Slovenský hydrometeorologický ústav AGROMETEOROLOGICKÉ A FENOLOGICKÉ INFORMÁCIE STREDNÉ SLOVENSKO MÁJ 2009 ÍSLO 5 Kraj: Banskobystrický a Žilinský Obsah 1. Agrometeorologické charakteristiky 1.1. Poasie 1.2. Teplota vzduchu 1.3. Atmosférické zrážky 1.4. Teplota pôdy 2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poných plodín 2.2 Stav a vývin ovocných drevín a vinia 2.3 Stav a vývin lesných rastlín 2.4 Prejavy sahovavého vtáctva 3. Tabelárna príloha 3.1. Klimatologický prehad 4. Grafická príloha 4.1. Mapa mesaných úhrnov atmosférických zrážok v mm pre oblas stredné Slovensko Vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav, Regionálne stredisko Banská Bystrica, Zelená 5, PS 974 04. Spracované údaje, získané z týždenných hlásení, neprešli revíziou a nemožno ich používa ako úradný doklad. Slúžia len na informáciu. Náklad 60 výtlakov, objednávky zasielajte na adresu vydavatea.
1. Agrometeorologické charakteristiky 1.1. Poasie Zaiatkom mája prevládalo na Slovensku chladnejšie a vlhkejšie poasie. V noci zo 4. na 5.5. prešiel našim územím studený front, za ktorým sa, v studenom vzduchu, do našej oblasti rozšíril výbežok tlakovej výše. Od 8.5. k nám prúdil teplý vzduch. Zaiatkom druhej dekády mesiaca sa nad karpatskú oblas presunulo zvlnené frontálne rozhranie, za ktorým k nám prúdil chladný vzduch. V alších doch ovplyvovala poasie u nás brázda nízkeho tlaku vzduchu nad Európou. Od 17.5. sa nad karpatskou oblasou nachádzalo nevýrazné tlakové pole a nad Slovensko od juhozápadu prúdil teplý vzduch. V priebehu 22.5. postúpil od západu nad Slovensko zvlnený studený front, pred ktorým vrcholil prílev teplého vzduchu do našej oblasti. Za ním sa k nám v chladnejšom vzduchu presunula tlaková výš a k nám opä prúdil teplejší vzduch. Poas posledných dní mesiaca k nám zaal prúdi od severu studený a vlhký vzduch. Májové mesané trvanie slneného svitu bolo na území stredného Slovenska nadnormálne až silne nadnormálne. Dosahovalo 193 až 290 hodín, o predstavuje 125 až 144 % normálu. V regióne sa vyskytlo 17 až 27 slnených dní s denným trvaním slneného svitu viac ako 5 hodín. 1.2. Teplota vzduchu Mesiac máj bol v regióne Banskobystrického a Žilinského kraja z hadiska dlhodobého priemeru teplotne normálnym až nadnormálnym mesiacom. Priemerné mesané teploty vzduchu dosahovali 10,6 až 16,5 C, s kladnou odchýlkou od dlhodobého priemeru 0,9 až 2,5 C. Denné maximá teploty vzduchu sa na väšine územia stredného Slovenska vyskytli v doch 18. a 25.-26. mája a pohybovali sa od 22,5 do 30,8 C. Poas tohtoroného mája sme zaznamenali do 14 letných dní, a na juhu územia sa vyskytol 1 tropický de. Naopak denné minimá teplôt vzduchu boli napozorované v doch od 2. - 8. a 13. - 14. mája, kedy teplota vzduchu poklesla na 5,2 až -2,5 C. Poas týchto dní sme zaznamenali aj prízemné minimá, ich hodnota bola 1,7 až -4,5 C. V máji sa vyskytlo, na juhu územia do 4, na ostatnom území do 10 dní s prízemným mrazom. Na Orave, Liptove a na Kysuciach sme zaznamenali 2 až 4 mrazových dní. 1.3. Atmosférické zrážky Tohtoroný máj bol charakteristický obasnými prehánkami a lokálnymi zrážkami. Zaznamenali sme zaznamenali sme normálne, len lokálne v Juhoslovenskej kotline nadnormálne úhrny zrážok, naopak v okresoch Krupina, Veký Krtíš a Brezno sme lokálne zaznamenali aj podnormálne úhrny zrážok. Mesané úhrny zrážok sa pohybovali od 16 do 107 mm, o zodpovedá 22 až 140 % normálu. Najvyššie denné úhrny zrážok sa poas lokálnych prehánok vyskytli na väšine hodnoteného územia v doch 18., 29. a 31. mája. Poas týchto dní spadlo v Luenci 38 mm a v Rimavskej Sobote 46 mm zrážok. Na území stredného Slovenska sa v máji vyskytlo 11 16 zrážkových dní, z nich 1 5 s búrkou. V doch 11., 18. a 31. mája boli lokálne zaznamenané krúpy.
