EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli XXX C(2013) 924 draft NÁVRH OZNÁMENIA KOMISIE Usmernenia o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na doho

EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli XXX C(2013) 924 draft NÁVRH OZNÁMENIA KOMISIE Usmernenia o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na dohody o transfere technológií

NÁVRH OZNÁMENIA KOMISIE Usmernenia o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na dohody o transfere technológií OBSAH I. ÚVOD... 4 II. VŠEOBECNÉ ZÁSADY... 4 1. Článok 101 a práva duševného vlastníctva... 4 2. Všeobecný rámec pre uplatňovanie článku 101... 6 3. Vymedzenie trhu... 10 4. Rozlišovanie medzi konkurentmi a stranami, ktoré si nekonkurujú... 12 III. UPLATŇOVANIE NARIADENIA TTBER... 15 5. Účinky nariadenia o skupinovej výnimke... 15 6. Rámec pôsobnosti a obdobie platnosti TTBER... 16 2.1. Dohody medzi dvoma zmluvnými stranami... 16 2.2. Dohody o výrobe zmluvných produktov... 16 2.3. Pojem dohôd o transfere technológie... 18 2.4. Obdobie platnosti... 21 2.5. Vzťah k iným nariadeniam o skupinovej výnimke... 21 2.5.1. Nariadenia o skupinových výnimkách pre dohody o špecializácii a dohody o výskume a vývoji... 22 2.5.2. Nariadenie o skupinových výnimkách pre vertikálne dohody... 23 7. Hraničný trhový podiel pri bezpečnom prístave... 24 8. Veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže na základe nariadenia o skupinovej výnimke... 30 4.1. Všeobecné zásady... 30 4.2. Dohody medzi konkurentmi... 31 4.3. Dohody medzi stranami, ktoré si nekonkurujú... 38 9. Vylúčené obmedzenia... 42 10. Odňatie skupinovej výnimky a neuplatňovanie nariadenia o skupinovej výnimke... 46 6.1. Postup pri odňatí výnimky... 46 SK 2 SK

6.2. Neuplatňovanie nariadenia o skupinovej výnimke... 48 IV. UPLATŇOVANIE ČLÁNKU 101 ODS. 1 A ČLÁNKU 101 ODS. 3 MIMO ROZSAHU PÔSOBNOSTI NARIADENIA O SKUPINOVEJ VÝNIMKE... 49 1. Všeobecný rámec analýzy... 49 1.1. Relevantné faktory... 50 1.2. Negatívne účinky reštriktívnych licenčných zmlúv... 52 1.3. Priaznivé účinky reštriktívnych licenčných zmlúv a rámec analýzy takýchto účinkov... 54 2. Uplatňovanie článku 101 na rôzne druhy licenčných obmedzení... 56 2.1. Záväzky v súvislosti s licenčnými poplatkami... 57 2.2. Výhradné licenčné zmluvy a obmedzenia predaja... 58 2.2.1. Výhradné a jedinečné licencie... 59 2.2.2. Obmedzenia predaja... 60 2.3. Obmedzenia produkcie... 62 2.4. Obmedzenia oblasti použitia... 63 2.5. Obmedzenia používania len na vlastnú potrebu... 66 2.6. Viazaný a balíkový predaj licencií... 67 2.7. Záväzky nesúťaženia... 69 3. Dohody o urovnávaní sporov... 71 4. Technologické združenia... 73 4.1. Posúdenie vytvorenia a fungovania technologických združení... 74 Výber a povaha združených technológií... 75 4.2. Posúdenie jednotlivých obmedzení v dohodách medzi združením a nadobúdateľmi licencie na technológie v ňom zahrnuté... 79 SK 3 SK

I. ÚVOD (1) V týchto usmerneniach sa stanovujú zásady hodnotenia dohôd o transfere technológií podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1 (ďalej len článok 101 ). Dohody o transfere technológií sa týkajú udeľovania licencií na technológie, pri ktorých poskytovateľ licencie dovolí nadobúdateľovi licencie využívať licencovanú technológiu na výrobu tovarov alebo poskytovanie služieb, ako sú vymedzené v článku 2 nariadenia Komisie (EÚ) č. [ ]/2014 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie dohôd o transfere technológií (ďalej len nariadenie TTBER ) 2. (2) Účelom týchto usmernení je poskytnúť usmernenie v súvislosti s uplatňovaním nariadenia TTBER, ako aj s uplatňovaním článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ZFEÚ ) na dohody o transfere technológií, ktoré nepatria do rámca pôsobnosti nariadenia TTBER. Nariadením TTBER a týmito usmerneniami nie je dotknuté možné súbežné uplatňovanie článku 102 ZFEÚ na licenčné zmluvy 3. (3) Normy stanovené v týchto usmerneniach sa musia uplatňovať z hľadiska špecifických okolností každého prípadu. Vylučuje to mechanické uplatňovanie. Každý prípad sa musí hodnotiť na základe jemu vlastných skutočností a tieto usmernenia sa musia uplatňovať primerane a pružne. Uvádzané príklady slúžia len na ilustráciu a nepovažujú sa za vyčerpávajúce príklady. (4) Tieto usmernenia sa uplatňujú bez toho, aby bol dotknutý výklad článku 101 a nariadenia TTBER, ktorý môže byť poskytnutý Súdnym dvorom a Všeobecným súdom. II. VŠEOBECNÉ ZÁSADY 1. ČLÁNOK 101 A PRÁVA DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA (5) Cieľom článku 101 ako celku je chrániť hospodársku súťaž na trhu s cieľom podporiť blaho spotrebiteľov a efektívne rozdeľovanie zdrojov. Článkom 101 ods. 1 sa zakazujú všetky dohody a zosúladené postupy medzi podnikmi a rozhodnutia združení podnikov 4, ktoré môžu vplývať na obchod medzi členskými štátmi 5 a 1 2 3 4 S účinnosťou od 1. decembra 2009 sa články 81 a 82 Zmluvy o ES stali článkom 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ZFEÚ ). V obidvoch prípadoch sú články v podstate totožné. Na účely týchto usmernení by sa odkazy na články 101 a 102 ZFEÚ mali v prípade potreby chápať ako odkazy na články 81 a 82 Zmluvy o ES. ZFEÚ zaviedla aj určité zmeny v terminológii, ako je nahradenie pojmu Spoločenstvo pojmom Únia a pojmu spoločný trh pojmom vnútorný trh. V týchto usmerneniach sa bude používať terminológia uvádzaná v ZFEÚ. Ú. v. EÚ L [ ]. Nariadením TTBER sa nahrádza nariadenie Komisie (ES) č. 772/2004 z 27. apríla 2004 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 ZFEÚ na kategórie dohôd o transfere technológií (Ú. v. EÚ L 123, 27.4.2004, s. 11). Pozri spojené veci C-395/96 P a C-396/96 P, Compagnie Maritime Belge, Zb. 2000, s. I-1365, bod 130, a bod 106 usmernení Komisie o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy, Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004, s. 97. V nasledujúcom texte zahŕňa pojem dohoda zosúladené postupy a rozhodnutia združení podnikov. SK 4 SK

