Fakulty a ústavy UPJŠ Monitoring médií 03.06.2020 Viac na siacplus.sk OBSAH 1. Košický kraj testoval ďalších vodičov autobusov [02.06.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR] 2. Košická župa testovala ďalších vodičov autobusov [02.06.2020; kosicednes.sk; Udalosti; 00:00; KOŠICE: DNES] 3. Košická župa testovala ďalších vodičov autobusov [02.06.2020; kosice.korzar.sme.sk; Košice Korzár / Spravodajstvo z Košíc a okolia; 00:00; TASR] 4. Vďaka cezhraničnému projektu pribudlo v DFN 21 nových lavičiek [02.06.2020; 24hod.sk; Z domova; 11:23; redakcia] 5. Vďaka cezhraničnému projektu pribudlo v DFN 21 nových lavičiek [02.06.2020; webnoviny.sk; Aktuálne správy; 13:23; redakcia] 6. Košická župa testovala ďalších viac ako sto vodičov autobusov [03.06.2020; Korzár; REGIÓN; s. 20; tasr] Top informácie z rezortu školstva 1. Rezort diplomacie sa chce podieľať na novej stratégii pre globálne vzdelávanie [02.06.2020; domov.sme.sk; Domov; 00:00; SITA] 2. Školy sa na mesiac otvárajú [02.06.2020; dennikn.sk; Blog; 08:00; Nové školstvo] 3. Braňo Závodský Naživo: Branislav Gröhling, Erika Drgoňová, Juraj Hipš [02.06.2020; Rádio Expres; Braňo Závodský Naživo; 12:10; R / Branislav Závodský] 4. Pandémia ukázala reálne problémy v školstve [02.06.2020; Rádio Expres; Infoexpres; 17:00; R / Ľuba Tomášiková] 5. Bratislava, Slovensko: Čo s núdzovým stavom? [02.06.2020; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Lucia Stráňavová;Mária Ölvedyová / Lucia Barmošová;Ján Mečiar] 6. MINISTER ŠKOLSTVA: SME PRIPRAVENÍ [02.06.2020; Prešovské noviny; SPRAVODAJSTVO; s. 5; Mária Dudová-Bašistová] Fakulty a ústavy UPJŠ TEXTY 1. Košický kraj testoval ďalších vodičov autobusov [02.06.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR] Mimoriadna správa: Na snímke testovanie vodiča autobusu na ochorenie COVID-19. Košice 2. júna 2020. Foto: TASR Milan Kapusta Celkovo plánujú otestovať približne 620 zamestnancov v prímestskej autobusovej doprave. Košice 2. júna (TASR) Košický samosprávny kraj pokračuje v testovaní pracovníkov v prímestskej autobusovej doprave na nový koronavírus. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa KSK Anna Terezková s tým, že v utorok testovali zamestnancov spoločnosti eurobus v Košiciach. V závode Košice otestovali 118 vodičov a deväť ľudí obslužného personálu. Naša spoločnosť takéto testovanie víta, povedala pre TASR vedúca odboru prímestskej a mestskej dopravy dopravcu Eva Čermáková. Podľa Terezkovej používajú na testovanie naďalej PCR testy, ktoré na základe spolupráce s KSK vyhodnocuje Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika
v Košiciach. Biologický materiál odoberajú zamestnanci KSK so zdravotníckym vzdelaním, ktorí prešli osobitným zaškolením, dodala. S testovaním zamestnancov oboch zmluvných autobusových dopravcov KSK, ktorými sú Arriva a eurobus, začal kraj 27. mája. Vtedy otestovali 110 pracovníkov spoločnosti Arriva zo strediska Michalovce - všetky testy na ochorenie COVID-19 boli negatívne. Celkovo plánujú otestovať približne 620 zamestnancov v prímestskej autobusovej doprave. https://www.teraz.sk/regiony/kosice-ksk-testoval-dalsich-vodico/471212-clanok.html 2. Košická župa testovala ďalších vodičov autobusov [02.06.2020; kosicednes.sk; Udalosti; 00:00; KOŠICE: DNES] ilustračné foto: TASR KOŠICE: DNES Autor redakcia@kosicednes.sk Zdieľať: Košický samosprávny kraj (KSK) pokračuje v testovaní pracovníkov v prímestskej autobusovej doprave na nový koronavírus. Potvrdila to hovorkyňa KSK Anna Terezková s tým, že v utorok testovali zamestnancov spoločnosti eurobus v Košiciach. V závode Košice otestovali 118 vodičov a deväť ľudí obslužného personálu. Naša spoločnosť takéto testovanie víta, povedala vedúca odboru prímestskej a mestskej dopravy dopravcu Eva Čermáková. Podľa Terezkovej používajú na testovanie naďalej PCR testy, ktoré na základe spolupráce s KSK vyhodnocuje Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. Biologický materiál odoberajú zamestnanci KSK so zdravotníckym vzdelaním, ktorí prešli osobitným zaškolením, dodala. S testovaním zamestnancov oboch zmluvných autobusových dopravcov KSK, ktorými sú Arriva a eurobus, začal kraj 27. mája. Vtedy otestovali 110 pracovníkov spoločnosti Arriva zo strediska Michalovce - všetky testy na ochorenie COVID-19 boli negatívne. Celkovo plánujú otestovať približne 620 zamestnancov v prímestskej autobusovej doprave. (TASR) https://kosicednes.sk/udalosti/kosicka-zupa-testovala-dalsich-vodicov-autobusov/ 3. Košická župa testovala ďalších vodičov autobusov [02.06.2020; kosice.korzar.sme.sk; Košice Korzár / Spravodajstvo z Košíc a okolia; 00:00; TASR] Doterajšie výsledky boli negatívne. Testovanie vodičov (9 fotografií) KOŠICE. Košický samosprávny kraj (KSK) pokračuje v testovaní pracovníkov v prímestskej autobusovej doprave na nový koronavírus. Potvrdila to hovorkyňa predsedu KSK Anna Terezková s tým, že v utorok testovali zamestnancov spoločnosti Eurobus v Košiciach. V závode Košice otestovali 118 vodičov a deväť ľudí obslužného personálu. Naša spoločnosť takéto testovanie víta," povedala vedúca odboru prímestskej a mestskej dopravy dopravcu Eva Čermáková. Podľa Terezkovej používajú na testovanie naďalej PCR testy, ktoré na základe spolupráce s KSK vyhodnocuje Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Biologický materiál odoberajú zamestnanci KSK so zdravotníckym vzdelaním, ktorí prešli osobitným zaškolením," dodala. S testovaním zamestnancov oboch zmluvných autobusových dopravcov KSK, ktorými sú Arriva a Eurobus, začal kraj 27. mája. Vtedy otestovali 110 pracovníkov spoločnosti Arriva zo strediska Michalovce - všetky testy na ochorenie Covid-19 boli negatívne. Celkovo plánujú otestovať približne 620 zamestnancov v prímestskej autobusovej doprave. https://kosice.korzar.sme.sk/c/22417456/kosicka-zupa-testovala-dalsich-vodicov-autobusov.html