Atmosférické zrážky poda okresov Okres Úhrn % Okres Úhrn % [mm] Normálu [mm] Normálu Banská Bystrica 41-70 48-102 Byta 62-91 67-110 Brezno 24-67 29-70 adca 68-94 69-106 Banská Štiavnica 31-52 39-79 Dolný Kubín 61-104 76-107 Detva 59-64 73-113 Kysucké N. Mesto 73-106 94-115 Krupina 17-42 27-74 Liptovský Mikuláš 50-68 65-88 Luenec 34-64 49-102 Martin 45-92 58-107 Poltár 63-86 84-105 Námestovo 44-107 51-100 Revúca 66-70 74-82 Ružomberok 62-85 68-98 Rimavská Sobota 70-84 72-140 Turianske Teplice 47-73 56-91 Veký Krtíš 16-33 22-48 Tvrdošín 64-81 72-100 Žarnovica 31-75 40-82 Žilina 67-100 80-100 Žiar n. Hronom 26-74 40-81 Zvolen 43-74 61-130 Poznámka: Rozpätie úhrnov zrážok v príslušných okresoch predstavuje len údaje v ponohospodársky využívaných oblastiach. Nezohaduje extrémy vyskytujúce sa mimo týchto oblastí. 1.4. Teplota pôdy Priemerná mesaná teplota pôdy v hbke 5 a 10 cm dosiahla v južných oblastiach 17 až 18 C, na ostatnom území 11 až 16 C. V hbke 20 cm boli tieto hodnoty približne o jeden stupe Celzia a v hbke 50 cm o dva stupne Celzia nižšie oproti profilu 5 až 10 cm. Maximálne denné teploty pôdy boli vo všetkých hbkach namerané poas druhej polovice mesiaca. Minimálne denné teploty pôdy sa vyskytli poas prvej dekády mája. 2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poných plodín Pšenica ozimná na zaiatku mája na juhu Banskobystrického kraja bola vo fenologickej fáze vytvárania druhého kolienka. Od druhej dekády sme zaznamenali zdurenie pošvy posledného listu, klasenie na zaiatku a kvitnutie na konci tretej dekády. V podhorských polohách na pozorovaných plochách vytvárala pšenica ozimná prvé kolienko do konca druhej dekády a druhé kolienko sa vytváralo koncom mája. Raž a jame ozimný od zaiatku mája boli vo fáze zdurenie pošvy posledného listu. Na konci druhej dekády zaali klasi a kvitnú. Repka ozimná na juhu Banskobystrického kraja v druhej dekáde mája odkvitala a v podhorských polohách na zaiatku mája kvitla. Skôr vysiate plochy jamea jarného v prvej dekáde mája zaznamenali fenologickú fázu zaiatok predlžovania. Prvé kolienko jame jarný vytváral od druhej a druhé kolienko od konca druhej dekády mája.
Klasi zaal v tretej dekáde mesiaca. Ostatné vysiate pozorované plochy jamea jarného vytvárali prvé kolienko na zaiatku tretej dekády a druhé kolienko na konci mesiaca. Ovos siaty v druhej dekáde odnožoval, prvé kolienko vytváral od polovice mesiaca a na konci tretej dekády mája bolo pozorované aj druhé kolienko. Repa cukrová na konci druhej dekády dekortizovala. Zemiaky sa na zaiatku mája ešte sadili v podhorských a horských polohách, ich vzchádzanie bolo zaznamenané poda asu výsadby od druhej dekády do konca mája. Skôr vysadené plochy zaznamenali riadkové zapojenie porastov v tretej dekáde mesiaca. Kukurica siata sa ojedinele na zaiatku mája ešte vysievala a jej vzchádzanie prebiehalo od zaiatku až do konca tretej dekády mesiaca. Slnenica roná na zaiatku mája pokraovala vo vzchádzaní, hrach siaty kvitol od tretej dekády mája. Poas celého mája prebiehala kosba viacroných krmovín a koncom mája prebiehala lokálne aj kosba trvalých trávnych porastov. 2.2 Stav a vývin ovocných drevín V stredných a severných okresoch Banskobystrického a Žilinského kraja jadroviny dokvitli do polovice mája. V druhej polovici mesiaca zaali dozrieva jahody a skoré odrody erešní. Na zaiatku mesiaca, v stredných a vyšších polohách, pokraoval orech kráovský v kvitnutí. Vini hroznorodý zaal kvitnú, na juhu územia, koncom mája. 2.3 Stav a vývin lesných drevín Poas prvých dvoch májových dekád, v severných okresoch Žilinského kraja, vytvárali ihlinany prvé májové výhonky a kvitli. Od zaiatku mája pokraoval v kvitnutí buk lesný, dub letný, zimný, pagaštan konský od druhej dekády kvitla jarabina vtáia a jase štíhly. V druhej polovici mesiaca zaal kvitnú agát biely a dozrievali plody vby rakytovej. Ojedinele na konci mesiaca zaala kvitnú lipa vekolistá. Poas mája pokraovali v kvitnutí orgován obyajný, hloh obyajný, ostružina malinová, brusnica obyajná a brusnica uoriedková. Od zaiatku mája kvitla ruža šípová a v druhej dekáde mesiaca, od juhu kraja k severu, zaala kvitnú baza ierna a vtáí zob obyajný. Z bylín pokraovala v kvitnutí konvalinka voavá a v druhej dekáde mája zaala kvitnú margaréta biela. 2.4 Prejavy sahovavého vtáctva Od druhej polovici mája bol pozorovaný hromadný výskyt pásavky zemiakovej.
