Flora a vegetacia Oravy Zbomfk z 9. zjazdu Siovenskej botanickej spolocnosti pri SAV september 2009 Namestovo - Sianicka Osada, Siovenska bota

Prepis

1 Flora a vegetacia Oravy Zbomfk z 9. zjazdu Siovenskej botanickej spolocnosti pri SAV september 2009 Namestovo - Sianicka Osada, Siovenska botanicka spolocnost' pri SAV Bratislava 2010

2 Bulletin Siovenskej botanickej spolocnosti rocnlk 32, Supplement 2, 2010 Flora a vegetacia Oravy Zbornfk z 9. zjazdu Slovenskej botanickej spolocnosti september 2009, Namestovo-Slanicka Osada pri SAY, Vydala Slovenskii botanickii spolocnost' pri Siovenskej akademii vied, Dubravskii cesta 9, Bratislava 4, Vyslo v okt6bri 2010 Striin 258. Niiklad 200 kusov Tlac Vydavatel'stvo PARTNER - Cizmiirovii, Hriadky 297, Poniky ROlsiruje Slovenskii botanickii spolocnost', Dubravskii cesta 9, Bratislava 4

3 Fytocenologicka charakteristika lesnych spolocenstiev severnej casti Stiavnickych vrchov Phytocoenological characteristics of the forest communilies in the north part of the Stiavnicke vrchymts I Ustav ekot6gie tesa SA V. Snlrova 2, Zvoten. slezak@savzv.sk 'Botanicky ustav SA V. Oubravska cesta Bratislava. katarina.hegedusova@savba.sk Abstract: A syntaxonomical revision of the forest communities in the north pan of the Stiavnicke vrchy Mts. is presellled. New releves from Slovakia have been included. Twelve vegetation types were distinguished on the basis ofzurich-montpellier approach and studied dataset was analysed by using a PC-ORO 4 classificmion algorithm. Detrended correspondence analysis was used to point out the similarities among the different vegetation types. Some aspects of synecology. synmorphology and syndynamics of these plant communities are discussed. Keywords: forest communities. classification, gradient analysis. Stiavnicke vrchy MIs. Uvod Stiavnicke vrchy ako neovulkanicke pohorie situovane V centnilnej casti Siovenska predstavuju vyrazne ohraniceny morfologicky eel ok Siovenskeho stredohoria, nachadzajuci sa v kontaktnej zone karpatskeho obluka a Panonskej panvy. Biogeograficka poloha, povaha abiotickych podmienok a historia vyuzfvania uzemia sa zakonite premietli aj do struktury a diverzily vegetacie. Studovane uzemie vymedzuje na vychode, severe aj zapade hranica CHKO Stiavnicke vrchy. Na juhu tvorf hranicu Ifnia obcf Voznica, Svaty Antol a Babina. Udaje 0 vegetacnych pomeroch Stiavnickych vrchov, ktore tvoria samostatny fytogeograficky podokres (Futak 1984), boli v minulosti publikovane v niekol'kych pracach (Jenfk 1952; Hlavacek 1985; Ruzickova & Halada 2005). Studiu lesnych spolocenstiev uzemia sa venoval Mikyska (1929, 1930, 1933, 1934, 1937, 1939), geobotanicku charakterisliku juzneho predhoria uverejnili euhausl & euhauslova-novotna (1964) a analyzu ekologickeho profilu lesnych fytocenoz Balkovic (200 I) a Ciriakova & Hegediisova- Kucerova (2003). Ciel'om prfspevku je syntaxonomicka revfzia lesnych spolocensliev severnej casti Stiavnickych vrchov. Metodika Na analyzu boli pouzile vlaslne fytocenologicke