EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 17. 6. 2015 COM(2015) 302 final OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii: Päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať {SWD(2015) 121 final} SK SK
Úvod Súčasnou prioritou Európy je podporovať udržateľný rast a investície, a to na spravodlivejšom a prehĺbenejšom trhu. Európa potrebuje rámec pre spravodlivé a efektívne zdaňovanie príjmov právnických osôb na účely rovnomerného rozloženia daňového zaťaženia, podpory udržateľného rastu a investícií, diverzifikácie zdrojov financovania európskeho hospodárstva a posilnenia konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva. Zdaňovanie právnických osôb je dôležitým prvkom spravodlivého a efektívneho daňového systému. Je dôležitým zdrojom príjmov členských štátov a významným faktorom pri ovplyvňovaní podnikateľských rozhodnutí spoločností, napríklad pokiaľ ide o investície a činnosti v oblasti výskumu a vývoja. Súčasné pravidlá zdaňovania právnických osôb už nie sú aktuálne. Príjmy právnických osôb sú zdaňované na vnútroštátnej úrovni, avšak hospodárske prostredie je čoraz globalizovanejšie, mobilnejšie a digitalizovanejšie. Podnikateľské modely a podnikové štruktúry sú zložitejšie, čo uľahčuje presun ziskov. Preto je náročnejšie určiť, ktorá krajina má príjmy nadnárodnej spoločnosti zdaniť. Niektoré spoločnosti túto situáciu využívajú na umelý presun ziskov do jurisdikcií s najnižším zdanením a na minimalizáciu svojich celkových daní. Skutočnosť, že niektoré nadnárodné ziskové spoločnosti zjavne platia veľmi nízke dane v pomere k svojim príjmom, zatiaľ čo na mnohých občanov silno doľahli dôsledky úsilia o fiškálne úpravy, vyvolala nesúhlas verejnosti. Tento pociťovaný nedostatok spravodlivosti ohrozuje spoločenskú zmluvu medzi vládami a ich občanmi a môže mať vplyv aj na celkovú daňovú disciplínu. V snahe lepšie konať proti agresívnemu daňovému plánovaniu je naliehavo potrebné zamerať sa na takéto zneužívanie dane z príjmu právnických osôb a zrevidovať pravidlá zdaňovania, ktoré sa na ne vzťahujú. Zároveň dochádza k situáciám, keď príjem niektorých spoločnosti stále podlieha dvojitému zdaneniu zo strany viac než jedného členského štátu. Zložité a netransparentné daňové pravidlá sú neefektívne a znevýhodňujú malé podniky, ktoré sú oporou európskeho hospodárstva. Tieto pravidlá sú zdrojom neistoty v prípadoch, keď podniky potrebujú pri investovaní právnu istotu. Zvýšenie už teraz vysokého daňového zaťaženia práce obmedzuje rast. Daňové systémy, ktoré uprednostňujú dlhové financovanie pred kapitálovým financovaním, odrádzajú podniky od budovania silnej kapitálovej základne a využívania kapitálových trhov. Súčasná nedostatočná koordinácia zdaňovania právnických osôb medzi členskými štátmi vytvára prekážky pre spoločnosti pôsobiace na jednotnom trhu, keďže sú vystavené 28 rôznym daňovým základom na účely zdaňovania ich príjmu, s čím sú spojené vysoké náklady na dodržiavanie právnych predpisov a administratívna záťaž, čo má negatívny vplyv na európsku hospodársku súťaž. Takáto nedostatočná koordinácia im takisto umožňuje tento nesúlad využívať. Intenzívna konkurencia pre mobilné daňové základy vytvorila nové príležitosti pre subjekty používajúce agresívne daňové plánovanie, zatiaľ čo ostatné spoločnosti sú stále vystavené dvojitému zdaneniu. Komisia 18. marca navrhla balík opatrení s cieľom viac sprehľadniť zdaňovanie právnických osôb v EÚ. V tomto oznámení je načrtnutý komplexnejší európsky prístup k tomuto zdaňovaniu. 2
Výzvy a ciele Historické súvislosti Dnešné systémy zdaňovania príjmov právnických osôb boli z veľkej časti konštruované po skončení prvej svetovej vojny. V tom čase boli nadnárodné podniky zväčša priemyselnými spoločnosťami, ktoré predávali hmotné výrobky. Obchodné modely boli vo veľkej miere decentralizované a výrobné procesy boli jasne rozdelené medzi materskú spoločnosť a dcérske spoločnosti. Zdaňovanie pri zdroji, t. j. keď sa zisky zdaňujú v mieste ich vytvorenia, tak bolo pomerne jednoduché uplatňovať. Na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia daňových príjmov medzi krajiny, s cieľom zároveň zamedziť dvojitému zdaneniu, bolo navrhnuté transferové oceňovanie podľa zásady trhového odstupu. Touto zásadou sa zabezpečilo, aby sa cena vnútroskupinových transakcií zhodovala s porovnateľnými trhovými cenami, čím poskytla jasný spôsob rozdeľovania ziskov v rámci nadnárodnej spoločnosti. Na riešenie cezhraničných sporov v prípade zdaňovania právnických osôb sa ako uprednostňovaný nástroj zvolili dvojstranné zmluvy, a nie viacstranný prístup. Tento medzinárodný rámec pre zdaňovanie právnických osôb fungoval vcelku dobre v ére obmedzenejšej cezhraničnej aktivity a tradičných obchodných modelov. Ako sa hospodárstvo postupne vyvíjalo a dochádzalo ku globalizácii obchodu, začali sa v tomto systéme objavovať trhliny. V EÚ sa diskusie o zdaňovaní právnických osôb začali už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď hospodárska a politická integrácia viedla k intenzívnejšej cezhraničnej aktivite. Problémy, ktoré by mohli brániť rozvoju jednotného trhu, akým je dvojité zdanenie, nabrali na význame. Od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia sa pozornosť zameriavala na zabránenie takýmto daňovým prekážkam a na tento účel bola prijatá smernica o materských a dcérskych spoločnostiach 1 a smernica o výplate úrokov a licenčných poplatkov 2. Už mnoho rokov je za účinný nástroj na riešenie daňovej súťaže na jednotnom trhu považovaný nezáväzný kódex správania pri zdaňovaní podnikov. Keďže sa plánovanie dane z príjmu právnických osôb stalo sofistikovanejším a zvýšili sa konkurenčné sily medzi členskými štátmi, nástroje na zabezpečenie spravodlivej daňovej súťaže v EÚ dosiahli svoj limit. Ekonomické súvislosti Škodlivá súťaž v oblasti daní z príjmov právnických osôb sa stala celosvetovým fenoménom 3. Hybnou silou pre presun podnikových ziskov sú rozdiely v zdaňovaní právnických osôb medzi jednotlivými krajinami. 