Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Mgr. Jarmila Titková. Po stopách Indiána

Prepis

1 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Mgr. Jarmila Titková Po stopách Indiána Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe Prešov 2013

2 Vydavateľ: Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, Bratislava Autor OPS/OSO: Mgr. Jarmila Titková Kontakt na autora: Názov OPS/OSO: Rok vytvorenia OPS/OSO: Odborné stanovisko vypracoval: Cirkevná základná škola blahoslaveného Jána Pavla II. Sládkovičova 1994, Hencovce ová adresa: Po stopách Indiána 2013 Bc. Gabriela Hospodárová Za obsah a pôvodnosť rukopisu zodpovedá autor. Text neprešiel jazykovou úpravou. Táto osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe bola vytvorená z prostriedkov národného projektu Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie.

3 Kľúčové slová Dieťa, výchova, voľný čas, mimovyučovací proces, detský tábor, práva dieťaťa, aktivity, média, organizovaný, neorganizovaný Anotácia Táto práca popisuje praktickú skúsenosť pri aplikovaní rôznych tvorivých námetov, aktivít pre využívanie voľného času formou detského letného tábora. Organizovaný voľný čas v bezpečnom prostredí buduje v deťoch zdravú sebadôveru, sebaúctu, umožňuje vytvárať z detí celistvú integrovanú osobnosť. Účasťou detí v letnom detskom tábore bolo prostredníctvom intenzívnych výtvarných podnetov poskytnúť možnosť na rozvíjanie prirodzeného záujmu o aktivitu, objavovanie výrazových prostriedkov, skrytých tvorivých schopností detí, smerujúcich k ich osobitnému sebavyjadreniu.

4 OBSAH ÚVOD OPIS OSVEDČENEJ PEDAGOGICKEJ PRAXE Teoretické východiská Zadefinovanie cieľovej skupiny Hlavný cieľ a čiastkové ciele OPS Vymedzenie kompetencií VOĽNÝ ČAS DETÍ Neorganizovaný voľný čas detí Organizovaný voľný čas detí DETSKÝ LETNÝ TÁBOR Príprava tábora Indián módny návrhár Majstri vigvamov Galéria indiánov Indián na vandrovke Denný režim detského letného tábora ZÁVER Zoznam bibliografických odkazov Zoznam príloh... 35

5 ÚVOD Akákoľvek tvorivá aktivita, ktorú s deťmi robím, im má prinášať pocit uspokojenia a úspechu. Aby cítili podporu a uznanie, nech je výsledný produkt akýkoľvek. Tvorivá hra v bezpečnom prostredí môže v deťoch budovať zdravú sebadôveru a sebaúctu a je jedným zo spôsobov, ako deťom pomôcť vyrásť v celistvú integrovanú osobnosť. Práve preto som sa rozhodla pre spracovanie tejto problematiky, pričom veľkú pozornosť chcem venovať aj praktickému overeniu vplyvu tvorivých aktivít v rámci akčného umenia na globálny rozvoj tvorivosti osobnosti dieťaťa v mimovyučovacom čase. Obsah práce je rozdelený do troch kapitol tak, aby čitateľ spoznával a postupne odkrýval túto problematiku. Pomocou rôznych foriem, ktoré sa viažu k výtvarným technikám sa pokúsim získať záujem detí o výtvarnú činnosť, prebudiť a rozvíjať ich tvorivé schopnosti a zároveň im priblížiť výtvarné umenie. Prvá kapitola obsahuje opis osvedčenej pedagogickej skúsenosti s vymenovaním hlavných i čiastkových cieľov osvedčenej pedagogickej praxe. Zároveň obsahuje teoretické východiská, samotné zadefinovanie cieľovej skupiny a vymedzenie kompetencií. Druhá kapitola uvádza do témy prostredníctvom kľúčového pojmu voľný čas, mimo vyučovací čas, ktorý je predmetom pozornosti viacerých vied. Budem sa opierať o autorov, ktorí tejto problematike venujú značnú pozornosť, nakoľko si uvedomujem, že práve výchova v mimo vyučovacom čase je často krát chápaná v ľudskom ponímaní aj ako výchova vo voľnom čase. Ide mi o poukázanie rozdielnosti týchto dvoch základných pedagogických faktov, pričom možno hovoriť aj o ich vzájomnej prepojenosti. Vzhľadom k skutočnosti, že neustále stúpa počet detí negatívne ovplyvnených masmédiami, ponechaných rôznym náhodným, často škodlivým vplyvom ulice, som sa rozhodla druhú kapitolu venovať aktuálnym problémom nevhodného trávenia voľného času detí, poukázať na jeho riziká. Významnú mieru nebezpečenstva predstavuje ľahostajný alebo nesprávny prístup prostredia k osobnosti dieťaťa, ktorý má ďalekosiahle dôsledky na jeho prítomný i budúci vývin. Ťažiskom práce je bezpochyby tretia kapitola, v ktorej sa zameriavam na organizované využívanie voľného času, ktorý sa zdá byť účinnou prevenciou sociálnej patológie v detstve a v neskorších životných obdobiach. Každé dieťa má právo na pomoc dospelých pri organizovaní voľného času, aby sa mohlo harmonicky vyvíjať a táto pomoc sa môže dieťaťu poskytnúť prostredníctvom organizovanej činnosti aj v projekte letného tábora. Posledná tretia kapitola obsahuje metodiku aktivít, postupov, princípov, ktorú som zrealizovala v prírodnom prostredí detského letného tábora v Piešťanoch, a formou hry som dospela k cieľu. Zameriavam sa predovšetkým na umenie akcie, ktorého cieľom je návrat k prírode, pretože je využiteľný v tábore a cez jeho pochopenie dokážem viesť k zvýšeniu citlivosti na podnety prírodného prostredia. 5

6 Obsahom práce nie je vyčerpávajúco podať celú problematiku výtvarných akcií v čase mimo vyučovania na primárnom vzdelávaní, ale vzhľadom na dostupný materiál a priestorové možnosti načrtnúť a postupne riešiť problém jeho využívania pre deti primárneho vzdelávania. Uvedomujem si, že ide len o malý, letmý pohľad na určité úseky zložitej pedagogickej problematiky, no jednako som presvedčená, že môže poskytnúť podklad na znovu zrealizovanie podobného projektu. 6

