Microsoft Word - ROD Teoreticky podklad operacionalizacia a metodika .doc

Prepis

1 Úvodná správa k výskumu Programový dokument: Priorita: Opatrenie: Aktivita: 1 Rodové analýzy Obdobie: August 2005 Konečný prijímateľ: SSPRVR Názov projektu: Kód projektu ITMS: Programový dokument Iniciatívy spoločenstva EQUAL 4. Znižovanie rozdielov medzi pohlaviami a podporovanie pracovnej segregácie 4.1 Rodový výskum, rodový audit a rodová senzibilizácia ako prostriedok dosiahnutia rodovej rovnosti žien a mužov na trhu práce Gender mainstreaming na pracoviskách reprodukčného zdravia Rod, intímne občianstvo a gender mainstreaming: teoretické východiská a výskumné otázky 1 Správa vychádza z štyroch základných teoretických východísk: (1) problematiky rodu a rodovosti (2) rodovosti ako rozmeru občianstva (3) gender mainstreamingu (4) rodová analýza. Na základe tohto teoretického rámca, ako aj analýzy rôznych výskumov zameraných na postavenie žien a mužov u nás a v iných krajinách Európy a to v minulosti aj súčasnosti (5) Špecifikácia úloh a operacionalizácia pojmov pre empirické aktivity projektu sú navrhnuté výskumné ukazovatele (6) operacionalizácia výskumného zamerania a metodika výskumu. Tie tvoria základ plánovaného výskumu v projekte Gender mainstreraming na pracoviskách reprodukčného zdravia. (1) Problematika rodu a rodovosti 1 Materiál spracovali Gabriel Bianchi, Jarmila Filadelfiová, Ivan Lukšík a Miroslav Popper. 1

2 1.1 Vymedzenie základných pojmov Rod (ako preklad pojmu gender, používaný v anglicky písanej literatúre) znamená sociálny a kultúrny konštrukt, súbor ideí, presvedčení a pod. o tom, ako sa majú správať, prezentovať, aké roly majú mať, akými majú byť muži a ženy. Pojmom sex (v anglicky písanej literatúre), resp. biologické pohlavie (v slovenčine), sa v protiklade s tým označuje biologická podstata žien a mužov (Lukšík, Supeková 2003). Rodovosť je chápaná ako sociálna, kultúrna a psychologická dimenzia mužskosti, ženskosti. Možno ju vymedziť užšie a širšie. Užšie ponímanie mužskosti a ženskosti sa drží rozdelenia podľa tradičných mužských a ženských rolí. Muži sa v tomto tradičnom ponímaní považujú za agresívnych, emočne chladných, nezávislých, dominantných, súťaživých, rozhodných. Starajú sa o zabezpečenie rodiny. Ženy sú na druhej strane pasívne, citové, závislé, submisívne a nerozhodné. Ich hlavná rola je výchova detí a starostlivosť o domácnosť. Toto rozdelenie vychádza z esencialistického prístupu, podľa ktorého sú ženskosť a mužskosť esenciami, biologicky prirodzene danými ženám a mužom a preto samozrejmými. Na druhej strane širšie ponímanie ženskosti a mužskosti je otvorené a nepredpisuje mužom a ženám nejaké podstatné len im vlastné charakteristiky alebo roly. Existujú rôzne druhy ženskosti a mužskosti, ich prechodné formy a snáď i nové rody. V pozadí tohoto ponímania rodovosti sú diskurzívny prístup, feministické prístupy, sociálny konštruktivizmus a ďalšie, podľa ktorých je rodovosť utváraná spoločnosťou, kultúrou a mocenskými vzťahmi. 1.2 Historický pohľad na rodovosť Ženskosť a mužskosť sú sociálnymi a kultúrnymi konštruktmi, ktoré sa v priebehu histórie menili, v rôznych kultúrach nadobúdali rôzne podoby (ako upozornila už M. Meadová). Do začiatku 18. storočia prevládal tzv. one sex model, meradlom človeka bol muž. Neskôr (koncom 19. storočia) sa rozšíril model, podľa ktorého muž a žena sú navzájom sa dopĺňajúce bytosti. Anglosaský model staval na odluke pohlaví (oddelené vzdelávanie chlapcov a dievčat), pričom ideálom bol hypervitálny muž. Medzi súčasnými modelmi nachádzame napr. model prestupovania do druhého pohlavia (pomužštené ženy, poženštení muži), neurčitosť, rozplývavosť a prechodné formy pohlaví, resp. oslobodenie sa od pohlavia (androgýnia), ďalej tiež symbolické anulovanie žien v reklame (žena je redukovaná na svoje telo), alebo model, kde ideál je: žena modelka, muž športovec, hrdina. Rodovosť mužov a žien sa prejavuje v rodových rolách a v rodových stereotypoch. Rodová rola predstavuje také správanie a konanie, ktoré okolie (kultúra) očakáva a vyžaduje, aby ich osoba vykonávala, pretože je muž, žena (gej, lesbička). 2

3 Rodové stereotypy sú ustálené až rigidné a zjednodušené presvedčenia o tom, ako by sa ženy a muži mali primerane správať a normy, podľa ktorých je toto správanie posudzované. Tradičnými ženskými rolami sú starostlivosť o domácnosť a výchova detí a tradičnou mužskou rolou je živiteľ rodiny, hlava rodiny. Obsahom rodových stereotypov a z nich vyplývajúcich noriem v našej kultúre je: žena má byť tolerantná, starostlivá, poddajná, citovo založená, milujúca deti, ochotná pomôcť, súcitná. Muž má byť aktívny až agresívny, neústupný, silný, mužný (Bačová, Mikulášková, 2000). Z tohto rodového stereotypu sa potom odvodzujú rodovo rozdelené spôsoby myslenia, pociťovania a správania a pod. Takto vznikajú mužsko-ženské protiklady ako: racionálnosť emocionálnosť, aktívita pasivita, autonómnosť závislosť, objektívnosť subjektívnosť, kultúra príroda, spravodlivosť starostlivosť, racionalita iracionalita, duch hmota (Maihofer, 1998). Naproti tomu, androgýnia znamená kombináciiu tradičných mužských a ženských charakteristík v správaní a činnosti mužov a žien. Ide teda o prítomnosť mužských a ženských znakov v jednej bytosti. Androgýnia tiež značí diverzitu, plasticitu alebo zmiešavanie ženských a mužských vlastností, správania, vnímania sveta (podľa Lorenzi-Gioldi a Badinterovej in: Kusá, 2002). Androgýnia je psychologickým vyjadrením prekonávania rodových stereotypov. 1.3 Výskumné zistenia v oblasti rodovosti na Slovensku V ostatných rokoch sa na Slovensku vykonali viaceré výskumy týkajúce sa problematiky rodovosti. Hlavné zistenia tu v stručnosti uvádzame. Zároveň pre porovnanie ilustrujeme aj jeden z výskumov uskutočnený v Západnej Európe. Výskumy medzi slovenskými vysokoškolákmi neukázali silnú polarizáciu ženských a mužských znakov, t. j. že by sa ženské znaky prisudzovali výlučne ženám a mužské len mužom. Na druhej strane však výsledky demonštrujú, že to, čo sa považuje za mužské, je rigidnejšie a ťažšie sa mení oproti tomu, čo sa považuje za ženské. Mužnosť a vôľu podstupovať riziko si ženy na mužoch viac cenia, rovnako ako muži viac na ženách oceňujú tradične ženské vlastnosti ako sympatickosť, krehkosť, ženskosť, lojálnosť (Kusá, 2002). Výskum vlastností správnych mužov a žien ukázal, že ženy vo svojich predstavách o správnej žene väčšmi zdôrazňujú jej duchovnú dimenziu: toleranciu, náboženské cítenie, zmysel pre kultúru. Zároveň v porovnaní s mužmi väčšmi vyzdvihujú aj niektoré vlastnosti, 3