ktorých cieľom alebo účelom je zabrániť hospodárskej súťaži, obmedziť ju alebo ju narušiť 6. Článkom 101 ods. 3 sa stanovuje výnimka z tohto pravidla, podľa ktorej sa môže zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 vyhlásiť za neuplatniteľný v prípade dohôd medzi podnikmi, ktoré prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie produktov alebo podporujú technický alebo ekonomický pokrok a takýmto spôsobom umožňujú spotrebiteľom spravodlivo sa podieľať na výsledných výhodách a ktoré neukladajú obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov, a neumožňujú týmto podnikom eliminovať hospodársku súťaž v súvislosti so značnou časťou predmetných produktov. (6) V právnych predpisoch o duševnom vlastníctve sa udeľujú výhradné práva vlastníkom patentov, autorských práv, práv vyplývajúcich z dizajnov, ochranných známok a ďalších zákonom chránených práv. Vlastník duševného vlastníctva je podľa právnych predpisov o duševnom vlastníctve oprávnený zabrániť neoprávnenému využívaniu svojho duševného vlastníctva a využívať ho okrem iného udelením licencie na toto vlastníctvo tretím stranám. Ak vlastník práva uvedie na trh EHP produkt obsahujúci právo duševného vlastníctva alebo bol takýto produkt uvedený na tento trh s jeho súhlasom, je právo duševného vlastníctva vyčerpané v tom zmysle, že vlastník ho už nemôže využívať na reguláciu predaja produktu 7 (zásada vyčerpania práv v Únii). Vlastník práva nemá podľa právnych predpisov o duševnom vlastníctve právo zabrániť nadobúdateľom licencie alebo kupujúcim predávať takéto produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu 8. Zásada vyčerpania práv v Únii je v súlade so základnou funkciou práv duševného vlastníctva, ktorou je poskytnúť vlastníkovi právo vylúčiť ostatné osoby z využívania jeho duševného vlastníctva bez jeho súhlasu. (7) Skutočnosť, že právne predpisy o duševnom vlastníctve vymedzujú výhradné práva využívania, neznamená, že práva duševného vlastníctva sú vylúčené z uplatňovania právnych predpisov upravujúcich pravidlá hospodárskej súťaže. Najmä články 101 a 102 sú uplatniteľné na dohody, ktorými vlastník udeľuje licenciu inému podniku na využívanie jeho práv duševného vlastníctva 9. Taktiež to neznamená, že existuje vnútorný konflikt medzi právami duševného vlastníctva a pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Obidva tieto právne systémy majú v skutočnosti ten istý základný cieľ, a síce podporovať blaho spotrebiteľa a efektívne rozdeľovanie 5 6 7 8 9 Pozri usmernenia Komisie o pojme ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi obsiahnutom v článkoch 81 a 82 Zmluvy o ES, Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004, s. 81. V nasledujúcom texte pojem obmedzenie zahŕňa aj zabránenie a narušenie hospodárskej súťaže. Táto zásada vyčerpania práv v Únii je napríklad zakotvená v článku 7 ods. 1 smernice 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008, s. 25), v ktorom sa ustanovuje, že ochranná známka neoprávňuje majiteľa, aby zakázal jej používanie na tovary, ktoré boli uvedené na trh v Únii pod touto ochrannou známkou majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom, a v článku 4 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (Ú. v. EÚ L 111, 5.5.2009, s. 16), v ktorom sa ustanovuje, že prvý predaj rozmnoženiny počítačového programu v Únii uskutočnený majiteľom práv alebo s jeho súhlasom vyčerpáva právo na verejné rozširovanie takejto rozmnoženiny v Únii, s výnimkou práva na kontrolu ďalšieho nájmu počítačového programu alebo jeho rozmnoženiny. V tejto súvislosti pozri vec C-128/11, UsedSoft Gmbh/Oracle International Corp., Zb. 2012, s. XXX. Na druhej strane predaj kópií chránených diel nevedie k vyčerpaniu práv na predvádzanie diel, vrátane práv na prenájom; v tejto súvislosti pozri vec 158/86, Warner Brothers a Metronome Video, Zb. 1988, s. 2605, a vec C-61/97, Foreningen af danske videogramdistributører, Zb. 1998, s. I-5171. Pozri napríklad spojené veci 56/64 a 58/64, Consten a Grundig, Zb. 1966, s. 429. SK 5 SK

zdrojov. Inovácia predstavuje podstatný a dynamický prvok otvoreného a konkurenčného trhového hospodárstva. Práva duševného vlastníctva podporujú dynamickú hospodársku súťaž stimulovaním podnikov, aby investovali do rozvíjajúcich sa nových alebo zlepšených produktov a procesov. To isté robí hospodárska súťaž vyvíjaním tlaku na podniky, aby inovovali. Práva duševného vlastníctva, ako aj hospodárska súťaž sú preto potrebné na podporu inovácií a zabezpečenie ich konkurencieschopného využívania. (8) Pri hodnotení licenčných zmlúv podľa článku 101 treba mať na pamäti, že vytváranie práv duševného vlastníctva často znamená značné investície a že si často vyžaduje úsilie spojené s určitým rizikom. Aby sa neznížila dynamická hospodárska súťaž a aby sa zachovali stimuly na inovácie, nesmie byť inovátor neprimerane obmedzený pri využívaní práv duševného vlastníctva, ktoré sa javia ako hodnotné. Z týchto dôvodov by inovátor mal mať zvyčajne možnosť snažiť sa o primeranú odmenu za úspešné projekty, ktorá postačuje na zachovanie investičných stimulov, pričom sa zohľadnia neúspešné projekty. Licencovanie technológií môže byť pre nadobúdateľa licencie takisto spojené s výraznými nenávratnými investíciami do licencovanej technológie a výrobných prostriedkov potrebných na jej využívanie. Článok 101 sa nemôže uplatniť bez zohľadnenia takýchto ex ante investícií zmluvných strán a s tým súvisiacich rizík. Riziko, ktorému zmluvné strany čelia, a nenávratné investície, ktoré musia zrealizovať, môžu preto spôsobiť, že dohoda nebude patriť do rámca pôsobnosti článku 101 ods. 1, respektíve bude spĺňať podmienky článku 101 ods. 3 počas obdobia potrebného na dosiahnutie rentability investícií. (9) Z hodnotenia licenčných zmlúv podľa článku 101 vyplýva, že súčasný analytický rámec je dostatočne pružný na primerané zohľadnenie dynamických aspektov licencovania technológií. Nie je možné predpokladať, že práva duševného vlastníctva a licenčné zmluvy ako také sú dôvodom na vznik obáv v súvislosti s hospodárskou súťažou. Väčšina licenčných zmlúv neobmedzuje hospodársku súťaž a vedie k zvýšeniu efektívnosti hospodárskej súťaže. Licencovanie ako také v skutočnosti podporuje hospodársku súťaž, keďže vedie k šíreniu technológií a podporuje (následné) inovácie. Okrem toho aj licenčné zmluvy, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž, môžu často viesť k zvýšeniu efektívnosti hospodárskej súťaže, ktoré sa musí posúdiť podľa článku 101 ods. 3 a porovnať s negatívnymi účinkami na hospodársku súťaž 10. Veľká väčšina licenčných zmlúv je preto zlučiteľná s článkom 101. 2. VŠEOBECNÝ RÁMEC PRE UPLATŇOVANIE ČLÁNKU 101 (10) Článok 101 ods. 1 zakazuje dohody, ktorých cieľom alebo účinkom je obmedzenie hospodárskej súťaže. Článok 101 ods. 1 sa vzťahuje na obmedzenia hospodárskej súťaže medzi stranami dohody, ako aj na obmedzenia hospodárskej súťaže medzi týmito stranami a tretími stranami. (11) Hodnotenie, či licenčná zmluva obmedzuje hospodársku súťaž, sa musí vykonať v skutočnom kontexte, v ktorom by sa hospodárska súťaž uskutočňovala, ak by 10 Metodika na účely uplatnenia článku 101 ods. 3 ZFEÚ je stanovená v usmerneniach Komisie o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy, ktoré sú citované v poznámke č. 3. SK 6 SK

