Narodna_sprava_dobrovolnictvo_2006

Prepis

1 1 Národná správa o implementovaní spoloných cieov pre dobrovonícke aktivity mladých udí v Slovenskej republike, Európska komisia, 2006 I. Základná informácia Európska mládežnícka politika a spoloné ciele Použitá metodológia a postup pri realizácii správy o je mládežnícke dobrovoníctvo na Slovensku Kde sa mladí udia môžu realizova ako dobrovoníci? Predstavy mladých udí a ich zapojenie do dobrovoníckych aktivít Poet mladých dobrovoníkov II. Vývoj v oblasti dobrovoníckych mládežníckych aktivít v rokoch Oblasti dobrovoníckych aktivít a ich determinanty Prostriedky a opatrenia na skvalitnenie dobrovoníckych služieb Rozšírenie dobrovoníckych aktivít Príklady z praxe Vzdelávanie a príprava dobrovoníkov Príklady z praxe Základné prekážky pretrvávajú alšie výzvy v oblasti dobrovoníctva Informácie o mládežníckom dobrovoníctve a jeho možnostiach Prezentácia dobrovoníctva Dobrovoníctvo ako výchova k zodpovednému obianstvu Rekognizácia prínosu dobrovoníckych aktivít Príklady z praxe Oceovanie dobrovoníckych aktivít III. IV. Spoloné ciele dobrovoníckych aktivít mladých udí na Slovensku ažkosti pri implementácii spoloných cieov a realizácii správy Konzultácie s mladými umi Politický dopad Bariéry, stimuly a odporúania pri alšej implementácii spoloných cieov

2 2 I. Základná informácia Európska mládežnícka politika a spoloné ciele Prijatím rezolúcie z 15 novembra 2004 o spoloných cieoch dobrovoníckych aktivít mladých udí sa lenské štáty zaviazali predloži správy o národnom príspevku k implementácii týchto spoloných cieov do konca roku Správa má jednotnú štruktúru navrhnutú Európskou komisiou, aby sa: uahila príprava národných správ lenských štátov; zjednodušila analýza národných správ a štruktúra syntetizujúcej správy komisie; vytvorila možnos vyhodnotenie implementácie spoloných cieov; dosiahla kompletizácia a aktualizácia existujúcich poznatkov o dobrovoníckych aktivitách mladých udí. K nap aniu akých cieov sú lenské štáty vyzývané v oblasti dobrovoníckych aktivít pre mladých udí? (1) povzbudzova rozvoj dobrovoníckych aktivít mladých udí s cieom zvýši povedomie o existujúcich možnostiach, rozširova ich škálu a zlepšova ich kvalitu; (2) uahova mladým uom uskutoovanie dobrovoníckych aktivít odstraovaním pretrvávajúcich prekážok; (3) podporova dobrovonícke aktivity s ohadom na posilovanie solidarity mladých udí a ich angažovanosti ako zodpovedných obanov; (4) uzna dobrovonícke aktivity mladých udí v zmysle uznania hodnoty ich osobných zruností takto získaných a ich angažovanosti pre spolonos a úlohy, ktorú dobrovonícke aktivity hrajú v zmysle uahovania prechodu od vzdelávania k práci a dospelému životu. Použitá metodológia a postup pri realizácii správy Vzhadom na fakt, že na Slovensku existoval v období realizácie správy len jeden výskum, ktorý sa zaoberal istými aspektmi mládežníckeho dobrovoníctva (výskum Dobrovoníctvo a mládež, Ústav informácií a prognóz v školstve Bratislava ), projektový tím si zvolil nasledujúce metódy práce na získanie alších informácií vyžadujúcich sa v obsahu správy. 1. v období júl až september sa uskutonili 23 rozhovorov s odborníkmi, expertmi v oblasti dobrovoníctva (prednostne mládežníckeho) formou osobného alebo sprostredkovaného štruktúrovaného rozhovoru (pozri obsah rozhovoru v prílohe správy 27 základných otázok s možnosou alších doplujúcich podotázok na získanie ucelenej informácie). Na základe týchto informácií bol vypracovaný základný text správy. 2. v období september až október prebehlo vo všetkých regiónoch Slovenska dotazníkové zisovanie medzi mladými dobrovoníkmi (223 respondentov), ktorí sa

3 3 vyjadrovali k vývoju situácie v danej oblasti za posledné dva roky (pozri as správy Konzultácie s mladými umi). 3. Základný text správy bol prezentovaný vybraným odborníkom a mladým dobrovoníkom na verejných diskusiách v regiónoch (Prešov, Banská Bystrica, Žilina), ktorých cieom bolo overi relevantnos správy, jej obohatenie o konkrétne príklady z praxe a doplnenie o alšie odporúania a kroky ( október 2006). Informácie a komentáre boli zapracované do obsahu správy. 4. V závere projektu bol dokument predstavený na verejnej konzultácii správy (22. november 2006) v Bratislave za úasti zástupcov národných expertov a mladých udí. Správa zo zapracovanými pripomienkami sa prekladá Ministerstvu školstva SR. Po odsúhlasení obsahu bude preložená do anglického jazyka a predložená Európskej komisii. 5. Informácie a dobré príklady zo správy sa spracovali do publikácie o mládežníkom dobrovoníctve na Slovensku ( Ja nie som dobrovoník! Ja to robím iba tak...!), ktorého úlohou je propagova fenomén najmä medzi všeobecnou verejnosou a zodpovednými za oblas mládeže, národnými alebo regionálnymi autoritami. Publikácie je k dispozícii po 15 decembri o je mládežnícke dobrovoníctvo na Slovensku V slovenských podmienkach je možné hovori o 3 najastejších formách dobrovoníctva mladých udí: dobrovonícke aktivity, ktoré zahajú rôzne nepravidelné aktivity mladých udí v rôznych organizáciách (ústna dohoda), dobrovonícka služba ako formalizovaná dobrovonícka aktivita charakterizovaná asovým ohraniením, jasným cieom, obsahom a úlohami, štruktúrou a organizaným rámcom, osobnou podporou a legislatívnou a sociálnou ochranou (ústna, písomná dohoda), dobrovoná svojpomoc vzájomná pomoc (medzi susedmi napríklad, skupiny detí a mládeže medzi sebou na báze vzájomnej dohody mimo organizácie) S nástupom profesionálnej armády bola zrušená civilná služba ako alternatíva k povinnej službe. Kde sa mladí udia môžu realizova ako dobrovoníci? Medzi hlavných aktérov v príprave a realizácii dobrovoníckych aktivít mladých udí patria na Slovensku najmä obianske združenia (niektoré zastrešené Radou mládeže Slovenska a Regionálnymi radami mládeže), organizácie, spolky, skupiny, spoloenstvá vznikajúce a podporované cirkvami (v najširšom zmysle slova podpora finanná, motivaná, osobná -

