Publikácia 13...premeňte sa obnovením mysle... Rok 2012 POSLEDNÉ KÁZNE JEŽIŠA, KRISTA Mikuláš Zavilla 2

Prepis

1 Publikácia 13...premeňte sa obnovením mysle... Rok 2012 POSLEDNÉ KÁZNE JEŽIŠA, KRISTA Mikuláš Zavilla 2

2 Vrhám sa na tvár pred tvojím svätým chrámom a oslavujem... tvoje meno pre tvoje. milosrdenstvo a vernosť, lebo si nadovšetko zvelebil... svoje meno a svoje slovo. Žalm 138:2 Zamyslenie nad staťou evanjelia podľa Maúša od 24.kapitoly...a 1.verša po 26.kapitolu 13.verš, texty Písma svätého......z ekumenického prekladu. 3

3 Záverečné slová Matúšove evanjelium 24.kap. začína slovami: 1 Keď Ježiš vyšiel z chrámu a odchádzal, pristúpili k nemu jeho učeníci... Potom pokračuje: 2 On im však povedal: Vidíte toto všetko? Amen, hovorím vám,že tu neostane kameň na kameni, všetko bude zbúrané. 3 Keď sedel na Olivovom vrchu a boli sami, pristúpili k nemu Jeho učeníci a spýtali sa ho: Povedz nám, kedy sa to stane a čo bude znamením tvojho príchodu a konca sveta. 4 Ježiš im odpovedal: Dajte si pozor, aby vás nikto nezviedol. 5 Lebo mnohí prídu v mojom mene a povedia: Ja som Kristus. A mnohých zvedú. 6 Budete počuť vojnový ryk a chýry o bojoch. Hľaďte, aby ste sa nepreľakli. Lebo to musí byť, ale ešte nie je koniec. 7 Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, miestami budú hladomory a zemetrasenia. 8 Ale to všetko je začiatok útrap. 9 Potom vás vystavia súženiu, budú vás vraždiť a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno. 10 Vtedy sa mnohí pohoršia, budú sa navzájom udávať a nenávidieť. 11 Povstane aj mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. 12 A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska. 13 Kto však vytrvá do konca, bude spasený. 14 A toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec. 15 Keď teda uvidíte stáť na svätom mieste ohavnosť spustošenia, o ktorej bolo povedané ústami proroka Daniela - kto číta, nech pochopí -, 16 vtedy tí, čo budú v Judsku, nech ujdú do hôr. 17 Kto bude na streche, nech nezostupuje vziať si niečo z domu, 18 a kto bude na poli, nech sa nevracia vziať si plášť. 19 V tých dňoch beda ťarchavým a dojčiacim ženám. 20 Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu, 21 lebo vtedy bude veľké súženie, akého nebolo od počiatku sveta až doteraz a ani viac nebude. 22 A keby tie dni neboli skrátené, nikto by sa nezachránil, ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia. 23 Keby vám vtedy niekto povedal: Hľa, tu je Kristus, alebo: Tam je - neverte! 24 Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli - ak je to možné - aj vyvolených. 25 Hľa, vopred vám o tom hovorím. 26 Ak vám teda povedia: Hľa, je na pustatine - nevychádzajte! Hľa, je vnútri domu - neverte! 27 Lebo ako blesk vzplanie na východe a zažiari až po západ, tak to bude s príchodom Syna človeka. 28 Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia supy. 29 Hneď po súžení tých dní slnko sa zatmie a mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. 30 Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka. Všetky kmene zeme budú nariekať a uzrú Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s veľkou mocou a slávou. Reč PJK /Pána Ježiša Krista/ sa zvrtla na Jeho odchod a opätovný návrat. Najprv hovorí o tom čo sa má udiať pred u- končením dejín tohto materiálneho sveta. Je to hrôza a utrpenie. Potom do týchto slov pridáva kratšie pokyny ako sa majú ľudia správať a zachovať. Neskôr prechádza v dlhšie a súvislé rozprávanie /od v. 37/. Ďalej prechádza rozprava do podobenstiev a ukončí tieto slová v 25. kapitole posledným veršom. Tak to máme zaznamenané pisateľom tohto evanjelia. Túto časť môžeme pokladať aj za slová, posledného usmernenia pred odchodom. Nakoniec aj v jednom podobenstve to tak aj sám vyjadruje aj PJK. Slová odchádzajúceho, slová na smr- 4

4 teľnej posteli, sú slová keď človek vie, že odchádza na dlhší čas a na tom koho zanecháva mu obzvlášť veľmi záleží.sú to slová vždy veľmi vážne a majú veľký význam pre budúcnosť. Preto by sme sa mali na tento odsek Písma svätého pozorne sústrediť a zamyslieť sa nad nim tak, aby to prinieslo úžitok do našich životov. Úžitok pre život terajší, ale aj budúci a večný. Žijeme v dobe keď sa nám existencia sveta a život ľudstva dostáva do stavu keď si kladieme otázku čo bude s týmto svetom ďalej? Čo bude o niekoľko dní, mesiacov, či o málo rokov neskôr. Nie je to tak dávno keď sa hovorilo o konci sveta tak to boli iba kresťania. Pričom im to ostatní zazlievali, alebo si poklepkávali po hlavách akoby chceli povedať - ste nenormálni. Dnes je to už všeobecne veľmi aktuálna téma, či na filmovom plátne, v knihách, TV, či v osobných rozhovoroch. Keď sa učeníci na to opýtali PJK, dostali odpoveď: Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec (Mt.24:36). Inými slovami presný dátum nemôže a nesmie vedieť nik. Kto sa uberá týmto smerom skúmania a pátrania, tak je na nesprávnej ceste. Takých však už bolo veľa a narobili tým viac zla a škody ako úžitku. Súčasne však PJK nielen od svojich učeníkov, ale od nás všetkých vyžaduje, aby sme časy pozorovali, aby sme im rozumeli a z toho vyviedli ak praktické dôsledky. Toto vyplýva zo slov PJK na viacerých miestach Písma. Uveďme však aspoň jednu takúto výčitku PJK, ktorá zaznela v tomto význame. Znie tak:»nebo je zachmúrené a červené, dnes bude búrka.«vzhľad oblohy viete posúdiť, a znamenia časov neviete! (Mt16:3). A tiež jedno usmernenie, ktoré znelo takto: Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto (Mt.24:32).. /Figovník = Izrael a jeho obnovenie/. Nie je rozumné tieto slová zanedbať a tváriť sa, že sa nič nedeje, alebo byť vlažným kresťanom. Prípadne sa spoliehať na milosť a povedať si: veď nejako to už len bude. Pretože aj naše spasenie je z milosti, ale skrze vieru. Skrze vieru, ktorá nie je z nás dostali sme ju na základe poznania, počutia a modlitbou, či prosbou. Po spasení sme zatúžili a stalo sa nám skrze vieru a s vierou. PJ K takto jedna koná - ako a čo veríš, nech sa ti tak stane základe tvojej viery. U PJK platí: nech sa ti stane podľa tvojej viery /Mt.8:13; 9:29/. Ak nevieme o vytrhnutí, či náhlej premene, keď tomu neveríme, keď to neočakávame je možné, že nás vytrhnutie minie. A o tom je tá záverečná reč a inštrukcia. Teda čo konkrétne od nás o- čakáva PJK? Postupne prejdime 24. A 25.kapitolu Matúšovho evanjelia. «Nenaletieť, nedať sa zviesť, oklamať» 4 Ježiš im odpovedal: Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. 5 Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť:»ja som Mesiáš.«A mnohých zvedú. V bankovníctve učia tých, ktorí prichádzajú do denného styku s platidlami, a- by predovšetkým si boli istí vtom čo je pravé. Ak my chceme rozoznávať ľudí, ktorí prichádzajú so zvesťou Božieho slova, so zázrakmi a proroctvami tak to musíme skúmať, či je to pravé, či je to v zhode so Slovom Božím. Tých, ktorí prichádzajú s proroctvom o presnom dátume druhého príchodu, alebo vytrhnutia bez okolkov odmietnime - sú falošné. Praví Mesiáš sa nemusí vydávať za pravého, lebo ON Ním je. Nemusí robiť zázraky, aby niekoho ohúril, alebo presvedčoval. On ich robí v tichu a neokázalo. Kto vedie k spáse ľudí cez niekoho iného ako PJK, je falošní a nie je ani sám na správnej ceste. Toto však nie je vždy tak jednoduché možné rozpozná- 5

