Národný projekt Modernizácia miestnej územnej samosprávy NEWSLETTER 17 Apríl 2019 KONTROLNÁ ČINNOSŤ V SAMOSPRÁVE V systéme samosprávy má kontrolná čin

Prepis

1 Národný projekt Modernizácia miestnej územnej samosprávy NEWSLETTER 17 Apríl 2019 KONTROLNÁ ČINNOSŤ V SAMOSPRÁVE V systéme samosprávy má kontrolná činnosť nezastupiteľnú úlohu, ktorú treba vnímať aj v preventívnych účinkoch, čo znamená, že odhaľovanie menších nedostatkov môže zabrániť budúcim výrazným chybám. Práve preto sa kontrole venujeme v tomto vydaní newslettra. Je zameraný na internú kontrolu s poukázaním na praktické tipy a odporúčania od kontrolóra s dlhoročnou praxou. Samozrejme, okrem internej kontroly netreba zabúdať aj na existenciu externej kontroly vykonávanej inými orgánmi najmä Najvyšším kontrolným úradom, Úradom pre verejné obstarávanie, prokuratúrou, súdmi v rámci súdnej kontroly. Máme však za to, že ak je interná kontrola efektívna a účelná, tak externá kontrola by nemala v činnostiach obcí zistiť zásadné nedostatky. Čo je ďalší z jej prínosov pre činnosť miestnej územnej samosprávy. Projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa.

2 1. Kompetencie obce Kontrola bez poznania kompetencií je nemožná. Obec má dva orgány, ktoré sú za obec zodpovedné starostu a poslancov. Medzi starostom a obecným zastupiteľstvom nie je vzťah nadriadený podriadený. Volený manažment (starosta a poslanci) rozhoduje o smerovaní rozvoja obce. Je jeho zákonom zadefinovanou hlavnou úlohou, výraznou mierou prispievať k rozvoju obce. To znamená, že sú v jeho kompetencii všetky závažné rozhodnutia vrátane schvaľovania rozpočtu obce, jeho územného plánu, atď. Na druhej strane odborný manažment (zamestnanci) je zodpovedný za dodržiavanie zákonných rámcov a podmienok a mal by byť stabilizujúcou zložkou voleného manažmentu. Zamestnanci sú v pracovnoprávnych veciach podriadení starostovi, poslanci nemajú kompetenciu zasahovať do ich výberu starostom. Vnútornú organizáciu úradu, počet zamestnancov a skladbu ich pracovných činností ustanovuje organizačný poriadok úradu, ktorý vydáva starosta obce. Je plne v kompetencii starostu akú organizačnú štruktúru úradu zvolí a teda aký organizačný poriadok vydá, čo je samozrejme podmienené aj finančnými prostriedkami, ktorými obec disponuje. Jeho cieľom musí byť efektívne nastavenie vnútorného mechanizmu úradu. Vytvorí si tak prostriedok na vlastné efektívne a rozumné riadenie. Jedinou podmienkou je, aby boli obcou vykonávané všetky zákonmi dané kompetencie a činnosti. V malých obciach, ktoré nedisponujú širokým aparátom zamestnancov (najmä z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov) si väčšinou obecný úrad riadi starosta sám a vykonáva aj veľkú časť agendy (napr. investičnú politiku, verejné obstarávanie, sociálnu pomoc, dopravu, životné prostredie). Ak na to má prostriedky, tak zamestná ďalších zamestnancov (napr. na účtovníctvo, rozpočet, personalistiku, mzdy, výpočtovú techniku, údržbára, správcu majetku obce). Obec si prostredníctvom úradu práce dokáže vypomôcť s koordinátormi. Napr. pre oblasť komunálneho odpadu alebo v oblasti sociálnej práce pri starostlivosti s neprispôsobivými marginalizovanými rodinami. Zároveň obec musí mať poslancami zvoleného kontrolóra u malých obcí sú však financie len na čiastočný úväzok. Kontrolóri nezriedka majú na starosti aj 10 a viac obcí a v takom prípade sa nedá hovoriť o plnohodnotnej, ale len o štatistickej kontrole v obci. 2

3 1.1. Činnosti, ktoré musí obec zabezpečiť Obec plní množstvo kompetencii, či už na úseku výkonu samosprávnych funkcii alebo pri prenesenom výkone štátnej správy. Nie je cieľom tohto newslettra robiť ich výpočet, predpokladáme, že každá obec svoje kompetencie pozná. Obzvlášť v prípade malých obcí s malým aparátom zamestnancov je ťažké zabezpečiť plnenie všetkých povinnosti obce na kvalitatívne uspokojivej úrovni. Preto je jednou z možnosti využitie tzv. spoločných obecných úradov, kedy sa dosiahne to, že sa dokážu jednotliví zamestnanci špecializovať na jednotlivé úseky a dokážu tak lepšie vykonávať činnosti, nakoľko sa môžu špecializovať na určitú oblasť. Do spoločného obecného úradu pre zabezpečenie výkonu štátnej správy sa obce môžu združiť dobrovoľne, pričom najčastejšie sa tak deje na úseku Stavebného úradu (Územné rozhodnutia, Stavebné povolenia, Kolaudačné rozhodnutia, Výkon štátneho stavebného dohľadu, Ohlásenie drobnej stavby a stavebných úprav, Povoľovanie vodohospodárskych stavieb, Povoľovanie reklamných zariadení, Priestupky a správne delikty...). Ďalšími činnosťami, ktoré obce môžu zabezpečovať prostredníctvom spoločného obecného úradu sú činnosti na úseku matričného úradu, školského úradu, sociálnych služieb alebo starostlivosti o životné prostredie. Každá obec musí mať hlavného kontrolóra (obligatórne, zo zákona). V záujme čo najväčšej objektivity a nezávislosti výkonu kontroly je zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení ustanovená nezávislosť kontrolóra na výkonnej moci obce. Obec v prípade obecnej polície, ako strážcu verejného poriadku a nariadení obce, ju zriadi len vtedy, keď to dovolia finančné prostriedky a rozhodnú o tom poslanci obce. Obecné služby na zabezpečenie niektorých samosprávnych úloh (nie však na zabezpečenie výkonu verejnej moci) môže obec využiť buď formu tzv. outsourcingu, kedy zabezpečujú plnenie svojich úloh externými, podnikateľskými subjektami alebo sa obec môže rozhodnúť pre formu, kedy si tieto služby zabezpečuje svojimi vlastnými organizáciami. Obchodná forma takýchto organizácii je rôzna (najčastejšie rozpočtová organizácia, príspevková organizácia, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť). Takto sa zabezpečujú zväčša služby odvozu a likvidácie odpadu, údržba pozemných komunikácii, verejné osvetlenie, upratovanie verejných priestranstiev, doprava, správa cintorína. Je na rozhodnutí poslancov akú formu a aké činnosti určia. 3

