OBSAH I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI... 8 I.1. NÁZOV... 8 I.2. IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO... 8 I.3. SÍDLO... 8 I.4. MENO, PRIEZVISKO, ADRESA, TELEFÓNNE ČÍSLO A INÉ KONTAKTNÉ ÚDAJE OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA... 8 I.5. MENO, PRIEZVISKO, ADRESA, TELEFÓNNE ČÍSLO A INÉ KONTAKTNÉ ÚDAJE KONTAKTNEJ OSOBY, OD KTOREJ MOŽNO DOSTAŤ RELEVANTNÉ INFORMÁCIE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A MIESTO NA KONZULTÁCIE... 8 II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI... 9 II.1. NÁZOV... 9 II.2. ÚČEL... 9 II.3. UŽÍVATEĽ... 9 II.4. CHARAKTER NAVRHOVANEJ ČINNOSTI... 9 II.5. UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI... 10 II.6. PREHĽADNÁ SITUÁCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI... 11 II.7. TERMÍN ZAČATIA A SKONČENIA VÝSTAVBY A PREVÁDZKY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI... 12 II.8. STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA... 12 II.9. ZDÔVODNENIE POTREBY ČINNOSTI V DANEJ LOKALITE... 15 II.10. CELKOVÉ NÁKLADY... 15 II.11. DOTKNUTÁ OBEC... 15 II.12. DOTKNUTÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ... 15 II.13. DOTKNUTÉ ORGÁNY... 15 II.14. POVOĽUJÚCI ORGÁN... 16 II.15. REZORTNÝ ORGÁN... 16 II.16. DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV... 16 II.17. VYJADRENIE O VPLYVOCH ZÁMERU PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE... 16 III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA... 17 III.1. CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ... 17 III.1.1 Geomorfologické pomery... 17 III.1.2 Geologické pomery... 17 III.1.3 Hydrogeologické pomery... 21 III.1.4 Klimatické pomery... 23 III.1.5 Hydrologické pomery... 26 III.1.6 Pôdy... 27 III.1.7 Flóra, fauna, biotopy... 28 III.2. KRAJINA, KRAJINNÝ OBRAZ, STABILITA, OCHRANA, SCENÉRIA... 29 III.2.1 Krajinnoekologická charakteristika a využívanie zeme... 29 III.2.2 Územný systém ekologickej stability... 30 III.2.3 Ochrana prírody... 32 III.2.4 Krajinná scenéria... 34 III.3. OBYVATEĽSTVO, JEHO AKTIVITY, INFRAŠTRUKTÚRA, KULTÚRNOHISTORICKÉ HODNOTY... 34 III.3.1 História a stručná charakteristika mesta... 34 III.3.2 Demografické údaje... 37 III.3.3 Infraštruktúra... 38 III.3.4 Občianska vybavenosť... 43 III.3.5 Hospodárstvo... 46 III.3.6 Cestovný ruch... 47 III.4. SÚČASNÝ STAV KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA... 48 III.4.1 Horninové prostredie... 48 III.4.2 Environmentálne záťaže... 50 III.4.3 Kvalita podzemných a povrchových vôd... 51 III.4.4 Ovzdušie... 52 III.4.5 Produkcia odpadov... 55 III.4.6 Hluk a špecifické riziká... 57 III.4.7 Súčasný zdravotný stav obyvateľstva... 58 3
IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE... 60 IV.1. POŽIADAVKY NA VSTUPY... 60 IV.2 ÚDAJE O VÝSTUPOCH... 68 IV.3 ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE... 75 IV.3.1 Vplyvy na prírodné prostredie... 75 IV.3.2 Vplyvy na štruktúru a scenériu krajiny... 79 IV.3.3 Vplyvy na obyvateľstvo... 80 IV.4. HODNOTENIE ZDRAVOTNÝCH RIZÍK... 81 IV.5. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA CHRÁNENÉ ÚZEMIA... 81 IV.6. POSÚDENIE OČAKÁVANÝCH VPLYVOV Z HĽADISKA ICH VÝZNAMNOSTI A ČASOVÉHO PRIEBEHU PÔSOBENIA... 81 IV.7. PREDPOKLADANÉ VPLYVY PRESAHUJÚCE ŠTÁTNE HRANICE... 82 IV.8. VYVOLANÉ SÚVISLOSTI, KTORÉ MÔŽU VPLYVY SPÔSOBIŤ S PRIHLIADNUTÍM NA SÚČASNÝ STAV ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V DOTKNUTOM ÚZEMÍ... 82 IV.9. ĎALŠIE MOŽNÉ RIZIKÁ SPOJENÉ S REALIZÁCIOU NAVRHOVANEJ ČINNOSTI... 82 IV.10. OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVÝCH VPLYVOV JEDNOTLIVÝCH VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE... 83 IV.10.1 Opatrenia pred začiatkom výstavby... 83 IV.10.2 Opatrenia počas výstavby... 83 IV.10.3 Opatrenia počas prevádzky... 86 IV.11. POSÚDENIE OČAKÁVANÉHO VÝVOJA ÚZEMIA, AK BY SA ČINNOSŤ NEREALIZOVALA... 86 IV.12. POSÚDENIE SÚLADU ČINNOSTI S ÚZEMNOPLÁNOVACOU DOKUMENTÁCIOU... 86 IV.13. ĎALŠÍ POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENÍM NAJZÁVAŽNEJŠÍCH OKRUHOV PROBLÉMOV... 87 V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO VARIANTU... 88 V.1 TVORBA SÚBORU KRITÉRIÍ A URČENIE ICH DÔLEŽITOSTI NA VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU... 88 V.2 VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU ALEBO STANOVENIE PORADIA VHODNOSTI PRE POSUDZOVANÉ VARIANTY... 89 V.3 ZDÔVODNENIE NÁVRHU OPTIMÁLNEHO VARIANTU... 89 VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA... 90 VI.1 GRAFICKÉ PRÍLOHY... 90 VI.2 TEXTOVÉ PRÍLOHY... 90 VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU... 91 VII.1 ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTÁCIE, KTORÁ SA VYPRACOVALA PRE ZÁMER A ZOZNAM HLAVNÝCH POUŽITÝCH MATERIÁLOV... 91 VII.2 ZOZNAM VYJADRENÍ A STANOVÍSK VYŽIADANÝCH K NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRED VYPRACOVANÍM ZÁMERU... 93 VII.3 ĎALŠIE DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE O DOTERAJŠOM POSTUPE PRÍPRAVY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A POSUDZOVANÍ JEJ PREDPOKLADANÝCH VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE... 93 VIII. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERU... 94 IX. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV... 94 IX.1. SPRACOVATELIA ZÁMERU, POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV PODPISOM SPRACOVATEĽA ZÁMERU... 94 IX.2. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV PODPISOM OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA... 95 4
ZOZNAM OBRÁZKOV, TABULIEK A FOTODOKUMENTÁCIE V TEXTE Zoznam obrázkov Obrázok 1: Situačná mapa dotknutého územia, mierka 1 : 50 000 (výrez z Turistický atlas Slovenska, VKÚ, a.s., Harmanec 2008)... 11 Obrázok 2: Ortofotomapa - pomerná mierka (zdroj: Google Earth, 2017)... 12 Obrázok 3: Výrez z mapy radónového rizika spracovanej v rámci úlohy Súbor máp geologických faktorov životného prostredia regiónu Banská Bystrica Zvolen (HRICKO, J., SUCHÝ, F. IN SCHWARZ, J. A KOL., 2000) v oblasti Zvolena... 20 Obrázok 4: Mapa s vyznačenými ochrannými pásmami II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Sliači a v Kováčovej (zdroj: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/sk/zz/2005/551/20051215#prilohy.prilohapriloha_c_3_k_vyhlaske_c_551_2005_z_z.oznacenie)... 22 Obrázok 5: Priemerné teploty a úhrn zrážok v oblasti Zvolena (zdroj: www.meteoblue.com/sk)... 25 Obrázok 6: Rýchlosť vetra v oblasti Zvolena (zdroj: www.meteoblue.com/sk)... 25 Obrázok 7: Veterná ružica v oblasti Zvolena (zdroj: www.meteoblue.com/sk)... 25 Obrázok 8: Výrez vodohospodárskej mapy v okolí územia výstavby navrhovanej činnosti... 26 Obrázok 9: Prehľad zastúpenia BPEJ v rámci Zvolena (zdroj: http://www.beiss.sk/, 2016)... 28 Obrázok 10: Súčasná krajinná štruktúra v oblasti územia výstavby navrhovanej činnosti, výrez z mapy Súčasná krajinná štruktúra M 1 : 50 000 projektu RÚSES okresu ZV (SLAMKOVÁ, M. A KOL., 2013)... 29 Obrázok 11: Výrez z mapy Návrh regionálneho územného systému ekologickej stability projektu RÚSES okresu Zvolen, (SLAMKOVÁ, M. A KOL., 2013, www.sazp.sk)... 31 Obrázok 12: Erb obce (zdroj: http://www.zvolen.sk/, 2017)... 34 Obrázok 13: Vývoj počtu obyvateľov mesta Zvolen (prevzaté z PHSR Zvolen 2014 2020)... 37 Obrázok 14: Cestná sieť v oblasti Zvolena (zdroj: http://www.cdb.sk/files/galleries/mapyokresov/zvolen.jpg, 2017)... 39 Obrázok 15: Komunikačný systém mesta Zvolen (zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020)... 41 Obrázok 16: Ovplyvnenie pôd vodnou eróziou na území Zvolena (prevzaté: www.pôdne mapy.sk)... 49 Obrázok 17: Situovanie registrovaných lokalít pravdepodobných a environmentálnych záťaží, sanovaných a rekultivovaných lokalít na území mesta Zvolen (zdroj: http://envirozataze.enviroportal.sk/mapa/)... 50 Obrázok 18: Výrezy z mapy Kvalita podzemných vôd (Kolektív, 2016: Kvalita podzemných vôd na Slovensku 2015, zdroj: http://www.shmu.sk/)... 52 Obrázok 19: Vývoj v množstvách zložiek komunálneho odpadu na území Mesta Zvolen a podiel vytriedených zložiek z celkového množstva komunálneho odpadu v roku 2016 (zdroj: www.zvolen.sk, 2017)... 57 Obrázok 20: Výrez z ÚPN zóny Zvolen Čierne zeme Tepličky komplexný urbanistický návrh (Halmi, Kubíčková, Pavlík, 2007)... 87 Zoznam tabuliek Tabuľka 1: Porovnanie priemerných mesačných a ročných teplôt vzduchu [ C] za obdobie rokov 2009 až 2015 s dlhodobými priemernými mesačnými a ročnými teplotami vzduchu nameraných v meteorologickej stanici Sliač (nachádza sa v 313 m n.m.), zdroj: www.shmu.sk... 24 5
Tabuľka 2: Porovnanie priemerných mesačných a ročných úhrnov zrážok [mm] za obdobie rokov 2009 až 2015 s dlhodobými priemernými mesačnými a ročnými úhrnmi zrážok nameranými v meteorologickej stanici Sliač (nachádza sa v 313 m n.m.),, zdroj: www.shmu.sk... 24 Tabuľka 3: Výmera druhov pozemkov Zvolena [ha] (SLAMKOVÁ, M. A KOL., 2013: RÚSES okresu ZV)... 30 Tabuľka 4: Plošné a percentuálne výmery vybraných zložiek SKŠ z celkovej výmery k.ú. Zvolena (SLAMKOVÁ, M. A KOL., 2013: RÚSES okresu ZV)... 30 Tabuľka 5: Zoznam maloplošných chránených území v okrese Zvolen k 31.12.2014 (zdroj: www.sopsr.sk, 2016)... 33 Tabuľka 6: Zoznam území európskeho významu v okrese Zvolen k 31.12.2013 (zdroj: www.sopsr.sk, 2017)33 Tabuľka 7: Pohyb obyvateľstva v roku 2014(www.statistics.sk, 2016)... 37 Tabuľka 8: Vybrané ukazovatele sociálneho charakteru, vybrané ukazovatele ekonomického charakteru (zdroj: www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=regrozvoj 2015)... 38 Tabuľka 9: Štruktúra subjektov v meste Zvolen podľa odvetví - OKEČ (Zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020)... 46 Tabuľka 10: Najväčší zamestnávatelia v meste Zvolen (www.statistics.sk, 2014)... 47 Tabuľka 11: Počet zdrojov znečisťovania ovzdušia a počet prevádzkovateľov na území okresu Zvolen (zdroj: URBÁŠKOVÁ, K. A KOL., 2014: Správa o kvalite ovzdušia a stave jeho znečisťovania v Banskobystrickom kraji v roku 2012, http://www.minv.sk/?dokumenty-na-stiahnutie-9)... 53 Tabuľka 12: Najvýznamnejšie zdroje znečisťovania ovzdušia na území okresu Zvolen pre základné znečisťujúce látky v roku 2012 zdroj: URBÁŠKOVÁ, K. A KOL., 2014: Správa o kvalite ovzdušia a stave jeho znečisťovania v Banskobystrickom kraji v roku 2012, http://www.minv.sk/?dokumenty-na-stiahnutie-9)... 54 Tabuľka 13: Množstvo emisií znečisťujúcich látok z NEIS zo stacionárnych zdrojov v okrese Zvolen (www.spirit.sk/neis_index.html, 2017)... 54 Tabuľka 14: Prehľad vyzbieraných triedených zložiek komunálneho odpadu na území Mesta Zvolen za rok 2016 spoločnosťou Marius Pedersen, a.s. (www.zvolen.sk, 2017)... 56 Tabuľka 15: Prehľad vyzbieraných ostatných zložiek komunálneho odpadu na území Mesta Zvolen za rok 2016 spoločnosťou Marius Pedersen, a.s. (zdroj: www.zvolen.sk, 2017)... 56 Tabuľka 16: Veková štruktúra obyvateľstva (zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020)... 59 Tabuľka 17: Emisia znečisťujúcich látok (HESEK, 2017)... 69 Tabuľka 18: Zoznam odpadov, ktoré môžu vzniknúť počas výstavby... 74 Tabuľka 19: Zoznam odpadov, ktoré môžu vzniknúť pri prevádzke navrhovanej činnosti... 74 Tabuľka 20: Hodnoty súčasných priemerných ročných a krátkodobých koncentrácií CO, NO 2 a benzénu a príspevok obchodného centra k priemernej ročnej a maximálnej krátkodobej koncentrácii na fasáde najexponovanejšej obytnej (HESEK, 2017)... 78 Tabuľka 21: Prehľad najvýznamnejších vplyvov navrhovanej činnosti Obchodné centrum Zvolen Retail park... 82 Zoznam fotodokumentácie Foto 1: Pohľad na dotknuté územie zo severovýchodu. V centrálnej časti snímky sa nachádza plocha určená na výstavbu obchodného centra, za ňou sídlisko Zvolen Západ. (február 2017)... 10 6
Foto 2: Pohľad na dotknuté územie z juhozápadu. V popredí sa nachádza Strážska cesta (III/069002). (február 2017)... 11 7
I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI I.1. NÁZOV ESTING, s.r.o. I.2. IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO 31 656 808 I.3. SÍDLO Námestie SNP 64/2 960 01 Zvolen I.4. MENO, PRIEZVISKO, ADRESA, TELEFÓNNE ČÍSLO A INÉ KONTAKTNÉ ÚDAJE OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA Ing. arch. Pavel Mikleš Nám. SNP 64/2 960 01 Zvolen Tel.: +421 45 532 18 92, +421 903 502 818 e-mail: esting@esting.sk I.5. MENO, PRIEZVISKO, ADRESA, TELEFÓNNE ČÍSLO A INÉ KONTAKTNÉ ÚDAJE KONTAKTNEJ OSOBY, OD KTOREJ MOŽNO DOSTAŤ RELEVANTNÉ INFORMÁCIE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A MIESTO NA KONZULTÁCIE Ing. arch. Pavel Mikleš ESTING s.r.o., Nám. SNP 64/2 960 01 Zvolen Tel.: +421 45 532 18 92, +421 903 502 818 e-mail: esting@esting.sk 8
II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI II.1. NÁZOV Obchodné centrum Zvolen Retail park II.2. ÚČEL Zámerom investora je vybudovať v danej lokalite objekt s mestskou vybavenosťou, obchodu a služieb s príslušnými parkovacími plochami. Centrum bude rozširovať ponuku tovaru a služieb v meste Zvolen. II.3. UŽÍVATEĽ Pre proces posudzovania a hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti je užívateľom navrhovaného obchodného centra spoločnosť ESTING, s.r.o. V ďalších krokoch povoľovania navrhovanej činnosti bude užívateľ navrhovaného obchodné centra bližšie špecifikovaný a bude ním pravdepodobne jedna z nadnárodných spoločností prevádzkujúcich sieť obdobných obchodných jednotiek po celej Európe. II.4. CHARAKTER NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Navrhovaná činnosť predstavuje výstavbu obchodného centra s príslušnými parkovacími plochami v rámci priestoru zóny obchodu a služieb RETAIL PARK ZVOLEN ČIERNE ZEME. Určitá časť predmetnej zóny je už zastavaná a určitá časť poskytuje ešte voľné priestory pre novú výstavbu. Navrhovaná činnosť Obchodné centrum Zvolen Retail park predstavuje v dotknutom území novú činnosť. Podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spadá realizácia činnosti pod nasledovné body: tabuľka 9 Infraštruktúra, položka číslo 16 Projekty rozvoja obcí vrátane písm. a) pozemných stavieb alebo ich súborov (komplexov), ak nie sú uvedené v iných položkách tejto prílohy, kde je v zastavanom území od 10 000 m 2 podlahovej plochy a mimo zastavaného územia od 1 000 m 2 podlahovej plochy požadované zisťovacie konanie, písm. b) statickej dopravy, kde je v limite od 100 do 500 stojísk požadované zisťovacie konanie. Navrhovaná činnosť je situovaná v zastavanom území mesta Zvolen. Celková podlahová plocha navrhovaných objektov (zastavaná plocha = 2 356,33 m 2, úžitková plocha obchodného centra = 2 201,74 m 2 ) neprekračuje stanovenú limitnú hodnotu 10 000 m 2. Pri objekte obchodného centra sú navrhované parkovacie plochy s kapacitou 149 parkovacích miest, čo je pre danú činnosť v intervale limitnej hodnoty stanovenej pre zisťovacie konanie. Vzhľadom na uvedené informácie môžeme konštatovať, že navrhovaná činnosť podlieha zisťovaciemu konaniu. Príslušným orgánom pre proces posudzovania vplyvov bude Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie. 9
Navrhovateľ požiadal v odôvodnenej žiadosti príslušný orgán - Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie o upustenie od požiadavky variantného riešenia pre činnosť Obchodné centrum Zvolen Retail park v zmysle 22 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z.z.. Príslušný orgán na základe predloženej žiadosti listom č. OU-ZV-OSZP-2017/002475-002 zo dňa 01. 02. 2017 upustil od variantného riešenia navrhovanej činnosti. II.5. UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Kraj: Banskobystrický Okres: Zvolen Mesto: Zvolen, katastrálne územie Zvolen Parcely KN C: 3731/5, 3731/9, 3731/63, 3731/78, 3731/79, 3731/78, 3731/148, 3731/149, 371/161, 3731/178, 3731/205 Územie, v ktorom je navrhovaná výstavba obchodného centra sa nachádza na severozápadnom okraji mesta Zvolen, v území určenom na zastavanie v zmysle platnej ÚPD. Dotknuté územie je z juhu ohraničené Strážskou cestou cesta III/ 069002, ktorá ho oddeľuje od severného okraja sídliska Zvolen Západ. Zo západu je územie ohraničené pripraveným pozemkom pre ďalšieho stavebníka v území, z východu obslužnou komunikáciou vetva B1 a od severu obslužnou komunikáciou v území Retail parku vetva C. Plocha staveniska je v súčasnosti nezastavaná, pričom v minulosti bola využívaná na poľnohospodárske účely. Vzhľadom na pripravovanú výstavbu je v súčasnosti poľnohospodársky nevyužívaná. Terén lokality mierne klesá smerom severozápadným. Výškový rozdiel celého riešeného územia je cca 1,60 m (medzi rastlým terénom a jestvujúcimi komunikáciami Retailparku). Pozemok je prístupný vjazdom z obslužnej komunikácie - vetvy C. Pozemkami pozdĺž Strážskej cesty prechádzajú elektrické rozvody VN, dažďová a splašková kanalizácia, STL LPE plynovod. Pozdĺž Strážskej cesty od strany sídliska sú situované rozvody verejného osvetlenia. Pozdĺž cyklochodníka je vedený aj nefunkčný STL plynovod. Na stavenisku sa nenachádza krovitá a stromová výsadba zelene určená na výrub. Foto 1: Pohľad na dotknuté územie zo severovýchodu. V centrálnej časti snímky sa nachádza plocha určená na výstavbu obchodného centra, za ňou sídlisko Zvolen Západ. (február 2017) 10
Zámer činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov Január 2017 Foto 2: Pohľad na dotknuté územie z juhozápadu. V popredí sa nachádza Strážska cesta (III/069002). (február 2017) II.6. PREHĽADNÁ SITUÁCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Situovanie dotknutého územia je uvedené v nasledujúcich obrázkoch. Obrázok 1: Situačná mapa dotknutého územia, mierka 1 : 50 000 (výrez z Turistický atlas Slovenska, VKÚ, a.s., Harmanec 2008) - dotknuté územie 11
Obrázok 2: Ortofotomapa - pomerná mierka (zdroj: Google Earth, 2017) - dotknuté územie II.7. TERMÍN ZAČATIA A SKONČENIA VÝSTAVBY A PREVÁDZKY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Predpokladaný termín začatia výstavby je závislý na ukončení procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, na vydaní územného a stavebného povolenia v procese povoľovania navrhovanej činnosti. Predpokladaný začiatok výstavby 3 Q. 2017 Dĺžka trvania výstavby približne 6 mesiacov II.8. STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA Pri opise technického a technologického riešenia posudzovaného realizačného variantu sme použili údaje spracované v rámci projektovej dokumentácie pre vydanie územného rozhodnutia Obchodné centrum Zvolen Retail park (MIKLEŠ ET AL., 2016). ZÁKLADNÉ ÚDAJE Zámerom investora je vybudovať v danej lokalite objekt s mestskou vybavenosťou, obchodu a služieb s príslušnými parkovacími plochami. Centrum bude rozširovať ponuku tovaru a služieb v meste Zvolen. Plocha pozemku areálu stavby: 8 440,23 m 2 Zastavaná plocha: 2 356,33 m 2 Úžitková plocha obchodného centra: 2 201,74 m 2 Predajná plocha: 1 424,00 m 2 Obostavaný priestor OC: 14 419,00 m 3 - počet nadzemných podlaží 2 12
- počet podzemných podlaží 0 Urbanistické riešenie Rozbor priestoru v tejto časti mesta dáva predpoklady pre rozvoj tejto okrajovej časti mesta s prepojením nielen na samotné mesto Zvolen, ale i na a celú spádovú oblasť stredného Slovenska. Územie TEPLIČKY nadväzuje severným smerom na obytný súbor Zvolen Západ. Územie tvorí západný a severný vstup do mesta, čo sa odráža vo funkčnej náplni a architektonickom výraze navrhovaného areálu a objektu. Funkčná náplň vychádza z podmienok územia. Základom urbanistického riešenia je dopravný systém, ktorý vychádza z nadradenej dokumentácie. Je to existujúca štátna cesta I/66 Zvolen Banská Bystrica, cesta III/069002 Zvolen Stráž a miestne obslužné komunikácie v areáli Retail parku triedy C2 a C3 v zmysle platnej územnoplánovacej dokumentácie. Navrhovaný objekt bude umiestnený na južnom okraji Retail parku, pričom bude susediť od západnej, východnej a severnej strany s komunikáciami Retail parku resp. so zatiaľ neobsadenými pozemkami (v štádiu rokovania s potenciálnym investorom). Z juhu za sieťou peších, cyklistických chodníkov a zelene je situovaná Strážska cesta. Vďaka svojej strategickej polohe bude objekt ľahko dostupný nielen z hlavných dopravných ťahov, ale aj zo sídliska Zvolen - Západ. Objekt rešpektuje výškové zónovanie a uličnú čiaru určenú ÚPD. Pešie nástupy sú situované z južnej a severnej strany v nadväznosti na vstup do objektu. Automobilová doprava do areálu je privádzaná z križovatky vetiev C a B1 resp. "C" a "H " Retail parku. Samotný vjazd vznikne zo severu od vetvy C smerom južným, pričom naň nadväzuje hlavné parkovisko a blok zásobovania na juhovýchodnom okraji objektu. Parkovisko zákazníkov bude pokračovať zo západnej strany a zokruhovaním prejde na juhovýchodnú stranu, kde budú umiestnené ďalšie parkovacie miesta určené aj pre zamestnancov. V areáli je umiestnených 149 parkovacích miest pre osobné vozidlá. Samotný objekt je osadený na severnom okraji vymedzenej plochy pre zastavanie v zmysle UPD. Západne od objektu je vytvorené nabíjacie miesto elektromobilov. Južne - pred hlavným vstupom je osadený na parkovisku prístrešok na vozíky, pri ktorom sú osadené stojany na bicykle i nabíjacie bloky pre nabíjanie elektro bicyklov. Pri okružnej križovatke so Strážskou cestou ako i pri vjazde z vetvy "C" Retailboxu budú osadené dva pylóny obchodného centra. Pre nákladnú dopravu zásobovanie slúži rovnaký vjazd, ako pre osobné vozidlá. Samotné zásobovanie je orientované na juhovýchodnom okraji navrhovaného objektu formou nacúvania vozidiel z areálovej komunikácie k zásobovaciemu bloku na vykládku tovaru, ktorý tvorí rampa v sklone 5,9%. Zásobovanie sa predpokladá vozidlami triedy E 600. Navrhované pešie chodníky logicky nadväzujú na existujúcu sieť chodníkov v Retail parku s dôrazom na zvolenú koncepciu v ÚPD a generel dopravy mesta Zvolen. Sadové úpravy zahŕňajú úpravu drobných plôch v areáli a po jeho obvode (napojenie na už vybudované plochy ). Architektonické a hmotové riešenia Konštrukčno architektonické riešenie obchodného centra je navrhnuté na základe požiadaviek investora. Jedná sa o jednopodlažný, nepodpivničený objekt obdĺžnikového tvaru s pultovou strechou v sklone 5,45%. Nad ranným zásobovaním a pekárňou bude plochá strecha. Nosnú konštrukciu tvoria železobetónové hranaté stĺpy (600x350mm) obložené tepelnou izoláciou. Fasáda vstupnej časti obchodného centra bude zasklená. Vnútorná nosná stena (medzi skladom a predajňou) je vymurovaná z tehál hrúbky 300mm s vnútornou omietkou 1,5 cm. Štítová stena je 13
vyhotovená ako presklená fasáda. Farba omietky fasády je biela Capatect SI 20, sivá, farba Alucobondového obkladu je SILVER METALIC 500 hliníková biela ( RAL 9006); okolo budovy je treba na fasáde vytvoriť sokel proti odstrekujúcej vode, výška: 45 cm od vzťažného bodu - nivelety podlahy, sokel paralelne prebieha s odkvapom, farba: achátovo šedá, Capatect RAL 7038. Výplne otvorov sú s povrchovou úpravou tmavošedou RAL 7024. Dispozičné riešenie Objekt obchodného centra je navrhnutý ako jednopodlažný halový objekt, v časti priestorov technického a sociálneho zázemia je s dvomi nadzemnými podlažiami. Na prízemní sa cez zádverie vchádza na predajnú plochu, ktorá je prepojená na sociálne zázemie zákazníkov, zázemie prevádzky a pekáreň. V zázemí sa nachádzajú chladiarenské boxy, mraziace boxy, sklady, manipulačné priestory, priame zásobovanie a technické zázemie ktoré je prístupné z exteriéru. Poschodie, na ktoré vedie priame schodisko z miestnosti skladu pozostáva zo sociálnehohygienického zázemia a to: kancelárii, školiacich miestnosti, šatní, WC a technických priestorov: serverovňa a rozvodňa. Členenie stavby na časti a stavebné objekty SO 101 Hrubé terénne úpravy SO 102 Obchodné centrum 102-1 Architektonicko- stavebné riešenie 102-2 Betónové a oceľové konštrukcie, zakladanie 102-3 Zdravotechnika 102-4 Vykurovanie a chladenie 102-5 Vzduchotechnika 102-6 Elektroinštalácia a uzemnenie 102-7 Slaboprúdové rozvody ( EPS, HSP,CCTV, EZS), Meranie a regulácia 102-8 Protipožiarna bezpečnosť stavby 102-9 Zariadenia na odťah dymu a tepla SO 103 Areálové komunikácie a spevnené plochy, dopravné značenie SO 104 Vodovodná prípojka SO 105 Kanalizačná prípojka a areálová kanalizácia SO 106 Trafostanica a prípojka VN SO 107 Prípojka NN a areálové rozvody SO 108 Areálové osvetlenie SO 109 Slaboprúdová prípojka SO 110 Sadové úpravy SO 111 Drobné objekty Popisu stavebných objektov sa venuje v kapitole IV. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia a o možnostiach opatrení na ich zmiernenie, v častiach IV. 1 Požiadavky na vstupy a IV.2 Údaje o výstupoch. 14
II.9. ZDÔVODNENIE POTREBY ČINNOSTI V DANEJ LOKALITE Navrhované obchodné centrum bude stáť v blízkosti hlavnej trasy zo Zvolena smerom na Banskú Bystricu. Výhodou tohto centra je možnosť vybudovania nadštandardných priestorov a veľká prispôsobivosť potrebám zákazníkov. Dôvodov, prečo by si budúci stavebník mal vybrať práve túto lokalitu, je viac. Je to hlavne ekonomický, vzdelanostný, dopravný a rozvojový potenciál mesta Zvolen. Optimálna poloha z hľadiska umiestnenia Dobrá nadväznosť na dopravnú infraštruktúru. Región i lokalita má aj vynikajúce napojenie na celoštátne a európske cestné a železničné trasy. Kvalifikačné predpoklady obyvateľstva regiónu - vzdelanostný potenciál predurčuje pôsobenie viacerých stredných škôl a učilíšť v rámci Banskobystrického kraja. Vzdelanostná situácia je veľmi dobrá, čo umožňuje využiť veľké množstvo kvalifikovaných pracovných síl na všetkých úrovniach. Pozemok rovinatého charakteru s vyhovujúcou veľkosťou a tvarom, s inžinierskymi sieťami nachádzajúcimi sa v bezprostrednej blízkosti staveniska Rezervy pracovných síl II.10. CELKOVÉ NÁKLADY Odhad investičných nákladov na výstavbu navrhovanej činnosti je vo výške 2,4 mil. EUR.. II.11. DOTKNUTÁ OBEC Názov obce Kód katastrálneho územia* Mapový list M 1 : 50 000 Mesto Zvolen 873705 36-32 * v zmysle Prílohy č. 17 k nariadeniu vlády SR č. 499/2008 Z.z. II.12. DOTKNUTÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ Banskobystrický samosprávny kraj II.13. DOTKNUTÉ ORGÁNY Mesto Zvolen Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Zvolene Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie Okresný úrad Zvolen, odbor krízového riadenia Okresný úrad Zvolen, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru vo Zvolene Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica 15
II.14. POVOĽUJÚCI ORGÁN Povoľujúcim orgánom v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je obec alebo orgán štátnej správy príslušný na vydanie rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. Pre navrhovanú činnosť je povoľujúcim orgánom Mesto Zvolen, odbor stavebnej správy so sídlom Mestskom úrade vo Zvolene, Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen. II.15. REZORTNÝ ORGÁN Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR II.16. DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV Závery z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. ( Rozhodnutie alebo Záverečné stanovisko ) pre navrhovanú činnosť sú podkladom pre vydanie územného rozhodnutia podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov. II.17. VYJADRENIE O VPLYVOCH ZÁMERU PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE Realizácia výstavby nebude mať vplyv presahujúci štátne hranice. 16
