Apríl 2003 Bratislava EUROPEAN COMMUNITY LAW NEWS SMERNICA O NELEGÁLNOM OBCHODOVANÍ V DÔSLEDKU PORUŠENIA ZÁKAZU VYUŽÍVANIA DÔVERNÝCH INFORMÁCIÍ (TZV.

Prepis

1 SMERNICA O NELEGÁLNOM OBCHODOVANÍ V DÔSLEDKU PORUŠENIA ZÁKAZU VYUŽÍVANIA DÔVERNÝCH INFORMÁCIÍ (TZV. INSIDER DEALING) A MANIPULÁCII TRHU str: 1 K PROBLEMATIKE REGISTRÁCIE PRIESTOROVÝCH OCHRANNÝCH ZNÁMOK str: 3 POUŽÍVANIE CUDZÍCH JAZYKOV NA ETIKETÁCH OZNAČUJÚCICH TOVAR str: 5 Medzi ďalšie právne predpisy zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v mesiaci apríl 2003 patria: str: 6 Hurbanovo nám Bratislava, Slovak Republic tel.: (421-2) fax: (421-2) cechrak@cechrak.sk branch: Avenue d Auderghem 36 B-1040, Brussels, Belgium Tel.: +32 (0) fax: +32 (0) cechrak@cechrak.sk SMERNICA O NELEGÁLNOM OBCHO- DOVANÍ V DÔSLEDKU PORUŠENIA ZÁKAZU VYUŽÍVANIA DÔVERNÝCH INFORMÁCIÍ (TZV. INSIDER DEALING) A MANIPULÁCII TRHU (Smernica 2003/6/EC Európskeho parlamentu a Rady o nelegálnom obchodovaní v dôsledku porušenia zákazu využívania dôverných informácií (tzv. insider dealing) a manipulácii trhu zo dňa (text vzťahujúci sa všetky štáty Európskej Únie)). Cieľom tejto smernice je najmä zabezpečiť v členských štátoch EÚ jednotnú úpravu pravidiel upravujúcich zákaz nelegálneho obchodovania v dôsledku porušenia zákazu využívania dôverných informácií (tzv. insider dealing) a manipulácie trhu, nahradiť existujúci komunitárny právny rámec na ochranu celistvosti trhu upravený najmä smernicou Rady 89/592/EEC zo dňa 13. novembra 1989, ktorá upravovala zákaz využívania dôverných informácií, ktorý sa však stal postupne nedostačujúci, odstrániť medzery v komunitárnej legislatíve, ktoré môžu byť zneužité na protiprávne konanie v tejto oblasti. Zároveň je cieľom reagovať na nový finančný a technický rozvoj, ktorým sa rozširujú aj prostriedky a možnosti zneužívania trhu, najmä prostredníctvom nových produktov, nových technológií, rozširujúcich sa cezhraničných aktivít a internetu. V zmysle tejto smernice je možné zneužívanie trhu rozdeliť na (1) tzv. insider dealing, t.j. nelegálne obchodovanie v dôsledku porušenia zákazu využívania dôverných informácií, a (2) manipulácie s trhom. Cieľ legislatívnej úpravy proti manipulácii trhu, ktorým je v prvom rade zabezpečiť integritu finančných trhov spoločenstva a zvýšiť dôveru investorov v tieto trhy, je v podstate totožný s cieľom legislatívnej úpravy proti tzv. insider dealing. Tak tzv. insider dealing, ako aj manipulácia trhu bránia plnej a náležitej transparentnosti trhu, ktorá je predpokladom obchodovania pre všetkých ekonomických hráčov na jednotných finančných trhoch. Z tohto dôvodu bolo účelné prijať kombinované pravidlá pre boj tak s tzv. insider dealing, ako aj s manipuláciou trhu tak, ako ich obsahuje táto smernica, ktorá zabezpečuje ronaký rámec pre rozdelenie kompetencií, uplatňovanie a spoluprácu v celom spoločenstve. Pojem dôverné informácie smernica vo všeobecnosti definuje ako konkrétne informácie, ktoré neboli uverejnené, týkajú sa priamo alebo nepriamo jedného alebo niekoľkých emitentov finančných nástrojov a ktoré by po uverejnení mohli významne ovplyvniť cenu týchto finančných nástrojov alebo cenu príslušných derivátov finančných nástrojov. Pojem dôverná informácia smernica definuje osobitne vo vzťahu ku komoditným derivátom, ako aj vo vzťahu k osobám povereným vykonávaním príkazov týkajúcich sa finančných nástrojov. Pod manipuláciou trhu smernica rozumie najmä transakcie alebo príkazy na