5 vateľné, lebo na konci časov je dané robiť divy a zázraky aj antikristovi a jeho posluhovačom. Preto to niekedy treba skúmať dlhší čas, dôsledne s modlitbou a porovnávať z Písmom svätým. Zvod sa však bude stupňovať, až to vyústi vo verejné vystúpenie antikrista a falošného proroka. Tento antikrist tiež najmä z počiatku bude pôsobiť veľmi presvedčivo a predkladať pozitívne riešenia v kríze a nedostatku sa zmietajúcom svete. Bude pôsobiť ako záchranca, to je dôležité už teraz vedieť, o tom hovoriť a na to byť aj pripravený. Pretože čas sa blíži....«neupadnúť do zbytočného strachu» Vojny, hladomor, mučenie a zabíjanie pravoverných kresťanov, vzájomná nenávisť, vraždy, závisť, falošní proroci, nenávisť voči Bohu a kresťanom. Aj hlásanie evanjelia PJK pre všetky národy, to sa naplňuje, stupňuje, alebo plní. Vystupňuje sa to tak, že ľudia budú mať obavy a prepadnú strachu. A o toto tu ide neprepadnúť strachu, nebáť sa. Naopak: keď sa to všetko bude diať, vy dvihnite hlavy, radujte sa a tešte sa lebo vaše vykúpenie je blízko. Toto sú slová PJK a sú zdôrazňované viackrát a na rôzných miestach Písma. Vedieť, ak náhle zomriem som v náručí PJK. Umrieť pre vieru v PJK, znamená vojsť do večnej blaženosti k Pánovi. Náš pohľad, naša istota nie je opretá o materiálne hodnoty, ale o večné hodnoty, nám dané a vykúpené drahou krvou PJK... Vrchol utrpenia a trápenia v Písme svätom sú často vyjadrené slovami beda, beda, beda. Vstúp do poslednej a najhroznejšej fázy Božích súdov pre túto zem sa začínajúcou druhou polovicou vlády antikrista v rámci jeho sedemročnej vlády. Ihneď po tom čo verejne vystúpi v treťom Jeruzalemskom chráme. Poruší zmluvu z Izraelom a bude sa vydávať za boha. Bude vyžadovať, aby sa mu ľudia klaňali, podriaďovali a si ho ctili ako boha. Je potrebné sa modliť a prosiť PJK, aby si Cirkev ešte pred týmto obdobím vytrhol a zobral k sebe. Treba sa modliť a Pánovi veriť, že On spravodlivo a najlepšie rozhodne kedy bude ten pravý čas pre náhlu premenu svojej Cirkvi. V tom je sila a vytrvalosť veriacich, to máme tiež zdôraznené v Písme....«Nie materiálne, ale duchovné Božie» aj takto by sa dali zhrnúť posledné krátke napomenutia a výstrahy /od v verš/. Vo verši 28 je pozoruhodná myšlienka: Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia supy. Vzťahuje sa na veriacich a na odpadnutie Cirkvi od viery. Tam kde bude Cirkev odumierať tam bude tlak od zlého najviac sústredený. Zlo cez liberalizmus, e- kuménu, odvrátenie sa od základov /ak chcete od fundamentu/ viery. Potom konštatovaní nasledujú napomenutia dlhšieho rozsahu s podrobnejšími detailmi a zameraniami, ale aj kratšie. Týkajúce sa akoby hlavne Izraela, ale majú aj charakter všeobecný - pre všetkých veriacich. K tým krátkym PJK pridáva aj podrobnejší opis úkazov, ktoré budú sprevádzať Jeho slávny v moci druhý príchod na zem. Ten je sprevádzaný predchádzajúcim náhlym tichým vytrhnutím, alebo premenou veriacich k stretnutiu sa s Ním v oblakoch /vid 1.Te.4:16,17/. Pre koho a prečo sú tieto slová, keď Cirkev vykúpených už tu na zemi nebude! Nuž pre tých, ktorí nie sú pripravení na vytrhnutie, pre tých čo sa im to nevidí - jednoznačne vo vytrhnutie neveria, sú vo svojej viere sú vlažní, liberálni. A koniec koncom toto vytrhnutie neočakávajú s radosťou a v nádeji na náhly stav blahoslavenstva u PJK. A zostanú tu pre dni Božieho súdu, ktoré sú opísané v knihe Zjavenia. Teraz je to tu napísané a ohlasované pravou Cirkvou PJK, aby keď sa to stane, zalomcovalo s tými, ktorí o tom vedeli, ale boli k tomu ľahostajní, alebo vlažní a zostali na zemi. 6

6 ... Vo veršoch je zdôraznené, že ľudia sa nemajú v tých ťažkých časoch, v časoch Božieho súdu, obzerať a starať o materiálne veci, ale vzývať PJK a to ich zachráni pre večnosť /viď Sk.2:21/. Nie záchrana možno drahocenných vecí, ale správna orientácia a obrat k PJK je tou najlepšou alternatívou, ktorú má človek od Boha. Slová sú adresované najmä izraelskému národu, ale majú platnosť a dávajú možnosť pre ich uplatnenie všetkým. Hrozné udalosti, úkazy a katastrofy sú tu, plnia sa a budú sa plniť doslova tým sa potvrdia slová Písma svätého a pomôže to tým, ktorí o tom niečo vedeli a počuli. Preto je povinnosťou spasených veriacich, túto skutočnosť, tieto faktá hlásať ešte teraz pokiaľ je čas milosti. Neinformovaní sa nebude vedieť kam sa má obrátiť. Nesprávne informovaní sa obráti k Márii, Jozefovi, Budhovi, Alahovi, ale to nič nepomôže. Cesta záchrany, spásy, pre večný život je jednoznačná a jedinečná iba cez PJK. To vedel aj lotor na kríži a preto sa v poslednej a zúfalej chvíle na konci svojho bolestného umierania obrátil na PJK. A, dostal prísľub, ktorý mu bol aj splnený... Je to vzácna a drahá milosť, ktorú nám PJK dáva, na ktorú nás pripravuje a do ktorej nás zapája. Možno dnes keď o tom budeme hovoriť, najmä mladým, liberálnym a vlažným kresťanom sa pousmejú, alebo nás vysmejú, ale nedajme sa týmto odradiť. Poznávajme časy, to od nás vyžaduje PJK. Podľa toho sa zorientujme a vedzme, že tu nie je čas na veľké demonštratívne zázraky a prebudenia. Tie môžu byť na niektorých miestach, kde to ešte nebolo, ale hlavne Európa sa chystá na posledné časy. Zázraky a obrátenia môžu byť v malom a tichom okruhu. Tie veľké a ohurujúce svet dnes a v čase, v ktorom žijeme patria teraz tej druhej strane - opozícii PJK. Je čas keď je potrebné, aby sa správne zorientovali veriaci. Nie materiálne zabezpečenie a blahobyt, ale dostatok pre každodenný život. Predovšetkým však správna duchovná orientácia, očakávanie na PJK a hlavne oslava Božia a život večný s P JK, to je to čo sa nám ponúka a dáva nám PJK. Amen. Náhle niekto zmizne... Také niečo čo vyjadruje nadpis, nás napadne pričítaní ďalšej časti evanjelia podľa Matúša z 24.kapit. od 31.verša po koniec. Čítajme: On pošle svojich anjelov s veľkou poľnicou a tí zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja nebies až po druhý. Od figovníka si vezmite poučenie: Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že leto je blízko. Tak aj vy, keď uvidíte toto všetko, vedzte, že je blízko, predo dvermi. Amen, hovorím vám, že sa nepominie toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú. No o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba Otec. Lebo ako bolo za dní Noacha, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Ako totiž v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noach vošiel do korábu, a nič nebadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy dvaja budú na poli: Jeden bude vzatý a druhý ponechaný. Dve ženy budú mlieť na mlyne: Jedna bude vzatá a druhá ponechaná. Text v prvom rade a jasne hovorí o tom, že PJK /Pán Ježiš Kristus/ príde aj druhýkrát na túto zem. Ďalej nám text hovorí ako sa to udeje, čo všetko s tým súvisí. Príchod Spasiteľa na tento svet očakávajú tri hlavné náboženské smery na svete a to: židia, kresťania a moslimovia. Toto jednoducho pokladajú za skutočnosť, bez ktorej stráca ich viera jednu 7

