Poľnohospodárske pomery v Šarišsko-zemplínskej župe Martin Kubuš, Spoločenskovedný ústav SAV, Košice, kubus@saske.sk KUBUŠ, Martin. The agriculturele conditions in the Saris-Zemplin county. Individual and Society, 2010, Vol. 13, No. 3. This contribution has a regional charakter. We focus on the charakteristics and status of agriculture in Eastern Slovakia, particularly on the Saris-Zemplén county, where borders were established during the Slovak Republic 1939-1945. The contribution consists of two parts. The first briefly captures the state in agriculture, shortly before and during the existence of the Slovak Republic. The second part is specifically devoted to agriculture in the Saris-Zemplén County and describes the situation in crop and livestock production, supplemented by visual and statistical data.it is devoted to the conditions and problems that significantly affected the overall economic situation in this area. Agriculture. Eastern Slovakia 1939 1945. Saris. Zemplín. Poľnohospodárstvo v Slovenskej republike Udalosťami v jeseni 1938 sa radikálne zmenil hospodársky profil Československa. Dôsledkom Mníchovských dohôd, Viedenskej arbitráže a poľského záboru bola strata územia v prospech susedných štátov. V českých krajinách predstavovala územná strata 37, 1 % s tretinou ornej pôdy. Na Slovensku územná strata spôsobená anexiou činila 21, 8 % z rozlohy územia.[1] Pri ornej pôde straty činili až 32, 6 %. Okupácia rozsiahleho kompaktného územia na juhu Slovenska postihla najmarkantnejšie poľnohospodárstvo a priemysel. Zatiaľ čo české krajiny mníchovským diktátom stratili prevažne oblasti pod horami, kde sa sústredil prevažne priemyselný potenciál krajiny, straty pre Slovensko z pohľadu hospodárstva boli podstatne viac citeľné, ako to ukazuje spomínané percentuálne vyjadrenie. Práve časť južného Slovenska bola považovaná za obilnú a vyživovaciu základňu krajiny. Podľa niektorých historikov z celkového množstva poľnohospodárskych produktov potrebných pre plynulé zásobovanie obyvateľstva (ako boli strukoviny, okopaniny, obilie, ovocie, maslo, vajcia mäso, masť a ďalšie) sa až 80 % vyprodukovalo na tomto území. [2] Obrázok 1 Straty slovenského poľnohospodárstva po územných zmenách roku 1938[3] 7
Slovenské poľnohospodárstvo v čase vzniku Slovenskej republiky, ako aj počas jej trvania, je všeobecne charakterizované ako pomerne zaostalé so silným podielom malovýroby. Rozloha slovenského štátu predstavovala 3 677 393 ha, z ktorej pripadalo 52,8 % na poľnohospodársku pôdu. Orná pôda predstavovala rozlohu 1 168 380 ha. Podľa jej bonity, podnebia a výrobných oblastí sa územie Slovenska rozdeľovalo na štyri poľnohospodárske regióny, ktoré v sebe obsahovali tieto politické okresy: 1. Repárska oblasť (rozloha 688 532 ha): Piešťany, Hlohovec, Trnava, Nitra, Bánovce nad Bebravou, Topoľčany, Zlaté Moravce, Ilava, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Senica a Holíč. V tejto oblasti sa pestovali plodiny, ktoré boli charakteristické pre intenzívnejšie poľnohospodárstvo. A to hlavne pšenica, cukrová repa, kukurica, zelenina a tabak. 2. Obilninárska oblasť (rozloha 690 624 ha): Delila sa na dve časti: západnú a východnú. V západnej časti sa intenzívnejšie pestovali poľnohospodárske plodiny, ktoré mali vyššie hektárové výnosy a mali lepšie odbytové možnosti. Jej územie sa rozprestieralo na území okresov Modra, Bratislava vidiek, Bratislava mesto, Malacky. Do východnej časti patrili oblasti okresov Michalovce, Trebišov, Vranov nad Topľou, Prešov, Krupina, Modrý Kameň, a Lovinobaňa. Pôda a klimatické podmienky v tejto oblasti umožňovali pestovať tie isté poľnohospodárske plodiny ako v repárskej oblasti. Veľkú prevahu v pestovaní mali obilniny. 3. Obilninársko zemiakarská oblasť (rozloha 1 017 959 ha): Púchov, Považská Bystrica, Veľká Bytča, Žilina, Turčiansky Sv. Martin, Prievidza, Myjava, Brezno nad Hronom, Banská Bystrica, Kremnica, Nová Baňa, Banská Štiavnica, Zvolen, Dobšiná, Revúca a Hnúšťa. Podmienky pre produkciu boli v tejto oblasti rôznorodé. Preto aj výnosy z obilnín mali veľké výkyvy. Priemerné hektárové výnosy boli veľmi nízke. V týchto oblastiach sa pestovali prevažne zemiaky a obilniny. 4. Krmovinárska oblasť (rozloha 1 280 278 ha): Táto oblasť bola najväčšou z výrobných oblastí na Slovensku. Patrili do nej okresy Sabinov, Bardejov, Giraltovce, Stropkov, Vyšný Svidník, Medzilaborce, Humenné, Spišská Stará Ves, Gelnica, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Poprad, Levoča, 8
, Poľnohospodárske pomery v Šarišsko-zemplínskej župe Spišská Nová ves, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Námestovo, Trstená, Dolný Kubín, Ružomberok a Liptovský Sv. Mikuláš. Najväčšiu plochu jej územia pokrývali lesy, pasienky a menej úrodná pôda. Z poľnohospodárskych plodín sa tu pestovali hlavne zemiaky, jačmeň a ovos.[4] V období vzniku Slovenskej republiky sa viedli polemiky o tom, či samotný štát dokáže byť v zásobovaní potravinami sebestačný. Keďže stratou južných častí územia Slovensko stratilo takmer 47 % osevných plôch pšenice, 28 % osevnej plochy raži a 76 % osevnej plochy kukurice na zrno, zdalo sa, že obavy viacerých odborníkov boli na mieste. Naproti tomu jeden z odborných dôkazov, ktorý sa optimisticky vyjadroval o potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky prišiel zo zahraničia. Prišiel s ním Ústav pre štúdium konjunktúry v Berlíne. Ten sa vo svojom výskume zaoberal hospodárskou životaschopnosťou viacerých štátov. Výsledkom bola štúdia doplnená grafickým znázornením vo forme tabuľky. Viď obr. 3. Tá bola vytvorená z údajov, ktoré reflektovali množstvo hektárov poľnohospodárskej a ornej pôdy pripadajúcej na 100 obyvateľov, skutočnej výmery štátu a počtu poľnohospodárskej a ornej pôdy v hektároch potrebnej k úplnému uživeniu obyvateľstva. Ďalší údaj, ktorý Ústav pre konjunktúru v Berlíne sledoval, bol údaj kalorickej potreby, nazývaný aj tzv. národná potreba vyjadrovaná hodnotovou číslicou 100, čo predstavovalo aj percentuálnu sebestačnosť štátu. Slovensko sa umiestnilo na 17. mieste v poradí štátov, čo do výmery poľnohospodárskej pôdy, pripadajúcej na 100 obyvateľov. Teda na Slovensku podľa ľudnatosti pripadalo 77 ha poľnohospodárskej pôdy a 46 ha ornej pôdy na 100 obyvateľov. V konečnom dôsledku to viedlo k predpokladu, že Slovensko malo byť v poľnohospodárskej produkcii sebestačné na 100 %.[5] Viď obrázok 2. Obrázok 2 Životaschopnosť Slovenského štátu[6] 9
10
