VESTNÍK Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ročník XLIV 27. február 2012 Čiastka 5 O b s a h: 5. Plán veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia Slovenskej republiky na rok 2012 6. Program prevencie, monitoringu a kontroly niektorých transmisívnych spongiformných encefalopatií (TSE) v Slovenskej republike pre rok 2012 7. Národný kontrolný program pre salmonelové infekcie v reprodukčných kŕdľoch kury domácej (Gallus gallus) v Slovenskej republiky v roku 2012 8. Národný kontrolný program pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej (Gallus gallus) produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu v Slovenskej republiky v roku 2012 9. Národný kontrolný program pre salmovelové infekcie v kŕdľoch moriek v Slovenskej republike v rokoch 2010-2012 10. Národný kontrolný program pre salmonelové infekcie v kŕdľoch brojlerov kury domácej (Gallus gallus) v Slovenskej republike v roku 2012 11. Národný program eradikácie bakteriálnych chorôb rýb v Slovenskej republike na rok 2012 12. Národný program eradikácie vírusovej hemoragickej septikémie rýb (VHS) v Slovenskej republike na roky 2010-2013 13. Národný program eradikácie moru včelieho plodu na rok 2012 14. Národný program eradikácie besnoty na Slovensku na rok 2012 15. Plán eradikácie infekčnej bovinnej rinotracheitídy(ibr) na Slovensku na rok 2012 16. Chovateľský program na rezistenciu oviec voči prenosným/transmisívnym spongiformným encefalopatiám - scrapie v Slovenskej republike na rok 2012 17. Národný kontrolný program pre klasický mor ošípaných v diviačej populácii na Slovensku v roku 2012 18. Plán prieskumu (surveillance) katarálnej horúčky oviec (Bluetongue) v Slovenskej republike pre rok 2012 19. Plán prieskumu aviárnej influenzy u hydiny a voľne žijúcich vtákov na Slovensku v roku 2012 1
2
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Dobrovičova č. 12, 812 66 Bratislava Štátna veterinárna a potravinová správa SR Botanická č. 17, 842 13 Bratislava 5 PLÁN VETERINÁRNEJ PREVENCIE A OCHRANY ŠTÁTNEHO ÚZEMIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA ROK 2012 Predložil: Prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc. Hlavný veterinárny lekár SR Schválil: Ing. Zsolt Simon Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 3
Plán veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia Slovenskej republiky na rok 2012 (ďalej len "Plán") je strategický dokument schválený Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podľa 5 písm. a) a f) a 46 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 39/2007 Z. z.") na návrh Hlavného veterinárneho lekára Slovenskej republiky, na prevenciu a kontrolu chorôb zvierat na území Slovenskej republiky. Plán sa prijíma na obdobie kalendárneho roku 2012. I. DIAGNOSTICKÉ AKCIE Ustanovenia tejto časti Plánu sa vzťahujú len na povinné diagnostické akcie uvedených druhov a kategórií zvierat. Iné diagnostické akcie nariadené príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou (ďalej len "RVPS") v súlade s 8 ods. 3 písm. e) zákona č. 39/2007 Z. z., nie sú týmto Plánom ovplyvnené. A.POVINNÉ DIAGNOSTICKÉ AKCIE, HRADENÉ ZO ŠTÁTNEHO ROZPOČ- TU (laboratórna diagnostika + úkony) Rozsah uvedených povinných diagnostických akcií neovplyvňuje rozsah indikovaných úradných odberov vzoriek nevyhnutných na vylúčenie alebo potvrdenie zoonóz alebo chorôb uvedených v prílohách č. 3 až 5 zákona č. 39/ 2007 Z. z. vykonaných na základe rozhodnutia príslušného orgánu veterinárnej správy. 