7 z prioritných udalostí pre budúcnosť a večnosť. Nebudeme sa zamýšľať nad tým, čo a ako prijímajú túto skutočnosť iní, ale a- ko ju majú prijať, a ako jej treba porozumieť z pohľadu kresťanskej viery a vierovyznania. Pozrieme sa dôsledne na to čo a ako o tom hovorí sám PJK. Svoju kázeň začína slovami: On pošle svojich anjelov s veľkou poľnicou a tí zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja nebies až po druhý.... Potom tento fakt preruší slovami, ktoré na prvý pohľad nemusia zapadať do hlavnej myšlienky druhého príchodu. Pretože mal by pokračovať, keď On pošle, a- by anjeli zhromaždili na jedno miesto vyvolených - kam On príde, tak sa normálne logicky očakáva, že označí kde to miesto bude. Prípadne, že bude pokračovať, ako to bude, čo si to vyžaduje ap. Nie On tak nepokračuje, On tu vkladá jednu novú myšlienku. Najprv sa pozrieme, či nám 31.verš nehovorí viac. Či obsah týchto slov nemá spojenie s inými výpoveďami Písma svätého. «Pošle anjelov s poľnicou» Tieto slova sa dajú porozumieť aj takto: PJK pošle svojich = vykúpených poslov = anjelov s veľkou = hlasnou, ktorú nemožne nepočuť, ani nevšimnúť. Tí zhromaždia = ten príkaz, ktorí má silu a moc zhromaždiť všetkých povolaných na určené miesto. Tie slová ap. Pavol podáva ďalej takto: Počúvajte, poviem vám tajomstvo: Nie všetci zomrieme, ale všetci budeme premenení, naraz, v tom okamihu, keď sa naposledy ozve poľnica. Keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my budeme premenení (1.Ko.15:51,52). Na inom mieste zase tak: lebo vo chvíli, keď zaznie povel, hlas archanjela a Božia poľnica, sám Pán zostúpi z neba a prví vstanú tí, čo zomreli v Kristovi; potom my, ktorí budeme nažive, spolu s nimi budeme uchvátení v o- blakoch hore v ústrety Pánovi a budeme tak navždy s Pánom (1.Te.4: 16,17). V Izraeli veľmi dobre poznali trúbenie šofarom a jeho význam. Preto sa poslušne tak aj správali ako to im prikazoval hlas trúby. Slová, ktoré nám Pán oznamuje skrze Pavla, nám dávajú viac svetla do toho, čo hovorí PJK. Dokresľujú to čo hovorí Pán a hovoria aj o konkrétnom mieste stretnutia - uchvátení v oblakoch hore v ústrety Pánovi. Teda v prvom rade predtým než PJK zostúpi na zem, dôjde k náhlemu stretnutiu vykúpených v premenených telách s PJK na oblakoch. Túto skutočnosť nám potvrdzujú aj tieto slová: Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕšilo tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie. Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení. Nad tými druhá smrť nemá moci, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov (Zj.20:5,6). Ide o dva kroky pri vzkriesení o vzkriesenie prvé a o druhé. Prvé je spojené aj s náhlou premenou vykúpených PJK zo všetkých kútov sveta. Udalosti na zemi, udalosti v ľudskej spoločnosti, ochabnutie viery a liberalizácia kresťanstva sú hlasnými trúbami, ktoré pravoverní môžu použiť na svedectvo o Bohu, o PJK a o diele spasenia. To trúbenie posledné ako zaznie a komu zaznie vie sám PJK. Z Písma sa dozvedáme, že keď Pán prehovoril k svojim, napr. k Saulovi na ceste do Damasku. Pavel rozumel tejto reči aj odpovedal na ňu. Iný čosi počuli, čosi vnímali ako hrmenie aj sa tak k tomu vyjadrili, že zahrmelo. Takto bolo aj v iných prípadoch a ako to bude, že to povolaní počujú a že vypôsobí Pán v nich silu premeny a vzostupu do oblakoch o tom nebudeme špekulovať, ale to necháme na Pánovi. Pre nás platí, vec je istá, že to iste bude tak, ako nás o tom Pán informuje! 8

8 «Pravdivosť a istota»verše 32 až 36 obsahujú slová uisťujú o pravdivosti celého príbehu o druhom príchode PJK tu na túto zem. Verš 32. Prekvapivo prechádza do /šifrovanej reči/, obraznej reči čo na prvý pohľad každému nemusí dávať jasné pochopenie. Ide o figovník = Izrael, tie slová vlastne poukazujú na obnovu Izraela ako národa a štátu. Čo ešte pred niekoľko desiatkami rokov bolo pre mnohých nemysliteľné, a záhadou. To sa stalo skutočnosťou, a v r.1948 bol obnovený národ a štát po viac ako 2000 rokoch. Tento fakt nie je iba nevídaným Božím zázrakom, ale predovšetkým hlasnou Božou trúbou. Súčasne je to pravda, ktorá poukazuje na to, že Božia reč je istota a pravda. To čo povedal PJK, to sa stalo skutočnosťou. Niet tu čo pochybovať, ale iba rozumne tieto slová prijať. Áno, Pán týmto k nám silne a hlasno hovorí, pripravuje nás na Jeho skutky a zámery. Táto udalosť nám má povedať dve veci: A/. To čo vám hovorím sa tak presne a isto stane, tak ako vznikol štát Izrael. B/. Keď sa toto s Izraelom udeje Môj zjavný príchod a tiché vytrhnutie je veľmi blízko. Ak akceptujeme tieto slová, tak potom slová o bdelosti a radosti spojené s Jeho príchodom by mali našu myseľ a srdcia priam preplniť. Pán vedel, že ľudstvu to nebude stačiť. Preto s argumentáciou o istote a pravde pokračuje ďalej a máme za to, že už veľmi silnými a zrozumiteľnými slovami. Svoju argumentáciu stupňuje. Ide veľmi jasne a konkrétne slová, ide o to, že sa plnia: 1/. proroctvá Staro-zmluvných prorokov /Izaiáš, Jeremiáš, Daniel, Zachariáš a ďalších. Hlavne sa plnia proroctvá Novozmluvné a to najmä z knihy Zjavenia/... 2/. Do kresťanstva vstupuje čo ráz výraznejšie odpadlíctvo, formalizmus, ľahostajnosť, individualizmus, synkretizmus, modloslužba, neláska a mohli by sme pokračovať vo výpočte toho, čo smeruje k odpadlíctvu a k slovám PJK: 7 Či sa Boh nezastane svojich vyvolených, ktorí k nemu volajú dňom i nocou? Či bude meškať s pomocou pre nich? 8 Hovorím vám: Hneď sa ich zastane. Ale či Syn človeka nájde vieru na zemi, keď príde? (Lk.18:7,8) Tie slová by sme mohli rozviesť do konkrétnych životných krokov našej viery, a- le to si dnes dobrý pozorovateľ a verný kresťan môže aj sám vypozorovať, alebo vysledovať z informačných zdrojov, ktorých je nadostač. To všetko sa udeje pokiaľ ľudstvu bude ľudstvom v tele a v krvi. To súčasne znamená, že ľudstvo čaká radikálna zmena, či premena. K tejto zmene sa blížime míľovými krokmi. Ak nestačia slová, treba situáciu nastaviť tak múdro, aby nemúdrych držala v strehu a pozornosti - o tom je tu reč PJK «Presný dátum» nik nevie, ani vedieť nemá - toto je jasný odkaz PJK nám všetkým. Tí, alebo ten čo sa o to pokúšajú, alebo priam to už zistili a zverejňujú sú na nesprávnej - vedľajšej koľaji. Tí, alebo ten je proti rozhodnutiam Stvoriteľa - PJK. To nech si každý uvedomí a jednoznačne odstúpi od takýchto praktík. O tom sú tiež slová PJK v 36.verši. Nič múdrejšie rodičia nevymysleli, iba to odpozorovali zo slov PJK. Napr.: Keď sa rodičia vzdialia od detí a chcú, aby deti sa poslušne správali, aby nevystrájali, tak im jednoducho povedia: Odskočím si a hneď sa vrátim. Tým dosiahli, že deti sú do určitého času v strehu a nič si nedovolia, lebo rodič môže vtrhnúť každú chvíľku. Takto majú žiť aj kresťania, ktorí si nedajú poradiť peknými slovami, tak aspoň nech dbajú na hrozby. «Nedajme sa odviesť od Božích zasľúbení» ani starostlivosťou o naše každodenné živobytie. A už vôbec nie starostlivosťou o blahobyt, ale v pretekaní sa o to čo máme lepšie a krajšie ako náš sused. Už faraón vedel, že Izraelitov tre- 9

