EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli COM(2018) 377 final SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE podľa článku 27 Služobného poriadku úradníkov E

EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 15. 6. 2018 COM(2018) 377 final SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE podľa článku 27 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a článku 12 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (geografická vyváženosť) SK SK

ODDIEL 1 KONTEXT A VŠEOBECNÉ ZÁSADY 1. PRÁVNY ZÁKLAD Táto správa sa zaoberá mierou zastúpenia príslušníkov každého členského štátu medzi zamestnancami inštitúcií, na ktorých sa vzťahuje služobný poriadok (SP). Predkladá sa podľa článku 27 ods. 3 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (SP) a článku 12 ods. 1 štvrtý pododsek Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (PZOZ). Akýkoľvek odkaz na článok 27 odkazuje aj na článok 12 PZOZ, pokiaľ nie je výslovne stanovené inak. Všeobecne platí, že v súlade so zmluvami, s Chartou základných práv a so služobným poriadkom sa zakazuje akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti 1. Zároveň sa v služobnom poriadku vyžaduje, aby inštitúcie EÚ prijímali zamestnancov na čo najširšom geografickom základe (článok 27 SP) 2. Rovnováha medzi týmito dvoma prvkami inštitúciám už umožňuje zohľadňovať štátnu príslušnosť aj pri prijímaní zamestnancov na špeciálne pracovné miesta, ak sú kvalifikácie jednotlivých žiadateľov v podstate rovnaké 3. S reformou služobného poriadku v roku 2013 a jeho odkazovaním na zásadu rovnosti všetkých občanov Únie spoluzákonodarcovia zaviedli pre každú inštitúciu nový právny základ na prijímanie vhodných opatrení v prípadoch výraznej nevyváženosti medzi štátnymi príslušnosťami úradníkov, ktoré nie sú odôvodnené objektívnymi kritériami. Cieľom tejto zmeny bolo zabezpečiť nevyhnutné právne prostriedky na riešenie prípadov výraznej nevyváženosti, ktoré by boli v rozpore so samotnou zásadou rovnosti občanov Únie. 1 2 3 V článku 9 Zmluvy o Európskej únii sa požaduje, aby Únia dodržiavala pri všetkých svojich činnostiach zásadu rovnosti občanov. Podobne aj v článku 1d SP sa zakazuje akákoľvek diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu. V článku 27 SP sa okrem toho zakazuje vyhradenie jednotlivých pracovných miest pre štátnych príslušníkov určitého členského štátu. V prílohe 1 je uvedený podrobnejší opis právneho rámca. V tejto súvislosti zákonodarca v minulosti prijal konkrétne nariadenia s cieľom obmedziť prijímanie do zamestnania a umožniť, aby boli pracovné miesta vyhradené pre štátnych príslušníkov jedného alebo viacerých členských štátov; spravidla to súviselo s rozšíreniami Únie. Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora z 30. 6. 1983 vo veci 85/82 Schloh/Rada, bod 26. 1

2. ROZSAH SPRÁVY V článku 27 SP sa vyžaduje, aby Komisia podávala správu Európskemu parlamentu Rade o vykonávaní tohto článku. Na účely správy sa používajú tieto vymedzenia pojmov: Inštitúcie: dotknuté inštitúcie sú tie, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok. Komisia vyzvala všetky inštitúcie a decentralizované agentúry, aby k správe prispeli. Prispievajúcim inštitúciám je venovaný osobitný oddiel. Zamestnanci: právny základ zahŕňa úradníkov (článok 27 SP) a dočasných zamestnancov (článok 12 PZOZ). Obidve skupiny zamestnancov sa skúmajú spoločne. Funkčná skupina: podľa právneho základu nie je potrebné rozlišovať podľa funkčnej skupiny. Vzhľadom na základný cieľ správy sa analýza týkajúca sa Komisie zameria na funkčnú skupinu AD. ODDIEL 2 EURÓPSKA KOMISIA 1. METODIKA 1.1. Všeobecný kontext Pred tým, ako nadobudol článok 27 SP účinnosť v súčasnom znení, sa otázka geografickej vyváženosti riešila hlavne počas rozširovania Únie o nové členské štáty. Cieľom bolo dosiahnuť v každom prípade v rámci obmedzeného obdobia primeranú úroveň zastúpenia štátnych príslušníkov z nových členských štátov, pričom sa brala do úvahy relatívna veľkosť rozširovania v porovnaní s existujúcou situáciou. Komisia prijala niekoľko oznámení, v ktorých sa stanovuje metodika na vymedzenie cieľa, ktorý treba dosiahnuť, či už formou odporúčaných kvót pred rokom 2003 4 alebo orientačných cieľov prijímania zamestnancov od roku 2003 5. Komisia pravidelne podávala správy o pokroku v dosahovaní cieľov v oblasti prijímania zamestnancov a v prípade potreby prijala nápravné opatrenia. Podrobný prehľad vývoja odporúčaných kvót uplatniteľných pred rokom 2003 sa nachádza v prílohe 2 spolu s tabuľkou, v ktorej sú stanovené ciele v oblasti prijímania zamestnancov od roku 2003. 4 5 Pozri oznámenie Komisie pána Van Mierta SEC(1994) 844 zo 17. mája 1994 pri príležitosti pristúpenia Rakúska, Fínska a Švédska. Pozri oznámenie pána Kinnocka týkajúce sa prijímania úradníkov Komisie z nových členských štátov zo 14. februára 2003 C(2003) 436/5, prijaté 19. februára 2003; oznámenie pána Kallasa C(2006) 5778 týkajúce sa prijímania úradníkov a dočasných zamestnancov Komisie z Bulharska a Rumunska z 24. novembra 2006, prijaté písomným postupom 1. decembra 2006 [SEC(2006) 1574/5]; oznámenie podpredsedu Šefčoviča týkajúce sa prijímania úradníkov a dočasných zamestnancov Komisie z Chorvátska z 12. júla 2012, [SEC(2012) 436 final]. 2

Metodika stanovovania odporúčaných kvót a orientačných cieľov prijímania zamestnancov v roku 2003 sa považovala za prechodnú a posledné prechodné obdobie, po pristúpení Chorvátska, malo končiť v roku 2018. Podmienky na vymedzenie pojmu odporúčané kvóty pre členské štáty na základe jednotnej metodiky sú preto v súčasnosti splnené. 1.2. Miera zastúpenia štátnych príslušníkov 1.2.1. Štátna príslušnosť Podľa článku 28a) SP môže byť úradník vymenovaný len pod podmienkou, že je štátnym príslušníkom jedného z členských štátov Únie, ak menovací orgán nepovolil výnimku. Každý úradník má preto v čase svojho vymenovania uviesť aspoň jednu štátnu príslušnosť. Táto príslušnosť sa zaznamená do informačného systému ako prvá štátna príslušnosť a mení sa len v prípade, ak úradník požiada o zmenu. Prvá štátna príslušnosť sa používa ako základ pre túto správu. Úradníci môžu 6 uviesť ďalšie štátne príslušnosti, či už v čase svojho vymenovania alebo v priebehu kariéry. Každá ďalšia štátna príslušnosť, ktorá sa pridáva k prvej štátnej príslušnosti, sa zaznamená do informačného systému ako druhá štátna príslušnosť alebo tretia štátna príslušnosť atď. K 1. 1. 2018 bol počet úradníkov a dočasných zamestnancov, ktorí uviedli viac ako jednu štátnu príslušnosť, 1041. Podrobný prehľad prvej a druhej štátnej príslušnosti sa nachádza v prílohe 7d. 1.2.2. Odporúčané kvóty 1.2.2.1. Spojené kráľovstvo Vzhľadom na oznámenie Spojeného kráľovstva Rade z 29. marca 2017 o svojom zámere vystúpiť z Európskej únie nie je pre Spojené kráľovstvo definovaná odporúčaná kvóta. Analýza uvedená v správe bude teda slúžiť ako základ pre budúce opatrenia. Aj keď v plnej miere uznávame skutočnosť, že v čase prijatia tejto správy je Spojené kráľovstvo členským štátom, nezdá sa v tomto štádiu vhodné stanoviť odporúčané kvóty pre zastúpenie príslušníkov Spojeného kráľovstva v budúcnosti. V snahe plne zohľadniť skutočnosť, že Spojené kráľovstvo zostáva členským štátom až do dňa, kým nevystúpi z Únie, a s cieľom riešiť problém bez toho, aby bol dotknutý výsledok prebiehajúcich rokovaní, navrhuje sa prepočítať všetky relevantné údaje bez zahrnutia hodnôt pre Spojené kráľovstvo. Správa poskytuje podrobný prehľad o aktuálnej prítomnosti štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva medzi zamestnancami Komisie vo funkčnej skupine AD (pozri prílohu 7c). Štátni príslušníci Spojeného kráľovstva 6 Zamestnanci však musia uviesť, či sú alebo boli štátnymi príslušníkmi štátu, na ktorého území sa nachádza ich miesto výkonu práce. 3