4 4 farské úrady, katechetické strediská, miestne kluby), neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, školy v ase mimo vyuovania, centrá voného asu ako miestne a regionálne zariadenia výchovy mimo vyuovania, detské a stredoškolské žiacke parlamenty, vysokoškolské rady, komunitné nadácie, dobrovonícke centrá, školské kluby, športové kluby. V niektorých prípadoch je možné zapoji sa ako dobrovoník v nemocniciach, domovoch dôchodcov, hospicoch, domovoch sociálnych služieb vo väšine prípadov cez obianske združenie aktívne spolupracujúce s daným zariadením. Predstavy mladých udí a ich zapojenie do dobrovoníckych aktivít Pod pojmom dobrovonícka práca, innos alebo služba si mladí udia najastejšie predstavujú prácu bez nároku na finannú odmenu asto pre konkrétnu skupinu udí ako sú chorí, starí, dôchodcovia, udia v núdzi, bezdomovci a pod. /1 (str. 16). Neznamená to však, že je to ten typ aktivít, ktorý v skutonosti vykonávajú a sú v om sami aktívni ako dobrovoníci. Ten istý zdroj uvádza, že takmer 47,8% mladých udí sa v poslednom roku nejakým spôsobom zapojilo do dobrovoníckych aktivít (väšinou jednorázových ). Poet mladých dobrovoníkov Poet slovenských mladých udí vo veku od 15 do 25 rokov bol v roku z celkového potu obyvateov (5/str.22). Výskum v tejto oblasti je vemi atomizovaný (každá organizácia si robí evidenciu spolupráce dobrovoníkov pre vlastné potreby a nie vždy poda veku dobrovoníkov) a špecifickým výskumom v tejto oblasti bolo okrajovo poverené len UIPŠ. Štatistický úrad prijíma každorone evidenciu dobrovoníkov z MVO, táto štatistika však nie je rozdelená poda veku. V roku 2004 bol na Štatistickom úrade SR nahlásený celkový poet dobrovoníkov veku Poet mladých dobrovoníkov v SR v roku 2006 nie je možné presne uri, keže neexistovalo žiadne oficiálne zisovanie ani registrácia. Na Slovensku prevláda jav, ke sa mladí dobrovoníci venujú vo svojich dobrovoníckych aktivitách a službe prevažne deom alebo iným mladým uom. Dobrovoníci v strednom a staršom veku sú zriedkavosou. Poda skúseností UNICEF je takéto vekové zloženie skôr raritou oproti ostatným astiam sveta, kde sú aktívne v dobrovoníckom sektore najmä generácie v produktívnom veku. Poda výskumu koordinovaného a realizovaného S.P.A.C..E (2/str ) využívalo dobrovoníkov 72% organizácií (výskum nebol zameraný špeciálne na mládežnícke organizácie, ale tento údaj bude pravdepodobne aplikovatený aj na oblas mládežníckych organizácií). U 17% organizácií sa poet dobrovoníkov pohyboval medzi 1-5 udí, pätina

5 5 organizácií uviedla poet 6 10 udí a alších 17% opýtaných organizácií spolupracuje s dobrovoníkmi. Poda samotných mladých dobrovoníkov (výsledok dotazníkového zisovania) najviac z nich pôsobí v mimovládnych organizáciách (obianskych združeniach a nadáciách), nad druhom mieste je dobrovoníctvo v škole a na za ním nasledujú aktívna práca v organizáciách, spolkoch, spoloenstvách podporovaných cirkvami. V praxi sa oproti minulosti pomer komunitného (t.j. organizácie majú dobrovoníkov spomedzi svojich lenov) a manažérskeho dobrovoníctva (t.j. organizácie vyhadávajú dobrovoníkov mimo svojich lenov spomedzi verejnosti) postupne vyrovnáva. Niektoré veké mládežnícke organizácie alebo združenie naalej inklinujú k získavaniu dobrovoníkov pre svoje aktivity spomedzi svojich lenov alebo sympatizantov (erko, DOMKA, Slovenský Skauting, ZKSM a pod.), II. Vývoj v oblasti dobrovoníckych mládežníckych aktivít v rokoch Oblasti dobrovoníckych aktivít a determinanty Poda prieskumu UIPŠ (2005) najväší záujem prejavovali mladí udia (v kontradikcii k ich názoru o je to dobrovoníctvo) o dobrovonícke aktivity v oblasti športu (20,2%), práca s demi a mládežou (19,5%) a životné prostredie (12,2%). Najmenší záujem prejavovali o oblas politiky (1,5%), obhajobu záujmov obanov (2%), medzinárodné aktivity a humanitárnu pomoc (2,6%). To ako aktívny bude mladý lovek v dobrovoníckych aktivitách do významnej miery ovplyvuje vek, kraj a lenstvo v mimovládnych organizáciách. Až 85,1% mladých udí, ktorí boli lenmi MVO, sa venovali dobrovoníctvu. Z pohadu veku sú najaktívnejší dobrovoníci vo veku rokov (62,1%), pred ronými (47,4%) a najmenej sa dobrovoníckym aktivitám venujú roní mladí udia. Poda príslušnosti k regiónu je najviac aktívnych dobrovoníkov v Nitrianskom kraji (61,8 %), nasleduje Treniansky (58,7%) a Trnavský kraj (55,8). Najmenší záujem od dobrovonícke mládežnícke aktivity majú mladí udia z Bratislavského (36,8%) a Žilinského kraja (30,6%), o súvisí najmä v prípade hlavného mesta s množstvom rôznych ponúk na trávenie voného asu, aj so špecifikom života vo vekom meste. Poda opýtaných expertov sa dobrovoníctvo vyvíja v rôzne silných vekových vlnách tzn. že sú silnejšie roníky, kde je viac záujemcov o aktívne dobrovoníctvo v porovnaní s inými roníkmi. Prostriedky a opatrenia na skvalitnenie dobrovoníckych aktivít Systém podpory Ministerstva školstva pre obianske združenia a mládežnícke organizácie je trvalo jedným z najdôležitejších prostriedkov na podporu rozvoja celoštátnych

6 6 a regionálnych združení, z ktorých mnohé získané finanné prostriedky investovali práve na rozvoj dobrovoníctva (poda názorov expertov na oblas mládežníckeho dobrovoníctva). Dobrovoníctvo je podporované aj zo zdrojov (v rámci grantových schém a programov) Ministerstva kultúry, Ministerstva práce a sociálnych vecí a Ministerstva zahraniných vecí ale nie je cielené exkluzívne na mládežnícke dobrovoníctvo. alšími významnými prostriedkami, ktoré vnímala odborná verejnos, boli grantové programy Nadácie pre deti Slovenska (Hodina deom a program Filantropia, ktorý hoci nebol explicitne zameraný na dobrovoníctvo posilnil imidž verejnej prospešnosti ako trvalého javu v modernej spolonosti) a Nadácie Intenda ( Podaj ruku - podpora dobrovoníckych centier). Dlhodobo prispieva k rozvoju dobrovoníctva program Európskej únie MLÁDEŽ, najmä svojimi vzdelávacími aktivitami pre hostiteské aj vysielajúce organizácie. MVO konštatujú, že je viac vzdelávacích materiálov, ktoré vyprodukovali samotné organizácie alebo iné inštitúcie. Svoj efekt priniesli aj pilotné projekty v oblasti komunitného dobrovoníctva napr. asová banka OZ Kultúra Rajecké Teplice. Od roku 1999 na Slovensku funguje Slovenské neziskové servisné centrum (1 SNSC), ktoré prináša aktuálne informácie pre mimovládne organizácie a tretí sektor, realizuje právnu poradu a pod. Oproti minulým rokom sa posilnilo a rozvinulo firemné dobrovoníctvo ( ako aj spolupráca tretieho sektora a firiem ( V mnohých prípadoch ide skôr o firemnú filantropiu, ktorá však prispieva k zdvihnutiu všeobecného povedomia o dobrovoníctve v spolonosti. Firemné dobrovoníctvo je silnejšie propagované medzinárodnými firmami, ktoré pôsobia aj na Slovensku a priiujú sa o prenos tejto myšlienky na Slovensko. V roku 2006 sa konala z iniciatívy Rady mládeže Slovenska konferencia o dobrovoníctve zameraná na riešenie otázky zákona o dobrovoníctve. asopis ZOOM-M - zaostrené na mladých (vydáva Rada mládeže Slovenska) prispieva k propagácii dobrovoníctva mladých udí.