7 1 OPIS OSVEDČENEJ PEDAGOGICKEJ PRAXE Moja osvedčená pedagogická skúsenosť je zaradená do výchovy mimo vyučovania a organizovaného voľného času. Každá činnosť, ktorá je organizovaná s cieľom rozvíjať a formovať osobnosť dieťaťa, ju možno právom považovať za výchovnú činnosť. Preto je pre mňa dôležité bližšie sa zaoberať výchovou hlavne v čase mimo vyučovania, ako už sám názov práce na to poukazuje. Výchova a vzdelávanie na školách a výchova mimo školy, je to problém, ktorý trápi modernú spoločnosť a neradi sa onej rozpráva. Je potrebné si ale uvedomiť jednu skutočnosť: žiakova duševná, ba skôr životná kapacita je oveľa vyššia, ako by bola vyčerpaná školským vyučovaním. Táto kapacita je obrovská, iskrivá, živá a rada sa venuje tomu, načo už nestačí škola. Pre pochopenie pojmu je potrebné sféru povinností a nutnej práce oddeliť od sféry dobrovoľnej činnosti, ktorú človek rád vykonáva. 1.1 Teoretické východiská Zmysluplné využívanie voľného času ovplyvňujú činitele, ktoré účinne využívajú priestor na plnenie hodnotových výchovných-cieľov. Takýmito činiteľmi je v prvom rade rodina, potom škola a môžu nimi byť i detské, mládežnícke organizácie a tiež rôzne záujmové združenia. V dôsledku diferenciácie existuje v súčastnosti pomerne široká škála rôznych typov organizácií, inštitúcií a zariadení poskytujúcich služby pre zmysluplné a vhodné trávenie voľného času, ktoré je možné rozdeliť podľa viacerých hľadísk. Z hľadiska spoločenského subjektu, ktorý je zriaďovateľom: organizácie v štátnej sfére- rezort školstva telovýchovy a športu ( napr. školské kluby detí, školské záujmové strediská, školy v prírode, centrá voľného času..) rezort kultúry, vrátane verejnoprávnych médií (televízia, tlač, rozhlas ) organizácie v neštátnej sfére občianske združenia, spolky, nadácie, cirkvi. 1.2 Zadefinovanie cieľovej skupiny Cieľovou skupinou OPS sú vyškolené animátorky, vychovávateľky školských klubov detí, pedagogickí zamestnanci základných škôl, učitelia pre primárne vzdelávanie a deti mladšieho školského veku. Na realizovanie mojej OPS nie sú potrebné žiadne špecifické predpoklady, výhodou je absolvovanie vzdelávacieho programu Postavenie ŠKD vo výchove mimo vyučovania, Zážitková pedagogika. Na týchto vzdelávacích programoch bolo poskytnuté dostatočné množstvo nápadov. Dôležitou požiadavkou na realizovanie OPS je požiadavka špecifickosti a jednoty výchovy mimo vyučovania. Táto požiadavka vymedzuje spoločné plnenie výchovného cieľa rozvoja osobnosti dieťaťa. Tu je dôležitá spolupráca animátoriek, vychovávateliek a pedagogických zamestnancov. Táto OPS sa týka všetkých tématických oblastí výchovy mimo vyučovania a to: estetickovýchovnej, spoločensko-vednej, pracovno-technickej, prírodo-enviromentálnej, vzdelávacej, športovej, zdravotnej a telovýchovnej. Pri výbere cieľov a kompetencií je potrebné vychádzať zo Školského výchovného programu. 7

8 1.3 Hlavný cieľ a čiastkové ciele OPS Hlavným cieľom OPS je ponúknuť inšpiráciu k zorganizovaniu detského letného tábora nielen pedagogickým pracovníkom, ale aj rôznym inštitúciám, ktoré sa venujú výchove mimo vyučovania. Pomocou zážitkovej pedagogiky objavovať nové nepoznané, naučiť deti odpočívať a rekreovať, rozvíjať ich záujmy a špecifické schopnosti, viesť ich k zdravému životnému štýlu. Čiastkové ciele OPS: naučiť deti aktívne a cieľavedome tráviť voľný čas prekonávať strach z nepoznaného viesť k akceptovaniu názorov iných rozvíjať tvorivú detskú prácu s prihliadnutím na vek dieťaťa podporovať originalitu a sebarealizáciu pestovať disciplínu a znižovať agresivitu odbúravať u detí stres prostredníctvom aktívneho pohybu rozvíjať kladný vzťah k prírode. 1.4 Vymedzenie kompetencií OPS rozvíja u detí tieto kompetencie: Kompetencie učiť sa učiť: snažiť sa riešiť nové, neznáme úlohy a situácie, skúsenosti uplatňuje v praktických situáciách. Komunikačné kompetencie: vypočuje si opačný názor, aktívne počúva, zrozumiteľne sa vyjadruje a obhajuje svoj názor. Pracovné kompetencie: ovláda jednoduché manuálne zručnosti a seba obslužné, rozvíja manuálne zručnosti. Sociálne kompetencie: je schopný rešpektovať iných, podieľa sa na vytváraní príjemnej atmosféry v skupine. Občianske kompetencie: uvedomuje si potrebu rešpektovať iných, uvedomuje si zodpovednosť za svoje správanie. Kultúrne kompetencie: pozná kultúrno-historické dedičstvo, ľudové tradície, má osvojené základy kultúrneho správania. Kompetencie k tráveniu voľného času: rozvíja svoje záujmy v organizovaných a individuálnych činnostiach, vie odmietnuť nevhodné podmienky na trávenie voľného času. 8

9 2 VOĽNÝ ČAS DETÍ Pod pojmom voľný čas rozumieme odpočinok, zábavu, rôzne formy rekreácie a pod. Voľný čas má slúžiť na oddych a regeneráciu po náročnom dni v škole. Slovami E. Kratochvílovej: Na výchovu vo voľnom čase - rovnako ako na každú výchovu sa vzťahujú známe pedagogické zásady, vrátane didaktických zásad, ako sú: zásada cieľavedomosti, odbornosti, uvedomelosti, a aktivity, zásada postupnosti a primeranosti, zásada sústavnosti, systematickosti, zásada názornosti, zásada spojenia teórie s praxou, zásada rešpektovania vekových a individuálnych osobitosti žiakov, zásada individuálneho prístupu, zásada úcty a náročnosti k osobnosti, ktoré platia pre každú výchovu, aj pre výchovu vo voľnom čase".(2004, s.3) Zásada dobrovoľnosti sa týka vytvárania možností výberu aktivít a činností vo voľnom čase podľa vlastnej ľubovôle. Zásada záujmového zamerania činnosti vedie k vytváraniu možnosti rozvoja a uspokojovania potrieb v rozličných oblastiach. Nadväzuje na zásadu dobrovoľnosti v rámci záujmu dieťaťa. Je dôležité, aby vychovávatelia poznali záujmy detí a mládeže, venovali im značnú pozornosť, čím sa im sprostredkúva množstvo zážitkov a vlastnej skúsenosti. Zásada rozmanitosti, pestrosti, zaujímavosti a príťažlivosti obsahu a foriem sa venuje pozornosti hlavne na udržanie záujmov žiakov v rôznych združeniach a organizáciách. Na vytváranie podmienok pre motiváciu a uplatnenie v činnostiach platí zásada aktivity, samostatnosti a tvorivosti. Táto zásada nadväzuje na zásadu záujmového zamerania činnosti, ktorá pomáha vytvárať základné predpoklady pre aktivitu žiakov. (Kratochvílová, 2004, s.4) 2.1 Neorganizovaný voľný čas detí Súčasná generácia mladých ľudí má problém so zmysluplným využívaním voľného času, netýka sa to len ich v poslednej dobe sa jedná o celospoločenský problém, ktorý ale výrazne ovplyvňuje delikvenciu mládeže. Rodičia zohrávajú dôležitú úlohu v tom, aby naučili dieťa efektívne tráviť voľný čas. Ak rodičia nevedia, alebo nechcú deťom organizovať voľný čas, tak sa deti snažia svoj neorganizovaný voľný čas využiť často nevhodným spôsobom. Práve problém s nadmerným množstvom neorganizovaného voľného času je spojený so školskou dochádzkou, resp. so záškoláctvom a nezamestnanosťou. So záškoláctvom súvisí aj problém detí z ulice. Deti trávia čas namiesto v škole, na uliciach a odtiaľ je len krôčik k drogovej, alkoholovej či inej návykovej závislosti a páchaniu trestnej činnosti. Najpočetnejšiu skupinu detí, ktoré trávia voľný čas bez výberu, bez konkrétneho cieľa v partiách na uliciach, na diskotékach, v reštauračných zariadeniach, pri hracích automatoch, potulovaním tvoria deti, ktoré sú ponechané náhodným vplyvom prostredia.(kratochvílová, 2000, s.21) Problémom detí a mládeže najmä v mestách, ako to uvádza A. Masariková (2003) voľného času majú dostatok, ale nevedia ho správne využívať, teda, nevedia sa orientovať v ponúkaných možnostiach jeho správneho. Čo sa týka detí žijúcich na vidieku problémom zostáva naďalej nedostatok priestorov a zariadení, ako sú ihriská, 9

