EURÓPSKA KOMISIA Brusel, 12.5.2011 KOM(2011) 260 v konečnom znení SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Vykonávanie plánu obnovy merlúzy európskej a homára štíhleho
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Vykonávanie plánu obnovy merlúzy európskej a homára štíhleho ZHRNUTIE Nariadením Rady (ES) č. 2166/2005 sa ustanovujú opatrenia na obnovu zásob merlúzy európskej a homára štíhleho v Kantábrijskom mori a na západe Pyrenejského polostrova. Cieľom tohto plánu obnovy je zvýšiť do desiatich rokov objem neresiacej sa biomasy zásob merlúzy nad 35 000 ton a znížiť úhyn spôsobený rybolovom na hodnotu F = 0,27. Pokiaľ ide o homára štíhleho, cieľom je do desiatich rokov obnoviť túto zásobu na úroveň bezpečných biologických limitov. Hlavnými zložkami plánu je 10 % ročné zníženie úhynu rýb a 15 % medziročné obmedzenie TAC. V posledných rokoch došlo k nárastu objemu biomasy neresiacich sa zásob merlúzy a to predovšetkým v dôsledku environmentálnych a biologických faktorov. Vedci odhadujú, že úhyn spôsobený rybolovom je aj naďalej príliš vysoký a že sa prekračovali TAC (celkové povolené výlovy), čo naznačuje, že sa plán nevykonával účinne. 1. ÚVOD Pre flotily, ktoré vykonávajú svoju činnosť pri atlantickom pobreží Pyrenejského polostrova, je merlúza európska (Merluccius merluccius) jedným z najdôležitejších cieľových druhov. Oblasť jej výskytu zahŕňa vody atlantického pobrežia Pyrenejského polostrova, ktoré patria do oblasti ICES (Medzinárodnej rady pre výskum mora) podoblasti VIIIc a IXa. Historické výnosy klesli z 30 000 ton na začiatku sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia na minimum 6 700 ton v roku 2002 a potom vzrástli na 16 000 ton v roku 2008. V roku 2003 ICES klasifikovala túto zásobu ako zásobu mimo biologických limitov a odporučila, aby sa vykonal plán obnovy biomasy. V súlade s tým predložila v roku 2006 Európska únia (EÚ) plán obnovy tejto zásoby. Nariadenie Rady (ES) č. 2166/2005, ktorým sa stanovujú opatrenia na obnovu zásob merlúzy európskej a homára štíhleho (Nephrops norvegicus) v Kantábrijskom mori a na západe Pyrenejského polostrova a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 850/98 o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mladých morských organizmov nadobudlo účinnosť v januári 2006. Cieľom uvedeného plánu obnovy je zvýšiť do desiatich rokov objem biomasy neresiacich sa zásob merlúzy nad 35 000 ton a znížiť úhyn spôsobenú rybolovom na hodnotu F 1 = 0,27. Pokiaľ ide o homára štíhleho, cieľom je do desiatich rokov obnoviť túto zásobu na úroveň bezpečných biologických limitov. Na základe príslušných doporučení Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo (VTHVR) a ICES sú hlavnými zložkami plánu 10% ročné zníženie úhynu rýb a 15 % obmedzenie medziročných zmien TAC. Na činnosť plavidiel loviacich merlúzu európsku a homára štíhleho sa vzťahujú obmedzenia rybolovného úsilia 2 ustanovené v prílohe IIB ročných nariadení Rady, ktorými sa ustanovujú 1 2 Úhyn rýb (F) je tempo, akým sa v dôsledku rybolovu znižuje stav zásoby. Ide o približne percentuálne vyjadrený ročný úbytok. Podľa ICES oblasti VIIIc a IXa okrem Kádizského zálivu. SK 1 SK