4. Vďaka cezhraničnému projektu pribudlo v DFN 21 nových lavičiek [02.06.2020; 24hod.sk; Z domova; 11:23; redakcia] Pred blížiacim sa Medzinárodným dňom detí pribudlo v košickej Detskej fakultnej nemocnici (DFN) 21 nových lavičiek. Sú určené detským pacientom a ich sprievodcom v nemocnici a prvým materiálnym 2.6.2020 (Webnoviny.sk) - Pred blížiacim sa Medzinárodným dňom detí pribudlo v košickej Detskej fakultnej nemocnici (DFN) 21 nových lavičiek. Sú určené detským pacientom a ich sprievodcom v nemocnici a prvým materiálnym výsledkom projektu s názvom Spoločná iniciatíva na zlepšenie kvality života detí s onkologickými chorobami v Zakarpatskej oblasti, Košickom a Prešovskom kraji. Dvojročný projekt, v rámci Programu cezhraničnej spolupráce ENI Maďarsko-Slovensko-Rumunsko-Ukrajina 2014-2020, finančne podporila Európska únia. Ako pri dnešnom odovzdávaní daru povedal medicínsky riaditeľ DFN v Košiciach a detský onkológ MUDr. Igor Jenčo, v rámci zlepšovania kvality a komfortu pre pacientov a sprievodcov možno nie je až také dôležité na čom pacienti sedia, keď čakajú: Faktom ale je, že pacienti vždy čakajú. Čakajú pred oddeleniami, čakajú pred ambulanciami. Dnes možno menej ako predtým, keďže pacienti sú objednávaní na presný čas vyšetrenia, nejakú dobu ale čakaním na vstup do ambulancie ale strávia. Pripustil, že mobiliár v čakárni nikdy nebol ich prioritou, pretože priorít, medzi ktoré patrí zdravotnícka technika alebo lieky, má nemocnica stále dosť. Napriek tomu sa veľmi tešíme, že sa nám spoločne podarilo zabezpečiť, že dnes to, na čom sedia naši pacienti a ich sprievodcovia, zodpovedá 21. storočiu. A koniec koncov tomu, ako v súčasnosti Detská fakultná nemocnica v Košiciach vyzerá. A my si neskromne myslíme, že po rekonštrukcii naozaj 21. storočiu zodpovedá, uviedol. Vďaka Svetielku pomoci, tomuto projektu a prostriedkom z Európskej únie sme do veľkej miery odstránili pozostatky obdobia minulého tisícročia. Naši pacienti a ich rodičia konečne môžu sedieť tak, ako si zasluhujú, na čistých, pekných bielych lavičkách, dodal medicínsky riaditeľ košickej DFN. Potešenie, že napriek koronavírusovej kríze sa podarilo začať napĺňať plánované aktivity, vyjadrila aj pracovníčka kontaktného bodu programu ENI Maďarsko-Slovensko-Rumunsko-Ukrajina 2014-2020 Barbora Kováčová: Sme veľmi radi, že aj napriek aktuálnej situácií, ktorá výrazne ovplyvnila implementáciu cezhraničných projektov, boli projekty schopné rýchlo sa prispôsobiť, presunúť naplánované aktivity a aj napriek vzniknutej situácií pokračujú v plánovaných aktivitách a darí sa im projekty úspešne implementovať. Situáciu priblížila riaditeľka neziskovej organizácie Svetielko pomoci a finančná manažérka projektu Miroslava Hunčíková: COVID-19, žiaľ, ovplyvnil aj náš projekt. Museli sme zrušiť naplánované odborné semináre a stretnutia s ukrajinskými partnermi. Hoci z domu, limitovaní karanténnymi opatreniami, sme robili aspoň to, čo nám umožňovali. V rámci možností sme pomáhali rodinám pacientov a zamerali sa na výberové konania na prístrojové a materiálne vybavenie. Ako pripomenula, ide o dôležitú súčasť projektu. Podstatná časť takmer 300 tisícového príspevku zo zdrojov Európskej únie (presná suma je 295.316,56 EUR) má totiž poputovať na prístrojové vybavenie štyroch zdravotníckych zariadení na Zakarpatskej Ukrajine a časť z nich je určená aj pre DFN, ktorá je koncovým zdravotníckym zariadením pre celé východné Slovensko. Okrem lavičiek v najbližších mesiacoch získajú potrebné prístroje aj Oddelenie detskej onkológie a hematológie a Klinika pediatrickej anestéziológie a intenzívnej medicíny LF UPJŠ a DFN. Situácia v košickej DFN v Košiciach sa v súčasnosti pomaly vracia k normálu. Návštevy v nemocnici sú však naďalej zakázané. Povolené sú iba určité výnimky, dané úradom verejného zdravotníctva. Možnosti prijať sprievodcu k dieťaťu na hospitalizáciu sa tu nebránili ani v období prísnejších opatrení : Prijať sprievodcu na hospitalizáciu sme mohli a aj môžeme. Keďže lôžková kapacita je nateraz dostatočná, pretože pacientov je o dosť menej, ako sme bežne v tejto dobe mávali, takúto možnosť ponúkame. Samozrejme, musí ísť o zdravých ľudí, ktorí budú počas hospitalizácie dodržiavať hygienicko-epidemiologické opatrenia na jednotlivých oddeleniach, informoval medicínsky riaditeľ DFN v Košiciach. Podľa jeho slov však rozhodne nemožno očakávať, že v dohľadnej dobe bude v nemocnici všetko tak, ako bolo pred koronavírusovou pandémiou. Napriek tomu, že v nemocnici už vykonávajú odkladné vyšetrenia, odkladné zákroky i všetky ambulantné vyšetrenia pre tých, ktorí to potrebujú. Limituje nás ešte to, že pred vchodom do nemocnice musíme pacientov stále triediť. Znamená to, že musia vstupovať iba jedným vchodom. Meriame im teplotu, musia prichádzať na presne stanovený čas a dodržiavať opatrenia dané Úradom verejného zdravotníctva, spresnil. V každom prípade veríme, že počnúc júnom, už budú všetky lôžkové oddelenia pracovať takmer v pôvodnom stave. Veríme, že to tak aj zotrvá a neudeje sa nič, čo by nás donútilo vrátiť sa do fázy, keď sa opäť budeme musieť reálne potýkať s infekciou novým koronavírusom, dodal MUDr. Igor Jenčo. Informácie o projekte v skratke: Názov projektu: Spoločná iniciatíva na zlepšenie kvality života detí s onkologickými chorobami v Zakarpatskej oblasti, Košickom a Prešovskom kraji Partneri projektu: Slovensko: Svetielko pomoci - Pre deti z onkológie Ukrajina:???????????????????????????????????????? (Rada ochrany práv pacientov a zdravotníckych pracovníkov) Trvanie projektu: November 2019 Október 2021 Celková hodnota projektu je 328 129,52 eur. Projekt je podporený z grantového Programu cezhraničnej spolupráce ENI Maďarsko-Slovensko-Rumunsko-Ukrajina 2014-2020 sumou 295 316,56 eur. Informačný servis
