Výsledky záchranného archeologického výskumu na parcele Ventúrska ulica č. 11 13 vo vzťahu k poznaniu stredovekej murovanej architektúry v Bratislave Branislav Lesák Results of rescue archaeological excavation on the plot Ventúrska Street No. 11 13 in context of medieval stone architecture in Bratislava The object described bears all the basic signs of the typological group of buildings identified mainly in the past two decades by several researchers in Trnava, Bratislava, Brno etc. It belongs to the oldest and most widespread type of masonry burgher houses typical for the initial period of an already fortified or still fortifying medieval town with a street network and a medieval narrow plot pattern. It represented the earliest type of medieval street build-up orientated perpendicular to the street line along one side of a plot. Its occurrence is already typical in the town foundation period in the 13 th century. The example cited documents the survival of this type up to the end of the 14 th century. The object differs from the previously known buildings of this type through its different material and construction techniques. It is also the first time that a combination of masonry and earth constructions was found at this type of object in Slovakia. V súvislosti s realizáciou projektu Multifunkčné kultúrne a knižničné centrum obnova a revitalizácia historických budov Univerzitnej knižnice, objekt Ventúrska ulica č. 11 13 sa realizovala aj rekonštrukcia vnútroblokovej záhrady, parcela č. 358, ako stavby č. 3 daného projektu. Preto sa nevyhnutnosťou stala potreba zabezpečenia archeologického výskumu v predstihu v miestach, kde projekt stavby č. 3 rátal s aktívnym zásahom pod úroveň dnešného terénu. Realizátorom predstihového archeologického výskumu sa v rokoch 2002 2003 stal Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave. Obr. 1 Časť mestskej pamiatkovej rezervácie Bratislava v rozsahu stredovekého mesta pôvodne vymedzeného mestským opevnením. Záujmový priestor predstihového archeologického výskumu, lokalizovaný na parcele č. 358, v k. ú. Bratislava-Staré mesto, sa nachádza v západnej časti Pamiatkovej rezervácie Bratislava. (obr. 1) Je súčasťou historického bloku budov č. 15 (obr. 2), ktorý je od západu ohraničený líniou Kapitulskej ulice, z východu líniou Ventúrskej ulice, zo severu Farskou ulicou a z juhu Prepoštskou ulicou. Komplexne sa do doby začiatku výskumu, plochy vnútroblokovej záhrady nedotkol žiaden iný výskum. Dva menšie archeologické výskumy v roku 1963 (Štefanovičová 1970) a v roku 1975 (Baxa 1977) priniesli len informácie o archeologickej topografii priestoru bez bližšieho zhodnotenia. 102
Branislav Lesák Výsledky záchranného archeologického výskumu na parcele Ventúrska ulica č. 11 13 Obr. 2 Letecký pohľad na severozápadnú časť historického jadra. V pravej časti Lisztova záhrada vnútri bloku historickej zástavby v stave pred výskumom. Stručná interpretácia nálezovej situácie Úvodné práce archeologického výskumu sa zamerali v juhozápadnej časti vnútroblokovej záhrady (obr. 3) na plochu 15 10 m, kde sa podarilo lokalizovať vývojovú líniu pôvodnej stredovekej parcely. (obr. 4) Ako prvý bol identifikovaný pôdorys murovaného objektu 1/2002 (obr. 5), priestor s pôdorysom nepravidelného obdĺžnika o celkovej dĺžke 604 až 620 cm a šírke 525 až 562 cm, dlhšou osou orientovaný v smere SZ JV. Koruna murív bola zachytená v rôznych výškach od 143,36 m n. m. B. p. v. v západnej časti objektu, po 142,43 m n. m. B. p. v. vo východnej časti objektu, čo bolo necelých 70 cm pod úrovňou súčasného terénu vnútroblokovej záhrady. Po odstránení vrchného zásypu interiéru Obr. 3 Blok historickej zástavby s Lisztovou záhradou ohraničený na západe Kapitulskou, na juhu Prepoštskou, na východe Ventúrskou a na severe Farskou ulicou. Vnútroblokový priestor Lisztova záhrada s vyznačením skúmanej plochy a pôdorysu zaniknutého stredovekého domu. 103
Výsledky záchranného archeologického výskumu na parcele Ventúrska ulica č. 11 13 Branislav Lesák Obr. 4 Rozsah archeologicky skúmanej plochy Lisztovej záhrady (zameranie: Babál, 2003). 104
Branislav Lesák Výsledky záchranného archeologického výskumu na parcele Ventúrska ulica č. 11 13 Obr. 5 Pôdorys spodného murovaného podlažia stredovekého domu (zameranie: Babál, 2003). objektu sa v hmote západnej steny objektu objavili otvory po kapsách na uloženie stropných drevených trámov. (obr. 6) Celkove boli zachytené štyri kapsy, u ktorých sa osová vzdialenosť pohybovala okolo 55 až 75 cm. Objavom otvorov pre stropné trámy sme objekt 1/2002 definovali ako priestor zahĺbeného spodného podlažia dvojpodlažného, jednopriestorového objektu. Vstup do zahĺbeného podlažia bol situovaný z južnej strany, rysujúci sa z nadhľadu ako otvor o šírke 201 cm. Prah vstupu sa odokryl na úrovni 141,17 m n. m. B. p. v. čo bolo 0,97 m nad úrovňou interiérovej podlahy objektu 1/2002. (obr. 7) Prvky prekleňujúce tento výškový rozdiel sme nezachytili. Prístup do zahĺbeného podlažia z úrovne prízemia bol riešený pomocou mimo objektu ležiacej chodbičky šije, ktorá od úrovne vstupu do zahĺbeného podlažia stúpala pod uhlom okolo 20 do úrovne prízemia. (obr. 8) Minimálny výškový rozdiel bol zmiernený ešte jedným kamenným stupňom. Ako stupeň použili dva sekundárne bloky kamenného portálu, pričom na jednom sa jasne dochovalo bočné skosenie hrany. Bočná stena šije nebola murovaná. Statika steny bola riešená formou drevenej konštrukcie, ktorej pozostatkom je systém dvojíc kolových jám zachytený po obvode západnej strany vstupnej šije. Ich stredová vzdialenosť je cca 20 30 cm, priemer otvorov 8 12 cm poukazoval na možný konštrukčný systém. Systém riešenia konštrukcie vstupu do zahĺbeného podlažia, tak aj konštrukcie bočných stien šije boli navzájom prepojené. Svetlosť priestoru interiéru dochovaného zahĺbeného podlažia bola 3,05 m. Úroveň interiérovej dlážky zahĺbeného podlažia bola zistená na úrovni okolo 140,19 140,20 m n. m. B. p. v. Išlo o udusanú hlinitú dlážku, ktorá sa nachádzala iba 11 cm nad úrovňou základovej špáry muriva objektu. Priamo na podlahe objektu, po celej ploche interiéru sme zaznamenali veľmi kompaktnú, homogénnu, farebne rôznorodú ílovitú hmotu, ktorá dosahovala miestami hrúbku 120 130 cm. V rámci tejto hmoty sa v kontaktnej línii so stavebnou suťovitou deštrukciou podarilo identifikovať niekoľko hlinitých blokov o rozmeroch cca 40 40 15 cm, ktorých strany niesli stopy po vápennom nátere. Tie sa zachovali veľmi výrazne aj priamo na podlahe interiéru vo forme nesúvislej vrstvičky. Tento poznatok bol Obr. 6 Kapsy po drevenej guľatine stropných trámov na západnej stene spodného podlažia. Obr. 7 Priečny rez spodným podlažím s pohľadom na južnú stenu. V strede vstupný otvor, vpravo odkladacia nika na kahance, dole vrstva sekundárneho zásypu na povrchu pôvodnej dlážky zo zvyškov stavebného materiálu stien horného podlažia (zameranie: Babál, 2003). 105
