EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 29. 11. 2016 COM(2016) 744 final SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o uplatňovaní smernice 2015/413/EÚ, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky SK SK
Obsah 1. ÚVOD 3 2. KONTEXT... 3 3. MOŽNÉ ROZŠÍRENIE ROZSAHU PÔSOBNOSTI SMERNICE O CEZHRANIČNEJ VÝMENE INFORMÁCIÍ...... 5 4. VPLYV SMERNICE O CEZHRANIČNEJ VÝMENE INFORMÁCIÍ NA BEZPEČNOSŤ CESTNEJ PREMÁVKY... 5 5. AUTOMATIZOVANÉ PRESADZOVANIE PRAVIDIEL CESTNEJ PREMÁVKY... 7 6. NADVÄZUJÚCE POSTUPY V PRÍPADE NEUHRADENIA FINANČNEJ POKUTY... 7 7. MOŽNÁ HARMONIZÁCIA PRAVIDIEL CESTNEJ PREMÁVKY... 9 8. VYKONÁVANIE VÝMENY ÚDAJOV O EVIDENCII VOZIDIEL... 9 9. ZÁVERY...11 2
1. ÚVOD Podľa článku 11 smernice 2015/413/EÚ, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky 1 (ďalej len smernica o cezhraničnej výmene informácií ), je Komisia povinná vyhodnotiť osobitné aspekty uplatňovania smernice v členských štátoch a do 7. novembra 2016 predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade. Touto správou, ktorá sa opiera o externú hodnotiacu štúdiu 2, sa spĺňa uvedená povinnosť. V sprievodnom hodnotiacom pracovnom dokumente útvarov Komisie 3 sa ďalej hodnotí, či smernica o cezhraničnej výmene informácií: je účinná a efektívna pri dosahovaní svojich cieľov zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky a uľahčiť cezhraničné uplatňovanie sankcií za dopravné delikty, je relevantná pre identifikované potreby, je vnútorne koherentná a koherentná s inými politikami EÚ, poskytuje pridanú hodnotu na úrovni EÚ, má trvalo udržateľné účinky. Je však potrebné poznamenať, že toto hodnotenie sa vykonalo po uplynutí menej ako 18 mesiacov od začiatku uplatňovania smernice vo väčšine členských štátov a toto obdobie nie je dostatočne dlhé na to, aby boli dostupné dostatočné údaje a iné dôkazy na úplné a spoľahlivé vyhodnotenie vplyvov smernice. Dostupné údaje a dôkazy už ale môžu poskytnúť niekoľko užitočných počiatočných ukazovateľov týkajúcich sa aspektov fungovania a vplyvu smernice. 2. KONTEXT Smernica 2011/82/EÚ, ktorou sa zjednodušuje cezhraničná výmena informácií o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky 4, bola prijatá v zmysle článku 87 ods. 2 ZFEÚ, t. j. podľa právneho základu pre policajnú spoluprácu, ktorý umožnil Spojenému kráľovstvu, Dánsku a Írsku neuplatňovať túto smernicu. Rozsudkom Súdneho dvora zo 6. mája 2014 vo veci C- 43/12 5 sa zrušila smernica 2011/82/EÚ z dôvodu, že jej prijatie podľa právneho základu pre policajnú spoluprácu nebolo platné, a smernica sa mala prijať podľa právneho základu pre dopravu, ako pôvodne navrhovala Komisia [článok 71 ods. 1 písm. c) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, teraz článok 91 Zmluvy o fungovaní Európskej únie]. V zmysle rozsudku bolo obdobie účinnosti smernice 2011/82/EÚ obmedzené na najviac 12 mesiacov od dátumu vydania rozsudku. Nová smernica 2015/413/EÚ bola prijatá v marci 2015 podľa upraveného právneho základu bez akýchkoľvek zmien podstaty zrušenej smernice a s pokrytím všetkých členských štátov. 1 Smernica 2015/413, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky (Ú. v. EÚ L 68, 13.3.2015, s. 9). http://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/txt/?uri=celex%3a62012cj0043 2 Hodnotiaca štúdia o uplatňovaní smernice 2011/82/EÚ, ktorou sa zjednodušuje cezhraničná výmena informácií o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky, Grimaldi (2016). http://ec.europa.eu/transport/facts-fundings/evaluations/annual_en.htm http://ec.europa.eu/transport/facts-fundings/evaluations/doc/2016-03-16-evaluation-study-application-crossborder-final-report.pdf 3 Pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení cezhraničnej výmeny informácií o dopravných deliktoch SWD(2016) 355. 4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/82/EÚ z 25. októbra 2011, ktorou sa zjednodušuje cezhraničná výmena informácií o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky, Ú. v. EÚ L 288, 5.11.2011, s. 1. 5 http://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/txt/?uri=celex%3a62012cj0043 3
