Slovenský hydrometeorologický ústav AGROMETEOROLOGICKÉ A FENOLOGICKÉ INFORMÁCIE ZÁPADNÉ SLOVENSKO JÚN 2009 ČÍSLO 6 Kraj: Bratislavský, Nitriansky, Trnavský a Trenčiansky Obsah 1 Agrometeorologické charakteristiky 1.1 Počasie 1.2 Teplota vzduchu 1.3 Atmosférické zrážky 1.4 Teplota a vlhkosť pôdy 2 Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín 2.2 Stav a vývin ovocných drevín a viniča hroznorodého 2.3 Stav a vývin lesných rastlín 2.4 Prejavy sťahovavého vtáctva a iných živočíchov 3 Tabelárna príloha 3.1 Klimatický prehľad 4 Grafická príloha 4.1 Mapa mesačných úhrnov atmosférických zrážok Vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav, odbor Klimatologickej služby, Jeséniova 17, 833 15 Bratislava 37. Vypracoval a zostavil kolektív pracovníkov odboru Klimatologickej služby. Spracované údaje, získané z týždenných hlásení, neprešli revíziou a nemožno ich používať ako úradný doklad. Slúžia len na informáciu. Náklad 100 výtlačkov. Objednávky zasielajte na adresu vydavateľa.
1 Agrometeorologické charakteristiky 1.1 Počasie V prvých dňoch mesiaca sa nad nami nachádzalo nevýrazné tlakové pole. 3.6. sa nad Bieloruskom prehĺbila tlaková níž a po jej zadnej strane k nám začal prenikať od severu chladný vzduch. Až do 9. júna k nám prúdil od juhozápadu teplejší vzduch po prednej strane oblasti nízkeho tlaku vzduchu nad západnou Európou. S touto nížou bolo spojené zvlnené frontálne rozhranie, ktoré 10. júna začalo od západu ovplyvňovať počasie u nás. Ďalší výrazný studený front prešiel cez naše územie v noci z 11. na 12. júna. Za ním k nám prenikol chladný vzduch od severozápadu. V ňom sa začal nad naše územie rozširovať výbežok vyššieho tlaku vzduchu a hneď 13. júna aj tlaková výš, ktorá sa v ďalší deň premiestnila cez strednú Európu ďalej na južnú až juhovýchodnú Európu a k nám prechodne začal prúdiť teplý, ale vlhký vzduch od juhozápadu. Zároveň sa však nad západnou Európou sformovala brázda nízkeho tlaku vzduchu so zvlneným frontálnym rozhraním. Brázda sa presúvala cez strednú Európu ďalej na východ. 17. júna sa nad vnútrozemím kontinentu vytvorila oblasť vyššieho tlaku vzduchu, ktorej stred sa 18. júna presúval cez naše územie na juhovýchod a Čierne more. 19. júna postupoval cez vnútrozemie kontinentu na východ ďalší zvlnený studený front, ktorý až do 21. júna ovplyvňoval počasie u nás. Zároveň sa nad Jadranom prehĺbila samostatná tlaková níž. Už 22. júna prechádzal cez naše územie teplý front spojený s tlakovou nížou nad Jadranom. Táto oblasť nízkeho tlaku vzduchu ovplyvňovala počasie u nás aj v ďalších dňoch. Od 23. júna až do konca mesiaca sa v tomto nízkom tlaku tvorili početné prehánky a búrky, miestami aj intenzívne, s prívalovými zrážkami. V prízemnom poli sa síce tlaková níž vyplnila už 25. júna, ale naďalej sa udržiavala vo vyšších vrstvách atmosféry a ovplyvňovala veľmi výrazne počasie u nás do konca mesiaca. Mesačný úhrn slnečného svitu sa v júni v regióne západného Slovenska pohyboval od 183 do 232 hodín, čo predstavuje 85 až 97 % dlhodobého priemeru. Na západnom Slovensku sa vyskytlo 16 až 21 slnečných dní s denným trvaním slnečného svitu viac ako 5 hodín. Najviac slnečných dní bolo v tretej pentáde, najmenej v piatej. Maximálne denné trvanie slnečného svitu 15,7 h bolo namerané 13.6.2009 v Bratislave na Kolibe. 1.2 Teplota vzduchu V porovnaní s dlhodobým priemerom bol tohtoročný jún v západoslovenskom regióne teplotne normálny. Odchýlka od dlhodobého priemeru sa pohybovala v intervale od -0,5 (Trenčín) do 1,0 C (Myjava). Priemerná mesačná teplota vzduchu dosiahla hodnoty od 15,4 (Modra - Piesok) do 18,8 C (Hurbanovo). Absolútne maximá teploty vzduchu vystúpili na 27,1 (Modra - Piesok) až 33,7 C (Hurbanovo) a vyskytli sa 18. - 19. a 30. júna. Absolútne minimá teploty vzduchu v dňoch 2. - 5. a 13. - 14. júna poklesli na 8,2 C (Trenčín) až 3,2 (Beluša), zatiaľ čo prízemné teplotné minimá v týchto dňoch klesli na 5,5 (Kráľová pri Senci) až - 1,0 C (Moravský Svätý Ján). Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie
Najteplejšia bola šiesta pentáda, najchladnejšia prvá pentáda. V júni sa vyskytlo 5 (Modra - Piesok) až 17 (Žihárec) letných dní s maximálnou dennou teplotou 25,0 C a viac a 0 (Modra - Piesok, Jaslovské Bohunice a Beluša) až 3 (Bratislava - letisko, Žihárec, Hurbanovo) tropické dni s maximálnou dennou teplotou 30,0 C a viac. 1.3 Atmosférické zrážky Jún 2009 bol na západnom Slovensku zrážkovo prevažne nadnormálny, iba v niektorých izolovaných regiónoch bol zrážkovo normálny. Mesačné úhrny zrážok sa pohybovali väčšinou od 34 mm v Juri nad Hronom do 190 mm v Lozorne. Priestorový úhrn zrážok pre celé územie západného Slovenska dosiahol 101 mm, čo predstavuje 149 % normálu a prebytok zrážok 33 mm. Najvyšší denný úhrn zrážok 57,2 mm sa vyskytol 24. júna v Holíči a 27. júna v Jaslovských Bohuniciach 33,8 mm. Najviac zrážok sa vyskytlo v piatej pentáde, najmenej v prvej. V júni bolo pozorovaných 16 až 23 dní so zrážkami, z toho 2 až 9 dní so zrážkami 5 mm a viac. Na západnom Slovensku boli 2 až 10 dní s búrkou. Búrky sa vyskytli v priebehu celého mesiaca, hlavne v šiestej pentáde. Búrky, silný nárazový vietor a krupobitie na mnohých miestach poškodili porasty a spôsobili aj rozsiahle materiálne škody. Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie
Atmosférické zrážky podľa okresov Okres Úhrn [mm] N [%] Okres Úhrn [mm] N [%] Bratislava I až V 92 112 128 172 Nové Zámky 49 87 74 137 Malacky 86 190 123 272 Šaľa 72 92 118 150 Pezinok 94 141 106 214 Topoľčany 65 94 87 125 Senec 80 126 121 188 Zlaté Moravce 58 104 74 126 Trnava 89 122 125 181 Trenčín 82 115 98 136 Dunajská Streda 136 162 237 279 Bánovce 62 116 85 137 Galanta 76 149 125 240 Ilava 71 146 72 139 Hlohovec 65 122 97 195 Myjava 105 183 122 231 Piešťany 66 67 93 97 N. Mesto 77 116 100 150 Senica 71 121 105 169 Partizánske 62 116 85 137 Skalica 90 129 138 159 Považská 90 93 96 98 Nitra 62 112 93 180 Prievidza 68 112 83 131 Komárno 61 144 102 252 Púchov 54 134 55 149 Levice 50 94 72 134 1.4 Teplota a vlhkosť pôdy Priemerná mesačná teplota pôdy v hĺbke 5 cm sa pohybovala od 17,1 (Trenčín) do 20,3 C (Hurbanovo), čo predstavuje odchýlku -0,9 až 0,9 C od dlhodobého priemeru. Minimálna termínová teplota sa pohybovala medzi 12,0 (Kráľová pri Senci) až 14,2 C (Bratislava - Koliba). Maximálna termínová teplota pôdy v rovnakej hĺbke bola 22,2 (Prievidza, Trenčín) až 31,6 C (Kráľová pri Senci). Priemerná mesačná teplota pôdy v hĺbke 20 cm bola 16,6 (Trenčín) až 19,2 C (Hurbanovo), čo predstavuje odchýlku -0,9 až 0,7 C od dlhodobého priemeru. Minimálna termínová teplota sa pohybovala medzi 13,1 (Myjava) až 15,5 C (Hurbanovo), maximálna termínová teplota pôdy v rovnakej hĺbke bola 19,6 (Prievidza) až 24,2 C (Myjava). Hodnoty využiteľnej vodnej kapacity (VVK) v povrchovej vrstve (v profile do hĺbky 10 cm), vo východnej časti nížiny v Hurbanove v júni kolísali od 27 do 108 %. V povrchovej vrstve pôdy v Beluši sa hodnoty fyziologicky využiteľnej vody pohybovali od 57 do 70 %. V pôdnom profile pôd západného Slovenska do hĺbky 30 cm sa VVK pohybovala od 31 do 112 % a do hĺbky 60 cm od 28 do 105 %. Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie
2 Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín Pšenica ozimná od začiatku júna vstupovala do mliečnej zrelosti, v druhej polovici júna dosahovala žltú zrelosť. Jačmeň jarný v prvej júnovej dekáde klasil ešte vo vyšších polohách, prevažne v prvej polovici mesiaca kvitol, v druhej polovici júna vstupoval do mliečnej zrelosti, poslednú dekádu do žltej zrelosti. Repka ozimná od druhej júnovej dekády vstupovala do žltej zrelosti, koncom mesiaca sa miestami začala zberať. V priebehu mesiaca pokračovalo kvitnutie zemiakov. Kukurica siata koncom júna miestami začala klasiť. Hrach siaty dosahoval zelenú až žltú zrelosť, slnečnica ročná butonizovala a od posledného júnového týždňa začala kvitnúť. Prevažne v druhej polovici mesiaca prebiehala druhá kosba lucerny siatej. 