ročné rybolovné možnosti pre určité zásoby rýb. Podľa týchto ustanovení o rybolovnom úsilí je činnosť plavidiel EÚ s celkovou dĺžkou 10 alebo viac metrov, ktoré majú na palube regulované zariadenia (vlečné siete, dánske záťahové siete a podobné zariadenia s veľkosťou ôk 32 mm alebo viac a žiabrové siete s veľkosťou ôk 60 mm alebo viac a dlhé lovné šnúry na lov pri dne) a záznamy, podľa ktorých celkové vykládky predstavujú 5 ton merlúzy európskej alebo viac a/alebo 2,5 tony homára štíhleho alebo viac, obmedzená na určitý maximálny počet dní na mori. Maximálny počet dní na mori sa každý rok upravuje v priamom pomere k ročnej úprave úhynu spôsobeného rybolovom, ktorá je podľa odhadov ICES a výboru VTHVR v súlade s vykonávaním plánu. Od roku 2005 sa v rámci režimu rybolovného úsilia povinne zaviedlo 10 % medziročné zníženie maximálneho počtu dní rybolovu. 1.1. Základ tejto správy Táto správa vychádza z požiadaviek ustanovených v článku 16 nariadenia Rady (ES) č. 2166/2005, v ktorom sa uvádza, že Komisia predloží do 17. januára 2010 Európskemu parlamentu a Rade správu o záveroch týkajúcich sa vykonávania plánu obnovy v príslušných zásobách a odvetviach rybného hospodárstva, obsahujúcu dostupné socioekonomické údaje súvisiace s týmto plánom. Táto správa je založená najmä na hodnotiacej štúdii, ktorú vypracovala v októbri 2010 podskupina výboru VTHVR pre ciele a stratégie riadenia (SGMOS 10-06) a ktorú podporil výbor VTHVR na 35. plenárnom novembri 2010. Zohľadnili sa aj ďalšie prvky, napr. aktuálne príslušné vedecko-technické informácie, ktoré poskytol ICES aj výbor VTHVR a závery štúdie o riadení režimu rybolovného úsilia v členských štátoch EÚ. Hodnotenie plánu obnovy merlúzy európskej a homára štíhleho, ktoré vykonal v októbri 2010 výbor VTHVR, zodpovedá záverom rady súvisiacich technických zasadnutí, konkrétne: i) posúdeniu referenčných hodnôt, ktoré vykonal ICES vo februári 2010 a ktorým sa schvaľuje nová metodika na určenie biologického stavu zásoby merlúzy európskej, ii) zasadnutie výboru VTHVR z júna 2010, ktoré sa zaoberalo rôznymi možnosťami a vymedzilo radu pracovných činností v rámci prípravy na hodnotenie plánu, iii) prieskumu režimu rybolovného úsilia, ktorý vykonal výbor VTHVR (v septembri 2010) a iv) práci ICES za rok 2010 na hodnotení pravidiel kontroly úlovkov. Španielsko, Portugalsko a v omnoho menšej miere aj Francúzsko sú tri členské štáty 3, ktoré lovia merlúzu európsku a homára štíhleho v Kantábrijskom mori a na západe Pyrenejského poloostrova. V tejto súvislosti boli údaje Španielska a Portugalska potrebné na to, aby vedci výboru VTHVR a ICES mohli vyvodiť závery a formulovať odporúčania vo vzťahu k rôznym vykonaným posúdeniam. V rokoch 2009 a 2010 Komisia požiadala príslušné členské štáty, aby jej poskytli podrobné informácie o úlovkoch, rybolovnom úsilí a sociálno-ekonomické údaje na vedecké účely. Dostatočne kvalitné údaje však boli Komisii a výboru VTHVR oznámené až v druhej polovici roku 2010. 2. BIOLOGICKÉ ÚVAHY 2.1. Merlúza európska 3 Španielsko disponuje 64 % TAC merlúzy a 41 % TAC homára štíhleho. Španielsko disponuje 30% TAC merlúzy a 58% TAC homára štíhleho. Francúzsko má k dispozícii 6% TAC merlúzy a 1% TAC homára štíhleho. SK 2 SK
