Dizertačný projekt_final

Prepis

1 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SO SÍDLOM V TRNAVE NÁVRH VYUŽITIA METÓDY AHP (ANALYTICKÝ HIERARCHICKÝ PROCES) V KRÍZOVOM STRATEGICKOM MANAŽMENTE PRIEMYSELNÝCH PODNIKOV PÍSOMNÁ PRÁCA K DIZERTAČNEJ SKÚŠKE TOMÁŠ NAŇO, ING. 2012

2 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SO SÍDLOM V TRNAVE ÚSTAV PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA, MANAŽMENTU A KVALITY ING. TOMÁŠ NAŇO Písomná práca k dizertačnej skúške Téma dizertačnej práce: Návrh využitia metódy AHP (analytický hierarchický proces) v krízovom strategickom manažmente priemyselných podnikov Školiteľ: prof. Ing. Peter Sakál, CSc. Forma štúdia: denná Začiatok štúdia: Študijný program: priemyselné manažérstvo Študijný odbor: priemyselné inžinierstvo Trnava,

3 Slovenská technická univerzita v Bratislave Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave 2012/2013 ZADANIE DIZERTAČNEJ PRÁCE Evidenčné číslo: MTF ID študenta: Autor práce: Ing. Tomáš Naňo (24654) Študijný program: priemyselné manažérstvo Študijný odbor: priemyselné inžinierstvo Vedúci práce: prof. Ing. Peter Sakál, CSc. Názov témy: Návrh využitia metódy AHP (analytický hierarchický proces) v krízovom strategickom manažmente priemyselných podnikov Špecifikácia zadania: Dátum zadania dizertačnej práce: Termín odovzdania dizertačnej práce: Ing. Tomáš Naňo riešiteľ doc. Ing. Miloš Čambál, CSc. vedúci pracoviska prof. Ing. Peter Sakál, CSc. garant študijného programu

4 POĎAKOVANIE Touto cestou by som sa chcel srdečne poďakovať môjmu vedúcemu dizertačného projektu pánovi prof. Ing. Petrovi Sakálovi, Csc. za excelentné vedenie od začiatku sformulovania pracovnej verzie témy Projektu doktorandskej dizertačnej práce až po záverečné konzultovanie.

5 SÚHRN NAŇO, Tomáš: Návrh využitia metódy AHP (analytický hierarchický proces) v krízovom strategickom manažmente priemyselných podnikov. [Písomná práca k dizertačnej skúške a dizertačný projekt] Slovenská technická univerzita v Bratislave. Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave; Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality. Školiteľ: prof. Ing. Peter Sakál, CSc. Trnava: MtF STU, s. Kľúčové slová: udržateľný rozvoj, spoločensky zodpovedné podnikanie, metóda analytický hierarchický proces, rizikový manažment Tento projekt doktorandskej dizertačnej práce pojednáva predovšetkým o teoretických východiskách skúmaných oblastí udržateľného rozvoja, spoločensky zodpovedného podnikania, metódy AHP a rizikového manažmentu, ďalej analyzuje súčasný stav týchto oblastí, kde sú spomenuté niektoré príklady aplikácií a takisto je tu podaný aj predbežný dotazníkový prieskum, ktorý neskôr bude tvoriť jeden zo základných pilierov doktorandskej dizertačnej práce. Druhá časť, okrem tejto prvej časti práce, písomná časť dizertačnej práci kde sa nachádza aj projekt dizertačnej práce, v ktorom sú navrhnuté niektoré budúce riešenia a spôsoby týchto riešení Tento projekt doktorandskej dizertačnej práce bol podporovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. LPP : Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social Responsibility (CSR). Interné číslo projektu: 1K19. Tento príspevok je zároveň súčasťou podaného projektu KEGA Zavedenie predmetu "Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie" do študijného programu Priemyselné manažérstvo na II. stupni MTF STU Trnava.

6 ABSTRACT NAŇO, Tomáš: Suggestion for using the AHP method (Analytic Hierarchy Process) in the crisis strategic management of the industrial companies. [Dissertation thesis Dissertation project] Slovak University of Technology in Bratislava. Faculty of Materials Science and Technology in Trnava, Department of Industrial Engineering, Management and Quality. Supervisor: prof. Ing. Peter Sakál, CSc. Trnava: MtF STU, p. Keywords: sustainable development, corporate social responsibility, analytic hierarchy process method, risk management This project of the doctoral thesis is handling mostly about the theoretical backgrounds of the studied areas: sustainable development, corporate social responsiblity, analytic hierarchy process method and risk management, as well as the analysis of the current status of these areas where are mentioned some of the practical applications and the preliminary questionnaire survey as well which will be later one of the basic pillars of the doctoral thesis. The second part, except this first chapter, written part of the doctoral thesis where is located a project of the dissertation thesis, where are suggested any of the future solutions and methods to achieve these solutions. This doctoral thesis was supported by the Slovak Research and Development Agency under the contract No LPP : Concept HCS modelu 3E vs. concept Corporate Social Responsibility (CSR). Intern No. project: 1K19. This paper is also a part of submitted KEGA project Corporate Social Responsibility Enterpreneurship.

7 OBSAH SLOVNÍK TERMÍNOV ZOZNAM PRÍLOH PÍSOMNÁ ČASŤ K DIZERTAČNEJ PRÁCI ÚVOD TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ PRE UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ, SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE, METÓDY ANALYTICKÝ HIERARCHICKÝ PROCES A MANAŽMENT RIZÍK Udržateľný rozvoj História a vývoj UR na Slovensku Triple-bottom line a dimenzie UR Spoločensky zodpovedné podnikanie História a vývoj TBL v rámci CSR Stakeholder manažment Najnovšie prístupy k spoločenskej zodpovednosti Kritická analýza normy STN ISO 26000:2010 Usmernenie k spoločenskej zodpovednosti Viackriteriálne rozhodovanie a analytický hierarchický proces Metódy rozhodovania Proces rozhodovania Viackriteriálne rozhodovanie Analytický hierarchický proces Expert Choice Manažérstvo rizík Základné charakteristiky manažérstva rizík Proces riadenia rizík Rizikový manažment Kategórie rizík podľa pilierov spoločensky zodpovedného podnikania Metódy znižovania rizík Governance, risk management a compliance ISO 31000:2009 Manažment rizík princípy a smernice PREDBEŽNÁ ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU SKÚMANÝCH OBLASTÍ UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA, SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉHO PODNIKANIA, METÓDY ANALYTICKÉHO HIERARCHICKÉHO PROCESU A MANAŽMENTU RIZÍK Príklady súčasného stavu uplatňovania udržateľného rozvoja, spoločensky zodpovedného podnikania, využitia metódy AHP a rizikového manažmentu Udržateľný rozvoj a spoločensky zodpovedné podnikanie Využitie metódy AHP Využitie rizikového manažmentu Závery z predbežnej analýzy uplatňovania udržateľného rozvoja a spoločensky zodpovedného podnikania, využitia metódy AHP a rizikového manažmentu pre potreby naplnenia čiastkových cieľov PDDP PREDBEŽNÝ DOTAZNÍKOVÝ PRIESKUM Vlastný predbežný dotazníkový prieskum Zhodnotenie vlastného predbežného dotazníkového prieskumu PROJEKT DIZERTAČNEJ PRÁCE CIELE A TÉZY DOKTORANDKSEJ DIZERTAČNEJ PRÁCE Názov, zdôvodnenie a nadväznosť doktorandskej dizertačnej práce Stručná charakteristika doktorandskej dizertačnej práce Ciele a pracovné hypotézy doktorandskej dizertačnej práce Tézy/štruktúra doktorandskej dizertačnej práce Úvod Ciele a metodika Teoretické východiská DDP Analýza súčasného stavu riešenej problematiky Návrh využitia metódy AHP v rizikovom manažmente priemyselných podnikov v kontexte so SZP Zhodnotenie prínosov doktorandskej dizertačnej práce ZÁVER ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