7 7 V spolonosti sú pokusy o vytvorenie spoloného priestoru na komunikáciu o dobrovoníctve, spolonú koordináciu aktivít v tejto oblasti (národná organizácia, platforma, virtuálny priestor). V organizáciách sa zaína systematizova práca s dobrovoníkmi, vytvárajú pozície koordinátorov dobrovoníkov, robia dobrovonícku kampa, organizujú tréningy. Organizácie tiež viac delegujú úlohy okolo koordinácie dobrovoníkov na svojich regionálnych lenov. Dobrovoníctvo zaína by prvkom v systéme manažmentu sociálnej organizácie. Príkladom dlhodobého udržania kvalitných dobrovoníkov je, že po dvoch rokoch ich práce im zane organizácia prispieva na plat, alebo umožní práca na dohodu. Niektoré organizácie využívajú nefinanné benefity pre svojich dobrovoníkov (zava na vlastný tovar, interné vzdelávanie, diplomy, blahoželania k sviatkom, USB kúe a pod. ). Rozšírenie dobrovoníckych aktivít Zástupcovia rôznych organizácií vnímajú možnos zapája sa do medzinárodného dobrovoníctva mimo krajín Európskej únie ako novú možnos dobrovoníckych aktivít mladých udí najmä rozvojové dobrovoníctvo. Mladí udia vnímajú širšiu ponuku rôznych mládežníckych organizácií oproti predchádzajúcim rokom, množstvo rôznych zbierok ako aj oživenie fungovania a rozšírenie práce žiackych školských rád na stredných školách. Príklad z praxe Program ODA (Official Development Assistance), ktorého donorom je Ministerstvo zahraniných veci je jedným z programov, ktoré v posledných dvoch rokoch využívajú MVO na v oblasti rozvoja a podpory rozvojového dobrovoníctva. Napríklad OZ lovek v ohrození ( v rámci svojich programov Jeden svet (festival dokumentárnych filmov) a Jeden svet na školách. alší z využívaných programov je UNDP (United Nation Development Programme - rozvojový program OSN ( Aktívne zapojenie mladých udí ako dobrovoníkov do rôznych charitatívnych zbierok ako Biela pastelka ( De narcisov ( Tehlika pre Baku ( Modrý gombík (

8 8 Vzdelávanie a príprava mladých dobrovoníkov Celkovo vládne názor, že v prípade mládežníckeho dobrovoníctva nejde o vzdelávanie v klasickom zmysle slova, ale o kombináciu rôznych neformálnych techník, aktivít, rozhovorov, osobných príkladov a pod. Oblas vzdelávania a podpory dobrovoníckych aktivít pre mladých udí sa zlepšila vzdelávacie aktivity sú premyslenejšie, cielenejšie, mnoho organizácií preberá už hotové koncepty zo zahraniia. Zaraujú sa témy ako motivácia dobrovoníkov, burn-out, team building a pod., ktoré v predchádzajúcich rokoch absentovali. Viac ako 50 % nami opýtaných mladých dobrovoníkov sa zúastnili vzdelávacej aktivity v oblasti dobrovoníctva. Zlepšilo sa informovanie, vzdelávanie a školenia pre dobrovoníkov a manažérov zásluhou tretieho sektora aj niektorých štátnych inštitúcií (Iuventa, Inštitút celoživotného vzdelávania v Košiciach). Pozitívom je, že niektoré študijné odbory na vysokých školách (Banská Bystrica, Trnava, Bratislava, Prešov) iastone propagujú tému dobrovoníctva (možnos získa body ako as kreditov za dobrovonícke aktivity tzv. Service learning). Novinkou je vzdelávanie v oblasti práce s uteencami. Príklady z praxe: OZ lovek v ohrození (projekt EQUAL podporený z ESF) organizuje jazykovú a odbornú prípravu dobrovoníkov pracujúcich s uteencami na Slovensku. Dobrovoné združenie obanov Spolonos udí dobrej vôle (projekt EQUAL podporený z ESF) je to informaná a vzdelávacia kampa pre žiakov základných a stredných škôl o migrácií, uteeneckej problematike. Slovenská uteenecká rada vo Zvolene (organizácia podieajúca sa na integrácii uteencov, ktorým bol poskytnutý azyl v Slovenskej republike)- projekt UNHCR pre azylantov v Košiciach. Obasne pracujú s dobrovoníkmi, ktorí im pomáhajú. Centrum pre európsku politiku - realizujú aktivity pre vzdelávanie dobrovoníkov. Projekt Škola priateská deom, ktorý realizuje UNICEF, ktorý slúži okrem iných cieov aj na prípravu mladých udí ako dobrovoníkov, na podporu ich zvýšenej úasti v obianskych aktivitách; projekt Linka Detskej Istoty bezlatná telefonická porada pre deti, pravidelé školenie konzultantov z radov vysokoškolákov ( Všetky veké národné alebo regionálne obianske združenia a mládežnícke organizácie si pripravujú a realizujú svoje vlastné školenia pre dobrovoníkov šité na mieru (Slovenský skauting, erko, ZKSM, Domka, Strom života, UNICEF, Úsmev ako dar, SAIA a pod.) ako aj hodnotiace aktivity pre dobrovoníkov a manažérov práce s dobrovoníkmi. Organizácie

9 9 priznávajú, že spolupráca medzi jednotlivými organizáciami je nepravidelná a nie je bežná výmena know- how a výmeny príkladov dobrej praxe Príkladom spolupráce v oblasti vzdelávania dobrovoníkov z praxe môže slúži spolupráca DOMKY a Laury v Škole animácie ako aj spoloné snahy o koordináciu a spoluprácu Greenpeace, UNICEFU a Skautingu. Školenia na podporu medzinárodného dobrovoníctva pre dobrovoníkov poskytuje IUVENTA inštitúcia Ministerstva školstva ( v rámci programu Európskej únie MLÁDEŽ (tzv. Pre-departure, on- arrival trainings, midterm meetings). Vzdelávacími aktivitami podporuje aj prípravu organizácií na vysielanie a hosovanie dobrovoníkov. Známe sú školenia dobrovoníkov v oblasti hospicovej starostlivosti (Diecézna charita v Nitre - Kurz hospicovej starostlivosti, OZ Vba, OZ CARDO, hospic Slnenica, Nadácia Jozefa Murgaša, at.), príprava dobrovoníkov na prácu s uteencami Slovenskej humanitnej rady ( vzdelávacie aktivity Centra dobrovoníctva v spolupráci s Katedrou sociálnej práce PF UMB, kurzy pre manažérov dobrovoníkov realizuje aj Asociácia supervízorov a sociálnych pracovníkov ( Všetky komuninté nadácie zapojené do programu Mladí filantropi pripravujú a realizujú vlastné školenia pre dobrovoníkov. Informané centra mladých ponúkajú svojim dobrovoníkom školiace aktivity realizovane ZIPCeM, v rámci ktorých získavajú zrunosti a schopnosti pre realizáciu prace ako konzultanti ICM s možnosou následného profesného a profesionálneho rastu na pozíciu profesionálneho konzultanta. Mladí dobrovoníci oslovení v dotazníku najastejšie uvádzali školenia zamerané na podporu dobrovoníctva v Informaných centrách mladých (Prievidza, Nižná), Rada mládeže Slovenska, Iuventa, nadácie (Intenda, Krajina Harmónie), komunitné nadácie (Nitra, Liptovský Hrádok), dobrovonícke centrá (Banská Bystrica), OZ Návrat, udia proti rasizmu, AIESEC, Asociácia sociálnych poradcov a supervízorov, Katolícka charita, centrá voného asu a pod. Je samozrejmé, že vzhadom na uvedený poet dobrovoníkov nie je zoznam organizácií a inštitúcii zaleka kompletný. Príklad školenia mladých dobrovoníckych inštruktorov je aj v OZ Plusko Bratislava ( 3- fázové školenie) pre vlastnú potrebu na svoje tábory. Mladých animátorov pre vlastné aktivity školí aj OZ DOMKA. Tiež v rámci cirkevných organizácii, školenie mladých animátorov prebieha pod Sekciou pre mládež Konferencia Biskupov Slovenska tzv. animátorské školy

