Pre rokovanie Mestského zastupiteľstva Mesta Dolný Kubín K bodu : Koncepcia regulácie a rozvoja statickej dopravy v meste Dolný Kubín Poradie správy: 4 Materiál obsahuje: 1) Návrh na uznesenie 2) Návrh dokumentu 3) Výťah dokumentu 4) Dôvodová správa Predkladá: Ing. Miroslav Kosmeľ vedúci odboru dopravy, miestneho hospodárstva a cestovného ruchu Na základe: Mimo plánu práce orgánov Mesta Dolný Kubín na I. polrok 2013 Počet výtlačkov : 24 V Dolnom Kubíne, dňa 27. 06. 2013
NÁVRH NA UZNESENIE z rokovania Mestského zastupiteľstva Mesta Dolný Kubín, konaného dňa 27.06.2013 Mestské zastupiteľstvo Mesta Dolný Kubín A) Schvaľuje Koncepciu regulácie a rozvoja statickej dopravy v meste Dolný Kubín B) Ukladá vedúcemu odboru dopravy, miestneho hospodárstva a cestovného ruchu MsÚ, zabezpečiť vypracovanie realizačného projektu I. etapy rozvoja a regulácie statickej dopravy v centre mesta v termíne do konania riadneho mestského zastupiteľstva v mesiaci september 2013
Objednávateľ: Mesto Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie 1651/2, 026 01 Dolný Kubín [Zadajte podnadpis dokumentu] Zhotoviteľ: Tichý s.r.o. M.R.Štefanika 813/47 01303 Varín Odborný garant: Ing. Milan Taška preseda Slovenskej Parkovacej Asociacie Názov akcie: Stupeň: Štúdia Dátum: 05/2013
A TEXTOVÁ ČASŤ OBSAH SPRÁVY: 1. ÚVOD... 2 1.1 IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE... 2 1.2 STRUČNÝ POPIS ZADANIA A JEHO RIEŠENIE... 2 2. VSTUPNÉ PODKLADY A ICH ZHODNOTENIE... 3 2.1.1 MAPOVÉ PODKLADY... 3 2.1.2 ĎALŠIE PODKLADY... 3 3. STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA... 4 4. DOPRAVNÉ VÄZBY LOKALITY... 6 4.1 VÄZBA NA NADRIADENÚ CESTNÚ SIEŤ... 6 4.2 DOPRAVNÝ SYSTÉM LOKALITY... 6 4.3 DOPRAVNÁ OBSLUŽNOŤ LOKALITY HROMADNÁ DOPRAVA...6 5. ZHODNOTENIE EISTUJÚCEHO STAVU STATICKEJ DOPRAVY... 7 5.1 EXISTUJÚCI POČET PARKOVACÍCH MIEST... 7 5.2 TEORETICKÁ POTREBA PARKOVACÍCH MIEST...8 5.3 TEORETICKÝ DEFICIT PARKOVACÍCH MIEST VS REALITA... 8 6. NÁVRHY RIEŠENIA... 11 6.1 ZMENA ORGANIZÁCIE DOPRAVY... 11 6.2 ÚPRAVA REŽIMU PARKOVANIA... 11 6.3 STAVEBNÉ ÚPRAVY EXISTUJÚCICH KOMUNIKÁCIÍ A PARKOVÍSK... 14 6.4 VÝSTAVBA NOVÝCH PARKOVÍSK... 15 6.5 VÝSTAVBA NOVÝCH KOMUNIKÁCIÍ... 16 7. ZÁVER A DOPORUČENIE... 18 PRÍLOHY SPRIEVODNEJ SPRÁVY: 1. Prehľadná situácia- širšie vzťahy 2. Mapa riešenej lokality 3. Mapa existujúcich parkovacích plôch 4. Fotodokumentácia 5. Záznamy o prejednávaniach štúdie 1
1. ÚVOD 1.1 Identifikačné údaje Názov zákazky : 1. Vykonanie a vyhodnotenie dopravného prieskumu centrálnej zóny mesta podľa situácie. 2. Vypracovanie koncepcie: Návrh systému regulácie statickej dopravy, postupnosť regulácie jednotlivých zón mesta, vrátane návrhu rozšírenia do sídlisk (prevádzková doba, vydávanie parkovacích kariet, stanovenie sadzieb plateného státia, atď). Návrh rozvoja statickej dopravy (budovanie nových odstavných plôch, parkovacích domov atď. ). Prínos a riziká zavedenia regulácie statickej dopravy formou spoplatnenia. Celkové náklady na zabezpečenie regulácie statickej dopravy centrálnej zóny na základe vykonaného dopravného prieskumu (dodávka a montáž zariadení, dopravné značenie vodorovné a zvislé, prevádzkové náklady, plánovaný príjem z navrhovaného systému a návratnosť investície pri navrhovaných sadzbách). Objednávateľ : Mesto Dolný Kubín Hviezdoslavovo námestie 1651/2, 02601 Dolný Kubín Spracovateľ štúdie : Ing. Marcel Tichý M.R.Štefánika 813/47, 013 03 Varín autorizačné číslo: 4900 SP 12 1.2 Stručný popis zadania a jeho riešenie V rámci požiadaviek na riešenie problémov statickej dopravy v centrálnej mestskej zóny mesta Dolný Kubín boli dve zadania: 1. Vykonanie a vyhodnotenie dopravného prieskumu centrálnej zóny mesta podľa situácie. 2. Vypracovanie koncepcie: Cieľom štúdie je analýza existujúceho stavu statickej dopravy v centrálnej mestskej časti, návrh možných riešení v oblasti organizácie dopravy a stavebných úprav lokality, ich prejednanie, stanovenie návrhu výsledného komplexného riešenia vrátane finančnej analýzy a doporučenia postupu realizácie navrhnutých opatrení. 2
2. VSTUPNÉ PODKLADY A ICH ZHODNOTENIE 2.1.1 Mapové podklady Ortofotomapa SR, výrez Katastrálna mapa mesta Dolný Kubín 2.1.2 Ďalšie podklady Výsledky dopravného prieskumu Statická doprava v meste Dolný Kubín, 5/2012 3
3. STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA Mesto Dolný Kubín leží v severnej časti Žilinského kraja, má rozlohu 55,05 km2 a nachádza sa v južnej časti regiónu Orava. Lemujú ho pohoria: Chočské vrchy s najvyšším vrchom Choč (1611 m n.m.), Skorušina, Oravská Magura (Minčol -1396 m), Malá Fatra a Veľká Fatra. Mesto Dolný Kubín sa na Slovensku vyznačuje čistým prírodným prostredím, zdravými životnými podmienkami, kultúrno-historickými vzácnosťami, širokými možnosťami pešej i lyžiarskej turistiky, cykloturistiky, mototuristiky, horolezectva (na Vyšnokubínskych skalkách) a splavovania rieky Oravy. V roku 2009 bol v meste D. Kubín otvorený Aquarelax poskytujúci služby v oblasti cestovného ruchu. V roku 1919 vznikla v Dolnom Kubíne účastinárska spoločnosť Oravský priemysel. V tomto roku bol založený kultúrno-vzdelávací spolok Hviezdoslavova beseda, ktorej čestným členom bol aj Hviezdoslav. Poriadala koncerty, literárne večierky, bábkové divadielka. Zo svojho fondu kupovala knihy, noviny a časopisy, podporovala chudobných nadaných študentov a po smrti básnika usilovala o stavbu pomníka nad jeho hrobom. V roku 1936 sa zaslúžila o postavenie sochy P. O. Hviezdoslava pred budovou Čaplovičovej knižnice. Bohatú kultúrno-osvetovú činnosť vyvíjal v Dolnom Kubíne ženský spolok Živena, ktorý vznikol z podnetu Kornely Pivkovej dňa 27. júna 1920. Ďalšie spolky boli: Dobrovoľnícky hasičský spolok (1874), Spolok oravských akademikov, Spevokol oravských učiteľov, Ochotnícky, hudobný a spevácky spolok a ďalšie. Po skončení II. svetovej vojny sa Dolný Kubín zmenil na významné priemyselné centrum celej Oravy. V rokoch 1960 1996 bol Dolný Kubín správnym centrom celej Oravy. Dolný Kubín je jedinečné mesto v mnohých oblastiach. V stavebníctve je to kolonádový most, v kultúre Čaplovičova knižnica, Hviezdoslavovo múzeum, Florinov dom, Oravská galéria v bývalom župnom dome, celoslovenská súťaž v prednese poézie a prózy známa ako Hviezdoslavov Kubín, medzinárodný hudobný festival Čírenie talentov a festival Bohúňova paleta, v športe udeľovanie cien Fair-play MUDr. Ivana Chodáka. Mesto Dolný Kubín pozostáva z 9 mestských častí: Dolný Kubín, Mokraď, Kňažia, Beňová Lehota, Malý Bysterec, Veľký Bysterec, Medzihradné a Srňacie. Celkovo má 19 554 obyvateľov ( údaj 31.12.2011). Hustota 355,2 obyvateľa na km 2. 4
4 DOPRAVNÉ VÄZBY LOKALITY 4.1 Väzba na nadradenú cestnú sieť Centrálna mestská zóna je dopravne napojená na dopravný systém prostredníctvom miestnych komunikácií Aleja Slobody a ulicou Radlinského na regionálnu cestu I/70. 4.2 Dopravný systém lokality Dopravná obsluha centrálnej mestskej časti je sústredená do dvoch obslužných komunikácií Aleja Slobodu a Radlinského, ďalších prepájacích komunikácií ulica Andreja Sládkoviča, Obrancov mieru, Samuela Nováka a Jána Hollého. Ulica Andreja Sládkoviča je jednosmerná komunikácia v smere od ulice Radlinského po ulicu Aleja Slobodu. Ulica Obrancov mieru je z časti slepá ulica po križovaní s ulicou Andreja Sládkoviča a v opačnom smere je neprejazdná resp. obmedzený prejazd len pre zásobovanie vyznačená dopravnou značkou. Ulica Jana Hollého je spojnica medzi Námestím a ulicou Aleja Slobody a zároveň je hranicou navrhovanej zóny. Ďalšími hranicami je rieka Orava, cesta I/70 a ulica Aleja Slobody. 4.3 Dopravná obslužnosť lokality hromadná doprava Centrálna mestská zóna je obsluhovaná linkami MHD spoločnosťou SAD LIOBUS, a.s., prev. Dolný Kubín - MHD 01 Banisko-Alej Slobody-Kňažia, - MHD 02 Brezovec-Alej Slobody-okr.úrad-Beňova Lehota, - MHD 03 Záskalie-okr.úrad-Alej Slobody-Medzihradné, - MAD 05 Brezovec-ZVL-Kňažia, MAD 05 Brezovec-ZVL-Kňažia - MHD 12 Brezovec-PNZ-okr.úrad-Beňova Lehota - MHD 51 Banisko-Medzihradné-Alej Slobody-Brezovec - MHD100 CITY BUS DK Centrálna mestská časť je obsluhovaná zo zástaviek umiestnených na ulici Aleja Slobody. Dovnútra centrálnej mestskej zóny sa nezachádza. 5
5. ZHODNOTENIE EXISTUJÚCEHO STAVU STATICKEJ DOPRAVY Základom úspešnej analýzy statickej dopravy v meste je poznanie aktuálneho stavu statickej dopravy v meste a jej očakávaný vývoj. Toto poznanie je treba vhodne skombinovať so stanoveným územným plánom. Vykonáva sa to dopravným prieskumom. Sčítanie parkujúcich vozidiel Skúmaná oblasť je rozdelená na úseky také veľké, aby ich pozorovateľ prešiel za zvolený časový interval prieskumu ( 12 min, 30 min, 1 hod), všeobecne možno považovať interval 1 hod za dostatočný. Za 15 min môže pozorovateľ prejsť úseky dĺžky 800m, ak sú sčítavané vozidlá pri obrubníkoch, je možné sčítanie z pomaly idúceho vozidla ( 15km/h). Počet parkujúcich vozidiel na parkovisku je možné zisťovať i pomocou leteckých snímkov. Prieskum dĺžky doby parkovania Metóda záznamu EČV pri obchôdzke sa vykonáva k zistenému počtu parkujúcich vozidiel a dĺžky doby parkovania a je vhodný na stanovenie miest s vysokým parkovacími nárokmi s vysokým využívaním parkovacích miest. Prieskum dĺžky doby parkovania sa obyčajne vykonáva v centrálnych oblastiach a priľahlom území a v dôležitých centrách. Prieskum realizujú sčítači, ktorí najčastejšie prechádzajú zverený úsek v stanovenom intervale a zaznamenávajú EČV parkujúcich vozidiel do pripravovaného formulára. Každý sčítač musí byť vybavený jednoduchou mapkou územia s jasne vyznačenými úsekmi, ktoré musí prejsť v stanovenom časovom intervale, v stanovených smeroch. Zvolený interval je kompromisom medzi požiadavkou na presnosť výsledku, pretože vozidlá parkujúce dobu kratšie ako je interval záznamu nie sú zaznamenané. V centrálnej oblasti obvykle postačuje interval 1/2hod, na zistenie spoľahlivých výsledkov je vhodnejšie voliť kratší interval. Trvanie prieskumu závisí od miestnych