4 ktoré sa zvyknú pripisovať mužom a sú pre efektívne fungovanie ženy v rodine nevyhnutné. Medzi ne patria napr.: schopnosť samostatne sa rozhodovať, autoritu doma a v rodine, schopnosť presadiť si svoje. Muži do svojho obrazu ideálnej ženy častejšie vkladajú jej krásu a schopnosť byť príjemnou spoločníčkou. Aj obraz správneho muža vyznieva trochu inak v očiach mužov a inak v očiach žien. Muži si väčšmi zakladajú na svojej schopnosti presadiť si vždy svoje, na svojej podnikavosti, na ambícii vyniknúť v práci a v spoločnosti, na autorite doma v rodine. Ženy zase kladú väčší dôraz na toleranciu muža, na jeho jemnosť a citlivosť k problémom druhých, na jeho prispôsobivosť, na jeho schopnosť byť dobrým spoločníkom. Celkovo teda ženy vo svojich rodových očakávaniach stavali na vlastnostiach potrebných pre vyrovnanejší partnerský vzťah ženy a muža. Naopak, muži dávali väčší dôraz na tradičné rozlíšenie mužov a žien (Bútorová a kol. 1999). V kvalitatívnom výskume stredoškoláčok a stredoškolákov (Bačová, Mikulášková, 2000) sa, napriek ich očakávaniam o rovnocennosti a rovnoprávnosti medzi ženou a mužom v rodine a pod., ukázalo, že správanie žien je problematické, čo ilustruje napríklad nasledujúci citát: Nie je celkom jasné, čo všetko je primerané a vhodné, aby si žena dnes najmä vo vzťahu k svojej role v rodine a k mužovi v rodine dovolila. (Bačová, Mikulášková, 2000, s. 106). Výskumná sonda do problematiky rodovosti na Slovensku (Lukšík a kol., nepubl.; výskum q-metodológiou, stredoškoláci, n=49) ukázala, že medzi mladými ľuďmi existujú nasledovné sociálne konštrukcie rodovosti: 1. Nerovnoprávnosti z minulosti pretrvávajú, treba ich zmeniť. Z minulosti pochádza nerovnoprávnosť medzi mužmi a ženami, v rodinách sa ešte tak vychováva a v školách sa zohľadňuje špecifickosť chlapcov. Nie je však na to dôvod. Nie sú rozdiely v správaní sa, racionalite a citovosti medzi mužmi a ženami, je to dané len spoločenskou deľbou. Pretrvávajúce spoločenské rozdiely by sa mali zmeniť. Mala by byť rovnoprávnosť v domácich prácach a v pracovných príležitostiach. 2. Ženy dosiahli rovnoprávnosť, dávajú však prednosť rodine. Ženy sa už, na rozdiel od minulosti, majú rovnako dobre ako muži: sú slobodné aj v sexualite, nezávislé, argumentačne silné, dokážu si hájiť svoje práva, názory a záujmy, sú rešpektované, majú rovnaké pracovné príležitosti, nemusia byť v područí lepšie zarábajúceho muža a nie sú obmedzené nejakou prirodzenou citovosťou. Zväčša však dávajú prednosť starostlivosti o rodinu. 4

5 3. Muži chcú, aby sa im ženy priblížili. Muži obdivujúci aktívne, otvorené a liberálne (aj v sexe) ženy, ktoré zvládajú svoju kariéru aj rodinu hájace si svoje práva a názory. Muži sa neboja týchto žien. Nemyslia si, že v spoločnosti existujú rodové stereotypy. Títo muži nechcú stratiť kvôli rodičovstvu slobodu, môžu prejavovať city, vyhľadávajú náhodný sex rovnako ako aktívne ženy. 4. Sexuálne, mentálne, rodové rozdiely sú prirodzené. Muž je dobyvateľ, sexuálne aktívnejší, vyhľadáva náhodné styky a je od prírody racionálnejší. Žena je matka, od prírody viac citovo a rodinne založená, obetujúca sa pre muža, ale vyžadujúca pomoc v domácnosti, môže byť aj hlavou rodiny (v domácnosti). V západnej Európe sa objavujú modely nových mužov, ktorí sú napr. nápomocní v domácnosti a pri starostlivosti a deti. Sú tiež jemnejší, trpezlivejší a emotívnejší. Medzi novými ženami sa viac objavujú ženy zamerané na rozvoj svojej kariéry, také, ktoré sa neboja podstupovať riziká, ženy, ktorým ide o vzrušenie, sú hedonisticky zamerané, smerujú k androgýnnemu modelu (Stainton Rogersová, Stainton Rogers, 2001). (2) Rodovosť ako rozmer občianstva 2.1 Občianstvo a rodová rovnosť Pokiaľ sa zaujímame o problematiku rodovej rovnosti, nemôžeme prehliadnuť historický vývoj, v ktorom sa postupne presadzovali ľudské práva. Základné rozmery občianskosti vo všeobecnosti vystihujú tri kategórie práv, ktoré sa v európskom priestore postupne vynárali od 18. storočia (Marshall, 1964): (1) občianske práva (osobná sloboda, sloboda prejavu, myslenia a vierovyznania, zhromažďovacie právo, vlastnícke právo, právo na slobodný pohyb a na spravodlivosť); (2) politické práva (právo ovplyvňovať veci verejné, možnosť voliť a byť volený bez závislosti na majetkovom statuse a bez akejkoľvek diskriminácie); (3) sociálne práva (vzdelanie, sociálne istoty, minimálna mzda, ochrana znevýhodnených, zdravotná starostlivosť). Inými slovami, občanmi sme vtedy, ak štát uznáva naše práva, ak máme právo voliť vo všetkých stupňoch do zastupiteľských orgánov a ak máme právo požívať tie sociálne výhody, ktoré štát poskytuje. V kontexte problematiky rodovosti je však dôležité uvedomiť si, že tento chronologický postup bol vlastne postupom vytvárania mužských práv, keďže z nich boli ženy často vylúčené, resp. im boli priznané neskôr ako mužom (najokatejším príkladom 5

