BGJ s.r.o. Bratislava Ing. Jozef Bugár - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia - časť A prieskumy, rozbory a analýza súčasného stavu - Obsah Úvod 1 Prehľad použitých podkladov 2 2 Všeobecná charakteristika územia 3 3 Prírodné pomery 3 3.1 Klimatické pomery 3 3.2 Hydrologické a vodohospodárske pomery 5 3.2.1 Povrchové vody 5 3.2.2 Podzemné vody 6 3.2.3 Pramene a pramenné oblasti 6 3.2.4 Vodohospodársky chránené územia a PHO 7 3.3 Geologické pomery 7 3.4 Pedologické pomery 10 3.5 Geomorfologické pomery 14 3.6 Rerprezentatívne geo-ekosystémy (RÚSES, ÚSE a i.) 15 4 Zhodnotenie priestorového a funkčného usporiadania pozemkov v krajine 16 4.1 Osobitne chránené časti prírody a krajiny 16 4.2 Súčasné využívanie územia v obvode projektu 18 4.3 Hospodárske využitie krajiny 19 4.3.1 Poľnohospodárska výroba 19 4.3.2 Lesná výroba 19 4.3.3 Ostatné využitie územia - nepoľnohospodárske aktivity 19 4.3.4 Technická infraštruktúra, rozvodové a prenosové siete a ich 19 ochranné pásma 4.3.5 Hydromelioračné zariadenia 21 4.3.6 Ochranné pásma vodných tokov a odvodňovacích kanálov 21 5 Spoločné zariadenia a opatrenia súčasný stav 22 5.1 Prieskum dopravných pomerov 22 5.2 Prieskum ohrozenosti pôdy 24 5.3 Prieskum vodohospodárskych pomerov 24 5.4 Prieskum opatrení na zabezpečenie ekologickej stability a krajinného vzhľadu územia 24 6 Verejné zariadenia a opatrenia súčasný stav 24 6.1 Odvádzanie a čistenie odpadových vôd 25 6.2 Ďalšie verejné zariadenia a opatrenia vodohospodárskeho charakteru 25 7 Stav užívacích pomerov v obvode projektu 26 8 Súvisiaca literatúra 27 - - dokumentácia Projektu jednoduchých pozemkových úprav v časti k.ú. Devínska Nová Ves, lokalita Pobočné -
0 ÚVOD Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia (ďalej len VZFU ) sú povinnou dokumentáciou každého konania o pozemkových úpravách (ďalej PÚ ) v zmysle Zákona č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon, alebo zákon o PÚ ) a predstavujú dôležitý komplexný nástroj, ktorý má vytvoriť podmienky pre splnenie cieľov pozemkových úprav, stanovených zákonom a podrobnejšie definovaných vo vyhodnotení výsledkov prípravného konania, ktoré pre daný účel spracoval správny orgán Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, dnes Pozemkový a lesný odbor Okresného úradu Bratislava (ďalej len správny orgán alebo PLO OÚ ). Dokumentácia VZFU v obvode projektu Jednoduchých pozemkových úprav v časti k.ú. Devínska Nová Ves, lokalita Pobočné (ďalej len JPÚ DNV alebo JPÚ Pobočné ), tvorí podklad pre ďalšie etapy projektu najmä pre Zásady umiestnenia nových pozemkov, Plán verejných a spoločných zariadení a opatrení a Rozdeľovací plán. Dôvodmi vykonania JPÚ, na základe ktorých vydal správny orgán v súlade so zákonom rozhodnutie o povolení JPÚ DNV sú : - 2 ods.1 písm.b zákona (došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav), konaním sa vo veľkej miere odstránia aj prekážky vo výkone vlastníckeho práva a tiež podľa - 8 ods.1 zákona, pre iné účely ako je hospodárenie na pôde, čím sa zabezpečí lepšia možnosť využitia územia v súlade s nadradenými dokumentáciami UPP a UPD. Z dôvodov, pre ktoré bolo konanie JPÚ DNV povolené, vyplývajú tiež hlavné ciele návrhu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia : transformáciu vlastníckych vzťahov v území formou scelenia rozdrobeného vlastníctva pozemkov nevyhovujúcich tvarov do celkov vo vlastníckom podiele spravidla v 1/1 sprístupnenie všetkých nových pozemkov vlastníkov v obvode JPÚ v súlade s platnou UPD mesta Bratislava zadefinovať základný komunikačný a obslužný systém územia a funkčnú využiteľnosť jednotlivých celkov územia. 1 PREHĽAD POUŽITÝCH PODKLADOV Pre spracovanie VZFU Prieskumy, rozbory a analýza súčasného stavu boli použité nasledovné hlavné podklady: výsledky účelového mapovania polohopisu v obvode projektu JPÚ výsledky účelového mapovania výškopisu v obvode projektu JPÚ dokumentácie číselného určenia hranice obvodu projektu JPÚ ortofotomapy katastrálneho územia z jún 2013 mapy BPEJ (VÚPOP) a mapa hodnoty pozemkov pre účely JPÚ Pobočné údaje registra pôvodného stavu RÚSES mesta Bratislava (J. Králik a kol., 1994); (Krempaský, 2000); (Petrakovič, 2003) platný územný plán mesta Bratislavy v znení zmien a doplnkov iné odborné podklady o území. Ostatné tu neuvedené informačné zdroje, viď aj v Zoznam súvisiacej literatúry. 2
