83 Organizácia onkologických skríningových programov na Slovensku minulosť, súčasnosť a výzvy do budúcnosti Doc. PhDr. Daniela Kállayová, PhD., MPH Katedra verejného zdravotníctva, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita v Trnave Onkologické a kardiovaskulárne choroby patria medzi hlavné príčiny celkovej chorobnosti a úmrtnosti v populácii a predstavujú kľúčovú otázku verejného zdravia. Prevencia a kontrola onkologických chorôb v populácii patrí k základným aktivitám verejného zdravotníctva. Pre cieľ organizácie onkologických skríningových programov boli vypracované usmernenia Európskej komisie o zabezpečení kvality v skríningu a diagnostikovaní rakoviny prsníka (publikované v roku 2006, dodatky 2013), rakoviny krčka maternice (publikované v roku 2008, druhé vydanie 2015) a rakoviny hrubého čreva (publikované v roku 2010). Slovenská republika sa počas rokov 2017 a 2018 významne priblížila k tomu, aby sa po niekoľkoročných snahách významných odborníkov dospelo k rozhodnutiu na najvyššej úrovni štátu na úseku zdravotníctva k implementácii populačných skríningových programov pre rakovinu hrubého čreva a konečníka, rakovinu prsníka a rakovinu krčka maternice. V rámci výdavkov v zdravotníctve sú skríningy v rozpočte pre zdravotníctvo na rok 2019 zaradené medzi opatrenia hodnoty za peniaze zvyšujúce hodnotu a kvalitu zdravotnej starostlivosti. Kľúčové slová: onkologický skríning, organizácia, prevencia, verejné zdravotníctvo Organization of cancer screening programs in Slovakia past, present and challenges for the future Cancer and cardiovascular diseases are the largest contributors to overall morbidity and mortality in the population and represent public health issue. Cancer prevention and control in the population is one of the essential activities of public health. For organizing cancer screening programs, European Commission has published guidelines on quality assurance in breast cancer screening and diagnosis (published in 2006, Supplements in 2013), cervical cancer screening (published in 2008, second edition in 2015) and colon cancer screening (published in 2010). In the year 2017 and 2018, Slovakia has come significantly closer to reaching a high political level decision to implement population-based screening programs for colorectal cancer, breast cancer and cervical cancer after several years efforts of significant experts. Screening implementation is listed in health spending budget for the year 2019 and is included among value-formoney measures, increasing the value and quality of healthcare. Key words: cancer screening, organization, prevention, public health Onkológia (Bratisl.), 2019;14(2):83-87 Úvod Onkologické choroby predstavujú kľúčovú otázku verejného zdravia v členských štátoch Európskej únie a hlavnú prioritu európskej politiky v oblasti verejného zdravia. Na základe údajov z národných populačných onkologických registrov sa v 28 členských štátoch Európskej únie uvádza odhadovaný počet nových prípadov rakoviny približne 1,6 milióna u mužov a 1,4 milióna u žien v roku 2018, pričom v tom istom roku zomrelo na túto chorobu 790 000 mužov a 620 000 žien (1). Verejné zdravotníctvo ako systém je zamerané na zdravie populácie, zdravie všetkých občanov. Systémy verejného zdravotníctva sú všeobecne definované ako všetky verejné, súkromné a dobrovoľné subjekty, ktoré prispievajú k poskytovaniu základných služieb verejného zdravia v rámci jurisdikcie (2). Verejné zdravotníctvo je založené na princípe celospoločenskej starostlivosti o zdravie, kde dlhodobým cieľom je zníženie celkovej chorobnosti