9 ba zaťažiť bremenom práce, aby nemysleli na svojho Boha /2.Mj.5:9/. Satan odvádza našu pozornosť rôznym spôsobom a to od samého začiatku od Pána a Jeho zasľúbení. Samozrejmý zvod do hriechu tu je, ale treba byť ostražitý, aj v nevinné vyzerajúcej veci. Vo uvedených veršoch je opis bežného spôsobu života, prípadne hriešneho spôsobu života, ktorý však spôsobí, že iba každý druhý bude vytrhnutý k Pánovi. Opis tejto skutočnosti dokonca vystihuje skutočnosť, že zem je guľatá a v rôznej časti sa život odvíja spôsobom odpovedajúcemu časovému pásmu a s tým spojenou činnosťou. Hrozivá je však skutočnosť, že polovica /50%/ veriacich zostane tu pre čas Božieho hnevu a súdu. «Záver» je opätovná výzva k bedlivosti, je tu dôraz na vážnosť situácie, ktorá nastane. Verš 42. môžeme pokladať za záverečný vyššie rozobranej súvislej myšlienky, ale aj súčasne za úvod pre ďalšiu výzvu a upozornenie. Iste je pre nás lepšie byť v strehu, prijať užšiu a prísnejšiu cestu života s PJK, ako brať slová PJK ľahkovážne a ísť do utrpenia a bolestí. I keď si uvedomujeme, že tu sú podobenstvá, ktoré hovoria o súde pred Kristovou stolicou /2.Ko.5:20/ a nie o súde pred veľkým bielym trónom /Zj. 20:11/. Pred, ktorým padne konečný verdikt pre večnosť. Amen. Odstupňované? Zamýšľali sme sa nad niektorými veršami z 24.kapitoly Matúšovho evanjelia. Časť od 42 verša po koniec však má v sebe akýsi zvýšení tón. Preto si tú časť prečítajme a zamyslíme: 42 Bedlite teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. 43 Uvedomte si predsa, že keby hospodár vedel, o ktorej nočnej stráži príde zlodej, bedlil by a nedovolil by mu vlúpať sa do domu. 44 Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu,o ktorej sa nenazdáte. 45 Kto je teda verný a múdry sluha, ktorého ustanovil pán nad svojím služobníctvom, aby im dával načas pokrm? 46 Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. 47 Amen, hovorím vám: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom. 48 Ale keby si zlý sluha povedal v duchu: Môj pán mešká, 49 a začal by biť svojich spolu sluhov, jesť a piť s opilcami - 50 pán toho sluhu príde v deň, keď to nečaká, a v hodinu, o ktorej sa nenazdá, 51 rozsekne ho vo dvoje a určí mu údel s pokrytcami. Tam bude plač a škrípanie zubami.... Už Starej zmluve Pán ustanovuje strážcov nad svojim ľudom. Im zveril zvláštnu úlohu i ich zodpovednosť je tu presne vymedzená a určená. Isteže, každý si to môže prečítať v Ezechielovi 3. a 18.kapit. Taktiež aj v Novej zmluve máme delenie povinností a zodpovednosti jeden za druhého ako aj za spoločenstvo veriacich. Napríklad v l. do Efezu v 4.kap. sa píše o rôznom poslaní a postavení v spoločenstve veriacich. Vo vyššie uvedených veršoch vyzýva PJK k všeobecnej bdelosti /v.42/. V nasledujúcom verši prechádza akoby na uvedomelú reakciu a pochopenia nielen ohrozenia, ale aj bdelosti a zodpovednosti, ktorú majú najmä tí, ktorí sú na to priam určení. Sú tu špecificky vymenovaní hospodár a sluha, ktorého ustanovil Pán pánov a Kráľ kráľov. Teda slová PJK sa tu skutočne dotýkajú osobitnej skupine s osobitným poslaním. «V službách Božích» Byť v postavení vedúceho v hospodárskom sektore, alebo byť postavení v štátnej službe a starať sa druhých to je aj o zodpovednosti. Samozrejme v rezorte PJK je to predovšetkým spojené s duchovným stavom a bohatstvom, alebo nedostatku. Byť teda v konkrétnej úlohe v duchovnej oblasti, t. zn. mať poverenie od samého PJK. 10