, Poľnohospodárske pomery v Šarišsko-zemplínskej župe Avšak až dlhšia existencia Slovenskej republiky mala dať jednoznačnú odpoveď na otázku, ako sa jej podarí vysporiadať s následkami, ktoré jej priniesla viedenská arbitráž a rozpad Československa (ČSR). Slovenské poľnohospodárstvo malo v rámci bývalého československého zväzku celkom iné úlohy a pozíciu ako tomu bolo po vyhlásení Slovenskej republiky. Hospodárska politika v bývalom Československu sa viedla celoštátne. Slovensko malo charakter parciálnej časti väčšieho štátneho politicko-hospodárského celku. V porovnaní so západnými časťami štátu (Čechy a Morava) bolo poľnohospodárstvo na nižšom organizačnom a výrobno-technickom stupni. Celkovo sa slovenské poľnohospodárstvo nachádzalo v nevýhodnej pozícii. Oficiálne nazeranie proklamovalo Slovensko ako vhodný doplnok západných industrializovaných krajín republiky. Celá problematika sa štátnym osamostatnením Slovenska podstatne zmenila. Poľnohospodárstvo muselo reagovať na nové úlohy spojené so zabezpečením výživy obyvateľstva. Muselo vynaložiť značné úsilie v zintenzívnení obrábania a využitia pôdy s cieľom vyprodukovať maximálne množstvá poľnohospodárskych výrobkov v rastlinnej a živočíšnej produkcii. Vznikom Slovenskej republiky sa slovenská prvovýroba začala boriť s viacerými nedostatkami. Prvým z nich bola pomerne nízka úroveň technickej základne. Podľa približného odhadu malo Slovensko v roku 1940 celkom 337 488 roľníckych závodov v ktorých sa nachádzalo iba 1 300 traktorov, 6 100 kosačiek a samoviazačov, 10 000 mláťačiek, 26 900 sejacích strojov, 223 000 pluhov a 210 000 brán.[7] K tomuto problému sa venuje aj Jozef Inovecký, ktorý vo svojej monografii napísal. Ako uvádzala vo svojej výročnej správe Roľnícka komora, za tri roky dostalo poľnohospodárstvo na Slovensku len 800 sejacích strojov. V rokoch 1942 a 1943 dostalo poľnohospodárstvo na Slovensku iba 55 traktorov, 2 samoviazače, 160 vyorávačov zemiakov a 740 kosačiek. Za celé obdobie tzv. slovenského štátu došlo na slovenské dediny... 670 traktorov, 2 678 kosačiek, 2 737 sejačiek, 23 313 záprahových pluhov, 1 139 mláťačiek.... Podľa dohody z decembra 1942 dovoz hospodárskych strojov, práve tak ako iných železných výrobkov, bol viazaný kontingentom slovenského železa pre nemeckého dodávateľa [8] Treba však zdôrazniť, že všetky výkonnejšie stroje vlastnili veľkí roľníci a statkári. Menší roľníci nemali vybavené svoje podniky takmer žiadnymi výkonnejšími strojmi. Dopyt veľkopodnikateľov po strojovom vybavení rástol najmä vtedy, keď mnoho poľnohospodárskych robotníkov odišlo na práce do tovární dôležitých pre vedenie vojny a do Nemecka. To zapríčinilo, že sa zmenilo agrárne preľudnenie. Na trhu sa zmenšila ponuka pracovnej sily pre potreby poľnohospodárstva. Veľké poľnohospodárske podniky v čase sezónnych prác pociťovali veľký nedostatok pracovných síl. Pokusy zlepšiť technickú základňu v slovenskom poľnohospodárstve dovozom strojov zo zahraničia však stroskotali pre obmedzené možnosti.[9] Ďalším problémom, s ktorým zápasilo slovenské poľnohospodárstvo, bola nízka úroveň používania umelých hnojív. Z celkovej potreby 10 000 15 000 vagónov umelých hnojív, sa na Slovensko dopravilo iba 2 500 3 500 vagónov hnojív ročne.[10] V tomto prípade však išlo o celkový dobový nedostatok, ktorý postihoval aj iné krajiny Európy. Od vzniku Slovenskej republiky sa o odstránenie problémov v poľnohospodárstve snažila štátna správa podporovaná Zemědelskou radou (po roku 1942 premenovaná Roľnícka komora). Tá pomáhala štátnym orgánom pri vykonávaní úloh, akými boli regulácie, meliorácie a komasácie pôdy. Angažovala sa v školení robotníctva, vo vytváraní výskumných staníc, zlepšovaní sejby, alebo podporovaní výstavby silážnych jám. [11] Dôležitým faktorom, ktorý do značnej miery negatívne ovplyvnil celkové výsledky v poľnohospodárstve Slovenskej republiky, boli poveternostné podmienky. Výnimkou neboli rekordne studené zimy, časté živelné pohromy vo forme prívalových dažďov spojené s povodňami, ľadovcom, či naopak veľké sucho[12] Poľnohospodárstvo v Šarišsko-zemplínskej župe Poľnohospodárstve podmienky v oblasti východného Slovenska boli rozdielne. S výnimkou Východoslovenskej nížiny, časti prešovského a vranovského okresu neboli podmienky pre poľnohospodársku výrobu zvlášť priaznivé. Väčšina okresov v Šarišsko-zemplínskej župe patrila do krmovinárskej oblasti. Priemerné hektárové výnosy boli v tejto oblasti Slovenska pripisované hornatosti oblasti, veľkému počtu malých hospodárstiev, nízkej úrovni mechanizácie a extenzívnej forme hospodárenia na poliach. Týkalo sa to hlavne severovýchodnej oblasti župy, kde bola vysoká preľudnenosť a nízka produktivita práce, čo sa samozrejme odrážalo na životnej úrovni roľníkov.[13] Územie Šarišsko-zemplínskej župy sa rozprestieralo v údoliach riek Torysy, Tople, Ondavy, Laborca a ich prítokov. Severná časť župy bola hornatá a južná časť župy naopak rovinatá. V severnej oblasti sledovaného regiónu sa obyvateľstvo zamestnávalo prevažne poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Vedľajšie príjmy si obyvatelia tohto územia zaobstarávali prevažne pri prácach v lesoch. Jedným 11
z dôvodov, prečo ľudia pracovali v lesoch bol nedostatok kvalitnej ornej pôdy a hlave nedostatok priemyslu, ktorý by poskytol ľuďom dostatok finančných prostriedkov. Preto si obyvateľstvo muselo vypomáhať vedľajšími zamestnaniami ako drevorubači, alebo lesní pomocníci. Naproti tomuto stavu bola južná časť veľmi úrodná. V tejto úrodnej časti župy sa dobre darilo pestovateľom obilia. Polia prinášali okrem bohatej úrody pšenice a cukrovej repy aj úrodu takých plodín akými bol napríklad tabak. V okolí Michaloviec sa dobre darilo pestovateľom hrozna. O dominantnom postavení poľnohospodárstva na východnom Slovensku nám napovie tabuľka 1, ktorá tento stav jednoznačne zachytáva. Tabuľka 1 Počet pracujúcich v poľnohospodárstve a rybárstve na východnom Slovensku v roku 1940[14] Počet obyvateľov pracujúcich v poľnohospodárstve a rybárstve na východnom Slovensku v roku 1940 Počet obyvateľov príslušných k poľnohospodárstvu, Počet obyvateľstva rybárstvu a lesníctvu P.č. Okres absolútne % 1. Bardejov 43 144 30 044 69,7 2. Gelnica 30 118 4 004 13,3 3. Giraltovce 22 202 16 485 74,3 4. Humenné 26 835 16 287 60,7 5. Kežmarok 34 508 16 329 47,3 6. Levoča 28 819 14 982 52,0 7. Medzilaborce 22 601 17 657 78,1 8. Michalovce 55 446 32 331 58,3 9. Poprad 31 975 10 064 31,5 10. Prešov 72 751 33 684 46,3 11. Revúca 21 380 7 641 35,7 12. Sabinov 45 735 33 364 72,9 13. Spišská Nová Ves 42 034 10 846 25,8 14. Spišská Stará Ves 10 325 8 446 81,8 15. Stará Ľubovňa 24 860 18,675 75,1 16. Stropkov 17 351 12 893 74,3 17. Trebišov 51 633 31 653 61,3 18. Vranov nad Topľou 33 851 21 855 65,1 19. Vyšný Svidník* 14 550 85,6 17 005 * Vyšný Svidník vznikol až 1. júla 1942 v oblasti okresu Stropkov. Rastlinná produkcia Krátko pred vznikom Slovenskej republiky v marci 1939 prešla oblasť východného Slovenska územnými zmenami, ktoré sa do značnej miery negatívne podpísali pod poľnohospodárske výsledky za rok 1939. Aj napriek strate dôležitých obilninárskych častí východného Slovenska[15] sa výsledky žatvy obilnín za rok 1939 uvádzali ako uspokojivé. Ich kvalita bola podľa odborníkov vyššia ako v roku 1938. Úroda okopanín bola hodnotená ako priemerná a úroda krmovín ako veľmi nízka. Pre sucho bol výsledok zberu zeleniny o 30 40 % nižší ako v roku 1938. Oziminy, jariny a okopaniny sa vyznačovali vysokou kvalitou. Podobné 12