1. HOVÄDZÍ DOBYTOK TUBERKULÓZA Kód Názov akcie 130 Tuberkulinácia jednoduchá 131 Tuberkulinácia simultánna 133 Tuberkulóza bakter. vyš. Metodika: 1. Jednoduchá tuberkulinácia cicavčím tuberkulínom: Vyšetriť 1x ročne 25 % chovov v regióne - všetok hovädzí dobytok starší ako 24 mesiacov (výber chovov je potrebné urobiť tak, aby sa celkový počet zvierat nad 24 mesiacov vo vybratých chovoch čo najviac blížil 25 % z celkového počtu zvierat nad 24 mesiacov v regióne) 1x ročne všetky novo zaregistrované chovy v roku 2012 - všetok hovädzí dobytok starší ako 24 mesiacov, 1x ročne plemenné býky na inseminačnej stanici - vyšetrenia vykonať do 12 mesiacov od posledného vyšetrenia, býčky pred základným výberom, v chovoch s nálezom zmien svedčiacich na tuberkulózu pri prehliadke po zabití (podozrenie na tuberkulózu) pozastaviť štatút stáda úradne bez tuberkulózy a tuberkulínovať všetky zvieratá staršie ako 6 týždňov (ihneď v prípade, že od ostatnej tuberkulinácie uplynulo viac ako 42 dní) v rámci nediskriminačných vyšetrení v karanténe zvieratá samičieho pohlavia staršie ako 6 týždňov určené na ďalší chov a produkciu a plemenné býčky staršie ako 6 týždňov (okrem jatočných zvierat) z tretích krajín a z členských krajín, ktoré nemajú štatút úradne bez výskytu tuberkulózy (príloha I rozhodnutia Komisie 2003/467/ES); pri vyšetrení treba prihliadať na dátum prípadnej predchádzajúcej tuberkulinácie (>42dní) Poznámka - interpretácia reakcií pri jednoduchej tuberkulinácii je uvedená v prílohe č. 3, bod 2.2.5.3.1 k naradeniu vlády SR č. 280/2003 Z. z. o zdravotných problémoch, ktoré ovplyvňujú výmenu s hovädzím dobytkom a ošípanými v znení nariadenia vlády č. 487/2003 Z. z. (ďalej len "nariadenie vlády SR č. 280/2003 Z. z.") 4
2. Simultánna tuberkulinácia cicavčím tuberkulínom a aviárnym tuberkulínom k simultánnej skúške: a) v chovoch s výskytom pozitívnych reagentov na cicavčí tuberkulín pri jednoduchej tuberkulinácii 1. postupovať podľa prílohy č. 2, Časť I, bod 3A, písm. b) k naradeniu vlády SR č. 280/2003 Z. z. pozastaviť štatút stáda úradne uznaného bez tuberkulózy pozitívneho reagenta zabiť vykonať všetky požadované vyšetrenia zabitého reagenta štatút stáda ponechať pozastavený až do ukončenia všetkých laboratórnych skúšok - ak tuberkulóza nie je potvrdená laboratórnymi skúškami štatút stáda úradne bez tuberkulózy obnoviť až po simultánnom intradermálnom teste všetkých zvierat starších ako 6 týždňov s negatívnym výsledkom vykonanom najmenej 42 dní po odstránení pozitívneho reagenta alebo 2. ak je podozrenie na falošne pozitívny test alebo interferenčnú reakciu pozastaviť štatút stáda úradne uznaného bez tuberkulózy pozitívneho reagenta izolovať štatút stáda úradne bez tuberkulózy obnoviť až po simultánnom intradermálnom teste všetkých zvierat starších ako 6 týždňov s negatívnym výsledkom vykonanom najmenej 42 dní od vykonania jednoduchého intradermálneho testu b) v chovoch s výskytom dubióznych reagentov na cicavčí tuberkulín pri jednoduchej tuberkulinácii (i v prípade ak existuje odôvodnené