EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 27. 6. 2018 COM(2018) 492 final SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí SK SK
1. Úvod Cieľom smernice 2014/61/EÚ o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí 1 ( smernica o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie, ďalej len smernica ) je uľahčiť a podnietiť rozširovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí prostredníctvom zníženia nákladov pomocou súboru harmonizovaných opatrení. Smernica musela byť do 1. januára 2016 transponovaná do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov, aby sa vo všetkých členských štátoch začala uplatňovať od 1. júla 2016. V článku 12 smernice sa vyžaduje, aby Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o jej vykonávaní do 1. júla 2018 vrátane zhrnutia vplyvu opatrení a posúdenia pokroku v dosahovaní jej cieľov, ako aj to, či a ako by mohla smernica ešte viac prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti širokopásmového pripojenia, ktoré by boli ambicióznejšie než ciele stanovené v digitálnej agende. Komisia preskúmala vykonávanie smernice, pričom vychádzala z: externej štúdie o vykonávaní a monitorovaní opatrení stanovených v smernici 2, správy BEREC o vykonávaní smernice 3, indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti a správy z roku 2018 kapitoly o telekomunikáciách, iných zdrojov údajov, ako sú služobné cesty na účely zistenia potrebných skutočností do členských štátov a analýza vnútroštátnych právnych predpisov, ktorú vykonala Komisia. Táto správa bola vypracovaná menej ako dva roky po tom, ako sa vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa transponuje smernica, mali začať uplatňovať, pričom v mnohých členských štátoch došlo k výraznému oneskoreniu. Dôkazy, ktoré sa použili ako základ na posúdenie vplyvu jej opatrení, a pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov, boli preto relatívne obmedzené. Cieľom správy je napriek tomu položiť základy pre stanovenie základného scenára, podľa ktorého sa v budúcnosti môže vykonať hodnotenie. 2. Rozsah pôsobnosti a hlavné ustanovenia smernice Rozsah pôsobnosti smernice S cieľom maximalizovať synergie medzi sieťami je smernica adresovaná nielen prevádzkovateľom elektronických komunikačných sietí, ale aj iným podnikom, ktoré poskytujú fyzické infraštruktúry vhodné na zavedenie prvkov elektronických komunikačných sietí, ako sú elektrina, plyn, voda a splaškové a kanalizačné systémy, siete vykurovania a dopravné služby 4. 1 Ú. v. EÚ L 155, 23.5.2014, s. 1. 2 Štúdia SMART 2015/0066, ktorú vypracovalo konzorcium vedené spoločnosťou WIK Consult, záverečná správa je dostupná na tomto mieste. 3 BoR (17) 245: http://berec.europa.eu/eng/document_register/subject_matter/berec/reports/7534-berec-reporton-the-implementation-of-the-broadband-cost-reduction-directive 4 Článok 2 ods. 1 smernice. 1
Do pôsobnosti smernice spadajú vysokorýchlostné elektronické komunikačné siete, čo sú siete, ktoré sú schopné zabezpečiť širokopásmové pripojenie s rýchlosťou minimálne 30 Mbit/s 5. Smernica sa okrem toho uplatňuje iba na fyzickú infraštruktúru 6, ktorá je vymedzená ako akýkoľvek prvok siete, ktorý má slúžiť na zavedenie iných prvkov siete bez toho, aby sa sám stal jej aktívnym prvkom. Hlavné ustanovenia Smernica pozostáva zo štyroch pilierov a dodatočných požiadaviek na zriadenie jednotného informačného miesta a orgánu na riešenie sporov. Tieto požiadavky sa vzťahujú na všetky piliere, ako aj požiadavky na stanovenie sankcií. Smernicou sa zabezpečuje minimálna harmonizácia, a preto môžu členské štáty v záujme lepšieho plnenia svojich cieľov minimálne požiadavky smernice prekročiť. Ak sa však členské štáty rozhodnú prijať takéto opatrenia, musia zabezpečiť súlad s právom Únie vrátane regulačného rámca pre elektronické komunikácie. Pilier 1: Prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre a transparentnosť V rámci prvého piliera sú všetci prevádzkovatelia siete (elektronické komunikácie, energetické verejnoprospešné služby atď.) povinní poskytnúť prístup k svojej fyzickej 5 Článok 2 ods. 3 smernice. 6 Článok 2 ods. 2 smernice. 2
