Informačník kežmarských katolíkov Cesta 2 XXV. ročník 2019 Snímka: Peter Justh ml. Bratia a sestry, svätci i hriešnici, všetci sme bratia, ktorých miluje ten istý Otec. A na konci života budeme súdení podľa lásky, podľa toho, ako sme milovali. Nie len tej sentimentálnej, pocitovej lásky, ale súcitnej a konkrétnej lásky podľa evanjeliového pravidla. Nezabudnime naň: «Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili» (Mt 25,40). Tak hovorí Pán. Svätý Otec František Záverečné pôstne dni, kedy budeme často stáť pod Kristovým krížom, prežime so srdcom otvoreným na konkrétnu lásku podľa evanjeliového pravidla! Prajeme a vyprosujeme požehnané sviatky Kristovho umučenia a vzkriesenia! redakcia Cesty a kňazi farnosti
fotoreportáž Účastníci prvého kežmarského kurzu prípravy snúbencov na prijatie sviatosti manželstva. Počas pôstneho obdobia mali rodiny duchovnú obnovu v Kláštore redemptoristiek. Slávnostným celbrantom odpustovej slávnosti bol Mons. Jozef Bieľak, koncelebrovali vdp. Mikuláš Kráľ (vľavo) a dekan Ján Kuboš (vpravo). Dramatizovanú krížovú cestu si pripravili deti z CZŠ sv. Kríža. 16 Aby sme sa posilnili počas pôstu, kolektív materskej školy sv. Kríža sa 30. marca vybral do Klina na duchovnú obnovu. Spolu s pánom kaplánom Dominikom Jamrichom sme navšívili vo farnosti Klin na Orave nášho bývalého kaplána Mareka Forgáča a príjemné stretnutie sme spojili so sviatosťou zmierenia, sv.omšou i krížovou cestou na blízkom kopci, kde sa do výšky pnie socha Krista, ktorá je zmenšenou podobou sochy Krista v Rio de Janeiro v Brazílii. Pán kaplán Jamrich mal pre nás pripravené i povzbudivé slová, ktoré nás uistili, že Kristus je neustále s nami, v každej chvíli dňa, že má pre nás pochopenie, keď niečo chceme vzdať, že On nám odpustí, aj keď ostatní nie... Odchádzali sme domov povzbudení a naplnení a s vďačnosťou Bohu za úžasných ľudí, ktorí sa nám počas duchovnej obnovy venovali. Michaela MAREKOVÁ
aktuálne HĽADAJTE VŽDY JEHO TVÁR... ľadajte Pána a jeho moc, hľadaj- vždy jeho tvár. Ž 105, 4 Hte Pri stretnutí s človekom hľadíme na jeho tvár, pozeráme do očí. Zvlášť je to intenzívny pohľad, keď nás k tomu človeku viaže sympatia, priateľstvo, láska... Pohľadom rozprávame aj bez slov. Pred rokmi sa mi do srdca vpísali slová sv. Brigity Švédskej keď popisovala utrpenie Ježiša na kríži: Potom som videla, že jeho pekné, nádherné oči sú skoro zlomené... Uvedomila som si, že jeho pekné, nádherné oči Far ská kro nika VO FEBRUÁRI - MARCI 2019 Prijali krst: Ján Mucha, Matúš Babic, Melánia Blažovská, Eduard Godala, Eliška Pušková, Stela Mária Šoltésová, Michal Oračko, Ján Oračko, Ján Badžo, Denis Badžo, René Jakub Oračko, Dominika Badžová, Adela Krafčíková, Sara Galiková, Dominik Novotný, Vivien Magdaléna Vnenčáková, Adam Baňka, Karolína Žembová, Timotej Brna, Matúš Gregor Pačaj, Brayn Pačaj, Gregor Pompa, Františka Kučerová, Benjamín Jakub Petro, Damián Kolesár, Soňa Kromková, Mateo Kriššák, Hugo Bachleda, Eliška Zavacká, Thia Viktória Rothová. na nás hľadia s láskou pri premenení, na každej sv. omši. Pri stretnutí alebo rozlúčke s priateľmi a zvlášť s tými, na ktorých nám záleží, potvrdíme svoj vzťah bozkom na tvár... Blahoslavená rehoľníčka Mária Pierina de Micheli vo veku 12 rokov, keď bola prítomná na Veľký piatok na modlitbe o 15-hodine, počula Ježišov hlas, ktorý zreteľne hovoril: Nikto ma nepobozká bozkom lásky, aby nahradil zradný bozk Judášov. Vo svojej detskej prostote verila, že hlas počul v kostole každý a bolelo ju, že všetci pobozkali Zosobášili sa: Ján Gallik a Alexandra Kotschová, Adam Piatra a Bronislava Pirožeková, Aleš Oračko a Eva Oračková, Adam Bednárik a Barbora Dluhá, Samuel Dubec a Paula Židovská, Erik Pačaj a Kristína Horváthová, Tomáš Heinsch a Lucia Nitschová, Martin Hrušovský a Renáta Miškovičová. Boli pochovaní: Michal Modla (1), Štefan Pešta (85), Koloman Oračko (83), Štefan Fabinyi (85), Štefan Gibľák (71), Ľudmila Gáborová (73), Eduard Badžo (73), Andrej Hriňák (64), Michal Maniak (69), Dalibor Pisarčík (65), Jarmila Repeľová (53), Stanislav Madeja (53), Ján Štancel (67), Ján Laskovský (71), Julia Šterbáková (91), Anna Kovalčíková (96), Mária Dlugošová (84), Darina Nevická (96), Michal Šoltys (86), Silvia Zemanová (70), Marián Jankura (64), Emil Cureja (68), Magdaléna Tyrpáková (76), Ján Praženica (76). Myslime na nich v mod lit bách! jeho rany, len nie jeho tvár. Vo svojom srdci zvolala: Maj trpezlivosť, drahý Ježišu, dám ti pusu lásky, a keď na ňu prišiel rad, láskyplne a zbožne pobozkala Pánovu tvár. Neskôr jej bolo ako novicke dovolené konať nočné adorácie zo Zeleného štvrtku na Veľký piatok a zatiaľ, čo sa modlila pred Ježišom na kríži, začula, ako hovorí: Pobozkaj ma. Sestra Mária Pierina okamžite poslúchla a pritisla pery na sadrovú sochu Pána Ježiša, avšak pocítila dotyk živej Ježišovej tváre. Kedykoľvek je moja tvár uctievaná vaším pohľadom, vylievam svoju lásku do sŕdc a skrze svoju svätú tvár, dávam spásu mnohým dušiam. Aj v rodine sv. Terézie z Lisieux mali úctu k svätej tvári. Preto si aj sv. Terezka pridala tento titul k svojmu rehoľnému menu. Preto ju dnes poznáme ako sv. Teréziu od dieťaťa Ježiša, ale aj od sv. tváre. Zahľaďme sa do Ježišovej tváre, ktorá na nás hľadí z kríža... Človek je tak stvorený, že ho dojíma, keď vidí, že ho niekto miluje a čoskoro on tiež miluje toho, kto ho prv miloval. Takto vzniká láska Božia v srdci človeka. Z poznanej lásky vzniká láska. (Katarína Sienská) Miriam KLEINOVÁ Mária, oroduj za nás! S tála matka bolestivá vedľa kríža ľútostivá, keď na ňom Syn milý pnel....sú slová známej piesne, ktorá znie počas krížovej cesty. Určite bolesť matky Spasiteľa sa nedá porovnať s inou bolesťou, lebo Kristus zomrel na kríži za všetky hriechy každého pokolenia. Bolesť matiek aj v dnešnom svete pretrváva. Aj vtedy, keď ich synovia (či dcéry) nezomierajú práve na kríži. Ony sa cítia bezmocné, už prestávajú dúfať, že ich deti sa vrátia na tie správne cesty životom. Odovzdali im svoju lásku, snažili sa neurobiť chyby vo výchove a ani im nešli zlým príkladom. Zdá sa, že zlo tohto sveta im ich deti priam ukradlo. A aby sme nezabudli na otcov. Koľko milosrdných otcov doma čaká na svoje márnotratné deti? Ak je naša viera pravá, nezúfajme si! V modlitbách zverme naše deti pod ochranu Matky Božej, veď mi všetci sme jej deti! Ona iste u svojho Syna vyprosí milosť pre všetkých. Marcela BEŠENEJOVÁ 17
