EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli COM(2017) 259 final SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a

Prepis

1 EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli COM(2017) 259 final SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES {SWD(2017) 169 final} {SWD(2017) 170 final} SK SK

2 Správa o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES 1. Úvod Smernica 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov 1 (ďalej len smernica alebo smernica o právach spotrebiteľov ) bola prijatá 25. októbra Jej cieľom je dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa v celej EÚ a prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu pomocou harmonizácie určitých aspektov zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa zmlúv medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi. Smernicu bolo potrebné transponovať do vnútroštátneho práva členských štátov do 13. decembra 2013, aby bola vo všetkých členských štátoch EÚ uplatniteľná od 13. júna V článku 30 smernice sa vyžaduje, aby Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice, predovšetkým pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa digitálneho obsahu a práva na odstúpenie od zmluvy. Komisia vyhodnotila smernicu na základe: externej štúdie uplatňovania smernice o právach spotrebiteľov 2 ; správy Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 3 ; konzultácií s rôznymi zainteresovanými stranami 4 ; a iných zdrojov údajov 5. Hodnotenie bolo vypracované vo forme pracovného dokumentu útvarov Komisie tvoriaceho prílohu tejto správy, v ktorej sa prezentujú jeho hlavné zistenia. Keďže hodnotenie smernice sa uskutočnilo do troch rokov od dátumu, od ktorého sa mali uplatňovať vnútroštátne právne predpisy, do ktorých bola transponovaná, dôkazová základňa bola relatívne obmedzená. Vzhľadom na skutočnosť, že smernica sa ešte stále nachádza v skorom štádiu vykonávania, sa toto hodnotenie zameriava na posúdenie pokroku dosiahnutého pri jej transpozícii a prvom uplatňovaní. Hodnotenie smernice o právach spotrebiteľov prebehlo súbežne so širšou kontrolou vhodnosti (v rámci REFIT) právnych predpisov EÚ v oblasti spotrebiteľského práva a marketingu, 1 Ú. v. EÚ L 304, , s Realizovaná konzorciom pod vedením spoločnosti Risk & Policy Analysts Ltd, záverečná správa je k dispozícii na adrese 3 Informačná správa EHSV: Smernica o právach spotrebiteľov (hodnotenie) 4 Konzultácie vykonané externým konzultantom na účely štúdie (prieskum online a pohovory so spotrebiteľmi, obchodníkmi, vnútroštátnymi spotrebiteľskými organizáciami a odborovými združeniami, orgánmi presadzovania práva, ministerstvami, európskymi spotrebiteľskými centrami); verejné konzultácie online (máj až september 2016); stretnutia poradnej skupiny zainteresovaných strán pre kontrolu vhodnosti a existujúcich sietí (ako napríklad Európska poradná skupina spotrebiteľov, Sieť pre spotrebiteľskú politiku); diskusie v rámci Európskeho spotrebiteľského samitu v roku Analýza údajov zo sťažností, výsledky kontrolnej akcie v rámci smernice o právach spotrebiteľov (koordinované činnosti preverovania zo strany vnútroštátnych orgánov, ktoré koordinovala Komisia, pozri poznámku pod čiarou č. 11), akcia zameraná na fiktívne nakupovanie a experimenty v oblasti správania, zistenia prieskumnej štúdie týkajúcej sa spotrebiteľských otázok v rámci kolaboratívneho hospodárstva. 2