podmienok a malo by zahrnúť začiatok a koniec pracovnej doby a otváranie a zatváranie obchodov. Prieskum by mal vtedy trvať dlhšie ako 12 hodín, čo si vyžaduje dve smeny sčítačov alebo pokračovanie prieskumu v rovnaký deň nasledujúceho týždňa. Najdôležitejšou súčasťou vybavenia sčítača je formulár na záznam evidenčných čísel ( EČV) parkujúcich vozidiel. EČV vozidiel sa zaznamenáva do príslušných stĺpcov pri každej pochôdzke, ktorá by mala byť vykonaná vždy v rovnakom smere. Údaje získané prieskumom doby parkovania sa spracovávajú číselne a graficky. Výsledky prieskumu by mali byť zhrnuté v prílohách 1. Počet parkujúcich vozidiel v jednotlivých úsekoch za každý interval a za dobu prieskumu 2. Priemerné dĺžky doby parkovania v každom úseku 3. Využitie parkovacích miest (%) 4. Počet parkujúcich vozidiel a dĺžky doby parkovania Porovnanie prieskumu Pre účely vyhodnotenia existujúceho stavu statickej dopravy boli prevedené kombinované dopravné prieskumy: - terénne prieskumy lokality - vyhodnotenie podkladov 6
5.1 Existujúci počet parkovacích miest Vyhodnotenie dopravného prieskumu Vzhľadom k nerovnomernému rozloženie parkovacích miest bola centrálna mestská zóna rozdelená na tieto úseky: - Parkovisko pri Slovenskej pošte(dlažba) - 46 parkovacích miest, vlastník Mesto DK - Parkovisko pri Slovenskej pošte(asfalt) - 17 parkovacích miest, vlastník Mesto DK - Parkovisko ul. Andreja Sládkoviča - 31 parkovacích miest, nevysporiadané - Parkovisko ul. Radlinského, pred Generali - 6 parkovacích miest, nevysporiadané - Parkovisko ul. Radlinského, pred VUB bankou - 17 parkovacích miest, nevysporiadané - Parkovisko ul. Radlinského, pred Kostolom - 19 parkovacích miest, nevysporiadané - Parkovisko ul. Kohutov Sad - 17 parkovacích miest, nevysporiadané - Parkovisko ul. Kohutov Sad, Daňový úrad - 50 parkovacích miest, vlastník Mesto DK - Parkovisko ul. Hviezd. námestie, bývaly TIK - 18 parkovacích miest, vlastník Mesto DK - Parkovisko ul. Hviezd.,pri katol. fare, kolmé - 21 parkovacích miest, vlastník Mesto DK - Parkovisko ul. Hviezd. pri katol. fare, pozdĺžne - 10 parkovacích miest, nevysporiadané - Parkovisko ul. Hviezd. Pred ZŠ J.Matúšku, šikmé - 11 parkovacích miest, nevysporiadané - Parkovisko za Marínou - 44 parkovacích miest, vlastník Mesto DK - Parkovisko ul. Aleja Slobody, šikmé - 33 parkovacích miest, nevysporiadané - Parkovisko ul. Aleja Slobody, pozdĺžne - 10 parkovacích miest, nevysporiadané - Parkovisko ul. Jana Hollého, kolmé - 18 parkovacích miest, vlastník Mesto DK - Parkovisko ul. Matúškova, pred MU a kino Choč - 28 parkovacích miest, nevysporiadané - Parkovisko ul. Matúškova, pred ZŠ P.M.Bohúňa - 22 parkovacích miest, vlastník Mesto DK - Parkovisko ul. Matúškova, pred predajnou Nabytok - 18 parkovacích miest, vlastník Mesto DK - Parkovisko ul. Matúškova, pred Techn. služby - 7 parkovacích miest, vlastník Mesto DK - Parkovisko ul. Matúškova, pred obyt. Domom.1639-6 parkovacích miest, vlastník Mesto DK - Parkovisko ul. Matúškova, pred obyt. Domom.1640-19 parkovacích miest, vlastník Mesto DK - Parkovisko ul. Matúškova, pred obyt. Domom.1641-47 parkovacích miest, vlastník Mesto DK - Parkovisko ul. Alej.Slobody, pred obyt. Domom1643-40 parkovacích miest, vlastník Mesto DK Celkovo je... 555 parkovacích miest Na základe dopravného prieskumu bola zistená obsaditeľnosť jednotlivých úsekov v počas pracovných dní v čase od 8.00 do 16.00 hod - Parkovisko pri Slovenskej pošte(dlažba) - obsaditeľnosť 95% - Parkovisko pri Slovenskej pošte(asfalt) - obsaditeľnosť 84% - Parkovisko ul. Andreja Sládkoviča - obsaditeľnosť 85% - Parkovisko ul. Radlinského, pred Generali - obsaditeľnosť 72% - Parkovisko ul. Radlinského, pred VUB bankou - obsaditeľnosť 93% - Parkovisko ul. Radlinského, pred Kostolom - obsaditeľnosť 97% - Parkovisko ul. Kohutov Sad - obsaditeľnosť 96% - Parkovisko ul. Kohutov Sad, Daňový úrad - obsaditeľnosť 64% - Parkovisko ul. Hviezd. námestie, bývalý TIK - obsaditeľnosť 73% - Parkovisko ul. Hviezd.,pri katol. fare, kolmé - obsaditeľnosť 85% - Parkovisko ul. Hviezd. pri katol. fare, pozdĺžne - obsaditeľnosť 75% - Parkovisko ul. Hviezd. Pred ZŠ J.Matúšku, šikmé - obsaditeľnosť 67% - Parkovisko za Marínou - obsaditeľnosť 95% - Parkovisko ul. Aleja Slobody, šikmé - obsaditeľnosť 63% - Parkovisko ul. Aleja Slobody, pozdĺžne - obsaditeľnosť 75% - Parkovisko ul. Jana Hollého, kolmé - obsaditeľnosť 95% - Parkovisko ul. Matúškova, pred MU a kino Choč - obsaditeľnosť 92% - Parkovisko ul. Matúškova, pred ZŠ P.M.Bohúňa - obsaditeľnosť 93% - Parkovisko ul. Matúškova, pred predajnou Nabytok - obsaditeľnosť 92% - Parkovisko ul. Matúškova, pred Techn. služby - obsaditeľnosť 92% - Parkovisko ul. Matúškova, pred obyt. Domom.1639 - obsaditeľnosť 98% 7