III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA III.1. CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ III.1.1 Geomorfologické pomery Posudzované územie sa nachádza v katastrálnom území Zvolen, v lokalite Čierne Zeme. Z geomorfologického hľadiska je širšie dotknuté územie súčasťou podsústavy Karpaty, Alpsko- Himalájskej sústavy, provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasti Slovenské stredohorie, celku Zvolenská kotlina, podcelku Sliačska kotlina. (MAZÚR, LUKNIŠ IN MIKLOS ET AL., 2000). Dotknuté územie sa nachádza v širšej aluviálnej nive rieky Hron s jej riečnymi terasami v nadmorskej výške 285 m n.m. Reliéf územia je rovinatý so sklonovitosťou do 3º. III.1.2 Geologické pomery Geologická charakteristika dotknutého územia a jeho širšieho okolia Z hľadiska geologického je dotknuté územie a jeho širšie okolie budované horninami kvartéru a neogénu. Kvartér Humusový horizont Pokrýva povrch prevažnej časti územia. Jeho hrúbka dosahuje 0,20 až 0,45 m. Deluviálne sedimenty Ležia na svahoch pahorkatín (v našom prípade na západ od posudzovaného územia). Sú to polygenetické svahové hliny premenlivej hrúbky (2 až 5 m). Fluviálne sedimenty hliny Vyskytujú sa pod vrstvou humusového horizontu v aluviálnej nive rieky Hron i v jej riečnych terasách. Hliny sú prevažne piesčité a ílovito piesčité, menej sa vyskytujú hliny s vysokou plasticitou. Majú hnedú, sivohnedú, menej okrovohnedú farbu a prevažne tuhú konzistenciu. V hlinách sa ojedinelo vyskytujú obliaky s veľkosťou cca 10 až 100 mm. Fluviálne bahnité sedimenty Sú to sedimenty nachádzajúce sa v miestach starého koryta rieky Hron, kde tvoria výplň menších depresií i mŕtvych ramien. Materiál je tvorený striedaním sa bahnitého piesku a bahnito-ílovitých hlinokalov (s občasným obsahom obliakov s veľkosťou cca 10 120 mm) so zuhoľnatenými zvyškami rastlín. Sedimenty sú nasýtené vodou, majú mäkkú až kašovitú konzistenciu, výrazne zapáchajú po bahne. Ich hrúbka dosahuje cca 0,5 3,0 m. Fluviálne sedimenty piesky Tvoria nepravidelné do 2 m hrubé šošovky. Sú to jemnozrnné až strednozrnné čisté i zahlinené piesky hnedej až sivohnedej farby. V niektorých prípadoch obsahujú malé množstvo obliakov s veľkosťou cca 10 50 mm. Fluviálne sedimenty štrky riečnych terás V okolí skúmaného územia rozoznávame štrky stredných terás (3. stredná terasa) a štrky 17
reziduálne (akumulácie 2. hlavnej terasy) (SCHWARZ ET AL., 2000). Štrky stredných terás sú silne zahlinené, s prevahou obliakov o rozmeroch 50 až 150 mm, podradným zastúpením obliakov veľkosti 20 až 250 mm. Štrky majú hnedú, sivohnedú a svetlohnedú farbu. Obliaky sú tvorené kremencami, kryštalickými bridlicami a andezitmi. Štrky reziduálne (2. hlavnej terasy) sú zastúpené štrkmi piesčito-hlinitými až zahlinenými s priemernou veľkosťou obliakov 50 až 100 mm menej s veľkosťou 20 až 50 mm, ojedinelo i 250 mm. Obliaky sú stredne až dobre opracované, lokálne silne zvetrané. Sú tvorené najmä kremencami, kremennými pieskovcami, menej andezitmi a kryštalickými bridlicami. Neogén Výplň Zvolenskej kotliny pozostáva zo sedimentov vrchného pliocénu a miocénu. Tieto sedimenty ležia diskordantne na horninách mezozoika. Celková hrúbka výplne dosahuje v okolí skúmaného územia približne 400 až 450 m. Uloženie vrstiev výplne je značne nepravidelné. Jemnozrnné a hrubozrnné sedimenty sa často striedajú, jednotlivé vrstvy často vykliňujú, často sa vyskytuje krížové zvrstvenie. Uvedené faktory naznačujú na časté rýchle zmeny podmienok sedimentácie Neogén - pliocén Je reprezentovaný zahlinenými štrkmi, piesčitými ílmi, zlepencami pozostávajúcimi z kremitých hornín, ilovito piesčitými tufitmi, lokálne obliakmi a balvanmi kremencov a andezitov. Neogén - miocén Tvoria andezitové zlepence s tufitovým tmelom, tufitické íly, tufitické piesky a lokálne i andezitové tufity. Základy zvolenskej kotliny položili tektonické pohyby v starších treťohorách. Jej výplň tvoria neogénne pyroklastiká andezitov Kremnických a Štiavnických vrchov, Poľany a Javoria. V mladších treťohorách vlastnú Zvolenskú a Pliešovskú kotlinu vyplnili prevažne jazerné a riečne sedimenty súčasne počas vulkanickej činnosti sa usadzovali vo vodnom a suchozemskom prostredí kotliny mohutné súvrstvia sopečného popola, úlomkov lávy, ale aj transportované nánosy Prahrona a jeho prítokov z hornín Nízkych Tatier a Slovenského rudohoria. Tým sa vytvoril zarovnaný reliéf, ktorý dodnes tvorí poriečnu roveň. Koncom mladších treťohôr túto roveň tvorilo prietočné jazero, ktoré postupne vypĺňali materiály s prevahou štrkov (hronské štrkové súvrstvie). Inžinierskogeologické pomery dotknutého územia Pre potreby pripravovanej výstavby bol v dotknutom území realizovaný inžiniersko geologický prieskum - spracovateľ firma Aurex Trade s.r.o. (2008). Na základe vyhodnotenia horninových profilov prieskumných vrtov, z ktorých sa jeden nachádza na mieste budúcej stavby a výsledkov laboratórnych prác vyplýva, že základové pomery na území pripravovanej stavby obchodného centra vo Zvolene časť Retail Park sú podľa čl. 20 STN 73 1001 vcelku jednoduché. Základová pôda sa na území projektovaného staveniska nemení, jednotlivé vrstvy majú približne stálu mocnosť a sú horizontálne uložené. Podložie riešeného územia tvoria prevažne íly piesčité, trieda zeminy F4= CS1, ktoré postupne smerom do hĺbky prechádzajú do ílu štrkovitého, trieda zeminy F2= CG. Podľa STN 72 1002 - Klasifikácia zemín pre dopravné stavby je uvedenú vrstvu zemín možné zaradiť do skupiny zemín IV-V. Zeminy sú mierne namŕzavé, preto kvôli občasnej vysokej hladine podzemnej vody odporúčame v uvedených zeminách vykonať účinné protimrazuvzdorné opatrenia. 18
Pripovrchové súdržné zeminy v bezprostrednom okolí staveniska je možné hodnotiť ako stredne stlačiteľné (Edef = 8 MPa), pomerne málo súdržné (cef = 22 kpa) s uhlom vnútorného trenia φef = 25. Optimálna vlhkosť zeminy pre zhutňovanie bola stanovená na úrovni 11,2% pri maximálnej objemovej hmotnosti 1873 kg.m-3. Vzhľadom na vyššiu priemernú prirodzenú vlhkosť zeminy bude preto v prípade zhutňovania zeminy túto potrebné vopred vysušiť, resp. upraviť. Inžinierske siete, pokiaľ sú projektované v hĺbke väčšej ako cca 2m pod súčasným povrchom terénu, budú lokalizované vo vrstve štrkovitých zemín, ktorá obsahuje značný podiel kameňov veľkosti ojedinele až nad 15 cm. Vrstva štrkov je zvodnená, podzemná voda sa v čase prieskumu nachádzala v hĺbke 3,1 4,0 m pod terénom. Hladina podzemnej vody má napätý charakter a jej výška je v hydraulickej spojitosti s výškou hladiny Hrona. Pri vyšších vodných stavoch na povrchových tokoch je preto treba rátať s vyššou hladinou podzemnej vody. Podľa vykonaných rozborov má podzemná voda veľmi vysoko agresívne účinky na oceľ (IV) a len slabé agresívne účinky na betón. Všetky oceľové telesá, ktoré budú uložené v zemi a prídu do styku s náporovými vodami, treba chrániť ochranou, ktorá zodpovedá prostrediu s veľmi vysokou agresivitou na oceľ podľa STN 03 8375 a STN 03 8372. Morfologické a geologické pomery záujmového územia a jeho širšieho okolia sú zárukou stability územia, v ktorom nehrozí vznik svahových deformácií a pohybov. Vrt ZVT-8 ( 284,80 m n.m.) 0,0 0,2m - tmavohnedá piesčitá hlina s obsahom humusu (vegetačná vrstva) 0,2 0,8m - tmavohnedý íl piesčitý s postupným prechodom do ílu štrkovitého 0,8 1,7m - tmavohnedý štrk ílovitý, v prevahe s obliakmi veľkosti 3-5cm, tuhej až pevnej konzistencie, trieda zeminy G5=GC 1,7 4,2m - svetlý štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy a s prímesou kameňov, v prevahe s obliakmi veľkosti 3-5, ojedinele nad 10cm, stredne uľahnutý, trieda zeminy G3=G-F-Cb 4,2 6,0m - hnedý štrk ílovitý s obliakmi veľkosti 3-5cm, trieda zeminy G5=GC Stabilita a seizmicita územia Povrch územia, na ktorom sa bude realizovať projektovaná stavba je rovinatý. Dotknuté územie je z hľadiska rizika vzniku geodynamických javov stabilné. Nebezpečenstvo vzniku svahových pohybov, ktoré by mohli ohroziť projektovanú stavbu a stavby v blízkom okolí, počas realizácie stavebných prác, nie je reálne. Podľa STN 73 0036 Seizmické zaťaženie stavieb a seizmotektonickej mapy patrí záujmové územie do oblasti so seizmickou aktivitou 7 MSK-64. Podľa čl. 3.1.1 sa stavebné konštrukcie v danej oblasti musia navrhnúť na seizmické zaťaženie. Zaradenie územia do rajóna so seizmicitou 7 je podmienené výskytom zemetrasení v okolí Banskej Bystrice (viazané na v.- z. tektonickú poruchu) a v okolí Kremnice a Banskej Štiavnice (viazané na s.- j. tektonické poruchy). V intraviláne mesta Zvolen neboli zaznamenané žiadne historické zemetrasenia, neprechádzajú ním žiadne významnejšie tektonické resp. zlomové poruchy a regionálna seizmická intenzita dosahuje 5 MSK (MATULA ET AL., 1989). Podľa STN 73 0036 čl. 4.1.2 patrí územie do zdrojovej oblasti seizmického rizika 4 so základným seizmickým zrýchlením ar = 0,3 m.s -2. Z hľadiska kategorizácie podložia (čl. 4.3.1.2) možno stavenisko zaradiť do kategórie B. 19
Vzhľadom na skutočnosť, že budúce stavenisko sa nachádza v blízkosti zdrojových oblastí seizmického rizika 2 (okolie Kremnice) a 3 (okolie Banskej Bystrice a Banskej Štiavnice) je návrhové seizmické zrýchlenie ag pre lokalitu výstavby stanovené lineárnou interpoláciu ag = 0,48 m.s -2. Radónové riziko V dotknutom území bola meraná objemová aktivita 222Rn scintilačnou metódou prístrojom LUK-4. Prieskum bol realizovaný v pravidelnej sieti 20 x 20 m. Hĺbka odberu pôdneho vzduchu bola cca 80 cm p. p. t. (pod povrchom terénu). Stanovenie objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd bolo vykonané v súlade s vyhláškou MZ SR č. 12/2001 Z.z. o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany, so zákonom č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a s Nariadením vlády SR č. 350/2006 o požiadavkách na obmedzenie žiarenia z prírodného žiarenia. Výsledky stanovenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu pre stavebnú plochu obchodné centrum Zvolen -Tepličky preukázali, že štatisticky významné hodnoty tretích kvartilov súborov hodnôt (QcAR A = (55,86 ± 11,54) kbq.m -3, QcAR B = (59,57 ± 12,88) kbq.m -3, QcAR C = (68,17 ± 12,86) kbq.m -3, QcAR D = (52,53 ± 10,36) kbq.m -3 ) prekračujú zásahovú úroveň stanovenú v Nariadení vlády č. 350/2006 pre pôdy so strednou priepustnosťou (20 kbq.m -3 ). Podľa už citovaného Nariadenia vlády č. 350/2006 Z.z. realizácia stavby vyžaduje ochranné opatrenia stavebného objektu. V tomto prípade sa jedná o stredné riziko prenikania radónu z podložia do pobytových priestorov a je preto potrebné vykonať účinné protiradónové opatrenia. Obrázok 3: Výrez z mapy radónového rizika spracovanej v rámci úlohy Súbor máp geologických faktorov životného prostredia regiónu Banská Bystrica Zvolen (HRICKO, J., SUCHÝ, F. IN SCHWARZ, J. A KOL., 2000) v oblasti Zvolena - dotknuté územie V uvedenom Obrázku 3 je výrez z Mapy radónového rizika spracovanej v rámci úlohy Súbor máp geologických faktorov životného prostredia regiónu Banská Bystrica Zvolen (HRICKO, J., SUCHÝ, F. IN SCHWARZ, J. A KOL., 2000). Merania objemovej aktivity radónu v rámci tejto úlohy boli realizované v nepravidelnej sieti, s hustotou 1-3 referenčné plochy na 1 km 2 v osídlených 20
oblastiach. Jedna referenčná plocha predstavovala 16 základných meraní. Jednotlivé body boli rozmiestnené v štvorcovej sieti 60 x 60 m, s krokom merania 20 m. Vzorky pôdneho vzduchu boli odoberané z hĺbky cca 80 cm. V oblasti územia výstavby navrhovanej činnosti boli zdokumentované hodnoty stredného radónového rizika.. Prieskumové a chránené ložiskové územia a dobývacie priestory V dotknutom území sa nenachádzajú žiadne prieskumové a chránené ložiskové územia a dobývacie priestory. III.1.3 Hydrogeologické pomery Hydrogeologicky je posudzované územie začlenené do hydrogeologického rajónu Q 80 Kvartér nivy Hrona a Slatiny od Slovenskej Ľupče po Tlmače a NQ 81 Neogén Zvolenskej kotliny západná časť (ŠUBA, 1984). Na základe Vymedzenia útvarov podzemných vôd na Slovensku v zmysle rámcovej smernice o vodách 2000/60/ES sú rajóny Q 80 Kvartér nivy Hrona a Slatiny od Slovenskej Ľupče po Tlmače a NQ 81 Neogén Zvolenskej kotliny západná časť vymedzené nasledovne: Q 80 Kvartér nivy Hrona a Slatiny od Slovenskej Ľupče po Tlmače SK1000700P Útvar medzizrnových podzemných kvartérnych náplavov Hrona oblasti povodí Hron SK200220FP Útvar puklinových a medzizrnových podzemných vôd s. časti Stredoslovenských neovulkanitov NQ 81 Neogén Zvolenskej kotliny západná časť SK200220FP Útvar puklinových a medzizrnových podzemných vôd s. časti Stredoslovenských neovulkanitov Q 80 Kvartér nivy Hrona a Slatiny od Slovenskej Ľupče po Tlmače Hrúbka kvartérnych uloženín rajónu Q 080 dosahuje 4 až 10 m, šírka nivy medzi pohoriami je niekoľko sto metrov, v kotlinách 1000 až 1200 m. Hlavný zvodnený horizont je tvorený štrkovo piesčitými sedimentmi, ktoré sú zväčša prekryté náplavovými hlinami dosahujúcimi hrúbku 0,5 až 3,0 m. Podzemné vody zvodneného horizontu sú v hydraulickej spojitosti s vodami v koryte Hrona. Koeficient filtrácie zvodneného prostredia sa pohybuje v rozpätí 3.10 3 až 2.10 5 m.s -1, najčastejšie v ráde 10-4. Sedimenty v okolí obce Sliač patria medzi najviac zvodnené. Vrty realizované v týchto sedimentoch dosahovali výdatnosť 3 až 10 l.s -1. Podzemné vody spravidla nie sú vhodné ako pitné bez úpravy. Dôvodom sú zvýšené obsahy mangánu, železa a výskyty biologického znečistenia. NQ 81 Neogén Zvolenskej kotliny západná časť Rajón Q 081 je budovaný sladkovodnými až kontinentálnymi sedimentmi vrchného miocénu a pliocénu s hrúbkou dosahujúcou 400-450 m. V súvrství s častým vykliňovaním vrstiev prevládajú hrubozrnné sedimenty (pozri kap. 2.4.2) v spodnej časti súvrstvia sa vyskytujú i sliene, slienité íly a íly. Súvrstvie je málo vhodné pre významnejšie akumulácie podzemnej vody, pretože aj hrubozrnné sedimenty sú stmelené a málo priepustné. Popísané sedimenty sú prekryté kvartérnymi náplavmi Hrona (a jeho prítokov), ktoré sú pleistocénneho veku. Štrkovité sedimenty sú tu prevažne zahlinené, vrty v nich realizované dosahujú len malé výdatnosti. Podložie sedimentov miocénu tvorí kryštalinikum, mezozoikum a paleogén, vody tohto podložia 21
sú už termálne (kúpele Kováčová). Hladina podzemnej vody bola narazená vo všetkých prieskumných vrtoch. Výška narazenej hladiny podzemnej vody sa pohybuje na úrovni 2,9 m (vrt VZVT-1) až 3,9 m (vrt VZVT-4) pod povrchom terénu. Ustálená hladina podzemnej vody bola zistená vo výške 2,8 m (vrt VZVT-1) až 3,6m (vrt VZVT-4) pod povrchom terénu. Podzemná voda má mierne napätý charakter a viaže sa na priepustné súvrstvie piesčitých štrkov. Úroveň hladiny podzemnej vody závisí od stavu vody v povrchových tokoch a v jarných mesiacoch sa môže nachádzať krátkodobo aj v hĺbke cca 1,0 m povrchom terénu. Podzemná voda nemá, resp. má len slabé agresívne účinky na betón, na oceľ však vykazuje veľmi vysokú agresivitu. Vodohospodársky chránené územia, pramene, pramenné oblasti, termálne a minerálne vody Územie výstavby navrhovanej činnosti leží južne pod hranicou ochranného pásma II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Sliači a v Kováčovej. Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Sliači a v Kováčovej sú vyhlásené vyhláškou MZ SR č. 551/2005 Z. z. Obrázok 4: Mapa s vyznačenými ochrannými pásmami II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Sliači a v Kováčovej (zdroj: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/sk/zz/2005/551/20051215#prilohy.prilohapriloha_c_3_k_vyhlaske_c_551_2005_z_z.oznacenie) - dotknuté územie V nasledovnom texte uvedený popis hydrogeologickej štruktúry Sliač - Kováčová zo záverečnej správy Revízia ochranných pásiem prírodných liečivých zdrojov na Sliači a v Kováčovej a návrh 22
ochranných pásiem zdrojov prírodných minerálnych vôd v Čeríne (MASIAR, R. A KOL., 2004). Hydrogeologická štruktúra je v zmysle klasifikácie O. Franka (1975) otvorená (štruktúra má infiltračnú, akumulačnú a výverovú oblasť), ktorá je dopĺňaná prirodzenou infiltráciou a odvodňovanie sa deje v prirodzených prameňoch, skrytých výveroch a vrtmi. Hydrogeologická štruktúra, v ktorej sa formujú minerálne a termálne vody je veľmi komplikovaná a plošne rozsiahla. V závislosti od hĺbky obehu a akumulačných schopností hornín sa v nej nachádzajú geneticky rozdielne typy podzemných vôd, ktoré majú svoj obeh v dielčích samostatných štruktúrach. Genéza minerálnych a termálnych vôd sa uskutočňuje v hlbokom obehu (okrem zdroja Štefánik v Sliači). Teploty vôd (K-2 vrt v Kováčovej a Ia využívaný kúpeľný zdroj v Sliači) poukazujú, že vody vystupujú z hĺbok okolo 1000 m, pričom v zdroji Ia dochádza k väčším teplotným stratám, pretože sa jedná o pomalší výstup. Taktiež zdroje Adam, Bystrica a Lenkey (pramene v Sliači), ktoré sú z genetického hľadiska rovnaké, majú nižšiu teplotu ako zdroj Ia, pretože majú veľmi malú výdatnosť. Podľa tlakových pomerov termálne vody prúdia zo S-V a SZ-JV. V akumulačnej oblasti sú kolektory prekryté súvrstvím izolátorov, ktoré vytvárajú tlakovú štruktúru. Tieto vody majú prirodzené výverové oblasti v lokalite Sliač a Borová hora. Hydrogeologická štruktúra má prirodzenú ochranu z pohľadu povrchových zdrojov znečistenia. Z výsledkov hydrogeologického prieskumu ukončeného záverečnou správou v roku 1986 (BONDARENKOVÁ A KOL., 1986) vyplýva, že hydrogeologická štruktúra je veľmi citlivá na zásahy, a to hlavne v akumulačnej oblasti. Je možné predpokladať, že v primárnej akumulácii karbonátoch mezozoických hornín sa nachádza veľké množstvo prírodných zdrojov a zásob podzemných vôd. Na Zvolenskú kotlinu sa viaže bohatý výskyt minerálnych vôd. Pochádzajú z mezozoických hornín. Ide o studené kyselky hydrokarbonáto-vápenato-sodné, ktoré vystupujú buď vo forme prirodzených prameňov, alebo sú zachytené pomocou vrtov. Mnohé zanikli, resp. nie sú udržiavané. V katastrálnom území Zvolen sa na hromadné zásobovanie pitnou vodou využívajú len podzemné vody neovulkanických hornín v Sekierskej doline. Teplota vody je vzhľadom na jej hlbší obeh mierne zvýšená a dosahuje teplotu 12 C. Podzemné vody sú zachytené vrtmi HS 1-5. Pôvodná výdatnosť zdrojov bola 39 l.s -1. Doporučená využiteľná výdatnosť je 24 l.s -1. Zvolen nemá dostatočnú kapacitu vlastných zdrojov pitnej vody, deficit je krytý z územia mimo jeho k.ú. cez Pohronský skupinový vodovod, doplňujúce vodné zdroje sú Podzámčok, Dobrá Niva, Čačín a Hučava. III.1.4 Klimatické pomery Podľa Korčekovej klimatologickej klasifikácie (ŠŤASTNÝ ET AL., 2015; http://klimat.shmu.sk/kas/) leží územie v klimatickej oblasti teplej, mierne vlhkej s chladnou zimou. Teplotné pomery územia výstavby navrhovanej činnosti hodnotíme na základe údajov z meteorologickej stanice Sliač (nachádza sa v 313 m n.m.). V nasledujúcej tabuľke uvádzame porovnanie dlhodobých priemerných mesačných a ročných teplôt vzduchu (1951-1980) s meteorologickými údajmi za obdobie 2009 2015. 23
Tabuľka 1: Porovnanie priemerných mesačných a ročných teplôt vzduchu [ C] za obdobie rokov 2009 až 2015 s dlhodobými priemernými mesačnými a ročnými teplotami vzduchu nameraných v meteorologickej stanici Sliač (nachádza sa v 313 m n.m.), zdroj: www.shmu.sk Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok 1951-1980 -4,0-1,5 2,8 8,4 13,2 16,8 18,0 17,2 13,2 8,2 3,5-1,4 7,9 2009-4,5-0,6 3,4 12,8 15,5 16,9 20,9 20,3 16,1 8,7 5,1-0,9 9,5 2010-3,2-1,1 3,9 9,9 14,8 19,0 22,1 18,5 12,9 6,7 7,0-4,6 8,8 2011-3,2-1,3 4,8 11,9 15,0 18,3 19,0 20,4 16,5 8,1 1,0 0,1 9,2 2012-2,2-4,9 5,5 10,4 16,2 19,2 21,0 20,2 15,7 9,3 6,3-3,8 9,4 2013-2,8-0,6 1,5 10,8 14,8 18,7 20,8 20,8 13,0 10,6 5,7 0,3 9,5 2014 2,1 3,5 7,7 11,1 14,3 18,4 20,4 17,4 15,5 10,7 6,7 1,8 10,8 2015 0,6-1,2 5,0 9,4 14,9 19,4 22,0 21,8 15,8 9,2 5,0 1,9 10,3 Z priebehu hodnôt môžeme konštatovať, že v období 2009 2015 dochádza k otepľovaniu. Teplotné charakteristiky z tohto obdobia sú vyššie než dlhodobé priemerné hodnoty zaznamenané v období 1951 1980. V nasledujúcej tabuľke uvádzame porovnanie dlhodobých priemerných mesačných a ročných úhrnov zrážok (1951-1980) s úhrnmi nameranými v rokoch 2009 až 2015. Tabuľka 2: Porovnanie priemerných mesačných a ročných úhrnov zrážok [mm] za obdobie rokov 2009 až 2015 s dlhodobými priemernými mesačnými a ročnými úhrnmi zrážok nameranými v meteorologickej stanici Sliač (nachádza sa v 313 m n.m.),, zdroj: www.shmu.sk Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok 1951-1980 43,9 47,4 43,1 48,8 57,1 92,9 80,1 73,8 52,2 50,0 66,3 60,0 715,6 2009 39 46 68 9 74 112 52 40 28 103 77 136 784 2010 67 48 21 62 152 171 93 118 115 36 131 60 1074 2011 21 11 53 25 30 149 143 25 5 18 1 63 544 2012 58 18 2 47 14 99 108 10 37 134 53 49 629 2013 131 80 119 29 156 103 13 101 49 30 81 22 914 2014 54 57 35 45 81 43 171 112 89 48 17 41 793 2015 68 18 56 21 88 26 121 31 59 120 65 9 682 V nasledujúcom texte sú uvedené meteorologické diagramy zo stránky https://www.meteoblue.com/. Meteorologické diagramy na meteoblue vychádzajú z hodinových simulácií modelov počasia za ostatných 30 rokov a sú dostupné pre každé miesto na Zemi. Vytvárajú dobrú predstavu o typickom priebehu a zmenách podnebia a poveternostných podmienok (teplota, úhrn zrážok, slnečný svit a vietor). 24
Obrázok 5: Priemerné teploty a úhrn zrážok v oblasti Zvolena (zdroj: www.meteoblue.com/sk) Priemerné denné maximum (plná červená čiara) zobrazuje maximálnu teplotu priemerného dňa v každom mesiaci pre Zvolen. A naopak, priemerné denné minimum (plná modrá čiara) zobrazuje priemernú minimálnu teplotu. Horúce dni a studené noci (prerušovaná červená a modrá čiara) ukazujú priemer najhorúcejších dní a najstudenejších nocí v každom mesiaci za posledných 30 rokov. Obrázok 6: Rýchlosť vetra v oblasti Zvolena (zdroj: www.meteoblue.com/sk) Diagram pre Zvolen zobrazuje počet dní v mesiaci, kedy sa očakáva dosiahnutie istej rýchlosti vetra. Obrázok 7: Veterná ružica v oblasti Zvolena (zdroj: www.meteoblue.com/sk) 25
Veterná ružica pre Zvolen zobrazuje počet hodín v roku, kedy vietor fúka z určitého smeru. Počasie vo Zvolenskej kotline sa vyznačuje veľkou premenlivosťou aj extrémnosťou. Hlavným klimatickým znakom Zvolenskej kotliny je malá veternosť. III.1.5 Hydrologické pomery Okolie územia výstavby navrhovanej činnosti je odvodňované vodným tokom Hron a jeho pravostranným prítokom Kováčovským potokom. Kováčovský potok preteká cca 0,5 km východne od územia výstavby navrhovanej činnosti v smere S - J. Sútok Kováčovského potoka a Hrona je cca 0,6 km JV. Povrchové vody v širšom okolí územia výstavby navrhovanej činnosti patria do čiastkového povodia Hron od Čierneho Hrona po Slatinu (výnos MP, ŽP a RR SR č. 2/2010 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní). Číslo hydrologického poradia povodia je 4-23-02-141. Toto povodie nie je zaradené do zoznamu vodohospodársky významných tokov a vodárenských vodných tokov v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 211/2005 Z. z. V zmysle nariadenia vlády SR č. 617/2004 Z. z. predstavuje katastrálne územie Zvolena citlivú a zraniteľnú oblasť. Obrázok 8: Výrez vodohospodárskej mapy v okolí územia výstavby navrhovanej činnosti - dotknuté územie Z hľadiska odtokových pomerov patrí dotknuté územie do oblasti vrchovinno-nížinnej s dažďovo-snehovým režimom odtoku. Obdobie akumulácie je v mesiacoch XII až II, obdobie vysokých vodností v mesiacoch III až IV, najvyššie vodnosti sú v mesiaci III. Mesiacom s minimálnymi vodnosťami je IX. Podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy je výrazné (ŠIMO, E., ZAŤKO, M. IN MIKLÓS, L. A KOL., 2002). Priemerný špecifický odtok v širšom dotknutom území za obdobie pozorovania 1931 1980 je >10 l.s -1.km -2, maximálny špecifický odtok s pravdepodobnosťou opakovania raz za 100 rokov sa v tomto období pohyboval v rozmedzí 0,7 1,0 m 3.s -1.km -2. Minimálny špecifický odtok s pravdepodobnosťou opakovania raz za 100 rokov sa za obdobie pozorovania 1931 1980 pohyboval v rozmedzí 0,5 1,0 l.s -1.km -2 (LEŠKOVÁ, D., MAJERČÁKOVÁ, O. IN MIKLÓS, L. A KOL., 2002). 26
Vodné plochy Na území mesta Zvolen, cca 5 km JV od územia výstavby navrhovanej činnosti sa nachádza vodná nádrž Môťová (ďalej VN Môťová). VN Môťová bola postavená na rieke Slatina nad mestom Zvolen v rokoch 1953 1958. Hlavnou úlohou tohto vodného diela bolo pôvodne zabezpečiť dostatok vody pre priemysel, výrobu elektrickej energie a rekreáciu. V súčasnosti je jednou z jej najdôležitejších úloh aj protipovodňová ochrana mesta. Celkový objem nádrže predstavuje 2 933 194 m 3. Cca 5 km SZ sa nachádza na Kováčovskom potoku nachádza malá vodná nádrž prietokový rybník, ktorý v čase zvýšenej zrážkovej činnosti slúži z časti aj na zachytávanie prívalových vôd. III.1.6 Pôdy V území výstavby navrhovanej činnosti a širšom okolí sú z pohľadu pôdnych typov zastúpené fluvizeme (fluvizem typická, fluvizem glejová). V okolí sa vyskytuje kambizem pseudoglejová, glej typický (LINKEŠ, V., DOŠEKOVÁ, A. IN SCHWARZ, J. A KOL., 2000). Fluvizeme sú tretím plošne najrozšírenejším pôdnym typom poľnohospodárskej pôdy v okrese Zvolen. Sú to pôdy na nivách riek, kde bol ich vývoj opakovane narušovaný záplavami. Pôvodnou prirodzenou pokrývkou boli lužné lesy a nivné lúky. Podľa produkčného potenciálu jednotlivých pôdnych subtypov môžu byť tieto pôdy zaradené do kategórii od vysokoprodukčných orných pod po stredne produkčné polia a produkčné trávne porasty (O2 až OT1). Ich produkčný potenciál sa pohybuje v rozsahu 33 90 bodov (v 100 bodovej stupnici). Takmer celá výmera fluvizemí je poľnohospodársky využívaná. (SLAMKOVÁ, M. A KOL., 2013: RÚSES okresu ZV) Kambizeme patria k najrozšírenejšiemu pôdnemu typu v okrese Zvolen. Nachádzajú sa na rôznych substrátoch, najviac na zvetralinách hornín kryštalinika a ich svahovinách (plytké a kamenité kambizeme dystrické, hlinité až hlinitopiesočnaté) a tiež na substrátoch vulkanickych hornín. Sú to pôdy len podpriemerne úrodne a z hľadiska ekologickej stability ich radíme k pôdam málo odolným voči degradácii. Dôvodom je ich nízka pufračná schopnosť (sú to spravidla kyslé minerálne chudobné pôdy s nízkym obsahom humusu) a silná až extrémna erózna ohrozenosť (prevažne ide o plytké pôdy s nestabilnou pôdnou štruktúrou, na strmých svahoch). Podľa typologicko - produkčnej kategorizácie patria do kategórie O4 až T4 (produkčné orné pôdy až malo produkčné trvale trávne porasty). Produkčný potenciál je v rozmedzí hodnôt 10-60 (zo 100 bodovej škály). V okrese Zvolen sa nachádzajú hlavne na pozemkoch poľnohospodárskej pôdy medzi plochami súvislého lesa, ako fragmenty PP v lesných celkoch, resp. na kontakte s lesom na celom území okresu. Z toho dôvodu sú najčastejšie využívané ako lúky alebo pasienky. (SLAMKOVÁ, M. A KOL., 2013: RÚSES okresu ZV) Gleje sú hlinité až ílovité pôdy silne zamokrené podzemnou vodou, s hlbokým pôdnym profilom, spravidla bez skeletu. Zaberajú spolu 3,37 % výmery poľnohospodárskej pôdy okresu ZV, lokálne sa môžu nachádzať aj pod lesnými porastmi. Sú málo úrodné a poľnohospodársky obtiažne využiteľné, avšak ich ekologická hodnota je najmä vďaka vysokej retenčnej kapacite značná. Na území okresu Zvolen sa nachádzajú predovšetkým v zníženinách v blízkosti vodných tokov, ale aj v terénnych depresiách mimo nich. Najväčšiu súvislú plochu pokrývajú okolo toku Neresnice od Pliešoviec po Breziny a v alúviu Hrona medzi Kováčovou a Zvolenom. Taktiež sa na malých plochách vyskytujú prakticky okolo každého toku v území. (SLAMKOVÁ, M. A KOL., 2013: RÚSES okresu ZV) CAMBEL, B., REHÁK, Š. IN MIKLÓS, L. A KOL., 2002pripisuje pôdam tejto oblasti veľkú retenčnú schopnosť a strednú priepustnosť. ČURLÍK, J., ŠÁLY, R. IN MIKLÓS, L. A KOL., 2002 pôdu tejto oblasti charakterizujú podľa zrnitosti ako hlinitú, miestami piesčito-hlinitú. Podľa údajov Správy katastra tvoril k 3.7.2012 z celkovej výmery územia mesta Zvolen 9 873 ha 27