Merlúza európska patrí v komunite živočíchov, ktoré žijú pri dne v oblasti severovýchodného Atlantiku, medzi popredných dravcov a loví najmä tresku belasú (Micromesistius poutassou), stavridu ostrobokú (Trachurus spp.) a iné druhy z čeľade sleďovitých. Zásoba merlúzy európskej je pri atlantickom pobreží Pyrenejského poloostrova, čo zodpovedá oblastiam ICES VIIIc a IXa. Hoci sa zásoba merlúzy v Atlantiku a zásoba v Stredozemnom mori väčšinou považujú za odlišné kvôli rozdielom v biológii, neexistujú žiadne jednoznačné dôkazy o tom, že by v severovýchodnom Atlantiku žilo viac zásob merlúzy. Je pravdepodobné, že do určitej miery dochádza k presunu medzi týmito zásobami merlúzy európskej. Posúdenie zásoby merlúzy európskej, ktoré vykonala v roku 2010 ICES, ukazuje, že očakávané zníženie úhynu spôsobeného rybolovom (F) stanovené v pláne sa nedosiahlo a že úhyn zostáva príliš vysoký. V súčasnosti sa podľa odhadov ICES pohybuje okolo hodnoty 0,74 (graf 1). Biomasa neresiacich sa zásob (SSB) vzrástla z 12,7 tisíc ton v roku 2006 na 21,5 tisíc ton v roku 2010. Tento nárast bol do veľkej miery spôsobený tým, že sa v roku 2007 do zásoby zaradila trieda silného roku (približne 61 % nad priemerom obnovy v rokoch 1982-2010) (graf 1). Graf 1 Zmeny v úlovkoch, vykládkach, zmeny obnovy, úhynu spôsobeného rybolovom a SSB zásob merlúzy európskej v rokoch 1982 až 2010. Zdroj: ICES Advice 2010 (Odporúčanie ICES 2010), kniha 7, bod 7.4.1. Ukazovatele obnovy 4 merlúzy súvisia s environmentálnymi ako aj biologickými faktormi. K silnej obnove dochádza v stredných oceánografických scenároch a slabšia obnova býva zaznamenaná v extrémnych situáciách. Z biologického hľadiska je zmena v štruktúre zásoby sprevádzaná kompenzačnou reakciou v pomere medzi vekom a veľkosťou dospelého jedinca, pretože úbytok veľkých rýb sa dá kompenzovať silnejšou obnovou. V tejto súvislosti predstavuje už samotná skutočnosť, že obnova bola aj napriek veľmi nízkej biomase 4 Obnova znamená počet nových rýb, o ktoré sa zväčší využiteľný podiel zásoby v dôsledku nárastu či migrácie menších rýb. SK 3 SK
neresiacich sa zásob dobrá, kompenzačný účinok, ktorý je výsledkom dlhého obdobia nadmerného rybolovu. Podľa vedcov ide o nezvyčajný a nečakaný jav. Cieľmi plánu je dosiahnuť do roku 2015 biomasu neresiacich sa zásob vo výške 35 000 ton, čo zodpovedá úrovni preventívnej biomasy a úhynu spôsobeného rybolovom F = 0,27 podľa hodnotenia vedcov z roku 2004. Biologické simulácie však ukazujú, že cieľ F s hodnotou 0,27 sa splní až v roku 2018, a to aj v prípade, že sa plán bude vykonávať v plnom rozsahu už od roku 2011. Na dosiahnutie cieľa F do roku 2015 je potrebné rýchlejšie zníženie hodnoty F a väčšie obmedzenie TAC. Cieľom EÚ je dosiahnuť do roku 2015 v prípade každej zásoby maximálny udržateľný výnos (Maximum Sustainable Yield - MSY), ako sa dohodlo na Svetovom summite o udržateľnom rozvoji v Johannesburgu v roku 2002. Ak bude vykonávanie plánu naďalej neúspešné, je možné, že cieľ F sa nedosiahne ani v prípade, že sa zavedie opravený plán a/alebo nový režim rybolovného úsilia. Pokiaľ ide o cieľ týkajúci sa biomasy, z aktuálnych údajov o zásobe a obnove vyplýva, že bezpečné biologické limity môžu byť na omnoho nižšej úrovni biomasy, ako sa pôvodne odhadovalo. Vzhľadom na určité neistoty v použitom biologicko-matematickom modeli je potrebné zaobchádzať s úrovňami biomasy opatrne. 2.2. Homár štíhly Homár štíhly je druh, ktorý si hĺbi úkryty v bahnitom dne v pevninských šelfových oblastiach a na hornom svahu. Oblasť výskytu homára štíhleho je viac než hĺbkou určená typom dna a teplotou mora. Tento druh sa nachádza v miestach s vhodným substrátom v mozaikovej konfigurácii, ktorú vedci definujú ako funkčné jednotky (FU). Zásoby homára štíhleho v týchto nezávislých FU sa často nachádzajú v odlišnom biologickom stave a vyžadujú si rôzne riadiace opatrenia. Zásoba homára štíhleho vo FU 25 a 31 v Kantábrijskom mori a FU 26-27 na západe