- Parkovisko ul. Matúškova, pred obyt. Domom.1640 - obsaditeľnosť 98% - Parkovisko ul. Matúškova, pred obyt. Domom.1641 - obsaditeľnosť 99% - Parkovisko ul. Alej.Slobody, pred obyt. Domom1643 - obsaditeľnosť 93% Na základe dopravného prieskumu bola zistená obsaditeľnosť jednotlivých úsekov v čase od 18.00 do 8.00hod - Parkovisko pri Slovenskej pošte(dlažba) - obsaditeľnosť 17% - Parkovisko pri Slovenskej pošte(asfalt) - obsaditeľnosť 35% - Parkovisko ul. Andreja Sládkoviča - obsaditeľnosť 25% - Parkovisko ul. Radlinského, pred Generali - obsaditeľnosť 5% - Parkovisko ul. Radlinského, pred VUB bankou - obsaditeľnosť 70% Parkovisko ul. Radlinského, pred Kostolom - obsaditeľnosť 70% - Parkovisko ul. Kohutov Sad - obsaditeľnosť 51% - Parkovisko ul. Kohutov Sad, Daňový úrad - obsaditeľnosť 2% - Parkovisko ul. Hviezd. námestie, bývaly TIK - obsaditeľnosť 73% - Parkovisko ul. Hviezd.,pri katol. fare, kolmé - obsaditeľnosť 85% - Parkovisko ul. Hviezd. pri katol. fare, pozdĺžne - obsaditeľnosť 75% - Parkovisko ul. Hviezd. Pred ZŠ J.Matúšku, šikmé - obsaditeľnosť 67% - Parkovisko za Marínou - obsaditeľnosť 87% - Parkovisko ul. Aleja Slobody, šikmé - obsaditeľnosť 92% - Parkovisko ul. Aleja Slobody, pozdĺžne - obsaditeľnosť 87% - Parkovisko ul. Jana Hollého, kolmé - obsaditeľnosť 95% - Parkovisko ul. Matúškova, pred MU a kino Choč - obsaditeľnosť 53% - Parkovisko ul. Matúškova, pred ZŠ P.M.Bohúňa - obsaditeľnosť 52% - Parkovisko ul. Matúškova, pred predajnou Nabytok - obsaditeľnosť 65% - Parkovisko ul. Matúškova, pred techn. služby - obsaditeľnosť 75% - Parkovisko ul. Matúškova, pred obyt. Domom.1639 - obsaditeľnosť 83% - Parkovisko ul. Matúškova, pred obyt. Domom.1640 - obsaditeľnosť 82% - Parkovisko ul. Matúškova, pred obyt. Domom.1641 - obsaditeľnosť 85% Z tohto vyplýva, že väčšina úsekov v čase od 8.00 do 18.hod je obsadená nad 85%. Táto hodnota je hranica kedy je potrebné zaviesť regulované parkovanie v centrálnej mestskej časti. 5.2 Teoretická potreba parkovacích miest Výpočet počtu potrebných parkovacích miest vychádza z požiadaviek STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií. Vzhľadom k už tak obrovskému deficitu parkovacích miest nebola v rámci výpočtu vyčíslovaná potreba parkovacích miest pre objekty služieb a obchodu predpokladá sa, že s ohľadom na ich charakter prevádzky a ich relatívne väčších vzdialeností od obytnej zástavby tu dochádza k využitiu parkovacích miest pre obidva účely parkovacie miesta (krátkodobá pre zákazníkov a dlhodobá pre zamestnancov) v dennej dobe, odstavné miesta pre obyvateľov obytných blokov v nočnej dobe. Výpočet teda prihliada na lokalitu ako na čistú zónu: Celkový počet stojísk na riešenom území podľa STN 73 6110. N = 1,1*Oo + 1,1Po * kmp * kd 8
N. Celkový počet parkovacích miest Oo základný počet parkovacích miest pre jednotlivé typy stavieb, v tomto prípade : Vstupné údaje získané z Mestského úradu v Dolnom Kubíne Počet obyvateľov s prihláseným pobytom v predmetnom území: 1327 Počet domácností na predmetnom území:521 Počet prevádzok obchodu a služieb v predmetnom území: 277 Viacpodlažné domy -počet bytov v kategórii 3izbové byty* 2 vozidla( 150 bytov) + v kategórii 2izbové byty* 1,5 vozidlo( 301bytov) + počet bytov o jednej obytnej miestnosti ( uvažované 70 bytov) * 0,5 ( uvažované 50 bytov) Oo = 150*2+301*1 + 70*0,5= 636 - Základné, stredné školy : ZŠ J. Matušku - počet parkovacích miest na zamestnancov 1 stojisko pre 7 zamestnancov 54 zamestnancov- Oo = 57/7=8,14 par. miesta Gymnázium P.O.Hviezdoslava - počet parkovacích miest na zamestnancov 1 stojisko pre 7 zamestnancov 54 zamestnancov- Oo = 63/7=9 par. miesta Obchodná akadémia - počet parkovacích miest na zamestnancov 1 stojisko pre 7 zamestnancov 54 zamestnancov- Oo = 48/7=6,8 par. miesta Administratívne budovy, verejné inštitúcie, prevádzky - počet parkovacích miest na zamestnancov 1 stojisko pre 4 zamestnancov 227 prevádzok - 1135 zamestnancov- Oo = 908/4=227 par. miesta kmp regulačný koeficient mestskej polohy (0,3) centrálna mestská zóna Po Počet odstavných krátkodobých parkovacích miest pre jednotlivé typy stavieb u parkovacích miest v obytných súboroch 1 parkovacie miesto na 20 obyvateľov (1329/20 = 66,45 miest) Kd koeficient redukcie vplyvu deľby prepravnej práce (IAD:ostatná doprava) 35:65 ( =1) N = 1,1*Oo + 1,1Po * kmp * kd = 1,1 * 887+ 66,45 * 0,3 * 1 =975,7 +19,935= 996 parkovacích miest Teoretický potrebný počet parkovacích miest podľa STN 73 6110 dosahuje až cca 996 parkovacích miest. 5.3 Teoretický deficit parkovacích miest - skutočná aktuálna potreba Deficit parkovacích miest z výpočtu podľa STN 73 6110 je: 996 555 = 441 parkovacích miest. Teoretická potreba pokrytia je cca 55,7%, teoretický deficit parkovacích miest je 44,3%. 9
