Číslo súťažiaceho: Dátum: BIOLOGICKÁ OLYMPIÁDA 4O. ročník Kategória B - krajské kolo Praktická časť laboratórne úlohy Milí súťažiaci, v tejto časti súťaže budete riešiť dve praktické (laboratórne) úlohy - jednu úlohu z botaniky, druhú zo zoológie. Na vyriešenie každej z nich máte 45 minút. Najskôr si pozorne prečítajte, čo máte robiť, aby ste si vedeli správne zadeliť čas a rozhodnúť sa, ako budete pri riešení postupovať. Všetky pomôcky máte pripravené na stole. V prípade nejasností sa opýtajte asistenta. Ak Vám nestačí miesto, ktoré je na úlohy určené, použite miesto na konci tejto časti. Prajeme Vám veľa úspechov! Slovenská komisia Biologickej olympiády
BOTANIKA Téma: Mikroskopické riasy vodného prostredia Úvodné informácie: Riasy ako eukaryotická heterogénna skupina organizmov sa výrazne podieľajú na primárnej produkcii vo vodných ekosystémoch. V potravnom reťazci tvoria bázu kolobehu látok, najmä v podobe fytoplanktónu. Mnohé druhy rias sa využívajú v biotechnológiach na produkciu rôznych bioaktívnych látok významných predovšetkým v medicíne a vo farmaceutickom priemysle. Okrem iného sú to spoľahlivé bioindikátory čistoty vôd. V tejto úlohe budete mať možnosť sledovať mikroskopické riasy rozsievky z dna vodných zdrojov. Úloha: Rozsievky z dna nádrží a vodných tokov Materiál: plastové vzorkovnice (100 ml) so vzorkami z dna nádrže alebo vodného toku Pomôcky: pipeta, filtračný papier, čierny tuš, kľúč na určovanie výtrusných rastlín (časť SINICE A RIASY), mikroskop, potreby na mikroskopovanie Postup: A) Príprava preparátov: Pred sebou máte vzorkovnicu so vzorkou z dna nádrže alebo vodného toku. Pipetou odoberte malé množstvo z vrchnej časti sedimentu a preneste kvapku na podložné sklíčko a prikryte krycím sklíčkom. B) Pozorovanie: Všetky (aj predbežné a čiastkové) výsledky svojho pozorovania zaznamenávajte vo forme poznámok; využite voľné miesto v tomto zadaní. Počas pozorovania dodržte poradie nasledujúcich krokov! 1. Pozorujte bez zafarbenia preparát. Preparát preštudujte pri objektívovom zväčšení 10x, zistite pritom, aké typy mikroorganizmov sa vo vzorke vyskytujú, či sa pohybujú rýchlo, pomaly, alebo sú nepohyblivé; či sú ich bunky jednotlivé alebo vytvárajú kolónie. 2. Keď sa v preparáte zorientujete, použite objektívové zväčšenie 40x. Pri ňom prezrite preparát a vyhľadajte rozsievky. 3. Zafarbite preparát: na zvýraznenie slizu, slizových obalov a okrajov kolónií použite čierny tuš. Kvapnite malé množstvo tušu na okraj krycieho sklíčka; nadbytočný tuš odsajte filtračným papierom. Bunky v tušovom pozadí sa javia zreteľnejšie a kontrastnejšie. 4. Čiastkové výsledky, získané z preparátu, sumarizujte: Zakreslite troch rôznych zástupcov rozsievok, ktoré sa vo vzorke nachádzali najčastejšie. Tieto tri mikroorganizmy určite do rodu pomocou determinačného kľúča (prefotené obrazové tabule rozsievok, určujete podľa obrázkov) a opíšte stavbu ich stielky.
Zistenie: Nákresy vašich pozorovaní s opisom. Doplňujúce otázky: 1. Akú zásobnú látku produkujú rozsievky? 2. Aký prvok je najviac obsiahnutý v obaloch, resp. schránkach buniek rozsievok? 3. Prečo sú rozsievky vhodnými indikátormi kvality povrchových vôd? 4. Prečo nemajú rozsievky typickú zelenú farbu ako vlastné zelené riasy?