10 klubovne, strediská voľného času. Tu nastáva riziko vytvárania asociálneho nebezpečenstva v podobe negatívnych závislostí od alkoholu, drog až po Internet. Následkom pasivity a konzumného spôsobu života sú nerozvinuté záujmy a nesformované návyky správneho využívania voľného času, rovnako aj nedostatočná pozornosť venovaná aktivite detí, podchyteniu a rozvoju ich záujmov od začiatku školskej dochádzky. Tu dochádza, že takéto deti sú často krát ponechávané rôznym vplyvom a svoj čas trávia bezcieľne, v partiách na uliciach často nevhodným spôsobom. Predovšetkým nuda a nedostatok príťažlivých záujmových aktivít racionálneho využívania voľného času detí spôsobuje riziko podľahnutia rôznym náhodným vplyvom ulice a živelnosti, ktoré podporujú vznik a nárast záškoláctva, vandalizmu, násilia, delikvencie, kriminality, hrubosti, drogovej závislosti, hráčskej závislosti a podobným zlozvykom a psychickým chorobám, ktoré v negatívnom zmysle ovplyvňujú ďalší život detí. Na názory, postoje, motívy a formy správania detí negatívne vplývajú rôzne bandy a hnutia. Neinformovanosť nielen detí, ale aj rodičov i mnohých učiteľov predstavuje problém, ktorí nedoceňujú význam voľného času a záujmovej činnosti a nepodporujú cieľavedome ich aktivity vo voľnom čase. Súčasným problémom je aj finančná náročnosť niektorých záujmových oblastí. 2.2 Organizovaný voľný čas detí Možnosti pre využívanie voľného času detí a dospievajúcej mládeže na Slovensku prestavujú vo všeobecnosti veľmi bohatú paletu možností, ktoré im v súčasnosti ponúkajú rôzne organizácie v organizovanej pravidelnej i príležitostnej záujmovej činnosti. Sú to rôzne aktivity najmä v oblasti telovýchovy a športu, kultúry a umenia, rekreácií, zábavy, poznávania a vzdelávania. Zmysluplné využívanie voľného času ovplyvňujú činitele, ktoré účinne využívajú priestor na plnenie hodnotových výchovných cieľov. Takýmito činiteľmi je v prvom rade rodina, potom škola a môžu nimi byť i detské, mládežnícke organizácie a tiež rôzne záujmové združenia. Mnohé záujmy z detstva, formované v záujmovej činnosti, rozvíjajú sa aj v dospelosti ako koníčky, ktoré prispievajú k sebarealizácii človeka, k pozitívnej životnej orientácii a k aktívnemu spôsobu života ". (Kratochvílová, 2000, s. 28) Z uvedeného sa dá vyvodiť úsudok o dôsledkoch zmysluplného využívania voľného času v detstve prostredníctvom záujmovej činnosti, ktoré má pozitívnu odozvu nielen v živote dieťaťa, ale aj v jeho nasledujúcom živote počas dospievania i počas dospelosti. Podobne sa dá vyvodiť opačný úsudok o nevhodnom trávení voľného času, ktorého dôsledky vážne narúšajú zdravý vývin v detstve a ovplyvnia sebarealizáciu, orientáciu a spôsob života v ďalších vývinových obdobiach. V procese výchovy je prvoradým činiteľom rodina, ktorá od útleho detstva determinuje formovanie osobnosti človeka, jeho postoj, aktivitu, ale aj spôsob trávenia voľného času. Deti potrebujú od rodičov vzory nielen v správaní sa, ale aj v spôsobe individuálneho a spoločenského využívania voľného času. Jeho obsah a organizácia rodiny sú 10

11 ovplyvňované rodinným prostredím, faktormi ako je nezamestnanosť rodičov, materiálne podmienky pre prípravu detí do školy a pod.) Ťažisko výchovnej práce v škole podľa A. Masarikovej, P. Masarika (2002) spočíva v priebehu jeho procesu i mimo neho v správnej organizácií a obsahu činností. Na rozvoj osobnosti sa treba sústrediť vytváraním výchovne podnetného prostredia. Samotný výchovno-vzdelávací proces musí mať rozvíjajúci charakter, aby umožňoval deťom získať čo najviac nových vedomostí, dosiahnuť kvalitatívne zmeny v rozumovej činnosti, rozvíjať pamäť, myslenie a ďalšie psychické procesy a vlastnosti osobnosti. Tak možno dosiahnuť, vytvoriť pozitívny tvorivý vzťah k učeniu a zvládnuť bežné životné situácie. Stav, keď sa dieťa stáva subjektom výchovy, keď si samostatne a iniciatívne určí cieľ a rozvíja svoju osobnosť sebavýchovou má sa stať vyvrcholením výchovného pôsobenia. Významné miesto vo využívaní voľného času mimo vyučovania majú školské kluby, školské strediská záujmovej činnosti. Umožňujú deťom pripravovať sa na školské vyučovanie, pôsobia na celú osobnosť dieťaťa, rozvíjajú ich záujmy a zároveň ich pripravujú pre občiansky a spoločenský život. Dieťa má právo na svoj voľný čas. V každodennej práci školských zariadení je preto potrebné dbať na zabezpečovanie funkcií voľného času, osobitostí výchovy v čase mimo vyučovania, uplatňovať klasické zásady výchovy i špecifické zásady výchovy vo voľnom čase" (Kratochvílová, 2002, s. 3) Deklarácia práv dieťaťa (1959) je dokument politickej a morálnej záväznosti, ale nie medzinárodnoprávnej záväznosti, v ktorom sú sformulované základné princípy a zásady, ktorými sa majú štáty správať vo vzťahu k deťom. Bol to dôležitý krok k boju za práva dieťaťa, Deklarácia obsahuje preambulu, 10-článkov - zásad, v ktorých sú formulované najzákladnejšie požiadavky a stanovené všeobecné normy, ktoré komplexne upravujú práva dieťaťa potrebné pre jeho harmonický vývoj. V Dohovore o právach dieťaťa sa zdôrazňuje, že: Všetkým deťom náležia práva bez rozdielu rás, farby pleti, pohlavia, reči, náboženstva, politického alebo iného presvedčenia, národného alebo sociálneho pôvodu a postavenia. Dieťaťu sa má dostať zvláštnej ochrany, a tým mu zabezpečiť, aby sa mohlo slobodne rozvíjať po telesnej, duševnej, mravnej, duchovnej a sociálnej stránke. Od narodenia má právo na meno a štátnu príslušnosť. Dieťa má právo na primeranú výživu, bývanie, zotavenie a zdravotnícke služby. Telesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť. Dieťa má vyrastať v kruhu svojej rodiny, v prípade deťom, ktoré rodičov nemajú, spoločnosť a úrady majú povinnosť venovať im osobitnú starostlivosť. Dieťa má právo na bezplatné a povinné vzdelávanie, má mať všetky možnosti na hru a zotavenie. Dieťa má byť medzi prvými, ktorému sa má poskytnúť pomoc a ochrana. Má byť chránené pred všetkými formami zanedbávania, krutosti a využívania. Dieťa treba chrániť pred možnou diskrimináciou, má byť vychované v duchu porozumenia, znášanlivosti, priateľstva medzi národmi, mieru a bratstva všetkých ľudí. (Unicef 1990) 11

12 Formovanie osobnosti dieťaťa je determinované okrem vnútorných biologickopsychických podmienok aj komplexom sociálnych faktorov v rámci rodiny, edukačného prostredia v škole a v školských zariadeniach, v zariadeniach pre výchovu vo voľnom čase, v občianskych združeniach, v kresťanských združeniach, v zariadeniach kultúry (knižnice, galérie, múzeá, divadlá, kiná a i.), v súkromných agentúrach a združeniach, v neformálnych rovesníckych skupinách a tiež prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov ". (Masariková, 2002, s.56) 12