neexistovala dohoda s jej predpokladanými obmedzeniami 11. Pri vykonaní tohto hodnotenia je potrebné zohľadniť pravdepodobný účinok dohody na hospodársku súťaž medzi rôznymi technológiami (to znamená hospodársku súťaž medzi podnikmi využívajúcimi konkurenčné technológie) a hospodársku súťaž v rámci jednej technológie (to znamená hospodársku súťaž medzi podnikmi využívajúcimi rovnakú technológiu) 12. Článkom 101 ods. 1 sa zakazujú obmedzenia hospodárskej súťaže medzi rôznymi technológiami, ako aj hospodárskej súťaže v rámci jednej technológie. Preto je potrebné zhodnotiť, v akom rozsahu má dohoda vplyv alebo by mohla mať vplyv na tieto dva aspekty hospodárskej súťaže na trhu. (12) Nasledujúce dve otázky predstavujú užitočný rámec na vykonanie tohto hodnotenia. Prvá otázka sa týka vplyvu dohody na hospodársku súťaž medzi rôznymi technológiami, kým druhá otázka sa týka vplyvu dohody na hospodársku súťaž v rámci jednej technológie. Keďže obmedzenia by mohli vplývať súčasne na hospodársku súťaž medzi rôznymi technológiami, ako aj na hospodársku súťaž v rámci jednej technológie, môže byť potrebné analyzovať obmedzenie z týchto dvoch hľadísk skôr, ako bude možné dospieť k záveru, či je hospodárska súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 obmedzená: a) Obmedzuje licenčná zmluva skutočnú alebo potenciálnu hospodársku súťaž, ktorá by existovala bez tejto dohody? Ak áno, táto dohoda môže patriť do pôsobnosti článku 101 ods. 1. Pri posudzovaní tejto otázky je potrebné zohľadniť hospodársku súťaž medzi zmluvnými stranami a hospodársku súťaž s tretími stranami. Ak si napríklad dva podniky so sídlom v rôznych členských štátoch udelia krížovú licenciu na konkurenčné technológie a vzájomne sa zaviažu nepredávať výrobky na domovskom trhu druhej strany, (potenciálna) hospodárska súťaž, ktorá existovala pred touto dohodou, je obmedzená. Podobne, ak poskytovateľ licencie uloží nadobúdateľovi licencie povinnosť nevyužívať konkurenčné technológie a táto povinnosť zabráni prístupu k technológiám tretích strán, skutočná alebo potenciálna hospodárska súťaž, ktorá by existovala v prípade neexistencie tejto dohody, je obmedzená. b) Obmedzí dohoda skutočnú alebo potenciálnu hospodársku súťaž, ktorá by existovala, ak by neexistovali zmluvné obmedzenia? Ak áno, táto dohoda môže patriť do pôsobnosti článku 101 ods. 1. Ak napríklad poskytovateľ licencie obmedzuje nadobúdateľov licencie v účasti na vzájomnej hospodárskej súťaži, je obmedzená (potenciálna) hospodárska súťaž, ktorá by existovala medzi nadobúdateľmi licencie, ak by obmedzenia neexistovali. Medzi takéto obmedzenia patrí vertikálne určenie cien, ako aj obmedzenia predaja medzi nadobúdateľmi licencie na určité územia alebo na určitých zákazníkov. Určité obmedzenia však nemusia v určitých prípadoch patriť do pôsobnosti článku 101 ods. 1, ak je obmedzenie objektívne nevyhnutné pre existenciu dohody toho druhu alebo charakteru 13. Takúto výnimku z uplatňovania článku 101 ods. 1 možno urobiť len na základe objektívnych faktorov existujúcich mimo samotných strán, a nie na základe subjektívnych názorov 11 12 13 Pozri vec 56/65, Société Technique Minière, Zb. 1966, s. 337, a vec C-7/95 P, John Deere, Zb. 1998, s. I-3111, bod 76. V tejto súvislosti pozri napr. rozsudok vo veci Consten a Grundig, poznámka pod čiarou č. 9. Pozri v tejto súvislosti rozsudok vo veci Société Technique Minière, poznámka pod čiarou č. 11, a vo veci 258/78, Nungesser, Zb. 1982, s. 2015. SK 7 SK

a charakteristiky strán. Nejde o to, či by strany v konkrétnej situácii nepristúpili k uzatvoreniu menej reštriktívnej dohody, ale či by vzhľadom na povahu dohody a charakteristiku trhu nebola menej reštriktívna dohoda uzatvorená podnikmi v podobnej situácii 14. Argument, že dodávateľ by v prípade neexistencie obmedzenia pristúpil k vertikálnej integrácii, nie je dostatočný. Rozhodnutia, či uskutočniť, alebo neuskutočniť vertikálnu integráciu, závisia od širokej škály zložitých ekonomických faktorov, z ktorých mnohé sa týkajú vnútorných faktorov príslušného podniku. (13) Pri uplatňovaní analytického rámca stanoveného v predchádzajúcom bode sa musí zohľadniť skutočnosť, že článok 101 ods. 1 rozlišuje medzi dohodami, ktorých cieľom je obmedzenie hospodárskej súťaže, a dohodami, v prípade ktorých obmedzenie hospodárskej súťaže predstavuje ich účinok. Dohoda alebo zmluvné obmedzenie sú zakázané článkom 101 ods. 1 len vtedy, ak je ich účelom alebo účinkom obmedzenie hospodárskej súťaže medzi rôznymi technológiami, respektíve hospodárskej súťaže v rámci jednej technológie. (14) Obmedzenia hospodárskej súťaže na základe účelu sú obmedzenia, ktorých samotná povaha obmedzuje hospodársku súťaž. Sú to obmedzenia, ktoré z hľadiska cieľov pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže majú taký vysoký potenciál negatívnych účinkov na hospodársku súťaž, že nie je potrebné na účely uplatňovania článku 101 ods. 1 dokazovať účinky na trh 15. Okrem toho je nepravdepodobné, že v prípade obmedzení na základe účelu budú splnené podmienky článku 101 ods. 3. Hodnotenie toho, či účelom dohody je, alebo nie je obmedzenie hospodárskej súťaže, sa zakladá na mnohých faktoroch. Medzi tieto faktory patrí najmä obsah dohody a objektívne ciele, ktoré sleduje. Môže byť potrebné skúmať aj kontext, v ktorom sa uplatňuje (má sa uplatňovať), alebo skutočné konanie a správanie sa zmluvných strán na trhu 16. Inými slovami, skôr ako možno dospieť k záveru, či konkrétne obmedzenie predstavuje veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže, môže byť potrebné preskúmať skutočnosti, ktoré podmieňujú dohodu, a konkrétne okolnosti, za ktorých sa vykonáva. Spôsob, akým sa dohoda v skutočnosti vykonáva, môže odhaliť obmedzenie na základe účelu, aj keď formálne dohoda neobsahuje výslovné ustanovenie v tom zmysle. Dôkazy o subjektívnom úmysle zmluvných strán obmedziť hospodársku súťaž predstavujú dôležitý faktor, ale nie nevyhnutnú podmienku. Pokiaľ ide o licenčné zmluvy, Komisia zastáva názor, že obmedzenia uvedené na zozname veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže v článku 4 nariadenia TTBER sú reštriktívne už na základe svojho účelu 17. (15) Ak dohoda neobmedzuje hospodársku súťaž na základe účelu, je potrebné preskúmať, či má obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž. Musia sa zohľadniť 14 15 16 17 Príklady pozri v bodoch (115) (116). V tejto súvislosti pozri napríklad vec C-49/92 P, Anic Partecipazioni, Zb. 1999, s. I-4125, bod 99. Pozri spojené veci 29/83 a 30/83, CRAM a Rheinzink, Zb. 1984, s. 1679, bod 26, a spojené veci 96/82 a ďalšie, ANSEAU-NAVEWA, Zb. 1983, s. 3369, body 23 25. Ďalšie usmernenia, pokiaľ ide o pojem obmedzenia hospodárskej súťaže na základe účelu, je možné získať v usmerneniach Komisie o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy, ktoré sú citované v poznámke č. 3. Pozri aj vec C-209/07 Beef Industry Development Society and Barry Brothers Zb. 2008, s. I 8637, body 21 až 39, vec C-8/08 T-Mobile Netherlands and Others Zb. 2009, s. I-4529, body 31 a 36 až 39, a spojené veci C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P GlaxoSmithKline Services and Others/Komisia a ostatní Zb. 2009, s. I-9291, body 59 až 64. SK 8 SK

