LESNÍCKE LISTY PRE PRAX 4/2011 PRÍLOHA ČASOPISU LES & LETOKRUHY 7 8/2011 Monitoring lesných ekosystémov na Slovensku 4 2 0 1 1 LESNÍCKE LISTY PRE PRAX národné výsledky v európskom kontexte Pavel Pavlenda Jozef Pajtík Tibor Priwitzer Hana Pavlendová Slávka Tóthová Počiatky programu monitoringu lesov v Európe i na Slovensku siahajú do roku 1985. V súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom lesov a ich odumieraním vo viacerých oblastiach strednej a západnej Európy bolo v súlade s Konvenciou UN/ECE o diaľkovom cezhraničnom znečistení ovzdušia (Convention on Longrange Transboundary Air Pollution CLRTAP) prijaté rozhodnutie o vzniku Medzinárodného kooperatívneho programu hodnotenia a monitorovania vplyvu znečistenia ovzdušia na lesy (International Co-operative Programme on the Assessment and Monitoring of Air Pollution Effects on Forests ICP Forests). Na základe Nariadenia Rady č. 3528/86 o ochrane lesov pred atmosférickým znečistením sa zaviedol systematický monitoring v pravidelnej sieti (veľkoplošný extenzívny monitoring). V roku 1994 sa program rozšíril Nariadením Európskej komisie č. 1091/94 o začiatku programu intenzívneho monitoringu a podrobnostiach pre založenie plôch a hodnotenie stavu korún stromov, pôd, asimilačných orgánov a depozície. Koordinujúcim pracoviskom programu je Ústav svetového lesníctva v Hamburgu (v súčasnosti ako súčasť von Thünen Institut). Na činnosti ICP Forests participuje 41 krajín. V rokoch 2003 2006 bolo legislatívnym rámcom pre monitoring lesov v Európe Nariadenie (EC) č. 2152/2003 Európskeho parlamentu a Rady Národné lesnícke centrum 1
LESNÍCKE LISTY PRE PRAX 4/2011 zo 17. novembra 2003 týkajúce sa monitoringu lesov a environmentálnych interakcií Forest Focus. Po ukončení platnosti pôvodných nariadení o monitoringu lesov v Európe a realizácii národných programov monitoringu lesov v rámci schémy Forest Focus bolo z hľadiska legislatívy určité vákuum a menili sa podmienky pre realizáciu monitoringu lesov. Problematika monitoringu lesov sa zahrnula medzi možné opatrenia v rámci nástroja pre životné prostredie LIFE+. Podaný návrh projektu FutMon (Ďalší rozvoj a implementácia monitorovacieho systému lesov na úrovni EÚ Further development and implementation of an EU-level Forest Monitoring System) so zámerom realizácie na 5 rokov bolo potrebné upraviť len na dvojročné riešenie (2009 2010). V takejto podobe bol projekt odsúhlasený, následne bolo v súvislosti s určitými zmenami riešenie projektu predĺžené o pol roka. Monitoring lesov na Slovensku sa vyvíjal od svojich začiatkov vo väzbe na medzinárodný monitorovací program ICP Forests. Kým v niektorých krajinách sa v programe monitoringu zdravotného stavu lesa nadväzovalo na skúsenosti a existujúcu sieť plôch národných inventarizácií lesov, na Slovensku bol tento typ výberového zisťovania nový a nový systém inventarizácie lesov sa zaviedol až o dvadsať rokov neskôr. Monitoring lesov na Slovensku realizuje Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene (od roku 2006 ako súčasť Národného lesníckeho centra). Popri medzinárodnom zapojení je národný program monitoringu lesa, spolu s ďalšími čiastkovými monitorovacími systémami (ČMS) v gescii Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, od roku 1992 súčasťou komplexného monitorovacieho a informačného systému o životnom prostredí Slovenskej republiky. CIELE A SÚČASTI MONITORINGU LESNÝCH EKOSYSTÉMOV Samotný program ICP Forests má dva hlavné ciele: poskytovať periodický prehľad o priestorových rozdieloch a časových zmenách stavu lesa vo vzťahu k antropogénnym a prírodným stresovým faktorom (zvlášť vo vzťahu k znečisteniu ovzdušia) prostredníctvom reprezentatívneho monitoringu v systematickej sieti monitorovacích plôch; prispieť k lepšiemu pochopeniu vzťahov medzi stavom lesných ekosystémov a stresovými faktormi, hlavne znečistením ovzdušia, prostredníctvom intenzívneho monitoringu na vybraných trvalých výskumných plochách. Týmto cieľom zodpovedajú hlavné zložky: monitoring I. úrovne veľkoplošný extenzívny monitoring, monitoring II. úrovne intenzívny monitoring. Trvalé monitorovacie plochy (TMP) I. úrovne sú založené v sieti 16 16 km (obr. 1), je ich na Slovensku spolu 112. TMP majú tvar štvorca so stranami 50 50 m. Plochy sú v rámci jednotky priestorového rozdelenia lesa vybrané tak, aby reprezentovali homogénnu časť lesa, a aby boli od okraja porastu vzdialené minimálne na vzdialenosť strednej výšky hlavnej dreviny. Národná monitorovacia sieť I. úrovne bola založená v rokoch 1987 a 1988 na celom území Slovenskej republiky dvojstupňovým výberom (TMP strom). Medzi TMP sa nenachádzali porasty v štádiu mladín, v súčasnosti sú však už na niektorých plochách následné mladé porasty po vyťažení pôvodných porastov. Národná monitorovacia sieť je súčasťou súboru viac než 6 000 plôch v Európe. V rámci monitoringu I. úrovne (vnímanom hlavne ako monitoring zdravotného stavu lesov) sa v súlade s európskou legislatívou a projektom Čiastkového monitorovacieho systému Lesy každoročne uskutočňuje inventarizácia stavu korún (defoliácie, zmeny sfarbenia) a poškodenia stromov. Okrem toho sa tu nad rámec hlavných cie- Obrázok 1 Mapa trvalých monitorovacích plôch I. a II. úrovne 2
Monitoring lesných ekosystémov na Slovensku národné výsledky v európskom KONTEXTE ľov realizovali ďalšie rozsiahle zisťovania. Najvýznamnejším bolo podrobné zisťovanie stavu pôd a vybratých indikátorov biodiverzity v rámci projektu BioSoil v rokoch 2005 2007. Monitoring II. úrovne je zameraný na detailné hodnotenie veličín charakterizujúcich lesný ekosystém a pôsobiacich faktorov. Plochy II. druhej úrovne sa zakladali na Slovensku postupne od roku 1995 (iba plocha Poľana-Hukavský grúň existovala už od roku 1991 a až následne sa zahrnula do programu). Tieto plochy boli vybrané tak, aby zahrnuli typické lesné ekosystémy Slovenska z hľadiska stanovišťa a drevinového zloženia. V súčasnosti sa prevádzkuje 9 plôch. Tieto plochy sú lokalizované v nadmorských výškach od 225 m do 1 250 m, z hľadiska drevinového zloženia sú zastúpené porasty s dubom cerovým, dubom zimným, bukom lesným, smrekom obyčajným a jedna plocha so zmiešaným bukovo-smrekovo-jedľovým porastom s prímesou cenných listnáčov (javor, jaseň). Z pôvodne existujúcich plôch sa už tri neprevádzkujú jedna bola súčasťou účelového monitoringu pri Gabčíkove, na ďalších bol lesný