poľnohospodársky pôdny fond 3 176 ha (tretina územia), z toho bola orná pôda 843 ha, záhrady 200 ha, ovocné sady 6 ha a trvale trávne porasty 2 127 ha. Uvedená výmera 3 176 ha nie je v celom rozsahu disponibilná pre komerčné poľnohospodárske účely, pretože časť z tejto výmery sa nachádza v zastavanom území a tvorí súčasť stavebných pozemkov, záhradkárskych osád, krajinárskej zelene a lesnej vegetácie. (zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020) V nasledovnom obrázku je prehľad zastúpenia BPEJ ( bonitované pôdno-ekologické jednotky ) v rámci katastrálneho územia obce Sielnica. Obrázok 9: Prehľad zastúpenia BPEJ v rámci Zvolena (zdroj: http://www.beiss.sk/, 2016) III.1.7 Flóra, fauna, biotopy Flóra Podľa fytogeograficko - vegetačného členenia (MIKLÓS ET AL., 2002) je posudzované územie zaradené do bukovej zóny, sopečnej oblasti, zvolenskej kotliny, južného podokresu. Potenciálnu prirodzenú vegetáciu širšej nivy rieky Hron, do ktorej patrí i dotknuté územie predstavujú jaseňovo - brestovo - dubové a jelšové lužné lesy (tvrdé lužné lesy), v ktorých sa vyskytujú zástupcovia: Ulmenion (Ulmus minor (brest hrabolistý), Ulmus leavis (brest väzový), Quercus robur (dub letný), Sambucus nigra (baza čierna), Allium ursinum (cesnak medvedí), Anemone Ranunculoides (veternica iskernikovitá)) (MIKLÓS ET AL., 2002). Dotknuté územie predstavuje nevyužívanú ornú pôdu, teda lokalitu na ktorej sa v minulosti dlhodobo realizovalo pestovanie kultúrnych plodín. Územie navrhované pre realizáciu zámeru teda predstavuje lokalitu, ktorá bola dlhodobo bez prirodzeného výskytu vegetácie. V súčasnosti na ploche navrhovanej výstavby vyskytuje ruderálny bylinný porast charakteristický pre nelesné neudržiavané plochy v rámci mestskej zástavby. Fauna V zmysle zoogeografického členenia terestrický biocyklus môžeme posudzované územie a jeho širšie okolie začleniť do eurosibírskej oblasti, provincie listnatých lesov, podkarpatský úsek (MIKLÓS ET AL., 2002). Zoogeografické členenie limnický biocyklus začleňuje posudzované územie do pontokaspickej provincie, podunajského okresu, stredoslovenská časť (MIKLÓS ET AL, 2002). Charakter vegetácie v dotknutom území a prítomnosť významných bariérových prvkov v okolí dotknutého územia (cestné komunikácie, mestská zástavba,...) predznamenávajú nepriaznivé podmienky pre dlhodobejší pobyt živočíšnych druhov (najmä vyšších stavovcov) v dotknutom území. Predpoklad zvýšenej hustoty živočíšnych druhov je najmä v blízkosti a v samotnej línii brehových porastov vodného toku Kováčovský potok. V nich sa môžu vyskytovať najmä ako migrujúce a dočasne sa vyskytujúce niektoré druhy drobných cicavcov, plazov a predovšetkým vtákov. 28
Z územia navrhovaného pre realizáciu činnosti nemáme informácie o výskyte vzácnych, ohrozených a chránených rastlinných a živočíšnych druhoch, ani ich prítomnosť v danom území nepredpokladáme. III.2. KRAJINA, KRAJINNÝ OBRAZ, STABILITA, OCHRANA, SCENÉRIA III.2.1 Krajinnoekologická charakteristika a využívanie zeme Obrázok 10: Súčasná krajinná štruktúra v oblasti územia výstavby navrhovanej činnosti, výrez z mapy Súčasná krajinná štruktúra M 1 : 50 000 projektu RÚSES okresu ZV (SLAMKOVÁ, M. A KOL., 2013) - dotknuté územie Súčasná krajinná štruktúra (SKŠ) je výsledkom dlhodobého pôsobenia antropického tlaku na krajinu, veľkosť ktorého ovplyvňuje mieru stability a kvality krajiny. Súčasnú krajinnú štruktúru tvoria súbory prirodzených a človekom čiastočne alebo úplne pozmenených dynamických systémov, ako aj novovytvorené umelé prvky, ktoré vznikli na osnove prvotnej štruktúry. Jej prvky možno charakterizovať najmä ako fyzické formy využitia zeme a reálnej bioty a ako objekty a výtvory človeka. V uvedenom obrázku je výrez z mapy Súčasná krajinná štruktúra M 1 : 50 000 projektu RÚSES 29
okresu ZV (SLAMKOVÁ, M. A KOL., 2013). Samotné územie výstavby navrhovanej činnosti sa nachádza v ploche označenej ako sídelná plocha. Samotné územie výstavby navrhovanej činnosti a jeho bezprostredné okolie bolo pôvodne využívané pre poľnohospodárske účely. Vzhľadom k trendom rozvoja mesta bola v územnoplánovacej dokumentácii pre územie mestského sektora Čierne zeme Rákoš stanovená zmena funkčného využitia. V súčasnosti je predmetné územie nezastavané, zatrávnené, nevyužívané porastené menejhodnotnými trávami a bylinami s nástupom náletu pionierskych drevín. Mesto Zvolen môžeme charakterizovať polovičnou výmerou lesných pozemkov a vyššou rozlohou zastavaných pozemkov. V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad o druhoch pozemkov Zvolena. Tabuľka 3: Výmera druhov pozemkov Zvolena [ha] (SLAMKOVÁ, M. A KOL., 2013: RÚSES okresu ZV) Trvalé Celková Orná Ovocné Lesné Vodné Zast.plochy Ostatné Záhrady trávne výmera pôda sady pozemky plochy a nádvoria plochy pozemky 9872,74 843,07 199,55 5,8 2127,36 5191,98 197,06 940,50 367,43 Tabuľka 4: Plošné a percentuálne výmery vybraných zložiek SKŠ z celkovej výmery k.ú. Zvolena (SLAMKOVÁ, M. A KOL., 2013: RÚSES okresu ZV) Výmera k.ú. [m 2 ] Lesné pozemky [%] Poľnohospodárska pôda (PP) celkovo [%] Orná pôda [%] Trvalé trávnaté porasty [%] Zastavané plochy [%] 98727415 52,87 31,87 8,54 21,26 9,55 Územie Zvolena sa vyznačuje stredným stupňom ekologickej stability (vypočítaný koeficient 3,0). (SLAMKOVÁ, M. A KOL., 2013: RÚSES okresu ZV) III.2.2 Územný systém ekologickej stability Prvky územného systému ekologickej stability v oblasti mesta Zvolen definované v rámci RÚSES okresu Zvolen spracovanom v r. 2013: Biocentrum nadregionálneho významu Boky NRBc2 (k.ú.: Budča, Tŕnie, Budička (Tŕnie), Turová, Biocentrum regionálneho významu Bakova jama RBc2 (k.ú.: Rybáre (Sliač), Lieskovec, Zvolen), Biocentrum regionálneho významu Severné Javorie RBc5 (k.ú.: Zvolen, Môťová (Zvolen), Kráľova (Zvolen), Zvolenská Slatina, Slatinka (Zvolenská Slatina), Michalková, Dobrá Niva, Sása, Podzámčok, Biocentrum regionálneho významu Údolie Slatiny RBc6 (k.ú.: Môťová (Zvolen), Slatinka (Zvolenská Slatina), Zvolenská Slatina, NRBk 1: Biokoridor nadregionálneho významu Hron, RBk1: Biokoridor regionálneho významu Slatina, RBk2: Biokoridor regionálneho významu Neresnica, RBk5: Biokoridor regionálneho významu Bakova jama Poľana-západ, RBk6: Biokoridor regionálneho významu Bakova jama Slatina. V nasledujúcom obrázku je uvedený výrez z mapy návrhu prvkov regionálneho systému ekologickej stability v rámci RÚSES okresu Zvolen spracovanom v r. 2013. 30
Obrázok 11: Výrez z mapy Návrh regionálneho územného systému ekologickej stability projektu RÚSES okresu Zvolen, (SLAMKOVÁ, M. A KOL., 2013, www.sazp.sk) - územie výstavby navrhovanej činnosti Na území mesta Zvolen (obec) boli do kategórie biocentier začlenené nasledovné územné časti: Bakova Jama (k.ú. Zvolen), Pod vinicou (k.ú. Lukové), Pod skalicou (k.ú. Zolná), Drislava-Pažitie (k.ú. Zolná), Zolniansky lahar-diel (k.ú. Zolná), Breziny (k.ú. Zolná), Krpele-Veľká zákruta (k.ú. Môťová), Malatíny (k.ú. Môťová), Nad Neresnicou (k.ú. Môťová), Pri kríži (k.ú. Môťová), Burzovo (k.ú. Môťová), Oprchlé-Časté (k.ú. Môťová Kráľová), Kopasovo (k.ú. Kráľová), 31
Predná Klenovatá (k.ú. Môťová), Človekovo-Drieň (k.ú. Môťová), Holý vrch (k.ú. Môťová), Jasenina-Kráľovská jama (k.ú. Kráľová), Na cvik (k.ú. Kráľová), Násad (k.ú.kráľová), Veľký vrch (k.ú. Zvolen), Baba-Pokorová (k.ú. Zvolen), Sokolia skala (k.ú. Zvolen), Veľká Stráž-Poštárka (k.ú. Zvolen), Dolné Lánice i SAD, Dolné Lánice (pri Kauflande), Dolné Lánice, Bariny, Horné Lánice, Pod zámkom, V areáli ŽSR, Korbeľovci, Pod Borovou horou (pri trati), Borovátravertínova kopa, Pri Borovianskom potoku, Nad Zlatým potokom, Za kasárňami, Strážnica, Pod Lieskovcom, Nerenica, Ryzavec, Kórea (k.ú. Lieskovec). (CHOCHOLOVÁ, M. A KOL., 2004: ÚPN mesta Zvolen) Na území mesta Zvolen (obec) do kategórie biokoridorov boli začlenené tieto územné časti: vodný tok Hron ako hydricko-terestrický nadregionálneho významu, vodný tok Slatina a vodný tok Neresnica s pobrežnou vegetáciou ako hydricko-terestrické regionálneho významu, Boroviansky potok, Lukovský potok, potok Zolná, potok Hučava, potôčik (bezmenný) tvoriaci východnú hranicu k.ú. Zolná, ekotónová zóna (les bezlesie) v časti Breziny smerovaný od údolia Zolnej okrajom lesa v smere na Chytrú dolinu, ekotónová zóna (les bezlesie) v časti Malatíny Neresnická dolina spájajúci biocentrá, tvorí priestor medzi antropicky využívaným územím (rekreácia, záhradkárske osady, bývanie), ekotónová zóna (les bezlesie) lesného komplexu Háj, potok Sekier, ekotónová zóna (les bezlesie) v závere Sekierskej doliny, potok Ryzavec, potok Pomiaslo, ekotónová zóna Lomné Strmá úboč, potok Burzovo, potok Bieň, Kováčovský potok charakterizované ako biokoridory lokálneho významu. (CHOCHOLOVÁ, M. A KOL., 2004: ÚPN mesta Zvolen) Územie výstavby navrhovanej činnosti nezasahuje do žiadneho prvku územného systému ekologickej stability. Najbližšie je biokoridor lokálneho významu Kováčovský potok pretekajúci cca 0,5 km východne od územia výstavby navrhovanej činnosti v smere S - J. Kováčovský potok predstavuje ekologicky významný krajinný segment vrátane sprievodnej vegetácie. III.2.3 Ochrana prírody Ochranu prírody a krajiny na Slovensku upravuje zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zvyšuje. Územné časti vysokej biologickej a ekologickej hodnoty boli z hľadiska zachovalosti alebo ohrozenosti biotopov vyhlásené za chránené v niektorej z kategórií chránených území alebo podliehajú osobitnej ochrane (predpoklad na vyhlásenie za chránené). Chránené územia môžu byť súčasťou národnej siete chránených území alebo môžu byť súčasťou európskej siete chránených území NATURA 2000 (územia európskeho významu SKUEV a chránené vtáčie územia CHVÚ). Ochrana sa už od 1. stupňa tiež poskytuje biotopom európskeho alebo národného významu. Zoznam týchto biotopov je uvedený vo vyhláške MŽP SR č. 24/2003 Z. z. V zmysle implementácie princípov európskej politiky pri ochrane biodiverzity a ekosystémov boli na Slovensku implementované dve základné smernice, ktoré tvoria základ ochrany prírody v EÚ - smernica Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákoch (Smernica o vtákoch) a smernica Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchoch a voľne rastúcich rastlín (Smernica o biotopoch). Sieť sústavy NATURA 2000 predstavuje súvislú európsku ekologickú sieť chránených území na ochranu prírodných biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín významných pre ES. Sústavu NATURA 2000 tvoria dva typy území - osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SACs) vyhlasované na základe Smernice o biotopoch a osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPAs) vyhlasované na základe Smernice o vtákoch. Dotknuté územie neleží v žiadnom chránenom území. V zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o 32
ochrane prírody a krajiny na území platí 1. stupeň ochrany prírody (všeobecná ochrana). Najbližšie veľkoplošné chránené územie - CHKO Štiavnické vrchy, najrozsiahlejšie sopečné pohorie Zapadných Karpát, rozprestiera sa Z od dotknutého územia vo vzdialenosti cca 8 km. Na území okresu Zvolen je k 31.12.2014 evidovaných 13 maloplošných chránených území. Tabuľka 5: Zoznam maloplošných chránených území v okrese Zvolen k 31.12.2014 (zdroj: www.sopsr.sk, 2016) Číslo v štátnom zozname Kategória Názov chráneného územia V pôsobnosti pracoviska ŠOP SR Súčasť VCHÚ Rozloha (ha) Rok vyhlásenia, novelizácie Stupeň ochrany 202 CHA Arborétum Borová hora Poľana - 45,5000 1981 3 216 NPR Boky Poľana - 176,4900 1964 5 1084 CHA Dolná Zálomská Poľana CHKO 2,4800 2000 4 1068 CHA Gavurky Poľana - 68,4214 1999, 2012 4 837 PR Mačinová Poľana CHKO 4,8600 1993 5 359 NPR Mláčik Poľana - 147,2000 1982 5 394 PR Príslopy Poľana CHKO 0,2200 1988 4 1047 PR Prosisko Poľana - 20,8000 1998 5 1071 PP Pyramída Poľana - 6,6688 1999 5 1094 PP Turovský sopúch Poľana - 0,2669 2001, 2010 4 1086 PP Zolniansky lahar Poľana - 0,3242 2000 4 379 PR Pod Dudášom Poľana CHKO 6,2400 1980 5 768 PP Potok Zolná Poľana - 1,9200 1991 4 Dotknuté územie nezasahuje, ani sa nenachádza v blízkosti lokalít NATURA 2000 - chráneného vtáčieho územia, územia európskeho významu. Najbližšie chránené vtáčie územie je CHVÚ Poľana, rozprestiera sa východne od dotknutého územia vo vzdialenosti cca 20 km. Tabuľka 6: Zoznam území európskeho významu v okrese Zvolen k 31.12.2013 (zdroj: www.sopsr.sk, 2017) Kód lokality Názov lokality Útvar ŠOP SR SKUEV0008 Repiská CHKO Poľana SKUEV0186 Mláčky CHKO Poľana SKUEV0201 Gavurky CHKO Poľana SKUEV0245 Boky CHKO Poľana SKUEV0249 Hrbatá lúčka CHKO Poľana SKUEV0265 Suť CHKO Štiavnické vrchy SKUEV0266 Skalka CHKO Štiavnické vrchy SKUEV0319 Poľana CHKO Poľana Osobitne chránené druhy živočíchov a rastlín V dotknutom území nie sú indície o výskyte taxónov vzácnych, zriedkavých, alebo ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Chránené stromy V dotknutom území sa chránené stromy nenachádzajú. 33
Vodohospodársky chránené územia Dotknuté územie nezasahuje do vodohospodársky chránených území. Územie výstavby navrhovanej činnosti leží južne pod hranicou ochranného pásma II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Sliači a v Kováčovej. Biotopy európskeho a národného významu V dotknutom území sa nenachádzajú biotopy európskeho ani národného významu. III.2.4 Krajinná scenéria Územie výstavby navrhovanej činnosti sa nachádza na SZ okraji zastavaného územia mesta Zvolen. Územie severného sektoru mesta je charakteristické rovinným terénom nivy Hrona, bez prirodzených priestorových dominánt. Najvýraznejším prírodným prvkom v jeho priestore je tok rieky Hron s nevýrazným brehovým porastom a pásy sprievodnej vegetácie Kováčovského potoka a účelovej cesty v lokalite Nad mlynom. V priestore Rákoš vo väzbe na križovatku ulíc Strážska cesta a Rákoš sú v súčasnosti prioritné funkcie v území obchod, sklady a služby. Územie výstavby navrhovanej činnosti susedí s obchodnými prevádzkami zo západu, na južnej strane prechádza Strážska cesta, pod ktorou sa nachádza obytný súbor Tepličky Pod strážami, ktorý je typickým monofunkčným sídliskom 80- tych rokov, charakteristickým monotónnou panelovou výstavbou. Na západnej strane sa nachádza nevyužívaná plocha, pre ktorú je v ÚPN navrhované využitie zmiešané územie s mestskou štruktúrou, plochy mestskej a nadmestskej vybavenosti a bývania. III.3. OBYVATEĽSTVO, JEHO AKTIVITY, INFRAŠTRUKTÚRA, KULTÚRNOHISTORICKÉ HODNOTY III.3.1 História a stručná charakteristika mesta Stručná charakteristika obce Mesto Zvolen leží v oblasti stredného Pohronia na sútoku riek Hron a Slatina, v nadmorskej výške 292-315 m n.m. Je jedným z najstarších miest na Slovensku. Jeho prvá písomná zmienka pochádza z obdobia vlády Belu III, mestské práva boli obnovené v r. 1243 Belom IV. Zvolen je okresné mesto, administratívnym a spoločenským centrom regiónu. Je centrom drevárskeho, strojárskeho, potravinárskeho a stavebného priemyslu. Je významným uzlom cestnej a železničnej dopravy, s medzinárodným letiskom Sliač vo svojej blízkosti. Má 9 mestských častí. Obrázok 12: Erb obce (zdroj: http://www.zvolen.sk/, 2017) Urbanistický priestor Zvolen - Banská Bystrica s takmer 150 tisíc obyvateľmi je treťou najväčšou koncentráciou obyvateľstva v SR. Z týchto dôvodov a na základe rozvojových zámerov územia Stredoslovenského regionálneho centra, ktorého je Zvolen významným južným centrom, možno predpokladať záujem obyvateľov mestských aj vidieckych sídiel Banskobystrického kraja o trvalý pobyt v tomto perspektívnom meste. Zvolen disponuje vhodnými lokalitami pre výstavbu bytov, má priestory pre rozvoj služieb, nezávadný priemysel a disponuje existujúcimi plochami pre možný priemyselný park. Územne je mesto pripravené k roku 2020 na navrhovaný počet obyvateľov 52 000. 34
Podľa Koncepcie územného rozvoja Slovenska (2001) patrí severná časť okresu Zvolen k banskobystricko-zvolenskému ťažisku osídlenia najvyššej úrovne, celoštátneho až medzinárodného významu. Jeho význam v rámci Slovenska umocňuje centrálna poloha vo východo-západnom aj v severo-južnom smere, existencia dôležitých dopravných koridorov a letiska medzinárodnej kategórie. Jadrovým priestorom je navrhované Stredoslovenské regionálne centrum Banská Bystrica Zvolen, ktoré patrí v rámci SR k najvýznamnejším sídelným zoskupeniam. História Územie mesta a okolia bolo sústavne osídlené už do praveku (najstaršie nálezy z paleolitu, neolitu, eneolitu, sídliská a popolnicové polia z obdobia lužickej kultúry doby bronzovej). Nad Môťovou sa nachádza veľkomoravské hradisko z 9.storočia. Prvá zmienka o meste (Pustom hrade) je z r.1214. Pustý hrad, postavený južne od mesta, bol sídlom provinčnej správy a neskôr hlavného župana Zvolenskej župy. V r.1370 1382 bol nad mestom postavený nový gotický poľovnícky zámok, ako letné sídlo uhorského kráľa Ľudovíta veľkého. V r. 1440 1462 v ňom sídlil Ján Jiskra. Neskôr slúžil ako úrad zvolenského panstva. Zvolen bol osadou slobodných kráľovských služobníkov. V r. 1235 1241 dostal mestské výsady, ktoré boli obnovené v r. 1243. Jarmočné výsady má od r. 1359. Obyvateľstvo sa v minulosti živilo poľnohospodárstvom a remeslami. V polovici 19.stor. sa tu rozvíjal čulý národný život. Na uhorskom sneme v r. 1848 zastupoval mesto Ľudovít Štúr. Po vybudovaní železnice v r. 1871 sa stal Zvolen významným železničným uzlom. Začal vznikať priemysel, bol postavený hutnícko-železničný kombinát Union, neskôr železničné dielne a drevársky priemysel. Počas SNP sa mesto stalo centrom protifašistického boja. Pri hlavnej stanici je zrekonštruovaný pancierový vlak Hurban. Po oslobodení sa vzhľad Zvolena novou výstavbou zmenil. Najväčším závodom je závod Bučina na spracovanie tvrdého dreva, železničné dielne, závod Liaz, rozsiahly potravinársky priemysel. V meste sa nachádza Technická univerzita (lesnícka a drevárska fakulta s komplexom školských a prevádzkových objektov), početné stredné školy, výskumné ústavy, činohra Divadla J.G. Tajovského či arborétum na blízkej Borovej hore. Na námestí je gotický kostol z r. 1381 1390, upravený v 17.stor. s umelecky hodnotným barokovým interiérom. V meste sa taktiež nachádzajú zvyšky mestského opevnenia zo 16. až 17.storočia. Zvolen má všešportový štadión, športovú halu, krytý zimný štadión, krytú plaváreň, kúpalisko s autokempingom a chatovou osadou. Kultúrnohistorické hodnoty Mesto Zvolen patrí k sídlam s dávnou a bohatou históriou, ktorá siaha vo svojich počiatkoch, doložených výsledkami archeologických výskumov, až do obdobia paleolitu. Štatút mesta udelil Zvolenu uhorsky kraľ Belo IV. v 1. polovici 13. storočia. Väčšina zachovaných stavebných pamiatok však vznikla v neskorších obdobiach. Charakteristickými dominantami mesta, ktoré ovplyvňujú historickú siluetu a panorámu, sú predovšetkým areál Zvolenského zámku, veže evanjelického a katolíckeho kostola, vysoká zeleň parku Ľ. Štúra a areál Pustého hradu. Ochrana pamiatkového fondu sa riadi ustanoveniami zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Ústredný zoznam pamiatkového fondu sa člení na 4 registre: register hnuteľných kultúrnych pamiatok, register nehnuteľných kultúrnych pamiatok, register pamiatkových rezervácií, register pamiatkových zón. Mesto má pamiatkovú zónu, vyhlásenú v roku 1991, v ktorej je sústredená podstatná časť 35
zachovaných pamiatkových objektov. Plocha pamiatkovej zóny má rozsah 35,71 ha, spolu s ochranným pásmom 79,58 ha. Predmetom ochrany v pamiatkovej zóne je predovšetkým: historicky vyvinutá urbanistická štruktúra so zachovaným námestím, charakteristická silueta pamiatkovej zóny, umelecko-historické a architektonické hodnoty pamiatkových objektov. V roku 2010 bol schválený ÚPN Z Pamiatková zóna mesta Zvolen. V meste Zvolen je v Registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok evidovaných celkom 65 nehnuteľných pamiatkových objektov (http://www.pamiatky.sk/sk, 2015). Ako nehnuteľné pamiatkové objekty sú evidované budovy (bytové, meštianske domy), prvky opevnenia hradu (bašty, brány, múry), cintoríny, parky, pamätné tabule, kostoly, pamätné miesta... (Zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020) Archeologické náleziská V katastrálnom území mesta Zvolen sa nachádza viacero významných archeologických lokalít, ktoré sú sústredené predovšetkým na terasách riek Hron a Slatina. Podľa doterajších výskumov sa evidované archeologické náleziská nachádzajú v nasledujúcich priestoroch: ľavobrežná terasa Slatiny Pod Dráhami (Haputka) (ulice Pod Dráhami, Mraziarenská cesta), vyvýšenina Balkán a areál Technickej univerzity (priestor Balkán, Unionka, Lesnícka ul., ul. T. G. Masaryka, Študentská ul., južné závery ulíc J. Kráľa a Š. Moyzesa), južne a východné úpätie Stráže (Pod Bralami, Pod dubom), ľavobrežná terasa Hrona Podborová a Borová hora (Borovianska cesta, ulice J. Baníka, Partizánska, Na rovni, J. D. Matejovie, Jedľová, Smreková, Jabloňová), ľavobrežná terasa Slatiny pri ústi Sekierskeho potoka, pravobrežie Hrona v polohe Čierne zeme, výšinné lokality: Pustý hrad, Zvolenský zámok, valové opevnenie na Dráhach a Bukovinke, hradisko Priekopa v Moťovej, hradisko na Veľkej Stráži, Sarvaška a Borová hora, historické jadro Mesta Zvolen, Nám. SNP, Nám. Slobody, Divadelná ul., Kozačekova ul., Trhová ul., Kubániho ul., Sládkovičova ul., Ul. V. P. Tótha, Ul. 29. augusta, východné uzávery ulíc Štúrova a Študentská. Mesto Zvolen realizuje na Pustom hrade od roku 1992 systematický archeologický výskum s prezentáciou odkrytej architektúry (ide o archeologické práce, stavebno-konzervačné práce a úpravu okolia nálezísk). Až do roku 2008 sa výskum pod vedením PhDr. V. Hanuliaka zameriaval na Horný hrad. Od roku 2009 vedie výskum PhDr. J. Beljak, PhD. Práce na Hornom hrade pokračujú (konzervácie hradobného opevnenia, palácovej zástavby, cisterny) a začali sa práce aj na Dolnom hrade (systematický archeologický výskum, zastrešenie muriva, stavebnokonzervačné práce na obytnej kráľovskej veži). V období rokov 2002 2012 Mesto Zvolen realizovalo archeologický výskum na Nám. SNP, v rámci ktorého boli v okolí kostola sv. Alžbety odkryté základy radnice, cintorínskej ohrady, špitálskeho komplexu (kaplnka s kostnicou a špitálom, vyše 200 hrobov). Ďalšie nálezy sa predpokladajú v priestore Parku Ľ. Štúra, kde sa nachádzala v stredoveku budova školy a severná línia cintorínskej ohrady. Potvrdzujú to dobové písomné, ikonografické a kartografické pramene. (Zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020) Stavba navrhovanej činnosti je situovaná v území archeologického polykultúrneho náleziska Pod Dráhy Krivá Púť Haputka z obdobia neolitu, doby bronzovej, doby rímskej a včasného stredoveku. Navrhovateľ pred výstavbou požiada Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica 36
o výkon priebežného archeologického dohľadu. III.3.2 Demografické údaje Mesto Zvolen má z demografického hľadiska dominantné postavenie v okrese Zvolen. Zhruba dve tretiny obyvateľov aj cenzových domácnosti žije v okresnom meste a jedna tretina pripadá na zvyšných 25 obcí okresu. Do roku 2000 počet obyvateľov mesta Zvolen postupne rástol, v roku 1988 dosiahol maximálnu úroveň 44 705 obyvateľov. Od roku 2001 počet obyvateľov mesta permanentne klesá. Najnižšiu hodnotu dosiahol počet obyvateľov v meste Zvolen v roku 2010, kedy sa priblížil hranici 42 tisíc (42 206). V období dekády 2000 2010 došlo k poklesu počtu obyvateľstva mesta Zvolen o 2 464 obyvateľov. Podľa údajov Štatistického úradu SR malo k 31.12.2011 mesto Zvolen 43 311 obyvateľov (v tomto údaji sú zohľadnené výsledky SODB 2011). Obrázok 13: Vývoj počtu obyvateľov mesta Zvolen (prevzaté z PHSR Zvolen 2014 2020) Tabuľka 7: Pohyb obyvateľstva v roku 2014(www.statistics.sk, 2016) Územie Stav 1. 1. Prirodzený prírastok (- úbytok) Živo narodení Zomrelí Prisťahovalí Vysťahovalí Prírastok(- úbytok) sťah. Prírastok (-úbytok) zahr. sťah. Celkový prírastok (- úbytok) Stav 31.12 Stredný stav Zvolen 43 100 356 361-5 601 649-48 7-53 43 047 43 074 Okres ZV 68 989 593 618-25 700 655 45 20 20 69 009 68 999 BB kraj 656 813 6 059 6 690-631 2 426 3 249-823 86-1 454 655 359 656 086 SR Územie 5 415 949 Počet obyv. k 31.12. 55 033 51 346 3 687 5 357 3 644 1 713 1 713 5 400 5 421 349 v tom vo veku predprod. produkt. poprod. predprod. produkt. poprod. absolútne v % Priemerný vek 5 418 649 Index starnutia Zvolen 43047 5663 31008 6376 13,16 72,03 14,81 41,44 112,59 Okres 69009 9338 49264 10407 13,53 71,39 15,08 41,34 111,45 ZV BB kraj 655 359 95 460 464 556 95 343 14,57 70,89 14,55 40,56 99,88 SR 5 421 349 830 181 3 834 289 756 879 15,31 70,73 13,96 39,87 91,17 Obyvateľstvo mesta Zvolen starne. Priemerný vek obyvateľstva sa za 10 rokov zvýšil o 6 rokov na hodnotu 40,46 rokov (v roku 2011). Index starnutia (pomer počtu obyvateľov v 37