6 je volebné právo, ktoré bolo ženám v niektorých kantónoch Švajčiarska priznané až druhej polovici 20. storočia). Marshallova (Marshall, 1964), ale aj iné tradičné koncepcie občianstva zdôrazňujú hranice spoločností a skupín, byť občanom podľa nich znamená existovať v určitom partikulárnom rámci. Ten, kto nie je občanom sa teda automaticky nachádza mimo tohto rámca. Táto opozícia je jedným z najväčších problémov tradičného chápania občianstva, ktoré typicky implikuje jednotnú skupinu ( my ), ktorá sa definuje vo vzťahu k tým, ktorí sú vylúčení ( oni ). Jednou zo štandardných kritík Marshallovej definície je práve to, že občania vytvárajú exkluzívnu skupinu a byť občanom znamená fungovať v istom hodnotovom rámci, ktorý je typicky rámcom dominantnej skupiny (Plummer, 2003, s. 53). Je zrejmé, že v historickom premietnutí jednou z kľúčových dominantných skupín sú práve muži. Podobne Delanty (2000) kritizuje Marshallovu koncepciu za to, že zdôrazňuje predovšetkým formálne a statické prvky občianstva. Delanty (ibid) uvádza štyri iné komponenty občianstva (práva, povinnosti, participácia a identita), ktoré dáva do súvislosti s jednotlivými politickými ideológiami: liberálna tradícia definuje občianstvo predovšetkým pomocou práv, konzervatívna tradícia zdôrazňuje povinností a zodpovedností, republikáni a komunitariáni chápu občianstvo najmä cez participáciu a napokon identita je centrálnou témou predovšetkým nacionalistických teórií občianstva. Kým občianstvo typicky implikuje status, právne normy a práva a povinnosti, teda predovšetkým právne obsahy; identita sa viaže najmä na spoločenské a kultúrne obsahy. Identita teda síce nemá právny základ, ale môže byť predmetom právnych sporov napr. v prípade identít etnických, jazykových, či sexuálnych menšín (Isin a Wood, 1999). Toto vymedzenie priamo poukazuje na relevanciu skúmania o. i. aj rodových aspekov intímneho občianstva. Koncept občianstva sa totiž stáva oveľa komplikovanejším, keď problematizujeme pojmy hraníc, práv a povinností, záväzkov a identity, a keď o nich naviac uvažujeme v kontexte spoločenských nerovností. Keďže v postmoderne dochádza k zániku veľkých univerzálnych diskurzov a kategórie sú čoraz nejasnejšie ohraničené, samotná myšlienka občianstva otvára problém univerzálií a vylúčenia: ako definovať kto je a kto nie je členom nejakej skupiny, ako vytvoriť štandardy inklúzie? Nejde teda len o samotnú existenciu hraníc (ktoré sú pravdepodobne spoločenskou nevyhnutnosťou), ale o povahu týchto hraníc. Nové diskusie o občianstve sa zaoberajú práve týmto problémom (Plummer, 2003, s ). Domnievame sa, že aj sociálno-psychologicky možno chápať občianstvo ako existenciu v určitom rámci mužskosi resp. ženskosti, v hraniciach rodových in-group ktoré 6

7 majú určité pravidlá, normy hodnoty. V kontexte plurality identít sa potom otvárajú ontologické otázky: Čo to je rodový in-group, čo znamená byť zahrnutý do skupiny? Aké sú hranice rodových in-group, aká je ich povaha? Aká je povaha tolerancie rodovej "inakosti"? Skúmanie normativity v zmysle utvárania rodových noriem je uržite dôležitou výzvou tejto problematiky. Kymlicka (1995) sa v kontexte občianstva zaoberá konkrétne právami menšín. Nezaujímajú ho individuálne práva (na rozdiel od klasickej liberálnej teórie), ale skôr skupinové práva z dôvodu narastajúcich stretov medzi väčšinou a menšinou ohľadom jazykových práv, obsahov vzdelávania, imigračných politík, národných symbolov ako sú verejné sviatky atď. Hoci skúma predovšetkým etnické minority, jeho myšlienky možno extrapolovať aj na iné dimenzie, ako napr. rodovosť. 2.2 Rodovosť v kontexte intímneho občianstva V ostatnom čase sa v kontexte občianstva presadzuje pomerne radikálna predstava tzv. intímneho občianstva. K. Plummer (1995) a ďalší autori uvažujú o explicitnom včlenení rôznych "intímnych" aspektov nášho bytia do politického uvažovania. A rod je jednou z dôležitých dimenzií tohto uvažovania. Plummer presadzuje pojem intímne občianstvo a požaduje, aby sa akceptovalo ako ďalšia, samostatná, štvrtá kategória práv, ktoré charakterizujú občianske usporiadanie spoločnosti. Intímne občianstvo zahŕňa všetky záležitosti spojené s našimi intímnymi túžbami, pôžitkami a spôsobmi bytia na tomto svete. Naša intimita je síce previazaná aj s predchádzajúcimi troma rozmermi občianskosti, ale jej jadro sa týka takých aspektov, ktoré nemožno redukovať iba na občianske, politické alebo sociálne práva. Intímne občianstvo nám má zaručiť, aby sme mohli plnohodnotne realizovať svoje potreby a rozhodnutia týkajúce sa nášho tela, pocitov a vzťahov, aby sme mali zaručený prístup k verejným prostriedkom a aby sme mohli robiť rozhodnutia týkajúce sa našej identity, rodu, erotických pocitov a zážitkov. V súčasnosti nemožno očakávať, že by sa tieto aspekty našej existencie dostatočne naplnili iba prostredníctvom občianskych, politických a sociálnych práv, a preto je nevyhnutné začať o intimite uvažovať v takomto osobitnom občianskom a právnom svetle. Zdá sa, že byť intímnou bytosťou je v súčasnosti omnoho náročnejšie než tomu bolo ešte pred pol storočím. A to napriek tomu, že rastie tolerancia sociálneho prostredia voči rôznym "neobvyklým" spôsobom správania. Spoločenské otváranie problematiky rodovosti vedie k tomu, že rodovosť sa začína premietať aj do politickej problematiky. 7

8 Treba zdôrazniť, že pojem intimity sa zďaleka netýka iba sexuality ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Podľa L. Jamiesonovej (1998) je intimita druhom poznania, lásky a bytia spolu s druhou osobou. Takáto definícia umožňuje zahrnúť aj ďalšie aspekty života človeka napr. vzťah k vlastnému telu, pohlaviu/rodu, zdraviu, mnohé aspekty životného štýlu atď. V konečnom dôsledku je intimita pojem, ktorý má svoje oprávnenie aj v individuálnom (nepárovom) bytí, rovnako ako v bytí spoločenstva. Podľa K. Plummera (2003) definícia intimity umožňuje rešpektovať rozmanitosť možných aspektov intimity, čo ilustruje vo výpočte jednotlivých zón intimity, ktoré u človeka prichádzajú do úvahy: Zóna intimity: "ja sám" vzťahy rod sexualita rodina telo emočný život zmysly identity spiritualita Optimálna náplň intimity: dokázať žiť sám so sebou v pohode, byť sám sebou dobre si vybrať partnera/ku a žiť spolu v harmónii uspokojivý kultúrny a sociálny život ako rodovo zreteľnej bytosti vytvorenie si uspokojivej sexuality, šťastný a zodpovedný život ako sexuálnej bytosti optimálny starostlivosť o deti a starších, zachovávanie uctievaných hodnôt nakladanie s vlastným telom s úctou a zvládanie choroby/nemoci rozpoznávať a efektívne vyjadrovať emócie uplatnenie zmyslov chuť, vôňa, zrak, sluch, dotyky a telové pocity kam sa umiestniť v časových, priestorových a kultúrnych súradniciach integrovať sa s okolím, vesmírom, vyššími mocnosťami, bohom Historický vývin konceptu intimity a v rámci nej rodovosti Všeobecné chápanie toho, čo je intimitou, sa vyvíjalo súbežne s vývinom kutlúrnej paradigmy od tradičnej, cez modernú až po postmodernú. V súvislosti s tým sa, prirodzene, vyvíjala aj predstava toho, čo je mužskosť a ženskosť a akú úlohu má konceptualizácia pohlavia, neskôr rodu, v spoločnosti. Tradičné chápanie intimity je normatívne a týka sa pevne zomknutých komunít, v ktorých ľudia žijú obkolesení svojimi rodinami a susedmi a participujú na rituáloch dvorenia, ktoré sa opierajú o patriarchálne alebo náboženské sociálne poriadky. Pre týchto ľudí je tradícia jadrom ich života. V súlade s tým možno očakávať aj to, že v oblasti rodových rol sú v tradičnom chápaní preferované špecifické roly pre mužov a ženy, ktoré sú v mnohých aspektoch znevýho dňujúce pre ženy. Moderná intimita sa vynárala v priebehu posledných dvesto rokov. Súbežne s ekonomickými a sociálnymi zmenami sa transformovali aj intímne vzťahy, pre ktoré sa stále významnejším stávalo hľadanie autenticity, zmyslu života, slobody. Vo svete, v ktorom 8