Cieľom smernice o cezhraničnej výmene informácií je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany všetkých účastníkov cestnej premávky uľahčením cezhraničnej výmeny informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, a teda aj uľahčením uplatňovania sankcií, ak boli tieto delikty spáchané s vozidlom, ktoré je evidované v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom bol delikt spáchaný. V smernici o cezhraničnej výmene informácií sa predpokladá používanie elektronického informačného systému, ktorý členským štátom EÚ umožňuje vykonávať automatizované vyhľadávanie údajov o evidencii vozidla s cieľom identifikovať vlastníka/držiteľa vozidla, s ktorým došlo k spáchaniu dopravného deliktu. Od všetkých členských štátov sa vyžaduje, aby určili národné kontaktné miesto zodpovedné za umožňovanie národným kontaktným miestam ostatných členských štátov vyhľadávať v informačnom systéme podľa úplného evidenčného čísla predmetného vozidla (článok 4). Všetky osobné údaje sa musia spracúvať v súlade so smernicou 95/46/ES o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (článok 7). 6 Po identifikovaní vlastníka/držiteľa vozidla alebo osoby podozrivej zo spáchania deliktu súvisiaceho s bezpečnosťou cestnej premávky sa členský štát, v ktorom bol delikt spáchaný, rozhodne, či začne stíhanie. V smernici o cezhraničnej výmene informácií sa stanovuje spôsob oznámenia deliktu dotknutej osobe a uvádza sa v nej (nepovinný) vzor listu, ktorý sa má odoslať. Tento list by mal byť napísaný v rovnakom jazyku ako doklad o zápise vozidla do evidencie alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, v ktorom je vozidlo evidované. Postup cezhraničného uplatňovania sankcií za dopravné delikty spočíva v týchto hlavných krokoch: 1. Zistí sa spáchanie deliktu. 2. Určia sa podrobnosti o delikte. 3. Identifikuje sa vlastník, držiteľ alebo vodič vozidla. 4. Zozbierajú sa dôkazy. 5. Ak sa členský štát, v ktorom bol delikt spáchaný, rozhodne začať stíhanie, polícia alebo iný príslušný orgán odošle oznámenie o pokute/informačný list predpokladanému páchateľovi. 6. Predpokladaný páchateľ uhradí pokutu (alebo identifikuje skutočného páchateľa a zopakuje sa krok 5, prípadne sa páchateľ odvolá). 7. V prípade neuhradenia pokuty a ak sa členský štát, v ktorom bol delikt spáchaný, rozhodne začať stíhanie, konečné rozhodnutie vydá správny alebo trestný súd členského štátu. 8. Členský štát, ktorému sa odošle rozhodnutie, uzná (môže uznať) toto rozhodnutie a uplatní sankciu. Smernica o cezhraničnej výmene informácií má mimoriadne dôležitú úlohu iba v krokoch 3 a 5. Na prípady, keď páchateľ odmietne uhradiť finančnú pokutu, sa môže vzťahovať rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie. 7 6 Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. 7 Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2005, s. 16. 4
3. MOŽNÉ ROZŠÍRENIE ROZSAHU PÔSOBNOSTI SMERNICE O CEZHRANIČNEJ VÝMENE INFORMÁCIÍ Rozsah pôsobnosti smernice o cezhraničnej výmene informácií možno považovať za primeraný, pretože zahŕňa osem najdôležitejších dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky. Delikty ako prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti, nepoužitie bezpečnostného pásu, vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu a použitie komunikačného zariadenia (rozptyľovanie) vážne ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky a často ich páchajú vodiči, ktorí nemajú pobyt v príslušnom členskom štáte. Potreba elektronického systému výmeny informácií je menej výrazná, ak je na zistenie deliktu nutné vozidlo zastaviť, pretože v takom prípade sa páchateľ identifikuje na mieste 8. Platí to pre vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu a vedenie vozidla pod vplyvom návykových látok, keď musí vodič podstúpiť skúšku na alkohol alebo návykové látky. Vzhľadom na špecifický cieľ zvyšovať informovanosť občanov o pravidlách cestnej premávky a uplatniteľnosti sankcií v členských štátoch sa však považuje za vhodné zachovať v rozsahu pôsobnosti smernice delikty vedenia vozidla pod vplyvom alkoholu a vedenia vozidla pod vplyvom návykových látok. Niektoré zainteresované strany vrátane orgánov členských štátov by uvítali, keby sa do rozsahu pôsobnosti smernice o cezhraničnej výmene informácií pridali ďalšie delikty. Tie by zahŕňali: nedodržanie dostatočnej vzdialenosti medzi vozidlami, nebezpečné predbiehanie, neoprávnené alebo nebezpečné parkovanie (ktoré by sa teoreticky mohlo zisťovať automaticky, ale v mnohých členských štátoch to tak nie je) a delikty súvisiace z mýtom, čo by zjednodušilo cezhraničné uplatňovanie sankcií za nezaplatenie mýta, najmä ak sú k dispozícii mikrovlnové alebo satelitné mýtne systémy umožňujúce zachovanie plynulosti premávky. 