2.2 Stav a vývin ovocných drevín a viniča hroznorodého Od začiatku júna pokračoval zber skorých odrôd čerešní. Od konca prvej dekády mesiaca dozrievali a zberali sa neskoré odrody čerešní, skoršie odrody višní, v druhej polovici júna ríbezle. Koncom mesiaca dozrievali skoršie odrody marhúľ. Vinič hroznorodý pokračoval v kvitnutí v prvej polovici júna a potom začal zavesovať strapce. 2.3 Stav a vývin lesných rastlín Lipa malolistá prvé dve júnové dekády plne kvitla. Koncom júna dozrievali plody ostružiny malinovej. V tomto mesiaci boli na niektorých lesných drevinách pozorované jánske výhonky. 2.4 Prejavy sťahovavého vtáctva a iných živočíchov V tomto mesiaci sa zaznamenávali hromadné výskyty pásavky zemiakovej, prevažne vo vyšších polohách. Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie
Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie Stanica Atmosférické zrážky Teplota vzduchu Teplota pôdy Suma Slnečný N.v. Počet dní so Absolútna 5 cm 20 cm od 1.4. Úhrn N Priemer Odchýlka svit [m] 1-4,9 5 a viac Max. Min. Príz.min. Priemer Min. Priemer tpr >= 0 [mm] [%] [ C] [ C] [hod.] mm mm [ C] [ C] [ C] [ C] [ C] [ C] [ C]* Bratislava-Koliba 287 92 112 10 5 17.7-0.1 31.4 7.6 3.7 232 19.7 14.2 18.3 1491 Bratislava-letisko 133 80 107 9 4 18.7 0.3 30.5 7.3 3.9 221 x x x 1522 Bratislava-Mlynská dolina 182 118 149 9 5 18.0 x 31.2 7.8 2.7 214 x x x 1498 Kuchyňa-Nový Dvor 206 155 157 3 8 17.6 0.0 30.6 5.1 0.9 198 19.1 13.5 18.4 1435 Moravský Svätý Ján 155 75 95 7 4 17.7 x 31.0 4.5-1.0 x 17.7 13.1 16.9 1453 Myjava 349 174 210 5 9 17.5 1.0 29.1 3.4 0.9 188 18.2 12.3 17.2 1002 Modra-Piesok 533 116 121 7 7 15.4 x 27.1 6.1 x 200 x x x 1287 Kráľová pri Senci 124 126 175 4 9 18.4 0.1 31.0 7.1 5.5 x 19.6 12.0 18.3 1511 Jaslovské Bohunice 176 122 167 6 7 17.6-0.2 29.5 5.3 0.0 214 18.8 12.7 18.0 1455 Piešťany 163 67 84 7 4 17.8 0.1 30.5 4.7 0.1 204 x x x 1436 Topoľčany 180 72 103 7 4 18.4 0.2 30.4 6.2 2.4 x 18.8 13.0 18.2 1504 Nitra-Veľké Janíkovce 135 67 97 6 4 18.1-0.2 32.2 5.2 2.0 213 x x x 1488 Žihárec 111 81 109 7 6 18.4-0.1 33.0 7.0 5.0 206 19.5 12.2 18.9 1547 Hurbanovo 115 62 90 9 2 18.8 0.0 33.7 7.0 1.8 198 20.3 13.4 19.2 1564 Mochovce 261 68 81 10 4 17.5 x 30.0 6.6 2.1 228 19.3 12.5 18.3 1473 Podhájska 138 78 116 11 4 18.4 0.0 32.6 4.8 3.4 183 x x x 1509 Holíč 180 111 x 9 5 17.7 x 30.2 6.9 3.1 221 18.0 13.2 17.1 1463 Trenčín 303 111 129 8 8 16.8-0.5 30.0 8.2 4.6 x 17.1 12.8 16.6 1403 Prievidza 260 106 120 6 7 17.2 0.1 30.0 3.6 0.0 202 17.9 12.4 17.0 1430 Beluša 254 109 118 8 7 16.5-0.3 29.4 3.2-0.9 x x x x 1361 N. v. [m] nadmorská výška N [%] percento dlhodobého priemeru z rokov 1951 1980 Odchýlka [ C] odchýlka od dlhodobého priemeru z rokov 1951 1980 x údaj chýba * suma priemerných denných teplôt vzduchu? 0,0 C od 1. apríla Klimatický prehľad za mesiac jún 2009
Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie
Slovenský hydrometeorologický ústav AGROMETEOROLOGICKÉ A FENOLOGICKÉ INFORMÁCIE STREDNÉ SLOVENSKO JÚN 2009 ČÍSLO 6 Kraj: Banskobystrický a Žilinský Obsah 1. Agrometeorologické charakteristiky 1.1. Počasie 1.2. Teplota vzduchu 1.3. Atmosférické zrážky 1.4. Teplota pôdy 2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín 2.2 Stav a vývin ovocných drevín a viniča 2.3 Stav a vývin lesných rastlín 3. Tabelárna príloha 3.1. Klimatologický prehľad 3. Grafická príloha 4.1. Mapa mesačných úhrnov atmosférických zrážok v mm pre oblasť stredné Slovensko Vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav, Regionálne stredisko Banská Bystrica, Zelená 5, PSČ 974 04. Spracované údaje, získané z týždenných hlásení, neprešli revíziou a nemožno ich používať ako úradný doklad. Slúžia len na informáciu. Náklad 60 výtlačkov, objednávky zasielajte na adresu vydavateľa.