4 1.2. Spravovanie obecného úradu V ideálnom prípade obecný úrad vydáva a spravuje vnútorné normy potrebné pre prácu úradu a jeho zamestnancov a po schválení v obecnom zastupiteľstve eviduje vonkajšie normy definujúce postavenie obce smerom k občanom a poslancom, pričom častokrát sa podieľa aj na ich tvorbe. Medzi Vnútorné normy úradu radíme najmä: Organizačný poriadok úradu, Pracovný poriadok, Poriadok odmeňovania zamestnancov obce, Registratúrny poriadok a registratúrny plán, Príručka BOZP, Bezpečnostný projekt v oblasti informačných systémov, Kolektívna zmluva, Organizačný poriadok obecnej polície, Smernice/príkazy a iné rozhodnutia starostu, prípadne prednostu. Práve prostredníctvom vnútorných noriem starosta je oprávnený usporiadať a usmerňovať vnútorný chod obecného úradu. Ich obsah, počet a dosah určuje sám na základe vnútorných potrieb úradu ale tiež na základe zákonných usmernení o potrebe vydania vnútorného predpisu (napr. 11 ods. 8 zákona č. 307/2014 o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Netreba ale zabúdať na to, že aj týmto spôsobom dochádza k nárastu byrokracie. Medzi Vonkajšie normy radíme najmä: Štatút obce, Všeobecne záväzné nariadenia (VZN), Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce, Program rozvoja obce. VZN je normatívny právny akt vydaný obecným zastupiteľstvom, ktorého obsah je záväzný pre všetky fyzické osoby a právnické osoby trvalo alebo prechodne, náhodne či jednorázovo sa zdržiavajúce na území obce? Jedným zo znakov VZN je to, že sa vzťahuje na neurčitý počet prípadov rovnakého druhu, nikdy ním nemožno riešiť konkrétny prípad a teda má všeobecnú povahu? A teda nie je správny prístup, ak starosta potom povoľuje výnimky z VZN! Od 1. marca 2019 je účinný nový zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách? Obec na základe splnomocnenia uvedeného v ust. 79 ods. 3 až 7 zákona o hazardných hrách môže prijať VZN v oblastí hazardných hier za podmienok ustanovených týmto zákonom ustanoviť umiestnenie herne a kasína, dátumy, počas ktorých bude zakázané prevádzkovať hazardné hry, najviac na 12 dní v kalendárnom roku. 4

5 2. Kontrola v samospráve Každá činnosť obecného úradu/obce podlieha kontrole t.j. tomu či je vykonávaná v súlade so zákonom, vecne správne, efektívne, účinne, účelne a hospodárne (definície týchto pojmov stanovuje 2 zákona č.357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite). Efektívna a funkčná kontrola tvorí jednu z najzákladnejších činností samosprávy. Majetky a finančné prostriedky zverené do správy kohokoľvek si vyžadujú zodpovednosť v ich spravovaní a aj adekvátnu kontrolu. Keďže výkon zabezpečuje starosta a obecný úrad, tak kontrolná pôsobnosť hlavného kontrolóra smeruje tam. Zisťovaním rozsahu nerovnováhy medzi žiaducim a skutočným stavom sa zaoberajú aj zamestnanci vykonávajúci základnú finančnú kontrolu a administratívnu finančnú kontrolu. Pod kontrolou je potrebné rozumieť zisťovanie skutočného stavu veci, jeho porovnávanie so stavom požadovaným a v prípade zistenia nedostatkov prijatie opatrení na odstránenie zistených odchýlok. Dôležité je rozlišovať či sa jedná o výkon originálnej samosprávnej pôsobnosti obce alebo ide o prenesený výkon štátnej správy. Pri výkone originálnej pôsobnosti je obec viazaná len zákonom, do jej činnosti nemožno zasiahnuť právnym predpisom inej právnej sily ako je zákon. Kontrola plnenia úloh v pôsobnosti obce zahŕňa: a) kontrolu plnenia úloh vyplývajúcich pre obec zo všeobecne záväzných právnych predpisov, b) kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných nariadení schválených obecným zastupiteľstvom, c) kontrolu plnenia uznesení obecného zastupiteľstva, d) kontrolu dodržiavania interných predpisov obce. Naopak pri prenesenom výkone štátnej správy obec v zmysle 5 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení postupuje podľa zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a riadi sa aj uzneseniami vlády a internými normatívnymi aktmi ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy. Pri prenesenom výkone štátnej správy t.j. pri plnení úloh štátnej správy, kontrolu vykonáva podľa Článku 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky aj Vláda SR. Majetok a majetkové práva obce definuje zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.( 1 ods. 2 cit. zákona). 5

6 Pod majetkom, ktorý obec užíva podľa osobitných predpisov je potrebné rozumieť majetok, ktorý obec síce nevlastní, ale má k nemu užívacie právo vyplývajúce z osobitných zákonov, napr. zo zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Kontrolná činnosť vo vzťahu k príjmom, výdavkom a finančným operáciám (alebo ich častiam) obce sa riadi zákonom č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a zákonom č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Kontrolnú pôsobnosť v obci majú: 1. starosta 2. prednosta úradu a zamestnanci obce 3. obecné zastupiteľstvo 4. obecná rada, ak je zriadená a v rozsahu jej vymedzených úloh 5. komisie obecného zastupiteľstva, v rozsahu im vymedzených úloh 6. jednotliví poslanci 7. orgány verejnej moci/správy (štátu) 8. hlavný kontrolór 9. obecná polícia 10. samotní občania, ktorí zhodnotia prácu starostu a poslancov pri voľbách 2.1. Kontrolná pôsobnosť starostu Starosta vykonáva kontrolu ak výkon kontroly je mu zverený zákonom, alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Starosta, ako štatutárny zástupca obce je podľa 4 ods. 3 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení zodpovedný za utvorenie účinného systému kontroly a má vytvárať vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na nezávislý výkon kontroly. Starosta obce podľa 5 zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite (ďalej aj FKaA) je povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať také finančné riadenie, v rámci ktorého musí zabezpečiť celý rad činností. Povinností je v 5 zákona č. 357/2015 Z.z o FKaA celkovo 12 základných. Obec a teda starosta je povinný určiť pri poskytovaní a použití verejných financií také podmienky, aby bolo zabezpečené hospodárne, efektívne, účinné a účelné hospodárenie s verejnými financiami. 6

7 Verejný záujem je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom? Osobný záujem je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám? Verejnými funkcionármi sú o.i. starostovia obcí/primátori a poslanci mestských zastupiteľstiev? Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom? Ústavný zákon č. 66/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov s účinnosťou od 1. januára 2020 rozširuje osobnú pôsobnosť zákona a rozširuje zákaz podnikať na primátorov miest? Novela spresňuje zákaz poberania odmeny a iných finančných plnení v prípade zastupovania obce v orgáne právnickej osoby s majetkovou účasťou obce. Zároveň však umožňuje poskytnúť verejnému funkcionárovi náhrady preukázaných výdavkov spojených s výkonom tejto funkcie, čo podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo možné. Zákon č. 66/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov s účinnosťou od 1. januára 2020 posúva povinnosť verejného funkcionára podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov z 31. marca na 30. apríla kalendárneho roka? Mesto následne zverejní oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov primátora a poslancov mestského zastupiteľstva na svojom webovom sídle. Novela zákona č. 357/2015 o FKaA účinná od doplnila k finančnému riadeniu, ktoré je orgán verejnej správy povinný zabezpečiť v súvislosti s riadnym zabezpečením a rozvíjaním finančného riadenia, aj činnosť zavedenie a dodržiavanie pravidiel a postupov na účely zamedzenia a predchádzania korupcii? Týmto témam sa budeme tiež venovať v našich newslettroch. Opatrenia na odstránenie nedostatkov určí starosta v rámci svojej kompetencie. Vykonaním kontroly môže starosta poveriť inú osobu v presne určenom rozsahu. Starosta okrem konkrétnych povinností, ktorými je povinný zabezpečiť, aby hlavný kontrolór obce mohol vykonávať kontrolu, je povinný zabezpečiť aj výkon ostatných finančných kontrol. To zabezpečí zväčša prostredníctvom vnútorného predpisu Smernice o vykonávaní finančnej kontroly v podmienkach obce. Účelom smernice je určiť základné pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly, realizovanej podľa zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. 7

