ZDROJE INFORMÁCIÍ O ŠTÚDIU SOCIÁLNEJ PRÁCE NA PBF PU (z pohľadu aktuálnych študentov) Mgr. Lucia Drotárová, PhD., Monika Fiamčíková Každá škola si praje osloviť čo najviac uchádzačov. Podľa možnosti viac, než koľkých skutočne prijme tak, aby mala možnosť získať čo najkvalitnejších študentov. Realita súčasnosti za týmto ideálom pokrivkáva. Toto je spôsobené viacerými faktormi, za najzávažnejšie považujeme: 1) Slabšie populačné ročníky potenciálnych uchádzačov je jednoducho celkovo menej. 2) Vysokú konkurenciu len v Prešove ponúkajú štúdium sociálnej práce 3 fakulty (viď tabuľka č. 1). 3) Rezignovanie na výber vyššie menované faktory donútili v súčasnosti všetky fakulty poskytujúce štúdium sociálnej práce rezignovať na hlbší výber uchádzačov, prijímacie skúšky sú buď úplne zrušené, alebo neobsahujú osobnostné testy (viď Drotárová, Vargová, 2014). Tabuľka č. 1: Ponuka štúdia sociálnej práce v Prešove Názov školy Študijný odbor Stupeň štúdia Forma štúdia Prešovská univerzita Charitatívna a sociálna Bc., Denná/exter v Prešove, Pravoslávna služba Mgr., ná bohoslovecká fakulta PhD., 48
Preventívna sociálna Bc. Denná práca Prešovská univerzita Sociálna práca Bc., Denná/exter v Prešove, Filozofická fakulta Mgr., ná PhD., Vysoká škola zdravotníctva Sociálna práca Bc., Denná/exter a sociálnej práce sv. Alžbety Mgr., ná PhD., Čím je však náročnejšie získanie dostatočného počtu kvalitných uchádzačov, tým dôležitejšie je správne vybranie (a používanie) nástrojov na propagáciu štúdia práve u nás, teda na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Aby sme však mohli posúdiť kvalitu a navrhnúť prípadné zlepšenia v tejto oblasti, musíme zmapovať súčasný stav. To v prvom rade viedlo k otázke aké nástroje PBF PU na svoju propagáciu využíva a ktoré z nich sa ukazujú účinné. V predloženom článku sa budeme venovať druhej otázke. Metodika prieskumu Sme si vedomí limitov možných metodických postupov. Ako najvhodnejšiu variantu sme zvolili jednoduchú, otvorenú otázku Odkiaľ si sa dozvedel/a o štúdiu v odbore sociálna práca na PBF PU?. Respondentom sme teda neposkytli výber možností, tento postup by mohol celý výsledok výrazne skresliť. Samozrejme pri nami zvolenom postupe je možné, že sme niektoré zdroje informácií nezachytili, študenti si ich nepamätajú, no i tak mali vplyv. Po zvážení obidvoch prístupov a ich rizík sme sa ale rozhodli, že variant jednoduchej, otvorenej otázky bude metodologicky čistejší. 49
Vzorka V článku prezentujeme analýzu časti súboru odpovedí, konkrétne sa jedná o 85 respondentov, študentov charitatívnej a sociálnej služby (CHSS) a preventívnej sociálnej práce (PSP) PBF PU. Bližší popis vzorky obsahuje tabuľka č. 2. Tabuľka č. 2: Rozloženie vzorky Stupeň štúdia Študijná skupina Počet respondentov Bakalárske CHSS 1. ročník denné štúdium 16 Bakalárske CHSS 2. ročník denné štúdium 23 Bakalárske CHSS 1. ročník externé štúdium 10 Bakalárske PSP 2. ročník denné štúdium 12 Magisterské CHSS 1. ročník denné štúdium 24 Spolu Spolu 85 Výsledky Odpovede sme analyzovali kvalitatívne, určením jednotlivých kategórií. Ich zastúpenie sme následne posúdili i z kvantitatívneho hľadiska; zastúpenie jednotlivých kategórií uvádzame v tab. č. 3. 50
