(Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva, Zb. zákonov SR č. 91/2001) a Uznesenia vlády SR (č. 776 z 10. 7. 2002 k Programu záchrany, stabilizácie a konzervovania tradičných nosičov informácií v SR a č. 1007/2002). Štátnu úlohu Kniha SK rieši konzorcium organizácií troch rezortov MŠ SR, MK SR a MV SR a ďalších riešiteľov a realizátorov. Pripravuje sa integrovaná realizácia úlohy v rámci troch konzistetných častí/divízií: Digitalizácia Chemické technológie VVV (rozvoj vzdelávania, výskumu a vývoja) v rokoch 2009 2013. Realizácia štátnej úlohy a jej príprava v štátnej úlohe Kniha SK je definovaná ako priorita v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti v projektovanom rozsahu viac ako 1 mld Sk v rámci IKC Martin Vrútky v Žilinskom regióne. IKC zabráni nenávratným stratám slovenského dedičstva uloženého na kyslom papieri v knižniciach a archívoch, ktoré sa pre svoju závažnosť vo svete označuje ako časovaná bomba v knižniciach a archívoch. Riešenie úlohy Konzorcia Kniha SK sa vo všetkých častiach zabezpečuje na špičkovej úrovni s cieľom vytvárať podmienky na udržateľný rast konkurencieschopnosti, založený na vlastnom intelektuálnom potenciáli Slovenska, nových vysokokvalifikovaných personálnych zdrojoch, tvorbe a využívaní vlastných i medzinárodných patentovaných riešení, kontinuálnom rozvoji vlastného a kooperovaného medzinárodného výskumu, vývoja a vzdelávania a na podpore špičkových svetových autorít v oblasti dedičstva i technológií. IKC komplexne rieši ochranu a sprístupňovanie dedičstva, rozširuje kontinuálnu zamestnanosť pre vysokokvalifikovaných ľudí pripravovaných na slovenských vysokých školách, kontinuálny výskum, vývoj a vzdelávanie oblasti, ako aj know-how a jeho transfer na ostatné materiálové nosiče kultúrneho dedičstva Slovenska. Tab. 1 Charakteristiky procesov masovej deacidifikácie celulózových materiálov s použitím freónov a hydrofluóruhľovodíkov Prostredie/rozpúšťadlo/nosič Kvapalné/nevodné/metanol + dichlórdifluórmetán (freón 12) Kvapalné/nevodné/metanol + tetrafluóretán (freón 134a) Kvapalné/nevodné/n-propanol + heptafluórpropán (HFC 227) Názov procesu Wei To Sablé CSC BookSaver CSC BookSaver Firma National Library of Canada, Ottawa, Canada National Library of France Conservación de Sustratos Cellulosicos, Barcelona, Spain Preservation Academy Leipzig, Leipzig, Germany Odkysľovací prostriedok V procesoch masovej deacidifikácie Wei To, Sablé, CSC BookSaver, PAL Leipzig, FMC a Bookkeeper sa na deacidifikáciu celulózových materiálov využívajú ako nosiče freóny a HFC (tab. 1); (1). Keďže freóny majú v procese deacidifikácie škodlivý účinok na rozklad ozónu (tzv. ozone depletion potential, ODP), tieto látky sa nahrá- metoxymagnéziummetylkarbonát (MMMK) karbonizovaný di-n-propylát horečnatý Sekundárne vznikajúce deacidifikačné látky, Mg(OH) 2, Mg(OH) 2 Kvapalné/nevodné/freón113, náhrada heptán FMC Lithium Corporation of America (lithco), North Carolina, USA karbonát magnézium dibutoxytrietylén glykolát náhrada meagnézium buytylglykolátom Plynné/tuhé submikroskopické častice/perfluórheptán + kyselina polyoxyperfluóralkánová Bookkeeper Preservation Technologies, L.P., Cranberry Township, PA, USA oxid horečnatý PREHĽAD PROCESOV DEACIDIFIKÁCIE KNÍH S VYUŽITÍM FREÓNOV A HYDROFLUÓRUHĽOVODÍKOV dzajú zlúčeninami s nižšími hodnotami ODP, resp. látkami, ktoré nemajú vplyv na rozklad ozónu. MEDZINÁRODNÉ ZMLUVY A TRENDY Na základe Kjótskeho protokolu sa priemyselné krajiny zaviazali znížiť kolektívne emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 o 5,2 % (ale s uvedením, že v porovnaní s hodnotami emisií, ktoré sa očakávajú v roku 2010 v rámci Protokolu, bude výsledkom zníženie o 29 %). Ide 52... K N I Ž N I C A R O Č. 9, Č. 6 7 ( 2 0 0 8 )