18 medzi nás, sme mu položili pár otázok. Kam viedli vaše kroky z Kežmarku? - Po odchode z Kežmarku mojím ďalším pôsobiskom sa stalo Spišské Podhradie, kde som slúžil ako kaplán niečo viac ako dva roky. V čom bola odlišná farnosť, do ktorej ste prišli od nás? A v čom podobná? - Už na prvý pohľad bola táto farnosť menšia oproti Kežmarku. Preto na pastoráciu sme ostali s pánom farárom len dvaja kňazi. Nezabudnem asi nikdy na privítanie vo farnosti. Na fare ma čakalo vyše tridsať mladých, ktorí si robili kurz Alfa. Bola to pre mňa veľká radosť. Dobrí ľudia, ktorých mi Pán Boh poslal do cesty bolo to, čo som stretol v oboch farnostiach a čo si najviac vážim. Ako padlo rozhodnutie pre štúdiá v Ríme? Bola aj iná možnosť? - Beriem to ako zásah zhora. Práve som bol na jednej ceste v Tatrách a telefón mi ukazuje, že mi volá biskup. Na druhý deň som dostal vysvetlenie. Mal som ísť študovať problematiku rodiny. Bol som z toho veľmi prekvapený, vôbec som to nečakal a trochu som sa vyhováral kvôli môjmu veku. Myslím, že som mohol odmietnuť, ale rozpoznal som, že ma na to pozýva Boh. A ON sa predsa nesmie odmietať. Ako spomínate na študijný pobyt v Ríme, ako dlho trval, čo ho napĺňalo? - V Ríme som študoval dva roky a v októbri som ukončil školu záverečnou skúškou. Celý čas vnímam ako veľmi milostivý. Predovšetkým pre čas naplnený modlitbou, v ktorom som si mohol nanovo usporiadať veci v mojom živote, ďalej spoznanie krásy celosvetovej Cirkvi, ale aj, samozrejme, samotné štúdium. Zvlášť sa teším z talianskeho jazyka, ktorý mi otvoril nové možnosti a rozšírenie poznatkov aj o rodine a manželstve. Čo vám Boh povedal cez skú- rozhovor VYTVORME SI VÄČŠÍ PRIESTOR A ČAS PRE BOHA V TICHU Duchovného otca Jána BYSTRIANSKEHO (na snímke) v našej farskej rodine asi všetci poznáme, pôsobil medzi nami ako kaplán. A v poslednom období ho občas stretávame znovu, keď zavíta do kruhu našich rodín, ktoré majú rôzne podujatia a povzbudzuje duchovným slovom. Vzhľadom na jeho novú pastoračnú úlohu v diecéze, ktorá vysvetľuje aj jeho návraty senosť, nám známu aj z médií, z talianskych Álp? - Veľmi veľa, ešte stále z toho čerpám a teraz ani nie je priestor všetko vyrozprávať. Snáď najviac zo všetkého som precítil Božiu blízkosť, akoby mi Boh povedal: Som s tebou, nikdy ťa neopustím. A potom si odnášam skúsenosť modlitby. Toľko ľudí sa za nás modlilo, že to muselo skončiť dobre. To bolo neuveriteľné. Všetci sme zároveň vďaka tomu prežívali svojich päť minút slávy. Duch Svätý sa však dotkol aj mňa osobne, keďže vo mne vzbudil modlitbu počas pádu, na ktorú si stále pamätám: Pane, je to už len v tvojich rukách. Kde pôsobíte teraz a čo je náplňou vášho účinkovania? - Momentálne sa nachádzam v Spišskej Kapitule, kam som sa dostal po ukončení štúdií. Som tu od novembra a zároveň som bol ustanovený pre špeciálnu pastoráciu rodín a manželstiev v našej diecéze. Uvedomujem si, že zatiaľ som len na začiatku tejto služby, do ktorej postupne vnikám a spoznávam jej osobitosti. Aká je dnešná rodina a aká by mala byť? - Dnešná rodina je pre Cirkev výzvou a nie problémom. Tak to vidí súčasný pápež František a ja sa s tým veľmi stotožňujem. Preto sa pozerám s nádejou do budúcna i keď vidím rodinu reálne s jej každodennými starosťami a radosťami. Určite by sa rodina mala viac tešiť z toho, čo jej prináša skutočný život, a to sú všetky dary, ktoré dáva Boh, predovšetkým a hlavne deti. Aká je situácia s pastoráciou rodín v našej diecéze a aká v rámci celého Slovenska? - Určite je to veľmi podobné. Nie sme až taká obrovská krajina. Možno rozdiel by som videl v tom, že my na severe krajiny máme väčší potenciál v rodinách. Rodiny sú nábožensky aktívnejšie, početnejšie aj súdržnejšie. No ak sa starostlivosť o rodiny zanedbá, bude len otázka času a všetko sa negatívne vyrovná. Kde naberáte duchovné sily v tejto etape svojho života? - Ako kňaz silu čerpám hlavne z Boha cez modlitbu, štúdium, sviatosti. No ako milovník prírody využívam aj ďalší prostriedok. Cez rôzne formy turistiky a športu dovoľujem Bohu, aby ma doplnil potrebnou silou aj vynaliezavosťou pre kňazskú službu. Jednoducho chcem dať priestor Duchu Svätému, aby mohol cezo mňa konať. Kde budete tráviť Veľký týždeň a veľkonočné Trojdnie? - Ešte som sa nad tým úplne nezamýšľal. Zrejme prežijem tento čas v kruhu s niektorými kňazmi. No nevylučujem, že budem vypomáhať v nejakej farnosti. Na čo by sme v tomto pôstnom období nemali zabudnúť v našich rodinách? - To je náročná otázka, ktorá chce teraz odo mňa nejakú bombastickú odpoveď typu: tak toto je najdôležitejšie. Každá rodina má svoje špecifikum. Preto neexistuje nejaká jedna, konkrétna a univerzálna odpoveď. Myslím však, že všeobecne by sa dalo povedať, že cez pôst by sme mali vytvoriť väčší priestor a čas pre Boha v tichu.
rozhovor Čo je podľa Vás dôležité v čase Veľkého týždňa? - V tom čase by sme sa mali sústrediť na tajomstvá spásy vzhľadom na seba samého, teda na utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Mali by sme to prežiť, akoby sa to dialo kvôli mne a pred mojimi očami po prvýkrát. Máte nejaké konkrétne vízie v oblasti pastorácie rodín? - Mám vízie, inak by som do toho nešiel. Nechcem ich úplne zverejňovať, lebo sa ešte konkretizujú. Duch Svätý mi odhaľuje ako sa moje a jeho videnie rozchádza, a preto si to žiada čas. Máte nejaký odkaz pre Kežmarčanov v čase blížiacich sa sviatkov Veľkej noci? - Odkaz? Možno asi toto, čo mňa silno ovplyvňuje. Pre mňa najkrajšou definíciou Boha je, že je vzťahom. Žime teda svoju vieru ako vzťah k Bohu, k ľuďom i k sebe. Utvárajme vo svojom prostredí jednu rodinu. Ak sa vám podarilo dotiaľto dočítať, chcem Vás poprosiť aj o modlitbu za seba, aby som bol ako kňaz platným členom našej rodiny Cirkvi. Ďakujem vám a posielam Vašej farnosti požehnanie. Ján Bystriansky zavítal do Kežmarku aj na sviatok sv. Rodiny. Snímky: (ton) Program vo VEĽKOM TÝŽDNI PONDELOK - STREDA 6.00 h - sv. omša 18.00 h - sv. omša ZELENÝ ŠTVRTOK Pánovej večere 18.00 h - sv. omša, po sv. omši nočné bdenie do 22.00 h / Na obrázku: èas èlenov ZKD so sr. Scholastikou / MALÝ SLAVKOV sv. omša o 18.00 h STRÁNE p. TATRAMI sv. omša o 18.00 h. KLÁŠTOR - sv. omša o 19.00 h a od 20.30 h nočné bdenie v Getsemani VEĽKÝ PIATOK utr pe nia a smrti Pána 7.30 h - ranné chvály 16.00 h - obrady utrpenia a smrti Pána do 19.30 h - vystavená Sviatosť Oltárna v Bo žom hrobe 20.00 h - krížová cesta na hrad nom ná dvo rí MALÝ SLAVKOV: obrady o 17.00 h KLÁŠTOR: ranné chvály o 8.00 h - 15.00 h posvätné čítanie - obrady o 17.00 h (po nich individuálna adorácia do 19.15 h v Božom hrobe) BIELA SOBOTA 7.30 h - ranné chvály a vyloženie Najsv. sviatosti Oltárnej v Božom hrobe 20.00 h - veľkonočná vigília MALÝ SLAVKOV: obrady o 20.00 h KLÁŠTOR - ranné chvály o 8.00 h - posvätné čítanie o 12.00 h - Korunka k Božiemu milosrdenstvu 15.00 h - veľkonočná vigília o 20.30 h VEĽKONOČNÁ NEDEĽA 6.00 h - sv. omša a požehnanie je dál 8.00 h - sv. omša 10.30 h - sv. omša 15.00 h - vešpery 16.00 h - sv. omša 18.30 h - sv. omša MALÝ SLAVKOV: požehnanie jedál o 7.30 h - sv. omša o 10.00 hod. STRÁNE P. TATRAMI: požehnanie jedál o 7.30 h - sv. omša o 9.00 h. KLÁŠTOR: ranné chvály o 9.00 hod. - sv. omša o 9.30 h, 15.00 h vešpery VEĽKONOČNÝ PONDELOK 6.00 h - sv. omša 8.00 h - sv. omša 10.00 h - sv. omša 16.00 h - sv. omša 18.30 h - sv. omša MALÝ SLAVKOV: sv. omša o 8.00 h STRÁNE P. TATRAMI: sv. omša o 9.00 h. KLÁŠTOR: ranné chvály o 8.30 h - sv. omša o 9.00 h, 15.00 h vešpery Sv. spoveď vo Veľkom týždni: utorok 9.00-12.00 a 14.00-18.00 h 19