porast vyťažený, a to v prípade jednej plochy bukovej plochy pri plánovanej ťažbe a v prípade jednej smrekovej plochy pri ťažbe v súvislosti s podkôrnikovou kalamitou. V Európe bolo založených približne 850 plôch intenzívneho monitoringu. Na plochách II. úrovne monitoringu sa vykonávajú tieto prieskumy: inventarizácia stavu korún (defoliácie, zmeny sfarbenia) a poškodenia stromov, odbery a analýzy vzoriek listov a ihličia, merania prírastkových zmien, merania kvantity a kvality atmosférickej depozície, merania pôdneho roztoku, meteorologické merania, hodnotenie vegetácie, meranie a hodnotenie kvality ovzdušia, hodnotenie viditeľného poškodenia ozónom, fenologické hodnotenia, kvantitatívne a kvalitatívne hodnotenie opadu drevín. Niektoré z prieskumov sa realizujú na všetkých plochách, iné iba na menšom počte plôch. V rámci programu FuMon sa navrhla na jednej strane redukcia počtu plôch II. úrovne v celoeurópskom rámci, na druhej strane sa na vybratých plochách overovali aj nové zisťovania a prieskumy, zamerané na významné aktuálne problematiky vývoja lesných ekosystémov. Tieto témy sa hodnotili v rámci troch demonštračných projektov, a to vitalita a adaptácia stromov, kolobeh živín a kritické záťaže, vodná bilancia. Program monitoringu lesov, ktorého základom je ICP Forests, sa teda postupne vyvinul do rozsiahleho systému biomonitoringu, ktorý poskytuje informácie o lesoch v širších environmentálnych súvislostiach vrátane problematiky vplyvu klimatickej zmeny na lesy a biologickej diverzity lesov. Zahrňuje hodnotenie vplyvu klimatickej zmeny na lesy, vývoj indikátorov druhovej i štrukturálnej diverzity, hodnotenie stavu a vývoja lesných pôd, hodnotenie uhlíkových zásob. Významným prvkom programu je dôraz na zabezpečenie a kontrolu kvality v záujme spoľahlivosti údajov. V rámci Európy sa pravidelne organizujú terénne kurzy pre harmonizáciu hodnotení v rámci jednotlivých prieskumov a kruhové testy pre laboratóriá zúčastnené v programe. Počas monitoringu lesov na národnej i európskej úrovni sa tak vytvorili unikátne databázy výsledkov meraní a hodnotení. V takomto krátkom texte však nie je možné prezentovať výsledky v celej šírke, zameriame iba tu na príklady výsledkov z veľkoplošného i intenzívneho monitoringu. Obrázok 2 Meranie meteorologických veličín Obrázok 3 Zariadenia na meranie hrúbkového prírastku Obrázok 4 Detailné informácie o vlastnostiach lesných pôd na TMP sa získali v rámci projektu BioSoil 3
LESNÍCKE LISTY PRE PRAX 4/2011 VÝVOJ INDIKÁTOROV ZDRAVOTNÉHO STAVU LESOV A PREJAVOV POŠKODENIA Obrázok 5 Vývoj priemernej defoliácie drevín na Slovensku Obrázok 6 Na korunách stromov sa hodnotí defoliácia, zmeny sfarbenia, prejavy poškodenia škodlivými činiteľmi aj priebeh fenologických fáz Hlavnou veličinou hodnotenia zdravotného stavu lesa je defoliácia (strata asimilačných orgánov), ktorá je jeho základným okulárnym symptómom a hlavným indikátorom. Je to veličina, v ktorej sa odrážajú vnútorné i vonkajšie vplyvy faktorov ovplyvňujúcich život jedinca (genetické, klimatické a stanovištné vplyvy, vplyv znečistenia ovzdušia a iné). Defoliácia vyjadruje stav porastu v dobe hodnotenia. Zásahy v poraste, ktoré sa udiali predtým