zapisy, zapisy poskylnule z COF (Hegediisova 2007) a zapisy publikovane v pracach Kontrisova (1980), Ciriakova (1999), Hegediisova-Kucerova (2000), Balkovic (2002), Slezak & Kukla (2009a-d). Subor zahfiia 303 zapisov pochadzajucich zo severnej casti Stiavnickych vrchov. Pouzity fytocenologicky material bol zaznamenany v sulade s metodikou ziirissko-montpellierskej skoly (Braun- Blanquet 1964). Originalne data boli vlozene do databazoveho programu Turboveg (Hennekens & Schaminee 2001) a nasledne exportovane do programu Juice 6.5 (Tichy 2002). Pokryvnost' taxonov bola transformovana do 9-clennej ordinalnej stupnice (van den Maarel 1979).Numericka klasifikacia sa robila v programe PC-ORO 4 (McCune & Mefford 1999). Pauzita bola Wardova metoda zhlukovania, euklidovska vzdialenost' ako koeficient padobnosti a logaritmicka transformacia dat [p = log (Xi,j + 0,5)]. Optimalny pocet zhlukov 001 zisteny metodou Crispness (program Juice). Oiagnosticke druhy boli stanovene na zaklade fidelity a stalosti jednotlivych druhov s pouzitfm phi koeficient Fisherovho testu v programovom prostredf Juice. Na analyzu variability lesnej vegetacie bola pouzita nepriama gradientova analyza (OCA) v programe Canoco for Windows 4.5 (ter Braak & Smilauer

4 2002). Y sknitenej synoptickej tabul'ke (tab. I) je pri kazdom tax one uvedena hodnota frekvencie (%) v konkn~lnej asoci:icii a fidelita vyjadrena formou horneho indexu. Niektore uzsie vymedzene a determinacne problematicke taxony boji zlucene do vyssfch alebo sirsie chapanych taxonomickych skupfn: Achillea millefolium agg. (A. collina, A. mille(olium, A. setacea), Campanula rolllndifolia agg. (c. moravica, C. rolundifolia), Dianlhus carlhusianorum (D. carlhusianorum, D. carlhusianorum subsp. carlhusianorum), Galium mol/ugo agg. (G. a/bum, G. mol/ugo, G. pycnolrichum), Pu/monaria officinalis agg. (P. obscura, P. officinalis), Pyrus communis agg. (P. communis, P. pyrasler), Quercus pelraea agg. (Q. da/echampii, Q. pelraea, Q. po/ycarpa), Senecio nemorensis agg. (S. gennanicus, S. ova/us). Nomenklatura taxonov je uvedena podl'a prace Marhold et al. (1998) a synlaxonov podl'a prehl'adu vegetacnych jednotiek Siovenska (Jarolfmek et al. 2008). Poddruhy (bez uvedenia druhoveho mena) su v tabul'ke oznacene hviezdickou (*). Pouzite skratky: agg. - agregat, cf. Vysledkya diskusia Syntaxonomicke zatriedenie lesnych spolocenstiev: Quercelea robori-pelraeae Br.-BI. et R. Tx. ex Oberd Quercetalia roboris R. Tx GenisLO germanicae-quercion Neuhausl et Neuhauslova-Novotna 1967 Lumlo albidae-quercelum pelraeae Hilitzer 1932 spo!ocenstvo Vaccinium vilis-idaea-quercus pelraea agg. Querco-Fagelea Br.