poproduktívnom veku ku počtu detí vo veku 0 14 rokov) rástol rýchlo, zvýšil sa z hodnoty 90 na 100. Došlo aj k podstatnej zmene štruktúry obyvateľstva, pokles v kategórii deti 0 14 rokov a nárast v kategórii seniorov bol výrazný, kategória obyvateľov v produktívnom veku vzrástla v menšej miere. V roku 2011 došlo k zmene metodiky, produktívny vek bol 15 59M/54Ž do roku 2010 a je 15 64 od roku 2011, poproduktívny vek bol 60+M/55+Ž do roku 2010 a je 65+ (muži aj ženy rovnako) od roku 2011. Vzdelanostná štruktúra (zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020) Kvalifikačná úroveň obyvateľstva predstavuje stupeň vyjadrený školským vzdelaním. Podľa výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov z mája 2011 možno povedať, že vzdelanostná a kvalifikačná úroveň obyvateľov mesta Zvolen je vynikajúca. V porovnaní s priemerom SR tvorili ľudia so základným vzdelaním a bez vzdelania nižší podiel, naopak podiel osôb so stredoškolským maturitným a vysokoškolským vzdelaním bol výrazne nadpriemerný. Až 24 058 (55,5%) obyvateľov mesta dosiahlo stredoškolské vzdelanie (priemer SR bol 52,7 %) a 7 952 (18,4%) obyvateľov Zvolena ukončilo vysokú školu (priemer SR bol 13,8 %). Národnostná a náboženská štruktúra (zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020) Počas SODB 2011 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 36 201 obyvateľov Zvolena (83,57%), národnosť nebolo možné zistiť až u 5 990 obyvateľov. Medzi najpočetnejšie národnostne menšiny patrili Rómovia, Česi a Maďari. V rokoch 1991 2001 ubudla v meste asi tretina občanov českej národnosti, ktorí sa po rozdelení ČSFR vysťahovali do Českej republiky. Materinským jazykom 84% obyvateľov Zvolena je slovenský jazyk. Počas SODB 2011 nebolo možné zistiť vyznanie u 7 569 obyvateľov Zvolena. Z veriacich prevládali najmä rímskokatolíci 18 724 obyvateľov (43,25%) a evanjelici 5 038 obyvateľov (11,6%). Ekonomická aktivita obyvateľov zamestnanosť (zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020) Nezamestnaných v okrese Zvolen bolo spolu 4 330, miera evidovanej nezamestnanosti spolu je na úrovni 11,69%, od roku 2006 až do roku 2008 mala klesajúcu tendenciu (6,59%), o rok neskôr však stúpla na 9,39%. Nezamestnanosť žien bola v porovnaní s nezamestnanosťou mužov počas sledovaného obdobie vyššia. Priemerná hrubá nominálna mzda zamestnanca v okrese Zvolen dosiahla v roku 2011 úroveň 870, za celoslovenským priemerom však mierne zaostáva o 11. Tabuľka 8: Vybrané ukazovatele sociálneho charakteru, vybrané ukazovatele ekonomického charakteru (zdroj: www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=regrozvoj 2015) 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Nezamestnaní spolu 3788 3209 2633 2536 3634 3527 4002 4330 Miera evidovanej nezamest. spolu 11,33 9,19 6,82 6,59 9,39 9,24 10,94 11,69 Miera evidovanej nezamest. mužov 10,47 7,89 5,6 5,7 9,04 8,56 10,07 11,13 Miera evidovanej nezamest. žien 12,3 10,68 8,25 7,64 9,79 10,03 11,89 12,3 Priem. hrubá nomin. mzda zamestnanca podľa VZ o štruktúre miezd v 545 620 677 670 677 696 841 870 Priame zahraničné 102417 928980 135481 182258 186608 187757 190939 investície v 750 00 000 000 000 000 271 PZI na obyvateľa v 1514 1374 2004 2699 2762 2780 2763 III.3.3 Infraštruktúra Doprava (Zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020) 38
Zvolen je vďaka svojej výhodnej geografickej polohe významným uzlom cestnej a železničnej dopravy s medzinárodným letiskom Sliač vo svojej blízkosti. Súčasná cestná infraštruktúra Slovenska je charakterizovaná hustou cestnou sieťou, nedobudovanými cestami vyšších tried a nevyhovujúcim stavom ostatných ciest. Do priestoru Zvolenskej kotliny sa zbiehajú viaceré významné cestné ťahy. Na úseku Žiar nad Hronom Zvolen je súbeh 3 rýchlostných ciest: R1: Trnava Nitra Žiar nad Hronom Zvolen Banská Bystrica, R2: Trenčín Žiar nad Hronom Zvolen Rožňava Košice, R3: Martin Turčianske Teplice Zvolen Šahy. Obrázok 14: Cestná sieť v oblasti Zvolena (zdroj: http://www.cdb.sk/files/galleries/mapyokresov/zvolen.jpg, 2017) Stav cestnej siete k 1.1.2016 Na základe rozhodnutia MDaRR SR č. 15568/2015/C212- SCDPK/42663 došlo od 1.8.2015 k zmene označenia cesty I. triedy č. 50 (Zvolen Košice) na úsek s novým evidenčným číslo 16 Mesto a jeho okolie má vysoký potenciál aj pre nemotorovú dopravu. Dlhodobým problémom je nedostatok parkovacích a garážovacích miest. Základnú kostru železničnej siete SR tvorí trojuholník Košice Žilina Bratislava, pričom cez Zvolen prechádza trasa Bratislava Košice. V spádovom území dopravného uzla Zvolen sa nachádzajú nasledovné železničné trate: trať č. 150 Nové Zámky Zvolen, trať č. 160 Košice Zvolen, trať č. 170 Zvolen Banská Bystrica 39
Vrútky, trať č. 171 Zvolen Hronská Dúbrava Diviaky, trať č. 153 Zvolen Šahy Čata. Zvolen je mestom s prevládajúcou dopravou cieľovou, smerujúcou do mesta a z mesta, a aj so silnou dopravou vnútromestskou, medziobvodovou, pri vysokom stupni individuálneho motorizmu obyvateľov. Súčasné celoštátne dynamické narastanie počtu vozidiel a ich hybnosti zapríčiňuje z roka na rok narastanie objemov dopravy na hlavnej komunikačnej sieti mesta. Tomuto vývoju už nepostačuje v minulosti založený dopravný systém nielen svojou súčasnou kapacitou, ale aj vyčerpanými možnosťami uprav organizácie dopravy. V územnom pláne mesta Zvolen je navrhnuté cieľové riešenie základnej komunikačnej siete mesta Zvolen, ktoré predstavuje vytvorenie radiálne-okružného systému, ktorý je z hľadiska rovnomernejšieho rozloženia automobilovej dopravy na komunikačnej sieti najvýhodnejší. Návrh základnej komunikačnej siete a jej funkčného členenia vychádza z výsledkov analýzy dopravy na území mesta v súčasnosti a vo výhľadovom období (Zdroj: Komplexné posúdenie automobilovej dopravy v meste Zvolen, materiál spracovaný v roku 2000). Podstata návrhu spočíva: v rozvinutí základnej komunikačnej siete predovšetkým smerom severným a severovýchodným, vo vytvorení veľkého vonkajšieho dopravného okruhu, ktorého severovýchodná časť bude zároveň severovýchodnou tangentou mesta, vo vybudovaní Hronskej ulice v celej dĺžke, na severe centrálnej zóny a po pravom brehu Hronského kanála, vo vytvorení vnútorného mestského okruhu v centrálnej mestskej zóne spojením jestvujúcich ulíc, vo vytvorení tretieho okruhu okolo Námestia SNP, tzv. distribučného okruhu obslužného, okolo pamiatkovej zóny, v tom, že komunikácie vedúce prevažne kolmo na okruhy budú funkčné dopravné radiály. Veľký vonkajší okruh (funkčná trieda A2, B1 ) Severná časť okruhu: Hlavná západo-východná zberná komunikácia navrhovaného mestského sektoru Čierne zeme Rákoš, križovanie s cestou III/06902 s premostením rieky Hron, ďalej ponad železnicu Zvolen Banská Bystrica, s napojením na Boroviansku cestu, s pokračovaním cez terénnu vyvýšeninu Sarvaška a napojením na ulicu A. Hlinku. Východná časť okruhu: Ulicou A. Hlinku s napojením na ulicu J. Jesenského a pokračovaním novou trasou dopravného prepojenia v smere Zlatý Potok Sekier Môťová. Južná časť okruhu: V trase cesty I/50 (R2) v úseku Pusty Hrad Neresnica križovatka Môťová. Západná časť okruhu: V trase cesty I/66 v úseku Pustý hrad Bariny Tepličky až po križovatku so severnou tangentou mestského sektoru Čierne zeme Rákoš. Pre obdobie po návrhovom roku 2020 je potrebne rezervovať územie pre novu cestnú trasu východného úseku veľkého dopravného okruhu (severovýchodný obchvat mesta) v úseku Sarvaška (napojenie na predĺženú ul. A. Hlinku) križovanie s cestou III/066022, s pokračovaním cez železnicu Zvolen Lučenec a s napojením na cestu I/50 mimoúrovňovou križovatkou Bučina východ. Južná časť veľkého okruhu sa predĺži po ceste I/50 o úsek križovatka Môťová križovatka Bučina východ. Vnútorný mestský okruh (funkčná trieda B2): vnútorný mestský okruh vytvoria vybudovaná Hronská ulica v celej dĺžke a to od ulice T. G. Masaryka až po ulicu J. Kollára v smere na Lihoveckého ulicu s pokračovaním ulicou Bystrický rad s napojením na navrhovanú cestu po východnej a južnej strane zámockého návršia na ulicu T. G. Masaryka, navrhovanou trasou cesty okrajom Višňovského parku popri železnici sa okruh uzavrie. Paralelne s Hronskou ulicou západnú časť mestského okruhu vytvára aj ulica Š. Moyzesa. Vnútorný malý okruh okolo Nám. SNP (funkčná trieda C2): mestský okruh, charakteru distribučného okruhu, je vytvorený prevažne z existujúcich ulíc: - rekonštruovanej Ulice M. R. Štefánika, Ul. Ľ. Kubányho, časť Ul. V.P. Tótha, Ul. J. Kozačeka, Ul. J. Jiskru, s napojením na navrhovanú trasu cesty okolo zámockého návršia, časť Ul. T.G. Masaryka. 40
Obrázok 15: Komunikačný systém mesta Zvolen (zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020) Zásobovanie vodou (Zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020) V súčasnosti je vo Zvolene vybudovaná rozsiahla vodovodná sieť s množstvom vodárenských objektov, ktorú spravuje Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s. Územie Zvolena nemá dostatočnú kapacitu vlastných zdrojov pitnej vody a nie je sebestačné v zásobovaní pitnou vodou. Deficit miestnych zdrojov je krytý z územia mimo Zvolena. Mesto Zvolen je zásobované pitnou vodou z verejného vodovodu, ktorý je napojený na Stredoslovenskú vodárenskú sústavu (Pohronský skupinový vodovod a vodné zdroje Podzámčok, Čačín, Hučava, Sekierska dolina). Pitná voda sa získava výlučne z podzemnej vody. Nosným zdrojom pitnej vody sú studne v Podzámčoku. Územie obce Podzámčok nie je odkanalizované, čo by mohlo v budúcnosti negatívne ovplyvniť kvalitu pitnej vody aj vo Zvolene. Verejným vodovodom je zásobovaných v meste Zvolen približne 42 100 obyvateľov, čo predstavuje 96,4% z celkového počtu obyvateľov. V roku 2003 bola špecifická spotreba vody 207 litrov na osobu a deň, a priemerná spotreba na obyvateľa 121 l na osobu a deň. Pripojene na verejný vodovod nie sú len rodinné domy, ktoré využívajú ešte vlastné zdroje, alebo je verejný vodovod od nich ďaleko. Odkanalizovanie (Zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020) Prvá informácia o budovaní kanalizácie je datovaná v roku 1893, kedy bola odkanalizovaná stará časť mesta Zvolen (nám. SNP a priľahlé ulice). V roku 1927 boli vybudovane kanalizácie v okrajových častiach mesta (časť Za múrami, Podborová, východná časť mesta za železničnou 41
traťou). V rokoch 1964 1995 boli na verejnú kanalizáciu napojene aj sídliska Zlatý Potok, Podborová, Sekier, Lipovec a Zvolen Západ. Existujúca kanalizačná sieť mesta Zvolen je súčasťou skupinovej kanalizácie Zvolen Kováčova - Sliač, odpadové vody sú zneškodňované v mestskej čistiarni odpadových vôd Zvolen, recipientom vyčistených odpadových vôd je rieka Hron. V roku 2011 StVPS, a. s. prevádzkovala vo Zvolene 81,8 km kanalizácii a 16,32 km kanalizačných prípojok. Na verejnú kanalizáciu je napojených 40 990 obyvateľov, čo je 92,75% z celkového počtu 42 396 obyvateľov. Kanalizácie sú vybudované prevažne zo železobetónových a betónových rúr. Tieto kanalizácie sú v zlom technickom stave, cez praskliny sa dostavajú cudzie (balastné) vody, čo predstavuje cca 30% z celkového množstva čistených vôd. Nové kanalizácie sú budované z PVC, prípadne sklolaminátu, ktoré zabezpečujú úplnú vodotesnosť. Mechanicko-biologická čistiareň odpadových vôd, vybudovaná v roku 1972, je umiestnená v západnej časti pod mestom Zvolen medzi riekou Hron a železničnou traťou Zvolen Hronská Dúbrava. V roku 2004 2006 bola realizovaná rekonštrukcia a modernizácia ČOV. Elektrická energia (Zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020) V meste sa nachádzajú 4 hlavné zdroje elektrickej energie: teplárenské turbíny a 3 malé vodné elektrárne (vodná nádrž Môťová, Hydrocentrála Union, Hať Podharajch). Okrem nich sú v prevádzke ďalšie drobné a záložné zdroje elektrickej energie. V súčasnej dobe je aglomerácia zásobovaná elektrickou energiou z transformovni 110/22 kv Lieskovec a Vlkanová a 110/22/6,3 kv Zvolen-Union. Transformovňa Lieskovec je po celkovej rekonštrukcii. V roku 1998 bola ekologicky zabezpečená proti uniku ropných látok. Transformovňa Vlkanová je po rekonštrukcii stanovísk transformátorov 110/22 kv, ktoré boli zabezpečene proti úniku ropných látok, a bol vymenený jeden transformátor 16 MVA za transformátor 25 MVA. Transformovňa Zvolen Union je novovybudovaná v roku 2007. Transformovne sú schopné trvalej a bezpečnej prevádzky v uvažovanom časovom horizonte do roku 2020. Všetky transformovne sú diaľkovo ovládané z centrálneho dispečingu v Žiline. Zásobovanie teplom (Zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020) Na území mesta Zvolen je vybudovaná sústava centrálneho zásobovania teplom (SCZT), prostredníctvom ktorej sa realizuje 66% objemu dodávok, má dosah na 80% územia, zvyšných 34% zásobovania teplom je decentralizované. Z pohľadu technologických procesov centrálneho zásobovania teplom je v meste rozvinutá: kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie teplárenský spôsob zásobovania (75% objemu dodávok), monovýroba tepla výroba vo výhrevniach, blokových kotolniach (25% objemu dodávok). Centrálne zásobovanie teplom zabezpečujú dve spoločnosti: Zvolenská teplárenská, a.s., Zvolen - disponuje teplonosnými médiami vysokotlaková a nízkotlaková para (P), horúca voda (HV) a teplá voda (TV), STEFE Zvolen, s. r. o. (v minulosti MPBH, spol. s r.o.) - disponuje teplonosnými médiami horúca voda a teplá voda. Zásobovanie plynom (Zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020) V súbehu s riekou Hron prebieha línia diaľkového plynovodu (Pohronsky plynovod), z ktorého je prostredníctvom prípojok a odbočiek plynovodu zásobované mesto Zvolen a ďalšie obce v okrese. Pohronský plynovod je napájaný z medzištátneho plynovodu prostredníctvom prepojovacieho plynovodu Lučenec- Lieskovec. Mesto Zvolen je plynofikované od roku 1970. Je vybudovaná rozsiahla plošná sieť miestnych 42
plynovodov, ktorá umožňuje distribúciu plynu na celom zásobovanom území. Celková dĺžka uličných plynovodov v roku 2011 dosiahla 99,205 km, z toho dĺžka hlavných plynovodov bola 76,308 km. Vo Zvolene bolo takmer 2 382 plynovodných prípojok v dĺžke 22,897 km. Počet odberateľov plynu bol 13 853. Bez dodavky plynu sú: časť okrsku Môťová, cely okrsok Priemysel-juh, Luková a Zolná. III.3.4 Občianska vybavenosť Bývanie(Zdroj: Štatistický úrad SR, www.statistics.sk, Základné údaje zo SODB 2011 in PHSR Zvolen 2014 2020) Podľa výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 bolo vo Zvolene 43 318 obyvateľov, 17 488 bytov, z toho bolo 16 076 obývaných, 1 302 neobývaných a 109 bytov bolo s nezistenou obývanosťou. Štruktúra obývaných bytov bola nasledovná: podľa formy vlastníctva: 11 455 - vlastne byty v bytových domoch, 1 805 - byty vo vlastných rodinných domoch, 192 - obecné byty, 720 - družstevné byty, 1 260 - iné, podľa počtu obytných miestností: 1 275-1 miestnosť, 4 508-2 miestnosti, 7 425-3 miestnosti, 1 844 4 miestnosti, 947-5 a viac miestnosti, podľa veľkosti obytnej plochy: 3 826 - menej ako 40 m 2, 11 045-40-80 m 2, 654-81-100 m 2, 475 - viac ako 100 m 2, podľa typu kúrenia: 11 299 - ústredné diaľkové, 2 035 - ústredné lokálne, 1 170 - iný, 16 - bez kúrenia, podľa zdrojov energie používaných na vykurovanie: 6 735 - plyn, 609 - elektrina, 435 - kvapalné palivo, 2 834 - pevné palivo, 1 142 - iný, 493 - žiadny, Vo Zvolene bolo 3 273 domov, z toho bolo 2 949 obývaných, 314 neobývaných a 10 domov s nezistenou obývanosťou. Štruktúra obývaných domov bola nasledovná: podľa typu: 1 826 - rodinné domy, 1 025 - bytové domy, 52 - iné domy, podľa formy vlastníctva: 2 125 - fyzické osoby, 24 - štát, 24 - obce, 44 - iné právnické osoby, 519 kombinácia vlastníkov, 17 - iné, podľa obdobia výstavby: 514 - do roku 1945, 1 958 - v období 1946-1990, 109 - v období 1991-2000, 114 - v roku 2011 a neskôr. Vo Zvolene bolo 2 156 obývaných bytov v rodinných domoch, ich štruktúra bola nasledovná: podľa celkovej podlahovej plochy bytu: 29 - menej ako 40 m 2, 391-40-80 m 2, 1 144-81-120 m 2, 577 viac ako 120 m 2, podľa zásobovania vodou (vodovod): 1 796 - v byte zo spoločného zdroja, 86 - v byte z vlastného zdroja, 9 - mimo bytu, 26 - bez vodovodu, podľa vybavenosti domácnosti: 1 600 - mobilný telefón, 1 109 - osobný počítač/notebook, osobné auto - 1 186, podľa pripojenia: 1 051 - na pevnú telefónnu linku, 1 029 - na internet. Vo Zvolene bolo 13 740 obývaných bytov v bytových domoch, ich štruktúra bola nasledovná: podľa celkovej podlahovej plochy bytu: 1 404 - menej ako 40 m 2, 8 943-40-80 m 2, 3 235-81-120 m 2, 106 - viac ako 120 m 2, podľa zásobovania vodou (vodovod): 12 624 - v byte zo spoločného zdroja, 61 - v byte z vlastného zdroja, 95 - mimo bytu, 3 - bez vodovodu, podľa vybavenosti domácnosti: 10 978 - mobilný telefón, 7 307 - osobný počítač/notebook, 6 361 osobné auto, podľa pripojenia: 5 492 - na pevnú telefónnu linku, 6 835 - na internet. 43
Zdravotníctvo (Zdroj: Štatistický úrad SR, www.statistics.sk, Základné údaje zo SODB 2011 in PHSR Zvolen 2014 2020) Vo Zvolene k 31.7.2012 poskytovali zdravotnícke služby nasledovné zariadenia: 2 nemocnice (1 všeobecná a 1 špecializovaná), 1 poliklinika, 3 ambulancie lekárskej služby prvej pomoci, 2 stanice záchrannej zdravotnej služby, 30 ambulancií všeobecných lekárov pre deti a dorast, pre dospelých, 9 gynekologických ambulancií, 9 zubných ambulancií, 20 lekárni, 4 agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, regionálny úrad verejného zdravotníctva a štátny ústav pre kontrolu liečiv. V okrese Zvolen je 103 špecializovaných ambulancií. Sieť zdravotníckych zariadení vo Zvolene možno považovať za dostatočnú, väčšie zariadenia a najviac ambulancií lekárov sa nachádza v širšom centre mesta. Postupne dochádza k rekonštrukcii zdravotníckych budov a modernizácii prístrojovej techniky. Vo Zvolene v súčasnosti chýba komplexná starostlivosť o chronicky a nevyliečiteľne chorých pacientov hospic, dom ošetrovateľskej starostlivosti, liečebňa pre dlhodobo chorých, doliečovacie oddelenie. Školstvo (Zdroj: Štatistický úrad SR, www.statistics.sk, Základné údaje zo SODB 2011 in PHSR Zvolen 2014 2020) Mesto Zvolen je významným centrom vzdelania a vedy. Sieť materských a základných škôl sa vyznačuje dostatočnou kapacitou, dobrou dostupnosťou a špecializáciou na rôzne kategórie žiakov či formy štúdia. Sieť stredných škôl ponúka rôzne možnosti štúdia, od všeobecného po odborné. V meste pôsobí jedna univerzitná vysoká škola Technická univerzita, ktorá ako jediná na Slovensku vychováva špecialistov v odboroch lesníctvo, drevárstvo, ekológia, environmentalistika a environmentálna technika. Sieť škôl a školských zariadení k 1.6.2012 tvorilo: 18 materských škôl (z toho 11 v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, 1 pri zdravotníckom zariadení Nemocnica Zvolen, a.s. v zriaďovateľskej pôsobnosti KŠÚ a 6 súkromných), 11 základných škôl (z toho 6 ZŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, 1 cirkevná ZŠ, 1 súkromná ZŠ, 1 špeciálna ZŠ, 1 ZŠ pri zdravotníckom zariadení Nemocnica Zvolen, a.s. a 1 súkromná ZŠ pre žiakov s autizmom), 12 stredných škôl z toho: 3 gymnáziá (z toho 2 v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK a 1 súkromné), 8 stredných odborných škôl (z toho 5 v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK SOŠ drevárska, Stredná zdravotnícka škola, SOŠ hotelových služieb a obchodu, SOŠ technická, Stredná priemyselná škola dopravná a 3 súkromné stredné odborné školy SOŠ podnikania a 2 stredné umelecké školy), 1 súkromné konzervatórium, 1 školský internát (v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK), 5 základných umeleckých škôl (z toho 1 ZUŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta a 4 súkromné), 4 centrá voľného času (z toho 1 CVČ v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta a 3 súkromné), 2 poradenské zariadenia (Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva obe v zriaďovateľskej pôsobnosti KŠÚ v Banskej Bystrici). Súčasťou vyššie uvedených základných a stredných škôl sú: školské kluby detí v počte 9, z toho 6 v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, školské stredisko záujmovej činnosti v počte 1, školské internáty v počte 2, Školské účelové zariadenia: zariadenia školského stravovania v počte 29, z toho v zriaďovateľskej 44
pôsobnosti mesta 19. Kultúra (Zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020) Zvolen poskytuje rôzne možnosti v oblasti kultúry. Väčšina kultúrnych inštitúcií je situovaná v centre mesta (Lesnícke a drevárske múzeum, Slovenska národná galéria, Slovenska lesnícka a drevárska knižnica, Krajská knižnica Ľ. Šťúra, Divadlo J. G. Tajovského, Podpolianske osvetové stredisko, Stará radnica). V ostatných častiach mesta sú zariadenia pre kultúrne činnosti a spolky zastúpené menej (Dom kultúry ŽSR, Dom kultúry Podborová, Dom kultúry Zolná a Dom kultúry Lukove) alebo úplne absentujú. Mesto Zvolen je vlastníkom viacerých kultúrnych objektov, sú to tri domy kultúry (Podborová, Zolná a Lukové) a objekt Starej radnice. Na organizovanie kultúrnych podujatí sa využíva aj Námestie SNP a Park Ľ. Šťúra. Vo Zvolene pôsobí široké spektrum kultúrnych a spoločenských inštitúcií, ktoré každoročne organizujú množstvo zaujímavých akcií. Slovenska národná galéria má vysunuté pracovisko na Zvolenskom zámku, Divadlo Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) vo Zvolene je profesionálne repertoárové divadlo. Lesnícke a drevárske múzeum (LDM) je špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou v oblasti múzejnej dokumentácie lesníctva a drevárstva a zároveň dokumentuje i vývoj prírody a spoločnosti vo zvolenskom regióne. Slovenská lesnícka a drevárska knižnica (SLDK) pri Technickej univerzite vo Zvolene je akademickou knižnicou TU, ktorá plní aj funkciu špecializovanej vedeckej knižnice pre prácu s lesníckou a drevárskou literatúrou v Slovenskej republike. Krajská knižnica Ľudovíta Šťúra (KKĽŠ) poskytuje knižnično-informačne služby, organizuje viacero kultúrno-vzdelávacích podujatí miestneho, regionálneho a celoslovenského rozsahu, koordinuje a poradensky usmerňuje obecné knižnice okresov Zvolen, Detva, Krupina a ostatné regionálne knižnice v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Dom kultúry ŽSR je účelovým kultúrno-spoločenským a vzdelávacím zariadením Železníc SR. Podpolianske osvetové stredisko (POS) organizuje aktivity v oblasti záujmovej umeleckej činnosti, voľného času, ľudových tradícií, prehlbovania vzťahu k štátu, národu a etniku, starostlivosti o životne prostredie, prevencie protispoločenských javov a drogových závislostí.. V oblasti kultúry pôsobí vo Zvolene viacero záujmových združení a subjektov, medzi najaktívnejšie patria: OZ NKA (Nekomerčných kultúrnych aktivít), OZ Kul-tur, OZ Zvolenská sedmička, OZ Ricasso a OZ Priaznivci Pustého hradu. Aktívni sú aj študenti Technickej univerzity: World klub!, Filmový klub a INRO (internátny rozhlas). Šport (Zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020) Centrom letnej rekreácie sú najmä Mestské kúpele, kúpalisko Neresnica alebo blízke kúpele Sliač a Kováčová. Vodná nádrž Môťová nie je rekreačnou oblasťou, kúpanie v nej nie je povolené z hygienických dôvodov, povolený je rybolov. V okolí je aj 9-jamkove golfové ihrisko Golf and Country club Hron Tri duby v Sliači. Okolie Zvolena poskytuje možnosti pešej turistiky, cykloturistiky, vodáctva, rybárstva a poľovníctva. Strediskom zimných športov je športovo-rekreačný komplex Kráľova, zimný štadión a v zimnej sezóne využívaná mobilná ľadová plocha v meste Zvolen. Okolie Zvolena ponuka ďalšie možnosti pre zimné športy, predovšetkým lyžovanie, a to v týchto zimných strediskách: Brestova, Tŕnie - Kašova Lehôtka, Biele vody pri Hriňovej, Košútka pri Hriňovej, Čachovo Selce, Látky- 45
Kočanda, Látky-Prašivá, Poľana, Králiky, Krahule, Skalka pri Kremnici, Šachtičky, Donovaly. Celoročne je možné využiť všešportový areál a športovo rekreačné centrá Tenis centrum, Regecentrum, Športcentrum Ekoma v Sekierskej doline a Orlík v blízkosti Môťovskej priehrady. Základná športová vybavenosť je súčasťou areálov škôl a voľných priestranstiev obytných súborov, technický stav a údržba týchto zariadení sú však nevyhovujúce a spôsob ich využitia občanmi nedostatočný. Mesto Zvolen je vlastníkom viacerých športových objektov (Zimný štadión, Všešportový štadión, Mestské kúpele a kúpalisko Neresnica), prevádzkuje mobilnú ľadovú plochu na nám. SNP a podieľalo na výstavbe športovej haly Lanice. Niektoré objekty sa rozvíjajú (hokej, tenis, futbal), niektoré stagnujú (Mestské kúpele, kúpalisko Neresnica) a niektoré sú v kritickom stave (Mestská plaváreň). III.3.5 Hospodárstvo Nosnými odvetviami sú predovšetkým strojársky, drevospracujúci, stavebný a potravinársky priemysel. Drevársky a nábytkársky priemysel má vzhľadom na existenciu Technickej univerzity Zvolen veľké možnosti rozvoja, najmä čo sa týka zakladania nových, inovatívnych firiem. Strojársky priemysel má v regióne svoju tradíciu i ľudský potenciál a spolu s rozvíjajúcim sa sektorom informačných technológií má najvyšší inovačný potenciál. V posledných rokoch dochádza vo Zvolene najmä k budovaniu nákupných komplexov (Retail Park, Europa Shopping and Relax Center...) ale aj k modernizácii súčasných (Bučina DDD, DRU, SENOBLE...) a budovaniu nových výrobných kapacít (Continental...). Tabuľka 9: Štruktúra subjektov v meste Zvolen podľa odvetví - OKEČ (Zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020) 46
Tabuľka 10: Najväčší zamestnávatelia v meste Zvolen (www.statistics.sk, 2014) Sektor malého a stredného podnikania predstavuje významnú časť ekonomiky mesta. Tvorí ho veľký počet podnikov, ktoré sa významne podieľajú na tvorbe HDP, zabezpečení zamestnanosti, príjmoch do mestského rozpočtu a celkovom rozvoji mesta. Malé a stredné podniky sa považujú za najlepší spôsob udržania konkurencie a zamedzenia monopolu v akejkoľvek oblasti. Uplatňujú sa najmä v obchode, službách a remeslách, spracovateľskom priemysle a stavebníctve. Často pôsobia ako subdodávatelia veľkých podnikov. Menšie firmy sú pružnejšie a tým aj schopnejšie riešiť špecifické požiadavky zákazníkov. Najpočetnejšiu skupinu MSP tvoria živnostníci. Vo Zvolene k 29.9.2011 bolo 2 728 živnostníkov. Podľa údajov ŠÚ SR bolo k 31.12.2011 v meste Zvolen 21 417 ekonomicky aktívnych obyvateľov. Na 1 000 ekonomicky aktívnych obyvateľov v roku 2011 pripadalo 127 živnostníkov. (Zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020) III.3.6 Cestovný ruch Zvolen a jeho okolie má priaznivé podmienky na rozvoj cestovného ruchu, a to najmä pre mestsky a kultúrny cestovný ruch, šport a turistiku, zdravotný a vidiecky cestovný ruch. Dopravná dostupnosť do Zvolena je dobrá, mesto má potenciál na rozvoj nemotorovej dopravy. Typy cestovného ruchu Mestský a kultúrny cestovný ruch - Región Zvolena ponuka množstvo kultúrno-historických pamiatok, kultúrno-spoločenských podujatí a prvkov ľudového umenia, o ktoré turisti prejavujú záujem najmä v lete. Vo Zvolene je k dispozícii najmä Zvolenský zámok s expozíciou SNG, Pustý hrad s bohatými archeologickými nálezmi, Lesnícke a drevárske múzeum a zachovaná pamiatková zóna mesta s viacerými pamiatkami. Celoročnú ponuku pre kultúrno-poznavací CR tvoria viaceré témy: historické a kultúrne pamiatky, vojenská história, literatúra, archeológia. 47