zastávajú prevažne platové triedy vyššie ako AD 9. Polovica z nich bola k 1. 1. 2017 staršia ako 50,5 roka. Komisia berie na vedomie, že určitý počet štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva medzi jej zamestnancami požiadal alebo môže požiadať o zmenu prvej štátnej príslušnosti. Ide o zmeny výnimočnej povahy, a preto si zaslúžia osobitné zaobchádzanie. Zamestnanci zo Spojeného kráľovstva, ktorí oznámia zmenu štátnej príslušnosti po 29. marci 2017, sa budú naďalej na účel zabezpečenia vyváženého zastúpenia zamestnancov Komisie, najmä na úrovni stredného a vyššieho manažmentu, považovať za zamestnancov so štátnou príslušnosťou Spojeného kráľovstva ako prvej štátnej príslušnosti 7. 1.2.2.2. Vymedzenie odporúčaných kvót pre zostávajúcich 27 členských štátov Treba stanoviť metódu na harmonizáciu kvót členských štátov. Ukazovateľ prijatý v roku 2003 s cieľom stanoviť orientačné ciele prijímania zamestnancov sa opiera o objektívne kritériá a spravodlivo vyvažuje potrebu odrážať zloženie obyvateľstva EÚ s potrebou zabezpečiť minimálne zastúpenie menších členských štátov a dá sa ľahko uplatňovať 8. V útvaroch Komisie sa de facto používa tento ukazovateľ od roku 2003 pri vykonávaní analýz situácie z hľadiska geografickej vyváženosti a na účely tejto správy sa navrhuje zachovať rovnaký ukazovateľ bez Spojeného kráľovstva. Bude sa pravidelne aktualizovať s cieľom zohľadniť vývoj jeho jednotlivých zložiek. 7 8 Pokiaľ nepredložia dôkaz o tom, že sa nenávratne vzdali štátnej príslušnosti Spojeného kráľovstva. Tento prístup sa odlišuje od predošlého prístupu rovnakých kvót pre tri najväčšie zakladajúce členské štáty (Francúzsko, Nemecko, Taliansko) a v priebehu času neposkytuje záruku stability. Z troch objektívnych kritérií je jedno nestále (obyvateľstvo, ako je znázornené v prílohe 4) a druhé, aj keď je uvedené v zmluve, sa už od apríla 2017 neuplatňuje (váženie hlasov v Rade). Napriek tomu toto riešenie vo veľkej miere prevažuje nad nevýhodami. 4

Výsledné odporúčané kvóty sú v súčasnosti takéto (výpočet v prílohe 5): Členský štát Odporúčaná kvóta Členský štát Odporúčaná kvóta Malta 0,6 % Maďarsko 3,0 % Luxembursko 0,8 % Portugalsko 3,1 % Cyprus 0,8 % Česká republika 3,1 % Estónsko 0,8 % Grécko 3,1 % Lotyšsko 1,0 % Belgicko 3,1 % Slovinsko 1,0 % Holandsko 3,9 % Litva 1,5 % Rumunsko 4,5 % Chorvátsko 1,6 % Poľsko 8,2 % Írsko 1,6 % Španielsko 8,9 % Slovensko 1,8 % Taliansko 11,2 % Fínsko 1,8 % Francúzsko 11,6 % Dánsko 1,8 % Nemecko 13,8 % Bulharsko 2,4 % Rakúsko 2,6 % Švédsko 2,7 % Spolu 100,0 % 1.2.3. Vymedzenie pojmu minimálna prítomnosť pre každú štátnu príslušnosť Uplatniteľné právne ustanovenia týkajúce sa geografickej vyváženosti zohľadňujú dve základné požiadavky. Po prvé sa predpokladá, že výberové a prijímacie postupy sú navrhnuté takým spôsobom, aby sa zabránilo akejkoľvek zaujatosti na základe štátnej príslušnosti. Po druhé, vyvážené geografické zastúpenie medzi zamestnancami je potrebné na to, aby Komisia mohla splniť jeden zo svojich základných cieľov, t. j. aby bola blízko k občanom a odzrkadľovala rozmanitosť členských štátov. Komisia sa preto domnieva, že pre každú štátnu príslušnosť EÚ by sa mala vymedziť a zaručiť minimálna úroveň prítomnosti (medzi zamestnancami Komisie), mierne odchýlky od odporúčaných kvót sa tolerujú nielen preto, že sa nepredpokladá, že by ohrozili geografickú vyváženosť, ale okrem toho sú potrebné, aby sa zabránilo riziku neefektívnosti. V praxi Komisia považuje za značnú nevyváženosť, ak je podiel príslušníkov jedného alebo viacerých členských štátov medzi zamestnancami nižší ako 80 % príslušnej odporúčanej kvóty. 5

1.3. Rozsah pôsobnosti 1.3.1. Funkčná skupina S cieľom zabezpečiť proporcionalitu opatrení sa táto správa zameriava iba na funkčnú skupinu AD. Zatiaľ čo článok 27 služobného poriadku sa uplatňuje na všetkých zamestnancov bez ohľadu na funkčnú skupinu, pre funkčné skupiny AST a AST-SC sa ponecháva vyššia hranica tolerancie. Požiadavka, aby sa odzrkadľovala rozmanitosť Európskej únie, je prísnejšia pre úradníkov poverených riadiacimi, konceptuálnymi, analytickými, jazykovými a vedeckými úlohami (t. j. AD) ako pre osoby poverené výkonnými a technickými úlohami (t. j. AST) alebo kancelárskymi a sekretárskymi úlohami (t. j. AST-SC). Okrem toho výkonné, technické, kancelárske a sekretárske povinnosti zvyčajne vykonávajú zamestnanci prijatí na miestnej úrovni a sú často menej atraktívne pre vyslaných pracovníkov. Z tohto dôvodu sa analýzy, ako aj akékoľvek prípadné kroky v zmysle článku 27 ods. 2 SP, obmedzujú na funkčnú skupinu AD. 1.3.2. Zastávané funkcie V správe sa skúma len distribúcia zamestnancov, ktorí nezastávajú riadiace funkcie. V Komisii podlieha rozdelenie štátnych príslušností riadiacich zamestnancov osobitným pravidlám a postupom, ako aj osobitnému monitorovaniu 9. 1.3.3. Jazykové služby V jazykových službách a nejazykových službách nemožno cieľ vyváženého zastúpenia zamestnancov podľa štátnej príslušnosti dosiahnuť rovnakým spôsobom. Vzhľadom na osobitný charakter a ciele jazykových služieb, prijímanie zamestnancov do týchto služieb prebieha na základe sui generis. Po prvé, požadovaný počet zamestnancov, ktorí ovládajú cieľový jazyk je vopred stanovený a nezávisí od veľkosti príslušného členského štátu. Po druhé, aj keď pre prijímanie do jazykových služieb nie je určujúca štátna príslušnosť, ale jazykové zručnosti, obidva predpoklady sú spolu silno prepojené. Po tretie, niektoré jazyky sú úradným jazykmi niekoľkých členských štátov. V závislosti od jazyka, ktorého sa to týka, rozdelenie zamestnancov podľa štátnej príslušnosti v jazykových službách sa vykonáva podľa vzoru, ktorý sa nedá porovnávať s nejazykovými službami. Uplatňovanie odporúčaných kvót opísaných v oddiele 1.2 na jazykové služby nie je ani zmysluplné, ani žiaduce. V tabuľke v prílohe 6 sa uvádza rozdelenie všetkých 9 Napríklad vzhľadom na vyšších riadiacich pracovníkov Komisia stanovila ako žiaduci cieľ, aby každá štátna príslušnosť bola zastúpená aspoň jednou funkciou zodpovedajúcou základnému pracovnému miestu generálneho riaditeľa. Dvakrát ročne komisár pre personál a administratívu (...) informuje kolégium (...) o geografickej vyváženosti vysokých úradníkov [súborný dokument o politike týkajúcej sa vyšších úradníkov SEC(2004)1352/2, schválený 26. 10. 2004, PV 1676]. 6