8 ZOZNAM PUBLIKAČNEJ ČINNOSTI DOKTORANDA PRÍLOHY

9 ZOZNAM ILUSTÁCIÍ A TABULIEK ILUSTRÁCIE: OBRÁZOK 1 ŠTYRI DIMENZIE UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA [PODĽA 3]...17 OBRÁZOK 2 STAKEHOLDERI ORGANIZÁCIE [VLASTNÉ SPRACOVANIE PODĽA 11]...20 OBRÁZOK 3 HCS MODEL 3E [17]...22 OBRÁZOK 4 HIERARCHICKÁ ŠTRUKTÚRA METÓDY AHP...35 OBRÁZOK 5 POJEM RIZIKA [VLASTNÉ SPRACOVANIE PODĽA 42]...41 OBRÁZOK 6 PROCES RIADENIA RIZÍK [VLASTNÉ SPRACOVANIE PODĽA 45]...43 OBRÁZOK 7 ÚROVNE V SPOLOČNOSTI [VLASTNÉ SPRACOVANIE PODĽA 48]...47 OBRÁZOK 8 INTERAKCIA MEDZI PROCESMI GOVERNANCE, RISK, COMPLIANCE [VLASTNÉ SPRACOVANIE PODĽA 54]...52 OBRÁZOK 9 MODEL STROMU HODNÔT...61 OBRÁZOK 10 VÝVOJ SYSTÉMOV RIADENIA KVALITY V ČASE [VLASTNÉ SPRACOVANIE PODĽA 82]...63 TABUĽKY: TABUĽKA 1 POSUN PRINCÍPOV CSR [VLASTNÉ SPRACOVANIE PODĽA 18]...23 TABUĽKA 2 ROZDIEL MEDZI CSR A CSV [VLASTNÉ SPRACOVANIE PODĽA 19]...24 TABUĽKA 3 PREHĽAD OBSAHU NORMY ISO [VLASTNÉ SPRACOVANIE PODĽA 20]...25 TABUĽKA 4 ZÁKLADNÁ ŠKÁLA PÁROVÉHO HODNOTENIA PRI METÓDE AHP [VLASTNÉ SPRACOVANIE PODĽA 35]...35 TABUĽKA 5 AHP FORMULÁR PRE HODNOTENIE [VLASTNÉ SPRACOVANIE PODĽA 35]...35 TABUĽKA 6 HODNOTY RI (RANDOM INDEX)...35 TABUĽKA 7 SPOJITOSŤ RIZIKO NEISTOTA [VLASTNÉ SPRACOVANIE PODĽA 42]...42 TABUĽKA 8 KATEGÓRIE RIZÍK PODĽA PILIEROV SZP [VLASTNÉ SPRACOVANIE PODĽA 40, 44, 50, 51]...48 TABUĽKA 9 OHODNOTENIE RIZÍK PROJEKTU...59 TABUĽKA 10 STRATÉGIA ZVLÁDNUTIA RIZÍK PROJEKTU...60 TABUĽKA 11 PROCES MANAŽMENTU RIZÍK PRÍPADU PREDAJCU ELEKTRINY

10 SLOVNÍK TERMÍNOV AHP ANP CEO COM CSR CSV DDP EC EFQM EMS EUR FMECA GRC HAZOP HSC 3E HSMS IMS MTF STU OA OSN PDDP QMS RM SD SOX SPJ SR SM STN ISO SZP TBL TQM TUR UR VČ VŠ Analytic hierarchy process analytický hierarchický proces Analytic network process analytický sieťový proces Chief executive officer výkonný riaditeľ Commission Corporate Social Responsibility spoločensky zodpovedné podnikanie Corporate Shared Value podnikové zdieľanie hodnôt Doktorandská dizertačná práca Expert Choice European foundation for quality management Environmentálny manažérsky systém Euro - mena Failure modes and effect cricitality analysis Governance, Risk management, Compliance Hazard and operability studies Hatiar-Sakál-Cook Ekonomika, Ergonómia, Environment Health and safety management system systém manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práce Integrovaný manažérsky systém Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity Operačná analýza Organizácia spojených národov Projekt doktorandskej dizertačnej práce Quality management system systém manažérstva kvality Rizikový manažment Sustainable development udržateľný rozvoj Sarbanes Oxley Strategická podnikateľská jednotka Slovenská Republika Strategický manažment Slovenská technická norma International Standard Organization Spoločensky zodpovedné podnikanie Triple-bottom line (trojitá výsledovka) Total quality management komplexné manažérstvo kvality Trvalo udržateľný rozvoj Udržateľný rozvoj Vlastné číslo Vysoká škola 10

11 ZOZNAM PRÍLOH Príloha A Príloha B Príloha C Dotazník Certifikáty a diplomy Článok: Corporate Sustainable Development Assessment Base on the Corporate Social Responsibility 11

12 PÍSOMNÁ ČASŤ K DIZERTAČNEJ PRÁCI 12

13 ÚVOD V dnešnej turbulentnej dobe, kedy sa väčšina podnikov ešte stále obzerá len na svoje blaho a predovšetkým blaho svojich majiteľov či manažérov, je potrebné si čoraz viac uvedomovať neustálu potrebu po zakomponovaní viacerých kritérií do podnikových rozhodnutí. Takýmito kritériami, ktoré je nevyhnutné implementovať do rozhodovacieho procesu sú aj piliere udržateľného rozvoja s ich aplikáciou v spoločensky zodpovednom podnikaní. Tj. okrem ekonomického piliera aj environmentálny a sociálny pilier. Takisto je potrebné začať sledovať riziká, ktoré na podnik určitým spôsobom vplývajú, to znamená, identifikovať ich, analyzovať, ohodnotiť a prijať také opatrenia, ktoré tieto riziká buď minimalizujú, alebo úplne odstránia. Toto mnohé podniky tak u nás doma na Slovensku ale predovšetkým aj v zahraničí už do svojich procesov implementovali, ale z hľadiska riadenia vzťahov so širším okolím je to mnoho krát nepostačujúce. A to z toho dôvodu, že tieto riziká nie sú zverejňované, čo môže spôsobiť neznalosť alebo dezilúziu o danom podnikaní a jeho vplyvoch na okolie. Systém, ktorý v podnikoch riadi riziká sa nazýva rizikový manažment, pričom ďalej v práci sú použité aj výrazy ako manažérstvo rizík, risk manažment alebo riadenie rizík, ktoré vyjadrujú tú istú podstatu. To, že sa podniky budú rozhodovať na základe viacerých kritérií, by malo napomôcť k tomu, že ich rozhodnutia nebudú orientované len na jeden aspekt, resp. kritérium akým je väčšinou ekonomický zisk, ale sa začnú zaoberať aj inými aspektmi rozhodovania a tým sa ich činnosť zobjektivizuje. Hlavným cieľom môjho projektu doktorandskej dizertačnej práce (PDDP) je vytvoriť poznatkovú bázu z vedeckých oblastí udržateľného rozvoja, spoločensky zodpovedného podnikania a uplatnenia exaktných metód (viackriteriálna optimalizácia, analytický hierarchický proces AHP, ExpertChoice) v rizikovom manažmente, pričom tento hlavný cieľ som rozdelil do nasledovných štyroch čiastkových cieľov: I. Písomná časť k dizertačnej práci. 1. Analyzovať teoretické východiská pre UR, SZP, metódu AHP a RM. 2. Vykonať predbežnú analýzu súčasného stavu skúmaných oblastí UR, SZP, metódy AHP a RM. 3. Uskutočniť predbežný dotazníkový prieskum. II. Projekt dizertačnej práce. 4. Navrhnúť ciele a tézy DDP. 13