Šport a turistika - Pre Zvolen a okolie je charakteristická prekrásna príroda a množstvo minerálnych prameňov. Zvolen a jeho okolie poskytuje bohaté možnosti športového vyžitia a relaxácie. Zdravotný cestovný ruch - Zdravotný cestovný ruch sa opiera o jedinečnosť, tradície a potreby klientov blízkych kúpeľov Sliač a Kováčova, pridáva trendovú ponuku wellnes služieb, potrebuje však výrazne modernizovať zariadenia. V súvislosti s kúpeľmi Kováčova, kde sa liečia fyzicky hendikepovaní pacienti, bude potrebne rozšíriť ponuku bezbariérových objektov a trás. Vidiecky cestovný ruch - Vidiecky cestovný ruch reprezentuje návrat k prírode a tradíciám návštevníci majú záujem o remeslá, domáce zvieratá, hľadanie koreňov, agroturistiku a ubytovanie nehotelového typu. Služby a podujatia tohto typu poskytujú najmä ranče a rodinné farmy, vo Zvolene sa niekoľkokrát do roka konajú jarmoky s remeselnými výrobkami. Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo v roku 2011 na území okresu Zvolen pre cestovný ruch k dispozícii 45 ubytovacích zariadení, s počtom izieb 938 a počtom lôžok 2 231, pričom tieto ubytovacie kapacity v poslednom období mierne klesli. V roku 2011 využilo služby cestovného ruchu v okrese Zvolen 63 134 návštevníkov, z toho bolo 14 442 zahraničných (23%). Priemerná cena za ubytovanie kontinuálne rastie, v roku 2011 dosiahla hodnotu 19,62 EUR za 1 lôžko a noc, t. j. za posledných 5 rokov sa zvýšila o 18%. Počet návštevníkov okresu Zvolen aj počet strávených nocí klesá. Zvolen je pre turistu len tranzitným miestom, alebo iba niekoľkodennou zastávkou počas dlhšej pobytu na Slovensku či v strednej Európe. Podľa krajiny trvalého pobytu najviac cudzincov v banskobystrickom kraji tvorili občania Českej republiky (9,2% z celkového počtu návštevníkov) a Maďarska (2%). Návštevníci z Nemecka mali zastúpenie 1,9%, Poľska 1,4% a Rakúska 1,1% a Ruska 0,5%. Návštevníci Talianska, Francúzska a Rumunska mali rovnaký 0,4 %-ný podiel na cestovnom ruchu Banskobystrického kraja. Spojené štáty a Spojene kráľovstvo sa podieľali zhodne 0,3%. Priemerný počet prenocovaní na jedného návštevníka dosiahol 3,7 noci, pričom zahraniční návštevníci prenocovali 3,1 noci a domáci návštevníci 3,9 noci. (Zdroj: Štatistický úrad SR, Informatívna správa o ekonomickom vývoji v BB kraji za 1. 4. štvrťrok 2011 in PHSR Zvolen 2014 2020 ). III.4. SÚČASNÝ STAV KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Z dostupných údajov a obhliadky dotknutého územia nie sú indície o reálnych zdrojoch znečisťovania horninového prostredia, podzemných vôd, povrchových vôd, ovzdušia. Kvalitu okolitého prostredia determinuje najmä doprava (cestná). Doprava je zdrojom emisií hluku a aj významný zdroj znečisťovania ovzdušia (líniový zdroj). III.4.1 Horninové prostredie Kontaminácia pôd Z pedogeochemických máp regiónu Banská Bystrica Zvolen spracovaných v rámci úlohy Súbor máp geologických faktorov životného prostredia regiónu Banská Bystrica Zvolen (ČURLÍK, J. IN SCHWARZ, J. A KOL., 2000), s hustotou odberu 1 vz./3 km 2, môžeme pôdny horizont A širšieho okolia územia výstavby navrhovanej činnosti charakterizovať nasledovnými koncentráciami vybratých ťažkých kovov: arzén (As) s koncentráciou v intervale 15,6 27,3 mg.kg -1 (pozaďové - fónové koncentrácie As v pôdach Slovenska v A horizonte sú vypočítané na 7,2 mg.kg -1, pričom limit B je 30 mg.kg -1, limit C je 50 mg.kg -1 ). 48
kadmium (Cd) s koncentráciou v intervale 0,3 0,6 mg.kg -1 (referenčná hodnota Cd v pôdach v A horizonte (vo výluhu HNO 3) je 0,3 mg.kg -1, pričom limit B je 5 mg.kg -1, limit C je 20 mg.kg -1 ). kobalt (Co) s koncentráciou v intervale 8,0 11,0 mg.kg -1 (referenčná hodnota Co v pôdach v A horizonte je 20 mg.kg -1, pričom limit B je 50 mg.kg -1, limit C je 300 mg.kg -1 ). chróm (Cr) s koncentráciou v intervale 51,0 66,0 mg.kg -1 (referenčná hodnota Cr v pôdach v A horizonte (vo výluhu HNO 3) je 10 mg.kg -1, pričom limit B je 250 mg.kg -1, limit C je 800 mg.kg -1 ). meď (Cu) s koncentráciou v intervale 72 197 mg.kg -1 (priemerné hodnoty - pozaďové koncentrácie Cu v pôdach Slovenska v A horizonte sú vypočítané na 17 mg.kg -1, pričom limit B je 100 mg.kg -1, limit C je 500 mg.kg -1 ). ortuť (Hg) s koncentráciou v intervale 0,32 0,70 mg.kg -1 (referenčná hodnota Hg v pôdach v A horizonte je 0,3 mg.kg -1, pričom limit B je 2 mg.kg -1, limit C je 10 mg.kg -1 ). molybdén (Mo) s koncentráciou v intervale 0,3 0,5 mg.kg -1 (referenčná hodnota Mo v pôdach v A horizonte je 1 mg.kg -1, pričom limit B je 40 mg.kg -1, limit C je 200 mg.kg -1 ). nikel (Ni) s koncentráciou v intervale 17,0 26,0 mg.kg -1 (priemerné hodnoty - pozaďové koncentrácie Ni v pôdach Slovenska v A horizonte sú vypočítané na 17 mg.kg -1, pričom limit B je 100 mg.kg -1, limit C je 500 mg.kg -1 ). olovo (Pb) s koncentráciou v intervale 38,0 58,0 mg.kg -1 (referenčná hodnota Pb v pôdach v A horizonte (vo výluhu HNO 3) je 30 mg.kg -1, pričom limit B je 150 mg.kg -1, limit C je 600 mg.kg -1 ). antimón (Sb) s koncentráciou v intervale 8,3 16,8 mg.kg -1 (priemerné obsahy Sb v pôdach sveta kolíšu od 0,05 mg.kg -1 po 260 mg.kg -1, pričom priemerná hodnota pre všetky pôdy sveta je podľa KABATA, PENDIAS (1992) 0,9 mg.kg -1 ). zinok (Zn) s koncentráciou v intervale 106 143 mg.kg -1 (referenčná hodnota Zn v pôdach v A horizonte (vo výluhu HNO 3) je 40 mg.kg -1, pričom limit B je 500 mg.kg -1, limit C je 3 000 mg.kg -1 ). Limity pre obsahy znečisťujúcich látok sú z Rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 531/1994 Z. z. V pôdnom horizonte A územia výstavby navrhovanej činnosti sa v pôde koncentrácie ťažkých kovov: As, Cd, Cr, Cu, Hg, Ni, Pb, Zn pohybujú na úrovni limitných koncentrácií A (referenčné hodnoty). Aj podľa mapy kontaminácie pôd (ČURLÍK, J., ŠEFČÍK, P IN MIKLÓS, L. A KOL., 2002) sú pôdy širšieho okolia územia výstavby navrhovanej činnosti relatívne čisté. Priamo v území výstavby navrhovanej činnosti sa v minulosti nerealizoval geologický prieskum životného prostredia zameraný na zisťovanie znečistenia pôdy resp. horninového prostredia. Erózia pôd Pôdna erózia je prirodzený proces často sa prejavujúci ireverzibilnými zmenami fyzikálnych, chemických a biologických vlastností pôdy. Na území Zvolena nie sú zaznamenané poľnohospodárske pôdy ovplyvnené veternou eróziou, pôdy ovplyvňuje vodná erózia, percento ohrozenia je uvedené v nasledujúcom obrázku. Obrázok 16: Ovplyvnenie pôd vodnou eróziou na území Zvolena (prevzaté: www.pôdne mapy.sk) 49
III.4.2 Environmentálne záťaže Prítomnosť environmentálnych záťaží môže ovplyvňovať kvalitu podzemných vôd a horninového prostredia, pôd. Termín environmentálnej záťaže bol do slovenskej legislatívy zavedený zákonom č. 384/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon). Definícia environmentálnej záťaže (a s problematikou súvisiaca definícia pravdepodobnej environmentálnej záťaže) bola citovaným zákonom včlenená do geologického zákona (zákon č. 569/2007 Z.z.) a je nasledovná: environmentálna záťaž je znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody, pravdepodobná environmentálna záťaž je stav územia, kde sa dôvodne predpokladá prítomnosť environmentálnej záťaže. Obrázok 17: Situovanie registrovaných lokalít pravdepodobných a environmentálnych záťaží, sanovaných a rekultivovaných lokalít na území mesta Zvolen (zdroj: http://envirozataze.enviroportal.sk/mapa/) - dotknuté územie Pravdepodobné environmentálne záťaže ZV (1805)/ZV - armádne objekty ZV (013)/ZV - Liaz Zvolen ZV (004)/Lieskovec obaľovačka ZV (1807)/ZV - Môťová - odkalisko Potvrdené environmentálne záťaže ZV (1832)/ZV - Rušňové depo, Cargo a.s. ZV (014)/ZV - ŽOS ZV (011)/ZV - Bučina - čierna impregnácia ZV (010)/ZV - Bučina - biela impregnácia ZV (012)/ZV - Bučina - stará depónia Sanované/rekultivované lokality ZV (007)/ZV - bývalé Jegorovove kasárne ZV (008)/ZV - ČS PHM Neresnícka cesta ZV (014)/ZV - ŽOS ZV (006)/ZV- Bučina - skládka tekutých odpadov 50
Informačný systém environmentálnych záťaží, aj s údajmi z Registra environmentálnych záťaží a mapovými službami je dostupný na enviroportáli na adrese http://enviroportal.sk/environmentalne-zataze/. Následne boli environmentálne záťaže prehodnotené z hľadiska priorít a potrieb regiónov v rámci úlohy riešenej SAŽP Banská Bystrica pod názvom Regionálne štúdie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na životné prostredie pre vybrané kraje (regióny). V blízkosti územia výstavby navrhovanej činnosti sa nenachádzajú žiadne lokality pravdepodobných ani environmentálnych záťaží, sanovaných či rekultivovaných lokalít. V čase spracovávania predkladanej environmentálnej dokumentácie sme nedisponovali údajmi o kvalite podzemných vôd v dotknutom území a v jeho okolí. III.4.3 Kvalita podzemných a povrchových vôd Významné zdroje znečistenia vôd v oblasti Zvolena (CHOCHOLOVÁ, M. A KOL., 2004: ÚPN mesta Zvolen): bodové zdroje znečistenia, majú sústredené vypúšťanie odpadových vôd do recipientov: verejná kanalizácia Zvolen, SSE š.p., Tepláreň Zvolen, Bučina a.s. Zvolen, NsP Borová Hora, Gymázium Ľ.Štúra, Doprastav a.s. plošné zdroje znečistenia, podľa ich pôvodu pôsobia trvalo, alebo občas a ich veľkosť a vplyv na akosť vôd je podmienená ešte celým radom spolupôsobiacich faktorov. Zdrojmi plošného znečistenia sú predovšetkým: poľnohospodárstvo, skládky a odkaliská, splachy zo spevnených plôch, splachy z komunikácií a železníc, znečistené zrážkové vody, znečistené závlahové vody. Okrem týchto zdrojov plošného znečistenia sa na kontaminácii vôd významnou mierou podieľajú i tzv. difúzne priestorové rozptýlené bodové zdroje znečistenia, ktoré nie sú zahrnuté medzi evidované zdroje znečistenia. V katastrálnom území Zvolen, resp. s dopadom na k.ú. môžeme za plošné zdroje znečistenia považovať: RD Lieskovec - dvor Lukové a Zolná, ŠM Bakova jama, všetky priemyselné podniky na území mesta, železničný uzol Zvolen, odkalisko SSE š.p., skládky odpadov. Kvalita povrchových vôd Stavom povrchových vôd je všeobecne vyjadrenie stavu útvaru povrchových vôd, ktorý je určený ekologickým stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z nich je horší. Hodnotenie stavu povrchových vôd sa vykonáva v zmysle 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení zákona č. 384/2009 Z. z a je založené na hodnotení ich ekologického stavu, resp. ekologického potenciálu a chemického stavu. Základom hodnotenia ekologického stavu útvarov povrchových vôd sú biologické prvky kvality, ktoré majú v súlade so základným princípom a myšlienkou RSV prioritné postavenie. Vodné spoločenstvá totiž citlivo a najmä synergicky prijímajú všetky zmeny vo vodnom prostredí. Reakcia organizmov na zmeny prostredia sa odráža v zmene ich štruktúry a fungovania. Hodnotením ekologického stavu boli v okrese Zvolen identifikovane útvary povrchových vôd v zlom a veľmi zlom ekologickom stave. Základom hodnotenia chemického stavu útvarov povrchových vôd sú špecifické znečisťujúce látky, ktoré sú definované ako znečistenie spôsobené prioritnými látkami. Pri ich hodnotení sa uplatňujú environmentálne normy kvality (ENK) v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES. Pri hodnotení sa berú do úvahy aj požiadavky smernice 2009/90/ES. Vplyv na kvalitu vôd v oblasti má aj privádzané znečistenie z hornej časti povodia Hrona, ktorá je recipientom odpadových vôd zo strojárskych, drevárskych, potravinárskych podnikov a tiež z rafinérskeho spracovania ropy. K hlavným znečisťovateľom v okrese Zvolen patrí podnik Bučina DDD, kde sú do toku Slatina odvádzané odpadové vody zo spracovania dreva a taktiež odvádzané komunálne odpadové vody zo Zvolena. (SLAMKOVÁ, M. A KOL., 2013, www.sazp.sk) 51
Kvalita podzemných vôd Podľa hydrogeologickej rajonizácie (NV 282/2010 Z. z.; KULLMAN, E. A KOL., 2005) širšie územie výstavby navrhovanej činnosti leží v útvare SK1000700P Útvar medzizrnových podzemných vôd kvartérnych náplavov Hrona oblasti povodí Hron. V útvare podzemnej vody SK1000700P sú ako korektorské horniny zastúpené najmä aluviálne a terasové štrky, piesčité štrky, piesky, proluviálne sedimenty stratigrafického zaradenia pleistocén - holocén. V hydrogeologických kolektoroch útvaru prevažuje medzizrnová priepustnosť. Priemerný rozsah hrúbky zvodnencov je <10 m. Generálny smer prúdenia podzemných vôd v aluviálnej nive kvartérneho útvaru SK1000700P je viac-menej paralelný s priebehom hlavného toku. SHMÚ vykonáva pravidelný monitoring kvality podzemných vôd v rámci ČMS Voda. Monitorovacia sieť kvality podzemných vôd je v útvare SK1000700P tvorená 18 vrtmi zabudovanými v hĺbke od 7 m do 25 m. Medzizrnové podzemné vody kvartérnych náplavov Hrona oblasti povodia Hron sú ovplyvňované antropogénnou činnosťou najmä v sídelných aglomeráciách ako Banská Bystrica a Žiar nad Hronom. K územiu výstavby navrhovanej činnosti je najbližšie monitorovací objekt 286690 Sliač. V tomto monitorovacom bode bolo zaznamenané prekročenie limitných a prahových hodnôt v ukazovateli mangán. Kvalita vody v ostatných sledovaných ukazovateľoch v roku 2015 spĺňala požiadavky NV č. 496/2010 Z. z. (KOLEKTÍV, 2016: Kvalita podzemných vôd na Slovensku 2015) Obrázok 18: Výrezy z mapy Kvalita podzemných vôd (Kolektív, 2016: Kvalita podzemných vôd na Slovensku 2015, zdroj: http://www.shmu.sk/) III.4.4 Ovzdušie Zo zhodnotenia klimatických pomerov vyplýva, že vo Zvolene sú v jarnom a letnom období dobré poveternostné podmienky a v jesennom a zimnom období prevládajú zhoršené podmienky pre rozptyl škodlivín v ovzduší. Je to spôsobené najmä častým výskytom hmiel a prízemných 52
inverzií v jesennom a zimnom období. Na zhoršenom rozptyle škodlivín sa podieľa aj slabá veternosť, celkove v oblasti Zvolenskej kotliny prevláda bezvetrie a veľmi slabé prúdenie vzduchu s priemernými rýchlosťami vetra do 1 m.s 1 v priemere s 44%-tnou častosťou výskytu v roku. Územie mesta ani okresu Zvolen nie je zaradené do oblasti riadenia kvality ovzdušia. Lokálne znečistenie ovzdušia sa v oblasti Zvolena monitoruje na automatickej monitorovacej stanici (ďalej v texte AMS) Zvolen - J. Alexyho. Stanica sa nachádza v areáli základnej školy na sídlisku Sekier v juhovýchodnej časti mesta. Vo vzdialenosti cca 300 m vedie frekventovaná cesta južného ťahu smer Košice. Významným zdrojom znečistenia ovzdušia v tejto oblasti je drevospracujúci priemysel. V roku 2015 na stanici u sledovaných ukazovateľov PM 10, PM 2,5 nebolo zaznamenané prekročenie priemernej dennej a ročnej koncentrácie. Zdroje znečisťovania ovzdušia Kvalita ovzdušia v oblasti Zvolena je podmienená predovšetkým drevárskym a spracovateľským priemyslom, výrobou tepelnej a elektrickej energie, ako aj priemyslom výroby hliníka, ktoré spoločne podmieňujú značný únik (emisie) znečisťujúcich látok do okolitého ovzdušia. Napriek tomu však možno konštatovať, že emisie tuhých látok a oxidu siričitého sa od poslednej dekády minulého storočia podarilo stabilizovať, resp. mierne znížiť. Na znečisťovaní ovzdušia oxidmi dusíka a oxidom uhoľnatým sa významne podieľa najmä doprava. Na území mesta Zvolen sú tri dominantné stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia: Bučina DDD-Kronospan, Bučina energetika, Tepláreň Zvolen. Uvedené tri zdroje znečisťovania ovzdušia predstavujú 50% CO a až 58% SO 2 emisií z celkovej emisie veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia na území mesta. (Zdroj: Monografia mesta Zvolen, časť Klimatické pomery vo Zvolene a okolí, 2013) Na území mesta je zaznamenávaný trvalý nárast automobilovej dopravy. Vzhľadom na nedostatočnú kapacitu jestvujúcej cestnej siete a doteraz nevytvorený klasický obchvatový ring, dochádza k zhoršovaniu zamorenia ovzdušia v centre mesta. Za pozitívum možnom brať zlepšovanie technickej úrovne vozidiel a povinnosť technických kontrol. Výmenou olovnatých benzínov za bezolovnaté sa v prostredí rýchlo znížil obsah toxického olova, bol však nahradený nárastom koncentrácií karcinogénneho benzénu. V nižšie uvedených tabuľkách je uvedený počet zdrojov znečisťovania ovzdušia a počet prevádzkovateľov a najvýznamnejšie zdroje znečisťovania ovzdušia na území okresu Zvolen. Tabuľka 11: Počet zdrojov znečisťovania ovzdušia a počet prevádzkovateľov na území okresu Zvolen (zdroj: URBÁŠKOVÁ, K. A KOL., 2014: Správa o kvalite ovzdušia a stave jeho znečisťovania v Banskobystrickom kraji v roku 2012, http://www.minv.sk/?dokumenty-na-stiahnutie-9) Rok Počet všetkých zdrojov Počet prevádzkovateľov 2010 192 106 2011 189 104 2012 194 109 53
Tabuľka 12: Najvýznamnejšie zdroje znečisťovania ovzdušia na území okresu Zvolen pre základné znečisťujúce látky v roku 2012 zdroj: URBÁŠKOVÁ, K. A KOL., 2014: Správa o kvalite ovzdušia a stave jeho znečisťovania v Banskobystrickom kraji v roku 2012, http://www.minv.sk/?dokumenty-na-stiahnutie-9) Tuhé znečisťujúce látky SO 2 Prevádzkovateľ/zdroj Množstvo Množstv Prevádzkovateľ/zdroj t/rok o t/rok Zvolenská teplárenská a.s. 43,83 Zvolenská teplárenská a.s. 980,92 Bučina DDD, spol. s r.o. 31,21 Ústav špecializovaného zdravot.lešť 1,12 PPS Group a.s. 2,93 PD Lieskovec 0,3 Bučina Zvolen, a.s. 2,62 BITUNOVA spol. s r.o. 0,05 Ústav špecializovaného zdravot.lešť 1,27 Bučina DDD, spol. s r.o. 0,04 NOx CO Prevádzkovateľ/zdroj Množstvo Množstv Prevádzkovateľ/zdroj t/rok o t/rok Zvolenská teplárenská a.s. 510,4 Zvolenská teplárenská a.s. 100,26 Bučina Zvolen, a.s. 89,75 Bučina Zvolen, a.s. 28,92 Bučina DDD, spol. s r.o. 41,41 Bučina DDD, spol. s r.o. 25,77 MPBH Zvolen 3,74 Ústav špecializovaného zdravot.lešť 2,7 Continental Automotive 3,05 MTM-Zlieváreň s.r.o. 1,35 Prehľad emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania v okrese Zvolen podľa databázy NEIS sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 13: Množstvo emisií znečisťujúcich látok z NEIS zo stacionárnych zdrojov v okrese Zvolen (www.spirit.sk/neis_index.html, 2017) Neis Množstvo ZL [t] za rok kód Slovenský popis ZL ZL 2015 2014 2013 2012 2011 2010 2000 1.3.00 Tuhé znečisťujúce látky (TZL) 56,810 45,209 83,593 85,100 48,721 58,080 301,383 2.3.09 Zn a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Zn 0,013 0,013 0,013 0,008 0,001 0,002 0,036 Fluór a jeho plynné zlúčeniny 3.2.02-0,003 0,001 0,003 0,003-0,003 vyjadrené ako HF Amoniak a jeho plynné zlúčeniny 3.3.01 56,506 53,219 55,974 53,727 56,862 57,212 59,120 vyjadrené ako NH 3 3.3.02 Plynné anorg.zlúč. Cl vyjadrené ako HCl okrem ClO 2 0,241 0,255 0,245 0,202 0,156 0,152 0,030 Oxidy dusíka (NOx) vyjadrené ako 3.4.03 636,336 688,464 693,296 667,352 552,983 519,402 782,130 NO2 3.5.01 Oxid uhoľnatý (CO) 193,274 196,248 161,160 167,712 118,407 93,834 776,008 3.9.99 Oxid siričitý 3.4.01 + 3.4.02 491,08 636,142 1124,165 982,684 1000,677 1080,571 3298,6 4.1.01 Acetaldehyd (etanal) 0,685 0,712 0,453 0,409 0,346 0,408-4.1.12 Fenol 0,164 0,170 0,088 0,074 0,094 0,111-4.1.13 Formaldehyd (metanal) 1,268 1,273 0,982 0,908 3,614 4,368 13,103 4.1.17 Kyselina mravčia 5,390 5,609 0,904 0,113 1,122 1,324-4.2.22 Tetrachlóretylén, perchloretylén - - 0,155 0,200 0,798 0,720 0,778 NEIS - Slovenský Národný Emisný Inventarizačný Systém ( http://www.spirit.sk/products/neis/s_neis.html) 54
Neis Množstvo ZL [t] za rok kód Slovenský popis ZL ZL 2015 2014 2013 2012 2011 2010 2000 4.3.02 Alkány (parafíny) okrem metánu 0,048 0,073 0,056 0,053 0,048 0,046 0,128 Organické látky vyjadrené ako celkový 4.4.02 139,965 159,968 152,751 170,018 152,260 135,861 92,924 org. uhlík (TOC) Nikel a jeho zlúčeniny vyjadrené ako 5.2.04 Ni okrem kovového niklu, zliatin niklu... - - - 0,004 0,004 0,003 0,007 8.1.01 Oxid uhličitý (CO 2) 8744,0-122920,0 - - - - III.4.5 Produkcia odpadov V oblasti nakladania s odpadmi sú v okrese Zvolen prevádzkované nasledovné zariadenia: skládka TKO a kompostáreň vo Zvolenskej Slatine, dva zberné dvory firmy Marius Pedersen, a. s., triediaca hala v Lieskovci (Marius Pedersen, a. s.), zberná a prekládková stanica na zhodnotenie odpadov z dreva (starý nábytok a pod.) - Bučina DDD, s. r. o., Zvolenská teplárenská, a. s. (odber odpadov z údržby zelene - konáre...), spracovanie odpadových plastov pomocou pyrolýzy v Lieskovci, zberne surovín a iné výkupne. Tuhý komunálny odpad z mesta Zvolen je vyvážaný na riadenú skládku TKO Zvolenská Slatina, skládka má regionálny charakter a je na nej možné ukladať všetky odpady kategórie O ostatný odpad. Na území mesta pôsobí viacero spoločnosti, ktoré vykonávajú výkup vyseparovateľných zložiek komunálneho odpadu (Zberné suroviny, a. s., Žilina, 1. Zber surovín, s. r.o., Zvolen, SAGI, s. r. o., Žilina, VV, s. r. o., Poniky). Separovaný zber odpadu bol vo Zvolene zavedený v roku 1992 (modré kontajnery na papier, zelené kontajnery na sklo, žlté kontajnery na plasty), so separáciou tetrapakov a kovových obalov sa začalo v 2009. So separáciou zeleného bio-odpadu sa začalo v roku 2006. Zelený bioodpad je triedený a zhodnocovaný na kompostovisku na skládke TKO vo Zvolenskej Slatine. Boli rozmiestnené zberné nádoby na zelený bioodpad v IBV a veľkoobjemové kontajnery na zelený bioodpad na Mestských cintorínoch a Mestskej tržnici. V roku 2006 sa zaviedla separácia papiera na MsÚ a v školskom roku 2007/2008 separácia papiera a plastov na MŠ a ZŠ. V súčasnosti sa separuje cca 14 zložiek tuhého komunálneho odpadu vrátane nebezpečných zložiek funguje zberný dvor nebezpečných látok, ich mobilný zber sa realizuje na jar a jeseň. Dvakrát ročne sú po celom meste rozmiestnené veľkoobjemové kontajnery pre domový odpad (jarné a jesenné čistenie). Zber odpadu sa vykonáva do nádob umiestnených na stanovištiach (110 l kuka nádoby, 240 l plastové nádoby na bioodpad, 1 100 l kontajnery na komunálny odpad a upravené zberné nádoby na plasty, papier a sklo, plastové vrecia pre IBV). Zber bio-odpadu, kovového šrotu, pneumatík a jarné čistenie sa vykonáva prostredníctvom veľkoobjemových kontajnerov, zber nebezpečných zložiek odpadu prostredníctvom mobilného ekoskladu. Odpad je možné odovzdať aj v iných dňoch v Zbernom dvore spoločnosti Marius Pedersen a.s. na ul. M. R. Štefánika 3355 a na Lieskovskej ceste. 55
Počet zberných nádob na komunálny odpad a výkon separovaného zberu je postačujúci. Vývoz odpadu je zabezpečený podľa harmonogramu. Spoločnosť každoročne vydáva brožúru o zbere a separácii odpadu v meste Zvolen. V nasledujúcich tabuľkách je uvedený prehľad o druhu a množstvách vyzbieraných zložiek komunálneho odpadu na území Mesta Zvolen za rok 2016. Za rok 2016 bola dosiahnutá celková vytriedenosť na úrovni 16,99% (www.zvolen.sk, 2017): Celkové množstvo vytriedených zložiek (t) 2281,19 Celkové množstvo ostatných zložiek (t) 11147,71 Celkové množstvo všetkých zložiek (t) 13428,90 Celková vytriedenosť (%) 16,99% Tabuľka 14: Prehľad vyzbieraných triedených zložiek komunálneho odpadu na území Mesta Zvolen za rok 2016 spoločnosťou Marius Pedersen, a.s. (www.zvolen.sk, 2017) TRIEDENÉ ZLOŽKY KOMUNÁLNEHO ODPADU Kód odpadu Názov odpadu Množstvo (t) 150104 Obaly z kovu 0,000 150105 Kompozitné obaly 14,450 160103 Opotrebované pneumatiky 1,840 170904 Zmiešané odpady zo stavieb a demolácií 91,520 200101 Papier a lepenka 331,500 200102 Sklo 316,092 200103 Viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky 9,09 200108 Biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad 0,250 200121 Žiarivky a iný odpad obsahujúci ortuť 0,074 200123 Vyradené zariadenia obsahujúce chlórfluórované uhľovodíky 10,040 200125 Jedlé oleje a tuky 0,295 200126 Oleje a tuky iné ako uvedené v 20 01 25 0,514 200127 Farby, tlačiarenské farby, lepidlá a živice obsahujúce nebezpečné látky 0,275 200128 Farby, tlačiarenské farby, lepidlá a živice iné ako uvedené v 20 01 27 0,000 200133 Batérie a akumulátory uvedené v 16 06 01, 16 06 02 alebo 16 06 03 0,381 200134 Batérie a akumulátory iné ako uvedené v 20 01 33 0,000 Vyradené elektrické a elektronické zariadenia zariadenia iné ako uvedené v 20 01 21 a 20 01 23 obsahujúce 200135 nebezp.časti 9,869 200136 Vyradené elektrické a elektronické zariadenia zariadenia iné ako uvedené v 20 01 21, 20 01 23 a 20 01 35 18,047 200139 Plasty 226,434 200140 Kovy 5,585 200201 Biologicky rozložiteľný odpad 1182,210 200308 Drobný stavebný odpad 62,727 Celkové množstvo (t) 2281,193 Tabuľka 15: Prehľad vyzbieraných ostatných zložiek komunálneho odpadu na území Mesta Zvolen za rok 2016 spoločnosťou Marius Pedersen, a.s. (zdroj: www.zvolen.sk, 2017) OSTATNÉ ZLOŽKY KOMUNÁLNEHO ODPADU Kód odpadu Názov odpadu Množstvo (t) 080317 Odpadový toner do tlačiarne 0,062 150106 Zmiešané obaly 0,000 150110 Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami 2,068 150202 Absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov 0,072 170102 Tehly 0,000 170107 Zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky 0,000 56
OSTATNÉ ZLOŽKY KOMUNÁLNEHO ODPADU Kód odpadu Názov odpadu Množstvo (t) 170605 Stavebné materiály obsahujúce azbest 0,250 200203 Iné biologicky nerozložiteľné odpady 128,820 200301 Zmesový komunálny odpad 9678,660 200302 Odpad z trhovísk 26,180 200303 Odpad z čistenia ulíc 0,000 200307 Objemný odpad 1311,600 Celkové množstvo (t) 11147,712 Obrázok 19: Vývoj v množstvách zložiek komunálneho odpadu na území Mesta Zvolen a podiel vytriedených zložiek z celkového množstva komunálneho odpadu v roku 2016 (zdroj: www.zvolen.sk, 2017) III.4.6 Hluk a špecifické riziká Hluk Hluk patrí medzi významné negatívne faktory znižujúce kvalitu životného prostredia. Z regionálneho hľadiska je najvýznamnejším zdrojom hluku doprava. Mesto Zvolen je kľúčovým dopravným (cestným, železničným a leteckým) uzlom pre osobnú i nákladnú dopravu a prepravu. Zvýšené hlukové zaťaženie je cestnou dopravou predovšetkým na rýchlostnej ceste R1 (smer sever Zvolen Banská Bystrica) a R2 (smer západ Zvolen Žiar nad Hronom) a na cestách I. triedy (smer východ Zvolen - Detva a smer juh Zvolen Krupina). zdrojom hlukového zaťaženia je existencia medzinárodného letiska Sliač. Prevádzkou leteckej základne vzniká vysoká miera hluku, ktorej sú vystavení obyvatelia Zvolenskej kotliny. (SLAMKOVÁ, M. A KOL., 2013, www.sazp.sk) Za účelom posúdenia hlukových pomerov v dotknutom území bola pre navrhovanú činnosť spracovaná hluková štúdia (Plaskoň, 2017), ktorá je súčasťou textových príloh predkladaného zámeru činnosti. Zdrojom hluku pozadia je dopravný ruch na priľahlých komunikáciách a náhodilé zvuky (rečová komunikácia chodcov, prelety vojenských lietadiel a pod.). Súčasné hlukové pomery dokumentuje kalibračné meranie imisií hluku na Nemocničnej ulici vo vzdialenosti 1,5 m od fasády bytového domu č.8467/21 (bod M). Mikrofón vybavený krytom proti vetru bol umiestnený na statíve vo výške 3 m nad terénom na úrovni okna zvýšeného 1.NP, vzorkovacia frekvencia prístroja bola nastavená na 1 s, t.j. počas meracieho intervalu bolo zaznamenaných 3600 hladinových a frekvenčných profilov. Kalibrácia meracej sústavy pred a po meraní nevykazuje odchýlku od menovitej hodnoty kalibrátora väčšiu ako ±0,05 db. Klimatické podmienky počas merania - teplota 5 C, prúdenie vzduchu - bezvetrie. 57