, Poľnohospodárske pomery v Šarišsko-zemplínskej župe výsledky vykazoval zber sena a ďateliny.[16] Sledovaná oblasť východného Slovenska (neskôr Šarišsko-zemplínska župa) čiastočne spadala do dvoch poľnohospodárskych oblastí. Do východnej obilninárskej oblasti (okresy Michalovce, Trebišov, Vranov nad Topľou, Prešov) a krmovinárskej oblasti (Sabinov, Bardejov, Giraltovce, Stropkov, Vyšný Svidník, Medzilaborce, Humenné). Preto výsledky poľnohospodárskej produkcie pre tento región uvádzame podľa nich. Viď tabuľky 2 a 3. Tabuľka 2 Úroda hlavných plodín v obilninárskej oblasti na Slovensku v roku 1939[17] Úroda hlavných plodín v obilninárskej oblasti na Slovensku v roku 1939 Druh plodiny spolu Plocha v ha Priemerný výnos z 1 ha v q Celkový výnos úrody v q osevu úrody spolu úbytok spolu úbytok Pšenica 76 046 74 775 17,9 1,5 1 338 596 111 260 Raž 43 507 42 396 15,5 1,3 658 073 55 736 Jačmeň 29 006 28 491 16,6 1,3 472 979 35 774 Ovos 19 691 19 533 16,6 1,1 325 091 22 628 Kukurica 8 209 7 925 23,1 0,4 182 833 3 958 Zemiaky s.* 2 699 2 649 91,1 12,1 241 456 32 099 Zemiaky n.* 28 533 28 215 127,7 15,4 3 603 139 433 533 Krmoviny 86 637 80 135 81,0 3 177 674 * s. skoré zemiaky * n. neskoré zemiaky Tabuľka 3 Úroda hlavných plodín v krmovinárskej oblasti na Slovensku v roku 1939[18] Úroda hlavných plodín v krmovinárskej oblasti na Slovensku v roku 1939 Druh plodiny spolu Plocha v ha Priemerný výnos z 1 ha v q Celkový výnos úrody v q osevu úrody spolu úbytok spolu úbytok Pšenica 29 780 29 488 14,2 1,5 418 377 43 271 Raž 37 987 37 576 14,7 1,5 550 993 55 150 Jačmeň 56 928 56 504 13,4 1,6 758 863 89 458 Ovos 74 033 73 692 11,4 1,1 838 966 79 346 Kukurica 1 173 1 158 18,7 21 622 12 Zemiaky s.* 2 633 2 588 84,1 10,8 217 707 27 952 Zemiaky n.* 66 215 65 813 107,0 13,4 7 042 953 884 451 Krmoviny 137 566 137 442 73,0 4 464946 * s. skoré zemiaky 13
* n. neskoré zemiaky Významný vplyv na pozitívne poľnohospodárske výsledky v roku 1939 mali pomerne priaznivé poveternostné podmienky a veľmi zriedkavo sa objavujúce živelné pohromy. O prichádzajúcom roku 1940 sa to nedalo povedať. Škody spôsobené počasím boli v nasledujúcich rokoch pre poľnohospodárov doslova katastrofou. Nepriaznivé podmienky začali už medzi rokmi 1939 a 1940, kedy bola neobyčajne studená zima.[19] Tá mala za následok vymrznutie obilnín a krmovín, následkom čoho museli byť značné plochy týchto plodín na jar 1940 zaorané. V druhej polovici marca roku 1940 došlo vo viacerých oblastiach Šarišsko-zemplínskej župy k rozsiahlym povodniam spôsobeným odmäkom snehu. Jednalo sa o obce Šarišské Lúky, Kelemeš, Nižný Šebeš (Nižná Šebastová), Kapušany, Lada, Nemcovce, Megeš, Hanušovce, Remeniny, Matiaška, Bystré, Černe, Hlinné, Soľ, Čaklov, Čemerné, Vranov nad Topľou, Vranovské Dlhé, Nižný Hrabovec, Poša, Nižný Hrušov, Stroňany, Ostrovany, Rakovec a Moravany. V obciach Petrikovce, Malčice a Markovce povodeň zatopila sto domov. Stav vody v riekach na východnom Slovensku bol alarmujúci. Na rieke Laborec 27. marca 1940 o siedmej hodine ráno bola úroveň hladiny rieky 640 cm, t.j. 580 cm nad normálom! (Viď obrázok 3.) To spôsobovalo záplavy v rozsiahlych oblastiach okolo toku rieky. [20] (Viď obrázok 4.) Okrem toho bolo zatopených aj niekoľko ulíc v Michalovciach. V mnohých prípadoch zasahovalo vojsko, ktoré pomáhalo pri zmierňovaní a odstraňovaní následkov spôsobených povodňami. Obrázok 3 a 4 Záplavy na rieke Laborec v oblasti Michaloviec v marci 1940. [21] 14
, Poľnohospodárske pomery v Šarišsko-zemplínskej župe 15
Obr. 3 Obr. 4 Podobne nepriaznivá situácia pre poľnohospodárov nastala v júni 1940. Cez Prešov a jeho okolie sa prehnala víchrica sprevádzaná lejakom. Trvala dve hodiny. Prúdy vody a rozvodnené potoky spôsobili udupanie obilia a okopanín. Zvlášť extrémne škody utrpela pšenica a jačmeň. Solivarské lúky boli zatopené. Prúdy vody svojím rozvodnením odnášali cesty a narúšali hrádze. Vodný stav rieky Torysy bol tri metre nad normálom. Poľnohospodárske výnosy pre rok 1940 boli o 35 % menšie ako v roku 1939. Najviac sa to odzrkadlilo na obilninách. Viď tabuľka 4, kolónku úbytok z celkového výnosu úrody. Tabuľka 4 Úroda hlavných plodín v Šarišsko-zemplínskej župe v roku 1940[22] Úroda hlavných plodín v Šarišsko-zemplínskej župe v roku 1940 Druh plodiny spolu Plocha v ha Celkový Priemerný výnos výnos úrody z 1 ha v q vq osevu úrody spolu úbytok spolu úbytok Pšenica 65 992 61 093 11,7 1,9 714 582 116 599 Raž 37 630 35 995 12,7 1,7 454 879 60 694 Jačmeň 33 680 33 116 13,9 2,0 463 261 66 732 Ovos 32 410 31 997 14,6 0,5 467 770 17 073 Kukurica 4 487 3 538 15,9 1,5 56 359 5 443 Zemiaky s.* 2 276 1 878 75,0 12,0 140 863 16 22 576