a úmrtnosti obyvateľstva a zvýšenie celkového počtu rokov prežitých v zdraví. Výsledkom činnosti verejného zdravotníctva ako systému je verejné zdravie (tzv. public health ), ktorého úroveň vieme merať. Definícia Ch. A. Winslova opisuje verejné zdravotníctvo ako vedu a umenie, ako predchádzať chorobám, predlžovať život a podporovať zdravie a pohodu prostredníctvom organizovaného úsilia spoločnosti (komunity), a to najmä zlepšovaním prostredia, kontrolou chorôb, organizovaním lekárskych a iných zdravotníckych služieb v záujme prevencie a včasnej diagnostiky chorôb, vzdelávaním jednotlivcov na individuálnej úrovni a tvorbou takého sociálneho mechanizmu, ktorý zabezpečí pre každého jednotlivca podmienky, aby mohol žiť adekvátne na udržanie a zlepšenie svojho zdravia (3). Túto definíciu z roku 1920 neskôr preberá aj Svetová zdravotnícka organizácia. Definícia bola publikovaná v Achesonovej správe v roku 1988 a definuje verejné zdravotníctvo ako vedu a umenie, ako predchádzať chorobám, predlžovať život a podporovať zdravie organizovaným úsilím spoločnosti (4). Úroveň zdravia populácie neovplyvňuje rezort zdravotníctva sám, ale je to výsledok pôsobenia ďalších troch hlavných determinantov zdravia prostredia, životného štýlu a biológie. Ostatné rezorty majú priamo aj nepriamo vplyv na úroveň zdravia populácie, ktorý je významný (5). Organizácia populačných onkologických skríningových programov si vyžaduje komplexné prístupy, ktoré sú primárne založené najmä na nových medicínskych
84 poznatkoch vedy, ale vyžadujú si aj riešenia založené na rastúcej informatizácii spoločnosti a na používaní nových komunikačných technológií. Organizácia skríningových programov potrebuje skutočnú interdisciplinárnu a intersektorálnu spoluprácu. Verejné zdravotníctvo je však systémom starostlivosti o zdravie populácie, ktorý má podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (6) desať základných funkcií (EPHO 10 Ten Essential Public Health Functions). Medzi desať základných funkcií systému verejného zdravotníctva patrí: 1. dohľad nad verejným zdravím a kvalitou života, 2. monitoring zdravotných nebezpečenstiev a hrozieb, 3. ochrana zdravia v životnom a pracovnom prostredí vrátane potravinovej bezpečnosti, 4. podpora zdravia vrátane aktivít zameraných na sociálne determinanty a nerovnosti v zdraví, 5. prevencia chorôb (vrátane včasnej detekcie chorôb) a jej organizácia, 6. zabezpečenie riadenia (manažment) starostlivosti o zdravie a kvality života, 7. mechanizmy financovania systému, 8. zabezpečenie dostatku kompetentných pracovníkov v zdravotníctve, 9. obhajovanie zdravia, komunikácia a sociálna mobilizácia pre zdravie 10. rozvinutý výskum vo verejnom zdravotníctve. Tieto funkcie verejného zdravotníctva môžu byť vykonávané ako súčasť štátnej správy, je však možné aj delegovanie na mimovládne inštitúcie či prenesenie určitých funkcií na územnú samosprávu alebo súkromný sektor. Prevencia a kontrola onkologických chorôb v populácii patrí k základným aktivitám verejného zdravotníctva (16), pretože onkologické choroby po kardiovaskulárnych patria medzi hlavné príčiny celkovej chorobnosti a úmrtnosti v populácii. Slovensko figuruje v medzinárodných porovnaniach zdravotného stavu medzi krajinami na posledných priečkach. Európska komisia publikovala správu o stave zdravia v EÚ a v rámci nej bol publikovaný aj Zdravotný profil Slovenska 2017, ktorý poskytuje stručný prehľad o zdravotnom stave a systéme zdravotnej starostlivosti u nás, so zameraním na osobitné charakteristiky zdravotníctva. Cieľom tejto aktivity je podpora úsilia členských štátov