10 10 (zodpovední sú diecézni koórdinátori za každý kraj Slovenska ). Tieto animátorské školy fungujú aj na lokálnej úrovni v rôznych farnostiach (napr. Šaa). Organizácia erko má akreditované svoje vlastné školenie dobrovoných animátorov v rámci akreditanej komisie Ministerstva školstva ( podobne aj DOMKA ). Viaceré organizácie zaali organizova nábory dobrovoníkov na školách (najmä na Gymnáziách a takých školách, kde sa študuje sociálna práca) a pre takto získaných dobrovoníkov organizujú vlastné dobrovonícke programy. Medzinárodná spolupráca v oblasti vzdelávania a prípravy dobrovoníkov Dobrovoníctvo mladých udí na Slovensku je prevažne lokálne, o ale neznamená, že mladí udia nemajú záujem o medzinárodné aktivity alebo službu v zahranií. Vea organizácií, ktoré sú aktívne v oblasti dobrovoníctva sa však zameriava na miestnu resp. regionálnu prácu s dobrovoníkmi. Práca s mládežou na Slovensku dlhodobo naráža na rovnaké problémy, ktoré bránia aktívnej spolupráci so zahraniím: nedostatok profesionálnych pracovníkov s mládežou, neznalos cudzieho jazyka, nedostatok kontaktov na organizácie v zahranií, finanná náronos medzinárodných aktivít a i. Lepšia situácia je v tých organizáciách, ktoré sú súasou medzinárodných sietí (humanitné, charitatívne, s cirkevnou podporou). Všetky vyššie uvedené faktory ovplyvujú aj spoluprácu organizácií v oblasti medzinárodnej spolupráce zameranej na vzdelávanie a prípravu. Príklady z praxe Príkladom medzinárodnej spolupráce a výmeny know-how, informácií ako aj dobrých príkladov je projekt GLEN, do ktorého je zapojených 12 európskych krajín, a ktorý na Slovensku zastrešuje obianske združenie Tabita; Projekty sa odohrávajú v Afrike alebo v Ázii a ide o medzinárodné dvoj- až trojlenné tímy dobrovoníkov. Dobrovoníci spolu pripravia a realizujú študijno-pracovný projekt rozvojovej spolupráce. Džka trvania 3 mesiace. Nitrianska kominutná nadácia organizovala v rámci programu EÚ MLÁDEŽ medzinárodnú výmenu mládeže s inou komunitnou nadáciou v Írsku (Foyle Youthank). Akcie, zameranej na výmenu skúseností a prezentáciu príkladov dobrej praxe, sa zúastnili organizácie z eskej republiky a Írska. Išlo o program Mladí filantropi, ktorého hlavným zámerom je motivova mladých udí k filantropii a dobrovoníctvu. V rámci Slovenska existuje 9 tímov filantropov pri komunitných nadáciách, ktoré sú združené v Asociácii komunitných nadácií Slovenska. Už tretí rok tohto programu podporuje Nadácia SPP.

11 11 Puzzle V4 stretnutie organizácií pracujúcimi s dobrovoníkmi, podporené z Vyšegrádskeho fondu, SAIA Prešov. Truck Sphérique Žilina je lenom Networkingu Trans Europe Halles dobrovoníctvo v oblasti kultúry a výmena dobrovoníkov. Pravidelné sa stretávajú. Erko ( Hnutie kresanských spoloenstiev detí ) projekt Dobrovoníci pre Afriku dochádza popri vyslaniach dobrovoníkov do Afriky aj k výmene know-how s rakúskym partnerom. Projekt UNICEF - Linka detskej istoty spolupracuje s podobnou organizáciou z eskej republiky a Vekej Británie v spolonom projekte CHIPS. Ako aj SV pre UNICEF si vymiea know-how práce s dobrovoníkmi s inými výbormi UNICEF. V rámci Greenpeace jednotlivých okolitých krajín Slovenska výmena spôsobov tréningov a skills sharing. Podobne pracuje v rámci svojej organizácie európsky región FIMCAP prebiehajú semináre. Základné prekážky pretrvávajú Dobrovonícke aktivity mladých udí na Slovensku majú dlhodobú tradíciu, ale elia viacerým prekážkam, ktoré nebolo možné odstráni za obdobie uplynulých dvoch rokov. Základnou prekážkou je nízke spoloenské (verejné) uznanie hodnoty a prínosu dobrovoníctva a chýbajúce legislatíva k právnemu ošetreniu vzahu dobrovoníkov a organizácií. Stále prevláda nedôvera voi dobrovoníkom (mladý vek je pre mnohých synonymom nedostatku zruností, skúsenosti alebo motivácie zo strany mladých udí), pretrváva nedostatok informácií o fenoméne dobrovoníctve, v dobrovoníckom sektore chýbajú financie. alšie výzvy v oblasti dobrovoníctva Z prieskumu UIP ( Dobrovoníctvo a mládež 2005) vyplýva, že mladí udia v prvom rade nemajú záujem o dobrovoníctvo a že ich nikto systematicky neoslovuje s ponukou dobrovoníctva, alším dôvodom bol uvádzaný nedostatok asu a nedostatok informácií o možnostiach dobrovoníckej práce. Niektoré organizácie zaali so systematickým oslovovaním potenciálnych dobrovoníkov ale sú to skôr ojedinelé prípady. Školy na všetkých stupoch venujú výchove k dobrovoníctvu len minimálny priestor v porovnaní napr. s USA. as odborníkov sa domnieva, že je to správne a dobrovoníctvo by malo zosta spájané najmä s prácou tretieho sektoru. Iný názor je, že školy by mali minimálne upozorova mladých udí, že je tu možnos zapoji sa do dobrovoníckych aktivít, o im to môže prinies, posúva kontakty na dobrovonícke centrá a aktívne mimovládne organizácie. Pozitívom je, že školy (ak sú požiadané) umožujú MVO prezentova svoje