, Poľnohospodárske pomery v Šarišsko-zemplínskej župe Zemiaky n.* 40 268 34 875 92,1 14,5 3 213 401 Krmoviny 71328 55 316 91,7 507 668 2 550 977 * s. skoré zemiaky * n. neskoré zemiaky Poľnohospodári si dovtedy nepamätali takúto nízku kvalitu obilnín ako bola v roku 1940. Túto stratu nemohli pokryť ani vyššie ceny obilia. Ceny okopanín, okrem cukrovej repy, drobného zvieratstva, sena a mliekarenských výrobkov, sa zvýšili o 25 %. Zásoby v poľnohospodárstve boli v dôsledku neúrody obmedzené, ale postačovali na zásobovanie obyvateľstva.[23] Celkovo možno v tejto časti skonštatovať, že veľké množstvo zrážok na jar a v lete roku 1940 spôsobovali rozsiahle povodne v prevažnej miere vo východnej časti štátu. Jarné povodne znemožňovali dostatočné obrobenie a včasné obsiatie pôdy. Abnormálne chladné a daždivé počasie, ktoré trvalo po celý rok, znemožňovalo prirodzený vývin rastlinstva, čo viedlo k tomu, že sa do značnej miery predĺžila ich vegetačná doba. Neprestajné dažde v čase zberu úrody zapríčinili vzklíčenie obilia na poli, čím sa kvalita už aj tak poškodenej úrody podstatne zhoršila. Vlhkým a chladným počasím najviac trpela kukurica, ktorá vo vyšších polohách vôbec nedozrela a skoré jesenné mrazy potom dokončili poškodenie natoľko, že značná časť úrody kukurice sa musela skosiť a skŕmiť v zelenom stave. Zemiaky, prevažne skorej odrody, boli vo veľkom množstve postihnuté hnilobou. Úroda krmovín po stránke kvantity sa javila uspokojivo, avšak ich akosť utrpela pre nemožnosť dostačujúceho vysušenia. Možno povedať, že nebolo plodiny, ktorá by nepriaznivý počasím v roku 1940 viac či menej neutrpela.[24] Poľnohospodárske podmienky v roku 1941 sa porovnaní s rokom 1940 veľmi nezmenili. Túto skutočnosť zachytáva Nemecký konzul v Prešove Peter von Woinovich. Ten vo svojom hlásení uvádza, že podľa správ znaleckých posudzovateľov (dôverníkov) z jednotlivých krajov jeho konzulárneho obvodu boli výsledky úrody z roku 1941 označované v celku za neuspokojivé. Výsledky úrody boli o 30 40 % pod poľnohospodárskym výnosom z roku 1940, pričom sa muselo zohľadniť, že už úroda z roku 1940 spočívala pod priemernou úrovňou produkcie. V niektorých oblastiach Šarišsko-zemplínskej župy bolo možné hovoriť o neúrode.[25] Zvlášť nepriaznivý stav postihol zemiaky a kŕmne obilie, kým chleboviny boli v niektorých pásmach lepšie. Príčiny týchto javov sa nachádzali vo vlhkom počasí predovšetkým počas jarnej periódy siatia. Príkladom bol koniec mája, kedy sa v regióne Šariša pre ustavičné zrážky nepodarilo ukončiť sadenie zemiakov. Nedostatočná úprava polí bola spôsobená taktiež nedostatkom pracovníkov a prostriedkov na hnojenie, aj keď iba v zanedbateľnej miere. Poľnohospodárske závody, ktoré v rokoch sucha dosahovali normálne výsledky úrody, vykazovali v roku 1941 oveľa slabšie výsledky ako tie, ktoré sa nachádzali v strmších oblastiach regiónu. Podstatný podiel na poľnohospodárskej výrobe v Šarišsko-zemplínkej župe sa produkoval v obzvlášť širokých údoliach riek Torysy, Topli (oblasť Šariša), ako aj Ondavy a Laborca (oblasť Zemplína). V tejto oblasti sa nachádzali veľké statky o rozlohe 150 300 ha a viac, z ktorých boli stanovené nasledujúce výnosy: Tabuľka 5 Hektárové výnosy v dc[26] ku 100 kg [27] Hektárové výnosy v dc ku 100 kg Plodina 1941 1940 Pšenica 16-20 18-30 Raž 11-23 14-30 Jačmeň 7-18 14-24 Ovos 9-25 15-27 Zemiaky 45-138 110-230 V západný častiach Šariša boli poľnohospodárske výsledky priaznivejšie, ako vo východných oblastiach. Najlepšie to bolo badať v okrese Giraltovce, od ktorého smerom na východ výnosy klesali. Ďalej na východe, v oblasti Zemplína, kde hektárové výnosy z roku 1940 boli približne rovnaké ako v Šariši, sa v roku 1941 priemerné odhadované výnosy pre jačmeň, ovos a zemiaky pohybovali o 25 % zo sto % nižšie, 17
ako hodnoty pre oblasť Šariša z roku 1941. Ako príklad uvádzame hektárové výnosy v metrických centoch normálneho stredného podniku v údolí Ondavy tabuľka 6 a hektárové výnosy v metrických centoch stredného závodu v údolí Laborca tabuľka 7. Tabuľka 6 Poľnohospodársky výnos normálneho stredného podniku v údolí Ondavy [28] Poľnohospodársky výnos normálneho stredného podniku v údolí Ondavy Plodina 1941 1940 Normálna úroda Pšenica 18 17 24 Raž 18 17 24 Jačmeň 11 17 23 Ovos 11 23 25 Kukurica 5 12 28 Zemiaky 30 115 180 Cukrová repa 80 150 280 Tabuľka 7 Poľnohospodársky výnos stredného podniku v údolí Laborca [29] Poľnohospodársky výnos stredného podniku v údolí Laborca Plodina 1941 1940 Normálna úroda Pšenica zimná 22 11 26 Pšenica letná 15 8 22 Raž 26 14 22 Jačmeň 15 21 27 Ovos 8 16 29 Kukurica 9 15 39 Zemiaky 73 45 155 Cukrová repa 90 110 220 Kŕmna repa 475 163 550 Údaje, ktoré sme uviedli v tabuľke č.7nevytvárajú spoľahlivý obraz o celkovom stave. Výnosy roľníckych hospodárstiev spočívali v priemere pod uvedenými číslami. Výnosy jednotlivých úžitkových rastlín mimoriadne kolísali u rastlín podľa toho, či pozemok vykazoval rovinatú polohu a ťažkú pôdu, alebo naopak. Podľa dostupných údajov sa straty v úrode najmarkantnejšie prejavovali na Zemplíne. Nebolo to však spôsobené nízkym hektárovým výnosom, ale z dôvodu veľkých neobsiatych plôch. Bolo to zapríčinené hlavne v dôsledku vlhkých jarných podmienok, ktoré poľnohospodárom nedovoľovali obrábanie rozľahlých území. Pri strednom podniku sa zo sto percent obrábanej plochy neobsiala plocha odhadovaná na 10 %. U roľníkov bol tento pomer až 30 %. V záplavových oblastiach Laborca, od Michaloviec až po Pavlovce nemohlo byť obrobených až 50 % agrárny plôch. Aj v oblasti Šariša nastali v roku 1941 takéto výpadky, ktoré však v číslach priemerných výnosov neboli viditeľné. Pri dolnom toku rieky Torysy záplavy zničili rozsiahle plochy zasadených zemiakov tak, že nebolo možné získať osivo ani na ďalší rok. Aj pri niektorých pásmach toku rieky Tople došlo k záplavám. V okrese Prešov postihli krupobitia veľké závody vo Finticiach, Kapušanoch a okolí tak ťažko, že sa už ani čiastočne nemohlo zožať. [30] Dôkaz o tejto pohrome môžeme vidieť na obrázkoch 5 a 6. Obrázok 5 a 6 18
, Poľnohospodárske pomery v Šarišsko-zemplínskej župe Ľadovec v auguste okolie Hornej Stráže pri Prešove a v obci Fintice. [31] (Škody na obilninách 100 % a na okopaninách 75 %.) 19
Obr. 5 Obr. 6 K výpadkom úrody v dôsledku všade znížených hektárových výnosov, škôd z vetra, ľadovca, záplav a neobsiatych plôch sa pridružili úbytky v celkovom príjme obzvlášť na chlebovinách, keďže roľníci zadržiavali obilie, aby ho mohli na čiernom trhu predať, alebo s ohľadom na nedostatok potravy spotrebovať pri výkrme. Za zvlášť citeľný deficit bol považovaný nedostatok zrnového krmiva, ktorý sa mal prejaviť v nadchádzajúcej zime. Úroda zimného jačmeňa bola na východnom Slovensku všade mimoriadne slabá, ale úroda okopanín vyzerala ešte nepriaznivejšie. V dôsledku katastrofálne neúrodných rokov 1940 a 1941 bola snaha zásobiť všetkých roľníkov v ŠZŽ novým osivom, aby mali vôbec čo zasiať. Na základe tohto nepriaznivého stavu reagovala Roľnícka komora a štát. Ich iniciatívou na území ŠZŽ uskutočnili dve štátom dotované osivové akcie. Prvá sa realizovala v jeseni roku 1941 a druhá akcia sa vykonala na jar roku 1942.[32] Za pomoci Župného úradu v Prešove bolo poľnohospodárom v ŠZŽ v rámci tejto akcie poskytnuté osivo v objeme spolu 59 258 q rôzneho osiva.