20 K plnosti života cez Kristov kríž V pastoračnej praxi a ľudovej zbožnosti našej Katolíckej cirkvi sa tešia veľkej obľube tzv. odpusty. Pravdepodobne nie je potrebné filologicky dokazovať takú zrejmú vec, že koreň slova odpust je spoločný, resp., že je odvodený od slova odpustky. Vo všeobecnosti teda možno povedať, že odpustová slávnosť je slávnosť, pri ktorej je možné získať odpustky. Ako je to s odpustovou slávnosťou vo farnosti Kežmarok? V tejto súvislosti treba vziať do úvahy dokument Enchiridion indulgentiarum podpísaný Najvyššou autoritou Cirkvi, v ktorom nájdeme aj ustanovenia týkajúce sa získania úplných odpustkov pre baziliku minor (baziliku menšiu): Úplné odpustky sú dané veriacemu v Krista, ktorý navštívi (baziliku menšiu) a tam sa nábožne pomodlí Otče náš a Verím v Boha a) na slávnosť apoštolov sv. Petra a Pavla; b) na slávnosť Titulu baziliky; c) dňa 2. augusta, kedy možno získať odpustky zvané Porciunkuly ; d) kedykoľvek počas roka, v deň, ktorý si veriaci zvolí. Tiež možno získať úplné odpustky v deň výročia posviacky (dies dedicationis) chrámu alebo oltára (Enchiridion indulgentiarum, Concessiones nr. 33, Quarta editio, mense iulio 1999). Výročie posviacky Výročie posviacky každého posväteného kostola sa slávi vo výročný deň jeho posviacky ako slávnosť. Ak by sa tak nemohlo natrvalo sláviť v ten deň, treba slávenie určiť na najbližší voľný deň. Ak dátum posviacky nie je známy (ide najmä o starobylé kostoly), koná sa slávnosť výročia posviacky kostola 26. októbra. Titulárna slávnosť Táto slávnosť sa koná vo všetkých kostoloch a kaplnkách, ak boli posvätené alebo aspoň požehnané. Titulus kostola je svätec alebo nejaké tajomstvo viery, na ktorého počesť bol kostol posvätený alebo požehnaný. Titul vlastného kostola sa slávi ako slávnosť s Glóriou, Krédom; prefácia je o svätých alebo o príslušnom tajomstve. V našej farnosti má 5. pôstna nedeľa osobitný ráz, a tento deň voláme vo farnosti Kežmarok odpustová slávnosť. V súvislosti s vyššie uvedenými faktami, ktoré sú aktuálne platné pri liturgických sláveniach, je zrejmé, že 5. pôstna nedeľa nie je ani deň výročia posviacky nášho chrámu, ani deň titulárnej slávnosti. Toto tvrdenie ešte viac umocňuje smernica Direktória, kde sa uvádza: Ak pripadne výročie posviacky alebo titul kostola na niektorú adventnú, pôstnu alebo veľkonočnú nedeľu, výročie posviacky alebo titulárna slávnosť sa prekladá na nasledujúci deň (DIREKTÓRIUM na omše a liturgiu hodín, Výročie posviacky kostola a titulárna slávnosť vlastného kostola, nr. 11, s. 17-18, SSV Vojtech, spol s.r.o., Trnava 2018). Je namieste otázka: Prečo toto slávenie na 5. pôstnu nedeľu voláme Úvodná strana kánonickej vizitácie z roku 1803. téma odpustová slávnosť? Je to správne pomenovanie? Odpoveď nám pomôže hľadať zápis Kánonickej vizitácie z r. 1803, kde sa v úvode píše: V tom roku bolo čítané, že (chrám) bol stavaný ku cti Svätého Kríža (1486). hi anni LegebantVr, CVM eiis sanctae CrVCIs honoribvs strvcretvr (keď sa spočítajú všetky veľké písmená ich hodnota, súčet vyjde 1486, čo bol rok postavenia chrámu; jeho stavba začala okolo r. 1473). V bode č. 8 kánonickej vizitácie z r. 1803 sa uvádza, že Deň patrocínia je na Povýšenie Sv. Kríža: Dies Patrocinii, Exaltatis... S. Crucis. Tiež tam nájdeme zápis, že pre stálu ochranu tohto kostola boli pápežom Piom VI. udelené odpustky, ktoré sú späté s nedeľou Umučenia Pána (čo je 5. Pôstna nedeľa, niekde nazývaná aj Smrtná nedeľa): In hac Ecclesia praeter est, qua per Papam Pium VI. die 28. Februarii 1787 pro Patrocinis perpetuum concessae sunt Indulgentiae, habentur etiam perpetua per eundem Papam 1784 Dominicae Passionis affixae. Tu je teda dôvod, prečo máme možnosť na 5. pôstnu nedeľu získať odpustky, hoci z liturgického hľadiska to nie je slávnosť (sollemnitas): napr. omša sa neslávi v rúchu bielej farby; Glória sa vynecháva; výzdoba sa prispôsobuje pôstnej nedeli. Takže ak je na Slovensku zaužívané nazývať odpustovou slávnosťou Titulus chrámu, tak v Kežmarku je odpustová slávnosť dňa 14. septembra Povýšenie Svätého Kríža. Tým sa však nijako neumenšuje naša zbožnosť. Naopak pápežská výsada Pia VI. pre Kežmarskú baziliku spojená s 5. Pôstnou nedeľou nás má podnietiť ku ešte väčšej úcte Kristovho kríža a ku ešte väčšej vďačnosti za dar vykúpenia, ako aj vďačnosti za našich predkov, ktorí nám poklad viery odovzdali neporušený. K plnosti života, ktorý nás čaká po zmŕtvychvstaní, sa ide cez Kristov kríž. Ján KUBOŠ
stalo sa Náboženstvo nie je len chodenie do kostola prirovnaní k uschnutému konáru na strome života, na ktorý O sa občas podobáme, sme sa okrem iného zamysleli počas slávnostnej sv. omše v nedeľu 7. apríla. Duchovný otec Ján Kuboš medzi nami privítal slávnostného kazateľa a celebranta - diecézneho penitenciára Mons. Jozefa Bieľaka (na snímke v strede) a tiež ďalšieho hosťa - pátra Tadeáša - Mikuláša Kráľa. V príhovore sme sa zahĺbili do evanjeliového príbehu o žene pristihnutej pri cudzoložstve. Okrem témy hriechu sa kazateľ venoval viere, pričom vyslovil dôležité slová: Náboženstvo to je predsa vzťah k Bohu! To nie je len chodenie do kostola a modlenie sa alebo poznávanie právd viery. To je vzťah lásky! Boh miluje mňa a ja mu na jeho lásku odpovedám svojou láskou! Boh nám nedáva len pravdy viery, Boh nám dáva v zjavení seba samého, svoju lásku a očakáva od nás, že na jeho lásku mu odpovieme svojou láskou a poslušnou vierou. To je vzťah. Ale hriech tento vzťah medzi Bohom a človekom naruší, takže sa začneme podobať na tom strome života, ktorým je kríž, uschnutej ratolesti, uschnutému konáru, ktorý už neprináša ovocie. A hriech má aj druhý dôsledok narúša aj vzťahy medzi nami, rozbíja jednotu medzi nami, ako to vidíme v mnohých manželstvách, preto máme toľko rozvodov. A Boh nás stvoril preto, aby sme vytvárali jednotu. Tiež nás vyzval žiť podľa Božej vôle a neriadiť svoj život iba podľa svojich predstáv. Mladí chceli POZNAŤ VIAC Snímka: Peter Justh ml. Mladí z našej farnosti sa v dňoch od 15. až 17. marca zúčastnili víkendovky v Mlynčekoch, išlo o stretnutie mladých z Kežmarku a Lendaku. Podujatie organizovali v rámci záverečnej práce budúce absolventky Diecéznej animátorskej školy