13 3 DETSKÝ LETNÝ TÁBOR Čas strávený na všetkých stretnutiach s deťmi počas celého roka je zhodný s časom prežitým s deťmi v letnom tábore, ktorý sa právom považuje za vyvrcholenie celoročnej činnosti s deťmi. Deti si z neho odnášajú množstvo nezabudnuteľných pozitívnych zážitkov a skúseností: pútavý program, zaujímavé hry, jedinečné nápady a návrhy, oboznámenie s novými prírodnými a kultúrnymi pamiatkami, plápolajúci táborák a pod. Pri tvorbe nášho detského letného tábora som bola inšpirovaná životom Indiánov, ktorí žili v rozľahlých priestoroch v súlade s prírodou. Práve ich život ma zaujal a pobádal ma k objavovaniu ich zvykov, tradícií a spôsobu života. To, ako dokázali žiť aj v ťažkých životných podmienkach, bojovať za svoje práva a život, aj ja som dala prednosť usadlému životu, v ktorom sme sa učili žiť podobne ako oni (stavanie vigvamov, výroba lukov, raňajkovanie v tráve, ranné vítanie slnka ). Počas jednotlivých dní sme sa snažili napodobniť aj ich dobré charakterové vlastnosti. Indiáni považovali svet predovšetkým za krásny, dobrý a úžasný. Predmetom trvalej úcty bola najmä príroda - zem. Ich život bol plný rituálov, slávností a náboženských obradov, ktorými oslavovali významné udalosti. 3.1 Príprava tábora Na to, aby som deťom mohla ponúknuť takúto širokú škálu aktivít je veľmi dôležitá príprava. Ako som už v úvode uviedla, cieľom práce je poukázať na správne využívanie voľného času pomocou výtvarných aktivít. Jednou z takýchto aktivít je aj detský letný tábor, ktorý som zrealizovala v Piešťanoch. Pri jeho organizovaní bolo dôležité vzájomné spoznanie a zosúladenie jednotlivých členov tímu, prediskutovanie a tvorivé riešenie predpokladaných problémov počas jeho prípravy a priebehu. Podľa času zostávajúceho do začiatku tábora, príprava na tábor sa dá rozdeliť na dve časti: vzdialená príprava a bezprostredná príprava. Každá z nich má svoj význam a vyžaduje splnenie určitých úloh. Vzdialená príprava tábora obsahuje zostavenie tímu vedúcich a určenie ich funkcií. Príprava na tábor musí byť dobre usporiadaná. Na stretnutí tímu tábora som urobila časový rozvrh celej prípravy tábora, v ktorom sú zahrnuté organizačné záležitosti, objasnenie jednotlivých tematických okruhov ohľadom cieľa tábora, jednotnej táborovej kultúry a príprava programu. Mesiac pred táborom som rozdala všetkým účastníkom tábora záväzné prihlášky, obsahujúce predbežný poplatok, čas, miesto, spôsob dopravy, adresu a telefónne číslo. Vedúci si musia uvedomiť, že do tábora nejdú pre deti, ale s nimi. Spolupodieľanie sa na priebehu táborového života v spolupráci s vedúcimi alebo samostatnosti a nesenie svojho podielu zodpovednosti, precvičovanie sa v demokratických postojov a prejavov. V tábore je dôležitá komunikácia a práve od jej kvality závisí poriadok a disciplína v ňom. Pevne zostavený program nemôže byť statický, v priebehu tábora by mal prispôsobovať okolnostiam ( únava detí, úraz, nepriaznivé počasie). Dôležitou súčasťou programu je duchovný program, ktorý musí byť v súlade s ostatným programom, a v súlade so správaním vedúcich, aby ním deti boli oslovené. Duchovný program nie je doplnkom k programu, ale má svoje pevné miesto 13

14 v programe každého dňa. Pred jeho začiatkom je potrebné sa stíšiť, upokojiť a vytvoriť vhodnú atmosféru. 3.2 Indián módny návrhár Kognitívny cieľ: navrhnúť originálny námet Psychomotorický cieľ: zhotoviť originálny návrh Afektívny cieľ: zostaviť škálu farieb Kompetencie: učiť sa učiť, pracovné, občianske Metóda: demonštračná Úloha: Oboznámiť sa s farebnou teóriou (miešaním svetlých a tmavých farieb) a s emocionálnym pôsobením farieb Technika, materiál: maľba na textil, batikovanie, maľovanie textilnými farbami, fúkaním Pomôcky: temperové farby, štetce, bavlnené tričká, fúkacie fixky, prírodný materiál Námet: vytvoriť farebný návrh na tričko Motivácia Náčelník vo svojom typickom oblečení v tureckom sede privítal svojich malých Indiánov u seba. Úvodný rozhovor sa niesol v duchu vzájomného zdieľania sa o tom, čo si radi obliekajú, aký druh odevu obľubujú a či si niekedy sami navrhli a vyrobili vlastný odev. Rozhovor bol motivovaný aj ukážkou typických znakov odevu starých Indiánov. Novonarodeného Indiána prenášali v koženom vaku, zaplneným machom. Vak bol pripevnený na drevený rám, aby sa dal ľahko prenášať, zavesiť či položiť. Na prériách nosili aj obuv, mokasíny. Vrchnú časť tela pokrývala košeľa zhotovená z dvoch jeleních koží, ktorá siahala až po kolená. Vrchný ochranný odev býval zhotovený z bizónej kože so srsťou tak, že sa dal nosiť na obidve strany. Na výzdobu slúžili našívané koráliky. Oznámenie úlohy Deťom boli ponúknuté rôzne módne časopisy, v ktorých si mali všímať farebnosť, ladenosť farieb textílií. Pri hodnotení vkusu obliekania modeliek sa orientovali na výtvarné vnímanie, pozorovanie a analýzu farieb. Porozprávali sme sa o rôznych technikách, pomocou ktorých sa dané odevy zdobia. Išlo o techniku batiky, maľovanie textilnými farbami, fúkaním,... Po rozhovore náčelník zaviedol deti na veľkú lúku, aby ich zmysly nasmeroval na vnímanie krásy prírody, rôznorodosť jej farieb. Išlo o snahu, aby si uvedomili, že príroda je jedinou veľkou výtvarníčkou, módnou návrhárkou. Vysvetlenie postupu práce Túto aktivitu bolo potrebné prispôsobiť veku dieťaťa, keďže medzi nami boli aj deti prvého ročníka. Oboznámili sme ich s novými technikami- ukážka indiánskych tričiek s rôznymi námetmi, ktoré boli obrazným vyjadrením nejakej udalosti alebo prírodného úkazu. Techniky ako je maľba, predtláčanie, vyšívanie, batikovanie sme bližšie vysvetlili slovne na základe ukážok. Úlohu bolo treba vysvetliť podrobnejšie pre prvákov, u tých starších išlo o zistenie, či prácu pochopili a presne stanoviť, čo majú mať na konci aktivity hotové. Deti sme nerozdeľovali do skupín, ale nechali sme im slobodne vybrať si vhodné miesto na prácu. Oboznámili sme všetkých s časovým limitom práce, rozdali sme im materiál: tričká, temperové farby, štetce. Na svojom námete začali pracovať. Samostatná práca detí V úvode samostatnej práce bol pre ne vytvorený priestor na návrh rôznych námetov, ktoré by zdobili indiánske tričká. Dôležité bolo, aby si uvedomovali, že to tričko robia pre seba. Začiatočné návrhy si robili na pomocný skicár. Návrhy sa mali niesť v indiánskom duchu a mali akceptovať symboliku ich nového indiánskeho mena. Po 14