9 dominuje možnosť voľby, ľudské vzťahy stále viac podliehali individuácii. Každodenný život sa demokratizoval a stával menej formalizovaným. Moderná epocha prvýkrát systémovo otvára tému rovnoprávnosti žien a mužov. Ruka v ruke s tým však ide aj ďalšie sekundárne diskriminovanie žien, ktorým pribudla pracovná záťaž, avšak kompenzačné mechanizmy (napr. niektoré legislatívne úpavy v prospech žien) ostávajú izolované a fakticky málo efektívne, keďže celkové spoločenské prostredie nemá zvnútornenú problematiku rodovej rovnosti. Nástup systémových kompenzačných mechanizmov sa konal až v nasledujúcej etape. V modernej epoche sú životy ľudí sú "uväzené" vo finančných vzťahoch, zarámcované možnosťami výberu v prostredí masového konzumu a globálnej štruktúry trhu. Intimita a spolu s ňou problematika rodu a rodovej rovnosti sa tak v modernom svete stávajú predmetom protichodných tendencií. Postmoderná intimita nadväzuje na posledné štádiá modernej epochy, ku ktorým formuluje nové možnosti opierajúce sa do veľkej miery o informačné technológie v globalizovanom svete. Postmoderné atribúty intimity a rámci nej rodovosti sú: mediálne sprostredkovanie príbehov rodovej intimity (mediálna atraktívnosť a sprostredkovanosť kľúčových problémov v kontexte rovnosti mužov a žian) digitalizácia intimity aktivizácia rodovej problematiky a advocacy cez informačné technológie. technologizácia intimity z hľadiska rovnosti pohlaví antikoncepcia, asistovaná reprodukcia, atď. globalizácia rodovej intimity problematika rodovosti už nie je lokálnym problémom individuácia rodovej intimity vnímanie problematiky rodovosti už nie je schematické, je predmetom individuálneho usudzovania a rozhodovania. otváranie intimity rodovosť sa stáva predmetom diskurzu v dvojiciach aj v širšej spoločnosti intenzívna snaha o rodovú rovnoprávnosť v intímnych vzťahoch neistota intimity ako všeobecnejší atribút postmodernosti, relativizácia a premenlivosť názorov na rodovú rovnosť (v protiklade k pevnosti tradičných sociálnych štruktúr a vzťahov) "tovarizácia" rodovej intimity bytie mužom a bytie ženou sa stáva predmetom komerčného záujmu ponúk na plnú realizáciu rodovej identity (imidž, design, ale aj psychoterapia) medicinalizácia rodovej intimity hľadanie a ponuka prostriedkov na "vylepšenie" rodovej identity (estetická chirugia, viagra) destabilizácia rodovej intimity dekonštrukcia tradičnej rodiny, alternatívne scenáre rodiny a spolužitia a neznáme riziko týchto transformácií Pojem intímne občianstvo sa môže javiť ako oxymoron, ale na druhej strane tiež naznačuje možné premostenie medzi osobným a politickým, medzi súkromným a verejným priestorom (ibid, s. 15). Sociologické (ale aj sociálno-psychologické) skúmanie intimity môže poukázať na vzťahy medzi intimitou a spoločenskými rozdielmi ako je trieda, etnicita, rod, 9

10 a vek (Plummer, 2003, s. X). Pojem intimita nemá len jeden význam, ale možno sa na ňu pozerať ako na komplexnú sféru tých najsúkromnejších vzťahov k sebe a iným. Telá, pocity, identity, vzťahy, interakcie a dokonca aj komunity sú centrálnymi prvkami v utváraní a realizovaní intimity (Plummer, 2003, s. 13). Uvedené konceptualizácie teda nie sú dôležité len pre partnerov v intímnom vzťahu. Sú výzvou aj vo vzťahoch vo verejnom a pracovnom priestore, rovnako ako vo vzťahoch k deťom a v celej rodine. Ich plné uplatnenie predstavuje demokratizáciu intímnych vzťahov. Spolu s Giddensom môžeme predpokladať, že takáto demokratizácia intímnych vzťahov má nepochybne aj spätný vplyv na kvalitu vzťahov spoločenských a politických na demokratizáciu vzťahov v komunitách a v celej spoločnosti. V priestore medzi na jednej strane ideálom intímneho usporiadania ľudských vzťahov napr. v zmysle aktívneho kreovania partnerského vzťahu, uspokojujúceho oboch partnerov aj celú "rodinu" a konzervatívnymi tradičnými tlakmi na rodovo rozdelené roly, resp. evolučnými determinantami rozdielnych rodových rolí mužov a žien (v mimomanželských vzťahoch, v zodpovednosti za potomstvo) na druhej strane, existuje viacero skeptických hlasov, ktoré spochybňujú perspektívu zmeny v zmysle väčšej rovnosti rodových rolí (Schmitt et al., 2003, Jamieson, 1998). O to väčšou výzvou je venovať sa analyticky tejto problematike v konkrétnom prostredí krajiny s rýchlo sa transformujúcou spoločnosťou. Osobitná aktuálnosť tejto problematiky na Slovensku nie je zdôvodnená iba všeobecnými konštatáciami o problematickosti budovania občianskej spoločnosti, o politizácii takých aktov intimity ako sú sexuálna a rodová identita, o výrazných prejavoch etnickej a národnostnej netolerancie, ale aj špecifickými kvantitatívnymi údajmi a trendmi, na ktoré poukazujú najnovšie výskumy. Je to pretrvávajúci trend poklesu sobášnosti, zvyšovanie priemerného veku pri uzatvorení sobáša, rastúci podiel detí narodených mimo manželstva (v súčasnosti takmer 25% detí), prudký pokles interrupcií (z 9,14 na 1000 obyvateľov v roku 1990 na 3,02 v roku 2003), pokračujúci, aj keď mierny, nárast rozvodovosti a postupné prenikanie subkultúr ľudí inej sexuálnej orientácie do väčšinovej heterosexuálnej spoločnosti. Verejná mienka však vykazuje v mnohých oblastiach výrazne konzervatívne a netolerantné postoje (Bútorová, 2004). V neposlednom rade sú relevantné aktuálne údaje, ktoré svedčia o významne nižšej spokojnosti slovenských občanov s jednotlivými dimenziami života (rodinný život, zdravie, osobná bezpečnosť, príjem, zamestnanie) v porovnaní s priemerom krajín EÚ (Vagač, 2004). Tieto fakty a inkonzistencie v názoroch svedčia o tom, že vývoj názorov prebieha živelným, epizodickým spôsobom a zrejme v ňom majú rozhodujúci vplyv situačné 10