pri tvorbe politík zdravia založených na dôkazoch. Správa (7) ďalej uvádza, že Slovensko patrí ku krajinám, ktoré v roku 2017 nemajú implementované organizované (populačné) onkologické skríningové programy, tak ako to odporúčala Rada Európy už v roku 2003, s následným prijatím oznámenia Komisie v roku 2009 Oznámenie o opatreniach na boj proti rakovine: európske partnerstvo, kde uvádza, že prevažná väčšina členských štátov, 24 z 28, splnila cieľ vypracovať do roku 2013 národný plán boja proti rakovine (8). Vláda Slovenskej republiky schválila Národný onkologický program Slovenskej republiky dňa 22. augusta 2018 Zlepšenie kontroly, prevencie a liečby nádorových ochorení pre všetkých obyvateľov Slovenskej republiky (9). Na prelome rokov 2018 a 2019 sa na národnej úrovni na úseku zdravotníctva do popredia dostáva myšlienka posilnenia prevencie ako efektívneho nástroja znižovania nákladov v zdravotníctve (10), zároveň sa Zdravie a kvalita života stalo v rámci národnej implementácie Agendy 2030 šiestou národnou prioritou. Sekundárna prevencia, kam patrí skríning, je vyhľadávanie bezpríznakových jednotlivcov v populácii, ktorí ešte nemajú klinické príznaky danej choroby. Cieľom skríningu je záchyt choroby v štádiu, kedy je dobre liečiteľná a šanca na vyliečenie je vysoká. Význam skríningu je okrem včasnej diagnostiky smrteľných chorôb i ekonomický včasný záchyt a skorá liečba včasných štádií choroby je podstatne menej nákladná. Pre cieľ organizácie onkologických skríningových programov boli vypracované usmernenia Európskej komisie o zabezpečení kvality v skríningu a diagnostikovaní rakoviny prsníka (publikované v roku 2006, dodatky v roku 2013), rakoviny krčka maternice (publikované v roku 2008, druhé vydanie 2015) a rakoviny hrubého čreva (publikované v roku 2010) (11, 12). Programy skríningu na populačnej úrovni sa v Európe odporúčajú pre rakovinu prsníka, krčka maternice a hrubého čreva a konečníka v súlade s odporúčaniami založenými na vedeckých dôkazoch. Podľa záverečnej správy Komisie z roku 2009 a 2017 o implementácii Odporúčania Rady Európy o skríningu rakoviny väčšina krajín EÚ plánuje, pilotuje alebo realizuje populačné skríningové programy zamerané na rakovinu prsníka, krčka maternice a kolorektálneho karcinómu (12, 13). Pretože Slovensko patrilo v roku 2017 medzi posledné tri členské štáty s oportúnnym skríningom pre rakovinu krčka maternice, rakovinu prsníka a rakovinu hrubého čreva a konečníka, plán bol zaviesť populačné organizované skríningové programy čo najskôr, pričom tento plán mal podporu nielen v odborných kruhoch, ale aj na najvyššej politickej úrovni. V roku 2018 ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo, že rok 2019 bude Rokom prevencie a populačné skríningové programy budú pre rezort dôležitou prioritou. Organizácia populačných skríningových programov na Slovensku Skríning karcinómu hrubého čreva a konečníka Zhubný nádor hrubého čreva a konečníka tvoril v roku 2016 u mužov 16,0 % z celkového počtu zomretých mužov a 13,8 % z celkového počtu zomretých žien. Úmrtnosť v roku 2016 na 100 000 obyvateľov bola 20,7 u mužov a 11,4 u žien (14). Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny koordinovala projekt, kde odborníci vyvinuli multidisciplinárne, na dôkazoch založené odporúčania na zabezpečenie kvality pri skríningu a diagnostike karcinómu hrubého čreva a konečníka. Publikácia obsahuje všetky aspekty organizácie populačného skríningu a obsahuje viac ako 250 odporúčaní, triedených podľa sily odporúčania a podporných vedeckých dôkazov (15, 16). V Slovenskej republike sa skríning kolorektálneho karcinómu doteraz realizoval ako oportúnny (dobrovoľný) na základe Odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na realizáciu programu skríningu kolorektálneho karcinómu z roku 2011 (17), usmernenie bolo pre cieľ zavedenia populačného skríningu aktualizované a publikované v roku 2018 vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR (Ročník 66, čiastka 1-9). Odporúčanou skríningovou metódou je štandardný Onkológia 2019;14(2) www.solen.sk