[33] Pomoc v jesenných mesiacoch roku 1941 sa do istej miery minula svojmu účelu, pretože zlé poveternostné podmienky spôsobili, že na jar vyrástlo len menšie percento ozimín a zvyšok sa musel na novo obsiať. Ďalším nedostatkom, ktorý negatívne ovplyvnil poľnohospodárske zámery jarnej osivovej akcie v roku 1942, bola nedostatočne zabezpečená distribúcia osevných plodín, čo viedlo k tomu, že sa objavili oblasti, kde ostali veľké časti pôdy neobrobené.[34] Situácia v niektorých okresoch východného Slovenska (Bardejov a Michalovce) bola kritická. Po dvoch neúrodných rokoch obyvateľstvo už nemalo dostatočné zásoby potravín pre svoju obživu. Keď k tomu pridružil aj nedostatočný prídel múky, ktorý v istých obdobiach rokov 1940 a 1941 nebol ničím výnimočným, začalo obyvateľstvo trpieť hladom.[35] Sucho, ktoré v letných mesiacoch roku 1942 postihlo región východného Slovenska, negatívne ovplyvnilo poľnohospodárske výsledky vo viacerých okresoch severného Šariša, ktoré boli na úrodu obilnín veľmi chudobné.[36] Problémy mali aj gazdovia. Nedostatkom zrážok bola slabá úroda krmovín a ďatelín, čo im komplikovalo odchov dobytka. Pozitívne výsledky sa však zaznamenali v produkcii zemiakov, ktoré vykazovali značné prebytky. Iná situácia bola v južnejších oblastiach župy. Suché obdobie vyhovovalo viacej obilninám ako zemiakom, ktoré po troch mesiacoch letných horúčav zaznamenali priemerné, alebo len slabé výsledky. Opačný stav bol pri obilninách. Teplé letné počasie pomáhalo rastlinám pri dozrievaní a poľnohospodárom pri žatve. Úroda obilnín na juhu župy bola po kvantitatívnej stránke považovaná za slabšiu. Dôvodom boli menšie obsiate plochy ozimín, spôsobené nedostatkom jarných osevných zdrojov, ako aj nízkymi teplotami v jarnom 20
, Poľnohospodárske pomery v Šarišsko-zemplínskej župe období, ktoré taktiež čiastočne prispeli k spomínaným stratám. Po kvalitatívnej stránke bola úroda o 50 % a miestami až o 70 % lepšia ako v roku 1941.[37] Zo všeobecného hľadiska môžeme tvrdiť, že úroda v roku 1942 bola oproti predchádzajúcim dvom rokom 1940 a 1941 značne lepšia. V severnej časti župy sa to odrazilo na priaznivých výsledkoch úrody zemiakov. V južných oblastiach Šarišsko-zemplínskej župy sa darilo lepšie obilninám, aj keď v porovnaní s normálnymi rokmi sa výnosy z úrody považovali len za priemerné. Pozitívne výsledky sa pripisovali hlavne osivovým akciám, ktoré sa pričinili o výmenu zastaraného rastlinného genofondu, ako aj prijateľnejším vplyvom poveternostných podmienok, ktoré v niektorých oblastiach Šarišsko-zemplínskej župy sa zlepšili až po dvoch rokoch. Dlhotrvajúca jeseň v roku 1942 poskytla poľnohospodárom možnosť riadne pripraviť pôdu pre zimné kultúry. Sejba ozimín oblasti juhovýchodného Slovenska narážala na ťažkosti, ktoré boli spôsobené značným suchom čo v konečnom dôsledku oneskorilo sejbu ozimín. Klimatické podmienky na prelome rokov 1942 1943 boli z pohľadu produkcie obilnín celkom priaznivé. Po miernej a suchej zime pokračoval v Šarišsko-zemplínskej župe podobný charakter počasia aj v jarnom období. Takéto prajné podmienky ponúkali poľnohospodárom optimálne možnosti pre zväčšenie osevných plôch. S cieľom zveľaďovania obilnej produkcie sa na jar a taktiež aj na jeseň roku 1943 realizovali dve osivové akcie.[38] Včas prevedená jarná osivová akcia a priaznivé poveternostné podmienky dávali pozitívne predpoklady pre poľnohospodársku produkciu pre rok 1943. V celej Šarišsko-zemplínskej župe bolo až o 20 % viac obsiatych plôch s obilím ako po minulé roky. Odhadovalo sa, že ak budú dobré podmienky, tak úroda by mala byť až o 100 % lepšia ako v roku 1942.[39] Napriek pozitívnym poveternostným podmienkam sa poľnohospodári v južnej oblasti župy sťažovali na viaceré problémy. V okrese Trebišov sa objavili škodcovia. Jednalo sa o premnoženie poľných myší, ktoré požierali zasiate obilniny a vrany, ktoré podobne vo veľkom množstve vytrhávali zo zeme už vyrastené obilie.[40] V severnej časti župy bola situácia z poľnohospodárskeho hľadiska taktiež priaznivá. Obilie a okopaniny sa vyvíjali pozitívne. Podľa tohto stavu sa očakávala všeobecne nadpriemerná úroda. Lenže počas letných mesiacov sa ojedinele vyskytli živelné pohromy, ktoré do značnej miery negatívne ovplyvnili kvalitu úrody prevažne v oblasti Šariša. Jedna z nich postihla 19. júla severozápad okresu Bardejov, kde vo viacerých obciach bolo zničených až 90 % úrody jačmeňa a pšenice.[41] Krátko na to 21. júla 1943 bol ľadovcom poškodený chotár obce Široké, Lipovec a iné neďaleké obce v okrese Prešov. Na niektorých miestach sa škody vyšplhali až na 600 tisíc Ks a zničených bolo 50 80 % úrody.[42] Koncom júla sa vyskytla ešte pohroma v okrese Trebišov, kde ľadovec poškodil kukuricu a obilie.[43] V ostatných oblastiach Šarišsko-zemplínskej župy sa zrážky v takejto forme už nevyskytli. Skôr naopak. Viaceré prevažne južné okresy boli postihnutésuchom (Michalovce, Humenné, Vranov n/topľou). V okresoch, v ktorých boli zrážky skromnejšie, sa napĺňali predpoklady o tom, že úroda obilnín bude lepšia ako v roku 1942. Napríklad v Michalovciach sa oproti roku 1942 predpokladala lepšia úroda pšenice o 2, 6 %, žita o 3, 6 %, jačmeňa o 34, 8 %, ovsa o 23,6 %, zemiakov o 33, 2 % a kukurice o 48, 2 %. [44] Celkovo môžeme povedať, že v období jari a skorého leta roku 1943 sa výsledky v poľnohospodárskej produkcii javili ako nadpriemerné. Dôsledkom zriedkavých pohrôm, nadmerných teplôt a sucha sa v auguste a septembri roku 1943 poľnohospodárske výsledky v niektorých oblastiach zhoršili. Pozitívne výsledky boli vykazované južnejších okresoch Šarišsko-zemplínskej župy (Michalovce, Humenné, Vranov n/topľou). Tam sa výsledky žatvy pohybovali o 20 30 % nad produkciou z roku 1942. Oproti tomu okresy v severnejších oblastiach Šariša postihnuté ľadovcom (Bardejov, Giraltovce) vykazovali o 20 30 %, v prípade okresu Stropkov až 40 50 % nižšiu úrodu obilnín a strukovín ako v roku 1942. Počas jari a leta roku 1943 sa objavovali pozitívne predpoklady o nadpriemerných výsledkoch v produkcii okopanín. Dôsledkom nadmerných teplôt a sucha koncom júla a v auguste sa podmienky pre okopaniny zhoršili. V niektorých oblastiach Šariša (Bardejov, Stropkov, Medzilaborce) sa ich úroda uvádzala len ako priemerná a slabá. Podľa údajov niektorých okresných náčelníkov, prevažne zo severnej časti Šarišsko-zemplínskej župy, klesla úroda zemiakov oproti roku 1942 v niektorých prípadoch až o 30 40 %. [45] Keďže v tejto oblasti do značnej miery absentujú údaje zachytávajúce regionálne výsledky poľnohospodárskych výnosov, na porovnanie ponúkame informácie o priemerných výnosoch obilnín iba pre celé územie Slovenska za roky 1942 a 1943, ako aj päťročný priemer za roky 1939 1943. Tabuľka 8[46] 21