Výsledky záchranného archeologického výskumu na parcele Ventúrska ulica č. 11 13 Branislav Lesák Obr. 8 Vstupný otvor so vstupnou šijou. rozhodujúci pri vysledovaní kontaktu interiérovej podlahy a zásypu objektu. Zachytenú ílovitú hmotu sme stotožnili s pozostatkom zrútenej nadzemnej hlinitej konštrukcie objektu. Zodpovedal by tomu ako objem hmoty, jej rozptyl, tak aj existencia spomenutých blokov. (obr. 9, 10) S funkčnosťou objektu 1/2002 nepochybne súvisel objekt 2/2002 (obr. 5) zaznamenaný na úrovni 140,07 m n. m. B. p. v., v severovýchodnej časti interiéru. Jeho pôdorys mal tvar nepravidelného obdĺžnika. Steny zahĺbené do sterilného, kompaktného piesčitého podložia sa stupňovite zvažovali ku dnu. Úroveň dna, ktoré sa mierne do stredu lievikovite prehĺbovalo, dosahovalo hodnotu 139,58 m n. m. B. p. v. Opakom objektu 2/2002 sa nepochybne stal objekt 1/2003, situovaný síce v interiéri zahĺbeného podlažia objektu 1/2002, no patriaci sídliskovému horizontu staršej nálezovej situácie. Táto valcovitá, pravdepodobne odpadová jama, vybudovaná na hranici pôvodnej stredovekej parcely v jej hospodárskom zázemí, bola zachytená v severozápadnej časti interiéru objektu 1/2002, na úrovni 140,00 m n. m. B. p. v. Jej priemer sa reálne pohyboval medzi 2 m až 3 m a okrajmi zasahovala ako pod základovú špáru objektu 1/2002 zo severnej a západnej strany, tak aj pod kontrolný blok v juhovýchodnej časti zahĺbeného podlažia objektu 1/2002. Jej pôvodne, kompaktná, homogénna, hlinito-piesčitá výplň postupne strácala na svojom objeme, čo spôsobilo miernu statickú poruchu v hmote severnej steny zahĺbeného podlažia objektu 1/2002. Porucha sa prejavila poklesom spodného riadku muriva, no nie jeho deštrukciou. Pokračovanie terénneho archeologického výskumu v roku 2003 malo možnosť sa dotknúť aj priestoru v priamom dotyku s objektom 1/2002, a to ako z východnej (obr. 11), tak aj zo severnej strany na ploche cca 12 3,5 m. Postupným odkryvom sa tu podarilo identifikovať exteriérovú historickú niveletu pôvodnej stredovekej parcely na úrovni cca 141,84 m n. m. B. p. v. až 141,71 m n. m. B. p. v. Tvorila ju drobná kamenná drť a menšie kusy lomového kameňa, uložené do hutného, kompaktného štrkového lôžka. Vyspádovali ju ako v smere sever juh, kedy výškový rozdiel v tejto línii predstavoval 10 cm, tak aj v smere západ východ, kedy tento rozdiel dosiahol 13 cm. Z východnej a čiastočne aj zo severnej strany bola názorne narušená výkopom stavebnej jamy pre zahĺbenie podlažie objektu 1/2002. (obr. 12) Tým bol hneď v úvode skúmania súvislostí medzi oboma nálezovými celkami vyslovený ich vzťah v rámci vertikálnej stratigrafie vývoja pôvodnej stredovekej parcely. V jej severnej časti ju prekrývala veľmi výrazná prepálená, deštrukčná Obr. 9 Zvyšky stavebného materiálu z rozobraných konštrukcií stien horného podlažia premiešané s hlinou v spodnej zásypovej vrstve ležiacej priamo na pôvodnej hlinenej podlahe spodného podlažia v blízkosti vstupu. Obr. 10 Detail skupiny hlinených blokov a úlomkov tehál z rozobraných stien horného podlažia. 106
Branislav Lesák Výsledky záchranného archeologického výskumu na parcele Ventúrska ulica č. 11 13 vrstva, tvorená z hrúd prepálenej hliny tehlovočervenej farby, ktoré niesli stopy po prútí, a konštrukčne boli prepojené s mikrovrstvou uhlíkov pod ňou. Úroveň historickej nivelety v tejto časti skúmanej plochy dosahovala hodnoty okolo 141,99 m n. m. B. p. v. až 141,95 m n. m. B. p. v. Smerom na severovýchod sa jej hmota postupne vytrácala a vykliňovala do plôch z jemného štrku. Práve v týchto okrajových líniách historickej nivelety sme identifikovali postupne systém kolových jám. Ich veľkosť, usporiadanie a lokalizácia vo vzťahu ako k objektu 1/2002, tak aj priestoru parcely dovoľujú poukázať na tomto mieste na existenciu najskôr jednoduchej nadzemnej stavby s kolovou konštrukciou, ktorá predchádzala stavbe objektu 1/2002. Obr. 11 Sondy východne od stredovekého domu. Obr. 12 Sonda pri JV nároží stredovekého domu odkryla jeho základ a najstaršiu exteriérovú povrchovú úpravu stredovekej parcely posypom kamennou drvinou a štrkom zašliapaným do hliny, pochádzajúcu z doby pred výstavbou domu. Vyhodnotenie nálezovej situácie vo vzahu k vertikálnej stratigrafii a k archeologickým nálezom Na základe prednesených základných faktov nálezovej situácie sa domnievame, že nález exteriérovej historickej nivelety predstavuje najstaršiu nálezovú situáciu vzťahujúcu sa k pôvodnej stredovekej parcele. Táto úprava priestoru parcely vznikla niekedy na prelome 13. 14. storočia, resp. na začiatku 14. storočia. Tento náš predpoklad dokazuje už spomínané terénne zistenie, vzťahujúce sa k priestoru severnej línie exterirérovej nivelety, ktoré dovoľuje predpokladať v tejto časti existenciu nadzemnej jednoduchej stavby s kolovou konštrukciou, ktorá predchádzala dobe výstavby objektu 1/2002 a s určitosťou zanikla požiarom. Najlepšie to však dokumentuje nepočetný nálezový materiál z úrovne vlastnej nivelety. Tento súbor fragmentov keramiky je tvorený asi 45 kusmi fragmentov keramiky, ktorá pochádza z minimálne troch typov nádob. Presne určiť sa podarilo z typov kuchynskej keramiky len jeden hrncovitý tvar s ovalením profilovaným okrajom, s povrchom jemne zdrsneným, bez výzdoby. Na jeho výrobu použili hlinitopiesčitý materiál s prímesou kamienkov a sľudy. Vypálenie v oxidačnej atmosfére dalo povrchu tehlovočervené sfarbenie, prechádzajúce miestami do béžovej farby. Na okraji bola zistená hrnčiarska značka v podobe jednoduchého rytého kríža. Analogické značky aj tvar kuchynskej keramiky poznáme v rámci historického jadra Bratislavy minimálne z archeologických výskumov v objektoch Uršulínska ulica č. 6 (Musilová Štassel 1988) a Uršulínska ulica č. 9 (Baxa Ferus Musilová 1987), kde sú doprevádzané chronologicky citlivejšími druhmi nálezov. K tomuto najstaršiemu horizontu vzťahujúcemu sa k stredovekej parcele nepochybne patrí aj nález oválnej jamy, objektu 1/2003, v interiéri objektu 1/2002. Umiestnená na okraji pôvodnej parcely, v jej hospodárskom zázemí predstavuje