2 VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA Lokalita Pobočné je časťou územia mestskej časti Bratislavy Devínska Nová Ves, k.ú. Devínska Nová Ves. Riešené územie, zahrnuté do obvodu spracovania PÚ má výmeru 42.23 ha a v rámci katastrálneho územia sa nachádza v jeho južnej časti, na styku s križovatkou ulíc Opletalova-Eisnerova. Podľa UPD mesta vedie predpokladané predĺženie Eisnerovej pozdĺž J-VV strany riešeného územia, pričom polohovo je táto trasa mimo obvod JPÚ. Opletalova ul. ohraničuje územie z JZ strany. Na SV strane vedie hranica územia súbežne s kanálom U cesty (kanál je cca 20 m ďalej mimo spracovávané územie a vlieva sa do toku Rakyta, ktorý potom ďalej preteká územím) a súbežne s existujúcim elektrickým vzdušným vedením 2x22 kv vo vzdialenosti 45 m (čo je mimo ochranného pásma aj pre plánované vzdušné vedenie 2x110 kv smerom na Volkswagen). Zo S-ZZ je územie ohraničené existujúcim interakčným prvkom zelene. Prevažnú časť územia tvorí poľnohospodárska pôda (PP). Niektoré časti PP sú t.č. už z užívania vypustené kvôli silnému podmáčaniu alebo z iných dôvodov, ale väčšina PP je stále poľnohospodársky využívaná Družstvom podielnikov Devín. Z ďalších druhov pozemkov sa v území nachádzajú ostatné plochy (vyjazdené poľné cesty, brehová vegetácia toku Rakyta a iná zeleň v území), vodné plochy (tok Rakyta), zastavané plochy (príjazdová polospevnená cesta k toku). Lesné pozemky sa v území nenachádzajú Nadmorská výška je v rozmedzí 145 162 metrov n.m.. Podľa geomorfologického členenia Mazúr Lukniš (Atlas krajiny SR, 2002) patrí záujmové územie do celku Malé Karpaty, podcelku Pezinské Karpaty a Devínske Karpaty (Lamačská brána). Územie sa nachádza mimo hlavných komunikačných ťahov, neprechádzajú ním žiadne významné cestné komunikácie. Na dotyku s územím sa nachádza asfaltová miestna komunikácia - Opletalova ulica, ktorá má charakter cesty III. triedy a železničná trať č. 110 v úseku Bratislava - Devínska Nová Ves. Širšie vzťahy záujmového územia sú znázornené v účelovej mape: A_UM-1 - Mapa širších vzťahov. 3 PRÍRODNÉ POMERY 3.1. KLIMATICKÉ CHARAKTERISTIKY Podľa údajov v Atlase krajiny SR 2002 patrí záujmové územie do teplej až mierne teplej klimatickej oblasti s miernou a nevýraznou zimou a s teplým letom. Priemerná teplota vzduchu (stanica Bratislava Koliba) tu dosahuje 10,75 ºC. Samotné mesto Bratislava má ročný priemer nad 10 ºC (vplyv veľkej zastavanej plochy), ostatné okrajové územia patriace k Podunajskej a Záhorskej nížine nad 9 ºC. Priemerný počet mrazových dní je 90 120, ľadových dní je 25 35. Najchladnejším mesiacom v priemere je december s priemernou mesačnou teplotou 0,9 ºC, najteplejším mesiacom je august s priemernou mesačnou teplotou 21 ºC. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje medzi 600 až 650 mm. Pre bližšiu charakteristiku klimatických pomerov boli použité údaje z Atlasu krajiny SR 2002 a Ročeniek klimatických pozorovaní SHMÚ. 3.1.1. ZRÁŽKY Záujmové územie sa nachádza v mierne suchom okrsku teplej až mierne teplej klimatickej oblasti. Na prevažnej časti zastavanej plochy mesta Bratislava sa priemerný ročný úhrn zrážok pohybuje v medziach 500 650 mm, na svahoch Malých Karpát úhrny zrážok vzrastajú pomerne rýchlo a v polohách nad 400 metrov prekračujú hodnotu 800 mm. V predmetnom území maximum zrážok v roku pripadá na mesiac júl, minimum na február a marec. Väčšia časť zrážok v priebehu roka spadne vo vegetačnom období, kedy je maximálny výpar a veľká spotreba vody rastlinami. Prevládajúce množstvo zrážok spadne v 3