a významne ovplyvnili zdravotný stav, napr. vyťaženie suchárov sú monitorované pomocou iných ukazovateľov. Vývoj priemernej defoliácie v lesoch Slovenskej republiky je znázornený na obrázku 5. V roku 1989 bola zaznamenaná najvyššia priemerná defoliácia všetkých drevín spolu. Ale už o dva roky, v roku 1991 bolo zistené výrazné zlepšenie nasledované opätovným postupným zhoršovaním až do roku 1995. V rokoch 1995 až 2005 nasledovalo postupné mierne zlepšovanie a stabilizácia stavu. Medziročné výkyvy súviseli jednak s extrémami v chode meteorologických prvkov (roky 2000, 2003) a pri listnatých drevinách aj s výskytom listožravého hmyzu a semennými rokmi, teda faktormi, ktoré významne zvyšujú priemernú defoliáciu. Od roku 2005 bolo zaznamenané opäť postupné zhoršovanie stavu. Popri priemernej defoliácii je ďalším indikátorom podiel stromov v jednotlivých stupňoch defoliácie. Na základe defoliácie sú stromy zatrieďované do stupňov defoliácie podľa nasledovnej tabuľky. Stupeň defoliácie defoliácia [%] Slovný popis stupeň defoliácie 0 0 10 bez defoliácie 1 11 25 slabo defoliované 2 26 60 stredne defoliované 3 61 99 silne defoliované 4 100 odumierajúce a mŕtve Obrázok 7 Zastúpenie stromov v jednotlivých stupňoch defoliácie Pre posúdenie zhoršovania, resp. zlepšovania zdravotného stavu lesov je rozhodujúci podiel stromov v stupňoch defoliácie 2 4 (stromy zaradené do týchto stupňov sa považujú za poškodené). Zastúpenie v stupňoch defoliácie pre jednotlivé skupiny drevín je na obrázku 7. Z celkového počtu 3 901 sledovaných stromov v roku 2010 bolo 38,6 % stromov hodnotených ako poškodené, t. j. mali defoliáciu väčšiu ako 25 % (stupne defoliácie 2 až 4). Horšia situácia bola pri ihličnatých stromoch, kde bolo poškodených 46,8 %, pri listnatých iba 32,9 % stromov. V roku 2010 došlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom 4
Monitoring lesných ekosystémov na Slovensku národné výsledky v európskom KONTEXTE k zvýšeniu podielu poškodených stromov o 6,5 %. Drevinami s najmenšou defoliáciou sú hrab a buk, najväčšiu defoliáciu majú jedľa a smrek. Oblasťami s dlhodobo najhorším zdravotným stavom lesov na Slovensku sú Kysuce, Orava a spišsko-tatranská oblasť. Zdravotný stav lesov na Slovensku je podľa podielu stromov s defoliáciou nad 25 % horší ako priemerný stav v Európe. Kým na Slovensku ich podiel presahuje 30 %, podľa celoeurópskych výsledkov sa v ostatných rokoch pohybuje okolo 23 % (listnaté dreviny 25 %, ihličnaté dreviny 21 %). Podľa celoeurópskych hodnotení na dvoch tretinách plôch nie sú signifikantné zmeny, ale na zostávajúcej tretine sa v ostatnej dekáde stav zhoršil. Významným ukazovateľom zdravotného stavu drevín je aj výskyt škodlivých činiteľov. Podrobné hodnotenie poškodenia drevín jednotlivými škodlivými činiteľmi sa na plochách I. úrovne vykonávalo od roku 2006. V roku 2010 boli prejavy poškodenia zistené až na 83,3 % stromov, pričom najčastejšou príčinou poškodenia bolo pôsobenie hmyzu. Jeho výskyt bol pozorovaný na 44,5 % stromov. Výskyt húb bol pozorovaný na 33,8 % stromov, priamou činnosťou človeka bolo poškodených 15,8 % stromov, abiotickými činiteľmi 15,5 % stromov a zverou 1,2 %. Z hľadiska miesta