D E P A R T M E N T O F E C O N O M I C P O L I C Y Faculty of Economics and Management Slovak University of Agriculture in Nitra DOPADY STROPOVANIA PRIAMYCH PLATIEB NA SLOVENSKÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO Jan Pokrivčák Marián Tóth Andrej Svorenčík Martin Búšik DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 Nitra 2018
Dopady stropovania priamych platieb na slovenské poľnohospodárstvo Jan Pokrivčák 1 Marián Tóth 2 Andrej Svorenčík 3 Martin Búšik 3 ABSTRAKT V tejto diskusnej štúdii sa venujeme dopadom možného zastropovania a redukcie priamych platieb na farmu v Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) po roku 2020. S použitím informačných listov fariem Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka za posledný dostupný rok 2016 sa simulujú dopady zastropovania administratívneho stanovenia maximálnej možnej výšky poberania priamych platieb pre jedného poberateľa na úrovni 60 a 100 tisíc EUR a podľa návrhu Európskej komisie z 1. júna 2018, ktorý uvažuje s postupnou redukciou priamych platieb pre poberateľov od 60 tisíc EUR na farmu a so stropom na úrovni 100 tisíc EUR na farmu a zohľadnením osobných nákladov. Simuluje sa dopad stropovania a redukcie priamych platieb bez a so zohľadnením osobných nákladov. Osobné náklady sú ročné náklady farmy na mzdy vrátane odvodov zamestnávateľa. Pri zohľadnení osobných nákladov sa stropujú, resp. redukujú priame platby, od ktorých boli odpočítané osobné náklady, kým bez zohľadnenia osobných nákladov sa stropujú, resp. redukujú čisto len priame platby. Farma, ktorá má vyššie osobné náklady, má pri zohľadnení osobných nákladov aj vyšší strop. To znamená, že stropovanie pre túto farmu začne platiť pri vyššej hodnote ako pre farmu, ktorá má nižšie osobné náklady. Aplikovanie stropu pri zohľadnení osobných nákladov vedie k rozdeleniu fariem na dve skupiny. Prvá skupina sú zastropované farmy, ktorým stropovanie zníži výšku priamych platieb. Druhá skupina sú nezastropované farmy, ktoré stropovanie neovplyvní. Na základe simulovania rôznych úrovní stropovania sme zistili, že zastropované farmy v porovnaní 1 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Slovensko Fakulta ekonomiky a manažmentu, Katedra hospodárskej politiky 2 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Slovensko Fakulta ekonomiky a manažmentu, Katedra financií 3 Inštitút pôdohospodárskej politiky (IPP) pri MPaRV SR Tento working paper bol vypracovaný spolu s Inštitútom pôdohospodárskej politiky (IPP) pri MPaRV SR. 1
DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 s nezastropovanými farmami, pri zohľadnení osobných nákladov, majú nižšiu zamestnanosť na hektár poľnohospodárskej pôdy, nižšiu produkciu na hektár a v niektorých scenároch aj nižší podiel rastlinnej výroby na celkovej produkcii, ale majú vyšší zisk na hektár. Stropovanie so zohľadnením osobných nákladov postihuje farmy, ktoré sú menej aktívne a menej prispievajúce k rozvoju vidieka zamestnanosťou. Ak uvažujeme, podľa návrhu Európskej komisie, že zastropované, resp. redukované priame platby sa použijú na redistributívnu platbu, tak stropovanie povedie k presunu zdrojov od neaktívnych (malo produkujúcich na hektár a s nízkou zamestnanosťou na hektár) veľkých fariem k malým a stredným farmám, pričom veľké aktívne farmy nebudú stropovaním negatívne ovplyvnené. Farmy, ktoré zamestnávajú viac ako 1,9 zamestnanca na 100 hektárov, nebudú podľa návrhu Európskej komisie zastropované bez ohľadu na veľkosť obhospodarovanej plochy. 2
Upozornenie: Materiál prezentuje názory, ktoré nemusia nutne odzrkadľovať oficiálne názory Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. 3
DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 1. História priamych platieb, stropovania a degresivity Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) Európskej únie (EÚ) vznikla v roku 1962. Ciele SPP boli stanovené v Rímskych dohodách podpísaných v roku 1957 (Článok 39(1) Zmluvy o fungovaní Európskej únie): Zvýšiť poľnohospodársku produktivitu prostredníctvom podpory technického pokroku a zabezpečením racionálneho rozvoja produkcie s optimálnym využívaním výrobných faktorov, hlavne práce, Zabezpečiť spravodlivý životný štandard pre poľnohospodársku komunitu, zvlášť zvyšovaním príjmov osôb pracujúcich v poľnohospodárstve, Stabilizovať trhy, Zabezpečiť dostatočné dodávky potravín, Zabezpečiť, aby dodávky potravín dosiahli spotrebiteľov pri rozumných cenách. Cenová podpora sa stala hlavným nástrojom spoločnej poľnohospodárskej politiky. Na domácom trhu sa stanovili intervenčné ceny nad úrovňou svetových trhových cien. Vyššie