o všeobecné zníženie emisie šiestich skleníkových plynov oxidu uhličitého (CO 2 ), metánu (CH 4 ), oxidu dusného (N 2 O), fluoridu sírového (SF 6 ), fluórovaných uhľovodíkov (HFC) a plnofluórovaných uhľovodíkov (PFC), vypočítané na priemer päťročného obdobia 2008 2012. Národné ciele sa pohybujú od 8 % zníženia pre EÚ, 7 % pre USA, 6 % pre Japonsko, 0 % pre Rusko a povolené 8 % zvýšenie pre Austráliu a 10 % pre Island. V zmysle Kjótskeho protokolu sa Slovensko zaviazalo znižovať emisie skleníkových plynov, teda použiteľnosť freónov, HFC a HCFC zlúčenín je z pohľadu budúcnosti otázna a najlepšie firmy recyklačného priemyslu na Slovensku sa už tomuto trendu prispôsobujú (12). Jedným z riešení je náhrada týchto látok inými potenciálnymi nosičmi, ako je to napríklad pri deacidifikačnej technológii FMC, kde sa freón 113 nahrádza heptánom. Z pohľadu inovačného potenciálu a rozvoja výskumu je tu možnosť vývoja nových deacidifikačných sústav na báze nosičov, ktoré nebudú mať vplyv na ODP a GWP. Súčasťou oblasti politík je nariadenie o látkach, ktoré obsahujú fluór a vyvolávajú skleníkový efekt (HFC, PFC a SF 6 ). V súčasnom období pokrývajú tieto látky približne 2 % celkových emisií skleníkových plynov EÚ a možno očakávať, že ich podiel vzrastie po roku 2012 na 3 %. Možnosti zníženia emisií spočívajú najmä v obmedzovaní používania týchto látok v komerčných chladiacich zariadeniach, pri výrobe HFC-23 a v stacionárnych či mobilných klimatizačných jednotkách. Potenciál úspor emisií sa odhaduje na 18 21 Mt CO 2 ekv (2). V roku 2004 Nemecká agentúra životného prostredia vyjadrila presvedčenie, že vo všetkých prípadoch aplikácie možno nahradiť fluórované uhľovodíky (HFC, PFC) a SF 6 bezhalogénovanými látkami (3). Zrejme tento prístup sa dá očakávať v celej Európe, navyše ak sa zdôrazní skutočnosť, že uhľovodíky a iné alternatívy majú často lepšie úžitkové vlastností a sú lacnejšie ako fluórované uhľovodíky. Na druhej strane už dnes jestvujú také technológie na zachytávanie freónov, najmä pri malých prietokoch odpadových plynov, že straty fluórovaných uhľovodíkov budú pri aplikácií zanedbateľné. V špecifických prípadoch by prichádzala do úvahy aplikácia fluórovaných uhľovodíkov s následným čistením odpadových plynov a opätovným používaním zachytených fluórovaných uhľovodíkov. Perspektívnu úlohu deacidifikácie papierových nosičov v inertnom prostredí fluórovaných uhľovodíkov treba teda riešiť komplexne. Zatiaľ existuje zhoda názorov na obmedzenie používania fluórovaných skleníkových plynov v klimatizačných zariadeniach automobilov (4). PROSTRIEDKY NA DOSIAHNUTIE CIEĽOV EÚ PRI ZNIŽOVANÍ EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV S cieľom splniť záväzky z Kjótskeho protokolu o znížení celkových emisií skleníkových plynov do obdobia 2008 2012 o 8 % a ďalšom efektívnom obmedzení emisie skleníkových plynov prijala Európska únia strategický program Európsky program o zmene klímy a v jeho rámci i viacero konkrétnych regulačných opatrení väčšieho či menšieho významu. Najdôležitejšie sú tieto opatrenia: Smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov (EU- -ETS); (5). Smernica 2001/77/ES o podpore výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov (6). Smernica 2003/30/ES o podpore využívania biopalív (7). Smernica 2003/96/ES o zdaňovaní energetických výrobkov a elektriny zavádzajúcej na území EÚ tzv. uhlíkovú daň (8). Smernica 2004/8/ES o podpore kogenerácie (spoločnej výroby tepla a elektrickej energie); (9). Smernica 2006/40/ES o látkach obsahujúcich fluór a vyvolávajúcich skleníkový efekt (HFC, PFC a SF 6 ); (4). Obr. 1 Potenciál rozkladu ozónu (ODP) a potenciál globálneho otepľovania (GWP) v časovom horizonte 100 rokov pre nosiče deacidifikačných prostriedkov na báze halogénovaných uhľovodíkov K N I Ž N I C A R O Č. 9, Č. 6 7 ( 2 0 0 8 )... 53