6. NÁVRHY RIEŠENIA 6.1 Zmena organizácie dopravy A) Zjednosmernením ulice Samuela Nováka 6.2 Úprava režimu parkovania Jedným z požiadaviek objednávateľa bolo posúdenie vhodnosti zavedenia systému rezidenčného parkovania. Jedná sa o zavedenie systému rezidenčného parkovania uplatňovaného v zmiešaných/centrálnych zónach, kde ich cieľom je ochrániť práva obyvateľ lokality ( rezidentov ) voči návštevníkom (nerezidentom). Tento cieľ býva dosiahnutý troma spôsobmi: - Fyzickým obmedzením ponuky pre nerezidentov (rozdelenie parkovacích miest na rezidentné a nerezidentné ) - Snahou o obmedzenie ponuky po nerezidenčnom parkovaní zavedením časového obmedzenia dovolenej doby parkovania pre nerezidentov - Snahou o obmedzení pohľadávky po nerezidenčnom parkovaní významnejším spoplatnením nerezidenčných miest Najčastejšie riešenie je kombináciou všetkých vyššie uvedených spôsobov - býva uplatňované v centrálnych zónach mesta a v ich blízkosti, kde okrem obytnej funkcie má významnú rolu, kde tiež obchod, administratíva a občianska vybavenosť, ich návštevníci obmedzujú parkovacie možnosti rezidentov. V prípade mestskej časti je zrejme jedným z dôvodov potreba overenia tejto možnosti (okrem iného) výsledok dotazníkového prieskumu, kde veľká časť respondentov jeho zavedenie žiadala s tím, že by priniesla vylúčenie parkovania viacpočetných vozidiel niektorých majiteľov a vylúčenie parkovania firemných vozidiel (dodávok ). Z hľadiska riešenia vyššie uvedených požiadaviek je zavedenie systému rezidenčného parkovania s príslušným nastavením podmienok zrejme naozaj jediným čiastočným funkčným riešením. Zákon č.135 o pozemných komunikáciách totiž definuje rezidenta ako osobu, ktorá prevádzkuje cestné motorové vozidlo (podľa technického preukazu) a zároveň má nehnuteľnosť alebo trvalý pobyt v zóne plateného parkovania. V praxi je postup mesta dvojaký niektoré striktne trvajú na trvalom bydlisku zapísanom v OP, čo vylučuje zo systému časť nájomníkov bývajúcich síce na základe legálnych nájomných zmlúv ale neprihlásených k trvalému pobytu, druhá časť mesta požaduje iba doloženie nájomných zmlúv. Rezidenčné systémy sú obvykle viazané s podmienkou 1 vozidlo na osobu s trvalým pobytom, tzn. pokiaľ v domácnosti sú vlastníci vozidiel manžel, manželka alebo aj dospelé dieťa, každému teoreticky vzniká nárok na vydanie rezidenčnej karty. Prípadné obmedzenie počtu vozidiel na domácnosť by tak muselo byť ošetrené ešte dodatočnou podmienkou 1byt/1 auto otázkou je kontrola v praxi tak, aby bola efektívna a zároveň nediskriminačná. Systém rezidenčného parkovania v tomto prípade mal mať nasledujúce riešenie: Zaviesť rezidenčný systém za parkovanie pre rezidentov v celej mestskej časti okrem súkromných parkovísk: V zónach rezidenčného parkovania bude nutné zachovať existujúce adresné vyhradené parkoviská pre ZŤP + mestskú rezervu pre ZŤP čo je celkom v meste 4% z celkového počtu parkovacích miest. Po odčítaní parkovacích miest na nerezidenčných 10
parkoviskách cca 20% z celkového počtu parkovacích miest ostáva v rezidenčnom systéme maximálne cca 80% z celkového počtu parkovacích miest pre rezidentov. Vzhľadom k veľkému nedostatku ponuky parkovacích miest doporučujeme zvážiť vydanie rezidenčných kariet len za manipulační poplatek. S ohľadom na veľký deficit parkovacích miest doporučujeme zvážiť obmedzenie (zrušenie) existujúcich systém adresné pridelených platených miest a práve ten je jediným významnejším zdrojom príjmu z pakovania, popr. odložiť rozhodnutie o zavedení systému do doby aspoň čiastočného zvýšení ponuky (napr. po realizácii nového parkoviska, parkovacieho domu ) Technicky ako nevhodné je riešenie zóny vyhradeného parkovania parkovanie iba s rezidenční kartou alebo s parkovacími hodinami s časovým obmedzením ( doporučujeme max.1-2 hod). Časové parkovanie pre nerezidentov má v tomto prípade zrejme výhodou oproti iným variantom nevyžaduje adresné pridelenie krátkodobých parkovacích miest, ktoré by rovnako prevažne v nočných hodinách museli zostať prázdne. Klady: - Vytvorenie zdrojov na budovanie nových parkovacích kapacít - Zrovnoprávnenie možnosti parkovania pre rezidentov - Vylúčenie parkovania viacpočetných vozidiel u domácnosti - Vylúčenie parkovania firemných vozidiel (nie služobných vozidiel používaných pre osobnú potrebu) - Vylúčenie parkovania časti zriedka používaných vozidiel (odvezie do garáže, pokiaľ má) - Vylúčenie parkovania nepojazdných vozidiel (vrakov) pri zavedení systému budú odhalené a vylúčené - vylúčené parkovanie nelegálnych nájomníkov Zápory a rizika: - Nerieši skutočný deficit parkovacích miest - Riziko silne negatívnych reakcií po zavedení šance na zaparkovanie vzrastu na začiatku len málo (parkovacích miest nepribudne), najviac je tu okruh rodín/osôb postihnutých týmto systémom (rodiny vlastniace 2 a viac aut.) Ciele systémového riešenia Ochrániť pešiu zónu mesta od parkujúcich áut. Pri zavedení systému zohľadniť potreby obyvateľstva. Zabezpečiť investície na vybudovanie podzemných a nadzemných parkovísk. Ekonomické vyhodnotenie : Základným problémom ekonomickej efektivity systému je veľký deficit parkovacích miest, ktorý je hlavnou prekážkou proti zavedeniu spoplatnenia (aj keď existujú miesta, kde je rezidenční systém aj pri nedostatku miest prevádzkovaný s pomerné výraznými poplatky). Možnosti spoplatnenia sú nasledujúce: - len manipulační poplatok za vydanie rezidenční karty - na prevádzkovanie rezidenčného systému (vydávanie a evidencia rezidenčných kariet, osadenie a údržba dopravného značení) cca 15 Eur/rok tato možnosť je politicky najprijateľnejšia, ekonomicky ale nevýhodná, oproti existujúcemu stavu prináša stratu z poplatkov za adresné pridelené miesta - Poplatok od všetkých rezidentov poplatok v primeranej výške (cca 66 eur ) ročne by umožnil efektívnejšie vylúčiť z rezidenčného systému vozidla, ktoré sú používané sporadicky, predpokladáme ale, že by bol veľmi silne odmietnutý obyvateľmi lokality (viď výsledky 11