domáce ceny viedli k nárastu produkcie. Dovoz zo svetových trhov bol obmedzovaný ochranárskymi opatreniami na hraniciach (dovozné clá a kvóty) a prípadné domáce prebytky sa exportovali s použitím exportných dotácií (Tracy, 1982). Cenová podpora mala pozitívny vplyv na domácu poľnohospodársku produkciu aj sebestačnosť v potravinách, ale negatívny dopad na domácu spotrebu a rozpočtové výdavky na skladovanie a export prebytkov na svetové trhy s použitím exportných dotácií. Cenová podpora viedla k deformácií svetových trhov a poklesu svetových cien poľnohospodárskych komodít (Moyer and Josling, 1990). McSharryho reforma z roku 1992 reagovala na interné a externé tlaky na zmenu SPP (Moyer and Josling, 2002, Swinbank, 1992). Podstatou reformy bolo zníženie cenovej podpory a kompenzovanie strát farmárov prostredníctvom viazaných kompenzačných platieb 2. Kompenzácia strát sa realizovala na základe historickej úrovne produkcie, čo spôsobilo rozdielne platby na hektár medzi farmami v rámci členských štátov ako aj medzi členskými štátmi. Farmy, resp. členské štáty, ktoré mali v referenčnom období vyššiu produktivitu na plochu alebo na zviera, získali vyššie kompenzačné platby. McSharryho reforma znížila intervenčné ceny obilnín o 30 percent, intervenčné ceny hovädzieho mäsa o 15 percent a mierne sa znížili aj intervenčné ceny mlieka a mliečnych produktov. Kompenzácia väčším farmám bola podmienená vyňatím časti pôdy z produkcie (tzv. set aside). Navyše McSharryho reforma zaviedla opatrenia, ktoré vytvorili zárodok 2. piliera SPP, súčasného Programu rozvoja vidieka. Šlo o zavedenie podpory skoršieho odchodu do dôchodku, zalesňovania poľnohospodárskej pôdy a vytvorenie agro-environmentálnej dotačnej schémy. 2 Viazané platby (tzv. coupled payments) závisia od úrovne produkcie. Čím vyššia produkcia, tým vyššie sú aj platby. Pri oddelených platbách výška platby nezávisí od výšky produkcie. 4
Agenda 2000, dohodnutá na berlínskom summite Európskej rady v marci 1999, pokračovala v McSharryho reforme (European Council, 1999). Intervenčné ceny obilnín sa znížili o 15 percent, mlieka a mliečnych výrobkov o 15 percent a intervenčné ceny hovädzieho a teľacieho mäsa o 20 percent. Pokles intervenčných cien bol čiastočne kompenzovaný zvyšovaním viazaných priamych platieb. Súčasťou Agendy 2000 bola aj dobrovoľná modulácia (zníženie) priamych platieb farmárom na základe parametrov ako zamestnanosť na farme, celkový blahobyt farmy alebo množstvá získaných priamych platieb. Znížené priame platby sa presunuli do druhého piliera a ostali tak v členskom štáte. Agenda 2000 vytvorila podmienky na rozšírenie EÚ o členské štáty zo strednej a východnej Európy a vytvorila pre tieto krajiny program SAPARD, z ktorého sa financovali investície na farmách a v potravinárskom priemysle ako aj investície do veterinárnych kontrol a do diverzifikácie ekonomických aktivít na vidieku. Agenda 2000 taktiež zaviedla súčasnú dvoj-pilierovú štruktúru SPP (1. pilier príjmová a trhová politika a 2. pilier rozvoj vidieka) (European Council, 1999). Fischlerova reforma (Council of the European Union, 2003), známa aj ako strednodobá revízia SPP, oddelila priame platby od produkcie (tzv. decoupling) prostredníctvom jednotnej platby na farmu (Single Payment Scheme). Existujúce rozdiely v kompenzačných platbách na plochu a na zvieratá sa ďalej premietli do rozdielov v platbách na farmu. V krajinách strednej a východnej Európy sa oddelené priame platby realizovali prostredníctvom jednotnej platby na plochu (Single Area Payment Scheme SAPS), čo je paušálna platba na hektár poľnohospodárskej pôdy. Výpočet SAPS bol založený na priemerných úrodách poľnohospodárskych komodít v referenčnom historickom období, čím vznikli rozdiely v platbách na hektár medzi členskými štátmi, ktoré odzrkadľovali rozdiely medzi referenčnými úrodami v členských štátoch. Priame platby v nových krajinách EÚ sa zavádzali postupne z rozpočtu EÚ, ale národné štáty mali možnosť doplatiť priame platby z národných zdrojov. Vyplácanie priamych platieb sa podmienilo rešpektovaním environmentálnych štandardov, potravinovej bezpečnosti, zdravia zvierat a rastlín ako aj požiadaviek udržiavať pôdu v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave (tzv. krížové plnenie). Fischlerova reforma pokračovala v aplikovaní redukcie priamych platieb pre väčšie farmy (poberajúce priame platby nad úrovňou 5 000 EUR ročne), ktoré sa presunuli na financovanie rozvoja vidieka. Priame platby sa redukovali väčším farmám o 3 percentá v roku 2005, o 4 percentá v roku 2006 a o 5 percent od roku 2007. Na úrovni členských štátov ostala možnosť