12 12 aktivity a získava dobrovoníkov na pôde školy. Podobným príkladom je aj uvonenie žiakov stredných škôl na realizáciu rôznych verejných zbierok napríklad na obete postihnuté tsunami alebo na opravu osvetlenia podchodu (Žilina). Chýba podpora aktivít na regionálnej a miestnej úrovni najmä zo strany samosprávy, aktívne komunitné dobrovonícke centrá sú len v Banskej Bystrici a v Prešove. Stále nástojivejšia je požiadavka celoslovenského združenia alebo virtuálneho priestoru na komunikáciu medzi dobrovoníkmi a dobrovoníckymi organizáciami (iniciatívu tohto typu pripravuje OZ CARDO Bratislava za finannej podpory Ministerstva školstva a v spolupráci s Iuventou. Ambíciou je postavi základy virtuálneho dobrovoníckeho centra Naalej sú alarmujúce problémy okolo hosovania dobrovoníkov mimo EÚ (vysoké poplatky, ochrana bezpenosti, výpisy z registra trestov a i.). Na Slovensku je nedoriešená legislatíva, ktorá by ošetrila postavenie dobrovoníka (zdravotné poistenie, odvody do fondov, práva a povinnosti, ochranu od štátu). V roku 2006 bol prijatý Zákon o nelegálnej práci, ktorý postavenie dobrovoníka (najmä zo zahraniia) dostáva do vemi chúlostivej situácie. Štát a vláda nerealizuje systematické kroky, podpora dobrovoníctva je len vo verbálnej podobe. Na druhej strane je viditená pripravenos orgánov polície, najmä o sa týka medzinárodného dobrovoníctva, sú informovaní a vybavenie formalít je rýchlejšie. Prekážkou je naalej fakt, že mladí udia sú nútení finanne zabezpei seba aj svoju rodinu a na dobrovoníctvo im už nezostane as (štúdium, práca, rodina). Pojem dobrovoníctvo má na Slovensku tradíciu siahajúcu do 13. storoia, no táto bola prerušená poas komunistického režimu, kedy sa dobrovone asto rovnalo povinne a dnešná staršia stredná generácia nevníma práve z tohto dôvodu dobrovoníctvo ako nieo vzácne, užitoné alebo prestížne. Je možné, že to má vplyv aj dnešnú mladú generáciu. Chýbajúce uznávanie dobrovoníckych aktivít a pri hadaní práce alebo prijímaní na štúdium situáciu nevylepšuje. Informácie o mládežníckom dobrovoníctve a jeho možnostiach Medzi takéto aktivity môžeme považova informovanie pracovníkov s mládežou o aktuálnych trendoch a otázkach napr. prieskumy a výskumy Ústav informácií a prognóz v školstve, výskum Dobrovoníctvo a mládež ( Dobrým informaným zdrojom je Národná správa o stave práce s demi a mládežou pre Radu Európy realizovaná v roku 2005 ( Prieskum organizácie YMCA Dobrovoníctvo ako konkurenná výhoda uchádzaa o zamestnanie v cieovej skupine personalistov" je tiež hodnotným

13 13 informaným zdrojom, ktorý poukazuje najmä na nízke verejné uznanie dobrovoníckej práce. Medzi najastejší prostriedok získavania alebo poskytovania informácií o mládežníckom dobrovoníctve je vo všeobecnosti internet, najmä treosektorové servery poskytujú zoznamy a kontakty na MVO a upozorujú na možnosti dobrovoníctva ( Dlhodobo slúžila verejnosti aj databáza SAIA, ktorá po rozdelení na samostatné poboky dala tento cenný zdroj kontaktov Fóru donorov Informácie o možnostiach dobrovoníckych aktivít môže slovenský mladý lovek nájs aj na nasledujúcich miestach: Informané centrá mladých ( Iuventa, grantový program Európskej únie MLÁDEŽ Európska dobrovonícka služba (www. iuventa.sk) Nadácia Intenda, podporení aplikanti programu Podaj ruku (budovanie dobrovoníckych centier, štúdium dobrovoníckych organizácií) www. intenda.sk Databáza a inzeráty v rámci stránky Rady mládeže Slovenska ( ) Informácie a inzeráty o voných dobrovoníckych miestach doma i v zahranií miestach ponúka asopis ZOOM M ( asopis Efekt ( Dobrovonícke centrá v Banskej Bystrici a Prešove Ako pomôc Dobrovonícka práca ( Aj napriek vyššie uvedeným aktivitám a iniciatívam je najastejším zdrojom informácií osobná skúsenos iného mladého loveka s dobrovoníctvom. Prezentácia dobrovoníctva Mnohé organizácie realizujú nábory na stredných školách, prezentujú svoje dobrovonícke aktivity a získavajú nových dobrovoníkov poas reprezentaných akcií na verejnosti ako napr.

14 14 Trh dobrovoníckych príležitostí, SAIA Prešov, ( Jašidiela ( Nadácia krajiny Harmónie, Žilina Bambiriáda ( Rada mládeže Žilinského kraja. Výstava MVO na území mesta Banská Bystrica ( Prezent Fajn Fest - Liptovský Mikuláš, verejná prezentácia dobrovoníckych aktivít (podporená z Konta Orange) Dobrovoníctvo ako výchova k zodpovednému obianstvu Potreba zvýšenia záujmu mladých udí o veci verejné vyústila v posledných rokoch do viacerých iniciatív. V roku 2006 Ministerstvo školstva SR iniciovalo projekt prostredníctvom regionálnych mládežníckych centier v Banskej Bystrici, Košiciach a Treníne na podporu práce žiackych školských rád, ktorý pozostával z rôznych propaganých a vzdelávacích aktivít na naštartovanie aktívnejšej práce týchto rád na školách. Paralelne sa touto problematikou zaoberala aj Regionálna rada mládeže Prešovského kraja, ktorá využíva grantové prostriedky na rozprúdenie aktívnejšieho obianskeho života na školách v Prešovskom. V Prešovskom kraji sa koná už tretí roník regionálnej konferencie Študentský parlament na pomoc regiónu, ktorý organizuje Krajské pedagogicko psychologická porada v spolupráci s RRM PSK a KÚ Prešov- Komisiou pre prevenciu protispoloenskej innosti. Príklad z praxe Projekt z mesta Zvolen MLADÝ ZVOLEN si kladie ambíciu poskytnú mladým uom dostatok informácií na to, aby mohli efektívne presadzova vlastné záujmy a stali sa rovnocennými partnermi zástupcov mesta Zvolen. Rekognizácia prínosu dobrovoníckych aktivít Na Slovensku neexistujú žiadne oficiálne iniciatívy pre uznávanie dobrovoníckych aktivít mladých udí najmä pri hadaní práce alebo pri prijímaní na štúdium. Takmer všetky veké národné alebo regionálne organizácie, ktoré pracujú s dobrovoníkmi a realizujú vzdelávacie aktivity vydávajú potvrdenie alebo certifikát. Ich uznávanie inými partnermi (školy, zamestnávatelia) je na dobrovonej báze a nie je legislatívne ošetrené. Ovea astejší sú to zahraniné firmy na Slovensku, ktoré uznávajú a berú do úvahy dobrovonícke aktivity pri prijímaní do zamestnania než slovenské.