Klimatický prehad za mesiac máj 2009 Stanica N.v. [m] Úhrn [mm] Atmosférické zrážky Teplota vzduchu Poet dní so Absolútna N [%] 1-4,9 mm 5 a viac mm Priemer Odchýlka Max. Min. Príz.min. Slnený svit [hod.] Priemer Teplota pôdy Suma 5 cm 20 cm od 1.4. Dudince 139 21 40 1 2 16.4 2.0 30.1 1.9-2.2 284 17.6 11.4 16.5 930 Bolkovce 214 64 102 1 4 16.0 1.7 28.8 2.8-1.4 290 17.2 11.1 16.3 911 Rimavská Sobota 215 84 140 2 4 16.1 1.8 30.8 3.0 1.0 285 18.1 10.5 16.6 908 Dolné Plachtince 228 28 48 2 1 16.5 1.7 30.2 5.2 0.8 266 17.8 11.5 17.3 948 Žiar nad Hronom 275 38 67 5 2 15.7 2.2 29.0 4.5-1.5 238 17.8 13.2 16.3 903 Revúca 327 70 82 7 3 14.7 0.9 28.5 2.8 0.5 x 17.5 8.9 16.7 826 Slia 313 74 130 2 4 15.5 2.3 28.6 3.2 1.7 283 17.7 12.8 16.5 864 Bzovík 355 37 74 4 2 15.3 2.1 28.6 2.4-2.0 x x x x 877 Dolný Hriov 309 67 88 4 5 14.0 1.8 27.9 1.6-3.0 240 17.0 10.4 15.9 809 Vígaš - Pstruša 368 63 113 2 4 14.4 1.6 27.5 1.0-4.5 272 15.8 11.5 14.2 796 adca 456 88 100 6 6 12.5 1.1 27.0-1.2-2.5 x x x x 714 Banská Bystrica 427 66 102 4 5 14.7 1.4 26.8 4.0-2.0 276 15.7 9.4 14.7 844 Brezno 487 47 68 3 5 13.7 1.9 27.2 0.5 0.0 184 x x x 734 Turianske Teplice 522 47 67 6 3 13.5 1.3 26.7 0.8-2.8 x 15.6 8.0 14.0 756 Oravský Podzámok 532 61 85 8 4 13.6 2.5 28.3-1.3-1.9 193 13.2 9.6 x 761 Banská Štiavnica 575 52 79 3 3 13.9 1.4 25.8 3.9 1.7 283 x x x 803 Liptovský Hrádok 640 50 77 6 4 13.0 1.8 27.1-0.6-4.5 235 14.3 10.1 13.7 718 Liesek 692 81 100 5 6 11.2 1.5 26.0-2.5-4.5 229 14.1 7.8 12.9 609 Telgárt 901 60 59 8 2 10.6 1.3 22.5 0.3-1.8 235 11.7 7.5 10.6 581 Min. Priemer tpr >= 0 * N. v. [m] nadmorská výška N [%] percento dlhodobého priemeru z rokov 1951 1980 Odchýlka odchýlka od dlhodobého priemeru z rokov 1951 1980 x údaj chýba * suma priemerných denných teplôt vzduchu 0,0 C od 1. apríla
4.1 Mapa mesa ných úhrnov atmosférických zrážok v mm za mesiac MÁJ 2009 pre oblas stredné Slovensko