Pyrenejského poloostrova sa vyčerpali už na začiatku plánu a ich stav sa ani potom nezlepšil. ICES odporučila pre tieto štyri FU nulový výlov pred obdobím plánu riadenia aj počas neho. Úlovky teda negatívne ovplyvnili stav týchto zásob. Intenzita rybolovu vo FU 28-29 a vo FU 30 na juhozápade Pyrenejského poloostrova a v Kádizskom zálive klesla najmä v dôsledku zmeny cieľov flotily lodí, ktorá sa zameriava na tento druh (portugalská flotila loviaca kôrovce a kádizská flotila vykonávajúca zmiešaný rybolov druhov žijúcich pri dne), spôsobenej skôr zvýšením počtu krevety (Parapenaeus longirostris) ako znížením intenzity podľa plánu. Biomasa vo FU 28-29 podľa odhadov vzrástla, hoci vo funkčnej jednotke 30 je stále na nízkej úrovni. Vo FU 28-29 klesli ohlásené úlovky, ktoré na začiatku plánu presahovali 400 ton, na približne 120 ton v roku 2009 v dôsledku zmeny cieľových druhov tejto flotily. 3. OPIS RYBOLOVU 3.1. Merlúza európska Merlúzu európsku lovia v Kantábrijskom mori a na západe Pyrenejského poloostrova najmä španielske a portugalské plavidlá (lode loviace pomocou vlečných sietí, žiabrových sietí, dlhých lovných šnúr a lode pre drobný rybolov) v rámci zmiešaného rybolovu. SK 4 SK
Španielska flotila loviaca vlečnými sieťami je pomerne jednotná a používa hlavne dve lovné zariadenia, párové vlečné siete a vlečné siete na lov pri dne. Percentuálny podiel merlúzy vo vykládkach tohto loďstva je pomerne malý, keďže sú aj ďalšie dôležité cieľové druhy (napr. čert morský (Lophiidae), kambala (Lepidorhombus spp.), homár štíhly, treska belasá, stavrida ostroboká a makrela (Scomber scombrus)). In contrast, the artisanal fleet is very heterogeneous using a wide variety of gears such as traps, large and small gillnets, longlines, etc. The artisanal fleet target different components of the stock depending on the gears used. Merlúza je dôležitou zložkou úlovkov flotíl najmä z dôvodu pomerne vysokých cien, ktoré môže dosiahnuť na pyrenejských trhoch. Merlúzu loví portugalská flotila loviaca pomocou vlečných sietí a lode vykonávajúce zmiešaný drobný rybolov zameraný aj na iné druhy rýb a kôrovce. Patrí medzi ne stavrida ostroboká, čert morský, kambala, španielska makrela (Scomber japonicus), treska belasá, kreveta červená (Aristeus antennatus), ružová kreveta a homár štíhly. Flotila loviaca pomocou vlečných sietí má dve samostatné zložky lode loviace pomocou vlečných sietí (s veľkosťou ôk 70 mm) ryby žijúce pri dne a lode loviace pomocou vlečných sietí (s veľkosťou ôk 55 mm), ktoré sa zameriavajú na kôrovce. 3.2. Homár štíhly V moriach Biskajského zálivu a na západe Pyrenejského poloostrova sa homár štíhly loví v rámci zmiešaného rybolovu vlečnou sieťou na lov pri dne. Rybolov je celoročný a k najväčším vykládkam dochádza na jar a v lete. Homár štíhly sa loví spolu s merlúzou, čertom morským, kambalou, stavridou ostrobokou, makrelou a treskou belasou. Vzhľadom na zmiešanú povahu rybolovu pri dne v tejto oblasti majú na lov homára štíhleho vplyv opatrenia na riadenie druhov plutvových rýb. V juhozápadnom a južnom Portugalsku (funkčné jednotky, FU 28-29) predstavuje rybolov homára (Nephrops) malé, ale hodnotné vedľajšie úlovky pri rybolove, ktorý sa zameriava najmä na druhy rýb žijúce pri dne. Vo FU 28-29 sa vykonáva lov kôrovcov vlečnými sieťami, ktorý sa zameriava najmä na hlbokovodné kôrovce. Tieto plavidlá majú povolenie na lov homára štíhleho sieťami s veľkosťou ôk 70 mm a kreviet sieťami s