9 Vzhľadom na zvyšujúcu sa mieru využívania automatických kontrolných zariadení môže byť užitočné uvažovať o zahrnutí nedodržania dostatočnej vzdialenosti medzi vozidlami, nebezpečného predbiehania a nebezpečného parkovania do rozsahu pôsobnosti smernice. Pridanie deliktov týkajúcich sa mýta však vyvoláva otázku vnútornej a vonkajšej koherentnosti smernice, pretože spoplatnenie používania ciest patrí pod iný právny základ pre dopravu ako bezpečnosť cestnej premávky a jeho hlavným cieľom je odstrániť narušenie hospodárskej súťaže medzi dopravnými podnikmi v členských štátoch. To isté platí aj pre neoprávnené parkovanie spojené s nezaplatením mestských poplatkov alebo daní a porušením mestských nariadení, ktoré sa netýkajú bezpečnosti cestnej premávky. 4. VPLYV SMERNICE O CEZHRANIČNEJ VÝMENE INFORMÁCIÍ NA BEZPEČNOSŤ CESTNEJ PREMÁVKY Očakáva sa, že smernica o cezhraničnej výmene informácií zlepší schopnosť orgánov členských štátov identifikovať páchateľov, ktorí v príslušnom členskom štáte nemajú pobyt, a zvýši informovanosť účastníkov cestnej premávky, ktorí v príslušnom členskom štáte nemajú pobyt, o pravidlách cestnej premávky platných v iných členských štátoch. Malo by to mať odrádzajúci účinok na účastníkov cestnej premávky, ktorí v príslušnom členskom štáte nemajú pobyt, a viesť k lepšiemu dodržiavaniu pravidiel. Vyššia miera dodržiavania 8 Niektoré zainteresované strany uviedli, že výmena údajov o evidencii vozidiel by mohla byť v takýchto prípadoch užitočná na overenie/opravu údajov v evidenciách. To sa však v rámci smernice o cezhraničnej výmene informácií neplánuje. 9 Môže to byť tiež relevantné pre systémy elektronických diaľničných známok, ktoré sa používajú pri osobných automobiloch v Maďarsku a na Slovensku. 5
pravidiel, t. j. lepšie správanie a menej deliktov, by mala viesť k zníženiu počtu usmrtených osôb pri nehodách a smrteľných nehôd. Informácie o informovanosti účastníkov cestnej premávky o pravidlách cestnej premávky v iných členských štátoch nie sú k dispozícii. V rámci otvorenej verejnej konzultácie, ktorú uskutočnila Komisia, sa získal malý počet odpovedí od účastníkov cestnej premávky, preto nie je možné vyvodiť záver v súvislosti s informáciami o platných pravidlách cestnej premávky, ktoré sa poskytujú v zmysle článku 8 smernice o cezhraničnej výmene informácií. Navyše nie je možné vyvodiť žiadne opodstatnené závery v súvislosti s možným vplyvom smernice o cezhraničnej výmene informácií na informovanosť občanov o pravidlách platných v iných členských štátoch, pretože chýba teoretický prístup k posudzovaniu vplyvu opatrení na zvýšenie informovanosti na správanie účastníkov cestnej premávky. Napriek tomu sa vo všeobecnosti uznáva, že s cieľom zlepšiť dodržiavanie predpisov je potrebné zvýšiť informovanosť účastníkov cestnej premávky o jej pravidlách. Vplyv smernice o cezhraničnej výmene informácií na bezpečnosť cestnej premávky značne závisí od schopnosti zlepšiť identifikáciu páchateľov, ktorí v príslušnom členskom štáte nemajú pobyt. Ako sa podrobnejšie uvádza v oddiele 8, v členských štátoch, ktoré vykonali smernicu, sa v rokoch 2013 až 2015 počet vyšetrovaných dopravných deliktov spáchaných páchateľmi, ktorí nemajú pobyt v príslušnom členskom štáte, zvýšil približne štvornásobne. Stále však existuje potenciál na lepšie využitie elektronického systému výmeny informácií v prospech bezpečnosti cestnej premávky. Ako sa vysvetľuje v oddiele 6, v hodnotení sa identifikovali aj problémy znižujúce účinnosť sankcií za dopravné delikty: približne polovicu sankcií nebolo možné úspešne uplatniť. Je pravdepodobné, že sa tým zabránilo odrádzajúcemu účinku smernice o cezhraničnej výmene informácií, od ktorej sa očakávalo, že zlepší dodržiavanie pravidiel cestnej premávky zo strany účastníkov cestnej premávky, ktorí nemajú pobyt v príslušnom členskom štáte. Na súčasnú situáciu v súvislosti so smrteľnými nehodami, ktorých celkový počet sa od roku 2014 výrazne neznížil, majú vplyv aj všeobecné faktory, napríklad technické zlyhanie vozidiel, bezpečnostné vybavenie vozidiel, cestná infraštruktúra, reakcia na núdzovú situáciu v prípade dopravnej nehody, hospodársky rozvoj