podozrenie na výskyt falošne pozitívnych alebo interferenčných reakcií v dôsledku napr. výskytu iných mykobaktérií, dôkazu Mycobacterium avium spp. vrátane subsp. paratuberculosis a podobne) postupovať podľa prílohy č. 2, Časť I, bod 3A, písm. c) k nariadeniu vlády SR č. 280/2003 Z. z. - ako ďalší test na vyriešenie štatútu dubióznych reagentov sa použije simultánny intradermálny test Dubiózne reagenty pri simultánnej tuberkulinácii opakovane tuberkulínovať najmenej za 42 dní. V prípade, že zvieratá pri opakovanom simultánnom intradermálnom teste nie sú negatívne, považovať ich za pozitívne reagujúce - tieto pozitívne reagujúce zvieratá zo stáda vyradiť a po zabití vykonať laboratórne vyšetrenie a epizootologické šetrenie. V prípade, že tuberkulóza nie je potvrdená, vykonať opakovanú simultánnu tuberkulináciu najskôr za 42 dní po vyradení pozitívneho reagenta u všetkých zvierat vo veku nad 6 týždňov. V prípade potvrdenia tuberkulózy odobrať štatút stáda úradne uznaného bez tuberkulózy a postupovať podľa nariadenia vlády SR č. 280/2003 Z. z.. c) v chovoch s pozitívnym mikrobiologickým laboratórnym nálezom Mycobacterium bovis a pri ochorení ošetrovateľov na tuberkulózu - ihneď (v prípade, že od ostatnej tuberkulinácie uplynulo viac ako 42 dní) Poznámka - interpretácia reakcií pri simultánnej tuberkulinácii je uvedená v prílohe č. 3, bod 2.2.5.3.2 k naradeniu vlády SR č. 280/2003 Z. z. 3. Tuberkulóza bakteriologické vyšetrenie: po zabití pozitívnych reagentov na tuberkulináciu pri náleze zmien svedčiacich na tuberkulózu 5 5
LEUKÓZA Kód Názov akcie 146, 147 Enzootická bovinná leukóza sérolog. vyš. ELISA Metodika: Príloha č. 5 k nariadeniu vlády SR č. 280/2003 Z. z. Vyšetriť krvné vzorky 1x ročne 25 % chovov v regióne - všetok hovädzí dobytok starší ako 24 mesiacov (výber chovov je potrebné urobiť tak, aby sa celkový počet zvierat nad 24 mesiacov vo vybratých chovoch čo najviac blížil 25 % z celkového počtu zvierat nad 24 mesiacov v regióne), 1x ročne všetky novo zaregistrované chovy v roku 2012 - všetok hovädzí dobytok starší ako 24 mesiacov, 1x - ročne plemenné býky na inseminačnej stanici - vyšetrenia vykonať do 12 mesiacov od posledného vyšetrenia. v stádach, v ktorých jedno zviera reagovalo pozitívne postupovať podľa citovanej prílohy časť D ods. 1 písm. a) - c), v stádach, v ktorých pozitívne reagovalo viac zvierat postupovať podľa citovanej prílohy časť D ods. 2 písm. a) - d), býčky pred základným výberom. v rámci nediskriminačných vyšetrení v karanténe zvieratá samičieho pohlavia staršie ako 12 mesiacov určené na ďalší chov a produkciu a plemenné býky staršie ako 12 mesiacov (okrem jatočných zvierat) z tretích krajín a z členských krajín, ktoré nemajú štatút úradne bez výskytu enzootickej bovinnej leukózy (príloha III rozhodnutia Komisie 2003/ 467/ES). BRUCELÓZA Kód Názov akcie 140, 147 Brucelóza HD sérolog. vyš. RVK Metodika: Vyšetriť krvné vzorky 1x ročne 25 % chovov v regióne - všetok hovädzí dobytok starší ako 24 mesiacov (výber chovov je potrebné urobiť tak, aby sa celkový počet zvierat nad 24 mesiacov vo vybratých chovoch čo najviac blížil 25 % z celkového počtu zvierat nad 24 mesiacov v regióne), 1x ročne všetky novo zaregistrované chovy v roku 2012 - všetok hovädzí dobytok starší ako 24 