85 imunochemický test na okultné krvácanie, táto metóda sa opiera o jasné výsledky randomizovaných štúdií, ktoré potvrdili zníženie mortality na kolorektálny karcinóm (17). V súčasnosti je pre cieľ populačného skríningu k dispozícii publikovaný štandardný postup pre výkon prevencie s názvom Štandardný postup pre výkon prevencie populačného skríningu kolorektálneho karcinómu (18). Odporúčanú minimálne 50 % účasť na populačnom skríningu možno zvýšiť cieleným pozývaním a podpornou masovou komunikačnou kampaňou, čo je podložené vedeckými dôkazmi (16, 17). V období mesiacov január až marec 2019 zdravotné poisťovne adresne rozposlali pozvánky s imunochemickým testom randomizovane vybranej skupine poistencov s podrobnými informáciami, ako vykonať test. Po vykonaní testu ho poistenci majú odniesť svojmu všeobecnému lekárovi, ktorý test vyhodnotí a v prípade pozitívneho výsledku pacienta odosiela na kolonoskopické vyšetrenie. V prvej pilotnej fáze boli rozposlané obálky s testami pre 20 000 poistencov nad 50 rokov. V priebehu roka 2019 budú známe výsledky tejto prvej fázy, ktorej podrobná analýza určí ďalšie kroky v súvislosti s implementáciou populačného skríningu rakoviny hrubého čreva a konečníka. Na Slovensku je dlhoročným vedúcim skupiny zodpovednej za skríning kolorektálneho karcinómu pri Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti MUDr. Rudolf Hrčka, CSc., ktorý sa tejto téme venuje od roku 1998 a v súčasnosti je aj vedúcim pracovnej skupiny na ministerstve zdravotníctva pre skríning rakoviny kolorektálneho karcinómu. Skríning karcinómu prsníka Zhubný nádor prsníka (C50) tvoril 17,1 % z celkového počtu zomrelých žien v roku 2016 (14). Odhadovaná incidencia u žien je podľa údajov ECIS (Európsky informačný systém o rakovine ) 107,3/ 100 000 a odhadovaná úmrtnosť je 38,2/100 000 za rok 2018 (19). Cieľom skríningového vyšetrenia prsníkov je odhalenie rakoviny vo včasnom štádiu u asymptomatických žien, a tým zníženie celkovej morbidity a mortality na karcinóm prsníka. Odporúčanou skríningovou metódou pre populačný skríning je mamografické vyšetrenie (20). Mamografický skríning rakoviny prsníka je akceptovaný ako jeden z najviac preskúmaných a overených skríningových testov s dlhodobými údajmi, ktoré sú už teraz k dispozícii zo skríningových údajov v celej Európe (21). V publikovanej literatúre je dobre zdokumentované, že vo vekovej skupine 50- až 69-ročných žien mamografický skríning raz za dva roky znižuje úmrtnosť na karcinóm prsníka za predpokladu dostatočnej účasti pozvanej populácie (70 %) a kontroly kvality pri skríningu a diagnostike. V rámci organizovaného mamografického skríningu sa odporúča, aby bol na pracovisku zabezpečený komplexný manažment pacientky, použitie digitálnej mamografie doplnené o ultrasonografiu prsníkov, dvojité nezávislé čítanie snímok rádiodiagnostikmi podľa BI-RADS systému (Breast Imaging-Reporting and Data System), duktografia, cielené intervenčné výkony pod ultrasonografickou kontrolou (tenkoihlová aspirácia, core-cut biopsia) a vedenie záznamov (štatistiky) a dokumentácie z dôvodu hodnotenia kvality vykonávaného