11 vplyvy, ktorých účinok je amplifikovaný absenciou vyargumentovaného, autentického občianskeho diskurzu o. i. aj o problematike rodovosti a rovnosti pohlaví. (3) Gender mainstreaming právne aspekty a stratégie 3.1 Tri prístupy k rodu v politike EÚ: Gender mainstreaming (GM) je jeden z prístupov prekonávania rodových nerovností alebo dosahovania rodovej rovnosti. Predstavuje v poradí tretí prístup k rodu v európskej politike: 1. V 70. rokoch sa preferoval model rovnakého zaobchádzania. Na základe tohto prístupu sa v nasledujúcom období rozvíjala formálna legislatíva - prijalo sa 9 smerníc pre rovnosť pohlaví (za oblasť zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia). 2. V priebehu 80. rokov sa ukázali limity formálnej legislatívy rovnosti zaobchádzania, preto boli zavedené tzv. pozitívne/podporné akcie či opatrenia. Prevládajúci prístup bol taký, že ťažkosti, ktorým ženy čelia na trhu práce v súťaži s mužmi, sa môžu napraviť kombinovaním legislatívy a podporných aktivít zameraných na špecifické potreby žien. 3. Nový GM-prístup presunul pozornosť zo žien "ako skupiny s dodatočnými potrebami" ku komplexnejším vzorom vzťahov medzi pohlaviami. Dá sa vnímať ako stratégia modernizácie rodových vzťahov. Je výsledkom uvedomenia si faktu, že napriek nárastu prítomnosti žien na trhu práce pretrvávajú (dokonca sa niekedy i zhoršujú) nerovnosti medzi ženami a mužmi čo sa týka zamestnaneckých príležitostí, odmeny za prácu, ale aj v iných oblastiach verejného a súkromného života. Prijatie GM znamená, že podpora rovnakých práv pre obidva rody je jasná a zviditeľnená a má byť integrovaná do všetkých politických oblastí na všetkých úrovniach vládnutia (spravovania vecí verejných). Vytvorenie skutočnej rovnosti medzi ženami a mužmi (rovnosti de facto) si vyžaduje intervencie na mnohých frontoch a úrovniach. GM v EÚ a členských štátoch je naďalej podporovaný legislatívou a pozitívnymi akciami v prospech žien (alebo v prospech nedostatočne zastúpeného pohlavia). Európska únia má v súčasnosti vo vzťahu k rodovým nerovnostiam tak definíciu problému, ako aj formalizovaný súbor stratégií. 3.2 História GM v dokumentoch GM sa na pôde ES po prvý raz oficiálne ustanovil v roku 1996 v Komuniké EK pod názvom "Zahrnutie rovnosti príležitostí žien a mužov do všetkých politík a aktivít Spoločenstva". Vyhlásilo princíp GM ako inovatívnu zásadu činnosti pre všetky úrady a 11

12 inštitúcie Európskeho Spoločenstva. Podľa tohto dokumentu ide "nie len o to, umožniť ženám lepší prístup k programom ES, ale tiež a hlavne o to, mobilizovať legislatívnu sústavu, finančné zdroje a analytické a mediačné kapacity ES." Prijatie GM stratégie sa odvíja od Konferencie OSN o ženách v Pekingu a Pekinskej akčnej platformy (1995) a vychádza z predchádzajúcich záväzkov (Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979, v SR platný od roku 1987). Treba tiež spomenúť prínos feministického hnutia, ktoré v prospech GM vytváralo a vytvára tlak na rôznych úrovniach riadenia (najznámejšia je EWL). GM prístup bol v EÚ následne legitimizovaný Amsterdamskou zmluvou (1997), t.j. zmluvou o ustanovení ES. Stal sa tiež centrálnou súčasťou novej Rámcovej stratégie ES o rovnosti príležitostí (prijatá v roku 2000). Stratégia spája špecifické nástroje a politiky určené na dosiahnutie RR a Mg rodových otázok vo všetkých politikách ES. V súlade s integrovaným prístupom umožňuje uplatňovať všetky existujúce nástroje a štruktúry a podporuje rozvoj nových (GM + pozitívne akcie). Po roku bolo prijatých množstvo dokumentov pre jednotlivé sféry či oblasti politiky. Mnohé výbory EP prijali rezolúcie o GM prístupe, v ktorých sa zdôrazňuje a podporuje široký záber Mg-u (ako analytického pojmu i ako záväzného konceptu) pre inštitúcie ES a administratívne orgány členských štátov - či už v otázkach týkajúcich sa náboru pracovníkov a distribúcie fondov, alebo o tom, že príprava všetkých návrhov, plánov a programov v celkovej i sektorovej politike musí zahŕňať oddelenú analýzu dôsledkov plánovaných rozhodnutí pre mužov a ženy predtým, než sa rozhodnutie finalizuje. Viaceré Komisie EK prijali pre svoju oblasť pôsobnosti špeciálne programy podporujúce GM. 3.3 Základná legalizácia rodovej rovnosti Amsterdamská zmluva zaradila rovnosť medzi ženami a mužmi medzi explicitné úlohy EÚ (čl. 2) a zaviazala EÚ podporovať rodovú rovnosť vo všetkých svojich úlohách a aktivitách. Článok 2 tejto zmluvy ustanovil rovnosť žien a mužov ako všeobecný cieľ ES. Vo vzťahu ku GM je najdôležitejší Článok 3 Amsterdamskej zmluvy, ktorý sa zvykne nazývať aj "Mainstreamingový článok". Na jeho základe sa medzi povinnosti EÚ zaradilo odstraňovanie existujúcich nerovností medzi ženami a mužmi a podpora rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach kompetencií EÚ. Článok 13 poskytol ES silu prijímať vhodné opatrenia na potláčanie diskriminácie na základe pohlavia. V súvislosti s GM sa spomína aj Charta základných práv EÚ: Článok 21 zakazuje každú diskrimináciu na základe pohlavia. 12

13 V spomínanom Komuniké EK z roku 1996 sa GM definuje ako "Zahrnutie rovnosti príležitostí žien a mužov do všetkých politík a aktivít Spoločenstva". GM sa popisuje nasledovne: "GM neznamená obmedzovanie úsilia podporovať rovnosť implementáciou špecifických opatrení na pomoc ženám, ale mobilizovanie všetkých všeobecných politík a opatrení zameraných na dosiahnutie rovnosti tým, že sa v etape plánovania aktívne a otvorene zohľadňujú možné dôsledky vo vzťahu k situácii mužov a žien (rodová perspektíva). Znamená to systematicky prehodnocovať opatrenia a politiky a zohľadňovať ich možné dôsledky, keď sa vymedzujú a zavádzajú." Z ostatných vyjadrení obsiahnutých v tomto Komuniké možno ešte uviesť: "Aktivity na podporu rovnosti vyžadujú ambiciózny prístup, ktorý postuluje poznanie mužskej a ženskej identity a ochotu zabezpečiť vyvážené rozdelenie zodpovednosti medzi ženy a mužov." "Podpora rovnosti sa nesmie zamieňať s jednoduchým cieľom vyrovnávania štatistík: je to otázka podpory dlhodobých zmien v rodičovských rolách, vo vnútornom usporiadaní rodiny, v inštitucionálnych postupoch, organizácii práce a času, osobného rozvoja a nezávislosti žien, ale týka sa aj mužov a celej spoločnosti, v ktorej môže podporiť rozvoj a byť príznakom /dôkazom demokracie a pluralizmu." "Systematické venovanie pozornosti rozdielom medzi podmienkami, postavením a potrebami žien a mužov vo všetkých politikách a aktivitách ES: toto je základný rys princípu "Mg-u", ktorý prijala EK. Neznamená to jednoducho sprístupnenie programov a zdrojov ES ženám, ale skôr paralelnú mobilizáciu právnych nástrojov, finančných zdrojov a analytických a organizačných schopností ES zároveň, aby sa vo všetkých oblastiach presadila vôľa budovať vyvážené vzťahy medzi ženami a mužmi. Z tohto hľadiska je nevyhnutné a dôležité oprieť politiku rovnosti medzi ženami a mužmi o spoľahlivé štatistické analýzy situácie žien a mužov v rôznych oblastiach života a zmeny, ktoré v spoločnosti prebiehajú." V stanoviskách Poradného výboru pre rovnosť príležitostí žien a mužov sa GM definuje ako: organizácia /reorganizácia, zlepšenie, rozvoj a hodnotenie politických procesov tak, aby bola perspektíva rodovej rovnosti zahrnutá do všetkých politík, na všetkých úrovniach a vo všetkých etapách všetkými aktérmi, ktorí sú zvyčajne zapojení do rozhodovania." Ak by sme mali zhrnúť z definícií: Princíp GM znamená podporu rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach. Cieľom je vytváranie takej politickej a administratívnej kultúry, kde bude rodová rovnosť zavedená v praxi. Princíp Mg-u zaväzuje ES k tomu, aby zahrnulo cieľ rovnosti do celého spektra svojich aktivít a členské štáty by mali nasledovať tento vysoký štandard pri implementácii stratégie Mg-u 13