teplom polroku (IV-IX) 361,2 mm, v zimnom polroku (X-III) 270,9 mm. Na stanici Bratislava - Koliba bol najbohatší na zrážky mesiac august 146,6 mm, najmenej zrážok pripadlo na mesiac október, kedy úhrn dosiahol iba 3,2 mm. Priemerný ročný úhrn v roku 2005 bol 687,4 mm pričom počet dní s úhrnom zrážok vyšším ako 5 mm bol 45 dní a viac ako 10 mm 22 dní. 3.1.2. TEPLOTA Záujmové územie patrí do teplej až mierne teplej klimatickej oblasti. Podľa priemerných teplôt posledných desiatich rokov územie Bratislavy a jej blízkeho okolia patrí k najteplejším na Slovensku. Najchladnejším mesiacom v priemere je december s priemernou mesačnou teplotou 0,9 ºC, najteplejším mesiacom je august s priemernou mesačnou teplotou 21,0 ºC. Za päťročný časový rád (2001 2005) najnižšia priemerná mesačná hodnota dosiahla 3,9 ºC. V lete maximálna priemerná mesačná teplota za spomínané obdobie vystúpila maximálne na 23,7 ºC. V poslednom meranom roku 2005 dosiahla priemerná mesačná teplota 9,8 ºC. Minimálna priemerná teplota bola v mesiaci február -2,3 ºC a maximálna priemerná teplota bola v júli 20,2 ºC. 3.1.3. VETERNOSŤ Veterné pomery sú jednou zo základných klimatických charakteristík, čo vplýva na ráz počasia. Prúdenie, jeho smer a rýchlosť ovplyvňujú orografické pomery, expozícia terénu, jeho oslnenie. Orograficky pomerne zložitá plocha Bratislavy sa prejavuje špecifickými vlastnosťami klímy mesta a jeho okolia. Najmä Malé Karpaty ovplyvňujú cirkulačné pomery v znížených častiach územia Bratislavy a priamo ovplyvňujú klimatické charakteristiky. Významným orografických činiteľov pre klímu Bratislavy je Devínska brána, ktorá vznikla zahĺbením Dunaja do južného okraja Malých Karpát. Týmto priestorom vchádzajú cez mesto do Podunajskej nížiny vzduchové hmoty zo severozápadu a severu, často sprevádzané búrlivým vetrom a rýchlymi zmenami počasia. Veterné pomery územia sú podmienené celkovou cirkuláciou ovzdušia nad Karpatmi a Záhorskou nížinou, na prúdenie vzduchu vplývajú i Východné Alpy. Územie je charakterizované premenlivou cirkuláciou ovzdušia s prevládajúcou zložkou západného prúdenia. Vo všeobecnosti prevládajú vetry severozápadné (17-25 % dní), juhovýchodné (10-15 % dní), prípadne severné (cca 10 % dní). Sila vetra je prevažne 2-5 Beaufortove stupne (ob). Búrlivé vetry (8oB) sa vyskytujú v priemere 11 dní do roka. (Ročenky klimatických pozorovaní SHMÚ, SHMÚ, Bratislava). Veterná ružica početnosti výskytu smerov vetra zo stanice BA Koliba 4
3.2. HYDROLOGICKÉ A VODOHOSPODÁRSKE POMERY 3.2.1. POVRCHOVÉ VODY Záujmové územie patrí do povodia Moravy (4-13). Riešeným územím preteká potok Rakyta, ktorý sa vlieva do toku Stará Mláka - hlavného ľavostranného prítoku Moravy. V rámci monitorovacej siete SHMÚ sú evidované parametre len Moravy. Typ režimu odtoku riešeného územia je dažďovo-snehový. Väčšinu riečnej siete Záhorskej nížiny tvoria alochtónne povrchové toky, ktorých pramennou oblasťou sú prevažne západné svahy Malých Karpát. Maximálne prietoky sa vyskytujú v zimných a jarných mesiacoch (marec, apríl) v súvislosti s topením snehu a v letných mesiacoch, keď sú podmienené výdatnými dažďami. Minimálne prietoky bývajú najmä v septembri a októbri, niekedy i v letných alebo zimných mesiacoch. Riečna sieť v súčasnosti už nemá prírodný charakter. V dôsledku častých záplav a podmáčania územia bola väčšina tokov vodohospodársky upravená (premiestňovanie a regulácia tokov, zriaďovanie zavodňovacích a odvodňovacích kanálov), ktoré majú spolu s ďalšími melioračnými úpravami podstatný vplyv i na hladinu podzemnej vody. V dôsledku regulácie tokov, vystupujú pri maximálnych stavoch vody z korýt len občasne, prevažne sa záplavy vyskytujú v nive Moravy. V dôsledku klimatických zmien v poslednom období (po r. 1997) však boli opakovane dosahované 100 ročné prietokové maximá (Qmax 1600 m 3 s -1 ). Priemerné ročné prietoky v povodí Moravy sa v poslednom meranom roku 2005 pohybovali v rozmedzí 35 až 90 % dlhodobého priemeru. Maximálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané na väčšine povodia v marci, na Mláke v júni a ich relatívne hodnoty sa pohybovali v rozpätí 80 až 195 %. Minimálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v