skríningu. Skríningové mamografické vyšetrenia sa budú vykonávať na skríningových mamografických pracoviskách, ktoré spĺňajú podmienky na mamografický skríning a sú preverené Dočasnou pracovnou skupinou pre mamografický skríning nádorov prsníka Komisie Ministerstva zdravotníctva SR pre zabezpečenie kvality v rádiológii. V súčasnosti je vedúcou pracovnej skupiny pre skríning rakoviny prsníka MUDr. Alena Kállayová, ktorá sa v minulosti podieľala na vypracovaní komplexného návrhu Národného skríningového programu rakoviny prsníka. Manažment karcinómu prsníka je od 1. 1. 2019 vykonávaný podľa príslušného štandardného postupu pre výkon prevencie (22). Skríning karcinómu krčka maternice Podľa predikovaných údajov Svetovej zdravotníckej organizácie pre Slovensko v roku 2018 karcinóm krčka maternice tvoril 5,1 % (692 predikovaných prípadov) z celkového počtu nových prípadov karcinómov u žien. Vekovo štandardizovaná mortalita bola 5,7 na 100 000 pre daný rok (23). Jednou z troch odporúčaných skríningových metód je v našich podmienkach na zavedenie populačného skríningu konvenčná cytológia z krčka maternice. Cieľom organizovaných skríningových programov je zabezpečiť čo najvyššiu účasť cieľovej populácie. Odbery cytológie vykonávajú gynekológovia a vyhodnocujú ich certifikované cytologické laboratóriá. Skríning je určený pre asymptomatické ženy vo veku 23 64 rokov prvé dva odbery v ročnom intervale a v prípade negativity týchto prvých dvoch odberov sa pokračuje v trojročných intervaloch. V súčasnosti sa na základe najnovších vedeckých poznatkov uvažuje o možnosti zavedenia primárneho HPV skríningu. Primárne testovanie HPV DNA sa ukázalo ako účinnejší prostriedok prevencie než tradičná cytológia. Napriek rastúcemu množstvu dôkazov v prospech primárneho skríningu HPV väčšina európskych krajín má tendenciu stále používať testovanie HPV ako triedenie cytologických abnormalít (24). Niektoré krajiny začínajú s týmto skríningom na úrovni programu alebo ich zavádzajú prostredníctvom vykonávania regionálnych pilotných štúdií. Zatiaľ existuje široký a rastúci vedecký konsenzus, že HPV testovanie je vhodné ako metóda primárneho skríningu rakoviny krčka maternice. Existuje však aj relatívny nedostatok konsenzu o optimálnych spôsoboch rozvrstvenia rizika alebo tzv. triedenie zistených HPV infekcií v primárnom skríningu, čo prakticky znamená, že nie je jasné odporúčanie, ako takýto skríning organizovať na populačnej úrovni tak, aby boli náklady efektívne vynaložené a manažment pozitívnych nálezov z HPV skríningu bol adekvátny a kvalitný (25). Ďalšou nevýhodou v súčasnosti je cena HPV skríningového vyšetrenia. Momentálne platí, že diagnostická metóda HPV je približne 3,5-krát drahšia ako metóda konvenčnej cytológie. Nevýhodou HPV diagnostického testu, podobne ako cytologického vyšetrenia na tekutej báze (Liquid Based Cytology), je vyššia cena výkonu v porovnaní so štandardným cytologickým vyšetrením (26). Pri rozhodovaní o tom, ktorá skríningová metóda zo zoznamu odporúčaných metód (konvenčná cytológia, HPV, vizuálna kontrola s kyselinou octovou, tzv. VIA) je na populačnej