https://www.24hod.sk/vdaka-cezhranicnemu-projektu-pribudlo-v-dfn-21-novych-laviciek-cl737924.html 5. Vďaka cezhraničnému projektu pribudlo v DFN 21 nových lavičiek [02.06.2020; webnoviny.sk; Aktuálne správy; 13:23; redakcia] Pred blížiacim sa Medzinárodným dňom detí pribudlo v košickej Detskej fakultnej nemocnici (DFN) 21 nových lavičiek. Sú určené detským pacientom a ich sprievodcom v nemocnici a prvým materiálnym výsledkom projektu s názvom Spoločná iniciatíva na zlepšenie kvality života detí s onkologickými chorobami v Zakarpatskej oblasti, Košickom a Prešovskom kraji. Dvojročný projekt, v rámci Programu cezhraničnej spolupráce ENI Maďarsko- Slovensko-Rumunsko-Ukrajina 2014-2020, finančne podporila Európska únia. Ako pri dnešnom odovzdávaní daru povedal medicínsky riaditeľ DFN v Košiciach a detský onkológ MUDr. Igor Jenčo, v rámci zlepšovania kvality a komfortu pre pacientov a sprievodcov možno nie je až také dôležité na čom pacienti sedia, keď čakajú: Faktom ale je, že pacienti vždy čakajú. Čakajú pred oddeleniami, čakajú pred ambulanciami. Dnes možno menej ako predtým, keďže pacienti sú objednávaní na presný čas vyšetrenia, nejakú dobu ale čakaním na vstup do ambulancie ale strávia. Pripustil, že mobiliár v čakárni nikdy nebol ich prioritou, pretože priorít, medzi ktoré patrí zdravotnícka technika alebo lieky, má nemocnica stále dosť. Napriek tomu sa veľmi tešíme, že sa nám spoločne podarilo zabezpečiť, že dnes to, na čom sedia naši pacienti a ich sprievodcovia, zodpovedá 21. storočiu. A koniec koncov tomu, ako v súčasnosti Detská fakultná nemocnica v Košiciach vyzerá. A my si neskromne myslíme, že po rekonštrukcii naozaj 21. storočiu zodpovedá, uviedol. Vďaka Svetielku pomoci, tomuto projektu a prostriedkom z Európskej únie sme do veľkej miery odstránili pozostatky obdobia minulého tisícročia. Naši pacienti a ich rodičia konečne môžu sedieť tak, ako si zasluhujú, na čistých, pekných bielych lavičkách, dodal medicínsky riaditeľ košickej DFN. Potešenie, že napriek koronavírusovej kríze sa podarilo začať napĺňať plánované aktivity, vyjadrila aj pracovníčka kontaktného bodu programu ENI Maďarsko-Slovensko-Rumunsko-Ukrajina 2014-2020 Barbora Kováčová: Sme veľmi radi, že aj napriek aktuálnej situácií, ktorá výrazne ovplyvnila implementáciu cezhraničných projektov, boli projekty schopné rýchlo sa prispôsobiť, presunúť naplánované aktivity a aj napriek vzniknutej situácií pokračujú v plánovaných aktivitách a darí sa im projekty úspešne implementovať. Situáciu priblížila riaditeľka neziskovej organizácie Svetielko pomoci a finančná manažérka projektu Miroslava Hunčíková: COVID-19, žiaľ, ovplyvnil aj náš projekt. Museli sme zrušiť naplánované odborné semináre a stretnutia s ukrajinskými partnermi. Hoci z domu, limitovaní karanténnymi opatreniami, sme robili aspoň to, čo nám umožňovali. V rámci možností sme pomáhali rodinám pacientov a zamerali sa na výberové konania na prístrojové a materiálne vybavenie. Ako pripomenula, ide o dôležitú súčasť projektu. Podstatná časť takmer 300 tisícového príspevku zo zdrojov Európskej únie (presná suma je 295.316,56 EUR) má totiž poputovať na prístrojové vybavenie štyroch zdravotníckych zariadení na Zakarpatskej Ukrajine a časť z nich je určená aj pre DFN, ktorá je koncovým zdravotníckym zariadením pre celé východné Slovensko. Okrem lavičiek v najbližších mesiacoch získajú potrebné prístroje aj Oddelenie detskej onkológie a hematológie a Klinika pediatrickej anestéziológie a intenzívnej medicíny LF UPJŠ a DFN. Situácia v košickej DFN v Košiciach sa v súčasnosti pomaly vracia k normálu. Návštevy v nemocnici sú však naďalej zakázané. Povolené sú iba určité výnimky, dané úradom verejného zdravotníctva. Možnosti prijať sprievodcu k dieťaťu na hospitalizáciu sa tu nebránili ani v období prísnejších opatrení: Prijať sprievodcu na hospitalizáciu sme mohli a aj môžeme. Keďže lôžková kapacita je nateraz dostatočná, pretože pacientov je o dosť menej, ako sme bežne v tejto dobe mávali, takúto možnosť ponúkame. Samozrejme, musí ísť o zdravých ľudí, ktorí budú počas hospitalizácie dodržiavať hygienicko-epidemiologické opatrenia na jednotlivých oddeleniach, informoval medicínsky riaditeľ DFN v Košiciach. Podľa jeho slov však rozhodne nemožno očakávať, že v dohľadnej dobe bude v nemocnici všetko tak, ako bolo pred koronavírusovou pandémiou. Napriek tomu, že v nemocnici už vykonávajú odkladné vyšetrenia, odkladné zákroky i všetky ambulantné vyšetrenia pre tých, ktorí to potrebujú. Limituje nás ešte to, že pred vchodom do nemocnice musíme pacientov stále triediť. Znamená to, že musia vstupovať iba jedným vchodom. Meriame im teplotu, musia prichádzať na presne stanovený čas a dodržiavať opatrenia dané Úradom verejného zdravotníctva, spresnil. V každom prípade veríme, že počnúc júnom, už budú všetky lôžkové oddelenia pracovať takmer v pôvodnom stave. Veríme, že to tak aj zotrvá a neudeje sa nič, čo by nás donútilo vrátiť sa do fázy, keď sa opäť budeme musieť reálne potýkať s infekciou novým koronavírusom, dodal MUDr. Igor Jenčo. Názov projektu: Spoločná iniciatíva na zlepšenie kvality života detí s onkologickými chorobami v Zakarpatskej oblasti, Košickom a Prešovskom kraji Partneri projektu: Slovensko: Svetielko pomoci Pre deti z onkológie Ukrajina:???????????????????????????????????????? (Rada ochrany práv pacientov a zdravotníckych pracovníkov) Trvanie projektu: November 2019 Október 2021 Celková hodnota projektu je 328 129,52 eur. Projekt je podporený z grantového Programu cezhraničnej spolupráce ENI Maďarsko-Slovensko-Rumunsko-Ukrajina 2014-2020 sumou 295 316,56 eur.