infraštruktúre (napr. káblovody, vstupné šachty, rozvodné skrine, stĺpy) za spravodlivých a primeraných podmienok prevádzkovateľom, ktorých zámerom je rozširovať vysokorýchlostné širokopásmové siete. Prístup môže byť zamietnutý na základe objektívnych, transparentných a primeraných kritérií. Pilier 2: Koordinácia stavebných prác a transparentnosť Druhý pilier umožňuje každému prevádzkovateľovi siete koordinovať stavebné práce s poskytovateľmi elektronických komunikácií. Okrem toho, prevádzkovatelia sietí vykonávajúci stavebné práce, ktoré sú úplne alebo čiastočne financované z verejných prostriedkov, musia vyhovieť každej primeranej žiadosti o koordináciu stavebných prác. Pilier 3: Postup udeľovania povolenia Členské štáty v rámci tretieho piliera zabezpečia, aby všetky príslušné informácie o podmienkach a postupoch vzťahujúcich sa na udeľovanie povolení na stavebné práce na účely zavádzania vysokorýchlostných komunikačných sietí boli dostupné prostredníctvom jednotného informačného miesta, a aby v zásade rozhodnutia týkajúce sa povolení museli byť vydané do 4 mesiacov. Pilier 4: Fyzická infraštruktúra v budove Vo štvrtom pilieri sa vyžaduje, aby boli všetky novopostavené a významne obnovené budovy vybavené fyzickou infraštruktúrou, napríklad malými káblovodmi, schopnou zaviesť vysokorýchlostné siete a ľahko dostupným prístupovým bodom v prípade viacbytových domov. Poskytovatelia verejných komunikačných sietí musia mať prístup k prístupovému bodu a fyzickej infraštruktúre v budove za spravodlivých a nediskriminačných podmienok, ak jej zdvojenie nie je technicky možné alebo nie je ekonomicky efektívne. Iné ustanovenia Nakoniec je potrebné, aby členské štáty určili jeden alebo viaceré orgány na poskytovanie informácií o fyzickej infraštruktúre, stavebných prácach a povoleniach a jeden alebo viaceré nezávislé orgány na riešenie sporov medzi prevádzkovateľmi siete, ktoré sa týkajú prístupu k infraštruktúre, prístupu k informáciám a žiadostí o koordináciu stavebných prác. 3. Prínos k cieľom gigabitovej spoločnosti Strategické ciele EÚ pre gigabitovú spoločnosť do roku 2025 7 vychádzajú z predpokladaných potrieb v oblasti pripojenia európskej digitálnej spoločnosti v nadchádzajúcich rokoch. Prístup k sieťovým pripojeniam s veľmi vysokou kapacitou je potrebný pre cloud computing, na viacero aplikácií naraz a iné pokročilé a inteligentné domáce aplikácie, ako aj v mnohých priemyselných odvetviach na profesionálne použitie, často v spojení s mobilným prístupom (napr. výroba, zdravotná starostlivosť, energetika, služby špecialistu prvého zásahu). 7 Ciele gigabitovej spoločnosti na rok 2025 sú: 1. gigabitové pripojenie pre všetky významné subjekty sociálnoekonomickej interakcie, ako sú školy, dopravné uzly a hlavní poskytovatelia verejných služieb, ako aj pre podniky digitálneho odvetvia, 2. neprerušené pokrytie 5G pre všetky mestské oblasti a pre všetky hlavné pozemné dopravné trasy, 3. internetové pripojenie s rýchlosťou zostupného spojenia (downlink) minimálne 100 Mbit/s, s možnosťou nadstavby na gigabitovú rýchlosť pre všetky európske domácnosti. https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/policies/improving-connectivity-and-access 3
Nové aplikácie budú vyžadovať nielen vyššiu rýchlosť, ale aj šírku pásma vo vzostupnom spojení (uplink), odolnosť a chybové parametre alebo parametre latencie. Zavedenie takýchto vysokokapacitných a vysokokvalitných sietí, ktoré by mali mať základ predovšetkým na optických vláknach, si vyžiada značné dodatočné investície. Prispením k zvýšeniu pokrytia infraštruktúry optických vlákien by smernica mohla pomôcť vytvoriť všeobecne dostupné širokopásmové pripojenie 100Mbit/s s možnosťou nadstavby na gigabitovú rýchlosť. Spoločné využívanie infraštruktúry a koordinácia stavebných prác môžu podobne prispieť aj k zavedeniu vysokokapacitnej jadrovej siete a prístupu k pripojeniam subjektov sociálnoekonomickej interakcie, ako sú malé a stredné podniky, školy alebo nemocnice, dokonca aj v oblastiach s nedostatočným pokrytím alebo vo vzdialených oblastiach 8. Vzhľadom na úlohu optických sietí pri