86 úrovni vhodnejšia, je potrebné zohľadniť nielen výber samotnej skríningovej metódy, ale aj úroveň a dostupnosť následnej potrebnej zdravotnej starostlivosti vzhľadom na veľkosť cieľovej skupiny, vplyv zavedeného očkovania proti HPV, ďalej je potrebné zohľadniť vzniknuté finančné náklady a zabezpečiť ich krytie legislatívne, organizačne a politicky. Na Slovensku sa dlhoročne venuje skríningu krčka maternice MUDr. Oliver Sadovský, CSc., ktorý je vedúci pracovnej skupiny na ministerstve zdravotníctva a tejto téme sa venuje aj s ďalšími odborníkmi v rámci Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti (SGPS) a jej Sekcie pre cervikálnu patológiu a Sekcie pre gynekologickú onkológiu. Záver Nádorové choroby sú druhou najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku. Sekundárna prevencia, kam patrí skríning, je vyhľadávanie jedincov s chorobami, ktorí ešte nemajú klinické príznaky, alebo predklinických štádií danej choroby v populácii. Cieľom skríningu je záchyt choroby v štádiu, kedy je dobre liečiteľná. Slovensko sa počas rokov 2017 a 2018 významne priblížilo k tomu, aby sa po niekoľkoročných snahách významných odborníkov dospelo k rozhodnutiu na najvyššej úrovni štátu k implementácii populačných skríningových programov pre rakovinu hrubého čreva a konečníka, rakovinu prsníka a rakovinu krčka maternice. Organizovaný populačný skríning si vyžaduje dobre koordinovanú zdravotnícku infraštruktúru, podrobný plán kontroly kvality jednotlivých procesov od pozývania až po terapeutické doriešenie pozitívnych nálezov. Všetky komponenty populačného skríningového programu by mali byť pilotne testované pred tým, ako sa skríning spustí celoplošne. Mandát na plánovanie, koordináciu a odbornú prípravu skríningových programov sa na Slovensku podarilo zabezpečiť menovaním štátneho tajomníka za predsedu Komisie Ministerstva zdravotníctva SR pre skríning onkologických chorôb. Následne bol zriadený Národný onkologický inštitút (NOI) na Národnom onkologickom ústave s cieľom zabezpečovať klinicko-výskumnú, akademickú a vzdelávaciu platformu pre spoluprácu pri zabezpečovaní aktivít napomáhajúcich napĺňanie Národného onkologického programu v stanovených piatich oblastiach: epidemiológia; veda a výskum; prevencia a skríning; diagnostika a liečba; podporná starostlivosť. Elektronické informačné systémy potrebné na zabezpečenie kvality populačných skríningových programov a ich postupné zlepšovanie má v zmysle platnej legislatívy v kompetencii Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), ktoré úzko spolupracuje s ministerstvom zdravotníctva na príprave národných skríningových programov a bude zodpovedné za vytvorenie skríningového registra. Pri organizovaní nových skríningových programov musíme brať do úvahy nový právny rámec pre ochranu údajov (GDPR), dostupnosť základných údajov na identifikáciu cieľovej populácie a racionálne nastavenie pozývacieho systému, možnosti propagačných aktivít na podporu účasti na programe, vedenie skríningových registrov s cieľom vyhodnotenia programu a v neposlednom rade dostupnosť a existenciu služieb zabezpečujúcich kvalitu pri diagnostike a liečbe rakoviny a jej prekurzorov. Na začatie efektívneho organizovaného skríningového programu vybraných onkologických ochorení (rakoviny krčka maternice, prsníka, hrubého čreva) je ešte potrebné novelizovať legislatívny rámec, ktorým je zabezpečené financovanie zdravotníckej/diagnostickej zložky populačného skríningu, posilniť sieť erudovaných odborníkov a akreditovaných pracovísk a uviesť do praxe pozývanie a vyhodnocovanie skríningového procesu v kontexte udržateľnosti a zabezpečenia kvality pri skríningu a následnej diagnostike. V súčasnosti existuje dostatok dôkazov, že systematické a organizované skríningové programy v súlade s európskymi odporúčaniami znižujú výskyt rakoviny a úmrtnosť na ňu a sú nákladovo efektívne. Podľa Ministerstva financií SR v roku 2019 bude pre oblasť zdravotníctva alokovaný historicky najvyšší objem prostriedkov na úrovni 5,2 miliardy eur. Táto suma predstavuje výdavky verejného