Tabuľka č. 3: Zdroje informácií o štúdiu sociálnej práce na PBF PU Zdroj informácií Počet odpovedí Pomerné zastúpenie Kamaráti 44 58,67 % Študenti PBF 28 37,33% Internet 25 33,33% Rodina 17 22,67% Spolužiaci 5 6,67% Publikácia PU 2 2,67% Duchovný otec 2 2,67% Iné 2 2,67% Výsledky jasne ukazujú na 4 základné zdroje informácií o možnosti štúdia na PBF, pričom 3 z nich patria vyslovene k neformálnym, školou neriadeným faktorom študentov najviac presvedčili informácie od kamarátov (58,67%) a (starších) študentov PBF (37,33%), ďalej informácie z internetu (33,33%) a názory či odporúčania vlastnej rodiny (22,67%). Ďalšie zdroje sa ukazujú ako málo významné. Zreteľne to ilustruje graf. č. 1. Graf č. 1: Zdroje informácií o štúdiu sociálnej práce na PBF PU 70,00% 60,00% 58,67% 50,00% 40,00% 37,33% 33,33% 30,00% 20,00% 10,00% 0,00% 22,67% 6,67% 2,67% 2,67% 1,33% 1,33% Kamaráti Študenti PBF Internet Rodina Spolužiaci Publikácia PU Duchovný otec Vyučujúci Niečo neopisateľné 51
Ako menej časté nachádzame kategórie ako odporúčanie od spolužiakov (6,67%) či duchovného otca (2,67%). Rovnako iba 2,67% (t.j. 2 respondenti) si vybavili, že pri výbere ich nasmerovala publikácia PU (jediný jednoznačne formálny zdroj informácií o škole). Kategória Iné zahŕňa všetky ostatné uvedené zdroje, ktoré respondenti uviedli a v súbore sa vyskytli iba raz. Pre úplnosť ich uveďme: v jednom prípade sa jedná o ťažko kategorizovateľný výrok Niečo neopísateľné má sem lákalo. V druhom prípade išlo o študenta, ktorého k výberu školy presvedčil vyučujúci. Dotazníky boli anonymné, my sa však domnievame, že šlo o študenta, ktorý viedol dlhší rozhovor s vyučujúcou (spoluautorkou článku) na Dni otvorených dverí PU. Domnievame sa nielen na základe našej spomienky, ale i toho, že dotyčný študent nás aktívne oslovil, aby sa pripomenul to znamená, že i keď medzi našimi kategóriami DOD nefiguroval, pravdepodobne tu istý vplyv mal. Tretia najčastejší zdroj informácií internet by si zaslúžil samostatné skúmanie. Táto možnosť totiž zahŕňa ako neformálne zdroje (rady a názory budúcich, súčasných a bývalých študentov jednotlivých škôl), tak plánovanú propagáciu vysokej školy (univerzity, fakulty, študijného oboru). Podiel formálnych a neformálnych informačných zdrojov z internetu náš prieskum nezahŕňa, je samozrejme možné, že informácie od študentov PBF boli v istej miere sprostredkované pomocou napr. sociálnych sietí, čo ale respondent vo svojej odpovedi nezmienil. Ako zaujímavá sa nám preto vidí analýza subskupiny študentov preventívnej sociálnej práce (PSP). I keď je malá (12 respondentov) a prípadné interpretácie je teda nutné brať s rezervou jedná sa však o všetkých študentov denného štúdia, ktorí nemajú individuálny plán. Ako zaujímavú túto skupinu hodnotíme z viacerých dôvodov; primárne však preto, že to bola prvá skupina PSP. Nemajú teda starších spolužiakov, ktorí by boli reklamou na obor, nemohli nájsť neformálne zdroje o skúsenostiach s týmto štúdiom a pod. 52