1 2 3 Smernica Rady č. 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, ktorá bola zrušená smernicou Rady č. 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011. Smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov. Globálny rozmer, ktorý zdôraznila rozsiahla práca v OECD a v G20, je podrobne zdokumentovaný v pracovnom dokumente útvarov Komisie. 3
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Jednotný trh prináša občanom a podnikom jedinečné výhody. Zvýšil životnú úroveň znížením cien a väčším výberom. Podnikom pomohol získať prístup na väčšie trhy, využívať nové zdroje financovania a rozdeľovať svoje činnosti podľa svojich hospodárskych potrieb. Koexistencia 28 rôznych daňových systémov na jednom integrovanom trhu však takisto vyústila do silnej daňovej súťaže medzi členskými štátmi. V dôsledku toho členské štáty postupne znižovali sadzby dane z príjmov právnických osôb s cieľom chrániť svoje daňové základy a prilákať zahraničné priame investície. Graf 1 ukazuje, že všeobecné znižovanie zákonných daňových sadzieb je obzvlášť výrazné v eurozóne a v EÚ ako celku, kde zásady voľného pohybu na jednotnom trhu umožňujú oveľa väčšiu mobilitu daňových základov a ziskov. Graf 1: Zákonné sadzby dane z príjmov právnických osôb, 1995 2014 40,0 35,0 30,0 25,0 20,0 15,0 EÚ-28 EZ-18 OECD-7 BRIC Ako je uvedené v ročnej analýze rastu na rok 2015, rozširovanie daňového základu, zjednodušenie a väčšia transparentnosť môžu pomôcť zvýšiť efektívnosť daňového systému a zlepšiť daňovú disciplínu, ako aj v boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu 4. Väčšina krajín daňový základ skutočne rozšírila, aby aspoň čiastočne kompenzovali nižšie sadzby, avšak mnohé z nich ponúkli cielené režimy alebo záväzné daňové stanoviská, prostredníctvom ktorých sa pri niektorých druhoch príjmov alebo podnikov zaviedli značne nižšie sadzby. Taktiež väčšina systémov dane z príjmu právnických osôb uprednostňuje dlh oproti kapitálu, ktorý im umožňuje odpočet úrokových platieb bez toho, aby podobne zaobchádzali s vlastným kapitálom. To môže viesť k nadmernému spoliehaniu sa na zadlžovanie podnikov, čo by mohlo obmedziť investície. Aj keď sadzby dane z príjmov právnických osôb klesli, zdaňovanie spoločností je naďalej významným zdrojom príjmov pre každý členský štát. V roku 2012 bolo od korporácií v EÚ-27 vybraných v priemere 6,5 % daňových príjmov (2,6 % HDP). 4 COM(2014) 902 final z 28.11.2014, s. 15. 4
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Graf 2: Podiel dane z príjmu právnických osôb na celkových daňových príjmoch v EÚ-27 10 8 6 4 2 0-2 -4-6 rast HDP vážený Napriek stabilite príjmov právnických osôb mnoho faktorov naznačuje, že príjmy zo zdanenia právnických osôb by sa mali namiesto stagnovania v priebehu času zvyšovať. Po prvé, politika rozšírenia daňového základu čiastočne kompenzovala vplyv nižších sadzieb. Po druhé, v posledných rokoch sa zvýšilo získavanie štatútu korporácie, čo viedlo k zvýšeniu celkového základu. Napokon, pomerne nízke úrokové sadzby v posledných rokoch obmedzili odpočítateľnosť úrokov zo základu dane z príjmov právnických osôb, čo takisto malo účinok rozšírenia základu. Tieto účinky nielen vysvetľujú stabilitu daňových príjmov, vyvolávajú však aj otázku, prečo sa podiel podnikových príjmov na celkových príjmoch v priebehu času nezvýšil. Dôvodom môže byť skutočnosť, že niektoré spoločnosti platia oveľa nižšiu než zákonnú daňovú sadzbu, a to aj v dôsledku využívania agresívneho daňového plánovania. Na účely kompenzácie vplyvu nižších sadzieb dane z príjmu právnických osôb a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam právnických osôb niektoré krajiny tiež zvýšili daňové zaťaženie práce a menej mobilných spoločností. To narúša efektívnosť ich daňových systémov, ktoré by podporovali rast. Zvýšené daňové zaťaženie práce odrádza od práce a vytvárania pracovných miest. Vyššie daňové zaťaženie menej mobilných spoločností zvyšuje ich náklady na kapitál a znižuje ich investičnú kapacitu. Navyše podniky, ktoré sa do agresívneho daňového plánovania nemôžu zapojiť alebo ktoré sa doň nezapoja, sú v hospodárskej súťaži v porovnaní s tými, ktorý ho využívajú, znevýhodnené. To sa týka najmä malých a stredných podnikov. Nad rámec príjmových úvah existuje potreba zvážiť makroekonomické dôsledky súčasných rozdielov v daňových systémoch členských štátov v oblasti príjmu právnických osôb pre menovú úniu, ako aj spôsob, akým by sa zdanenie malo začleniť do hlbšej hospodárskej a finančnej integrácie Únie a eurozóny. Pokiaľ ide o zdanenie právnických osôb, z politického hľadiska čelia krajiny dvojitej výzve. Na jednej strane existujú silné požiadavky verejnosti na väčšiu spravodlivosť zdaňovania. Na druhej strane sú členské štáty pod intenzívnym tlakom, aby vytvárali systémy dane z príjmov právnických osôb, ktoré budú príťažlivé pre nadnárodných investorov a ktoré budú medzinárodne konkurencieschopné. V dôsledku toho krajiny naďalej posúvajú hranice toho, čo sa považuje v daňovej súťaži za prijateľné, a to napriek pokusom EÚ a OECD či G20 odstrániť škodlivé daňové režimy. Zatiaľ čo sa spravodlivá daňová súťaž často považuje za prostriedok, ktorý podporuje daňové režimy priaznivé pre investorov, daňové systémy musia takisto zabezpečiť udržateľné príjmy, a to spravodlivým a efektívnym spôsobom. Legitimita daňovej súťaže 5