časť priamych platieb viazať na produkciu, čo mnohé členské štáty aj využívali. Cenová podpora bola ďalej znížená, hlavne pre mlieko a mliečne výrobky. Viac zdrojov sa venovalo na rozvoj vidieka. Zdravotná prehliadka SPP (Health Check) sa realizovala v roku 2008 (Council of the European Union, 2008). V rámci tejto reformy sa odstránili ďalšie viazané platby, ktoré dovtedy nezrušila Fischlerova reforma, zrušil sa spomínaný set aside, postupne sa začali navyšovať kvóty na mlieko s cieľom ich úplne eliminovať v roku 2015, upravili sa trhové intervencie a zvýšila sa podpora pre niektoré citlivé komodity. Modulácia redukcia priamych platieb sa postupne do roku 2012 zvýšila z 5 percent na 10 percent, čo malo vplyv hlavne na veľké farmy, ktoré prišli o časť priamych platieb. Reforma SPP 2014-2020 viedla k internej (v rámci členských štátov) aj externej (medzi členskými štátmi) konvergencii priamych platieb (European Parliament and Council, 2013). 5
6 DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 Naviac priame platby sa stali flexibilnejším nástrojom a 30 percent priamych platieb sa podmienilo aktivitami prospešnými pre životné prostredie (greening). Zaviedla sa aj väčšia flexibilita medzi 1. a 2. pilierom SPP. Vo vzťahu k stropovaniu alebo degresivite priamych platieb, si členské štáty mohli vybrať minimálne 5 percentnú degresivitu (redukciu o 5 percent) pre platby nad 150 000 EUR, alebo redistributívnu platbu 5 percent z národnej obálky pre priame platby, čo by prerozdelilo časť priamych platieb od veľkých k malým farmám. Slovensko si vybralo 5 percentnú degresivitu. V Tabuľke 1 uvádzame rozhodnutia členských štátov ohľadom stropovania a degresivity priamych platieb v programovacom období 2014 2020. Oznámenie Európskej komisie (Commission, 2017) o SPP uvádza, že priame platby na plochu budú základom spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ aj po roku 2020. Oznámenie taktiež uvádza, že priame platby majú byť rozdelené spravodlivejšie a cielenejšie. To sa má dosiahnuť stropovaním s možnosťou zohľadnenia miezd, degresivitou priamych platieb, redistributívnou platbou ako aj lepším cielením priamych platieb na aktívnych farmárov. Kým predbežná uniknutá verzia Oznámenia obsahovala konkrétny návrh stropovania na úrovni 60 000 až 100 000 EUR, oficiálna verzia Oznámenia už neobsahovala nijaké konkrétne parametre stropovania. Legislatívny návrh Európskej komisie z 1.6.2018 uvádza, že členské štáty znížia ročné priame platby prevyšujúce sumu 60 000 EUR na poľnohospodársky podnik nasledovne: - o 25 percent sumu priamych platieb medzi 60 000 EUR a 75 000 EUR, - o 50 percent sumu priamych platieb medzi 75 000 EUR a 90 000 EUR, - o 75 percent sumu priamych platieb medzi 90 000 EUR a 100 000 EUR, - o 100 percent sumu priamych platieb nad 100 000 EUR. Pred aplikáciou znižovania priamych platieb členské štáty odpočítajú od hodnoty priamych platieb osobné náklady (náklady na mzdy a odvody). Parametre stropovania priamych platieb a znižovania priamych platieb pre veľkých recipientov v súčasnosti nie sú známe s istotou, keďže legislatívny návrh Európskej komisie môže Európsky parlament a Rada EÚ upraviť. Je potrebné preto nasimulovať dopady niekoľkých alternatív stropovania 60 a 100 tisíc EUR na poľnohospodársky podnik pri zohľadnení a bez zohľadnenia osobných nákladov ako aj legislatívny návrh Európskej komisie.
Tabuľka 1: Aplikácia redistributívnej platby, stropovania a degresivity v SPP 2014 2020 podľa členských štátov. Zdroj: Európska komisia ČŠ Prvé nárokovateľné hektáre (ha) Redistributívna platba EUR/ha % odviazanýc h platieb Stropovanie/Degresivita Limit (v tis. EUR) Miera (%) BE WL/FL 30 115 17 150/150 100/5 Bulharsko 30 77 7 150/300 5/100 Česko 150 5 Dánsko 150 5 Nemecko 1 30 /30 46 50/30 6,9 Estónsko 150 5 Írsko 150 100 Grécko 150 100 Španielsko 150 100 Francúzsko 52 25 20 Chorvátsko 20 34 10 Taliansko 150/500 50/100 Cyprus 150 5 Lotyšsko 150 5 Litva 30 50 15 Luxembursko 150 5 Maďarsko 150/176 5/100 Malta 150 5 Holandsko 150 5 Rakúsko 150 100 Poľsko 0 3/3 30 0/41 8 150 100 Portugalsko 150 5 Rumunsko 0 5/5 30 5,45 5 Slovinsko 150 5 Slovensko 150 5 Fínsko 150 5 Švédsko 150 5 UK NI/EN 150/150 100/5 SC 150/600 5/100 WA 54 128 150/200/250/300 15/30/55/100 7
DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 2. Dopady stropovania Dopady stropovania závisia od štruktúry fariem, veľkosti národnej obálky (rozpočtu) na priame platby, spôsobu aplikácie SPP na národnej úrovni, štruktúry produkcie ako aj od veľkosti osobných nákladov, a teda aj od mzdovej úrovne v členskom štáte. Európska komisia (2011) vypočítala dopady stropovania návrhu Komisie na SPP 2014-2020 ako podiel zastropovanej sumy z celkových priamych platieb. 3 Výsledky sú uvedené v Tabuľke 2. V celej EÚ by stropovanie uvoľnilo 1,3 percenta priamych platieb, ktoré by stratili veľké farmy a získali by ich programy rozvoja vidieka (Európska komisia, 2011). Tabuľka 2: Dopady stropovania a degresivity v členských štátoch EÚ podľa návrhu Európskej komisie z roku 2011. Členský štát Podiel zastropovanej sumy na priamych platbách Bulharsko 9,8 % Spojené kráľovstvo 5,2 % Grécko 4,0 % Slovensko 3,1 % Rumunsko 2,9 % Maďarsko 2,6 % Španielsko 1,5 % Česko, Litva 0,4 % Nemecko, Dánsko 0,2 % Taliansko, Poľsko, Portugalsko 0,1 % Belgicko, Cyprus, Francúzsko, Estónsko, Írsko, Luxembursko, Lotyšsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Fínsko, Švédsko, Slovinsko 0,0 % Rozdielne dopady stropovania priamych platieb v členských štátoch sú spôsobené rôznymi veľkosťami fariem ako aj rozdielnosťou v mzdových nákladoch na osobu (Sahrbacher et al., 2013). Veľkostná štruktúra fariem tiež ovplyvňuje štruktúru produkcie, čo má vplyv na podiel mzdových nákladov na celkových nákladoch (Ciaian et al. 2002). Priame platby sú vyplácané na plochu (SAPS), takže väčšie farmy získavajú viac priamych platieb ako menšie farmy. Na jednej strane, väčšie farmy využívajú úspory z rozsahu a preto, 3 Pri príprave SPP 2014-2020 Európska komisia navrhla nasledujúcu progresívnu redukciu a stropovanie priamych platieb: - redukcia o pre platby od 150 000 do 200 000 EUR; - redukcia o 4 pre platby od 200 000 do 250 000 EUR; - redukcia o 7 pre platby od 250 000 do 300 000 EUR; - redukcia o 10 pre platby nad 300 000 EUR. Krátené platby mali byť vypočítané po odpočítaní osobných nákladov. Finálna verzia SPP 2014 2020 bola prijatá v inej podobe. 8
môže byť odôvodnené, že nepotrebujú v takom rozsahu priame platby ako menšie farmy. Strop na priame platby, respektíve redukcia platieb pre veľké farmy zlepší rozdelenie priamych platieb medzi farmami. Na druhej strane, stropovanie priamych platieb môže ovplyvniť kapacitu veľkých fariem produkovať, investovať a zamestnávať. Čím je strop na priame platby vyšší, tým menej fariem je ovplyvnených stropovaním. Množstvo fariem ovplyvnených stropovaním klesá, keď sa strop navyšuje o úroveň nákladov na pracovnú silu. Pri zohľadňovaní osobných nákladov, farmy, ktoré zamestnávajú viac pracovníkov sú menej ovplyvnené stropovaním ako rovnako veľké farmy, ktoré zamestnávajú menej pracovníkov. Poľnohospodári sa môžu prispôsobiť stropovaniu delením fariem na menšie jednotky. Dve menšie farmy tak získajú viac priamych platieb ako jedna veľká farma, z ktorej vznikli. Pri nahradení stropu degresívnymi priamymi platbami sa finančná motivácia deliť veľké farmy na menšie znižuje. Rozdelenie výšky vyplatených priamych platieb a počtu fariem v roku 2016 na Slovensku Objem vyplatených priamych platieb v tisíckach EUR Graf 1: Rozdelenie výšky vyplatených priamych platieb a počtu fariem na Slovensku podľa výšky priamych platieb na farmu, 2016. Zdroj: Európska komisia, 2011 Graf 1 znázorňuje fakt, že na Slovensku sa 24,51 % celkových priamych platieb (104,3 mil. EUR) vypláca farmám, ktoré získavajú na farmu viac ako 500 tisíc EUR ročne (v priemere na farmu 740 880 EUR ročne), ďalších okolo 22 % celkových priamych platieb (94,1 mil. EUR) Slovensko vypláca farmám, ktoré získavajú ročne medzi 300 až 500 tisíc EUR na farmu v priemere na farmu 387 259 EUR ročne). Okolo 80 % priamych platieb Slovensko vypláca 9
DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 veľkým farmám, ktoré majú priame platby na farmu väčšie ako 100 tisíc EUR ročne. Údaje pre ostatné štáty EÚ sú v prílohe 3. V porovnaní s inými členskými štátmi je štruktúra fariem na Slovensku, a teda aj štruktúra priamych platieb, dominovaná veľkými farmami. Dvadsať percent najväčších fariem na Slovensku získa až 94 percent všetkých priamych platieb, v Česku 20 percent najväčších fariem získava 89 percent všetkých priamych platieb, kým napríklad v Rakúsku je to 58 percent a v Holandsku 54 percent (Graf 2). 