3 pričom výsledky hodnotenia smernice boli súčasťou záverečnej správy o kontrole vhodnosti 6. Viaceré konzultačné činnosti, ktoré boli vykonané ako súčasť kontroly vhodnosti (ako napríklad poradná skupina zainteresovaných strán a spotrebiteľský samit), sa využili aj na získavanie názorov a údajov na hodnotenie smernice o právach spotrebiteľov. 2. Cieľ a hlavné ustanovenia smernice Smernicou o právach spotrebiteľov sa zrušila smernica 97/7/ES o ochrane spotrebiteľa, pokiaľ ide o zmluvy na diaľku, a smernica 85/577/EHS na ochranu spotrebiteľa, pokiaľ ide o zmluvy uzatvárané mimo prevádzkových priestorov. V smernici o právach spotrebiteľov sa zaviedli plne harmonizované pravidlá pre zmluvy o tovaroch a službách, ako aj o digitálnom obsahu, uzavreté na diaľku (online) alebo mimo prevádzkových priestorov. Touto smernicou sa tiež zmenili určité ustanovenia smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernice 1999/44/ES o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar. V článku 1 smernice sa uvádza, že jej celkovým účelom je dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa v celej EÚ a prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu harmonizáciou určitých aspektov zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa zmlúv uzavretých medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi. V odôvodnení 4 smernice sa vysvetľuje, že táto harmonizácia je potrebná na podporu skutočného spotrebiteľského vnútorného trhu vytvorením správnej rovnováhy medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou podnikov. Zatiaľ čo predošlé smernice týkajúce sa zmlúv medzi podnikom a koncovým zákazníkom uzavretých mimo prevádzkových priestorov a na diaľku poskytovali minimálnu úroveň harmonizácie relevantných predpisov na ochranu spotrebiteľa, v smernici o právach spotrebiteľov sa zavádza úplná harmonizácia. To znamená, že v rámci rozsahu jej pôsobnosti nesmú členské štáty vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch ponechať v platnosti alebo zaviesť ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice, pokiaľ sa v tejto smernici neustanovuje inak (článok 4). V smernici sa členským štátom umožňuje uložiť v prípade zmlúv uzavretých v prevádzkových priestoroch dodatočné požiadavky na predzmluvné informácie (článok 5 ods. 4) a využiť regulačné možnosti podľa vlastného vnútroštátneho práva v šiestich oblastiach. Členské štáty sú povinné oznámiť skutočnosť, že využili tieto regulačné možnosti a Komisia sprístupnila ich správy na svojom webovom sídle v súlade s článkom 29 smernice. Medzi najčastejšie využívané regulačné možnosti patria 7 : 20 členských štátov neuplatňuje ustanovenia smernice na tie zmluvy uzavreté mimo prevádzkových priestorov, ak platba, ktorú má spotrebiteľ uskutočniť, nepresahuje 50 EUR (alebo nižšie hodnoty vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch) (článok 3 ods. 4 smernice); 6 Záverečná správa je k dispozícii na adrese 7 Podrobnejšie informácie nájdete v tabuľkách uverejnených v dokumente: 3

4 15 členských štátov uplatňuje jazykové požiadavky týkajúce sa zmluvných informácií pri zmluvách na diaľku a zmluvách uzavretých mimo prevádzkových priestorov, aby zabezpečili, že tieto informácie spotrebiteľ ľahko pochopí (článok 6 ods. 7 smernice); 7 členských štátov si zvolilo možnosť zjednodušeného informačného režimu pre zmluvy uzavreté mimo prevádzkových priestorov týkajúce sa opráv alebo údržby v hodnote nepresahujúcej 200 EUR, ktoré si výslovne vyžiadal spotrebiteľ (článok 7 ods. 4 smernice); 16 členských štátov vyžaduje písomné potvrdenie zmluvy uzatvorenej prostredníctvom telefónu (článok 8 ods. 6 smernice). V porovnaní s predošlým minimálnym zákonným harmonizačným rámcom v súlade so smernicou 97/7/ES a smernicou 85/577/EHS sa nové ustanovenia smernice o právach spotrebiteľov týkajú: ďalšej harmonizácie požiadaviek na predzmluvné informácie pri zmluvách uzavretých v prevádzkových priestoroch (článok 5 ods. 1) a plnej harmonizácie požiadaviek na informácie v prípade zmlúv uzavretých