skutočné aj potenciálne účinky 18. Inými slovami, musí byť pravdepodobné, že dohoda bude mať na hospodársku súťaž nepriaznivé účinky. Aby licenčné zmluvy mali obmedzujúci účinok na hospodársku súťaž, musia mať taký vplyv na skutočnú alebo potenciálnu hospodársku súťaž, že na relevantnom trhu možno s primeraným stupňom spoľahlivosti očakávať negatívne účinky na ceny, produkciu, inovácie alebo rozmanitosť či kvalitu tovaru a služieb. Pravdepodobné negatívne účinky na hospodársku súťaž musia byť značné 19. Značné nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž sa pravdepodobne prejavia vtedy, keď aspoň jedna zo strán má alebo získa určitý stupeň trhovej sily a dohoda prispieva k vzniku, udržiavaniu alebo zvyšovaniu tejto trhovej sily alebo umožňuje stranám túto trhovú silu využívať. Trhová sila je schopnosť udržiavať ceny nad konkurenčnými úrovňami alebo udržiavať produkciu, pokiaľ ide o množstvá produktov, ich kvalitu a rozmanitosť výrobkov alebo inovácie pod konkurenčnými úrovňami počas nie zanedbateľného obdobia. 20 Veľkosť trhovej sily, ktorá sa obvykle vyžaduje na preukázanie porušenia článku 101 ods. 1, je nižšia, ako veľkosť trhovej sily, ktorá je potrebná na preukázanie dominantného postavenia podľa článku 102 21. (16) Na účely analýzy obmedzení hospodárskej súťaže na základe účinku je obvykle potrebné definovať relevantný trh a preskúmať a zhodnotiť, okrem iného, charakter príslušných produktov a technológií, trhovú pozíciu zmluvných strán, trhovú pozíciu konkurentov, trhovú pozíciu kupujúcich, existenciu potenciálnych konkurentov a úroveň prekážok vstupu na trh. V niektorých prípadoch je však možné dokázať nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž priamo analýzou konania strán dohody na trhu. Niekedy je možné napríklad zistiť, že dohoda viedla k zvýšeniu ceny. (17) Licenčné zmluvy však môžu mať aj výrazný potenciál pozitívnych účinkov na hospodársku súťaž. Veľká väčšina licenčných zmlúv má skutočne pozitívne účinky na hospodársku súťaž. Licenčné zmluvy môžu podporovať inovácie tým, že inovátorom umožňujú pokryť prinajmenšom časť ich nákladov na výskum a vývoj. Licenčné zmluvy vedú aj k šíreniu technológií, čo môže vytvárať hodnoty znižovaním výrobných nákladov nadobúdateľa licencie alebo vytvorením možnosti vyrábať nové alebo lepšie produkty. Zvýšenie efektívnosti na úrovni nadobúdateľa licencie je často dôsledkom spojenia technológie poskytovateľa licencie s výrobnými prostriedkami a technológiami nadobúdateľa licencie. Takáto integrácia vzájomne sa doplňujúcich výrobných prostriedkov a technológií môže viesť k takej konfigurácii nákladov/produkcie, ktorá by inak nebola možná. Spojenie vylepšenej technológie poskytovateľa licencie s efektívnejšími výrobnými a distribučnými prostriedkami nadobúdateľa licencie môže napríklad znížiť výrobné náklady alebo viesť k výrobe produktu vyššej kvality. Licencovanie môže slúžiť účelu podpory hospodárskej súťaže aj odstránením prekážok rozvoja a využívania vlastnej technológie nadobúdateľa licencie. Najmä v sektoroch, kde existuje veľké množstvo patentov, sa 18 19 20 21 Pozri rozsudok vo veci John Deere, [1998] uvedený v poznámke pod čiarou č. 11. Pokyny týkajúce sa otázky značného ovplyvnenia možno nájsť v oznámení Komisie o dohodách menšieho významu, ktoré neobmedzujú významne hospodársku súťaž podľa článku 81 ods. 1 zmluvy (Ú. v. ES C 368, 22.12.2001, s. 13). V uvedenom oznámení sa značné ovplyvnenie definuje negatívne. Dohody, ktoré nepatria do rámca pôsobnosti oznámenia de minimis, nemusia mať nevyhnutne značné obmedzujúce účinky. Potrebné je individuálne hodnotenie. Vec T-321/05 Astra Zeneca/Komisia, Zb. 2010, s. II-2805, bod 267. Usmernenia Komisie o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy, bod 26; citované v poznámke pod čiarou č. 3. SK 9 SK

licencovanie často využíva na zabezpečenie koncepčnej voľnosti, a to odstránením rizika, že by si poskytovateľ licencie uplatňoval nároky z titulu porušenia práv. Ak sa poskytovateľ licencie zaviaže, že svoje práva duševného vlastníctva nebude uplatňovať na účel zamedzenia predaja produktov nadobúdateľa licencie, potom daná dohoda odstraňuje prekážku predaja produktu nadobúdateľa licencie, a tým vo všeobecnosti podporuje hospodársku súťaž. (18) V prípadoch, že licenčná zmluva patrí do pôsobnosti článku 101 ods. 1, sa pozitívne účinky dohody na hospodársku súťaž musia porovnať s obmedzujúcimi účinkami v kontexte článku 101 ods. 3. Ak sú splnené všetky štyri podmienky v článku 101 ods. 3, predmetná reštriktívna licenčná zmluva je platná a vykonateľná bez toho, aby bolo potrebné vopred prijať rozhodnutie v tom zmysle 22. Veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže by pravdepodobne nesplnili podmienky stanovené v článku 101 ods. 3. Takéto dohody vo všeobecnosti nespĺňajú (aspoň) jednu z prvých dvoch podmienok stanovených v článku 101 ods. 3. Zvyčajne nevytvárajú objektívne ekonomické prínosy ani prínosy pre spotrebiteľov. Tieto druhy dohôd ďalej zvyčajne nespĺňajú ani test nevyhnutnosti uvedený v tretej podmienke. Ak napríklad zmluvné strany stanovia pevnú cenu, za ktorú sa produkty vyrábané na základe licencie musia predávať, bude to spravidla viesť k nižšej produkcii, zlému rozdeleniu zdrojov a k vyšším cenám pre spotrebiteľov. Cenové obmedzenie nie je nevyhnutné ani na dosiahnutie možného zvýšenia efektívnosti vyplývajúceho z dostupnosti dvoch technológií pre obe konkurenčné strany. 3. VYMEDZENIE TRHU (19) Prístup Komisie k vymedzeniu relevantného trhu je stanovený v jej usmerneniach o definícii trhu 23. Tieto usmernenia sa zameriavajú len na aspekty vymedzenia trhu, ktoré sú v oblasti licencovania technológií osobitne dôležité. (20) Technológia predstavuje vstup, ktorý je integrovaný buď do produktu, alebo do výrobného procesu. Licencovanie technológií môže preto ovplyvňovať hospodársku súťaž na predchádzajúcich trhoch so vstupmi, ako aj na nadväzujúcich trhoch s hotovými produktmi. Napríklad dohoda medzi dvoma zmluvnými stranami, ktoré predávajú konkurenčné výrobky na nadväzujúcich trhoch a ktoré navyše využívajú krížovú licenciu na technológie súvisiace s predchádzajúcou výrobou týchto výrobkov, môžu obmedziť hospodársku súťaž na príslušnom nadväzujúcom trhu s tovarom alebo so službami. Udelenie krížovej licencie môže obmedzovať aj hospodársku súťaž na predchádzajúcom trhu s technológiami a prípadne aj na iných predchádzajúcich trhoch so vstupmi. Na účely posudzovania vplyvu licenčných zmlúv na hospodársku súťaž preto môže byť potrebné vymedziť relevantné trhy s tovarom, ako aj relevantné trhy s technológiami 24. 22 23 24 Pozri článok 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (ďalej len nariadenie č. 1/2003 ) (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1), naposledy zmeneného a doplneného nariadením Rady č. 1419/2006 z 25. septembra 2006 (Ú. v. EÚ L 269, 28.9.2006, s. 1). Pozri oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže Spoločenstva (Ú. v. ES C 372, 9.12.1997, s. 5). Pozri napríklad rozhodnutie Komisie COMP/M.5675 Syngenta/MONSANTO, v ktorom Komisia analyzuje fúziu dvoch vertikálne integrovaných pestovateľov slnečníc, pričom skúma i) predchádzajúci SK 10 SK