10 Percento celkových priamych platieb vyplatených 20 % najväčších fariem 9 8 7 6 5 4 SK CZ PT EE HU BG RO EU-28 IT LV ES HR CY Graf 2: Percento celkových priamych platieb vyplatených 20 % najväčších fariem v danej krajine, 2016. Zdroj: Európska komisia, 2017 LT DK PL SE MT DE EL SI UK AT BE IE FI FR NL LU 2.1 Scenáre a údaje Simulované je stropovanie na úrovni 60 000 EUR a 100 000 EUR. V každom z týchto scenárov uvažujeme so zahrnutím osobných nákladov a bez zahrnutia osobných nákladov. Taktiež simulujeme stropovanie podľa návrhu Európskej komisie z 1. júna 2018. Osobné náklady sú ročné náklady farmy na mzdy vrátane odvodov zamestnávateľa. Osobné náklady navyšujú strop. Napríklad pri strope 60 000 EUR a pri osobných nákladoch farmy v hodnote 50 000 EUR sa efektívny strop zvýši na hodnotu 110 000 EUR. Farma, ktorá má vyššie osobné náklady, má aj vyšší strop, čo znamená, že stropovanie pre túto farmu začne platiť pri vyššej hodnote ako pre farmu, ktorá má nižšie osobné náklady. Na analýzu dopadov stropovania na slovenské poľnohospodárstvo sme použili dostupnú databázu Informačné listy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Použili sme rok 2016, čo je najaktuálnejší rok v databáze. Priame platby v databáze tvoria stĺpce 4706 (SAPS) a 4706 (greening). Greeningové platby sme zahrnuli do stropovania z dôvodu, že tvoria 10
významnú časť priamych platieb a podporujú príjmy poľnohospodárov, pričom majú relatívne nízky obmedzujúci vplyv na farmy. Osobné náklady tvorí stĺpec 2370 v databáze Informačné listy. Príloha 1 obsahuje výsledky stropovania bez započítania greeningu. Pre potreby simulácie by najpresnejšie bolo použitie dát z databázy vyplatených priamych platieb Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Táto databáza v porovnaní s Informačnými listami je úplná v pokrytí všetkých fariem poberajúcich priame platby. Databáza IACS (Integrovaný administratívny a kontrolný systém) Poľnohospodárskej platobnej agentúry však neobsahuje osobné náklady ani počty zamestnancov. Keďže vyplácanie priamych platieb podľa návrh EK bude od týchto údajov závisieť, bude PPA musieť rozšíriť požadované údaje v žiadostiach o priame platby. Upozorňujeme, že Informačné listy obsahujú okolo 90 percent všetkých veľkých fariem v porovnaní s databázou všetkých priamych platieb, ktoré má Poľnohospodárska platobná agentúra. 2.2 Výsledky stropovania na úrovni 60 tisíc Tabuľka 3 prezentuje výsledky simulovaného stropovania na úrovni 60 tisíc EUR. Redukcia priamych platieb by sa dotkla 1004 subjektov uvedených v databáze Informačné listy za rok 2016. Pri zohľadnení osobných nákladov, čiže navýšení stropu o hodnotu osobných nákladov, by sa redukcia priamych platieb týkala 377 fariem. Celková zastropovaná suma, o ktorú by veľké farmy pri nezarátaní osobných nákladov prišli, by bola 177 miliónov EUR. O túto sumu by sa pravdepodobne navýšili zdroje na podporu Programu rozvoja vidieka. Pri zohľadnení osobných nákladov by zastropovaná suma bolo šesťnásobne nižšia a činila by 30 miliónov EUR. Tabuľka 3: Dopady stropovania priamych platieb (SAPS a GREENING) na úrovni 60 tisíc EUR na farmu s a bez osobných nákladov, 2016, vlastné prepočty. Bez osobných nákladov S osobnými nákladmi Zastropované Nezastropované Zastropované Nezastropované Počet subjektov 1004 377 Priame platby 355 mil. 104 mil. Podiel rastlinnej výroby 66 % 60 % 84 % 61% Produkcia v EUR na ha 832 732 622 954 Zamestnanosť na 100 ha 2,20 2,45 1,03 2,71 Zisk na ha v EUR 42,4 99,8 72,2 45,9 Zastropovaná suma 177 mil. 30 mil. Z tabuľky 3 vyplýva, že pri zohľadnení osobných nákladov štvrtý a piaty stĺpec tabuľky existujú relevantné rozdiely medzi zastropovanými a nezastropovanými farmami. Zastropované farmy farmy, ktorým sa znížia priame platby majú podstatne nižší podiel živočíšnej výroby (18 % verzus 40 %), nižšiu poľnohospodársku produkciu na hektár (622 verzus 954 eur), ako aj nižšiu zamestnanosť na sto hektárov (jeden zamestnanec verzus takmer 11
DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 traja zamestnanci). Dôvodom je fakt, že farmy, ktoré zamestnávajú veľa pracovníkov sa špecializujú viac na produkciu produktov náročných na prácu (živočíšna výroba, špecializovaná rastlinná výroba). Tým farmám sa pri zohľadnení osobných nákladov navyšuje strop na priame platby. Podobné rozdiely medzi zastropovanými a nezastropovanými farmami pri zohľadnení osobných nákladov existujú aj pri strope 100 tisíc EUR. Graf 3 znázorňuje rozdelenie zastropovanej sumy pri strope na priame platby 60 tisíc EUR so zohľadnením priamych platieb a bez zohľadnenia priamych platieb. Pri stropovaní bez zohľadnenia osobných nákladov by bol počet dotknutých fariem podstatne vyšší. Taktiež počet fariem, ktoré by prišli o viac ako 500 tisíc EUR ročne by bol signifikantný (63 fariem). Pri zohľadnení osobných nákladov by o viac ako 500 tisíc EUR prišli štyri farmy a najviac fariem by prišlo o sumu menšiu ako 25 tisíc EUR ročne. 160 140 120 Dopady stropovania priamych platieb na úrovni 60 000 EUR na farmu Počet fariem 100 80 60 40 20 0 Zastropovaná suma v tisíckach EUR Bez zohľadnenia osobných nákladov So zohľadnením osobných nákladov Graf 3: Dopady stropovania priamych platieb (SAPS+GREENING) na úrovni 60 000 EUR na farmu. Zdroj: Informačné listy 2016, vlastné prepočty. 