na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov (článok 6 ods. 1); zahrnutia digitálneho obsahu do rozsahu pôsobnosti na základe osobitných ustanovení, ktoré sa naň vzťahujú, ako sú informácie o funkčnosti a interoperabilite a práve na odstúpenie od zmluvy [článok 5 ods. 1 písm. g) a písm. h); článok 6 ods. 1 písm. r) a písm. s); článok 9 ods. 2 písm. c); článok 14 ods. 4 písm. b) a článok 16 písm. m)]; formálnych požiadaviek na zmluvy uzavreté na diaľku a zmluvy uzavreté mimo prevádzkových priestorov, napr. ustanovenie o tlačidle na podanie objednávky s povinnosťou zaplatiť (články 7 a 8); úplne harmonizovaného obdobia 14 dní na právo na odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov aj keď s určitými výnimkami (článok 16) a jednoznačnejšími právami na vrátenie peňazí (články 9 až 15); nových pravidiel dodania a prechodu rizika (články 18 a 20); požiadavky základnej sadzby pri telefonických hovoroch spotrebiteľa s obchodníkom v súvislosti s už uzatvorenými zmluvami (článok 21); zákazu neodôvodnených poplatkov za platobné prostriedky (článok 19) a predvolených polí (článok 22); oslobodenia spotrebiteľa od povinnosti úhrady v prípade nevyžiadaného dodania alebo poskytnutia výrobkov ( zotrvačný predaj, článok 27); zavedenia vzorového formulára na odstúpenie platného pre celú EÚ [článok 6 ods. 1 písm. h) a článok 11, príloha I časť B]. 3. Transpozícia a vykonávanie V článku 28 smernice sa od členských štátov vyžaduje prijatie a uverejnenie vnútroštátnych opatrení na transpozíciu tejto smernice do 13. decembra 2013, aby sa tieto opatrenia mohli uplatňovať od 13. júna

5 Od októbra 2012 do apríla 2014 Komisia zorganizovala päť seminárov o transpozícii s cieľom pomôcť členským štátom pri vykonávaní tejto úlohy 8. Napriek tomu 17 členských štátov 9 s transpozíciou meškalo a smernica sa začala uplatňovať vo všetkých 28 členských štátoch až od konca roku Členské štáty si zvolili rôzne spôsoby transpozície: niektoré transponovali smernicu jej zahrnutím do existujúcich právnych predpisov (napr. do občianskych zákonníkov), iné prijali nový právny predpis, ktorým sa smernica transponovala takmer doslovne, a niektoré si zvolili kombináciu oboch týchto spôsobov. Komisia vykonala rozsiahlu kontrolu transpozície smernice vo všetkých členských štátoch a na základe výsledkov začala 21 bilaterálnych štruktúrovaných dialógov s dotknutými vnútroštátnymi orgánmi (tzv. prípady projektu EU Pilot). Pri tejto kontrole transpozície sa odhalilo, že väčšina členských štátov najskôr zlyhala pri transpozícii viacerých vymedzení a kľúčových pojmov smernice do svojho vnútroštátneho práva. Zatiaľ čo dotknuté členské štáty uskutočnili alebo navrhli významné zmeny svojich právnych prepisov zabezpečujúcich transpozíciu s cieľom vyriešiť tieto otázky a zosúladiť svoje právo so smernicou, Komisia pokračuje v bilaterálnych dialógoch s väčšinou z nich s cieľom zabezpečiť súlad v plnom rozsahu. Prípady nevykonania transpozície alebo nesprávnej transpozície síce jednoznačne ovplyvňujú dosahovanie cieľov stanovených v smernici, v súčasnosti má však Európska komisia k dispozícii málo údajov o konkrétnom vplyve takejto oneskorenej alebo nesprávnej transpozície v praxi, keďže všetky spomínané prípady projektu EU Pilot (s výnimkou jedného) boli otvorené ex officio, a nie na základe sťažností. Útvary Komisie vydali v júni 2014 usmerňovací dokument týkajúci sa smernice o právach spotrebiteľov 10 (ďalej len usmernenie k smernici ) v nadväznosti na konzultácie s orgánmi členských štátov zodpovednými za transpozíciu a presadzovanie smernice, zainteresovanými stranami z odvetvia a z oblasti spotrebiteľov. Cieľom usmernenia k smernici je pomôcť vnútroštátnym orgánom a súdom pri jednotnom