14 1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ PRE UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ, SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE, METÓDY ANALYTICKÝ HIERARCHICKÝ PROCES A MANAŽMENT RIZÍK 1.1 Udržateľný rozvoj História a vývoj Najväčšou priekopníčkou v oblasti problematiky UR, bola pani Gro Harlem BRUNDTLAND z Nórska, ktorá správu s názvom Vývoj a medzinárodná ekonomická spolupráca: životné prostredie [1] rozdelila na tri časti: 1. časť sa zaoberala všeobecnými záležitosťami ohľadom vytvorenia špeciálnej komisie, ktorej úloha bola vypracovať správu o životnom prostredí v rámci globálnej problematiky do roku 2000 a ďalej založenú na udržateľnom rozvoji; 2. sumarizácia rozhodnutí z posledného stretnutia Spojených národov mesiac pred vydaním tejto správy; 3. časť bola rozhodnutím pridať prílohu s názvom Naša spoločná budúcnosť do už vyššie spomínanej správy pre valné zhromaždenie Spojených národov. Túto správu Naša spoločná budúcnosť, ktorá bola prílohou správy Vývoj a medzinárodná ekonomická spolupráca: životné prostredie rozdelila na 3 časti a 12 kapitol, z ktorých spomeniem len tie najdôležitejšie pre potreby tejto práce [podľa 1]: 1. Spoločné problémy: a. Ohrozená budúcnosť: symptómy a dopady; nové prístupy k životnému prostrediu a rozvoju. b. V ústrety k udržateľnému rozvoju: koncept UR; spravodlivosť a spoločný záujem; strategické imperatívy; záver. c. Úloha medzinárodnej ekonomiky: medzinárodná ekonomika, životné prostredie a vývoj, úpadok v roku 1980; splnomocnenie UR; udržateľná svetová ekonomika. 2. Spoločné výzvy: a. Populácia a ľudské zdroje: prepojenia s životným prostredím a vývojom; perspektívy populácie; politický rámec. b. Bezpečnosť potravín udržateľný potenciál: úspechy; znaky krízy; výzva; stratégie pre udržateľnú potravinovú bezpečnosť; potraviny pre budúcnosť; 14

15 c. Druhy a ekosystémy zdroje pre rozvoj: 3. Spoločné snaženie. Na strane 24, v bode 3 Udržateľný rozvoj, paragrafe 27 definuje Brundtland UR ako: Ľudstvo disponuje schopnosťou robiť rozvoj udržateľným, aby vyhovovalo potrebám súčasnosti bez toho, aby bola ohrozená schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby [1]. Ďalším priekopníckym okamihom v aplikovaní UR bola Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiro v roku 1992, na ktorej sa prijali 4 základné dokumenty [podľa 2]: - Rio deklarácia 27 zásad; - Dohovor o biologickej diverzite; - Rámcový dohovor o klimatických zmenách; - AGENDA kapitol: tvorí základné východisko pre vypracovanie stratégií TUR na všetkých úrovniach. Vývoj pokračoval v roku 1992 vytvorením Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorú tvorí cca. 53 členských štátov. Nasledoval Summit o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu v roku Odvtedy sa začali celým svetom šíriť mnohé dokumenty vytvárané tak medzinárodnými, národnými ako aj lokálnymi spoločenstvami, ktoré vo svojom jadre niesli a nesú aplikáciu UR do činností tak podnikateľských subjektov, ako aj štátu či jednotlivcov UR na Slovensku Základným dokumentom v oblasti udržateľného rozvoja v rámci SR je Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR, ktorú schválila Národná rada SR v roku 2001 resp. v roku 2002 a ktorá je založená na nasledujúcich princípoch [3]: - princíp podpory rozvoja ľudských zdrojov; - ekologický princíp; - princíp auto regulačného a seba podporného vývoja; - princíp efektívnosti; - princíp rozumnej dostatočnosti; - princíp preventívnej opatrnosti a predvídavosti; 15

16 - princíp rešpektovania potrieb a práv budúcich generácií; - princíp vnútro generačnej, medzi generačnej a globálnej rovnosti práv obyvateľov Zeme; - princíp kultúrnej a spoločenskej integrity; - princíp nenásilia; - princíp emancipácie a participácie; - princíp solidarity; - princíp subsidiarity; - princíp prijateľných chýb; - princíp optimalizácie; - princíp sociálne, eticky a environmentálne priaznivého hospodárenia, rozhodovania, riadenia a správania Triple-bottom line a dimenzie UR V rámci pojmu udržateľný rozvoj sa veľmi často spomína aj ďalší pojem, ktorý vlastne tvorí tri základné piliere celého UR a týmto pojmom je tzv. Triple-bottom line so skratkou TBL, pričom na jeho preklad do slovenského jazyka je možné použiť viacero možností ako napr.: trojité vyjadrovanie hospodárenia, alebo trojitá výsledovka, resp. trojitá zodpovednosť a pod. Na obrázok 1 možno vidieť tzv. štyri dimenzie udržateľného rozvoja, ktoré sú tvorené nasledovnými časťami, resp. piliermi: - ekonomický (profit): o tento pilier ja predovšetkým o vytváraní poctivého zisku, namiesto hrabania zisku za každú cenu, čo musí byť vytvárané v súlade s ostatnými dvomi (podľa TBL) piliermi [4]; o zahŕňa ekonomické premenné ako napr.: osobný príjem, náklady na podzamestnanosť, nárast počtu pracovných miest, percento firiem v jednotlivých sektoroch [5]; - sociálny (people): o tento pojem je taktiež známy ako tzv. ľudský kapitál, pričom sa jedná predovšetkým o zaobchádzanie so zamestnancami spoločnosti správnymi 16

17 spôsobmi, ale takisto aj s komunitami, v rámci ktorých daná spoločnosť pôsobí [4]; o zahŕňa sociálne premenné ako napr.: miera nezamestnanosti, miera participácie žien na trhu práce, priemerný príjem domácností, relatívna chudoba a pod. [5]; - environmentálny (planet): o v tomto pilieri hovoríme o tzv. prírodnom kapitáli, čo znamená, že spoločnosti sa musia snažiť minimalizovať svoje negatívne environmentálne vplyvy. Okrem iného sa tu taktiež jedná o prístup od kolísky až po hrob resp. v niektorých prípadoch od kolísky až po kolísku, teda niesť zodpovednosť za tovar aj potom, čo bol predaný konečnému užívateľovi [4]; o environmentálne premenné by mali zahŕňať merania prírodných zdrojov a odrážať potenciálny vplyv na životnosť. Takýmito premennými sú napr.: koncentrácia rôznych oxidov, spotreba elektriny, spotreba fosílnych palív, nakladanie s pevnými odpadmi a pod [5]. - inštitucionálny [6]: o tento pilier sa dotýka predovšetkým globálnej zodpovednosti, zavádzania rôznych hlavne environmentálnych manažérskych systémov a takisto starostlivosti o životné prostredie. V skratke sa dá povedať, že integruje jednotlivé nižšie celky. Obrázok 1 Štyri dimenzie udržateľného rozvoja [podľa 3] 17