Priemerná úroda obilnín v roku 1942 1943 uvedená spolu s 5-ročným priemerom obilnín na Slovensku Plodina Priemerná úroda obilnín z 1 ha v q 5 ročný priemer 1939 1943 1942 1943 Pšenica ozimná 15,7 16,6 15,4 Pšenica jarná 14,4 14,7 13,3 Raž ozimná 11,8 15,1 13,1 Raž jarná 10,1 11,2 11,2 Jačmeň ozimný 18,4 19,8 15,6 Jačmeň jarný 17,1 16,8 15,6 Ovos 13,6 13,2 12,6 Kukurica 19,6 18,7 18,8 Poľnohospodárske práce, ktoré bolo potrebné vykonať pre osev ozimín na rok 1944 sa pre suché počasie vo viacerých oblastiach župy oneskorovali alebo vôbec nezačali. Čo sa dovtedy zasialo, to nevzišlo. Napríklad v okrese Humenné nepršalo celú jeseň.[47] Po komplikáciách s jesennou sejbou ozimín, ktorú sa pre nepriaznivé podmienky nepodarilo celkom ukončiť, čakala poľnohospodárov pomerne studená zima. V niektorých oblastiach severného Šariša napadli v zime roku 1944 aj dva metre snehu. Takéto podmienky robili poľnohospodárom obavy z jarných záplav, ktoré mali v pamäti ešte z rokov 1940 a 1941. Nepriaznivé chladné jarné podmienky brzdili poľnohospodársku prácu v celej Šarišsko-zemplínskej župe. V severných oblastiach župy bol stav ozimín zlý. Vo viacerých oblastiach Šariša, ako napríklad v okresoch Bardejov, Stropkov a Medzilaborce, museli poľnohospodári svoje oziminy poorať.[48] Jarné práce v oblasti južného Šariša a územia Zemplína sa začali až v polovici apríla. Išlo o značné oneskorenie, nakoľko v roku 1943 sa už v tomto období z jarnými prácami končilo. V niektorých prípadoch, ako napríklad v okrese Vranove nad Topľou, boli jarné práce ukončené až začiatkom júna.[49] Aj napriek týmto komplikáciám sa poľnohospodárska situácia v Šarišsko-zemplínskej župe charakterizovala ako uspokojivá.[50] V letných mesiacoch sa vyskytovalo viacero chladných a daždivých dní, ktoré nepriaznivým spôsobom ovplyvnili kvalitu obilia a kŕmnych rastlín. Aj napriek dobrej úrode sena, ďateliny a lucerny sa ich kvalita nedostatkom suchých dní rapídne zhoršovala. Boli oblasti, kde poľnohospodári neboli schopný vysušiť a uskladniť pokosené krmoviny, pretože napríklad v okrese Humenné pršalo s menšími pauzami viac ako dva týždne. Časté zrážky pováľali obilie, čo vo všeobecnosti spôsobovalo ich nepriaznivý vývin a kvalitu. Vo viacerých oblastiach župy sa objavili zrážky v podobe ľadovca. Oblasť okresu Bardejov bola regiónom, ktorý bol skoro každoročne poznačený nejakou pohromou. Aj 2. júna 1944 boli ľadovcom postihnuté chotáre obcí Lukavica a Nižná Voľa, kde škody na úrode predstavovali 40 50 % z predpokladanej úrody. Ďalšia prietrž mračien v tejto oblasti sa vyskytla ešte 28. júna 1944, kedy bola okrem poľnohospodárskych plodín poškodená aj cesta v Lukavici na úseku asi sto metrov.[51] Podobne, aj v niektorých oblastiach Vranova nad Topľou a okresu Prešov, ako napríklad v chotári obce Kecerovské Pekľanybola úroda mierne poškodená ľadovcom. Stav úrody obilia v najväčšom okrese bol v roku 1944 slabší o 50 % ako v roku 1943. [52] V okrese Stropkov sa objavili rôzne choroby, ktoré napádali úrodu obilia.[53] Kvalita úrody v okrese Humenné bola ovplyvnená vysokou vlhkosťou, ktorá podporovala rast buriny na úkor obilnín. Následkom toho boli jej výsledky veľmi zlé a v porovnaní s rokom 1943 sa považovali za horšie.[54] V Zemplínskej časti župy, ako napríklad v Michalovciach, sa zo žatvou začalo už 10. júla. Aj napriek vlhkému počasiu boli výsledky v kvalite obilnín uspokojivé a v množstve prevyšovali úrodu z roku 1943 asi o 10 15 %.[55] Úroda okopanín a zemiakov v južnej oblasti župy bola len priemerná. Oproti tomu v severnej časti župy sa úroda zemiakov a okopanín charakterizovala ako dosť dobrá, lepšia ako pred rokom. Vo všeobecnosti možno o oblasti Šarišsko-zemplínskej župy za rok 1944 povedať, že okresy v jej severnej časti vykazovali v obilnej produkcii iba priemerné výsledky. Bolo to spôsobené pomerne chladným a daždivým počasím a nedostatkom jarného osevného obilia potrebného pre obsiatie prázdnych plôch vzniknutých po zimných a jarných mrazoch. Mnoho poľnohospodárov spájalo slabé výsledky v rastlinnej produkcii s dlhoročným akútnym nedostatkom umelých hnojív. Podľa nich by používania dostatočného množstva hnojív dokázalo zvýšiť produkciu aj v značne vyčerpanej pôde. Úroda zemiakov bola hodnotená ako priemerná. Najjužnejšie okresy ako Michalovce, Vranov nad Topľou a Trebišov mali poľnohospodárske výsledky lepšie. Ako sme už spomenuli, žatva v Michalovciach začala už v prvej polovici júla, čo naznačovalo priaznivé klimatické podmienky. Pozitívne výsledky sa javili v produkcii 22
, Poľnohospodárske pomery v Šarišsko-zemplínskej župe zemiakov a okopanín, ktoré v týchto oblastiach dosahovali dobré výsledky. Začiatkom vojenských operácií na východnom Slovensku v jeseni roku 1944 sa začala situácia v poľnohospodárstve značne komplikovať. V oblasti Šarišsko-zemplínskej župy boli týmito operáciami znemožnené poľnohospodárske práce. To malo za následok, že v roku 1945 klesli výnosy poľnohospodárskych plodín v porovnaní s rokom 1944 o 30 90 %. O kritickej situácii na východe štátu hovoria nasledujúce údaje. Vo svidníckom[56] okrese sa podarilo z celkovej výmery 40 193 k.j. poľnohospodárskej pôdy v okrese obsiať len 1 580 k. j., čo predstavovalo len 3, 93 %. Výsledok úrody bol tak až o 90 % nižší ako v predchádzajúcich rokoch. Slabá úroda bola aj v ďalších oblastiach východného Slovenska. V okrese Stropkov to predstavovalo o 60 %, v bardejovskom o 50 % a humenskom o 40 % menej úrody než v predchádzajúcich rokoch. V okrese Medzilaborce sa podarilo v roku 1944 obsiať len 30 % pôdy. V oblasti staronového okresu Snina dosiahla úroveň poľnohospodárskych výsledkov úroveň len 10 % z prechádzajúceho roka. Priame bojové operácie v oblasti Šarišsko-zemplínskej župy sa tamojšieho obyvateľstva dotýkali tragickým spôsobom. Aj to malé percento pôdy, ktoré sa stihlo obrobiť, bolo priamymi stretmi vojsk zničené.[57] Z poľnohospodárskej produkcie boli najviac postihnutými oblasťami regióny v tzv. prirodzenom kraji hornej Ondavy a horného Laborca, t.j. okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov a Svidník. Z celkovej obsiatej plochy venovanej chlebovinám bola pšenica úplne zničená na ploche 1 994 ha (17, 2 %) a raž na ploche 1 044 ha (17, 2 %).