vo Važci - Veronika z Kežmarku, Majka a Anička z Lendaku. Téma víkendu bola Poznať viac. Dievčatá nás v tieto dni sprevádzali prednáškami, ktorými nás chceli nabádať k bližšiemu poznaniu Božej lásky, hriechu, samotného Ježiša Krista a Ducha Svätého. Vedení sme v Božom slove, modlitbách a diskusiách nadobudli poznanie a pravdy, ktoré môžu byť v našom živote vodítkom v duchovnej oblasti. Precítili a utvrdili sme sa v tom, že láska k Bohu je veľmi osobná, záleží to však na postoji nášho srdca. V našich životoch hrá však veľkú úlohu aj hriech, ktorý v svojej slabosti vidíme skôr v životoch druhých ako v svojom...avšak ak chceme zmeniť svet, musíme sa najprv pozrieť a začať od seba. Prítomnosť Ježiša Krista, o ktorom bolo rozprávané na prednáške sme skutočne prežili počas sv. omše, ktorú nám odslúžil pán kaplán Dominik. Ducha Svätého sme vnímali v deviatich obrazoch - voda, oheň, vietor, olej, holubica, Boží prst, pečať, oblak a svetlo, ruka. V sobotu nás milo prekvapila návšteva z Lendaku, prišli medzi nás pán kaplán Pavol a rehoľné sestričky. Pri rozhovore nám odpovedali na otázky o Božom volaní do Jeho služby. Po ich odchode sme vážnu tému odľahčili hrou. Víkendovku sme zavŕšili omšou v Mlynčekoch. Motivačné a náučné myšlienky z tohto stretnutia nás po dobrom obede sprevádzali do našich domovov a verím že sa pretavia v skutkoch aj do našich životov. Za pozvanie organizátorkám ďakujeme! Zuzka MAŇAKOVÁ 21
MANAŽMENT ČASU Podnet k písaniu sa odohral na jednej vyučovacej hodine - pohľad do unavených očí žiaka s otázkou o dĺžke nočného spánku. Jeho odpoveď ma nepotešila. Zjavnou príčinou únavy bolo nočné bdenie pri internete spojené s počítačovou hrou. Na moju reakciu o nesprávnom manažmente času pohotovo odpovedal ďalší žiak slovami: Viacerí máme zlý manažment času. A po zvonení pokračovala živá diskusia. Manažment času je naše rozhodnutie, koľko a čomu/komu ho budeme venovať. Čas je vzácny dar a jeho využívanie úzko súvisí s našim zdravím. Človek, ktorý nevie narábať s časom, je na najlepšej ceste k chorobám a problémom. No život človeka má nielen materiálny, ale i duchovný rozmer. Zabúdame na Prezidentská voľba Amáme to za sebou, prezidentské voľby majú svoju víťazku. Keď sa pozrieme spätne - čo nám tento čas priniesol? Keďže sa do voľby môžu zapojiť všetci občania republiky, voľby vyvolali záujem a mnohé diskusie a názory. Keď som počúvala, ako výber vnímajú veriaci ľudia, bola tu zjavná veľká rozmanitosť. Ani veriaci sa nestretli za jedným, dvomi kandidátmi, ktorých chceli podporiť. Žiaľ, nielen rozmanitosť sprevádzala prezidentskú voľbu, ale často aj iné veci sprevádzali tieto dni - neprijatie, hnev, zlosť... Možnosť voľby je znamením slobody. Je to veľká výsada, v každej oblasti, v spoločenskej aj osobnej. Mnohí si pamätáme časy neslobody, keď sme všeličo nemohli a keď sme sa mnohého báli, lebo hrozilo prenasledovanie, neraz aj kruté. Dnes sme sa dožili slobodných čias, ale ani táto doba nie je jednoduchá. Lebo voľba sa stáva pre nás aj skúškou. Skúškou, v ktorej sa overuje charakter, rozumnosť, múdrosť, úcta, česť a znášanlivosť. Voľby nám teda nepriniesli len to, že z viacerých kandidátov zvíťazil jeden. Ale aj poznanie, ako sme v tomto procese obstáli ako ľudia. Ako sme dokázali prijímať názory iných. Ako sme reagovali na kandidátov, ktorých sme si sami nezvolili. Mnohé reakcie ma nemilo prekvapili, lebo každý si rád užíva slobodu, ale mnohokrát bez zodpovednosti za názor, bez úcty a bez snahy chápať stanovisko iných. Rýchle súdy, 22 to. Vo víre starostí, problémov a úloh nemáme čas zamyslieť sa nad svojím životom. Nad zmyslom svojho života a svojím smerovaním. Žijeme rýchlo a pod veľkým tlakom okolia. Možno i preto je náš život stále ťažší a prázdnejší. Možno i preto je stále viac depresií a stále viac úzkosti. Ako to zmeniť? Každý deň by sme si mali vyhradiť trochu času na duchovné cvičenia. Trochu času pre seba a svoju dušu, ktorá potrebuje pokoj a svoju potravu. Teda čas, ktorý sme v podstate premrhali. Čítali sme noviny, surfovali po internete, či zbytočne telefonovali. Tento čas sa dá využiť inak a lepšie. Môžeme vstať o hodinku skôr. Môžeme si vyhradiť chvíľku času po návrate z práce. Alebo večer namiesto pozerania televízie. Tento čas si treba naplánovať a treba ho úsudky, zlostné hodnotenia občas aj nepravdy zaznievali z rôznych strán a bolo to veľmi smutné. Zaujal ma postoj, myslím, že hodný kresťana, ktorý pozýval týždeň pred voľbami: modlime sa za voľbu prezidenta... Pokojná výzva obsahovala pozvanie k aktivite modlitby aj k dôvere a prijatiu výsledku, s rešpektom a úctou. Čaká nás iná voľba, kráľovská. Kráľa kráľov odsúdia, ako nám to záver veľkonočného obdobia umožní nanovo prežiť. Nájdu sa dnes takí, ktorí by sa vedeli Krista na krížovej ceste zastať? Zvoliť si Ho, ale do všetkých dôsledkov, ktoré s jeho učením prichádzajú? Sloboda umožňuje voľbu, no zároveň vždy prináša riziko nepochopenia od iných, možno aj neúcty či kritiky. Ak Niekto kvôli nám niesol kríž a nechal sa ukrižovať, čo sme ochotní urobiť my, ak sme mu uverili? A ako to dokážeme svetu pretlmočiť svojím životom a slovami? Zmocňuje sa ma často obava, či z nás, kresťanov, nie je Ježiš sklamaný? Či skutočne napĺňame jeho ideály a kráčame po jeho cestách? Alebo sú pre nás iné hodnoty dôležitejšie? Pred nami stojí kráľovská voľba. Nielen toho, ako prežijeme záver pôstneho času či Veľký týždeň. Ale ako sa v svojom srdci snažíme žiť Kristove ideály. Či máme na to dosť pokory, úcty a múdrosti. A predovšetkým lásky, ktorá je trpezlivá, dobrotivá, ktorá sa nenadúva, nevypína, nie je dotieravá, ani sebecká. Jana VÍZNEROVÁ refl exie dodržať. Venujme ho osobnej modlitbe, čítaniu hodnotnej knihy, alebo len jednoduchej meditácii. Získame upokojenie. Získame veľmi užitočný návyk. Možno práve začiatok Veľkého týždňa je vhodným impulzom. Duchovné cvičenia majú svoju silu a svoj hlboký zmysel, zlepšia a skvalitnia náš život. Urobia ho pokojnejším a hodnotnejším. Duchovný rozmer človeka je primárny, veď na začiatku bolo Slovo. So stratou duchovnosti začína úpadok. Duchovné cvičenia sú liekom i prevenciou. Život je vzácny dar. Mali by sme si ho vážiť a byť vďační za každé nové ráno. Život môže byť o radosti, dobrých vzťahoch, o viere vo vzkriesenie i večný život. Ľubomíra PITOŇÁKOVÁ Ako to vlastne bolo Bolí ukrižovanie? - s bolesťou Pravdepodobne by povedal, že z lásky ku mne by to opäť vykonal. Ale,... - pochybnosti On bol Kráľ! Opakuje stále, že moje viny vzal, aby nad nimi panoval, že z lásky ku mne sa obetoval. Budúci spasiteľ. - posmešne Večný vládca. Ako vtáčí kŕdeľ, Keď počuje slovo pasca utiekli od teba. Vraj sa hanbili. - posmešne Povedal by si: Netrápte sa, netreba. - s láskou, pokojom Už v príznakoch utrpenia si objímal, že nie je slaboch ten, čo plače. Vravel si, nech sa milujeme, keď si mal kŕče od bolesti. Predtým mali v rukách ratolesti, teraz tvrdým úderom ťa zrazili na zem. - do stratena Trpel. Umieral. Usmieval sa. - pauzy Odišiel za Otcom, čo sa neskrýva so svojím mečom, aby chránil svojich. Chcem kričať: Zomrela by som pre teba. - naliehavo Netreba, už som to urobil, vravíš z neba. Terezka Zoričáková