medziuzlovom spájaní buniek 5G je rozšírenie týchto sietí čoraz dôležitejšie pre dosiahnutie zodpovedajúcich cieľov 5G na rok 2025. Prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre v rámci smernice môže zvýšiť konkurenciu v oblasti infraštruktúry optických vlákien, čo povedie k vyššej kvalite širokopásmového pripojenia a väčšiemu výberu pre spotrebiteľov a podniky, a to aj v hustejšie osídlených oblastiach. Na základe smernice by sa tak mohli zvýšiť aj investície do optických vlákien na podporu hustejších buniek, čím by sa pomohlo dosiahnuť pokrytie 5G vo všetkých mestských centrách, ako aj pozdĺž dopravných trás, a stimulovať vývoj bezdrôtových aplikácií 5G vrátane pripojených automobilov a automatizovanej jazdy. Smernica by mohla zohrávať významnú úlohu aj vo vzťahu k internetu vecí, pretože jej cieľom je dosiahnuť spoluprácu medzi potenciálnymi príjemcami internetu vecí ako sú dopravné systémy, energetika a voda a telekomunikačnými operátormi, ktorí by mohli zabezpečiť pripojenie. Na druhej strane by to mohlo podnietiť rozvoj inteligentných mestských aplikácií, inteligentných sietí a meracích a inteligentných dopravných systémov, čo by pripravilo pôdu pre budúce inovácie. 4. Transpozícia a vykonávanie smernice Podľa článku 13 boli členské štáty povinné prijať a uverejniť vnútroštátne opatrenia, ktorými sa transponuje smernica, do 1. januára 2016 a uplatňovať tieto opatrenia od 1. júla 2016. Komisia po prijatí smernice zorganizovala niekoľko podujatí pre členské štáty a zainteresované strany a nadviazala množstvo kontaktov s vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zvýšiť informovanosť o požiadavkách na transpozíciu a poskytnúť usmernenia o transpozícii. Napriek tomu všetky členské štáty s výnimkou Talianska s prijímaním transpozičných opatrení meškali, čo podnietilo Komisiu k tomu, aby 23. marca 2016 zaslala zvyšným 27 členským štátom výzvu. Komisia následne 30. septembra 2016 zaslala 19 členským štátom odôvodnené stanoviská, v ktorých ich vyzvala, aby prijali opatrenia na zníženie nákladov na 8 Napríklad prístupom k existujúcim stĺpom, čím sa umožní rozvoj vidieka. 4
zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Medzičasom všetky členské štáty okrem Belgicka oznámili úplnú transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva. Keďže smernica sa dotýka medzisektorových kompetencií a ukladajú sa ňou povinnosti nielen v sektore telekomunikácií, ale týka sa aj verejných služieb, stavebných zákonov, správneho práva atď., transpozícia sa často ukázala ako zložitá a vyžiadala si prispôsobenie rôznych opatrení (aj na regionálnej a miestnej úrovni) v členských štátoch. Keďže smernica vychádzala z najlepších postupov v niektorých členských štátoch a rozšírila ich na úroveň EÚ, mnohé členské štáty už mali zavedené príslušné vnútroštátne právne predpisy, ktoré v niektorých prípadoch alebo aspektoch výrazne presahovali požiadavky smernice. Smernica ponúka členským štátom niekoľko možností, ako vyňať určitú infraštruktúru alebo niektoré budovy z jej povinností (napr. z povinností týkajúcich sa transparentnosti), ak sú tieto výnimky náležite odôvodnené. Tieto výnimky vo veľkej miere využili iba niektoré členské štáty. Väčšina ich buď nevyužila vôbec, alebo ich podriadila sekundárnym právnym predpisom, ktoré ešte neboli prijaté. Smernica obsahuje aj niekoľko nepovinných ustanovení, pričom členským štátom ponecháva diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o transpozíciu. Ďalej je uvedený prehľad toho, ako členské štáty využili tieto nepovinné ustanovenia: Niekoľko členských štátov, napríklad Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Nemecko, Fínsko, Luxembursko, Slovinsko a Španielsko zaviedli recipročné právo, podľa ktorého sa môže požadovať prístup k infraštruktúre prevádzkovateľov elektronickej komunikačnej siete na inštaláciu netelekomunikačnej infraštruktúry (článok 3 ods. 1). Povinnosti žiadať od subjektov verejného sektora, aby sprístupnili minimálne informácie týkajúce sa existujúcej fyzickej infraštruktúry prostredníctvom jednotného informačného miesta, ak disponujú týmito informáciami