zamestnancov vo funkčnej skupine AD v jazykových službách Komisie (najmä GR pre preklad a GR pre tlmočenie), ktorí nie sú v riadiacich funkciách. Z tabuľky vyplýva, že zastúpenie väčšiny väčších členských štátov, ako aj členských štátov, ktoré majú spoločný úradný jazyk, je nedostatočné. Rozdiely sú ešte markantnejšie, ak sa pozrieme oddelene na skupiny AD 5 AD 8 a AD 9 AD 12, je však zrejmé, že cielený nábor štátnych príslušníkov týchto krajín by nespĺňal žiadne operačné požiadavky. Z toho vyplýva, že vzhľadom na objektívne obmedzenia spojené s prijímaním zamestnancov do jazykových služieb, Komisia vylučuje tieto služby z rozsahu posúdenia geografickej vyváženosti. 1.3.4. Platové triedy Článok 27 SP je prvým článkom v kapitole o prijímaní do zamestnania. V súlade s uplatňovaním článku 31 SP sa úradníci vo funkčnej skupine AD prijímajú len v platových triedach AD 5 až AD 8 a v prípade potreby v platových triedach AD 9, AD 10, AD 11 alebo v mimoriadnych prípadoch AD 12. V súlade s týmto rozdelením sa v správe skúmajú samostatne triedy AD 9 AD 12 (počet vymenovaných osôb nemôže presiahnuť 20 % z celkového počtu osôb vo funkčnej skupine AD vymenovaných za príslušný rok), AD 5 AD 8 (ktoré sú najbežnejšie triedy pri vymenovaní). Treba tiež poznamenať, nie len že platové triedy AD13 AD14 nie sú spravidla platovými triedami pri prijatí do zamestnania (a z tohto dôvodu vylúčené z rozsahu tejto analýzy), ale okrem toho sú od nadobudnutia účinnosti revízie služobného poriadku v roku 2014 vyhradené pre riadiace alebo poradné funkcie. Zastúpenie pracovníkov, ktorí nezastávajú riadiace funkcie v tejto skupine platových tried, je dedičstvom minulosti. Časom bude podstatne klesať, aj v súvislosti s ich rozdelením podľa veku, z ktorého vyplýva, že väčšina z nich odíde v nasledujúcich 10 až 15 rokoch do dôchodku. 2. ZISTENIA A ANALÝZY 2.1. Situácia k 1. 1. 2017 2.1.1. Platové triedy AD 9 AD 12 V prílohe 7b sa uvádza prehľad o stave k 1. 1. 2017. K hlavným zisteniam patrí, že k tomuto dátumu bolo 14 štátnych príslušností výrazne nedostatočne zastúpených: všetky členské štáty, ktoré do Únie vstúpili od roku 2004 a Luxembursko. V absolútnych číslach sa najväčšie deficity týkajú Poliakov (160 osôb) a Rumunov (155). V relatívnych číslach sa najvyššie deficity týkajú Chorvátov (ktorí dosahujú 5 % svojich odporúčaných kvót), Bulharov (8 %) a Rumunov (13 %). Nedostatočné zastúpenie štátnych príslušníkov z krajín, ktoré do Únie vstúpili od roku 2004, v skupine platových tried AD 9 AD 12 sa dalo do určitej miery predvídať, keďže 7

podľa osobitných výnimočných opatrení na účely rozšírenia sa v týchto platových triedach neorganizovali výberové konania (okrem riadiacich funkcií). Cieľom bolo postupne zaplniť všetky platové triedy zospodu nahor. Z tohto dôvodu sa to týka všetkých štátnych príslušností, ktoré vstúpili do EÚ od roku 2004. Situácia sa vyvíja podľa očakávaní. Všetky štátne príslušnosti, ktoré z prístupovej vlny od roku 2004 už dosiahli 50 % až 70 % svojho cieľa. Pokiaľ ide o štátnych príslušníkov z rozšírenia v rokoch 2007 a 2013, ešte stále je príliš skoro 10, aby bolo vidieť významnú prítomnosť v týchto platových triedach. Ich úroveň zastúpenia v skupine platových tried AD 5 AD 8 (200 % a 140 % cieľa v uvedenom poradí, pozri prílohu 7a) poskytuje dostatočnú záruku, že tento proces je na správnej ceste. Komisia bude naďalej pozorne monitorovať vývoj úrovne ich zastúpenia v týchto platových triedach s cieľom overovať, či pokračuje v súlade s nastúpeným trendom. Výrazné nedostatočné zastúpenie štátnych príslušníkov z Luxemburska v tejto skupine platových tried sa nezdá odôvodnené. Treba však tiež uviesť, že toto nedostatočné zastúpenie môže byť spojené s malou veľkosťou populácie: ak by v týchto platových triedach bolo len o 4 štátnych príslušníkov viac, Luxembursko by nebolo zaradené medzi nedostatočne zastúpené štátne príslušnosti. 2.1.2. Platové triedy AD 5 AD 8 Skupina platových tried AD 5 AD 8 si z dynamického hľadiska zasluhuje osobitnú pozornosť. V súlade s požiadavkami služobného poriadku sa v tejto skupine má uskutočniť minimálne 80 % menovaní. Úrovňou zastúpenia štátnych príslušností v rámci tejto skupiny platových tried sa určí úroveň zastúpenia štátnych príslušností v skupine platových tried AD 9 AD 12 v ďalšej dekáde. Z tejto populácie sa budú v danom časovom období vyberať riadiaci pracovníci (konkrétnejšie strední riadiaci pracovníci). Súčasné vyvážené zastúpenie v skupine platových tried AD 5 AD 8 je predpokladom vyváženého zastúpenia štátnych príslušností vo vyšších platových triedach v dlhodobom horizonte. V prílohe 7a sa uvádza prehľad o stave k 1. 1. 2017. K hlavným zisteniam patrí, že k tomuto dátumu 10 štátnych príslušností (všetky zo štátov, ktoré boli členmi EÚ pred rokom 2004 11 ) je výrazne nedostatočne zastúpených: Dánsko, Nemecko, Írsko, Francúzsko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko. V absolútnych číslach sa najväčšie deficity týkajú štátnych príslušníkov Nemecka (takmer 230 osôb) a Francúzska (takmer 140). V relatívnych číslach sa najvyššie deficity týkajú štátnych príslušníkov Luxemburska (v tejto skupine neboli žiadni Luxemburčania), Švédska a Dánska (ktorí dosiahli iba okolo 30 % príslušných odporúčaných kvót). Nedostatočné zastúpenie väčšiny štátnych príslušníkov EÚ-14 12 v skupine platových tried AD 5 AD 8 sa dá aspoň čiastočne vysvetliť vzorcami výberových konaní od roku 10 11 Povýšenie z triedy AD 5 (najčastejšia platová trieda pri prijatí do zamestnania) na AD 9 trvá v priemere 12 rokov, pričom najrýchlejší prípustný čas podľa služobného poriadku je 8 rokov. T. j. všetky členské štáty, ktoré sa stali členmi Európskej únie pred rokom 2004. 8