ÚČINKY FLUÓROVANÝCH ZLÚČENÍN NA ATMOSFÉRU HFC zlúčeniny nemajú vplyv na rozklad ozónu (ich ODP = 0), ale negatívne vplývajú na globálne otepľovanie. Koncepcia GWP porovnáva schopnosti každého skleníkového plynu zadržať teplo v atmosfére vo vzťahu k inému plynu. Bola vypracovaná jednotná metodika inventarizácie emisií skleníkových plynov IPCC (10). Referenčnou látkou pre stanovenie GWP akéhokoľvek reálneho alebo potenciálneho skleníkového plynu je oxid uhličitý, pre ktorý GWP = 1. GWP skleníkového plynu je teda pomer globálneho oteplenia (priameho aj nepriameho) jednej hmotnostnej jednotky skleníkového plynu k jednej hmotnostnej jednotke CO 2 počas časovej periódy. Na obr. 1 je znázornený potenciál rozkladu ozónu (ODP) a potenciál globálneho otepľovania (GWP) pre časový horizont 100 rokov (11) pre nosiče deacidifikačných prostriedkov na báze halogenovaných uhľovodíkov. Kjótsky protokol nezakázal výrobu látok typu HFC. Ak si však predstavíme, že široko využívaný HCF134a (napr. klimatizácia v automobiloch) má GWP = 1 300, je otázne, do akej miery by bola náhrada freónov touto látkou priaznivá pre životné prostredie. Dá sa očakávať, že v budúcnosti sa budú vyrábať a používať fluórované uhľovodíky, ktorých GWP bude nižšie ako 150. ZÁVER V oblasti chemickej technológie deacidifikácie kníh je dôležité zamerať sa na rozvoj deacidifikačných sústav na báze nosičov, ktoré nemajú v celom životnom cykle (ťažba surovín výroba použitie recyklácia eliminácia odpadov) negatívny vplyv na kvalitu prírody, vzduchu, ozónovú vrstvu a otepľovanie (GWP). Pri výbere a rozvoji deacidifikačných technológií sa význam tohto hľadiska zvyšuje, pretože oblasť kultúry, najmä ochrany kníh a projektu Kniha SK by mala byť príkladom pre iné priemyslové odvetvia i v oblasti prístupov k ochrane prírody. Keďže sa EÚ a Slovensko zaviazali znižovať emisie skleníkových plynov, je nevyhnutné v hodnotení dopadov stavieb a technológií na životné prostredie, v eko- -bilanciách a štúdiách životného cyklu (LCA) používať toto kritérium. Udržateľnosť výroby a použitia freónov, HCFC a HFC zlúčenín je z pohľadu budúcnosti otázna. Otázna je preto aj správnosť podpory zvyšovania výroby a použitia freónov a fluórovaných zlúčenín rozširovaním technológií masovej deacidifikácie na technologickej báze fluorovaných uhľovodíkov. Literatúra 1. CEDZOVÁ, Martina. 2006. Hodnotenie účinnosti deacidifikačných procesov a vývoj nových látok na stabilizáciu lignocelulózových nosičov informácií. Dizertačná práca, FCHPT STU, Bratislava, s. 1 123. 2. Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Účinky medzinárodných dohôd o znižovaní skleníkových plynov na procesy priemyselných zmien v Európe CCMI/024 Emisie skleníkových plynov a priemyselné zmeny Brusel apríl 27, 2006. Dostupné na: http://eescregistry.eesc. europa.eu/viewdoc.aspx?doc=%5c%5cesppub1%5cesp_ public%5cces%5cccmi%5cccmi024%5csk%5cces593-2006_ ac_sk.doc. 3. SCHWAAB, Katja a kol. 2004. Fluorinated Greenhouse Gases in Products and Processes: Technical Climate Protection Measures. Report of the Federal Environmental Agency, Germany 20. February 2004 Federal Environmental Agency (Umweltbundesamt). Dostupné na: http://www.umweltbundesamt.de. 4. Proposal for a European Parliament and Council regulation on certain fluorinated greenhouse gases. Commission proposal: OJ C 96, 21.4.2004; COM(2003) 492; Bull. 7/8-2003, point 1.4.28. Dostupné na: http://europa.eu/bulletin/en/200307/p104028.htm. 5. Ú. v. ES 275/32, 25.10.2003. 