od prevádzkovateľov siete v elektronickom formáte a z dôvodu svojich úloh, existujú napríklad v Rakúsku, Bulharsku, na Cypre, v Českej republike, Grécku, vo Fínsku, v Litve, Poľsku, Portugalsku a na Slovensku (článok 4 ods. 2). Pravidlá rozdelenia nákladov na koordináciu stavebných prác boli stanovené napríklad v Rakúsku, Portugalsku a vo Francúzsku (článok 5 ods. 2). Elektronické predkladanie žiadostí o povolenie prostredníctvom jednotného informačného miesta je možné v Bulharsku, na Cypre, v Dánsku, Estónsku, Lotyšsku, Litve, Luxembursku a na Malte (článok 7 ods. 2). Portugalsko a Taliansko zaviedli značky širokopásmového pripojenia a Španielsko a Nemecko zvažujú, že budú nasledovať ich príklad. Vo Francúzsku existuje norma na označovanie zón s optickými vláknami (článok 8 ods. 3). V smernici sa stanovuje, že členské štáty určia jeden alebo viaceré nezávislé orgány na riešenie sporov a jeden alebo viaceré orgány, ktoré budú pôsobiť ako jednotné informačné miesto. 5
Vo väčšine členských štátov boli úlohy orgánu na riešenie sporov pridelené národnému regulačnému orgánu zodpovednému za riešenie sporov podľa regulačného rámca pre elektronické komunikácie (NRA) alebo čiastočne pridelené národnému regulačnému orgánu, a iba v dvoch členských štátoch iným orgánom. Úlohy jednotného informačného miesta boli pridelené národnému regulačnému orgánu alebo čiastočne pridelené národnému regulačnému orgánu v 14 členských štátoch. V 10 členských štátoch boli vykonávaním funkcie jednotného informačného miesta poverené iné orgány, vo väčšine prípadov ministerstvo. 6
Graf 1 Úlohy stanovené v smernici, ktoré sú pridelené národným regulačným orgánom v EÚ Úlohy orgánu na riešenie sporov pridelené 22 1 2 3 NRA NRA + inému Inému Nevymedzené Úlohy jednotného informačného miesta pridelené 10 3 10 1 4 NRA NRA + inému Inému Nestanovené Nevymedzené Zdroj: BEREC 5. Vplyv a pokrok Keďže táto správa bola vypracovaná menej ako dva roky po lehote na začatie jej uplatňovania a väčšina členských štátov s transpozíciou smernice meškala, jej uplatňovanie v praxi sa začalo len nedávno a skúsenosti sú zatiaľ obmedzené. Napriek tomu dôkazy od členských štátov, ktoré predtým uplatňovali ustanovenia podobné ustanoveniam v smernici, a od podnikov, ktoré sa podieľali na medziodvetvovej spolupráci, potvrdzujú, že by mohlo dôjsť k významným prínosom vrátane rozšírenia vysokokapacitného širokopásmového pripojenia v oblastiach s nedostatočným pokrytím, ak budú ostatné členské štáty tento príklad nasledovať 9. Ako naznačujú odpovede na prieskum uskutočnený na účely štúdie, o ktorú sa opiera táto správa, prevádzkovatelia elektronických komunikácií sa domnievajú, že od uplatňovania smernice došlo k zlepšeniu prístupu k fyzickej infraštruktúre (aj v budovách) a k informáciám, ktoré sa ich týkajú. Ešte stále je však čo zlepšovať, keďže prevádzkovatelia naznačujú, že sa dosiahol len obmedzený pokrok v podpore koordinácie stavebných prác, uľahčenia procesu podávania žiadostí o povolenie na stavebné práce alebo uľahčenia prístupu do budov na inštaláciu infraštruktúry v budovách. 9 Pozri štúdiu SMART 2015/0066. Napríklad opätovné použitie infraštruktúry verejných služieb umožnilo spoločnosti Open Fiber v Taliansku v počiatočnej fáze zavádzania optickej prístupovej siete do domácnosti ušetriť až 50 % nákladov. Spoločnosť Open Fiber má investičný plán pokrývajúci 6 700 odľahlých obcí označených ako oblasti zlyhania trhu. 7
Graf 2: Spokojnosť prevádzkovateľov elektronických komunikácií s jednoduchosťou prístupu k existujúcej infraštruktúre a možnosťami zavádzania v porovnaní s vnímanou zmenou jednoduchosti prístupu a zavádzania od začiatku uplatňovania smernice Spokojnosť prevádzkovateľov elektronických komunikácií s jednoduchosťou prístupu a zavádzania, vnímaná zmena od začiatku uplatňovania smernice Prístup k fyzickej infraštruktúre Prístup k infraštruktúre v budove 0,18 0,00 0,21-0,04-0,16 0,24 Prístup k informáciám o fyzickej infraštruktúre Zmena od začiatku uplatňovania smernice Podávanie žiadostí o povolenia na stavebné práce -0,09 0,04 0,03 0,10 0,00 Koordinácia postupov stavebných prác Spokojnosť