a konzistentnom uplatňovaní smernice poskytnutím usmernenia k hlavným koncepciám a ustanoveniam smernice. Zahŕňa aj praktické príklady, ktoré ukazujú, ako by sa smernica mala uplatňovať. V roku 2015 Komisia koordinovala kontrolnú akciu11 26 členských štátov, Nórska a Islandu s cieľom skontrolovať, či obchodníci dodržiavajú požiadavky na predzmluvné informácie podľa smernice o právach spotrebiteľov pri produktoch ponúkaných online 12. Zatiaľ čo pred kontrolnou akciou sa zistilo, že v súlade so smernicou je len 37 % webových sídiel, po kontrolnej akcii to bolo 88 %. 8 Semináre sa konali 5. októbra 2012, 8. marca 2013, 19. septembra 2013, 11. decembra 2013 a 11. apríla Tieto členské štáty meškali s transpozíciou smernice: AT, BE, BG, FI, HR, HU, ES, FR, IT, LV, LU, NL, PL, PT, RO, SK, SL. 10 Usmerňovací dokument GR pre spravodlivosť týkajúci sa smernice o právach spotrebiteľov z júna 2014, k dispozícii na adrese: 11 Kontrolná akcia EÚ je preverovaním webových sídiel v rámci celej EÚ. Vykonáva sa formou súčasných koordinovaných kontrol na zistenie porušovania spotrebiteľského práva a následné zabezpečenie jeho presadzovania. Pozri tiež: Podrobnejšie informácie o kontrolnej akcii v rámci smernice o právach spotrebiteľov za rok 2015 nájdete na adrese:

6 V období od jari 2014 do jari 2016 Komisia zorganizovala kampaň na zvýšenie informovanosti o právach spotrebiteľov zameranú na zvýšenie všeobecnej úrovne vedomostí obchodníkov a spotrebiteľov o celoeurópskych právach spotrebiteľov, ktoré vyplývajú z viacerých smerníc EÚ z oblasti spotrebiteľského práva, vrátane práva na odstúpenie od zmluvy podľa smernice o právach spotrebiteľov Hlavné výsledky hodnotenia 4.1. Účinnosť Z preskúmania vnútroštátnych právnych predpisov v členských štátoch pred vykonávaním smernice vyplynulo, že existuje značný stupeň odchýlky, pokiaľ ide o pravidlá o ochrane spotrebiteľa týkajúce sa zmlúv medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi. S výnimkou obmedzených oblastí, na ktoré sa ešte stále vzťahuje vnútroštátny výber regulačnej možnosti, sa v smernici o právach spotrebiteľov do veľkej miery odstránili takéto rozdiely medzi členskými štátmi, čím sa prispelo k zvýšeniu právnej istoty pre obchodníkov a spotrebiteľov, predovšetkým v cezhraničných prípadoch. V porovnávacej analýze legislatívnej situácie vo všetkých členských štátoch pred transpozíciou smernice a po nej sa zdôraznila aj skutočnosť, že k posilneniu ochrany spotrebiteľa došlo vo väčšine členských štátov, aj keď nie vo všetkých. Predpokladá sa, že táto skutočnosť v súlade s cieľmi smernice podporí dôveru spotrebiteľov, pokiaľ ide o domáce, ako aj cezhraničné nákupy, predovšetkým online. Z analýzy Eurostatu vyplýva nárast cezhraničných nákupov online v období rokov 2012 až Pokiaľ ide o dosiahnutie vyššej miery dôvery spotrebiteľa a posilnenia jeho postavenia, z dostupných údajov z prieskumu Eurobarometer vyplýva, že percentuálny podiel spotrebiteľov, ktorí súhlasia s tým, že maloobchodníci a poskytovatelia služieb vo všeobecnosti dodržiavajú pravidlá a predpisy z oblasti spotrebiteľského práva, bol 76 % v roku 2016, čo predstavuje nárast o 14 percentuálnych bodov oproti roku V hodnotení sa však zdôraznili niektoré faktory, ktoré obmedzovali účinnosť smernice o právach spotrebiteľov. Medzi ne patrili: nedostatočná informovanosť spotrebiteľov a obchodníkov o ustanoveniach smernice; ťažkosti pri výklade niektorých ustanovení, okrem iných napríklad vymedzenie základnej sadzby (článok 21) 15, pojem mimo prevádzkových priestorov pri zmluvách uzavretých mimo prevádzkových priestorov (článok 2 ods. 8), rozdiel medzi zmluvou o digitálnom obsahu a zmluvou o platených službách online, okamih, ku ktorému začína 14-dňová lehota na rozmyslenie, pokiaľ ide o zmluvy obsahujúce prvky kúpnej zmluvy aj zmluvy o poskytnutí služieb (článok 9), a výpočet zníženej (obrázok 8.) 