Téma: Vplyv človeka na vývoj živočíchov ZOOLÓGIA Úloha: Divé a domestikované živočíchy (teoretická úloha) Na úvod: Ľudia dokážu využiť vo svoj prospech a k svojmu úžitku takmer čokoľvek od ničivej sily vetra až po rytmické pohyby vĺn. Zvieratá zaujali ľudskú pozornosť vôbec ako prvé. Zistenie, že sú požívateľné, bolo pre nášho predka zásadné. Avšak stále za nimi behať a zložito ich loviť, vymýšľať komplikované nástrahy a často tiež riskovať vlastné zdravie alebo dokonca život pre neistý výsledok nebolo nášmu predkovi príliš po chuti. Preto vynašiel rôzne ohrady, ploty a chlievy, kam zavrel všetko, čo sa dalo chytiť. Niektoré jedince uhynuli hneď, niektoré neskôr a niekoľko málo živočíchov takéto zaobchádzanie nielenže vydržalo, ale dokonca v týchto podmienkach prosperovali a začali sa rozmnožovať. Postupom času ľudia zistili, že niektoré zvieratá môžu využiť aj inak ako len živú zásobáreň mäsa. Nasledujúce úlohy budú zamerané na zmeny, ktoré živočíchy v priebehu spolužitia s človekom postihli, miesta, kde pôvodní diví predkovia žili a predovšetkým na ľudskú vynaliezavosť. 1. Niektoré voľne žijúce zvieratá žijú samotársky, niektoré naopak v spoločenstvách s viac alebo menej zložitým sociálnym systémom. A) Je jednoduchšie domestikovať sociálne žijúce alebo samotárske zvieratá? Svoju odpoveď zdôvodnite. B) Napíšte jedného domestikovaného zástupcu sociálne žijúcich živočíchov a jedného živočícha pôvodne samotárskeho. sociálne žijúci: samotársky: 2. Človek je jedným z mála organizmov, ktorého areál rozšírenia zahrňuje všetky kontinenty. Takmer na každom kontinente, ktorý človek trvalo osídlil, domestikoval niektoré druhy miestnej fauny. A) K nasledujúcim domácim živočíchom priraďte miesto ich pôvodného výskytu. živočích 1 morča domáce (Cavia aperea f. porcellus) 2 králik domáci (Oryctolagus cuniculus f. domesticus) 3 lama krotká (Lama guanicoe f. glama) 4 gajal (Bos gaurus f. frontalis) kontinent
5 jak domáci (Bos mutus f. grunniensis) 6 byvol domáci (Bubalus arnee f. bubalis) 7 kura domáca (Gallus gallus f. domestica) 8 morka domáca (Meleagris gallopavo f. domestica) 9 perlička domáca (Numida meleagris f. domestica) 10 kačica pižmová (Cairina moschata f. domestica) A H I E C D F B G B) Aj keď sú písmená umiestnené na všetkých kontinentoch, pokiaľ ste na predchádzajúcu otázku odpovedali správne, jedno písmeno ste k žiadnemu živočíchovi nepriradili. Na tomto kontinente nebol totiž žiadny zástupca fauny (aspoň do príchodu európskych kolonizátorov) domestikovaný. O ktorý kontinent sa jedná? 3. Predstavte si dnes už historickú situáciu. Zámožný sedliak chovajúci niekoľko párov koní versus drobný roľník so svojimi dvoma oslami. A) Nevšímajte si rozdielnu prestíž oboch zvierat a uveďte ku každému 3 ich výhody a nevýhody z hľadiska náročnosti chovu a ich použitia. kôň: osol: Človek sa pokúsil výhody oboch vyššie uvedených druhov spojiť, a tak vznikla mulica a mul. B) Uveďte, kto sú rodičia mulice a mula.
C) Ktorý z oboch krížencov dosiahol väčšiu obľubu a prečo? D) Kôň sa pôvodne vyskytoval len v Eurázii, avšak vďaka európskym kolonizátorom sa (aspoň dočasne) dostal na všetky kontinenty (vrátane Antarktídy). Na mnohých miestach však kone chovateľom utiekli a založili tak divo žijúce populácie i v oblastiach, kde sa pôvodne nevyskytovali. Napíšte, ako sa nazývajú divé kone v: Severnej Amerike: Južnej Amerike: E) Ako už bolo uvedené vyššie, kôň sa pôvodne vyskytoval len v Eurázii. Takisto osol, ktorý bol už spomenutý ako jazdecké zviera, sa vyskytoval len v južnej Ázii a vo východnej Afrike. Ľudia v iných oblastiach sveta si však vedeli poradiť a tak okrem koňovitých nepárnokopytníkov boli domestikované aj ďalšie rôzne živočíchy, ktoré boli a väčšinou sú dodnes používané ako jazdecké zvieratá. Uveďte 3 rody živočíchov používaných ako jazdecké zvieratá, ktoré nepatria do radu nepárnokopytníkov. 4. Niektoré zvieratá človek ku domestikácii príliš nenútil, domestikovali sa takpovediac samé (aspoň v počiatočných fázach). Jedným z takýchto zvierat je napr. mačka domáca (Felis silvestris f. catus). A) Uveďte, z akého dôvodu pravdepodobne mačka začala žiť s človekom. B) Kde sa začal proces domestikácie mačky (resp. kde sa mačka k človeku pripojila najprv)? C) Z rovnakého dôvodu, pre ktorý sa mačka pridala ku človeku, človek v iných častiach sveta domestikoval aj iné živočíchy. Napíšte príklad takého živočícha.
5. Domestikácia v určitom zmysle slova nepostihla len vtáky a cicavce. Jej objektom sa stal takisto kapor obyčajný (Cyprinus carpio), ktorý však existuje aj vo svojej pôvodnej divej forme. V akom biotope sa kapor pôvodne vyskytoval (a dodnes vyskytuje)?