18 1.2 Spoločensky zodpovedné podnikanie História a vývoj CSR sa ako fenomén objavil v polovici minulého storočia najprv v podobe pojmu spoločenská zodpovednosť podnikateľa. Postupne sa vyvíjal a už ako fenomén spoločenskej zodpovednosti podnikov zaznamenal významný nárast praktickej aplikácie v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Faktom však je, že koncept CSR aj v súčasnosti predstavuje fenomén stále sa vyvíjajúci a preto neprekvapuje, že doteraz nemá všeobecne platnú a všeobecne uznávanú definíciu [7]. Dokument Promoting a European framework for corporate social responsibility (Green Paper) vydaný Európskou komisiou v podstate odštartoval proces diskusií a vyjasňovania konceptu CSR. Dokument obsahoval aj prvú definíciu CSR postavenej na princípoch Triple-bottom-line konceptu. Tento dokument ďalej podľa [7] definoval pojem CSR nasledovne: CSR je v podstate koncept, podľa ktorého sa podniky (spoločnosti) dobrovoľne rozhodujú prispievať k lepšej spoločnosti a k čistejšiemu životnému prostrediu.. Na základe Zelenej knihy bolo v roku 2002 vydané Oznámenie Európskej komisie COM (2002) 347, v ktorom komisia ďalej konkretizuje, čo je možné chápať pod pojmom Spoločenská zodpovednosť podnikov [7]: Spoločenská zodpovednosť podnikov je koncept, podľa ktorého spoločnosti začleňujú sociálne otázky a otázky týkajúce sa životného prostredia do podnikateľských činností a do vzťahov so zainteresovanými stranami na báze dobrovoľnosti TBL v rámci CSR Ako už bolo vyššie spomenuté, stratégia CSR je založená na troch základných pilieroch ekonomickom, sociálnom a environmentálnom, ktoré vyjadrujú kľúčové témy, programy prostredníctvom ktorých sa stratégia realizuje, [8]: - v rámci ekonomického piliera ide predovšetkým o korektné a transparentné vzťahy s obchodnými partnermi spotrebitelia, zákazníci, dodávatelia, investori, dobrovoľné pripojenie sa ku kódexom korektného podnikania, rešpektovanie vysokých štandardov v oblasti corporate governance, podnikovej správy, ale aj o také témy ako ochrana duševného vlastníctva; - sociálny pilier akcentuje na vzťahy so zamestnancami, princípy zamestnávania, ochotu venovať časť zisku filantropii. Z kľúčových tém možno uviesť rešpektovanie 18

19 vysokých pracovných štandardov, vyhodnocovanie realizácie rovných príležitostí, rôznorodosti pracovného kolektívu a integrácie minoritných skupín zamestnancov, medzigeneračná spolupráca, realizácia programov celoživotného vzdelávania; - environmentálny pilier je potom zameraný na znižovanie negatívneho vplyvu podnikania na životné prostredie a zdravie populácie, to znamená, že téma ako znižovanie emisií, energeticky úsporné prevádzky,výrobky a služby, využívanie obnoviteľných prírodných zdrojov atď Stakeholder manažment Dôležitým prejavom a potrebnou súčasťou CSR je taktiež dobrovoľné pristupovanie k dialógu so zainteresovanými skupinami (stakeholder dialogue), otvorený dialóg so všetkými osobami či skupinami osôb, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na chod podniku, alebo sú naopak jeho aktivitami ovplyvňovaní. Pre takéto osoby, či skupiny osôb sa používa pojem stakeholderi (v jednotnom čísle stakeholder ), ktorý zatiaľ nemá úplne výstižný jednoslovný preklad do slovenčiny, nič menej, často sa pre tieto účely používa výraz zainteresovaná skupina, resp. zainteresované skupiny [9]. Tento pojem sa vyskytuje predovšetkým v oblasti projektového manažmentu, kde má aj svoj pôvod. Čo sa týka stakeholder manažmentu v rámci CSR je potrebné mať na zreteli, že tu sa nachádza omnoho väčšie množstvo zainteresovaných skupín, ako len tie, ktoré sú v rámci nejakého projektu. Definícia stakeholderov podľa normy AA 1000 SES [10]: Stakeholderi sú tie skupiny, ktoré ovplyvňujú a/alebo môžu byť ovplyvnené podnikovými činnosťami, produktmi alebo službami a príslušnými výkonom. Stakeholdermi sú napr. [9]: - zákazníci; - akcionári alebo iní podnikoví podielnici; - zamestnanci, - susediaca komunita a jej členovia; - dodávatelia; - obchodní partneri; 19

20 - zástupcovia štátnej správy a samosprávy; - odbory; - mimovládne organizácie; - médiá; - ďalšie záujmové skupiny. Vo všeobecnosti sa dajú popísať tak ako je možné vidieť nižšie na obrázku 2. Sekundárni stakeholderi Vlády Politicky činné skupiny/ aktivity Dodávateli a Primárni stakeholderi Organizácia Zamestnanci Únie Akcionári Obrázok 2 Stakeholderi organizácie [vlastné spracovanie podľa 11] Hlavné oblasti vytvárania SM [12]: - identifikácia stakeholderov: vytváranie máp stakeholderov (+ kategorizácia); - vytvorenie stratégie SM: založený na otázkach kto, čo, ako, čo a ako; - analýza stakeholderov: vytvorenie a periodické aktualizovanie matice výkon/vplyv; - komunikácia so stakeholdermi: využiteľné, jasné, stručné, cielené a efektívne organizovanie komunikácie a podpora spätnej väzby; - komunikačný plán: riešiaci otázky ako čo, ako, kedy, kým; - komunikačné kanály: vytváranie seminárov, workshopov, médií, buletínov, web stránok atď.; Mimovládne organizácie - manažovanie stakeholderov: aplikácia najlepších ľudských zručností; - zodpovednosti za SM: vytváranie kľúčových kontaktov, ktoré sú v silnej pozícii v ovplyvňovaní kľúčových stakeholderov. 20

21 1.2.4 Najnovšie prístupy k spoločenskej zodpovednosti V období posledných rokov sa z dôvodu jednak potreby rozširovania princípov spoločensky zodpovedného podnikania, ako aj jeho kritiky a potreby aktualizácie na momentálne globálne turbulentné podmienky, začalo vytvárať niekoľko buď podobných prístupov, alebo prístupov určitým spôsobom rozširujúcich SZP. Nižšie sú uvedené niektoré z takýchto prístupov. Revolúcia R (responsibility), resp. Z (zodpovednosť) Túto aplikáciu zodpovednosti pre podniky popísal pán Jeffrey Hollender vo svojej knihe The Responsibility Revolution: How the Next Generation of Businesses Will Win Revolúcia zodpovednosti: Ako budú budúce generácie podnikov vyhrávať. Táto kniha hovorí o tom, že doteraz sme naše definície toho, čo je zodpovedné správanie firiem definovali veľmi placho. Čeliť náročným výzvam, ktorým spoločnosti a hospodárstva čelia, si vyžaduje viac než len sledovať továreň, dotovať charitu a ohlasovať úsilie byť menej zlým. Revolúcia zodpovednosti je plán pre ďalšie spracovanie obrazu spoločnosti zvnútra: inovácie nových spôsobov vykonávania práce, vštepovanie novej logiky konkurencie, predefinovanie účelu a možnosti podnikania. Ďalej táto kniha ponúka plán pre CSR 2.0 (popísané nižšie), ktorá detailne popisuje revolučné spoločnosti v poradí od priemyselných ťažkých váh ako IBM, Nike a veľký Britský obchodnícky gigant Marks & Spencer, ktorí získavajú zákazníkov a riadia zisk [13, 14]. HCS model 3E (mikroriešenie makroproblémov) Model HCS 3E možno definovať nasledovne [15]: - je nazvaný podľa jeho tvorcov Hatiar, Cook, Sakál; - 3E znamená trojicu oblastí, na ktoré by sa mal podnik zameriavať ekonomická, ergonomická a environmentálna oblasť; - hodnotí človeka ako objekt aj subjekt a snaží sa o zavedenie ergonomického programu do podniku; - implementácia efektívnych ergonomických programov zvyšuje kvalitu výroby, redukciu výrobných nákladov, zabezpečuje efektívnosť výroby, stabilitu a konkurencieschopnosť podniku; - zameranie na environmentálny aspekt poskytuje podniku možnosť dlhodobej udržateľnosti a rozvoja podniku. 21