15 Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 2. marca 2017 vo veci C-568/15 Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs Frankfurt am Main e.v./comtech GmbH objasnil, že pojem základná sadzba uvedený v článku 21 smernice 2011/83 [ ] sa má vykladať v tom zmysle, že cena hovoru týkajúceho sa uzatvorenej zmluvy na servisnú telefónnu linku, ktorú prevádzkuje obchodník, nemôže presiahnuť cenu hovoru na štandardné geografické číslo pevnej siete alebo číslo mobilnej siete. Pokiaľ je dodržaná táto hranica, okolnosť, či dotknutý obchodník prostredníctvom tejto telefónnej servisnej linky dosahuje alebo nedosahuje zisk, je irelevantná. 6

7 hodnoty tovarov v prípade, že spotrebitelia uplatnia právo na odstúpenie od zmluvy po tom, čo používali tovar dlhšie, než je potrebné na zistenie charakteru, vlastností a funkčnosti tovaru (článok 14 ods. 2); nedostatočné dodržiavanie smernice zo strany obchodníkov; a problémy súvisiace s presadzovaním práva, predovšetkým vzhľadom na nízku úroveň vnútroštátnych opatrení na presadzovanie a vzhľadom na rozdiely v spôsobe, akým sa pravidlá presadzujú; rôzne úrovne sankcií, ktoré členské štáty zaviedli pri porušovaní smernice, môžu byť tiež problematické, keďže maximálne sankcie vo viacerých členských štátoch sa nezdajú byť dostatočne účinné, primerané a odrádzajúce (článok 24) pre obchodníkov akejkoľvek veľkosti Efektívnosť Zatiaľ nie je k dispozícii jednoznačný pohľad na celkový vplyv smernice na náklady podnikov, keďže nebolo možné získať kvantitatívne odhady nákladov a prínosov jej vykonávania. Konkrétne zainteresované strany, s ktorými sa uskutočnila konzultácia v rámci hodnotenia, neposkytli kvantitatívne odhady vplyvu smernice o právach spotrebiteľov a neboli schopné určiť priamu príčinnú súvislosť medzi zvýšením tržieb a začatím uplatňovania smernice o právach spotrebiteľov. Vzhľadom na krátkosť času, ktorý uplynul od transpozície smernice, sú veľmi obmedzené aj údaje o skutočných nákladoch a prínosoch. Analýza preto vychádzala z kvalitatívnych informácií. Obmedzenosť dostupných údajov znamená, že nie je možné dospieť k definitívnym záverom o úrovni nákladov, ktoré podnikom vznikali pri zabezpečovaní dodržiavania smernice. Podniky, v prípade ktorých bolo uskutočnené preskúmanie, neboli ochotné poskytnúť finančné odhady týchto nákladov a ani neboli k dispozícii dodatočné peňažné odhady. Pokiaľ však ide o kvalitatívne hodnotenia, boli nahlásené určité konkrétne zaťaženia, predovšetkým v prípade MSP. Tie sa týkajú najmä požiadaviek na predzmluvné informácie, predovšetkým vzhľadom na prekrývajúce sa požiadavky na informácie, a práva na odstúpenie od zmluvy. Zainteresované strany okrem iného oznamovali straty súvisiace s vráteným tovarom, ktorý sa používal vo väčšom rozsahu, než je potrebné na zistenie charakteru, vlastností a funkčnosti tovaru, keďže obchodníkom vznikali ťažkosti pri posudzovaní zníženej hodnoty vráteného tovaru a jeho ďalšom predaji. Oznamované boli aj obavy týkajúce sa skutočnosti, že hneď ako spotrebiteľ preukázal, že tovar zaslal späť, obchodníci majú vrátiť spotrebiteľovi peniaze bez možnosti skontrolovať vrátený tovar (článok 13 ods. 1) Koherentnosť Vo všeobecnosti sa usudzuje, že smernica je v súlade s ostatnými právnymi predpismi EÚ, pričom neboli identifikované žiadne významné problémy. Napriek tomu existujú špecifické vzájomné vzťahy medzi smernicou a inými právnymi predpismi v oblasti spotrebiteľského práva a marketingu, iné horizontálne právne predpisy a predpisy v rámci jednotlivých odvetví (najmä smernicou o elektronickom obchode a smernicou o službách), ako aj nové návrhy, ktoré by v budúcnosti mohli byť zjednodušené a objasnené. Niektoré požiadavky na informácie v prípade výzvy na kúpu (článok 7 ods. 4 smernice o nekalých obchodných praktikách) sa napríklad prekrývajú s požiadavkami na predzmluvné informácie smernice 7