vzniku poškodenia sa najčastejšie príznaky zaznamenali na koreňových nábehoch a kmeni. Vývoj percentuálneho podielu poškodenia drevín v rokoch 2006 až 2010 podľa miesta vzniku je na obrázku 8. Zdravotný stav lesov má významný vplyv aj na produktívnosť lesných porastov. Z taxačných veličín sa najväčší význam prisudzuje hrúbkovému prírastku, pretože ide o základný a ľahko zistiteľný komponent objemového prírastku. V rokoch 1996 2010 bol vývoj priemerného radiálneho hrúbkového prírastku a defoliácie viac-menej stabilizovaný pri drevinách smrek, borovica a dub, trend zlepšovania zdravotného stavu (charakterizovaný znižovaním defoliácie a zvyšovaním prírastku) bol pozorovaný pri jedli a trend zhoršovania zdravotného stavu (charakterizovaný zvyšovaním defoliácie a znižovaním prírastku) pri hrabe a buku. Obrázok 9 ilustruje vývoj priemerného radiálneho prírastku, priemernej defoliácie a trend vývoja týchto veličín pre dreviny smrek a buk. V súvislosti s hodnotením rastu drevín je potrebné zdôrazniť aj poznatky súvisiace s reakciou drevín na extrémne suché roky. Z hodnotení v alpskom biogeografickom regióne je zrejmé, že smrek reagoval na mimoriadne suché leto v roku 2003 poklesom prírastku oveľa výraznejšie než buk. V najvyšších horských polohách, kde limitujúcim faktorom rastu sú nízke teploty, však vysoké letné teploty stimulovali rast drevín. Obrázok 8 Percentuálny podiel poškodenia všetkých drevín podľa miesta vzniku v rokoch 2006 až 2010 Obrázok 9 Trend vývoja priemerného radiálneho hrúbkového prírastku a defoliácie smreka a buka v období rokov 1996 2010 ZNEČISTENIE OVZDUŠIA A DEPOZIČNÉ VSTUPY Monitorovanie znečistenia ovzdušia bolo kľúčovou zložkou programu monitoringu lesov v čase jeho vzniku. Hoci do popredia sa dostávajú ďalšie témy a v súčasnosti je imisná situácia vo všeobecnosti značne priaznivejšia než v dobe vzniku programu, zostáva sledovanie koncentrácií plynných polutantov, prejavov imisného poškodenia drevín a depozičných vstupov (najmä iónov síry a dusíka) aj v súčasnosti významnou časťou monitoringu lesných ekosystémov. Jedným z najdôležitejších stresových faktorov, ktorý okrem priameho poškodenia a vplyvu na produkciu prispieva k oslabeniu lesných ekosystémov a môže tak spôsobiť ich väčšiu náchylnosť na poškodenie ostatnými biotickými a abiotickými škodlivými činiteľmi je v súčasnosti v značnej časti Európy troposférický ozón (prízemný ozón, O 3 ). V minulosti sa koncentrácie plynných polutantov kontinuálne merali iba na vybratých plochách, a to pria- 5
LESNÍCKE LISTY PRE PRAX 4/2011 mym meraním pomocou analyzátorov, v ostatných rokoch sa začali používať pasívne metódy (s využitím filtrov exponovaných v dvojtýždňovej perióde), hlavne na meranie koncentrácií ozónu. Pre posúdenie možného negatívneho účinku prízemného ozónu na lesné ekosystémy sa používa celý rad kritických úrovní, resp. imisných limitov. Z dlhodobých imisných limitov pre ochranu vegetácie je vyhodnocované prekračovanie indexu AOT 40 (Accummulated Exposure Over a Threshold of 40 ppb), ktorého kritická úroveň pre lesné ekosystémy je 10 000 ppb (počítané z denných hodín vegetačného obdobia apríl september). Hodnota indexu AOT 40 presahovala