14 Súčasťou Mg-ho princípu je, že rodová perspektíva sa musí reflektovať vo všetkých politikách na všetkých úrovniach (lokálnej, regionálnej, národnej, medzinárodnej) 3.4 Stratégia GM GM je typickým príkladom stratégie, ktorá zasahuje mnohé úrovne vládnutia: nie len regionálnu až lokálnu úroveň administratívy a vládnutia, ale aj inštitúcie v jednotlivých oblastiach politiky. V stratégii GM sa uznáva, že rod by mal byť základnou, neodmysliteľnou súčasťou jednotlivých politík. Z "historického" hľadiska (podľa obdobia implementácie rodového prístupu) možno oblasti politiky rozdeliť na tradičné a nové. K tradičným rodovo citlivým politikám, kde sa GM presadzuje bezprostredne po roku 1996, patrí napr.: - zamestnanosť a trh práce, - rozvojová spolupráca, vzdelávanie, výskum a veda, štrukturálne fondy, boj proti násiliu a obchodovaniu či humanitárna pomoc Výbor EP pre ľudské práva koncom 90. rokov vo svojich stanoviskách zdôrazňoval, že skutočný obsah rodovej rovnosti sa nemôže obmedzovať iba na oblasť zamestnanosti a vyžaduje si nové idey a nasmerovanie politických prístupov aj v tých oblastiach, ktoré sa na prvý pohľad zdajú, že nemajú väzbu s otázkami rodovej rovnosti. K novším oblastiam politiky s rodovou perspektívou sa po roku 2000 zaradili: - životné prostredie, svetový obchod a globalizácia, azylová a utečenecká politika - rybárstvo, politika podnikania, vnútorný obchod, regionálny rozvoj či sociálna inklúzia. Princíp GM je prítomný vo všetkých centrálnych programoch štruktúrujúcich budúcu politiku EÚ (Agenda 2000, Rámcový program pre výskum a technológie a pod.). Presadzuje sa aj pri vytváraní ročného rozpočtu EÚ. Rodová perspektíva by sa mala zohľadňovať vo všetkých etapách politického rozhodovania: od plánu po vyhodnotenie. Okrem meritórnej problematiky sa GM presadzuje aj v inštitucionálnej rovine - uplatňovanie rodovej rovnováhy pri zložení rôznych výborov a komisií, expertných skupín a pod. Stratégia GM je teda zameraná na mnohých aktérov, mnohé politické oblasti a úrovne politiky vo všetkých etapách rozhodovania. 3.5 Úloha EÚ v rozvoji GM Od Pekingu (1995) je EÚ medzi hlavnými priekopníkmi v rozvoji GM. Charakterizuje sa tak jednak preto, že odštartovala proces GM v rámci samotnej EK (od roku 1996). Druhým 14

15 dôvodom je fakt, že šírením informácií členským a kandidátskym štátom na mnohých konferenciách a seminároch (Brusel, Bled, Londýn) a reorganizáciou politík EÚ vytvára situáciu, že členské štáty sa iba ťažko môžu vyhnúť záväzku presadzovať GM vo svojej politike (napr. pravidlá pre štrukturálne fondy,...). Aj nadnárodné organizácie, ako Rada Európy, Svetová banka alebo Medzinárodná organizácia práce zahájili iniciatívy v presadzovaní GM v oblastiach svojej príslušnosti. Tiež mnohé národné vlády po Pekinskej konferencii vyhlásili, že príjmu GM ako súčasť svojho nepretržitého úsilia o dosiahnutie rodovej rovnosti "Štábna kultúra" v EÚ vo vzťahu k rodovej rovnosti: Vo všetkých dokumentoch, vyhláseniach rôznych orgánov EÚ a vystúpeniach jej predstaviteľov: - sa podčiarkuje dôležitosť cielených, systematických a koordinovaných aktivít v rámci EÚ zameraných na podporu RR - Zdôrazňujú súlad s Amsterdamskou zmluvou a Chartou základných práv EÚ. - Uznáva sa prijatý záväzok podporovať RR, oceňujú sa ciele ES usilujúce o implementáciu GM - Vyzdvihujú sa oblasti a aktivity na posilnenie a rozširovanie GM stratégie - objavuje sa množstvo prehľadov, ktoré mapujú výsledky uplatňovania GM vo všeobecnosti i za jednotlivé oblasti politiky - v mnohých z nich sa objavujú tiež odporúčania, že pre plnú implementáciu tohto ambiciózneho cieľa stanoveného EK v roku 1996 sa musí rozširovať do ďalších oblastí Základnú ideu už nespochybňuje nikto. Objavujú sa však aj kritické hlasy, napr. že GM sa neaplikuje koherentným a efektívnym spôsobom. Nasledujú spravidla výzvy na posilnenie záväzku podporovať RR na vysokej úrovni a na cielený a systematický prístup ku GM (napr. v stanoviskách Poradného výboru pre RP Ž a M. Súčasná diskusia na pôde EÚ sa nevedie okolo otázky, či GM áno alebo nie, ale diskutuje sa skôr o šírke záberu (v akých oblastiach GM presadzovať). Podľa Susanne Schunter-Kleeman sa v rámci orgánov EÚ vyprofilovali dva základné postoje k rodovej rovnosti: 1. V rozhodovacích orgánoch EK prevažuje trhovo orientované zúžené chápanie rodovej rovnosti. Mocenské centrá EÚ (Rada EÚ, EK, Európsky súdny dvor) sa pridržiavajú chápania rovnosti príležitostí, ktoré je obmedzené v dvoch smeroch. Otázkami rovnosti príležitostí sa zaoberajú: len ak sa týkajú zametnanosti a ak je na trhu zabezpečená slobodná súťaž. 15