Nameraná ekvivalentná hladina A zvuku LAeq,t (59,1 db) reprezentuje energetický priemer všetkých imisných hladín vo vonkajšom prostredí vrátane náhodilých zvukov. Štatistická analýza výskytu zvukových udalostí (percentily) vyjadruje dynamiku meraného zvuku, t.j. vypočítané hladiny hluku, ktoré sú prekročené v N percentách z celkového času hodnotenia. Napr. hodnota LA,95 je vypočítaná ekvivalentná hladina A zvuku, ktorá je prekročená v 95 % z celkového času hodnotenia. V našom prípade je to 53,6 db. V uvedených podmienkach merania je možné práve hodnotu LA,95 považovať za hladinu hluku pozadia v tichých intervaloch dopravy. Najnižšia dosiahnuteľná minimálna hladina ustáleného hluku v meranom intervale je vyjadrená veličinou LAFmin,t (50,1 db). Hodnotiaca hladina hluku LAeq reprezentuje nameranú ekvivalentnú hladinu hluku zvýšenú o kladnú hodnotu rozšírenej neistoty merania U a o prípadné korekcie na zvláštny charakter zvuku (tónový, impulzný). III.4.7 Súčasný zdravotný stav obyvateľstva Medzi hlavné determinanty zdravia patrí úroveň a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, kvalita prostredia, životný štýl a genetické predispozície. O stave populácie vypovedajú predovšetkým údaje o počte živonarodených, zomretých obyvateľoch a dojčenská úmrtnosť. Za posledných 10 rokov zaznamenávame priaznivý trend zvyšovania počtu živonarodených detí. Klesajúci trend má aj miera dojčenskej a novorodeneckej úmrtnosti, čo potvrdzuje, že sa zdravotná starostlivosť o deti v novorodeneckom aj dojčenskom veku výrazne skvalitnila. Stredná dĺžka života v Banskobystrickom kraji u mužov i žien má dlhodobo stúpajúcu tendenciu a to ako na úrovni kraja, tak aj na úrovni všetkých okresov. Úroveň úmrtnosti sa považuje za jeden zo základných demografických ukazovateľov poukazujúcich na vyspelosť danej spoločnosti. Sú do nej premietnuté mnohé demografické, sociálne, kultúrne skutočnosti ako aj sociálno-ekonomické podmienky spoločnosti, životný štýl populácie, odborná lekárska starostlivosť (dostupnosť, modernosť technológií), kvalita životného prostredia, rodinné prostredie, atď. Na Slovensku je v priemere pozitívna bilancia a rodí sa viac detí. Úmrtnosť na Slovensku postupne klesá, zlepšujú sa parametre štandardizovanej úmrtnosti podľa veku u mužov aj u žien. Podľa príčin úmrtia dominujú v Banskobystrickom kraji, rovnako ako na celom Slovensku, ochorenia srdca a ciev 52,95 % (53,42 % SR), pred nádorovými chorobami, ktoré predstavujú 21,20 % úmrtí (22,61 % v SR). (http://www.vzbb.sk/sk/tlacove_spravy/2013/ts495.php) Choroby obehovej sústavy sú pre závažný klinický priebeh a hromadný výskyt v populácii, podmienený najmä vysokou prevalenciou príslušných rizikových faktorov, závažným nielen zdravotným, ale aj socio-ekonomickým problémom. Najmä ischemické choroby srdca a cievne mozgové príhody si vyžadujú vysoké nároky na liečebné náklady. Podľa prognóz si v miere podielu finančného zaťaženia krajín chorobami tieto skupiny z chorôb udržia aj do roku 2020 prvé a tretie miesto. K týmto nákladom sa musia počítať aj nepriame náklady, ktoré súvisia s prekážkami v práci (so stratou produktivity práce). Štatistické ukazovatele informujú, že nádorové ochorenia zaznamenávajú vzostupný trend. Nádory sú druhou najčastejšou príčinou smrti v populácii mužov aj žien vo všetkých krajinách EÚ i v rámci celého Európskeho regiónu. Situáciu vo vývoji zdravotného stavu populácie SR v posledných 10 rokoch všeobecne charakterizuje: nízka dynamika poklesu celkovej úmrtnosti v dôsledku iba pozvoľného poklesu úmrtí na choroby obehovej sústavy a nádory, ktoré zodpovedajú za 75 % úmrtí, vzostup incidencie zhubných nádorov v hrubých aj štandardizovaných vyjadreniach. Vzhľadom na degresný charakter vývoja populácie, a tým i nárast počtu osôb vo vyšších vekových skupinách, ako aj vzhľadom na vzostup strednej dĺžky života, je potrebné počítať 58
so zvyšovaním výskytu zhubných nádorov. Záchyt zhubného nádoru už v pokročilom štádiu je stále vysoký. v prioritných skupinách obehovej sústavy s vysokým rizikom úmrtia, a to pri akútnych stavoch akými sú napr. infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda sa zaznamenal: pozvoľný pokles miery štandardizovanej incidencie na infarkt myokardu u žien, ktorá má ale u mužov charakter vzostupu (i keď minimálneho), mierne klesajúci trend v štandardizovanej miere incidencie na cievne mozgové príhody u oboch pohlaví, vzostupná prevalencia diabetikov (2 typ) s nepriaznivo vysokým výskytom komplikácií diabetu, a to aj u novodiagnostikovaných diabetikov, vysoká prevalencia rizikových faktorov zdravia (obezita, hypertenzia, fajčenie, neoptimálna fyzická aktivita). Tabuľka 16: Veková štruktúra obyvateľstva (zdroj: PHSR Zvolen 2014 2020) Z hľadiska hodnotenia obyvateľov je zaujímavým ukazovateľom vývoj priemerného veku obyvateľstva. Vyplýva z neho trend starnutia obyvateľstva. Obyvateľstvo mesta Zvolen starne. Priemerný vek obyvateľstva sa za 10 rokov zvýšil o 6 rokov na súčasnú hodnotu 40,46 rokov (v roku 2011), čo je za tak krátke obdobie veľmi vysoká hodnota. Index starnutia (pomer počtu obyvateľov v poproduktívnom veku ku počtu detí vo veku 0 14 rokov) rástol rýchlo, zvýšil sa z hodnoty 90 na 100. 59
IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE IV.1. POŽIADAVKY NA VSTUPY ZÁBER PÔDY Územie navrhované pre realizáciu výstavby obchodného centra a príslušných parkovacích plôch sa nachádza na severozápadnom okraji mesta Zvolen. Je ohraničené z juhu Strážskou cestou cesta III/ 069002, ktorá ho oddeľuje od severného okraja sídliska Zvolen Západ. Zo západu je územie ohraničené pripraveným pozemkom pre ďalšieho stavebníka v území, z východu obslužnou komunikáciou vetva B1 a od severu obslužnou komunikáciou v území Retail parku vetva C. Plocha staveniska je v súčasnosti nezastavaná, pričom v minulosti bola využívaná na poľnohospodárske účely. Vzhľadom na pripravovanú výstavbu je v súčasnosti poľnohospodársky nevyužívaná. Terén lokality mierne klesá severozápadným smerom. Výškový rozdiel celého riešeného územia je cca 1,60 m (medzi rastlým terénom a jestvujúcimi komunikáciami Retailparku). Pozemok je prístupný vjazdom z obslužnej komunikácie - vetvy C. Pozemkami pozdĺž Strážskej cesty prechádzajú elektrické rozvody VN, dažďová a splašková kanalizácia, STL LPE plynovod. Pozdĺž Strážskej cesty od strany sídliska sú situované rozvody verejného osvetlenia. Pozdĺž cyklochodníka je vedený aj nefunkčný STL plynovod. Na stavenisku sa nenachádza krovitá a stromová výsadba zelene určená na výrub. Na stavenisku sa nenachádzajú žiadne objekty určené na asanácie. Výstavba je navrhovaná na parcelách KN, registra C - 3731/5, 3731/9, 3731/63, 3731/78, 3731/79, 3731/78, 3731/148,3731/149, 371/161, 3731/178, 3731/205. Plocha pozemku areálu stavby: 8 440,23 m 2 Zastavaná plocha: 2 356,33 m 2 Úžitková plocha obchodného centra: 2 201,74 m 2 Predajná plocha: 1 424,00 m 2 Obostavaný priestor OC: 14 419,00 m 2 počet nadzemných podlaží 2 počet podzemných podlaží 0 Počet parkovacích miest: 149 Z toho počet parkovacích miest (imobilní): 7 Z toho počet parkovacích miest (rodičia s deťmi): 2 Z toho miesta pre nabíjanie elektromobilov: 2 Dočasné zábery pôdy si môže vyžiadať samotné zriadenie staveniska a vybudovanie prípojok inžinierskych sietí. PRÍPRAVA ÚZEMIA Príprava územia pre výstavbu v prvej fáze spočíva v úprave terénu na výšku hrubých terénnych úprav, ktoré sú navrhnuté na úroveň 0,60 oproti úrovni +- 0,00 v objekte. Pred zahájením 60
hrubých terénnych úprav, sa z plochy, kde bola zeleň odstráni humusová vrstva v hrúbke cca 20 cm. Navrhnutá výška nivelety komunikácií 286,00 v mieste vjazdu a osadenie objektu je navrhnuté na kóte 286,00 s riešením rampy v juhovýchodnej časti objektu, ktorej najnižšia hrana sa nachádza na nivelete 284,75. Hrubé terénne úpravy si vyžadujú realizáciu výkopov a násypov oproti jestvujúcej úrovni terénu. Kóta nivelety hrubých terénnych úprav sa navrhuje na kótu o 0,57 m nižšie oproti konečným úpravám terénu pre komunikácie. Vytvorená pláň pod komunikáciou musí mať dostatočnú únosnosť, modul pružnosti podložia musí byť min. 60 MPa. Podľa výsledkov realizovaného inžinierskogeologického prieskumu v území podložie pre projektované dopravné stavby budujú vo vrchných častiach prevažne íly piesčité, trieda zeminy F4= CS1, ktoré postupne smerom do hĺbky prechádzajú do ílu štrkovitého, trieda zeminy F2= CG, až štrku ílovitého, trieda zeminy G5=GC. Podľa STN 72 1002 je vrstvu ílu piesčitého možné zaradiť do skupiny zemín IV-V, t.j. priemerne vyhovujúcu pre podložie dopravných stavieb. Zeminy sú spravidla mierne namŕzavé, preto v rámci IGP bolo doporučené, kvôli občasnej vysokej hladine podzemnej vody v uvedených zeminách vykonať účinné proti mrazuvzdorné opatrenia. Komunikácie budú riešené na násypoch výšky v rozsahu 0,5 1,5 m, čím budú eliminované nepriaznivé vplyvy podložia na teleso komunikácie. Pre vytvorenie násypu je potrebné zabezpečiť zemník na získanie vhodného kameniva do násypov. Jedná sa o kamenitý dobre zhutniteľný, nenasiakavý materiál, napr. skrývka z kameňolomu alebo predrvená betónová suť, ktorá sa nachádza na vedľajšom pozemku vo vlastníctve developera územia. OCHRANNÉ PÁSMA Pri realizácii činnosti bude potrebné rešpektovať nasledovné ochranné pásma. Ochranné pásma elektrického vedenia Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti elektroenergetického zariadenia, ktorý je určený na zabezpečovanie jeho spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku. Ochranné pásmo vonkajšieho elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. Táto vzdialenosť je: 10 m pri napätí od 1 kv do 35 kv vrátane, v súvislých lesných priesekoch 7 m, 15 m pri napätí od 35 kv do 110 kv vrátane, 20 m pri napätí od 110 kv do 220 kv vrátane, 25 m pri napätí od 220 kv do 400 kv vrátane, 35 m pri napätí nad 400 kv. Ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 k V do 110 k V vrátane je 2 m od krajného vodiča na každú stranu. Ochranné pásmo podzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného káblu. 61
Táto vzdialenosť je: 1 m pri napätí do 110 kv vrátane vedenia riadiacej regulačnej a zabezpečovacej techniky, 3 m pri napätí nad 110 kv. Ochranné pásma elektrickej stanice sú nasledovné : ochranné pásmo elektrickej stanice je vymedzené zvislými rovinami, ktoré sú vedené vo vodorovnej vzdialenosti 30 m kolmo na oplotenie alebo obostavanú hranicu objektu stanice, ochranné pásmo transformovne z vysokého na nízke napätie je vymedzené vzdialenosťou 10 m od konštrukcie transformovne. Ochranné pásma plynárenských zariadení Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti plynovodu alebo iného plynárenského zariadenia, vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo pôdorysu technologického plynárenského zariadenia, meranou kolmo k tejto osi alebo hrane. Táto vzdialenosť je na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu iného plynárenského zariadenia nasledovná: 4 m pre plynovody a plynovodné prípojky o menovitej svetlosti do 200 mm, 8 m pre plynovody a plynovodné prípojky o menovitej svetlosti do 500 mm, 12 m pre plynovody a plynovodné prípojky o menovitej svetlosti do 700 mm, 50 m pre plynovody a plynovodné prípojky o menovitej svetlosti nad 700 mm, 1 m pre nízkotlakové a stredotlakové plynovody a plynovodné prípojky, ktorými sa rozvádzajú plyny v zastavanom území obce, 8 m pre technologické objekty (regulačné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany, telekomunikačné zariadenia, zásobníky a sklady propán-butánu a pod.). Ochranné pásmo káblového vedenia pre telekomunikačné rozvody Ochranné pásmo káblového vedenia pre telekomunikačné rozvody je určené 1 m v zemi na každú stranu od krajného kábla, resp. stavebnej konštrukcie. Pásma ochrany verejných vodovodov a verejných kanalizácií K bezprostrednej ochrane verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií pred poškodením a na zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti sa vymedzuje pásmo ochrany verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (ďalej len pásmo ochrany ), ktorým sa rozumie priestor v bezprostrednej blízkosti verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Pásma ochrany sú vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného potrubia alebo kanalizačného potrubia na obidve strany 1,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm, 2,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii nad priemer 500 mm. POTREBA VODY V súčasnosti je už v riešenom území Retail parku vybudovaný jestvujúci verejný vodovod zokruhovaná vodovodná sieť z materiálu HD-PE100 Polyetylén v rozsahu dimenzii D315 mm a DN160 mm ), ktorá je prepojená na hlavné rozvodné vodovodné potrubie vodovodnú okružnú sieť oceľ DN700 mm a jestvujúci ďalší verejný vodovod vodovodná vetva 62
vybudovaná k areálu Continental Tevez Zvolen. Najbližšie k dotknutému územiu navrhovanému pre výstavbu Obchodného centra Zvolen Retail park sa nachádza verejný vodovod z materiálu HD-PE100 Polyetylén dimenzie D315 mm (DN300 mm), ktorý bol vybudovaný k areálu Continental Tevez - Zvolen, keď trasa tohto jestvujúceho verejného vodovodu je v dotknutom území vedená pozdĺž Strážskej cesty v zelenom páse a ďalej v okraji jestvujúceho chodníka a to smerom od jestvujúceho kruhového objazdu k rýchlostnej ceste I/66 Zvolen Banská Bystrica. Na tomto jestvujúcom verejnom vodovode sú už v súčasnosti na vybudovaných odbočeniach osadené nadzemné požiarne hydranty dimenzie DN150 mm, pričom jeden hydrant ( H1 ) je vybudovaný na okraji dotknutého územia priamo oproti navrhovanému objektu obchodného centra. Na základe týchto uvedených jestvujúcich podmienok a polohového osadenia navrhovaného objektu obchodného centra sa navrhuje pre jeho zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou vybudovať novú samostatnú vodovodnú prípojku, ktorá bude napojená na blízky jestvujúci verejný vodovod HD-PE100 Polyetylén dimenzie D315 mm jestvujúcu vodovodnú vetvu vybudovanú k areálu Continental Tevez - Zvolen. Navrhovanú novú samostatnú vodovodnú prípojku VP-1 navrhujeme v celom rozsahu vybudovať z materiálu rpe-polyetylén dimenzie DN50 mm (D63/5,8 mm) - 2, keď trasa tejto vodovodnej prípojky bude od napojenia na jestvujúci verejný vodovod HD-PE100 Polyetylén dimenzie D315 mm vedená v zelenom páse v krátkom úseku v priamke až po navrhovaný smerový lom L1, kde bude odklonená a vedená ďalej v zelenom páse pozdĺž budúceho parkoviska až po navrhovaný ďalší smerový lom L2. Po odklonení v tomto smerovom lome bude ďalej trasa navrhovanej vodovodnej prípojky VP-1 vedená v priamke popod budúce spevnené plochy parkoviská a areálovú komunikáciu šikmo k rohu riešeného objektu, kde po odklonení bude tesne pri objekte prepojená na riešený vnútorný vodovod (vstup do technologickej miestnosti). Napojenie na jestvujúci verejný vodovod HD-PE100 Polyetylén dimenzie D315 mm bude prevedené navŕtaním pod tlakom pomocou navŕtavacieho pásu HAKU s nadstavcovým uzáverom typu Hawle dimenzie D315mm/2, keď hneď za napojením bude osadený hlavný uzáver prípojky - posúvač, šupátko so zemnou súpravou a poklopom dimenzie DN50 mm (D63 mm) 2. Vo vzdialenosti 4,0 m od napojenia na jestvujúci verejný vodovod bude v zelenom páse medzi navrhovanými smerovými lomami L1 a L2 vybudovaná vodomerná šachta VŠ 1, v ktorej za účelom merania všetkej odoberanej spotrebovanej vody bude v rámci celej vodomernej zostavy osadený domový závitový vodomer typu MN QN-10 XN (SENSUS ) dimenzie DN 40 mm, vrátane filtra vody dimenzie DN50 mm. Súčasťou navrhovaného riešenia bude s ohľadom na súčasné polohové osadenie jestvujúceho nadzemného požiarneho hydrantu H1 dimenzie DN150 mm v okraji budúcej obslužnej areálovej komunikácie aj jeho demontáž a jeho nové osadenie, keď hydrant H1 bude nanovo osadený v zelenom ostrovčeku medzi parkoviskami na jestvujúcom skrátenom odbočení minimálne 1,0 m od okraja budúcej areálovej komunikácie. Výpočet potreby vody: Je prevedený v zmysle platnej Vyhlášky MŽP SR č.684/2006 Z.z. z roku 2006 takto : Bilancia množstvo potreby vody je prevzaté z typového projektu riešeného objektu Obchodného centra (manuál 2016) Priemerná denná potreba vody = Q d = 900,00 l/deň = 0,021 l/s (pri 12 hod. prevádzke) Maximálna denná potreba vody = Q d max. = 1,08 m 3 /deň = 1 080,00 l/deň = 0,025 l/s 63
Maximálna hodinová potreba vody = Q h max. = 94,50 l/hod. = 0,026 l/s Ročná potreba vody = Q ročné = 328,50 m 3 /rok POTREBA ELEKTRICKEJ ENERGIE Prípojka VN bude realizovaná z existujúceho 22kV káblového rozvodu v lokalite po VN rozvádzač trafostanice káblová slučka 3x 22 AXEKVC(AR)E 1x240 dĺžka trasy prípojky 2x26m v zemi. Nová kiosková trafostanica TS, 22/0,42 kv, 400 kva sa osadí na pozemku vedľa budovy obchodného centra. Prístup do trafostanice bude priamo z komunikácie. Trafostanica je typizovaná kiosková. Uloží sa do vopred pripravenej jamy so štrkovým lôžkom. Trafostanica vyhovuje všetkým predpisom pre tieto zariadenia, vrátane olejovej vane, vetracích otvorov, káblových kanálov a vstupných otvorov. Je navrhnutá ako koncová a bude osadená kompletnou technológiou transformačnej stanice (VN rozvádzač, transformátor 400kVA, NN rozvádzač). Prípojka NN a areálové rozvody Rozvodná sústava: 3+PE+N, str. 50 Hz, 230/400 V (TN-C-S) Ochrana pred zásahom el. prúdom: samočinným odpojením napájania Stupeň dodávky: 3 stupeň podľa STN 34 1610 Hlavné istenie objektu: Meranie el. energie: Výkonové parametre: 500A centrálne polopriame v trafostanici Zariadenie Inštalovaný príkon /kw/ Koeficient súčasnosti Požadovaný príkon /kw/ Osvetlenie 24 0,8 19 Osvetlenie vonkajšie + pylóny 5 1 5 Backnische 32 0,8 26 Chladenie 42 0,8 34 VZT + klíma 32 0,8 26 Ohrev TUV 8 0,5 4 Lisy 8 1 8 Nabíjanie vozíkov 4 1 4 UPS 6 1 6 Zásuvky 32 0,6 20 Technická miestnosť 2 0,5 1 Tepel. čerpadlo 50 1 50 Nabíjačka áut 80 1 80 Ostatná technológia 5 0,7 4 El. konvektory 18 0,7 13 Celkom 348 300 Koeficient súčasnosti medzi odbermi 0,8. Max. požadovaný príkon obchodného centra Ps = 240kW. NN káblová prípojka je navrhnutá z poistkového vývodu novej kioskovej trafostanice v areáli obchodného centra, do ktorého sa osadí hlavný istič obchodného centra 500A a meracie 64
transformátory prúdu 500/5A. Z tohto vývodu sa dvoma káblami AYKY 4x185 dl. 50m napojí hlavný rozvádzač budovy. Na vonkajšej stene trafostanice bude osadený elektromerový rozvádzač RE s polopriamym meraním 500/5A. V rámci NN káblových rozvodov sa prevedie aj napájanie nabíjacej stanice pre elektromobily káblom CYKY-J 5x95 a nabíjacej stanice pre elektrické bicykle káblom CYKY-J 5x2,5. Káble sa ukončia v krabici v šachte v mieste osadenia nabíjacej stanice. Napojenie zásuvky 230V osadenej na stĺpe VO pri vstupe je navrhnuté káblom CYKY-J 3x4 v chráničke v súbehu s káblom areálového osvetlenia. Káble budú vo voľnom teréne uložené v hĺbke 0.7 m uložené do ochranných trubiek KOPOFLEX, prekryté výstražnou fóliou. V spevnených plochách a v miestach častých prejazdov budú uložené do ochranných trubiek KOPOFLEX v hĺbke 1 m pod korunou vozovky. Pred začatím zemných prác je potrebné zaistiť vytýčenie existujúcich podzemných vedení a inžinierskych sietí. Pri prevádzaní zemných prác je potrebné výkopy v križovatkách a v súbehu s existujúcimi podzemnými vedeniami prevádzať ručne min. 1.5 m na každú stranu v ich dosahu, práce prevádzať s najväčšou opatrnosťou. Pri súbehu a križovaní s inžinierskymi sieťami dodržať minimálne odstupné vzdialenosti podľa STN 73 6005. AREÁLOVÉ OSVETLENIE Výkonové parametre: Zariadenie Inštalovaný Koeficient Požadovaný Poznámka príkon /kw/ súčasnosti príkon /kw/ Osvetlenie vonkajšie + pylóny 5 1 5 2x pylón Pri príjazdovej komunikácii a na parkovisku sú navrhnuté stožiare vonkajšieho osvetlenia výšky 8m s výložníkmi 80cm so sklonom 10 a svietidlami Phillips CLEARWAY BGP 303 LED 58W. Stožiare vonkajšieho osvetlenia na parkovisku osadzovať v krížení parkovacích státí. Stožiare v zeleni sa musia situovať v predĺžení čiernych dlaždíc (medzi jednotlivými státiami) a to vo vzdialenosti 0,8 m od vnútorného líca obrubníka. 7 ks dvojvýložníkové stožiare, 12x jednovýložníkové stožiare a jeden stožiar osvetlenia prechodu pre chodcov. Rozvody VO budú rozdelené na 2 samostatne napájané vetvy vedené priamo z RH (v prípade poruchy na rozvode zostane aspoň jedna vetva funkčná). Ďalej je navrhnuté osvetlenie prístrešku pre vozíky, vstupov a reklamných plôch. Ovládanie je navrhnuté pomocou súmrakového spínače a požiadaviek časového kanálu. Osvetlenie parkoviska bude naviac vybavené dobehovým relé, ktoré 10 minút po zapojení PSN osvetlenie vypne. Musí byť zaistené, aby VO cez sviatky nerozsvecovalo. VYKUROVANIE A CHLADENIE Vnútorné teploty vo vykurovaných miestnostiach sú navrhnuté v zmysle normy STN EN 12831, tepelné straty sú vypočítané pre vonkajšiu výpočtovú teplotu te=-15 C a pre priemernú vnútornú teplotu ti=+20 C v zmysle normy STN EN 12831, charakteristické číslo budovy B=8. Potreba tepla pre vykurovanie bola vypočítaná podľa normy STN za predpokladu, že objekt po stavebnej stránke bude vyhovovať požiadavkám normy STN 73 0540-2:2012. Tepelná ochrana 65
budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky, ktorá nadobudla účinnosť, rovnako ako zákon č. 555/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov a vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z.z., od 1. januára 2013. Tepelná bilancia: Tepelné straty objektov boli počítané podľa STN EN12831. Miestnosti budú vykurované na normové teploty až do vonkajšej výpočtovej teploty 15 C, ktorá bola uvažovaná ako najnižšia oblastná výpočtová teplota, za predpokladu, že stavebné konštrukcie po teplotechnickej stránke zodpovedajú požiadavkám STN 730540. Tepelné straty objektu: Tepelné straty objektu: Teplo pre vzduchotechniku: Spolu: Ročná potreba tepla: 41 130 W 15 750 W 56 880 W Q r1 = 56 880 (20 2,9) x 222 x 24 x 0,65 x 10-6/ 20 (-11) = 96,243MWh.r -1 Tepelná záťaž objektu: Tepelná záťaž prestupom cez konštrukcie, od ľudí a zariadení: 38 220 W Tepelná záťaž vetraním: Spolu: 52 850 W 90 970 W Vykurovanie a chladenie v objekte je riešené ako energetické úsporné zariadenie s nízkou spotrebou energii. Ako primárny zdroj tepla sú použité tepelné čerpadlá vzduch/voda, ktoré využívajú aj odpadové teplo z prevádzky objektu. Sekundárnymi zdrojmi vykurovania objektu sú klimatizačné jednotky a priamovýhrevné elektrické konvektory. Na vykurovanie priestorov sú použité zariadenia s celkovým vykurovacím výkonom 95 kw vykurovania pri vonkajšej teplote -15 C a 110 kw chladenia pri vonkajšej teplote +32 C. Tepelné čerpadlá sú umiestnené na streche objektu. Z týchto tepelných čerpadiel je voda privedená do miestnosti hydraulickej stanice. Hydraulická stanica je kompaktné zariadenie, ktoré obsahuje zásobnú nádrž, obehové čerpadla a reguláciu vody. Tepelné čerpadlá dodávajú vodu o tepelnom spáde 40/30 C pre vykurovanie podlahovým zariadením v zimnom období, 8/14 C pre chladenie vzduchotechnickými jednotkami v letnom období, miešaním v hydraulickej stanici upravený spád 16/20 C - podlahové vykurovanie aktiváciou betónového jadra (ABJ) Zabezpečenie vykurovacej a chladiacej sústavy budú zaisťovať tlakové expanzné zariadenie a poistné ventily. Pre ochranu vykurovacieho systému a termoregulačných ventilov pred znečistením je do systému nainštalovaný ochranný filter (hustota sita 400 mikrónov). Výpočet obsahu expanzných nádob s membránou je realizovaný podľa STN EN 12828. Výpočet svetlosti expanzného potrubia a poistných ventilov je realizovaný podľa STN. Na vodnej strane expanznej nádoby je osadený poistný ventil, ktorý je dimenzovaný na inštalovaný výkon (tepelného čerpadla). Na základe výpočtu tepelných strát je v objekte navrhnuté: - podlahové vykurovanie, 66
- vzduchotechnické jednotky, - elektrické sálavé vykurovacie panely pre priestory sociálnych zariadení. SUROVINOVÉ ZABEZPEČENIE Pre výstavbu navrhovaného objektu budú potrebné nasledovné hlavné suroviny: násypový materiál, kamenivo, štrky, štrkopiesky, živičné materiály, železobetónové skelety, betónové dlažby, betónové konštrukčné prvky, drevo, keramické výrobky, železo, strešné krytiny, izolácie, drevo, plastové výrobky, sklo, sanita a iné stavebné materiály. Zdrojom surovín budú stavebniny zo Zvolena a okolia. TELEKOMUNIKÁCIE V riešenom území a v jeho tesnej blízkosti sú zrealizované viaceré podzemné telekomunikačné zariadenia. Prípojka pre objekt bude riešená od najbližšieho prípojného bodu z podzemného telekomunikačného zariadenia prevádzkovateľa T-COM. Navrhované riešenie nekrižuje iné telekomunikačné siete. Napojenie do siete T-COM-u zabezpečí prípojný metalický kábel 5xN0,6. Navrhovaný kábel bude vedený vo výkope vo voľnom teréne a nebude križovať existujúce komunikácie a spevnené plochy. Po celej trase na pozemku obchodného centra bude uložený do pancierovej káblovej chráničky zodpovedajúceho priemeru a bude ukončený na stene v m.č. 13 Pokladničná miestnosť riešeného objektu v pripojovacej skrinke. Ako rezerva sa do výkopu pridá rezervná chránička pre prípad požiadavky rozšírenia slaboprúdovej prípojky v budúcnosti napr. o optický prívod. DOPRAVA Navrhované komunikácie, spevnené plochy a parkoviská sú navrhnuté v súlade s platnými slovenskými normami a to hlavne : STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií STN 73 6102 Projektovanie križovatiek na pozemných komunikáciách STN 73 6133 Navrhovanie a realizácia zemného telesa pozemných komunikácií STN 73 3050 Zemné práce. Všeobecné ustanovenia a ďalšie bezprostredne súvisiace normy. Napojenie areálu je riešené z existujúcej miestnej obslužnej komunikácie vjazdom šírky 9,0 m s polomermi napojenia v obrubníkoch 9,0 m. Parkovisko, vjazdy a výjazdy budú, podľa spresnenia vyhotovené s kombinovanou povrchovou úpravou: o o komunikácie ako asfaltové plochy, parkovací státia z betónovej zámkovej dlažby (červená + čierne oddeľovacie pásy). Štandardne požadované rozmery parkovacích státí sú definované ako: o štandardná veľkosť 2,70 m x 5,20 m o státie ukončené pásom zelene 2,70 m x 4,70 m Pre potreby navrhovaného obchodného centra je v zmysle STN 736110/Z2 Projektovanie miestnych komunikácií potrebné riešiť parkovacie miesta v rozsahu: Čl. 16.3.10 Celkový počet stojísk v riešenom území pri iných predpokladoch ako uvádza článok 16.3.9, sa vypočíta podľa vzorca: 67
N = 1,1.O o + 1,1.P o. k mp. k d, kde N je celkový počet stojísk na území v objekte; zaokrúhlené na celé číslo vždy nahor; O o základný počet odstavných stojísk P o základný počet parkovacích stojísk podľa 16.3.9; Koeficient 1,1 zahŕňa aj 10% rezervu stojísk pre krátkodobé parkovanie návštev verejne prístupných. k d súčiniteľ vplyvu deľby prepravnej práce súčiniteľ k d =1,0 pri deľbe IAD: ostatná doprava 40:60 Koeficient mestskej polohy k mp =0,7 osobitne definované zóny obchodné centrá Základné ukazovatele výhľadového počtu odstavných a parkovacích stojísk uvádzané v tabuľke 20 vychádzajú z potrieb zamestnancov a návštevníkov daného pracoviska, inštitúcie alebo zariadenia, pričom za krátkodobé parkovanie možno považovať parkovanie do 2 h. Tabuľka 20 Služby (obchody, obchodné centrá) - zamestnanci 4/1 miesto 8/4= 2 miesta pre 1 zmenu - čistá (úžitková) predajná plocha 25 m 2 / 1 miesto 1424 m 2 /25 = 56,96 miest N = 1,1x(56,96+2)x0,7x1,0= 45,39 Návrh rieši 149 parkovacích miest, z ktorých sedem je riešených pre imobilných občanov, dve miesta pre matky s deťmi rozmeru 3,5x5,2 m a dve miesta pre E-AUTO. NÁROKY NA PRACOVNÉ SILY V procese prípravy staveniska a samotnej výstavby navrhovanej činnosti môžeme predpokladať prítomnosť pracovníkov stavebných firiem v počte zodpovedajúcom náročnosti i rozsahu navrhovanej investície. Rádovo sa jedná o cca 20-50 pracovníkov. V súvislosti s prevádzkou navrhovaného obchodného centra sa uvažuje s vytvorením 16 pracovných miest v dvoch zmenách. IV.2 ÚDAJE O VÝSTUPOCH EMISIE Pre potreby posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na kvalitu ovzdušia dotknutého územia a jeho okolia bola spracovaná rozptylová štúdia (HESEK, 2017), ktorá je v plnom znení súčasťou textových príloh predkladaného zámeru činnosti. V rámci realizácie navrhovanej činnosti predstavujú zdroje znečisťujúcich látok: Statická doprava - statická doprava, - zvýšená intenzita dopravy na príjazdovej ceste. Parkovisko pri OC Zvolen Retail park s kapacitou 149 státí sa posudzuje ako špičkové s koeficientom súčasnosti 5,0, t.j. predpokladá sa, že všetky auta sa na parkovisku vymenia za dve špičkové hodiny. Na jednom parkovacom mieste sa za deň vymenia 4 autá, celkový počet prejazdov na parkovisko bude 1192. Zásobovanie bude denne zabezpečovať 6 nákladných aut. 68