-BI. et Ylieger in Ylieger 1937 Fagelalia Pawlowski in Pawlowski et al Alnion incanae Pawlowski in Pawlowski et al Slel/ario-AlneHol1 glulinosae Lohmeyer 1957 Carpinion beluli Issler 1931 Carici pi/osae-carpinelum Neuhausl el Neuhauslova-Novotna 1964 variant typicky variant s Poa nemoralis variant s Rubus hirliis agg. Melico uniflorae-quercelull1 pelraeae Gergely 1962 Tilio-Acerion Klika 1955 Aceri-Carpinelum K1ika 1941 Fagion sy/vmicae Luquet 1926 Carici pi/osae-fagelum Oberd Dell/ario bu/biferae-fagelull1 Zlatnfk 1938 LUlu/o-Fagion Lohmeyer et R. Tx. in R. Tx LUlulo nemorosae-fagehlm Meusel 1937 Quercelalia pubescen/i-pelraeae Klika 1933 Quercion confertae-cerris Horvat 1954 Poo nemoralis-quercelum dalechampii Somsak et Haberova 1979 Na zaklade numerickej klasifikacie fytocenologickeho materialu sa vyrazne vyclenilo 12 dobre diagnosticky diferencovanych spolocensliev palriacich do 2 tried (lab. I). Florislicke zlozenie lesnej vegetacie sa poslupne menf od nilrofilnych spolocensliev s Alnus glutinosa (prfpolocne jelsiny zvacsa v podobe Ifniovych porastov a uzkych pasov stromoradia pozdiz tokov), mezotrofnych dubrav s pravidelnym zastupenfm mezofilnych a ciastocne aj subxerofilnych druhov, cez karpatske dubohrabiny s menej narocnymi leplomilnymi druhmi az po submontanne buciny. Na kyslych a mineralne chudobnych horninach, v zavislosli od stanovistnych podmienok, najma hibky podneho profilu, nachadzaju svoje optimum spolocenstva acidofilnych dubrav a bucfn. Specificke sa javia porasty s prevahou kyslomilnych druhov AveneLlaflexuosa, Genisla pilosa a vyskytom Vaccinium vilis-idaea 214

5 zakalia Hlinika nad Hronom (inverzne lokality viazane na severne svahy), ktore maju najbligie k asociacii Vaccinio Vilis-ideae-QlIercelllm Oberd Osobitne postavenie maju ellaficky,lopograficky a mezoklimaticky podmienene heminitrofilne sutinove spolocenstva s Carpinus bewllis, reprezentujuce prechodne fytocen6zy medzi zvazmi Carp inion beluli a Tilio-Acerion. Tento gradient ako aj vzajomne vzt'ahy medzi zaznamenanymi spolacenstvami su dobre viditel'ne z priestoroveho usporiadania fytocenologickych zapisov vardinacnom priestore (obr. I). Porasty asociacie SleLLario-ALnelum glutinosae maju ekologicke optimum v kolfnnom stupni, kde sa viazu na sirsie udolne nivy autocht6nnych tokov (napr. Tepla, Yyhniansky powk). Napriek vyraznej plosnej redukcii a fragmentacii v dosledku antropickej cinnosti patriak ekologicky a floristicky najlepsie diferencovanym spolocenstvam skumaneho uzemia. Chorologicke udaje z oslalnych sopecnych regi6nov Slovenska, vzt'ahujuce sa na prfpotocne jelsiny,su vsak pomerne zriedkave (Karpati et al. 1963; Frano et al. 1971). Podhorske bukove lesy, syntaxonomicky patriace ku kvetnatym bucinam podzvazu Eu- Fagenion, sa v podmienkach Stiavnickych vrchov vyskytuju najcaslejsie na andezitovych vulkanoklastikach. Reprezentuje ich asociacia Carici pi/osae-fagelllm, ktora osfdl'uje mierne sklonenesvahy, ich bazy, prfpadne pioche partie hrebenov a asociacia Dentario bulbiferae- Fagetum vyznacujuca sa kvalitatfvne chudobnym bylinnym poschodfm s napadnym jarnym aspektom (Dentaria bulb!fera). Analogicke spolocenstva s jednoduchou vertikalnou slrukturou a t'aziskom rozsfrenia na hlbokych podach podsvahovych deluvif s dobrou vododrznost'ou predstavuju oblig<itne prvky lesnej vegetacie zapadokarpatskych neovulkanitov (cf. Mikyska 1939; Kukla et al. 1998; Ujhazy et al. 2004). Dolne casti svahovehoprofilu, uzke doliny a uzl'abiny so zvysenou podnou vlhkost'ou, na kamenitych az strkovitych sutinach s roznym stupnom spevnenia, osfdlili hrabiny s vyraznym podielom nitrofilnych drevfn, ku ktorym prislupuje Fagus sylvalica, lokalne Abies alba. yzajomne rozdiely v ich pokryvnosti vsak nepodmienuju vyraznejsie zmeny v druhovom zlozenf fytocen6z. Pocetne zastupenie heminitrofytov (A/liaria petio/ala, Circaea Lutetiana, Geranium roberlianum, Mercllrialis perennis, Urtica dioica a i.) a lesnych mezofytov radu FageraLia indikuje zaradenie skumanych porastov do zvazu Tilio-Acerion, pricom syntaxonomicky maju najblizsie k azonalnym spolocenstvam asociacie Aceri-Calpinewm (cf. Jurko& Kontris 1982; Fajmonova 1993). Z acidofilnych spolocenstiev su najviac rozsfrene chlpai'love dubravy asociacie LuzuLo albidae-quercetum pelraeae. Tieto su stanovistne viazane na juzne orientovane hrebenove partie,skalne terasy a konvexne casti mikroreliefu s teplou a suchsou mikroklfmou. Porasty asociacieluzulo nemorosae-fagetum, tvoriace maloplosne enklavy v submontannom stupni, prevazujuna mineralne chudobnych horninach severne orientovanych svahov. Relatfvne dobre zapojene mezofilne dubohrabiny asociacie Carici pi/osae-carpinelum patria v Stiavnickych vrchoch k fyziognomicky jasne ohranicenym fytocen6zam sdominantnym postavenfm druhu Carpinus belu/us v Slromovom a druhu Carex pi/osa vbylinnom poschodf (cf. euhaus1 & Neuhauslova- ovotna 1964). a zaklade zhlukovej analyzysa vyclenili tri varianty: typicky, variant s Poa nemoralis a variant s Rubus hirtus agg. F10risticke zlozenie typickeho variantu, odzrkadl'ujuce ekologicke podmienky stanovist'a,tvorf mozaika tienomilnych tax6nov - Ajuga replans, Carex digilala, Dryopleris jilix-mas, CaLium odoralum, Lalhyrus vemus, MeLica nutans, PuLmonaria oificinalis agg. a Viola reichenbachiana. Na suchsfch stanovistiach prechadza do variantu s Poa nemoralis, ktory je pozitfvne diferencovany vyssou stalost'ou druhov Campanu/a persicifolia, C. rapunculoides, Hieracium murorum, MyceLis muralis, Veronica chamaedrys a spoludominanciou druhu Poa nemoralis. Porasty variantu s Rubus hirtus agg. su prevazne antropicky ovplyvnene, na co nepriamo poukazuje aj konstantny vyskyt Abies alba. Charakterislicka je uniformnost' pokryvnosti slromoveho poschodia (60-70 %) a vyrazny slupeiipresvetlenia.

6 Tab. I. Skratena synopticka tabul'ka lesnych spolocenstiev severnej Casti Stiavnickych vrchov Tab. 1. Shorted synoptic table of the forest communities in the north part of the Stiavnicke vrchy Mts. (Stipec/Column I - Carici pilosae- Fagetum, 2 - Dentario bulbijerae-fagetum, 3 - Aceri-Carpinetum, 4 ~ Carici pilosae-carpinetum variant s/with Rubus hirtus agg., 5 - Carici pilosae-carpinetum variant s/with?oa nemoralis, 6 - Carici pilosae-carpinetum variant typickj/typicum, 7 - Stellario-Alnetum glutinosae, 8 -?oo nemoralis-quercetum dalechampii, 9 - MeUm uniflorae-quercetum petraeae, 