(21) Relevantný trh s produktmi zahŕňa zmluvné produkty (vrátane licencovanej technológie) a produkty, ktoré kupujúci vzhľadom na charakteristické vlastnosti týchto produktov, ich ceny a zamýšľané využitie považujú za navzájom zameniteľné so zmluvným produktmi alebo nimi nahraditeľné. Zmluvné produkty môžu byť súčasťou trhu s konečnými produktmi a/alebo s medziproduktmi. (22) Relevantné trhy s technológiami pozostávajú z licencovanej technológie a jej náhrad, to znamená iných technológií, ktoré nadobúdatelia licencie vzhľadom na charakteristické vlastnosti týchto technológií, licenčné poplatky za ne a na ich zamýšľané použitie považujú za navzájom zameniteľné s licencovanou technológiou alebo ňou nahraditeľné. Najprv je potrebné vybrať si technológiu, ktorú poskytovateľ licencie uviedol na trh, a potom určiť ďalšie technológie, na ktoré by nadobúdatelia licencie mohli prejsť v reakcii na malé, ale trvalé zvýšenie relatívnych cien, to znamená licenčných poplatkov. Alternatívnym prístupom je preskúmať trh s cieľom vyhľadať produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu (porovnaj s bodom 25 týchto usmernení). (23) Pojem relevantný trh použitý v článku 3 nariadenia TTBER a vymedzený v článku 1 ods. 1 písm. m) sa vzťahuje na relevantný trh s produktmi a na relevantný trh s technológiami, ktoré sú vymedzené tak z hľadiska druhu produktov, ako aj z hľadiska geografického. (24) Pojem relevantný geografický trh je vymedzený v článku 1 ods. 1 písm. l) nariadenia TTBER a zahŕňa oblasť, v ktorej sa príslušné podniky zaoberajú ponukou produktov alebo licencií na technológie a dopytom po nich, v ktorej sú podmienky hospodárskej súťaže dostatočne homogénne a ktorú možno vzhľadom na značne odlišné podmienky hospodárskej súťaže od susedných oblastí odlíšiť. Geografický trh relevantného trhu s technológiami sa môže od geografického trhu s relevantným trhom s produktmi líšiť. (25) Po vymedzení relevantných trhov možno rôznym zdrojom hospodárskej súťaže na trhu priradiť trhové podiely, ktoré možno používať na určenie relatívnej sily účastníkov trhu. Pokiaľ ide o trhy s technológiami, jedným zo spôsobov, ako postupovať, je vypočítať trhové podiely na základe podielu každej technológie na celkových príjmoch z licenčných poplatkov, pričom tento podiel predstavuje podiel technológie na trhu, na ktorom boli udelené licencie na súťažiace technológie. Vzhľadom na nedostatok jasných informácií o licenčných poplatkoch atď. to však často býva čisto teoretický, a nie praktický spôsob výpočtu. Iný prístup, ktorý sa používa pri výpočte bezpečného prístavu, ako je uvedené v článku 8 písm. d) nariadenia TTBER, je vypočítať trhové podiely na trhu s technológiami na základe predaja produktov zahŕňajúcich licencovanú technológiu na nadväzujúcich trhoch s produktmi (ďalšie informácie pozri v bode 76 a nasl. týchto usmernení). V jednotlivých prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje bezpečný prístav uvedený v nariadení TTBER, môže byť na účel presnejšieho posúdenia trhovej sily poskytovateľa licencie potrebné (ak je to prakticky realizovateľné) uplatniť obidva trh pre obchodovanie (t. j. výmenu a udeľovanie licencií) s odrodami (s rodičovskými líniami a s hybridmi) a ii) nadväzujúci trh pre obchodné využitie hybridov. V dokumente COMP/M.5406, IPIC/MAN Ferrostaal AG Komisia vymedzila okrem trhu pre výrobu vysokokvalitného melamínu aj predchádzajúci trh s technológiami pre dodávky technológií na výrobu melamínu. Pozri aj COMP/M.269, Shell/Montecatini. SK 11 SK