obchodovanie, (i) ktoré vydávajú, alebo sú spôsobilé vydať nepravdivé alebo zavádzajúce signály o ponuke, dopyte alebo cenách finančných nástrojov, alebo (ii) ktoré sú vykonávané jednou osobou alebo osobami konajúcimi v zhode za účelom udržania ceny jedného alebo viacerých finančných nástrojov na neprirodzenej alebo umelej úrovni, pokiaľ osoba, ktorá takúto transakciu uzavrela alebo dala príkaz na obchod, nepotvrdí, že jej dôvod pre takéto konanie je legitímny a že takéto transakcie alebo príkazy na obchodovanie sú v súlade so zaužívanými obchodnými postupmi na regulovanom trhu. Za manipuláciu trhu sa tiež považujú transakcie alebo príkazy na obchodovanie, ktoré používajú fiktívne návrhy alebo akékoľvek iné formy podvodu alebo machinácie, ako aj rozširovanie informácií prostredníctvom médií, vrátane internetu, alebo akýmikoľvek inými prostriedkami, ktoré vydávajú alebo sú spôsobilé vydať nepravdivé alebo

2 02 zavádzajúce signály o finančných nástrojoch. Šírenie nepotvrdených správ a nepravdivých alebo zavádzajúcich správ, v prípade keď osoba, ktorá takúto informáciu rozšírila vedela alebo musela vedieť, že informácia je nepravdivá alebo zavádzajúca sa tiež považuje za manipuláciu trhu. Za účelom zabezpečenia dostatočnosti komunitárneho rámca proti zneužívaniu trhu, akékoľvek porušenie zákazu alebo požiadaviek vyplývajúcich z tejto smernice musí byť rýchlo zistené a sankcionované. Sankcie by mali byť dostatočne odrádzajúce, úmerné závažnosti porušenia a získanému prospechu a mali by byť jednotne uplatňované. Smernica ďalej definuje pojem finančný nástroj, ktorým sa rozumejú prevoditeľné cenné papiere ako sú definované v smernici Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov, podiely v kolektívnych investičných fondoch, nástroje peňažného trhu, finančné termínované obchody (futures), vrátane rovnocenných nástrojov pripúšťajúcich finančné vyrovnanie, termínové zmluvy (forwardy) týkajúce sa úrokových mier, zmluvy o zámene úrokových mier, mien a akcií, opcie na kúpu alebo predaj ktoréhokoľvek nástroja spadajúceho do tejto kategórie vrátane rovnocenných nástrojov pripúšťajúcich finančné vyrovnanie (najmä úrokové a menové opcie), komoditné deriváty a akékoľvek iné nástroje prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v členskom štáte alebo v prípade ktorých bola podaná žiadosť za účelom ich prijatia na obchodovanie. Smernica ďalej definuje pojmy, ako sú napríklad regulovaný trh a zaužívané obchodné postupy. Členské štáty sú povinné zakázať akejkoľvek osobe vymedzenej v smernici, ktorá má dôvernú informáciu, aby takúto informáciu použila pri kúpe alebo predaji, alebo pokuse o kúpu alebo predaj, na svoj vlastný účet alebo na účet tretej strany, či už priamo alebo nepriamo, finančného nástroja, ktorého sa táto informácia týka. Ide najmä o osoby, ktoré majú príslušnú informáciu na základe svojho členstva v administratívnom, riadiacom alebo kontrolnom orgáne emitenta, na základe svojej účasti na základnom imaní emitenta alebo na základe prístupu k informáciám na základe svojho povolania alebo povinnosti, alebo na základe trestného činu. V prípade, ak ide o právnickú osobu, zákaz sa vzťahuje aj na fyzické osoby, ktoré sa zúčastňujú na rozhodovaní o vykonávaní transakcií na účet danej právnickej osoby. Ustanovenia tejto smernice sa nevzťahujú napríklad na transakcie vykonávané pri vyrovnaní záväzku, ktorý sa stal splatným, pri kúpe alebo predaji finančných nástrojov, kde takýto záväzok