na lokalite Poľana-Hukavský grúň v rokoch 1993 2008 túto kritickú úroveň pravidelne, a to aj vo fotochemicky menej priaznivých rokoch. Vo fotochemicky priaznivých rokoch potom býva toto prekračovanie dvoj až trojnásobné (obr. 10). Novonavrhovaná hodnota kritickej úrovne pre citlivé dreviny (buk, breza, smrek, borovica), ktorá je stanovená na 5 000 ppb.h, je potom prekračovaná aj viac ako šesťnásobne. Obrázok 10 Suma indexu AOT40 na TMP Poľana - Hukavský grúň v rokoch 1993 2008 Výsledky meraní potvrdzujú, že krátkodobé i dlhodobé imisné limity stanovené na ochranu lesných ekosystémov sú každoročne prekračované takmer na celom území Slovenska, pričom výraznejšie prekračovanie je vo vyšších nadmorských výškach. Negatívne účinky ozónu na vegetáciu možno očakávať i vo fotochemicky menej priaznivých rokoch. Popri meraniach koncentrácií je súčasťou monitoringu aj hodnotenie viditeľného poškodenia rastlín ozónom. Hodnotené sú stromy, kry a bylinná vegetácia. Zistený výskyt viditeľného poškodenia na monitorovacích plochách II. úrovne korešponduje s nameraným koncentráciami ozónu iba čiastočne. Hodnotenie viditeľného poškodenia rastlín ozónom na Slovensku má význam najmä ako súčasť celoeurópskeho prieskumu, kde už je priestor na vzájomné porovnanie druhovo a stanovištne blízkych lokalít a ktorého cieľom je najmä priestorové mapovanie výskytu viditeľného poškodenia ozónom v jednotlivých rokoch. Vývoj depozičných vstupov zakysľujúcich iónov v atmosférických zrážkach sa v ostatnom období vyvíjal pomerne priaznivo. Najvýznamnejším trendom je pokles depozícií síry. Kým koncom osemdesiatych rokov sa pohybovala ročná depozícia síry (S SO 4 2- ) v podkorunových zrážkach na jednotlivých plochách v rozpätí 8,5 až 21,5 kg.ha -1, v súčasnosti sa pohybuje medzi 3,5 a 8,7 kg.ha -1. Depozičné vstupy dusičnanového aj amóniového dusíka však vo všeobecnosti nevykazujú signifikantný trend. Od roku 2003 je celkový ročný depozičný vstup dusíka vyšší než vstup síry. Táto skutočnosť zodpovedá trendom v rámci Európy. Napriek priaznivému všeobecnému trendu vývoja depozícií síry na Slovensku i v Európe však treba zdôrazniť, že depozícia síry i dusíka je vo všeobecnosti výrazne vyššia na plochách v rozsiahlych územiach strednej a západnej Európy než v severnej Európe. Vyššie depozície S SO 4 2- sú zvlášť 6
Monitoring lesných ekosystémov na Slovensku národné výsledky v európskom KONTEXTE Obrázok 11 Ukážka viditeľného poškodenia na listoch buka ozónom v oblastiach s priemyslom znečisťujúcim ovzdušie, vyššie depozície N NO 3 - sú najmä v oblastiach s hustou dopravnou sieťou a intenzívnou automobilovou dopravou. Kým v najviac zaťažených oblastiach ročná depozícia síry i dusíka dosahuje hodnoty 8 25 kg.ha -1, v relatívne najčistejších oblastiach Európy depozícia síry dosahuje hodnoty len okolo 1 2 kg.ha -1 a depozícia dusíka hodnoty 0,2 2 kg.ha -1. Obrázok 12 Zariadenia na meranie atmosférickej depozície na TMP Lomnistá dolina voľná plocha ZÁVER Systematicky získavané informácie o stave lesov sú v lesnícky vyspelých krajinách už desaťročia vnímané ako nevyhnutný predpoklad pre hodnotenie lesných zdrojov i ako podklad pre rozhodovanie a plánovanie v lesníctve. V