s jednoduchosťou prístupu a zavádzania Prístup k informáciám o stavebných prácach Zdroj: WIK/VVA na základe odpovedí od telekomunikačných prevádzkovateľov na online prieskum v auguste 2017 Tieto výsledky by sa mali považovať za východiskový bod vzhľadom na to, že prieskum sa uskutočnil iba jeden rok po lehote na začatie uplatňovania smernice. Dôvody nespokojnosti sa môžu líšiť aj v závislosti od záujmov jednotlivých strán. V nasledujúcich častiach sú podrobnejšie opísané jednotlivé témy na základe štúdie vykonanej pre túto správu. Pilier 1: Prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre a transparentnosť (články 3 a 4) Údaje o používaní prístupu k existujúcej fyzickej infraštruktúre identifikujú členské štáty, v ktorých bolo toto používanie doteraz obmedzené (Nemecko, Írsko a Španielsko), ako aj členské štáty, v ktorých je používanie tohto prístupu dobre rozvinuté (Francúzsko, Taliansko a Portugalsko). V týchto posledných troch krajinách existoval dopyt už pred vykonávaním smernice. 8
Graf 3: Žiadosti o prístup k stĺpom a káblovodom (v km) ročne od roku 2015 do prvého polroka 2017 10000 8000 6000 4000 2000 Žiadosti o prístup k stĺpom a káblovodom v km ročne (bez žiadostí o prístup na základe ex ante regulácie trhu) 0 FR DE IE IT PT ES 2015 2016 2017 Zdroj: WIK-Consult/VVA na základe prieskumu telekomunikačných prevádzkovateľov (okrem FR zdroj od verejných služieb) V niektorých členských štátoch, v ktorých bol dopyt predtým nízky, však narastá záujem o prístup k fyzickej infraštruktúre. Patrí sem Rakúsko, Belgicko, Nemecko, Írsko, Švédsko a Španielsko. Prevádzkovatelia sa domnievajú, že smernicou sa zjednodušil prístup k fyzickej infraštruktúre a že celkové náklady na zavedenie siete pomocou fyzickej infraštruktúry tretej strany sú oveľa alebo o niečo nižšie, ako keby ich zavádzali pomocou vlastnej infraštruktúry. Nízka miera využívania prístupu v niektorých krajinách, napríklad v Nemecku a Švédsku, by mohla súvisieť aj s tým, že obce a verejné služby poskytli v niekoľkých prípadoch komunikačnú infraštruktúru s veľmi vysokou kapacitou, a preto sa rozhodli, že potenciálnym konkurentom neposkytnú prístup k fyzickej infraštruktúre, ale navrhli alternatívy, napríklad prístup k nenasvietenému vláknu alebo bitovému toku. Pokiaľ ide o transparentnosť, v Portugalsku bol zaznamenaný osobitne vysoký počet žiadostí o informácie o existujúcej fyzickej infraštruktúre a značný počet bol zaznamenaný v Rakúsku, Taliansku, Nemecku a vo Francúzsku. 9
Graf 4: Odhadovaný počet žiadostí o informácie o existujúcej infraštruktúre ročne na základe údajov prevádzkovateľov z roku 2016 a správy BEREC 2017 10000 9000 8000 7000 6000 5000 4000 3000 2000 1000 0 Odhadovaný počet žiadostí o informácie o existujúcej infraštruktúre ročne AT FR DE IT PT SE Zdroj: WIK/VVA na základe údajov z prieskumu prevádzkovateľov telekomunikačnej siete za rok 2016 z FR, IT, PT a správa BEREC BoR (17) 245 AT, DE, SE. Niekoľko zainteresovaných strán sa domnievalo, že podmienky na prístup k informáciám o existujúcej infraštruktúre sa po vykonaní smernice zlepšili, iné však uviedli, že jednotné informačné miesto nemuselo v niektorých členských štátoch skutočne fungovať alebo bolo zavedené len s malým dôrazom. Prístup k infraštruktúre sa najviac využíva v členských štátoch s účinným poskytovaním informácií a dobre rozvinutými pravidlami alebo odporúčaniami o stanovovaní cien a/alebo zmluvných podmienkach. Medzi špecifické faktory, ktoré prispeli k úspešným výsledkom v týchto krajinách, patrí rozvoj komplexného jednotného informačného miesta, pravidlá (vo forme právnych predpisov, usmernení alebo riešenia sporov) stanovovania cien za prístup, referenčné ponuky a pravidlá umožňujúce regulovaným spoločnostiam verejnoprospešných služieb aspoň čiastočne využívať výhody z poskytnutia prístupu. Využívanie prístupu k infraštruktúre v iných členských štátoch by sa preto mohlo zvýšiť, keď budú jasnejšie stanovené zmluvné podmienky a zásady stanovovania cien. Úplný rozvoj jednotných informačných miest v členských štátoch, v ktorých ešte nie sú rozvinuté, môže takisto prispieť k zvýšenému