sa oslabuje, ak sa taká súťaž zneužíva na účely vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam právnických osôb, triešti jednotný trh a bráni spravodlivému a efektívnemu zdaneniu. Je preto potrebný nový prístup s cieľom zabezpečiť, aby zdaňovanie právnických osôb mohlo byť priaznivé pre rast, spravodlivé a transparentné. Na tento účel musí byť rámec pre dane z príjmu právnických osôb vo významnej miere revidovaný. Existujú početné argumenty za reformu rámca pre dane z príjmu právnických osôb v Európe a vyhodnotenie vzájomnej interakcie vnútroštátnych daňových systémov. Prístup EÚ v celosvetovom kontexte Revízia rámca pre daň z príjmu právnických osôb v EÚ tiež poskytne základ pre súdržnejší a konkurencieschopnejší prístup EÚ v celosvetovom kontexte. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pracuje v medzinárodnom meradle na projekte zameranom na narúšanie základu dane a presun ziskov (BEPS), pomocou ktorého sa majú odstrániť medzery uľahčujúce vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a nájsť riešenia pre súčasné daňové problémy vrátane tých, ktoré prináša digitálna ekonomika. Európska únia môže na týchto medzinárodných reformách stavať a musí zvážiť, ako najlepšie začleniť výsledky projektu BEPS na úrovni EÚ 5. Pri vypracúvaní efektívnych riešení je potrebné zohľadniť určité faktory, ktoré sú špecifické pre EÚ. Zahŕňajú jedinečné prvky jednotného trhu a priestoru s jednotnou menou. V zmluve sa vyžaduje dodržiavanie základných slobôd vrátane slobody usadiť sa. Reformy musia byť preto konštruované na mieru, tak aby zohľadňovali situáciu EÚ a vyriešili problém nejednotnosti v rámci celej EÚ. V tomto ohľade má EÚ výhodu v tom, že je schopná zaviesť právne predpisy. Spoločným prístupom EÚ sa posilní jednotný trh ako celok, pričom sa zároveň tento trh ochráni pred narušením základu dane. V riešeniach EÚ s cieľom zaviesť opatrenia projektu BEPS organizácie OECD a ďalšie iniciatívy proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam by sa mal zachovať silný dôraz na zabránenie presunu ziskov vytvorených v EÚ niekde inde, bez toho, aby boli vôbec v EÚ zdanené. Ciele V EÚ je potrebný nový prístup pre zdaňovanie právnických osôb, ktorý dosiahne cieľ spravodlivejšieho a efektívnejšieho zdanenia a ktorým sa účinne zamedzí vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Tento prístup by mal mať tieto ciele: 1. Obnovenie prepojenia medzi zdanením a miestom výkonu hospodárskej činnosti. 2. Zabezpečenie, aby členské štáty vedeli správne vyhodnotiť činnosť spoločností vo svojej jurisdikcii. 3. Vytvorenie konkurencieschopného prostredia pre zdaňovanie príjmov právnických osôb v EÚ, ktoré bude priaznivé pre rast, a to v súlade s odporúčaniami v rámci európskeho semestra. 4. Ochrana jednotného trhu a zabezpečenie silného prístupu EÚ k vonkajším otázkam dane z príjmov právnických osôb vrátane opatrení na zavedenie opatrení projektu BEPS organizácie OECD s cieľom vysporiadať sa s jurisdikciami nespolupracujúcimi v daňových otázkach a zvýšiť daňovú transparentnosť. 5 Pozri prílohu 4 pracovného dokumentu, pokiaľ ide o prepojenia s projektom BEPS organizácie OECD. 6
Päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať V tomto akčnom pláne je uvedený rad opatrení na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov. Sú zamerané na oblasti, v ktorých by konanie EÚ bolo najúčinnejším spôsobom na riešenie problémov v oblasti zdanenia príjmov právnických osôb a na zabránenie konkrétnym typom zneužívania. Patria sem mechanizmy zistené v EÚ a celosvetovo, keďže tieto s najväčšou pravdepodobnosťou vedú k uľahčeniu agresívneho daňového plánovania, ako je transferové oceňovanie, patentové kolónky a dlhy 6. Spoločne tieto opatrenia ponúkajú koordinovanejšie prostredie pre zdanenie príjmu právnických osôb v EÚ, čo by malo viesť k spravodlivejšiemu zdaneniu, stabilnejším príjmom a lepšiemu prostrediu pre podniky. Umožnili by takisto súdržnejší prístup EÚ vo vzťahu k tretím krajinám. 