Vzťah vnímaného bezpečia k zmyslu pre koherenciu u príslušníkov ozbrojených síl SR Jana Tomková,Spoločenskovedný ústav SAV, Košice, tomkova@saske.sk TOMKOVÁ, Jana. Relation of perceived safety and sense of coherence in the Armed forces of Slovak Republic. Individual and Society, 2014, Vol. 17, No. 2. Perceived safety or danger is a rising topic in the public psychology. The aim of this paper is to determine the relationship between the perception of safety and sense of coherence in specific sample of the Armed forces of the Slovak Republic. To measure sense of coherence we used questionnaire of life orientation from A. Antonovsky which focuses on personality-related stress-resistance resource. Perceived safety, we explored by the selected items using the main questionnaire from the 5th round of the European Social Survey (ESS). The sample consisted of 204 members of the armed forces of which 93.6% were males. The average age of respondents was 31.43 years (SD = 5,795). Task of members of the Armed forces is: to guarantee the security of the state against external attack by a foreign power, as well as obligations arising from international agreements by which the Slovak Republic is tied. Perceived safety can be in this particular sample negatively affected due to the nature of the profession, and we expect a significant relationship to personality related characteristics of the sense of coherence. Interpretation of the results will be described in more detail in the paper. Safety. Armed forces of Slovak Republic. Coherence. Publikačný výstup je súčasťou riešenia grantu VEGA, projektu č. 2/0173/12 s názvom Sociálne a osobnostné aspekty vnímania bezpečnosti Úvod Prežívanie obáv o vlastné bezpečie je prirodzený jav v živote človeka, ktorý sprevádza riešenie jeho osobných, sociálnych a celkovo životných problémov. Borkovec, Robinson, Pruzinsky a DePree definujú vo všeobecnosti obavy ako nekontrolovateľné zhluky negatívne ladených myšlienok a predstáv, ktoré sa zúčastňujú mentálneho riešenia problému, ktorého dôsledky sú neisté avšak vnímané často krát s preceňovaným rizikom. (Davey, Wells, 2006) Kľúčovým prvkom charakterizujúcim obavy je tendencia zažívať úzkosť a stres (Ragozzino, Kelly, 2009). Pojmový konštrukt bezpečia reprezentuje podľa Svanstroma a Anderssona stav resp. situáciu, pre ktorú je charakteristická primeraná kontrola nad fyzickým, materiálnym alebo morálnym ohrozením, čo prispieva k vnímaniu vlastnej ochrany pred nebezpečenstvom. Samotné bezpečie má objektívnu a subjektívnu dimenziu. Zatiaľ čo objektívnu reprezentuje reálny stav ohrozenia, subjektívna sa týka osobných vnútorných pocitov resp. vnímania pocitu bezpečia (Nilsen, 2004). Vnímané bezpečie je tiež definované ako neprítomnosť rizík, reálne alebo potenciálne narušujúcich globálny stav psychickej pohody (Bozogáňová, 2013; Výrost, 2013). Súvislosť medzi vnímaným pocitom bezpečia a osobnostnými dispozíciami na prvý pohľad nie je zjavná, avšak výskumy dokazujú silnú signifikantnosť tohto vzťahu (napr. Rammstedt 2007, Klama a Egana 2011, Moena 2007). Osobnosť jednotlivca ako súhrn určitých stabilných psychologických charakteristík, ktoré 71