8 Smernica o vykonávaní finančnej kontroly by mala obsahovať najmä: 1. cieľ finančnej kontroly 2. zodpovednosť za finančné riadenie starostu, prednostu a zamestnancov úradu 3. systém finančnej kontroly a popis konkrétnych kontrolných činností základná, administratívna a kontrola na mieste 4. ustanovenia o predpojatosti, mlčanlivosti a pokute Smernica je záväzná pre všetkých zamestnancov obce. Pre obec platí povinnosť základnej finančnej kontroly a administratívnej finančnej kontroly a možnosť vykonať finančnú kontrolu na mieste na základe písomného poverenia starostu obce. Platí princíp kontroly 4 očí t.j. kontrolu musia vykonať aspoň dve osoby. Ak obec nemôže zabezpečiť vykonanie finančnej kontroly dvomi svojimi zamestnancami, môže finančnú kontrolu vykonávať starosta a aspoň jedna fyzická osoba, ktorú musí schváliť obecné zastupiteľstvo uznesením? Ak má školské zariadenie v obci menší počet administratívnych zamestnancov a zamestnanec je zodpovedný za rozpočet aj verejné obstarávanie, tak tento zamestnanec vykoná základnú finančnú kontrolu za obe oblasti zároveň s riaditeľom školy alebo ním určeným zamestnancom? Pri vzniku havarijnej situácie, kedy je potrebné predísť škodám na majetku a zdraví, treba ihneď privolať havarijnú službu a vtedy sa nevykonáva základná finančná kontrola? Ak dôsledkom havarijnej situácie je poškodený majetok obce, ktorý treba vymeniť, tak pri hľadaní dodávateľa už základnú finančnú kontrolu vykonať treba? Zamestnanci poverení starostom obce vykonávať základnú finančnú kontrolu by mali byť v rozsahu pôsobnosti ustanovenej organizačným poriadkom zodpovední za: a. vytvorenie postupov finančného riadenia tak, aby sa zabezpečilo transparentné posudzovanie a finančná kontrola prípravy a realizácie finančných operácií, b. vykonávanie základnej finančnej kontroly podľa zákona č. 357/2015 Z.z. o FKaA, c. za prípravu a realizáciu finančných operácií tak, aby bola dodržaná zásada hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými financiami a s vlastnými financiami, d. zabezpečovanie prípravy a realizácie finančných operácií v súlade s uzatvorenými zmluvami, objednávkami alebo inými rozhodnutiami o hospodárení s verejnými financiami a s vlastnými prostriedkami, e. zabezpečovanie dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných pravidiel a interných aktov obce a príslušných ustanovení organizačného poriadku, f. vyjadrenie aj so zodpovedným zamestnancom za príslušnú finančnú operáciu, či je alebo nie je možné finančnú operáciu alebo jej časť vykonať, v nej pokračovať alebo vymáhať poskytnuté plnenie, ak sa finančná operácia alebo jej časť už vykonala. 8

9 Zamestnanci obce sa zúčastňujú kontroly v mnohých oblastiach - najmä: a. správy daní podľa 44 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, b. dozoru na trhoviskách podľa 5 a 12 zákona č. 178/1998 Z.z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach, c. ochrany spotrebiteľa na trhoviskách podľa 22 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, d. dodržiavania 79 zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách, e. finančnej kontroly podľa zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite základnej finančnej kontroly podľa 7, administratívnej finančnej kontroly podľa 8 a finančnej kontroly na mieste podľa 9, f. hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami podľa 12 zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, g. porušenia finančnej disciplíny podľa 31 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, h. dodržiavania príslušných ustanovení podľa 22a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, i. porušenia povinností podľa 7 zákona č. 282/2002 Z.z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, j. priestupkov v zmysle 11 zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov, k. príslušných ustanovení zákona č. 245/2008 Z.z. školský zákon ( 37 a 37a), l. priestupkov na úseku pohrebníctva podľa 32 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, atď. Zodpovednosť za hospodárenie s verejnými prostriedkami a za vykonanie finančnej kontroly má štatutárny orgán obce t.j. starosta, resp. ním poverený zamestnanec. Kontrolná činnosť starostu je teda súčasťou jeho riadiacej činnosti. V zmysle 28 zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite môže pre nesplnenie povinností starosta rozhodnutím uložiť poriadkovú pokutu zamestnancovi povinnej osoby alebo zamestnancovi tretej osoby až do výšky eur a za nesplnenie príslušných povinností uložiť povinnej osobe lebo tretej osobe pokutu až do výšky eur. Výška pokuty závisí od závažnosti porušenia, času trvania a následkov porušenia. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. 9

10 Starosta určuje plat (alebo odmenu) zástupcovi starostu a obec ju musí zverejniť na svojom webovom sídle do 30 dní od ich určenia? V rozpočte obce je možné počas rozpočtového roka vykonávať zmeny rozpočtu príjmov/výdavkov a zmeny sa vykonávajú na základe prehodnotenia potrieb výdavkov a s ohľadom na napĺňanie príjmov? Rozpočet môže byť po jeho schválení zmenený v zmysle 14 ods. 2 zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy? V súlade s ustanovením 11 ods. 4 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je k schvaľovaniu zmien rozpočtu obce oprávnené obecné zastupiteľstvo? Na vykonávanie zmien rozpočtu je oprávnený aj starosta, ak mu túto právomoc zastupiteľstvo odhlasuje spolu s určeným rozsahom (napr. do sumy )? Je žiadúce, aby poslanci umožnili starostovi obce robiť rozpočtové opatrenia tak, aby prevádzka obce a obecného úradu bola zabezpečená? Starosta môže tak pružne reagovať na finančný vývoj obce (najmä v závere roka) a rozpočtové opatrenia v bežných veciach môže ihneď zrealizovať. Starosta však nemôže rozpočtovým opatrením zvýšiť schodok rozpočtu obce Kontrolná pôsobnosť obecného zastupiteľstva Kontrolnú pôsobnosť zastupiteľstvo vykonáva prostredníctvom ním voleného hlavného kontrolóra obce a určenia rozsahu výkonu jeho funkcie. Zastupiteľský zbor v zmysle 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení rozhoduje o základných otázkach života obce a je mu vyhradené kontrolovať: hospodárenie s majetkom, čerpanie rozpočtu, rozpočtové a príspevkové organizácie obce, obecné obchodné spoločnosti prostredníctvom schválených zástupcov obce do štatutárnych a kontrolných orgánov, plnenie úloh vyplývajúcich z prijatých všeobecne záväzných nariadení a uznesení. Národný projekt Modernizácia miestnej územnej samosprávy Newsletter 17 apríl