2004. Dôvodom je skutočnosť, že väčšina pracovných miest vyhradených pre výberové konanie štátnych príslušníkov z krajín, ktoré pristúpili od roku 2004, bola v skupine AD 5 AD 8. Koncentrácia prijímania zamestnancov z nových členských štátov v základných platových triedach mala takmer automaticky za následok nedostatočné zastúpenie štátnych príslušníkov z členských štátov, ktoré boli členmi EÚ už pred rokom 2004. V skupine AD 5 AD 8 sú dostatočne zastúpené len 4 štátne príslušnosti z EÚ-14: 2 mierne pod odporúčanými kvótami (Španieli a Taliani) a 2 dosiahli odporúčané kvóty (Belgičania a Gréci). Situácia si vyžaduje vhodné cielené opatrenia na zvýšenie úrovne zastúpenia týchto štátnych príslušností, ktoré inak budú čeliť riziku generačnej priepasti. Je však otázne, či tieto cielené opatrenia budú v dlhodobom horizonte stačiť na zabezpečenie vyváženého zastúpenia všetkých štátnych príslušností. V tejto súvislosti sa treba venovať dvom aspektom. 2.2. Hlavné dôvody nedostatočného zastúpenia v skupine platových tried AD 5 AD 8 2.2.1. Úspešní uchádzači, ktorí sú k dispozícii na rezervných zoznamoch úradu EPSO Skutočnosť, že štyri štátne príslušnosti z EÚ-14 sú dostatočne zastúpené napriek postupom výberových konaní za posledných 12 rokov ukazuje, že existujú iné dôvody, ktorými sa dá vysvetliť deficit niektorých štátnych príslušností. Jeden z týchto aspektov je rozmiestnenie úspešných uchádzačov z výberových konaní úradu EPSO. Z tabuliek v prílohách 8a a 8b vyplýva, že dostupnosť úspešných uchádzačov od roku 2010 nebola v súlade s odporúčanými kvótami. Situácia je obzvlášť výrazná v prípade špecializovaných výberových konaní, v ktorých je v porovnaní s odporúčanými kvótami nedostatočne zastúpených 23 štátnych príslušností z 27. Len 4 štáty spĺňajú svoje odporúčané kvóty: Belgičania, Gréci, Taliani a Španieli 13, t. j. štyri štátne príslušnosti z EÚ-14, ktoré sú dostatočne zastúpené v skupine platových tried AD 5 AD 8, ako sa uvádza vyššie v oddiele 2.1.2. Z tohto pohľadu je dôležité poznamenať, že nedostatok úspešných uchádzačov z niektorých krajín nie je podmienený nedostatočnými kompetenciami, ale skôr nižšou účasťou na výberových konaniach, ako sa očakáva. Z údajov v prílohách 8a a 8b tiež vyplýva, že v mnohých prípadoch, v ktorých sa pozoruje výrazne nedostatočné zastúpenie, majú štátni príslušníci týchto členských štátov omnoho nižšiu mieru účasti a vyššiu relatívnu mieru úspešnosti (pozri napríklad Holandsko, Francúzsko alebo Nemecko vo všeobecných výberových konaniach). 12 13 T. j. všetky členské štáty, ktoré boli členmi EÚ pred rokom 2004, okrem Spojeného kráľovstva. Zdá sa, že aj pri všeobecných výberových konaniach v platovej triede AD 5 dochádza k podobným problémom s náborom Holanďanov, Maďarov a Rumunov, popri štátnych príslušníkoch, ktorí sú dostatočne zastúpení. 9

Otázka zloženia zoznamov úradu EPSO podľa štátnej príslušnosti bude mať tiež pravdepodobne v budúcnosti vplyv na geografickú vyváženosť, ak sa neprijmú žiadne opatrenia. Ak sa v budúcnosti potvrdia trendy pozorované počas posledných 8 rokov, tak súčasné nerovnosti prirodzene nezmiznú a navyše sa môže stať, že niektoré štátne príslušnosti budú nedostatočne zastúpené počas viacerých generácií 14 : Česi, Dáni, Estónci, Íri, Cyperčania, Lotyši, Litovci, Luxemburčania, Poliaci a Slovinci. 2.2.2. Otázka atraktívnosti Druhá otázka sa týka schopnosti Komisie prilákať dostatočný počet vysokokvalifikovaných uchádzačov zo všetkých členských štátov. Z počtu účastníkov na výberových konaniach v platovej triede AD 5 na milión obyvateľov v priebehu posledných 8 rokov (pozri prílohu 8a) vyplývajú pre jednotlivé členské štáty značné rozdiely. Štátni príslušníci z troch členských štátov (Nemecko, Francúzsko a Holandsko) majú úroveň účasti nižšiu, ako je polovica priemeru EÚ. Úrad EPSO už vyvinul snahy motivovať občanov z deficitných členských štátov, aby sa zúčastňovali na výberových konaniach do funkčnej skupiny AD. Do dnešného dňa však úsilie podľa všetkého neprinieslo očakávané výsledky, čo dokazuje rozdelenie uchádzačov v poslednom stále prebiehajúcom výberovom konaní do funkčnej skupiny AD (pozri prílohu 8c). Nemeckí a francúzski štátni príslušníci sa aj naďalej zúčastňujú na úrovni nižšej, ako je polovica priemernej miery účasti. Účasť Holanďanov vzrástla, ale účasť Švédov a Poliakov sa výrazne znížila. Tieto zistenia predstavujú výzvu spočívajúcu v zvyšovaní príťažlivosti Komisie v čase, keď sa môže zdať, že ponúkaný balík (plat, sociálne zabezpečenie, dôchodkové práva, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom) je z relatívneho hľadiska menej výhodný, ako v minulosti. 3. ZÁVER Z uvedenej analýzy vyplývajú štyri závery. Po prvé, situácie skupín platových tried AD 5 AD 8 a AD 9 AD 12 sa od seba zásadne líšia. V obidvoch prípadoch možno konštatovať významné nedostatočné zastúpenie, ale ani príslušné členské štáty, ani dynamiky nie sú rovnaké. Po druhé, aj keď existuje priama súvislosť medzi pozorovanými nerovnosťami a vzorcami výberového procesu za posledných 10 15 rokov, rovnako sa zdá, že veľkým zdrojom nerovnosti je zloženie zoznamov úradu EPSO. Takáto nevyváženosť nie je opodstatnená z objektívnych dôvodov, a najmä nie z hľadiska výkonov úspešných uchádzačov vo výberových konaniach. 14 Ak sa berie do úvahy požiadavka služobného poriadku, že zoznamy úspešných uchádzačov by mali obsahovať aspoň dvojnásobný počet osôb, ako je počet voľných miest 14, potom by v ideálnom stave mali štátni príslušníci každého členského štátu predstavovať aspoň 50 % príslušnej odporúčanej kvóty. 10

Po tretie, nevyváženosť na zoznamoch úradu EPSO budú podľa všetkého v budúcnosti generovať ďalšie nerovnosti. Po štvrté, pokusy podporiť účasť na výberových konaniach EPSO komunikačnými akciami neviedli v súčasnej podobe u štátnych príslušníkov relevantných členských štátov k dostatočnému nárastu miery účasti. Neustála pozornosť by sa zároveň mala venovať príťažlivosti inštitúcií EÚ ako zamestnávateľov. Komisia v tomto kontexte pracuje na identifikácií opatrení, ktoré by pomohli zmeniť opísané trendy pri plnom rešpektovaní existujúceho právneho rámca. Plánuje následne vypracovať všeobecné vykonávacie ustanovenia, aby sa zabezpečila účinnosť článku 27 ods. 2 SP, a prijať ich v súlade s článkom 110. Tieto ustanovenia by mali byť zamerané na lepšie zosúladenie rozmiestnenia úspešných uchádzačov dostupných na rezervných zoznamoch podľa štátnej príslušnosti, aby zamestnanci Komisie primerane odrážali zastúpenie občanov EÚ podľa štátnej príslušnosti. 11