vyplýva z dohody uzavretej predtým, ako príslušná osoba dôvernú informáciu získala. Členské štáty sú povinné zakázať akejkoľvek osobe, ktorá podlieha zákazu podľa tejto smernice, (a) zverejniť dôvernú informáciu akejkoľvek osobe, pokiaľ takéto zverejnenie nevyplýva z bežného výkonu jeho zamestnania, povolania alebo povinností, (b) odporúčať alebo navádzať inú osobu na základe dôvernej informácie, aby kúpila alebo predala finančný nástroj, ktorého sa dôverná informácia týka. Členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby sa zákaz využívania dôverných informácií vzťahoval aj na akékoľvek osoby, ktoré majú prístup k dôvernej informácii, pokiaľ takáto osoba vie alebo mala vedieť, že ide o dôvernú informáciu. Členské štáty sú tiež povinné zakázať akejkoľvek osobe zúčastniť sa na manipulácii trhu. Táto smernica sa nevzťahuje na transakcie vykonávané v súlade s monetárnou alebo devízovou politikou alebo politikou riadenia verejného dlhu členským štátom alebo Európskym systémom centrálnych bánk, národnými centrálnymi bankami alebo inými oficiálne stanovenými orgánmi alebo osobami konajúcimi v ich mene. Členské štáty môžu rozšíriť túto výnimku na ich spolkové krajiny alebo obdobné miestne orgány v súvislosti s riadením ich verejného dlhu. Zákazy uvedené v tejto smernici sa taktiež nevzťahujú napríklad na obchodovanie

3 03 s vlastnými akciami v rámci tzv. buy-back programov (programov zahŕňajúcich spätnú kúpu). Táto smernica sa vzťahuje najmä na akékoľvek finančné nástroje prijaté na obchodovanie na regulovanom trhom v aspoň jednom členskom štáte alebo na ktorých prijatie na obchodovanie na takýto trh bola prijatá žiadosť, bez ohľadu na to, či sa takáto transakcia samotná skutočne zrealizuje na tomto trhu alebo nie. Niektoré ustanovenia tejto smernice sa tiež vzťahujú na akékoľvek finančné nástroje, ktoré neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v členskom štáte, ale ktorých hodnota závisí od konkrétneho finančného nástroja. Smernica zároveň upravuje povinnosť mlčanlivosti, ktorá sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušný orgán alebo akýkoľvek orgán alebo subjekt podnikajúci v oblasti trhu, na ktorého príslušný orgán delegoval svoju pôsobnosť, vrátane audítorov a odborníkov poverených príslušným orgánom. Informácia, ktorá podlieha povinnosti mlčanlivosti, nesmie byť zverejnená akejkoľvek inej osobe alebo orgánu s výnimkami ustanovenými zákonom. Každý členský štát je povinný uplatňovať zákazy a požiadavky uvedené v tejto smernici na (a) konania, ku ktorým dochádza na jeho území alebo v zahraničí týkajúce sa finančných nástrojov, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu umiestnenom alebo pôsobiacom na ich trhu, alebo za účelom prijatia ktorých na obchodovanie na tomto trhu bolo podaná žiadosť, a tiež na (b) konania vykonané na území príslušného členského štátu týkajúce sa finančných nástrojov, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v členskom štáte EÚ, alebo na prijatie ktorého na regulovaný trh členského štátu EÚ bola podaná žiadosť. Členské štáty sú povinné zosúladiť svoje právne predpisy s touto smernicou do a bezodkladne o tom informovať Komisiu. Smernica Rady 89/592/EEC zo dňa 13. novembra 1989 upravujúca úpravu zákazu využívania dôverných informácií bola touto smernicou zrušená odo dňa jej vstupu do platnosti. Táto smernica vstúpila do platnosti dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev dňa Zdroj: internetová