11 Obec má povinnosť zverejniť návrh rozpočtu obce a návrh záverečného účtu obce najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce? Obec musí zverejniť plné znenie a nie len časť rozpočtu/záverečného účtu? Obec nemôže len zverejniť informáciu, kde možno nahliadnuť do návrhu rozpočtu a záverečného účtu? K návrhu rozpočtu a záverečného účtu sa majú právo vyjadrovať občania a ak obec nedisponuje dostatočným miestom na úradnej tabuli, je povinná nájsť vhodné riešenie na uverejnenie celého návrhu rozpočtu a záverečného účtu na mieste označenom ako úradná tabuľa? V opačnom prípade obec poruší zákon. Odporúčame, aby obec zverejňovala (najmä s cieľom zvýšenia transparentnosti) na úradnej tabuli a webovom sídle obce aj návrh zmien rozpočtu obce, nakoľko ide o základné otázky života obce, na ktorých správe a riadení majú obyvatelia obce právo sa podieľať. Obyvateľ obce má právo podieľať sa na správe vecí verejných, ktoré sa o.i. zabezpečí aj zverejnením zmien rozpočtu obce minimálne 15 dní pred ich schvaľovaním. Podľa 15 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení môže obecné zastupiteľstvo schváliť zriadenie komisie aj ako svoj stály alebo dočasný poradný, iniciatívny alebo kontrolný orgán. Schvaľuje aj zloženie takejto komisie, ktorú môžu tvoriť nielen poslanci ale aj ďalšie osoby. Okrem zloženia komisie obecné zastupiteľstvo musí určiť aj jej úlohy. Kontrolnú funkciu komisie a jej výkon podľa zákona o obecnom zriadení však treba odlíšiť od výkonu kontrolnej činnosti na úrovni obce prostredníctvom úradu hlavného kontrolóra obce a ostatných poverených zamestnancov obce, príp. starostu obce. Kontrola prostredníctvom komisie nie je oprávnená zasahovať do kompetencií iných orgánov obce a do kompetencie starostu obce. 11

12 Komisia obecného zastupiteľstva nie je povinne zriaďovaný orgán obecného zastupiteľstva a je na úvahe jednotlivých obecných zastupiteľstiev obcí, či komisie budú zriadené, v akom počte, s určením ich úloh a počtu členov? Výnimkou je len osobitným predpisom ustanovená povinnosť zriadenia komisie na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov. Členom takejto komisie môže byť výlučne poslanec obecného zastupiteľstva a komisia musí zohľadňovať rozloženie politických síl v obecnom zastupiteľstve. Za svoju činnosť komisia zodpovedá priamo obecnému zastupiteľstvu a obsahovú náplň práce (na základe účelu jej zriadenia) je potrebné upraviť buď v štatúte obce alebo v samostatnom organizačnom/ rokovacom poriadku komisií obecného zastupiteľstva? Hlavným účelom ich zriadenia je predovšetkým plnenie úloh komisií ako poradných orgánov obecného zastupiteľstva. Komisie nemajú žiadnu rozhodovaciu právomoc a ich stanoviská sú súčasťou prerokúvaných bodov programu obecného zastupiteľstva na verejnom rokovaní, kde môže byť prítomná aj verejnosť? Obecné zastupiteľstvo nemôže vyhlásiť svoje rokovanie za neverejné ak sa rokuje o platoch a odmenách spojených s výkonom funkcie orgánov obce a pri nakladaní s majetkom vo vlastníctve obce? Zákon nepredpokladá, že zasadnutia komisií zastupiteľstva majú byť verejné? Je však vhodné, v záujme transparentnosti, aj rokovania komisií vyhlásiť za verejné Oprávnenia poslanca Oprávnenie poslanca zúčastňovať sa kontrol, ktoré uskutočňujú orgány obce je dané 25 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Tu je však dôležité uviesť, že procesnoprávne predpisy upravujúce výkon inej kontroly ako tej, ktorú uskutočňujú orgány obce (zákon č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a zákon č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe) neumožňujú účasť poslanca v rámci výkonu kontroly. Kontrolný orgán v zmysle 24 zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite môže prizvať zamestnancov iných orgánov verejnej správy alebo iných právnických osôb, aj cudzinca alebo fyzickú osobu s ich súhlasom na vykonanie administratívnej finančnej kontroly alebo finančnej kontroly na mieste. Môže to urobiť vtedy, ak je to odôvodnené osobitou povahou takejto kontroly. Ak je poslanec špecifickým odborníkom v oblasti predmetu výkonu kontroly, vtedy prizvaný byť môže (ale na pozíciu odborníka). V inom prípade, ak sa umožní poslancovi zastupiteľstva vykonávať kontrolu resp. sa na nej podieľať, dá sa to považovať za porušenie právnej úpravy. 12

13 Právo interpelácie je nástroj kontrolného mechanizmu a znamená právo požadovať od povinných subjektov (starosta a členovia obecnej rady) odpovede na dôležité otázky a závažné úlohy týkajúce sa rozvoja a spravovania obce? Je povinnosťou starostu a člena obecnej rady na položené otázky odpovedať? Formu interpelácie a odpovede, lehotu na odpoveď a pod. je potrebné upraviť vnútorným predpisom rokovacím poriadkom zastupiteľstva? Poslanci majú aj právo požadovať od riaditeľov právnických osôb založených alebo zriadených obcou vysvetlenie vo veciach týkajúcich sa ich činnosti? Strop odmeny pre poslanca podľa 25 ods. 8 zákona č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení je rozšírený o možnosť udelenia odmeny navyše v prípade ak poslanec vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu (napr. uzatvára sobáše)? Táto odmena nad rámec mesačného platu starostu musí byť určená v Zásadách odmeňovania poslancov Úlohy hlavného kontrolóra Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení každej obci stanovil povinnosť mať hlavného kontrolóra. 4 ods. 3 písm. e) uvedeného zákona stanovuje povinnosť obce utvárať účinný systém kontroly a spôsobom ustanoveným v tomto zákone nielen zriadiť funkciu hlavného kontrolóra obce, ale ho aj zvoliť. Obec je povinná vytvoriť vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na nezávislý výkon vnútornej kontroly. Mnoho obcí v Slovenskej republike doteraz nemá hlavného kontrolóra. Odvolávanie sa na ekonomickú realitu a nedostatok peňazí v samospráve neobstojí, keďže zákon umožňuje ustanoviť aj výkon funkcie na kratší úväzok. Ten by však nemal byť len formálny. Bez ustanoveného hlavného kontrolóra v obci je takáto samospráva bez účinného kontrolného systému. Hovoriť o kontrole štátu ako o kontrolnom a dohľadovom nástroji nad obcou je nenáležité. Kontrola či dozor zo strany štátu je skôr výberová a náhodná, kým činnosť hlavného kontrolóra v obci je bezprostredná a stála. V rámci právneho postavenia hlavného kontrolóra je potrebné rozlišovať jeho dve pozície: 1. Hlavný kontrolór po stránke pracovnoprávnej podlieha riadeniu starostu obce. Vzťahujú sa na neho pracovnoprávne predpisy tak, ako na všetkých ostatných zamestnancov obce s niektorými výnimkami (napr. určenie platu), ktoré sú uvedené v zákone o obecnom zriadení. Starosta obce, ako jej štatutár v pracovnoprávnych veciach, pritom vykonáva zamestnávateľské oprávnenia voči hlavnému kontrolórovi. 2. Na druhej strane v otázke samotnej kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra zákon zvýrazňuje jeho vzťah k obecnému zastupiteľstvu. Základné povinnosti hlavný kontrolór plní predovšetkým voči obecnému zastupiteľstvu, ktoré mu schvaľuje obsahovú náplň činnosti - plán kontrolnej činnosti na určitý čas a zároveň zastupiteľstvo kontroluje jeho splnenie. Je tiež povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada starosta obce v prípade, že vec neznesie odklad. 13