dotazníkového prieskumu) - Zachovať možnosť adresného zakúpenia rezervácie pre určitý počet parkovacích miest (max. 10% z celkového množstva) asi najpriechodnejšia forma riešenia, v súčasnej dobe je pretlak dopytu na existujúce adresne pridelené miesta, v prípade že ich zostane menej alebo rovnako, ako je tu priestor pre zvýšení ceny popr. u lokalít s pretlakom dopytu vyskúšať licitační systém - Poplatok za vstup do rezidenčného systému za druhé vozidlo (napr. poplatok za druhé vozidlo 5 násobne vyšší od základného poplatku ) - Prenajímať iba typy parkovacích miest s vyššou hodnotou - napr. zakryté miesta v prípade vzniku dvojpodlažných parkovísk Pokiaľ sa mesto rozhodne rezidenčný systém i napriek niektorým zrejmým negatívam zaviesť doporučujeme: - Previesť osvetovú kampaň so zdôraznením cieľov zavedenia systému a priznaním, že systém do doby výstavby ďalších parkovacích miest nepovedie k radikálnemu zlepšení situácie v parkovania - Nastaviť a propagovať väzbu, že všetky poplatky prijaté v rámci parkovania v centrálnej mestskej zóne budú určené k údržbe systému a k postupnej príprave a realizácie stavieb, ktoré zvýšia kapacitu systému - Zaviesť maximálne ročnú platnosť rezidenčných parkovacích miest tak, aby bolo možné priebežne urobiť korekcie parkovacieho systému prakticky vždy po zavedení parkovacieho systému vyžaduje následné korekcie. Investičné náklady PS 1. Projektová dokumentácia technické riešenie I.etapy regulácie statickej dopravy v centre Dolného Kubína 3 000 2. Vybavenie kancelárie PS 9 000 3. Doplnková náklady k zavedeniu systému 5 500 4. Zvislé a vodorovné dopravné značenie 27 000 5. Parkovacie automaty 79 000 6. Autá 12 000 Spolu 135 500 Prevádzkové náklady PS 1rok 1. Údržba dopravného značenia 8 000 2. Prevádzka parkovacích automatov 10 500 3. Prevádzka kancelárie 15 500 4. Prevádzka áut 3 000 5. Mzdové náklady- 2 zamestnanci 33 840 Spolu 70 840 12
Príjmová strana projektu Lokalita Počet PM Poplatok/rok Centrálna mestská časťkrátkodobé parkovacie miesta 20% z celkového počtu parkovacích miest (nerezidentné) 111 Centrálna mestská časťkrátkodobé parkovacie miesta 80% z celkového počtu parkovacích miest (rezidenti) 444 Pri tarife 0,4eur/hod, uvažujeme o 90% obsaditeľnosti 255 dni v roku 81 518,- Pri tarife 150eur/rok, uvažujeme o 100% 22 200,- Výnos celkom: 103 718,- Ekonomická efektivita Za päť rokov : investičné náklady = 135 500,- x ( 5x 70840,- ) = 489 700,- Za päť rokov : príjmy = 5x 103 718,- = 518 590,- Záver: Návratnosť investície za menej ako päť rokov. 6.3 Stavebné úpravy existujúcich komunikácii a parkovísk Projektant preverí niekoľko variant možného usporiadania parkovacích miest pozdľž existujúcich komunikací. Možnosti kombinácie usporiadania komunikace podľa šířky a typu parkovania. 6.4 Výstavba nových parkovísk - celý nový systém parkovania musí vytvoriť zdroje na rozšírenie parkovacích kapacít a to na: - povrchu povrchové parkoviská - podzemné alebo nadzemné parkovacie domy alebo zakladače 6.5 Výstavba nových komunikácií 7. ZÁVER A DOPORUČENIE Cieľom štúdie bolo zhodnotiť možnosti a prijať opatrenia ku zvýšeniu kvality parkovania v centrálnej mestskej časti v meste Dolný Kubín. Môžme konštatovať, že takmer všetky jednoduché a cenovo dostupné úpravy by boli možné v centrálnej mestskej zóne ešte previesť a realizovať. Realizácia rozsiahlých úprav parkovísk(napr. veľké parkoviská) je možné napr. čiastočnou úpravou na dvojpodlažné parkoviská. Problémom takýchto úprav sú ale veľmi vysoké náklady úprav, pretože výsledný počet parkovacích miest je redukovaní o pôvodné parkovacie miesta na zabraných plochách. Zavedenie rezidenčného systému na centrálnej mestskej zóne je možné i vzhľadom pre veľký deficit parkovacích miest. Prínosom zavedenia systému môže byť zrovnoprávnenie príležitosti parkovania obyvateľov lokality (z rezidentní zóny budú odstránené vozidla druhé a 13