ODDIEL 3 ĎALŠIE INŠTITÚCIE EÚ, V KTORÝCH SA UPLATŇUJE SLUŽOBNÝ PORIADOK 1. ÚVOD V článku 27 služobného poriadku sa vyžaduje, aby Komisia podávala správu Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní článku 27 ods. 2. Komisia do dnešného dňa zhromaždila relevantné informácie od príslušných inštitúcií. Príspevky rôznych inštitúcií sú zhrnuté v tabuľke v prílohách 9 a 12 a príslušné číselné údaje možno nájsť v prílohách 10, 11, 13 a 14. V správe sú zhrnuté príspevky od rôznych inštitúcií, bez pripomienok zo strany Komisie. 2. INŠTITÚCIE A ORGÁNY, KTORÉ SA PODĽA ČLÁNKU 1B SLUŽOBNÉHO PORIADKU (INŠTITÚCIE) POKLADAJÚ ZA INŠTITÚCIE Komisia dostala príspevky od všetkých dotknutých inštitúcií. Okrem Európskej služby pre vonkajšiu činnosť žiadna z týchto inštitúcií formálne neprijala definíciu geografickej vyváženosti, geografickej nevyváženosti alebo významnej nevyváženosti. Väčšina z nich napriek tomu monitoruje geografické zastúpenie zamestnancov a porovnáva ho s populáciou príslušného členského štátu alebo s viaczložkovým ukazovateľom vytvoreným Komisiou pre krajiny zahrnuté do procesu rozširovania po roku 2004 (priemer podielu z celkovej populácie, počet poslancov v EP a váženie hlasov v Rade pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy). Monitorovanie je navrhnuté tak, aby odrážalo potreby a obmedzenia príslušnej inštitúcie. Väčšina inštitúcií sa medzi svojimi zamestnancami stretáva s geografickou nevyváženosťou, v niektorých prípadoch sa nevyváženosť považuje za významnú. Všetky inštitúcie sa však domnievali, že pozorovaná (významná) nevyváženosť bola z objektívnych dôvodov opodstatnená. Najčastejšie uvádzané dôvody boli tzv. efekt sídla 15, zloženie zoznamov úradu EPSO, schopnosť pritiahnuť zamestnancov z určitých členských štátov a relatívna veľkosť jazykových služieb. Keďže všetka nevyváženosť sa považovala za objektívne odôvodnenú, žiadna inštitúcia neprevzala iniciatívu prijať všeobecné vykonávacie ustanovenia, aby sa zabezpečila účinnosť článku 27 ods. 2 SP. Podobne žiadna inštitúcia neočakáva, že sa v budúcnosti vyskytne významná nevyváženosť (aspoň nie vo funkčnej skupine AD) a v súlade s tým sa nepripravujú ani všeobecné vykonávacie ustanovenia. 15 Žiadna inštitúcia však neposkytla jeho definíciu. 12

3. DECENTRALIZOVANÉ AGENTÚRY Komisia dostala príspevky od 19 decentralizovaných agentúr. Agentúry sú v priemere menšie než inštitúcie uvádzané v predchádzajúcej kapitole. Často sídlia v iných členských štátoch, presnejšie v mestách, ktoré sú vzdialené od hlavných sídiel hlavných inštitúcií EÚ. Majú špecializované oblasti činnosti. Navzájom sa od seba líšia veľkosťou, rozsahom pôsobnosti a sídlom. Z tohto dôvodu ani Komisia ani samotné agentúry nepovažovali za vhodné pristupovať k problematike geografickej vyváženosti spoločne. Z preskúmania tabuľky v prílohe 12 vyplýva, že neexistuje jednotná definícia toho, aká by mala byť geografická vyváženosť. Pri zohľadnení príslušných obmedzení sa väčšina agentúr zhodla, že nepozorujú významnú geografickú nevyváženosť. Z toho vyplýva, že neplánujú prijať všeobecné vykonávacie ustanovenia na zabezpečenie účinnosti článku 27 SP. Významnú nevyváženosť zaznamenali dve agentúry. V obidvoch prípadoch sa agentúry domnievajú, že nevyváženosť je spôsobená viacerými faktormi vrátane uplatniteľného korekčného koeficientu a ťažkosti pri zamestnávaní manželov/manželiek na miestnom trhu práce. Jedna agentúra zaznamenala nárast nevyváženosti v prípade hostiteľského členského štátu. Ak sa bude nevyváženosť ďalej zvyšovať, zvažuje agentúra vypracovanie všeobecných vykonávacích ustanovení, aby sa zabezpečila účinnosť článku 27 SP. 13

PRÍLOHA 1: Právny základ Článok 9 Zmluvy o Európskej únii: Únia dodržiava pri všetkých svojich činnostiach zásadu rovnosti občanov. Článok 18 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ): V rámci pôsobnosti zmlúv a bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné ustanovenia akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti je zakázaná. [ ] Článok 21 Charty základných práv Nediskriminácia: 1. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. 2. V rámci pôsobnosti zmlúv a bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné ustanovenia je akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti zakázaná. Uviesť treba takisto všeobecné zásady ústavného práva EÚ o inštitucionálnej autonómii a lojálnej spolupráci. Služobný poriadok obsahuje predpisy a zákazy, ktorými sa riadi menovací orgán pri prijímaní rozhodnutí. Ako všeobecné pravidlo platí, že menovací orgán má rozhodovať len na základe záujmu služby a zásluh jednotlivcov. V závislosti od dotknutej oblasti služobný poriadok stanovuje aj čierny zoznam kritérií, ktoré menovací orgán nemôže použiť. Odkaz na štátnu príslušnosť je výslovne zakázaný len v prípade obsadzovania jednotlivých pracovných miest: Všeobecne (uplatniteľné na celý služobný poriadok): V článku 1d služobného poriadku sa zakazuje akákoľvek diskriminácia na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických znakov, jazyka, náboženského vyznania alebo viery, politického alebo iného názoru, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvodu, pracovnej nespôsobilosti, veku, alebo sexuálnej orientácie. 16 ; Prijatie do služobného pomeru: V článku 27 sa stanovuje, že úradníci sú prijímaní na čo najširšom možnom geografickom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov Únie. Aj keď štátna príslušnosť nie je výslovne uvedená, čo najširší geografický základ sa interpretuje ako ekvivalent štátnej príslušnosti; Obsadzovanie jednotlivých pracovných miest: V článku 7 sa stanovuje, že ustanovujúci orgán, konajúci výlučne v záujme služby a bez ohľadu na štátnu príslušnosť, pridelí každého úradníka vymenovaním alebo preložením na pracovné miesto (...) ; v článku 27 sa stanovuje, že žiadne pracovné miesta sa nevyhradia pre štátnych príslušníkov 16 Vo verzii služobného poriadku z roku 1962 sa v článku týkajúcom sa prijímania zamestnancov (článok 27) stanovil zákaz diskriminácie a obmedzoval sa na rasu, náboženstvo a pohlavie. Vo verzii z roku 1998 sa v služobnom poriadku stanovil všeobecný zákaz diskriminácie na základe rasy, politického, filozofického alebo náboženského presvedčenia, pohlavia alebo sexuálnej orientácie. 14