1. SPOLOČNÝ KONSOLIDOVANÝ ZÁKLAD DANE Z PRÍJMOV PRÁVNICKÝCH OSÔB (CCCTB): CELKOVÉ RIEŠENIE PRE PRESUN ZISKOV Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb, ktorý navrhla Komisia v roku 2011, by mohol byť veľmi účinným nástrojom na dosiahnutie cieľov spravodlivejšieho a efektívnejšieho zdanenia. Vo veľkej miere by zlepšil prostredie pre podniky v EÚ. Je jedným z iniciatív Komisie v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti, ktoré sú zamerané na zníženie administratívnej záťaže a zjednodušenie jednotného trhu pre podniky. Prostredníctvom tohto spoločného konsolidovaného základu by sa znížili zložitosti a náklady na dodržiavanie predpisov cezhraničným spoločnostiam, ktoré by sa pri výpočte svojich zdaniteľných príjmov museli riadiť len jedným súborom pravidiel, a nie až 28 rôznymi systémami. Konsolidácia navyše skupinám poskytne významnú výhodu v tom, že budú môcť započítať straty v jednom členskom štáte na zisky v inom. Tento spoločný konsolidovaný základ by zároveň mohol byť veľmi účinný pri riešení presunu ziskov a zneužívania daní z príjmov právnických osôb v EÚ. Odstránil by nesúlad medzi vnútroštátnymi systémami, ktorý subjekty uplatňujúce agresívne daňové plánovanie často využívajú, ako aj možnosť využívať preferenčné režimy na presúvanie ziskov. Manipulácia s transferovým oceňovaním by nebola možná, keďže na vnútroskupinové transakcie by sa neprihliadalo a konsolidovaný zisk skupiny by sa delil podľa určitého vzorca. Spoločný konsolidovaný základ by rovnako mohol byť užitočným nástrojom na riešenie zvýhodňovania dlhu. Okrem toho by priniesol úplnú transparentnosť v prípade skutočnej daňovej sadzby v každej jurisdikcii, čím by sa zúžil priestor pre škodlivú daňovú súťaž. Naviac by členským štátom umožnil používať spoločný prístup voči tretím krajinám a chrániť jednotný trh pred agresívnym daňovým plánovaním. Členské štáty by napríklad mohli jednotne reagovať na ovládané zahraničné spoločnosti, aby im zabránili v presune ziskov do jurisdikcií nespolupracujúcich v daňových otázkach. Vzhľadom na výhody, ktoré tento spoločný konsolidovaný základ ponúka a po zohľadnení pripomienok členských štátov, podnikov a ďalších zainteresovaných strán, sa 6 Pozri prílohu 4 pracovného dokumentu, v ktorej sú uvedené prepojenia s opatreniami a súčasnou činnosťou OECD v rámci projektu BEPS. 7
Komisia rozhodla ho opätovne navrhnúť. Cieľom je posilniť tento spoločný konsolidovaný základ tak, aby sa prostredníctvom neho vyriešili problémy v oblasti zdaňovania právnických osôb. Hlavné zmeny budú tieto: 1.1. Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb bude povinný V existujúcom návrhu je fakultatívny. To znižuje jeho účinnosť ako nástroja na zabránenie presunu ziskov, keďže nadnárodné podniky, ktoré minimalizujú svoje zdaniteľné zisky pomocou agresívneho daňového plánovania, by si tento spoločný konsolidovaný základ pravdepodobne nezvolili. Komisia preto vypracuje návrh, aby bol spoločný konsolidovaný základ povinný, a to aspoň pre nadnárodné podniky. 1.2. Plán postupného zavádzania spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb je veľmi ambicióznou iniciatívou. Z rokovaní v Rade vyplynulo, že nebude prijatý naraz. Náročná diskusia o jeho zložitejších aspektoch brzdí prípadný pokrok v ďalších dôležitých prvkoch návrhu. Komisia sa preto zasadzuje za to, aby sa uplatnil postupný prístup k hľadaniu konsenzu o rôznych prvkoch tohto prístupu. Najťažším aspektom v rámci rokovaní členských štátov o ňom bola konsolidácia. Komisia preto navrhne, aby sa práca na konsolidácii odložila až do schválenia a zavedenia spoločného základu. Hlavný dôraz by mal byť na zabezpečení spoločného základu dane. Komisia preskúma prvky navrhovaného základu, aby v ňom boli premietnuté doterajšie rokovania členských štátov a na zabezpečenie toho, aby prispel k naplneniu programu pre rast a zamestnanosť. Komisia najmä zváži, či sa v súčasnom návrhu ďalej rozvinie priaznivé zaobchádzanie s výdavkami na výskum a vývoj a či sa bude riešiť zvýhodňovanie dlhu podnikov s cieľom posilniť úniu kapitálových trhov. Komisia v budúcom roku predloží nový legislatívny návrh, ktorým sa zodpovedajúcim spôsobom upraví základ, zavedie prvok povinnosti a stanoví postupný prístup k spoločnému konsolidovanému základu dane z príjmov právnických osôb. To bude až do opätovného zavedenia konsolidácie v neskoršej fáze najprv zahŕňať prvok cezhraničného započítania strát. 2. ZABEZPEČENIE ÚČINNÉHO ZDANENIA V MIESTE, KDE BOL VYTVORENÝ ZISK Podniky, ktoré využívajú výhody jednotného trhu a vytvárajú na ňom zisky, by mali platiť daň z týchto ziskov v EÚ v mieste výkonu činnosti. Niektoré spoločnosti však využívajú nesúlad vo vnútroštátnych daňových ustanoveniach na presun ziskov. Tieto zisky presúvajú z miesta, kde boli vytvorené, do členských štátov ponúkajúcich nízke daňové sadzby a preferenčné režimy a do tretích krajín, a to bez prepojenia na miesto, kde bola hodnota vytvorená. Na základe súčasných právnych predpisov o dani z príjmov právnických osôb 7 7 Smernica o materských a dcérskych spoločnostiach a smernica o výplate úrokov a licenčných poplatkov 8