22 Tento model sa podľa 16 nazýva takisto aj tzv. modelom účastníckej ergonómie Ergonómia Environment Ekonómia obrázok 3. Uvedený model je založený na nasledujúcich predpokladoch a vo všeobecnosti pozostáva z nasledujúcich krokov [16]: 1. Informácie a masmediálna stratégia pre cieľovú populáciu. 2. Kontakty s potenciálnymi partnermi. 3. Získanie podpory vrcholového manažmentu podnikov. 4. Iniciovanie procesu účastníckej ergonómie v etapách: a) Ergonomická analýza pracovných podmienok a hodnotenie rizík. b) Iniciovanie procesu účastníckej ergonómie cez informovanie vyšetrených zamestnancov a tiež top manažmentu v každom z podnikov (oboznámenie s rizikami - risk announcement). c) Vytváranie personálnych a materiálnych predpokladov pre proces účastníckej ergonómie (prevencia a kontrola rizík risk management). d) Vytvorenie predpokladov pre monitorovanie účinnosti prijatých opatrení. e) Následné implementovanie navrhnutých preventívnych opatrení do praxe v príslušných prevádzkach podnikov. Obrázok 3 HCS model 3E [17] 22

23 CSR 2.0 Ak sa nám podarí priznať zlyhanie CSR a pochovať ho do minulosti, môžeme sa nájsť na prahu revolúcie, založenej v podstate na transformácii rovnakého typu, ako bol prechod z web 1.0 na web 2.0. Vznik médií sociálnych sietí, užívateľsky generovaný obsah a prístupy otvorených zdrojov sú trefnou metaforou pre zmeny v CSR, ktoré musia prísť, ak chceme predefinovať jeho prínos a vytvárať skutočný vplyv na sociálne, environmentálne a etické výzvy, ktorým svet čelí. Ak sa pozrieme podrobnejšie na túto revolúciu, v prípade, že bude úspešná, môže zmeniť spôsoby o ktorých hovoríme ako aj prax CSR a koniec-koncov aj samotný spôsob podnikania. CSR 2.0 je založený na piatich princípoch, ktoré tvoria jeho DNA: Connectedness (C) Súvislosť, Scalability (S) Rozšíriteľnosť, Responsiveness (R) Vnímavosť, Duality (2) Dvojakosť a Circularity (0) Obšírnosť [18]. Taktiež sa v tomto prístupe prechádza od pojmu CSR Corporate Social Responsibility Spoločensky zodpovedné podnikanie k pojmu CSR Corporate Sustuainable Responsibility Udržateľná zodpovednosť podnikov. Tabuľka 1 Posun princípov CSR [vlastné spracovanie podľa 18] CSR 1.0 CSR 2.0 Dedičný Založený na riziku Riadený imidžom Špecializovaný Štandardizovaný Hraničný Západný Spolupracujúci Založený na prospechu Riadený výkonom Integrovaný Rôznorodý Prispôsobiteľný Globálny CSV Creating Shared Value Vytváranie zdieľanej hodnoty Autorom tohto prístupu k spoločenskej zodpovednosti je svetovo veľmi známy a uznávaný guru novodobého manažmentu, pán Michael Porter, v spolupráci s Markom Kramerom. V tomto prístupe je cítiť snahu o zmenu aktuálneho kapitalistického systému ako aj úlohu podniku v spoločnosti. Koncept vytváranie zdieľanej hodnoty môže byť definovaný ako politiky a prevádzkové postupy, ktoré zabezpečujú konkurencieschopnosť podniku, zatiaľ 23

24 čo súčasne vzrastajú sociálne a ekonomické podmienky komunity v ktorej podnik vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Vytváranie zdieľanej hodnoty sa zameriava na identifikáciu a rozširovanie spojitostí medzi sociálnym a ekonomickým rastom. Koncept spočíva na predpoklade, že oba rasty sociálny aj ekonomický musí byť adresný s využitím hodnotových princípov. Hodnota je definovaná ako úžitky súvisiace s nákladmi, nie len úžitky samotné. Vytváranie hodnôt je myšlienka, ktorá v bola v podnikaní dlho uznávaná, kde zisk je tržba získaná od zákazníkov mínus náklady [19]. Tabuľka 2 Rozdiel medzi CSR a CSV [vlastné spracovanie podľa 19] CSR Hodnota: konanie dobra Občianstvo, filantropia, udržateľnosť Dobrovoľný, alebo ako reakcia na externý tlak Separovanie od maximalizácie zisku Program je determinovaný externým reportovaním a osobnými preferenciami Vplyv limitovaný rozpočtom pre podnikový footprint a CSR Príklad: Fair-Trade nakupovanie CSV Hodnota: ekonomické a sociálne úžitky súvisiace s nákladmi Spoločný podnik a tvorba hodnôt komunity Integrálny s konkurenčným Integrujúci maximalizáciu zisku Program je špecifický pre podnik a vytváraný interne Zladenie rozpočtu celej spoločnosti Príklad: Transformácia nakupovania so zvýšením kvality a výnosu Kritická analýza normy STN ISO 26000:2010 Usmernenie k spoločenskej zodpovednosti Kvôli potrebe určitým spôsobom zadokumentovať, popísať a podať návod organizáciám ohľadom toho, ako by sa mohli správať spoločensky zodpovedne ako aj kvôli tomu, že bolo potrebné naviesť organizácie k spoločenskej zodpovednosti resp. spoločensky zodpovednému podnikaniu, bola vytvorená norma ISO Pre stručnú charakteristiku obsahu normy možno použiť tabuľku, ktorá uvádza tzv. Prehľad obsahu normy ISO tabuľka 3. 24