využívaniu. Pilier 2: Koordinácia stavebných prác a transparentnosť (články 5 a 6) Zdá sa, že národné regulačné orgány a zainteresované strany venovali koordinácii stavebných prác menej pozornosti ako prístupu k existujúcej infraštruktúre podľa smernice. O počte dohôd o koordinácii stavebných prác boli dostupné iba veľmi obmedzené informácie a o rozsahu siete zahrnutej do týchto žiadostí neboli k dispozícii žiadne informácie. Na základe dostupných údajov došlo v Belgicku, Slovinsku a Taliansku k významnej aktivite pri koordinácii stavebných prác (v roku 2016 bolo nahlásených ako podaných alebo doručených viac ako 200 žiadostí na krajinu), a k určitej aktivite v Španielsku, Portugalsku, Rakúsku a vo 10
Francúzsku. Takmer vo všetkých týchto prípadoch boli žiadosti o koordináciu podané aj v roku 2015, pred dátumom uplatňovania smernice. Od prijatia smernice nedošlo v koordinácii stavebných prác k viditeľnému vzostupnému trendu. Poskytovatelia elektronických komunikácií sa domnievajú, že celkové náklady na zavedenie sietí prostredníctvom koordinačných prác sú nižšie, než keby sa zavádzali samostatne. Úspory sa však väčšinou považovali za nižšie než úspory, ktoré by sa mohli dosiahnuť spoločným využívaním fyzickej infraštruktúry. K transparentnosti pri spoločnom zavádzaní pristupovalo aktívne menej členských štátov ako k informovaniu o existujúcej infraštruktúre. Prevádzkovatelia vyjadrili svoje obavy týkajúce sa nedostatočnej transparentnosti a chýbajúceho jednotného informačného miesta, čo môže ovplyvniť mieru realizácie spoločného zavádzania. Rozdelenie nákladov v rámci spoločného zavádzania môže byť osobitným zdrojom nespokojnosti a sporov. V tomto kontexte sa praktiky v jednotlivých krajinách aj v rámci nich odlišujú, a to od účtovania prírastkových nákladov po rovnomerne rozdelené náklady. Zatiaľ čo rovnomerne rozdelené náklady môžu prevádzkovateľom elektronických komunikácií poskytnúť pocit, že v porovnaní s verejnými službami znášajú neprimeraný podiel nákladov, prírastkové náklady môžu medzi verejnými službami, ktoré pôsobia aj v oblasti poskytovania elektronických komunikačných služieb, vyvolať obavy, že sú povinné poskytovať konkurentom ponuky, čo by ohrozilo ich obchodný prípad. Zriadenie podrobného jednotného informačného miesta, stanovenie osobitných postupov pre koordináciu stavebných prác a vypracovanie pravidiel (buď komerčným, alebo regulovaným spôsobom) o rozdelení nákladov by mohlo zvýšiť záujem o spoločné zavádzanie. Niektoré alebo všetky z týchto opatrení boli prijaté v krajinách ako Belgicko, Taliansko a Portugalsko, ktoré vo veľkej miere využívajú spoločné zavádzanie. Pilier 3: Postup udeľovania povolenia (článok 7) Dostupnosť informácií o povoleniach a postupy udeľovania povolení sa doteraz nezlepšili. Zdá sa, že aj keď existujú jednotné informačné miesta týkajúce sa postupov podávania žiadostí, prevádzkovatelia nemusia byť o nich informovaní alebo majú obavy týkajúce sa ich účinnosti. Harmonogramy žiadostí o udelenie povolenia neboli zavedené vo všetkých členských štátoch a iba niekoľko členských štátov sa rozhodlo, že umožní elektronické podávanie žiadostí o povolenie. V prípadoch, ku ktorým boli k dispozícii informácie, sa povolenia na stavebné práce spracovali v priemere do 4 mesiacov. Prevádzkovatelia v niektorých členských štátoch však vyjadrili obavy nad významnými rozdielmi v čase potrebnom na spracovanie povolení v závislosti od príslušných miestnych orgánov. Prevádzkovatelia v Nemecku zdôraznili, že v niektorých prípadoch došlo k oneskoreniu o viac ako 6 mesiacov, pričom časové rozdiely boli zaznamenané aj v Španielsku a Taliansku. 11