15 15 Príklady z praxe EDIN medzinárodný dobrovonícky program ekumenickej rady, kde certifikát podrobne opisuje získané zrunosti a skúsenosti na dobrovoníckej službe ( Slovensko je zaradené aj do testovania YOUTHPASSu t.j. dokladu, ktorý by potvrdzoval získané kompetencie z projektov v rámci programu YOUTH IN ACTION (výmeny, dobrovonícka služba, miestne projekty). Overovací projekt realizuje Iuventa. Oceovanie dobrovoníckych aktivít Na Slovensku existuje množstvo iastkových aktivít na ocenenie a verejné uznanie dobrovoníctva resp. dobrovoníckych aktivít (ale aj darcovstva a filantropie): Prijatie dobrovoníkov za obnovu Tatier na Úrade vlády, Ocenenie Dobrej noviny prezidentom SR Top firemný filantrop 2006, Fórum donorov Slovenská humanitná rada realizuje benefiný veer v období adventu dobrovoníci hovoria o svojej práci Benefícium a Cena Dar roka - zamerané na darcovstvo Slovenský ervený kríž udeuje cenu Darcovstvo krvi ( bronzová, strieborná, zlatá, diamantová plaketa a medaila prof. MUDr. Jána Kazovického, pamätná plaketa doc.mudr. Vladimíra Krišla,CSc.), Medaila SK Za záchranu života, Zápis do knihy cti SK, Dobrovoná opatrovateka SK, Za humanitu, obetavos a dobrovonú službu I. a II. stupa, estná strieborná medaila H. Dunanta, Medaila Henryho Dunanta, Nadácia Pontis oceuje firmy, ktoré podporili projekty (cena Via Bona Slovakia) Nadácia krajiny harmónie udeuje cenu Forresta Gumpa pre loveka, ktorý pomohol zdravotne postihnutým uom k integrácii. Nadácia krajiny harmónie, Žilina SAIA Prešov, n.o. oceujú každorone dobrovoníkov "Krajské Srdce na dlani" (regionálna cena v Prešove) Rada mládeže Slovenska udeuje cenu Most Úsmev ako dar vlastné oceovanie dobrovoníkov

16 16 UNICEF pravidelne oceuje svojich dobrovoníkov diplomom Komunitné nadácie udeujú cenu Darca roka a Verejná benefícia, tento rok (2006) prvý krát udelia cenu Dobrovoník roka v rámci vlastných dobrovoníkov III. Spoloné ciele dobrovoníckych aktivít mladých udí na Slovensku Politický dopad implementácie spoloných cieov Vzhadom na fakt, že nebola vypracovaná oficiálna koncepcia implementácie spoloných cieov v oblasti dobrovoníckych aktivít mladých udí na Slovensku, nie je možné objektívne posúdi dopad. Je nutné však zdôrazni, že niektoré kroky najmä zo strany Ministerstva školstva, Nadácie pre deti Slovenska, Intendy a Iuventy, ktoré reagovali na podmienky a požiadavky Európskej mládežníckej politiky prispeli k implementácii týchto myšlienok aj napriek absencii spomínaného dokumentu. ažkosti pri implementácii spoloných cieov a príprave správy. Najzávažnejším problémom pri príprave správy bol fakt, že o spoloných cieoch a o záväzkoch vyplývajúcich voi Európskej komisii v oblasti mládežníckej politiky vie iba minimálna as verejnosti. Až príprava Národenej správy bola prvým impulzom pre šírenie tejto informácie. Implementácia spoloných cieov bola komplikovaná, keže neboli strategicky plánované žiadne kroky, aby implementáciu zabezpei. Napriek tomu došlo k zlepšeniu v oblasti, na o poukazuje aj obsah tejto správy. Konzultácie s mladými umi Slovenská republika nemala vypracovaný žiaden oficiálny dokument, ktorý by sa venoval plánovaniu a realizácii spoloných cieov v podmienkach Slovenska. Napriek tomu isté aktivity a formálne kroky na vylepšenie/zmenu stavu dobrovoníctva mladých udí zo strany štátu aj tretieho sektora boli realizované (grantové programy, vzdelávanie, nové finanné zdroje, nové formy dobrovoníctva). Mladí udia boli zapojení len do prípravy národnej správy o plnení spoloných cieov v oblasti dobrovoníckych aktivít v mladých udí formou dotazníkov. Celkovo sa dotazníkového zisovania zúastnilo 223 respondentov zo všetkých krajov Slovenska, z toho 148 žien a 75 mužov. Aj tento údaj potvrdzuje, že sú to dievatá a ženy, ktoré sa astejšie a výraznejšie zapájajú do dobrovoníckych aktivít. Vekovo prevažovali roní mladí udia (40%), nasledovali roní (32%). Väšina opýtaných pôsobila v obianskych združeniach alebo mimovládnych organizáciách (55%), 20% opýtaných bolo aktívnych v cirkevných spolkoch a spoloenstvách, 15% sa angažovalo v komunitných centrách a 28% v aktivitách školy v ase mimo vyuovania. Údaj vypovedá,

17 17 že mladí dobrovoníci si vyskúšajú rôzne inštitúcie a organizácie aj ako dobrovoníci, o súvisí s vekom a hadaním svojej identity, snahe vyskúša rôzne role a situácie a pod. Názory týchto mladých udí tvoria jeden z troch najvýznamnejších zdrojov informácií, ktoré sa stali podkladom pre text tejto správy (výskum UIP a rozhovory s expertmi) Politický dopad implementácie spoloných cieov Vzhadom na fakt, že nebola vypracovaná oficiálna koncepcia implementácie spoloných cieov v oblasti dobrovoníckych aktivít mladých udí na Slovensku, nie je možné objektívne posúdi dopad. Je nutné však zdôrazni, že niektoré kroky najmä zo strany Ministerstva školstva, Nadácie pre deti Slovenska, Intendy a Iuventy, ktoré reagovali na podmienky a požiadavky Európskej mládežníckej politiky prispeli k implementácii týchto myšlienok aj napriek absencii spomínaného dokumentu. IV. Bariéry, stimuly a odporúania pri alšej implementácii spoloných cieov Nedostatkom slovenského mládežníckeho dobrovoníctva je jeho nízky spoloenský status a uznanie, chýba aj priateská atmosféra voi tomuto fenoménu vo všeobecnosti. Keže najviac dobrovoníkov sa realizuje v mimovládnych organizáciách je potrebné zmeni najmä vnímanie ich práce ako prínos a doplnok pre štát, prostriedok vzdelávania a podpory výchovy mládeže. Situáciu môže zmeni aj cielená propagácia dobrovoníctva prostredníctvom kampaní, známych tvári vo veku mladých udí, celospoloenské mediálne happeningy ako Národný de dobrovoníctva a pod. Výraznou bariérou je legislatíva, kde chýba pojem dobrovoník a alšie legislatívne ošetrenie jeho statusu, povinností, práv, ochrany dobrovoníkov ale aj ich hostiteských organizácií napr. v Zákonníku práce, resp. v Zákone o mládeži a pod. Odborníci z MVO ale aj zainteresovaná verejnos vníma udržania asignácie 2% z dane ako dôležitý prostriedok pre udržanie financií do sektora, ktorý je postavený na dobrovoníctve. Poas seminárov a diskusných skupín pri tvorbe správy bolo cíti potrebu zlepši komunikáciu a spoluprácu v dobrovoníckom sektore v lokálnych komunitách aj v regionálnom a národnom meradle. Mnohé z organizácií nemajú možnosti na výmenu informácií a nápadov, ku ktorej poas tvorby správy spontánne prichádzalo. Túto situáciu môže rieši jednotných koordinaný rámec, mechanizmus na výmenu informácií a sieovanie subjektov napr. portál o dobrovoníctve s aktívnymi partnermi a publicitou.