25 Tabuľka 3 Prehľad obsahu normy ISO [vlastné spracovanie podľa 20] Názov kapitoly Číslo kapitoly Opis obsahu kapitoly Predmet Kapitola 1 Definícia predmetu tejto medzinárodnej normy a identifikácia určitých obmedzení a vylúčení. Termíny a definície Kapitola 2 Identifikácia a definícia základných pojmov, ktoré majú kľúčový význam pre porozumenie spoločenskej zodpovednosti a využitie tejto medzinárodnej normy. Chápanie spoločenskej zodpovednosti Kapitola 3 Opis dôležitých faktorov a podmienok, ktoré mali vplyv na vývoj spoločenskej zodpovednosti a ktoré i naďalej ovplyvňujú jej charakter i praktické uplatňovanie. Súčasne obsahuje koncept samotného pojmu spoločenská zodpovednosť jeho význam a spôsob uplatňovania v organizáciách. Kapitola zahŕňa usmernenie pre malé a stredné organizácie pri využití tejto medzinárodnej normy. Princípy spoločenskej zodpovednosti Kapitola 4 Uvedenie a vysvetlenie princípov spoločenskej zodpovednosti. Uznanie spoločenskej zodpovednosti a zapojenie zainteresovaných subjektov Usmernenie ku kľúčovým oblastiam spoločenskej zodpovednosti Usmernenie k integrácii spoločenskej zodpovednosti do činnosti organizácie Kapitola 5 Kapitola 6 Kapitola 7 Obsahuje dva postupy pri uplatňovaní spoločenskej zodpovednosti: uznanie spoločenskej zodpovednosti zo strany organizácie a identifikáciu a zapojenie zainteresovaných subjektov. Poskytuje usmernenie k vzťahom medzi organizáciou, zainteresovanými subjektmi a spoločnosťou pri identifikácii kľúčových oblastí a tém spoločenskej zodpovednosti a oblasti vplyvu danej organizácie. Vysvetlenie kľúčového obsahu a súvisiacich otázok týkajúcich sa spoločenskej zodpovednosti. Ku každej kľúčovej oblasti sú uvedené informácie o jej rozsahu, vzťahu k spoločenskej zodpovednosti, súvisiacich princípoch a aspektoch a súvisiacich krokoch a predpokladoch. Usmernenie pri praktickom uplatňovaní spoločenskej zodpovednosti v organizácii. Zahŕňa základné informácie, ktoré sa týkajú chápania spoločenskej zodpovednosti organizácie, integrácie spoločenskej zodpovednosti do činností organizácie, komunikácie vo vzťahu k spoločenskej zodpovednosti, zvýšenia dôveryhodnosti organizácie z hľadiska spoločenskej zodpovednosti, procesu hodnotenia a zdokonaľovania činností a hodnotenia dobrovoľných iniciatív v oblasti spoločenskej zodpovednosti. Príklady dobrovoľných iniciatív a nástrojov v oblasti spoločenskej zodpovednosti Príloha A Zoznam niekoľkých dobrovoľných iniciatív a nástrojov týkajúcich sa spoločenskej zodpovednosti, ktoré sa zameriavajú na aspekty jednej alebo viacerých kľúčových oblastí alebo na integráciu spoločenskej zodpovednosti do činností organizácie. Použité skratky Príloha B Skrátené pojmy použité v tejto medzinárodnej Zoznam literatúry norme. Odkazy na rozhodujúce medzinárodné dokumenty a normy ISO, ktoré sú uvedené v texte tejto medzinárodnej normy ako zdrojové dokumenty. 25

26 Hlavným problémom, ktorý po preštudovaní danej normy možno badať je, že sa určitým spôsobom vyhla, resp. vynechala jeden pilier spoločensky zodpovedného správania - ekonomický, ako boli do jej vydania uvádzané väčšinou autorov, pričom tieto piliere boli založené na pilieroch UR, tj.: - ekonomický, - environmentálny, - spoločenský. Píše sa v nej [20] napr.: Spoločenská zodpovednosť sa zameriava na organizáciu a zaoberá sa zodpovednosťou organizácie voči spoločnosti a životnému prostrediu. Spoločenská zodpovednosť je úzko prepojená s trvalo udržateľným rozvojom. Trvalo udržateľný rozvoj sa zameriava na hospodárske, spoločenské a environmentálne ciele spoločné všetkým ľuďom. Z takejto definície teda nie je úplne jasné, či sa za jeden z pilierov SZP považuje aj ekonomický. Skôr by sa mohlo zdať, že šikovným spôsobom bol tento pilier odstránený. O dôvodoch, ktoré k takejto definícii autorov normy viedli možno len polemizovať, faktom však zostáva, že pri jej vydávaní spolupracovali popri národných zástupcoch aj zástupcovia mnohých nadnárodných korporácií. Takisto sa v kapitole 3.4 [20] píše, že trvalá udržateľnosť jednotlivej organizácie môže, ale nemusí byť kompatibilná s trvalou udržateľnosťou spoločnosti ako celku,.... Takáto charakteristika nie je taktiež úplne vhodná z toho dôvodu, že ak by sa takto správali všetky organizácie, tak by bol nekompatibilný celý systém, čo by viedlo k jeho úplnému zániku. Ďalším príkladom nedostatku alebo tak povediac laxného prístupu k veci je definícia transparentnosti, ktorá je definovaná nasledovne [20]: rozhodnutia a aktivity organizácie, ktoré majú vplyv na spoločnosť a životné prostredie, majú byť transparentné. Z toho teda vyplýva, že opäť nie je jednoznačne napísané, že transparentnosť by mala byť dosiahnutá aj v otázkach finančných aktivít podniku, čo do značnej miery pôsobí zavádzajúce, priam dáva priestor pre zodpovednú ekonomickú netransparentnosť. Samozrejme, že popri kritike je potrebné poukázať aj na mnoho pravdepodobných pozitívnych vplyvov, ktorými môže na jednotlivé organizácie pôsobiť. 26

27 Takýmto pozitívom môže byť aj konštatovanie [20], že organizácia má posudzovať kľúčové oblasti holisticky, čo znamená, že má namiesto zamerania sa na jednu tému zvážiť všetky kľúčové oblasti a témy a ich vzájomnú závislosť. Teda samotný odkaz na to, aby organizácia zmýšľala holisticky, teda neskúmala každú oblasť záujmu samostatne, ale vždy ako spojité nádoby. Bolo by možné poukázať na mnoho ďalších nezrovnalostí, nezhôd a nekonzistentnosť informácií uvádzaných v norme, ale pre obmedzenosť rozsahu tejto práce boli vybrané len niektoré. Táto norma je dobrovoľná, je necertifikovateľná a teda nie je možné vykonávaním plnohodnotných auditov zisťovať, analyzovať a zlepšovať fungovanie manažérskeho systému založeného na spoločensky zodpovednom podnikaní. Ak by bola táto norma certifikovateľná, možno práve toto by pomohlo zabezpečiť v jednotlivých organizáciách posun od základu manažérskeho systému k excelentnosti. 1.3 Viackriteriálne rozhodovanie a analytický hierarchický proces Metódy rozhodovania Metódy rozhodovania vo všeobecnosti predstavujú súhrn pravidiel a postupov, ktorých rešpektovaním môže subjekt rozhodovania dospieť k voľbe (výberu) správneho variantu riešenia daného rozhodovacieho problému, a teda k prijatiu najlepšieho rozhodnutia [21]. Ak použijeme klasifikáciu, v ktorej sa ako základné kritérium členenia chápe vzájomný vzťah empírie a teórie obsiahnutej v jednotlivých rozhodovacích metódach, možno tieto rozdeliť na tri skupiny [22]: - empirické metódy, - exaktné metódy, - heuristické metódy. 27