8 o právach spotrebiteľov, čo by sa mohlo vyriešiť v rámci legislatívnych činností nadväzujúcich na kontrolu vhodnosti v rámci platformy REFIT a hodnotenie smernice o právach spotrebiteľov. Vo výsledku rokovaní o navrhovanej smernici o dodávaní digitálneho obsahu by sa mala zohľadniť aj každá možná zmena ustanovení smernice o právach spotrebiteľov týkajúcich sa digitálneho obsahu (pozri tiež bod 5) Relevantnosť V hodnotení sa dospelo k záveru, že pôvodné ciele smernice sú dnes rovnako platné ako v čase, keď bola smernica prvýkrát navrhnutá. Aj naďalej sú veľmi relevantné predovšetkým ciele zamerané na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a rovnakých podmienok pre podniky v zmluvách medzi podnikom a koncovým zákazníkom uzavretých online, najmä v rámci politiky jednotného digitálneho trhu. Ustanovenia o zmluvách uzavretých na diaľku budú v budúcnosti pravdepodobne ešte oveľa relevantnejšie, keďže počet nákupov, ktoré spotrebitelia uskutočňujú online, sa naďalej zvyšuje. Zistilo sa, že ustanovenia smernice o právach spotrebiteľov týkajúce sa požiadaviek na informácie sú ešte stále relevantné, okrem požiadavky podľa článku 6 ods. 1 písm. c) poskytnúť číslo faxu a ovú adresu obchodníka, pričom aj modernejšie komunikačné prostriedky (napr. webové formuláre) by spotrebiteľovi umožnili účinne kontaktovať obchodníka a uchovať dôkaz o tejto komunikácii na trvanlivom nosiči. V hodnotení sa navrhuje aj možnosť preskúmať spôsob zjednodušenia predkladania predzmluvných informácií a štandardných zmluvných podmienok. S narastajúcou úlohou platforiem online sa objavujú aj výraznejšie výzvy, predovšetkým od spotrebiteľských organizácií a niektorých záujmových združení, na zavedenie konkrétnych požiadaviek na transparentnosť pre elektronické trhy. Cieľom by bolo zabezpečiť, aby boli spotrebitelia informovaní o totožnosti a vlastnostiach ( obchodník alebo spotrebiteľ ) dodávateľa, o rozdieloch v úrovni ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy s obchodníkom, a nie s iným spotrebiteľom, a o štandardných kritériách zoraďovania pri prezentácii ponúk Pridaná hodnota EÚ Prístup na úrovni EÚ je aj naďalej najvhodnejší a pravdepodobne dosiahne ciele stanovené v smernici skôr než prístupy na úrovni jednotlivých krajín. Vďaka harmonizačnému prístupu smernice sa naozaj dôsledne znížila regulačná fragmentácia medzi členskými štátmi, čo pomohlo pri zvyšovaní dôvery spotrebiteľa v cezhraničný predaj a znižovaní nákladov obchodníkov na dodržiavanie smernice pri cezhraničnom predaji, ako to vyzdvihli zainteresované strany, s ktorými sa uskutočnili konzultácie v rámci hodnotenia. Harmonizované pravidlá sú potrebné aj na zabezpečenie účinných opatrení na cezhraničné presadzovanie práva medzi členskými štátmi. 5. Pravidlá týkajúce sa digitálneho obsahu Prvýkrát sa v právnych predpisoch EÚ v oblasti spotrebiteľského práva a marketingu smernicou stanovujú konkrétne požiadavky na predzmluvné informácie pre digitálny obsah a pravidlá týkajúce sa odstúpenia od zmluvy o digitálnom obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči. Tieto ustanovenia sú relevantné predovšetkým pri dosahovaní cieľov stratégie digitálneho jednotného trhu. 8