Emisia znečisťujúcich látok z navrhovaného objektu Obchodného centra Zvolen Retail park je uvedená v nasledovnej tabuľke. Tabuľka 17: Emisia znečisťujúcich látok (HESEK, 2017) Zdroj Statická doprava Existujúce parkovisko Severná strana Znečisťujúca látka CO NO x benzén CO NO x benzén Emisia [kg.h -1 ] Krátkodobá Dlhodobá 1,4751 0,4917 0,0563 0,0188 0,0021 0,0007 4,9005 0,1872 0,0068 1,6335 0,0624 0,0023 HLUK Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich častiach textu, pre potreby vyhodnotenia vplyvu navrhovanej výstavby obchodného centra na hlukové pomery lokality bola spracovaná akustická štúdia (PLASKOŇ, 2017), ktorá je súčasťou textových príloh predkladaného zámeru činnosti. Počas výstavby možno očakávať zvýšenie hluku, prašnosti a znečistenie ovzdušia spôsobené pohybom stavebných mechanizmov v priestore staveniska. Tento vplyv však bude obmedzený na priestor stavby a časovo obmedzený na dobu výstavby, predovšetkým v čase, terénnych úprav a výstavby technickej infraštruktúry. Hlukom zo stavebných prác od plánovaného miesta výstavby bude najviac exponovaná priľahlá obytná zástavba na Strážskej ulici. V zmysle vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z. sa pri stavebnej činnosti v pracovných dňoch od 700 do 2100 hod a v sobotu od 800 do 1300 hod hluk v blízkom okolí posudzuje hodnotiacou hladinou pri použití korekcie -10 db. V tomto prípade by ekvivalentná hluková záťaž od stavebných mechanizmov v uvedenom časovom intervale nemala presiahnuť hladinu hluku 60 db počas pracovného dňa. Doporučuje sa zakázať prevádzku ťažkých stavebných strojov a nákladných vozidiel vo večernej a nočnej dobe. Ich prevádzku je nutné sústrediť len na dennú dobu v maximálnom rozmedzí 700-1800 h. Posúdenie vplyvu prírastku dopravy po výstavbe obchodného centra Hluk generovaný len dopravnými nárokmi navrhovaného obchodného centra nepresahuje prípustné hodnoty v žiadnom referenčnom intervale deň a večer. V nočnej dobe bude prevádzka OC zatvorená. Nárast objemu dynamickej dopravy v dôsledku realizácie projektu zvýši hlukové imisie v priľahlom obytnom území na Strážskej ceste najviac o 0,8 db v závislosti od orientácie okna obytnej miestnosti dotknutých budov. Uvedený nárast je z hľadiska subjektívneho vnímania sluchom zanedbateľný, z objektívneho hľadiska sa zmena hladiny hluku pohybuje v pásme neistoty bežného merania hluku v životnom prostredí. Posúdenie prevádzkového hluku Vypočítané imisné hodnoty hluku v najbližšej obytnej zóne generované prevádzkou chladiacich jednotiek a procesom zásobovania predajne nepresahujú prípustné hodnoty hluku v dennom, večernom a nočnom referenčnom intervale. VIBRÁCIE Vibrácie rovnako ako hluk môžu prenikať do vnútorných chránených priestorov z vonkajších alebo vnútorných zdrojov. Rovnako ako v prípade zvuku, tak aj v prípade vibrácií je útlm prostredím závislý od frekvencie kmitov, t. j. vyššie frekvencie sú v pôde pri vzrastajúcej 69
vzdialenosti účinnejšie tlmené. Predikcia šírenia vibrácií s akceptovateľnou presnosťou nie je možná, nakoľko nie je známe štruktúrne zloženie podložia ako aj výskyt potenciálnych vibračných mostov v dôsledku nerovnomernej hustoty prostredia, v ktorom sa vibrácie šíria. Z toho dôvodu sa len definovali skupiny možných zdrojov vibrácií v dôsledku realizácie navrhovanej činnosti. Na základe výsledkov realizovaného inžinierskogeologického prieskumu sa navrhuje založenie objektu na základovej doske hrúbky 250mm, základových pásoch a pätkách. Zvoleným spôsobom zakladania sa eliminujú vibrácie vznikajúce pri zakladaní objektov na pilótach. Počas prevádzky navrhovaného obchodného centra je vonkajším zdrojom vibrácií len bežná cestná doprava na priľahlých komunikáciách vrátane dopravy tovaru do obchodného centra. Intenzita tejto dopravy s dominantným zastúpením osobných automobilov nepredstavuje faktor atakujúci prípustnú hodnotu neprerušovaných alebo periodicky prerušovaných vibrácií v obytných miestnostiach najbližšej obytnej zástavby. ODPADOVÉ VODY Počas výstavby budú produkované odpadové vody najmä z hygienickej bunky a ekotoaliet určených pre pracovníkov na stavbe. Zachytávanie a likvidácia takto vzniknutých splaškových vôd bude riešená v ďalšom stupni projektovej prípravy stavby. Vo Zvolene je v súčasnosti vybudovaná jednotná verejná kanalizačná sieť, vrátane mestskej čistiarne odpadových vôd ČOV Zvolen. Navrhovaný objekt obchodného centra je situovaný v lokalite Čierne zeme, Tepličky, Trňanský chodník Zvolen na južnom okraji územia riešeného Retail parku. V súčasnosti je už v území Retail parku - Zvolen vybudovaná verejná delená kanalizácia, keď splaškové odpadové vody z územia Retail parku sú jestvujúcou splaškovou kanalizáciou odvedené do vybudovaného hlavného kanalizačného zberača F a ďalej do jestvujúcej čistiarne odpadových vôd ČOV-Zvolen. Povrchové dažďové odpadové vody sú samostatnou oddelenou verejnou dažďovou kanalizáciou odvedené priamo do recipientu rieky Hron. Najbližšie k územiu navrhovanému pre výstavbu obchodného centra sa nachádza samostatná oddelená verejná splašková kanalizácia stoka FA-5 z materiálu PVCU-korugované dimenzie DN400 mm, ktorá bola vybudovaná v rámci stavby IS Čierne zeme, Tepličky Zvolen, keď trasa tejto vybudovanej jestvujúcej verejnej splaškovej kanalizácie je od napojenia na jestvujúcu hlavnú stoku FA pri Strážskej ceste v dotknutom území vedená v krátkom úseku zeleným pásom a od jestvujúcej lomovej šachty ďalej v jestvujúcej obslužnej komunikácii Retail parku. Z tejto jestvujúcej hlavnej verejnej splaškovej kanalizácie stoky FA-5 je vybudované odbočenie splaškovej kanalizácie riešené pre výhľadové napojenie budúcej zástavby v tomto území a to krátka stoka splaškovej kanalizácie - stoka FA-5-1 z materiálu PVCU-korugované dimenzie DN300 mm, ktorá je priamo na okraji riešeného územia Obchodného centra - Zvolen ukončená koncovou kanalizačnou šachtou JŠ1. V súbehu s vybudovanou verejnou splaškovou kanalizáciou stokou FA-5 je v jestvujúcej obslužnej komunikácii Retail parku vybudovaná aj samostatná oddelená verejná dažďová kanalizácia jestvujúca stoka B-1-1 z materiálu PVC-korugované dimenzie DN400 mm, na ktorej je tak isto vybudované odbočenie dažďovej kanalizácie riešené pre výhľadové napojenie budúcej zástavby v tomto území a to krátka stoka dažďovej kanalizácie - stoka B-1-1-2 z materiálu PVC-korugované dimenzie DN400 mm, ktorá je priamo na okraji riešeného územia Obchodné centrum - Zvolen ukončená koncovou kanalizačnou šachtou JŠ2. 70
Splašková kanalizačná prípojka Pre zachytenie a odvedenie splaškových odpadových vôd od navrhovaného objektu obchodného centra sa navrhuje vybudovať samostatnú oddelenú kanalizačnú prípojku - areálovú splaškovú kanalizáciu a to riešenú kanalizačnú stoku A v celom rozsahu z materiálu PVC kanalizačné hladké plnostenné, SN10 dimenzie DN200 mm, ktorá bude napojená na jestvujúce už vybudované odbočenie verejnej splaškovej kanalizácie jestvujúcu krátku stoku FA5-1 PVCUkorugované DN300 mm. Priame napojenie navrhovanej splaškovej kanalizačnej prípojky areálovej splaškovej kanalizácie stoky A na jestvujúcu splaškovú kanalizáciu stoku A-5-1 bude prevedené v jestvujúcej už vybudovanej kontrolnej kanalizačnej šachte JŠ1 a to výsekom a útesom priamo do steny šachty, keď v tejto kontrolnej kanalizačnej šachte vybudovanej vo vzdialenosti 10,5 m od napojenia na jestvujúcu verejnú splaškovú kanalizáciu stoku F-5 bude možné kontrolovať množstvo a kvalitu všetkých odvádzaných splaškových odpadových vôd z celého riešeného objektu Obchodného centra Zvolen Retail park. Trasa navrhovanej kanalizačnej prípojky - riešenej areálovej splaškovej kanalizácie - stoky A bude od napojenia na jestvujúcu splaškovú kanalizáciu stoku FA-5-1 v jestvujúcej koncovej a kontrolnej kanalizačnej šachte JŠ1 vedená v priamke šikmo pred roh riešeného objektu a to v krátkom úseku zeleným pásom a ďalej popod spevnenú areálovú komunikáciu až do budúceho parkoviska po navrhovanú lomovú a sútokovú kanalizačnú šachtu Š1, kde bude len mierne odklonená a vedená ďalej v priamke pozdĺž riešeného objektu popod budúce parkoviská a areálovú komunikáciu až po navrhovanú lomovú kanalizačnú šachtu Š4. Po kolmom odklonení v tejto šachte bude ďalej trasa stoky A riešenej splaškovej areálovej kanalizácie vedená v priamke popod budúcu spevnenú obslužnú areálovú komunikáciu až po svoj koniec navrhovanú koncovú kanalizačnú šachtu Š5, priamo do ktorej bude napojený vývod vnútornej splaškovej kanalizácie, keď ďalšie tri vývody riešenej vnútornej splaškovej kanalizácie dimenzie DN125 mm resp. DN150 mm budú na riešenú stoku A napojené v navrhovaných sútokových kanalizačných šachtách Š1, Š2 a Š3. Výpočet splaškových vôd: Je spracovaný v zmysle platnej STN 75 6101 Stokové siete a kanalizačné prípojky na základe výpočtu potreby vody - viď objekt SO-05 - vodovodná prípojka: Q splaš.denné = Q d = 900,00 l/deň = 0,90 m 3 /deň = 0,021 l/s Q splaš. denné max. = Q d max. = 1 080,00 l/deň = 1,08 m 3 /deň = 0,025 l/s Q splaš. ročné = Q ročné = 328,50 m 3 /rok Čistenie všetkých produkovaných a zachytených splaškových odpadových vôd z navrhovaného objektu obchodného centra bude zabezpečené na jestvujúcej čistiarni odpadových vôd ČOV- Zvolen, ktorá má dostatočnú kapacitu. Areálová dažďová kanalizácia Pre zachytenie a odvedenie povrchových dažďových odpadových vôd zo strechy riešeného objektu a priľahlých manipulačných spevnených plôch obslužných komunikácii a parkovísk navrhujeme v zmysle celkovej koncepcie riešenia vybudovať samostatnú oddelenú dažďovú areálovú kanalizáciu. Pre zachytenie a odvedenie čistých povrchových dažďových vôd zo strechy riešeného objektu novej zástavby Obchodného centra - Zvolen navrhujeme vybudovať samostatnú oddelenú čistú dažďovú areálovú kanalizáciu navrhovanú kanalizačnú stoku B v celom rozsahu z materiálu PVC-kanalizačné hladké plnostenné, SN10 dimenzie DN250 mm, ktorá bude napojená na jestvujúce už vybudované odbočenie verejnej dažďovej kanalizácie jestvujúcu krátku stoku 71
B-1-1-2 PVCU-korugované DN400 mm. Trasa navrhovanej stoky B riešenej čistej dažďovej areálovej kanalizácie bude od napojenia na jestvujúcu už vybudovanú verejnú dažďovú kanalizáciu stoku B-1-1-2 PVCU-korugované DN400 mm v jestvujúcej koncovej kanalizačnej šachte JŠ2 vedená v priamke zeleným pásom šikmo k rohu objektu po navrhovanú lomovú kanalizačnú šachtu Š6, kde bude odklonená a vedená ďalej v priamke zeleným pásom pozdĺž riešeného objektu ( vo voľnom priestore medzi budúcim objektom a jestvujúcim chodníkom ) až po svoj koniec navrhovanú koncovú kanalizačnú šachtu Š8, keď v tomto úseku budú do navrhovanej stoky B a to do riešených kanalizačných šachiet Š7 a Š8 resp. na vybudovaných odbočeniach aj priamo do potrubia stoky napojené všetky vonkajšie dažďové zvody odvodnenie strechy objektu viď situáciu. Pre odkanalizovanie - zachytenie a bezpečné odvedenie možných zaolejovaných povrchových dažďových odpadových vôd z riešených obslužných manipulačných plôch a areálových komunikácii i priradených parkovacích plôch navrhujeme vybudovať oddelenú samostatnú zaolejovanú dažďovú areálovú kanalizáciu navrhované kanalizačné stoky C a CA v celom rozsahu z materiálu PVC-kanalizačné hladké plnostenné, SN10 v rozsahu dimenzií DN300mm a DN250 mm, ktorou budú zachytené dažďové odpadové vody s možným znečistením okapovými ropnými látkami odvedené do navrhovaného plnoprietočného odlučovača ropných látok a po prečistení ďalej až do jestvujúcej už vybudovanej verejnej dažďovej kanalizácie jestvujúcej krátkej stoky B-1-1-2 PVCU-korugované DN400 mm. Trasa navrhovanej hlavnej stoky riešenej dažďovej zaolejovanej areálovej kanalizácie stoky C bude od napojenia na jestvujúcu už vybudovanú verejnú dažďovú kanalizáciu stoku B-1-1-2 PVCU-korugované DN400 mm v jestvujúcej koncovej kanalizačnej šachte JŠ2 vedená v priamke v krátkom úseku zeleným pásom šikmo do budúceho parkoviska po navrhovanú lomovú kanalizačnú šachtu Š9, kde bude odklonená a vedená ďalej popod budúce parkovisko až po navrhovanú ďalšiu lomovú šachtu Š10. Po kolmom odklonení v tejto šachte bude ďalej trasa hlavnej stoky riešenej dažďovej zaolejovanej areálovej kanalizácie stoky C vedená v priamke smerom do budúcej obslužnej areálovej komunikácie po navrhovanú lomovú a sútokovú kanalizačnú šachtu Š11, kde bude mierne odklonená a vedená ďalej v priamke v budúcej obslužnej areálovej komunikácii po navrhovanú lomovú a sútokovú kanalizačnú šachtu Š12. Po odklonení v tejto šachte bude ďalej trasa stoky C vedená v priamke priamo v osi budúcej areálovej komunikácie až po navrhovanú ďalšiu lomovú a sútokovú kanalizačnú šachtu Š14, kde bude kolmo odklonená a vedená v priamke v osi areálovej komunikácie až po svoj koniec navrhovanú koncovú kanalizačnú šachtu Š15. Trasa riešenej druhej kratšej stoky navrhovanej dažďovej zaolejovanej areálovej kanalizácie stoky CA bude od napojenia na hlavnú stoku C v navrhovanej sútokovej kanalizačnej šachte Š11 vedená smerom k zásobovacej rampe objektu v celom rozsahu v priamke v budúcej areálovej a zásobovacej komunikácii a to až po svoj koniec navrhovanú koncovú kanalizačnú šachtu Š16, priamo do ktorej bude napojený riešený odvodňovací žľab. Do navrhovanej hlavnej stoky C zaolejovanej dažďovej areálovej kanalizácie a to do riešených kanalizačných šachiet resp. na vybudovaných odbočeniach aj priamo do potrubia tejto stoky budú napojené všetky navrhované uličné dažďové vpuste z riešených sústredených parkovísk UV1 až UV22. Na riešenej hlavnej stoke C oddelenej zaolejovanej dažďovej areálovej kanalizácie bude ešte pred napojením na jestvujúcu verejnú dažďovú kanalizáciu - stoku B-1-1-2 priamo v budúcom parkovisku medzi navrhovanými kanalizačnými šachtami Š9 a Š10 osadený plnoprietočný betónový odlučovač ropných látok typu KL 80/2 sii. - Klartec s výkonom 80,0 l/s znečistených dažďových odpadových vôd. Navrhovaný odlučovač ropných látok s kapacitným prietokom 80,0 l/s možných znečistených 72
dažďových odpadových vôd bude pracovať s vysokou účinnosťou prečistenia, keď garantovaná koncentrácia RL vo vyčistenej vode do 0,1 mg/l NEL bude zaručovať dostatočnú ochranu povrchových vôd pred znečistením ropnými látkami, keď prečistené dažďové odpadové vody budú cez jestvujúcu samostatnú oddelenú dažďovú kanalizáciu Retail parku odvedené do jestvujúceho recipientu rieky Hron. Množstvo a kvalitu odvádzaných prečistených dažďových odpadových vôd odvádzaných do oddelenej verejnej dažďovej kanalizácie jestvujúcej stoky B-1-1 bude možné kontrolovať v jestvujúcej kontrolnej kanalizačnej šachte JŠ2 vybudovanej na jestvujúcom odbočení dažďovej kanalizácie - stoke B-1-1-2 vo vzdialenosti 16,0 m od napojenia na verejnú dažďovú kanalizáciu. Výpočet dažďových vôd: Je obdobne spracovaný v zmysle platnej STN 75 6101 Stokové siete a kanalizačné prípojky na základe vzorca : Q dažďové= ψ. i. A - kde značí: - ψ- súčiniteľ odtoku STN 75 6101 tab. č. 2 - i - výdatnosť smerodajného 15 min. dažďa podľa HMÚ stanica Sliač Hájniky = 168,00 l/s/ha periodicita 0,5 - A - plocha povodia v ha čisté dažďové vody: - strecha objektu - Q dažďové = 0,90. 168,0 l/s/ha. 0,236 ha = 35,68 l/s - chodníky dlažba ( aj okapové ) - Q dažďové = 0,60. 168,0 l/s/ha. 0,032 ha = 3,23 l/s - zeleň sadové úpravy - Q dažďové = 0,25. 168,0 l/s/ha. 0,103 ha = 4,33 l/s Čisté dažďové vody celkom Q dažďové = 43,24 l/s možné zaolejované dažďové vody: - areálové komunikácie ( asfalt, betón ) - Q dažďové = 0,90. 168,0 l/s/ha. 0,213 ha = 32,21 l/s - parkoviská - betónová dlažba ( izolovaná ) - Q dažďové = 0,90. 168,0 l/s/ha. 0,261 ha = 39,46 l/s Možné zaolejované dažďové vody celkom Q dažďové = 71,67 l/s Dažďové vody celkom = Q dažďové = 114,91 l/s Navrhovaná dimenzia riešenej areálovej dažďovej kanalizácie v rozsahu dimenzii DN300 mm a DN250 mm bude postačovať pre bezpečné odvedenie všetkých vyčíslených dažďových odpadových vôd z riešeného územia stavby do jestvujúcej verejnej dažďovej kanalizácie, keď do tejto areálovej kanalizácie už nebudú odvedené žiadne ďalšie odpadové vody. ODPADY Odpady, ktoré vzniknú počas realizácie stavebných prác Odpady produkované počas výstavby budú predstavovať najmä odpady z terénnych úprav a odpady vznikajúce z vlastnej stavebnej činnosti pri budovaní navrhovaného objektu ako aj pri čistení celého objektu. Odhadované množstvá odpadov zatiaľ neboli bližšie špecifikované. Pri výstavbe sa predpokladá takmer výlučne vznik odpadov kategórie O - ostatné v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 365/2015 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov. 73
Tabuľka 18: Zoznam odpadov, ktoré môžu vzniknúť počas výstavby Číslo druhu odpadu Názov druhu odpadu Kat. odpadu 150101 Obaly z papiera a lepenky O Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými 150110 látkami N 170101 Betón O 170102 Tehly O 170103 Obkladačky, dlaždice, keramika O 170107 Zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky iné ako uvedené v 170106 O 170201 Drevo O 170202 Sklo O 170203 Plasty O 170302 Bitumenové zmesi iné ako uvedené v 170301 O 170405 Železo a oceľ O 170411 Káble iné ako uvedené v 170410 O 170506 Výkopová zemina iná ako uvedená v 170505 O Zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako uvedené v 170901,170902,17 170904 0903 O 200301 Zmesový komunálny odpad O 200201 Biologicky rozložiteľný odpad O Odpady, ktoré vzniknú počas prevádzky Navrhovaný objekt obchodného centra s príslušnými parkovacími plochami bude zdrojom najmä komunálneho odpadu, ktorý bude v zmysle platnej legislatívy a VZN mesta Zvolen separovaný: papier, sklo, plasty, kovy. Ostatné vyprodukované odpady budú zatriedené podľa kategórie : O - ostatné a N - nebezpečné podľa vyhlášky MŽP SR č. č. 365/2015 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov. Tabuľka 19: Zoznam odpadov, ktoré môžu vzniknúť pri prevádzke navrhovanej činnosti Číslo druhu odpadu Názov druhu odpadu Kat. odpadu 130502 Kaly z odlučovačov oleja z vody N 130506 Olej z odlučovačov oleja z vody N 160213 Vyradené zariadenia obsahujúce nebezpečné časti N 200121 Žiarivky a iný odpad obsahujúci ortuť N 200201 Biologicky rozložiteľný odpad O 200301 Zmesový komunálny odpad O 200303 Odpad z čistenia ulíc O 74
Nakladanie s odpadmi Počas výstavby Odpady vznikajúce počas výstavby budú triedené podľa druhu, pričom nakladanie so vzniknutými odpadmi sa bude riadiť podľa platnej legislatívy v odpadovom hospodárstve (zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov) a prijatého VZN mesta Zvolen. Za nakladanie s odpadmi počas výstavby bude na základe zmluvy s investorom zodpovedný dodávateľ prác, ktorý bude viesť presnú evidenciu a zabezpečovať ich pravidelný odvoz. Počas prevádzky Nakladanie s odpadmi - ostatnými a nebezpečnými, musí byť riešené zo strany investora resp. užívateľ pred samotným sprístupnením vybudovaných priestorov a to v zmysle zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov. SADOVÉ ÚPRAVY Sadové úpravy zahŕňajú úpravu drobných plôch v areáli a po jeho obvode (napojenie na už vybudované plochy ). Ide síce len o malé plochy zelene vymedzené objektom obchodného centra, plochami chodníkov, komunikácie a parkovísk, ale navrhované riešenie umožňuje výsadbu stromov stredovom deliacom páse parkovísk pričom priestorové možnosti sú dostatočne veľké pre uplatnenie veľkých stromov, ktoré budú v dospelosti vytvárať hmotu zelene adekvátnu zástavbe a veľkosti spevnených plôch. Sadovnícke úpravy sú riešené ako trávnaté plochy s výsadbou solitérnych listnatých stromov v priestore parkoviska Pre výsadbu bude použitý kultivar javoru Acer platanoides Globosa, ktorá veľmi dobre znáša mestské prostredie a výsadbu v dláždených plochách. Pre výsadbu budú použité vzrastlé stromy s balom, s obvodom kmeňa 16 18 cm, s výškou nasadenia koruny min. 220 cm. VYVOLANÉ INVESTÍCIE V súčasnosti nie sú známe žiadne súvisiace investície v súvislosti s navrhovanou výstavbou obchodného centra. IV.3 ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE IV.3.1 Vplyvy na prírodné prostredie Vplyvy na horninové prostredie, podzemnú vodu Horninové prostredie a podzemná voda môžu byť pri výstavbe navrhovaného obchodného centra ovplyvnené: zemnými prácami súvisiacimi s prípravnými prácami, hĺbením základov, budovaním prípojok inžinierskych sietí, prácami, ktoré súvisia s manipuláciou so zeminou, pomocnými, zabezpečovacími a dokončovacími prácami Hrubé terénne úpravy si vyžadujú realizáciu výkopov a násypov oproti jestvujúcej úrovni terénu. Kótu nivelety hrubých terénnych úprav navrhujeme na kótu o 0,57 m nižšie oproti konečným úpravám terénu pre komunikácie. 75
Vytvorená pláň pod komunikáciou musí mať dostatočnú únosnosť, modul pružnosti podložia musí byť min. 60 MPa. Komunikácie budú riešené na násypoch výšky v rozsahu 0,5 1,5 m, čím budú eliminované nepriaznivé vplyvy podložia na teleso komunikácie. Pre vytvorenie násypu je potrebné zabezpečiť zemník na získanie vhodného kameniva do násypov. Jedná sa o kamenitý dobre zhutniteľný, nenasiakavý materiál, napr. skrývka z kameňolomu alebo predrvená betónová suť, ktorá sa nachádza na vedľajšom pozemku vo vlastníctve developera územia. zakladaním objektov (hĺbkové a plošné zakladanie objektov) S ohľadom na závery realizovaného inžinierskogeologického prieskumu (Aurex Trade s.r.o., 2008) môžeme konštatovať, že základové pomery na území pripravovanej stavby obchodného centra vo Zvolene časť Retail Park sú podľa čl. 20 STN 73 1001 vcelku jednoduché. Základová pôda sa na území projektovaného staveniska nemení, jednotlivé vrstvy majú približne stálu mocnosť a sú horizontálne uložené. Podložie riešeného územia tvoria prevažne íly piesčité, trieda zeminy F4= CS1, ktoré postupne smerom do hĺbky prechádzajú do ílu štrkovitého, trieda zeminy F2= CG. Podľa STN 72 1002 - Klasifikácia zemín pre dopravné stavby je uvedenú vrstvu zemín možné zaradiť do skupiny zemín IV-V. Zeminy sú mierne namŕzavé, preto kvôli občasnej vysokej hladine podzemnej vody odporúčame v uvedených zeminách vykonať účinné protimrazuvzdorné opatrenia. Hladina podzemnej vody má napätý charakter a jej výška je v hydraulickej spojitosti s výškou hladiny Hrona. Pri vyšších vodných stavoch na povrchových tokoch je preto treba rátať s vyššou hladinou podzemnej vody. V čase realizovaného prieskumu bola hladina podzemnej vody narazená 3,6 m pod povrchom terénu a ustálená 3,3 m pod povrchom terénu. Podľa vykonaných rozborov má podzemná voda veľmi vysoko agresívne účinky na oceľ (IV) a len slabé agresívne účinky na betón. Všetky oceľové telesá, ktoré budú uložené v zemi a prídu do styku s náporovými vodami, treba chrániť ochranou, ktorá zodpovedá prostrediu s veľmi vysokou agresivitou na oceľ podľa STN 03 8375 a STN 03 8372. Na základe poznatkov o inžinierskogeologických pomeroch lokality sa navrhuje plošné založenie objektu, na základovej doske hrúbky 250mm, základových pásoch a pätkách. technickým stavom stavebných zariadení a dopravných mechanizmov, používaním rôznych škodlivých látok pri výstavbe (napr. penetračné nátery) V prípade havarijného úniku prevádzkových kvapalín stavebných zariadení a mechanizmov (pohonné látky, oleje a pod.) resp. iných škodlivých látok, ktorý by nebol odstránený, by mohlo dôjsť k vymytiu znečisťujúcich látok do horninového prostredia a do podzemnej vody. Najrizikovejšie oblasti budú výkopy, ktorými sa otvoria potenciálne cesty na transport kontaminantov do podložia. Zaistením dobrého technického stavu stavebných zariadení a mechanizmov bude riziko možnej kontaminácie horninového prostredia počas výstavby eliminované. Prípadný únik látok ropného charakteru, resp. iných nebezpečných látok pri výstavbe možno odstrániť použitím sorpčných prostriedkov. Tieto vplyvy, ktoré môžu ohroziť horninové prostredie počas výstavby možno hodnotiť ako dočasné a nevýznamné. Dotknuté územie nezasahuje do žiadneho ochranného pásma vodných zdrojov. Podľa pís. x 2 zákona č. 364/2004 Z.z. škodlivou látkou a obzvlášť škodlivou látkou sú látky zo skupiny látok alebo látok im príbuzných, ktoré môžu ohroziť kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vôd, zoznam škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok, z ktorých sú vyčlenené prioritné látky, je uvedený v prílohe č. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. 76
Počas prevádzky obchodného centra bude z hľadiska zaťaženia horninového prostredia a podzemných vôd aktuálna najmä: kontaminácia horninového prostredia a podzemných vôd v dôsledku netesností splaškovej kanalizácie, dažďovej kanalizácie zo znečistených plôch parkovísk a z prevádzky odlučovačov ropných látok. Pri správnej prevádzke vodných stavieb, pravidelnom čistení odlučovačov, možno tieto potenciálne vplyvy považovať za málo pravdepodobné a v prípade ich výskytu za technicky odstrániteľné. Vplyvy na pôdu Potenciálne riziká súvisiace s možnosťou kontaminácie pôdneho prostredia v dôsledku realizácie navrhovanej činnosti sú pre etapu výstavby ako ja prevádzky identické ako pri horninovom prostredí. Nevhodný technický stav stavebných zariadení a dopravných mechanizmov resp. havária, ako aj používanie rôznych škodlivých látok pri výstavbe (napr. penetračné nátery), môžu byť potenciálnym zdrojom kontaminácie aj pôdneho prostredia. Zaistením dobrého technického stavu stavebných zariadení a mechanizmov bude riziko možnej kontaminácie horninového prostredia počas výstavby eliminované. Prípadný únik látok ropného charakteru, resp. iných nebezpečných látok pri výstavbe možno odstrániť použitím sorpčných prostriedkov. Tieto vplyvy, ktoré môžu ohroziť horninové prostredie počas výstavby možno hodnotiť ako dočasné a nevýznamné. Pred zahájením hrubých terénnych úprav sa z plochy, kde bola zeleň odstráni humusová vrstva v hrúbke cca 20 cm. Navrhnutá výška nivelety komunikácií 286,00 v mieste vjazdu a osadenie objektu je navrhnuté na kóte 286,00 s riešením rampy v juhovýchodnej časti objektu, ktorej najnižšia hrana sa nachádza na nivelete 284,75. Hrubé terénne úpravy si vyžadujú realizáciu výkopov a násypov oproti jestvujúcej úrovni terénu. Kótu nivelety hrubých terénnych úprav navrhujeme na kótu o 0,57 m nižšie oproti konečným úpravám terénu pre komunikácie. Objemy výkopov a násypov nespôsobia významné zmeny reliéfu územia. Deponovaná zemina bude z časti použitá spätne na zásypy a zvyšná zemina sa v závislosti od jej kvality poskytne na úpravy terénu mimo dotknuté územie, resp. prebytočná zemina môže byť použitá ako krycí materiál na skládke. Vplyvy na povrchovú vodu Územím navrhovaným pre realizáciu predkladaného zámeru nevedie koridor žiadneho vodného toku ani sa tu nenachádzajú stojaté povrchové vody. Vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti sa nepredpokladá ich priame ovplyvnenie touto činnosťou. Splaškové odpadové vody, ktoré budú vznikať v navrhovanom obchodnom centre budú zvedené areálovou kanalizáciou do verejnej kanalizácie, ktorou pretečú na vyčistenie do mestskej ČOV. Predpokladané množstvo vyprodukovaných splaškových odpadových vôd v dôsledku prevádzky navrhovaného obchodné centra je 328,50 m 3 /rok. Vybudovanie navrhovaných stavebných objektov zmenší plochu infiltrácie zrážkovej vody do podzemia a zmení existujúce odtokové pomery územia. Uvedený vplyv je nutným dôsledkom urbanizácie a sprevádza väčšinu urbanizačných projektov. Dažďové odpadové vody budú z územia odvádzané napojením areálovej dažďovej kanalizácie na jestvujúcu verejnú dažďovú kanalizáciu so zaústením do recipientu, ktorým je rieka Hron. Znečistené dažďové odpadové vody zo spevnených plôch (komunikácie, parkoviská) budú pred 77