mesiacov, 1 x ročne plemenné býky na inseminačných staniciach a pred základným výberom plemenných býčkov - vyšetrenia vykonať do 12 mesiacov od posledného vyšetrenia. v rámci nediskriminačných vyšetrení v karanténe zvieratá samičieho pohlavia staršie ako 12 mesiacov určené na ďalší chov a produkciu a plemenné býky staršie ako 12 mesiacov (okrem jatočných zvierat) z tretích krajín a z členských krajín, ktoré nemajú štatút úradne bez výskytu brucelózy (príloha II rozhodnutia Komisie 2003/467/ES). BSE Kód Názov akcie 180, 188, 189 BSE - rýchle testy (Western-Blott - TSE, TeSeE - ELISA test, Imunochromatografická metóda - TSE) Metodika: Vyšetriť vzorku predĺženej miechy rýchlymi testami podľa Programu prevencie, monitoringu a kontroly niektorých TSE v Slovenskej republike pre rok 2012 a usmernení ŠVPS SR kohorta usmrtená na základe Pohotovostného plánu v súlade s nariadením EP a Rady (ES) č. 999/2001 a jeho príslušnými zmenami a doplnkami 6 6
Kód Názov akcie 181 BSE konfirmačný test v pozitívnom a dubióznom prípade (Histopatologické vyšetrenie TSE, Imunohistochemické vyšetrenie TSE, Western-Blott - TSE) Metodika: Vyšetriť vzorku predĺženej miechy podozrivé zvieratá na BSE podľa Programu prevencie, monitoringu a kontroly niektorých TSE v Slovenskej republike pre rok 2012 BLUETONGUE Kód Názov akcie 157 Katarálna horú ka č oviec (Bluetongue) sérolog. vyš. C- ELISA Metodika: Vyšetriť počas celého roka v rámci prieskumu chovy HD podľa rozhodnutia RVPS, v súlade s Plánom prieskumu (surveillance) katarálnej horúčky oviec na Slovensku v rámci nediskriminačných vyšetrení v karanténe nevakcinované zvieratá samičieho pohlavia staršie ako 3 mesiace a nevakcinované plemenné býčky staršie ako 3 mesiace určené na ďalší chov a produkciu (okrem jatočných zvierat) z tretích krajín a zo "zakázaných zón" členských krajín v rozsahu na zistenie 10% prevalencie s 95% pravdepodobnosťou. Zakázané zóny v členských štátoch: - mapa - http://ec.europa.eu/food/animal/ diseases/controlmeasures/bt_restrictedzonesmap_2011.jpg - zoznam - http://ec.europa.eu/food/animal/ diseases/controlmeasures/ bt_restrictedzones_2011_en.pdf Kód Názov akcie 158 Katarálna horú ka č oviec (Bluetongue) virolog. vyš. PCR Metodika: Vyšetriť pri podozrení metódou PCR v rozsahu na zistenie 10 % prevalencie s 95 % pravdepodobnosťou, pričom sa prednostne vyšetrujú zvieratá s typickými klinickými príznakmi ABORTY Kód Názov akcie 179, 177, Aborty - sérolog. vyš. Metodika: Vyšetriť plemennice po abortoch 2 x v intervale 21 dní. Sérologické vyšetrenie brucelóza RVK Q horúčka RVK leptospiróza MAL chlamydióza RVK Vyšetriť plemennice po abortoch 1 x na IBR ELISA - v ozdravených chovoch úradne bez výskytu IBR/IPV (UBV) a v ozdravovaných chovoch u nevakcinovaných zvierat ge ELISA - v ozdravených chovoch bez výskytu IBR/IPV (BV) a v ozdravovaných chovoch u zvierat vakcinovaných markerovou vakcínou Poznámka: IBR/IPV nevyšetrovať u zvierat vakcinovaných konvenčnou vakcínou! v žiadanke na veterinárne laboratórne vyšetrenie v časti Anamnéza musí byť uvedené: z akého chovu zviera pochádza (chov úradne bez výskytu IBR/IPV alebo chov 7 7