funkčne objekt typu najskôr odpadovej jamy. Zodpovedali by tomu aj jej rozmery, len orientačne sa blížiace v priemere k 2 m až 3 m. Pre tento typ objektu máme analogické prirovnania z polôh Ventúrska ulica č. 7 (Lesák 2001), resp. Uršulínska ulica č. 9, definujúce počiatky oboch parciel do 13. storočia. Bližšie špecifikovať interval funkčnosti exteriérovej historickej nivelety je na základe minimálneho množstva archeologických hnuteľných nálezov veľmi ťažké. Dá sa však odvodiť od celkovej nálezovej situácie súvisiacej už priamo s problémom výstavby zahĺbeného podlažia objektu 1/2002 a so zmenou terénu, ktorá sa odohrala po dokončení výstavby objektu 1/2002. Je nesporné, že pri stavbe zahĺbeného podlažia objektu 1/2002 porušili pri hĺbení stavebnej jamy uvedenú exteriérovú historickú niveletu. Steny stavebnej jamy neboli kolmé, ale mierne sa zvažujúce k hrane výkopu. Tým sa stalo, že medzi vonkajšou hranou muriva zahĺbeného podlažia objektu 1/2002 a stenou stavebnej jamy vznikol líniový priestor široký 10 až 18 cm, ktorý prisypali buď zostatkovým stavebným materiálom počas výstavby objektu, resp. materiálom z priamej deštrukcie exteriérovej historickej nivelety. Miestami sa na kontaktnej ploche exteriérovej nivelety a stavebnej jamy utvorili v primárnej polohe lôžka po vytečenej malte. Žiadne nálezové okolnosti nenasvedčovali tomu, že by sa dalo uvažovať o dočasnej koexistencii týchto dvoch veličín. Preto dobu výstavby zahĺbeného podlažia objektu 1/2002, resp. celého objektu 1/2002 treba hľadať v datovaní zánikovej vrstvy exteriérovej nivelety a vo vysledovaní nadzákladového muriva objektu 1/2002. Zániková vrstva exteriérovej historickej nivelety sa potvrdila po celej skúmanej ploche východne od objektu 1/2002. Možno o nej hovoriť v spojitosti s úrovňou cca 141,85 m n. m. B. p. v. až s úrovňou cca 142,69 m n. m. B. p. v., na ktorej možno hovoriť dosť reálne o vysledovaní nadzákladového muriva objektu 1/2002. 107
Výsledky záchranného archeologického výskumu na parcele Ventúrska ulica č. 11 13 Branislav Lesák Medzi archeologickým materiálom pochádzajúcim zo zánikového horizontu exteriérovej historickej nivelety má absolútnu prevahu keramický, črepový materiál 2. polovice 14. storočia, pričom prienik do začiatku 15. storočia nie je vylúčený. Úplne prevládal bežný kuchynský riad, doplnený stolovým riadom, technickou keramikou a stavebnou keramikou. Základný typ kuchynskej keramiky hrniec, mal tvar, ktorý je charakteristický pre keramiku v období neskorého stredoveku na území Bratislavy (Hoššo 1997). Prevládal okraj profilovaný ovalením. Vyskytli sa hrnce ako bezuché, tak aj s jedným uchom. Steny hrncov boli hladké, alebo ich zdobili jednoduché žliabky. Len v niekoľkých prípadoch sa na okraji zistili jednoduché značky v podobe ružice alebo rytého kríža. Zreteľný pravidelný rukopis z vnútornej strany stien aj dna hrncov svedčil o ich vytáčaní na rýchlorotujúcom kruhu. Po vytočení nádoby z kruhu strhli. Doložený je redukčný aj oxidačný spôsob vypálenia. Ojedinele sa v rámci kuchynskej keramiky vyskytli tvary mís so zvislou rúčkou na okraji, pre ktoré je príznačný v nemčine zaužívaný názov Pfanne panvica. Najviac sa zachovali práve len časti zvislých držadiel, ktoré boli plné a niekedy aj zdobené zvislou ryhou uprostred. Svoje zastúpenie tu mali vo výpočte nálezového materiálu aj pokrievky, či už tvar plytkej misky s držadlom v tvare pásikového uška na okraji, alebo gombíkovitého výčnelku v strede, prípadne základný tvar pokrievky v tvare kužeľa s gombíkovitým držadlom. V stolovej keramike dominovali v nálezoch fragmenty pohárov. Okraje nemali ešte pravú manžetovitú profiláciu, ale boli jednoducho von vyklonené a ich hrana bola zaoblená. V niektorých prípadoch okraj vytvarovali do drobnej výlevky. Vypálené boli v redukčnom prostredí (Hoššo 1996). Typologickú paletu nálezov stolovej keramiky doplnil tiež ojedinelý nález fragmentu malej konvice so strmeňovým uchom. Na rozhranie stolovej keramiky a technickej keramiky zaraďujeme fragmenty z obojstranne celoplošne olivovozeleno až šedo glazovanej nádoby, vrátane vonkajšej strany dna. Výzdobu tvorili horizontálne línie. Podľa valcovitého tela, profilácie manžetovitého okraja a aj celoplošným glazovaním považujeme tieto fragmenty za súčasť jednej nádoby arbarella. Osobitnú skupinu nakoniec tvorili keramické nálezy, ktoré sa kvalitou svojej výroby, použitým materiálom líšili od výrobkov domáceho bratislavského prostredia, a ide jednoznačne o importované výrobky z rakúskej oblasti. Obr. 13 Nálezy stredovekých mincí. Z uvedeného vyplýva, že počiatok výstavby objektu 1/2002 treba hľadať niekde v horizonte 2. polovice 14. až začiatku 15. storočia. Čo sa týka doby zániku objektu 1/2002, opäť sa môžeme oprieť o rozbor nálezov kuchynskej a stolovej keramiky, ktoré sa stotožňujú s druhou vývojovou etapou bratislavskej keramiky podľa J. Hošša (Hoššo 1996), tj. s obdobím neskorého stredoveku od 2. polovice 13. storočia po 20. 30. roky 16. storočia, pričom jemnejšie datovanie predurčuje najmä bohatý zlomkovitý materiál bratislavských pohárov do 2. polovice 15. až štvrtej štvrtiny 15. storočia. Pre poháre tohto obdobia je príznačné lievikovito otvorené ústie s manžetovitou profiláciou, vo výnimočných prípadoch pretláčané do štvorlístka. Charakteristickým znakom je hladký povrch stien, iba ojedinele ku koncu etapy s nevýraznou jednoduchou, alebo zdvojenou ryhou na výdutine. Poháre boli dokonale vytočené z jemnozrnnej hliny a vypálenie prebehlo v redukčnej atmosfére. Je tvrdé, s rovnomerným sfarbením črepu do tmavosivého odtieňa. Svoju čiastkovú úlohu v chronologickom posúdení zániku objektu 1/2002 zohrali aj nálezy drobných predmetov z výplne jeho zásypu (resp. z úrovne interiérovej dlážky zahĺbeného podlažia objektu 1/2002). V prvom rade to boli nálezy mincí. (obr. 13, 14) Celkove sa počas výskumných prác sústredených len na objekt 1/2002 získalo 11 ks drobných stredovekých mincí. V ich rámci sa vyčlenila skupina 4 mincí, ktoré podľa nálezových okolností ich objavu spájame s dobou zániku objektu 1/2002. V týchto štyroch prípadoch ide o nálezy dvoch strieborných a dvoch bronzových mincí, fenigov, ktoré sú charakterizované ako viedenské fenigy, Rakúsko, Fridrich V. (III.) po roku 1457. 1) Na averze týchto mincí je zobrazený štít s krížom v trojoblúku a okolo písmená W H T. Reverz je nerazený. Práve jedna z týchto mincí pochádza z úrovne interiérovej dlážky zahĺbeného podlažia objektu 1/2002 a je veľmi pravdepodobné, že sa tu ocitla niekedy tesne pred zánikom tohto objektu. Ostatné nálezy stredovekých mincí pochádzajúce z jeho zásypu sa chronologicky k objektu 1/2002 nevzťahujú. 108
