšie hlásenými škodami spôsobenými predáciou medveďa, ukázalo sa, že na Slovensku dobytok netvorí dôležitú súčasť potravy medveďa hnedého. Najčastejšie využívanou potravou antropogénneho pôvodu boli poľnohospodárske plodiny, ktorých podstatná časť bola skonzumovaná z poľovníckych krmidiel. Tento zdroj potravy mohol hrať dôležitú úlohu v dramatickom náraste medvedej populácie počas druhej polovice dvadsiateho storočia. SWS 2005 3
Tab. 1 Analýza 373 vzoriek trusu medveďa hnedého zozbieraného v r. 2001-03 v národných parkoch TANAP, NAPANT a Veľká Fatra a ich okolie. %F = frekvencia výskytu, %V = zastúpenia v celkovom objeme trusu, %D = konzumovaný suchý materiál. marec - maj jún - august september - november Spolu %F %V %D %F %F %D %F %V %D %F %V %D Pinus cembra - - - 0,7 0,1 0,2 4,2 2,1 3,1 1,9 0,8 1,6 Fagus sylvatica 1,2 0,3 0,8 2,8 0,6 1,4 6,3 1,1 1,7 3,8 0,7 1,4 Iné 1,2 0,0 0,0 3,5 0,2 0,4 7,6 1,0 1,4 4,6 0,5 0,9 Tvrdé plody spolu 2,4 0,4 0,9 6,3 0,8 2,0 16,7 4,1 6,2 9,4 2,0 3,9 Rubus idaeus - - - 14,6 11,5 16,6 11,1 3,7 3,3 9,9 6,1 7,1 Vaccinium vitis-idaea - - - 4,2 0,3 0,4 15,3 2,1 1,9 7,5 0,9 1,1 Vaccinium myrtillus - - - 27,8 13,2 19,1 26,4 7,4 6,6 20,9 8,2 9,6 Malus spp. 4,7 0,8 1,1 5,6 1,9 2,7 17,4 14,0 12,6 9,9 6,4 7,4 Prunus domestica - - - 0,7 0,0 0,0 2,1 0,3 0,3 1,1 0,1 0,1 Prunus spinosa 7,1 4,9 7,1 - - - - - - 1,6 1,0 1,2 Sorbus aucuparia - - - 2,1 0,3 0,4 12,5 2,4 2,2 5,6 1,0 1,2 Rosa canina 17,6 8,4 12,2 0,7 0,1 0,2 4,9 1,2 1,1 6,2 2,3 2,6 Iné 2,4 0,3 0,4 3,5 0,6 0,8 9,0 2,8 2,5 5,4 1,4 1,6 Dužinaté plody spolu 21,2 14,4 20,8 47,2 27,9 40,2 63,2 33,9 30,3 47,5 27,4 32,0 Trávy 58,8 51,5 24,8 52,1 32,7 15,7 22,9 7,5 2,2 42,4 26,8 10,4 Byliny a drevíny 27,1 16,1 7,7 66,7 25,2 12,1 49,3 15,0 4,5 50,9 19,3 7,5 Zea mays 16,5 3,1 7,4 3,5 1,6 3,9 11,8 7,5 11,1 9,7 4,2 8,1 Avena sativa a 7,1 5,0 11,9 2,8 1,1 2,5 23,6 22,8 34,0 11,8 10,3 20,0 Triticum aestivum Iné 4,7 1,8 4,3 - - - 4,2 1,2 1,8 2,7 0,8 1,6 Poľ. plodiny spolu 23,5 9,8 23,6 6,3 2,7 6,4 31,3 31,5 47,0 19,8 15,3 29,7 Ovis aries - - - - - - - - - - - - Bos taurus - - - - - - - - - - - - Cervidae 7,1 1,2 3,7 4,9 2,0 6,3 3,5 1,1 2,2 4,8 1,5 3,8 Sus scrofa 3,5 0,3 1,0 0,7 0,9 2,9 - - - 1,1 0,4 1,1 Ursus arctos 2,4 0,4 1,4 - - - 2,4 0,1 0,2 1,1 0,1 0,4 Nezistené 5,9 0,3 1,1 1,4 0,4 0,2 0,8 0,0 0,1 2,1 0,2 0,5 Veľké cicavce spolu 18,8 2,2 7,2 6,9 3,1 10,0 5,6 1,3 2,5 9,1 2,2 5,8 Hlodavce - - - - - - 1,4 0,1 0,4 0,5 0,0 0,2 Obojživelníky 1,2 1,2 7,7 - - - - - - 0,3 0,2 1,3 Vtáky - - - 1,3 0,1 0,7 0,7 0,0 0,0 0,8 0,0 0,2 Ostatné stavovce spolu 1,2 1,2 7,7 1,4 0,1 0,7 2,1 0,1 0,4 1,6 0,3 1,7 Formicoidea 4,7 0,7 1,3 23,6 3,7 6,4 6,3 0,9 1,0 12,6 2,0 2,8 Vespidae - - - 8,3 2,0 3,5 19,4 4,6 5,0 10,7 2,6 3,7 Apidae 1,2 0,2 0,3 1,4 0,3 0,5 0,7 0,0 0,0 1,1 0,1 0,2 Iné 5,9 0,4 0,7 7,6 0,4 0,6 5,6 0,2 0,2 6,4 0,3 0,4 Hmyz spolu 10,6 1,3 2,3 36,8 6,3 11,1 26,4 5,7 6,3 26,8 5,0 7,2 Odpadky 15,3 3,1 5,0 6,3 1,1 1,8 3,5 0,7 0,7 7,2 1,4 1,8 Drevo a kôra - - - 1,4 0,0-3,5 0,1-1,9 0,1 - SWS 2005 4