refl exie Veľký piatok nenarodeného dieťaťa V jeden všedný utorkový deň prišla na ošetrenie mamka troch detí. Všetko prebehlo pokojne, kým som jej nepovedala, že príde s deťmi na kontrolu v piatok. Vtedy nesúhlasila, lebo v ten deň ide do nemocnice. Tušila som, kvôli čomu tam ide, ale aby som zistila pravdu, spýtala som sa jej na dôvod. Zdráhala sa, ale nakoniec povedala, že ide na umelé prerušenie tehotenstva. Bola to strašná pravda a ja som mala tomu zabrániť. Dokázala som len povedať, že ide zabiť vlastné dieťa, lebo je to už dieťa. Bez slova len pokrčila plecami, akože sa nedá už nič robiť, keď sa tak rozhodla. Povzbudila som ju ešte, že má tri pekné zdravé deti, dobre sa o nich stará a iste dokáže vychovať aj štvrté dieťa. Rozlúčila som sa s ňou slovami, nech nikde nejde a nech v piatok príde na kontrolu. Bola to ech tak svieti vaše svetlo pred Nľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach (Mt 5, 16) Každý z vás by mi určite vedel odpovedať na otázku: Kedy si sa narodil/a? No obávam sa, že by to nebolo také jednoduché, keby som sa opýtala: Kedy si bol/a/ pokrstený/á? Prečo je tomu tak? Prečo dátum svojich narodenín pozná každý z nás, ale dátum svojho krstu už nie? A je vôbec potrebné poznať dátum svojho krstu? Mnohí si teraz asi položia otázku: Čo majú tieto otázky spoločné so sviatkami, ktoré teraz oslavujeme? Čo majú spoločné s Veľkou nocou? No práve na Veľkonočnú vigíliu, keď Božia prozreteľnosť, že som ju objednala na piatok, lebo keby som povedala iný deň, nedozvedela by som sa o tom, čo zamýšľa urobiť. Hoci som mala neistotu, či som nemala povedať viac a takmer istotu, že tá mamka pôjde na umelý potrat, vzbudzovala som si vieru, že Pán Boh má moc situáciu zmeniť. Preto som ho prosila denne hlavne pri sv. omši, aby matku ochránil pred ťažkým hriechom a dieťa od telesnej smrti. Zvlášť som prosila o milosť, pre matku a dieťa na adorácii vo štvrtok, deň pred Veľkým piatkom dieťaťa. Ťažko je predstaviť si ukrutnú smrť dieťaťa pri tom zákroku, keď vedecké výskumy dokázali, že dieťa už v tretom týždni života v lone matky cíti bolesť. V piatok ráno prišla mamka s deťmi na kontrolu. Začala hovoriť ona: Nikde som nešla. Už som mala všetko vybavené, aj 20 eur som zaplatila za predoperačné vyšetrenie, ale nikde nejdem. Jej prejav bol taký radostný a víťazoslávny, že bolo na nej vidieť Božiu milosť, ktorú mala vo svojej duši. Od radostného prekvapenia som jej dokázala len povedať, že dobre urobila a že ľudský život má väčšiu hodnotu ako 20 eur. Vo vnútri pred Pánom Bohom som len mohla povedať, ako apoštol Peter po zázračnom rybolove: Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny. Zázrak sa udial v duši spomínanej ženy. A tak sa Veľký piatok zmenil na veľkonočné ráno. Aj naďalej sprevádzam túto mamku a jej nenarodené dieťa v modlitbe a radostne očakávam jeho príchod do sveta. Teším sa, že ho uvidím, ak Pán Boh dá, na vlastné oči ako Boží zázrak. V. T. Základná brána do Božieho kráľovstva Modlitba je vždy tá istá, po celý rok. Aj svedomie je také, aké si človek sám utvorí. Človek svoje svedomie môže vnímať ako chce, ale má ho a má ho počúvať, má počúvať to, čo chce od nás Boh. Pokánie nás spája so sviatosťami. Na začiatku našej viery je krst a my sa stávame Božími deťmi. A tak máme vieru, lebo sme ju prijali, keď nám ju často naši rodičia sprostredkovali alebo sme ju našli iným spôsobom. Dnešný človek je unesený médiami, a tak často nemá čas na modlitbu. No nič, ani vedecký pokrok nezaručí človekovi večný život. Pán Ježiš, ktorý sa modlil pred verejným účinkovaním celú noc, modlil sa za vyvolených dvanástich apoštolov, aj za nás a za celý svet. Ako je to s našou modlitbou? Ako praktizujeme prežehnanie pred oslavujeme víťazné zavŕšenie vykupiteľskej obety, z ktorej vytryskol nadprirodzený život, sa Cirkev na celom svete raduje a upriamuje na krst na základnú sviatosť, ktorá je bránou do Božieho kráľovstva. Tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych, tak sme my boli povolaní k novému životu cez kúpeľ znovuzrodenia sa vo sviatosti krstu. Majme teda stále na pamäti a nezabúdajme na deň, kedy sme boli pokrstení, kedy sme sa narodili pre Boha. Spomeňme si v modlitbách na svojich rodičov i tých, ktorí nás priviedli do chrámu, aby sme túto sviatosť mohli prijať. Spomeňme si i na kňaza, ktorý nám túto sviatosť udelil. A prosme i za seba samých, aby sme vždy vedeli kráčať vo svetle Kristovom. Radujme sa a nadšene spievajme veľkonočné ALELUJA! Pretože vzkriesený Kristus nám daroval pravé a nehasnúce svetlo, seba samého, aby nás uchránil pred temnotou srdca. Je len na nás, aby sme toto svetlo v sebe nechávali horieť a nezhasili ho hriechom, pretože ono je dôkazom, ktorým môžeme potvrdiť, že náš krst nebol len nejakou tradičnou a zvykovou udalosťou, ale že mal vplyv na celý náš život. Starajme sa všetci o lampu, ktorá nám bola zverená pri krste. Neustále ju dopĺňajme olejom Božej milosti, ktorý môžeme čerpať zo sviatostí. Ľudka FEČKOVÁ Modlitba kresťana v pôstnom období krížom, kdekoľvek sa s ním stretneme? Keď sa človek modlí, stáva sa silnejším. Prosme Pána Ježiša tak, ako ho prosili apoštoli: Pane, nauč nás modliť sa. Sv. Alfonz Mária de Liguori píše: Kto sa modlí, bude spasený, kto sa nemodlí, bude zatratený. Nech príklad Pána Ježiša na nás zapôsobí a ak sa nemodlíme, je čas, aby sme Pána Ježiša nasledovali, lebo Pán Ježiš sa modlil pred svojím umučením a modlil sa za všetkých ľudí, aj za nás. Boh neposlal Pána Ježiša, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil (por. Jn 20). Ježiš sa zjavuje učeníkom a dáva im moc odpúšťať hriechy. Modlime sa preto stále, lebo nikdy nevieme, kedy sa náš život skončí. Angela SLEBODOVÁ 23