bez výskytu IBR/IPV alebo ozdravovaný chov od IBR/IPV) či ide o zviera nevakcinované alebo zviera vakcinované markerovou vakcínou (uviesť názov vakcíny) ak sa u abortu vykonáva vyšetrenie na IBR, spadá pod kód 179 a v poznámke sa musí uviesť "+IBR" Kód Názov akcie 178 Aborty bakter. vyš. kultivácia Metodika: Vyšetriť nedonosený plod a plodové obaly v indikovaných prípadoch cielene na brucelózu a listeriózu PLEMENNÉ BÝKY Kód Názov akcie 160 Infekčná bovinná rinotracheitída (IBR) sérolog. vyš. ELISA 161 Infekčná bovinná rinotracheitída (IBR) sérolog. vyš. ge ELISA 186 Kampylobakterióza (Campylobacter foetus ssp.venerealis) bakter. vyš. kultivácia 190 Trichomoniáza (Trichomonas foetus) paraz. vyš. kultivácia 182 BVD sérolog. vyš. ELISA 183, 184, 185 BVD virolog. vyš. kultivačne alebo ELISA Ag alebo PCR Metodika: Vyšetriť 1 x ročne u plemenných býkov na IS Sérologické vyšetrenie na BVD vykonať iba u séronegatívnych býkov Vyšetrenia vykonať do 12 mesiacov od posledného vyšetrenia. IBR Kód Názov akcie 160 Infek ná č bovinná rinotracheitída (IBR) sérolog. vyš. ELISA 161 Infek ná č bovinná rinotracheitída (IBR) sérolog. vyš. ge ELISA Metodika: Vyšetriť monitoring v chovoch ozdravených od IBR (úradne bez výskytu a bez výskytu) podľa Plánu eradikácie IBR na Slovensku úvodné a záverečné vyšetrenia v chovoch ozdravovaných od IBR podľa Plánu eradikácie IBR na Slovensku KMO 2. OŠÍPANÉ Kód Názov akcie 250 Klasický mor ošípaných (KMO) sérolog. vyš. ELISA 251 Klasický mor ošípaných (KMO) virol. vyš. izolácia 253 Klasický mor ošípaných (KMO) virol. vyš. kryorezy Metodika: V súlade s príručkou 1/2004/276 ustanovujúcou diagnostické postupy, metódy odberu vzoriek a kritériá pre vyhodnocovanie laboratórnych testov na potvrdenie klasického moru ošípaných. V súlade s národným kontrolným programom KMO Vyšetrujú sa: V oblasti s vyšším rizikom výskytu KMO (podľa NKP KMO) 8 8
1. ŠCH, RCH, a ÚCH - všetky chovy, z ktorých sa premiestňujú ošípané monitoring prostredníctvom odberu vzoriek priamo v chove - monitoring ŠCH, RCH, a ÚCH so základným stádom ošípaných - v intervale najviac 6 mesiacov vyšetrovať v rozsahu na zistenie 5 % prevalencie s 95 % pravdepodobnosťou pri každom odbere; odbery rovnomerne rozdeliť tak, aby vzorky pochádzali zo všetkých objektov, kde sa chovajú ošípané - monitoring ŠCH, RCH, a ÚCH bez základného stáda ošípaných (výkrm) - v intervale najviac 6 mesiacov vyšetrovať v rozsahu na zistenie 10% prevalencie s 95 % pravdepodobnosťou pri každom odbere; odbery rovnomerne rozdeliť tak, aby vzorky pochádzali zo všetkých objektov, kde sa chovajú výkrmové ošípané - monitoring ÚCH, ktoré nemajú viac ako 6 ks ošípaných základného stáda, vyšetrovať všetky ošípané základného stáda v najviac 6 mesačných intervaloch monitoring prostredníctvom jatočných ošípaných a brakovaných ošípaných s odberom vzoriek na bitúnku v rozsahu zodpovedajúcom monitoringu prostredníctvom odberu vzoriek priamo v chove 2. prasnice a kance v drobnochovoch ošípaných u chovateľov (nekomerčných chovoch), ktorí produkujú odstavčatá - 2x ročne všetky zvieratá základného stáda 3. kance na inseminačných staniciach 1x ročne rozdelených rovnomerne do štyroch odberov v intervale najviac 3 mesiacov Ošípané podľa nákazovej situácie a rozhodnutia RVPS - na základe výsledkov epizootologického šetrenia vykonanie sérosurveillance v chovoch, v ktorých na základe ich umiestnenia (v bezprostrednej blízkosti