predurčujú človeka správať sa konzistentne v istých situáciách (Cooper, 2003) je pomerne silným prediktorom vnímania bezpečia. A teda platí, že individuálne rozdiely v pociťovaní bezpečia môžu byť vysvetlené aj stabilnými vnútornými charakteristikami (Rammsted, 2007). Moen (2007) tiež uvádza, že vnímanie rizika sa vo všeobecnosti môže meniť v závislosti od rôznych faktorov, ako sú napr. kultúra, predchádzajúce skúsenosti, no nemenej dôležitú rolu zohráva aj osobnosť. Keďže pozostáva z individuálnych charakteristických znakov správania, myšlienok a pocitov aj preto by sa malo dať na základe nej predpokladať o širokom spektre behaviorálnych tendencií, zahŕňajúc aj správanie v dôsledku vnímania ne/bezpečia, či potencionálneho rizika (Bouyer et al, 2001). Podľa Sagy a kol. zmysel pre koherenciu ako stabilná dispozícia osobnosti slúži ako hlavný zdroj zvládania záťaže v rámci zachovania zdravia. Chápe sa ako globálna orientácia, na ktorej pozadí sa vytvára určitý postoj voči prostrediu. Podľa Antonovského, zmysel pre koherenciu neurčuje priamo zjavné správanie jednotlivca, ale skôr jeho vnímanie a interpretáciu vonkajších udalostí (Geyer, 1997). Pozostáva z troch komponentov: 1. zrozumiteľnosť vyjadruje do akej miery človek interpretuje sociálny svet ako racionálny, pochopiteľný, štrukturovaný, konzistentný, usporiadaný a predvídateľný, pričom takéto vnímanie sveta sa vzťahu ku kognitívnej ovládateľnosti prostredia, v ktorom sa jednotlivec pohybuje 2. Zvládnuteľnosť vyjadruje do akej miery jednotlivci berú do úvahy dostupné zdroje na pomoc adekvátne zvládať dané záťažové situácie 3. Zmysluplnosť reprezentuje motivačný komponent a determinuje či situácia je vyhodnotená ako náročná a či sa oplatí investovať energiu do zvládania Podľa Antonovského je zmysel pre koherenciu plne rozvinutý vtedy, keď respondent vysoko skóruje vo všetkých troch dimenziách. Jednotlivci s vysokým skóre menej pravdepodobne hodnotia situácie ako nebezpečné a nekontrolovateľné, naopak skôr ich vnímajú ako výzvy. Rozvoj zmyslu pre koherenciu odhaduje autor v období rannej adolescencie, pričom plná stabilita by mala byť dosiahnutá v tretej dekáde života človeka. Potom sa už vo všeobecnosti nepredpokladajú žiadne dramatické zmeny s výnimkou životných udalostí vyžadujúcich zmenu životných cieľov a orientácií. Výhodami vysokého zmyslu pre koherenciu je úspešné udržiavanie osobnej rovnováhy a zdravia napriek stresujúcim udalostiam a potenciálnym ohrozeniam z vonkajšieho prostredia. Teda zmysel pre koherenciu môže byť považovaný aj za individuálne založený zdroj zvládania záťaže. Určuje vnímanie prostredia ako menej stresujúceho, menej znepokojujúceho, menej chaotického, pričom vonkajšie požiadavky sú skôr interpretované ako výzvy. Reakcie jednotlivcov s vysokým zmyslom pre koherenciu by mali byť viac vhodné a adaptívne na situácie a copingové stratégie by mali byť úspešnejšie kvôli dostupnosti poznania, ako zvládať situácie. (Geyer, 1997) Pojem koherencie celkovej životnej orientácie na chápanie sveta ako zmysluplného celku obsahuje kognitívne a emočné komponenty a je podľa Antonovského významnou súčasťou štruktúry osobnosti. (Ruiselová, Prokopčáková, 2006) Ciele výskumu 1. Zistiť či existuje vzťah medzi subjektívne vnímaným bezpečím a osobnostnou dispozíciou zmyslu pre koherenciu u príslušníkov ozbrojených síl SR. 2. Zistiť ako sa líšia príslušníci ozbrojených síl vo vnímanom bezpečí z hľadiska účasti/neúčasti na vojenskej misii. Vzorka Vzorku tvorilo 204 príslušníkov ozbrojených síl vo veku 20 až 51 rokov z čoho 93,6 % tvorili muži a 5,4% ženy. Priemerný vek respondentov bol 31,43 rokov (SD=5,795). Z hľadiska hodnosti príslušníkov ozbrojených síl 23% respondentov tvorili dôstojníci, 35,3% poddôstojníci a 40,7% mužstvo. 32,8 % respondentov bolo účastníkmi vojenskej misie a 64,7% sa misie nezúčastnilo. Metódy Na meranie zmyslu pre koherenciu sme využili dotazník životnej orientácie A. Antonovského, ktorý je 72