Graf 5: Priemerný čas (v týždňoch) na získanie povolenia na stavebné práce (na základe prieskumu prevádzkovateľov) Priemerný počet týždňov potrebný na získanie povolenia na stavebné práce 16 14 12 10 8 6 4 2 0 FR DE IE IT PT ES SE Zdroj: WIK/VVA na základe prieskumu prevádzkovateľov Pilier 4: Fyzická infraštruktúra v budove (články 8 a 9) Zdá sa, že účinné vykonávanie ustanovení o infraštruktúre v budove je spojené s vymedzením noriem, ktorými sa stanovuje, čo znamená vysokorýchlostná infraštruktúra v budove a súvisiaci prístupový bod a mechanizmy na monitorovanie a presadzovanie dodržiavania týchto noriem. Napríklad vo Francúzsku, Portugalsku a Španielsku sa v povinných normách stanovuje, ako musí byť infraštruktúra nainštalovaná a kde musí byť umiestnený prístupový bod. Infraštruktúra pre širokopásmové pripojenie sa v týchto krajinách zaviedla v pomerne veľkej miere, pričom uvedené normy prispeli k vysokému podielu zavádzania optickej prístupovej siete do domácnosti/do budovy v Portugalsku a Španielsku 10. Väčšina zainteresovaných strán považuje značku širokopásmové pripojenie za dobrý spôsob, ako podporiť zavádzanie a využívanie vysokorýchlostných sietí, ale tieto značky boli doteraz zavedené iba v niekoľkých členských štátoch. Okrem toho, keďže značky širokopásmové pripojenie boli zavedené len nedávno, je ešte príliš skoro na vyhodnotenie ich využívania. Pokiaľ ide o prístup k fyzickej infraštruktúre v budove, zainteresované strany nezaznamenali od začiatku vykonávania smernice výraznú zmenu, pretože ustanovenia boli už zavedené alebo boli iba nedávno transponované. Isté zlepšenia boli zaznamenané v Španielsku a Taliansku z hľadiska zníženia počtu prípadov, keď vlastník budovy zamietol prístup. Napriek tomu mali prevádzkovatelia v niektorých členských štátoch problémy so získaním povolenia na prístup do bytových budov (od vlastníkov budovy) s cieľom nainštalovať a modernizovať infraštruktúru v budove na vysokorýchlostné široké pásmo. 10 Zo štúdie z roku 2016 o širokopásmovom pokrytí v Európe vyplýva, že v júni 2016 bola optická prístupová sieť do domácnosti dostupná pre 86 % domácností v Portugalsku a 63 % v Španielsku. Pokrytie sa odvtedy naďalej rozširuje. 12
Členské štáty, ktoré ešte nestanovili pravidlá alebo nevyriešili spory týkajúce sa prístupu k infraštruktúre v budove, by si mohli vziať príklad z Francúzska, Portugalska a Španielska, ktorých skúsenosti naznačujú, že zavedenie technických noriem týkajúcich sa prístupového bodu sprevádzané pravidlami o podmienkach prístupu k infraštruktúre v budove môžu pomôcť tým, že prinesú väčšiu istotu a väčšie využívanie prístupu k infraštruktúre v budove. Proces riešenia sporov Od roku 2015 do prvej polovice roka 2017 bolo zaznamenaných 40 sporov, ktoré boli predložené orgánu na riešenie sporov v súlade so smernicou alebo predchádzajúcimi režimami, ak sa uplatňovali. Od začiatku uplatňovania smernice došlo k nárastu počtu sporov, pričom iba v prvej polovici roka 2017 bolo orgánu na riešenie sporov predložených 23 sporov. Prevažná väčšina sporov sa týkala prístupu k existujúcej infraštruktúre (83 % v roku 2017) alebo informácií o existujúcej fyzickej infraštruktúre (14 %). Graf 6: Počet sporov 25 Počet sporov predložených orgánu na riešenie sporov podľa smernice 20 4 15 10 2 1 19 5 0 1 10 3 2015 2016 1. polrok 2017 Prístup k infraštruktúre v budove (článok 9) Informácie o plánovaných stavebných prácach (článok 6) Koordinácia stavebných prác (článok 5) Informácie o infraštruktúre (článok 4) Prístup k infraštruktúre (článok 3) Zdroj: WIK-Consult/VVA na základe dotazníkov národných regulačných orgánov 24 respondentov Väčšina členských štátov stanovila legislatívne lehoty na vyriešenie sporov v súlade s lehotami stanovenými v smernici. V niektorých prípadoch dokonca stanovili ešte kratšie lehoty 11. V praxi však boli tieto lehoty v niektorých prípadoch prekročené z interných (napr. zložitosť pri riešení kľúčových problémov, ako je stanovovanie cien) alebo externých dôvodov (napr. využívanie mediácie, koordinačné úsilie) a niektorí prevádzkovatelia sa obávajú, že postupy riešenia sporov mohli v skutočnosti prispieť k ďalším oneskoreniam. 11 Napr. HR, HU, IT, PL stanovili lehotu na vyriešenie sporov týkajúcich sa článku 3 na 2 mesiace. 13