ostatných rokoch vzrastá význam informácií o lesoch z hľadiska kľúčových environmentálnych problémov súčasnosti, ako sú dopady klimatickej zmeny na lesy alebo ohrozenie a znižovanie biodiverzity. Vybudovaný systém monitoringu lesov v Európe poskytuje spoľahlivé a porovnateľné údaje o lesoch a umožňuje nielen periodické hodnotenie stavu lesa, ale aj detailné zisťovanie dynamiky pôsobiacich faktorov. Dôležitou prednosťou národnej siete monitoringu lesov je teda metodické napojenie 7
PRÍLOHA ČASOPISU LES & LETOKRUHY 7 8/2011 na unikátny rozsiahly a multifunkčný systém monitorovacích plôch v Európe. Veľkou výhodou monitoringu lesov v Európe je existencia veľkých súborov informácií z celej Európy a dlhodobých časových radov, ale najmä harmonizácia typov prieskumov, monitorovaných veličín a metód ich stanovenia. Prvotné merané údaje často slúžia pre vedecké analýzy alebo pre validáciu modelov vývoja lesov z rôznych aspektov. Niektoré údaje zisťované na monitorovacích plochách patria priamo medzi ukazovatele trvalo udržateľného obhospodarovania lesov definovanými rezolúciou L2 v rámci MCPFE. Tvorba európskeho systému monitoringu lesov patrí medzi kľúčové akcie definované v Akčnom pláne EÚ v oblasti lesného hospodárstva (COM(2006) 302 final), konkrétne v rámci opatrenia Zlepšovanie životného prostredia a jeho ochrana a cieľa Udržiavať a príslušne zlepšovať biodiverzitu, viazanie uhlíka, integritu, zdravie a odolnosť lesných ekosystémov. Aj napriek uvedenému je v súčasnosti nad budúcnosťou európskeho monitoringu lesov viacero nejasností. Európska komisia podľa princípu subsidiarity v súčasnosti už priamo finančne nepodporuje harmonizovaný monitoring lesov, čím však stráca možnosť garantovať získavanie priamo porovnateľných údajov tohto typu. Šancou na pokračovania monitoringu lesných ekosystémov v EÚ môže byť ďalší pripravovaný medzinárodný projekt v rámci nástroja pre životné prostredie LIFE+ ale najmä náležitá kontinuálna podpora v jednotlivých členských krajinách. ĎALŠIE INFORMÁCIE http://www.futmon.org http://www.icp-forests.org http://www.nlcsk.org/futmon Obrázok 13 Hodnotenie mŕtveho dreva a vegetácie je súčasťou monitoringu lesov z hľadiska biodiverzity POĎAKOVANIE Príspevok bol vypracovaný v rámci projektu Ďalší rozvoj a implementácia monitorovacieho systému lesov na úrovni EÚ FutMon (LIFE07 ENV/D/000218), ktorý bol spolufinancovaný Európskou komisiou a Ministerstvom životného prostredia SR, s využitím údajov dlhodobého monitoringu lesov spolufinancovaného v predchádzajúcom období Európskou komisiou a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Názov: Monitoring lesných ekosystémov na Slovensku národné výsledky v európskom kontexte Autori textu: Ing. Pavel Pavlenda, PhD., Ing. Jozef Pajtík, Ing. Tibor Priwitzer, PhD., Ing. Hana Pavlendová, PhD., RNDr. Slávka Tóthová, PhD. Autori fotografií: prof. Ing. Vladimír Čaboun, CSc., Ing. František Máliš, PhD., Ing. Jozef Pajtík, Ing. Pavel Pavlenda, PhD., Ing. Hana Pavlendová, PhD., Ing. Tibor Priwitzer, PhD., Ing. Zuzana Sitková, PhD. Grafický návrh a sadzba: Ľuboš Frič a Ľubica Pilná Vydal: Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 2011 Náklad: 8 250 ks