MAMY SA STRETLI VO SVITE Svetlo zmierenia a čistota materinského srdca bola hlavná myšlienka modlitbového stretnutia Modlitieb matiek vo Svite (15. až 17. marca). Aj z našej farnosti tam putovali mamy, aby ďakovali Ježišovi za deti a vnúčatá odovzdávali ich pod jeho kríž. Viac ako tisíc mám privítala hlavná koordinátorka mama Jana, ktorá celé stretnutie odovzdala pod ochranu Nepoškvrneného srdca Panny Márie. Potešil aj list od mamy Veroniky z Anglicka. Tá bola pri zrode hnutia - Modlitba a láska matiek premieňa svet, ktoré je v súčasnosti vo viac ako 100 krajinách sveta. Po modlitbe nasledovala prednáška brata augustiniána Juraja Pigulu na tému Čistota materinského srdca a sv. Rita. Táto svätica zo 14. storočia bola veľmi vďačná svojím rodičom za výchovu a dar viery a život upriamila k Bohu. Sv. Rita denne chodila na skalnatú horu, kde sa kľačiac na kolenách modlila a vrúcne prosila Nebeského Otca o silu a dôveru, aby mu mohla odovzdať život. Bola od žiaľu úplne vyprahnutá a zoslabnutá, keď jej zavraždili manžela a nečakane zomreli na mor aj jej dvaja synovia. Predsa s Božou pomocou dokázala odpustiť vrahom svojho manžela, za čo ju odsúdila a zavrhla celá rodina. No táto svätica ďalej - 4 roky chodila na horu modliť sa a úpenlivo prosiť za zmierenie na smrť stalo sa rozhnevaných rodín, čo si nakoniec aj vymodlila. Nakoniec sv. Rita vstúpila do kláštora, kde v pokore slúžila tým najbiednejším. Po prednáške sme sa spoločne pomodlili modlitbu zmierenia. Každá mama prišla pred oltár, kde dostala požehnanie od kňaza a sviecu, ktorú sme zobrali do našich rodín ako posla: keď vzbĺkne nepokoj a hnev v našich rodinách, aby sme sviecu zmierenia zapálili a až tak svoje problémy riešili... Nasledovala najdôležitejšia časť dňa - slávenie sv. omše. Hlavný celebrant bol duchovný otec Marián Dragúň, ktorého určil biskup Stanislav Stolárik za duchovného otca pre toto modlitbové spoločenstvo. V homílii nám duchovný otec pripomenul, že svätosť, to je vlastne Láska, ktorá sa prejavuje, že milujeme svojich blížnych aj s ich chybami a snažíme sa byť k nim milosrdní ako je k nám Nebeský Otec. Milujúca mama sa prejavuje ako milosrdný otec - všetky svoje deti nekonečne miluje, nech by mali akékoľvek chyby a nech by čokoľvek vyviedli. Na záver nás duchovný otec vyzval, aby sme sa ponáhľali milovať ľudí okolo nás a našli sme si pre nich čas, lebo veľmi rýchlo odchádzajú a ostávajú po nich len topánky a tiché mobily... Po svätej omši v rámci obedňajšej prestávky sme si mohli uctiť relikvie sv. Rity. Nasledovali svedectvá matiek: ako sa cez modlitby matiek menili problémy, vzťahy; rozvrátené rodiny sa uzdravovali na spokojné a požehnané. Po svedectvách bola prebratá spiritualita MM. Na našich modlitbových stretnutiach, ktoré sa konajú raz za týždeň, sa modlíme aj túto modlitbu: Pán Boh pozná naše srdcia, a keď chceme úprimne prísť bližšie k Nemu, vezme nás za ruku a povedie nás, túžobne na nás čaká... Hlavné črty spirituality MM sú dôvera, odovzdanosť a jednoduchosť. Na konci programu boli samotné modlitby matiek, pri ktorých bolo osobitné stretnutie každej mamy s Pánom Ježišom, keď pod jeho kríž s láskou, nehou a dôverou dávali mená svojich detí, krstných detí a manželov napísané na lístočkoch v nádeji, že niet lepšieho a bezpečnejšieho miesta ako pod Jeho krížom. mama Mária Aj u nás sa začali kurzy pre snúbencov 24 Vdňoch 1. 3. a 22. - 24. marca 2019 sa snúbenecké páry nielen z nášho dekanátu zúčastnili na Kurzoch prípravy na manželstvo, ktoré sa celý víkend konali v priestoroch katolíckej charity a v Mariánskom kostole. Sedem manželských párov zväčša z našej farnosti pod záštitou otca Róberta Neupauera (zodpovedného za pastoráciu rodín v Spišskej diecéze) ponúkli snúbencom prierez 9 témami cez rozdielnosť a doplnkovosť muža a ženy, manželskú lásku, výchovu detí a kresťanský životný štýl a prirodzené plánovanie rodičovstva. Víkendy boli tak pre snúbencov ako aj pre lektorov dosť náročné boli to prvé kurzy tohto formátu v našom dekanáte, ale v závere sme všetci zhodnotili, že to bol požehnaný čas plný milostí, nových informácií a podnetov pre všetkých nás. Monika a Martin SOKÁČOVÍ
stalo sa Rodiny mali pôstnu duchovnú obnovu SPÚTANOSŤ ČI SLOBODA? Aj keď sa môže zdať, že sme o pôste a sebazapieraní počuli už všetko alebo že nás už nemá čo osloviť, opak je pravdou. Presvedčili sme sa o tom na duchovnej obnove učiteľov. Aby sme sa aj my, učitelia, dokázali na chvíľu zastaviť a odpútať od každodenného kolotoča, vybrali sme sa v jedno popoludnie do Nového Smokovca, kde sme spolu s pánom kaplánom Dominikom strávili požehnaný čas a zamysleli sa nad pôstom. V spoločenskej miestnosti fary nám duchovný otec výstižne vysvetlil pravú podobu obety a sebazapierania, ktorú podčiarkol aj vlastnými svedectvami. Zazneli mnohé pekné a povzbudivé myšlienky, napr.: Cieľom pôstu nie je drezúra, ale radostná sloboda, ktorú človek získava tým, že sa v niečom zapiera. Pôstom sa pripravujeme na prijatie milostí, ktoré dostávame na Veľkú noc. Niežeby sme si ich askézou viac zaslúžili, ale pôstom sa viac otvárame pre ich prijatie. Pravý pôst má dvíhať hore k Bohu a rodí sa z úprimnej túžby zbaviť sa všetkého, čo spútava dušu i telo. Je ovocím lásky, ktorú sa nedá nariadiť. Pôst stavia hrádzu prúdu reči, utišuje nepokoj, chráni poslušnosť, upokojuje spánok, uzdravuje telo a utišuje dušu. (duch. autor Ján Klimak) Pán kaplán nám ďalej poradil, ako ľahšie plniť predsavzatie po zamyslení sa nad svojimi slabosťami, vybrať si jedno konkrétne a usilovať sa verne ho plniť. Ak sú napríklad našou slabosťou hriechy jazyka, držať sa zásady o druhých len v dobrom, alebo mlčať. Spoznali sme trojicu žiadostivostí žiadostivosť tela, očí a pýcha života. Pôst nám pomáha nie zničiť ich (vo svojej podstate nie sú zlé), ale získať nad nimi slobodu a prevahu. Pôstom staviame brehy, ktoré nás chránia pred povodňou žiadostivostí... Výbornou názornou pomôckou bola zimná pneumatika z kolesa auta, previazaná reťazou, na ktorej pán kaplán výstižne vysvetlil jej súvislosť s pôstom aj našimi vzťahmi. Zimná pneumatika má mäkší dezén, lebo tvrdá pneumatika by na poľadovici nedržala tak dobre. Stačil by V polovici februára sa 18 rodín z Kežmarku a Ľubice (zo spoločenstva Domáca Cirkev) zúčastnilo duchovnej obnovy vo Vyšných Ružbachoch. Téma stretnutia bola Slobodní a oslobodzujúci. Spoločenstvo Rieka života z Podolínca nám priblížilo dôležitosť vnútornej slobody, ktorú nám získal Ježiš Kristus. Bol to aj priestor na vzájomné zdieľanie sa, modlitbu a sv. omše, ktoré slúžil o. Ján Bystriansky. Mládež z rodín sa zapojila do služby deťom, ktoré previedli touto témou im blízkym spôsobom. Účastníkov obnovy najviac oslovili svedectvá a tiež aktivity počas prednášok. Viacerí sa delili, že cítia, že to bol taký reštart v ich duchovnom živote. Oslovilo ich aj pochopenie potreby ísť oveľa hlbšie, čo sa týka vzájomného odpustenia si, a to aj vlastným deťom. Ďakujeme Bohu, že si použil týchto ľudí a suché kosti ožili. Bol to veľmi kvalitný čas. Svedectvo: Cez adoráciu som premýšľala, prečo v živote neprežívam požehnanie, porovnávam sa, že iní sú na tom lepšie. Keď začala téma Božie požehnanie, vravela som si, kde je to Božie požehnanie? Požehnanie by bolo mať zdravého muža, mať veľa