10 - Lunt/o albidae-quercetum petraeae, II - spa!. Vaccinium vitis-idaea-quercus petraea agg., 12 - Luzulo nemorosae-fagetum). Cislo s t1pca a Pocet zapisqv a 15 Dentario bulbi ferae - Fagetum Zlatnik 1938 QF Actaea spicaca 5 41 H.O 18 ' Aceri -Carpinettun Klika 1941 ' QF Fraxinus excelsior (E1) ta Acer pseudoplacanus (E1) 12 " " ta Galeobdolon luteum U Carici pi losae- Carpine tum Neuhausl et Neuhauslova-Novotna variant s Rubus hirtus agg. Quercus robut (Ell 35 H variant s Poa nemoralis Melittis melissophyllum H.O qc Lathyrus niger Ligustrum vulgare (E2 ) 2 24 U.O ,4 7 variant typicky Maianthemum bifolium 10 '" '" Stellario-Alnetum glutinosae Lohmeyer 1957 AG Alnus glutinosa (E1) ai Aegopodium podagraria ,4 94 a2.3 Festuca gigantea 10 12,. " 82 H.5 Stellaria nemorum Lamium maculatum AG Carex remota 53 6'.1 ai Rubus caesius Paa trivialis Equisetum arvense 47 6'.0 Cirsium oleraceum Euonymus europaeus (E2) 47 6LO AG Caltha palustris 47 n.o Lysimachia nummularia Geranium phaeum 35 5'.' Salix fragilis (El) 3S 5'.' 12,. 13 "

7 AG Lysimachia vulgaris Humulus lupulus Galeopsis speciosa AG Lycopus europaeus AG Filipendula ulmaria Scirpus sylvaticus Chrysospl eni urn al terni fol i Poo nemoralis-quercetum dalechampii ~omsak et Haberova 1979 qc Astragalus glycyphyllos 7 2 Securigera varia 2.. Pyrethrum corymbosum aq Carex muricata agg. 2 Luzulo albidae-quercetum petraeae Hilitzer 1932 Steris viscaria Galium glaucum Linaria geniscifolia Lembotropis nigricans Silene nutans Allium *montanum Acetosella vulgaris Silene vulgaris spolocenstvq Vaccinium vitis-idaea-quercus petraea agg. Vaccinium myrcillus Sorbus aucuparia (El) aq Cruciata laevipes Campanula rotundifolia agg.. Vaccinium vicis-idaea Melampyrum nemorosum Solidago virga urea Waldsceinia *ceppneri QR Betula pendula (E1) 35 ~ ~? ' ' ' ' 24 U., ) n " 35 n.' H "., ' Ct.' ) ISO 30 H.' " 7 " ,0 24 H.l 88 U.O 50 H ) '.' 25 H.l 25 )) H.'

8 Asociacia Melico uniflorae-quercetwn petraeae, stojaca na rozhranf medzi mezofilnymi hrabovymi a subxerofilnymi dubovymi fytocenozami (cf. Somsak & Haberova 1979), reprezentuje floristicky stredne bohate spolocenstvo s kvalitatfvne pestrym bylinnym podrastom. Na jeho zlozenf sa podiel'aju s vyssou frekvenciou druhy zvazu Carpinion bell/iia radu Fagetalia, dokumentujuce prfslusnost' asociacie k tymto syntaxonom (cf. Slezak & Kukla 2009d). Jarny aspekt charakterizuje prftomnost' druhov?rimu/a veris, Viola odorata a efemeroidnych druhov Corydalis pumila a C. solida (Balkovic 2002). Dubohrabiny s lipnicou hajnou, patriace do asociacie?oo nemoralis-quercetum dalechampii, sa vyznacuju vysokou ekologickou stabilitou. Optimalny vyvoj maju na exponovanych svahoch s plytkymi, stredne az silne skeletnatymi p6dami s nizsou maximalnou vodnou kapacitou. Okrem dominantneho druhu?oa nemoralis su v bylinnom poschodf hojne prftomne druhy Astraga/us glycyphyllos, Digitalis grandiflora, GaliUln schu/tesii, Geni.Ha tincloria, Luzula luzu/oides a Mycelis mura/is. Pod'akovanie Za cenne pripomienky k rukopisu d'akujeme J. Klimentovi (Blatnica) am. Valachovicovi (Bratislava). Prfspevok vznikol s podporou grantov APVV-OI02-06 a VEGA C. 2/0034/10. Literatura Balkovic, J. 200 I. Chosen ecological analyses of forest communities in Stiavnicke vrchy Mts. Ekologia. 