9 Digitálny obsah sa vymedzuje ako dáta, ktoré sa vyprodukujú a dodajú v digitálnej forme (článok 2 ods. 11 smernice o právach spotrebiteľa). Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti smernice o právach spotrebiteľa vzhľadom na digitálny obsah, v usmernení k smernici o právach spotrebiteľov z júna 2014 sa uvádza, že: [V]zhľadom na rozlíšenie uvedené v odôvodnení 19 platí, že zmluvy týkajúce sa digitálneho obsahu online podliehajú smernici aj v prípade, ak nezahŕňajú úhradu ceny zo strany spotrebiteľa. 16. Hoci bol usmerňovací dokument k smernici o právach spotrebiteľov vypracovaný v spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými stranami, niektoré zainteresované strany nepovažujú uplatňovanie smernice na bezodplatný digitálny obsah za úplne jednoznačné. Hoci Komisia potvrdzuje výklad poskytnutý v usmernení k smernici o právach spotrebiteľov, v praxi môžu naozaj existovať ťažkosti pri rozlišovaní medzi zmluvami o digitálnom obsahu a zmluvami týkajúcimi sa služieb online, ktorých hlavným predmetom je poskytovanie služby, a nie samotného digitálneho obsahu. Zmluvy týkajúce sa služieb online patria do rozsahu pôsobnosti smernice ako zmluvy o poskytnutí služby len v prípade, že sa poskytujú za úhradu ceny. V zásade sa všetky ustanovenia smernice o právach spotrebiteľov vzťahujú aj na zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu. Okrem toho sa vo viacerých ustanoveniach stanovujú konkrétne požiadavky vo vzťahu k digitálnemu obsahu: požiadavky na predzmluvné informácie o funkčnosti a interoperabilite [článok 5 ods. 1 písm. g) a písm. h), článok 6 ods. 1 písm. r) a písm. s)]; právo na odstúpenie od zmluvy začiatok lehoty na odstúpenie a požiadavky na informácie o zániku práva na odstúpenie v prípade sťahovania obsahu [článok 9 ods. 2 písm. c) a článok 14 ods. 4 písm. b)]; výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy [článok 16 písm. m)]. Digitálny obsah zostáva aj naďalej kľúčovou oblasťou, v ktorej sa spotrebitelia necítia chránení do tej miery ako v prípade kúpnych zmlúv a zmlúv o poskytnutí služieb. Zo zistení hodnotenia vyplýva, že nízka úroveň účinnosti ustanovení o digitálnom obsahu je výsledkom nedostatočnej informovanosti obchodníkov, ako aj spotrebiteľov, nedostatočného dodržiavania predpisov zo strany obchodníkov a nízkej úrovne presadzovania práva zo strany vnútroštátnych orgánov. Obchodníci neoficiálne poukázali aj na určité ťažkosti pri praktickom vykonávaní a pochopení týchto ustanovení, predovšetkým pokiaľ ide o požiadavku poskytovať predzmluvné informácie o práve na odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ ide o informovanosť, z údajov vyplýva, že najnižšia oznámená úroveň informovanosti sa týkala požiadaviek na predzmluvné informácie o digitálnom obsahu a pravidlách odstúpenia od zmluvy pri digitálnom obsahu. Z hodnotenia vyplynulo, že miera dodržiavania pravidiel o digitálnom obsahu bola veľmi nízka, zdôraznené bolo najmä to, že obchodníci vo všeobecnosti neinformujú spotrebiteľov o prípadoch, v ktorých zaniká ich právo na odstúpenie od zmluvy. 16 Usmernenie k smernici o právach spotrebiteľov, s

10 Z hodnotenia vyplynulo aj to, že existuje priestor na opätovné posúdenie niektorých z pravidiel smernice o právach spotrebiteľov týkajúcich sa digitálneho obsahu s cieľom ich lepšieho zosúladenia so súčasnými potrebami v rámci EÚ. Smernica o právach spotrebiteľov sa v súčasnosti nevzťahuje najmä na ustanovenia o bezodplatných službách online. K týmto službám patrí cloudové úložisko alebo webmail, pri ktorých hlavným zmluvným záväzkom obchodníka nie je poskytovanie digitálneho obsahu, ale poskytovanie služby, ktorá umožňuje vytváranie, spracovanie, ukladanie alebo spoločné využívanie údajov, ktoré vytvára spotrebiteľ. V nadväznosti na diskusie Rady o návrhu smernice o zmluvách o dodávaní digitálneho obsahu na zasadnutí Rady SVV v júni 2016 ministri výslovne vyzvali Komisiu, aby do svojej správy