ďalšie vozidla domácnosti vlastniace viac ako jedno vozidlo, firemní vozidla, vraky.). Vzhľadom ku skutočnosti, že systém neprinesie ihneď nové parkovacie miesta, možno očakávať negatívne reakcie obyvateľov, naviac je nutné si uvedomiť, že reštrikcie u tohto rezidenčného systému nie sú nastavené prioritne voči návštevníkom, ale že postihne pomerne značnú časť obyvateľov centrálnej mestskej zóny najmä skupinu rodín vlastniacich viac ako jedno vozidlo. Z vyhodnotenia dopravného prieskumu statickej dopravy v meste Dolný Kubín sme zistili, že v čase v od 8.00hod do 16.00hod sú existujúce parkovacie miesta obsadené viac ako 85%. Pri obsaditeľnosti parkovacích miest nad 85% je potrebné zaviesť regulovanie statickej dopravy. Ideálny stav je vtedy, keď máme do 85% obsadených dlhodobo a 15% krátkodobo. Vtedy je zabezpečená dostupnosť parkovacích miest pre krátkodobých návštevníkov. Zo samotného merania v terénne sme zistili, že v súčasnosti je možné vytvoriť 555 parkovacích miest bez väčších stavebných úprav. Výpočtom bola stanovená podľa STN 736110 teoretická potreba parkovacích miest. Potrebných je 996 parkovacích miest. Z tohto vyplýva, že teoretický deficit je 441 parkovacích miest, t.j. sú potrebné parkovacie miesta v takmer dvojnásobku súčasného stavu. Táto štúdia rieši posúdenie statickej dopravy v centrálnej mestskej zóne. Výhľadovo po zavedení regulovania statickej dopravy bude potrebné rozšíriť zónu regulovaného parkovania o ďalšie oblasti. V ďalšej etape navrhujeme rozšírenie zóny regulovaného parkovania na sídelný útvar Veľký Bysterec a o rozšírenie v centrálnej časti o nákupnú aadministratívnu zónu na ulici J. Tatliaka a Aleja Slobody, ktoré priamo susedia s riešenou zónou. Dôvodom je, že postupne regulovaním autá vytláčame za hranicu zóny s regulovaným parkovaním a v tomto území nám bude vznikať veľký problém s parkovaním vozidiel ( zvýši sa niekoľkonásobne počet parkujúcich vozidiel). Ľudia, ktorý nebudú platiť za parkovanie, budú postupne odstavovať autá na hranici a tým zaťažovať tieto oblasti. Predpoklad je, že v tretej etape by sa zóna regulovaného parkovania mohla rozšíriť na sídlisko Brezovec, ktorí je ďalším susediacim sídelným útvarom. 14
Výťah dokumentu 1.1 Identifikačné údaje Názov zákazky: Cieľom štúdie je analýza existujúceho stavu statickej dopravy v centrálnej mestskej časti, návrh možných riešení v oblasti organizácie dopravy, komplexné riešenia vrátane finančnej analýzy a odporučenia postupu realizácie navrhnutých opatrení. Centrálna mestská časť je ohraničená ulicami Aleja Slobody, Matúškovou, tokom rieky Orava a cestou I/70. 2. ZHODNOTENIE EXISTUJÚCEHO STAVU STATICKEJ DOPRAVY Základom úspešnej analýzy statickej dopravy v meste je poznanie aktuálneho stavu statickej dopravy (treba zistiť fyzickým meraním koľko môžeme vytvoriť max. počet parkovacích miest) a zhodnotiť ich obsaditeľnosť- vykonané dopravným prieskumom. 2.1 Existujúci počet parkovacích miest Riešená Centrálna mestská zóna rozdelená na tieto úseky: - Parkovisko pri Slovenskej pošte(dlažba), Slovenskej pošte(asfalt), ul. Andreja Sládkoviča, ul. Radlinského, pred Generali, ul. Radlinského, pred VUB bankou, ul. Radlinského, pred Kostolom, ul. Kohutov Sad, ul. Kohutov Sad, Daňový úrad, ul. Hviezd. námestie, bývalý TIK, ul. Hviezd., pri katol. fare, kolmé, ul. Hviezd. pri katol. fare, pozdĺžne, ul. Hviezd. Pred ZŠ J.Matúšku, šikmé, za Marínou, ul. Aleja Slobody, ul. Aleja Slobody, ul. Jana Hollého, ul. Matúškova, pred MU a kino Choč, ul. Matúškova, pred ZŠ P.M., ul. Matúškova, pred predajňo Nábytok, ul. Matúškova, pred Techn. službami, pred obyt. domom, ul. Matúškova 1639, pred obyt. domom, ul. Matúškova 1640, pred obyt. domom, ul. Matúškova 1641, ul. Alej.Slobody, pred obyt. domom1643 Na základe fyzickej obhliadky a meraní bol zistený celkový počet parkovacích miest : Celkovo je... 555 parkovacích miest 2.2 Obsaditeľnosť parkovacích miest Na základe dopravného prieskumu bola zistená obsaditeľnosť jednotlivých par. miest počas pracovných dní a cez víkend v čase od 8.00 do 16.00 hod. a v čase od 18.00 do 8.00hod.. Vyhodnotenie dopravného prieskumu: Z dopravného prieskumu vyplýva, že väčšina úsekov v čase od 8.00 do 18.00 hod. je obsadená nad 85%. Táto hodnota je hranica, kedy je potrebné zaviesť regulované parkovanie v centrálnej mestskej časti. 3. Teoretická potreba parkovacích miest Výpočet počtu potrebných parkovacích miest vychádza z požiadaviek STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií. Celkový počet stojísk je: N = 1,1*Oo + 1,1Po * kmp * kd Vstupné údaje získané z Mestského úradu v Dolnom Kubíne Počet obyvateľov s prihláseným pobytom v predmetnom území: 1327 Počet domácností v predmetnom území:521 Počet prevádzok obchodu a služieb v predmetnom území: 277 N = 1,1*Oo + 1,1Po * kmp * kd = 1,1 * 887+ 66,45 * 0,3 * 1 = 975,7 +19,935 = 996 parkovacích miest 1