zaústením do verejne dažďovej kanalizácie prečistené v odlučovačoch ropných látok. Predpokladané množstvo vyprodukovaných dažďových odpadových vôd v dôsledku prevádzky navrhovaného obchodné centra je Q d dažď = 114,91 l/s. Vzhľadom na odkanalizovanie celého areálu a jeho napojenie na vybudovaný kanalizačný systém mesta, realizácia zámeru nebude mať nepriaznivý vplyv na kvalitu povrchových a podzemných vôd. Hodnotená činnosť nie je svojim charakterom z hľadiska potenciálnych vplyvov na kvalitu povrchových ale aj podzemných vôd dotknutého územia riziková. Vplyv na ovzdušie V súvislosti s navrhovanou činnosťou môžeme ako nové zdroje znečisťujúcich látok, ktoré vzniknú v dôsledku jej realizácie identifikovať: - parkovanie, - zvýšená intenzita dopravy na príjazdových komunikáciách. Hodnotením vplyvu navrhovanej činnosti na kvalitu ovzdušia dotknutého územia a jeho okolia sa zaoberá Rozptylová štúdia pre stavbu: Obchodné centrum Zvolen Retail park (HESEK, 2017). Hodnoty súčasných priemerných ročných a krátkodobých koncentrácií CO, NO 2 a benzénu a príspevok obchodného centra k priemernej ročnej a maximálnej krátkodobej koncentrácii na fasáde najexponovanejšej obytnej zástavby po uvedení navrhovaného obchodného centra do prevádzky sú uvedené nasledovnej tabuľke. Tabuľka 20: Hodnoty súčasných priemerných ročných a krátkodobých koncentrácií CO, NO 2 a benzénu a príspevok obchodného centra k priemernej ročnej a maximálnej krátkodobej koncentrácii na fasáde najexponovanejšej obytnej (HESEK, 2017) Najvyššia koncentrácia [µg.m -3 ] Znečisťujúca látka priemerná ročná krátkodobá LH r [µg.m -3 ] LH 1h [µg.m -3 ] súčasná objekt súčasná objekt CO 26,0 24,0 430,0 500,0 * 10000** NO 2 0,8 0,2 8,5 3,8 40 200 benzén <0,1 0,04 1,6 1,1 5 10 * nie je stanovený, ** 8 hodinový priemer, Z uvedenej tabuľky a z grafických príloh spracovanej rozptylovej štúdie (pozri textové prílohy) je zrejmé, že príspevok navrhovaného objektu obchodného centra k najvyšším hodnotám koncentrácie CO, NO 2 a benzénu na fasáde obytnej zástavby je relatívne nízky, značne nižší ako príslušné limitné hodnoty. Maximálna krátkodobá koncentrácia CO na fasáde obytnej zástavby je 500,0 µg.m -3, čo je 5,0 % imisného limitu. Maximálna krátkodobá koncentrácia NO 2 na fasáde obytnej zástavby je 3,8 µg.m -3, čo je 1,9 % imisného limitu. Maximálna krátkodobá koncentrácia benzénu na fasáde obytnej zástavby je 1,1 µg.m -3, čo je 11 % imisného limitu. Existujúce znečistenie ovzdušia z existujúcich, popr. projektovaných zdrojov znečistenia ovzdušia je mierne vyššie ako znečistenie ovzdušia z navrhovaného obchodného centra. Po uvedení OC do prevádzky sa najviac k limitnej hodnote priblíži maximálna koncentrácia benzénu, ktorá pri najnepriaznivejších prevádzkových a rozptylových podmienkach bude mat hodnotu 2,7 µg.m -3, čo je 27,0 % imisného limitu. 78
V závere spracovanej štúdie sa konštatuje, že príspevok objektu k najvyšším hodnotám koncentrácie znečisťujúcich látok na výpočtovej ploche bude nízky a bude sa pohybovať hlboko pod úrovňou imisných limitov. Koncentrácie CO, NO 2 a benzénu sa po uvedení obchodného centra do prevádzky budú pohybovať pod úrovňou 9,3 %, 6,15 % a 27,0 % limitných hodnôt.. Predmet posudzovania: Obchodné centrum Zvolen Retail park spĺňa požiadavky a podmienky, ktoré sú ustanovené právnymi predpismi vo veci ochrany ovzdušia. (HESEK, 2017) Vplyv na vegetáciu a živočíchov Plánovaná výstavba obchodného centra nebude mať s ohľadom na charakter územia navrhovaného pre realizáciu zámeru významný negatívny vplyv na biotu. Navrhovaná činnosť je situovaná na v minulosti intenzívne využívanej ornej pôde (pestovanie kultúrnych plodín). Dotknuté územie je už cca 5 rokov pripravené na investičnú akciu obdobného charakteru ako súčasť zóny obchodu a služieb RETAIL PARK ZVOLEN ČIERNE ZEME. Realizáciou činnosti nedôjde k zásahom do prvkov územného systému ekologickej stability ani do interakčných prvkov. Realizácia činnosti nekladie žiadne nároky na výrub drevín. IV.3.2 Vplyvy na štruktúru a scenériu krajiny o Štruktúra krajiny Ako už bolo naznačené v predchádzajúcom texte, realizáciou navrhovanej činnosti výstavbou obchodného centra dôjde k zmene krajinnej štruktúry a využitia dotknutého územia, keď v súčasnosti nezastavané voľné plochy charakteru nevyužívanej ornej pôdy sa zmenia na zastavené územie (plochy). Realizácia navrhovanej činnosti v dotknutom území je súčasťou zóny obchodu a služieb RETAIL PARK ZVOLEN ČIERNE ZEME. Na navrhovanú plochu zóny, vrátane plochy pre výstavbu navrhovaného objektu bol v etape jej prípravy Krajským pozemkovým úradom v Banskej Bystrici vydaný súhlas na nepoľnohospodárske použitie pod č. 2003/07286 dňa 8.10.2003 v zmysle ÚPN mesta Zvolen. o Ekologická stabilita a ochrana krajiny Predpokladá sa, že výstavba a prevádzka navrhovanej investičnej činnosti významne nezníži ekologickú stabilitu krajiny dotknutého územia a jeho okolia. Pri dodržaní opatrení počas prevádzky investičnej činnosti nepredpokladáme významné negatívne vplyvy na prvky ochrany prírody a krajiny situované v širšom okolí dotknutého územia. o Scenéria krajiny Realizáciou činnosti dochádza k zmene spôsobu využívania krajiny a následne aj k zmene scenérie dotknutého územia. Vplyv akejkoľvek novej činnosti (výstavby) na nezastavanej ploche môžeme s ohľadom na scenériu považovať za významný. V rámci ideového návrhu pre riešenie zóny, ktorý obsahuje aj samotná územnoplánovacia dokumentácia zóny majú byť jednotlivé novonavrhované objekty v rámci zóny riešené ako jednoduché stavby preferujúce funkciu pred formou. Každý objekt pre zachovanie svojej identity musí mať riešenú vstupnú fasádu s akcentom na určitý výrazový alebo funkčný prvok. Objekty zóny musia mať dvorné fasády potlačené, riešené v minimálnom rozsahu, nakoľko všetky objekty sa nachádzajú zo všetkých strán v pohľadovo exponovanej polohe. 79
Zastrešenie všetkých objektov sa navrhuje riešiť plochými strechami. Oplocovanie objektov a areálov je neprípustné, oplotenie technického alebo prevádzkového zázemia jednotlivých objektov je prípustné len v minimálnom rozsahu (menej než 30% fasády) a formou organického zakomponovania v rámci objektu. Z hľadiska materiálového vyhotovenia nie je prípustné použitie málo kvalitných a trvanlivých materiálov a povrchových úprav. Napriek tomu, že objekty môžu byť architektonicky jednoduché, musia byť realizované z kvalitných a dlhodobo trvanlivých materiálov vrátane povrchových úprav. Objekt obchodného centra je navrhnutý ako jednopodlažný halový objekt, v časti priestorov technického a sociálneho zázemia je s dvomi nadzemnými podlažiami. Objekt má obdĺžnikový pôdorysný tvar, ukončený je pultovou strechou v sklone 5,45%. Vstupná časť je situovaná na nároží objektu, ktoré je hmotovo a tvarovo zvýraznené. Štítová stena je riešená s presklenou fasádou. Objekt je rozdelený na časť predajnú, so vstupom a zádverím a technickú s manipulačným priestorom, hygienickými a sociálnymi zariadeniami, šatňami pre zamestnancov a strojovňou chladenia. o Kultúra a pamiatky V území sa nenachádzajú žiadne kultúrne a historické pamiatky či významné geologické lokality, ktoré by mohli byť ovplyvnené realizáciou zámeru. Rovnako nepredpokladáme ani vplyvy na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy. IV.3.3 Vplyvy na obyvateľstvo Počas výstavby navrhovanej činnosti môže dôjsť na určitej úrovni k ovplyvneniu faktorov kvality a pohody životného prostredia pracovníkov okolitých obchodných prevádzok (jednotiek) situovaných v priestore zóny Retail park Čierne zeme ako aj obyvateľov severnej časti sídliska Zvolen Západ zvýšenou hlučnosťou, prašnosťou a exhalátmi. Pri realizácii zemných prác vo veterných podmienkach tak môžu byť priamo ovplyvnení obyvatelia sídliska Tepličky - Západ. Nepredpokladáme však, že navrhovaná činnosť môže mať významný negatívny dopad na zdravie obyvateľstva širšieho okolia. Stavebný dvor bude umiestnený vo vnútri posudzovaného územia. Vplyvy stavebnej dopravy sa prejavia iba miernym zaťažením prístupovej komunikácie (Strážska cesta) hlukom a exhalátmi. Ich trvanie bude dočasné a nepravidelné. Zvýšená intenzita dopravy na prístupových komunikáciách predstavuje riziko vzniku rôznych kolíznych situácií, najmä na križovatkách a kladie zvýšené nároky na bezpečnosť obyvateľov a návštevníkov príslušných lokalít. Preprava veľkorozmerných materiálov si pravdepodobne vyžiada dočasné obmedzenia premávky na dotknutých úsekoch ciest. Objekt navrhovanej činnosti je situovaný v celkovo dopravne zaťaženom priestore, príspevok zvýšenia hlukovej hladiny stavebnými aktivitami bude dotknutým obyvateľstvom iba minimálne vnímaný. Tento vplyv bude časovo obmedzený na obdobie výstavby. Počas prevádzky navrhovaného objektu vznikne 16 novovytvorených pracovných miest. Po ukončení stavebných prác a následnej prevádzke obchodného centra budú potenciálne negatívne vplyvy navrhovanej činnosti súvisieť najmä s nárastom intenzity dopravy na priľahlých komunikáciách a novovybudovaných parkovacích plochách centra (hluk, riziko kolízií, zhoršenie kvality ovzdušia,...). Rozsah predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na kvalitu ovzdušia a hlukové pomery dotknutého územia sú popísané v príslušných častiach predkladaného zámeru činnosti a boli posúdené aj v rámci spracovaných špecifických štúdií (viď textové prílohy). Realizáciou navrhovanej činnosti s funkčným využitím plôch dotknutého územia zakotveným 80
v územnoplánovacej dokumentácii sa naplní ďalší plánovaný rozvoj mesta Zvolen. IV.4. HODNOTENIE ZDRAVOTNÝCH RIZÍK Zdravotné riziká na úrovni pracovníkov podieľajúcich sa na realizácii stavby súvisia predovšetkým s organizáciou prác a dodržiavaním podmienok pracovnej disciplíny. Obyvatelia bytových domov severnej časti sídliska Zvolen Západ (pozdĺž Strážskej cesty) ako aj pracovníci prevádzok situovaných v okolí dotknutého územia budú najmä v etape výstavby ovplyvnení zvýšením hladiny hluku v dôsledku stavebných prác ako aj nárastu intenzity automobilovej dopravy (nákladné vozidlá), zvýšením prašnosti a miernym zhoršením emisnej situácie. Uvedené vplyvy je možné vo významnej miere limitovať realizáciou stavebnotechnických opatrení. Po ukončení stavebných prác budú zdravotné riziká súvisieť najmä s nárastom intenzity dopravy na priľahlých komunikáciách (hluk, riziko kolízií, zhoršenie kvality ovzdušia,...). K určitému negatívnemu ovplyvneniu kvality života dotknutých obyvateľov v severnej časti sídliska Zvolen Západ môže dôjsť vplyvom tzv. rušivého osvetlenia. Rušivé svetlo (svetelné znečistenie) môžeme charakterizovať ako človekom vytvorené svetlo s nežiadúcimi vedľajšími účinkami (oslnenie, prenikanie svetla do obývaných priestorov (miestností), osvetľovanie toho, čo nie je žiadúce,...). Špecificky sa toto označenie používa pre rozptyl svetla najmä v rozsiahlejších mestských aglomeráciách zo svietidiel verejného osvetlenia, intenzívneho osvetlenia reklamných plôch, nešetrného architektonického osvetlenia, veľkých športových areálov, parkovísk, v menšej miere aj pre svetlo unikajúce z budov a ďalších zdrojov. Navrhované objekty nemajú charakter priemyselných prevádzok a zariadení, ktoré by produkovali špecifické toxické látky s negatívnym vplyvom na zdravie dotknutého obyvateľstva. IV.5. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA CHRÁNENÉ ÚZEMIA Realizácia činnosti nebude mať vplyv na chránené územia. V zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny na území navrhovanom na vykonávanie činnosti a jeho širšom okolí platí 1. stupeň ochrany prírody (všeobecná ochrana). V dotknutom území sa nenachádzajú chránené stromy, rastliny ani živočíchy. Navrhovaná činnosť nezasahuje do žiadneho prvku ÚSES a nebude mať na tieto prvky negatívny vplyv. Územie stavby sa nenachádza ani nezasahuje do vyhlásených alebo navrhovaných chránených vtáčích území a taktiež nezasahuje do území európskeho významu, uvedených v Národnom zozname území európskeho významu. Územie navrhovanej výstavby nezasahuje do žiadneho vodohospodársky chráneného územia. IV.6. POSÚDENIE OČAKÁVANÝCH VPLYVOV Z HĽADISKA ICH VÝZNAMNOSTI A ČASOVÉHO PRIEBEHU PÔSOBENIA Ako už bolo naznačené v kapitole Údaje o priamych vplyvoch činnosti na životné prostredie hodnotenie vplyvov vychádza z predbežnej identifikácie najvýznamnejších vstupov a výstupov plánovaného zámeru. 81
Cieľom špecifikácie dopadov týchto vstupov a výstupov na jednotlivé zložky prírodného, krajinného a sociálneho prostredia je podchytenie tých okolností, ktoré by závažným spôsobom modifikovali existujúcu kvalitu životného prostredia, či už v pozitívnom alebo negatívnom smere. V nasledujúcej tabuľke je uvedený stručný prehľad najzávažnejších vplyvov navrhovanej činnosti, počas jej prevádzky, identifikovaných v rámci predkladanej environmentálnej dokumentácie. Tabuľka 21: Prehľad najvýznamnejších vplyvov navrhovanej činnosti Obchodné centrum Zvolen Retail park Vplyvy na životné prostredie Pozitívny + Negatívny - Priamy Nepriamy Kumulatívny Krátkodobý Dlhodobý Dočasný Trvalý Vplyvy počas výstavby Dočasné zábery pôdy - Obmedzenia dopravy na dotknutých komunikáciách - Hluk, prach a exhaláty zo stavebných mechanizmov - Vplyvy počas prevádzky Trvalý záber pôdy a zmena odtokových pomerov - Vznik nových zdrojov znečisťovania ovzdušia (zvýšená intenzita dopravy, parkovanie) - Vytvorenie nových priestorov v atraktívnom + prímestskom území. Rozvoj územia v intenciách vymedzených + územnoplánovacou dokumentáciou Pracovné príležitosti a ekonomický efekt výstavby + IV.7. PREDPOKLADANÉ VPLYVY PRESAHUJÚCE ŠTÁTNE HRANICE Realizácia činnosti nebude mať priamy vplyv presahujúci štátne hranice. IV.8. VYVOLANÉ SÚVISLOSTI, KTORÉ MÔŽU VPLYVY SPÔSOBIŤ S PRIHLIADNUTÍM NA SÚČASNÝ STAV ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V DOTKNUTOM ÚZEMÍ Všetky súvislosti, ktoré spracovateľ na súčasnej úrovni poznania navrhovanej činnosti i posudzovaného územia očakáva, sú uvedené v kapitole o základných údajoch zámeru a o jeho predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch. IV.9. ĎALŠIE MOŽNÉ RIZIKÁ SPOJENÉ S REALIZÁCIOU NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Za dodržania všetkých prevádzkových, organizačných, požiarnych a bezpečnostných predpisov by malo byť eliminované riziko posudzovanej činnosti počas jej výstavby aj prevádzky. Potenciálne riziká poškodenia, alebo ohrozenia životného prostredia môžu vzniknúť v dôsledku nasledovných príčin: 82
zlyhanie technických opatrení (havárie na stavebných mechanizmoch a dopravných prostriedkoch, havárie pri prevádzke náhradných zdrojov energie, odlučovačov olejov, odlučovačov tukov, porušenie tesnosti splaškovej kanalizácie, únava materiálu a pod.), zlyhanie ľudského faktora (nedodržanie pracovnej alebo technologickej disciplíny pri výstavbe,...), sabotáže, vlámania a krádeže, vonkajšie vplyvy (neovplyvniteľné udalosti finančný krach prevádzkovateľa,...), prírodné sily (prívalové dažde, povodne, úder blesku, zemetrasenie,...). Nehody a havárie môžu mať tieto následky: kontaminácia horninového prostredia a podzemnej vody požiar, škody na majetku, poškodenie zdravia alebo smrť. Väčšina rizík je však na úrovni pracovnej disciplíny a dodržiavania bezpečnostných zásad (v pracovnom procese), takže prevenciou je predovšetkým osobná úroveň vzdelania a miera zodpovednosti a spôsobilosti vykonávať danú činnosť. Vo všeobecnosti prevenčným opatrením k nepredvídaným situáciám a haváriám je vypracovanie havarijných plánov a manipulačných poriadkov a riadne zaškolenie pracovníkov. IV.10. OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVÝCH VPLYVOV JEDNOTLIVÝCH VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE IV.10.1 Opatrenia pred začiatkom výstavby Pred začiatkom prác je potrebné vytýčiť všetky existujúce siete v dotknutom území. Je potrebné dodržať všetky ochranné pásma inžinierskych sietí (križovania, súbehy). V rámci vonkajších úprav zaistiť miesto pre kontajnery na zber komunálneho odpadu a separovaného odpadu. IV.10.2 Opatrenia počas výstavby Ochrana kvality ovzdušia Priestory na území staveniska, kde je pravidelný pohyb vozidiel, budú mať vhodný spevnený povrch a budú udržiavané čisté, bez výskytu uvoľneného materiálu a zabezpečia sa proti roztekaniu dažďových vôd mimo zriadenie staveniska. Všetky vozidlá odchádzajúce zo staveniska budú riadne očistené (karosérie a pneumatiky očistené) od blata. Udržiavať čistotu verejných komunikácií, priebežne odstraňovať zeminu, blato a pod. z povrchu komunikácií, chodníkov, verejných priestranstiev. Pri realizácii zemných prác je potrebné využiť technicky dostupné prostriedky na obmedzenie prašnosti, napríklad vhodným výberom stavebných technológií a materiálov. V prípade potreby udržiavať potrebnú vlhkosť povrchu staveniska (kropenie, polievanie), dopravných trás a prašných materiálov, ak nie sú zabezpečené iným spôsobom. 83
Pri skladovaní prašných materiálov je potrebné vykonať opatrenia, ako napr.: - skladovať prašné materiály najmä v silách, - zastrešiť a uzatvoriť sklad prašných materiálov zo všetkých strán, - zakryť povrch skladovaných prašných materiálov, - zazeleniť povrch dlhodobo skladovaných prašných materiálov, - udržiavať potrebnú vlhkosť povrchu uskladnených prašných materiálov. Všetky vozidlá počas doby parkovania na stavenisku budú mať vypnutý motor. Všetky vozidlá s otvorenou ložnou plochou, využívané na prepravu materiálov potenciálne produkujúcich prach, budú mať riadne priliehajúce bočnice a zadné dosky. Materiály, ktoré môžu spôsobiť tvorbu prachu sa nebudú nakladať do väčšej výšky ako siahajú bočnice a zadné dosky a prikryjú sa čistou nepremokavou plachtou v dobrom stave. Plachta bude riadne upevnená a bude presahovať hrany bočníc a zadných dosák. Ochrana pred hlukom Zabezpečiť vhodný výber mechanizmov, pri rešpektovaní požiadavky optimálneho výberu technológií k navrhovanému konštrukčnému riešeniu a zabezpečiť ich pravidelnú údržbu a kontrolu. Dodávateľ stavebných prác je povinný vyžadovať od výrobcov stavebných strojov údaje o výške hladiny hluku, ktorý stroje vydávajú. Dodávateľovi prác sa odporúča: Pri stavebných prácach prednostne používať stavebné stroje, ktoré neprekračujú najvyššiu prípustnú ekvivalentnú A hladinu hluku. Vylučuje sa používanie zastaralých stavebných strojov bez platného osvedčenia o akustických emisiách. Zariadenia emitujúce nadmernú hlučnosť umiestniť do dočasných protihlukových objektov, aby sa zabránilo voľnému šíreniu hluku. Vybaviť pracovníkov pracujúcimi so strojmi osobnými ochrannými pracovnými pomôckami, znižujúcimi hladinu hluku. Vhodnou organizáciou prác zabezpečiť, aby práce na stavenisku dlhodobo neprekračovali najvyššiu prípustnú hladinu hluku vo vonkajšom prostredí. Prevádzku ťažkých stavebných strojov a nákladných vozidiel je nutné sústrediť len na dennú dobu v max. rozmedzí 7:00 18:00 hod. Stanovenie maximálnej povolenej rýchlosti na vnútrostaveniskových komunikáciách. Návrhom nutných opatrení na ochranu vnútorného prostredia a zabezpečením oddychovej zóny v tesnej blízkosti obytných objektov bude predmetom projektovej dokumentácie pre územné a stavebné konanie. Ochrana pôd, horninového prostredia, podzemných a povrchových vôd Zabezpečiť dobrý technický stav stavebných mechanizmov a dopravných prostriedkov pri realizácii, aby nedošlo k neželaným únikom ropných látok do prírodného prostredia. Na mieste výstavby nebudú dopĺňané pohonné hmoty, vymieňané oleje a iné náplne, vykonávané opravy stavebných a prepravných mechanizmov, pri ktorých by mohlo dôjsť k úniku nebezpečných látok. Zabezpečiť sadu prostriedkov na likvidáciu úniku nebezpečných odpadov a nebezpečných látok do prírodného prostredia: zásoba sorpčného materiálu (VAPEX) a príslušné náradie na okamžitý sanačný zásah (lopaty, nádoba na kontaminované látky, PE vrecia). Stavenisko musí byť počas výstavby zabezpečené proti hromadeniu povrchových 84
a podzemných vôd vo výkopoch. V prípade potreby na odčerpanie vôd z výkopov použiť neznečistené elektrické čerpadlá. Pri stavebných prácach bude potrebné v rámci. preventívnych opatrení vypracovať plán havarijných opatrení, v zmysle platnej legislatívy (nariadenie vlády SR č. 296/2005, ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd). Bezpečnosť a plynulosť dopravy Všetky dopravné prostriedky používané na stavenisku, alebo pre dopravu osôb i materiálu na stavenisko, alebo zo staveniska, musia byť označené tak, aby bola zrejmá ich príslušnosť ku stavenisku. Ak počas prepravy dôjde k znečisteniu vozovky prepravovaným materiálom alebo vozidlom, je potrebné komunikáciu ihneď očistiť. Zabrániť vytekaniu zrážkových vôd mimo staveniska, najmä nie na priľahlé komunikácie. Všetky prechody cez výkopy rýh inžinierskych sietí musia byť zabezpečené dočasnou lávkou so zábradlím (môžu byť aj drevenej konštrukcie) šírky min. 1,50 m a spevnenými rampami (chodníkmi) k lávke. Organizovať dopravu (odvoz odpadu, zásobovanie a obsluhu) na stavenisku tak, aby sa zachovala kontinuita dopravy po okolitých komunikáciách. Používať sa môžu len stroje a zariadenia, ktoré svojou konštrukciou, zhotovením a technickým stavom zodpovedajú všetkým predpisom bezpečnosti práce. Stroje sa môžu používať iba na účely, na ktoré boli vyrobené a sú technicky spôsobilé. Rušivé svetlo, odraz slnečného žiarenia Pre osvetlenie exteriérových verejných priestorov sa odporúča použitie špecificky tvarovaných svietidiel, ktoré eliminujú rozptyl svetla smerom nad zdroj osvetlenia. Pre zdroje horizontálneho osvetlenia sa odporúča z dôvodu minimalizácie rozptylu osvetlenia do priestoru aby bola os vyžarovaného osvetlenia situovaná v uhle 70 a menej k vertikálnemu smeru. V prípade osvetlenia vertikálnych štruktúr, ako sú reklamné plochy umiestnené na fasádach objektov sa odporúča využitie svietidiel so skoseným rozptylom osvetlenia. V prípade osvetlenie smerom zospodu nahor by svetlo nemalo presahovať vrchnú rímsu objektu. Pre umiestnenie svietivých reklám, ktoré samotné predstavujú zdroje žiarenia je dôležité, aby sa neumiestňovali do horných častí fasád navrhovaných objektov. Ich situovanie nie je žiadúce na južnej fasáde objektu, smerom k obytnej zóne sídliska Zvolen Západ. Odraz slnečného žiarenia je možné na vybraných plochách fasád objektov minimalizovať, prípadne eliminovať použitím vhodných stavebných materiálov na fasádach objektu (antireflexné materiály, antireflexné fólie). Iné opatrenia Práce realizovať v rámci záberu (dočasného, trvalého) stavby, aby nedošlo k znehodnoteniu susedných parciel. Zábery stavby viditeľne vyznačiť. So stavebnými odpadmi nakladať v zmysle zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasťou zriadení stavenísk musí byť priestor s kontajnermi pre komunálny odpad, nebezpečný odpad. 85
Ako preventívne opatrenie sa odporúča pri obstarávaní VZT zohľadniť čo najnižší akustický výkon zariadení (prevedenie low noise ). IV.10.3 Opatrenia počas prevádzky Dodržiavať všetky povinnosti: Pôvodcu (resp. držiteľa) odpadov v zmysle zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov. Vlastníka vodných stavieb (splašková kanalizácia, dažďová kanalizácia, prevádzka odlučovača tukov) podľa zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov. Prevádzkovateľa malých zdrojov znečisťovania ovzdušia podľa zákon č. 137/2010 Z.z. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov. a iné povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí príslušných orgánov štátnej správy. Dodržiavať všetky povinnosti: Protihlukové opatrenia v rámci zásobovania by mali mať najmä organizačný charakter (vylúčiť zásobovane v nočnej dobe, zamedziť chodu motorov na voľnobehu vozidiel počas vykládky tovaru, obmedziť vznik zbytočných impulzov a pod.). IV.11. POSÚDENIE OČAKÁVANÉHO VÝVOJA ÚZEMIA, AK BY SA ČINNOSŤ NEREALIZOVALA V prípade nerealizácie navrhovanej činnosti by bolo územie ponechané v súčasnom stave. Zostalo by bez využitia, neudržiavané, s náletovou a ruderálnou vegetáciou. Nakoľko je v zmysle platnej územnoplánovacej dokumentácie (Územný plán zóny Zvolen Čierne zeme Tepličky v znení jeho zmien a doplnkov (Zmeny a doplnky 01)), priestor dotknutého územia vymedzený pre funkciu budovy pre vybavenosť služieb, obchodu a administratívy, možno očakávať, že v prípade nerealizácie navrhovanej činnosti by jej miesto zaujala iná, možno parametrami odlišná, ale spôsobom využitia územia veľmi podobná aktivita. IV.12. POSÚDENIE SÚLADU ČINNOSTI S ÚZEMNOPLÁNOVACOU DOKUMENTÁCIOU Dotknuté územie je v rámci platnej územnoplánovacej dokumentácie mesta Zvolen, ktorou je Územný plán mesta Zvolen (URKEA s.r.o., 2004) vymedzené pre funkciu zmiešané územie s mestskou štruktúrou, plochy mestskej a nadmestskej vybavenosti a bývania. Z hľadiska územného plánovanie detailnejšie dotknuté územie definuje Územný plán zóny Zvolen Čierne zeme Tepličky (Halmi, Kubíčková, Pavlík, 2007) v znení jeho zmien a doplnkov (Zmeny a doplnky 01 (ESTING s.r.o., 2010)), kde je dotknuté územie zadefinované ako plochy vymedzené pre funkciu budovy pre vybavenosť služieb, obchodu a administratívy Navrhovaná činnosť je plne v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Územným plánom mesta Zvolen a Územným plánom zóny Zvolen Čierne zeme Tepličky v znení neskorších zmien a doplnkov. 86
Obrázok 20: Výrez z ÚPN zóny Zvolen Čierne zeme Tepličky komplexný urbanistický návrh (Halmi, Kubíčková, Pavlík, 2007) IV.13. ĎALŠÍ POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENÍM NAJZÁVAŽNEJŠÍCH OKRUHOV PROBLÉMOV O dotknutom území je v súčasnosti dostatočné množstvo informácií, na základe ktorých môžeme konštatovať, že najdôležitejšie okruhy problémov boli identifikované a sú riešené, či už existujúcou legislatívou, v samotnom technickom riešení stavby, alebo navrhovanými zmierňovacími opatreniami. Pokiaľ v etape posúdenia zámeru pre zisťovacie konanie nedôjde k objaveniu sa nových skutočností, ktoré by zásadným spôsobom menili náhľad na posudzovanú činnosť, navrhujeme ukončiť posudzovanie predloženým zámerom, teda vydaním rozhodnutia v zisťovacom konaní o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude ďalej posudzovať. 87