20/4: Balkovic, J Forest vegetation in the north-western part of the Stiavnicke vrchy Mountains. Phytopedon. I: Braun-Blanquet, J Pflanzensoziologie. GrundzUge der Vegetationskunde. Ed. 3. Springer-Verlag, Wi en-new York. 865 p. Ciriakova, A Fytocenologicka mapa realnej lesnej vegetacie katastra obce Bzenica (severozapadna cast' Stiavnickych vrchov). Dizertacna praca, msc., depon. in PrfF UK, Bratislava. Ciriakova, A. & HegedUsova-Kucerova, K Forest communities of northwest part of Stiavnicke vrchy Mts and their ecological characteristics. Ekologia. 22/1: Fajmonova, E Vyskyt zriedkavych spolocenstiev sutinovych lesov v Strazovskych vrchoch. Biologia (Bratislava). 48/1: Frano, A., Jurko, A. & Somsak, L Boden und Walder der Zemplfner HUgel (Slowakei). Acta Fac. Rerum Nal. Univ. Comen., Bot. 17: Futak, J Fytogeograficke clenenie Siovenska. In Bertova, L. (ed.). Flora Slovenska lvii. Veda, Bratislava. p HegedUsova, K Centralna databaza fytocenologickych zapisov (CDF) na Slovensku (stav kjanuaru 2007). Bull. Siov. Bot. Spolocn. 29: HegedUsova-Kucerova. K Fytocenologicka mapa realnej lesnej vegetacie vybraneho katastralneho uzemia obcf Repiste, Hlinik nad Hronom a Sklene Teplice (severozapadne vybezky Stiavnickych vrchov). Dizertacna praca, msc., depon. in PrfF UK, Bratislava. Hennekens, S. M. & Schaminee, J. H. J Turboveg, acomprehensive data base management system for vegetation data. J. Veg. Sci. 12: Hlavacek, A Flora CHKO Stiavnicke vrchy. Ustredie stlilnej ochrany prfrody Liptovsky Mikulas, Bratislava. 775 p. Jarolfmek, I., Sibik, J., HegedUsova, K., Janisova, M., Kliment, J., Kucera, P., Majekova, 1., Michalkova, D., Sadlonova, J., Sibfkov<i, I., Skodova, I., Uhlffova, J., Ujh<izy, K., Ujh<izyova. M., Valachovic, M. & Zaliberova, M A list of vegetation units of Slovakia. [n Jarolfmek, I. & Sibik, J. (eds.). Diagnostic, constant and dominant species of the higher vegetation units of Slovakia. Veda, Bratislava. p

9 Jenik, J Sut'ovy les na Sitne. Krasa naseho domova. 42: urko, A. & Kontris, J Submontanne sutinove lesy v Malych Karpatoch. Biol6gia (Bratislava).37/5: I. Karpati,Y., Karpati, 1. & Jurko, A Bachbegleitende Erlenauen im eukarpatischen und pannonischenmittelgebirge. Biol6gia (Bratislava). 18/2: Kontrisova,O Lucne spolocenstva v oblasti p6sobenia imisif flu6roveho typu (Ziarska kotlina).bioi. Prace. 26/2: Kukla, J., Kontris, J., Kontrisova, 0., Gregor, J. & Mihalik, A Causes of fjoristical differentiation of Dentario bulbiferae-fagetum (Zlatnfk 1935) Hartmann 1953 and Cariei pilosae-fagetwn Oberd associations. Ekol6gia. 17/2: Marhold,K. (ed.) et al Paprad'orasty a semenne rastliny. In Marhold, K. & Hindak, F. (eds.).zoznam nizsfch a vyssfch rastlfn Siovenska. Veda, Bratislava. p McCune,B. & Mefford, M. J PC-ORO, Multivariete analysis of ecological data, version 4.0.MjM Software Design, Oregon. 