novembri. Relatívne hodnoty minimálnych priemerných mesačných prietokov sa pohybovali v rozpätí 5 až 40 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt. V roku 2005 bol priemerný mesačný prietok na toku Morava nad prítokmi záujmového územia rovný 100,1 m 3.s -1. Minimálny prietok bol zaznamenaný v novembri 37 m 3.s - 1 a maximálny prietok v mesiaci marec 290 m 3.s -1. Celkový maximálny prietok dosiahol 846 m 3.s - 1 a celkový minimálny 28,7 m 3.s -1. Podľa Vodohospodárskej štúdie -Lamačská brána (Inprokon s. r. o., Bratislava, 2007), ktorá rieši širšie vzťahy v okolí riešeného územia, patria tieto toky do kategórie drobných tokov a spadajú do povodia rieky Moravy - Dúbravský potok, Veľkolúcky potok, Vápenický potok, Lamačský potok, Mástsky potok, Dievčí potok, potok Rakyta a okrem nich aj Antošov kanál. Uvedené vodné toky sa postupne na seba pripájajú a v konečnom dôsledku všetky ústia do toku Stará Mláka, ktorý je hlavným odvodňovacím prvkom širšieho územia a patrí medzi vodohospodársky významné toky. Uvedená sústava vytvára charakteristickú vejárovitú odvodňovaciu kostru záhorskej časti územia Bratislavy. Mláka tento vodný tok je v zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 211/2005 zaradený do zoznamu vodohospodársky významných vodných tokov. Tok začína v Stupave regulačným objektom. Vodu získava zo Stupavského potoka. Po trase zbiera zrážkové vody zo záhorskej strany Malých Karpát prostredníctvom svojich prítokov. Je recipientom aj pre melioračné kanály. Mláka má dĺžku 11,85 km. Zaúsťuje do rieky Moravy v D. N. Vsi. Tok má Q 100 = 15,0 m 3.s 1. Tok má upravené koryto v rkm 0,678 8,200. Za veľkých prietokov na Dunaji a Morave sa prejavuje spätné vzdutie na jeho dolnom úseku. Dúbravský potok vedie z územia Dúbravky v dĺžke 3,6 km až po zaústenie do toku Mláka. Priberá prítoky Veľkolúcky potok, Antošov kanál a prítok dažďovej kanalizácie smerujúcej od Saratovskej ul. k železnici. V riešenom území je tok zavodnený, napriamený a upravený. Veľkolúcky potok koryto tohto toku vedie od prameňa pod Dúbravskou hlavicou územím Veľkej lúky a poľnohospodárskou krajinou v dĺžke cca 3,8 km až po zaústenie do Dúbravského potoka. Antošov kanál -je umelým vodným tokom. Jeho koryto začína pri štátnej ceste Lamač- Devínska Nová Ves. Vedie v dĺžke 2,5 km poľnohospodárskou krajinou, má upravené, 5
napriamené koryto. Tok je vodnatý prevažne v jarných mesiacoch a počas prívalových dažďov. Vápenický potok tok pramení v Malých Karpatoch pod Kačínom. V hornom toku preteká lesom, kde je to typický podhorský tok bystrinného charakteru. Na strednom toku prechádza poľnohospodárskou krajinou, má upravené a napriamené koryto. Zaúsťuje ako ľavostranný prítok do Mláky. Tok má dĺžku 6,9 km, v jarných mesiacoch je pomerne vodnatý. Lamačský potok tok pramení v Malých Karpatoch. Horný tok má bystrinný charakter. V nížinnej časti je jeho koryto upravené a napriamené. Tok je po celý rok vodnatý a zaúsťuje do Vápenického potoka. Dĺžka toku je 6,2 km. V lamačskej časti je recipientom dažďových kanalizácií. Dievčí potok -pramení v Malých Karpatoch pod vrchom Hrubá Pleš. Jeho horný tok má bystrinný charakter, je neupravený. V strednom úseku preteká záhradkárskymi osadami, kde je sčasti upravený. Od štátnej cesty Lamač -Záhorská Bystrica je tok upravený a napriamený, brehy a koryto sú zarastené. Tok má dĺžku 2,3 km a zaúsťuje do Lamačského potoka. Pozdĺž väčšiny korýt uvedených vodných tokov je vysadená vzrastlá zeleň, ktorá má však rôznu kvalitu. Sprevádza ich aj sprievodná nízka zeleň (krovie). Korytá vodných tokov predstavujú významné biokoridory. Z hľadiska prietočnosti a kapacity korýt sú problémom niektoré zarastené a zanesené úseky korýt. V jarnom období počas topenia sa snehov na záhorskej strane Malých Karpát, resp. pri prívalových dažďoch dochádza k vybreženiu vôd z niektorých vodných tokov (Vápenický, Lamačský potok). Vodné plochy sa v súčasnosti na riešenom území nenachádzajú. Existujú iba plochy charakteru mokradí v niektorých lokalitách pri vodných tokoch. Do predmetnej lokality však nezasahujú. 