6. Ú. v. ES L 283/33, 27.10.2001. 7. Ú. v. ES L 123/42, 17.5.2003. 8. Ú. v. ES 283/51, 31.10.2003. 9. Ú. v. EÚ L 52/50, 21.2.2004. 10. Revised 1996 IPCC Guidelines for National Greenhouse Gas Inventories, Vol. 1 3, 1997. Dostupné na: http://www.ipcc-nggip.iges.or.jp/public/gl/invs1.htm. 11. Climate Change 1995. Contribution of Working Group I to the Second Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change (IPCC). 12. Ladomerský, J., Hroncová, E., Samešová, D., 2007: The Best Available Technology of Freons Collecting from the Recycling of Cooling and Freezing Devices and the Proposal of Emission Limits. Internationat scientific Bioclimatology and Natural Hazards. ISBN 978-80-228-17-60-8 CELOSVETOVÁ PROGNÓZA PRE KNIŽNICE Nadnárodná spoločnosť Outsell Inc., ktorá sa špecializuje na výskumné a poradenské aktivity vo vydavateľskom, knižnično-informačnom a edukačnom sektore, vo svojej nedávno publikovanej správe ohlásila nárast celosvetového rozpočtu knižníc zo súčasných 22,5 miliardy dolárov na 24,7 miliárd v roku 2010, čo predstavuje ročný nárast 3,1 %. Podľa správy najviac peňazí sa vydáva na prevádzku školských knižníc, činnosť knižničných konzorcií a akademických knižníc. Najväčšie výdavky na knižnice registrujú v Severnej Amerike. V dokumente sa zároveň uvádza, že knižnice sa neustále prispôsobujú novým informačným danostiam dnešného sveta vytvárajú viac pôvodných poznatkov aj cestou digitalizácie a nezaostávajú v informačnej sfére, kde neustále pribúdajú poznatky vytvárané používateľmi a inštitúciami. Knižnice musia zabezpečiť pre svojich používateľov maximálny komfort práce s informáciami a združovať sa do konzorcií, aby takto čelili stúpajúcim cenám, píše vo svojom komentári k správe Norman Oder v americkom mesačníku Library Journal. http://libraryjournal.com 12. 6. 2008 T.T.... 54 K N I Ž N I C A R O Č. 9, Č. 6 7 ( 2 0 0 8 )
KNIŽNÁ KULTÚRA VYDAVATEĽSKÁ PRODUKCIA KNÍHTLAČIARNÍ PÔSOBIACICH V 18. STOROČÍ NA ÚZEMÍ DNEŠNÉHO SLOVENSKA V CELOUHORSKOM KONTEXTE PhDr. Agáta Klimeková PhD. * V uplynulých desaťročiach bolo na stránkach domácich i zahraničných odborných časopisov publikovaných viacero štúdií a príspevkov o dejinách kníhtlačiarstva a knižnej produkcii uplynulých storočí, ktoré zároveň ukázali, že o našom knižnom bohatstve máme v podstate ešte stále málo poznatkov, možno aj preto, že sa výskumy venovali skôr dejinám kníhtlačiarstva ako dejinám knižnej kultúry ako celku. Takisto zaostáva výskum starých tlačí, nielen ako typografického produktu tovaru, ale aj ako výsledku určitého vydavateľského zámeru, výsledku ducha a intelektu, pretože kniha je v prvom rade tvorbou duchovnou, je výsledkom tvorivých schopností jednotlivca i prejavom ducha doby. Na základe poznania celkovej vydavateľskej produkcie uplynulých storočí, predpokladom čoho je existencia retrospektívnych národných bibliografií, sa budeme môcť bližšie venovať všetkým čiastkovým aspektom, ktoré vytvárajú dejiny knižnej kultúry každého národa. * Slovenská národná knižnica, Martin e-mail: agata.klimekova@snk.sk V rokoch 1942 a 1971 boli na stránkach časopisu o výskume dejín knižnej kultúry Magyar Könyvszemle uverejnené