237 p. Mikyska,R Skalka v horach Stiavnickych (Studie geobotanicka). Vestn. Kral. Ceske Spolecn.Nauk. If. II, 1928: Mikyska, R Lesnf typy pfirozenych porostu ve Stiavnickem stfedohoff. Sborn. Ceskoslov.Akad. Zemed. 5: Mikyska,R Vegetationsanalyse nebst einigen okologischen Beobachtungen auf dem BergeHolik im Stiavnicke stfedohoff (Schemnitzer Mittelgebirge). Beih. Bot. Cbl. 5 I: Mikyska,R Jedliny ve Stiavnickem stfedohoff (Studie 0 degradaci lesa). Vestn. Kral. CeskeSpolecn. Nauk. Tf. II, 1934: Mikyska,R Pfehled pfirozenych lesnfch spolocenstev ve Slovenskem stfedohoff. Lesn. Prace.16: Mikyska,R Studie libel' die nattirlichen Waldbestande im Slowakischen Mittelgebirge (Slovenskestredohorie). Ein Beitrag zur Soziologie del' Karpatenwalder. Beih. Bot. Cbl. 59: Neuhausl,R. & Neuhauslova-Novotna, Z Vegetationsverhaltnisse am Slidrand des SchemnitzerGebirges. BioI. Prace. 1014: Ruiickova, H. & Halada, C Orchard meadows of Banska Stiavnica town (central Slovakia).Polish Bot. Stud. 19: Slezak,M. & Kukla, J. 2009a. Asociacia Luzulo albidae-quereetum petraeae v severnej casti Stiavnickych vrchov. Zbornfk Mladf vedci FPV UKF, Nitra. p Slezak,M. & Kukla, J. 2009b. Vyskyt niektorych zriedkavejsfch cievnatych rastlfn v severnej castistiavnickych vrchov. Bull. Siov. Bot. Spolocn. 31/2: Slezak,M. & Kukla, J. 2009c. Forest vegetation of the northern part of the Stiavnicke vrchy Mts.Folia Oecol. 36/1: Slezak,M. & Kukla, J. 2009d. Asociacia MeUco uniflorae-quereetum petraeae v severnej casti Stiavnickychvrchov. Naturae Tutela. 13/1: Somsak,L. & Haberova, r Die Waldgesellschaften des Silica-Plateaus. BioI. Prace. 25/2: tel'braak, C. 1. F. & Smilauer, P CANOCO reference manual und CanoDraw for Windows user's guide. Software for Canonical Community Ordination (version 4.5). Microcomputer Power, Ithaca-New York. 500 p. Tichy,L JUICE, software for vegetation classification. J. Veg. Sci. 13: Ujhazy,K., Hrivnak, R., Belanova, E. & Bencat'ova, B The beech forest vegetation of the Cerovavrchovina Mts. (Southern Slovakia). Hacquetia. 3/1: vanden Maarel, E Transformation of cover-abundance values in phytosociology and its effecton community similarity. Vegetatio. 39:

10 X Canci piiosae Fagewm <J Dentano bulbiferae-fagetum. Canci pllosae-carpinetum vanam s Poa nemora/is 0 Aceri-Carpinetum l' Carici pilosae-carpinetum vanant s Rubus hlrtus agg.. Poo nemoralis-qu6rcetum da/echampli o <} Stellario-Alnetum glutinosae + Luzufo albidae-quercetum petraeae Obr. I. Ordinacny graf nepriamej gradientovej analyzy (DCA) 303 zapisov lesnej vegetacie severnej casti Stiavnickych vrchov. Eigenvalues: 1. os 0,577; 2. os 0,309; Oizka gradientu: 1. os 6,009; 2. os 3,448. Fig. I. Oetrended correspondence analysis (DCA) ordination diagram of 303 phytosociological releves in the north part of the Stiavnicke vrchy Mts. Eigenvalues: I. axis 0.577; 2. axis 0.309; Length of gradient: I. axis 6.009; 2. axis