3.2.2. PODZEMNÉ VODY Hydrogeologické pomery sú odrazom geologicko-trektonickej stavby územia, blízkosti vodných tokov, litologických pomerov v oblasti, mechanicko-fyzikálnych a chemických vlastností hornín, ktorými voda preteká, zrážkovej činnosti, reliéfu terénu, vegetácie a činnosti človeka. Kvartérne podzemné vody sa akumulujú hlavne v deluviálno-fluviálnych, piesčito-hlinitých kvartérnych sedimentoch v údoliach potokov. Podzemná voda v týchto kolektoroch závisí od stavu vody v potokoch. Ide o podzemné vody gravitačné, charakteru pórovitého. Obeh kvartérnej vody je plytký a voda má voľnú, alebo slabo napätú hladinu. Kvalita vody akumulovanej v kvartérnych sedimentoch (náplavy potokov) obyčajne nebýva dobrá. Horniny kryštalinika sú priepustnejšie iba vo vrchnej časti postihnutej zvetraním a i tu je koeficient priepustnosti malý. Pukliny sú vyplnené produktmi zvetrávania charakteru ílu piesčitého. Podzemná voda je koncentrovaná v menej zaílovaných polohách. Podzemná voda záujmového územia je doplňovaná prevažne zo zrážok. Zrážkové vody infiltrujú cez relatívne priepustné fluviálne sedimenty vody a zachytávajú sa na nepriepustnom neogénnom podloží. Vzhľadom na malú hrúbku kvartérneho pokryvu dochádza k ich akumulácií a vytváraniu zamokrených území, najmä v terénnych depresiách. Keďže morfológia neogénneho podložia je pomerne členitá, úroveň hladiny podzemnej vody sa v rámci predmetnej lokality mení. Geologické podmienky v území nie sú priaznivé pre významnejšiu akumuláciu podzemných vôd. Generálny smer prúdenia podzemných vôd je v smere S až SZ. 3.2.3. PRAMENE A PRAMENNÉ OBLASTI V záujmovom území a jeho okolí sa nevyskytujú pramene, ako aj minerálne a termálne vody. 6
3.2.4. VODOHOSPODÁRSKY CHRÁNENÉ ÚZEMIA A PHO Záujmové územie sa nenachádza v žiadnej chránenej vodohospodárskej oblasti a v jeho blízkosti sa nenachádza žiadne vymedzené pásmo hygienickej ochrany (PHO). 3.3. GEOLOGICKÉ POMERY 3.3.1. GEOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA Záujmové územie patrí do Devínskych Karpát a Lamačskej brány. Na geologickej stavbe širšieho územia sa podieľajú okrajovo granitoidné horniny bratislavského masívu (paleozoikum), sedimentárne horniny neogénneho veku a pokryvné sedimenty kvartéru. Svahy a dno kotlín sú budované horninami paleozoika. Na povrchu vystupujú len ojedinele, nakoľko sú zakryté neogénnou výplňou kotliny a sedimentami kvartérneho veku. Horniny bratislavského masívu sú zastúpené biolitickými granitoidmi a pegmatitmi, v menšej miere aj kryštalickými bridlicami (prevažne rulami). Granitoidné horniny sú jemno až strednozrnné, značne tektonicky porušené, vo vrchných polohách postihnuté rôznym stupňom zvetrávania. Ich sfarbenie je sivomodré, polohy ktoré sú postihnuté zvetrávaním sú hnedej, hrdzavej, svetlej, šedej až bielej farby. V úzkych zónach bývajú časti mylonitizované. Sedimentárne horniny neogénu vypĺňajú dno kotliny a vyskytujú sa aj na svahoch. Zastúpené sú hrubozrnnými až balvanitými štrkmi, striedajúcimi sa s drobnými štrkmi a pieskami s miestami šošovkami sľudnatých piesčitých ílov. Piesky sú jemno až hrubo zrnné, šedé, resp. pestro sfarbené, zaílované, prípadne zahlinené. Smerom do podložia sú hrubozrnnejšie a obsahujú úlomky a valúny granitov. V juhovýchodnej časti úseku Viedenskej panvy a v Malých Karpatoch sú zastúpené jednak sedimentami karpatu, kde ich hrúbka je maximálne 350 m, väčšie rozšírenie majú ale sedimenty bádenu, ktoré sú rozčlenené do troch stupňov. Spodný báden je zastúpený klastickými sedimentami z granodioritov a karbonatických hornín Malých Karpát. Zistené sú aj polohy pieskovcov a štrkov. Súvrstvie má pomerne bohatú mikrofaunu a jeho hrúbka je asi 150 m. Sedimenty stredného bádenu dosahujú hrúbku asi 350 m a sú zložené z hrubého materiálu prevážne malokarpatských granitoidov. Sedimenty vrchného bádenu dosahujú hrúbku 110 m a vystupujú na povrch aj v odkryvoch. Na báze tohoto súvrstvia sú rôznozrnné štrky s vložkami