2.3 Výsledky stropovania na úrovni 100 tisíc Tabuľka 4 uvádza výsledky simulovania stropovania na úrovni 100 tisíc EUR. Redukcia priamych platieb by sa bez zohľadnenia osobných nákladov dotkla 793 subjektov v databáze Informačné listy. Pri ich zohľadnení by sa redukcia priamych platieb týkala 213 fariem. Počet zastropovaných subjektov by bol pochopiteľne menší, ako pri stropovaní na úrovni 60 tisíc EUR na farmu. Pri strope na úrovni 100 tisíc EUR by celková zastropovaná suma pri nezohľadnení osobných nákladov bola 141,3 mil. EUR. O tieto peniaze by prišli veľké farmy a naopak by sa o túto sumu pravdepodobne navýšili zdroje na podporu rozvoja vidieka. Pri zohľadnení 12
osobných nákladov by zastropovaná suma činila zhruba 18,5 mil. EUR, čo je len osmina zastropovanej sumy bez zohľadnenia osobných nákladov. Pri stropovaní bez zohľadnenia osobných nákladov nie sú medzi zastropovanými a nezastropovanými farmami rozdiely z hľadiska podielu rastlinnej výroby na celkovej produkcii ani z hľadiska produkcie v EUR na hektár. Taktiež zamestnanosť na sto hektárov je porovnateľná (2,19 verzus 2,4 zamestnanca). Tabuľka 4: Dopady stropovania priamych platieb (SAPS a GREENING) na úrovni 100 tisíc EUR na farmu s a bez osobných nákladov, 2016. Bez osobných nákladov S osobnými nákladmi Zastropované Nezastropované Zastropované Nezastropované Počet subjektov 792 213 Priame platby 329 mil. 74 mil. Podiel rastlinnej výroby 66 % 62% 83 % 63% Produkcia v EUR na ha 836 885 619 906 Zamestnanosť na 100 ha 2,19 2,40 0,93 2,57 Zisk na ha 41,9 87,3 76,5 47,3 Zastropovaná suma 141 mil. 18 mil. Pri aplikácii stropovania bez zohľadnenia osobných nákladov sú stropované a nestropované farmy z hľadiska aktivity až na ziskovosť na hektár podobné. Rozdiely medzi stropovanými a nezastropovanými farmami sa prejavia až pri stropovaní so zohľadnením osobných nákladov. Zohľadnenie osobných nákladov rozdeľuje farmy na menej aktívne a menej prispievajúce k rozvoju vidieka zamestnanosťou (zastropované farmy) a viac aktívne a viac prispievajúce k rozvoju vidieka zamestnanosťou (nezastropované farmy). Pri aplikácii stropovania na úrovni 100 tisíc EUR so zohľadnením osobných nákladov je zamestnanosť na 100 hektárov pri zastropovaných farmách menej ako 1 zamestnanec, zatiaľ čo pri nezastropovaných farmách 2,57 zamestnanca. Podiel rastlinnej výroby pri zastropovaných farmách je až 83 %, zatiaľ čo pri nezastropovaných farmách je podiel 63 %. Nezastropované by boli farmy s podstatne vyšším podielom živočíšnej výroby, ktorá je viac náročná na ľudskú prácu. 13
DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 120 100 Dopady stropovania priamych platieb na úrovni 100 000 EUR na farmu Počet fariem 80 60 40 20 0 Zastropovaná suma v tisíckach EUR Bez zohľadnenia osobných nákladov So zohľadnením osobných nákladov Graf 4: Dopady stropovania priamych platieb (SAPS+GREENING) na úrovni 100 000 EUR na farmu. Zdroj: Informačné listy 2016, vlastné prepočty. Graf 4 znázorňuje dopady stropovania na úrovni 100 tisíc EUR bez a so zohľadnením osobných nákladov z hľadiska počtu fariem a zastropovanej sumy na farmu. Pri stropovaní bez zohľadnenia osobných nákladov by bol počet dotknutých fariem podstatne vyšší. Taktiež počet fariem, ktoré by prišli o viac ako 500 tisíc EUR ročne by bol signifikantný (52 fariem). Pri zohľadnení osobných nákladov by o viac ako 500 tisíc EUR prišla iba jedna farma a najviac fariem by prišlo o sumy menšie ako 25 tisíc EUR, 50 tisíc EUR a 75 tisíc EUR ročne. 2.4 Výsledky stropovania podľa návrhu Európskej komisie Návrh Európskej komisie z 1.6.2018 uvádza systém stropovania od úrovne 60 tisíc EUR do hranice 100 tisíc EUR. Celková hodnota priamych platieb na farmu je pred zastropovaním znížená o: a. reálne vynaložené osobné náklady spojené s poľnohospodárskou aktivitou, b. sumu zodpovedajúcu bežnej mzde v prípade, že poľnohospodár nepoberá plat alebo v prípade, že odmena vyplývajúca z výsledku hospodárenia je nižšia ako priemer. Podľa návrhu by sa mali redukovať všetky priame platby znížené o osobné náklady a to podľa kľúča uvedeného v Tabuľke 5. 14