Obr. 1 Sezónne zmeny v zložení potravy medveďa v národných parkoch TANAP, NAPANT a Veľká Fatra a ich okolie v r. 2001-03. Odhadované zastúpenie v potrave (% konzumovaného suchého materiálu). 100 90 80 70 60 50 40 30 20 10 0 III-IV V VI VII VIII IX X XI Mesiac hmyz odpadky poľnohosp. plodiny byliny, drevíny trávy dužinaté plody tvrdé plody veľké cicavce malé cicavce, obojživelníky, vtáky Poďakovanie Výskum bol realizovaný v rámci magisterského štúdia Robina Rigga (RIGG 2004) a zároveň tvoril súčasť projektu Ochrana oviec a záchrana veľkých šeliem. Práca bola pod vedením Dr. M.L. Gorman PhD CBiol FIBiol, Aberdeenská Univerzita. Finančnú podporu poskytli The Born Free Foundation, The British Trust for Conservation Volunteers (BTCV), The Slovak Wildlife Society, The Wolf Society of Great Britain, The People's Trust for Endangered Species, The University of Aberdeen, EPIFFLUS program Európskej Únie c/o Clark Mactavish Ltd. a súkromní darcovia. Pomoc v teréne aj v laboratóriu poskytli pracovnici NAPANT-u, Mgr. S. Beťková, Mgr. E. Tyson, E. Palmer, dobrovoľníci z BTCV a ďalší. Za pomoc pri vybavení povolenia úprimne ďakujeme Ing. S. Ondrušovi a Prof. doc. J. Ciberejovi. Za umožnenie spracovania vzoriek ďakujeme Dr. M. Goldovej na Univerzite Veterinárskej Lekárstve v Košiciach, Dr. M. Kantíkovej zo Štátneho veterinárskeho a potravinárskeho ústavu v Dolnom Kubíne a prof. RNDr. M. Janigovi z Ústavu vysokohorskej biológie. Za odborné rady a pomoc v teréne by hlavný autor chcel osobitne poďakovať Ing. S. Ondrušovi, Ing. E. Balážovi a p. Ľ. Remeníkovi. Za pomoc pri prekladaní textu srdečne ďakujeme S. Beťkovej. Literatúra CLEVENGER A.P., PURROY F.J. & PELTON M.R. 1990: Movement and activity patterns of a European brown bear in the Cantabrian mountains, Spain. Int. Conf. Bear Res. and Manage., 8: 205-211. DZIURDZIK B. 1973: Klucz do oznaczania włosów ssaków Polski. Acta Zoologica Cracoviensia, Tom XVIII (4): 73-113. HEWITT D.G. & ROBBINS C.T. 1996: Estimating grizzly bear food habits from fecal analysis. Wildlife Society Bulletin, 24(3): 547-550. NYGÅRD T., BERNTSEN F., BJØRNNES E., BRØSETH H., KVAM T., PEDERSEN H.P., SØRENSEN O.J. & SWENSSON J. 2002: Home range sizes of brown bear in a border area between Norway and Sweden with different livestock husbandry patterns. In: Living with bears. Information, program and abstracts from the 14 th International Conference on Bear Research and Management. Kvam T. and Sørenson O.J. eds. Nord- Trøndelag University College, Steinkjer, Norway: 109. RIGG. R. 2004: The extent of predation on livestock by large carnivores in Slovakia and mitigating carnivorehuman conflict using livestock guarding dogs. Diplomová práca. Department of Zoology, University of Aberdeen 263 s. + prílohy. [Depon. in: University of Aberdeen, Aberdeen] ROTH H. 1983: Home range and movement patterns of European brown bears as revealed by radiotracking. Acta Zoologica Fennica, 174: 143-144. TEERINK B.J. 1991: Hair of West-European mammals. Atlas and identification key. Cambridge University Press, Cambridge. 224 s. SWS 2005 5