14 Je nesprávne a zákonu odporujúce, ak je hlavnému kontrolórovi zverená aj iná správna agenda, mimo zákonom stanovených úloh v 18f zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Úlohou hlavného kontrolóra je nezávislý a nestranný výkon kontrolnej činnosti v obci. V prípade, ak by hlavný kontrolór vykonával aj inú činnosť, mohla by sa táto činnosť dostať do kolízie s jeho kontrolnou činnosťou. Hlavný kontrolór je oprávnený svoju kontrolnú funkciu vykonávať bez ďalších úkonov a príkazov alebo poverenia na kontrolu. Rozsah kontrolnej činnosti je presne určený 18d zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Kontrolná činnosť hlavného kontrolóra na obecnom úrade sa nevzťahuje na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo o povinnostiach právnických osôb alebo fyzických osôb rozhoduje obec v správnom konaní. Úlohy hlavnému kontrolórovi určujú najmä zákony č.: 369/1990 Zb. o obecnom zriadení hlavný kontrolór má povinnosť vykonať kontrolu, ak ho o to požiada obecné zastupiteľstvo alebo starosta, ak vec neznesie odklad? požiadavka starostu o vykonaní kontroly musí rešpektovať rozsah kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra v zmysle 18d Zákona o obecnom zriadení? 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite Jedným z cieľov finančnej kontroly je od aj overenie postupu obce pri zabezpečovaní procesov s cieľom predchádzania korupcii t.j. overovanie ako má obec nastavené protikorupčné procesy? Kontrolný orgán je oprávnený vyhotovovať si kópie predložených dokladov alebo iných podkladov potrebných pre výkon kontroly a nakladať s nimi? Kontrolný orgán je oprávnený vyžadovať od povinnej osoby splnenie prijatých opatrení v ním určenej lehote a vyžadovať od povinnej osoby predloženie dokumentácie preukazujúcej splnenie prijatých opatrení po uplynutí určenej lehoty? 14

15 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy Dodržanie podmienok na prijatie návratných zdrojov financovania preveruje pred ich prijatím hlavný kontrolór obce a porušenie podmienok na prijatie návratných zdrojov financovania obcou je povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu financií. Hlavný kontrolór obce sleduje počas roka stav a vývoj dlhu obce, preveruje dodržanie postupov pri zadávaní koncesie na stavebné práce a podmienok takejto zmluvy. Má tiež nezastupiteľnú úlohu pri ozdravnom procese a nútenej správe obce. obec môže vstupovať len do takých úverových záväzkov, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokov? v ozdravnom režime každé použitie finančných prostriedkov obce musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce? 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy Za hospodárenie s verejnými prostriedkami zodpovedá štatutárny orgán t.j. starosta resp. primátor. V 31 zákona č. 523/2004 Z.z. sú definované porušenia finančnej disciplíny a v nadväznosti na 19 zákona č. 523/2004 Z.z, ktorý definuje pravidlá rozpočtového hospodárenia, vyplýva kontrolná povinnosť hlavného kontrolóra vo vzťahu k zodpovednosti štatutára za dodržiavanie finančnej disciplíny. V prípade zistenia porušenia finančnej disciplíny a neodstránenia protiprávneho vzťahu je hlavný kontrolór povinný oznámiť porušenie finančnej disciplíny ministerstvu financií. Výdavok mimo schváleného rozpočtu (okrem zákonného spôsobu použitia rezervného fondu) nie je možné uskutočniť, pretože ide o porušenie účelnosti a to znamená porušenie finančnej disciplíny? Miestne dane sú daňami fakultatívnymi, a teda obec sa môže rozhodnúť, či ich na svojom území bude ukladať? Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálny odpad zaviedol nasledujúce druhy miestnych daní, ktoré môže ukladať obec : a) daň z nehnuteľností, b) daň za psa, c) daň za užívanie verejného priestranstva, d) daň za ubytovanie, e) daň za predajné automaty, f) daň za nevýherné hracie prístroje, g) daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, h) daň za jadrové zariadenie 15

16 Obec prostredníctvom VZN ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Obec môže priamo vo VZN znížiť poplatok alebo od neho úplne oslobodiť, ak poplatníkom je: a) fyzická osoba v hmotnej núdzi, b) fyzická osoba staršia ako 62 rokov, c) držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, d) držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom alebo e) prevažne alebo úplne bezvládna fyzická osoba. Dieťa sa považuje tiež za poplatníka a rodič je povinný zaň zaplatiť poplatok za komunálny odpad? Obec môže viacčlenné rodiny zvýhodniť, kedy môže znížiť alebo odpustiť poplatok za komunálny odpad aj z dôvodu zmiernenia alebo odstránenia tvrdosti zákona na základe žiadosti poplatníka? Obec v tomto prípade vydá rozhodnutie, ktorým zníži alebo oslobodí poplatníka od poplatku. Napriek tomu, že miestne dane a miestne poplatky podľa zákona o obecnom zriadení patria do správy obce v rámci výkonu samosprávy, odvolacím druhostupňovým orgánom je štátny orgán Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky? Ak obec eviduje nedoplatok na dani z nehnuteľností i u obchodnej spoločnosti, ktorá sa zrušuje likvidáciou, tak v tom prípade jej majetok podlieha speňaženiu v rámci likvidácie a obec ako veriteľ si musí prihlásiť svoju pohľadávku u likvidátora? Ak obec eviduje nedoplatok na dani z nehnuteľností i u obchodnej spoločnosti, ktorá sa zrušuje bez likvidácie, tak je obec ako správca dane podľa zákona o správe daní oprávnená vymáhať nedoplatok na miestnej dani voči zistenému právnemu nástupcovi zrušenej spoločnosti? 9/2010 Z.z. o sťažnostiach a č. 85/1990 Zb. o petičnom práve Spôsob vybavovanie sťažností je upravený zákonom č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Keďže podávanie sťažností je pomerne často využívané, je potrebné tento zákon a hlavne spôsoby riešenia sťažností dôkladne poznať. Odkladanie vybavovania sťažností alebo ich nedôsledné posúdenie, v drvivej väčšine prípadov znamená nespokojnosť sťažovateľa voliča a ďalšiu sťažnosť, ktorú mnohokrát rieši orgán štátnej správy (prokuratúra, príslušné ministerstvo, ombudsman...) a to predsa nechceme. Dôslednosť sa aj v tejto oblasti vypláca. Sťažnostiam sa budeme venovať v niektorom z ďalších vydaní newslettera a pripravíme aj vzor smernice. Vzhľadom na to, že väčšina činností pri vybavovaní petícií je totožná s vybavovaním sťažností, odporúčam do smernice o vybavovaní sťažností zakomponovať aj vybavovanie petícií, ktoré sú upravené zákonom č. 85/1990 Zb. o petičnom práve. Určite je potrebné definovanie tejto formy podnetov, tiež postupov pri ich prijímaní, prideľovaní a vybavovaní. 16