môže byť jednému členskému štátu zamedzené zdaňovať príjem právnických osôb, keď sa tento príjem presunie do iného členského štátu. Existujú dôkazy, že následkom toho niektoré nadnárodné podniky platia extrémne nízku skutočnú daň (resp. vôbec žiadnu) v mieste skutočného výkonu hospodárskej činnosti, aj keď tam vytvárajú značné zisky. Európsky parlament, členské štáty a zainteresované strany intenzívne požadujú vyriešenie tejto otázky a zabezpečenie toho, aby zisky vytvorené v EÚ boli zdaňované v mieste skutočného výkonu činnosti. Toto potvrdzujú prebiehajúce rokovania na medzinárodnej úrovni v rámci projektu BEPS organizácie OECD. 2.1. Priblíženie miesta zdanenia ziskov k miestu ich vytvorenia a zabezpečenie účinného zdanenia ziskov Plnofunkčný spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb by významne prispel k posilneniu prepojenia medzi zdanením a miestom, kde sa zisky vytvárajú. Popri príprave nového návrhu musia pokračovať práce na návrhu, o ktorom v súčasnosti rozhoduje Rada a ktorý je o niektorých medzinárodných aspektoch spoločného základu, ktoré súvisia s projektom BEPS. Sem patrí napríklad úprava vymedzenia pojmu stála prevádzkareň, aby sa spoločnosti nemohli umelo vyhýbať zdaneniu v členskom štáte, v ktorej vykonávajú hospodársku činnosť 8, ako aj zlepšenie pravidiel pre kontrolované zahraničné korporácie 9, ktorými sa zabezpečuje účinné zdanenie ziskov prevedených do krajín s nízkymi alebo žiadnymi daňami. Konsenzus o týchto prvkoch by sa mal v Rade dosiahnuť do 12 mesiacov a mali by sa stať právne záväznými pred dosiahnutím dohody o revidovanom spoločnom konsolidovanom základe. To zabezpečí súdržný prístup EÚ k zavedeniu nových medzinárodných noriem vyplývajúcich z projektu BEPS organizácie OECD, poskytne jednotnosť pre podniky a zabráni roztrieštenému prístupu na jednotnom trhu. S cieľom zabezpečiť spravodlivejšie zdanenie v EÚ naviac existuje rad ďalších opatrení, ktoré možno takisto použiť na obnovenie prepojenia medzi zdanením a miestom výkonu hospodárskej činnosti. Komisia zváži, ako zabezpečiť účinné zdanenie ziskov, pričom zohľadní potrebu konkurencieschopného prostredia pre zdaňovanie príjmov právnických osôb, ktoré bude priaznivé pre rast. S cieľom zabezpečiť dosiahnutie uvedených cieľov Komisia preskúma konkrétne opatrenia, pričom začne napríklad s tými, ktoré sa týkajú kódexu správania pri zdaňovaní podnikov. Komisia odporúča, aby sa kritéria kódexu zmenili, aby skupina pre kódex správania mohla udeliť vysokú prioritu zabezpečeniu účinného zdanenia. Komisia takisto zváži, ako zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ v oblasti zdanenia príjmov právnických osôb zamerané na zamedzenie dvojitému zdaneniu neúmyselne neviedli k dvojitému nezdaneniu. Prebiehajúce prepracovanie smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov je pre Radu prvou príležitosťou konať. Malo by zmeniť právne predpisy tak, aby sa od členských štátov nevyžadovalo udeliť priaznivé zaobchádzanie výplate úrokov a licenčných poplatkov, ak neboli účinne zdanené inde v EÚ. Na základe výsledku tohto rokovania a ako druhý krok by mohla Komisia prepracované znenie 8 Na medzinárodnej úrovni sa pracuje na zmenách vo vymedzení pojmu stála prevádzkareň s cieľom zabrániť umelému vyhýbaniu sa statusu stálej prevádzkarne v súvislosti s BEPS vrátane využívaním dohôd o prostredníkovi a oslobodení určitých činností. 9 Na medzinárodnej úrovni sa pracuje na vyriešení BEPS s využitím pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti. Mnohé krajiny už pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti majú, no tieto pravidlá nie vždy bránia BEPS komplexným spôsobom. 9
smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov zladiť so smernicou o materských a dcérskych spoločnostiach. Konečným účinkom akýchkoľvek takýchto opatrení by mala byť ochrana práv členských štátov na zdanenie príjmov vytvorených na jednotnom trhu a obmedzenie schopnosti niektorých spoločností úplne sa vyhnúť zdaneniu. 2.2. Zlepšenie rámca pre transferové oceňovanie v EÚ Cieľom pravidiel pre transferové oceňovanie je zabezpečiť, aby cena vnútroskupinových transakcií zodpovedala porovnateľnej trhovej cene a aby zisky boli spravodlivo rozdelené medzi jurisdikcie, v ktorých nadnárodné podniky pôsobia. Je však jasné, že súčasný systém transferového oceňovania v modernej ekonomike už nie je účinný. Podniky, ako aj daňové správy považujú súčasný systém za zložitý. Navyše môžu podniky tento systém zmanipulovať na presun ziskov do jurisdikcií s nízkymi alebo žiadnymi daňami. V rámci projektu BEPS organizácie OECD budú vypracované usmernenia na účely zosúladenia výsledkov transferového oceňovania s vytváraním hodnoty. Tieto usmernenia však budú dosť všeobecné, aby odrážali potreby širšej skupiny členov OECD a skupiny G20. Komisia preto začne s členskými štátmi a podnikmi stavať na týchto pravidlách a bude ich zavádzať v EÚ koordinovanejšie a konkrétnejšie, aby zohľadnila ekonomickú realitu jednotného trhu. Napríklad nedávne návrhy OECD a EÚ zamerané na zvýšenie transparentnosti prinesú nové informácie, ktoré by mohli daňovým správam pomôcť pri identifikovaní vnútroskupinových transakcií, ktoré si vyžadujú ďalšie prešetrovanie. Komisia by mohla poskytovať usmernenia a navrhnúť konkrétne nástroje na to, aby daňové správy mohli tieto informácie čo najlepšie využívať. 2.3. Prepojenie preferenčných režimov s miestom, kde sa hodnota vytvára Niektoré preferenčné daňové režimy sa považujú za uľahčujúce vyhýbanie sa daňovým povinnostiam miesto toho, aby skutočne podporovali hospodárske činnosti, ktoré sú daňovo zvýhodnené. Aby napríklad spoločnosť využila preferenčné daňové zaobchádzanie, najmä patentové kolónky, môže previesť svoje duševné vlastníctvo do inej krajiny, než kde vykonáva skutočnú vývojovú a výskumnú činnosť. V roku 2014 skupina pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) dospela k dohode, že s cieľom vyriešiť tento problém by preferenčné režimy, ako sú patentové kolónky, mali byť založené na upravenom nexálnom prístupe 10. To znamená, že musí existovať priame prepojenie medzi daňovými výhodami a základnou výskumnou a vývojovou činnosťou. Komisia bude naďalej poskytovať členským štátom usmernenia o tom, ako zavádzať režimy patentových kolónok v súlade s novým prístupom tak, aby sa zabezpečilo, že nie sú škodlivé, a toto zavádzanie bude starostlivo sledovať. Ak Komisia do 12 mesiacov zistí, že členské štáty tento nový prístup neuplatňujú konzistentne, predloží záväzné legislatívne opatrenia na zabezpečenie jeho správneho vykonávania. 10 http://www.oecd.org/ctp/beps-action-5-agreement-on-modified-nexus-approach-for-ip-regimes.pdf 10