uvedené prístupy, ako aj zohľadniť iné dostupné faktory, ktoré sú vhodnými ukazovateľmi relatívnej hodnoty dostupných technológií (ďalšie faktory pozri v bode 144 a 146 a nasl. týchto usmernení) 25. (26) Niektoré licenčné zmluvy môžu mať vplyv na hospodársku súťaž v oblasti inovácií. Pri analýze týchto účinkov sa však Komisia zvyčajne obmedzí na preskúmanie vplyvu dohody na hospodársku súťaž v rámci existujúcich trhov s produktmi a technológiami 26. Na hospodársku súťaž na týchto trhoch môžu mať vplyv dohody, ktoré odďaľujú zavedenie vylepšených produktov alebo nových produktov, ktoré časom nahradia existujúce produkty. V takýchto prípadoch predstavuje inovácia zdroj potenciálnej hospodárskej súťaže, ktorý sa musí zohľadniť pri hodnotení vplyvu dohody na trhy s produktmi a na trhy s technológiami. V obmedzenom počte prípadov však môže byť užitočné aj potrebné analyzovať osobitne aj účinky na hospodársku súťaž v oblasti inovácií. To platí najmä vtedy, keď má dohoda vplyv na inovácie zamerané na tvorbu nových produktov a keď možno už v ranej fáze určiť výskumné a vývojové centrá 27. V takýchto prípadoch možno analyzovať, či po uzatvorení dohody zostane dostatočný počet konkurenčných výskumných a vývojových centier potrebných na to, aby sa zachovala efektívna hospodárska súťaž v oblasti inovácií. 4. ROZLIŠOVANIE MEDZI KONKURENTMI A STRANAMI, KTORÉ SI NEKONKURUJÚ (27) Dohody medzi konkurentmi prinášajú vo všeobecnosti väčšie riziko pre hospodársku súťaž ako dohody medzi stranami, ktoré si nekonkurujú. Hospodárska súťaž medzi podnikmi, ktoré používajú rovnakú technológiu (hospodárska súťaž v rámci jednej technológie medzi nadobúdateľmi licencie), však predstavuje dôležitý doplnok hospodárskej súťaže medzi podnikmi, ktoré používajú konkurenčné technológie (hospodárska súťaž medzi rôznymi technológiami). Hospodárska súťaž v rámci jednej technológie môže napríklad viesť k nižším cenám produktov zahŕňajúcich príslušnú technológiu, čo môže priniesť nielen priame a okamžité výhody pre spotrebiteľov týchto produktov, ale aj podnietiť ďalšiu hospodársku súťaž medzi podnikmi, ktoré používajú konkurenčné technológie. V súvislosti s licencovaním sa musí zohľadniť aj skutočnosť, že nadobúdatelia licencie predávajú svoj vlastný produkt. Nejde o ďalší predaj produktu, ktorý dodal iný podnik. Preto tu môže existovať väčší priestor pre diferenciáciu produktov a hospodársku súťaž medzi nadobúdateľmi licencie na základe kvality, ako v prípade vertikálnych dohôd o ďalšom predaji produktov. (28) Na určenie konkurenčného vzťahu medzi zmluvnými stranami je potrebné preskúmať, či by tieto strany boli skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi, ak by dohoda neexistovala. Ak by v prípade neexistencie dohody neboli príslušné strany skutočnými ani potenciálnymi konkurentmi na žiadnom relevantnom trhu ovplyvnenom dohodou, potom sa považujú za strany, ktoré si nekonkurujú. 25 26 27 Pozri aj rozhodnutie Komisie COMP/M.5675 Syngenta/MONSANTO a rozhodnutie COMP/M.5406, IPIC/MAN Ferrostaal AG. Pozri aj body 119 až 122 usmernení o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na dohody o horizontálnej spolupráci (ďalej len horizontálne usmernenia ), Ú. v. EÚ C 11, 14.1.2011, s. 1. Pozri aj bod (144). SK 12 SK

(29) Ak poskytovateľ licencie aj nadobúdateľ licencie pôsobia na tom istom relevantnom trhu s produktmi alebo na tom istom relevantnom trhu s technológiami bez toho, aby jedna alebo obe strany porušovali práva duševného vlastníctva druhej strany, ide o skutočných konkurentov na príslušnom trhu. Zmluvné strany sú skutočnými konkurentmi na trhu s technológiami, ak nadobúdateľ licencie už udeľuje licenciu na svoju technológiu a poskytovateľ licencie vstúpi na trh s technológiami tým, že nadobúdateľovi licencie udelí licenciu na konkurenčnú technológiu. (30) Strany sa považujú za potenciálnych konkurentov na trhu produktov, ak sa pri neexistencii dohody a bez porušenia práva duševného vlastníctva druhej strany 28 možno domnievať, že by realizovali nevyhnutné dodatočné investície pre vstup na príslušný trh v reakcii na malé, ale trvalé zvýšenie cien produktov. Podobne by mal byť vstup na trh posudzovaný realisticky, t. j. na základe faktov týkajúcich sa uvedeného prípadu, a malo by ísť o viac ako len o teoretickú možnosť. Toto je pravdepodobnejšie v prípade, ak potenciálny konkurent disponuje aktívami, ktoré by sa mohli ľahko použiť na vstup na trh bez toho, aby mu vznikli značné nenávratné náklady, alebo ak už vypracoval plány zamerané na vstup na trh. Aby sa vytvoril reálny konkurenčný tlak, musí byť pravdepodobné, že k vstupu na trh dôjde v krátkom období. Primerané je zvyčajne obdobie jedného až dvoch rokov. V jednotlivých prípadoch však možno brať do úvahy dlhšie obdobia. Za pomôcku na určenie dĺžky tohto obdobia možno považovať obdobie, ktoré podniky už pôsobiace na trhu potrebujú na prispôsobenie svojich kapacít. Je napríklad pravdepodobné, že zmluvné strany budú považované za potenciálnych konkurentov na trhu s produktmi, ak nadobúdateľ licencie vyrába na základe svojej vlastnej technológie na jednom geografickom trhu a začína vyrábať na inom geografickom trhu na základe licencovanej konkurenčnej technológie. Za týchto okolností je pravdepodobné, že nadobúdateľ licencie by bol schopný vstúpiť na druhý geografický trh na základe svojej vlastnej technológie, ak by tomuto vstupu nebránili objektívne faktory vrátane existencie blokujúcich práv duševného vlastníctva (pozri bod 33 týchto usmernení). (31) Zmluvné strany sa považujú za potenciálnych konkurentov na trhu s technológiami, na ktorom vlastnia vzájomne nahraditeľné technológie, ak v danom konkrétnom prípade nadobúdateľ licencie síce neudelil licenciu na svoju vlastnú technológiu, ale pravdepodobne by ju udelil v prípade malého, ale trvalého zvýšenia ceny technológií. V prípade trhov s technológiami je vo všeobecnosti ťažšie posúdiť, či sú zmluvné strany potenciálnymi konkurentmi. Z uvedeného dôvodu sa na účely uplatňovania nariadenia TTBER potenciálna hospodárska súťaž na trhu s technológiami neberie do úvahy (pozri bod 71 týchto usmernení) a zmluvné strany sa na účely uplatňovania nariadenia TTBER považujú za strany, ktoré si nekonkurujú. (32) V niektorých prípadoch sa strany môžu stať konkurentmi po uzatvorení dohody, pretože užívateľ licencie vyvinie alebo nadobudne a začne využívať konkurenčnú technológiu. V takýchto prípadoch sa musí zohľadniť, že zmluvné strany neboli konkurentmi v čase uzatvorenia dohody a že dohoda bola uzatvorená v takom kontexte. Komisia sa preto sústredí hlavne na vplyv dohody na schopnosť nadobúdateľa licencie využívať svoju vlastnú (konkurenčnú) technológiu. Predovšetkým treba uviesť, že na takéto dohody sa nebude uplatňovať zoznam veľmi závažných obmedzení vzťahujúcich sa na dohody medzi konkurentmi, s výnimkou 28 Jednosmerné alebo dvojsmerné blokovanie, pozri bod (32)33 týchto usmernení. SK 13 SK

