Mysli globálne, konj lokálne. http://eegrnts.org/ Povodne suchá, dv problémy s jedným riešením Kontkt Adres: Gymnázium Ul. 1. máj 8, 901 01 Mlcky, RNDr. Elen Krjčírová Tel.: +421 34 772 24 69 E-mil: gymlrid@stonline.sk Projekt je finncovný z grntov Islndu, Lichtenštjnsk Nórsk prostredníctvom Finnčného mechnizmu EHP zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Predkldné mteriály prezentujú názory utor/prijímteľ Správc progrmu nenesie zodpovednosť z kékoľvek informácie obsihnuté v dokumente. Kristín Šureková 3. A Monik Nemcová 3. B 2014/2015
Povodne Z určitých okolností možno z povodeň povžovť j dočsné zplvenie územi v dôsledku poruchy lebo Povodeňje prírodný proces, počs ktorého vod dočsne zplví zvyčjne nezplvené územie. Povodeň vzniká vtedy, keď vod zplvuje zvyčjne nezlite územie v dôsledku: hvárie n vodnej stvbe určenej n zdrživnie, vzdúvnie, kumuláciu lebo využívnie hydroenergetického potenciálu vôd. Ak je pochybnosť o tom, či v určitom území v určitom čse bol povodeň, 1. Zväčšeni prietoku vody vo vodnom toku, rozhoduje orgán ochrny pred povodňmi n židosť 2. Vzniku prekážok v koryte vodného toku lebo n správcu vodohospodársky význmných vodných tokov objektoch križujúcich vodný tok, ktoré obmedzujú 1 lebo správcu drobného vodného toku. plynulé prúdenie vody, spôsobujú jej vzdutie vylite z koryt, 3. Dlhotrvjúcich lebo intenzívnych zrážok lebo topeni snehu, 4. Povrchového odtoku vody zo zrážok lebo topiceho s snehu pritekjúceho n územie z priľhlých oblstí, 5. Vystúpeni hldiny podzemnej vody nd povrch terénu v dôsledku dlhotrvjúceho ndpriemerne Obr.1: Vylite koryto rieky Zdroj: http://blog.sme.sk/blog/2109/157464/strhnutcest.jpg vysokého vodného stvu vo vodnom toku. 1 Ministerstvo životného prostredi SR. Povodne- úvod.[online] Publikovné: 2015 [citovné 28.04. 2015 ] Dostupné n internete: < http://www.minzp.sk/sekcie/temyoblsti/vod/ochrnpred povodnmi/povoden -uvod.html> 2 3
Príčiny vzniku povodní Ochrn pred povodňmi Existuje niekoľko príčin vzniku povodní. Medzi zákldné príčiny vzniku povodní ptri: Ochrn pred povodňmi je súbor optrení n ochrnu 1. náhle lebo intenzívne džďové zrážky, ktorých úhrn 2 preshuje 100 mm/m z deň, tkéto povodne oznčujeme ko flsh floods, pred vznikom povodňových lebo rizík. Ochrn n pred zmierňovnie povodňmi je permnentný proces, ktorý s skldá: 1. 1z prevencie spočívjúcej 2. dlhotrvjúce džďové zrážky, čsto niekoľko dní,. v zohľdnení povodňových rizík v územnom preshujúce 50-125 mm/m2, plánovní vo výstvbe n bezpeč ných miestch, 3. topenie snehu lebo ľdu, b. vo vhodnom využívní krjiny, v rcionálnom 4. vznik prekážky vo vodnom toku (npr. nhromdenie ľdových krýh lebo drev) následné vylitie z koryt.2 hospodárení v lesoch n poľnohospodárskej pôde, 2. z príprvy, relizácie, údržby opráv preventívnych technických netechnických optrení n ochrnu Obr.2: Povodeň území pred záplvmi v krjine, n urbnizovných Zdroj: územich vodných tokoch, http://img.blesk.cz/img/ 1/full/1778687_povodn 3. z orgnizčnej, metodickej, technickej personálnej e-povoden-krlupy-nd- priprvenosti orgánov ochrny pred povodňmi, vltvou-vltv-rek- správcov vodných tokov zložiek integrovného mirejovice.jpg záchrnného systému n efektívne záshov v čse nebezpečenstv dní, povo 4. z účinnej rekcie n povodňovú situáciu 2 Pieter, R., Skči, O. Kolobeh vody vprírode. [online] Publikovné: 2015 [citovné 28.04. 2015 ] Dostupné n internete: < http://zsbrepy.edupge.sk/files/kolobeh_vody_v_prirode.pdf > 4 5 vykonávnie
. nepretržitým monitorovním meteorologickej Povodne- riziko vzniku prenosných ochorení hydrologickej situácie, V súvislosti b. vydávním meteorologických hydrologických predpovedí včsného vrovni pred k vzniku rôznych spovodňmi infekcií. Veľmi môže dochádzť nebezpečné sú predovšetkým: nebezpečenstvom povodne, 1. Bcilárn dyzentéri je chrkteristická čstými c. vykonávním záshov povodňových hnčkovými stolicmi prímesou hlienu, prípdne zbezpečovcích povodňových záchrnných prác čerstvej krvi, pôvodcom nákzy je bktéri šigel, ďlších optrení n ochrnu ľudského zdrvi, životného prostredi, kultúrneho dedičstv 2. Heptitíd typu A s prejvuje únvou, nechutenstvom, npínním n zvrcnie, zvýšenou hospodárskych činností pred povodňmi, teplotou, bolesťou pod prvým rebrovým oblúkom, 5. z odstrňovni následkov povodní poučeni z ich tmvým močom žltým sfrbením očných bielok priebehu kože,. obnovením podmienok n normálny život v povodňmi zsihnutých územich, zmiernením 3. Slmonelóz s prejvuje bolesťou bruch, nevoľnosťou, vrcním, hnčkou horúčkou. sociálnych ekonomických dopdov záplv n 3 Pôvodcom ochoreni je bktéri slmonel. postihnuté obyvteľstvo, b. nlyzovním príčin, priebehu následkov 3 povodní, c. rozborom účinnosti preventívnych optrení optrení, ktoré s vykonávli v čse povodní, d. ktulizáciou plánov mnžmentu povodňových rizík povodňových plánov. 