28 A. Empirické metódy Táto skupina metód je väčšinou založená na poznaní skutočnosti a vlastnej skúsenosti toho, kto rozhoduje (empíria = skúsenosť). Pritom je zrejmé, že kvalita rozhodnutia bude závisieť najmä na kvalifikácii, skúsenostiach, ale aj okamžitej dispozícii rozhodovacieho subjektu. Medzi základné metódy empirického rozhodovania patrí metóda pokusov a omylov (Trial and Error), ktorá vo svojej klasickej podobe znamená náhodnú postupnosť rozhodnutí s následným vyhodnotením, ako správanie sa riadeného objektu po ich výkone odpovedá požadovanému cieľu riadenia [23]. V závislosti od miery využívania jednotlivých princípov možno tieto metódy ďalej členiť na [24]: - empiricko intuitívne, - empiricko analytické, - expertné. B. Heuristické metódy Heuristické metódy vychádzajú z kvantitatívneho prístupu k rozhodovaniu. Používajú sa pre účely riadenia a diagnostikovania zložitých systémov, pre potreby operačnej analýzy a manažérskeho rozhodovania, teda pri formalizácii rozhodovacích postupov vyskytujúcich sa pri riadení, diagnostikovaní a projektovaní komplexov. Tieto metódy využívajú výsledky a postupy experimentálnej psychológie, teórie informácií, informačnej psychológie a neurofyziológie. V určitom zmysle môžeme heuristické metódy chápať ako špeciálny prípad metódy pokusov a omylov [25]. Rôzne literárne zdroje radia medzi heuristické metódy rozhodovania aj rozličné okruhy metód. Autori novších publikácií sa však viac-menej zhodujú na tom, že medzi heuristické metódy rozhodovania vo všeobecnosti patria [23]: - metódy rozhodovacej analýzy, - metóda rozhodovacieho stromu, - rozhodovacie tabuľky a najnovšie aj 28

29 - metóda simulovaného žíhania, - genetické algoritmy, - neurónové siete a niektoré ďalšie. Metódy rozhodovacej analýzy Vychádzajú z podmienok určitosti, pokiaľ ide o výsledný účinok rozhodovania a z podmienky neurčitosti (neistoty), pokiaľ ide o odhad rizika rozhodovania. Pracujú s informáciami získanými v etape rozboru problému a merajú účinok i riziko rozhodnutia podľa pokiaľ možno väčšieho počtu kritérií. Všeobecne to znamená, že metódy rozhodovacej analýzy sa dotýkajú problému tzv. multikriteriálneho rozhodovania resp. multikriteriálnej optimalizácie a preto je najdôležitejším krokom v rozhodovacej analýze nesporne výber kritérií [23]. Metódam multikriteriálnej resp. viackriteriálnej optimalizácie sa budem venovať podrobnejšie ďalej v práci. C. Exaktné metódy Medzi exaktné metódy rozhodovania zvykneme radiť v súlade s definíciou disciplíny operačná analýza predovšetkým jej základné metódy [23]. K týmto metódam sa zaraďujú aj matematicko-štatistické metódy rozhodovania, ktoré do rozhodovania vnášajú prvky exaktnosti. Exaktné metódy sa v praxi osvedčujú najmä v opakovaných situáciách, kde možno s výhodou použiť výpočtovú techniku, pri jednorazových činnostiach sa s výhodou používajú hlavne pri ich plánovaní [26]. Exaktné metódy, používané pri rozhodovaní, vychádzajú jednak z poznatkov klasickej matematiky a štatistiky a jednak z poznatkov systémovej a operačnej analýzy. Exaktné metódy v rozhodovaní možno rozdeliť na tri skupiny [27]: - metódy matematickej štatistiky (teória pravdepodobnosti, korelačná analýza, analýza časových radov), - metódy matematickej analýzy a lineárnej algebry (diferenciálny počet, extrapolácia, maticový počet), - metódy operačnej analýzy (matematické programovanie, štruktúrna analýza, sieťová analýza, modely hromadnej obsluhy a pod.). 29

30 1.3.2 Proces rozhodovania Rozhodovanie by malo začať identifikáciou rozhodovateľov a zainteresovaných skupín v rámci rozhodovania, redukcia možných nezhôd ohľadom definovania problému, požiadaviek, ciele a kritériá [28]. Následne možno všeobecný rozhodovací proces rozdeliť do nasledujúcich krokov [29]: 1. Definovanie problému Tento proces musí obsahovať minimálne identifikáciu príčiny, obmedzujúce predpoklady, systém a organizačné hranice a rozhrania ako aj otázky všetkých zainteresovaných strán. Cieľom je vyjadriť problém v jasnej jednej vete tvrdením, ktoré popisuje tak počiatočné podmienky ako požadované podmienky. 2. Stanovenie požiadaviek Požiadavky sú vlastne podmienky, ktoré akékoľvek prijateľné riešenie tohto problému musí spĺňať. Musia vyjadrovať, čo je cieľom riešenia problému. V matematickom vyjadrení sú tieto požiadavky obmedzeniami popisujúcimi množinu prípustných riešení rozhodovacieho problému. 3. Stanovenie cieľov Ciele sú obšírne vyhlásenia o zámere žiaducich programovateľných hodnôt. Ciele presahujú minimálne základné musí mať na chce a požaduje. V matematickom vyjadrení sú ciele zámermi v rozpore s požiadavkami, ktoré sú obmedzeniami. 4. Identifikácia alternatív/variantov Varianty ponúkajú rôzne prístupy pre zmenu počiatočné podmienky do požadovaných podmienok. Či už sa jedná o nejaký existujúci, alebo len vymyslený, každý variant musí spĺňať požiadavky. Ak ukončíme proces hľadania variantov a ich počet je konečný, možno ich skontrolovať jeden po druhom, či spĺňajú požiadavky. Tie z nich, ktoré sú neuskutočniteľné, musia byť odstránené z ďalšieho posudzovania a tak získame explicitný zoznam variantov. 5. Definícia kritérií Rozhodovacie kritériá, ktoré budú rozlišované podľa variantov, musia byť založené na cieľoch. Je nevyhnutné zadefinovať rozlišovacie kritériá ako objektívne opatrenia cieľov pre meranie, ako dobre každý variant dosahuje cieľ. Každý cieľ musí vytvárať najmenej jeden variant ale komplexné ciele môžu byť reprezentované len niekoľkými kritériami. 6. Výber rozhodovacieho nástroja Existuje mnoho nástrojov pre riešenie rozhodovacích problémov. Výber vhodného 30

31 nástroja nie je ľahkou úlohou a závisí od konkrétneho rozhodovacieho problému ako aj na cieli rozhodovateľov. Občas sa stáva, že tá jednoduchšia metóda je tá vhodnejšia ale komplexné rozhodovacie problémy môžu takisto požadovať použitie komplexných metód. 7. Ohodnotenie variantov voči kritériám Každá správna metóda pre rozhodovanie potrebuje ako vstupné údaje hodnotenie variantov voči kritériám. Závisiac od kritéria, hodnotenie má byť objektívne, s ohľadom na nejaký všeobecne zdieľanú a porozumenú škálu hodnotenia, alebo môže byť subjektívne, teda reflektujúce subjektívne hodnotenie hodnotiteľa. 8. Potvrdenie riešení voči konštatovaniu problému Varianty vybrané podľa aplikovaného nástroja pre rozhodovanie musia byť takisto potvrdené voči požiadavkám a cieľom rozhodovacieho problému Viackriteriálne rozhodovanie Prvky viackriteriálneho rozhodovacieho procesu Jednotlivými prvkami rozhodovacej úlohy sú predovšetkým [30]: - cieľ rozhodovania, - subjekt a objekt rozhodovania, - kritériá (vlastnosti, atribúty, charakteristiky, hľadiská), - varianty (niekedy tiež alternatívy, možnosti, prvky), - stavy sveta (scenáre rozhodovania). Cieľom rozhodovania rozumieme určitý budúci stav systému, ktorý plynie z nutnosti uspokojiť určité potreby alebo plniť určité funkcie. Cieľ má byť dosiahnutý realizáciou niektorého z variantov rozhodovania. Rozhodovacie kritériá môžu mať rôznu povahu fyzikálnych, technických alebo technologických merateľných vlastností, od ekonomických kritérií vyjadrených peňažnými jednotkami až k nemerateľným subjektívnym kritériám typu krása, vôňa, morálka atď. Variantmi môžu byť najrôznejšie prvky, ktoré má zmysel vzájomne porovnávať, alebo v užšom kontexte, prichádzajú do úvahy pre výber v určitom konkrétnom rozhodovaní. Subjektom rozhodovania môže byť jednotlivec alebo skupina jednotlivcov (podnik, inštitúcia apod.) ktorá rozhoduje. Protipólom subjektu rozhodovania je objekt rozhodovania, ktorý predstavuje systém, v ktorom je formulovaný rozhodovací problém, cieľ, kritériá aj varianty rozhodovania. 31