kosoštvorcovými okami s veľkosťou 55 mm. Tieto dva druhy majú rôznu trhovú hodnotu. V závislosti od ich veľkého počtu sa rybolovné úsilie zameriava na jeden alebo druhý druh. Hlavným cieľovým druhom je kreveta ružová, zatiaľ čo homár štíhly je alternatívou. Rybolovné úsilie, s akým sa vo FU 28-29 lovili zásoby homára štíhleho, sa podľa odhadov ICES znížilo, a to najmä v dôsledku presmerovania rybolovného úsilia na krevetu ružovú, teda na druhý cieľový druh flotily loviacej kôrovce. Podľa ICES tento presun spôsobil zníženie hodnoty F týchto zásob homára štíhleho. Hoci je podiel homára štíhleho na celkových vykládkach okrajový, od roku 2006 do roku 2009 klesol o 44 % (z 0,23 % na 0,10 %). 4. REŽIM RYBOLOVNÉHO ÚSILIA Na činnosť plavidiel loviacich merlúzu európsku a homára štíhleho sa vzťahujú obmedzenia rybolovného úsilia ustanovené v prílohe IIB ročných nariadení Rady, ktorými sa ustanovujú ročné rybolovné možnosti pre určité zásoby rýb tak, ako je to už opísané v bode 1. SK 5 SK
Základná hodnota rybolovného úsilia sa stanovila pre jednotlivé typy lovných zariadení na základe činnosti flotily v roku 2003 meranej v kilowattdňoch na mori. Tieto nominálne 5 údaje o rybolovnom úsilí sa v priebehu rokov používali na výpočet úprav rybolovného úsilia. 4.1. Vývoj rybolovného úsilia a úhynu spôsobeného rybolovom Keďže merlúza sa loví v rámci zmiešaného rybolovu a pre určité segmenty flotily (napr. plavidlá loviace pomocou vlečných sietí), môže predstavovať len malý percentuálny podiel celkových úlovkov, obmedzenie tohto lovu pre tieto plavidlá preto nemusí ovplyvniť maximalizáciu rybolovného potenciálu flotily. Napriek tomu to podiel merlúzy na celkových vykládkach medzi rokmi 2006 až 2009 stúpol o 46 % (zo 7,5 % na 11 %), pravdepodobne v dôsledku vyššieho počtu merlúz posledných rokoch. V dôsledku obmedzenia rybolovného úsilia podľa plánu sa zdá, že celkové nominálne rybolovné úsilie rokmi mierne klesá. Napriek ročným obmedzeniam nominálneho rybolovného úsilia rybolovu v rovnakých krokoch o 10 % sa hodnota F (miera úhynu spôsobeného rybolovom) v prípade merlúzy fakticky neznížila a zostáva príliš vysoká - v súčasnosti je podľa odhadov ICES približne 0,74 alebo 2,7 krát vyššia ako cieľ (graf 1). Na druhej strane, na základe vedeckých informácií sa objavujú náznaky, že by v niektorých rokoch mohli TAC prekročiť plán a odvrhovanie úlovkov je vysoké. Podľa odhadov ICES predstavovali v roku 2009 odhadované vykládky 19 200 ton a úlovky 22 400 ton, čo znamená, že vykládky boli 2,4 krát vyššie ako TAC vo výške 8104 ton a úlovky presiahli TAC 2,8 krát. Tieto zistenia si vyžadujú ďalšie preskúmanie Európskou komisiou, ako aj príslušnými členskými štátmi. Uvedený nečakane vysoký úhyn merlúzy spôsobený rybolovom možno vysvetliť takto: (1) Existujú náznaky, že sa plán obnovy účinne nevykonal. Z vedeckých údajov vyplýva, že TAC sa značne prekročili. To môže byť čiastočne spôsobené nedostatkami vo vnútroštátnych kontrolných systémoch. Od roku 2006 Komisia vykonala množstvo inšpekcií španielskeho aj portugalského kontrolného systému. Komisia v súčasnosti vyšetruje a vykonáva audit španielskeho kontrolného systému. (2) Neúčinné a/alebo nesprávne riadenie rybolovného úsilia na vnútroštátnej úrovni. Napríklad podľa článku 26 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1224/2009 o kontrole deň prítomnosti v oblasti je akékoľvek nepretržité obdobie 24 hodín alebo jeho časť, počas ktorého sa rybárske plavidlo nachádza v geografickej oblasti a nenachádza sa v prístave.... To znamená, že akýkoľvek zlomok dňa sa počíta ako celý deň. Na tomto základe sa v roku 2003 stanovili základné hodnoty rybolovného úsilia v kilowattdňoch. Keďže nové nariadenie o kontrole vstúpilo do platnosti len nedávno v januári 2010 pravidlá zaobchádzania s časťami dní pred rokom 2010 sa majú ponechať na voľnom uvážení. 