15 schválení návrhov mali možnosť slobodného výberu techniky, ktorú použijú pri spracovaní námetu. Bola to väčšinou technika maľovania, fúkania fixkami, odtláčaním dlaní, prstov, alebo mohli maľovať spontánne, napr. fŕkaním, pruhovaním, bodkovaním. Vybraný vzor na tričko si mohli predkresliť ceruzkou, alebo svetlou temperovou farbou. Predtým, ako sa pustili do maľovania, sme sa krátko venovali správnej farebnosti, čím prebúdzali a rozvíjali zmysel pre ňu. Tiež sa dozvedeli, čo o nich hovoria tie farby, ktoré si vybrali pri maľovaní trička. Zároveň sa snažili aj o ich správne namiešame. Tu sa uplatnila práca štetcom a farbou. Počas ich práce sme sledovali individuálnu voľbu, dekoratívne prvky na tričkách, čistotu okolia počas práce, umiestnenie námetu na tričkách, pričom sme rešpektovali individuálne osobitosti žiakov a ich výtvarné spracovanie námetu. Hodnotenie Už v samotnom úvode bolo možno badať kladný postoj detí k móde ako takej. Neskôr sa ukázal v samostatnej práci prostredníctvom ich výtvarných prác. Citlivo hodnotili vkus v obliekaní ľudí z časopisov, čím nadobúdali sociálne kompetencie, ktoré zahŕňajú lepšie vnímanie druhých osôb, schopnosť kooperácie, pracovať v tíme, umenie konať a prezentovať sa. Vo všetkých aktivitách ukázali, že im otázky súvisiace s módou neboli ľahostajné. Prejavili sa ako vnímaví a citliví ľudia k farebnosti, módnosti, originálnosti. Veľmi nás potešilo, že vytýčené ciele boli splnené a výsledky boli dosiahnuté podľa očakávania. Zistili sme, že práca vo voľnej prírode je zaujímavá, príťažlivá samotným priebehom. Vďaka nej si deti rozvíjali schopnosť samostatne pracovať, konať, učili sa učiť, rozvíjali svoju kreativitu, originalitu, komplexné myslenie, nadobúdali trvalé vedomosti a zručnosti, ktoré získali na základe vlastného zážitku s prírodou a farbami. Tým, že pracovali v prírode, sa zlepšila pracovná klíma, ktorá budovala dobré vzťahy medzi nimi a animátormi. Radosť z práce bolo cítiť a vidieť na každej tvári. Hodnotili sme najmä ich originalitu a vynaliezavosť pri spracovaní námetu, aj to, ako pristupovali k práci. Väčšina z nich si námet predkresľovala ceruzkou na skicár, menej bolo takých, ktoré pracovali spontánne. Keďže túto aktivitu vykonávali deti rôznej vekovej kategórie, je dôležité poukázať na jeden fakt. Skúsenosť s miešaním farieb bola odlišná. Najviac bolo tých, ktoré pri získaní hnedej a oranžovej farby mali menší problém. Pri dokončovaní prác sa niektoré odvážili maľbu na textil dotvoriť aj odtláčaním rúk, prstov alebo rôznymi predmetmi. Niektoré sa snažili pracovať presne podľa predkresleného vzoru. Myslím si, že táto téma ich zaujala a obohatila o nové skúsenosti práce s farbami, textilom. Každé z nich vynaložilo úsilie, aby sa hotový výrobok páčil jemu samému. Pokiaľ sa ich hotové tričká sušili na slnku, rozhovorom sme spoločne zhodnotili hodinu a pripravili priestor na prezentáciu ich výrobkov. 3.3 Majstri vigvamov Kognitívny cieľ: prejaviť svoju originalitu, predstavivosť, pozorovaciu schopnosť a manuálnu zručnosť Psychomotorický cieľ: zhotoviť vigvam Afektívny cieľ: akceptovať názor iných Kompetencie: pracovné, komunikačné, sociálne Metódy: rozhovor, práca v skupine Úloha: Vytvárať estetický vzťah k prírode, rozvíjať tvorivosť na základe hmatového poznávania materiálu Technika: maľba, kreslenie 15

16 Materiál a pomôcky: rôzny prírodný materiál, temperové farby, špagáty, rôznofarebné látky, plachty, pierka z husí, kladivo, drevo Námet: stavanie vigvamov Organizácia Keďže táto činnosť bola organizovaná v prírode, bolo dôležité, aby prostredie, v ktorom sa im predstavila daná téma, bolo čo najlepšie totožné s úvodným opisom, rozprávania o živote a spôsobe bývania Indiánov. Deti sme rozdelili do 4-5 skupín. Spolu s animátorom sa spoločne zišli vonku a zaujali vhodnú polohu na sedenie. Motivácia Hlavný náčelník Leví Zub obklopený malými Indiánmi im v kruhu na lúke porozpráva: Krásny, nábožný a zároveň ťažký život vedieme my Indiáni. Indián považuje svet predovšetkým za krásny, dobrý a úžasný. Najväčšiu úctu preukazujeme našej matke prírode-zem. Niektorí naši Indiáni žili napríklad v hustých lesoch, kde naskutku nebolo miesta na stavanie chatrčí. Na založenie ohňa používame starostlivo nazbierané suché drevo, aby sme tak šetrili živé stromy. Ani zabíjanie zvierat nie je pre nás čímsi samozrejmým a bežným. Zabíjať sa nesmie bezdôvodne. Platí to najmä o nás, horských Indiánoch, ktorí máme mimoriadne láskyplný a úctivý vzťah k bizónom, lebo tieto zvieratá boli a sú základnou istotou nášho života: poskytujú nám stravu, obydlie (vigvamy), ošatenie". Rozprávaním sme deti zasvätili do života ich náčelníka a jeho bratov, čím sme v nich vzbudili lásku k práci, vzájomnej spolupráci a k ochrane živočíchov. V rámci rozhovoru sme dali do každej skupiny indície, na základe ktorých sa zvýšil záujem o pripravovanej akcii. Tie im pomohli bližšie pochopiť súvislosť medzi človekom a prácou. Uvedomili si, že práca nielen šľachtí človeka, ale zároveň aj pomáha prežiť mu na zemi. Indície: obydlie- príroda, ruky- drevo, človek- život, počasie- úkryt. Predpokladaná odpoveď -vigvam. Každý kmeň si staval iný typ prístrešia podľa svojho spôsobu života a prírodných podmienok. Oznámenie úlohy Po úvodnom rozhovore a vylúštení indícií ich náčelník oboznámil s úlohou- stavanie vigvamov. Zaviedol ich do svojho obydlia, kde sa mohli zoznámiť s materiálom, náradím a spôsobom jeho stavania. Náčelník mal pre nich pripravené rôzne fotografie, obrázky o spôsobe bývania ľudí na vidieku, v meste, v prírode, v jaskyni a pod. Takýmto názorným spôsobom sa mohli deti ľahšie stotožniť so životom Indiánov. Vysvetlenie postupu práce Každá skupina je individuálna svojím pokrikom, oblečením, tancom, či názvom, teda je dôležité, aby mali aj svoj jedinečný stan. Stavanie vigvamov nie je jednoduché, preto úlohou náčelníka bolo dobre vysvetliť postup práce. Deti sa postavili okolo neho tak, aby každé z nich malo dobrý výhľad pri vysvetľovaní. V skupine si určili zapisovateľa, ktorý v bodoch zaznamenával postup jeho zhotovovania. S náradím a materiálom mali možnosť zoznámiť sa predtým, teda mohli prejsť k práci. Pred začatím danej úlohy ich náčelník povzbudil k pracovitosti, presnosti a zdôraznil im starú indiánsku múdrosť, podľa ktorej sa má každý indián v živote riadiť: v jednote je sila. Samostatná práca skupín Každej skupine bol pridelený materiál a náradie k zhotovovaniu (temperové farby, nožnice, plachta, špagát,...). Animátor svojej zverenej skupine radil, dohliadal a v prípade ťažšej úlohy pomáhal. Najprv si robili návrhy na plachty, ktoré určovali typ ich obydlia, 16