Z tohto dôvodu sme predpokladali iné rozloženie zistených zdrojov, čo sa i potvrdilo (viď tab. č. 4). Tabuľka č. 4: Zdroje informácií o štúdiu na PBF PU (odpovede študentov preventívnej sociálnej práce) Zdroj informácií Počet odpovedí Pomerné zastúpenie Internet 5 41,67% Kamaráti 4 33,33% Študenti PBF 2 16,67% Rodina 2 16,67% Spolužiaci 2 16,67% V prípade tohto nového oboru sa najdôležitejším zdrojom stal internet (41,67%); predbieha inak v celej vzorke bohatšie zastúpenie kamarátov a študentov PBF. Tento posun môže znamenať, že obor PSP bol lepšie spropagovaný cez internet, prípadne to odráža i skutočnosť, že na tento prvý ročník nemohol mať vplyv starší spokojný študent (keďže chýbajú predchádzajúce skúsenosti so štúdiom). Analýza prvých získaných odpovedí poukazuje na jednoznačný trend: študenti, ktorí si školu vybrali sa poväčšinou riadili neformálnymi kanálmi informácií. To výrazne obmedzuje získavanie nových (a kvalitných) študentov obzvlášť z oblastí, kde, jednoducho povedané, nepoznajú osobne žiadneho nášho spokojného študenta či absolventa. Akými spôsobmi je možné propagovať školu? 53
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že naša škola má v sebapropagácii rezervy. Preto sme sa pozreli na niektoré možnosti, ktoré už s úspechom využívajú iné školy (v SR a ČR) a vybrali sme 10 z nášho pohľadu najvýznamnejších: 1. Vytvorenie PR oddelenia a jeho aktivity V súčasnosti už na niektorých vysokých, ale i stredných školách pôsobia pracovníci primárne zodpovední za komunikáciu s verejnosťou a za adekvátnu publicitu prebiehajúcich projektov. Tento človek (alebo celé oddelenie) je jasne pomenovaný, má uvedený kontakt na stránkach školy. Mimo iné je zodpovedný za komunikáciu s médiami, vytváranie a posielanie tlačových správ, organizovanie tlačových konferencií a pod. Samozrejme tu patrí i budovanie neformálnych vzťahov s novinármi. Toto oddelenie či poverený zamestnanec spolupracuje (a nesie zodpovednosť) i za všetky ďalšie, nižšie menované aktivity. 2. Prezentácia v médiách Sem patria okrem vyššie menovaných tlačových správ či výstupov z tlačových konferencií tiež rozhovory s predstaviteľmi fakulty, hlavne s témou týkajúcou sa školy, študijných odborov, uplatnení absolventov a prijímacích skúšok. Príkladom takéhoto rozhovoru je napr. rozsiahle interview Doc. S. Košča, PhD., vedúceho Katedry misijnej a charitatívnej činnosti Pedagogickej fakulty KU v Ružomberku (Košč, S., 2014). Ako dôležité sa v tejto súvislosti tiež ukazuje dobré umiestnenie v rebríčkoch ARRA, ktoré bez ďalšieho úsilia školy médiá zverejňujú. 3. Reklamná kampaň Sem patria letáky (ktoré využívala napr. VŠ Sv. Alžbety), inzerovanie v MHD (UPJŠ KE), jazdiaca reklama (Fakulta elektrotechniky a mechaniky STU BA) ale hlavne propagácia cez sociálne siete, od lacnejších sloganov po finančne i technicky náročné virálne videá, či dokonca kompletné digitálne kampane (ako má napr. VUT Brno). 4. Prezentácia na vlastných stránkach 54