10 Byť istý v poverení to je jedna vec a druhá vec je mať na to vystrojenie. Mať vyzbrojenie = mať určité charakterové a povahové danosti, či mať talent. Tú výstroj však môže dať iba Pán. U niekoho sa to prejaví skôr, u niekoho neskôr, u niekoho aj náhle. Niekedy Pán priamo prehovorí slovom, alebo udalosťou, či videním a pod. Správne je všetko včas a dôsledne konfrontovať s Písmom. Aby nedošlo k omylu, alebo aby sa to čo Pán dáva nebolo nesprávne potláčané a obmedzované. Prípradne nadhodnotené. Zodpovednosť je predovšetkým na každom jednom znovuzrodenom Božom dieťati v tom, ktorom spoločenstve. Písmo k nám veľmi dôrazne a jednoznačne v tomto smere hovorí a to najmä o osobnej zodpovednosti napr. v už spomínanej 18.kapitole v Ezechielovi. Osobná zodpovednosť je vystupňovaná postavením a povolaním, v ktorom sa nachádzame. Možno sme ho my samy dobrovoľné prijali, alebo sme boli do toho inak určení. V každom prípade musíme v našom položení byť bdelí, pozorní a plní lásky k blížnemu. PJK sám prehovára k tým, ktorí sú povolaní do určitej služby. Ich pozornosť, ich porozumenie, v každom čase má byť zameraná aj na druhý príchod PJK a majú v tom to smere zabezpečovať, alebo sami podávať pokrm.... «Videnie a zvod» Nedávno som čítal, že istý človek mal videnie o vytrhnutí. Videl Európu, niektoré štáty, ľudí na ulici, ľudí v práci, ba aj veriacich v zboroch ako reagovali na stav, že z ničoho nič zmizli ich blízki a ľudia z ich okolia. Zaujímavý úkaz. Najviac ma však zaujala situácia v zboroch veriacich, kde ostalo množstvo úprimne veriacich tu na zemi. Pritom niečo povrchne vedeli o vytrhnutí. Teda jednoducho ostali tu preto, že na vytrhnutie neboli pripravení, že o tom viac nevedeli, alebo mali iba okrajové informácie. Takže veľmi rezolútne vyčítali tento ich stav svojim kazateľom a starším - prečo im o tom viac nepovedali. Prečo o tom viac nekázali. Beztak ťažká situácia sa ešte zhoršuje tým, že sa veriaci medzi sebou obviňujú a stupňuje sa nedôvera a samozrejme ochladnú vzťahy a láska. Nakoľko je toto videnie je v zhode Písmom svätým, tak pokladáme za veľmi pravdepodobné, že je to vážné všeobecné napomenutie, hlavne pre tých, ktorí sú málo informovaní o vytrhnutí. Inak sa nad tým môžeme aj my zamyslieť. Horším prípadom je ten, ktorým argumentuje organizácia, ktorá sa za oberá UFOm a existenciou mimozemšťanov. Tí majú údajne zorganizovať a uskutočniť únos ľudí zo zeme. To je veľmi zavadzajúce a má to jeden veľký nedostatok, únos by bol iba z akéhosi obmedzeného územia, alebo kraja. Vytrhnutie je PJK opísané, ako udalosť, ktorá sa u- deje v rámci celého sveta a prejaví sa na každom území a v každej krajine, pretože dnes je vykúpených kresťanov na každom svetadiely. Blahoslavený sluha, je ten čo vie, sám prišiel k poznaniu a to podáva ďalej. Pavel hovorí - tým sa potešujte /viď 1.Te.4:18/. Slovo Božie nás vedie do duchovnej radosti, do pokoja ktorý nemá tento svet. Na druhej strane nás varuje pred nesprávnym a hriešnym konaním a veselým. Je to jasne a zrozumiteľné čo nám tu vo veršoch hovorí PJK. Nezabudnime, že škodlivá a hriešna nielen opitosť opojnými látkami, ale je tu aj opojenie z postavenia, majetku, či iných veci, ktoré sa nám môžu stáť priamo modlami, alebo ópiom. Duchovné hodnoty, vôľu a zámer, ktoré má s nami PJK je ten najlepší, tu niet o čom by sme mali pochybovať. Je však možné, že máme malú vieru, že sme ľahostajný, alebo nesprávne zorientovaní. Preto teba hovoriť aj o odmene. Nielen o odmene ako takej, ale o odmene, ktorá je istejšia, vedie po 11

11 kratšej ceste a je menej bolestná....«tam bude plač a škrípanie zubami» Zvýšený tón, alebo silnejší dôraz, ktorý vyznieva z tejto kázne PJK je v tom, že je tu dôraz na posledné časy, v ktorých máme očakávať Jeho druhý príchod a to v dvoch krokoch. Prvý krok vytrhnutie, alebo náhla premena cirkvi do nebeského tela, či o- blečenia a stretnutie s PJK v oblakoch /viď 1.Ko.15:40 a 1.Te.4:17/. Tým druhým krokom je Jeho zjavný príchod v sláve a moci tak, že Ho uvidí každý /Mk.13:26 a Lk.21:27/. PJK ukončí toto obdobie súdom z Jeho súdnej stolici /2.Ko.5:10/, ktorá určuje odmenu. Bude to hodnotenie pre vstup a postavenie v Jeho Tisíc ročnom kráľovstve. Teda tí, ktorí nebudú vytrhnutí a budú ponechaní tu na zemi, tých očakáva veľké utrpenie a bolesti. Tie sú opísané napr. v Zj.6:od 12.verša takto: Keď otvoril šiestu pečať,videl som, že nastalo veľké zemetrasenie, slnko sčernelo ako srstené vrece a mesiac bol celý ako krv, 13 nebeské hviezdy padali na zem, ako keď figovník zmietaný veľkým vetrom zhadzuje svoje nezrelé zimné plody. 14 Nebo sa stiahlo ako zvitok a všetky vrchy i ostrovy sa pohli zo svojich miest. 15 Králi zeme, veľmoži, vojvodcovia, boháči, mocnári i všetci otroci aj slobodní sa ukryli do jaskýň a medzi bralá vrchov. 16 A volali vrchom a bralám: Padnite na nás a ukryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred hnevom Baránka, 17 lebo nadišiel veľký deň ich hnevu. A kto môže obstáť? Keď poznáme obsah knihy Zjavenia, tak vieme, že i z týchto pozostalých ešte sa niektorí dajú osloviť a zachrániť pre večnosť. Niektorí nie, pretože ich usmrtí, rozsekne a u tých sa doslova a do písmenka naplní to, o čom tu PJK hovorí. Na inom mieste to potvrdzuje slovami, že pôjdu do večného ohňa a večného zatratenia. Tu je však najprv varovanie a výstraha s dôrazom na tých čo majú v terajšom čase určité poslanie. V budúcom, neviditeľnom nebeskom kráľovstve tu na zemi budú mať tiež určité obdarovanie, postavenie a úlohy. To znie ako čosi príťažlivé, ale pozor nesie to so sebou aj svoju zvýšenú zodpovednosť. Deje sa to presne podľa slov PJK, ktoré znejú takto: Ten však, ktorý ju nepoznal a urobil by niečo, čo si zaslúži bitku, bude menej bitý. Od každého, kto mnoho dostal, bude sa mnoho žiadať. Od toho, komu veľa zverili, budú aj viac žiadať (Lk.12:48). Spravodlivosť, pravda, láska a milosť Božia je tu vo všetkom prítomná. To si treba uvedomiť a tak aj k slovám PJK pristupovať. Pretože ak si z nich nezoberieme poučenie. Ak ich neuvedieme do nášho života, tak sú nám iba na trest a prekliatie. Hlavne je to opačné, to je prichystané aj pre nás všetkých. Amen. Nie je súd ako súd V evanjeliu podľa Matúša, v 25.kap. od 1. po 13.verš čítame toto podobenstvo: 1 Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli v ústrety ženíchovi. 2 Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. 3 Pochabé si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. 4 Rozumné si však vzali s lampami v nádobkách aj olej. 5 Keď ženích dlho neprichádzal, na všetky prišli driemoty a zaspali. 6 O polnoci sa rozľahol krik: Hľa, ženích! Vyjdite mu v ústrety! 7 Vtedy sa zobudili všetky panny a pripravovali si lampy. 8 Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! 9 No rozumné odpovedali: Nie! Aby a- zda nebolo málo aj nám, aj vám, choďte radšej k predavačom a kúpte si! 10 No kým išli kupovať olej, pri- 12