stránka Európskej únie zuzana.petrasova@cechrak.sk K PROBLEMATIKE REGISTRÁCIE PRIESTOROVÝCH OCHRANNÝCH ZNÁMOK (rozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo dňa k prípadom C-53/01, C-54/01 a C-55/01) Federálny súd Spolkovej republiky Nemecko ( SRN ) požiadal Európsky súdny dvor ( ESD ) v zmysle článku 234 Zmluvy ES o rozhodnutie o dvoch predbežných otázkach týkajúcich sa interpretácie článku 3, ods. 1, písm. b), c) a e) prvej smernice Rady č. 89/104/EHS z o aproximácii práva členských štátov týkajúceho sa ochranných známok ( Smernica ). Otázky boli položené v súvislosti s tromi konaniami prebiehajúcimi pred Federálnym súdom SRN medzi Linde AG, Winward Industries Inc. a Rado Uhren AG na jednej strane a Nemeckým úradom pre patenty a ochranné známky ( Nemecký patentový úrad ) na druhej strane. Vo všetkých uvedených konaniach Nemecký patentový úrad zamietol návrh na zápis ochrannej známky podaný uvedenými spoločnosťami z dôvodu absencie rozlišovacej schopnosti. Článok 3 Smernice ustanovuje podmienky, pri ktorých je možné odmietnuť registráciu ochrannej známky alebo pri ktorých je registrácia neplatná. Tento článok hovorí, že ako ochrannú známku nemožno registrovať, resp. za neplatnú je potrebné prehlásiť registráciu: a) označení, ktoré nemôžu tvoriť ochrannú známku (pričom v zmysle článku 2 Smernice ochrannú známku môže

4 04 tvoriť akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť, najmä slová, vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, tvar výrobku alebo jeho obalu, za predpokladu, že sú spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby pochádzajúce od rôznych podnikateľov); b) ochranných známok, ktoré nemajú rozlišovaciu schopnosť; c) ochranných známok, ktoré tvoria výlučne značky alebo údaje slúžiace v obchode na určenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného miesta pôvodu alebo iných vlastností tovarov alebo služieb, alebo času výroby tovarov či poskytnutia služieb; d) ochranných známok, ktoré tvoria výlučne značky alebo údaje, ktoré sa stali obvyklými v bežne používanom jazyku alebo v zaužívaných a poctivých obchodných zvyklostiach; e) označenia, ktoré tvorí výlučne: - tvar výrobku, ktorý vyplýva z povahy samotného výrobku, alebo - tvar výrobku, ktorý je potrebný na dosiahnutie technického výsledku, alebo - tvar, ktorý dáva výrobku podstatnú hodnotu. V zmysle prvej vety ods. 3 tohto článku Smernice nie je možné odmietnuť registráciu ochrannej známky podľa ods. 1 písm. b), c) alebo d), ak ochranná známka v dôsledku jej používania nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť pred podaním žiadosti o jej registráciu. Federálny súd SRN predložil ESD nasledovné otázky: 1. Uplatňuje sa pri určení, či priestorová (trojrozmerná) ochranná známka, ktorú tvorí tvar výrobku, má rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) Smernice, prísnejší test než v prípade iných foriem ochranných známok? 2. Má článok 3 ods. 1 písm. c) Smernice význam aj v prípade trojrozmernej ochrannej známky, ktorú tvorí tvar výrobku, nezávisle od článku 3 ods. 1 písm. e)? Ak áno, musí sa pri posudzovaní článku 3 ods. 1 písm. c) alebo alternatívne článku 3 ods. 1 písm. e) zohľadniť záujem obchodu na tom, aby sa tvar výrobku mohol používať, takže registrácia je v princípe vylúčená a je spravidla možná len v prípade ochranných známok, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v prvej vete článku 3 ods. 3 Smernice? ESD odpovedal na uvedené otázky nasledovne: 1. Pri posudzovaní odlišnosti trojrozmernej ochrannej známky v tvare výrobku pre účely článku 3 ods. 1 písm. b) prvej smernice Rady č. 89/104/EHS z o aproximácii práva členských štátov týkajúceho sa ochranných známok, sa nesmie použiť prísnejší test než v prípade iných typov ochranných známok. 