Tabuľka 5: Redukcie pre hranice priamych platieb podľa návrhu z 1. júna 2018. Suma priamych Percento redukcie platieb v EUR 60 000 75 000 75 000 90 000 5 90 000 100 000 7 nad 100 000 10 Pri aplikácií tohto progresívneho stropovania sa návrh dotkne 280 fariem a uvoľní sa suma zhruba 20 mil. EUR. Táto suma môže byť použitá na presun do druhého piliera alebo na vyplatenie tzv. redistributívnej platby. Nezastropované farmy budú mať zhruba dvojnásobnú produkciu na hektár a výrazne vyššiu zamestnanosť na 100 hektárov oproti zastropovaným. Farma, ktorá zamestnáva viac ako 1,9 zamestnanca na 100 hektárov, nebude zastropovaná bez ohľadu na veľkosť obhospodarovanej plochy. Tabuľka 6: Dopady stropovania priamych platieb (všetkých) podľa návrhu z 1. júna 2018. Zastropované Nezastropované Počet subjektov 280 Priame platby 68 mil. Podiel rastlinnej výroby 67% 66% Produkcia v EUR na ha 532 1007 Zamestnanosť na 100 ha 0,79 3,81 Zastropovaná suma 20 mil. Vyplatenie redistributívnej platby simulujeme na prvých 30 hektárov ako aj na prvých 100 hektárov každej farmy. Pri vyplácaní redistributívnej platby na prvých 30 hektárov, by každá farma získala na prvých 30 hektárov 84,34 EUR na hektár, kým pri vyplácaní redistributívnych platieb na prvých 100 hektárov by každá farma získala 44,54 EUR na hektár na každý z prvých 100 hektárov na farme. Tabuľka 7: Sadzby redistributívnej platby a k nim potrebné sumy na jej vyplatenie. Sadzba RP na prvých 30 ha Sadzba RP na prvých 100 ha Odhad IPP 84,34 44,54 15
DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 3. Závery Priame platby sú hlavným nástrojom podpory poľnohospodárstva v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Podľa oznámenia Európskej komisie si priame platby udržia kľúčovú rolu aj po roku 2020, ale nová SPP ich bude spravodlivejšie rozdeľovať. Použije sa na to stropovanie, redistributívna platba, resp. cielenie priamych platieb na aktívnych farmárov. V tejto diskusnej štúdii sme sa venovali stropovaniu, čiže administratívnemu stanoveniu maximálnej možnej výšky poberania priamych platieb pre jedného poberateľa. Študovali sme dopady stropovania na úrovni 60 a 100 tisíc EUR ako aj a podľa návrhu Európskej komisie z 1. júna 2018, ktorý uvažuje s postupnou redukciou priamych platieb pre poberateľov od 60 tisíc EUR na farmu a so stropom na úrovni 100 tisíc EUR na farmu a zohľadnením osobných nákladov. Slovensko má v porovnaní so zvyškom EÚ relatívne veľké farmy, a preto stropovanie bude mať relevantný dopad na slovenské poľnohospodárstvo. Na Slovensku 94 percent všetkých priamych platieb takmer 400 miliónov EUR ročne získa 20 percent najväčších fariem. Napríklad pri stanovení stropu na úrovni 100 tisíc EUR na farmu, by veľké farmy na Slovensku na základe simulácie dopadu na dátach za rok 2016 prišli o 141 mil. EUR ročne bez zohľadnenia osobných nákladov, ale len o 18,5 mil. EUR pri ich zohľadnení. Prostriedky, o ktoré sa znížia celkové výdavky na priame platby po uplatnení stropovania, budú pravdepodobne presunuté do rozpočtu druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky (program rozvoja vidieka). Tým sa zvýšia zdroje na investovanie do vidieckej infraštruktúry, podpory služieb na vidieku, alebo aj na cielené investície do modernizácie fariem. Tabuľka 8: Dopady stropovania priamych platieb (SAPS a GREENING) na rôznych úrovniach na farmu s a bez osobných nákladov. Zdroj: Informačné listy 2016, vlastné prepočty. Výška stropu na jednu farmu 60 tisíc EUR 100 tisíc EUR Zastropovaná suma bez osobných nákladov Zastropovaná suma so zohľadnením osobných nákladov Návrh komisie z 1. júna 2018 177 mil. EUR 141,3 mil. EUR -------- 30 mil. EUR 18,5 mil. EUR 19,83 mil. EUR Prehľad všetkých výsledkov simulácie na dátach z dostupnej databázy Informačných listov fariem Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka za rok 2016 je v Tabuľke 8. Skutočné zastropované sumy môžu byť o 10 percent vyššie, keďže dostupná databáza Informačných listov obsahuje okolo 90 percent veľkých fariem. Zohľadnenie osobných nákladov výrazne znižuje dopad stropovania na veľké farmy. Zároveň takéto stropovanie zvýhodňuje farmy s väčším počtom alebo lepšie platenými zamestnancami od ostatných fariem. Podľa dát v Informačných listoch tieto farmy na rozdiel od zastropovaných fariem zamestnávajú viacej ľudí, produkujú viacej na hektár poľnohospodárskej pôdy (t.j. majú vyššiu pridanú hodnotu na hektár) a taktiež majú pri niektorých simulovaných scenároch aj väčší podiel živočíšnej výroby. 16
DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 Referencie Ciaian, P.; Pokrivčák, J.; a Drabik, D. (2009). "Transaction costs, product specialisation and farm structure in Central and Eastern Europe," Post-Communist Economies, 21(2), pp. 191-201. European Commission. (2017). Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions. https://ec.europa.eu/agriculture/sites/agriculture/files/future-ofcap/future_of_food_and_farming_communication_en.pdf [navštívené 12.4.2018] Council of the European Union. (2003). CAP Reform Presidency Compromise (in agreement with the Commission), Brussels, June 30, 2002. Council of the European Union. (2008). Council conclusions on the Commission communication "preparing for the "health check" of the cap reform". http://www.eu2008.si/en/news_and_documents/council_conclusions/march/0317_agri.p df [navštívené 12.4.2018] European Council, Presidency Conclusions (1999). http://www.europarl.europa.eu/summits/ber1_en.htm [navštívené 12.4.2018] European Court of Auditors. (2017). Greening: a more complex income support scheme, not yet environmentally effective. Special report. European Parliament. (2013). European Council conclusions on the multiannual financial framework 2014/2020 and the CAP, Directorate General for Internal Policies, Policy Department B: Structural and Cohesion Policies, Agriculture and Rural Development, Note, IP/B/AGRI/NT/2013_4, July. Moyer H. W. a Josling T.E. (1990). Agricultural Policy Reform. Politics and Process in the EC and the USA. New York, London, Toronto, Sydney, Tokyo: Harvester Wheatsheaf. Moyer H. W. a Josling T.E. (2002). Agricultural Policy Reform: Politics and Process in the EC and the USA in the 1990s. Burlington, VT, and Aldershot: Ashgate Publishing. Sahrbacher, A.; Balmann, A.; a Sahrbacher, C. (2015). The Political Economy of Capping Direct Payments: Applications in and implications for Germany. In: Swinnen, J. (ed.): The Political Economy of the 2014-2020 Common Agricultural Policy - an Imperfect Storm, pp. 277-306. Rowman & Littlefield International. Swinbank, A. (1993). CAP Reform 1992. Journal of Common Market Studies, 31, pp. 359-372. Tracy, M. (1982). Agriculture in Western Europe. Challenge and Response. 1880-1980. Second Edition. London, Toronto, Sydney, New York : Granada. 18
Príloha 1. Dopady stropovania bez greeningu Tabuľka 1A: Dopady stropovania priamych platieb (SAPS) na úrovni 60 tisíc EUR na farmu s a bez osobných nákladov, 2016, vlastné prepočty Bez osobných nákladov S osobnými nákladmi Zastropované Nezastropované Zastropované Nezastropované Počet subjektov 852 190 Vyplatené priame platby 336,1 mil. 48,3 mil. Podiel rastlinnej výroby 6 7 87% 62% Produkcia v EUR na ha 844 732 648 895 Zamestnanosť na 100 ha 2,21 2,27 0,74 2,48 Zisk na ha v EUR 43 67 93 47 Zastropovaná suma 106,8 mil. 12,8 mil. Tabuľka 1B: Dopady stropovania priamych platieb (SAPS) na úrovni 100 tisíc EUR na farmu s a bez osobných nákladov, 2016, vlastné prepočty Bez osobných nákladov S osobnými nákladmi Zastropované Nezastropované Zastropované Nezastropované Počet subjektov 629 97 Vyplatené priame platby 296,0 mil. 31,7 mil. Podiel rastlinnej výroby 6 7 88% 63% Produkcia v EUR na ha 865 720 672 881 Zamestnanosť na 100 ha 2,23 2,18 0,61 2,41 Zisk na ha v EUR 44 56 101 48 Zastropovaná suma 77,3 mil. 7,3 mil. 19
DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 Príloha 2: Rozdelenie priamych platieb podľa veľkosti fariem v jednotlivých členských štátoch EÚ 5 4 4 3 v jednotlivých kategóriách (NL) Veľkosť dotácie [tisíc ] 6 v jednotlivých kategóriách (FR) 5 4 Veľkosť dotácie [tisíc ] 20
21
DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 3 v jednotlivých kategóriách (AT) Veľkosť dotácie [tisíc ] v jednotlivých kategóriách (CZ) Veľkosť dotácie [tisíc ] 22
3 v jednotlivých kategóriách (PL) Veľkosť dotácie [tisíc ] 4 4 3 v jednotlivých kategóriách (HU) Veľkosť dotácie [tisíc ] 23
DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 v jednotlivých kategóriách (SK) Veľkosť dotácie [tisíc ] 3 v jednotlivých kategóriách (DE) Veľkosť dotácie [tisíc ] 24
v jednotlivých kategóriách (BE) 5 4 4 3 v jednotlivých kategóriách (BG) 25
DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 3 v jednotlivých kategóriách (DK) - v jednotlivých kategóriách (EE) 26
v jednotlivých kategóriách (IE) 3 v jednotlivých kategóriách (GR) - 27
DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 3 v jednotlivých kategóriách (ES) 5 4 4 3 v jednotlivých kategóriách (HR) 28
v jednotlivých kategóriách (IT) 3 - v jednotlivých kategóriách (CY) 6 5 4-29
DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 6 v jednotlivých kategóriách (LV) 5 4 3 v jednotlivých kategóriách (LT) 30
v jednotlivých kategóriách (LU) 6 5 4 v jednotlivých kategóriách (MT) 8 7 6 5 4 31
DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 6 v jednotlivých kategóriách (PT) 5 4 7 v jednotlivých kategóriách (RO) 6 5 4 32
v jednotlivých kategóriách (SI) 3 v jednotlivých kategóriách (FI) 3 33
34 DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 v jednotlivých kategóriách (SE) 3 v jednotlivých kategóriách (UK) 3 -
v jednotlivých kategóriách (EU28) - 35