3. DODATOČNÉ OPATRENIA PRE LEPŠIE DAŇOVÉ PROSTREDIE PRE PODNIKY Akákoľvek revízia rámca dane z príjmov právnických osôb v EÚ musí byť pevne zameraná na vytvorenie prostredia podporujúceho podnikanie, rast a zamestnanosť na jednotnom trhu. Ako je uvedené vyššie, neobmedzená daňová súťaž, ktorá niektorým spoločnostiam uľahčuje agresívne daňové plánovanie, narúša hospodársku súťaž medzi podnikmi, brzdí zdaňovanie priaznivé pre rast a triešti jednotný trh. Aby sa v EÚ vytvorilo priaznivejšie podnikateľské prostredie, medzi členskými štátmi musí dochádzať k väčšej koordinácii daňovej politiky súčasne s opatreniami na zníženie administratívnej záťaže, nákladov na dodržiavanie predpisov a daňových prekážok na jednotnom trhu. Rad opatrení uvedených v tomto akčnom pláne prispieva k dosiahnutiu tohto cieľa. Revízia pravidiel pre transferové oceňovanie alebo pre stálu prevádzkareň s cieľom lepšie premietnuť realitu moderného podnikania môže mať napríklad praktické výhody pre cezhraničné spoločnosti v EÚ. Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb, ako ho navrhuje Komisia, by bol hlavným krokom smerom k lepšiemu daňovému prostrediu pre podniky. Ak však bude konsolidácia meškať v prvej fáze nového prístupu k tomuto spoločnému konsolidovanému základu, mali by daňové prostredie EÚ pre spoločnosti a investorov posilniť ďalšie iniciatívy. Komisia v tomto ohľade plánuje realizovať dve dôležité nové iniciatívy. 3.1. Umožnenie započítania cezhraničných strát Komisia navrhne, aby až do úplnej konsolidácie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb mohli subjekty skupiny započítavať zisky a straty vytvorené v rôznych členských štátoch. Pre podniky by sa tým odstránila hlavná daňová prekážka na jednotnom trhu, keďže by dočasne mohli započítavať cezhraničné straty, a daň by platili len zo svojich čistých príjmov v EÚ. V snahe zabezpečiť, aby jeden členský štát neniesol konečné bremeno strát vzniknutých v inom členskom štáte, existoval by mechanizmus na opätovné nadobudnutie týchto strát, hneď ako bude subjekt skupiny opäť ziskový. Komisia plánuje túto iniciatívu zaviesť ako jednu z fáz svojho revidovaného návrhu týkajúceho sa tohto spoločného konsolidovaného základu. 3.2. Zlepšenie mechanizmov riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia K dvojitému zdaneniu dochádza vtedy, keď rôzne členské štáty zdania ten istý príjem. Pre podniky pôsobiace vo viac než jednom členskom štáte to môže predstavovať vážnu daňovú prekážku, s ktorou sú spojené zbytočné náklady a administratívna záťaž. Dvojité zdanenie na jednotnom trhu má negatívny vplyv na cezhraničné investície a vedie k narúšaniu hospodárstva a neefektívnosti. Spoločný základ v návrhu týkajúcom sa tohto spoločného konsolidovaného základu by riziko dvojitého zdanenia v EÚ odstránil. Až do jeho schválenia však budú potrebné ďalšie riešenia. 11
Väčšina členských štátov uzatvorila na zamedzenie prípadného dvojitého zdanenia dvojstranné daňové zmluvy, v ktorých sú takisto stanovené postupy na vyriešenie sporov. Tieto postupy sú však zdĺhavé, nákladné a nie vždy vedú k dohode 11. Určitú pomoc poskytol mnohostranný arbitrážny dohovor, na ktorom sa dohodli členské štáty s cieľom riešiť vzájomné spory. Rozsah pôsobnosti arbitrážneho dohovoru je obmedzený na spory týkajúce sa transferového oceňovania, pričom proti výkladu pravidiel neexistuje žiadny prostriedok nápravy. S cieľom vytvoriť väčšiu istou pre spoločnosti Komisia do leta 2016 navrhne zlepšenia súčasných mechanizmov na riešenie sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia v EÚ. Cieľom je vytvorenie koordinovaného prístupu EÚ k riešeniu sporov s jasnými pravidlami a prísnejším harmonogramom, pričom by sa vychádzalo z už zavedených systémov. Bude to zahŕňať preskúmanie toho, či by sa rozsah pôsobnosti arbitrážneho dohovoru nemal v EÚ rozšíriť a či by jeho premena na nástroj EÚ účinnejšie nezlepšila fungovanie jednotného trhu. 4. ĎALŠÍ POKROK V OBLASTI DAŇOVEJ TRANSPARENTNOSTI Transparentnosť má zásadný význam pri zabezpečovaní spravodlivejšieho zdanenia, a to v EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni. Je dôležitá v boji proti zneužívaniu daní a pre zabezpečenie toho, aby zdanenie prebehlo v mieste výkonu hospodárskej činnosti. Pre Komisiu má zlepšovanie daňovej transparentnosti na jednotnom trhu vysokú prioritu a na tento účel už predložila rad dôležitých iniciatív, najmä návrh na automatickú výmenu informácií o cezhraničných záväzných daňových stanoviskách predložený v marci 2015, ktorým sa zabezpečí väčšia otvorenosť a spolupráca medzi daňovými orgánmi a ktorý vládam pomôže lepšie