detí, mať prácu, ktorá by ma bavila, cestovať... Na papierik sme mali napísať to, čo by sme chceli odovzdať Ježišovi na kríži. Tak som tam v tej chvíli napísala slovo požehnanie. Nalepila som to na kríž. Keď prednášajúca zdvihla kríž, zaznel mi v srdci hlas - to Ja som tvoje požehnanie, hľadáš požehnanie v napĺňaní svojich potrieb, ale Ja chcem byť tvojím požehnaním. Hlboko sa ma to dotklo a nemohla som prestať plakať. Ježiš je tým najväčším Otcovým požehnaním. Marta a Róbert NEUPAUEROVCI rýchly pohyb volantom, prudšie stlačenie pedálu a dostali by sme šmyk. Tak aj v chladných medziľudských vzťahoch každé prudké slovo, gesto môže skončiť zle. Preto aj my máme byť,mäkší. Reťaz na zimnej pneumatike môžeme zas prirovnať k svätej spovedi. Čím hustejšie je koleso previazané reťazou, tým lepšie sedí na šmykľavej ceste. V duchovnej oblasti to znamená, že čím častejšie pristúpime k sviatosti zmierenia, tým lepšie odoláme pokušeniam a hriechom. Aj keď sa navonok javí koleso ako spútané, obmedzené tou reťazou, výsledkom je vyššia bezpečnosť auta. Tak je to aj v duchovnej oblasti. Mnohí vnímajú predsavzatie, sebazapieranie ako zviazanie či obmedzenie, ale výsledkom je sloboda. Počas adorácie sme sa mohli v prítomnosti Pána Ježiša stíšiť, nazrieť do svojho vnútra, chváliť Ho piesňami, pristúpiť k sviatosti zmierenia. Duchovnú obnovu sme zavŕšili svätou omšou. Vďaka Ti, Pane, za tento požehnaný čas a získané milosti! Jana PETRULÁKOVÁ 25
26 AKO BYŤ SPOLU? stalo sa Tohtoročné manželské rekolekcie rodín (zapojených v Hnutí Equipes Notre-Dame) sa konali v pôstnom období 29. - 31. marca v kláštore redemptoristiek. Programom nás sprevádzali manželia Najderkowie z Krakowa. Hľadali sme a nachádzali odpovede na otázku - ako byť spolu? nielen v manželstve, ale aj v spoločenstve. Dôležitým aspektom fungujúceho spoločenstva aj manželstva je rovnováha v dávaní aj braní. Je dobré a príjemné stretávať sa s ľuďmi rovnako zmýšľajúcimi. Ale je to všetko, prečo sme prišli do spoločenstva? Nie kvôli Ježišovi? Ak chceme budovať Božie kráľovstvo, je potrebné pracovať dávať ako to vyjadril aj zakladateľ hnutia o. Caffarel: Ten, kto prichádza, aby bral, odchádza s prázdnymi rukami. Kto prichádza, aby dával, nachádza. Musí však v tom byť rovnováha. Prečo sa Pán Ježiš modlil? Aby bral od Otca, ktorý ho mohol naplniť, a potom mohol dávať ľuďom. Aj my, ak berieme od Pána Ježiša, dokážeme aj dávať. Zaujímavým prirovnaním bol pohľad na dve jazerá vo Svätej zemi: Genezaretské jazero, do ktorého vteká rieka Jordán, a z neho tečie ďalej do Mŕtveho mora. Genezaretské jazero dáva aj berie, preto žije. Do Mŕtveho mora iba priteká rieka, ale netečie ďalej, preto je mŕtve. Rovnováha je potrebná aj medzi modlitbou a činom. Sadne si na horúci hrniec mucha? Nie. Na vychladnutý áno. Tak aj naše srdce má byť horúce, naplnené Bohom, modlitbou. Koľko vecí sa nám robiť nechce, ale robíme, lebo vieme, že je to potrebné. Aj keď sa nám nechce ísť do práce, dáme si budík a vstaneme. Aj keď sa nám nechce pripraviť jedlo, pripravíme ho, lebo by sme boli hladní. Tak aj modlitba, aj pravidelná účasť na sv. omši, na stretnutiach v skupinkách je potrebná, aj keď sa nám niekedy nechce. Rovnako je dôležité hovoriť aj počúvať. Jeden je uvravený, ten druhý tichý. Treba dbať o to, aby sa každý mohol vyrozprávať. Tak, ako sú dva voly zapriahnuté do jedného jarma, tak aj manželia majú byť spriahnutí, aby ťahali spolu. Nemôže jeden ťahať aj jarmo, aj vola. Ani nemôže ísť každý iným smerom. Každý prichádza do manželstva, do spoločenstva na inej duchovnej úrovni. Stále sme a budeme na ceste. Vidíme iných, ako sa im darí. Musíme si dať čas, možno len máme krízu. Pripomeňme si čas, keď sa nám darilo a vyčkajme. Na čo si treba dať pozor? Nie je dobré, ak chýba cieľ. Ak aj máme stanovený cieľ, skúsme sa zamyslieť, koľko času (hodín) sme venovali napr. za posledné dva týždne svojmu cieľu, koľko iným veciam. Ďalším nebezpečenstvom je cítiť sa lepšími od ostatných. Ani spoločenstvo ani manželstvo nie je o tom, cítiť sa lepšími od iných, ale aby sme boli lepší zajtra ako dnes, aby sme pomohli iným byť lepšími. Zle vidieť, keď kráčame, ešte horšie, keď utekáme. Preto si radšej sadnime! Je dôležité, aby si manželia nachádzali pravidelne čas sadnúť si spolu a na manželský rozhovor s Bohom v trojici. Je to zvlášť potrebné, keď sú ťažkosti v manželstve. Diabol pokúša, aby sme to odložili na inokedy. Existuje mlčanie, ktoré je vrahom lásky. (O. Caffarel) Dôležité je vopred sa pripraviť naplánovať si čas, zapísať do kalendára, porozmýšľať, spraviť si zoznam vecí, ktoré potrebujeme prebrať, nájsť vhodné miesto, vypnúť mobily. Začať manželský rozhovor modlitbou, prizvať Pána Ježiša. Nebuďme negatívne nastavení, naladení. Najprv ďakujme Bohu za manžela/ku. Buďme jemní, otvorení, neprerušujme, počúvajme pozorne, hovorme citlivo. Je potrebné vcítiť sa do druhej osoby. S pokorou prijmime pravdu o svojich chybách Noste si vzájomne bremená. Ako dezert si môžeme prečítať Hymnus na lásku, obnoviť si manželský sľub. Nakoniec poďakujme Bohu, že nám pomohol nájsť si čas. Vzhľadom na krásne slnečné počasie sme sa zdieľali v skupinkách aj v pároch vonku na čerstvom vzduchu s romantickým výhľadom na Tatry, čo ocenili najmä manželia z iných kútov Slovenska. Povzbudení Božím Slovom a Eucharistiou sme si počas nedeľnej svätej omše obnovili manželské sľuby. Jana PETRULÁKOVÁ Snímky: Slavomír Petrulák
z fi liálok Z filiálky Stráne p. Tatrami Kostol je kresťanskou svätyňou vystavanou pre potreby verejného Božieho kultu. V liturgickom roku sa prežívaním jednotlivých období osobitným spôsobom slávia tajomstvá viery. Rozdielnosť farieb posvätných rúch má za cieľ aj navonok objasniť obsah a krásu posvätných úkonov. Aj ďalšie predmety, ktoré sa používajú pri liturgických sláveniach, sa pred používaním požehnávajú. V nedeľu 3. marca, počas sv. omše pán kaplán Martin Kováč požehnal nové oltárne plachty na zveľadenie a slávenie Božieho kultu (na snímke). Sv. Pavol hovorí, že stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia (Rim 8, 19). Z tejto perspektívy ponúkol pápež František vo svojom Posolstve na tohtoročné pôstne obdobie viacero hodnotných myšlienok. Pápež nám ponúka pohľad na ľudí, ktorí žijú ako Božie deti i na tých, ktorí nežijú ako Božie deti a hodnotí dôsledky života. V záverečnej časti sa venuje uzdravujúcej sile pokánia a odpustenia. Počas pôstneho obdobia sa každú stredu a nedeľu po svätej omši spoločne modlíme pobožnosť krížovej cesty Pána Ježiša. Úmysly modlitieb sú rôzne za deti, mladých, rodiny. Jednotlivé zastavenia obsahujúce hodnotné zamyslenia, nám pomáhajú odhaľovať a prijímať osobné kríže, pomáhajú kráčať s nimi na určitých životných