5 Nominálne rybolovné úsilie je potenciálne rybolovné úsilie rybolovnej jednotky definované plavidlom a typom použitého lovného zariadenia. Ide o funkciu vlastností registrovaného plavidla (v kw) a času stráveného na mori. SK 6 SK
(3) Rybolovné úsilie sa previedlo na plavidlá s vyššími mierami úlovku. Bol zaznamenaný presun rybolovného úsilia z aktívnych zariadení na zariadenia pasívne. Effort in kw.days has been transferred on a 1:1 basis; however this is not a suitable unit to measure the effort of passive gears. V prípade mnohých pevných zariadení, napr. v prípade segmentu žiabrových sietí, je napriek ich pomerne nízkemu prínosu k celkovému rybolovnému úsiliu v kilowattdňoch úlovok merlúzy na jednotku rybolovného úsilia vyšší v porovnaní napríklad s flotilou loviacou druhy žijúce pri dne, od ktorej sa rybolovné úsilie previedlo. Rozsiahle rozširovanie sietí, ktoré sú natrvalo umiestnené vo vode, vedie k veľkému sústavnému tlaku spôsobenému rybolovom. Ak je rybolovné úsilie prevedené v rámci toho istého typu lovného zariadenia, napríklad od vlečných sietí na vlečné siete na základe trvalého ukončenia rybolovných činností, účinnejšie plavidlá, ktoré vo flotile ostanú, pokryjú rybolovné úsilie menej účinných plavidiel, ktoré sú vyradené z prevádzky. (4) V prípadoch, keď bolo rybolovné úsilie (v kilowattdňoch) prevedené z plavidiel loviacich pomocou sietí na plavidlá loviace pomocou vlečných sietí výmenou za kvótu (v tonách merlúzy), plavidlá loviace pomocou vlečných sietí, ktoré majú väčšiu rybolovnú kapacitu a zameriavajú sa hlavne na iné druhy ako je merlúza, získali viac rybolovného úsilia, aby mohli pokračovať v love iných druhov, pri odvrhnutí úlovku merlúzy, zatiaľ čo plavidlá loviace pomocou sietí získali väčšiu kvótu, aby mohli pokračovať v love merlúzy na nízkych úrovniach rybolovného úsilia vyjadreného v kilowattdňoch. (5) Vysoká miera odvrhnutých úlovkov spôsobená buď i) biologickými príčinami (t.j. dostatkom merlúz), ii) legislatívnymi obmedzeniami (t. j. limitmi na kvóty), iii) dopytom na trhu (t. j. cenami merlúzy), alebo vi) použitým lovným zariadením a vlastnosťami plavidiel. (6) Znížilo a prispôsobilo sa nominálne rybolovné úsilie (kilowattdni) bez toho, aby sa zohľadnilo 6 skutočné rybolovné úsilie, ktoré závisí od vlastností plavidla, lovných zariadení, technologických zlepšení a taktiky rybolovu. To zahŕňa možné zmeny správania pri rybolove, keď sa plavidlá v obdobiach, keď sa zvýši dostatok merlúzy, zameriavajú skôr na oblasti s väčším počtom merlúzy alebo viac využívajú lovné zariadenia, ktorými je možné uloviť väčšie množstvo merlúzy. (7) Nie všetky plavidlá podliehajú obmedzeniam rybolovného úsilia. Plavidlá, na ktoré sa obmedzenia rybolovného úsilia vzťahujú (teda plavidlá s celkovou dĺžkou 10 metrov alebo viac alebo plavidlá, ktoré vezú na palube regulované lovné zariadenia a loviace 5 ton merlúzy alebo viac), ulovia 71 % celkových úlovkov merlúzy. Zostávajúce plavidlá, ktoré ulovia 29 % TAC merlúzy, môžu svoje rybolovné úsilie neobmedzene zvyšovať. Na druhej strane, 6 Skutočné úsilie rybolovu je funkciou parametrov charakterizujúcich rybárske plavidlo a jeho technológie a to nielen vrátane výkonu motora meraného v kw, ale aj obrysu trupu, vybavenia paluby, elektroniky, ovládania plavidla, manipulácie s úlovkom, veku plavidla a motoru, lovného zariadenia a rybolovnej činnosti (vrátane taktiky rybolovu), ktorá sa považuje za skutočnosť, ktorá najvýraznejšie ovplyvňuje úhyn rýb. SK 7 SK