1. Agrometeorologické charakteristiky 1.1. Počasie Počas prvých júnových dní k nám, po zadnej strane tlakovej níže, prenikal od severu chladný vzduch. V ďalších dňoch prúdil nad územie Slovenska teplejší vzduch, po prednej strane oblasti nízkeho tlaku vzduchu nad západnou Európou. S touto nížou bolo spojené zvlnené frontálne rozhranie, ktoré od 10.6. u nás ovplyvňovalo počasie. Ďalší výrazný studený front prešiel našim územím z 11. na 12.6. a za ním k nám prenikol chladný vzduch od severozápadu. V ňom sa v ďalších dňoch rozšírila tlaková výš a nad naše územie prechodne začal prúdiť teplý, ale vlhký vzduch od juhozápadu. Dňa 17.6. sa nad vnútrozemím vytvorila oblasť vyššieho tlaku vzduchu a za ňou postupoval zvlnený studený front, ktorý ovplyvňoval počasie u nás. Dňa 22.6. prešiel Slovenskom teplý front. Od 23.6. až do konca mesiaca sa v nízkom tlaku vzduchu tvorili početné prehánky a búrky, miestami aj intenzívne, s prívalovými zrážkami. Júnové trvanie slnečného svitu bolo na území stredného Slovenska normálne. Smerom od podhorských lokalít k nížinným dosahovalo 183 až 223 hodín, čo predstavuje 90 105 % normálu. Na území regiónu sa vyskytlo 16 až 20 slnečných dní s denným trvaním slnečného svitu viac ako 5 hodín. 1.2. Teplota vzduchu Jún bol na území Banskobystrického a Žilinského kraja teplotne normálnym mesiacom. Priemerná mesačná teplota vzduchu sa pohybovala od 12,8 do 18,0 C, s odchýlkami od normálu v rozpätí od -0,6 až 0,8 C. Maximálne denné teploty vzduchu sa vyskytli 15., 19. a 30. júna a pohybovali sa od 23,5 do 33,3 C. Počas júna sme v podhorských oblastiach zaznamenali do 2, na ostatnom území 7 až 16 letných dní a do 2 tropických dní. Minimálne teploty vzduchu boli zaznamenané v dňoch 2.-6. a 14. júna, kedy denná minimálna teplota vzduchu poklesla na 0,2 až 5,2 C. V týchto dňoch sa vyskytli aj prízemné minimá, ich hodnota bola -3,5 až 3,7 C. V kotlinách sa vyskytli prízemné mrazíky, vo Vígľaši - Pstruši sme zaznamenali až 5 takýchto dní. 1.3. Atmosférické zrážky Júnové zrážky boli na strednom Slovensku v dôsledku častých prehánok lokálne veľmi premenlivé. Prevažne sme zaznamenali normálne úhrny zrážok, na juhu hodnoteného územia sa lokálne vyskytli aj podnormálne úhrny zrážok. Naopak, v okolí Banskej Bystrice, Turčianskej kotliny, na Kysuciach, Liptove a na Orave nadnormálne až silne nadnormálne úhrny zrážok. Mesačné úhrny sa pohybovali od 44 do 225 mm, čo zodpovedá 54 až 181 % normálu. Maximálne denné úhrny zrážok boli namerané v dňoch 25. - 29. júna, kedy spadlo v Suchej Hore 74 mm, v Oravskej Polhore 84 mm a v Starej Bystrici až 91 mm. V Banskobystrickom a Žilinskom kraji sa vyskytlo 14-25 zrážkových dní, z nich 5 8 s búrkou.
Atmosférické zrážky podľa okresov Okres Úhrn % Okres Úhrn % [mm] Normálu [mm] Normálu Banská Bystrica 102-149 93-148 Bytča 79-113 83-110 Brezno 77-144 65-119 Čadca 90-186 74-155 Banská Štiavnica 80-80 89-96 Dolný Kubín 94-113 91-107 Detva 93-127 106-137 Kysucké N. Mesto 71-116 71-103 Krupina 66-95 87-130 Liptovský Mikuláš 90-143 94-149 Lučenec 49-89 61-90 Martin 93-151 97-164 Poltár 44-114 54-111 Námestovo 114-176 93-155 Revúca 95-96 85-86 Ružomberok 82-125 90-112 Rimavská Sobota 78-108 88-122 Turčianske Teplice 75-107 66-102 Veľký Krtíš 43-65 54-76 Tvrdošín 139-225 116-181 Žarnovica 66-97 65-114 Žilina 84-109 79-101 Žiar n. Hronom 52-97 65-114 Zvolen 67-112 80-130 Poznámka: Rozpätie úhrnov zrážok v príslušných okresoch predstavuje len údaje v poľnohospodársky využívaných oblastiach. Nezohľadňuje extrémy vyskytujúce sa mimo týchto oblastí. 1.4. Teplota pôdy Priemerná júnová mesačná teplota pôdy v hĺbke 5 a 10 cm sa v lokalitách do 300 m n.m. pohybovala od 18 do 20 C, v podhorských oblastiach od 13 do 17 C. V hĺbke 20 cm sa priemerná mesačná teplota pôdy, v nížinách pohybovala od 16 do 18 C, v podhorských oblastiach a kotlinách dosiahla 13 až 16 C. V hĺbke 50 cm dosiahla priemerná mesačná teplota pôdy od 12 C vo vyšších polohách a na severe do 18 C v najteplejších oblastiach na juhu stredného Slovenska. Najvyššie priemerné denné teploty pôdy boli zaznamenané koncom tretej dekády júna. 2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín júna odkvitala. Pšenica ozimná v severných okresoch na začiatku júna ešte klasila a kvitla od druhej dekády mesiaca. Na juhu pšenica ozimná v druhej dekáde dosiahla fenologickú fázu mliečna zrelosť. Ojedinele na konci júna sme zaznamenali žltú zrelosť. Raž ozimná dosiahla mliečnu zrelosť v tretej dekáde júna. Jačmeň ozimný na juhu na konci druhej dekády dosiahol žltú a v polovici tretej dekády plnú zrelosť. Ostatné pozorované plochy boli vo fenologickej fáze mliečna zrelosť. Repka ozimná v druhej dekáde júna zaznamenala žltú zrelosť, v podhorských polohách na začiatku
Jačmeň a pšenica jarná, ovos siaty na juhu Banskobystrického kraja v prvej dekáde júna klasili, vyspelejšie porasty kvitli. Na konci druhej dekády júna sme zaznamenali u jačmeňa jarného fázu mliečna zrelosť. V podhorských polohách boli jarné obilniny vo fáze druhého kolienka v prvej dekáde a na konci druhej dekády mesiaca klasili a kvitli. Zemiaky sa od začiatku mesiaca zapájali v riadkoch a na konci mesiaca sa porasty úplne zapojili. Kvitli podľa odrôd od druhej dekády júna. V priebehu júna kvitol ľan a mak siaty. Hrach siaty dosiahol zelenú zrelosť od polovice mesiaca. Slnečnica ročná butonizovala od prvej dekády júna. Počas celého mesiaca prebiehala kosba viacročných krmovín a trvalých trávnych porastov. 2.2. Stav a vývin ovocných drevín Od začiatku júna pokračovali v dozrievaní od juhu k severným polohám skoré odrody čerešní. Od druhej dekády dozrievali aj neskoré odrody čerešní a skoré odrody marhúľ a višní. Na konci druhej dekády dosiahli zberovú zrelosť prvé plody ríbezle červenej. Vinič hroznorodý v prvej dekáde naplno kvitol a od tretej dekády sme zaznamenali fenologickú fázu zavesovanie strapcov. 2.3 Stav a vývin lesných drevín Vo vyšších polohách ešte kvitol agát biely, ruža šípová, baza čierna, jarabina vtáčia a vtáčí zob obyčajný. Lipa veľkolistá pokračovala v kvitnutí od začiatku mesiaca a malolistá začala kvitnúť v druhej dekáde júna. V tomto období dozrievali plody brusnice čučoriedkovej a na konci mesiaca ostružiny malinovej. Počas júna kvitla margaréta biela. V júni boli na niektorých lesných drevinách pozorované jánske výhonky.
Stanica Atmosférické zrážky Teplota vzduchu Teplota pôdy Suma Slnečný N.v. Počet dní so Absolútna 5 cm 20 cm od 1.4. Úhrn N Priemer Odchýlka svit [m] 1-4,9 5 a viac Max. Min. Príz.min. Priemer Min. Priemer tpr >= 0 [mm] [%] mm mm [ C] [ C] [hod.] [ C] [ C] [ C] [ C] [ C] [ C] [ C]* Dudince 139 83 117 3 7 18.0-0.1 33.3 4.5 2.0 221 18.8 12.3 17.7 1471 Bolkovce 214 65 76 8 4 17.6-0.2 31.1 4.1 0.6 223 18.8 12.5 18.0 1440 Rimavská Sobota 215 78 91 7 4 17.9 0.1 31.3 5.0 3.7 191 19.7 11.5 18.2 1445 Dolné Plachtince 228 44 54 11 2 17.8-0.5 31.5 5.2 2.6 173 19.8 12.4 18.9 1483 Žiar nad Hronom 275 71 84 7 3 17.4 0.4 31.5 3.2 0.0 205 19.7 12.0 18.2 1424 Revúca 327 95 85 3 8 16.6-0.3 30.3 3.8 0.3 x 19.0 10.7 18.0 1325 Sliač 313 112 119 5 7 16.9 0.1 31.5 4.2 2.4 216 18.4 12.9 17.5 1370 Bzovík 355 66 87 6 6 17.1 0.2 31.5 3.3-0.4 x x x x 1390 Dolný Hričov 309 84 79 3 7 16.4 0.6 28.6 2.9-1.5 193 17.6 12.0 16.7 1302 Vígľaš - Pstruša 368 96 120 5 6 16.2-0.1 30.0 2.0-3.5 224 13.8 12.0 13.7 1281 Čadca 456 90 74 9 6 14.9-0.1 27.8 1.3-0.4 x x x x 1158 Banská Bystrica 427 105 113 8 6 16.2-0.6 28.9 4.2 0.5 217 17.6 11.8 16.6 1331 Brezno 487 122 118 4 9 15.8 0.5 29.0 1.5 0.5 x x x x 1209 Turčianske Teplice 522 86 89 8 4 15.4-0.3 28.8 2.8 0.5 x 17.7 10.6 15.9 1217 Oravský Podzámok 532 96 91 8 9 15.3 0.8 28.1 2.0 0.2 124 12.4 11.2 x 1221 Banská Štiavnica 575 85 89 4 6 15.5-0.5 29.3 3.6 1.3 220 x x x 1269 Liptovský Hrádok 640 114 118 12 6 15.2 0.5 27.4 2.5-1.0 183 13.2 10.8 13.1 1173 Liesek 692 181 172 7 10 13.7 0.4 25.8 1.9 0.0 159 15.9 10.6 14.8 1019 Telgárt 901 144 110 4 10 12.8-0.1 23.5 0.2-1.1 197 14.2 9.6 13.1 966 N. v. [m] nadmorská výška N [%] percento dlhodobého priemeru z rokov 1951 1980 Odchýlka [ C] odchýlka od dlhodobého priemeru z rokov 1951 1980 x údaj chýba * suma priemerných denných teplôt vzduchu? 0,0 C od 1. apríla Klimatický prehľad za mesiac jún 2009
4.1 Mapa mesačných úhrnov atmosférických zrážok v mm za mesiac JÚN 2009 pre oblasť stredné Slovensko
Slovenský hydrometeorologický ústav AGROMETEOROLOGICKÉ A FENOLOGICKÉ INFORMÁCIE VÝCHODOSLOVENSKÝ REGIÓN JÚN 2009 Číslo: 6 Kraj: Košický a Prešovský Obsah 1. Agrometeorologické charakteristiky 1.1 Počasie 1.2 Teplota vzduchu 1.3 Atmosférické zrážky 1.4 Teplota a vlhkosť pôdy 2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín 2.2 Stav a vývin ovocných drevín a viniča hroznorodého 2.3 Stav a vývin lesných rastlín 2.4 Prejavy sťahovavého vtáctva a iných živočíchov 3. Tabelárna príloha 3.1 Klimatický prehľad 4. Grafická príloha 4.1 Mapa mesačných úhrnov atmosférických zrážok 1. Agrometeorologické charakteristiky Vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav, Regionálne stredisko Košice, Ďumbierska 26, PSČ 041 17. Zostavil a vypracoval kolektív pracovníkov oddelení Klimatologická služba a Klimatologické a zrážkomerné siete RS Košice. Spracované údaje, získané z týždenných hlásení, neprešli revíziou a nemožno ich používať ako úradný doklad. Slúžia len na informáciu. Náklad 50 výtlačkov, objednávky zasielajte na vydavateľa. adresu
1.1 Počasie V prvých dňoch mesiaca sa nad Slovenskom nachádzalo nevýrazné tlakové pole. 3.6. sa nad Bieloruskom prehĺbila tlaková níž a po jej zadnej strane k nám začal prenikať od severu chladný vzduch. Až do 9. júna k nám prúdil od juhozápadu teplejší vzduch po prednej strane oblasti nízkeho tlaku vzduchu nad západnou Európou. S touto nížou bolo spojené zvlnené frontálne rozhranie, ktoré 10. júna začalo od západu ovplyvňovať počasie u nás. Ďalší, výrazný studený front prešiel cez naše územie v noci z 11. na 12. júna. Za ním k nám prenikol chladný vzduch od severozápadu. V ňom sa začal nad naše územie rozširovať výbežok vyššieho tlaku vzduchu a hneď 13. júna aj tlaková výš, ktorá sa v ďalší deň premiestnila cez strednú Európu ďalej na južnú až juhovýchodnú Európu a k nám prechodne začal prúdiť teplý, ale vlhký vzduch od juhozápadu. Zároveň sa však nad západnou Európou sformovala brázda nízkeho tlaku vzduchu so zvlneným frontálnym rozhraním. Brázda sa presúvala cez strednú Európu ďalej na východ. 17. júna sa nad vnútrozemím kontinentu vytvorila oblasť vyššieho tlaku vzduchu, ktorej stred sa 18. júna presúval cez naše územie na juhovýchod a Čierne more. 19. júna postupoval cez vnútrozemie kontinentu na východ ďalší zvlnený studený front, ktorý až do 21. júna ovplyvňoval počasie u nás. Zároveň sa nad Jadranom prehĺbila samostatná tlaková níž. Už 22. júna prechádzal cez naše územie teplý front spojený s tlakovou nížou nad Jadranom. Táto oblasť nízkeho tlaku vzduchu ovplyvňovala počasie aj v ďalších dňoch. Od 23. júna až do konca mesiaca sa v tomto nízkom tlaku tvorili početné prehánky a búrky, miestami aj intenzívne, s prívalovými zrážkami. V prízemnom poli sa síce tlaková níž vyplnila, ale už 25. júna sa naďalej udržiavala vo vyšších vrstvách atmosféry a ovplyvňovala veľmi výrazne počasie u nás do konca mesiaca. Jún bol na východnom Slovensku z hľadiska trvania slnečného svitu normálny. Úhrn slnečného svitu za mesiac dosiahol hodnoty od 194 hodín v Rožňave do 231 hodín na stanici Košice - letisko, čo predstavuje 94 až 108 % normálu na jednotlivých staniciach. 1.2 Teplota vzduchu Mesiac jún bol na celom území východného Slovenska teplotne normálny. Odchýlky od normálu sa pohybovali v intervale od -0,5 do 0,7 C. Priemerné mesačné teploty vzduchu dosiahli hodnoty od 14,6 C v Popradskej kotline do 18,9 C na východe VSN. Najvyššie priemerné mesačné teploty boli na staniciach Orechová a Vysoká nad Uhom, najnižšie priemerné mesačné teploty mali stanice Poprad, Plaveč nad Popradom a Podolínec. Absolútne maximá teplôt vzduchu sa pohybovali od 27,5 do 32,2 C, najvyššia teplota bola nameraná 30.6. v Orechovej a vo Vysokej nad Uhom. Najteplejšia bola posledná dekáda mesiaca, priemerné denné teploty vzduchu dosahovali hodnoty od 15,7 do 20,9 C. Najchladnejšia bola na celom území prvá júnová dekáda, priemerné denné teploty dosahovali hodnoty od 12,8 do 17,1 C. Priemerné denné teploty v druhej dekáde júna dosahovali hodnoty od 14,5 do 18,9 C. Absolútne minimá teplôt vzduchu poklesli na 6,6 až 0,0 C. Najnižšia teplota bola nameraná 14.6. vo Švedlári. Na severozápade východného Slovenska sa v prvej polovici mesiaca ojedinele vyskytli prízemné mrazy. Letné dni sa vyskytovali na väčšine územia východného Slovenska, od polovice prvej
dekády. Na jednotlivých staniciach sa vyskytlo 2 až 16 letných dní, najviac na stanici vo Vysokej nad Uhom. Koncom mesiaca sa na VSN a v Košickej kotline vyskytovali tropické dni. 1.3 Atmosférické zrážky Jún bol na väčšine územia Košického a Prešovského kraja zrážkovo normálny, v Popradskej kotline a v Spišsko-šarišskom medzihorí nadnormálny a na severe Nízkych Beskýd silne nadnormálny. Mesačné úhrny zrážok sa pohybovali od 65 do 150 mm. Najnižšie úhrny zrážok boli namerané na staniciach Michalovce a Vysoká nad Uhom. Najviac zrážok namerali stanice Podolínec a Tisinec. Najmenej zrážok bolo nameraných v priebehu druhej dekády. Zrážkovo najbohatšia bola posledná júnová dekáda. Najvyšší denný úhrn zrážok za mesiac bol nameraný 26.6. v Tisinci (53,6 mm). V priebehu celého mesiaca sa na území východného Slovenska vyskytovali búrky, najviac v poslednej dekáde júna. Atmosférické zrážky podľa okresov Okres Úhrn [mm] % N Okres Úhrn [mm] Poprad 115-222 128-247 Sp.N.Ves 82-173 105-222 St. Ľubovňa 89-229 95-244 Rožňava 91-168 95-176 Bardejov 99-188 101-191 Sabinov 110-147 123-163 Svidník 116-179 129-199 Gelnica 81-144 80-142 Humenné 65-144 70-153 Levoča 111-160 124-178 Michalovce 65-132 88-179 Kežmarok 140-193 146-201 Trebišov 68-112 97-159 Stropkov 83-150 92-167 Vranov n./t. 76-104 97-134 Medzilaborce 71-149 73-154 Košice 57-172 68-208 Snina 57-140 61-149 Prešov 70-155 86-191 Sobrance 95-169 108-191 Revúca 65-131 68-138 % N 1.4 Teplota a vlhkosť pôdy
Priemerné mesačné teploty pôdy v hĺbke 5 cm sa pohybovali od 15,8 do 20,9 o C. Maximálna denná teplota pôdy v tejto hĺbke bola 31,7 o C v Michalovciach a minimálna 6,2 o C v Podolínci. Priemerné mesačné teploty pôdy v hĺbke 20 cm sa pohybovali od 14,9 do 20,0 o C. Maximálna denná teplota pôdy v tejto hĺbke bola 25,6 o C v Milhostove a minimálna 10,8 o C v Podolínci. Hodnoty fyziologicky využiteľnej vodnej kapacity (VVK) boli počas júna v sledovaných hĺbkach vyrovnané. Najvyššia hodnota VVK 95% bola zaznamenaná v Michalovciach v povrchovej vrstve v prvej pentáde mesiaca. Ani jedna nameraná hodnota na sledovaných staniciach nedosiahla v tomto mesiaci 100 %. Na stanici Milhostov pod trávnatým porastom boli v povrchovej vrstve (v profile do 10 cm) namerané hodnoty VVK od 67 do 78% a v Michalovciach od 66 do 95 %. V profile do hĺbky 30 cm boli namerané hodnoty VVK v Milhostove od 64 do 74 % a v Michalovciach od 59 do 70 %. V ďalších meraných hĺbkach do 60,80 a 100 cm sa hodnoty VVK na stanici Milhostov pohybovali od 54 do 61 % a v Michalovciach od 77 do 91 %. 2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín V prvej dekáde júna bola v nižších polohách zaznamenaná mliečna zrelosť pšenice i raže ozimnej a žltá zrelosť jačmeňa ozimného aj repky ozimnej. Žltú zrelosť mali porasty pšenice a raže ozimnej najskôr v druhej dekáde. Záverom mesiaca boli oziminy v teplejších oblastiach s výnimkou raže v plnej zrelosti. V Popradskej kotline sa nachádzali porasty ozimín na konci mesiaca v mliečnej, alebo žltej zrelosti, menej vyspelé porasty pšenice ozimnej na severe sledovaného územia končili kvitnutie. Na juhu územia začal v prvej dekáde mesiaca kvitnúť ovos siaty, v druhej mak siaty a pozorovaná bola butonizácia slnečnice ročnej. Jačmeň jarný sa nachádzal v mliečnej zrelosti. V tretej dekáde klasili skoré odrody kukurice siatej na VSN a ojedinele bolo pozorované aj kvitnutie samčích kvetov. Pri hrachu siatom bola v nižších polohách zaznamenaná zelená zrelosť, miestami aj plná zrelosť a všeobecné žltnutie listov skorých zemiakov. V nižších polohách prešiel jačmeň jarný do žltej zrelosti, v Popradskej kotline klasil. Ovos siaty bol na juhu ojedinele v mliečnej zrelosti. Všeobecné kvitnutie neskorých zemiakov bolo zaznamenávané od prvej dekády najskôr na juhu územia. V poslednej pentáde júna prebiehali druhé kosby viacročných krmovín a kvitli lúky pred druhou kosbou. 2.2 Stav v vývin ovocných drevín a viniča hroznorodého Na začiatku júna sa začal zber neskorých čerešní a pokračoval zber skorých čerešní s dobrou až bohatou úrodou plodov. V druhej dekáde bola na juhu zaznamenaná zberová zrelosť ríbezle červenej a pri viniči hroznorodom zavesovanie strapcov. Do stredných polôh dosiahla zberovú zrelosť čerešňa višňová najskôr v polovici júna, vo vyšších polohách v poslednej dekáde. V prvých dvoch dekádach mesiaca bolo zaznamenávané
ukončenie rastu letorastov jabloní a hrušiek. Od poslednej dekády júna sa rozbehol zber marhule obyčajnej. 2.3 Stav a vývin lesných rastlín Počas júna plne kvitli oba druhy líp. Vo vyšších polohách ešte plne kvitli viaceré druhy lesných drevín. Od polovice júna sa v nižších a stredných polohách zberali prvé zrelé plody ostružiny malinovej a ojedinele aj brusnice čučoriedkovej. V poslednej dekáde boli zaznamenané jánske výhony smrekovca opadavého, duba, lipy malolistej, agáta bieleho, jarabiny vtáčej a hraba obyčajného. 2.4 Prejavy sťahovavého vtáctva a iných živočíchov Zaznamenávaný bol v tomto mesiaci ešte výskyt chrústa obyčajného a pásavky zemiakovej.