V niekoľkých členských štátoch začali národné regulačné orgány vypracúvať pravidlá alebo usmernenia na riešenie sporov (napr. proces, ktorým sa národný regulačný orgán bude pravdepodobne riadiť pri riešení sporov), čo môže zvýšiť právnu istotu a znížiť úsilie a čas potrebný na riešenie sporov. 6. Odporúčané opatrenia Účinné a včasné vykonávanie smernice je kľúčové nielen preto, aby sa dosiahli jej ciele, ale aj na splnenie strategických cieľov gigabitovej spoločnosti spolu s ďalšími opatreniami, ktoré plánuje Komisia na podporu zavádzania širokopásmového pripojenia, ako napríklad súbor nástrojov pre širokopásmové pripojenie vo vidieckych oblastiach 12. Na základe doterajších skúseností by sa mali prijať nasledujúce opatrenia s cieľom maximalizovať účinné vykonávanie smernice a uľahčiť dosiahnutie jej cieľov: 1. Zabezpečenie transparentnosti ako predpoklad pre spoločné využívanie fyzickej infraštruktúry a spoločné zavádzanie Na tento účel by mali byť jednotné informačné miesta vo všetkých členských štátoch nielen zriadené, ale mali by byť aj primerane vybavené, aby mohli účinne vykonávať svoje úlohy. V prípade existujúcej infraštruktúry by sa jednotné informačné miesto mohlo ďalej rozšíriť tak, aby mapovalo vykonávanie a obsahovalo údaje o dostupnosti a kapacite. V prípade spoločného zavádzania by členské štáty mali zvážiť aktívny prístup, v rámci ktorého budú príslušné verejné (a ak je to relevantné, súkromné) subjekty povinné vopred oznámiť plány zavádzania a vyzvať zainteresované strany, aby zareagovali. Vnútroštátne a regionálne úrady pre širokopásmové pripojenie 13 by mohli byť ďalším zdrojom informácií, koordinácie a výmeny najlepších postupov. 2. Posilnenie regulačnej istoty so zreteľom na podmienky vrátane cien a rozdelenia nákladov Národné regulačné orgány alebo iné orgány by toto opatrenie mohli vykonať vypracovaním usmernení, pričom by uviedli, ktorá metodika by sa použila na riešenie sporov, ako by sa rozdeľovali náklady na spoločné využívanie alebo spoločné zavádzanie infraštruktúry, a uviedli by rozsah, v akom by regulované verejné služby mohli profitovať z úspory nákladov alebo ziskov vyplývajúcich zo spolupráce. 3. Lepšie zabezpečenie celkovej efektívnosti postupov udeľovania povolenia Po prvé, je nevyhnutné, aby boli informácie o povoleniach centrálne dostupné z jednotných informačných miest. Po druhé, príslušné orgány by mali prísne strážiť dodržiavanie lehôt na vydávanie povolení. Po tretie, členské štáty by mali zvážiť možnosť elektronického podávania žiadostí o povolenia prostredníctvom jednotného informačného miesta. 4. Vývoj noriem a jasných pravidiel týkajúcich sa prístupu k fyzickej infraštruktúre v budove 12 https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/european-commission-joins-forces-help-bringing-morebroadband-rural-areas 13 https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/broadband-competence-offices 14
Členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, by mali zvážiť zavedenie noriem pre infraštruktúru v budove a súvisiacich systémov označovania širokopásmového pripojenia. Mali by sa prijať proaktívne opatrenia (napríklad zo strany národných regulačných orgánov), aby sa zabezpečilo stanovenie jasných pravidiel týkajúcich sa podmienok a ceny za prístup k infraštruktúre v budove. 5. Podporovanie lepšej spolupráce medzi regulačnými orgánmi Koordinácia medzi regulačnými a miestnymi orgánmi a odvetvovými regulačnými orgánmi je osobitne dôležitá pre koordináciu stavebných prác alebo prístup ku komunálnej infraštruktúre. BEREC, ACER a iné odvetvové regulačné skupiny na úrovni EÚ by takisto mohli zvážiť vypracovanie usmernení o najlepších postupoch v rámci zmluvných podmienok a prístupoch k stanovovaniu cien/rozdeleniu nákladov 14. 6. Zabezpečenie efektívneho získavania údajov o kľúčových ukazovateľoch výkonnosti V záujme stáleho monitorovania a budúceho hodnotenia vykonávania smernice by národné regulačné orgány a/alebo orgány na riešenie sporov mali získavať údaje o rozsahu prístupu k fyzickej infraštruktúre podľa smernice, ako aj o podiele vysokorýchlostných sietí zavedených v rámci spoločného zavádzania. Členské štáty by od miestnych orgánov mali získavať údaje o lehotách na vydanie povolenia a o počte budov, ktoré boli certifikované ako budovy so zavedenou vysokorýchlostnou infraštruktúrou v budove. 14 BEREC už v tejto súvislosti začal pracovať na správe o stanovovaní cien za prístup k infraštruktúre a za stavebné práce. 15