2. Nezávisle od článku 3 ods. 1 písm. e) prvej smernice Rady č. 89/104/EHS, tiež článok 3 ods. 1 písm. c) má význam pre trojrozmerné ochranné známky v tvare výrobku. Pri skúmaní dôvodu pre odmietnutie registrácie uvedeného v článku 3 ods. 1 písm. c) prvej smernice Rady 89/104, je potrebné v konkrétnom prípade zohľadniť verejný záujem, ktorý je za týmto ustanovením, a to, že všetky trojrozmerné ochranné známky v tvare výrobku pozostávajúce výlučne z označení alebo znakov slúžiacich na určenie vlastností tovarov alebo služieb v zmysle uvedeného ustanovenia by mali byť voľne prístupné všetkým, a teda pri splnení podmienky uvedenej v článku 3 ods. 3 Smernice nemôžu byť registrované. Zdroj: internetová stránka Európskeho súdneho dvora. michaela.jurkova@cechrak.sk

5 05 POUŽÍVANIE CUDZÍCH JAZYKOV NA ETIKETÁCH OZNAČUJÚCICH TOVAR (odpoveď Komisie zastúpenej pánom Bolkensteinom na otázku pána Franka Vanheckeho zo dňa ) V Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev bola dňa publikovaná odpoveď Komisie zastúpenej pánom Bolkensteinom na otázku pána Franka Vanheckeho z Holandska, ktorá sa dotýka používania cudzích jazykov na etiketách označujúcich tovar. Ako pán Vanhecke na úvod poznamenáva, v stanovisku vydanom na podklade rozhodnutia Európskeho súdneho dvora z (C-366/98) Komisia upozornila Francúzsko na skutočnosť, že zákon zakazujúci výlučné používanie angličtiny alebo iného ako francúzskeho jazyka na etiketách označujúcich tovar porušuje smernicu z 18. decembra 1978 týkajúcu sa označovania, prezentácie a reklamy potravinárskych výrobkov určených na predaj konečnému spotrebiteľovi (smernica č. 79/112/EHS). Inými slovami, podľa názoru Komisie Francúzsko musí na svojom území tolerovať predaj výrobkov, ktoré nie sú označené informáciami vo francúzštine. Jedinou podmienkou je, že spotrebiteľovi by mal potrebné informácie poskytnúť obrázok na etikete. Podľa pána Vanheckeho tu existuje riziko, že jeden konkrétny jazyk, a to angličtina, sa v rámci EÚ stane dominujúcim. Vážne problémy vzniknú tiež v krajinách a regiónoch ako napríklad Flámsko, kde už existuje komplex legislatívy o používaní jazykov, ktorý bol vytvorený za účelom udržania politickej rovnováhy medzi rôznymi jazykovými skupinami v krajine. V tejto súvislosti položil pán Vanhecke Komisii tri nasledujúce otázky: 1. Nepovažuje to Komisia za porušenie princípu rovnosti medzi jazykmi? 2. Nepovažuje to Komisia za porušenie princípu subsidiarity podľa Maastrichtskej zmluvy? Pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa, národné vlády sú schopné rozhodnúť, či sa ich občanom, z ktorých mnohí hovoria len jediným jazykom, dostanú dostatočné informácie. 