zdravotného poistenia a výdavky Ministerstva zdravotníctva SR. Rast výdavkov spolu za výdavky verejného zdravotného poistenia a výdavky Ministerstva zdravotníctva SR medzi schváleným rozpočtom na rok 2018 a schváleným rozpočtom na rok 2019 je 312 miliónov eur, čo predstavuje nárast o 6,42 %. V rozpočte verejnej správy na roky 2019 až 2021, ktorý bol schválený Národnou radou SR, sú identifikované zdroje v hodnote 5 miliónov eur, v roku 2019 určené explicitne na skríningové programy, ktoré zabezpečia skoršie odhalenie rakoviny a sú zaradené medzi opatrenia hodnoty za peniaze zvyšujúce hodnotu a kvalitu zdravotnej starostlivosti (27). Literatúra 1. Ferlay J, Colombet M, Soerjomataram I, et al. Cancer incidence and mortality patterns in Europe: Estimates for 40 countries and 25 major cancers in 2018. European Journal of Cancer. 2018;103:356-387. 2. Public Health Professionals Gateway. Centers for Disease Control and Prevention. Available from: <https://www. cdc.gov/publichealthgateway/publichealthservices/essentialhealthservices.html>. Published June 26, 2018. Accessed March 16, 2019. 3. Winslow C-EA. The Untilled Fields Of Public Health. Science. 1920;51(1306):23-33. 4. Acheson D. Public Health in England: the Report of the Committee of Inquiry into the Future of Development of the Public Health Function. London: H.M.S.O.; 1988. Department of Health and Social Care. Independent inquiry into inequalities in health. GOV.UK. Available from: <https://www.gov.uk/ government/publications/independent-inquiry-into-inequalities-in-health-report>. Published November 26, 1998. Accessed March 10, 2019. 5. Lalonde M. A new perspective on the health of Canadians: a working document. Ottawa, April 1974. Available from: <http://www.phac-aspc.gc.ca/ph-sp/pdf/perspect-eng.pdf>. Accessed March 10, 2019. 6. The 10 Essential Public Health Operations. World Health Organization. Available from: <http://www.euro.who.int/en/ health-topics/health-systems/public-health-services/policy/the-10-essential-public-health-operations>. Accessed February 12, 2019. 7. OECD/European Observatory on Health Systems and Policies. 2017. Slovensko: Zdravotný Profil Krajiny 2017, OECD Publishing, Paris, Available from: <https://doi.org/10.1787/9789264285408-sk>. 8. European Commission. Council Recommendation of 2 December 2003 on cancer screening (2003/878/EC). Official Journal of the European Union. Published December 16, 2003. Available from: <http://eur-lex.europa.eu/lexuriserv/lexuri- Serv.do?uri=OJ:L:2003:327:0034:0038:EN:PDF>. 9. Národný onkologický program Slovenskej republiky Zlepšenie kontroly, prevencie a liečby nádorových ochorení pre všetkých obyvateľov Slovenskej republiky. 2018. Dostupné na: <http://www.rokovania.sk/rokovanie.aspx/bodrokovaniadetail?idmaterial=27662>. 10. Kišš Š a kol. Revízia Výdavkov na zdravotníctvo II. Priebežná správa; 2018. Dostupné na: <https://www.finance. gov.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/revizia-vydavkov/ revizia-vydavkov.html>. 11. Správa komisie európskemu parlamentu, rade, európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov. Vykonávanie oznámenia Komisie z 24. júna 2009 o opatreniach na boj proti rakovine: európske partnerstvo [KOM(2009) 291 v konečnom znení] a druhá správa o vykonávaní odporúčania Rady z 2. decembra 2003 o skríningu rakovi- Onkológia 2019;14(2) www.solen.sk