16 2. Parlamentná komisia o právach žien presadzuje sofistikovanejšiu ideu o podriadenom postavení žien. Vo svojich stanoviskách zdôrazňuje vzájomný vzťah a prekrývanie mechanizmov verejnej a súkromnej sféry, ktoré vedú k vytváraniu znevýhodnení pre ženy. Preto požadujú rozšírenie agendy (aj legislatívne) tak, aby zahrnula aj domácu sféru (rodinné záležitosti, domáce násilie a podobne). (4) Rodová analýza implikácie pre plánovanú realizáciu výskumu 4.1 Vymedzenie rodovej analýzy: Rodová analýza diagnostikuje rozdiely medzi ženami a mužmi v podmienkach, potrebách, úrovni participácie, v prístupe k zdrojom, personálnemu a kariérnemu rastu, kontrole, rozhodovacím právomociam. Základnou úlohou rodovej analýzy je komplexné posúdenie rodových pomerov pomocou špecifických postupov a metód. Rodová analýza poukazuje nielen na silné stránky organizácie (podniku, inštitúcie...), ale zároveň sa snaží odhaliť prípadné poruchy, resp. slabé stránky. Zdrojom informácií pre realizáciu rodovej analýzy sú rodové štatistiky (rodovo členené ukazovatele a indikátory), ktoré sú základom pre tzv. pomerové rodové ukazovatele, ako napr. Gender GAP rodový rozdiel medzi ženami a mužmi v prístupe k zdrojom a benefitom v zamestnaní, Gender Empowerment Measurement (GEM) ako miera nerovnosti v ekonomickej participácii rodov, rodová kontrola (Gender Proofing), hodnotenie vplyvu rodu (Gender Impact Assessment), Index rodového rozvoja, miera dopadu emancipačného procesu (Emancipation Effect Reporting), atď. Dôsledná analýza rodových pomerov na pracovisku /škole je nástrojom diagnostikujúcim rozdiely medzi ženami a mužmi, poukazuje na nerovnosti, pýta sa prečo existujú a navrhuje ako má byť nerovnosť vyrovnaná. Rodová analýza pomáha identifikovať pomery, ktoré je potrebné zmeniť. Analýza rodových pomerov v organizácii by mala byť významným prínosom pri vypracovaní špecifických rozvojových (a investičných) cieľov a súčasťou ich zadefinovania by malo byť aj rodové hľadisko. Rodová analýza zamestnávateľskej organizácie je dobrá pre kvalitnejšie rozhodovanie. Od žien sa očakávajú odlišné pracovné schopnosti ako od mužov. Pritom sa predpokladá, že pripisované schopnosti ženám a mužom v rámci stereotypného vnímania sa navzájom doplňujú. Od mužov sa očakáva, že budú rozhodní a cieľavedomí a od žien, že budú komunikatívne a vnímavé k potrebám ostatných. Zamestnávateľské organizácie by boli oveľa racionálnejšie a flexibilnejšie, keby namiesto stereotypných postojov umožnili Komentár [OP1]: Dopad opatrení na oba rody 16

17 zamestnancom a zamestnankyniam vyjadriť svoje osobné schopnosti bez rodových stereotypov. Rozhodná a rázna žena a komunikatívny a citlivý muž by mali mať rovnaký rešpekt a priestor. Rodová analýza prispieva k implementácii rodovej rovnosti vtedy, ak je jej súčasťou: analýza silných a slabých stránok súčasnej situácie, príležitostí a ohrození z hľadiska rodu; popis oblastí činnosti a funkčných procesov so zameraním na úlohu rodu; popis strategických cieľov a úloh na ich dosiahnutie, vrátane premietnutia cieľov cez prizmu potrieb žien a mužov a to smerom dovnútra organizácie ako aj navonokk prostredie, resp. zákazníci; riziká zotrvania pri súčasnom stave a ohrozenia v prípade, že sa nebude rešpektovať rodová rovnosť ako základný princíp EÚ; návrh činnosti organizácie (schéma organizačnej štruktúry) a mainstreamovanie rodových záležitostí (deklarovaná zodpovednosť vedenia za presadzovanie rodovej rovnosti a odstraňovanie existujúcich rodových nerovností); návrh vzorovej pracovnej náplne pre manažérov (vrátane manažéra ľudských zdrojov) so zameraním aj na presadzovanie rodovej rovnosti atď. 4.2 Rámec pre rodovú analýzu Rodovú rovnosť pomáhajú dosahovať špecifické analytické nástroje, ktoré sa súhrnne označujú ako RRA (rámec pre rodovú rovnosť) Z literatúry sú známe viaceré takéto rámce, ktoré sa odlišujú svojím zameraním: Harvardský analytický rámec DPU rámce (Development Planning Unit of London University - Carolyn Moser trojrolový rámec, Caren Levy web rámec pre inštitucionalizáciu) GAM (Matrica rodovej analýzy) Longweho rámec pre rodovú rovnosť CVA Možnosti a citlivé miesta rámcov POP - Rámec orientovaný na človeka SRF - Rámec orientovaný na sociálne vzťahy Uvedené rámce pre rodovú analýzu pomáhajú analytikom systematicky aplikovať základné teórie rovnosti rodov na makro- a mikro- údaje pre situácie na všetkých úrovniach od rutinných analýz praxe až po hĺbkové sociologické výskumy. 17

18 4.3 Analýza rodových pomerov (postup krok za krokom ) KROK 1: Popis vonkajších vplyvov Popis vonkajších vplyvov na rodovú rovnosť, akceptácia a snaha o legislatívne a inštitucionálne zabezpečenie. V uvedenom kroku je potrebné zobrať do úvahy faktory, ako je všeobecná ekonomická a sociálna klíma, politická vôľa, demografické trendy a všeobecne platné zákony, ktoré môžu ovplyvniť - negatívne alebo pozitívne - to, ako sa v organizácii presadzuje rodová rovnosť. KROK 2: Popis zastúpenia a účasti na rozhodovaní Popis postavenia žien a mužov v danej organizácii a overenie, či je organizácia rodovo citlivá. Uvedený krok zahŕňa kvantitatívne mapovanie toho, koľko žien a mužov pracuje v danej organizácii tak všeobecne, ako i v rámci skupín definovaných vekom, znevýhodneniami, etnickým pôvodom a podobne. Ako sú ženy a muži zastúpené v orgánoch s rozhodovacou právomocou a na akých úrovniach, aké komisie v organizácii pracujú a aké je v nich zastúpenie žien a mužov a podobne. KROK 3: Popis prístupu ku zdrojom Úlohou tohto kroku je overiť, či sú pridelené primerané finančné prostriedky na uplatňovanie rodovo citlivej klímy a či sa výdavky vynakladajú rovnomerne pre mužov aj pre ženy a či je to plánovité. Ako sú rozhodujúce zdroje rozdelené medzi mužov a ženy, či sú nejaké rozdiely a či sú zistené rozdiely výrazné alebo zanedbateľné. Zdroje nie sú len finančné, ale zahŕňajú aj prístup k flexibilným formám organizácie práce a pracovného času, neformálne informačné toky a prístup k strategickým informáciám, prístup ku vzdelávacím a školiacim aktivitám, dostupnosť moderných informačných technológií, prístup (kapacitné obmedzenia) k internetu, prístup k podnikovým sociálnym službám, zabezpečenie mobility (služobný telefón, služobné auto), atď. KROK 4: Popis noriem, predpisov, príkazov a základných dokumentov Cieľom je preveriť dopad organizačných dokumentov (napr. výročná správa), nariadení, predpisov na rodovú rovnosť. Preverenie a kontrola existujúcich nariadení, vyhlášok, prípisov, príkazov a pravidiel (vrátane kolektívneho vyjednávania) z rodového hľadiska. Sú diskriminačné voči ženám alebo mužom, priamo alebo nepriamo? Alebo sú rodovo slepé. 18