Informačný servis https://www.webnoviny.sk/vdaka-cezhranicnemu-projektu-pribudlo-v-dfn-21-novych-laviciek/ 6. Košická župa testovala ďalších viac ako sto vodičov autobusov [03.06.2020; Korzár; REGIÓN; s. 20; tasr] Doterajšie výsledky boli negatívne. KOŠICE. Košický samosprávny kraj (KSK) pokračuje v testovaní pracovníkov v prímestskej autobusovej doprave na nový koronavírus. Potvrdila to hovorkyňa predsedu KSK Anna Terezková s tým, že v utorok testovali zamestnancov spoločnosti Eurobus v Košiciach. V závode Košice otestovali 118 vodičov a deväť ľudí obslužného personálu. Naša spoločnosť takéto testovanie víta," povedala vedúca odboru prímestskej a mestskej dopravy dopravcu Eva Čermáková. Podľa Terezkovej používajú na testovanie naďalej PCR testy, ktoré na základe spolupráce s KSK vyhodnocuje Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Biologický materiál odoberajú zamestnanci KSK so zdravotníckym vzdelaním, ktorí prešli osobitným zaškolením," dodala. S testovaním zamestnancov oboch zmluvných autobusových dopravcov KSK, ktorými sú Arriva a Eurobus, začal kraj 27. mája. Vtedy otestovali 110 pracovníkov spoločnosti Arriva zo strediska Michalovce - všetky testy na ochorenie Covid-19 boli negatívne. Celkovo plánujú otestovať približne 620 zamestnancov v prímestskej autobusovej doprave. (tasr) Top informácie z rezortu školstva 1. Rezort diplomacie sa chce podieľať na novej stratégii pre globálne vzdelávanie [02.06.2020; domov.sme.sk; Domov; 00:00; SITA] Tajomníčky ministerstiev školstva a zahraničia diskutovali aj o vládnych štipendiách. BRATISLAVA. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí je pripravené podieľať sa na vypracovaní novej Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie. Agentúru SITA o tom informoval tlačový odbor rezortu po stretnutí štátnej tajomníčky rezortu diplomacie Ingrid Brockovej a štátnej tajomníčky ministerstva školstva Moniky Filipovej. Tajomníčky spoločne diskutovali aj o oblasti globálneho rozvojového vzdelávania a poskytovania vládnych štipendií pre občanov z rozvojových krajín. Brocková potvrdila pripravenosť rezortu diplomacie podieľať sa na vypracovaní novej Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie. V oblasti vzdelávania sa neustále zvyšuje tlak na potrebu otvorenej a inkluzívnej komunikácie a spolupráce, kritického myslenia a odolnosti voči dezinformáciám. Prostredníctvom projektov financovaných zo zdrojov rozvojovej spolupráce dlhodobo podporujeme iniciatívy globálneho rozvojového vzdelávania na Slovensku, uviedla. Podľa nej však forma podpory prostredníctvom projektov nedokáže nahradiť systematickú integráciu globálneho občianstva do vzdelávacieho procesu na všetkých stupňoch. Štátne tajomníčky diskutovali aj o možnostiach zefektívnenia nastavenia systému vládnych štipendií v súlade s cieľmi rozvojovej spolupráce Slovenska, medzinárodnými záväzkami a jeho zahraničnopolitickými prioritami. Zhodli sa na pokračovaní spolupráce a inšpirovaní sa z dobrej praxe medzinárodných organizácií ako sú OECD a UNESCO najmä v nastavení vyššej inkluzívnosti vzdelávania. https://domov.sme.sk/c/22417505/mzvaez-sa-chce-podielat-na-novej-strategii-pre-globalnevzdelavanie.html 2. Školy sa na mesiac otvárajú [02.06.2020; dennikn.sk; Blog; 08:00; Nové školstvo] Témy týždňa 25. 5. 2020-31. 5. 2020 Návrat do škôl priniesol množstvo odporúčaní aj otázok Minister predostrel možnosť zrušenia deviateho ročníka a odloženia povinnej škôlky Pokračujúci spor na IT fakulte otvára otázku reformy riadenia vysokých škôl Výrok týždňa
Keď je dieťa v psychickej pohode, teda ak má nasýtené svoje sociálne a emocionálne potreby a prežíva pozitívne emócie, potom je schopné sa aj lepšie učiť. A, naopak, ak zažíva neistotu, pocity ohrozenia, strach, ak je vo vypätí, jeho vnímanie je uzavreté a učí sa len veľmi ťažko. To znamená, že by sme v prvom rade mali nastaviť atmosféru v škole a vzťahy tak, aby boli deti pripravené na učenie. Až potom sa dá vrhnúť na samotné učenie. Kornélia Ďuríková školská psychologička v rozhovore pre Denník N 26. 5. 2020 Výber z udalostí V uplynulom týždni v mnohých školách vrcholili prípravy na opätovný návrat časti detí k prezenčnému vzdelávaniu. Možnosť vrátiť sa majú od 1. júna deti navštevujúce materské školy, ako aj žiaci a žiačky 1. stupňa a 5. ročníka základných škôl. Koncom týždňa bol v tejto súvislosti zverejnený prieskum spoločnosti MNFORCE a agentúry Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV). Výsledky poukázali na to, že o možnosti poslať svoje deti do školy uvažovalo 68 % rodičov. Možnosť určite áno uviedlo 42 % rodičov, 26 % zvolilo odpoveď skôr áno. Podobne ako nedávny prieskum agentúry AKO, aj tento potvrdil, že o návrat detí do škôl majú väčší záujem rodičia s vyšším vzdelaním. Okrem dosiahnutého vzdelania, ktoré najsilnejšie diferencovalo odpovede rodičov, je pri rozhodovaní o poslaní detí do školy dôležitá aj subjektívna miera ohrozenia epidémiou nového koronavírusu, vysvetlil Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) na margo obnovenia prezenčnej výučby poznamenal, že od 1. júna sa do škôl vráti v priemere 70 až 80 % žiakov základných škôl a 50 až 60 % detí navštevujúcich škôlky. Podpredseda školského výboru parlamentu Ľubomír Petrák (Smer-SD), v nedeľnej relácii RTVS O 5 minút 12 kritizoval, že najmenší záujem o návrat do škôl majú rodičia detí, ktoré by to najviac potrebovali. Na to, že rodičia z najchudobnejších rómskych komunít často nemajú dostatok informácií o materskej škole v ich okolí, upozornil Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť. Zdrojom informácií sú v rómskych komunitách zväčša terénni pracovníci, avšak v lokalitách, kde sa nerealizujú projekty zamerané na rómsku inklúziu, ich činnosť nemá kto nahradiť, uvádza inštitút. Žiaci 1. až 5. ročníka ZŠ, ktorých rodičia neprejavili záujem o nástup do školy, budú naďalej pokračovať v dištančnom vzdelávaní. Žiakom 6. až 9. ročníka ministerstvo školstva do konca školského roka neumožní nastúpiť do školy, a preto pokračujú v dištančnom vzdelávaní. Sumár toho, na čo si po návrate do škôl budú musieť žiaci zvyknúť a čo musia pri čiastočnom obnovení výučby zabezpečiť riaditelia, priniesli aktuality.sk. Vymysleli sme rozvrh tak, že učiteľ bude učiť do 11:30, odovzdá deti vychovávateľke a následne odchádza domov, kde bude od 13:30 do 15:00 dištančne vzdelávať, uviedla napríklad riaditeľka nitrianskej ZŠ Dana Rapavá. Reportáž o tom, ako sa na príchod detí chystala bratislavská ZŠ Pavla Marcelyho, priniesli Hospodárske noviny. O tom, ako už v apríli pre deti zdravotníkov zvládla otvorenie svojich brán MŠ na Legionárskej ulici v Trenčíne, pre Konzervatívny denník Postoj hovorila riaditeľka Mária Kamencová. To, že niektorí riaditelia považujú podmienky znovuotvorenia škôl za nedomyslené, približuje podcast Ráno nahlas portálu aktuality.sk. A napokon na to, že niektorí riaditelia nie sú stotožnení s možnosťou zabezpečiť online prenos z triedy pre žiakov, ktorí zostanú doma, upozorňujú Hospodárske noviny. Máme informácie od zriaďovateľov, že jedným z dôvodov neotvorenia škôl sú personálne otázky, keď škola nemá dostatočný počet učiteľov. Ide väčšinou o menšie školy, ktoré majú profesijne starších pedagógov. Obávajú sa nastúpiť do práce a iným spôsobom nevie zriaďovateľ pokryť výučbu, priznalo v súvislosti s prekážkami pri obnovovaní výučby ministerstvo školstva. Podľa ministra Gröhlinga si niektoré školy prípravu na júnový návrat žiakov komplikujú sami, napríklad žiadaním písomného súhlasu o spracovávaní osobných údajov, aby si mohli robiť záznamy z merania teploty detí. Takýto postup označil za prácu navyše. Minister tiež skonštatoval, že otestovať všetkých učiteľov na COVID-19 nie je možné. Následne by sme museli testovať aj rodičov a žiakov a ten test je v danom okamihu za daného dňa, takže na druhý deň tá situácia už môže byť úplne iná, povedal Gröhling. K testovaniu učiteľov škôlok a základných škôl pristúpili v bratislavskom Ružinove. Ak by sa naozaj potvrdilo, že bol infekčný niekto, kto chodil minulý týždeň do školy, tak určite jej otvorenie budeme prinajmenšom posúvať, poznamenal starosta Martin Chren. Ostatné bratislavské mestské časti testovanie v školách neplánujú. Aj o tom, do akej miery sú školy pripravené na obnovenie prezenčnej výučby, pre denník Pravda rozprávala predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska a riaditeľka školy v bratislavskej Lamači Alena Petáková. K tomu, čo môžu deti pri návrate do škôl prežívať, ako je možné im ho uľahčiť a v ktorých prípadoch je lepšie deti do školy neposielať, sa pre médiá vyjadrili viaceré psychologičky: x Článok školskej psychologičky Kornélie Ďuríkovej s tipmi pre učiteľov, ako zvládnuť prvé dni v škole, uverejnil portál Eduworld.sk. x To, že deti sa v prevažnej väčšine do škôl tešia najmä na kolektív, konštatuje psychologička Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) Beáta Sedlačková. Menej sa už tešia na samotné vzdelávanie. V tomto smere je zo psychologického hľadiska veľmi dobrá postupná miera záťaže detí, aj pomalé stupňovanie nárokov na výkon dieťaťa, upozornila psychologička. V podcaste, ktorý pripravil VÚDPaP Sedlačková zároveň konštatuje, že deťom by v týchto dňoch mohla pomôcť aj informácia, že v škole nebudú skúšané a nebudú písať písomky.