, Vzťah vnímaného bezpečia k zmyslu pre koherenciu u príslušníkov ozbrojených síl SR zameraný na hodnotenie osobnostne príbuzného zdroja odolnosti voči stresu. Škála je tvorená z 29 položiek a sleduje celkovú koherenciu životnej orientácie a tri jej dimenzie zrozumiteľnosť, zvládnuteľnosť, zmysluplnosť. Subjektívne vnímanie pocitu bezpečia sme mapovali pomocou vybraných položiek hlavného dotazníka Európskej sociálnej sondy (ESS): Teraz by som sa Vás chcel opýtať, či sa bojíte, že sa stanete obeťou rôznych trestných činov. Celkovo, ako sa bojíte (ak vôbec) že by...? (škála 1-4; 1- veľmi sa bojím, 4- vôbec sa nebojím) Na Vás niekto nevhodne pokrikoval alebo Vás obťažoval na ulici alebo na verejnom mieste. Ste boli prepadnutý alebo okradnutý na ulici. Ste boli fyzicky napadnutý na ulici. Sa Vám vlámali do bytu/domu a niečo ukradli. Bolo Vaše auto ukradnuté. Vám odcudzili/ukradli veci z auta. Na zisťovanie percepcie rizika teroristického útoku sme vybrali 2 položky základného dotazníka: Domnievate sa, že teroristický útok niekde v Európe počas nasledujúcich dvanástich mesiacov je (skóre vypočítané zo škály 1 4, kde 1 znamená veľmi pravdepodobný a 4 vôbec nepravdepodobný) Domnievate sa, že teroristický útok niekde na Slovensku počas nasledujúcich dvanástich mesiacov je (skóre vypočítané zo škály 1 4, kde 1 znamená vôbec nepravdepodobný a 4 veľmi pravdepodobný) Na spracovanie dát bol použitý štatistický softvér SPSS 17.0, pomocou ktorého sme vykonali deskriptívne spracovanie, korelačnú analýzu premenných a rozdielovú štatistiku. Výsledky Skôr než sme sa venovali analýze korelačných vzťahov, zamerali sme sa na odpovede príslušníkov ozbrojených síl v rámci otázok mapujúcich ich vnímanie bezpečia resp. pociťovanie obáv z rôznych trestných činov. V tabuľke č. 1 uvádzame percentuálne proporcie respondentov odpovedajúcich na jednotlivé možnosti položiek, priemernú škálovú odpoveď a štandardné odchýlky. 19,1% respondentov uviedlo, že sa trochu bojí, že sa stane obeťou pokrikovania a obťažovania na verejnom mieste. Prepadnutia alebo okradnutia na ulici sa trochu obáva 22,5 %, pričom 3,4% prežíva v tomto smere výrazné obavy. Zhruba tretina opýtaných (cca 25-32%) sa trochu obáva tiež fyzického napadnutia, vlámania do bytu, krádeže auta resp. vecí z neho. Vnímanie pravdepodobnosti rizika teroristického útoku v Európe uviedla viac než polovica respondentov. Naopak riziko terorizmu na Slovensku väčšina respondentov nevníma ako pravdepodobné. Tabuľka 1: Prehľad percentuálneho rozloženia odpovedí respondentov 73
% respondentov Priemer Štand. Odchýlka Pokrikovanie, obťažovanie veľmi sa bojím 0,5 3,29 0,791 trochu sa bojím 19,1 nie veľmi sa bojím 30,4 vôbec sa nebojím 49 Prepadnutie, okradnutie veľmi sa bojím 3,4 3,02 0,833 trochu sa bojím 22,5 nie veľmi sa bojím 40,7 vôbec sa nebojím 31,9 Fyzické napadnutie veľmi sa bojím 2,9 2,98 0,817 trochu sa bojím 25 nie veľmi sa bojím 41,7 vôbec sa nebojím 28,4 Vlámanie do bytu veľmi sa bojím 4,4 2,82 0,849 trochu sa bojím 32,4 nie veľmi sa bojím 37,7 vôbec sa nebojím 23,5 Krádež auta veľmi sa bojím 8,8 2,8 0,949 trochu sa bojím 28,9 nie veľmi sa bojím 32,8 