19 KROK 5: Popis potrieb, hodnôt Výsledkom by malo byť zostavenie katalógu potrieb a hodnôt. Na základe uvedených 4 krokov sa následne zo získaných údajov vypracúva zostava (katalóg) špecifických potrieb žien a mužov na zabezpečenie rodovej rovnosti na pracovisku a spôsobov, ako sa k nej priblížiť. Súčasťou môžu byť tiež dotazníkové prieskumy cieľovej skupiny. 4.4 Výsledky rodovej analýzy Rodová analýza by mala ukázať, aké existujú interné a/alebo externé aktivity organizácie označované ako špecifické akcie na uplatnenie rodovej rovnosti, či organizácia vôbec pozná koncept rodovej rovnosti, či existuje nejaká forma vzdelávania pre manažment (resp. pre všetkých členov organizácie) o otázkach rodovej rovnosti, prípadne či je takéto vzdelávanie pravidelné a podobne. Ďalej by mala rodová analýza ukázať, či sa v organizácii sledujú základné ukazovatele rodovej rovnosti, ako je napr. zastúpenie žien v manažmente, diverzita pracovných tímov, či sa tieto ukazovatele pravidelne vyhodnocujú, či existuje firemná kultúra priateľská k rodine (work-life balance) a k rodovej rovnosti, zamestnanecké programy priateľské k rodine a rodovej rovnosti, aké je nastavenie pracovnej doby, či je dostatočne flexibilné, či existujú nejaké podnikové služby na zosúladenie rodinného a pracovného života, či existujú mentorovacie programy, ktoré sú založené na medzigeneračnej a pozičnej výmene skúseností, atď. Na základe uvedených krokov môže rodová analýza vyústiť do akčného plánu rodovej rovnosti, v ktorom by mali byť zadefinované špecifické objektívne ciele, ktoré indikujú, čo sa má dosiahnuť a aké sú priority. Plán je jednoznačným dôkazom snahy vedenia vytvoriť a aplikovať postupy pre nediskriminačné prostredie. Východiskovým bodom pre vypracovanie dobrého plánu rodovej rovnosti je realizácia dôkladného prieskumu s cieľom získania informácií za nasledujúce oblasti: Údaje o počte žien a mužov v rôznych profesiách a na rôznych úrovniach organizácie Informácie o fyzickom pracovnom prostredí vhodnom pre ženy a mužov Štatistiky členené podľa pohlavia pre pracovné úrazy, chorobnosť, atď. Popis psycho-sociálneho pracovného prostredia s cieľom objasniť rutinnosť práce, postoje, používanie rodovo citlivého jazyka, obrázkov, ktoré by mohli byť vnímané ako diskriminujúce alebo znižujúce úroveň pracovnej pohody na pracovisku Zistenie možností flexibilných foriem pracovného času Porovnanie počtu dní na rodičovskej dovolenke a OČR podľa pohlavia Porovnanie počtu dní využitých na štúdium, odborné školenie a rozvoj podľa pohlavia 19

20 Odhad potreby nových pracovných síl v priebehu roku v závislosti na odchode do dôchodku, objem práce, atď. Východiskom pre plánovanie majú byť nielen informácie, ale aj analýza týchto informácií. Bez rodovej analýzy nemožno mať istotu, že plánované opatrenia naozaj prispievajú k rodovej rovnosti. Neexistuje recept ako dosiahnuť rodovú rovnosť v organizácii, je dôležitý individuálny prístup a recept ušitý na mieru. Definovanie rodovej rovnosti je od situácie k situácii veľmi odlišné, napr. len pri odpovediach na nasledujúce otázky: Sú kolektívy vyvážené z hľadiska pohlavia Aký je rozdiel v účasti žien a mužov v rozhodovacích procesoch Aké sú dôvody (kultúrne, sociálne, právne), ktoré spôsobujú rozdiely Ako môže vplývať vyššia účasť žien na rozhodovacích aktivitách na efektivitu (či vyššiu produktivitu) činnosti Existujú rodové stereotypy, ktoré rozdielne vplývajú na ženy a mužov Urobili sa opatrenia na odstránenie nerovností v odmeňovaní, v účasti na rozhodovaní Pôsobia opatrenia ako príležitosť odstrániť bariéry rodovej rovnosti alebo tieto bariéry ešte posilňujú, podporuje ženský program ženy alebo ich ešte viac marginalizuje Ak budú mať muži možnosť vstúpiť do riešenia ženských otázok oslabí to hlas žien alebo to podporí potrebný dialóg medzi pohlaviami Rodová analýza sa môže uskutočňovať za rôznym účelom (zvýšiť podiel nedostatočne zastúpeného pohlavia) a na rôznych úrovniach (ľudské zdroje, mzdová politika, nová organizačná štruktúra). Môže byť pružným a nenákladným overením si nejakého postupu alebo nástrojom na úsporu času a zdrojov. Tvorcovia stratégie musia sami zvážiť, akú úroveň analýzy považujú za primeranú a akú zvolia pre danú situáciu. Bude to závisieť od porovnania efektívnosti, či je v danom prípade nutné uskutočniť hĺbkovú analýzu výsledkov alebo stačí vyhodnotenie informačných zdrojov. 4.5 Ako by mala vyzerať rodovo integrovaná organizácia Dôsledná rodová analýza by mala viesť nie len k zlepšeniu kvality pracovného miesta a lepšiemu riešeniu potrieb žien, zlepšeniu prístupu žien na trh práce, ku školeniam, vzdelávaniu a získavaniu špecializácie, zlepšeniu podmienok na pracovisku a prerozdeleniu práce či k podpore účasti žien na rozhodovaní a tvorbe strategických rozhodnutí. Cieľom rodovej analýzy v praxi by malo byť vytvorenie rodovo integrovanej organizácie. Pod takouto 20

21 organizáciou sa myslí taký model kultúry, ktorý je založený na hodnotách, normách a praktikách presadzujúcich princípy rodovej rovnosti do každodenného života organizácie. V takejto organizácii nemôže dochádzať k zvýhodňovaniu či znevýhodňovaniu niekoho len preto, že je žena alebo muž. Príkladom úspešnej rodovej analýzy a uplatnenia jej záverov v praxi by malo byť: viac žien na riadiacich pozíciách zvýšený počet prijímaných žien (v poddimenzovaných odvetviach, odboroch činnosti) zvýšenie počtu žien v rodovo netradičných oblastiach (IT technológie) zlepšenie a rozvoj praktických zručností a zmena vnímania rolí a hodnôt žien a mužov zlepšenie flexibilných foriem organizácie práce a pracovného času kultúrna zmena a zmena pohľadu na rodovú rovnosť zlepšenie imidžu organizácie Metóda 3Z (v zahraničí 3R): Zastúpenie (Reprezentation) Skúma sa kvantitatívne zastúpenie žien a mužov, podiel v riadiacich funkciách, interných komisiách či výboroch, pracovných skupinách, stálych a ad hoc referenčných skupinách, komisiách združení a organizácií, s ktorým sa spolupracuje. Zdroje (Resources) K analyzovaným zdrojom sa radia peniaze, čas, bezpečnosť, priestor a iné položky. Patria sem rodovo špecifické analýzy finančných tokov, pri priestore sa opisuje, akým spôsobom si ženy a muži uplatňujú nárok na priestor a ako ho dostávajú, resp. aká je ekonomika využívania času. Hlavnou ideou je doložiť výsledok štatistikami vzťahujúcimi sa k distribúcii zdrojov, napr. že sa vytvoria "platové stromy, mapy", ktoré ukážu počty žien a mužov podľa ich pozície v platovej škále. Zužitkovanie (Realization) V tomto zmysle ide o sledovanie kvalitatívnych parametrov (príčiny následky). Skúmajú sa príčiny zistených skutočností z oblasti rodového zastúpenia a rozdelenia zdrojov a hľadajú sa možnosti, ako ich zmeniť. 21