17 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti Zamestnanec úradu, ktorý upozorní hlavného kontrolóra na závažnú protispoločenskú činnosť (poškodenie finančných záujmov EÚ, machinácie pri verejnom obstarávaní, zneužitie právomoci verejného činiteľa, marenie úlohy verejným činiteľom, korupcia, správny delikt kde možno uložiť pokutu vyššiu ako eur) môže požiadať o ochranu prokurátora alebo iný orgán verejnej moci, ktorý ju postúpi prokurátorovi. Že sa oznamovateľovi bezodkladne poskytuje ochrana prokurátor oznámi oznamovateľovi, zamestnávateľovi a Úradu pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej aj Úrad). Priznanie statusu chráneného oznamovateľa má zamedziť postihu tohto zamestnanca, a zároveň motivovať ostatných zamestnancov k oznamovaniu skutočností o protispoločenskej činnosti, keďže ide o podania vo verejnom záujme. Je však potrebné si uvedomiť, že nie každé oznámenie bude automaticky znamenať, že prokurátor alebo správny orgán poskytne ochranu oznamovateľovi. Ak chce oznamovateľ ostať v anonymite, vyžiada si od prokurátora alebo správneho orgánu potvrdenie o tom, že urobil kvalifikované oznámenie. Chránený oznamovateľ má právo na to, aby akýkoľvek zásah zo strany orgánu verejnej moci ako jeho zamestnávateľa do jeho práv a povinností zamestnanca vykonaný bez jeho súhlasu, podliehal predchádzajúcemu schváleniu Úradom a môže požiadať Úrad do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o pracovnoprávnom úkone, o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu. Úrad bezodkladne pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu ak zamestnávateľ v primeranej lehote určenej Úradom nepreukáže, že pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením o protispoločenskej činnosti. Pozastavenie trvá najviac 30 dní. Lehota sa predlžuje doručením návrhu súdu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zákon priznáva ochranu aj blízkej osobe oznamovateľa, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi ako oznamovateľ, alebo k zamestnávateľovi, ktorý je závislou osobou vo vzťahu k zamestnávateľovi oznamovateľa alebo k zamestnávateľovi, ktorý je založený alebo zriadený zamestnávateľom oznamovateľa. Obec, ktorá zamestnáva najmenej 5 zamestnancov má povinnosť vytvoriť systém preverovania oznámení a vydať vnútorný predpis, v ktorom určí podrobnosti o podávaní oznámení, preverovaní oznámení, oprávneniach zodpovednej osoby a ďalšie činnosti určené zákonom. Obec plní vyššie uvedené úlohy aj vo vzťahu k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktoré sú v jej zriaďovateľskej pôsobnosti, ak táto právnická osoba zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Zodpovednou osobou, ktorá plní povinnosti dané zákonom je v obci hlavný kontrolór. Problematike protispoločenskej činnosti sa budeme dôkladne venovať v ďalšom čísle newslettera, kde Vám prinesieme aj vzor interného aktu, ktorý obce musia prijať. 17

18 Ak oznamovateľ urobil kvalifikované oznámenie, môže mu Úrad na základe jeho žiadosti poskytnúť nenárokovateľnú odmenu až do výšky 50-násobku minimálnej mzdy? Žiadosť o poskytnutie odmeny môže podať oznamovateľ Úradu do šiestich mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o podaní žaloby, schválení dohody o uznaní viny a prijatí trestu, schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia príslušného správneho orgánu? Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Prvé pokusy panovníkov ako ochrániť tých, ktorí mu oznámia okrádanie sa datujú do stredoveku a napr. panovník Henrich VIII chránil od roku 1540 informátorov, ktorí mu oznamovali neoprávnené zásahy do súdnych konaní tento zákon platí v Írsku dodnes? 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní Zákon o verejnom obstarávaní sa ako osobitný predpis vzťahuje na zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov. Zákon definuje niekoľko princípov, v zmysle ktorých sa má verejné obstarávanie vykonávať a obec ako verejný obstarávateľ tieto princípy musí dodržiavať. Obecné zastupiteľstvo si prostredníctvom zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce môže vyhradiť, že na vyhlásenie verejného obstarávania (nad zastupiteľstvom určený limit) je potrebný súhlas obecného zastupiteľstva, avšak obecné zastupiteľstvo tak musí daný súhlas prejaviť skôr, teda pred začatím procesu verejného obstarávania, kedy by malo prejaviť vôľu so základnými parametrami budúcej zmluvy (predmet zmluvy a výška sumy). V procese už prebiehajúceho verejného obstarávania je neprípustné riešiť, či zmluva bude alebo naopak nebude pred jej podpísaním schválená obecným zastupiteľstvom. Pri vyhlásení verejného obstarávania musí byť zrejmý zámer a vôľa zo strany obce postupovať na základe výsledku verejného obstarávania tak, že bude uzatvorená zmluva s úspešným uchádzačom. Vyhlásenie verejného obstarávania je potrebné overiť základnou finančnou kontrolou, a ak nie je v súlade s 6 ods. 4 zákona o FKaA, nemožno v ňom pokračovať. 18

19 Nástrojom na plnenie princípu transparentnosti je povinnosť zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania s dôrazom na preskúmateľnosť rozhodnutí prijatých vo všetkých fázach verejného obstarávania, bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie? Obec má povinnosť evidovať kompletnú dokumentáciu a uchovať ju 10 rokov? Rovnopis zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy je obec povinná uchovávať počas celej doby jej trvania? Podstatnou náležitosťou na preskúmanie procesu verejného obstarávania sú aj cenové ponuky uchádzačov? Pre obec, ako verejného obstarávateľa po úspešnom výberovom procese verejného obstarávania vyplýva povinnosť uzatvoriť zmluvu s úspešným uchádzačom? T.j. nie je správna prax, že si zastupiteľstvo vyhradí právo schvaľovať výsledky verejného obstarávania. Zákon o verejnom obstarávaní upravuje uloženie pokuty obci vo výške 5% zmluvnej ceny, ak sa obec vyhla povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu? Obec nemusí postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní pri zákazke ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok? Obec však musí po skončení kalendárneho štvrťroka uverejniť v profile verejného obstarávateľa súhrnnú správu o zmluvách, ktorých je zmluvná cena vyššia ako a ktoré sa podľa 1 ods. 2 až 14 nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní. Pre činnosti spojené s hospodárením v lesoch, ktoré vyplývajú zo zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje (služby v ťažobnej alebo pestovateľskej činnosti). Z elektronického trhoviska je vylúčené verejné obstarávanie stavebných prác aj služieb tzv. intelektuálneho plnenia? Zákon o verejnom obstarávaní umožňuje v 1 zaujímavé výnimky vo verejnom obstarávaní? Napr. pre sociálne podniky pri podlimitných a zákazkách s nízkou hodnotou? 138/1991 Zb. o majetku obcí Predaj obecného majetku má štandardne a primárne prebiehať transparentne, na základe vyhlásenej súťaže a za primeranú cenu, za ktorú sa považuje najmenej trhová hodnota majetku podľa osobitného predpisu. Pri splnení zákonom stanovených podmienok však nie je vylúčené ani využitie tzv. prípadu hodného osobitného zreteľa a aj priameho predaja. Zámer predaja majetku musí obec zverejniť na úradnej tabuli, na internetovej stránke obce (ak ju má zriadenú) a v regionálnej tlači. 19