Branislav Lesák Výsledky záchranného archeologického výskumu na parcele Ventúrska ulica č. 11 13 Obr. 14 Nálezy stredovekých mincí. K zaujímavým, aj keď málo početným nálezom sa radia nálezy kovaní knižnej väzby (obr. 15). Zo zásypu interiéru objektu 1/2002 pochádzajú celkovo tri plechové bronzové kovania. Ide o kovania približne štvorcové. Vo dvoch prípadoch bola ich plocha zdobená rytým rastlinným ornamentom s listovými motívmi, rozetami, resp. lupeňmi, resp. gotickou minuskulou. Ich chronologické zaradenie do konca 15. až začiatku 16. storočia a analogické napojenie na uhorskú a stredoeurópsku knižnú väzbu podporuje náš názor na dobu zániku objektu 1/2002. Obr. 15 Drobné nálezy a kovania knižnej väzby. Zo zásypu zahĺbeného podlažia objektu 1/2002 je netradičný aj nález vykovanej železnej misky, ktorú zdobí po vonkajšej strane asi 1 cm široké lemovanie bronzového plechu. Na jednom mieste jednoduchého okraja sa nachádzala lalokovite roztepaná plôška s dierkou. Vizuálnou obhliadkou nálezu sme zistili, že podobné plôšky boli na okraji misky minimálne ešte dve. Domnievame sa preto, že môže ísť o misku prináležajúcu jednoduchým váham, ktoré boli zavesené napr. na retiazkach a pripevnené k vodorovnému ramenu. Na príkladoch ich stvárnenia v historických prameňoch je ich datovanie do 15. storočia možné. Zánik objektu 1/2002 treba vidieť nielen vo svetle hnuteľných archeologických nálezov z výplne zásypu jeho zahĺbeného podlažia, no aj vo svetle zmien, ktoré zaznamenal celý dnešný historický blok budov č. 15 na prelome 15. 16. storočia. Práve vtedy dochádza k zásadnej prestavbe a najskôr aj k reparcelácii celej severnej línie Prepoštskej ulice, ktorá sa v neposlednom rade dotkla aj priestoru nami skúmanej pôvodnej stredovekej parcely a v jej rámci aj objektu 1/2002. 109
Výsledky záchranného archeologického výskumu na parcele Ventúrska ulica č. 11 13 Branislav Lesák Stav parcely pred výstavbou domu Zhrnutie stavu parcely pred výstavbou domu Na teréne klesajúcom k juhovýchodu bola vytvorená parcelácia so severo-južnou orientáciou. Pred zahájením výstavby predmetného domu niekedy v druhej polovici 14. storočia bola stredoveká parcela patriaca domu na Prepoštskej ulici už osídlená. (obr. 3) Poznáme jej vymedzenie na juhu uličnou čiarou a ohraničenie zo západu bočnou hranicou. Priestor pozdĺž nej bol aj v zadnej časti parcely využívaný. Nachádzala sa tu minimálne 420 cm hlboká zásobnicová alebo odpadná jama oválneho pôdorysu o priemere cca 220 cm. Nemožno tu vylúčiť ani existenciu drevozemných nepodpivničených, pravdepodobne hospodárskych stavieb. 2) Povrch dvora mimo bol kvalitne upravený, zarovnaný a pokrytý súvislou vrstvou štrkového kameniva zašliapaného do hlinitého podkladu. Neskôr bol prekrytý ďalšou vrstvou posypu ostrohrannej kamennej drte do veľkosti 5 cm. (obr. 12) Povrch terénu klesal naprieč parcelou smerom k juhovýchodu. 3) Celková charakteristika objektu Obr. 16 Kontakt dvorovej steny sekundárnej prístavby s JV nárožím stredovekého domu. Predmetný objekt ležal dlhšou stranou pozdĺž bočnej hranice stredovekej parcely vo vzdialenosti 21 metrov od uličnej čiary na Prepoštskej ulici. Do dvojpodlažného jednopriestorového objektu s čiastočne zahĺbeným spodným podlažím sa vstupovalo smerom od ulice tzv. vstupnou šijou. Mal iba mierne pretiahly nepravidelný obdĺžnikový pôdorys celkovej dĺžky 604 až 620 cm a šírky 525 až 562 cm. (obr. 5) Postavili ho v jednej stavebnej fáze niekedy v 2. polovici 14. storočia a v priebehu približne storočia jeho existencie zostal bez úprav. Po dokončení stavby došlo k zvýšeniu vonkajšieho terénu o cca 20 4) až 40 cm 5) pri ponechaní pôvodného sklonu. K jeho prednej stene sekundárne pristavali rovnako široký nepodpivničený objekt z lomového kameňa na hlinitú maltu. (obr. 12, 16) Asi na prelome 15. a 16. storočia obidva objekty súčasne zanikli. Všetky nadzemné konštrukcie rozobrali. Časť ich materiálu (drevo, kameň a celé tehly) neskôr znova použili, zvyškom konštrukcií stien (prevažne hlinou, vápennou maltou a úlomkami tehál) vyplnili ich interiéry do výšky 50 až 130 cm. Nakoniec priestor zasypali do úrovne dobového terénu. Zachovali sa obvodové kamenné murivá spodného podlažia objektu a základy prístavby. Konštrukcie spodného podlažia Obr. 17 Primárna úprava povrchu murív z lomového kameňa tzv. roztieraným škárovaním realizovaná súbežne s murovaním. Bola použitá na interiérových plochách spodného podlažia ako aj na jeho nadzákladových murivách v exteriéri. Obr. 18 Kapsy po stropných trámoch na Z stene, pohľad zhora. Obvodové steny Výstavbu objektu zahájili výkopom rozmernej základovej jamy spodného podlažia. 6) K jej zvislým stenám zvnútra pristavali obvodové murivá, ktorých základová škára ležala v úrovni dna. Ich hrúbka 49 až 56 cm sa zošikmením vnútorného líca v smere nadol mierne rozširovala. Postavili ich z rôznorodého lomového kameňa murovaného na vápennú štrkovitú maltu svetlosivej farby. Povrch muriva v interiéri a vonkajšieho nad úrovňou terénu vymurovali ako neveľmi kvalitne licovaný. Jeho povrch pôvodne neomietali, ale upravovali tzv. roztieraným škárovaním. (obr. 17) Robili ho však iba v miestach, kde malta pri murovaní vytekala zo škár na povrch steny. 7) Maltu nástrojom vtlačili do špáry alebo rozotreli do líca, pričom povrch kameňov v líci muriva zostal prevažne neprekrytý. 8), 9) 110
Branislav Lesák Výsledky záchranného archeologického výskumu na parcele Ventúrska ulica č. 11 13 Obr. 19 Priečny rez spodným podlažím a priľahlým vonkajším terénom s pohľadom na prednú, južnú stenu so vstupom a osvetľovacou nikou. Dno výkopu v úrovni pôvodnej podlahy. Rez vonkajším terénom a vstupnou šijou s pohľadom na prednú, južnú stenu z exteriéru. Horná vrstva muriva pri JV nároží (vpravo) ukončená nárožným armovacím kameňom je zvyškom nadzemného muriva. Pozdĺžny rez spodným podlažím a priľahlým vonkajším terénom s pohľadom na východnú, dvorovú stenu s dvojicou okien zachovaných v spodnej časti strmého parapetu. Dno výkopu v úrovni pôvodnej podlahy. Rez vonkajším terénom s pohľadom na východnú, dvorovú stenu. Horná vrstva muriva pri JV nároží (vľavo) ukončená nárožným armovacím kameňom je zvyškom nadzemného muriva. 111