17 ako napríklad vigvam modlitby, hry, oddychu, a pod.. Po spoločnom výbere si na trávu rozprestreli plachtu, na ktorej tento návrh zrealizovali. Pri maľovaní bol dôležitý výber farieb. Počas práce im danú atmosféru spríjemňovala indiánska hudba, ktorá sa rozliehala po šírom okolí. Bez toho, aby sme to mali v danej úlohe určené sa deti pomaľovali po tele - symbol vzájomného zjednotenia. Po skončení maľovania návrhov začali s konštrukciou svojho obydlia. Podľa postupu stavania, ktorý im predviedol náčelník, nebolo ťažké ho zrealizovať. Hodnotenie Už počas samotného zhotovovania obydlia si náčelník Leví Zub všímal súdržnosť skupiny, vzájomnú spoluprácu a pracovitosť každého jej člena. Po skončení danej úlohy si zavolal k sebe a zhodnotil prácu ich kolektívu. Po zhodnotení sa nechal pozvať do novovybudovaných chatrčí, kde hodnotil výber návrhu, kvalitu maľby, použitý výber farieb, určenie priestoru na stavanie, použiteľnosť obydlia, pracovitosť, spoluprácu a jednotu členov skupiny. Počas plnenia úlohy bolo možné badať u detí zápal k práci, ktorý ich zasiahol už pri úvodnom oboznámení s úlohou. Veľmi pekne sa zapájali do rozhovoru s náčelníkom, pričom ich veľmi zaujal hlavne spôsob jeho života. Kladne sme hodnotili aj použitie názorného materiálu pri vysvetľovaní rôzneho spôsobu bývania. Takouto formou sme dosiahli prekvapujúce zistenie o tom, ako si deti veľmi vážia svoj domov a rodinu, ktorá ho tvorí. Tiež sme vybadali spolupatričnosť s tými, ktorým domov chýba. Táto téma bola veľmi vhodnou motiváciou pre súdržnosť viacčlenného kolektívu, ktorý pochopil indiánsku múdrosť: v jednote je sila. Táto múdrosť v skutočnosti sprevádzala detí počas celej prípravy, realizácie určenej úlohy. Pri výbere návrhov bolo vidieť, akou fantáziou a tvorivým duchom tieto deti kypia. Ťažko im bolo z niekoľko možných návrhov vybrať jeden, ten najlepší, pretože všetky boli naozaj pekné a zároveň spĺňali aj kritérium zamerania a farebnosti. Bolo naozaj pozoruhodné, ako sa vcítili do témy, pretože okrem toho, čo mali za úlohu, samy začali dotvárať okolie svojho obydlia. Dali si veľmi záležať aj na detailoch, ktoré súviseli s jeho zameraním. Napríklad do obydlia Indiána skladateľa a hudobníka vyrobili vlastnoručne drevenú píšťalku, paličky, do stanu priniesli aj rôzne spevníky, ktoré používali pri večernom programe, skladbičky, kazety. Okrem toho sa vzájomne pomaľovali po tele, čím sa ešte viac celá atmosféra niesla v indiánskom duchu. Celkovo možno zhodnotiť, že výber danej témy priniesol uspokojenie všetkým. Cieľom bolo prejaviť svoju originalitu, rozvíjať predstavivosť, manuálne zručnosti, slobodne uplatniť svoje schopnosti a talenty. Tento cieľ bol zrealizovaný a splnený, čo možno hodnotiť ako veľký prínos k rozvíjaniu a upevneniu vzťahu k umeniu a práci ako takej. 3.4 Galéria Indiánov Kognitívny cieľ: navrhnúť originálny obraz z prírodného materiálu Psychomorický cieľ: vytvoriť obraz z prírodného materiálu Afektívny cieľ: rozvíjať kladný vzťah k prírode Kompetencie : učiť sa učiť, pracovné, komunikačné Metódy: rozprávanie, demonštračná Úlohy: Uvádzať deti do sveta tvarov, farieb, premien v prírode Technika, materiál: maľba, odtláčanie, lepenie 17

18 Pomôcky: prírodný materiál: polienka, drobné drievka, kamienky, lepidlo, farby, vodové farby Námet: zhotovovanie obrazov z prírodného materiálu Organizácia: deti boli rozdelené do 5- členných skupín Motivácia Náčelník Leví Zub pozval svojich malých bratov odhaliť tajomstvo Veľkého ducha. Oznámeniu úlohy predchádzala vychádzka do prírody v miestom parku v Piešťanoch. Cestou náčelník ukázal deťom stopäťdesiat rokov starý obraz a porozprával indiánsku legendu, ktorú mu kedysi vyrozprával jeho starý otec. Legenda hovorí, že obraz dodnes skrýva tajomstvo Veľkého ducha Indiánov, ktorý sa ukrýva v každej malej vetvičke, konári tohto obrazu. Raz, keď sa malý indián Biely Zub ocitol vo veľkom nebezpečenstve života, rozhodol sa, že posledné chvíle prežije na konári veľkého stromu. Tam nechal svojim bratom posledný odkaz. Strom mu poskytol množstvo vetvičiek, listov, konárov, aby ho mohol napísať. Po jeho smrti sa odkaz snažili vylúštiť viacerí múdri Indiáni, lenže sa im to nepodarilo. Dodnes blúdi duch malého Indiána po svete a čaká, kto by odkryl jeho veľké tajomstvo". Oznámenie úlohy Po vyrozprávaní legendy náčelník vyzval deti, aby sa snažili všímať si, vyhľadávať, triediť a esteticky hodnotiť vhodné objekty prírody. Deti upriamili svoju pozornosť na tvary a rast konárov, stromov, koreňov, listov. Cestou hľadali opadané a osekané vetvy, ktoré v ich fantázii vyvolali rôzne predstavy. Každá skupina mala nazbierať staré pokrútené korene a tvrdšie časti zeme, ktoré neskôr pri práci potrebovali. Zároveň ich náčelník cestou oboznamoval s liečivými účinkami niektorých rastlín. Upozornil ich aj na tvar alebo krásu povrchovej štruktúry konárov. Nachádzali kusy starých odlomených koreňov a pozorovali, že každý má iný tvar. Každé dieťa mohlo povedať, čo mu koreň pripomínal. Cestou späť sa viedol rozhovor o tom, ako by mohli pomôcť svojmu kamarátovimalému Indiánovi. Pomôžu mu tak, keď zhotovia čo najkrajší obraz z prírodných materiálov. Vysvetlenie postupu práce Predtým, ako si každý člen skupiny našiel vhodné miesto, kde by sa pokúsil o záchranu Indiána, sa náčelník v krátkom rozhovore s nimi porozprával o spoločnom zážitku z legendy, spresní získané zrakové a výtvarné predstavy, atak pristúpia k vlastnej tvorivej výtvarnej práci. Ukážka hotovej práce im pomohla urobiť si určitú predstavu o možných technikách pri zhotovovaní obrazu. Vzali sme prvky z pripraveného materiálu a ukázali hlavné fázy postupu práce priamo (výber, lepenie, trhanie, pripájanie k základnému tvaru). Ukážku sme nedokončovali celú. Deťom, čo sa rozhodli robiť obraz, sme odporučili nalepiť okraje- rámy až v závere. Náročnosť techniky spracovania a spájania častí z rozličných materiálov (papier, drevo a pod.) závisela od úrovne zručností a návykov získaných už v škole počas vyučovania. Deti sa snažili stavbu prírodnín vystihovať niekoľkými technikami, napríklad: kresba drievkom, vodovými farbami. Samostatná práca detí Deti pracovali podľa vlastnej predstavy s prírodným materiálom, ktorý si priniesli z vychádzky a ktorý ich zaujal tvarom, farbou, štruktúrou. Sledovali sme individuálne ich prácu, veľkosť a umiestnenie prírodného materiálu. Obraz dotvárali aj kamienkami. Motiváciou bola pre nich spomienka na vychádzku, kde si všímali zafarbenie kameňov v tieni alebo v slnečných lúčoch, keď ležali na tmavej hnedej zemi. Deti pozorovali prinesené kamienky, hmatom overovali hladkosť, drsnosť a tvrdosť povrchu. 18