o uplatňovaní smernice o právach spotrebiteľov zahrnula aj hodnotenie uplatňovania smernice o právach spotrebiteľov, najmä požiadaviek na predzmluvné informácie stanovených v uvedenej smernici, na všetky druhy zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu, na ktoré sa vzťahuje smernica [návrh z decembra 2015] o digitálnom obsahu, s cieľom pomôcť posúdiť, do akej miery môže byť potrebné zosúladiť tieto dva nástroje (najmä v nich použité vymedzenia pojmov), aby sa zaistila väčšia koherentnosť. Komisia sa preto domnieva, že na zabezpečenie plnej relevantnosti a schopnosti smernice reagovať na súčasné výzvy by sa mal rozsah jej pôsobnosti rozšíriť tak, aby sa týkal zmluvy o bezodplatných digitálnych službách, pričom je v prípade potreby nutné zabezpečiť, aby smernica zabezpečovala rovnaké podmienky pre digitálne služby a digitálny obsah. 6. Závery a ďalšie kroky Komisia nadviaže na zistenia z hodnotenia takto: podporí informovanosť spotrebiteľov a obchodníkov o ich právach a povinnostiach. Na tento účel Komisia v decembri 2016 spustila pilotný projekt odbornej prípravy MSP, pokiaľ ide o právne predpisy EÚ v oblasti spotrebiteľského práva a marketingu. Cieľom pilotného projektu je výrazne zvýšiť informovanosť obchodníkov o ich povinnostiach a s tým súvisiacich právach spotrebiteľa; zváži ďalšie usmernenie týkajúce sa ustanovení, pri ktorých z hodnotenia vyplynulo, že sa vnímajú ako nejasné; bude riadiť nedávno spustenú samoreguláciu v rámci skupiny zainteresovaných strán REFIT s cieľom dosiahnuť mnohostrannú dohodu medzi týmito stranami založenú na súbore hlavných zásad na vylepšenie prezentácie poskytovaných informácií pred uzatvorením zmlúv podľa smernice o právach spotrebiteľov, ako aj štandardných zmluvných podmienok. Touto činnosťou samozrejme nie je dotknutá ďalšia legislatívna intervencia, najmä ak by sa ukázalo, že tento samoregulačný prístup nie je uspokojivý; podrobnejšie preskúma, v závislosti od výsledku posúdenia vplyvu, možné cielené zmeny smernice týkajúce sa: 10

11 rozšírenia jej rozsahu pôsobnosti na zmluvy o bezodplatných digitálnych službách, čím by sa požiadavka na predzmluvné informácie a právo na odstúpenie od zmluvy vzťahovali na všetky digitálne služby. Touto zmenou by sa malo objasniť, že smernica tiež zahŕňa zmluvy o poskytovaní digitálneho obsahu, ktorý sa neposkytuje za úhradu ceny; zjednodušenia niektorých existujúcich požiadaviek na informácie tak, aby predovšetkým lepšie zohľadňovali technologický vývoj a vývoj trhu, napríklad tým, že sa obchodníkom umožní používať modernejšie komunikačné prostriedky na komunikáciu so spotrebiteľmi, za predpokladu, že takéto prostriedky spotrebiteľovi umožňujú efektívne kontaktovať obchodníka a uchovať dôkaz o takejto komunikácii na trvanlivom nosiči; zníženia záťaže obchodníkov, predovšetkým MSP, ktorú niektoré zainteresované strany považujú za neprimeranú. To sa týka ustanovení o práve na odstúpenie od zmluvy pri tovaroch, ktoré spotrebitelia používajú viac, než je potrebné na zistenie ich charakteru, vlastností a funkčnosti a pravidiel o vrátení peňazí, predtým než obchodník dostane tovar naspäť; zvýšenia transparentnosti informácií, ktoré elektronické trhy poskytujú spotrebiteľom o totožnosti a vlastnostiach ( obchodník alebo spotrebiteľ ) dodávateľa, o rozdieloch v úrovni ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy s obchodníkom, a nie s iným spotrebiteľom, a o štandardných kritériách zoraďovania pri prezentácii ponúk a stanovení dôsledkov pri nedodržaní požiadaviek na transparentnosť; zintenzívni presadzovanie smernice vo všetkých členských štátoch, a to aj prostredníctvom spoločných postupov v rámci nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa. 11