určitého členského štátu. Judikatúra potvrdila, že tieto ustanovenia zakazujú vyhradiť osobitné pracovné miesta pre konkrétne štátne príslušnosti, ale nebráni inštitúciám, aby prijali opatrenia na zabezpečenie globálnej vyváženosti (najmä zohľadňovanie štátnej príslušnosti pri obsadzovaní osobitných miest, ak sú kvalifikácie jednotlivých žiadateľov v podstate rovnaké 17 ). Pri príležitosti revízie služobného poriadku v roku 2014 sa zaviedol konkrétny odkaz na štátnu príslušnosť v súvislosti s prijímaním do služobného pomeru. Konkrétne: V odôvodnení 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1023/2013 18 sa stanovuje, že je potrebné zabezpečiť rámec pre pritiahnutie, prijímanie a udržanie si vysoko kvalifikovaných a viacjazyčných zamestnancov, vyberaných na čo najširšom geografickom základe spomedzi občanov členských štátov. V súlade s odôvodnením 5 toho istého nariadenia sa ďalej stanovuje, že hodnota európskej verejnej služby spočíva v jej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ktorú možno zabezpečiť iba pri zaistení správnej rovnováhy, pokiaľ ide o štátnu príslušnosť úradníkov. V článku 27 služobného poriadku v znení zmien sa stanovuje, že zásada rovnosti občanov Únie umožňuje každej inštitúcii prijímať vhodné opatrenia na základe pozorovania výraznej nerovnováhy medzi štátnymi príslušnosťami úradníkov, ktorá nie je odôvodnená objektívnymi kritériami. Základným predpokladom týchto (zmenených) ustanovení je, že balík ponúkaný uchádzačom, ako aj výberové kritériá a postupy prijímania sú navrhnuté takým spôsobom, že ak neexistuje objektívne odôvodnenie, rozdelenie podľa štátnej príslušnosti uchádzačov, úspešných uchádzačov a zamestnancov inštitúcií (t. j. zamestnancov v službe) by malo približne odrážať rozdelenie podľa štátnej príslušnosti občanov v Únii. Ak neexistuje objektívne odôvodnenie, akákoľvek pozorovaná významná odchýlka by sa mohla považovať za porušenie zásady rovnosti občanov a oprávňovala by primerané nápravné opatrenia. Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov EÚ, a najmä ich článok 12, obsahujú podobné ustanovenia uplatniteľné na dočasných zamestnancov. Na vykonávanie článku 27 služobného poriadku v znení zmien by každá inštitúcia za normálnych okolností mala: vyložiť, čo sa myslí pod pojmom vyváženosť štátnych príslušností, vyložiť, čo sa myslí pod pojmom významná nevyváženosť, monitorovať skutkovú situáciu s cieľom pozorovať vyváženosť štátnych príslušností, ak je to vhodné, identifikovať dôvody takejto významnej nevyváženosti a určiť, či sú objektívnym odôvodnením nevyváženosti, v príslušných prípadoch identifikovať a/alebo prijať primerané nápravné opatrenia. 17 18 Pozri napríklad rozsudok z 30. 6. 1983 vo veci 85/82 Schloch/Rada, bod 26 a rozsudok zo 6. júla 1999 v spojených veciach T-112/96 a T-115/96, Séché/Komisia. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1023/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa mení Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie. 15

V článku 27 sa takisto stanovuje, že po trojročnom období, ktoré začína plynúť 1. januára 2014, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní článku 27 ods. 2. 16

PRÍLOHA 2: Odporúčané kvóty pre členské štáty EÚ-15 19 Príloha 1 GEOGRAFICKÁ VYVÁŽENOSŤ PRI PREDCHÁDZAJÚCICH ROZŠIROVANIACH Číselné údaje v prílohe 1a. Východiskový bod (1958): geografická vyváženosť založená na dohodnutých číslach Keď bolo 6 členských štátov, bola hlavnou zásadou rovnosť väčších členských štátov a agregát menších. Teoretické stanovené ciele boli 25 % pre Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Benelux. Neoficiálne referenčné hodnoty sa uplatňovali flexibilne a obmedzovali sa na vyššie platové triedy A. Prvé rozšírenie (1973): geografická vyváženosť je aj naďalej založená na dohodnutých číslach V procese rozširovania v roku 1973 sa považovalo za vhodné, aby Spojené kráľovstvo malo rovnaký podiel ako ďalšie tri väčšie členské štáty (18 % po prepočítaní), kým Dánsko, Írsko a Nórsko mali mať spoločne podiel vo výške 10 %. Po rozhodnutí Nórska nevstúpiť do EÚ nebolo vykonané žiadne osobitné prepočítanie, aj keď sa odhadovalo, že spoločný podiel Dánska a Írska by mal byť približne 7 až 8 %. Druhé rozšírenie (1981): geografická vyváženosť je založená na kombinácii dohodnutých čísel a objektívnych kritérií (obyvateľstvo a hodnoty HDP) V čase pristúpenia Grécka sa zachovala zásada rovnakého zastúpenia najväčších členských štátov a väčšieho zastúpenia menších krajín. Aj keď sa v dokumente COM(78) 190 navrhovalo, aby Grécko zastávalo rovnakú pozíciu ako Belgicko a Holandsko, podiel Grécka sa nakoniec stanovil na 4,5 %, nižšie ako bola stanovená hodnota 8,1 % pre Belgicko a Holandsko. Po prvýkrát sa použil prístup, ktorý využíval hodnoty obyvateľstva a HDP. Tretie rozšírenie (1986): geografická vyváženosť je aj naďalej založená na kombinácii dohodnutých čísel a objektívnych kritérií (obyvateľstvo a hodnoty HDP) V čase pristúpenia pyrenejských krajín v roku 1986 sa skompletizovali neoficiálne referenčné hodnoty, ktoré existovali len pre platové triedy A1 až A3. Bez výslovného odkazu na kritériá sa podiel Španielska stanovil ako aritmetický priemer Holandska a veľkej krajiny, zatiaľ čo podiel pre Portugalsko bol stanovený na rovnakej úrovni ako pre Grécko. Štvrté rozšírenie (1995): geografická vyváženosť je aj naďalej založená na kombinácii dohodnutých čísel a objektívnych kritérií (obyvateľstvo a hodnoty HDP) V oznámení Komisie SEC 94/844 zo 17. mája 1994 sa stanovili referenčné hodnoty pre tri nové členské štáty a opísala sa prijatá metodika. Geografická vyváženosť sa prispôsobila na základe porovnaní relatívneho stavu v nových členských štátoch s ohľadom na ich obyvateľstvo a ekonomické a sociálne údaje v rámci rozšírenej Európskej únie. Charakteristiky Fínska boli porovnateľné s Dánskom a stanovil sa cieľ prijať podobný počet fínskych štátnych príslušníkov, 19 Príloha 2 tejto správy je prebratá z oznámenia K(2003) 436 z 28. januára 2003. Konkrétnejšie, zodpovedá prílohám 1, 1a a 1b daného oznámenia. 17

aký bol počet dánskych štátnych príslušníkov v službe. Charakteristiky týkajúce sa Rakúska a Švédska jeden a pol násobne prevyšovali hodnoty Dánska a ciele pre prijímanie zamestnancov sa stanovili proporcionálne. Tento prístup sa opisuje v prílohe 1b. Zhrnutie: tri doteraz uplatňované hlavné zásady: Z uvedeného je zrejmé, že výklad geografickej vyváženosti v prípade Komisie vychádza z troch bodov: Geografická vyváženosť bola problematická už v začiatkoch, najmä pre vyššie postavených úradníkov triedy A. Geografická vyváženosť sa vždy opierala o dvojité pravidlo: a) rovnaké zastúpenie štyroch (pôvodne troch) najväčších členských štátov; b) nadmerné zastúpenie najmenších členských štátov, aby sa zabezpečilo minimálne zastúpenie. Rozširovanie nikdy neviedlo k zmene relatívnej váhy existujúcich členských štátov. Preto: a) pokiaľ ide o existujúce členské štáty, všetky relatívne váhy zostali po každom rozšírení nezmenené (napr. váha Belgicka po rozšíreniach v rokoch 1981, 1986 a 1995 zostala rovnaká ako váha Holandska a na úrovni 45 % váhy Nemecka); b) novým členským štátom bola pridelená váha najpodobnejšieho existujúceho členského štátu (napr. Portugalsku sa pridelila rovnaká váha ako Grécku, Španielsku váha medzi Holandskom a Francúzskom atď.). 18