vôbec sa nebojím 27,5 Krádež vecí z auta veľmi sa bojím 3,9 2,88 0,877 trochu sa bojím 32,8 nie veľmi sa bojím 33,3 vôbec sa nebojím 28,4 Teroristický útok v Európe veľmi pravdepodobný 10,3 2,44 0,81 pravdepodobný 40,7 nie veľmi pravdepodobný 34,3 vôbec nepravdepodobný 8,8 Teroristický útok v SR veľmi pravdepodobný 2,5 3,13 0,685 pravdepodobný 9,3 nie veľmi pravdepodobný 55,9 vôbec nepravdepodobný 26,5 Prvým cieľom tejto štúdie bolo zisťovanie, do akej miery spolu súvisí vnímanie bezpečia s úrovňou zmyslu pre koherenciu u príslušníkov ozbrojených síl SR. Tabuľka č. 2 znázorňuje dané korelácie. Tabuľka 2: Vzťah medzi prežívanými obavami z rôznych trestných činov a celkovou úrovňou zmyslu pre koherenciu a tiež jeho dimenziami Zrozumiteľnosť Zvládnuteľnosť Zmysluplnosť Zmysel pre koherenciu Pokrikovanie, obťažovanie 0,278 **,229 **,154 *,282 ** Prepadnutie, okradnutie 0,355 **,338 **,308 **,414 ** Fyzické napadnutie 0,346 **,367 **,308 **,419 ** Vlámanie do bytu 0,321 **,275 **,161 *,332 ** 74
, Vzťah vnímaného bezpečia k zmyslu pre koherenciu u príslušníkov ozbrojených síl SR Krádež auta 0,314 **,295 **,177 *,327 ** Krádež vecí z auta 0,302 **,227 **,122,287 ** Teroristický útok v Európe 0,139,141,125,183 * Teroristický útok v SR 0,193 **,268 **,145 *,227 ** ** - p <0,01; * - p < 0,05 Analýza poukázala na stredne silný signifikantný vzťah skúmaných premenných. Dospeli sme teda k nasledovným zisteniam. Čím vyššia celková úroveň zmyslu pre koherenciu a tiež aj jej jednotlivých dimenzií, tým sa človek menej obáva obťažovania, prepadnutia, fyzického napadnutia, vlámania do bytu, krádeže auta či vecí z auta. Pre vnímanie pravdepodobnosti rizika teroristického útoku platí obdobný vzťah. Čím vyššia úroveň zmyslu pre koherenciu, tým menšia pravdepodobnosť rizika je pripisovaná teroristickému útoku v Európe, ale aj na Slovensku. Druhým cieľom tejto štúdie bolo zisťovanie, do akej miery sa líšia príslušníci ozbrojených síl vo vnímanom bezpečí z hľadiska účasti/neúčasti na vojenskej misii (viď Tabuľka č. 3). Tabuľka 3: Rozdiely v hrubom skóre vnímaného bezpečia medzi príslušníkmi ozbrojených síl podľa účasti na vojenskej misii Misie N Priemer Priemerné poradie Mann-Whitney U test Z P HS - bezpečie účasť 62 19,322 118,77 2711,00-3,739 0,000 neúčasť 131 17,099 86,69 Hlavným ukazovateľom rozdielu vo vnímanom bezpečí medzi účastníkmi/neúčastníkmi misií je priemerné poradie respondentov na základe skórovania v jednotlivých položkách. Analýza preukázala, že rozdiel medzi sledovanými skupinami je signifikantný. Ukázalo sa, že príslušníci ozbrojených síl, ktorí sa zúčastnili vojenskej misie majú vyšší pocit bezpečia, než tí, ktorí sa misie nezúčastnili. Tento rozdiel je znázornený v obrázku č. 1. Obrázok 1: Rozdiely v hrubom skóre vnímaného bezpečia vzhľadom na priemerné poradie u príslušníkov ozbrojených síl Diskusia a záver V tejto štúdii sme si za cieľ zvolili skúmanie vzťahu medzi subjektívne vnímaným pocitom bezpečia a úrovňou zmyslu pre koherenciu a tiež zisťovanie rozdielov vo vnímanom bezpečí z hľadiska účasti/neúčasti na vojenskej misii u špecifickej vzorky 204 príslušníkov ozbrojených síl SR. Súvislosť skúmaných premenných sa preukázala ako štatisticky významná. Interpretáciou korelačných koeficientov teda môžeme usúdiť, že čím vyššia celková úroveň zmyslu pre koherenciu a tiež aj jej jednotlivých 75