Výsledky záchranného archeologického výskumu na parcele Ventúrska ulica č. 11 13 Branislav Lesák Obr. 20 Priečny rez spodným podlažím a priľahlým vonkajším terénom s pohľadom na zadnú, severnú stenu. Dno výkopu v úrovni pôvodnej podlahy, ktorej odpovedá aj hĺbka základovej škáry. Rez prechádza staršou, asi odpadovou jamou (vľavo) a súdobým zahĺbeným priestorom s asi odkladacou funkciou. Rez vonkajším terénom a vstupnou šijou s pohľadom na zadnú, severnú stenu z exteriéru. Pod časťou SZ nárožia (vpravo) prebieha neidentifikovateľné staršie lomové kamenné murivo s charakteristickou štrkovitou maltou okrového zafarbenia. Pozdĺžny rez spodným podlažím a priľahlým vonkajším terénom s pohľadom na západnú stenu s kapsami po stropných trámochguľatine v južnej polovici steny, v severnej polovici v blízkosti zadnej steny chýbajú. Dno výkopu v úrovni pôvodnej podlahy. 112
Branislav Lesák Výsledky záchranného archeologického výskumu na parcele Ventúrska ulica č. 11 13 Obr. 21 Južné okno východnej steny, pohľad zhora na zachovanú spodnú časť strmo stúpajúceho parapetu. Zahĺbenie, podlaha, strop Objekt stavali na mierne svažitom teréne 10), ktorého úroveň po dostavbe domu bola násypom celoplošne zvýšená o 17 11) až 50 cm. 12) Podlaha spodného podlažia ležala v úrovni dna základovej jamy a tvorila ju zarovnaná udusaná hlina. 13) Zahĺbili ju voči vonkajšiemu terénu 14) o 200 15) až 285 cm. 16) Išlo teda o minimálne 2/3 zahĺbenie spodného podlažia do terénu. Jeho strop vo výške 314 cm nad podlahou niesli trámy 17) z drevenej guľatiny o priemere 25 až 35 cm. 18) Ležali naprieč pôdorysom 19) a prekonávali rozpätie 435 až 445 cm. Osadili ich 26 až 30 cm do muriva dlhších stien pôdorysu v osovej vzdialenosti 55 až 75 cm. (obr. 6, 18) Priemernú vzdialenosť medzi trámami 20) výrazne prekročili 21) pri zadnej, kratšej stene pôdorysu. 22) Absencia trámov v SZ kúte stropu je pravdepodobne dôkazom situovania vnútorného rebríkového schodiska do horného podlažia pozdĺž zadnej steny. 23) (obr. 19, 20) Okná Priestor spodného podlažia mal priame, i keď pomerne skromné osvetlenie z exteriéru. Umožňovala ho dvojica otvorov v hornej časti východnej steny, orientovanej do dvora. (obr. 19) Boli široké cca 37 až 50 cm, mali kolmé špalety a parapet stúpajúci nahor do exteriéru pod uhlom cca 85. (obr. 21) Ich vyústenie do exteriéru sa nezachovalo. 24) Obr. 22 Rez priestorom vstupnej šije a časťou interiéru spodného podlažia, nálezová situácia po odkrytí. Vstupná šija Vstup z dvora do spodného podlažia bol smerom od ulice v prednej, južnej stene. Celkový výškový rozdiel medzi spodným podlažím a úrovňou dvora v mieste vonkajšieho vstupu bol cca 220 cm. (obr. 22) Asi aj z dôvodov hospodárneho využitia plochy parcely sa celkové prevýšenie, ktoré bolo treba prekonať, rozdelilo na exteriérový úsek schodiska (medzi vonkajším terénom a vstupným otvorom) a interiérový (medzi vstupom a úrovňou podlahy interiéru). Vonkajšiu časť, tzv. vstupnú šiju tvorila do terénu zčasti zahĺbená chodba. 25) Ústila do vstupného otvoru v prednej 26) stene spodného podlažia vo výške cca 108 cm nad úrovňou podlahy. Obsahovala cca 160 cm široké schodisko v sklone 20. Pôvodné schody boli vysoké 15 až 18 cm a dlhé 40 až 80 cm. Ich prednú hranu vymedzovali tvarovo a konštrukčne rozdielne kamenné alebo drevené prvky, napr. dvojica sekundárne použitých opracovaných kamených článkov 27) (obr. 23) Horná plocha schodu, tzv. nástupnica bola v sklone a v prípade širších stupňou je tvorila hlina. Dodatočným zásypom stupňov schodisko zmenili na rampu v pôvodnom sklone. 28), 29) Bočné steny vstupnej šije, nakoľko neboli murované, sa v pôvodnej hmote nezachovali. Predstavu o ich konštrukcií odvodzujeme od nálezu skupiny kolových jamiek v archeologicky doskúmanej západnej polovici vstupnej šije. 30) (obr. 23) Na ich základe hypoteticky predpokladáme, že zahĺbenú časť šije po stranách 113
Výsledky záchranného archeologického výskumu na parcele Ventúrska ulica č. 11 13 Branislav Lesák vymedzovala drevená konštrukcia. Jej nosnú kostru tvorili drevené stojky z guľatiny, resp. tyčoviny 31) o priemere 5 až 7 cm, zahĺbené do terénu cca 15 cm. 32) Vzhľadom na vzájomnú osovú vzdialenosť stojok cca 25 35 cm predpokladáme, že z vonkajšej strany sa o ne opieralo drevené debnenie zabraňujúce prepadu zeminy do interiéru. 33) Možno predpokladať, že kolové jamky paralelnej línie môžu predstavovať dodatočné šikmé vzpery steny zo strany interiéru šije v porušených častiach pôvodného debnenia. Hlavnou funkciou bočných stien bolo fyzické ohraničenie zahĺbenej časti vstupnej šije po celej dĺžke. Pre stabilizáciu ich polohy pred sklopením do interiéru 34) bolo konštrukčne najvhodnejším riešením vzájomné rozoprenie stien. Vzhľadom na komunikačnú funkciu šije rozoprenie stien mohli vykonať 35) až nad úrovňou tzv. podchodnej výšky na ich hornom konci. Steny teda prebiehali nielen pod úrovňou vonkajšieho terénu, ale aj nad ňou. Úlohu konštrukcie rozopierajúcej steny s najväčšou pravdepodobnosťou plnila asi strieška šije. Jej tvar nie je známy. Otvorenou zostáva otázka, akú konštrukciu mala stena šije nad úrovňou vonkajšieho terénu, nakoľko popísaný typ výdrevy stien samostatne túto funkciu plniť nemohol. Jednu z možných hypotéz nám ponúka nález viacerých blokov hlinenej nabíjanice v zásype priestoru vstupnej šije a na vonkajšom teréne pred vstupom v dobe zániku stavby. 36) Nadzemnú časť mohla tvoriť stena z hlinenej nabíjanice, 37) ktorej vnútorný povrch, rovnako ako v zahĺbenej časti, tvorila horepopísaná výdreva. 38) Druhou alternatívou je, že stojky z guľatiny boli situované po oboch stranách dreveného debnenia a táto konštrukcia prebiehala aj v nadzemnej časti. Celkovú pôvodnú dĺžku vstupnej šije nepoznáme. Nevieme ani, či uzatvárateľný dverný otvor 39) bol umiestnený aj na hornom konci šije v úrovni vonkajšieho terénu. Obr. 23 Vstup a vstupná šija so zvyškami schodov a kolovými jamami konštrukcie bočnej steny. Obr. 24 Vstupný otvor s otlačkami po drevenej zárubni a prahu, pohľad z priestoru šije. Vstup Vstup bol situovaný v strednej časti 40) prednej, južnej steny, orientovanej smerom k ulici. (obr. 19, 23, 24) Nika vstupného otvoru mala dno cca 114 cm nad pôvodnou úrovňou podlahy spodného podlažia. Jeho špalety sa smerom do exteriéru po výške nepravidelne zužovali. 41) Horné vymedzenie otvoru sa nezachovalo. Na základe analógií sa domnievame, že ho tvoril segmentový murovaný záklenok, ktorý niesol aj murivo steny ležiace nad ním. Vlastný vstupný otvor lemovala rámová tesárska zárubeň 42) z drevených trámov osadených na vonkajšom líca steny. Vlastný otvor mal svetlú šírku cca 110 cm. Osvetľovacia nika Pri vstupe do sporo osvetleného spodného podlažia bola na prednej stene situovaná odkladacia nika na osvetľovacie kahance. Ležala 66 cm od vstupu vo výške min. 170 cm nad podlahou. 