19 Pozorovali aj iné prírodné materiály a hľadali v nich tvar alebo podobu, ktorú by výtvarným zásahom mohli ešte zvýrazniť. Hodnotenie Osobné skúsenosti detí s prírodným materiálom, pozorovanie a predbežné rozhovory s nimi ukázali, že chodia po skončení vyučovania na výtvarné krúžky, kde vykonávajú rôzne práce, využívajú rôzne techniky, a preto aj vzťah detí k tejto aktivite bol veľmi pozitívny. Podľa pozorovania, rady pracovali v skupine, čím sa navzájom motivovali pri zhotovovaní obrazov. Väčšina z nich pociťovala kladný vplyv prírody na svoju prácu. Výchovný význam na rozvoj osobnosti detí sme videli v tom, že sa učili vážiť si prácu a sústrediť sa na ňu. Práca ich zaujímala najmä vtedy, keď bola motivovaná, keď mali pri nej pokoj, keď pracovali v peknom prostredí a ak sa im práca menila. Efektívnosť sa dosiahla len vtedy, keď videli výsledok svojho snaženia, a keď bolo možné tvorivo sa uplatniť. Uspokojili tým svoje základné potreby a vyvolali tak príjemné emócie a city. Výchovný význam sme videli aj v zlepšení vzťahu k prírode. Deťom zrejme vyhovovala táto aktivita, lebo pre nich znamenala aj určité dobrodružstvo, rozptýlenie. Uspokojili potrebu uplatnenia a prejavili túžbu po uznaní. Bolo badať zvýšené sebavedomie, ktoré je prejavom ich úsilia o osobnostnú samostatnosť. Zistili sme, že deti majú sklon pracovať rýchlejšie, ale menej presne, ak sú prítomné ostatné deti, preto sme hneď v úvode určili deťom miesto na prácu, a tak sme sa vyhli možnému napodobňovaniu. V závere si žiaci v skupine porovnali výsledky vlastnej práce s výsledkami práce druhých. Z potreby uplatnenia vznikla snaha dosiahnuť prvenstvo v činnosti. Vplyv súťaženia bol celkovo pozitívny, aj keď bolo badať rozdiely v činnostiach, ktoré vykonávali. 3.5 Indiáni na vandrovke Kognitívny cieľ: hľadať informácie o možnostiach a podmienkach vzájomnej pomoci Psychomorický cieľ: vybrať správne otázky Afektívny cieľ: určiť dominanty vo vzťahoch Kompetencie: učiť sa učiť, sociálne, komunikačné, občianske, kultúrne Metódy: rozhovor, kreslenie Úloha: Vytvárať pozitívne vzťahy medzi ľuďmi a estetický vzťah k prírode. Technika: aplikovanie princípov body- artu, land- artu, happeningu, maľba Materiály a pomôcky: štetce, temperové farby, špagát, štipce, fotografie, rôzne obrázky Námet: prechádzka do mesta medzi domorodcov Organizácia Všetky deti sa zišli pred budovou, kde na nich už čakal náčelník Leví Zub spolu so svojimi pomocníkmi. Vytvorili 5- členné skupiny. Motivácia Náčelník a jeho malí Indiáni sa navzájom pozdravili indiánskym pokrikom a spoločne si zaspievali hymnu tábora. Po vykonaní týchto obradov" náčelník ich zaviedol do rozličných kútov sveta: Afrika, Antarktída, Južná Amerika, Čína, Európa,... Pomáhali mu pri tom jeho spoločníci, ktorí boli oblečení v šatách tej krajiny, ktorú prezentovali, tiež farba pleti, obrázky alebo vec, ktorá je typická pre danú krajinu. Rozhovor Na celom svete žije množstvo ľudí. Narodili sa do rozličných kultúr, životných podmienok a nesú so sebou odlišné kultúrne dedičstvo. To, že sa navzájom líšia 19

20 spôsobom svojho života, farbou pleti, myslením či prežívaním určitých situácii neznamená, že ich životný štýl je zlý a nepotrebný. Počas rozhovoru sa predstavila každá krajina, ktorá deťom porozprávala" svoje zvyky, tradície a názorne obrázkami (napríklad obrázky ľudí, veci typické pre danú krajinu, hry, umelecké diela, módne oblečenie, zábery miest, dedín, krajiniek, koncertov populárnej hudby, ľudových súborov, zvieratiek) vzbudili v nich záujem o pripravovanú akciu. Každý obrázok sme označili číslom alebo písmenkom. Deti si niekoľko minút mlčky prezerali obrázky a zostavili si svoje poradie obrázkov podľa toho, ako sa im páčili. Rozhovorom sme zistili, na čom stavajú svoje rozhodnutia. Oznámenie úlohy Deti sme oboznámili s odlišnými prírodnými podmienkami, rozdielmi v spôsobe života i v stravovaní u domorodých obyvateľov, ktorých sme sa chystali navštíviť ako Indiáni. Každý z nás je iný, ale všetci sme si rovní, či už je to beloch, černoch, Indián... Čo nás to môže naučiť o iných kultúrach, o tolerancii? Už v úvodnom rozhovore sme deťom vysvetlili, že ľudia, ktorí prežívajú svoj život inak, ako sme zvyknutí my, nemusí znamenať, že ten ich je zlý, či zaostalý. Naopak ich životnými skúsenosťami, objavmi a tradíciou sa môžeme obohatiť, používať ich a tak si zjednodušiť a spestriť náš život. Ich úlohou bolo vydať sa v skupinách medzi domorodých obyvateľov Piešťan, ktorí sa tiež vyznačujú svojou kultúrou, tradíciami. Mali zistiť čo najviac zaujímavých poznatkov o nich. Tiež si mali všímať kultúrne pamiatky, umelecké slohy, ktoré sa vynímajú v danom meste, mali s obyvateľmi nadviazať rozhovor o ich doterajšom pobyte v meste a ponúknuť im pomoc, ak by ju potrebovali. Oboznámenie s cieľom výpravy Indiáni vedeli akúkoľvek životnú situáciu povýšiť na posvätný jav. Pri takýchto príležitostiach sa spievalo a tancovalo za zvukov bubnov. Preto našou úlohou bolo pripraviť sa na výpravu indiánskym oblečením a čo naj vierohodnejšie sa pomaľovať po tele. Takto pripraveným im náčelník Leví Zub vysvetlil, čo sú to informácie, ako ich môžeme získať, a na čo sú nám potrebné. Každý vedúci skupiny dostal poznámkový blok s perom, do ktorého si mal zapisovať získané informácie o meste Piešťany. Príklady otázok: Čím je typické mesto Piešťany? Aké zaujímavé miesta tam môže človek navštíviť? Aké náboženstvo vyznávajú? Aké sú kultúrne a historické pamiatky? Mohli sa pýtať ľudí, ktorých v meste stretli, vyčítať údaje z nápisov na budovách, alebo zalistovať v encyklopédii v kníhkupectve. Otázky však nemali byť príliš ťažké. Snažili sa zisťovať informácie o ich spôsobe života, ich kultúre, aby sa navzájom ešte viac spoznali a v potrebe núdze si prípadne aj pomohli. Okrem poznávania životného štýlu si cestou všímali aj prírodu, ktorá nás obklopovala. Každá skupina mala zbierať odpadky pohodené voľne v prírode, čím sme poukázali na lásku k všetkému živému, čo Indiáni v sebe pestujú a zušľachťujú. Samostatná práca detí Náčelník, ako hlava celej výpravy slávnostne otvoril bránu, cez ktorú pustil smelých Indiánov. Každý vedúci skupiny dohliadal na bezpečnosť počas cesty a nezasahoval do aktivít zverených členov svojej skupiny. Predtým, ako prišli k obyvateľom, prechádzali lesným parkom, ktorý bol bohatý na zeleň a živočíchov. Robili si poznámky, zbierali odpadky voľne pohodené v parku, spoznávali a zároveň sa radili o druhoch živočíchov a rastlín. Ako správni Indiáni zachovávali ticho počas cesty a pripravovali si otázky, ktoré položia obyvateľom mesta. Po príchode do centra sa určil Indiánom čas potrebný na 20