sa nachádzajúce chovy), prípadne kontaktov s infikovaným chovom, sa môžu vyskytovať zvieratá podozrivé z kontaminácie O spôsobe monitoringu (na bitúnku alebo v chove) rozhodne príslušná RVPS tak, aby bol monitoring vykonaný v plnom rozsahu. Vykonávanie monitoringu spojiť s monitoringom Aujeszkyho choroby. V oblasti s nižším rizikom KMO (podľa NKP KMO) 1. ŠCH, RCH, a ÚCH - všetky chovy, z ktorých sa premiestňujú ošípané monitoring prostredníctvom jatočných ošípaných a brakovaných ošípaných s odberom vzoriek na bitúnku - monitoring ŠCH, RCH, a ÚCH vykonať u brakovaných ošípaných základného stáda, brakovaných prasničiek, kančekov alebo jatočných ošípaných - 6 vzoriek krvi od ošípaných z jedného chovu v intervale najviac 3 mesiacov (v prípade chovov, ktoré dodajú za uvedené obdobie menej ako 6 ošípaných, odobrať vzorky od všetkých ošípaných odoslaných na bitúnok) monitoring prostredníctvom odberu vzoriek priamo v chove - monitoring ŠCH, RCH, a ÚCH - v intervale najviac 3 mesiacov vyšetrovať 6 vzoriek - prednostne od ošípaných základného stáda (tie isté novo zaradené zvieratá do chovu) - monitoring ÚCH, ktoré nemajú viac ako 6 ks ošípaných základného stáda, vyšetrovať všetky ošípané základného stáda v najviac 6 mesačných intervaloch 9 9
2. prasnice a kance v drobnochovoch ošípaných u chovateľov (nekomerčných chovoch), ktorí produkujú odstavčatá - 2x ročne všetky zvieratá základného stáda 3. kance na inseminačných staniciach 1x ročne rozdelených rovnomerne do štyroch odberov v intervale najviac 3 mesiacov Vykonávanie monitoringu spojiť s monitoringom ostatných chorôb v IS. Ošípané podľa nákazovej situácie a rozhodnutia RVPS - na základe výsledkov epizootologického šetrenia vykonanie sérosurveillance v chovoch, v ktorých na základe ich umiestnenia (v bezprostrednej blízkosti sa nachádzajúce chovy), prípadne kontaktov s infikovaným chovom, sa môžu vyskytovať zvieratá podozrivé z kontaminácie. O spôsobe monitoringu (na bitúnku alebo v chove) rozhodne príslušná RVPS tak, aby bol monitoring vykonaný v plnom rozsahu. Vykonávanie monitoringu spojiť s monitoringom Aujeszkyho choroby. AUJESZKYHO CHOROBA Kód Názov akcie 245 Aujeszkyho choroba sérolog. vyš. ELISA Metodika: Vyšetrujú sa: 1. ŠCH, RCH, a ÚCH - všetky chovy, z ktorých sa premiestňujú ošípané monitoring prostredníctvom jatočných ošípaných a brakovaných ošípaných s odberom vzoriek na bitúnku - monitoring ŠCH, RCH, a ÚCH vykonať u brakovaných ošípaných základného stáda, brakovaných prasničiek, kančekov alebo jatočných ošípaných - 6 vzoriek krvi od ošípaných z jedného chovu 1x ročne (v prípade chovov, ktoré dodajú za uvedené obdobie menej ako 6 ošípaných, odobrať vzorky od všetkých ošípaných odoslaných na bitúnok) monitoring prostredníctvom odberu vzoriek priamo v chove - monitoring ŠCH, RCH, a ÚCH - vyšetrovať 6 vzoriek 1x ročne - prednostne od ošípaných základného stáda (tie isté novo zaradené zvieratá do chovu) - monitoring ÚCH, ktoré nemajú viac ako 6 ks ošípaných základného stáda, vyšetrovať všetky ošípané základného stáda 1x ročne O spôsobe monitoringu (na bitúnku alebo v chove) rozhodne príslušná RVPS, tak, aby bol monitoring vykonaný v plnom rozsahu. Vykonávanie monitoringu spojiť s monitoringom KMO. Odbery vykonať do 30. 6. 