etapách. Zaujímavou pôstnou aktivitou je krížová cesta pre deti so samolepkami, do ktorej deti postupne dopĺňajú postavy sprevádzajúce Ježiša na krížovej ceste. Cesta k Veľkej noci nás vyzýva k obnove našej kresťanskej tváre a nášho kresťanského srdca prostredníctvom pokánia, obrátenia a odpustenia, aby sme mohli prežívať celé bohatstvo milosti veľkonočného tajomstva. Prijmime túto pápežovu výzvu. Ľ. PITOŇÁKOVÁ Zo života v Malom Slavkove V predvečer Popolcovej stredy počas detskej svätej omše (netradične v utorok 5. marca), sme pochovali Aleluja. Na konci fašiangov v niektorých dedinách pochovávajú basu (symbol, že v pôste sa zdržiavame zábav, stíšime sa). O čo ide pri pochovávaní Aleluji? Pán kaplán Martin Kováč v homílii vysvetlil zmysel pôstneho liturgického obdobia, kde sa mnohé veci na chvíľu skryjú (spev Aleluja, Glória a doprovod organu i zvonenia Trojdnia), aby na Bielu sobotu so vzkrieseným a osláveným Kristom, sa mohli znovu objaviť. Po sv. omši sme sa vybrali v sprievode na čele s nápisom Aleluja na cintorín (na snímke), kde po krátkej pobožnosti sme napísaný text schovali ku krížu až do Bielej soboty, kedy sa znovu vyberie a začne sa v liturgii opäť spievať. Na detských sv. omšiach pán kaplán Martin postupne rozobral liturgiu slova a prešli sme k obetnému stolu. Vysvetlil deťom zmysel prinášania obetných darov chleba a vína, a začal hovoriť o Eucharistickej modlitbe. Je dôležité pri slovách hore srdcia, ktoré hovorí kňaz a my odpovedáme máme ich u Pána, uvedomiť si, že stojíme pred Kristom a naše srdce drží on vo svojej dlani. Máme byť pri ňom hlavne srdcom, na čo sa pripájame spevom Svätý do neprestajnej chvály, spolu s anjelmi a svätými. Počas pôstneho obdobia sa deti zapájajú do modlitby Krížovej cesty a majú tiež pôstnu aktivitu, kde za určitý skutok lásky či obety dostanú časť papierovej skladačky Golgoty. Aj počas pôstu mávame adorácie s pánom kaplánom Martinom, pre mnohých z nás je to možnosť zastaviť sa a adorovať pred Eucharistickým Kristom. Byť blízko neho a s ním. Anka 27
Deň otvorených dverí Dvere pre každého sme v našej Materskej škole sv. Kríža otvorili vo štvrtok 4. apríla. V tento deň sme srdečne privítali všetky deti aj s rodičmi. Detičky sa mohli stať súčasťou našej škôlky a vyskúšať si, čo je to byť škôlkárom. Rodičia mohli nazrieť do všetkých tried a vidieť ako ubieha deň v materskej škôlke. Pani učiteľky sa na tento deň poctivo pripravovali. Vytvorili pre nové deti mnoho aktivít. V jednej triede si mohli spoločne zaspievať, v druhej tancovali a v inej zase hrali divadielko s maskami zvierat. V tento deň k nám aj tohto roku prišlo mnoho detičiek aj s rodičmi. Veľmi sa tešíme záujmu rodičov a dúfame, že sa im náš deň otvorených dverí páčil, minimálne tak ako nám. Už teraz sa tešíme na ďalší rok, kedy opäť otvoríme dvere pre každého. Dominika SKUPINOVÁ MŠ sv. Kríža Biblická olympiáda Aj v tomto školskom roku sme mali dekanátne (okresné) kolo biblickej olympiády. Súťažilo sa z kníh Starého zákona: Rút a Prvá kniha kráľov a Nového zákona: Evanjelium podľa sv. Matúša. Súťaž sa konala na ZŠ s MŠ sv. Kríža v Kežmarku počas dvoch dní. 20. 3. súťažilo 11 základných škôl: ZŠ s MŠ sv. Kríža KK, ZŠ Grundschule KK, ZŠ Dr. D. Fischera KK, ZŠ Nižná Brána KK, ZŠ s MŠ Veľká Lomnica, ZŠ Huncovce, ZŠ J. M. Petzvala Spišská Belá, ZŠ M. R. Štefánika Spišská Belá, ZŠ s MŠ Slovenská Ves, ZŠ Krížová Ves a ZŠ Lendak. Súťažili víťazné trojčlenné družstvá z každej školy, kde si merali sily v piatich úlohách: 1. Biblický test, 2. Práca s biblickým textom biblické posolstvo, 3. Citáty, 4. Biblický obraz, 5. Ako si poradím. Najlepšie si s úlohami poradili žiaci zo ZŠ Lendak Michaela Koščáková, Martin Halčin a Anna Majerčáková pod vedením sr. Ľubomíry Kolárovej, ktorí dekanát reprezentovali v diecéznom kole v Spišskej Kapitule. 21. marca si merali sily stredné školy z dekanátov Poprad, Kežmarok a Stará Ľubovňa, konkrétne: Gymnázium sv. Jána Pavla II. PP, Gymnázium Kukučínova PP, Súkromná spojená škola súkromné gymnázium PP, Gymnázium P. O. Hviezdoslava KK a Gymnázium sv. Mikuláša SL. Súťažili trojčlenné družstvá v piatich úlohách: 1.Biblický obraz, 2. Práca s biblickým textom biblické posolstvo, 3. Citáty, 4. Biblický obraz, 5. Tajnička. Keďže súťažili tri dekanáty, postúpili prvé tri družstvá na diecézne kolo. Prvé tri a zároveň postupové miesta si vybojovali: 1. Gymnázium Kukučínova PP Marko Ilavský, Viktória Galliková a Félix Remiaš pod vedením Márie Merčákovej. A dve druhé miesta s rovnakým súčtom bodov: Gymnázium P. O. Hviezdoslava KK Jakub Gaborčík, Mária Budzáková a Lea Pirožeková pod vedením Pavla Šoltýsa (na snímke dole) a Gymnázium sv. Jána Pavla II. PP BiankaTanyasiová, Ľubomíra Ondrušová a Eliška Mašlonková pod vedením vdp. Mareka Wolanszkého. Marcel KARKOŠKA Bol si tam.., Kríž je znakom spásy...slová týchto piesni nás sprevádzajú každý piatok pri modlitbe krížovej cesty v cirkevnej MŠ. Schádzame sa, aby sme mali pred očami zastavenia pripomínajúce utrpenie a bolesť Pána Ježiša. Jednotlivé zastavenia vedia deti i naspamäť, pretože o nich nielen hovoríme, ale počas celého pôstu sú našim hlavným mementom. Sr. Marcelína Ako občasník vydáva: Rím.-kat. cirkev, farnosť Kežmarok, Kostolné námestie 22, Kežmarok, IČO: 31999701, t. č. 0903 012 489. Odborný konzultant: ThDr. ICLic. Ján Kuboš, PhD., e-mail: dekankezmarok@gmail.com..zodpovedná redaktorka: MUDr. Mgr. Jana Víznerová. Redaktori: Ľudka Fečková, Mgr. Angela Slebodová, Lýdia Navrátilová, Miriam Kleinová, Mária Galdunová, Mgr. Anna Kleinová, Ing. Ľuboslava Pitoňáková. Grafická úprava: Mgr. Anton Vízner. e-mail: jana.viznerova@gmail.com. Tlač: Tlačiareň Kežmarok. Imprimatur: Mons. prof. ThDr. F. Tondra, spišský diecézny biskup, BÚ Sp. Podhradie, 25. 6. 1999 pod č. ŠK 1300/99. S povolením Okresného úradu - odbor školstva a kultúry v Kežmarku, reg. č. 4/1999. Od roku 2008 evidované na MK SR pod č. EV 866/08. Príspevky môžete vhodiť do schránky v bazilike, poslať na e-mailovú adresu. Redakcia si vyhradzuje právo úpravy a krátenia príspevkov. Náklad: 2 200 výtlačkov. Dátum vydania: 14. 4. 2019 Uzávierka nasledujúceho čísla: 14. 6. 2019 Použité snímky a reprodukcie sú z archívu redakcie, resp. z internetu, pokiaľ nie je uvedené inak. www.fara-kezmarok.sk 28
pre deti Alexandra Dernerová, 11 rokov Katarína Šmigová, 5,5 roka Andreas Braviak, 7 rokov Stelka Mareková, 4 roky Marek Derner, 9 rokov Veronika Sokáčová, 6 rokov Rebeka Sokáčová, Eliška Volná, 9 rokov 29
pre deti Ideme do kostola. Dominika Stupáková, 6 rokov Jozef Šmiga, 7,5 roka Tomáš Gallik, 8 rokov Jožko Jerdonek Miška Dudová, 6 rokov Timea Kruľová, 8 rokov Tomáš Šurek, 6 rokov Zuzka Justhová, 9 rokov Zázračné rozmnoženie chleba. 30