Príloha 1a Predchádzajúce rozšírenia odporúčania 1958 1973 1981 1986 1995 (1) (2) (3) (4) (5) (6) (7) Benelux 25,0 % 18,0 % (17,7 %) (15,1 %) (13,5 %) LU Luxembursko 1,5 % 1,3 % 0,9 % IE Írsko 3,5 % 4 % 3,5 % 3,0 % 2,7 % FI Fínsko 2,7 % DK Dánsko 3,5 % 4 % 3,5 % 3,0 % 2,7 % PT Portugalsko 3,8 % 3,6 % GR Grécko 4,5 % 3,8 % 3,6 % AT Rakúsko 4,0 % SE Švédsko 4,0 % BE Belgicko 8,1 % 6,9 % 6,3 % NL Holandsko 8,1 % 6,9 % 6,3 % ES Španielsko 11,0 % 9,8 % IT Taliansko 25,0 % 18,0 % 17,7 % 15,1 % 13,4 % UK UK 18,0 % 17,7 % 15,1 % 13,4 % FR Francúzsko 25,0 % 18,0 % 17,7 % 15,1 % 13,4 % DE Nemecko 25,0 % 18,0 % 17,7 % 15,1 % 13,4 % 100,0 % 97 % 98 % 100,0 % 100,1 % 100,2 % 19

Porovnávací prístup, ako bol použitý pri rozširovaní v roku 1995 Príloha 1b Obyvateľstvo HDP Priemer (obyvateľstvo, HDP) Usmernenia 1995 (1) (2) (3) (4) (5) (6) (7) LU Luxembursko 0,4 0,1 % 21 0,2 % 0,2 % 0,9 % IE Írsko 3,8 1,0 % 114 1,3 % 1,1 % 2,7 % FI Fínsko 5,2 1,4 % 141 1,6 % 1,5 % 2,7 % DK Dánsko 5,4 1,4 % 181 2,1 % 1,7 % 2,7 % PT Portugalsko 10,3 2,7 % 118 1,3 % 2,0 % 3,6 % GR Grécko 10,6 2,8 % 128 1,5 % 2,1 % 3,6 % AT Rakúsko 8,1 2,1 % 214 2,4 % 2,3 % 4,0 % SE Švédsko 8,9 2,4 % 246 2,8 % 2,6 % 4,0 % BE Belgicko 10,3 2,7 % 256 2,9 % 2,8 % 6,3 % NL Holandsko 16,0 4,2 % 430 4,9 % 4,6 % 6,3 % ES Španielsko 40,3 10,6 % 647 7,4 % 9,0 % 9,8 % IT Taliansko 57,9 15,3 % 1 224 13,9 % 14,6 % 13,4 % UK UK 60,0 15,8 % 1 511 17,2 % 16,5 % 13,4 % FR Francúzsko 59,2 15,6 % 1 458 16,6 % 16,1 % 13,4 % DE Nemecko 82,3 21,7 % 2 112 24,0 % 22,9 % 13,4 % 378,7 100,0 % 8 801 100,0 % 100,0 % 89,5 % 10,7 % (1) EUROSTAT: obyvateľstvo v roku 2001. (2) EUROSTAT: HDP pri trhových cenách v roku 2001. 20

PRÍLOHA 3: Metodika na výpočet referenčných hodnôt a ciele prijímania zamestnancov z nových členských štátov Prístup Pri príležitosti rozšírenia v roku 2004 prijala Komisia oznámenie zo 14. februára 2003, ktoré sa týka prijímania úradníkov Komisie pochádzajúcich z nových členských štátov 20 (ďalej len oznámenie z roku 2003 ). V oznámení sa konštatuje, že vzhľadom na povahu rozšírenia v roku 2004 by uplatnenie kritérií, ktoré sa použili pri predchádzajúcich rozšíreniach, neviedlo k spravodlivému a vyváženému výsledku. Toto zistenie bolo obzvlášť pravdivé vzhľadom na skutočnosť, že sa očakávalo, že váha príslušných nových členských štátov v priebehu nasledujúcich 10 rokov výrazne narastie. Na základe tohto zistenia Komisia vypracovala metódu, ktorá sa uplatnila na nové členské štáty vrátane ďalšieho rozširovania v budúcnosti 21. Prijatím tejto metódy Komisia rozhodla, že referenčné hodnoty a orientačné ciele prijímania zamestnancov sa použijú ako základ pre prijímanie opatrení pre nové členské štáty len počas prechodného obdobia. V oznámení sa stanovil trojstupňový prístup: a) po prvé, určenie počtu pracovných miest, ktoré by mali byť vyčlenené spolu pre všetky nové členské štáty; b) po druhé, výpočet referenčnej hodnoty pre každý nový členský štát, t. j. orientačný podiel vyčlenených pracovných miest vyhradených pre nový členský štát vyjadrený ako percentuálny podiel celkového počtu pracovných miest vyhradených pre daný nový členský štát; c) po tretie, výpočet cieľa prijímania zamestnancov pre každý nový členský štát, t. j. a x b. Určenie počtu pracovných miest, ktoré by mali byť vyčlenené spolu pre všetky nové členské štáty Tento počet sa určuje v troch po sebe nasledujúcich fázach: Po prvé, na základe troch kritérií sa vypočíta váha všetkých nových členských štátov oproti súčtu existujúcich členských štátov: obyvateľstvo, poslanci Európskeho parlamentu a váženie hlasov v Rade (zachová sa matematický priemer týchto troch kritérií). Po druhé, táto váha (percentuálny podiel) sa uplatní na počet pracovných miest plánovaných v pláne pracovných miest po rozšírení. Po tretie, počet pracovných miest, ktoré majú byť vyhradené pre nové členské štáty, sa stanovuje o dve tretiny vyššie, ako je číselný údaj uvedený v predchádzajúcom bode. 20 21 Oznámenie pána Kinnocka týkajúce sa prijímania úradníkov Komisie z nových členských štátov zo 14. februára 2003 C(2003) 436/5 prijaté 19. februára 2003. Konkrétnejšie sa v oznámení uvádza: Navrhovaný prístup sa vzťahuje na 10 nových členských štátov, ktoré vstupujú do Únie od 1. mája 2004. Môže sa však uplatniť na ľubovoľný počet nových členských štátov. 21

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté výpočty pre rozšírenia v rokoch 2004 22, 2007 23 a 2013 24. 2004 2007 2013 Obyvateľstvo nových členských štátov (1) 75,0 M 29,5 M 4,4 M Obyvateľstvo existujúcich členských štátov (1) 378,7 M 459,3 M 502,5 M Poslanci EP z nových členských štátov 162 50 12 Poslanci EP z existujúcich členských štátov 570 732 754 Hlasy nových členských štátov v Rade 84 24 7 Hlasy existujúcich členských štátov v Rade 237 321 345 Váha nových členských štátov 21,6 % 7 % 1,5 % Váha existujúcich členských štátov 78,4 % 93 % 98,5 % (1) číselné údaje v stĺpcoch sa nezhodujú, pretože pri rozšírení EÚ-10 Komisia použila údaje za rok 2001, pri rozšírení EÚ-2 údaje za rok 2005 a v prípade Chorvátska údaje za rok 2011. Výpočet referenčnej hodnoty podľa členského štátu Metóda výpočtu je rovnaká ako v prípade váhy súčtu nových členských štátov, okrem skutočnosti, že nové členské štáty sa neporovnávajú s existujúcimi členskými štátmi, ale len medzi sebou. Použitie metódy v praxi Orientačná referenčná hodnota Ciele prijímania zamestnancov AD Ciele prijímania zamestnancov AST Česká republika 14,3 % 318 184 Estónsko 3,4 % 76 44 Cyprus 3,2 % 71 41 Lotyšsko 4,5 % 100 58 Litva 7,0 % 156 90 Maďarsko 14,2 % 316 182 Malta 2,4 % 53 31 Poľsko 39,0 % 867 501 Slovinsko 3,9 % 87 50 Slovensko 8,1 % 180 104 EÚ-10 (1) 100,0 % 2224 1284 Bulharsko 34,0 % 225 135 Rumunsko 66,0 % 437 261 EÚ-2 (2) 100,0 % 662 396 22 23 24 K(2003) 436/5 zo 14. februára 2003, zasadnutie Komisie 1601. K(2006) 5778, písomný postup z 24. novembra 2006. SEK(2012) 436 final, písomný postup finalizácie z 11. júla 2012. 22

Chorvátsko (3) neuv. 149 100 (1): EÚ-10 spolu: 21,6 % EÚ 15 spolu: 78,4 % (2): EÚ-2 spolu: 6,5 % EÚ 25 spolu: 93,5 % (3): Chorvátsko: 1,5 % EÚ 27 spolu: 98,5 % 23