x V snahe uľahčiť žiakom návrat do tried zverejnil VÚDPaP informačný materiál pre školských psychológov. Obsahuje rady a odporúčania ako pomôcť deťom zvládnuť prípadné obavy z obnovenej výučby. Odporúčania uľahčujúce návrat na pracovisko skoncipoval VÚDPaP aj pre špeciálnych pedagógov, nájdete ho tu. x Špeciálna pedagogička Katarína Dobrovodská v rozhovore pre podcast Denníka N V ženskom rode zdôraznila, že je dobré dieťaťu vysvetliť, čo a prečo ho po nástupe do školy za sprísnených podmienok výučby čaká. Skúsme mu všetko vysvetliť tak, ako keď sme ho pripravovali na samotný nástup do školy alebo škôlky - opísať mu to, čo sa asi bude diať, odporúča Dobrovodská. x To, že by učitelia v tomto období nemali deťom dokazovať, čo všetko sa doma nenaučili a čo nevedia, si myslí psychologička Linda Klein. Ministerstvo školstva odporúča rozvíjanie emocionality alebo scelenie kolektívu, to považujem za veľmi pozitívne. Učitelia musia dať deťom priestor, aby si vymenili zážitky, aby hovorili o tom, čo prežili, uviedla Klein pre HN televíziu. Stredoškoláci mali v uplynulom týždni absolvovať ústne maturitné skúšky, tie však pre pandémiu ministerstvo v tomto školskom roku zrušilo. Maturitné vysvedčenie sa zostavovalo z priemerov známok a študenti, ktorí s ním neboli spokojní mohli požiadať o prezenčnú skúšku pred komisiou. Pri maturite by do budúcna mali byť jedným z kritérií známky a výsledky žiakov za celé štyri roky, uviedol na margo výnimočných maturít minister Gröhling. Možné zmeny v školstve Gröhling nespomínal len v súvislosti s maturitami. V strede týždňa otvoril tému špecializácie škôl, keď poznamenal, že počet voliteľných hodín v rámci školského vyučovania by sa mal navýšiť. Tá vidina je, aby jednotlivé školy mali triedy, ktoré budú mať rozšírené vzdelávanie určitým smerom. Či už humanitným, matematickým alebo ostatným, povedal Gröhling. Viac rozruchu ako špecializácia škôl vyvolali ministrove slová o tom, že uvažuje o zrušení 9. ročníka základných škôl. Vieme, že žiaci nám odchádzajú na osemročné gymnáziá, neskôr aj na bilingválne gymnáziá. Uvažujeme, či je deviaty ročník v tomto ponímaní zmysluplný a či ho chceme ponechať, uviedol Gröhling, podľa ktorého by tento krok mohol pomôcť aj najslabším žiakom. Namiesto toho, aby sme riešili vnútornú náplň školy, riešime organizačné záležitosti, reagoval na prezentovaný zámer vysokoškolský pedagóg Branislav Pupala s tým, že reformovať treba najmä obsah toho, čo sa dnes deti učia. Žiaci by tak prišli o ročník, ktorý niektorým umožňoval aj zorientovať sa na trhu práce. Rozhodnutie o svojej budúcnosti budú musieť urobiť ešte skôr, zhodnotila zas riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská. To, že ani v prípade povinnej škôlky pre 5-ročné deti ministerstvo nebude postupovať podľa plánu, potvrdil minister Gröhling v rozhovore pre Denník N a TASR (tu a tu). Myslím si, že týchto pár mesiacov navyše spôsobilo, že sa pozastavili práce, ktoré sa mali využiť na budovanie materských škôl. S väčšou pravdepodobnosťou budeme musieť tento termín posúvať, uviedol minister na margo pôvodného termínu od januára 2021. Ministerstvo sa vyjadrilo aj k návrhu nového programu Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV), ktorý schválila vláda. Program bude slúžiť ako nástroj na systematickú podporu výskumných projektov poskytujúcich riešenia pandémie ochorenia COVID-19. Predkladatelia projektov sa podľa štátneho tajomníka Ľudovíta Paulisa (SaS) môžu uchádzať o podporu do výšky 400-tisíc eur. Aj v minulom týždni pokračovala diskusia o kritickej situácii na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT) Slovenskej technickej univerzity (STU), kde už od minulého roka eskaluje napätie medzi novým vedením fakulty a časťou študentov a pedagógov. Dôvody sme zhrnuli v minulých prehľadoch udalostí (napr. tu, tu, tu a tu). O čom vlastne je konflikt na fakulte, v rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou opísal exminister školstva Milan Ftáčnik, ktorý je predsedom Správnej rady STU. Tá odporučila dekanovi FIIT Ivanovi Kotuliakovi odstúpiť pre nezvládanie svojej funkcie. Nesúhlas s uznesením Správnej rady STU a podporu Kotuliakovi vyjadrili dekani piatich ďalších fakúlt tejto univerzity. Správna rada podľa nich evidentne zasahovala aj do oblastí, ktorých riešenie je v zmysle zákona a akademických slobôd na univerzite výhradne v kompetencii akademického senátu a rektora. O tom, že kríza na FIIT STU môže byť príležitosťou pre systémovú zmenu riadenia vysokých škôl, v denníku SME písala Renáta Hall. Všimli sme si Situácii na FIIT STU sa venuje aj najnovšia časť Ťažkého týždňa s Janom Gorduličom. Ak si myslíte, že parlament prináša najlepšiu politickú drámu, asi ste nikdy nesledovali akademickú politiku, píšu autori satirickej relácie. Reprezentatívny prieskum o správaní sa mladých ľudí počas pandémie zrealizovala agentúra 2muse pre Radu mládeže Slovenska a Nadáciu otvorenej spoločnosti. Vyplynulo z neho, že mladým počas pandémie najviac chýbali stretnutia s priateľmi, či to, že ich trápi strata príjmu. To, že deti so zdravotným znevýhodnením žijú v izolácii nepretržite, nielen počas pandémie, približujereportáž portálu aktuality.sk. Rodičia sa na internete pýtali: je možné, aby niekto žil v izolácii aj bez krízy? My sme dôkazom, že niektoré rodiny takto žijú stále, hovorí Jana Lowinski, ktorej syn Leo má viacnásobné zdravotné znevýhodnenie. Koronavírusová pandémia a jej ekonomické dôsledky môžu do konca roku 2020 do chudoby uvrhnúť až 86 miliónov detí. Vyplýva to zo spoločnej štúdie Detského fondu OSN (UNICEF) a neziskovej organizácie Save the Children (Zachráňme deti). Štúdia tiež uvádza, že celkový počet detí postihnutých chudobou dosiahne celosvetovo až 672 miliónov, čo by len za uplynulý rok znamenalo 15-percentný nárast. Editorka: Anna Dráľová noveskolstvo.sk https://dennikn.sk/blog/1915466/skoly-sa-na-mesiac-otvaraju/