vylúčenie plavidiel s celkovou dĺžkou kratšou ako 10 metrov z režimu rybolovného úsilia mohlo zvýšiť ich príťažlivosť pre investície, a tým zvýšiť ich počet a rybolovnú kapacitu. Neexistuje však žiadny odhad rozsahu tohto presunu rybolovného úsilia na menšie plavidlá. Rada nepodporila pôvodný návrh Komisie obmedziť činnosť plavidiel s celkovou dĺžkou kratšou ako 10 metrov. (8) Možná nezhoda medzi úradne registrovaným výkonom motoru plavidla a jeho skutočným a pravdepodobne zvýšeným výkonom. Registrácia výkonu motora vychádza z prehlásení výrobcov a je overovaná (nie nevyhnutne meraná) organizáciami zodpovednými za námornú bezpečnosť a osvedčovanie. (9) Počiatočná základná hodnota rybolovného úsilia (v kilowattdňoch) stanovená v roku 2003 sa vypočítala na základe predchádzajúcej činnosti plavidiel. Keďže sa údaje časom zlepšili, začiatočná základná hodnota sa možno stanovila na nerealisticky vysokej úrovni. V tomto kontexte je možné, že jednotlivé obmedzenia rybolovného úsilia v prvých rokoch vykonávania plánu neboli účinné. 5. DOSAH NA EKOSYSTÉM A SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ ÚČINKY PLÁNU Vzhľadom na to, že sa plán, ako sa uvádza vyššie, nevykonáva v dostatočnom rozsahu, nemá podľa odhadu vedcov žiadny vplyv na ekosystém. 5.1. Sociálno-ekonomické účinky plánu Vedci VTHVR použili úradné dostupné údaje zhromaždené pomocou rámca na zhromažďovanie údajov o rybolove, aby vypočítali závislosť každej flotily od merlúzy, ako aj náklady na posádku a na pohonné hmoty a variabilné náklady ako podiel celkovej hodnoty a ročného podielu na celkových vykládkach merlúzy. Za predpokladu, že by sa plán obnovy bol od roku 2006 vykonával dokonale, úhyn spôsobený rybolovom by bol býval v roku 2010 v porovnaní so súčasnou situáciou nižší ako cieľ (F = 0,27), biomasa neresiacich sa zásob by bola bývala 3krát vyššia a aj príjmy z rybolovu a prevádzkové zisky by boli bývali vyššie (graf 2). To znamená, že plným vykonávaním plánu obnovy od roku 2006 by sa boli zvýšili čisté súčasné zisky za celé obdobie. Okrem toho by súhrnné čisté zisky za všetky segmenty boli po roku 2011 vždy vyššie, ak by sa plán vykonával od roku 2006. Graf 2 Porovnávacie prognózy medzi úhynom spôsobeným rybolovom, biomasou neresiacich sa zásob (SSB), výnosom vyjadreným v hodnote a prevádzkovými ziskami. Tmavá neprerušovaná čiara predstavuje dokonalé vykonávanie plánu od roku 2006, bodkovaná čiara predstavuje vykonávanie plánu po roku 2011 a neprerušovaná čiara s bodmi predstavuje trajektórie súvisiace s hodnotami F, ktoré maximalizujú čisté súčasné zisky od roku 2006 (optimálne-drastické vykonávanie). SK 8 SK