Pokiaľ škola niečím zaujala potenciálneho uchádzača, pravdepodobne sa bude snažiť získať si informácie zo zdroja oficiálnych stránok školy, neoficiálnych stránok fakulty, študijného oboru, katedier či súčasných študentov, vrátane FB stránok. Tieto musia byť živé, pútavé a prehľadné. Zverejňovanie informácií o dianí na škole je pritom dôležité nielen z hľadiska uchádzačov o štúdium, tieto informácie majú napr. vplyv i na rozhodovanie grantových komisií pri posudzovaní žiadosti o grant a pod. (Drotár, P., 2008) 5. Prezentácie na odborných podujatiach Tu patrí nielen účasť na domácich i zahraničných vedeckých konferenciách, ale hlavne na tzv. odborných podujatiach určených pre širokú verejnosť. Príkladom môže byť napr. prezentácia na Svetovom dni sociálnej práce 5, a to ako v rámci prednášok v hlavnom programe (u rečníkov je zdôraznené, v ktorej inštitúcii pracujú), tak v rámci prezentačných aktivít mimo hlavný blok prednášok. 6. Prezentácia na stredných školách Prezentovanie sa priamo študentov stredných škôl patrí medzi najstaršie a dodnes používané techniky propagácie VŠ. Táto skupina zaberá celú škálu možných techník: od pomerne málo efektívnych neadresných letákov či informácií na nástenkách, cez prezentácie v školských časopisoch, organizovanie súťaží pre stredoškolákov až po osobný kontakt. Tento realizujú učitelia danej VŠ, prípadne so spoluúčasťou aktuálnych študentov. Niektoré školy dokonca študentov za účasť na takejto propagácii finančne odmeňujú (napr. Fakulta informatiky a štatistiky VŠE, viď Ptáčková, 2014). 7. Prezentácia na pôde ďalších inštitúcií Stretnutie so stredoškolákmi nemusí prebiehať len na pôde stredných škôl. Sem patrí napr. propagácia v Detských domovoch (sociálna práca patrí medzi najčastejšie voľby detí z DD, 5 V našom stručnom zozname sme volili ako príklad Svetový deň sociálnej práce z toho dôvodu, že je realizovaný v Prešove. 55
(ČTK, 2009), farnostiach, neziskových organizáciách, s ktorými škola (jej súčasní študenti) spolupracujú a pod. 8. Dni otvorených dverí Aktivity typu Deň otvorených dverí organizujú i základné či stredné školy, vysoké školy teda nie sú žiadnou výnimkou. Navštevujú ich hlavne stredoškoláci, ale niekedy aj ich rodičia, resp. učitelia. Príkladom môže byť DOD PU Prešov. Akciu sa snažia posilniť prezentovaním v médiách, vrátane vlastnej TV Mediálka (viď SkolskyServis.sk). 9. Veľtrhy vzdelávania Zatiaľ čo Dni otvorených dverí sa týkajú lokálne jednej vysokej školy, a konkurujú si tu iba jej vlastné fakulty a obory, na veľtrhoch vzdelávania ide o konkurenciu medzi jednotlivými vysokými školami. Príkladom môže byť každoročný Medzinárodný študentský veľtrh v Bratislave, organizovaný Akadémia&Vapac s návštevnosťou 8-12 tisíc záujemcov (viď graf č. 2). Zatiaľ posledný, 20. ročník sa konal 11.-13.10.2016 a medzi vystavovateľmi zo Slovenska, Česka a Maďarska je uvedená i Prešovská univerzita. Graf č.2: Návštevnosť Medzinárodného študentského veľtrhu (zdroj: Akadémia&Vapac) 10. Aktivity určené absolventom Vzhľadom k tomu, že súčasní študenti i absolventi sú najlepšou referenciou pre potenciálnych uchádzačov, školy, ktoré sú si tohto faktu vedomé, s touto skupinou ďalej 56