18 18 Na Slovensku chýba stratégia implementovania spoloných cieov v oblasti dobrovoníckych aktivít mladých udí. Vytvorenie pracovnej skupiny, ktorej úlohou je pripravi stratégiu implementovania spoloných cieov, zloženú z kúových organizácií a inštitúcii by túto situáciu pomohlo rieši. Jej výsledkom bude reprezentatívny dokument a akný plán, ktorý by riešil aj otázku jednotnej certifikácie získaných zruností a informácií v rámci kúových kompetencií potrebných pre celoživotné vzdelávanie. Vydávania certifikátov o získaných zrunostiach, vedomostiach a schopnostiach v rámci dlhodobej úasti na dobrovoníckych aktivitách a dobrovoníckych službách (najlepšie v rámci oficiálneho zákona, vyhlášky, prípisu) by pomohlo šíri myšlienku dobrovoníctva. Zárove by sa posilnil aj kreditný systém zapoítania dobrovoníctva do životopisov aj ako pridaná hodnota pri hadaní zamestnania, prijímania do škôl a pod. Aj ke sa situácia v oblasti manažmentu dobrovoníkov mierne zlepšila, organizácie a inštitúcie stále pociujú nedostatok pripravených koordinátorov dobrovoníctva v organizáciách. Je dôležité vytvori takéto pozície, kde pracovníci budú pôsobi aj v oblasti PR a systematicky pracova, oslovova a vychováva mladých dobrovoníkov. Doasne by situáciu mohol rieši grantový program na pilotné projekty pre odbornú prácu s dobrovoníkmi. Situáciu môžu vylepši aj produkcia a distribúcia materiálov a organizácia školení najmä ako získa a udrža mladých dobrovoníkov. Použitá literatúra: 1. Dobrovoníctvo a mládež, Bratislava 2005, UIPŠ, Oddelenie analýz a výskumu mládeže, Mgr. Mária Dugoviová 2. Spoznávanie tretieho sektora na Slovensku, Jarmila Filadelfiová, Marianna Dluhá, Eduard Marek, Soa Košiiarová, S.P.A.C.E., n.o., jún 2004, Centrum pre analýzu sociálnej politiky, ISBN: , str. 3. Mimovládne neziskové organizácie a dobrovoníctvo, Katarína Vajdová, Inštitút pre verejné otázky Mimovládne neziskové organizácie a dobrovoníctvo, Boris Streanský- Martin Bútora Katarína Vajdová Zuzana Szatmáry Zora Bútorová, Martina Kubánová Helena Woleková, Inštitút pre verejné otázky Národná správa o politike mládeže v Slovenskej republike, Ministerstvo školstva SR, 2005 Bratislava, december 2006 Ministerstvo školstva SR, odbor detí a mládeže Spracovala: IUVENTA

19 19 Prílohy Štruktúra rozhovoru experti: 1. Prosím, popíšte súvislos medzi Vami a dobrovoníctvom na Slovensku (Vaše aktivity, pôsobenie), 2. S akým typom/modelom dobrovoníctva sa vo svojom okolí stretávate, v akom pôsobíte? 3. Poznáte aj iné typy, moduly dobrovoníctva, ktoré nemusia by priamo z Vašej praxe (kontakty)? 4. Uvete príklad zaujímavej dobrovoníckej aktivity z Vašej praxe. 5. Všimli ste si v danom období nejaké znaky/príklady/signály toho, že sa skvalitnila, vylepšila oblas dobrovoníckych aktivít pre mladých udí? 6. Vznikli v posledných dvoch rokoch nejaké nové typy dobrovoníckych aktivít, o ktorých viete? ( komunitný, manažérsky ) 7. Viete o nejakej iniciatíve, aktivite, ktorá v posledných dvoch rokoch podporila rozvoj dobrovoníctva v obianskych združeniach? 8. Pred dvoma rokmi neexistoval žiaden jednotný organizaný rámec pre podporu a rozvoj dobrovoníctva. Zmenilo sa nieo na národnej úrovni alebo na úrovni regiónov? 9. Viete o nejakých aktivitách, iniciatívach vo Vašej organizácii, inštitúcii alebo okolí, ktoré by sa zaoberali medzinárodnou spoluprácou v oblasti dobrovoníctva? Máme na mysli najmä výmeny dobrovoníkov, výmeny príkladov dobrej praxe, spoluprácu za úelom vylepšenia stavu dobrovoníctva. 10. Viete o nejakých školeniach, tréningoch na podporu dobrovoníctva? Uvete príklady, resp. kontakty, kde sa dá získa viac informácií. 11. Máte pocit, že sa zlepšila situácia v poskytovaní školení v oblasti dobrovoníctva? 12. Aké prekážky v oblasti dobrovoníctva pretrvávajú (administratívne. právne...)? 13. Aké prekážky boli v posledných rokoch odstránené na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni? Kto sa priinil o túto zmenu? 14. Vnímate iniciatívy/spoluprácu nejakých oficiálnych subjektov a autorít ako zvláš prospešné pre zlepšenie situácie/odstránenie prekážok v tejto oblasti? 15. Zmenila/zlepšila sa po roku 2004 situácia vo vydávaní víz a povolení k pobytu spojených s mládežníckym dobrovoníctvom na Slovensku? 16. Ak sa situácia (víza, povolenia pobytu) zmenila/zlepšila kde bolo možné zisti tieto informácie? 17. Aké opatrenia, aktivity, iniciatívy ste vnímali v posledných dvoch rokoch zamerané na rozširovanie informácií:

20 20 a. o dobrovoníctve, b. na zvyšovanie všeobecného povedomia o prínosoch dobrovoníctva c. o možnostiach získania podpory a poradenstva d. ktoré posilovali pozitívny imidž mládežníckeho dobrovoníctva? 18. Bola nejakým spôsobom rozširovaná, upevovaná spolupráca medzi relevantnými subjektami zabezpeujúcimi šírenie informácií a tými, ktorí sú aktívni v oblasti mládežníckeho dobrovoníctva s cieom zabezpei rozširovanie vyššie uvedených informácií? 19. Uskutonili sa v posledných dvoch rokoch analýzy, výskumy, prieskumy, ktoré sa zaoberali vylúením niektorých skupín mládeže z dobrovoníckych aktivít? Ak áno, o sa zistilo? 20. Viete o aktivitách, opatreniach, iniciatívach rôznych subjektov (spoloenských, verejných orgánov, zamestnávateov, vzdelávacích inštitúcií, samotných mladých udí..), ktoré by oceovali angažovanos mladých udí a získané individuálne zrunosti, vedomosti a kompetencie? Ak áno, uvete príklady alebo kontakty, kde môžeme získa viac informácií. 21. Boli v posledných dvoch rokoch uskutonené nejaké opatrenia aj na politické uznanie hodnoty dobrovoníctva mladých udí? 22. Viete v posledných dvoch rokoch o iniciatíve/opatrení smerujúce k tomu, aby sa zozbierali informácie/znalosti o dobrovoníckych aktivitách mladých udí na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni? 23. Ak áno, ako sa táto databáza/archív dopa, resp. ako je ošetrený prístup k týmto informáciám? 24. Ako je zabezpeená kvalita, porovnatenos a relevantnos zozbieraných údajov? 25. Je nejakým spôsobom zabezpeená aj výmena, dialóg a sieovanie poznatkov z danej oblasti na zvýšenie viditenosti (vizibility) a predvídanie potrieb v budúcnosti? 26. o vidíte ako najväšie prekážky pri implementácii spoloných cieov v uplynulých dvoch rokoch na Slovensku (administratívne, kapacitné, chýbajúca infraštruktúra, chýbajúce kompetencie...)? 27. o by sa malo zmeni alebo urobi s ohadom na alšiu implementáciu spoloných cieov a budúci rozvoj dobrovoníctva mladých udí.