87 ny (2003/878/ES). 2014. EUR-Lex Access to European Union law. EUR-Lex - 52011DC0681 - EN - EUR-Lex. Dostupné na: <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/en/txt/?uri=ce- LEX:52014DC0584>. Accessed January 10, 2019. 12. Basu P, Ponti A, Anttila A, et al. Status of implementation and organization of cancer screening in The European Union Member States - Summary results from the second European screening report. International Journal of Cancer. 2017;142(1):44-56. 13. Ponti A, Anttila A, Ronco G, et al. Cancer Screening in the European Union. Report on the implementation of Council Recommendation on Cancer Screening. Brussels: European Commission; 2017. Available from: <https://ec.europa.eu/health/sites/health/files/major_chronic_diseases/docs/2017_ cancerscreening_2ndreportimplementation_en.pdf>. 14. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2016 [online]. www.nczisk.sk. Dostupné na: <http://www.nczisk.sk/statisticke_vystupy/publikacie_statisticke_prehlady/zdravotnicke_rocenky/pages/default.aspx>. 2018. Accessed February 10, 2019. 15. Karsa L, Patnick J, Segnan N. European guidelines for quality assurance in colorectal cancer screening and diagnosis. First Edition Executive summary. Endoscopy. 2012;44(S 03). 16. Malila N, Senore C, Armaroli P. European guidelines for quality assurance in colorectal cancer screening and diagnosis. First Edition Organisation. Endoscopy. 2012;44(S 03):SE31- -SE48. 17. Žitňan Ľ, Májek J, Pekárek B. Skríning kolorektálneho karcinómu pohľad gastroenterológa. Onkológia (Bratisl.), 2015;10(1):33-35. 18. Hrčka R, Hlavatý T. Štandardný postup pre výkon prevencie populačného skríningu Kolorektálneho karcinómu. 2019 [online]. Dostupné na: <https://drive.google.com/drive/folders/127gwen558il- HQEb7uHjdUT-YE9y4Y9r0>. 19. Cancer statistics. Cancer statistics Statistics Explained. Available from: <http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/cancer_statistics>. Accessed March 17, 2019. 20. Dimitrova N, Parkinson ZS, Bramesfeld A, et al. European Breast Guidelines Report (online)-ecibc.https://ec.europa.eu/jrc/en. Technical report by the Joint Research Centre, the European Commission s science and knowledge service. Available from: <http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/jrc104007/european%20breast%20guidelines%20report%20(online)%20(non-secured).pdf>. Published 2016. Accessed March 17, 2019. 21. Osifová O. Skríningové vyšetrenie prsníkov žien na Slovensku ako výzva. Onkológia (Bratisl.), 2014;9(3):152-155. 22. Horváthová M, Lehotská V, Nikodémová D, et al. Štandardný postup na vykonávanie lekárskeho ožiarenia a na výkone prevencie - skríningová mamografia. 2019. [online]. Dostupné na: <https://drive.google.com/drive/folders/127gwen558il- HQEb7uHjdUT-YE9y4Y9r0>. 23. Slovakia-GLOBOCAN. Globocan 2018. Available from: <http://gco.iarc.fr/today/data/factsheets/populations/703- -slovakia-fact-sheets.pdf>. Published January 2019. Accessed March 10, 2019. 24. Diaz M, Moriña D, Rodríguez-Salés V, et al. Moving towards an organized cervical cancer screening: costs and impact. European Journal of Public Health. 2018. Published online 2018 Apr 18. doi:10.1093/eurpub/cky061. 25. Cuschieri K, Ronco G, Lorincz A, et al. Eurogin roadmap 2017: Triage strategies for the management of HPV-positive women in cervical screening programs. International Journal of Cancer. 2018;143(4):735-745. 26. Sadovský O. Skríning rakoviny krčka maternice na Slovensku. Onkológia (Bratisl.), 2014;9(3):144-148. 27. Rozpočet verejnej správy na roky 2019-2021. Dostupné na: <https://www.finance.gov.sk/sk/financie/verejne-financie/rozpocet-verejnej-spravy/>. Doc. PhDr. Daniela Kállayová, PhD., MPH Katedra verejného zdravotníctva, FZaSP, TU Univerzitné námestie 1, 918 43 Trnava daniela.kallayova@truni.sk