články Csabu Csapodiho 1 a Bélu Markosa 2 prinášajúce prehľad vydavateľskej produkcie uhorských kníhtlačiarní v priebehu 18. storočia. Samozrejme, súčasťou vykazovanej vydavateľskej produkcie je aj vydavateľská produkcia kníhtlačiarní pôsobiacich v tomto období v rámci Uhorska na území dnešného Slovenska, veď podstatnú časť tejto produkcie predstavuje práve produkcia týchto kníhtlačiarní, ktoré zaujímali v danom období primárne postavenie v celouhorskom typografickom prostredí. Ako príklad stačí uviesť Akademickú kníhtlačiareň v Trnave, ktorej vydavateľská produkcia kvantitatívne aj kvalitatívne predstihla všetky ostatné kníhtlačiarne v krajine a tvorila tretinu celouhorskej vydavateľskej produkcie, alebo protestantskú kníhtlačiareň v Levoči, ktorá vydávala náboženskú literatúru pre potreby evanjelikov v celouhorskom priestore. Autori obidvoch príspevkov vychádzali zo známych bibliografií starých tlačí Károlya Szabóa 3 a Gézu Petrika, 4 ktoré ako jediné do tých čias najkompletnejšie registrovali produkciu všetkých uhorských kníhtlačiarní daného obdobia. Výskumy uskutočnené v oblasti dejín knižnej kultúry v ostatných rokoch ukázali, že uvádzané bibliografie sú neúplné a chýbajú v nich mnohé, dnes známe tituly pochádzajúce z uhorských kníhtlačiarskych dielní, ale hlavne vydania, ktoré boli produktmi kníhtlačiarní pôsobiacich na území Slovenska. V súčasnosti, keď je už v Národnom bibliografickom ústave Slovenskej národnej knižnice (NBÚ SNK) spracovaná databáza bibliografických údajov o územne slovacikálnych tlačiach 18. storočia (registruje aj také knižné vydania, ktoré v časoch spracovania Szabóovej a Petrikovej bibliografie neboli známe), môžeme porovnať výsledky maďarských výskumov s našimi výsledkami, o to viac, že výsledky sa značne rozchádzajú v prospech kníhtlačiarní, ktoré pôsobili v danom období na území Slovenska. Databáza územne slovacikálnych tlačí 18. storočia registruje 10 521 vydaní. Domnievame sa však, že slovenské tlačiarne vydali viac tlačí, ako sa dodnes zachovalo a ich počet bol väčší ako množstvo v súčasnosti známych vydaní. Na druhej strane treba podotknúť, že uvádzaný počet vydaní (10 521) v podstate nezodpovedá počtu vydaných titulov. Ten bol menší, pretože mnohé tituly, predovšetkým významné práce jezuitských autorov, sa vydávali opakovane a boli k nim pripojené promočné tézy študentov Trnavskej a Košickej univerzity, ktoré verejne obhajovali na dosiahnutie istej akademickej hodnosti. Takéto tituly sa vždy vydávali s novým titulným listom, čo vyvolávalo dojem, že ide o nové vydanie diela. Spomínaní autori pristupovali k sprehľadneniu vydavateľskej produkcie uhorských kníhtlačiarní v 18. storočí z rôznych aspektov. Csaba Csapodi podáva chronologický štatistický prehľad vydaní na celom území Uhorska na základe registrovaných tlačí v spomínaných bibliografiách K. Szabóa a G. Petrika, bez konkretizácie kníhtlačiarskych centier. Sám však podotýka, že ani jedna bibliografia nie je úplná, pretože dnes sú už mnohé vydania nezvestné a primárny prieskum neobsiahol všetky knižnice a inštitúcie vlastniace staré tlače, ktoré sa z tohto dôvodu nedostali do bibliografií. Autor sa zároveň zamýšľa nad príčinami stagnácie kníhtlačiarskej činnosti, resp. poklesu alebo nárastu vydavateľskej produkcie v jednotlivých rokoch. Predmetom jeho výskumu boli iba tlače s kompletným impresom, a preto neuvádza vo svojom prehľade vydania s chýbajúcim, neúplným alebo s falošným či fingovaným impresom. Neuvádza ani vydania, ktoré boli v priebehu K N I Ž N I C A R O Č. 9, Č. 6 7 ( 2 0 0 8 )... 55