21 21 Dotazník pre mladých dobrovoníkov Národná správa o plnení spoloných cieov v oblasti mládežníckych dobrovoníckych aktivít (Európska rada), 2006 Vážení priatelia, prosíme Vás o vyplnenie nasledujúceho dotazníka, ktorého cieom je zisti aké zmeny sa udiali na Slovensku od roku 2004 v oblasti rozvoja mládežníckych dobrovoníckych aktivít. Viac informácií o celom projekte Národnej správy Vám poskytnú naši spolupracovníci v regiónoch (jeden/jedna z nich Vás kontaktovala aj so žiadosou o vyplnenie dotazníka). Dotazník je anonymný a získané informácie budú využité výlune len pre potreby správy. akujeme za ochotu a as, ktorý venujete vyp aniu tohto dotazníka! IUVENTA, Bratislava Poznámka: Pre zjednodušenie textu budeme používa slovo dobrovoník, priom sa tým myslí osoba mužského aj ženského pohlavia. Inštrukcie k vypaniu dotazníka: Vyberte odpove (zaškrtnutím ísla, podiarknutím,) ak používate elektronickú verziu nevymazávajte ostatné možnosti! Pokia považujete viac odpovedí pri jednotlivých otázkach za relevantné, dôležité alebo aktuálne vyberte aj viac možností. I. Základné údaje o respondentovi: Vek: rokov (vrátane) rokov (vrátane) rokov (vrátane) rokov (vrátane) II. Kde pôsobíte (alebo ste pôsobili) ako dobrovoník: (je možné aj viac odpovedí!) 1. v obianskom združení alebo mládežníckej organizácii (kultúrnej, environmentálnej, športovej a pod.)

22 22 2. v Centre voného asu, 3. vo svojej škole (v aktivitách mimo vyuovania), 4. v domove mládeže, 5. v komunitnom centre, lokálnom klube, komunitnej nadácií, 6. v oficiálnej firme (obchode), 7. v domove sociálnych služieb, 8. v nemocnici alebo hospici, 9. v domove dôchodcov, 10. v cirkevnej organizácii (pri kostole, fare a pod.), 11. v charitatívnom zariadení, 12. v projekte Európskej dobrovoníckej služby (program Európskej únie MLÁDEŽ), 13. na misiách v zahranií, 14. inde:...(uvete kde) III. Prosím vyberte si z nasledujúceho zoznamu takú aktivitu, o ktorej viete, že vznikla vo Vašom okolí (Vašej praxi) ako nová príležitos pre mládežnícke dobrovoníctvo za posledné dva roky: 1. možnos zapoji sa ako dobrovoník do aktivít Centra voného asu, 2. možnos dobrovonícky pomáha v nejakom obianskom združení alebo mládežníckej organizácii, 3. zapoji sa ako dobrovoník do aktivít komunitného centra, 4. zapoji sa ako dobrovoník do aktivít komunitnej nadácie, 5. pôsobi ako dobrovoník pri aktivitách organizovaných školou, školským klubom, 6. pomáha ako dobrovoník pri aktivitách v domove mládeže, 7. pôsobi ako dobrovoník v oficiálnej firme (obchode), 8. pomáha ako dobrovoník v domove sociálnych služieb, 9. pomáha ako dobrovoník v nemocnici alebo hospici, 10. pomáha ako dobrovoník v domove dôchodcov, 11. pomáha ako dobrovoník v cirkevnej organizácii (pri kostole, fare, spoloenstve a pod.), 12. zapája sa ako dobrovoník do misií 13. pomáha ako dobrovoník v charitatívnej organizácii alebo zariadení, 14. Iné:...(uvete aká) 15. nevznikla žiadna nová príležitos.

23 23 IV. Zúastnili ste sa Vy osobne vzdelávania, alebo máte informáciu o podobnej aktivite, ktorá bola spojená s dobrovoníctvom? 1. áno (pokraujte v otázke V.) 2. nie (pokraujte v otázke VI.) V. Ak ste odpovedali áno uvete: kto vzdelávanie organizoval, oho (akých tematických oblastí) sa vzdelávanie dotýkalo, VI. Poznáte vo Vašom okolí organizáciu, inštitúciu, ktorá organizuje, ponúka koordinuje dobrovonícke aktivity pre mladých udí? 1. áno (pokraujte v otázkach VII. a VIII.) 2. nie (pokraujte v otázke IX.) alebo VII. Ak Vaša odpove bola áno špecifikujte (aká organizácia, kde) VIII. Do akej miery sa zmenila za posledné dva roky innos tejto organizácie? 1. poskytuje viac informácií o možnostiach by dobrovoníkom v našom okolí, 2. poskytuje informácie o medzinárodnom dobrovoníctve, 3. vydáva materiály, organizuje propagané aktivity zamerané na zvýšenie prestíže dobrovoníctva 4. organizuje školenia a vzdelávania spojené s dobrovoníctvom 5. organizuje vlastné aktivity, do ktorých sa môžu mladí udia zapoji ako dobrovoníci 6. organizuje verejné ocenenia dobrovoníkov. 7. Iné. Špecifikujte... IX. Ako sa rozšírila vo Vašom okolí ponuka zapojenia sa do medzinárodných dobrovoníckych aktivít? 1. môžem sa sta dobrovoníkom Európskej dobrovoníckej služby. 2. môžem vycestova ako dobrovoník na misie do zahraniia,

24 24 3. môžem pracova ako dobrovoník v charite v zahranií 4. môžem pracova ako dobrovoník v zahraninej mládežníckej organizácii alebo obianskom združení 5. môžem pracova ako dobrovoník v zahraninej firme, 6. Iné. Špecifikujte Neviem o žiadnej možnosti. X. Zlepšila sa v posledných dvoch rokoch situácia v oblasti dobrovoníctva pre mladých udí? 1. áno (pokraujte v otázke XI) 2. nie (pokraujte v otázke XII.) XI. Ak ste odpovedali áno v akých oblastiach vidíte zmenu? 1. Je viac informácií (letáky, publikácie, web stránky a pod.) o tom, o je dobrovoník a dobrovoníctvo. 2. Zvýšil sa spoloenský status dobrovoníka (udia si viac vážia toho, kto je dobrovoník a to o robí). 3. Organizujú sa rôzne aktivity, kde sa verejne uznáva dobrovonícka práca. 4. Organizácie a inštitúcie sú viac ochotné prijíma dobrovoníkov. 5. Organizácie sú viac pripravené na prácu s dobrovoníkmi. 6. Je viac vzdelávacích príležitostí pre organizácie, ktoré chcú pracova s dobrovoníkmi. 7. Je viac vzdelávacích príležitostí pre mladých udí v oblasti dobrovoníctva. 8. Je viac príležitostí vycestova do zahraniia ako dobrovoník. 9. Zlepšila sa legislatíva. 10. Viac mladých udí sa chce zapoji do dobrovoníckych aktivít. 11. Je viac iniciatívy zo strany samosprávy. 12. Iné...(špecifikujte). XII. Ak sa chcete dozvedie viac o možnostiach dobrovoníckych aktivít, aké informané zdroje využívate? 1. Internetovské stránky. 2. Organizácie alebo inštitúcie, ktoré tradine pracujú s dobrovoníkmi (dobrovonícke centrá, centrá voného asu, komunitné nadácie, nemocnice a pod.). 3. Spýtam sa kamarátov.