a jeho vplyv na objem dopravy, počasie a zmena klímy, zvýšenie počtu zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ako sú cyklisti, postupy presadzovania, ako aj počet automatických kontrolných zariadení, používanie komunikačných nástrojov, správanie účastníkov cestnej premávky a vplyv iných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa bezpečnosti cestnej premávky 10. Trendy v oblasti dopravných deliktov v členských štátoch odrážajú túto situáciu: údaje od 13 členských štátov 11 o dopravných deliktoch, ktoré v rokoch 2013 až 2014 spáchali páchatelia, ktorí majú v príslušnom členskom štáte pobyt, aj páchatelia, ktorí nemajú v príslušnom členskom štáte pobyt, nepoukazujú na jasné prepojenie medzi smernicou o cezhraničnej výmene informácií a dodržiavaním pravidiel cestnej premávky zo strany účastníkov cestnej premávky, ktorí nemajú v pobyt v príslušnom členskom štáte. To isté platí aj pre podiel usmrtených osôb pri nehodách a smrteľných nehôd, ktorých účastníkmi boli osoby, ktoré nemajú pobyt v príslušnom členskom štáte, na celkovom počte usmrtených osôb pri nehodách 10 Ako je uvedené v priebežnom hodnotení rámca politiky bezpečnosti cestnej premávky (2011 2020) http://ec.europa.eu/transport/road_safety/events-archive/interim_eval_report_2011_2020_sk. 11 Informácie o dopravných deliktoch poskytli Belgicko, Estónsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Holandsko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko a Švédsko. Informácie o podiele deliktov zahrňujúcich vozidlá evidované v zahraničí na celkovom počte dopravných deliktov, a to podľa druhu deliktu v zmysle rozsahu pôsobnosti smernice o cezhraničnej výmene informácií však poskytli iba Belgicko, Estónsko, Francúzsko, Lotyšsko, Maďarsko, Holandsko, Poľsko a Slovensko. 6
a smrteľných nehôd 12, a preto nie je možné predložiť jasný dôkaz o vplyve smernice v tejto oblasti. 5. AUTOMATIZOVANÉ PRESADZOVANIE PRAVIDIEL CESTNEJ PREMÁVKY V hodnotení sa nezistili cezhraničné prípady, v ktorých by došlo k odmietnutiu alebo neuznaniu dôkazov získaných z automatických kontrolných zariadení z dôvodu nespoľahlivosti príslušného zariadenia. Možnosť, že k tomu dôjde, sa ale s pokračujúcim vykonávaním smernice o cezhraničnej výmene informácií môže zvyšovať. V takom prípade by mohli spoľahlivosť zariadení zvýšiť harmonizované normy na úrovni EÚ, postupy typového schválenia a pravidelné kontroly automatických kontrolných zariadení (napr. kalibrácia zariadení) 13. Členské štáty používajú rôzne spôsoby automatického zisťovania deliktov prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti (v podstate pre iné dopravné delikty neexistujú rozdielne metódy automatického zisťovania). V niektorých členských štátoch možno zistiť delikty prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti meraním nielen momentálnej rýchlosti, ale aj priemernej rýchlosti na určitom úseku cesty. V iných členských štátoch je používanie kontrolných zariadení na úseku cesty vzhľadom na právne a praktické prekážky (napr. vyššie náklady) problematické. Pokiaľ neexistujú dôkazy o významnom vplyve na bezpečnosť cestnej premávky alebo cezhraničné uplatňovanie sankcií, harmonizácia metód zisťovania by sa v tejto fáze považovala za neopodstatnený zásah do rozhodnutí členských štátov o politike presadzovania. Vo všeobecnosti sa uznáva, že výmena a uplatňovanie najlepších postupov presadzovania vrátane zavedenia 14 a prevádzky automatických kontrolných zariadení môže mať pozitívny vplyv na bezpečnosť cestnej premávky. V prílohe k tejto správe sa uvádza príklad postupu účinného automatického presadzovania pravidiel cestnej premávky, ktorý vychádza z informácií poskytnutých členskými štátmi v rámci hodnotiacej štúdie. Tento postup sa vzťahuje na všetky dopravné delikty, ktoré možno zistiť automaticky. 