pieskov a zlepencov. V horizontálnom smere prechádzajú do zlepencov. V Devínskej Novej Vsi sa nachádzajú vápnité íly a rozpadavé prachovce, ktoré reprezentujú celý vrchný báden. Všeobecne sa tieto sedimenty vyznačujú pomerne bohatým obsahom mikro a makrofauny. Sedimenty sarmatu sú známe z vrtov a viacerých odkryvov. Pozostávajú z vápnitých pieskov a pestrých vápnitých ílov. V pieskoch sú šošovky a polohy oolitických a machovkovoserpulových vápencov, a obsahujú hojnú makrofaunu. Sedimenty panónu sú známe len z vrtov v severozápadnej časti územia. Medzi panónom a sarmatom je postupný prechod. Panón je zastúpený zelenosivými piesčitými vápnitými ílmi s výskytom vápnitých pieskov a vyššie sú vápnité svetlozelenosivé ílovce a íly. Okrem opísaných neogénnych sedimentov sa tu nachádzajú aj brekcie a žulové úlomky problematickej genézy a veku. Nachádzajú sa na Devínskej Kobyle a v Lamačskej bráne. Pokryvné sedimenty tvoria na väčšine širšieho územia lokality Lamač vrchnú časť hornín staršieho veku. Zastúpené sú tu eluviálne, deluviálne, fluviálne a antropogénne sedimenty. Eluviálne sedimenty reprezentujú produkt zvetrávania skalnatého podložia a sú zastúpené pieskami a hlinami. Deluviálne sedimenty tu vznikli zvetrávaním straších hornín a boli premiestené vodou, resp. gravitačne a zastupujú ich hlavne hlinito-kamenité a piesčitokamenité sutiny a hliny. Sedimenty kvartéru pokrývajú celé predmetné územie. Hrúbka kvartérnych sedimentov v skúmanom území značne kolíše. Ich vývoj prebiehal vo výlučne kontinentálnych podmienkach. Genéza sedimentov je spojená s procesmi zvetrávania, svahovej modelácie, s činnosťou organizovaného a neorganizovaného toku povrchových vôd, vetra, atď.z genetických typov kvartérnych sedimentov v širšom záujmovom území sa vyskytujú proluviálne, fluviálne, svahové, organogénne a antropogénne sedimenty. Proluviálne 7
sedimenty sú v rôznych štádiách zachovania na úpätí západných svahov Malých Karpát na styku s panvou. Fluviálne sedimenty na sledovanom území tvoria systém viacerých riečnych terasových stupňov, taktiež vystieľajú poriečnu nivu Moravy a jej prítokov z Malých Karpát. Terasové sedimenty sú tvorené prevažne piesčitým až hlinitopiesčitým štrkom, tmavohnedej až hrdzavohnedej farby. V menšej miere sa vyskytujú hlinité piesky a piesčité hliny s premenlivým obsahom prímasi valúnov štrku. Tieto zeminy tvoria preplástky a šošovky nepravidelného tvaru a premenlivej mocnosti. Rozšírenie svahových sedimentov na území má priamy vzťah k členitosti reliefu predkvartérnych útvarov a svojim petrografickolitologickým zložením odrážajú charakter podložných hornín. Rozlíšené sú medzi nimi viaceré litotypy: hlinité, piesčité, piesčito-kamenité, prevážne hlinitokamenité a hliny piesčité eluviálno-deluviálne. Pri atropogénnych sedimentoch, nachádzajúcich sa v blízkosti skúmaného územia, sa jedná o plošne ako aj mocnosťou variabilný výskyt týchto sedimentov a sú z hľadiska zloženia veľmi heterogénne. Podľa pôvodu materiálu, z ktorého sú zložené, možno medzi nimi rozlíšiť viacero typov: rumoviskové, domové odpady, premiestnené zeminy a miešané zeminy. Zhľadiska doby uloženia je možné rozlíšiť trvalé (násypy pre cestné telesá, hrádze) a dočasné skládky. Antropogénne sedimenty sa nachádzajú roztrúsené v celom širšom okolí, často zastreté dodatočnou rekultiváciou. Zdroj: Geologická mapa 1:50 000, ŠGÚDŠ 3.3.2. INŽINIERSKA GEOLÓGIA Z inžiniersko-geologického hľadiska spadá územie do regiónu tektonických depresií, subregiónu s neogénnym podkladom. Skúmané územie patrí do tzv. Lamačskej depresie. V rámci inžinierskogeologického rajónovania, je s ohľadom na genézu a litologické typy, územie rozčlenené na rajóny nížinných tokov (Fn), deluviálnych sedimentov (D) a štrkovitých sedimentov (Ng). Kvartérne sedimenty sú zastúpené rajónom náplavov nížinných tokov Fn a rajónom deluviálnych sedimentov D. Neogénne sedimenty sú reprezentované rajónom štrkovitých sedimentov Ng (Orientačný inžinierskogeologický prieskum Bratislava Lamač, Drill s.r.o., Bratislava, 2006). 8