PRÍLOHA 4: Vývoj počtu obyvateľov členských štátov (okrem Spojeného kráľovstva) 2001 2015 2015/2001 Luxembursko 439 500 562 958 28,1 % Cyprus 697 500 847 008 21,4 % Írsko 3 832 783 4 628 949 20,8 % Španielsko 40 665 542 46 449 565 14,2 % Švédsko 8 882 792 9 747 355 9,7 % Malta 391 415 429 344 9,7 % Belgicko 10 263 414 11 208 956 9,2 % Francúzsko 61 357 400 66 415 161 8,2 % Rakúsko 8 032 926 8 576 261 6,8 % Taliansko 56 960 692 60 795 612 6,7 % Dánsko 5 349 212 5 659 715 5,8 % Holandsko 15 987 075 16 900 726 5,7 % Fínsko 5 181 115 5 471 753 5,6 % Slovinsko 1 990 094 2 062 874 3,7 % Česká republika 10 414 373 10 538 275 1,2 % Portugalsko 10 256 658 10 374 822 1,2 % Slovensko 5 402 547 5 421 349 0,3 % Poľsko 38 253 955 38 005 614-0,6 % Grécko 10 934 097 10 858 018-0,7 % Nemecko 82 259 540 81 197 537-1,3 % Maďarsko 10 200 298 9 855 571-3,4 % Chorvátsko 4 437 460 4 225 316-4,8 % Estónsko 1 388 000 1 313 271-5,4 % Bulharsko 7 928 901 7 202 198-9,2 % Rumunsko 22 132 000 19 870 647-10,2 % Lotyšsko 2 364 254 1 986 096-16,0 % Litva 3 483 972 2 921 262-16,2 % Spolu 429 487 515 443 526 213 3,3 % Zdroj: Eurostat dátum extrakcie: 23. januára 2017 24

PRÍLOHA 5: Návrh nových odporúčaných kvót: uplatnenie aritmetickej metódy Členský štát Obyvateľstvo 2015 Aritmetický podiel Počet miest v EP Aritmetický podiel Váženie hlasov v Rade Aritmetický podiel Odporúčaná kvóta Malta 429 344 0,1 % 6 0,9 % 3 0,9 % 0,6 % Luxembursko 562 958 0,1 % 6 0,9 % 4 1,2 % 0,8 % Cyprus 847 008 0,2 % 6 0,9 % 4 1,2 % 0,8 % Estónsko 1 313 271 0,3 % 6 0,9 % 4 1,2 % 0,8 % Lotyšsko 1 986 096 0,4 % 8 1,2 % 4 1,2 % 1,0 % Slovinsko 2 062 874 0,5 % 8 1,2 % 4 1,2 % 1,0 % Litva 2 921 262 0,7 % 11 1,6 % 7 2,2 % 1,5 % Chorvátsko 4 225 316 1,0 % 11 1,6 % 7 2,2 % 1,6 % Írsko 4 628 949 1,0 % 11 1,6 % 7 2,2 % 1,6 % Slovensko 5 421 349 1,2 % 13 1,9 % 7 2,2 % 1,8 % Fínsko 5 471 753 1,2 % 13 1,9 % 7 2,2 % 1,8 % Dánsko 5 659 715 1,3 % 13 1,9 % 7 2,2 % 1,8 % Bulharsko 7 202 198 1,6 % 17 2,5 % 10 3,1 % 2,4 % Rakúsko 8 576 261 1,9 % 18 2,7 % 10 3,1 % 2,6 % Švédsko 9 747 355 2,2 % 20 2,9 % 10 3,1 % 2,7 % Maďarsko 9 855 571 2,2 % 21 3,1 % 12 3,7 % 3,0 % Portugalsko 10 374 822 2,3 % 21 3,1 % 12 3,7 % 3,1 % Česká republika 10 538 275 2,4 % 21 3,1 % 12 3,7 % 3,1 % Grécko 10 858 018 2,4 % 21 3,1 % 12 3,7 % 3,1 % Belgicko 11 208 956 2,5 % 21 3,1 % 12 3,7 % 3,1 % Holandsko 16 900 726 3,8 % 26 3,8 % 13 4,0 % 3,9 % Rumunsko 19 870 647 4,5 % 32 4,7 % 14 4,3 % 4,5 % Poľsko 38 005 614 8,6 % 51 7,5 % 27 8,4 % 8,2 % Španielsko 46 449 565 10,5 % 54 8,0 % 27 8,4 % 8,9 % Taliansko 60 795 612 13,7 % 73 10,8 % 29 9,0 % 11,2 % Francúzsko 66 415 161 15,0 % 74 10,9 % 29 9,0 % 11,6 % Nemecko 81 197 537 18,3 % 96 14,2 % 29 9,0 % 13,8 % Spolu 443 526 213 100,0 % 678 100,0 % 323 100,0 % 100,0 % 25

Príloha 6: Rozdelenie AD zamestnancov nezastávajúcich riadiace funkcie pridelených na DGT alebo do SCIC k 1. 1. 2017 Obyv. 2015, poslanci EP, hlasy v Rade AD5 AD14 bez riadiacej funkcie DGT a SCIC Odporúčaná kvóta Absolútna Významná nevyváženosť, ak je pod odp. kv. Cieľový počet zamestnancov (2017) Významná nevyváženosť, Absolútna ak je pod odp. kv. Skutočný stav k 1. 1. 2017 Počet zamestnancov % podiel Prebytok alebo deficit/ cieľ Počet zamestnancov (2017) % podiel cieľa Pozorovaná významná nevyváženosť? Belgicko 3,1 % 2,5 % 63 50 147 7,3 % 84 233 % Bulharsko 2,4 % 1,9 % 49 39 75 3,7 % 26 154 % Česká 2,5 % republika 3,1 % 62 50 80 3,9 % 18 129 % Dánsko 1,8 % 1,4 % 36 29 65 3,2 % 29 180 % Nemecko 13,8 % 11,1 % 280 224 165 8,1 % -115 59 % ÁNO Estónsko 0,8 % 0,6 % 16 13 67 3,3 % 51 410 % Írsko 1,6 % 1,3 % 33 26 40 2,0 % 7 123 % Grécko 3,1 % 2,5 % 63 50 84 4,1 % 21 134 % Španielsko 8,9 % 7,1 % 181 145 124 6,1 % -57 69 % ÁNO Francúzsko 11,6 % 9,3 % 235 188 98 4,8 % -137 42 % ÁNO Chorvátsko 1,6 % 1,3 % 32 26 59 2,9 % 27 184 % Taliansko 11,2 % 8,9 % 226 181 129 6,4 % -97 57 % ÁNO Cyprus 0,8 % 0,6 % 16 13 4 0,2 % -12 26 % ÁNO Lotyšsko 1,0 % 0,8 % 19 15 70 3,5 % 51 362 % Litva 1,5 % 1,2 % 30 24 71 3,5 % 41 236 % Luxembursko 0,8 % 0,6 % 15 12 3 0,1 % -12 20 % ÁNO Maďarsko 3,0 % 2,4 % 61 49 74 3,7 % 13 121 % Malta 0,6 % 0,5 % 13 10 58 2,9 % 45 450 % Holandsko 3,9 % 3,1 % 79 63 41 2,0 % -38 52 % ÁNO Rakúsko 2,6 % 2,0 % 52 42 13 0,6 % -39 25 % ÁNO Poľsko 8,2 % 6,5 % 165 132 86 4,2 % -79 52 % ÁNO Portugalsko 3,1 % 2,4 % 62 49 89 4,4 % 27 144 % Rumunsko 4,5 % 3,6 % 91 73 80 3,9 % -11 88 % Slovinsko 1,0 % 0,8 % 19 16 72 3,6 % 53 370 % Slovensko 1,8 % 1,4 % 36 29 70 3,5 % 34 195 % Fínsko 1,8 % 1,4 % 36 29 94 4,6 % 58 262 % Švédsko 2,7 % 2,2 % 56 45 68 3,4 % 12 122 % 26