12 šiel ženích, a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu; a dvere sa zavreli. 11 Napokon prišli aj ostatné panny a povedali: Pane, pane, otvor nám! 12 On im však odpovedal: Amen, hovorím vám, nepoznám vás. 13 Bedlite teda, lebo neviete dňa ani hodiny! «Podobenstvo» nie je nám od PJK= /Pána Ježiša Krista/ predložené preto, aby zostalo iba pekným, životu nič nehovoriacim rozprávaním, ale preto že sa to raz takto do bodky aj uskutoční. Podobenstvo vyrozprávané po opise udalostí, ktoré patria do posledných dní a časov. V tom leží ťažisko, význam a dôraz týchto tu za sebou nasledujúcich podobenstiev a aj takto zoradených. Teda ich účinnosť a naplnenie leží na konci časov tohto sveta. V nich je detailný opis toho, čo sa udeje v čase druhého príchodu PJK na zem. Slová PJK nie sú nikdy iba pekným rozprávaním, ale majú vzhľadom na život večný rozhodujúci význam, vplyv a usmernenie. Týkajú sa nebeského kráľovstva, ktorého zriaďovateľom a kráľom bude práve On - PJK. Preto je to ON, ktorý určuje pravidlá. Hranice a pravidlá pre vstup do tohto kráľovstva. Nie sú demokratické, ale pravidlá kráľovstva, kde bude teokrácia - absolutistická Božia vláda! Je to aj podobenstvo o tom, ktoré nám hovorí ako to bude pred súdnou stolicou Kristovou /viď 2.Ko.5:10/. «Panny»,alebo nevesty, ako hovoria iné preklady. Ide o Cirkev, ktorá sa zrodila po zoslaní Ducha svätého. Ide o ľudí znovuzrodených, ktorí s istotou viery vedia, že sú spasení a vykúpení PJK. Ide o ľudí, ktorých svojou krvou zapísal do knihy života sám PJK, ale ktorých iba a jedine On môže aj vytrieť z tejto knihy /viď Zj. 3:5/. Nevesta zasľúbená ženíchovi sa teší na jeho príchod a sa pripravuje na spoločný život. Zasľúbila sa - prežila znovuzrodenie a potom sa pripravuje, neodpočíva, nežije si bezstarostne, ale má hlavu a srdce plné príprav a očakáva. Podobne aj Ženích, ktorý šiel a pripravuje večné príbytky /viď Jn.14:2/. Toto oboje je veľmi krásne obdobie, ale aj vyžaduje zodpovedné a láskyplné konanie z obidvoch strán, čo už v dnešnej dobe stratilo na význame a hĺbke konania, vzťahu aj zodpovednosti. Súvisí to z devastujúcim náhľadom na manželstvo a spolunažívanie. Natláča sa nám otázka: Sme jeden každý osobne tou pannou pre PJK? Toto je podstatné, či máme srdcia a myslenie také ako tých päť rozumných? Ak nie, sme ochotný sa zamyslieť takýmto smerom? Cielene na nás osobne. Ak nie, tak potom toto rozprávanie PJK sa stáva pre nás iba príhodou, končiacou kdesi vo hviezdach. «50%» - každý druhý. Pozrime sa o- kolo seba, keď sedíme v kostole, v lavici a uvažujme. Prvý - áno, druhý - nie, a tak pokračujme. Týka sa to nie tých, ktorí sa kresťanmi nazývajú, ale sú znovuzrodení a vykúpení. Osobne sa nám z toho môžu zježiť vlasy na hlave, alebo prechádzať mráz po chrbte! Nie je to vysoké číslo?- 50%! Nepreháňa to PJK? Iste nie. Iná otázka, kto z nás berie slovo Božie doslovne? Veríme, že naša Biblia je slovom Božím, Duchom svätým, ba na niektorých miestach priam Bohom nadiktované Písmo? Ako napríklad: Čo vidíš a počuješ to píš! /Zj.1:1,2/. Toto je hlas PJK, ktorý počul Ján. Ako sa každý deň staráme o telesný pokrm a prijímame ho, tak by sme to mali robiť aj v duchovnej oblasti. Nielen prijať, ale aj stráviť a uviesť to do života. To nie je zákonníckosť. To je samozrejmá láskyplná odpoveď na spasenie, ktoré nám vydobyl PJK. «Lampy» Vonkajší konštrukčne riešený útvar pre určitý cieľ - svietiť, vydávať svetlo. Mesiášsky žid, znalec veci hovorí: Lampy boli rôzne presvietenie 13

13 na cestu, pre osvetlenie miestnosti, majáky pre more ba aj iné. Tie na cestu mali špeciálny tvar, ale vždy boli plné oleja. Kto by vyšiel na cestu a nemal ich úplne plné toho pokladali za nerozumného. K nim však patrili nádoby pre doplňovanie. Tie si ľudia brali sebou a na týchto už nebolo tak zrejmé koľko oleja obsahujú. To bola už osobná záležitosť a rozhodnutie. Preto niektorí, čo vyšli na ulicu robili rovnaký dojem z toho viditeľného hľadiska. Preto na pohľad nebolo možné posúdiť to komu a ako dlho mu svetlo vydrží. Na lámanie chleba prišlo vždy až na ceste a to záviselo od toho čo nebolo na prvý pohľad zreteľne vidieť. Takže židia, ktorým PJK rozprával túto príhodu, jej veľmi dobre porozumeli. Ide o to čo nie je vidieť, ide olej, ktorý aj na iných miestach Písma svätého je synonymom pre duchovné veci - pre stav - naplnený Duchom svätým. «Olej» - Duch svätý. Sväté myslenie a od toho odvodené sväté konanie, posvätený život. Lampa a olej tvoria neodmysliteľný celok, ktorý plní určený zámer. Zladenosť, alebo ak chcete jednota je nevyhnutná, ako pre lampy tak aj pre človeka. Čím je človek plnený, tým sa navonok aj prejaví. To čo navonok prejaví, podľa toho bude posudzovaný /Mk.7: 18-23/. Inými slovami vnútro a vonkajší prejav sú vždy u normálnych v jednote. Máš olej svietiš, nemáš nesvietiš. Reči, že sa niekto inak chová vo vnútri, ako sa navonok prejavuje sú od satana. Od satana je aj pretvárka a hranie na niekoho, čím nie sme. PJK také niečo nepozná, ani uznať nechce. To hovorí aj o rozpoltenej duši, myslení, o polovičatosti a neúprimnosti. Rozpoltená osobnosť nie je od Pána, ale od toho zlého. Toto si treba uvedomiť. Sú vlastnosti, ktoré dosvedčujú pôsobenie Ducha svätého a je to vždy podľa vôle Božej. Je dobre si to u- vedomiť a prestať s takýmito rečami aj pretvárkou. Ap. Jakub vedený Duchom svätým k tomu hovorí: 12 Bratia moji, môže azda figovník rodiť olivy alebo vinič figy? Ani slaný prameň nemôže vydať sladkú vodu. 13 Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým správaním preukáže svoje skutky v múdrej skromnosti. 14 Ak však máte v srdci trpkú závisť a neznášanlivosť, nevychvaľujte sa a neluhajte proti pravde. 15 To nie je múdrosť prichádzajúca zhora, ale prízemná, telesná a diabolská (Jk.3: 12-15). Toto nás vedie aj o krok ďalej: Kde a odkiaľ načerpať ten správny a čistý olej. Odkiaľ nabrať Ducha svätého, odkiaľ čerpať a formovať sväté myslenie, aby naše konanie bolo svetlom. Svetlom tomu to svetu. Svetlom, ktoré vydrží do konca, do vytrhnutia. Zjedením Písma svätého, to je ten správny a biblický výraz preto, aby sme ho čítali. Nie iba denne čítali, ale priam naštudovali. Nad prečítaním premýšľali, ak chcete meditovali a prečítané uviedli do nášho života. Aby nám bolo denným svetlom na našej ceste, aby bolo nádejou, posilou, istotou, radostnou životnou skutočnosťou a náplňou. A je po nudnom kresťanstve, ak pôjdeme takouto cestou. Toto je olejom pre svetlo. Prejsť celým Písmom svätým, mať túžbu a pracovať na tom, aby sme porozumeli každej zo 66 kníh Biblie - toto je ten pravý olej. Nemáte čas na to - planá a falošná výhovorka. Človek má vždy čas na to čo veľmi chce, čo miluje, preto čo mu je životnou prioritou číslo jedna. Sú to ťažké a vysokopostavené požiadavky? Tak poďme k tým jednoduchším a praktickým. Keď sa stretávame ako sa zdravíme? Brešeme na seba, čosi ako čau? Lebo to tak svet robí. Ap. Pavol nikdy nezdravil dobrý deň, ani večer apod. Ale prečítajme si jeho pestrosť pozdravov a ihneď si ich osvojme a u- veďme do praxe. Iný sa budú na to div- 14