21 splnenie daných úloh. Rozpŕchli sa po všetkých kútoch okolia a pešej zóny, kde nič netušiaci a netypickým oblečením prekvapení obyvatelia mali odpovedať na pripravené otázky. Po uplynutí časového limitu sme sa spoločne zišli na dohodnutom mieste, kde náčelník Leví Zub vyzval skupiny, aby predložili získané informácie. Najtajnejšia a najzaujímavejšia informácia sa spoločne overila. Tým, že boli Indiáni pre obyvateľov zaujímaví, atypickí, často ich žiadali, aby si s nimi urobili spoločnú fotografiu. Počas plnenia úloh obyvateľom mesta predviedli indiánsky pokrik, indiánsky tanec. Prezentovali aj svoje zvyky a tradície. Ako pamiatku na stretnutie s nimi, deti darovali ľuďom kôru stromov, na ktorej z druhej strany boli napísané indiánske múdrosti. Hodnotenie Už pri samotnom oboznámení s danou témou- Indiáni na vandrovke, bolo jasne badať u detí nadšenie z výletu. Motivácia pomohla deťom, aby preukázali solidaritu a lásku k ľuďom iných národností. V kúpeľnom meste sa s nimi stretali. Spôsob na určenie pravých hodnôt, podľa ktorých sa rozhodovali, bol podľa nás správny. Mali sme možnosť spoznať ich vlastné hodnoty, podľa ktorých ony samy hodnotili druhých, i tých, ktorí s nimi tvoria spoločenstvo. Výber cesty do mesta nebol náhodný. Pre nás bolo dôležité, aby si uvedomili rozdiel života v meste a v prírode, ktorý sa značne líši. Dôležité bolo zamerať sa na pozitíva života v prírode a zároveň poukázať na ľudský dopad v nej, čo bolo badať na znečistení parku. Tu možno kladne hodnotiť aktivitu detí pri zbieraní odpadkov. Väčšina to vzala ako výzvu na záchranu, iba ojedinele sa zapájali do činnosti povrchne. Pri získavaní informácii od obyvateľov bolo zaujímavé sledovať ako deti bez problémov nadväzovali kontakty s nimi. Kladne hodnotíme aj značný záujem o historické pamiatky a umelecké slohy. Tým, že deti boli určitou raritou v meste, vždy sa okolo nich zastavili ľudia a vypytovali sa kto sú a čo robia. Takto mali možnosť oboznámiť ich s poslaním Indiánov, zasvätiť" ich do tajov ich kultúry a zvyklostí. Ukážkou pokriku, tanca a spevom hymny sa stali stredobodom pozornosti okolitých ľudí. Tým sa vlastne bližšie zoznámili s ľuďmi, spoznali nových kamarátov a detským spôsobom im predstavili inú kultúru. Celkovo možno hodnotiť celú aktivitu za obohacujúcu pre deti, ich tvorivosť za výnimočnú a spoluprácu za vynikajúcu. Tým, ako sa prezentovali celkovým vzhľadom, vystupovaním a plnením zadaných úloh, možno pozitívne hodnotiť aj ich vzťah k ľuďom. Samotný dobrý pocit detí bol pre nás dôležitým hodnotením, ktoré nás povzbudilo k ďalším podobným aktivitám. 3.6 Denný režim detského letného tábora - PO STOPÁCH INDIÁNOV v Piešťanoch deň Príchod - predpoklad okolo hod. Ubytovanie detí do izieb - v každej izbe po štyroch Príprava úvodného programu po príchode do spoločenskej miestnosti si deti posadajú do kruhu a s napätím očakávajú príchod náčelníka Leví Zub privíta ich na svojom území, zasvätí ich do tajov a zvykov Indiánov( pravidlá, ktoré deti majú dodržiavať počas celého pobytu ako je ranné vstávanie, modlitba, hygiena, práca, odpočinok,nočný kľud) po úvodnom zoznámení s ním sa spoločne navečerajú po večeri deti rozdelíme do skupín (5-6), ku ktorým budú pridelené animátorky 21

22 náčelník Leví Zub im zadá jednotlivé úlohy, ktoré musia vykonať, ak chcú patriť do jeho kmeňa (naučiť sa svoj vlastný indiánsky pokrik, pomenovať si svoju izbu, znak skupiny, vlajku, pravé indiánske oblečenie). Večerný program spoločne sa všetci znova stretnú v miestnosti, v ktorej ich v úvode privíta náčelník a zároveň otvorí večerné predstavovanie všetkých skupín po ukončení programu bude slávnostné privítanie do kmeňa náčelníka Leví Zub. Noví obyvatelia osady si počnúc náčelníkom posadajú do tureckého sedu a slávnostne zapália fajku - kalumet. Najprv ju náčelník otočí na všetky svetové strany a potom koluje medzi prítomnými, z ktorej si každý potiahne a podá ďalšiemu. Fajčenie fajky znázorňuje jednotu sveta a súdržnosť všetkých bytostí. Večerná meditácia meditáciu spojenú s tancom vykonáme spoločne pri večernom západe slnka na lúke. Má charakter naliehavých prosieb. Večerná hygiena skontrolujeme každého člena skupiny, či nie je poštípaný kliešťom. Reflexia Napriek tomu, že tento deň bol dosť únavný nielen pre deti, ale aj pre animátorov podarilo sa nám splniť naplánovaný program bez väčších ťažkostí. Na tvárach detí bolo vidieť úsmev a očakávanie nového rána. 2. deň Téma dňa: Pracovitý Indián Kognitívny cieľ: porovnať správny vzťah k iným ľuďom Psychomorický cieľ: vytvárať správny vzťah k iným ľuďom Afektívny cieľ: vyjadriť správny vzťah k iným rasám Kompetencie: komunikačné, sociálne Metódy: rozprávanie, tanec Budíček: hod pomocníci náčelníka za pochodu s bubnom a spevom zobúdzajú malých Indiánov zo spánku Rozcvička: 7.15 hod Úloha: ranné vítanie slnka všetci spoločne sa stretneme vonku na lúke, kde na čele s náčelníkom vítame slnko tancom a prejavujeme úctu ku všetkému stvoreniu, tým, že sme navzájom prepojení vo veľkom kruhu Medzipredmetové vzťahy: hudobná, telesná výchova Výtvarný prvok: kresba - kreslíme so slnkom (na šnúru upevníme väčší kus bieleho papiera alebo látky. Jedno z detí postaví sa do kužeľu svetla a urobí nejaké výrazné gesto. Ostatní jeho siluetu na papieri obkreslia. Môžu ju ešte vymaľovať a dotvoriť. Aplikovanie princípu performancia - spolu sa pokúsia vytvoriť obrázok slnka, hviezdy, vtáka. Hygiena: 7.30 hod. Úloha: V zdravom tele, zdravý duch Kognitívny cieľ: vymenovať krásy prírody v rannom svite, jej dary, pestovať v deťoch úctu k prírode Psychomotorický cieľ: návrh na uterák pre Indiána Farebná pastelka Kompetencie: sociálne, pracovné, komunikačné Metódy: pozorovanie, rozhovor, práca v skupine Medzi predmetové vzťahy: vlastiveda, prírodoveda 22