dimenzií, tým má jednotlivec vyšší pocit bezpečia a teda prežíva nižšiu intenzitu obáv. Tento výsledok analýzy je v súlade s zisteniami Geyera (1997), a teda že ľudia s vysokým skóre menej pravdepodobne hodnotia situácie ako nebezpečné a nekontrolovateľné, pričom výhodami vysokého zmyslu pre koherenciu je tiež úspešné udržiavanie osobnej rovnováhy a zdravia napriek stresujúcim udalostiam a potenciálnym ohrozeniam z vonkajšieho prostredia. Vysoká miera zmyslu pre koherenciu sa odráža vo vnímaní prostredia ako menej stresujúceho, menej znepokojujúceho a menej chaotického. Reakcie jednotlivcov s vysokým zmyslom pre koherenciu by mali byť viac vhodné a adaptívne na situácie a copingové stratégie by mali byť úspešnejšie kvôli dostupnosti poznania, ako zvládať situácie. (Geyer, 1997) Zisťovaním rozdielu vo vnímaní bezpečia vzhľadom na účasť na vojenskej misii sme dospeli k poznaniu, že príslušníci ozbrojených síl, ktorí sa zúčastnili vojenskej misie majú vyšší pocit bezpečia, než tí, ktorí sa misie nezúčastnili. Možným vysvetlením tohto zistenia, je napríklad to, že príslušníci ozbrojených síl, ktorí sa vrátili z misie domov, mohli mať za sebou extrémnu skúsenosť s ohrozením vlastnej bezpečnosti a tým pádom domáce prostredie nevnímajú ako ohrozujúce. Do budúcnosti by bolo vhodné na výsledky tejto štúdie nadviazať a venovať sa porovnaniu tejto špecifickej vzorky s inými rizikovými či nerizikovými skupinami. Literatúra: Bouyer, M., Bagdassarian, S., Chaabannne, S., Mullet, E. (2001). Personality Correlates of Risk Perception.Risk Analysis. 2001, Vol. 21, No. 3. Bozogáňová, M. (2013). Rodové rozdiely vo vnímanom bezpečí. Človek a spoločnosť, 16, 1. ISSN 1335-3608. Cooper, D. (2003). Psychology, Risk & Safety: Understanding how personality & perception can influence risk taking.professional safety. 2003. Davey, G., Wells, A. (2006). Worry and its psychological disorders: theory, assessment, and treatment. Hoboken:Wiley, 2006, 410. ISBN 978-047-0012-796. Geyer, S. (1997). Some conceptual considerations on the sense of coherence.social Science & Medicine. 1997, Vol.44, No.12. Klama, E. K., Egan, V. (2011).The Big-Five, sense of control, mental health and fear of crime as contributory factors to attitudes towards punishment.personality and Individual Differences. 2011, roč. 51, č. 5, s. 613-617. ISSN 01918869. Moen, B. (2007). Determinants of safety priorities in transport? The effect of personality, worry, optimism, attitudes and willingness to pay.safety Science. 2007, roč. 45, č. 8, s. 848-863. ISSN 09257535. Nilsen, P. (2004). Making sense of safety.injury Prevention. 2004, roč. 10, č. 2, s. 71-73. ISSN 1353-8047 Ragozzino, K. (2009). Typing the worrier: relationship between worry and jung's personality types. Education Vol. 131 No. 4 Rammstedt, B. (2007). Who worries and who is happy? Explaining individual differences in worries and satisfaction by personality. Personality and Individual Differences. 2007, roč. 43, č. 6, s. 1626-1634. ISSN 01918869. Ruiselová, Z., Prokopčáková, Z. (2006). Zvládanie náročných situácií vo vzťahu k implicitným teóriám inteligencie. In Štýly zvládania záťaže a osobnosť. Ústav experimentálnej psychológie SAV. Slovak Academic Press, 2006. ISBN 80-88910-23-4 Výrost, J. (2013). Vplyv fyzikálnych a psychosociálnych rizikových faktorov v dátach European Working Conditions Survey 2010 (EWCS) na vnímanie bezpečia na pracovisku u žien a mužov. Človek a spoločnosť. 2013. roč. 16, č.1. ISSN 1335-3608. 76