Teoretický potrebný počet parkovacích miest podľa STN 73 6110 dosahuje až cca 996 parkovacích miest. 4. Teoretický deficit parkovacích miest - skutočná aktuálna potreba Deficit parkovacích miest z výpočtu podľa STN 73 6110 je: 996 555 = 441 parkovacích miest. Teoretická potreba pokrytia je cca 55,7%, teoretický deficit parkovacích miest je 44,3%. 5. NÁVRHY RIEŠENIA Zaviesť rezidenčný systém za parkovanie pre rezidentov v celej mestskej časti okrem súkromných parkovísk. V zónach rezidenčného parkovania bude nutné zachovať existujúce adresné vyhradené parkoviská pre ŤZP + mestskú rezervu pre ŤZP, čo je celkom v meste 4% z celkového počtu parkovacích miest. Po odčítaní parkovacích miest na nerezidenčných parkoviskách cca 20% z celkového počtu parkovacích miest ostáva v rezidenčnom systéme maximálne cca 80% z celkového počtu parkovacích miest pre rezidentov. Pri zavedení systému rezidenčného parkovania : Klady: - Vytvorenie zdrojov na budovanie nových parkovacích kapacít - Zrovnoprávnenie možnosti parkovania pre rezidentov - Vylúčenie parkovania viacpočetných vozidiel v domácnosti - Vylúčenie parkovania firemných vozidiel (nie služobných vozidiel používaných pre osobnú potrebu) - Vylúčenie parkovania časti zriedka používaných vozidiel (odvezie do garáže, pokiaľ má) - Vylúčenie parkovania nepojazdných vozidiel (vrakov) pri zavedení systému budú odhalené a vylúčené - vylúčené parkovanie nelegálnych nájomníkov Zápory a riziká: - Nerieši skutočný deficit parkovacích miest - Riziko silne negatívnych reakcií po zavedení šance na zaparkovanie vzrastú na začiatku len málo (parkovacích miest nepribudne), najviac je tu okruh rodín/osôb postihnutých týmto systémom (rodiny vlastniace 2 a viac áut.) 6. Ekonomické vyhodnotenie : Investičné náklady PS...135 500,- Eur Prevádzkové náklady PS 1rok... 70 840,- Eur Príjmová strana projektu 1 rok...103 718,- Eur Ekonomická efektivita Za päť rokov : investičné náklady = 135 500,- x ( 5x 70840,- ) = 489 700,- Za päť rokov : príjmy = 5x 103 718,- = 518 590,- Záver: Návratnosť investície za menej ako päť rokov. 7. ZÁVER A DOPORUČENIE Zavedenie rezidenčného systému na centrálnej mestskej zóne je možné i vzhľadom pre veľký deficit parkovacích miest. Prínosom zavedenia systému môže byť zrovnoprávnenie príležitosti parkovania obyvateľov lokality (z rezidentnej zóny budú eliminované vozidlá pre domácnosti vlastniace viac ako jedno vozidlo, firemné vozidlá, vraky.). Vzhľadom ku skutočnosti, že systém neprinesie ihneď nové parkovacie miesta, možno očakávať negatívne reakcie obyvateľov. Z vyhodnotenia dopravného prieskumu statickej dopravy v meste Dolný Kubín sme zistili, že v čase v 2
od 8.00 hod. do 16.00 hod. sú existujúce parkovacie miesta obsadené viac ako 85%. Pri obsaditeľnosti parkovacích miest nad 85% je potrebné zaviesť regulovanie statickej dopravy. Ideálny stav je vtedy, keď máme do 85% obsadených dlhodobo a 15% krátkodobo. Vtedy je zabezpečená dostupnosť parkovacích miest pre krátkodobých návštevníkov. Zo samotného merania v terénne sme zistili, že v súčasnosti je možné vytvoriť 555 parkovacích miest bez väčších stavebných úprav. Výpočtom bola stanovená podľa STN 736110 teoretická potreba parkovacích miest. Potrebných je 996 parkovacích miest. Z tohto vyplýva, že teoretický deficit je 441 parkovacích miest, t.j. sú potrebné parkovacie miesta v takmer dvojnásobku súčasného stavu. Táto štúdia rieši posúdenie statickej dopravy v centrálnej mestskej zóne. Výhľadovo po zavedení regulovania statickej dopravy bude potrebné rozšíriť zónu regulovaného parkovania o ďalšie oblasti. V ďalšej etape navrhujeme rozšírenie zóny regulovaného parkovania na sídelný útvar Veľký Bysterec a o rozšírenie v centrálnej časti o nákupnú administratívnu zónu na ulici J. Tatliaka a Aleja Slobody, ktoré priamo susedia s riešenou zónou. Dôvodom je, že postupným regulovaním autá vytláčame za hranicu zóny s regulovaným parkovaním a v tomto území nám bude vznikať veľký problém s parkovaním vozidiel (zvýši sa niekoľkonásobne počet parkujúcich vozidiel). Ľudia, ktorý nebudú platiť za parkovanie, budú postupne odstavovať autá na hranici a tým zaťažovať tieto oblasti. Predpoklad je, že v tretej etape by sa zóna regulovaného parkovania mohla rozšíriť na sídlisko Brezovec, ktoré je ďalším susediacim sídelným útvarom. 3
Dôvodová správa Neustále sa zvyšujúci vplyv nárastu počtu motorových vozidiel sa prejavuje predovšetkým zahlcovaním hlavných dopravných trás v centre mesta, zhoršovaním podmienok dopravnej obsluhy a často krát protiprávnym parkovaním v pešej zóne. Problematika parkovania je jednou z najaktuálnejších úloh, ktorými je potrebné sa zaoberať. Zvyšujúce sa disproporcie a neorganizované formy parkovania sú často zdrojom konfliktov v dopravnej sieti a pri dopravnej obsluhe územia. Riešením by malo byť zavedenie vhodnej formy regulácie a rozvoja statickej dopravy v meste, čím by sme zamedzili celodennému státiu vozidiel na parkoviskách a súčasne vytvorili priestor pre krátkodobé státie. V roku 2009 boli poslanci mestského zastupiteľstva v Dolnom Kubíne na zasadnutí dňa 10.09.2009 informovaní o možnosti regulácie statickej dopravy v centre mesta, pričom hlasovaním vyjadrili súhlas s predloženou možnosťou. Z dôvodu finančnej krízy nebolo možné vytvoriť príslušnú finančnú položku v rozpočte mesta pre splnenie prijatého uznesenia a preto bolo uznesenie v roku 2010 zrušené a k samotnej realizácií mesto nepristúpilo. Mesto Dolný Kubín aj na základe odporúčania Komisie výstavby, dopravy a životného prostredia vypracovalo Koncepciu regulácie a rozvoja statickej dopravy v meste Dolný Kubín, ktorú týmto predkladáme.