6. NADVÄZUJÚCE POSTUPY V PRÍPADE NEUHRADENIA FINANČNEJ POKUTY Nadväzujúce postupy v prípade neuhradenia finančnej pokuty za dopravné delikty by mali vychádzať zo spoločných kritérií. Tieto kritériá by mali odrážať základné práva a zásady uznané Chartou základných práv EÚ, ktoré sa presadzujú aj v smernici o cezhraničnej 12 Databáza CARE http://ec.europa.eu/transport/road_safety/specialist/statistics_sk. 13 V Taliansku platia rozhodnutia súdu, podľa ktorých sa vyžaduje, aby sa kontrolné zariadenia používané na zisťovanie deliktov testovali najmenej raz ročne (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Corte Costituzionale č. 186 z 18. júna 2015). V Španielsku Správny súd v Madride rozhodol, že pokuta je neplatná, ak k nej nie je priložený dokument dokazujúci spoľahlivosť kontrolného zariadenia a jeho súlad s príslušnými španielskymi predpismi (Juzgado de lo Contencioso-Administrativo no. 23 de Madrid február 2013). V Spojenom kráľovstve magistrátny súd v Brightone v decembri 2008 rozhodol, že dôkaz dokladajúci pokutu za prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti nebol spoľahlivý, pretože zariadenie na meranie rýchlosti nefungovalo v podmienkach stanovených v oddiele 20 ods. 4 zákona o dopravných deliktoch z roku 1988, zariadenie predovšetkým nebolo schválené ministrom. Zatiaľ čo niektoré členské štáty (napr. Spojené kráľovstvo, Nemecko a Poľsko) uplatňujú podrobné pravidlá týkajúce sa technických parametrov a používania zariadení na meranie rýchlosti, v iných členských štátoch (napr. v Taliansku) nebolo možné takéto pravidlá nájsť. 14 S postupmi zavedenia sa môžu spájať osobitné zásady, napríklad požiadavka, že na kontrolné zariadenie musí vodičov upozorňovať značka, ako rozhodol taliansky súd [Corte di Cassazione (Najvyšší súd), číslo rozhodnutia 680 z 13. januára 2011]. 7
výmene informácií, a to najmä ochranu osobných údajov, právo na spravodlivé súdne konanie, prezumpciu neviny a právo na obhajobu. Významný potenciál smernice o cezhraničnej výmene informácií zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky možno ďalej maximalizovať. Približne v 50 % vyšetrovaných dopravných deliktov spáchaných páchateľmi, ktorí nemajú pobyt v príslušnom členskom štáte, sa v súčasnosti nedarí uplatňovať sankcie kvôli nasledujúcim problémom s reťazcom presadzovania, na ktorý sa smernica nevzťahuje: nedostatočná vzájomná pomoc a spolupráca členských štátov pri vyšetrovaní dopravných deliktov po výmene údajov o evidencii vozidla, ako je uvedené v oddiele 8, alebo rozhodnutia vydané členskými štátmi v prípadoch neuhradenia finančnej pokuty za tieto delikty často nepatria do rozsahu pôsobnosti rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV. Počet vzájomne uznaných rozhodnutí, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti rámcového rozhodnutia Rady a týkajú sa finančných pokút za dopravné delikty, je okrem toho veľmi nízky. Podiel úspešne uplatnených finančných pokút v rámci všetkých finančných pokút, ktoré nie sú dobrovoľne uhradené, sa pohybuje v rozmedzí 0 až 1 %. 15 Iba Nemecko (Spolkové ministerstvo spravodlivosti) poskytlo podrobné informácie o prijímaných a odosielaných žiadostiach o uznanie rozhodnutí týkajúcich sa finančných pokút za dopravné delikty (napr. v rokoch 2011 2014 vydalo Nemecko 15 843 rozhodnutí v súvislosti s dopravnými deliktmi, ktoré spáchali páchatelia, ktorí nemajú pobyt v Nemecku, a 43 % z nich sa nevykonalo). Postupy podľa rámcového rozhodnutia podľa všetkého nie sú prispôsobené súčasnej situácii, v rámci ktorej sa musia uplatniť milióny finančných pokút za zistené dopravné delikty, a preto primerane nedopĺňajú výmenu informácií v zmysle smernice o cezhraničnej výmene informácií. Pozitívny vplyv smernice na bezpečnosť cestnej premávky vyplývajúci z odrádzajúceho účinku sankcií za zistené dopravné delikty zatiaľ nie je viditeľný a aj v prípade jeho dosiahnutia nemusí byť možné ho udržať, ak sa sankcie nebudú uplatňovať. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV je nástroj vzájomného uznávania určený na zahrnutie všetkých druhov trestných činov. Nie je určené na riešenie početných dopravných deliktov, ktoré zvyčajne predstavujú (menej závažné) administratívne delikty. V externej hodnotiacej štúdii sa zistilo, že najvýznamnejšia právna prekážka úspešného uplatňovania rámcového rozhodnutia sa týka rozdielneho normatívneho zaraďovania dopravných deliktov v členských štátoch (zaraďovanie medzi trestné činy alebo priestupky) a vplyv týchto rozdielov na vnútroštátne postupy a práva predpokladaných páchateľov. V súčasnosti sa rozhodnutia členských štátov o finančných pokutách môžu uznávať iba vtedy, ak sa dopravné delikty zaraďujú medzi trestné činy alebo ak sa prešetrujú podľa postupu, ktorý je podobný trestnému konaniu. Napriek nedávnej interpretácii Európskeho súdneho dvora 16 podľa všetkého stále dochádza k právnej neistote, ktorá správnym orgánom členských štátov sťažuje možnosť posúdiť, či súd iného členského štátu, ktorý vydal rozhodnutie, možno považovať za súd s 15 Ak by sa vyšetrilo 100 % zistených dopravných deliktov, počet dopravných deliktov, ktoré ročne spáchajú páchatelia nemajúci pobyt v príslušnom členskom štáte, a za ktoré nie je dobrovoľne uhradená finančná pokuta, by dosiahol približne 5 miliónov (pozri oddiel 8). Treba poznamenať, že nie sú k dispozícii informácie o počte finančných pokút za dopravné delikty, ktoré nemožno uplatniť pre nedostatočnú vzájomnú pomoc a spoluprácu medzi členskými štátmi. 