43) Bola 30 cm hlboká a mala približne štvorcový tvar o strane cca 32 cm. (obr. 8, 17, 19) Zásobné jamy V kúte pri zadnej stene pod oknom do dvora sa nachádzala do podlahy cca 54 cm zahĺbená jama nepravidelného oválneho pôdorysu o priemere cca 110 až 130 cm. Mala steny premenlivého, zväčša strmého sklonu. (obr. 20) Konštrukcie horného podlažia Vzťah k vonkajšiemu terénu Horné podlažie objektu ležalo cca 120 cm nad povrchom dvora. Pôdorys Vzhľadom k dispozícií objektu a jeho situovaniu na parcele 44) predpokladáme, že pôvodný vstup do horného podlažia z exteriéru ako aj väčšina okien priestoru boli situované niekde na východnej dvorovej fasáde. Jeho pôvodný vstup z exteriéru sa nezachoval. Keďže k nemu z úrovne terénu muselo viesť niekoľko schodov, ležal asi v polohe medzi dvojicou okien spodného podlažia. Vstupovať sa doňho mohlo aj z interiéru spodného podlažia. 45) 114
Branislav Lesák Výsledky záchranného archeologického výskumu na parcele Ventúrska ulica č. 11 13 Obvodové steny Lomové kamenné murivo spodného podlažia stavané na vápennú maltu v nezistenom rozsahu zasahovalo aj do horného podlažia. 46) Na jeho asi zarovnanej korune vybudovali z odlišného stavebného materiálu steny horného podlažia. Pri zániku objektu boli rozobrané v celom rozsahu, avšak značná časť ich stavebného materiálu sa zachovala v sekundárnej polohe. Pokrýval dno spodného podlažia v súvislej vrstve hrubej až 130 cm. Obr. 25 Blok nabíjanice s vrstvou malty na hornej ploche. Nálezy stavebného materiálu Stavebná suť z rozobraných stien obsahovala v prevažnej miere hlinu. Na niektorých miestach sa vo veľkej koncentrácií vyskytovala vo forme hlinených blokov rôznej veľkosti až do 60 cm. (obr. 9, 10, 24, 25) Nezriedka mali aspoň zčasti kubické tvary so zarovnaným povrchom. Na niektorých plochách blokov sa zachovali zvyšky pôvodne súvislej vrstvy vápennej malty. Ich materiál v prevažnej miere tvorila svetlookrová spraš, prípadne šedohnedý íl. Obsahovali ako prímes obilné plevy, ktoré zvyšovali vnútornú súdržnosť materiálu. Hlina v blokoch bola veľmi kompaktná, pomerne tvrdá a udržiavala si tvar. 47) Deštruované zvyšky stien horného podlažia obsahovali aj kusy vápennej malty 48) a úlomky pálených stredovekých tehál, tzv. prstoviek. 49) (obr. 10, 25) Priamo na hlinenej podlahe interiéru sa takisto v sekundárnej polohe miestami našli fragmenty povrchovej úpravy vápenným náterom. Nabíjanica Na základe nálezov v spodnej vrstve zásypu interiéru ležiacej na pôvodnej podlahe možno identifikovať konštrukciu stien, ktorá bola vytvorená kombináciou dvoch stavebných techník: masívnej hlinenej steny a tehlového muriva na vápennú maltu. Podľa objemu nálezov možno konštatovať, že dominantnú časť objemu stien vytvorili z hliny použitím posuvného debnenia, ktoré tvorila dvojica drevených fošien. Zo spraše alebo ílovitej hliny zmiešanej s obilnými plevami vo zvlhnutom stave vytvorili medzi doskami vrstvu, 50) ktorú opakovanými údermi nástrojom priebežne zhutňovali. Po preschnutí vrstvy bednenie posunuli nad povrch predchádzajúceho riadku a znova vyplnili hlinou. Odtiaľ pochádza názov techniky nabíjanica. Vytlačením vzduchu z hliny sa výrazne skvalitnili jej fyzikálne vlastnosti v oblasti pevnosti a odolnosti voči nasiakavosti. 51) Povrch steny bol na záver upravený vápenným náterom, ktorý sa sezónne obnovoval. (Syrová 2001) Výskyt úlomkov vápennej malty občasne v spojení so zarovnaným povrchom blokov spraše alebo pálených stredovekých tehál možno interpretovať viacerými spôsobmi. Na základe nálezovej situácie nemožno jednoznačne stanoviť, či uvedená kombinácia stavebných techník bola použitá na objekte primárne alebo sekundárne. V prípade sekundárnych úprav možno uvažovať o vyspravení poškodenej časti steny, prípadne úprave ostenia pôvodného alebo sekundárneho otvoru. Z nášho prostredia, prípadne zo zahraničia poznáme však aj typy konštrukcií kombinujúcich stavebné techniky v primárnej stavbe. Z prostredia ľudovej architektúry poznáme kombinácie niektorého z druhov hlinených konštrukcií stien s armovaním nároží a ostení otvorov murivom z pálenej tehly na vápennú maltu. (Syrová 2001) Vzhľadom na zvyšky malty na niektorých plochách hlinených blokov nemožno ani vylúčiť, že sa jedná o pomerne zriedkavú technológiu nabíjanice známu iba z južnej Francie. 52) (Syrová Syrový 1995) Každú vrstvu nabitej hliny po jej zarovnaní v debnení prekryli súvislou tenkou vrstvou vápennej piesčitej malty. Striedanie hlinených a maltových vrstiev sa pravdepodobne v pravidelných vzdialenostiach opakovalo po celej výške steny. Plnilo statickú funkciu akejsi horizontálnej výstuže hlinenej steny. Hlinený povrch stien po odstránení debnenia pravdepodobne upravovali vápenným náterom. Nemožno zatiaľ vylúčiť ani pracovnú hypotézu, že rovnaká konštrukcia bola použitá aj na nadzemnej časti bočných stien vstupnej šije. Bola by zakladaná priamo na spevnenom teréne bez základu. Celkové zhodnotenie architektúry Dom ako celok Jednopriestorový objekt obdĺžnikového pôdorysu cca 6 5,5 m ležal pozdĺž západnej bočnej hranice stredovekej parcely vo vzdialenosti 21 m od uličnej čiary. Spodné podlažie so stenami hrúbky 49 až 56 cm z riadkovaného lomového kamenného muriva bolo cca 2 m zahĺbené do terénu. Povrch stien bol upravovaný už počas murovania tzv. roztieraným typom škárovania, typickým pre použitie na lomových kamenných murivách. (Baxa Ferus Musilová 1987; Baxa Ferus 1991) Spodné podlažie malo drevený trámový strop vo výške 320 cm. Masívne trámy z guľatiny o priemere až 25 cm boli situované pomerne husto cca 30 cm od seba. Na základe ich absencie pri zadnej, severnej stene možno hypoteticky predpokladať, že pozdĺž zadnej steny pravdepodobne viedlo interiérové rebríkové schodisko spájajúce obe podlažia. Pod podlahou v zadnom kúte miestnosti sa nachádzala v hline vyhĺbená menšia zásobná jama. Priestor osvetľovala dvojica malých okienok orientovaných do dvora. Vo výške 170 cm nad podlahou sa v blízkosti vstupu nachádzala nika na osvetľovacie teleso. Vstupný otvor ležal v strede kratšej prednej steny orientovanej k ulici. Nachádzal sa cca 110 cm nad podlahou. Jeho špalety široké 135 až 150 cm sa mierne dovnútra rozširovali. Na vonkajšom líci steny bola osadená tesárska zárubeň so svetlou šírkou otvoru cca 110 cm. Vstup do zčasti zahĺbeného podlažia s vonkajším terénom spájala 115