6 Úrd verejného zdrvotníctv SR. Povodne- riziko vzniku prenosných ochorení zásdy n predchádznie ich vzniku. [online] Publikovné: 2009 [citovné 28.0 4. 2015] Dostupné n internete: <http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=rticle &id=898%3apovodne-riziko-vzniku-prenosnych -ochoreninzsdy -n-predchdznie -ich-vzniku > 7
Sucho Rozdelenie such : Suchoje prvdepodobne njpomlšie s vyvíjjúc i 1. Meteorologické sucho dlhodobo pretrvávjúci jv spomedzi extrémnych 2. Hydrologické sucho 4 meteorologických jvov. Otepľujúce s oblsti stále vic 3. Poľnohospodárske sucho trpi suchom to z i predpokldu, že s množstvo 4. Sociálno -ekonomické sucho zrážok nezmení. To smozrejme spôsobuje rozsihle poľnohospodárske škody. Sucho obmedzuje rst rstlín, Príčiny vzniku such vrátne poľnohospodárskych. Následná zlá úrod s prejví rýchlym vzostupom cien potrvín n celom svete. Dôsledky toho sme pocítili v roku 2008, keď neúrod v niektorých čstich svet vyhnl ceny jedl do Príčiny vzniku such delíme n prirodzené ntropogénne. Medzi prirodzené príčiny ptri procesy v tmosfére. Príčiny such vyvolné záshom človek môžu byťko n lokálnej tk globálne úrovni. Z 5 stronomických výšin. globálne príčiny s oznčuje skleníkový efekt lebo globálne stmievnie. Lokálne zhŕňj vysúšnie jzier, odklonenie riek, budovnie rôznych nádrží, hrádzí, priehrd lei ofsetování prevádzok náročných n vodu. 4 Zuzulová, V. Šišk, B. Vvrovič, J. Hodnotenie such n Slovensku podľ Plmerovho indexu závžnosti such (PDSI) v podmienkch menicej s klímy. [online]publikovné: 2014 [ citovné 28.04. 2015 ] Dostupné n internete: <http://www.cbks.cz/sbornikmikulov14/zuzulov_sisk_vvrovic.p df> 5 Meteocetrum.cz. Přichází dob such povodní. [online] Publikovné: 2015[cit ovné 28.04. 2015]Dostupné n internete: <http://www.meteocentrum.cz/zmeny -klimtu/dusledky-suchopovodne.php > 8 6 Rožnovský, J. et l.sucho n území ČR jeho dopdy. [ online] Publikovné: 23.04. 2012 [citovné: 28.04. 2015] Dostupné n internete: <http://www.chmi.cz/files/portl/docs/ktstrofy/26zsedni/roznov sky_sucho_230412.pdf > 9
Dôsledky Známe Suchá Vysušená krjin je oveľ náchylnejši k vzniku V 18. ž 19. storočídošlo k rozsihlemu suchu v požiru,ktorý môže následne spáliť rozsihle oblsti frickom štáte Kpverdy, ktoré mlo z následok lesného porstu. Dochádz k poprskniu pôdy k približne 100 000 mŕtvych. Sucho spôsobilo obrovskú dezertifikácii krjiny, t.j. k rozširovniu púští. Dochádz vlnu migrácie. Emigrnti s usídlili v oblsti Nového k strtám v poľnohospodárskej výrobe, z čoho prmení Anglick. podvýživ ľhšie šírenie choroby. Sucho spôsobuje j vznik sociálneho npäti, ktoré môže prerásť vo vojnový konflikt o vodu jedlo o r zsihlu migráciu obyvteľstv Medzi rokmi 1928 ž 1930 postihlo sucho Čínu, zomrelo tm približne 3 milióny obyvteľov. V súčsnosti je sucho problémom oblsti zo zsihnutej oblsti. Vplyvom prevládjúceho výpru Afriky, ktorá s nzýv Shel. Vplyvom nedosttku nstáv slinizáci pôd, čo zmenšuje ich úrodnosť. zrážok doch ádz k rozširovniu Shry, čo vyvoláv V tokoch dochádz k výrznému poklesu hldiny ž k sociálnu nestbilitu v oblsti. Obyvteľstvo trpí úplnému vyschnutiu,ktoré môže viesť k dočsnému či podvýživou chorobmi. O Sheli s zmieňuje j Al dokonc trvlému vyhynutiu niektorých orgnizmov v Gore, merický obchodník význmný politik, vo dnej loklite. svojom dokumente Nepríjemná prvd. Hovorí v ňom, že pri ďlšom prejve globálneho otepľovni hrozí Sheli dezertifikáci. V dôsledku globálneho otepľovni vedci predpokldjú,že džďové zrážky budú menej čsté nie je možné vylúčiť, že vinú dobu n iných miestch svet s budú objvovť prudké mierne i džde. 10 11