16 Pozri vec Baláž (C-60/12). http://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/txt/pdf/?uri=celex:62012cj0060&from=sk 8
právomocou v trestných veciach alebo za (správny) súd, ktorý prešetruje dopravné delikty podľa postupu, ktorý je podobný trestnému konaniu. Väčšina zainteresovaných strán, ktoré majú skúsenosti s uplatňovaním rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV, zdôraznila, že najvhodnejším spôsobom na zabezpečenie účinného cezhraničného uplatňovania finančných pokút za dopravné delikty je elektronické zasielanie rozhodnutí a osvedčení týkajúcich sa finančných pokút vykonávajúcemu členskému štátu. Komisia v roku 2008 uverejnila hodnotiacu správu týkajúcu sa rámcového rozhodnutia 17 a v súčasnosti spolupracuje s odborníkmi z viacerých členských štátov na návrhu štandardizovaných formulárov na uľahčenie postupu cezhraničného uplatňovania finančných pokút v zmysle rámcového rozhodnutia. 7. MOŽNÁ HARMONIZÁCIA PRAVIDIEL CESTNEJ PREMÁVKY Externá hodnotiaca štúdia posudzuje otázku možnej harmonizácie pravidiel cestnej premávky z hľadiska zlepšenia účinnosti smernice o cezhraničnej výmene informácií a zabezpečenia účinného cezhraničného uplatňovania sankcií. Napriek tomu, že podľa niektorých zainteresovaných strán existuje potreba takejto harmonizácie, z analýzy vyplýva, že harmonizácia pravidiel cestnej premávky na úrovni EÚ nie je nevyhnutnou podmienkou pre účinné fungovanie cezhraničného presadzovania pravidiel cestnej premávky, ani nie je potrebná na zlepšenie účinnosti smernice o cezhraničnej výmene informácií. 8. VYKONÁVANIE VÝMENY ÚDAJOV O EVIDENCII VOZIDIEL V článku 4 ods. 4 smernice o cezhraničnej výmene informácií sa stanovuje, že členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili, že výmena informácií sa vykonáva interoperabilnými elektronickými prostriedkami bez výmeny údajov zahŕňajúcej ďalšie databázy, ktoré sa nepoužívajú na účely tejto smernice. Členské štáty zabezpečia, aby sa táto výmena informácií vykonávala nákladovo efektívnym a bezpečným spôsobom. Členské štáty zaistia bezpečnosť a ochranu prenášaných údajov podľa možnosti použitím existujúcich softvérových aplikácií, ako je napríklad softvérová aplikácia uvedená v článku 15 rozhodnutia 2008/616/SVV 18, a zmenených verzií uvedených softvérových aplikácií, a to v súlade s prílohou I k tejto smernici a kapitolou 3 bodmi 2 a 3 prílohy k rozhodnutiu 2008/616/SVV. Zmenené verzie softvérových aplikácií umožňujú režim online výmeny informácií v reálnom čase a režim hromadnej výmeny informácií, pričom v druhom prípade je možná výmena viacerých požiadaviek alebo odpovedí v rámci jednej správy. Ako je stanovené v článku 6 zrušenej smernice 2011/82/EÚ, členské štáty mali poslať Komisii predbežnú správu do 7. novembra 2014. Členské štáty museli do 6. mája 2016 a potom každé dva roky poslať aj komplexnú správu (o uplatňovaní výmeny údajov o evidencii vozidiel). Keďže obsah predbežnej správy nebol bližšie určený, Komisia požiadala členské 17 Správa Komisie KOM(2008) 888 v konečnom znení z 22.12.2008 na základe článku 20 rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie. 18 Rozhodnutie Rady 2008/616/SVV z 23. júna 2008 o vykonávaní rozhodnutia 2008/615/SVV, Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 12. Cieľom rozhodnutí je zlepšiť výmenu informácií medzi orgánmi zodpovednými za predchádzanie a vyšetrovanie závažných trestných činov. Uvádzajú sa v nich ustanovenia týkajúce sa: automatizovaného prístupu k profilom DNA, odtlačkom prstov a osobitným údajom o evidencii vozidiel; poskytovania údajov v súvislosti s hlavnými udalosťami; poskytovania informácií na účely predchádzania terorizmu; iných opatrení na zintenzívnenie cezhraničnej policajnej spolupráce. 9