32 Dôsledky variantov vyjadrené ako hodnoty kritérií sú buď jednoznačné, alebo závisia na stavoch sveta. Tie sú chápané ako vzájomne sa vylučujúce stavy tej časti okolia rozhodovacieho systému, ktorá je mimo kontroly rozhodovateľa [30]. Viackriteriálna optimalizácia Viackriteriálna optimalizácia je pôvodný názov pre vedný odbor zaoberajúcim sa nachádzaním optimálneho prvku v množine prvkov možných riešení, alebo tiež množine prípustných riešení. Táto množina môže byť daná explicitne výpočtom svojich prvkov, alebo implicitne sústavou obmedzujúcich podmienok [31]. Viackriteriálne rozhodovanie V súvislosti s aplikačnou sférou rozhodovania sa v osemdesiatych rokoch ujal pre tento problém názov viackriteriálne rozhodovanie. Množina prípustných riešení v tomto prípade prípustných rozhodnutí môže mať tak konečný ako aj nekonečný počet prvkov. V prípade kedy má táto množina konečný počet explicitne vymenovaných prvkov, nazývame problém viackriteriálneho rozhodovania názvom viackriteriálne hodnotenie [31]. Metódy viackriteriálnej optimalizácie Existuje viacej rozličných metód, ktoré majú v zásade rovnaký princíp posúdenie niekoľkých variantov riešenia zadaného problému podľa zvolených kritérií a stanovenie poradia variantov. Jednotlivé metódy sa líšia podľa toho, ako sa určuje tzv. váha jednotlivých kritérií a ako sa číselne hodnotí stupeň, ktorým jednotlivé varianty riešenia napĺňajú zvolené kritériá [23]. Konkrétne viackriteriálne metódy, ktoré by bolo vhodné použiť pri výbere dodávateľa môžu byť napr. tieto [32, 33]: - Bodová metóda hodnotenia predstavuje systém bodového hodnotenia stupnicou (napr. 5 bodovou stupnicou). Hodnoty použitých kritérií sa často vyznačujú rozdielnym vyjadrením, preto pri hodnotení niekoľkých ukazovateľov je dôležitá ich spoločná základňa. Ak je splnená táto podmienka, začne sa podľa stupňa významnosti priraďovať jednotlivým kritériám individuálne váhy a bodové hodnotenie. 32

33 - Pomerovo indexová metóda sa používa vtedy, keď je potrebné všetky kritériá koncentrovať do jedného rozhodnutia, do jedného ukazovateľa, pričom: o kritériá majú rôzny charakter z hľadiska kvantifikácie, náhodnosti, o kritériá sú z rôznych oblastí obchodnej, výrobnej, distribučnej a pod., o kritériá majú rôznu dôležitosť vzhľadom na cieľ analýzy. - Metóda rozhodovacej matice DMM (Decision Matrix Method) je považovaná za základnú metódu (môže mať viac variantov riešenia). Jeden z variantov spočíva v hodnotení váhy (dôležitosti) jednotlivých kritérií bodovou stupnicou od 1 po 10 tak, že stupeň 1 je priradený najmenšej váhe a stupeň 10 váhe najväčšej. Rovnakou stupnicou sa tiež hodnotí skutočnosť, ako jednotlivé varianty riešenia vyhovujú zvoleným kritériám, tzn. stupňom 1 - nevyhovuje až po 10 - vyhovuje ideálne. - Modifikovaná metóda rozhodovacej matice FDMM (Forced Decision Matrix Method) Čiastočne odstraňuje nevýhody DMM. Váhy jednotlivých kritérií, ako aj hodnotenie variantov ako spĺňajú jednotlivé kritériá, sa určujú tzv. párovým porovnaním. Znamená to, že pri porovnaní dvoch kritérií, je významnejšie (pre rozhodovanie dôležitejšie) kritérium hodnotené 1, menej významné kritérium 0. Podobne pri hodnotení toho, ako dva varianty vyhovujú zvoleným kritériám hodnotenia, je variant vyhovujúci lepšie, hodnotený 1 a variant hodnotený horšie 0. - Interpretive Structural Modelling (ISM), - Multi-Attribute Utility Theory (MAUT), - PROMETHEE, - Technique for Order Preference by Similarity to Ideal Solutions (TOPSIS), - Analytic Hierarchy Process (AHP) bude bližšie opísaná ďalej v práci, - Analytic Network Process (ANP), - iné Analytický hierarchický proces Analytický hierarchický proces, skrátene AHP, je metóda, ktorá poskytuje rámec pre prípravu účinných rozhodnutí v situáciách, kedy je potrebné správne rozhodnutie. AHP je metódou rozkladu zložitej neštruktúrovanej situácie na jednoduchšie komponenty, a teda vytvára hierarchický systém problému. Táto metóda sa realizuje najskôr expertnou a následne matematickou metódou, ktorá delí hlavný problém do menších a detailnejších 33

34 prvkov. Podľa autora metódy T. L. Saatyho rozhodovanie podľa AHP je rozdelené do troch nasledovných stupňov [34]: - Hierarchickosť - pod týmto pojmom rozumieme lineárnu štruktúru, ktorá obsahuje niekoľko úrovní, pričom každá z nich obsahuje niekoľko prvkov. Usporiadanie jednotlivých úrovní hierarchickej štruktúru odpovedá usporiadaniu od všeobecného ku konkrétnemu. Čím všeobecnejšie sú prvky vo vzťahu k danému rozhodovaciemu problému, tým zaujímajú v danej hierarchii vyššiu úroveň a naopak. - Priority - metóda je založená na párovom porovnávaní stupňa významnosti jednotlivých kritérií a miery toho, ako hodnotené varianty riešenia tieto kritériá spĺňajú. Hodnotenie je založené na tzv. expertnom odhade, pri ktorom odborníci v danom odbore porovnávajú vzájomné vplyvy dvoch faktorov. Tieto hodnotia na základe stupnice rovnaký slabý stredný - silný - veľmi silný (Tabuľka 4), pričom tomuto slovnému hodnoteniu odpovedajú hodnoty < >. Pre zadávanie týchto hodnôt nám môže poslúžiť vytvorený formulár (Tabuľka 5). - Konzistentnosť vyjadruje mieru dôveryhodnosti resp. vierohodnosti výsledku. V prípadoch, kedy je treba porovnať veľké množstvo kritérií nie je možné dosiahnuť ideálnu konzistentnosť, sa odporúča merať konzistentnosť prostredníctvom ukazovateľa CI (index konzistencie), ktorý spĺňa nasledovnú podmienku CI/RI 0 (01), kde RI je index náhodilosti (Tabuľka 6) S nárastom hodnoty ukazovateľa narastá aj možnosť nesprávneho ohodnotenia alternatív. Pri vytváraní štruktúrovanej hierarchie pri metóde AHP sa zostaví systém optimalizácie pozostávajúci z hlavného cieľa, zvolenej skupiny faktorov alebo kritérií a alternatív, usporiadaný podobne ako rodokmeň (Obrázok 4). 34