prípadu, ak by sa dohoda následne zmenila alebo doplnila akýmkoľvek zásadným spôsobom potom, ako sa zmluvné strany stali konkurentmi (pozri článok 4 ods. 3 nariadenia TTBER). Podniky, ktoré sú stranou dohody, sa môžu stať konkurentmi aj následne po uzatvorení dohody, ak nadobúdateľ licencie pôsobil na relevantnom trhu, na ktorom sa zmluvný produkt predáva, už pred nadobudnutím licencie, a ak poskytovateľ licencie následne vstúpi na relevantný trh buď na základe licencovanej technológie, alebo novej technológie. Aj v takomto prípade sa na dohodu bude aj naďalej vzťahovať zoznam veľmi závažných obmedzení platný pre dohody medzi stranami, ktoré si nekonkurujú, s výnimkou prípadu, ak by sa dohoda následne akýmkoľvek zásadným spôsobom zmenila alebo doplnila (pozri článok 4 ods. 3 nariadenia TTBER). K zásadným zmenám a doplneniam patrí uzatvorenie novej dohody o transfere technológií medzi zmluvnými stranami týkajúcej sa konkurenčných technológií, ktoré môžu byť použité na výrobu produktov, ktoré konkurujú zmluvným produktom. (33) Ak zmluvné strany vlastnia technológie, pri ktorých je pravdepodobné, že sa budú jednosmerne alebo dvojsmerne blokovať, považujú sa tieto strany za účastníkov na trhu s produktmi, ktorí si nekonkurujú. K jednosmernému blokovaniu dochádza vtedy, keď technológiu nemožno používať bez porušenia práv k ďalšej technológii, alebo ak jedna zmluvná strana nemôže na relevantnom trhu pôsobiť bez porušenia práv iných strán k technológii. Takáto situácia nastane napríklad vtedy, keď sa jeden patent vzťahuje na zlepšenie technológie chránenej iným patentom. V takomto prípade je využívanie patentu na zlepšenie podmienené tým, že vlastník získa licenciu na základný patent. K dvojsmernému blokovaniu dochádza vtedy, keď ani jednu technológiu nemožno využívať bez porušenia práv k druhej technológii a keď si vlastníci preto musia navzájom udeliť licenciu alebo sa vzájomne zrieknuť svojich práv. Pri posudzovaní toho, či blokovanie existuje, bude Komisia vychádzať z objektívnych faktorov, a nie zo subjektívnych názorov zmluvných strán. Obzvlášť presvedčivý dôkaz o existencii blokovania sa vyžaduje v prípade, ak zúčastnené strany môžu mať spoločný záujem tvrdiť, že k blokovaniu dochádza, aby boli uznaní za účastníkov trhu, ktorí si nekonkurujú, napríklad keď sa údajné dvojsmerné blokovanie týka technológií, ktoré sú technologickými náhradami. Medzi relevantné dôkazy patria súdne rozhodnutia vrátane súdnych nariadení a stanoviská nezávislých expertov. V druhom uvedenom prípade bude Komisia najmä pozorne sledovať, ako bol expert vybraný. Pre dokázanie existencie blokovania však môžu byť relevantné aj iné presvedčivé dôkazy vrátane znaleckých posudkov predložených zmluvnými stranami o tom, že majú alebo mali závažné a opodstatnené dôvody domnievať sa, že blokovanie existuje alebo existovalo. (34) V niektorých prípadoch možno takisto dospieť k záveru, že aj keď poskytovateľ licencie a nadobúdateľ licencie vyrábajú konkurenčné produkty, nekonkurujú si na relevantnom trhu s produktmi a na relevantnom trhu s technológiami, lebo licencovaná technológia predstavuje takú radikálnu inováciu, že technológia nadobúdateľa licencie sa stala zastaranou alebo neschopnou konkurencie. V takýchto prípadoch technológia poskytovateľa licencie buď vedie k vytvoreniu nového trhu, alebo k vylúčeniu technológie nadobúdateľa licencie z trhu. V čase, keď sa dohoda uzatvára, však často nemožno dospieť k takémuto záveru. Skutočnosť, že staršia technológia sa stala zastaranou alebo neschopnou konkurencie, je totiž zrejmá zvyčajne až vtedy, keď technológia alebo produkty, ktoré ju zahŕňajú, sú spotrebiteľom dostupné určitý čas. Napríklad v čase, keď bola vyvinutá technológia kompaktných diskov a na trh boli uvedené prehrávače a disky, nebolo jasné, že táto SK 14 SK

nová technológia nahradí technológiu dlhohrajúcich platní. To sa stalo zrejmým až o niekoľko rokov. Strany sa preto budú považovať za konkurentov, ak v čase uzatvorenia dohody nebolo zrejmé, že je technológia nadobúdateľa licencie zastaraná alebo neschopná konkurencie. Vzhľadom na to, že článok 101 ods. 1 a článok 101 ods. 3 sa musia uplatňovať v závislosti od skutočného kontextu, v ktorom sa dohoda vykonáva, je príslušné hodnotenie citlivé na podstatné zmeny skutočností. Ak sa však v neskoršom období technológia nadobúdateľa licencie stane zastaranou alebo neschopnou konkurencie na trhu, vzťah medzi zmluvnými stranami sa prekvalifikuje na vzťah medzi stranami, ktoré si nekonkurujú. III. UPLATŇOVANIE NARIADENIA TTBER 1. ÚČINKY NARIADENIA O SKUPINOVEJ VÝNIMKE (35) Na kategórie dohôd o transfere technológií, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v nariadení TTBER, sa vzťahuje skupinová výnimka z uplatnenia zákazu uvedeného v článku 101 ods. 1. Dohody, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, sú právoplatné a vykonateľné. Takéto dohody môžu byť zakázané len do budúcnosti a len na základe zrušenia skupinovej výnimky Komisiou alebo orgánom hospodárskej súťaže členského štátu. Dohody, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, nemôžu vnútroštátne súdy zakázať podľa článku 101 v rámci súkromnoprávnych sporov. (36) Skupinová výnimka pre určité kategórie dohôd o transfere technológií sa zakladá na predpoklade, že takéto dohody do tej miery, do akej sa na ne vzťahuje pôsobnosť článku 101 ods. 1 spĺňajú štyri podmienky stanovené v článku 101 ods. 3. V rámci toho sa predpokladá, že dohody vedú k ekonomickej efektívnosti, že obmedzenia zakotvené v dohodách sú nevyhnutné na dosiahnutie tejto efektívnosti, že spotrebitelia na príslušných trhoch dostanú spravodlivý podiel zo zvýšenia efektívnosti a že dohody neposkytnú príslušným podnikom možnosť eliminovať hospodársku súťaž v súvislosti s podstatnou časťou príslušných produktov. Hraničný trhový podiel (prahová hodnota trhového podielu článok 3), zoznam veľmi závažných obmedzení (tvrdé obmedzenia článok 4) a vylúčené obmedzenia (článok 5) stanovené v nariadení TTBER majú za cieľ zabezpečiť, aby sa skupinová výnimka vzťahovala len na reštriktívne dohody, pri ktorých možno primerane predpokladať, že spĺňajú štyri podmienky stanovené v článku 101 ods. 3. (37) Ako sa stanovuje v oddiele IV týchto usmernení, mnohé licenčné zmluvy nepatria do pôsobnosti článku 101 ods. 1 buď z dôvodu, že vôbec neobmedzujú hospodársku súťaž, alebo že obmedzenie hospodárskej súťaže nie je značné 29. Ak by takéto dohody predsa len patrili do rámca pôsobnosti nariadenia TTBER, nie je potrebné určiť, či patria do pôsobnosti článku 101 ods. 1 30. (38) Mimo rámca pôsobnosti skupinovej výnimky je dôležité preskúmať, či v konkrétnom prípade dohoda patrí do pôsobnosti článku 101 ods. 1, a ak áno, či sú splnené 29 30 V tejto súvislosti pozri oznámenie o dohodách menšieho významu v poznámke pod čiarou č. 19. V súlade s článkom 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 dohody, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, ale ktoré nie sú zakázané článkom 81, nemožno zakázať podľa vnútroštátnych právnych predpisov o hospodárskej súťaži. SK 15 SK