Výsledky záchranného archeologického výskumu na parcele Ventúrska ulica č. 11 13 Branislav Lesák cca 160 cm široká, nadol klesajúca krytá chodba pôvodne so schodiskom v sklone 20 stupňov, neskôr rampou. Jej bočné steny zvnútra tvorilo drevené debnenie so zvislými stojkami z guľatiny vzdialenými osovo 25 až 35 cm. Vstupná šija bola pravdepodobne prekrytá strieškou. Nadzemné steny horného podlažia boli z hlinenej nabíjanice. Primárne alebo sekundárne boli pravdepodobne kombinované s murivom z pálených tehál na vápennú maltu, nemožno vylúčiť ani kombinovanie vrstiev nabíjanice a vápennej malty. 53) Vstup do horného podlažia sa nachádzal asi na dvorovej fasáde vo výške cca 150 cm a pravdepodobne viedlo k nemu exteriérové schodisko. Bloková jednopriestorová stavba patrila medzi najmenšie svojho druhu. Interiér spodného podlažia a vonkajšie fasády do výšky cca 170 cm nad terénom 54) boli z lomového kamenného muriva so škárovanou úpravou povrchu. 55) Horná časť stavby až po sedlovú strechu, vrátane štítov mala hlinené povrchy stien pravdepodobne upravované bielym vápenným náterom. 56) Výskyt tohto typu domu a zástavby Horeuvedená charakteristika predmetného objektu dokazuje, že nesie všetky základné znaky jednej typologickej skupiny stavieb, identifikovaných hlavne v posledných dvoch desaťročiach viacerými bádateľmi v Trnave (Staník Žuffová 1995), v Bratislave (Baxa Ferus Musilová 1987; Baxa Ferus 1991) a v Brne (Procházka 2000) atď. Patrí k najstaršiemu a najrozšírenejšiemu typu murovaných meštianskych domov typických pre počiatočné obdobie už opevneného alebo opevňujúceho sa stredovekého mesta 57) s uličnou sieťou a stredovekou úzkou parceláciou. 58) Predstavoval najstarší typ stredovekej zástavby ulíc, orientovaný kolmo k uličnej čiare pozdĺž bočnej hranice pozemku. 59) Jeho výskyt je typický už od počiatku mesta v 13. storočí. (Baxa Ferus Musilová 1987) Predmetný príklad potvrdzuje pretrvávanie tohto typu až do konca 14. storočia. Vzhľadom k charakteru zachovaného spodného podlažia pravdepodobne išlo o meštiansky dom so skladovacou funkciou v spodnom podlaží 60) a bývaním v priestore nad ním. Vzhľadom k tomu, že ho postavili na parcele s už existujúcou staršou zástavbou, je pravdepodobné, že na parcele nebol prvým ani jediným obytným objektom. Výskyt tohto typu konštrukcií Lomové kamenné murivo 61) spodného podlažia s roztieraným typom škárovania, ako primárnej povrchovej úpravy stien 62) bolo identifikované na viacerých stavbách z tohto obdobia v Bratislave. Jeho výskyt však dosiaľ nebol systematicky sledovaný. Zatiaľ nie je jasné, či škárovanie je typickým znakov všetkých objektov tohto typu, alebo sa požívalo iba určitú dobu. Objekt sa líši od doteraz známych stavieb tohto typu rozdielnou stavebnou technikou obvodových stien na jednotlivých podlažiach. Jedná sa o zriedkavý nález kombinácie murovaných a hlinených konštrukcií na stredovekom meštianskom dome. Primát si pravdepodobne drží aj v najstaršom známom použití techniky nabíjanice v Bratislave. Výskyt nabíjanice v konštrukciách stredovekých objektov je zatiaľ známy iba z Trnavy. 63), 64) Možno teda predpokladať, že jej výskyt v Bratislave signalizuje nielen jej používanie v kombinácií s murovaným spodným podlažím, ale aj možnosť výskytu drevozemných obytných objektov, ktorých existencia na území Bratislavy nebola dosiaľ výskumne doložená. Záver Vyspelosť dispozície objektu, jeho konštrukcií a funkčnej diferenciácie podlaží jednoznačne ukazuje, že sem boli donesené už vo vyvinutej forme cudzím etnikom v súvislosti so vznikom miest v 13. storočí. Je nesporné, že súvisí s mohutným prílivom kolonistov v tomto období. Prichádzajúci hostia doniesli so sebou nielen typy objektov, ale aj variantné konštrukčné a materiálové riešenia toho istého druhu stavby. Používali ich potom podľa materiálových zdrojov v mieste ich nového domova. Týkalo sa to pravdepodobne nielen murovaných, ale aj drevozemných stavieb. Predmetný dom predstavuje už od 13. storočia v Bratislave bežne používaný typ stavby ako celku po stránke dispozičnej a funkčnej ako aj použitých konštrukcií, stavebného materiálu a povrchovej úpravy stien spodného podlažia. Jeho osobitosť medzi dosiaľ skúmanými stavbami z tohto obdobia spočíva v odlišnosti použitej stavebnej techniky a hlineného materiálu pri výstavbe obvodových stien horného podlažia. Nabíjanica ako stavebná technika obvodových stien objektov nebola u nás v predmestskom období známa. (Syrová 2001) Je teda pravdepodobné, že k nám bola prinesená kolonistami. Neskôr u nás zdomácnela a stala sa typickou pre tradičné ľudové staviteľstvo celej podunajskej oblasti. Použitie hlinenej konštrukcie obvodových stien horného podlažia, resp. drevo-hlinenej konštrukcie vstupnej šije predstavovalo lacnejšiu alternatívu nadzemných murív. Spoľahlivosť nabíjanicovej konštrukcie však zabezpečovala rovnaký komfort ako v murovanom objekte. Jej nevýhody ako znížená odolnosť proti vlhkosti a trvanlivosť boli eliminované použitím lomového muriva v spodnom podlaží. Vzhľadom na výhodnosť takýchto materiálom kombinovaných konštrukcií možno očakávať, že sa nevyskytovali iba ojedinele. 116
Branislav Lesák Výsledky záchranného archeologického výskumu na parcele Ventúrska ulica č. 11 13 Poznámky 1) Ďakujeme za určenie PhDr. J. Hunkovi, CSc. Archeologický ústav SAV Nitra. 2) Mali kolovú konštrukciu obvodových stien. S určitosťou nemožno vylúčiť, že vznikli až po výstavbe domu. Pred jeho vznikom na parcele zanikol bližšie neidentifikovaný objekt drevozemnej konštrukcie, z ktorého pochádza hrubá vrstva prepálenej mazanice a obhorené dosky, prekrývajúca celú plochu pozdĺž východnej a severnej steny domu. 3) V priečnom profile vedeným parcelou pred vstupom do predmetného domu na preskúmanej šírke cca 10 metrov klesal o 80 cm. 4) Pred vstupom do spodného podlažia v prednej, južnej stene. 5) Pri zadnej, severnej stene. 6) Hĺbka 160 až 240 cm. 7) V interiéri sa jedná asi o polovicu plochy stien. 8) Murivá stien zahĺbeného spodného podlažia boli až po úroveň vonkajšieho terénu v dobe výstavby (cca 160 až 240 cm) murované z interiéru a pristavované k stenám výkopu. Preto ich povrch bol nelicovaný. Už počas výstavby objektu počítali so zvýšením úrovne vonkajšieho terénu o 20 až 40 cm. Preto až po túto úroveň malo vonkajšie líce naďalej nelicovaný charakter. Až nad touto úrovňou bol povrch vonkajšieho povrchu stien licovaný. 