3. Aké opatrenia zvažuje Komisia prijať, aby v budúcnosti garantovala rovnosť všetkých oficiálnych jazykov v EÚ? Za Komisiu odpovedal pán Bolkenstein. Ako uvádza vo svojej odpovedi, v rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, na ktoré odkazuje pán Vanhecke, súd rozhodol, že komunitárne právo vylučuje aplikáciu národnej úpravy, ktorá vyžaduje používanie určitého konkrétneho jazyka na etiketách potravín bez možnosti použitia iného, spotrebiteľovi zrozumiteľného jazyka, alebo bez možnosti použitia iného prostriedku informovania. V súvislosti so stanoviskom Francúzsku Komisia jednoducho aplikovala rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktoré tvorí súčasť precedentného práva, s cieľom zabezpečiť voľný pohyb tovarov v rámci vnútorného trhu. Komisia zastáva názor, že uvedené rozhodnutie nie je porušením princípu rovnosti medzi jazykmi a berie do úvahy princíp subsidiarity a proporcionality. V skutočnosti komunitárna legislatíva ako aj precedentné právo zdôrazňujú, že primárnym cieľom akýchkoľvek národných úprav riešiacich označovanie tovarov etiketami by malo byť informovanie a ochrana spotrebiteľa. Národné úpravy, ktoré len zabezpečujú výhradné použitie určitého národného jazyka bez možnosti použitia iného, pre spotrebiteľa ľahko zrozumiteľného jazyka, alebo bez možnosti použitia iných prostriedkov informovania spotrebiteľa idú nad rámec toho, čo sa požaduje na ochranu spotrebiteľa, čím by sa vytvárali neoprávnené bariéry v rámci vnútorného trhu tovarov. Zdroj: Úradný vestník Európskych spoločenstiev C92E/197, veronika.uzakova@cechrak.sk

6 06 Medzi ďalšie právne predpisy zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v mesiaci apríl 2003 patria: Oznámenie Komisie č. 2003/C 100/04 o blížiacom sa skončení platnosti niektorých antidumpingových opatrení Úradný vestník Európskych spoločenstiev, C 100, Oznámenie Komisie č. 2003/C 103/01 o spoločnom cle Európskych spoločenstiev (TARIC) Úvod Úradný vestník Európskych spoločenstiev, C 103, Oznámenie Komisie č. 2003/C 104/07 o výzve na predloženie návrhov na získanie grantov pre usporiadanie konferencií v oblasti energetiky a dopravy Výzva na predloženie návrhov DG TREN/SUB/ Úradný vestník Európskych spoločenstiev, C 143,

7 07 Informácie nachádzajúce sa v tejto publikácii nie sú právnou radou alebo stanoviskom. V prípade akýchkoľvek otázok dotýkajúcich sa uvedených informácií, prosím, kontaktujte osobu uvedenú pri príslušnom článku. European Community Law News nie sú tlačenou periodickou publikáciou a sú k dispozícii len v elektronickej podobe ako informačný materiál poskytovaný vybranej skupine adresátov. Pokiaľ si neželáte ďalej odoberať European Community Law News, alebo naopak máte záujem o zaradenie do nášho zoznamu adresátov, prosím, kontaktujte editora na nižšie uvedenej ovej adrese. Viac informácii môžete nájsť na našej internetovej stránke: kde sú po zadaní hesla sprístupnené online verzie European Community Law News. Pokiaľ máte záujem obdržať prístupové heslo, prosím, kontaktujte nás na nižšie uvedenej adrese. Pokiaľ máte záujem o informácie o práve Slovenskej republiky, môžete obdržať Financial Law News, a to za tých istých podmienok ako European Community Law News. Editor European Community Law News: Mgr. Ing. Michaela Jurková, michaela.jurkova@cechrak.sk Čechová Rakovský. Ďalšia reprodukcia bez súhlasu autorov je zakázaná Advokátska kancelária Čechová Rakovský Združenie advokátov: Mgr. Roman Birčák (evidenčné číslo v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou: 0900/IČO/ ), JUDr. Boris Bohunský (1070/ ), JUDr. Katarína Čechová (0339/ ) poverená vedením účtovníctva združenia pod DIČ /600, Mgr. Tomáš Maretta (1601/ ), Mgr. Alexander Rakovský (0449/ ), JUDr. Denisa Vékonyová (1116/ ) Hurbanovo nám. 5, Bratislava, Slovak Republic, tel: +421 (2) , fax: +421 (2) , Pobočka: Avenue d Auderghem 36, B-1040 Brussels, Belgium, tel.: +32 (0) , fax: +32 (0) , cechrak@cechrak.sk,