[58] Okrem nedostatku osiva, hospodárskeho náradia a ťažného dobytka sa za hlavnú príčinu tohto stavu považovala vysoká koncentrácia mín. Jediným okresom, o ktorom sa dalo v septembri roku 1945 povedať, že je odmínovaný, bol okres Humenné. Okres Medzilaborce bol v tej dobe odmínovaný iba z jednej tretiny. Oblasť okresu Snina bola v roku 1945 stále úplne zamínovaná. Okres Svidník bol v tom čase odmínovaný asi z dvoch tretín, pričom zahynulo 162 ľudí. Do konca roka 1945 bolo v tomto okrese zneškodnených viac ako 71 tisíc mín. V Stropkovskom okrese pri odmínovacích prácach zahynulo 60 ľudí. Míny a nevybuchnutá munícia v tejto oblasti zabíjala denne až 10 15 ľudí.[59] Pohyb mimo vyšliapaných chodníkov bol nebezpečný. Pre takýto ťažký stav bola práca na poliach ešte na niekoľko mesiacov jednoducho vylúčená. Živočíšna produkcia So svojím zmiešaným podnebím a prevažne hornatým terénom bolo Slovensko vhodnou oblasťou pre chov všetkých druhov hospodárskych zvierat. Okrem niektorých južnejších oblastí malo charakter prevažne krmovinárskeho územia, kde živočíšna produkcia bola základom existencie roľníctva. V rokoch 1939 1945 predstavoval rozsah pastvín výmeru 497 tisíc ha a lúk 315 tisíc ha. Jednalo sa tak o rozlohu 812 tisíc ha, čo tvorilo 40 % všetkej poľnohospodárskej pôdy.[60] Najdôležitejšou zložkou slovenskej živočíšnej výroby bol chov hovädzieho dobytka. Dokazujú to aj hodnoty v tabuľke č. 9, ktorá zachytáva údaje o počte hospodárskych zvierat na Slovensku za roky 1939 1945. Tabuľka 9 Stav hospodárskych zvierat na Slovensku v rokoch 1939 1944 v absolútnych číslach (v tis. kusov) Druh dobytka 1939 1940 Hovädzí 934 215 914 056 902 610 876 789 852 976 887 614 Bravčový 440 882 449 362 506 272 419 149 400 527 570 955 Kone 168 646 166 648 164 201 163 537 162 522 165 257 Ovce 353 771 306 812 279 554 267 592 266 524 280 851 Kozy 93 317 79 966 1941 75 368 1942 64 205 1943 62 380 1944 70 552 Uvedené údaje pochádzajú zo Štatistickej príručky Slovenska z roku 1947, s. 111. Podmienky v chove dobytka značne ovplyvnila strata južných častí slovenského územia. Objavil sa citeľný nedostatok v počte a kvalite hovädzieho dobytka. Stratili sa chovateľsky najvyspelejšie kraje a okresy v ktorých sa nachádzali plemenné stanice. Tie pomáhali chovateľom z horských častí krajiny pri zásobovaní kvalitným dobytkom. Stratou Košíc a prechodom okresu Prešov na chov simentálskeho dobytka (obrázky 8 9) stratili okresy Stropkov, Giraltovce, Bardejov a Sabinov nákupné zdroje plemien pinzgauského dobytka (obrázok 10). To malo za následok, že v Prešove, Sabinove, Humennom 23
a Trebišove, trhy s pinzgauským dobytkom úplne zanikli. Nový trh z ktorého sa distribuoval pinzgauský dobytok pre východné Slovensko sa nachádzal mimo Šarišsko-zemplínskej župy, a to v Spišskej Novej Vsi. Taktiež novým dôležitým trhom pre oblasť východného Slovenska sa stal okres Michalovce. Z tohto okresu sa kupoval simentálsky plemenný hovädzí dobytok pre celú oblasť východného Slovenska.[61] Existovali predpisy, ktoré určovali, kde mohlo byť dotyčné plemeno dobytka umiestňované. Simentálsky dobytok sa mal chovať na západe, juhu a juhovýchode štátu pozdĺž maďarskej hranice v krajoch s intenzívnym hospodárením. Na severe, v okresoch s extenzívnym hospodárstvom, to mal byť dobytok pinzgauský. Rozšírenie tohto plemena na úkor pinzgauského existovalo v tom, že simentálsky dobytok mal vysokú produkcia mlieka, kvalitného mäsa a vyhovoval aj po stránke záprahu. Na druhej strane pinzgauské plemeno bolo nenáročné na chov aj v krajoch s horšími podmienkami, pretože bolo otužilejšie, zdravšie a vynikajúce do záprahu.[62] Chov dobytka bol na pomery v Slovenskej republike pomerne dostatočný. Iné to bolo s jeho kvalitou, ktorá bola nižšia najmä u drobných a stredných chovateľov v hornatých krajoch severného a severovýchodného Slovenska. Niekoľko neúrodných rokov sa podpísalo pod jeho stav a kvalitu. Pre daždivé počasie a záplavy, ktoré v roku 1940 a 1941 postihli východné Slovensko a oblasť Šarišsko-zemplínskej župy boli podmienky pre chov dobytka veľmi zlé. Priveľké množstvá zrážok a permanentne premočené pasienky spôsobovali zvieratám mnohé ochorenia parazitného pôvodu. Jedna z najrozšírenejších chorôb, ktorá na východnom Slovensku postihovala chov dobytka, bola distomatóza. [63] Počas rokov 1940 1941 museli chovatelia pristúpiť k núteným porážkam. Mäso z takéhoto dobytka bolo nepoužiteľné, koža menejcenná, čo pre mnohých chovateľov znamenalo značnú škodu a problémy, pretože v mnohých oblastiach východného Slovenska bol chov dobytka hlavným zdrojom príjmu.[64] Obyvateľstvo, ktoré sa zaoberalo chovom dobytka, narážalo aj na iné problémy, ktoré značne ovplyvňovali živočíšnu produkciu. Za mnohé použijem jeden príklad Slovpolu, monopolnej štátnej organizácie, ktorá sa zaoberala výkupom dobytka. Gazdovia museli svoj dobytok odpredávať iba tomuto subjektu za vopred štátom uvedené ceny. Napríklad v roku 1943 Slovpol platil hospodárovi za 1 kg živej váhy 6 9 Ks. Spotrebiteľ platil mäsiarovi za 1 kg toho istého mäsa až 22 28 Ks.[65] V mnohých oblastiach Slovenska to viedlo k značnej nervozite. Zo strany chovateľov dobytka sa to prejavovalo na nezáujme odpredávať svoj dobytok tejto spoločnosti, čo v konečnom dôsledku prispievalo k akútnemu nedostatku živočíšnych tukov na trhu, ktorý bol citeľný počas celej existencie Slovenskej republiky 1939 1945. Takéto nekorektné podmienky zo strany štátu podporovali nelegálny, tzv. čierny obchod, ktorý na Slovensku do značnej miery prekvital.[66] V počte chovu poľnohospodárskych zvierat bola oblasť Šarišsko-zemplínskej župy v období rokov 1940 1945 na poprednom mieste, čo dokazujú údaje z tabuliek č. 10 a 11. Tabuľka 10 Rozdelenie počtu poľnohospodárskych zvierat podľa žúp k 1. 1. 1941 (v tis. kusov) P.č. Župa Hovädzí dobytok Bravčový dobytok Kone 1. Bratislavská župa 99 151 69 123 17 287 2. Nitrianská župa 109 784 81 081 23 323 3. Trenčianská župa 144 521 78 747 22 468 4. Tatranská župa 187 404 93 986 34 214 5. Pohronská župa 171 627 74 125 19 220 6. Šarišsko-zemplínska 190 123 82 273 47 671 902 610 164 183 Spolu 506 272 Poľnohospodárske zvieratá na Slovensku uvádzané podľa Štátneho štatistického úradu v Bratislave.[67] Tabuľka 11[68] 24