štáty, aby predložili informácie, ktoré sa vyžadujú v komplexnej správe, najmä počet automatizovaných vyhľadávaní, ktoré uskutočnil členský štát, v ktorom bol delikt spáchaný (členský štát predkladajúci správu), a adresoval ich národnému kontaktnému miestu členského štátu evidencie (odchádzajúce vyhľadávania). Nad rámec tejto požiadavky Komisia požiadala členské štáty, aby predložili dostupné štatistické údaje týkajúce sa deliktov, na ktoré sa vzťahuje smernica o cezhraničnej výmene informácií, vrátane deliktov, ktoré spáchali páchatelia, ktorí nemajú pobyt v príslušnom členskom štáte, alebo zahraničné vozidlá. Do konca roka 2014 Komisia dostala predbežné správy iba od Bulharska, Estónska, Fínska, Maďarska a Rakúska. Všetky ostatné členské štáty (s výnimkou Spojeného kráľovstva, Írska a Dánska) predložili svoje správy do leta 2015, keď proti nim Komisia začala konanie o porušení povinnosti. Komisia vo všeobecnosti nepovažovala údaje predložené v správach za primerane úplné a predložené informácie bolo potrebné v podstatnej miere doplniť prieskumami a sekundárnym výskumom. Ustanovenie týkajúce sa komplexnej správy sa zachovalo v článku 6 novej smernice 2015/413/EÚ, pretože pôvodný dátum transpozície v novembri 2013 uplynul pred zrušením a členské štáty by mohli začať vykonávať smernicu. K 1. júnu 2016 Komisia dostala správy od Českej republiky, Estónska, Litvy, Lotyšska, Nemecka, Rakúska, Rumunska a Slovinska. Podľa externej hodnotiacej štúdie sa celkový počet zistených deliktov v EÚ, na ktoré sa vzťahuje smernica o cezhraničnej výmene informácií a ktoré spáchali páchatelia, ktorí nemajú pobyt v príslušnom členskom štáte, alebo zahraničné vozidlá, odhaduje na 10 miliónov v roku 2014 (v členských štátoch, ktoré poskytli údaje za rok 2014, sa zistilo približne 5 miliónov páchateľov, ktorí nemajú pobyt v príslušnom členskom štáte). Je to počet z približného počtu 200 miliónov dopravných deliktov, na ktoré sa vzťahuje smernica o cezhraničnej výmene informácií (ktoré spáchali páchatelia, ktorí majú pobyt v príslušnom členskom štáte, a páchatelia, ktorí nemajú pobyt v príslušnom členskom štáte) a ktoré sa podarilo zistiť v roku 2014. V súlade s článkom 4 ods. 4 smernice o cezhraničnej výmene informácií členské štáty používajú na výmenu údajov o evidencii vozidiel elektronický informačný systém EUCARIS 19, t. j. softvérovú aplikáciu EUCARIS, ako sa uvádza v článku 15 rozhodnutia Rady 2008/616/SVV. Na základe údajov získaných od členských štátov, ktoré systém aktívne využívali, t. j. uskutočnili odchádzajúce vyhľadávania (vyhľadávania v nadväznosti na delikty spáchané na ich území), sa zdá, že v roku 2015 sa uskutočnili približne 2 milióny odchádzajúcich vyhľadávaní. Naznačuje to, že polovica z celkového počtu deliktov, ktoré spáchali páchatelia, ktorí nemajú pobyt v príslušnom členskom štáte, sa vyšetrovala vyhľadávaním v systéme. Tento počet sa považuje za nízky, pretože systém má oveľa väčší potenciál. Každý zistený delikt musí zvyčajne vyšetriť polícia a cieľom by malo byť vykonať nadväzujúce postupy pri všetkých automaticky zistených deliktoch (za predpokladu, že sú známe všetky prvky deliktu). V externej hodnotiacej štúdii sa poukazuje na to, že v roku 2015 bolo k systému pripojených 18 z 28 členských štátov. V novembri 2016 sa však smernica o cezhraničnej výmene informácií ešte stále nevykonáva v plnej miere, pričom k systému je pripojených iba 23 z 28 členských štátov. 20 Systém EUCARIS významne prispieva k účinnému cezhraničnému presadzovaniu pravidiel cestnej premávky, aj keď odosielané vyhľadávania nie sú vždy úspešné. Pri zohľadnení 19 Európsky informačný systém vozidiel a vodičských preukazov. 20 Spojené kráľovstvo, Írsko a Dánsko majú výnimku a môžu smernicu o cezhraničnej výmene informácií transponovať do 6. mája 2017. 10