14 ne pozerať, tváriť? Požehnajme ich za to, modlime sa za nich. Nech by toto bola bežná prax pri našich stretnutiach aspoň medzi veriacimi, ihneď by bolo viac svetla. To by dokazovalo aký olej je v nás! Ak sa pustíme do rozhovoru, čo je obsahom, alebo predmetom tohto rozhovoru? Hovoríme o poslednej kázni o posledne čítanom, alebo nejasnom texte z Písma svätého? No toto síce nie je až také ťažké, ale je to fanatické. Á- no. Milujeme niekoho fantasticky? Tým sa prejavíme, aký je náš olej čistý, fantasticky horiaci za PJK a Jeho požehnaním. Chodíme do spoločenstva veriacich, tak prečo? Aby sme boli požehnaní, aby sme sa naplnili Slovom Božím, aby sme PJK poďakovali. Máme jasne vytýčené aspoň tri kvalitatívne ukazovatele, ktoré by mali obsahovať - náš olej? Je čas na spoločnú pieseň počas Bohoslužieb. Spievame vôbec, stotožňujeme sa so slovami piesne, ak nemáme hlas spolu spievať tak o to vrúcnejšie nech spieva naše srdce a mysel! Keď sú individuálne, alebo spoločné hlasné modlitby, máme srdce a myseľ pritom? Toto je iba niekoľko nedokonalých náznakov oleja, ktorý múdre panny mali a ktorý pochabé zanedbali. Môžeme pokračovať účasťou na Bohoslužbách, biblických hodinách, modlitebných stretnutiach a iných aktivitách, prípadne na podpore niektorých z kresťanských aktivít. Tie si môžeme vybrať podľa toho čo nám Písmo sväté kladie na srdce v ten, ktorý čas. Toto zamyslenie si môžete vylepšiť, doplniť a tak olej dostane tú správnu, čistotu, hustotu, či mazivosť, ktorá prechádza v lásku a v rozumné sebaobetovanie. Koniec koncov, ten olej, jeho kvalita, konkrétna značka je v Písme svätom veľmi jasne a zreteľne opísaný. Napr. v l. Galaťanom 5.kap.22-26, Rm.12:2 a na mnohých ďalších miestach je nám daná múdrosť k tomu, aby sme načerpali dostatok a kvalitný duchovný olej = Ducha svätého, čo vyústi v naše sväté myslenie a konanie. To všetko prechádza v lásku a v sebaobetovanie sa voči blížnym aj nepriateľom. Isť touto cestou v ústrety Ženíchovi znamená, nezaspať, nepoblúdiť a konečne vojsť. Vojsť na: Baránkovu svadobnú hostinu /Zj.19:9/. Záleží aj na nás, na našom slobodnom rozhodnutí, či sa tomu naberaniu Ducha svätého budeme venovať, alebo nie. Je nám podávaný zadarmo, ponúkaný priamo pod nos, ale nakŕmiť a prežúvať musíme samy a to s nasadením celého srdca a mysle. Potom zažijeme Božieho Ducha ako pracuje v nás. Je nám daný čas, teraz, pokiaľ žijeme tu na zemi, ale priority aj s časom si musíme určovať samy. PJK nám v tom všetko je nápomocný, len Ho o to treba poprosiť v modlitbe. Tým naplňujeme prvé Božie prikázanie. Potom budeme naplnení dostatočne ako múdre panny a dvere sa pred nami nezatvoria. «Nie je súd ako súd» O oleji sme rozvažovali, alebo ešte lepšie sme posúdili, čo áno a čo nie. Inými slovami sme súdili, či hodnotili. Je súd, ktorý rozhoduje o našom konečnom bytí, či nebytí s PJK vo večnosti. A je súd, či posudzovanie kde sa prehodnotí náš spôsob života z hľadiska toho, ako sme milovali PJK, ako sme sa pričinili o hodnoty a príchod kráľovstva PJK, sem na zem. Čo o tom hovorí Písmo sväté: 22 Lebo Otec nikoho ani nesúdi, lež celý súd odovzdal Synovi, 23 aby si všetci ctili Syna, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. 24 Amen, amen, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. 25 Amen, amen, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. 26 Lebo 15

15 ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby aj on mal život sám v sebe. 27 A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka (Jn.5:22-27). PJK po vstúpení do neba, zasadol na vladárský prestol - trón po pravici Otcovej a dostal do dedičstva správu nad všetkým stvorením. Základnou podmienkou života s Ním teraz a vo večnosti je: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý bol poslaný nebeským Otcom. To počúva nie je iba počúvanie, a- le poslušnosť, t.zn. pokyny a požiadavky PJK uviesť do svojho života. Súčasne je to potvrdenie svojej viery t.j. tomu uvereniu - dôvere skutkami či praktickým spôsobom života. Toto uvádzanie do života vysvetľuje ap. Pavol takto: Ak však na tomto základe stavia niekto zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno, slamu, 13 dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, pretože sa zjaví v ohni, a sám oheň preskúša dielo každého, aké je 14 Ak dielo, ktoré niekto postavil, vydrží, dostane odmenu. 15 Ak niekoho dielo zhorí, utrpí škodu; sám však bude zachránený, ale tiež akoby cez oheň (1.Ko ). Stále vieru v PJK zachoval, lenže konal to čo nebolo v Božích očiach tak vzácne a drahé, ale vierou spasený bude. Táto živá viera bude zhodnotená, alebo odsúdená pred veľkým bielym trónom, s konečnou platnosťou. Hodnota skutkov bude vyhodnotená - posúdená pred Kristovou súdnou stolicou, o ktorej je napísané: Všetci sa totiž musíme postaviť pred Kristovu súdnu stolicu, aby si každý odniesol odplatu podľa toho, čo vykonal, kým bol v tele - či dobré, alebo zlé (2.Ko.5:10). Z toho vyplýva: nie súd, ako súd a to by sme mali presne rozpoznať z Božieho slova a aplikovať pri porozumení textov Písma, ktoré s týmto súvisia, ako napr. ten: O 10 pannách, alebo o sluhoch, ktorí mali obchodovať s hodnotami, ktoré im PJK zveril. Z toho vyplýva aj to, a- by sme sa úprimne a s porozumením modlili buď vôľa Tvoja, alebo: Pane priprav nám Ty skutky, ktoré máme konať /vid l.ef.2:10/. Je potrebné sa zamyslieť nad tým, ako udržujeme a formujeme lampu, vonkajší obal. Ako vyzerá, ako pôsobí? Samozrejme, aký je kvalitný, aké máme množstvo oleja a to nie iba toho čo každý vidí, ale aj toho, ktorý je skrytý v rezervných nádobách a ako ho doplňujeme. To sa všetko je závislé na našom rozhodnutí, vôli a teda aj zodpovednosti. Za čoby sme boli súdení, či posúdení? Čo máme samy vedieť a spoznávať. O čo sa snažiť. «Vyjdite Mu v ústrety!» Výzva, ktorá je už oddávna tu v Písme svätom. Prvá Cirkev, apoštolovia už žili v očakávaní. Boli pripravení na určité vyjdenie, v ú- strety. Čeliť náhlej udalosti, udalosti, ktorá bude mať rýchly priebeh či spád. Takto tú dalosť vníma a opisuje Pavol: 15 Pretože toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo zostaneme nažive až do Pánovho príchodu, nepredídeme zosnulých. 16 Lebo vo chvíli, keď zaznie povel, hlas archanjela a Božia poľnica, sám Pán zostúpi z neba a prví vstanú tí, čo zomreli v Kristovi; 17 potom my, ktorí budeme nažive, spolu s nimi budeme uchvátení v oblakoch hore v ústrety Pánovi a budeme tak navždy s Pánom. (1.Te.4:15-17). PJK o tejto udalosti hovorí: 34 Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli. Jeden bude vzatý a druhý ostane. 35 Dve budú spolu mlieť. Jedna bude vzatá, druhá ostane (Lk.17:34,35). Tieto slová hovorí ako skutočnú udalosť, ktorá sa udeje v posledných časoch. Tieto slová toto podobenstvo posúvajú do roviny skutočných udalostí, ktoré sa doslovne naplnia. Preto to máme brať 16

16 veľmi vážne a žiť podobne ako tie múdre nevesty. «Pripravené, vošli s ním na svadbu» Teda pripravené vošli. Kde? na svadbu. Na akú - na túto: 6 Počul som akoby hlas veľkého zástupu, ako hukot množstva vôd, a a- ko dunenie mohutných hromov, ktorý volal: Aleluja! Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh. 7 Radujme sa, plesajme a vzdávajme mu slávu, lebo nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila. 8 Bolo jej dovolené obliecť sa do čistého žiariaceho kmentu - lebo tým kmentom sú spravodlivé skutky svätých. 9 Povedal mi: Napíš: Blahoslavení sú tí, čo sú povolaní na Baránkovu svadobnú hostinu. A doložil: Toto sú pravdivé Božie slová (Zj.19:6-9). Nielen to, ale tu platia aj slová, ktoré majú veľký význam pre nás veriacich. Tie znejú takto: Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení. Nad tými druhá smrť nemá moci, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov (Zj. 20:6). Kto by nemal v srdci túžbu po takomto blahoslavení? Nech si to zváži každý a sám sa rozhodne čo je dôležitejšie, či to naj, najlepšie čo je tu na zemi, alebo to čo pripravuje sám Boh - PJK? «Ponechané» Pochabé, či zanechané majú ešte možnosť. To je veľmi dôležité si uvedomiť. Ostanú tu na svete do doby súženia a utrpenia, ale možnosť budú mať. Dokazujú nám to ešte aj slová Božie napísané v Zj.7:14b, takto:... To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia,oprali si rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi. Ostali tu do súženia, od ktorého bola u- chránená Jeho nevesta - Cirkev. Možná sa nám zdá, že je to príliš tvrdá reč. Ide o odmietnutie oleja tým, ktoré ho nemali Veriaci človek musí a má stáť na pravde. Tá pravda v tom prípade je, že neboli by mali dostatok ani jedni, ani druhé. Niekedy nie je možné deliť sa, zdieať a spájať s tými, čo v čase milosti nešli tou cestou, ktorú od nás vyžaduje PJ K. Božia milosť je aj v náhradnom riešení. Ba dokonca taká, že sa niektorí v o- bdobí 7-ročnej vlády antikrista, vzoprú, vyznajú vieru v PJK a budú Ho vzývať. Nebudú sa podrobovať šelme a jej o- brazu. Ich odmena je vysoká a prisľúbená, taká to: Videl som tróny. Na ne si sadli tí, čo dostali moc súdiť. Videl som aj duše tých, čo boli sťatí pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali znak na svoje čelo a na ruku. Ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov (Zj.20:4). Z biedy a utrpenia, od pochybovačnej viere k mučeníckej hrdinskej viere aj s prísľubom spoluúčasti na vláde PJK v tisíc ročnom kráľovstve PJK. Úžasné pravdy sa dozvedáme aj z knihy Zjavenia, len ju treba dokonale s modlitbou prežuť a zjesť. Teda späť sa budú musieť vrátiť a znova prehodnotiť, či kniha Jóbová je pravdivá, či knihe Zjavenie je možné doslovne veriť a prijať jej obsah. S bláznivou časťou nevesty tu zostanú aj učitelia, ktorí boli vlažní, liberálni a teraz keď sa všetko naplnilo zmenili svoj postoj viery a dôvery. V tom položení aj oni menia svoj postoj vo viere a v prístupe k Božiemu slovu a spoznávajú kde je pravda a milosť. «Pozor!» PJK však hovorí: bdejte! a to z veľkým dôrazom. Nech vás moja milosť a láska nevedie k vypočítavosti, či dokonca k ľahostajnosti - nemusí vám to takto vyjsť. Uvedomme si s PJK nie je možné kľučkovať, či vypočítavo, alebo ľahostajne konať. Úprimný a priamy postoj vo viere, v každý čas, aj dnes, a práve teraz, to je milosť a láska, ktorá k 17

17 nám prichádza aj v tomto okamžiku. Amen. Skutky a odmena Tiež by sme mohli povedať: Nečinnosť sa nevypláca. Na úvod však povedzme jasne a bez okolkov: Skutkami si nik nevybuduje schody do neba. Pretože, platí: 8 Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar. 9 Nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval. 10 Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky, ktoré nám Boh už vopred pripravil (Ef.2:8-10). V tomto zmysle sa chceme zamyslieť nad odsekom z Písma svätého napísaného v 25.kap.od v.: Bude to tak, ako keď ktosi odchádzal na cestu, zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok; 15 jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden - každému podľa jeho schopností - a odcestoval. 16 Ten, čo dostal päť talentov, šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. 17 Podobne aj ten s dvoma získal ďalšie dva. 18 Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. 19 Po dlhom čase sa pán týchto sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. 20 Keď prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť a povedal: Pane, zveril si mi päť talentov a hľa, získal som ďalších päť. 21 Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! 22 Prišiel aj ten, čo dostal dva talenty a povedal: Pane, zveril si mi dva talenty a hľa, získal som ďalšie dva. 23 Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! 24 Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek. Žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. 25 Preto som zo strachu odišiel a tvoj talent som skryl v zemi. Pozri, tu máš, čo je tvoje! 26 Pán mu odpovedal: Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. 27 Mal si teda dať moje peniaze peňažníkom a ja by som si bol po návrate vzal svoj majetok aj s úrokom. 28 Vezmite mu teda talent a dajte tomu, čo má desať talentov. 29 Lebo každému, kto má, sa pridá a bude mať hojnosť. Ale kto nemá, tomu sa odoberie aj to, čo má. 30 A toho neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami. Sme v 25.kap. evanj. podľa Matúša, jedná sa o záverečné, alebo rozlúčkové reči PJK /Pána Ježiša Krista/. Pred touto rečou je reč o 10-tých nevestách, ktoré očakávajú príchod svojho Ženícha. Nevesty tu prezentujú všeobecne spasených a vykúpených veriacich ľudí. Ľudí, ktorých svojou drahou krvou a mučeníckou smrťou oslobodil PJK od večného zatratenia, ale nie sú medzi veriacimi nevestami, pre ktorých si prišiel Ženích, aby s Nim boli v Jeho 1000-ročnom kráľovstve ešte tu na zemi. Ostali za dverami, ostali na zemi pre čas súdu a súženia, v ktorom majú ešte možnosť záchrany skrze vieru potvrdenú prejavmi viery. Za to im však hrozí prenasledovanie, väzenie, alebo aj smrť mučenícka. Ide o veriacich bez určenia a postavenia - do konkrétnej a určitej služby. Celá táto reč, alebo toto kázanie prebieha mimo chrámu a je určené pre Jeho verných /viď kap. 24,v.:1/. Aj všetky slová, ktoré PJK predkladá svojim učeníkom v 24.kapitole sú slová o posledných časoch, ktoré sa dotýkajú Jeho druhého príchodu a s tým spojené vytrhnutie, či náhlu premenu. To nie sú reči pre neveriacich, alebo nezrelých kresťanov. 18