chrániť svoje daňové základy. Členské štáty by mali tento návrh urýchlene schváliť, ako mohol nadobudnúť účinnosť 1. januára 2016, ako je naplánované. Medzitým Komisia uviedla ďalšie opatrenia, ktoré by sa mali zaviesť na ďalšie zvýšenie transparentnosti v EÚ, ako aj vo vzťahu k tretím krajinám. Patrí medzi ne spoločný prístup k jurisdikciám nespolupracujúcim v daňových otázkach, ako aj začatie práce na posúdení vplyvu ďalších možností. Na podporu transparentnosti Komisia navyše spolupracuje s ďalšími medzinárodnými partnermi, a to aj prostredníctvom iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle. Zdôrazňuje takisto význam realizácie akčného plánu BEPS. Tieto iniciatívy musia podporovať rovnaké podmienky pre zdanenie nadnárodných korporácií, a to aj v rozvojových krajinách, keďže sme odhodlaní bojovať proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam na celosvetovej úrovni. 11 Pozri napríklad odpovede na verejnú konzultáciu o dohovoroch o zamedzení dvojitého zdanenia a vnútornom trhu http://ec.europa.eu/taxation_customs/common/consultations/tax/2010_04_doubletax_en.htm 12
4.1. Zabezpečenie jednotnejšieho prístupu k jurisdikciám z tretích krajín nespolupracujúcim v daňových otázkach Komisia vydala v roku 2012 odporúčania 12 o opatreniach na boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu, vyzvala tretie krajiny, aby uplatňovali minimálne štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach, a zaviazala sa predložiť správu o ich uplatňovaní do troch rokov. Cieľom bolo vytvoriť spoločný prístup k zisťovaniu jurisdikcií nespolupracujúcich v daňových otázkach a zaobchádzaniu s nimi, aby voči nim EÚ mohla zaujať rozhodný postoj. Vykonávanie týchto odporúčaní sleduje platforma pre dobrú správu v daňových záležitostiach, ktorá bola na tento účel založená. Na uvedenom základe boli určené ďalšie opatrenia na boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu a na posilnenie prístupu EÚ voči jurisdikciám nespolupracujúcim v daňových otázkach. Ako bezprostredný prvý krok Komisia uverejnila celoeurópsky zoznam jurisdikcií tretích krajín nespolupracujúcich v daňových otázkach, ktorý bol vytvorený z nezávislých vnútroštátnych čiernych zoznamov členských štátov, o ktorých sa diskutovalo v rámci platformy pre dobrú správu v daňových záležitostiach v decembri 2014. V tomto celoeurópskom zozname sú uvedené tie jurisdikcie, ktoré určilo minimálne 10 členských štátov. Zoznam, ktorý je uverejnený na webovom sídle Komisie 13, ponúka členským štátom transparentný nástroj na porovnávanie ich vnútroštátnych zoznamov a prispôsobenie ich príslušných prístupov k jurisdikciám nespolupracujúcim v daňových otázkach podľa potreby. Komisia bude tento zoznam pravidelne upravovať s cieľom premietnuť zmeny na vnútroštátnych zoznamoch členských štátov. Na základe tohto zoznamu by sa malo pokračovať v preverovaní tretích krajín, pokiaľ ide o dodržiavanie štandardov dobrej správy v daňových záležitostiach. Na tento účel by najvhodnejším fórom bola na základe svojich predchádzajúcich skúseností v tejto oblasti skupina pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) 14. Preverovanie by začalo v prípade krajín, ktoré sa v zoznamoch členských štátov týkajúcich sa nespolupracujúcich jurisdikcií objavujú najčastejšie, ako je uvedené v prílohe k tomuto akčnému plánu, s cieľom pomôcť im pri zlepšovaní ich štandardov dobrej správy. Komisia je pripravená pomáhať členským štátom v tejto práci, ktorá by mala byť dokončená do 24 mesiacov. S cieľom vyriešiť situácie nedodržiavania súladu so zásadou dobrej správy v daňových záležitostiach je ako druhý krok Komisia odhodlaná koordinovať možné protiopatrenia voči jurisdikciám nespolupracujúcim v daňových otázkach. 4.2. Pokračovanie v práci v oblasti transparentnosti dane z príjmu právnických osôb, napríklad pokiaľ ide o možnosť výkazníctva podľa jednotlivých krajín Ako bolo ohlásené v balíku o daňovej transparentnosti z marca 2015, Komisia posudzuje, či by sa mali zaviesť dodatočné povinnosti zverejňovať určité informácie o dani z príjmu právnických osôb. Spoločne s týmto akčným plánom Komisia začína verejnú 12 13 14 C(2012)8806 a C(2012)8805. http://ec-europaeu/taxation_customs/taxation/gen_info/good_governance_matters/lists_of_countries/index_en.htm Európska komisia úspešne ukončila dialóg so Švajčiarskom o problematike dane z príjmov právnických osôb, ktorého výsledkom bolo zrušenie piatich švajčiarskych daňových režimov, ktoré sa považovali za škodlivé. V súčasnosti prebieha podobný dialóg s Lichtenštajnskom a Mauríciom. 13