celkového počtu neúspešných vyhľadávaní 21, ktoré uskutočnili Belgicko, Francúzsko, Chorvátsko, Maďarsko, Holandsko a Poľsko (členské štáty, ktoré poskytli informácie do konca hodnotenia vo februári 2016), bolo z celkového počtu odosielaných vyhľadávaní v rokoch 2013 2015 neúspešných 7,43 % (nie nevyhnutne v súvislosti s fungovaním systému EUCARIS). Tento percentuálny podiel sa považuje za pomerne nízky. Systém EUCARIS spĺňa aj ustanovenia týkajúce sa bezpečnosti v článku 4 a ustanovenia o ochrane údajov v článku 7 smernice o cezhraničnej výmene informácií. Treba poznamenať, že pred zavedením systému EUCARIS členské štáty vyšetrovali dopravné delikty spáchané páchateľmi, ktorí nemajú v príslušnom členskom štáte pobyt, iba príležitostne na základe vzájomných dohôd, pričom výmena údajov o evidencii vozidiel zvyčajne prebiehala formou vytlačených dokumentov. Automatizovaná online výmena údajov o evidencii vozidiel prostredníctvom systému EUCARIS, ktorý poskytuje potrebné informácie prakticky ihneď, mala pozitívny vplyv na cezhraničné uplatňovanie sankcií: počet vyšetrovaných dopravných deliktov spáchaných páchateľmi, ktorí nemajú pobyt v príslušnom členskom štáte (odosielané vyhľadávania), sa v rokoch 2013 22 až 2015 štvornásobne zvýšil, aj keď v tom čase vykonávalo smernicu o cezhraničnej výmene informácií iba niekoľko členských štátov. 9. ZÁVERY Smernica o cezhraničnej výmene informácií je účinným nástrojom so značným potenciálom na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky umožnením identifikácie páchateľov, ktorí v príslušnom členskom štáte nemajú pobyt, prostredníctvom elektronického informačného systému a zvyšovaním informovanosti občanov o pravidlách cestnej premávky a uplatniteľnosti sankcií v členských štátoch. V smernici sa stanovuje automatizovaná online výmena údajov o evidencii vozidiel vo všetkých členských štátoch, ktorá nebola zabezpečená existujúcimi dvojstrannými ani viacstrannými dohodami. Elektronický informačný systém, ktorým je zaistená rýchla, zabezpečená a dôverná výmena údajov o evidencii vozidiel, je účinný, pretože má pozitívny vplyv na cezhraničné uplatňovanie sankcií: počet vyšetrovaných dopravných deliktov spáchaných páchateľmi, ktorí nemajú pobyt v príslušnom členskom štáte, sa v rokoch 2013 až 2015 zvýšil približne štvornásobne v členských štátoch, ktoré vykonávali smernicu. Nevyužíva sa ale celý potenciál systému. V novembri 2016 bolo k systému pripojených 23 z 28 členských štátov. V roku 2015 sa nevyšetrilo približne 50 % zistených dopravných deliktov spáchaných páchateľmi, ktorí nemajú pobyt v príslušnom členskom štáte. Existuje jasná potreba, aby členské štáty lepšie využívali potenciál systému aktívnejším vyšetrovaním dopravných deliktov spáchaných páchateľmi, ktorí nemajú v príslušnom členskom štáte pobyt. Existuje aj potenciálna potreba zintenzívniť uplatňovanie sankcií za vyšetrené dopravné delikty spáchané páchateľmi, ktorí nemajú v príslušnom členskom štáte pobyt. Približne 50 % sankcií nemožno v súčasnosti úspešne uplatniť z dôvodu nedostatočnej vzájomnej pomoci a spolupráce medzi členskými štátmi pri vyšetrovaní dopravných deliktov po výmene údajov o 21 Neúspešné vyhľadávanie je také, ktorým sa nezíska prístup k požadovaným údajom v prehľadávanej databáze(databázach) a neumožní sa členskému štátu identifikovať páchateľa, ktorý v príslušnom členskom štáte nemá pobyt. 22 Odhaduje sa, že pred rokom 2013 sa podarilo v EÚ každoročne vyšetriť približne 600 000 dopravných deliktov v zmysle dvojstranných a mnohostranných dohôd. Úplné informácie ale nie sú k dispozícii. Znamená to, že smernicou o cezhraničnej výmene informácií sa počet vyšetrovaných dopravných deliktov mohol do roku 2014 zvýšiť viac než dvojnásobne. 11
evidencii vozidiel alebo pretože súdne rozhodnutia vydané v členských štátoch v prípadoch neuhradenia finančnej pokuty za tieto delikty často nepatria do rozsahu pôsobnosti rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV. Vzhľadom na zvyšujúcu sa mieru využívania automatických kontrolných zariadení môže byť užitočné zvážiť potrebu zahrnúť do rozsahu pôsobnosti smernice o cezhraničnej výmene informácií ďalšie delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky, napríklad nedodržanie dostatočnej vzdialenosti medzi vozidlami, nebezpečné predbiehanie a nebezpečné parkovanie. Na maximalizáciu potenciálu smernice o cezhraničnej výmene informácií s cieľom zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky vďaka vyššej miere dodržiavania platných pravidiel cestnej premávky zo strany účastníkov cestnej premávky, ktorí nemajú v pobyt v príslušnom členskom štáte, by bol potrebný celostný prístup, aby vznikli synergie s ostatnými nástrojmi, konkrétne tými, ktoré sa týkajú vzájomnej pomoci a spolupráce medzi členskými štátmi pri vyšetrovaní dopravných deliktov a vzájomného uznávania peňažných sankcií. 12