20 Ako prípady hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované najmä prípady, kedy by bolo neprimerane tvrdé postupovať podľa 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku obcí, napríklad zo sociálnych alebo verejnoprospešných dôvodov? Obec môže vo všeobecne záväznom nariadení určiť, ktoré typy prípadov bude považovať za hodné osobitného zreteľa? Skutočnosť, že prevod vlastníctva majetku obce sa realizoval podľa 9a ods. 8 zákona o majetku obcí, je potrebné uviesť v uznesení obecného zastupiteľstva? č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci. Obec musí dodržať najmä pri predaji majetku aj osobitné predpisy v oblasti štátnej pomoci v zmysle zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci. Obec môže napríklad predať majetok aj za nižšiu ako trhovú cenu, ale len v súlade s predpismi o štátnej pomoci, pričom na tento zákon samosprávy často zabúdajú. 315/2016 Z. z. registri partnerov verejného sektora Zároveň medzi zákony, na ktoré sa na úrovni obcí zabúda patrí aj zákon č. 315/2016 Z. z. registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Veľmi zjednodušene povedané, je potrebné pamätať na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy môže byť nadobúdateľom majetku obce alebo zmluvnou stranou v zmluve s obcou podľa tohto zákona len vtedy, ak je zapísaná v registri partnerov verejného sektora. Zároveň ale platí, že partnerom verejného sektora nie je ten, komu majú byť jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky neprevyšujúce sumu eur alebo v úhrne neprevyšujúce sumu eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie alebo kto má jednorazovo nadobudnúť majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých všeobecná hodnota úhrnne neprevyšuje sumu eur. Poskytovanie dotácie na mzdy a prevádzku škôl a školských zariadení (t.j. finančné prostriedky z rozpočtu obce) je nutné posúdiť v nadväznosti na povinnosti príjemcu dotácie vyplývajúce zo zákona č. 315/2016 Z. z. registri partnerov verejného sektora? Príjemcovi, ktorý má právnu formu neziskového sektora, vzniká povinnosť registrácie do registra partnerov verejného sektora pri poskytnutí finančných prostriedkov presahujúcich výšku ? Príjemcovi, ktorý má inú právnu formu ako nezisková organizácia povinnosť registrácie do registra partnerov verejného sektora vzniká ak mu majú byť jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky prevyšujúce sumu eur alebo v úhrne prevyšujúce sumu eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie? Podľa 6 ods. 12 písm. b) zákona č. o štátnej správe v školstve obec vypláca dotáciu na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi súkromnej základnej školy, a teda nie priamo súkromnej základnej škole? 20

21 Kontrola dodržiavania normotvorby obce všeobecne záväzných nariadení, uznesení a interných predpisov Súčasťou práce hlavného kontrolóra je v zmysle 18d zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení aj kontrola aktuálnosti vlastných právnych predpisov obce. Hlavný kontrolór by mal sledovať, či zmena resp. novelizácia zákonov alebo ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov nemá vplyv na to, že všeobecne záväzné nariadenie obce sa stanú neaktuálnymi, nadbytočnými a niekedy aj odporujúcimi zákonom a iným právnym predpisom. V prípade takéhoto zistenia má dať podnet príslušným orgánom obce na zmenu právnej úpravy vlastnej normy obce. Dôležitou povinnosťou obce je dodržiavanie zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Obec ako povinná osoba má v zmysle 2 ods. 1 povinnosť sprístupňovať všetky informácie, ktoré má k dispozícií. Obec sprístupňuje informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám sa v súčasnej dobe veľmi využíva, občas dokonca zneužíva. Toto právo nie je absolútne. Obec nie je povinná vyhľadávať zložitým spôsobom informácie zo stoviek spisov a zhromažďovať ich do predpísaných tabuliek, ktoré žiadateľ žiada vyplniť? Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo 190/2008 hovorí: Podľa obsahu slova je informáciou správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania. Informáciou je aj štatistické spracovanie údajov.... Zo znenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám však nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj poskytovanie obsahu spisov, prípadne, že informáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Rovnako z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú.... Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zákonu č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám sa plánujeme v budúcnosti venovať v samostatnom čísle newslettera. 21

22 Obec je povinná žiadateľovi podľa Zákona o slobode informácií sprístupniť informáciu o cenových ponukách uchádzačov vrátane víťaza verejného obstarávania, a to napr. scanom zaslanej cenovej ponuky? Ustanovenia o obchodnom tajomstve ale týmto nie sú dotknuté. Obec má povinnosť poskytnúť informácie o cenových ponukách uchádzačov verejného obstarávania až po vyhodnotení cenových ponúk a uzavretí zmluvy, nakoľko iný postup by ohrozil proces verejného obstarávania? Ak je predmetom žiadosti sprístupnenie informácií, ktoré už boli zverejnené, obec nemusí túto informáciu žiadateľovi poskytnúť ale má možnosť žiadateľovi v zmysle 7 Zákona o slobode informácií oznámiť údaje umožňujúce vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie? Ak by žiadateľ požadovať sprístupniť takú informáciu, na ktorú sa vzťahujú obmedzenia prístupu k informáciám v zmysle 8-11 Zákona o slobode informácií (napr. obchodné tajomstvo), tak obec tieto informácie nesprístupní? O tejto skutočnosti vydá rozhodnutie. Poskytnutie súhrnných informácií o odmenách vyplatených zamestnancom obce, bez priradenia jednotlivých súm ku konkrétnym osobám a bez uvedenia ďalších údajov, na základe ktorých by bola fyzická osoba identifikovateľná alebo nezameniteľná s inou osobou, nie je žiadnym spôsobom narušená ochrana osobných údajov zamestnancov obce? 2.5. Kontrolná činnosť a jej pravidlá Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v 18e dáva obci možnosť uznesením schváliť podrobnosti o pravidlách kontrolnej činnosti. Zákon priamo neupravuje konkrétne pravidlá kontrolnej činnosti, ale odkazuje na primerané použitie základných pravidiel kontrolnej činnosti, ktoré sú ustanovené v zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite. V prípade ak sa obec rozhodne schváliť pravidlá kontrolnej činnosti, tie by mali byť samostatne upravené pre hlavného kontrolóra obce a samostatne pre výkon vnútornej kontroly obce a jeho úradu. Dôležitou súčasťou Pravidiel kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra je určenie toho, čo môže byť podnetom na kontrolu. Ten môže vyplynúť nielen z uznesenia obecného zastupiteľstva, ale aj z požiadaviek štátnych orgánov, zo sťažností a petícií, z vlastného podnetu povinnej osoby alebo z poznatkov hlavného kontrolóra. Obec by sa mala v Pravidlách vysporiadať aj s otázkou úhrady nákladov, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s výkonom kontroly (znalecký posudok, odmena prizvanej osobe, cestovné). Dôležitým ustanovením je aj to, že povinná osoba znáša náklady ktoré jej vzniknú v súvislosti s kontrolou. 22