, Poľnohospodárske pomery v Šarišsko-zemplínskej župe Rozdelenie počtu poľnohospodárskych zvierat podľa žúp k 1. 1. 1944 (v tis. kusov) P.č. Župa Hovädzí dobytok Bravčový dobytok Kone 1. Bratislavská župa 100 771 118 249 17 399 2. Nitrianská župa 106 436 100 044 22 694 3. Trenčianská župa 148 384 88 117 23 314 4. Tatranská župa 180 842 85 817 35 402 5. Pohronská župa 162 891 85 298 19 077 6. Šarišsko-zemplínska 188 290 93 430 47 371 887 614 165 257 Spolu 570 955 Prechod frontu oblasťou Šarišsko-zemplínskej župy na prelome rokov 1944 1945 sa drastickým spôsobom podpísal aj pod stav na hospodárskych zvieratách, ktoré boli veľmi zdecimované. Najhoršia situácia v tejto oblasti nastala v severovýchodnej časti župy Ako príklad použijeme štatistické údaje o úbytku hospodárskych zvierat v roku 1945 z okresov Svidník a Medzilaborce v porovnaní s údajmi z 31. októbra 1943. V okrese Svidník zostalo z 2930 jalovíc len 329, (úbytok 2601 ks). Zo 7789 kráv ostalo 3286 (úbytok 4503 ks), zo 470 volov zostalo 65 (úbytok 405 ks), zo 71 plemenných býkov ostalo 7 (úbytok 64 ks). Z 5641 kusov bravčového dobytka v okrese zostalo len 70 kusov (úbytok 5571 ks), čo bolo vlastne všetko. Z 53 653 sliepok ostalo iba 1634 kusov (úbytok 52 022 ks). Z 22 455 oviec zostalo len 287 kusov (úbytok 22 168), čo bolo prakticky opäť všetko. Z 2356 koní ostalo 1492 kusov (úbytok 864 ks) a zo 623 žriebät zahynulo 201 kusov (úbytok 422 ks). Podobná pohroma postihla aj okres Medzilaborce. Z 11 378 kusov hovädzieho dobytka zostalo v okrese 3743 kusov (úbytok 7635 ks), z 3800 kusov koní ostalo 1742 kusov (úbytok 2058 ks). Množstvo kôz a oviec sa zredukoval z 930 kusov na 430 (úbytok 500 ks). Z 10 600 kusov sliepok zostalo v roku 1945 len 2500 a zo 7133 kusov bravčového dobytka ostalo len 350 kusov (úbytok 6783 ks), čo znamenalo takmer celú populáciu tohto druhu dobytka.[69] Aj južné okresy župy boli prechodom frontu veľmi poznačené, ale zvieratá, ktoré prežili, mali aspoň lepšie zdroje krmiva. Z tohto prehľadu je vidieť, že v niektorých okresoch Šarišsko-zemplínskej župy, boli hospodárske zvieratá ako ošípané, sliepky a ovce prakticky vyhubené. Lepšie na tom bol stav hovädzieho dobytka a taktiež koní, ktorý sa zachoval aspoň vo veľmi obmedzenom počte. Záver Do roku 1945 sa na východnom Slovensku nachádzalo viac ako 65 % roľníckych usadlostí nepresahujúcich výmeru pôdy 5 ha. Vážny stav pretrvával v skupine vlastníkov do 2 ha, ktorých bolo viac ako 171 000. Závody nad 20 ha tvorili necelé 4 % poľnohospodárskych majetkov, ale vlastnili viac ako 60 % všetkej pôdy. Z uvedených údajov môžeme povedať, že štruktúra východoslovenskej dediny mala formu veľkého množstva parcelových hospodárstiev, statkárov (domkárov) a malých poľnohospodárov.[70] Je dôležité uviesť, že pre tradičné slovenské poľnohospodárstvo bola charakteristická maloroľnícka samozásobiteľská forme produkcie. Vďaka nej boli slovenský maloroľníci relatívne schopní bez ohľadu na prípadné nedostatky v štátnom poľnohospodárstve produkovať výrobky, ktoré zabezpečovali aspoň ich potravinovú nezávislosť. V mnohých prípadoch svojím pestovaním dokázali vytvárať nadprodukciu, ktorú umiestňovali na miestnych trhoch. Aj napriek nedostatočnej technickej vybavenosti a nízkej úrovni poľného hospodárenia sa o Slovenskej republike 1939 1945 vytvoril obraz, ktorý poukazoval na značnú sebestačnosť v potravinovej základni štátu. Je treba povedať, že tento spôsob seba zásobovania pretrval aj v období existencie kolektivizácie a družstevníctva. Obyvateľstvo si dokázalo produkovať poľnohospodárske výrobky na vlastných záhradách, ktoré boli nezávislé od družstevnej produkcie. Až v posledných rokoch je tento trend na ústupe. Samostatné pestovanie plodín sa pre mnohých obyvateľov stalo nerentabilným, pretože nimi vyprodukované poľnohospodárske produkty sú často drahšie ako tie, ktoré si dokážu zakúpiť v obchodoch. Recenzent: PaedDr. Marián Gajdoš, CSc. The agriculturele conditions in the Saris-Zemlín county One of the main ideas of this paper is an effort to capture the region of Eastern Slovakia in the World War II from the perspective of state and agricultural production. The first part follows the general agricultural 25
situation in Slovakia, shortly before and during the formation of the Slovak Republic.The second part has a regional character. Considerable attention is devote to the characterization area Saris-Zemplín county and their weather, climate and production conditions, the striking way affect the quality of life of the population in this area. In the second part of the study separately devote crop and livestock production. These are complemented by valuable statistical data and video to help us create an image of the farm life in eastern Slovakia. An important fact is that the study is constructed on the basis of archival documents from domestic and foreign origin, as it adds considerably to the uniqueness. [1] FALTUS, Jozef PRŮCHA, Václav. Prehľad hospodárskeho vývoja na Slovensku v rokoch 1918-1945. Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry, 1969, s. 308-309. [2] CAMBEL, Samuel. Slovenská dedina. Bratislava : SAP, 1995, s. 33. O údaji, ktorý uvádza autor vo svoje monografii, si dovolíme minimálne polemizovať, ak nie nesúhlasiť. Bohužiaľ, nevieme z akých materiálov autor čerpal. Aj napriek nepochybnej dôležitosti južných oblastí Slovenska pochybujeme o takom vysokom percente podielu na zásobovaní ostatného územia Slovenska. Za všetko ponúkame jeden príklad, a to grafické znázornenie (obr. č. 2) z monografie autorov FALTUS, J. PRŮCHA, V.: Prehľad hospodárskeho vývoja na Slovensku, s. 312, ktorého zdroj je Statistický spravodaj, č. 1112/1938. Z grafu je zrejmé, že percento zásobovania poľnohospodárskych plodín z južného Slovenska pre ostatnú časť krajiny uvádzané Cambelom je značne nadhodnotené. [3] FALTUS, J. PRŮCHA, V. Prehľad hospodárskeho vývoja na Slovensku..., s. 312. [4] URSINY, Dušan. Zemepisný a hospodársky prehľad Slovenska. Bratislava : Nakladateľstvo slovenských profesorov, 1943, s. 44; a BAUCH, Vlastislav. Poľnohospodárstvo za slovenského štátu. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1958, s. 51-52. [5] Slovák, 17. 8. 1939, roč. 11, č. 187, s. 8. Pavlík Viktor. Uživná schopnosť Slovenského štátu. [6] Táto tabuľka pochádza z denníka Slovák, 17. 8. 1939, roč. 11, č. 187, s. 8. Tabuľka v novinách pochádza z knihy Viktora Pavlíka s názvom Hospodárska štruktúra Slovenska, Bratislava : UNIA, 1939, 50 s. [7] Viď: Hospodárska obroda, roč. 1, č. 1, str. 25; BAUCH, V. Poľnohospodárstvo za Slovenského..., s. 64. [8] INOVECKÝ, Jozef. Slovenská dedina včera a dnes. Bratislava : SVPL, 1956, s. 188. [9] FALTUS, J. PRŮCHA, V. Prehľad hospodárskeho vývoja na Slovensku..., s. 383. [10] INOVECKÝ, J. Slovenská dedina...,s. 189. 26