pracujú. Môže sa to týkať organizovania aktivít pre absolventov, zľavy či prednostné informovanie o kurzoch a ďalších aktivitách ponúkaných školou, kariérne poradenstvo niekoľko rokov po ukončení štúdia, sprostredkovanie kontaktu s potenciálnymi zamestnávateľmi a pod. Záverom Môžeme súhlasiť so slovami J. Vodákovej, že PR školy nie je len o letákoch, ale o dlhodobej práci a budovaní dobrého image školy. Image každej školy sa dá zmerať marketingovým výskumom. Záleží však predovšetkým na managemente školy, na konkrétnych ľuďoch vo vedení, či výsledky uloží do šuplíka, alebo bude na image školy dlhodobo pracovať. PR nie je otázkou niekoľkých mesiacov, malo by sa na ňom pracovať stále, trvalo a dlhodobo (Vodáková, 2010). Pritom škola nesmie podceňovať výskum, ktorým si zisťuje okolnosti, ktoré slúžia k analýze súčasnej situácie na trhu vzdelania, pomáha identifikovať problémy a príležitosti, určovať smery ďalšej marketingové činnosti a hodnotiť jej výsledky (tamtiež). Dobrá propagácia školy je nevyhnutnou súčasťou dnešného boja o študenta a o to viac boja o kvalitného študenta. Zoznam zdrojov a bibliografických odkazov: ANONYM, 2016. Dni sociálnej práce v Prešove. [online]. [cit. 10. marca 2016]. Dostupné na: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=426998144163365&set=o.1093934573966306&t pe=3 57
ANONYM, ČTK, 2009. Na vysokých školách študuje stále málo detí z domovov. [online]. [cit. 1. marca 2016]. Dostupné na: http://profesia.pravda.sk/studium/clanok/17791-navysokych-skolach-studuje-stale-malo-deti-z-domovov/ ANONYM, STUDY& CAREER FAIR. 2016. Prezentujte svoju inštitúciu a staňte sa súčasťou. Jubilejný 20. ročníka veľtrhu štúdia a kariéry AKADÉMIA & VAPAC v Bratislave. [online]. [cit. 12. marca 2016]. Dostupné na: http://www.akademiavapac.sk/sk/veltrh ANONYM, ŠKOLSKÝ SERVIS, 2016. Plné chodby, propagácia fakúlt - taký bol DOD Prešovskej univerzity. [online]. [cit. 10. marca 2016]. Dostupné na: http://skolskyservis.teraz.sk/vysoke-skoly/dod-presovskej-univerzity/25274-clanok.html DROTÁR, P., 2008. Využívání informačních technologií ve výuce. Praha: SPHV, o.s. ISBN 978-80-904187-2-1 DROTÁROVÁ, L. a VARGOVÁ, A., 2014. Možnosti externého štúdia sociálnej práce na Slovensku. In: Klient vs. Blížny (sociálno-teologicko-psychologicko-edukatívne aspekty v sociálnej práci). Zborník príspevkov zo 6. ročníka študentskej vedeckej konferencie študentov, doktorandov, mladých vedeckých pracovníkov a odborníkov z praxe. 28. apríl 2014 v Prešove. Prešov. Prešovská univerzita v Prešove. Pravoslávna bohoslovecká fakulta. 2014. ISBN 978-80-555-1114-6. s. 142-156. KOŠČ, S., 2013: "Reklama" na štúdium. Slovo medzi nami. [online]. [cit. 10. marca 2016]. Dostupné na: http://www.smn.sk/index.php?cislo=1401&sekcia=clanky&smn=20130106.html MURCKOVÁ, E.:2013. Boj o študenta začína. Vysoké školy spustili reklamné kampane [online]. [cit. 8. marca 2016]. Dostupné na: http://www.noviny.sk/c/slovensko/boj-ostudenta-zacina-vysoke-skoly-spustili-reklamne-kampane VODÁKOVÁ, J., 2010. Umějí se české školy efektivně propagovat? Rodina a škola č. 9/2010. [online]. [cit. 3. marca 2016]. Dostupné na: 58
http://www.portal.cz/casopisy/ras/ukazky/umeji-se-ceske-skoly-efektivne-propagovat- /42842/ 59