Zdroj: Správa podskupiny výboru VTHVR pre ciele a stratégie riadenia (SGMOS) 10-06 s názvom Hodnotenie viacročného plánu pre merlúzu a homára (Nephrops) v oblastiach VIIIc a IXa október 2010. Štyri roky po vstupe plánu do platnosti sa nezaznamenali žiadne výrazné zmeny v kapacite 7 flotily. Napriek tomu, že zisky flotily boli ovplyvnené veľkými výkyvmi cien merlúzy a pohonných hmôt, nezaznamenal sa žiadny významný úbytok 8 lodí. 6. ZÁVERY Existujú náznaky, že plán obnovy merlúzy európskej a homára štíhleho nebol účinný najmä kvôli nedostatkom pri jeho vykonávaní. Podľa ICES je miera úhynu spôsobeného rybolovom (F) v roku 2010, teda štyri roky po vykonaní plánu v roku 2006, takmer trojnásobne vyššia ako cieľ (F max = 0,27). V zmysle toho sa dodržiavanie TAC pre merlúzu riadne nevynucovalo. Podľa odhadov vedcov z ICES v roku 2010 presiahli vykládky 2,2 krát TAC. Vzhľadom na to, že obnova zaznamenaná v roku 2007 bola nezvyčajne vysoká, ide o premárnenú príležitosť obnoviť zásobu merlúzy európskej v stanovenom časovom rámci na udržateľnú úroveň. V prípade, že obnova opäť poklesne na skôr zaznamenané úrovne, bude potrebné dlhšie prechodné obdobie alebo rýchlejšie zníženie úlovkov, aby sa do roku 2015 dosiahla hodnota F msy. 7 8 Rybolovná kapacita je maximálny základný kapitál (alebo rybolovný výkon) v určitom lovisku, ktorý sa naplno využíva pri maximálnej technickej účinnosti v určitom časovom období a za daného stavu zdrojov a podmienok na trhu. Ako časť z celkového počtu plavidiel flotily. SK 9 SK
Režimom rybolovného úsilia sa nepodarilo účinne znížiť tlak rybolovu na obidve zásoby. Hoci nominálne rybolovné úsilie pri regulovaných lovných zariadeniach podľa plánu kleslo, skutočné rybolovné úsilie stúplo, a to predovšetkým kvôli prevodom rybolovného úsilia na lovné zariadenia, ktorými sa dá uloviť väčšie množstvo merlúzy na jednotku rybolovného úsilia, a kvôli tomu, že značný počet plavidiel nepodlieha obmedzeniam rybolovného úsilia. Rybolovné úsilie lovu zásob homára štíhleho sa čiastočne znížilo, skôr v dôsledku presunu úsilia na lov kreviet než z dôvodu obmedzenia rybolovného úsilia stanoveného samotným plánom. Kvôli nedostatočnému vykonávaniu plánu v období rokov 2006-2010 klesli čisté súčasné zisky o 20 % oproti scenáru, v rámci ktorého by sa bol plán od roku 2006 vykonával v plnom rozsahu. Aby sa lepšie pochopili ekonomické dôsledky plánu, bolo by potrebné analyzovať ho viac v kontexte, najmä so zreteľom na iné druhy, ktoré príslušné flotily lovia v rovnakých či iných loviskách. V súvislosti s možnou revíziou plánu, ktorá je plánovaná 9 na rok 2011, je potrebné zaoberať sa skutočnosťou, že sa nedosiahlo cieľové zníženie úhynu spôsobeného rybolovom. Okrem otázok týkajúcich sa vykonávania, ktoré sa musia urgentne vyriešiť, sa musí zdokonaliť aj režim rybolovného úsilia. Je vhodné zaviesť režim rybolovného úsilia, ktorý zohľadňuje segmenty flotily podieľajúce sa na rybolove, či už pomocou aktívnych alebo pasívnych zariadení, a prípadne rozšíriť pôsobnosť režimu rybolovného úsilia na Kádizský záliv a na menšie plavidlá. Je potrebné dôkladne posúdiť praktiky týkajúce sa odvrhovania úlovkov, aby bolo možné kvantifikovať ich dopad na úhyn spôsobený rybolovom. Ďalším účinným prostriedkom na kontrolu tlaku rybolovu, najmä v oblastiach, kde dochádza k treniu, by bolo aj zavedenie sezónnych uzávierok a uzávierok v reálnom čase. Riadenie zásob homára štíhleho podľa FU (funkčných jednotiek) by viac zodpovedalo ochranným opatreniam požadovaným pre každú jednotku zásoby. Bolo by vhodné zaradiť do plánu ďalšie druhy, napr. čerta morského, nakoľko by sa tým minimalizoval dopad tohto zmiešaného rybolovu na určité ďalšie zásoby. Cieľ plánu je možné s ohľadom na najnovšie vedecké poznatky zrevidovať. 9 http://ec.europa.eu/governance/impact/planned_ia/docs/123_mare_southern_hake_en.pdf SK 10 SK