Rajón nížinných tokov (Fn) je budovaný zeminami charakteru pieskov s prímesou jemnozrnných zemín S3 S-F, pieskov hlinitých S4 SM, pieskov ílovitých S5 SC, stredne uľahlých, s častými polohami hlín piesčitých F3 MS, ílov piesčitých F4 CS a hĺín s nízkou až strednou plasticitou F5 ML, MI, mäkkej až tuhej konzistencie. Lokálny je výskyt organických zemín O. Hrúbka súvrstvia je prevážne 2-5m. Rajón deluviálnych sedimentov (D) je budovaný zeminami charakteru pieskov hlinitých S4 SM, pieskov ílovitých S5 SC, s polohami hlín piesčitých F3 MS a ílov piesčitých F4 CS. Na báze štrky a kamenité zeminy, nevrstevnaté, uľahlé. Rajón štrkovitých sedimentov (Ng) je budovaný žulovými zlepencami až brekciami, nevytriedenými štrkmi a klastikami (kamenitými zeminami) miestami pieskovcami a pieskami s vložkami ílov. Sedimenty sú horizontálne zvrstvené s rôznym stupňom zvetrania. Podľa Orientačného inžinierskogeologického prieskumu Bratislava Lamač (Drill s.r.o., Bratislava, 2006), ktorým boli realizované prieskumné vŕtané sondy (VS-1 až VS-12) v mieste projektovanej výstavby obchodného centra, v prirodzenom teréne, ktorý má zvlnený charakter, povrchovú vrstvu tvorí ornica hrúbky 0,30 až 0,60 m. V podloží ornice vystupujú do hĺbky 3,30 až 7,70 m p. t. súdržné a nesúdržné sedimenty, ktoré sa nepravidelne striedajú. Zastúpené sú súdržnými zeminami: ílmi piesčitými F4 CS, mäkkej až pevnej konzistencie, ílmi s nízkou plasticitou F6 CL, pevnej a tvrdej konzistencie. Nesúdržné sedimenty, ktoré reprezentujú kvartérny fluviálny komplex sú charakteru pieskov s prímesou jemnozrnnej zeminy S3 S-F, pieskov ílovitých S5 SC, štrkov s prímesou jemnozrnnej zeminy G3 G-F a štrkov ílovitých G5 GC. Neogénny komplex tvoria súdržné sedimenty charakteru ílov piesčitých F4 CS, miestami spevnených na poloskalnú horninu ílovce. Nesúdržné sedimenty neogénu sú zastúpené pieskami ílovitými S5 SC a štrkmi ílovitými G5 GC. Hladina podzemnej vody nebola narazená v sonde VS-9. V sondách VS-1 až VS-12 bola narazená v hĺbke od 1,80 m p. t. do 5,00 m p. t. a ustálila sa po cca 1 hodine v hĺbke od 1,40 m p.t.do 3,20mp.t. 3.3.3. GEODYNAMICKÉ JAVY Medzi najvýznamnejšie geodynamické javy patria hlavne tektonické pohyby, ktoré s antropogénnymi procesmi výrazne ovplyvnili súčasný reliéf, charakter, hrúbku pokryvných sedimentov a formovali krajinný ráz. V predmetnom území sa nevyskytujú zosuvy ani iné gravitačné javy. Z hľadiska stability je posudzované územie stabilné. 3.3.4. SEIZMICITA Záujmové územie sa v zmysle STN 73 0036 príloha A2 "seizmotektonická mapa Slovenska" nachádza v oblasti, kde sa v historicky známom období vyskytla intenzita zemetrasenia 7 makroseizmickej aktivity stupnice MSK-64. Poloha najbližšieho epicentra podľa STN 73 036 príloha A1 "Mapa epicentier zemetrasení" sa nachádza v oblasti Bratislavy. Do roku 1870 boli tu evidované zemetrasenia s intenzitou 2,9-4,5o MSK-64. Po roku 1870 sú tu evidované zemetrasenia s intenzitou do 4,0 MSK-64. Podľa STN 73 0036 strana 15, obrázok 1 "Zdrojové oblasti seizmického rizika" sa záujmové územie nachádza v oblasti 4. Tejto oblasti je v článku 4.1.2.3.1. vyššie uvedenej normy priradená hodnota základného seizmického zrýchlenia a r = 0,3 m.s -2. V zmysle článku 4.3.1 kategorizácia podložia zaraďujeme záujmové územie do kategórie "B". Základné seizmické zrýchlenie zodpovedá zemetraseniu s periódou výskytu 450 rokov a vzťahuje sa na objekty so súčiniteľom významnosti 1,0 s priemernou životnosťou 50-100 rokov. Ak sú pre konštrukciu stanovené prísnejšie kritériá, seizmické riziko sa osobitne zhodnotí s uvážením variácie hĺbky hypocentra a vplyvu geológie podľa STN 73 0036 čl.4.1.2.4. Podľa uvedeného článku sa vypočítava návrhové seizmické zrýchlenie (ag) s ohľadom na susedné oblasti. Pri výpočte návrhového seizmického zrýchlenia podľa uvedeného bodu sa uvažujú najbližšie susedné zdrojové oblasti do vzdialenosti 65 km. 9