konzultáciu 15 o rôznych prípadných možnostiach, ktoré budú predmetom posúdenia vplyvu, ktoré bude dokončené najneskôr v prvom štvrťroku 2016. 5. NÁSTROJE EÚ PRE KOORDINÁCIU Spolupráca medzi členskými štátmi je zásadným prvkom v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu. V právnych predpisoch EÚ je stanovená administratívna spolupráca medzi daňovými orgánmi členských štátov, ako aj rad nástrojov, ktoré majú členským štátom pomôcť pri výbere príjmov. Komisia je presvedčená, že tieto nástroje sa v súčasnosti využívajú nedostatočne a že členské štáty by mohli z ich lepšieho využívania mať výhody. Otázkami týkajúcimi sa zdaňovania v EÚ sa zaoberá aj niekoľko rôznych skupín. Ide o významné nástroje na zabezpečenie spolupráce, koordinácie a výmenu informácií medzi členskými štátmi a na uskutočňovanie konzultácií o kľúčových otázkach s rôznymi zainteresovanými stranami. Dôležitú úlohu v daňovej politike EÚ zohrávajú najmä dve skupiny, a to skupina pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) a platforma pre dobrú správu v daňových záležitostiach. Musia sa však teraz preskúmať s cieľom zabezpečiť, aby mali pozitívny a účinný prínos v budúcnosti. 5.1. Zlepšenie koordinácie členských štátov v oblasti daňových auditov V smernici o administratívnej spolupráci je stanovená spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti daňových kontrol a auditov a vyzýva sa v nej na výmenu najlepších postupov medzi daňovými orgánmi. Tieto nástroje sa však ešte nevyužívajú v plnej miere a rôzne vnútroštátne prístupy k auditom korporácií kontrastujú s vysoko organizovanými technikami daňového plánovania určitých spoločností. Komisia preto bude podporovať väčšiu spoluprácu medzi členskými štátmi v tejto oblasti. V rámci platformy pre dobrú správu v daňových záležitostiach bude iniciovať diskusiu s členskými štátmi s cieľom dospieť k strategickejšiemu prístupu ku kontrole a auditu cezhraničných spoločností. 5.2. Reforma kódexu správania (zdaňovanie podnikov) a platformy pre dobrú správu v daňových záležitostiach Skupina pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) je zložená zo zástupcov členských štátov a jej úlohou je zaoberať sa škodlivou daňovou súťažou v EÚ nezáväzným spôsobom a na základe vzájomného tlaku. Niekoľko členských štátov a zainteresovaných strán podporilo myšlienku rozšírenia mandátu tohto kódexu a zmeny pracovných metód tejto skupiny, aby mohla efektívnejšie reagovať na prípady škodlivej daňovej súťaže. Táto skupina by takisto mala poskytovať usmernenia k spôsobu vykonávania nelegislatívnych opatrení EÚ proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam právnických osôb. Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracuje návrh na zavedenie týchto reforiem do kódexu správania (zdaňovanie podnikov). Platforma pre dobrú správu v daňových záležitostiach je fórum, na ktorom členské štáty, podniky a mimovládne organizácie konzultujú otázky daňovej politiky a hodnotia pokrok dosiahnutý pri rade opatrení vrátane akčného plánu na rok 2012 na boj proti daňovým podvodom a únikom. Jej práca bola doposiaľ veľmi užitočná. Komisia sa rozhodla mandát tejto skupiny, ktorý má uplynúť v roku 2016, predĺžiť. Takisto rozšírila rozsah pôsobnosti platformy a zlepšila jej pracovné metódy. Platforma ako taká môže pomôcť 15 https://ec.europa.eu/eusurvey/further-corporate-tax-transparency-2015/management/test 14
pri realizácii nového akčného plánu, môže uľahčiť diskusie o záväzných daňových stanoviskách členských štátov vzhľadom na navrhované nové pravidlá pre výmenu informácií a poskytnúť spätnú väzbu k novým iniciatívam proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Záver Tento akčný plán poskytuje základ, na ktorom možno vybudovať spravodlivejší rámec pre zdaňovanie príjmov právnických osôb v EÚ, ktorý bude zameraný na rast. Navrhovanými opatreniami sa prispeje k dosiahnutiu stability príjmov, silnejšiemu jednotnému trhu, väčšej odolnosti a efektívnosti podnikov a k spravodlivým a rovnakým podmienkam pre podniky. V tomto akčnom pláne sú uvedené hlavné oblasti pre okamžité, strednodobé a dlhodobé opatrenia. Harmonizácia sadzieb daní z príjmu právnických osôb nie je súčasťou tohto programu. Cieľom je koordinácia daňových systémov členských štátov, aby mohli lepšie bojovať proti agresívnemu daňovému plánovaniu. Z krátkodobého hľadiska by bolo užitočné diskutovať o niektorých otázkach v súvislosti s narúšaním základu a presunom ziskov. Takisto je potrebné sa zaoberať otázkou účinného zdaňovania ziskov na jednotnom trhu. Komisia bude naliehať na súčasné a budúce predsedníctvo, aby svoje úsilie zamerali na dosiahnutie pokroku v týchto otázkach v kontexte existujúcich legislatívnych návrhov, ako aj reformou kódexu správania pri zdaňovaní podnikov. Komisia očakáva, že vďaka projektu BEPS sa v EÚ dosiahnu počas nasledujúcich 18 mesiacov dobré výsledky. V strednodobom až dlhodobom horizonte poskytne revidovaný návrh týkajúci sa spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb silný nástroj na zavedenie spravodlivého, predvídateľného a efektívneho zdanenia právnických osôb v EÚ vrátane konečného cieľa, ktorým je konsolidácia. Dosiahne sa to len v prípade odhodlanosti členských štátov venovať tomuto novému návrhu dostatok úsilia. Na dosiahnutie úspešných výsledkov v programe zdanenia príjmu právnických osôb v EÚ po vykonaní projektu BEPS bude potrebný silný politický záväzok. Tento akčný plán bude základom pre prácu Komisie v oblasti politiky zdaňovania právnických osôb počas nasledujúcich rokov. Pri tejto práci sa zohľadní príspevok Európskeho parlamentu, iných inštitúcií EÚ a zainteresovaných strán, ako aj výsledky iniciatívy BEPS organizácie OECD. Komisia bude pokrok neustále sledovať. V konečnom dôsledku majú reformu zdaňovania právnických osôb v EÚ tak, aby bolo spravodlivejšie a efektívnejšie, v rukách členské štáty. V záujme spravodlivosti, konkurencieschopnosti a efektívnosti musia členské štáty prekonať svoje rozdiely. Je preto čas urobiť ďalší krok vpred. 15