podmienky stanovené v článku 101 ods. 3. Nemožno predpokladať, že dohody o transfere technológií, ktoré nepatria do pôsobnosti skupinovej výnimky, patria do pôsobnosti článku 101 ods. 1 alebo nespĺňajú podmienky stanovené v článku 101 ods. 3. Najmä samotná skutočnosť, že trhové podiely strán prevyšujú hraničný trhový podiel stanovený v článku 3 nariadenia TTBER, nepredstavuje dostatočný základ pre vyvodenie záveru, že dohoda patrí do pôsobnosti článku 101 ods. 1. Vyžaduje sa individuálne posúdenie pravdepodobných účinkov dohody. Spravidla len v prípade, že dohody obsahujú veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže, možno predpokladať, že sú zakázané na základe článku 101. 2. RÁMEC PÔSOBNOSTI A OBDOBIE PLATNOSTI TTBER 2.1. Dohody medzi dvoma zmluvnými stranami (39) Podľa článku 2 nariadenia TTBER sa toto nariadenie vzťahuje na dohody o transfere technológií medzi dvoma podnikmi. Nariadenie TTBER sa nevzťahuje na dohody o transfere technológií uzatvorené medzi viac ako dvoma podnikmi 31. Rozhodujúcim faktorom z hľadiska rozlišovania medzi dohodami medzi dvoma podnikmi a dohodami medzi viacerými stranami je skutočnosť, či je príslušná dohoda uzatvorená medzi viac ako dvoma podnikmi 32. (40) Dohody uzatvorené medzi dvoma podnikmi patria do rámca pôsobnosti nariadenia TTBER aj v prípade, keď dohoda stanovuje podmienky pre viac ako jednu úroveň obchodu. Nariadenie TTBER sa napríklad uplatňuje na licenčnú zmluvu týkajúcu sa nielen výrobného stupňa, ale aj distribučného stupňa, v ktorej sa stanovujú povinnosti, ktoré nadobúdateľ licencie musí alebo môže uložiť ďalším distribútorom produktov vyrábaných na základe licencie 33. (41) Licenčné zmluvy uzatvorené medzi viac ako dvoma podnikmi často vedú k rovnakým problémom ako licenčné dohody rovnakého charakteru uzatvorené medzi dvoma podnikmi. Komisia bude pri svojom individuálnom posudzovaní licenčných zmlúv, ktoré sú síce rovnakého charakteru ako zmluvy, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, ale sú uzatvorené medzi viac ako dvoma podnikmi, analogicky uplatňovať zásady stanovené v nariadení TTBER. 2.2. Dohody o výrobe zmluvných produktov (42) Z článku 2 vyplýva, že nariadenie TTBER sa na licenčné zmluvy vzťahuje len v prípade, keď sú uzatvorené na účely výroby zmluvných výrobkov, to znamená produktov zahŕňajúcich licencovanú technológiu alebo vyrobených za použitia tejto technológie. Inými slovami, aby sa na licenciu vzťahovalo nariadenie TTBER, musí táto licencia umožňovať nadobúdateľovi licencie a/alebo jeho subdodávateľom využívať licencovanú technológiu na účely výroby tovaru alebo poskytovania služieb 31 32 33 Podľa nariadenia Rady č. 19/65, mimoriadne vydanie Ú. v. ES, séria I 1965-1966, s. 35, Komisia nie je oprávnená uplatňovať skupinovú výnimku na dohody o transfere technológií uzatvorené medzi viac ako dvoma podnikmi. Dohody o vytvorení technologických združení a o udeľovaní licencií technologickými združeniami sa vo všeobecnosti považujú za viacstranné dohody. Ďalšie podrobnosti pozri v bode (208) týchto usmernení. Pozri odôvodnenie 7 nariadenia TTBER aj oddiel 2.5 týchto usmernení. SK 16 SK

(pozri odôvodnenie 7 nariadenia TTBER). Nariadenie TTBER sa nevzťahuje na technologické združenia. Pojem technologické združenia sa vzťahuje na dohody, na základe ktorých sa dve alebo viaceré zmluvné strany dohodnú na združení príslušných technológií a poskytovaní licencií na tieto technológie ako na súbor. Pojem technologické združenia sa vzťahuje aj na dohovory, na základe ktorých sa dva alebo viaceré podniky dohodnú, že poskytnú licenciu tretej strane a oprávnia ju na ďalšie udeľovanie licencie na príslušný súbor technológií. Technologickými združeniami sa zaoberá pododdiel IV.4 týchto usmernení. (43) Nariadenie TTBER sa uplatňuje na licenčné zmluvy, ktoré na účely výroby zmluvných produktov uzatvoril nadobúdateľ licencie a/alebo jeho subdodávatelia. Nariadenie TTBER sa preto neuplatňuje na (tie časti) dohody o transfere technológií, ktoré umožňujú udeľovanie sublicencií. Komisia však bude analogicky uplatňovať zásady stanovené v nariadení TTBER a v týchto usmerneniach aj na rámcové licenčné dohody ( master licensing agreements) medzi poskytovateľom licencie a jej nadobúdateľom. Na dohody medzi nadobúdateľom licencie a nadobúdateľom sublicencie na výrobu zmluvných produktov sa nariadenie TTBER vzťahuje. (44) Pojem zmluvné produkty zahŕňa tovar a služby vyprodukované za použitia licencovanej technológie. Týka sa to aj prípadov, keď sa licencovaná technológia použije vo výrobnom procese a keď je obsiahnutá v samotnom výrobku. V týchto usmerneniach sa pojem produkty zahŕňajúce licencovanú technológiu vzťahuje na obe uvedené situácie. Nariadenie TTBER sa uplatňuje vo všetkých prípadoch, keď je licencia na technológiu udelená na účel produkcie tovaru a poskytovania služieb. V tomto ohľade postačuje, aby sa poskytovateľ licencie zaviazal neuplatňovať svoje práva duševného vlastníctva voči nadobúdateľovi licencie. Podstatou čistej patentovej licencie je v skutočnosti právo pôsobiť v oblasti pôsobnosti výhradného práva udeleného patentom. Z toho vyplýva, že nariadenie TTBER sa vzťahuje aj na takzvané dohody o neuplatnení práva a na dohody o urovnaní sporu, ktorými poskytovateľ licencie povoľuje nadobúdateľovi licencie produkovať v rámci pôsobnosti patentu 34. (45) TTBER sa vzťahuje na subdodávanie, pri ktorom poskytovateľ licencie udelí licenciu na technológiu nadobúdateľovi licencie, ktorý sa zaviaže vyrábať určité produkty na jej základe výhradne pre poskytovateľa licencie. Subdodávateľské vzťahy môžu zahŕňať aj dodávku zariadení poskytovateľom licencie, ktoré sa majú používať pri produkcii tovaru a služieb patriacich do rámca pôsobnosti dohody. Na druhý z uvedených typov subdodávateľských vzťahov, ktorý je súčasťou dohody o transfere technológií, sa nariadenie TTBER vzťahuje len za podmienky, že dodané zariadenie súvisí priamo a výhradne s výrobou zmluvných produktov. Na subdodávateľské vzťahy sa vzťahuje aj oznámenie Komisie z 18. decembra 1978 týkajúce sa vyhodnotenia niektorých subdodávateľských dohôd vo vzťahu k článku 85 ods. 1 Zmluvy o EHS 35. Podľa uvedeného oznámenia, ktoré sa uplatňuje aj naďalej, subdodávateľské zmluvy, na základe ktorých sa subdodávateľ zaväzuje vyrobiť určité produkty výlučne pre dodávateľa, spravidla nepatria do pôsobnosti článku 101 ods. 1. Subdodávateľské zmluvy, na základe ktorých dodávateľ stanovuje cenu transferu zmluvného medziproduktu medzi subdodávateľmi v rámci 34 35 Pozri ďalej bod 9 a nasl. o dohodách o urovnaní sporu a o neuplatnení práva. Ú. v. ES C 1, 3.1.1979, s. 2. SK 17 SK