23 Pravidlá kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra obsahujú hlavne: určenie rozsahu kontrolných činností v zmysle platných zákonov oprávnenia a povinnosti oprávnenej osoby oprávnenia a povinnosti povinnej osoby vysporiadanie sa s predpojatosťou povinnosti pri príprave a priebehu kontroly dokumentácia z vykonaných kontrol Kontrolnú činnosť môžeme rozdeliť do troch krokov: a) príprava kontroly je dôležité určiť zameranie kontroly a jej cieľ. Časový plán začatia kontroly je daný plánom kontrolnej činnosti, kde je potrebné pri schvaľovaní určiť aj začiatok výkonu kontroly. Príprava kontrolóra na samotný výkon kontroly spočíva v naštudovaní všetkých relevantných záväzných právnych predpisov a ďalších dokumentov týkajúcich sa predmetu kontroly. Dôležité je tiež presne pochopiť predmet kontroly z pohľadu požiadavky poslancov, ktorí ho schválili. Hlavný kontrolór sa tak vyhne prípadným nedorozumeniam pri predkladaní výsledkov kontroly zastupiteľstvu. b) vlastná kontrolná činnosť hlavný kontrolór oficiálne oznámi kontrolovanému subjektu výkon kontroly, predmet kontroly, začiatok výkonu kontroly a upozorní na povinnosť súčinnosti kontrolovaného subjektu. Pri samotnom výkone kontroly hlavný kontrolór preskúmava a vyhodnocuje kontrolované doklady s ohľadom na predmet kontroly. Kontrolné zistenia uvedie do správy o vykonanej kontrole. kontrolné zistenie je kladná alebo záporná skutočnosť zistená pri výkone kontroly v kontrolovanom subjekte a uvedená v návrhu správy, čiastočnom návrhu správy alebo v správe z kontroly. c) záver kontroly - v prípade zistených nedostatkov hlavný kontrolór zašle návrh správy na vyjadrenie kontrolovanému subjektu a v prípade opodstatnených námietok, tie zapracuje do konečnej správy o kontrole. V nej uvedie aj odôvodnenie vysporiadania sa s námietkami povinnej osoby. Uvedie termín dokedy má povinná osoba prijať opatrenia na nápravu nedostatkov a odstránení príčin ich vzniku spolu s termínom, kedy mu predloží správu o ich splnení. Je dôvodné vyžadovať aj určenie zamestnancov zodpovedných za nedostatky a vyžadovať uplatnenie opatrení voči nim. Následne vráti vyžiadané podklady (spisy) povinnej osobe/kontrolovanému subjektu. Opakovane upozorňujem, že zamestnanec povinnej osoby môže v zmysle 28 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite dostať poriadkovú pokutu až do výšky 3.000,- eur. A to aj opakovane. Pokutu udeľuje štatutár obce. Dôležité opakované upozornenie na záver: Kontrolný orgán má pri výkone kontroly v zmysle 25 zákona 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite postavenie verejného činiteľa podľa 128 Trestného zákona. 23

24 Vážení čitatelia, po vydaní Newslettera č. 16/2019, v ktorom sme sa venovali zásadám nakladania s finančnými prostriedkami obce nás kontaktovali predstavitelia niekoľkých samospráv s požiadavkou na dovysvetlenie. V Newsletteri č. 16/2019 bolo uvedené, že tieto zásady sú prijímané spravidla vo forme všeobecne záväzných nariadení. Pri koncipovaní newslettera sme prihliadali aj na prax, kedy viaceré mestá a obce zásady prijímajú práve formou VZN. Vynorila sa otázka s tým spojeného rizika prekročenia normotvornej právomoci obcí pri tvorbe VZN bez splnomocnenia v zákone. Podľa nálezu Ústavného súdu SR III. ÚS 100/02, Normotvornú pôsobnosť obce podľa čl. 68 ústavy nemôže obec uplatňovať v neobmedzenej miere na úpravu všetkých spoločenských vzťahov existujúcich v územnom obvode obce. Normotvorná pôsobnosť obce podľa čl. 68 ústavy sa orgánu územnej samosprávy udeľuje len na úpravu vecí územnej samosprávy podľa čl. 65 ods. 1 ústavy, teda vo veciach samosprávneho hospodárenia s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami v spojení s ustanovením 4 ods. 3 a 4 zákona o obecnom zriadení. Do samosprávnej pôsobnosti obce patria všetky spoločenské vzťahy na území obce, ktoré sa týkajú samostatného hospodárenia obce s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami a sú: 1. uvedené v ustanovení 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, 2. zverené obciam osobitnými zákonmi (napr. zákonom o odpadoch),15 3. negatívne vymedzené v 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého čo nie je zákonom na obec prenesené výslovne ako výkon určitých úloh miestnej štátnej správy, patrí do jej samosprávnej pôsobnosti. Z tohto nálezu Ústavného súdu vyplýva, že vo veciach nakladania a hospodárenia s finančnými prostriedkami obec disponuje normotvornou pôsobnosťou podľa čl. 68 ústavy, a teda prijatím VZN, ktorým obec upraví zásady nakladania s finančnými prostriedkami obce, nedôjde podľa nášho názoru k prekročeniu právomoci obce pri vydávaní všeobecne záväzných nariadení. Rôzne výklady na túto tému sú zrejmé aj z odbornej právnickej literatúry: Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce predstavujú z hľadiska svojej podstaty interný správny akt obce, ktorého vydanie je vyhradenou kompetenciou obecného zastupiteľstva obce. Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce odporúčame z dôvodu dominantného vnútroorganizačného charakteru tejto normy prijínať formou jednoduchého uznesenia obce a nie formou VZN. Argumentom je skutočnosť, že zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce nemajú charakter normatívneho právneho aktu neregulujú správanie adresátov verejnej správy, t. j. nestanovujú navonok práva a povinnosti nepodriadeným fyzickým a právnickým osobám, ale len dovnútra konkretizujú zákonný rámec hospodárenia s majetkom... (Tekeli, Hoffman, Zákon o obecnom zriadení, komentár). Analogicky by sa táto úvaha dala použiť aj na Zásady nakladania s finančnými prostriedkami obce. Napriek tomu, na viacerých miestach komentár zároveň uvádza, že zásady hopsodárenia, podobne ako napr. zásady odmeňovania, štatút obce, majú byť schvaľované formou uznesenia, VZN, tak uvádza aj: Zároveň je však potrebné upozorniť, že prípadným prijatím zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce formou VZN obec neprekročí svoje zákonné oprávnenie priznané čl. 68 Ústavy. 24

25 Nakoľko ste sa na nás viacerí obrátili s otázkami, či tieto zásady nemajú byť prijaté len ako interný akt obce/ mesta a nie ako všeobecne záväzné nariadenie, uvádzame, že z dôvodu, aby neboli obce vystavené riziku rôznych právnych názorov sa prikláňame k názoru, aby obce zásady nakladania s finančnými prostriedkami prijímali formou uznesenia zastupiteľstva, nie formou VZN. 25

26 Newsletter je súčasťou projektovej aktivity "Včasná intervencia" v rámci Národného projektu Modernizácia miestnej územnej samosprávy realizovaného Združením miest a obcí Slovenska. Odborný gestor projektu: PhDr. Michal Kaliňák, PhD. Garant projektovej aktivity: JUDr. Katarína Mrázová Expert projektovej aktivity: Ing. Alexander Ernst, PhD. Projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa.