Agrospáva3/2000

Prepis

1 Slovenský hydrometeorologický ústav AGROMETEOROLOGICKÉ A FENOLOGICKÉ INFORMÁCIE ZÁPADNÉ SLOVENSKO JÚL 2009 ČÍSLO 7 Kraj: Bratislavský, Nitriansky, Trnavský a Trenčiansky Obsah 1 Agrometeorologické charakteristiky 1.1 Počasie 1.2 Teplota vzduchu 1.3 Atmosférické zrážky 1.4 Teplota a vlhkosť pôdy 2 Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín 2.2 Stav a vývin ovocných drevín a viniča hroznorodého 2.3 Stav a vývin lesných rastlín 3 Tabelárna príloha 3.1 Klimatický prehľad 4 Grafická príloha 4.1 Mapa mesačných úhrnov atmosférických zrážok Vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav, odbor Klimatologickej služby, Jeséniova 17, Bratislava 37. Vypracoval a zostavil kolektív pracovníkov odboru Klimatologickej služby. Spracované údaje, získané z týždenných hlásení, neprešli revíziou a nemožno ich používať ako úradný doklad. Slúžia len na informáciu. Náklad 100 výtlačkov. Objednávky zasielajte na adresu vydavateľa.

2 1 Agrometeorologické charakteristiky 1.1 Počasie V prvých dvoch dňoch bolo počasie v strednej Európe pod vplyvom tlakovej výše, ktorá sa presúvala ďalej na východ po jej zadnej strane začal prúdiť od juhozápadu do našej oblasti teplý a vlhký vzduch. Studený front, spojený s brázdou nízkeho tlaku, prešiel 4.7. cez strednú Európu ďalej na východ a za ním sa v chladnejšom vzduchu 5. a 6.7. rozšíril od severu do našej oblasti výbežok vyššieho tlaku vzduchu. Ďalší studený front prešiel cez Európu ďalej na východ 7.7. a za ním sa rozšíril do strednej Európy výbežok vyššieho tlaku, z ktorého sa sformovala samostatná tlaková výš a presúvala sa do nad Balkán. Po prednej strane brázdy nízkeho tlaku vzduchu nad západnou Európou opäť prúdil do alpskej a karpatskej oblasti teplý vzduch, ktorý vyvrcholil sa spomínaná brázda spojená so studeným frontom presunula cez naše územie nad Ukrajinu. Počas nasledujúcich dvoch dní bolo počasie u nás ovplyvňované tlakovou nížou vo vyšších vrstvách ovzdušia. Od 17. do prechádzali cez alpskú a karpatskú oblasť od západu jednotlivé frontálne rozhrania sa na Balkánom sformovala výšková tlaková níž, ktorá presúvala počas nasledujúcich 2 dní teplý a vlhký vzduch do karpatskej oblasti, čo spôsobilo aj na našom území výdatné trvalé zrážky, ktoré boli sprevádzané povodňami. Do sa spomínaná výšková tlaková níž postupne vypĺňala a slabla začala počasie v severnej a strednej Európe ovplyvňovať tlaková výš nad Škandináviou, ktorej vplyv vydržal v spomínanej oblasti do konca mesiaca. Mesačný úhrn slnečného svitu sa v regióne západného Slovenska v júli pohyboval od 279 do 354 hodín, čo predstavuje 127 až 150 % dlhodobého priemeru. Na západnom Slovensku sa vyskytlo 26 až 29 slnečných dní s denným trvaním slnečného svitu viac ako 5 hodín. 1.2 Teplota vzduchu V porovnaní s dlhodobým priemerom bol tohtoročný júl v západoslovenskom regióne teplotne silne až mimoriadne nadnormálny. Odchýlka od dlhodobého priemeru sa pohybovala v intervale od 1,8 (Beluša) do 3,5 C (Myjava). Priemerná mesačná teplota vzduchu dosiahla hodnoty od 19,1 (Modra - Piesok) do 22,4 C (Topoľčany, Hurbanovo). Absolútne maximá teploty vzduchu vystúpili na 30,2 (Modra - Piesok) až 35,0 C (Žihárec) a vyskytli sa 15. a júla. Absolútne minimá teploty vzduchu v dňoch a 18. júla sa pohybovali od 6,5 (Moravský Svätý Ján) do 11,7 C (Kráľová pri Senci), zatiaľ čo prízemné teplotné minimá klesli v dňoch júla na 8,8 (Žihárec) až 3,0 (Moravský Svätý Ján). Najteplejšia bola piata pentáda, najchladnejšia druhá. V júli sa vyskytlo 15 (Modra - Piesok) až 28 (Žihárec) letných dní, 2 (Modra - Piesok) až 18 (Žihárec) tropických dní a 0 až 4 tropické noci. Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie

3 1.3 Atmosférické zrážky Júl 2009 bol na západnom Slovensku zrážkovo prevažne normálny, iba v niektorých izolovaných regiónoch bol zrážkovo nadnormálny a naopak na východe Podunajskej nížiny bol zrážkovo podnormálny. Mesačné úhrny zrážok sa pohybovali väčšinou od 11 mm v Malých Kosihách do 138 mm v Šaštíne. Priestorový úhrn zrážok pre celé územie západného Slovenska dosiahol 73 mm, čo predstavuje 100 % normálu. Najviac zrážok sa vyskytlo vo štvrtej pentáde, najmenej v šiestej. Najvyššie denné úhrny zrážok boli namerané 18. júla v Kuchyni - Novom Dvore, kde spadlo 40,5 mm zrážok a 15. júla v Modre - Piesku 36,1 mm. V tomto mesiaci bolo na západnom Slovensku 7 až 19 zrážkových dní, z toho 2 až 7 dní s denným úhrnom zrážok 5 mm a viac. V júli sa vyskytlo 3 až 10 dní s búrkou. Búrky spojené so silným nárazovým vetrom, ktoré sa vyskytli v priebehu mesiaca, na mnohých miestach poškodili porasty a spôsobili aj rozsiahle materiálne škody. Okres Atmosférické zrážky podľa okresov Úhrn [mm] N [%] Okres Úhrn [mm] N [%] Bratislava I až V Nové Zámky Malacky Šaľa Pezinok Topoľčany Senec Zlaté Moravce Trnava Trenčín Dunajská Streda Bánovce Galanta Ilava Hlohovec Myjava Piešťany N. Mesto n/váhom Senica Partizánske Skalica Považská Bystrica Nitra Prievidza Komárno Púchov Levice Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie

4 1.4 Teplota a vlhkosť pôdy Priemerná mesačná teplota pôdy v hĺbke 5 cm sa v júli pohybovala od 19,7 (Trenčín) do 24,3 C (Hurbanovo), čo predstavuje odchýlku 1,6 až 2,3 C od dlhodobého priemeru. Maximálna termínová teplota pôdy v rovnakej hĺbke bola 23,0 (Trenčín) až 32,5 C (Hurbanovo), minimálna termínová teplota sa pohybovala medzi 14,2 (Myjava) až 17,9 C (Bratislava - Koliba). Priemerná mesačná teplota pôdy v hĺbke 20 cm bola 19,4 (Trenčín) až 23,1 C (Bratislava - letisko), čo predstavuje odchýlku 1,3 až 2,3 C od dlhodobého priemeru. Maximálna termínová teplota pôdy v hĺbke 20 cm bola 22,0 (Trenčín) až 27,5 C (Hurbanovo), minimálna termínová teplota sa pohybovala medzi 16,3 (Myjava) až 19,8 C (Bratislava - letisko). Hodnoty využiteľnej vodnej kapacity v povrchovej vrstve (v profile do hĺbky 10 cm) pôd vo východnej časti Podunajskej nížiny v Hurbanove v júli kolísali od 44 do 90 %. V povrchovej vrstve pôdy v Beluši sa hodnoty fyziologicky využiteľnej vody pohybovali od 52 do 109 %. V profile pôd západného Slovenska sa hodnoty využiteľnej vodnej kapacity pohybovali v hĺbke 30 cm od 50 do 101 % a v hĺbke 60 cm od 53 do 101 %. 2 Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín Pšenica ozimná a jačmeň jarný začiatkom júla vo vyšších polohách dosahovali žltú zrelosť, v nižších polohách vstupovali do plnej zrelosti a začali sa zberať. Zber repky ozimnej pokračoval prevažne v prvej polovici mesiaca. Od druhého júlového týždňa na skorších odrodách zemiakov dochádzalo k všeobecnému žltnutiu a odumieraniu vňate, začali sa zberať. Kukurica siata pokračovala v klasení, potom kvitla, v poslednej dekáde vstupovala do mliečnej zrelosti, koncom mesiaca lokálne aj do mliečno-voskovej zrelosti. Hrach siaty dosahoval plnú zrelosť, zberal sa, slnečnica ročná v prvej polovici mesiaca plne kvitla. Od druhej júlovej dekády prebiehala tretia kosba lucerny siatej. Chmeľ obyčajný začal kvitnúť v Klátovej Novej Vsi začiatkom mesiaca, v Trenčíne začiatkom druhej júlovej dekády. 2.2 Stav a vývin ovocných drevín a viniča hroznorodého Začiatkom júla pokračoval ešte zber ríbezlí, prvé dve dekády dozrievali a zberali sa marhule, broskyne. Od druhej júlovej dekády dozrievali a zberali sa letné odrody jabĺk, v druhej polovici júla letné odrody hrušiek a posledný týždeň mesiaca dozrievali skoršie odrody sliviek. 2.3 Stav a vývin lesných rastlín Začiatkom mesiaca pokračovalo dozrievanie a zber plodov ostružiny malinovej. Koncom júla miestami začali dozrievať plody bazy čiernej. V druhej polovici mesiaca boli zaznamenané na niektorých druhoch lesných drevín jánske výhonky. Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie

5 Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie Stanica Atmosférické zrážky Teplota vzduchu Teplota pôdy Suma Slnečný N.v. Počet dní so Absolútna 5 cm 20 cm od 1.4. Úhrn N Priemer Odchýlka svit [m] 1-4,9 5 a viac Max. Min. Príz.min. Priemer Min. Priemer tpr >= 0 [mm] [%] [ C] [ C] [hod.] mm mm [ C] [ C] [ C] [ C] [ C] [ C] [ C]* Bratislava-Koliba Bratislava-letisko Bratislava-Mlynská dolina x x x x 2166 Kuchyňa-Nový Dvor Moravský Svätý Ján x x Myjava Modra-Piesok x x 320 x x x 1881 Kráľová pri Senci x Jaslovské Bohunice Piešťany x x x 2095 Topoľčany x Nitra-Veľké Janíkovce x x x 2162 Žihárec Hurbanovo Mochovce x Podhájska x x x 2198 Holíč x x Trenčín x x x Prievidza Beluša x x x x 1972 N. v. [m] nadmorská výška N [%] percento dlhodobého priemeru z rokov Odchýlka [ C] odchýlka od dlhodobého priemeru z rokov x údaj chýba * suma priemerných denných teplôt vzduchu? 0,0 C od 1. apríla Klimatický prehľad za mesiac júl 2009

6 Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie

7 Slovenský hydrometeorologický ústav AGROMETEOROLOGICKÉ A FENOLOGICKÉ INFORMÁCIE STREDNÉ SLOVENSKO JÚL 2009 ČÍSLO 7 Kraj: Banskobystrický a Žilinský Obsah 1. Agrometeorologické charakteristiky 1.1. Počasie 1.2. Teplota vzduchu 1.3. Atmosférické zrážky 1.4. Teplota pôdy 2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín 2.2 Stav a vývin ovocných drevín a viniča 2.3 Stav a vývin lesných rastlín 3. Tabelárna príloha 3.1. Klimatologický prehľad 3. Grafická príloha 4.1. Mapa mesačných úhrnov atmosférických zrážok v mm pre oblasť stredné Slovensko Vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav, Regionálne stredisko Banská Bystrica, Zelená 5, PSČ Spracované údaje, získané z týždenných hlásení, neprešli revíziou a nemožno ich používať ako úradný doklad. Slúžia len na informáciu. Náklad 60 výtlačkov, objednávky zasielajte na adresu vydavateľa.

8 1. Agrometeorologické charakteristiky 1.1. Počasie Začiatkom júla bolo počasie u nás ovplyvňované tlakovou výšou, ktorá postupne slabla a v nevýraznom tlakovom poli sa tvorili početné búrky. Dňa 5.7. postúpil od západu ďalej na východ studený front. V ďalších dňoch sa nad Európou udržiavalo nevýrazné tlakové pole relatívne nižšieho tlaku vzduchu, sprevádzané opäť početnými búrkami, za nimi prešli našim územím studené fronty, spojené s tlakovou nížou nad Škandináviou. Od 12.7 do bolo počasie na Slovensku ovplyvňované oblasťou vyššieho tlaku vzduchu, za ktorou postúpil do strednej Európy nevýrazný studený front a za ním opäť výbežok vyššieho tlaku vzduchu. Dňa vrcholil prílev teplého vzduchu od juhozápadu, pred ďalším výrazným studeným frontom. Tento front ovplyvnil počasie v strednej Európe a bol spojený na Slovensku s intenzívnou búrkovou činnosťou, ktorá na mnohých miestach spôsobila veľké škody. Za spomínaným studeným frontom sa v chladnom vzduchu rozšírila tlaková výš, po jej zadnej strane do našej oblasti prúdil teplý vzduch, prílev ktorého vrcholil a v tento deň Slovenskom prešiel studený front. Od až do konca mesiaca bolo počasie u nás ovplyvňované oblasťou vyššieho tlaku vzduchu. Júlové trvanie slnečného svitu bolo na území stredného Slovenska nadnormálne až silne nadnormálne, smerom od podhorských lokalít k nížinným dosahovalo 263 až 348 hodín, čo predstavuje % normálu. Na území regiónu sa vyskytlo 24 až 30 slnečných dní s denným trvaním slnečného svitu viac ako 5 hodín Teplota vzduchu Júl bol na území Banskobystrického a Žilinského kraja teplotne nadnormálnym až silne nadnormálnym, v Žiarskej, v Juhoslovenskej, vo Zvolenskej kotline a na Liptove až mimoriadne nadnormálnym mesiacom. Priemerná mesačná teplota vzduchu sa pohybovala od 16,3 do 22,4 C, s kladnými odchýlkami od normálu v rozpätí od 1,6 až 3,1 C. Maximálne teploty vzduchu sa vyskytli 15., júla a pohybovali sa od 27 do 34,7 C. Počas júla sme zaznamenali 8 až 28 letných dní. Počet tropických dní bol v podhorských oblastiach do 7 dní, na ostatnom území 8 až 20 dní. Najnižšie minimálne denné teploty vzduchu sme na väčšine územia zaznamenali a 27 júla, kedy minimálna teplota vzduchu poklesla na 2,8 až 8,2 C. V tento deň sa vyskytli aj minimá prízemnej teploty, ich hodnota bola 0,7 až 6,0 C Atmosférické zrážky Júlové zrážky boli na strednom Slovensku v dôsledku častých prehánok a búrok veľmi rozmanité. V Banskobystrickom kraji sme zaznamenali podnormálne až normálne, na juhu územia sa vyskytli až silne podnormálne úhrny zrážok, ale v okrese Revúca a Rimavská Sobota sa lokálne vyskytli aj silne nadnormálne úhrny zrážok. V Žilinskom kraji boli júlové zrážky normálne, lokálne v Turzovskej vrchoviny nadnormálne úhrny zrážok. Mesačné úhrny zrážok sa pohybovali od 15 do 178 mm, čo zodpovedá 23 až 187 % normálu. Maximálne denné úhrny zrážok boli zaznamenané počas búrok. Dňa 6.7. bolo v Revúcej namerané 48 mm a v Krásne nad Kysucou až 60 mm zrážok. V Banskobystrickom a Žilinskom kraji sa

9 vyskytlo 8-24 zrážkových dní, z nich 3-12 s búrkou. Počas búrok sa vyskytlo aj krupobitie a silný nárazový vietor. Atmosférické zrážky podľa okresov Okres Úhrn % Okres Úhrn % [mm] Normálu [mm] Normálu Banská Bystrica Bytča Brezno Čadca Banská Štiavnica Dolný Kubín Detva Kysucké N. Mesto Krupina Liptovský Mikuláš Lučenec Martin Poltár Námestovo Revúca Ružomberok Rimavská Sobota Turčianske Teplice Veľký Krtíš Tvrdošín Žarnovica Žilina Žiar n. Hronom Zvolen Poznámka: Rozpätie úhrnov zrážok v príslušných okresoch predstavuje len údaje v poľnohospodársky využívaných oblastiach. Nezohľadňuje extrémy vyskytujúce sa mimo týchto oblastí Teplota pôdy Priemerná júlová mesačná teplota pôdy v hĺbke 5, 10 a 20 cm sa v lokalitách do 300 m n.m. pohybovala od 21,6 do 23,9 C, v podhorských oblastiach od 17 do 22,2 C. V hĺbke 50 cm dosiahla priemerná mesačná teplota pôdy od 17,1 C vo vyšších polohách a na severe, do 21 C v najteplejších oblastiach na juhu stredného Slovenska. Najvyššie priemerné denné teploty pôdy boli zaznamenané 17. až 25. júla, naopak najnižšie boli zaznamenané júla. 2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín Na juhu Banskobystrického kraja dosiahla pšenica ozimná žltú zrelosť v prvej dekáde júla. Plnú zrelosť sme zaznamenali na pozorovaných plochách od druhej dekády mesiaca a zberať sa začala v tretej dekáde júla. V severných okresoch na začiatku júla pšenica ozimná dosiahla mliečnu zrelosť, žltú zrelosť dosiahla na konci druhej dekády a plnú na konci júla.. Hektárové výnosy na pozorovaných plochách dosiahli od 3,0 do 8,0 t.ha -1. Jačmeň ozimný sa začal zberať od prvej dekády. Úroda sa pohybovala od 3,2 do 7,0 t.ha -1. Raž ozimná dosiahla plnú zrelosť v tretej dekáde

10 júla. Repka ozimná bola, na väčšine pozorovaných plôch, začiatkom júla vo fáze žltej zrelosti. Zberať sa začala postupne, od juhu k stredným a podhorským polohách, od konca prvej dekády júla. Úrody sa pohybovali od 2,0 do 3,6 t.ha.-1. Jačmeň jarný bol v prvej dekáde júla vo fáze mliečnej zrelosti. Žltú zrelosť dosiahol od polovice mesiaca na juhu Banskobystrického kraja, v stredných a podhorských polohách sme túto fázu zaznamenali v tretej dekáde júla. Plnú zrelosť sme podľa polohy pozorovaných plôch zaznamenávali od polovice do konca mesiaca júla. So zberom jačmeňa jarného sa začalo ojedinele v druhej polovici mesiaca, ale väčšina sledovaných plôch sa začala zberať na konci júla. Úroda sa pohybuje od 2,2 do 4,1 t.ha -1. Ovos siaty na juhu v prvej dekáde júla dosiahol mliečnu a na začiatku tretej dekády žltú zrelosť, na konci mesiaca sme zaznamenali plnú zrelosť. V stredných a podhorských polohách bol v žltej zrelosti v tretej dekáde mesiaca. Kukurica siata v prvej dekáde júla klasila, v druhej dekáde kvitli samčie a v tretej samičie kvety. Neskoré odrody zemiakov na severe Žilinského kraja kvitli od začiatku prvej dekády. Na skorých odrodách dochádzalo k všeobecnému žltnutiu a odumieraniu vňate a následnému zberu. Hrach siaty dosiahol žltú zrelosť v druhej polovici júla a v tretej dekáde bol vo fáze plnej zrelosti. Slnečnica ročná kvitla od prvej dekády júla. V prvej dekáde júla dokvitol mak a ľan siaty. Ľan siaty na juhu v tretej dekáde dosiahol žltú zrelosť. V júli pokračovala druhá kosba trvalých trávnych porastov a viacročných krmovín Stav a vývin ovocných drevín Od začiatku júla pokračovalo dozrievanie višní, marhúľ, broskýň, ríbezlí červených a egrešov. V druhej dekáde júla dosiahli zberovú zrelosť letné odrody jabloní, hrušiek a sliviek. Vinič hroznorodý na skorých odrodách ojedinele zaznamenal fenologickú fázu mäknutie bobúľ. 2.3 Stav a vývin lesných drevín Lipa malolistá kvitla do konca prvej dekády júla. Počas júla dozrievajú plody brusnice čučoriedkovej, ostružiny malinovej. Od druhej dekády dosiahli zberovú zrelosť plody bazy čiernej. V tretej dekáde júla lokálne dochádzalo k letnému žltnutiu lístia.

11 Stanica Atmosférické zrážky Teplota vzduchu Teplota pôdy Suma Slnečný N.v. Počet dní so Absolútna 5 cm 20 cm od 1.4. Úhrn N Priemer Odchýlka svit [m] 1-4,9 5 a viac Max. Min. Príz.min. Priemer Min. Priemer tpr >= 0 [mm] [%] [ C] [ C] [hod.] mm mm [ C] [ C] [ C] [ C] [ C] [ C] [ C]* Dudince Boľkovce Rimavská Sobota Dolné Plachtince Žiar nad Hronom Revúca x Sliač Bzovík x x x x 2039 Dolný Hričov Vígľaš - Pstruša Čadca x x x x 1719 Banská Bystrica Brezno x x x x 1803 Turčianske Teplice x Oravský Podzámok x 1777 Banská Štiavnica x x x 1885 Liptovský Hrádok Liesek Telgárt N. v. [m] nadmorská výška N [%] percento dlhodobého priemeru z rokov Odchýlka [ C] odchýlka od dlhodobého priemeru z rokov x údaj chýba * suma priemerných denných teplôt vzduchu 0,0 C od 1. apríla Klimatický prehľad za mesiac júl 2009

12 4.1 Mapa mesačných úhrnov atmosférických zrážok v mm za mesiac JÚL 2009 pre oblasť stredné Slovensko

13 Slovenský hydrometeorologický ústav AGROMETEOROLOGICKÉ A FENOLOGICKÉ INFORMÁCIE VÝCHODOSLOVENSKÝ REGIÓN JÚL 2009 Číslo: 7 Kraj: Košický a Prešovský Obsah 1. Agrometeorologické charakteristiky 1.1 Počasie 1.2 Teplota vzduchu 1.3 Atmosférické zrážky 1.4 Teplota a vlhkosť pôdy 2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín 2.2 Stav a vývin ovocných drevín a viniča hroznorodého 2.3 Stav a vývin lesných rastlín 3. Tabelárna príloha 3.1 Klimatický prehľad 4. Grafická príloha 4.1 Mapa mesačných úhrnov atmosférických zrážok Vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav, Regionálne stredisko Košice, Ďumbierska 26, PSČ Zostavil a vypracoval kolektív pracovníkov oddelení Klimatologická služba a Klimatologické a zrážkomerné siete RS Košice. Spracované údaje, získané z týždenných hlásení, neprešli revíziou a nemožno ich používať ako úradný doklad. Slúžia len na informáciu. Náklad 50 výtlačkov, objednávky zasielajte na vydavateľa. adresu

14 1. Agrometeorologické charakteristiky 1.1 Počasie Začiatok mesiaca bol v znamení tlakovej výše presúvajúcej sa cez strednú Európu ďalej na juhovýchod. Tá postupne slabla a v nevýraznom tlakovom poli sa v strednej Európe tvorili početné búrky postúpil od západu ďalej na východ studený front. Ďalšie dva dni sa nad strednou Európou udržiavalo nevýrazné pole relatívne nižšieho tlaku vzduchu, sprevádzané opäť početnými búrkami. 8. a prechádzali cez územie Slovenska ďalej na východ studené fronty, spojené s tlakovou nížou nad južnou Škandináviou. Za nimi sa ďalší deň v chladnejšom vzduchu rozšíril od západu do našej oblasti výbežok vyššieho tlaku vzduchu. Od do počasie v strednej a postupne aj v juhovýchodnej Európe ovplyvňovala oblasť vyššieho tlaku vzduchu nad centrálnym Stredomorím, ktorá sa postupne rozšírila až po Pobaltie postúpil do strednej Európy nevýrazný studený front, za ním opäť výbežok vyššieho tlaku vzduchu. Súčasne vrcholil prílev teplého vzduchu od juhozápadu pred ďalším výrazným studeným frontom, spojeným s tlakovou nížou nad Severným morom. Tento front ovplyvnil počasie v strednej Európe a bol spojený na Slovensku s intenzívnou búrkovou činnosťou. Za týmto studeným frontom sa v chladnom vzduchu rozšírila do strednej Európy tlaková výš, ktorej stred sa postupne do presunul nad východný Balkán a Stredomorie. Po jej zadnej strane vrcholil do našej oblasti prílev teplého vzduchu a v rovnaký deň prešiel cez Slovensko ďalej na východ ďalší studený front. Od do bolo počasie v strednej Európe ovplyvňované oblasťou vyššieho tlaku vzduchu nad západnou, strednou a severovýchodnou Európou. Len v noci z utorka na stredu a v piatok bola táto oblasť prerušená prechodom dvoch nevýrazných studených frontov, postupujúcich od západu ďalej na východ. Júl bol na východnom Slovensku z hľadiska trvania slnečného svitu nadnormálny. Úhrn slnečného svitu za mesiac dosiahol hodnoty od 293,7 hodín v Kamenici nad Cirochou do 323,6 hodín na stanici Košice - letisko, čo predstavuje 125 až 142 % normálu na jednotlivých staniciach. 1.2 Teplota vzduchu Mesiac júl bol na celom území východného Slovenska teplotne nadnormálny. Odchýlky od normálu sa pohybovali v intervale od 1,4 do 2,7 C. Priemerné mesačné teploty vzduchu dosiahli hodnoty od 17,8 C v Popradskej kotline do 22,2 C na VSN. Najvyššie priemerné mesačné teploty boli na staniciach Michalovce, Vysoká nad Uhom a Orechová, najnižšie priemerné mesačné teploty mali stanice Poprad, Švedlár a Podolínec. Absolútne maximá teplôt vzduchu sa pohybovali od 31,0 do 34,4 C, najvyššia teplota bola nameraná vo Vysokej nad Uhom. V Nízkych Beskydách, v Popradskej kotline a na VSN bola najteplejšia druhá júlová dekáda s priemernými teplotami od 18,0 do 22,2 C. V Slovenskom rudohorí, v Hornádskej, Rožňavskej a Košickej kotline bola najteplejšia posledná dekáda mesiaca, priemerné teploty dosahovali hodnoty od 18,1 do 22,4 C. Najchladnejšia bola na celom území prvá júlová dekáda, priemerné teploty

15 dosahovali hodnoty od 17,3 do 22,0 C. Absolútne minimá teplôt vzduchu poklesli na 10,6 až 4,6 C. Najnižšia teplota bola nameraná v Poprade. Letné dni sa vyskytovali na celom území východného Slovenska v priebehu celého mesiaca. Tropické dni sa vyskytovali na začiatku júla, tiež v polovici mesiaca a v poslednej dekáde. Na jednotlivých staniciach bolo zaznamenaných 1 14 tropických dní. 1.3 Atmosférické zrážky Júl bol na väčšine územia Košického a Prešovského kraja zrážkovo podnormálny, na juhu VSN silne podnormálny, v Popradskej, Hornádskej, Košickej a Rožňavskej kotline normálny. Mesačné úhrny zrážok sa pohybovali od 15,8 do 122,9 mm. Najnižší úhrn zrážok bol nameraný na stanici v Somotore. Najviac zrážok namerala stanica Prešov vojsko. Najmenej zrážok bolo nameraných v priebehu druhej júlovej dekády. Zrážkovo najbohatšia bola prvá dekáda mesiaca. Najvyšší denný úhrn zrážok bol nameraný 5.7. v Prešove (38,2 mm). Búrky sa vyskytovali na celom území východného Slovenska počas prvej dekády a na konci druhej dekády, ojedinele sa vyskytli aj v poslednej dekáde. Atmosférické zrážky podľa okresov Okres Úhrn [mm] % N Okres Úhrn [mm] Poprad Sp.N.Ves St. Ľubovňa Rožňava Bardejov Sabinov Svidník Gelnica Humenné Levoča Michalovce Kežmarok Trebišov Stropkov Vranov n./t Medzilaborce Košice Snina Prešov Sobrance % N

16 1.4 Teplota a vlhkosť pôdy Priemerné mesačné teploty pôdy v hĺbke 5 cm sa pohybovali od 19,5 do 24,7 o C. Maximálna denná teplota pôdy v tejto hĺbke bola 36,6 o C v Orechovej a minimálna 13,8 o C v Podolínci. Priemerné mesačné teploty pôdy v hĺbke 20 cm sa pohybovali od 18,8 do 23,8 o C. Maximálna denná teplota pôdy v tejto hĺbke bola 28,2 o C v Michalovciach a minimálna 15,0 o C v Spišských Vlachoch. Najvyššie hodnoty fyziologicky využiteľnej vodnej kapacity (VVK) na stanici Milhostov pod trávnatým porastom boli namerané na začiatku júla, v Michalovciach na pôde bez porastu na konci prvej dekády. Najnižšie namerané hodnoty VVK na oboch staniciach boli v závere mesiaca. V povrchovej vrstve (v profile do 10 cm) bola na stanici Milhostov na začiatku júla nameraná najvyššia hodnota VVV 73% a na konci mesiaca najnižšia hodnota 38 %. V Michalovciach na konci prvej dekády bola hodnota VVK 100 %, ostatné hodnoty VVK v tejto hĺbke sa pohybovali od 52 do 66 %. V profile do hĺbky 30 cm boli namerané hodnoty VVK v Milhostove od 42 do 71 % a v Michalovciach od 60 do 82 %. V ďalších meraných hĺbkach do 60,80 a 100 cm sa hodnoty VVK na stanici Milhostov pohybovali od 42 do 59 % a v Michalovciach od 75 do 93 %. 2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín Od prvej dekády mesiaca sa začal zber pšenice ozimnej, raže ozimnej, jačmeňa ozimného a repky ozimnej najskôr na VSN. Na severe územia prešla pšenica ozimná na viacerých lokalitách do mliečnej zrelosti. Začali sa zberať skoré zemiaky a hrach siaty, zaznamenaný bol začiatok kvitnutia slnečnice ročnej. Od polovice júla slnečnica plne kvitla. Prebiehali druhé kosby lúk. Na konci prvej dekády dosiahol na juhu plnú zrelosť jačmeň jarný, v druhej dekáde pšenica jarná a ovos siaty až v tretej dekáde. Pri kukurici siatej na zrno bolo začiatkom júla pozorované kvitnutie samičích kvetov a v závere mesiaca sa táto obilnina nachádzala v mliečnej a ojedinele v mliečno voskovej zrelosti. V poslednej júlovej dekáde dosiahli plnú zrelosť porasty pšenice ozimnej v Popradskej kotline a na severe sledovaného územia, kde dosiahla plnú zrelosť aj repka ozimná. Zaznamenaná bola dekortizácia repy kŕmnej a začal sa zber plne zrelého maku siateho. 2.2 Stav v vývin ovocných drevín a viniča hroznorodého Už začiatkom mesiaca sa začali zberať ríbezle čierne, prvé letné jablká a od polovice mesiaca aj letné hrušky. Pokračoval zber ríbezle červenej, marhule obyčajnej a miestami ešte aj čerešní a višní. V závere mesiaca dosiahli zberovú zrelosť prvé plody slivky domácej na juhu VSN. 2.3 Stav a vývin lesných rastlín

17 V prvej dekáde začal kvitnúť krvavec lekársky a vres obyčajný. Od polovice mesiaca boli pozorované prvé zrelé plody brezy previsnutej a v poslednej dekáde jarabiny vtáčej i bazy čiernej. V druhej dekáde júla sa zberali plody ostružiny malinovej aj od stredných polôh vyššie. Od prvej dekády boli zaznamenávané prvé jánske výhony u ďalších lesných drevín smreka obyčajného, jedle bielej, borovice lesnej, buka lesného, javora horského, brezy previsnutej, jelše lepkavej a jaseňa štíhleho. Už od prvej dekády júla bolo pozorované letné žltnutie listov viacerých lesných drevín.

18

19