9) Pri stavbe stien sa murivo zarovnávalo do tzv. veľkých horizontálnych riadkov dosahujúcich podľa potreby výšku 40 až 120 cm. Súviseli so zmenou spôsobu murovania povrchu steny, ohraničením zvislých špaliet otvorov, osadením stropných konštrukcií, stavbou lešenia a pod. Nadzemná časť nároží stavby bola armovaná väčšími kusmi lomového kameňa. 10) Svažujúcemu sa naprieč parcelou v 8% sklone. 11) Pri JV nároží. 12) Pri SZ nároží. 13) Jej nilelena kolísala v rozmedzí 13 cm. 14) Po dokončení stavby. 15) Pri JV nároží. 16) Pri SZ nároží. 17) Na základe zachovaných otlačkov čiel štyroch trámov predpokladáme, že pôvodne ich bolo 7. 18) Prípadne čiastočne opracovanej guľatiny či hranolov. 19) Päť káps po trámoch niekedy aj s otlačkami ich čiel sa zachovalo v murive južnej polovice západnej steny. 20) 30 až 40 cm. 21) 85 cm. 22) Severnej stene. 23) Umiestenie prípadného vnútorného schodiska muselo vychádzať z konštrukcie stropu (menovite smeru kladenia trámov), cez ktorý prechádzalo. Vzhľadom na svoju šírku (minimálne cca 80 cm) by si vyžadovalo tzv. výmenu. Jej dôsledkom je zväčšenie vzdialenosti medzi trámami v polohe schodiska. 24) Pravdepodobne ani nemali žiadnu obrubu, ležali tesne pod stropom a pomerne nízko nad vonkajším terénom. 25) Bola situovaná na miernom svahu. Preto sa jej pôdorys mierne stáčal smerom do dvora. 26) Južnej. 27) Objavených v skúmanej časti šije iba v na jednom stupni a pochádzajúcich z rozobratej bližšie neidentifikovanej staršej murovanej stavby. 28) Akceptovala hrany pôvodných schodov a končila na interiérovej hrane dna vstupného otvoru dolného podlažia. V prípade, že drevený rám na vonkajšom líci vstupu pôvodne plnil funkciu zárubne dverí, v tomto období táto možnosť zanikla. 29) Z predpokladanej pôvodnej dĺžky šije cca 284 cm (pri prevýšení 112 cm) bola archeologicky preskúmaná jej väčšia polovica, priľahlá k objektu v dĺžke cca 150 cm. 30) Najpočetnejšiu z nich tvoril rad 6 kolových jamiek na západnom obvode šije tvoriacich súvislú, pôdorysne mierne zalomenú líniu. Paralelne s ňou vo vzdialenosti 10 až 20 cm prebiehala nesúvislá línia ďalších kolových jamiek, niektoré z nich mali voči rovine steny šikmý sklon. 31) Možno ich hypoteticky stotožniť s radom šiestich jamôk na západnom obvode šije. 32) Pod úroveň schodov. 33) Pôvodné vrstvy vonkajšieho terénu sa zachovali v pôvodnej polohe až do vzdialenosti cca 10 cm od roviny kolových jám. Vystriedané boli iným vrstveným zásypom. O jeho pôvode sa nemožno jednoznačne vyjadriť. Domnievame sa, že išlo o zásyp vytvorený pri stavbe šije medzi debnením steny a okrajom výkopovej jamy. 34) Museli odolávať značnému bočnému tlaku vonkajšieho terénu. Ich pomerne subtílna kolová konštrukcia bola totiž pomerne plytko zahĺbená. 35) Tj. minimálne 180 cm nad úrovňou schodov. 36) Spomínané nálezy blokov nabíjanice môžu pochádzať aj zo spomínaných stien horného podlažia domu. 37) Rovnako ako na druhom podlaží predmetného domu. 38) Analógiu tejto konštrukcie poznáme z nálezu hlineného domu so vstupnou šijou objaveného v Trnave v roku 2002. (Staník 2003) 39) Okrem dverí na dolnom konci v prednej stene domu. 40) Voči stredovej polohe bol o 35 cm posunutý smerom do stredu parcely. 117
Výsledky záchranného archeologického výskumu na parcele Ventúrska ulica č. 11 13 Branislav Lesák 41) Z cca 150 160 cm pri vnútornou líci steny na 135 cm pri tesárskej zárubni dverí na vonkajšom líci steny. Zachovali sa iba do výšky 150 cm. 42) Po jeho prahu a bočných stojkách zostali otlačky v murivách špalety. Pozostával z masívnych drevených hranolov širokých 15 cm. Spodný, zapustený na oboch stranách do ostení 18 cm, s profilom 15x20 cm, vyčnieval nad dnom otvoru vo forme prahu. Na ňom stála dvojica zvislých hranolov lemujúcich otvor po stranách. Horná časť s prekladom sa nezachovala. 43) Pomerne väčšia výška od podlahy súvisela asi s požiadavkou osvetľovať čo najväčšiu plochu interiéru. 44) Pozdĺž jej bočnej hranice s predpokladom vzniku ďalších prístavieb v susedstve, pri južnej alebo severnej stene. 45) Rebríkové schodisko pozdĺž zadnej, severnej steny vyúsťovalo v SZ kúte otvorom v podlahe. 46) Predpokladáme, že hrúbka vrstvy nad trámovým stropom spodného podlažia bola minimalizovaná a plnila iba statickú funkciu stabilizácie v stene osadených koncov trámov. 47) Bol to dôsledok jej dôkladného zhutnenia. Pri ňom došlo k vytlačeniu vzduchu a zlepšeniu fyzikálnych vlastností hlineného materiálu, jeho pevnosti a odolnosti proti vlhkosti. 48) Pevnej, piesčitej, s veľkým obsahom vápna. 49) Na povrchu so zyškami vápennej malty. 50) Odpovedajúcu ich šírke. 51) Tento druh technológie poznáme z oblasti ľudového staviteľstva a používal sa v nížinných oblastiach Podunajska až do 20. storočia. 52) Z oblasti medzi Lyonom a Grenoblom a Maconom v južnom Francúzsku. 53) Táto technológia výstavby hlinených stien bola dosiaľ na našom území neznáma a jej výskyt je v rámci Európy doložený iba v v oblasti medzi Lyonom, Grenoblom a Maconom v južnom Francúzsku. (Syrová Syrový 1992) 54) Cca 20 cm nad úrovňou stropu spodného podlažia. 55) Plnila funkciu kamenného sokla chrániaceho hlinenú stenu horného podlažia pred vlhkosťou. 56) Tehlové armovanie pravdepodobne bolo ponechané bez náteru a mohlo pôsobiť dekoratívne. 57) Neniesol žiadne fortifikačné znaky. 58) Jeho orientácia bola viazaná na stredovekú parceláciu. 59) Bežný v ľudovom staviteľstve na celom našom území. (Ruttkay 1998) Zaniká postupne rozširovaním prejazdového typu domu v priebehu 14. storočia. 60) Spodné podlažie objektu malo typickú dispozíciu murovaného meštianskeho domu pravdepodobne plnilo prevažne skladovaciu funkciu. Charakter skladovaného materiálu mohol súvisieť so zamestnaním majiteľa ako aj s potrebami pre jeho domácnosť, resp. kuchyňu. Zjavnú dôležitosť funkcie priestoru dosvedčuje stavebný materiál jeho stien lomový kameň na vápennú maltu, najkvalitnejší z použitých pri výstavbe objektu. 61) Na hrubozrnnú štrkovitú maltu. 62) Exteriérových a interiérových. 63) Jedná sa o nadstavbu murovaného meštianskeho domu nabíjanicovou konštrukciou stien prvého poschodia datovanou približne do 15. storočia. Za nepublikované informácie ďakujeme autorke výskumu ing. arch. J. Žuffovej. 64) Podobná konštrukcia bola na pôvodných nadzemných konštrukciách zčasti zahĺbeného dvojpodlažného drevozemného objektu pravdepodobne s funkciou meštianskeho domu pochádzajúceho z 13. storočia objavená pri archeologickom výskume Mgr. J. Urmínskeho v roku 2002 na stredovekej parcele domu na Hviezdoslavovej ul. 12 v Trnave. (Staník 2003) 118