Najbližšia zdrojová oblasťč.1 sa nachádza v blízkosti Komárna vo väčšej vzdialenosti, s akou sa uvažuje v norme. Zdrojové oblasti č. 2 sa nachádzajú v okolí Dobrej Vody (cca 60km) a v Rakúsku (cca 20 km). Zdrojová oblasťč. 3 sa nachádza v Malých Karpatoch (rozmedzie je cca 19 km od miesta prieskumu) a v blízkosti Senice (vo vzdialenosti cca 65 km). Najvýznamnejšou z týchto oblastí je v zmysle bodu 4.1.2.4. zdrojová oblasťč.2 v Rakúsku. Na základe uvedeného bodu je pre kategóriu B pre vzdialenosť cca 20 km na základe lineárnej interpolácie 0,45 agb (ag v Rakúsku), pričom pre ďalšie výpočty sa použije vyššia hodnota ag. Základná ag pre oblasť 4 (miesto prieskumu) je pre kategóriu B 1,1.ar=0,33 m.s - 2, agb je pre kategóriu B 1,1 m.s -2. Po prepočítaní vplyvu agb vo vzdialenosti 20 km od rozmedzia vychádza návrhové seizmické zrýchlenie ag= 0,45.1,1 m.s -2 =0,495 m.s -2. (Orientačný inžinierskogeologický prieskum Bratislava Lamač, Drill s.r.o., Bratislava, 2006) V mieste prieskumu neboli zistené žiadne prejavy nestability, z toho dôvodu považujeme skúmané územie za stabilné. 3.4. PEDOLOGICKÉ POMERY Pôda predstavuje trojrozmerný prírodný útvar, ktorý vznikol v procese historického vývoja ako dôsledok interakcie medzi geologickými, klimatickými, hydrologickými a biotickými faktormi. Pri tomto geologické faktory zahŕňajú pôdotvorný substrát, jeho minerálne a chemické zloženie. Klimatické faktory zahŕňajú prínos slnečnej energie, zrážky, teplotu ovzdušia a hydrologické faktory vplyv povrchových a podzemných vôd. Faunu, flóru a vplyv pôdnych mikroorganizmov zahŕňajú biotické faktory. Významným pôdotvorným činiteľom je tu i človek, ktorý svojim pôsobením aktívne vstupuje do biotických a abiotických komponentov celého ekosystému, a tým i do dynamiky procesov a interakcií, ktoré v nich prebiehajú. V danom území najviac podmieňujú prítomnosť jednotlivých pôdno-substrátových komplexov geologické a geomorfologické podmienky záujmového územia a činnosťčloveka. Deluviálny substrátový podklad z kyslých vyvretých a metamorfovaných hornín na svahoch Malých Karpát podmieňuje prevažne vznik stredne hlbokých, značne skeletnatých, kyslých a ľahších pôd -kambizemí a rankrov. Dlhodobým antropogénnym pôsobením sa na svahoch vyvinuli pôdy typu kultizem a antrozem. Vo fluviálnej oblasti možno na základe rozdielneho chemizmu pôdnych substrátov rozlíšiť pôdy na nekarbonátových sedimentoch, ktoré prevažujú na časti Borskej nížiny. Prevažujú tu typické fluvizeme, prípadne čiernice na miestach, kde hladina podzemnej vody je prevažne hlbšie ako 2 m pod povrchom a glejové subtypy v miestach, kde hladina podzemnej vody je do 2 m pod povrchom. Lokálne sa vyskytujú kambizeme. Tiež tu možno nájsť antrozeme a kultizeme. Len zriedkavo sú v širšom území aj pôdy na karbonátových sedimentoch v časti bližšie k toku Dunaja. Prevažne sú tu zastúpené pôdy hydromorfného charakteru, sčasti semiteristrické a na starých agradačných valoch, kde vplyv podzemnej vody na pôdotvorné procesy zanikol sa vyvinuli pôdy teristrického charakteru. Celkovo dominujú fluvizeme typické, ľahšie, na fluviálnych sedimentoch, čiernice typické karbonátové a glejové, komplexy černozemí a čierníc. V depresných polohách sa nachádzajú glejové subtypy uvedených pôdnych typov a gleje typické. Vzhľadom k rozsiahlej antropogénnej činnosti má pôda v tomto území prevažne charakter pôdy výrazne poznačenej ľudskou činnosťou. Dlhodobé osídlenie územia malo za následok, že najmä v urbanizovanej časti došlo k zmenám pedologických pomerov. Mnohé pôdy na území sú intoxikované a devastované. Na miestach intenzívneho pôsobenia antropogénnych činiteľov vznikli kultizeme. V niektorých miestach bol pôvodný pôdny kryt úplne odstránený a nahradený novým -antrozemným. 3.4.1. PÔDNE TYPY A DRUHY Podľa Šályho a Šurinu (Šály, Šurina, 2002) sú z pôdnych typov v sledovanom území najrozšírenejšie čiernice kultizemné ľahké, sprievodné čiernice kultizemné stredné, čiernice glejové ľahké a gleje ľahké, lokálne čiernice modálne, prevažne z ľahkých nekarbonátových aluviálnych sedimentov, ktoré dopĺňajú regozeme modálne a kultizemné silikátové ľahké, 10