3. Braňo Závodský Naživo: Branislav Gröhling, Erika Drgoňová, Juraj Hipš [02.06.2020; Rádio Expres; Braňo Závodský Naživo; 12:10; R / Branislav Závodský] Branislav Závodský, moderátor: "Včera bolo na Slovensku otestovaných viac ako 6-tisíc ľudí. Chorých na COVID-19 pribudlo nula. Základné školy a škôlky sú od pondelka otvorené, ale nie celkom. V rámci uvoľňovania koronakrízových opatrení sa do škôl mohli vrátiť len deti na prvom stupni základných škôl, teda prvý až piaty ročník, no a potom škôlkari. Otvorené by mali byť aj školské kluby, všetko ale s prísnymi pravidlami. Ako teda ministerstvo školstva a samotné školy zvládajú návrat detí do tried? Majú učitelia dosť rúšok a ochranných pomôcok? Prečo sa do školy nemôžu vrátiť aj starší žiaci, stredoškoláci či vysokoškoláci? Ako bude vyzerať hodnotenie našich žiakov a študentov? A čo znamená, že ministerstvo otvára trh s učebnicami, a koľko peňazí dokáže minister školstva zohnať na chýbajúcich učiteľských asistentov? O tom všetkom sa budeme baviť v dnešnej relácii Naživo. No a pobavíme sa s ministrom školstva, riaditeľkou základnej školy, aj s expertom na školstvo. V prvom rade ale vítam do dnešnej relácie Branislava Gröhlinga, ministra školstva za stranu Sloboda a solidarita. Pán minister, príjemný dobrý deň." Branislav Gröhling, (SaS), minister školstva, (telefonát): Dobrý deň prajem. Branislav Závodský: "Veľmi pekne ďakujeme za vstup po dnešnej relácie. No od posledne, čo sme spolu hovorili, sa tá situácia zásadne vyvinula, pretože včerajšok bol prvý deň vlastne od marca, kedy sa mohli deti vrátiť do materských škôlok, a teda žiaci prvého stupňa od jedna do päť aj do základných škôl. Chcem sa teda opýtať, pán minister, ako prebehol ten prvý, resp. už aj dnešok, druhý deň, koľko detí sa tam vrátilo, aspoň teda v percentách, keďže treba dodať, že ten návrat je dobrovoľný a je na deťoch a ich rodičoch, no tak povedzte, ako?" Branislav Gröhling: My zažívame taký malý 1. september. Branislav Závodský: Áno. Branislav Gröhling: Ja som bol pripravený, že budeme otvárať školský rok až v septembri, tak sme to zažili aj teraz. Najskôr, ak dovolíte, tak ja by som poďakoval aj rodičom, aj všetkým učiteľom a riaditeľom, ako pripravili toto otvorenie, pretože tie dva týždne boli pre nás všetkých naozaj veľmi náročné, a my sme vydávali množstvo dokumentov, rozhodnutí a usmernení aby sme zjednodušili a nejakým spôsobom aj napomohli k tomu vývoju, ktorý bol, k tomu aj včerajšiemu otvoreniu. Momentálne získavame ešte jednotlivé dáta, a máme ich iba za jednotlivé mestá, ale môžem tak v priemere povedať, že čo sa týka materských škôl, tak tá naplnenosť sa točí niekde nad 50 percentami, resp. teda ten záujem. Ono je to spôsobené ale kvôli tomu, že nemali sme dostatočné množstvo kapacít, nemáme dostatočné množstvo kapacít materských škôl, aby sme uspokojili ten záujem, ktorý by bol. Takže len kvôli tomu sa hýbeme niekde cez 50 percent. Čo sa týka základných škôl, tak naozaj ten záujem bol veľký, v niektorých mestách sa blížil až k 90 percentám, ale v tom priemere sa budeme hýbať niekde okolo 80 percent. Ja len musím aj takú pozitívnu správu povedať, že všetky školy, učitelia, riaditelia to museli, aj rodičia to museli včera zvládnuť úplne super na celom Slovensku, lebo dnes dostávame veľmi veľa otázok od jednotlivých škôl, alebo zriaďovateľov, že rodičia sa pýtajú, že by chceli aj od dnešného, od zajtrajšieho dňa ešte prihlásiť svoje dieťa, lebo chce ísť za učiteľom, chce ísť za svojimi kamarátmi, ktorých videl, alebo počul, alebo sa rozprávali. Branislav Závodský: Aj tí, ktorí sa teda akoby obávali, hej, od toho prvého dňa? Branislav Gröhling: Áno, áno, tí, ktorí sa obávali. Tak je to taký pozitívny signál, že ten včerajší deň sme tak optimisticky zvládli. Budeme samozrejme dodržiavať všetky tie prísne podmienky, ktoré máme, a dúfam, že takto vydržíme až do konca školského roku, a potom sa nejako nadýchneme a v septembri sa už stretneme v plnej sile. Branislav Závodský: Presne to sa chcem opýtať, ako to vlastne vyzerá aj s tými podmienkami, lebo to, čo hovoríte, povedzme, aj pri tých materských školách, to s tými kapacitami, to súvisí aj s opatreniami, že nemôžu byť tie triedy plné, že tam môže byť toľko a toľko detí, alebo to súvisí všeobecne s problémom, že podľa niektorých údajov, ak si dobre pamätám, školský rok 18/19, teda 2018/2019, nám chýbalo cez tisíc tried v materských škôlkach. Branislav Gröhling: "Áno. Obidva problémy, ktoré sme povedali, spôsobili to, čo je teraz. To rozhodnutie, ktoré my sme vydávali na základe Úradu verejného zdravotníctva, bolo, že v skupinách v triede v materskej škole môže byť iba 15-členná, a nesmie sa meniť učiteľ, čo sa týka základnej školy, je 20-členná. Samozrejme, keď máte kapacity jednotlivých tried v materských školách, a musíte ich takto deliť po 15, tak už nezískate, alebo nemáte možnosť nejakej druhej miestnosti, kde vie prebiehať teda výchova, vzdelávanie v rámci materských škôl, takže to je problémové, a samozrejme aj tie kapacity do budúcna, ktoré budeme musieť budovať, viete čo, aj keď tá situácia je taká náročná momentálne a naozaj, že vážna, tak nám ukazuje reálne problémy, ktoré školstvo má. My sme sa doteraz iba tak rozprávali, že no, nemáme kapacity, no, musíme riešiť obsah vzdelávania, alebo musíme riešiť nejaké online vzdelávanie, dištančné vzdelávanie, a rozprávame sa o tom iba tak vo všeobecnosti, momentálne to už máme reálne vydokladované, všetci sme to zažili, takže nikto nemôže spochybniť to, že by sme nemali dostatočný počet miest, alebo, že by sme nepotrebovali posilniť online vzdelávanie, atď." Branislav Závodský: Rozumiem. Branislav Gröhling: Takže naozaj tou prioritou nasledujúcich x rokov pre nás bude, ako vyriešiť primárne vzdelávanie, ako vyriešiť predprimárne vzdelávanie, budeme o tom diskutovať aj s ministrom financií, ako vieme pomôcť samosprávam, následne ja už som aj cez víkend hovoril, že máme pripravený aj jeden projekt s pani
europoslankyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou ohľadom pomoci v predprimárnom vzdelávaní, bude to naozaj akože taká naša nosná, jedna z tých nosných tém, ktorú chceme riešiť. Branislav Závodský: "Pán minister, čo s druhým stupňom základných škôl, strednými a vysokými školami? Tam platí, že až do konca školského roka, teda do 30. júna pokračuje dištančné, čiže nie osobné vzdelávanie?" Branislav Gröhling: Ostaňme stále v tom, že to bude dištančné vzdelávanie Branislav Závodský: Prečo? Branislav Gröhling: Ja viem, že po včerajšku sme boli asi všetci nadšení, ale buďme stále opatrní. Snažím sa naozaj pristupovať k tomu zodpovedne. Dajme si aspoň jeden týždeň, ako bude prebiehať vzdelávanie, čo sa udeje, že či ten vývoj naozaj bude stále takto pozitívny, a veď, ja naznačujem niektoré veci, že my diskutujeme o x týždňoch dopredu ohľadom určitých opatrení, takže, áno, máme pripravené niektoré scenáre, ktoré by mohli nastať ešte tento mesiac Branislav Závodský: Ja som sa práve chcel opýtať, že aká by mohla byť vaša odpoveď, povedzme, pre matku školopovinných detí, z ktorých jedno je, ja neviem, ôsmak, a druhé prvák, alebo prváčka na strednej škole? Branislav Gröhling: Stále buďme v tom, že budú mať dištančné vzdelávanie, aj na druhom stupni, teda bez piateho ročník, aj na stredných školách. Branislav Závodský: Dobre. Čo sa týka samotného Branislav Gröhling: Nedostanete odo mňa iné vyjadrenie momentálne, lebo naozaj si to musíme predebatovať Branislav Závodský: "Áno, rozumiem, ale zároveň, áno, pán minister, jasné, pán minister, ale zároveň od vás nepočujem také zásadné nie do konca školského roka, už sa tam nevrátia." Branislav Gröhling: To nevyslovím tiež. Branislav Závodský: Dobre. Dobre. A čo s hodnotením? Okolo toho aj spolu sme sa veľa rozprávali, aj boli obavy učiteľov škôl, ako bude vyzerať to hodnotenie, ktoré je teda také rôznorodé, lebo u tých starších môže byť aj známka, môže byť aj slovné hodnotenie, zachytil som, že tlačíte aj špeciálne vysvedčenia práve pre tie slovné hodnotenia. Branislav Gröhling: Slovné hodnotenie je v podstate jeden z tých plnohodnotných variantov na prvom, a momentálne už aj na druhom stupni. My sme tam odstraňovali takúto deformáciu školského zákona, kde slovné hodnotenie bolo definované iba ako nejaké vyjadrenie stupňa. To nebolo slovné hodnotenie. Na základe toho Branislav Závodský: Čiže to len bolo, že akože jednotka výborný, dvojka chválitebný, a tak a tak, hej? Branislav Gröhling: Áno. My chceme dať tú možnosť, to nie je povinnosť, ale je to možnosť pri prvom a druhom stupni, aby bolo aj slovné hodnotenie. Ja osobne poviem, že pre mňa by bola asi dobrá kombinácia aj známok, aj slovného hodnotenia momentálne, lebo možno niektorí rodičia sú zafixovaní naozaj na tú známku, ale niektorí rodičia potrebujú pár slov, alebo viet, aby sa opisovali či už silné, alebo slabé stránky Branislav Závodský: Bude na to miesto na tom hárku? Branislav Gröhling: Išiel som dopovedať, že áno, my pripravujeme aj nové tlačivá, ja už som ich videl, tie tlačivá, len sme ich ešte poslali jednotlivým aktérom, aby si ich pozreli, že či je všetko v poriadku, a ja predpokladám, že do konca tohto, alebo začiatkom budúceho týždňa budú tieto nové tlačivá aj k dispozícii školám. My k tomu aj cez ŠPÚ pripravujeme rôzne webináre, v rámci ktorých budeme oboznamovať učiteľov s tými tlačivami na vysvedčenie, poskytne sa jednoduchý návod na ich vypĺňanie, a čo je asi dôležité, ak nás počúvajú teraz ešte učitelia, pripravujeme aj nový metodický pokyn na hodnotenie žiakov základnej školy od nás, pretože ten pôvodný je ešte naozaj z roku 2011, tuším Branislav Závodský: Rozumiem, dobre. Počkáme aj Branislav Gröhling: Ešte veľmi dôležité Branislav Závodský: Áno, nech sa páči. Branislav Gröhling: Môžem povedať? Lebo možno aj tam ste narážali, že niektorí nevedia, akým spôsobom môžu hodnotiť. Tak reálne vyslovme, že to hodnotenie môže byť absolvoval, neabsolvoval, nielen na tie výchovné predmety, ktoré sú, lebo to bol taký ústupok zo strany ŠPÚ, ale môže byť aj slovné, a môže byť aj známka. A vôbec sa nemusia rodičia obávať, alebo žiaci, že ak tam budú mať teraz, že absolvoval, čo sa bude diať do ďalšieho obdobia, že keď pôjdu na prijímačky, alebo čokoľvek, my s tým naozaj rátame, a ten modul, ktorý je pripravený, či už maturity, alebo prijímacie pohovory do ďalších rokov, tak rátame s tým, že teraz tam budú mať absolvoval. Je dôležité to vysloviť, že naozaj sa pozeráme na to aj v súčasnej dobe, alebo pozeráme sa už aj do budúcna, že tak, ako riešime všetky, celú tú problematiku korony, tak my riešime už aj systémové veci, ktoré nás čakajú v nasledujúcich rokoch. Branislav Závodský: "Aj na to sa vás ešte, pán minister, chcem v dnešnej relácii opýtať, na zaujímavé tieto, už programové záležitosti. Vy ste spomínali, či nás počúvajú učitelia. Ja si myslím, že nás počúvajú, ba dokonca jedna z nich sa aj zúčastní našej dnešnej spoločnej debaty. Je to pani riaditeľka Základnej školy na Ostredkovej ulici tu v Bratislave, Erika Drgoňová. Pani riaditeľka, príjemný dobrý deň želám." Erika Drgoňová, riaditeľka ZŠ na Ostredkovej ulici, Bratislava, (telefonát): Pekný deň želám aj ja všetkým. Branislav Závodský: Takisto vám veľmi pekne ďakujem za vstup do našej dnešnej relácie. No tak, ja by som na úvod nášho rozhovoru povedal, že tie pokyny, ktoré súvisia s koronakrízou, po otvorení základných škôl, teda toho prvého stupňa, že sa musia dodržiavať, tak to zistil aj premiér Matovič, ktorý musel zostať pred vašou školou so žiakmi teda, samozrejme, nemohol vstúpiť dnu, pretože tam je okrem učiteľov dospelým osobám, rodičom vstup zakázaný. Tak povedzte, ako to teda včera vyzeralo u vás vo vašej škole? Prebehlo to tak akoby plynule, alebo to bolo problematické. No, veď povedzte. Erika Drgoňová: "Tak v každom prípade chcem povedať, že naozaj to, čo všetci teraz cítime, je to, že ten návrat detí do škôl sa stal nejakým symbolom. Symbol nielen toho návratu detí do školy, ale návratu celej
spoločnosti do bežného života, a toto sme potrebovali. A my riaditelia sme boli postavení naozaj pred obrovskú výzvu, mali sme ukázať rozvahu, pokoj, zodpovednosť pri tom netradičnom, čo sa začalo diať, a to nástup. A poviem vám pravdu, že teda máme tam aj pána ministra, pozdravujem ho, že po prečítaní tých pokynov, ktoré sme museli my zabezpečiť pri tom nástupe, a odporúčaní v tých materiáloch zo strany ministerstva školstva som v prvom čítaní bola zúfalá a plná teda negatívnych emócií, všetko sa mi zdalo ako nerealizovateľné, veď predsa čo mi to tu ten pán minister podsúva, veď deti sú kontaktné, a ja mám zabezpečiť odstupy, nepremiešavať skupiny, do toho pojem dobrovoľný nástup, hneď sa mi premietlo, bože, ako ja zabezpečím vyučovanie dištančnou formou a prezenčnou súčasne, veď predsa v pokynom zaznela aj možnosť pre zamestnancov, že nemusia nastúpiť do práce, ak sa považujú za rizikovú skupinu, alebo, že keď mám teda osloviť študentov z fakulty na výpomoc, tak predsa veď oni nemôžu byť zodpovední za moje deti. Potom, ako ja zabezpečím jedáleň, proste, budem mať dosť finančných prostriedkov? A potom zrazu prišlo to ale, ihneď som sa zastavila v týchto mojich negatívnych myšlienkach, a začala som ihneď hľadať spôsob, ako tie procesy nastaviť, aby som školu otvorila. Totižto počas celého obdobia pandémie som pozorne sledovala prácu a vyjadrenia pána ministra, ktorý sa vyjadril, že nám dáva usmernenia cez Učíme na diaľku, za čo teda ďakujeme, ale súčasne nám dal aj slobodu, aby sme sa zariadili, ako uznáme za vhodné, čiže môj minister školstva mne dal dôveru, aby som ja urobila všetko preto, aby škola bola bezpečná, otvorená, takže ten pocit zodpovednosti som prevzala ako mnohí riaditelia na Slovensku " Branislav Závodský: A zároveň to považujeme za pozitívum, alebo? Erika Drgoňová: Beriem to ako dobrý signál, že tie školy budú mať ministra, ktorý dá tým školám aj slobodu, aj voľnosť Branislav Závodský: OK, dobre, dobre. Erika Drgoňová: Zároveň chcem pripomínať, a teda požiadať, aby ten priestor na tú slobodu a voľnosť sa neotvoril až do šírky, aby naozaj radšej bol taký jasnejší mantinel, aby niekto z toho zase nevyťažil pre seba to iné, hej. Takže v podstate toto vlastne bola pre mňa taká veľmi dobrá možnosť začať, že idem do toho, urobím všetko, aby som si nezobrala na plecia zodpovednosť za nejakú hrozbu pandémie, lebo teda nechcela som to celé podceniť. Branislav Závodský: Tak ako to teda vyzeralo včera? Povedzte, ako ste zabezpečili aj tie ochranné pomôcky, aj to meranie teploty, aj to rozdelenie žiakov, aby teda tie skupiny boli dodržané, aby? Erika Drgoňová: No, tak, viete čo, asi som nevedela najprv, s čím skôr začať, lebo v podstate vedela som, že musím najprv urobiť tímovú prácu s učiteľmi, požiadať rodičov, zriaďovateľa, náš pán starosta mestskej časti Martin Chren nám zabezpečil testovanie pedagógov, aby teda Branislav Závodský: Všetci vaši učitelia sú testovaní? Erika Drgoňová: Čiže to bolo áno, všetci učitelia, aj všetci zamestnanci, ktorí do školy nastúpili, boli otestovaní, a to bol taký môj veľmi taký hnací motor, že dostali sme zelenú, a ideme do toho, a teda otvoríme tie školy. Taktiež sme dostali látkové rúška. Zo Štátnych hmotných rezerv tam to nebolo až také veľké, lebo tam sme dostali jednorazové rúška a akési potápačské okuliare, neviem to teda definovať, ale tie nepoužívame, ale chcem vyzdvihnúť spoluprácu a súhru rodičov, lebo ony teda naozaj mi pomáhali veľmi na diaľku so zabezpečením tých hygienických potrieb, zakúpili šetrné géliky pre žiakov, aby im teda nezranili ruky, bezdotykové dávkovače, dávkovače papierových utierok Branislav Závodský: To všetko rodičia nakúpili pre školu teda, hej? Erika Drgoňová: Všetko rodičia, presne tak. Viete, treba si aj uvedomiť a pripomenúť to, že ako zareagovali firmy, ktoré predávali tento materiál. Tie ceny tých prostriedkov sa aj strojnásobili Branislav Závodský: To je fakt. Erika Drgoňová: Čiže, a ešte bol aj problém ich zohnať a zabezpečiť, takže preto si tú pomoc rodičov cením, a toto bola tá výzva, že jednoducho my to dáme, my to všetko urobíme. My sme si dokúpili bezkontaktné teplomery, resp. som vlastne našla startupistov mladých, ktorých som vypátrala cez sociálne siete, a taký jeden z nich bol Janko Zuštiak, ktorý navrhol také zariadenie na meranie telesnej teploty, a on nám ho bezplatne do školy zainštaloval, požičal, čiže my ho teraz využívame. Branislav Závodský: A to ako vyzerá, čo to je? Nejaký rám, cez ktorý deti prechádzajú, a ten ich meria, alebo čo to je zač? Erika Drgoňová: Deti sa postavia pred to zariadenie a odmeria teplotu. Ak dieťa teplotu nemá, tak zasvieti zelená Branislav Závodský: Ide do školy. Erika Drgoňová: a ide do školy, hej. Branislav Závodský: Aha, rozumiem. No tak to je Erika Drgoňová: "Sme si zapožičali taký špeciálny generátor studenej pary, ktorý vydezinfikuje celú miestnosť a prostredie, čiže pani upratovačka po odchode detí triedu vyupratuje a následne týmto generátorom celú triedu vydezinfikuje, čiže nielen vzduch, ale aj všetky tie plochy, ktorých sa deti dotýkali, či už sú to lavica, alebo stoličky, proste všetky tieto veci, čiže hneď naozaj pri vstupe do školy musí každý zachytiť, že je tu čisto a sviežo. No a tak, ako ste povedali, ak raz pán minister povedal, že zákaz vstupu cudzím osobám, a že jednoducho máme dodržiavať tie prísne opatrenia " Branislav Závodský: Tak ani premiér. Erika Drgoňová: Pán premiér, nepremiér pravidlo platí pre všetkých Branislav Závodský: "Mám pre vás, pani riaditeľka, že vás preruším, mám pre vás ešte otázku, ale snáď by som chcel počuť aj reakciu pána ministra školstva. Pán minister, povedzte, tak čo na to hovoríte, že jedna škola sa takto dokázala zariadiť, ale zároveň pani riaditeľka hovorí, že teda toho bolo na ňu a na jej kolegov veľa, a že