2012 2. prasnice a kance v drobnochovoch ošípaných u chovateľov (nekomerčných chovoch), ktorí produkujú odstavčatá - 1x ročne všetky zvieratá základného stáda Odbery vykonať do 30. 6. 2012 3. kance na inseminačných staniciach 1x ročne rozdelených rovnomerne do štyroch odberov v intervale najviac 3 mesiacov. Vykonávanie monitoringu spojiť s monitoringom KMO. Nediskriminačné vyšetrenie pri dovozoch V rámci nediskriminačných vyšetrení v karanténe zvieratá staršie ako 3 mesiace určené na ďalší chov a produkciu (okrem jatočných zvierat) z tretích krajín a z členských krajín, ktoré nemajú štatút úradne bez výskytu ACH (príloha I rozhodnutia Komisie 2001/618/ES) v rozsahu na zistenie 10 % prevalencie s 95 % pravdepodobnosťou. Ošípané podľa nákazovej situácie a rozhodnutia RVPS - na základe výsledkov epizooto- 10 10
logického šetrenia vykonanie sérosurveillance v chovoch, v ktorých na základe ich umiestnenia (v bezprostredne blízkosti sa nachádzajúce chovy), prípadne kontaktov s infikovaným chovom, sa môžu vyskytovať zvieratá podozrivé z kontaminácie ABORTY Kód Názov akcie 279, 277 Aborty - sérolog. vyš. Metodika: Vyšetriť prasnice po abortoch 2 x v intervale 21 dní. Sérologické vyšetrenie brucelóza RVK Aujeszkyho choroba ELISA KMO ELISA Kód Názov akcie 278 Aborty - bakter. vyš. kultivácia Metodika: Vyšetriť nedonosený plod a plodové obaly v indikovaných prípadoch cielene na brucelózu PRRS Kód Názov akcie 262 Reproduk ný č a respiratórny syndróm - sérolog. vyš. ELISA Metodika: Vyšetriť kance na inseminačných staniciach 1x ročne rozdelených rovnomerne do štyroch odberov v intervale najviac 3 mesiacov. Vykonávanie monitoringu spojiť s monitoringom ostatných chorôb v IS. TUBERKULÓZA Kód Názov akcie 230 Tuberkulinácia jednoduchá 233 Tuberkulóza bakter. vyš. Metodika: Vykonať 1. jednoduchú tuberkulináciu ošípaných vtáčím tuberkulínom k simultánnej skúške pri náleze zmien svedčiacich na tuberkulózu na bitúnku základné stádo ošípaných 1 x ročne plemenné kance na inseminačných staniciach kancov v intervale nepresahujúcom 12 mesiacov od ostatnej tuberkulinácie v chovoch s pozitívnym mikrobiologickým laboratórnym nálezom Mycobacterium avium a pri ochorení ošetrovateľov na tuberkulózu po typizácii ihneď (ak od ostatnej tuberkulinácie uplynulo viac ako 6 týždňov) 2. bakteriologické vyšetrenie pri zabití pozitívnych reagentov pri hľadaní zdroja nákazy pri náleze zmien svedčiacich na tuberkulózu na bitúnku BRUCELÓZA Kód Názov akcie 240 Brucelóza - sérolog. vyš. RBT Metodika: Vyšetriť: kance na inseminačných staniciach 1x ročne rozdelených rovnomerne do štyroch odberov v intervale najviac 3 mesiacov. Vykonávanie monitoringu spojiť s monitoringom ostatných chorôb v IS. 11 11
PANDEMICKÁ CHRÍPKA Kód Názov akcie 270 Pandemická chrípka H1N1 Výter z nosa - PCR Metodika: Vyšetriť: pri podozrení metódou PCR od ošípaných podľa epidemiologickej situácie, pričom sa prednostne vyšetrujú zvieratá s typickými klinickými príznakmi pri potvrdenom ochorení u človeka s pravdepodobným prenosom od ošípanej v prípade, pri ktorom existuje riziko, že pandemická chrípka - H1N1 - bola prenesená z človeka na ošípané; SCRAPIE/BSE Kód 497, 488, 489, 484, 004 Metodika: 3. OVCE Názov akcie Scrapie/BSE - rýchle testy (TeSeE - ELISA test,) Vyšetriť vzorku predĺženej miechy rýchlymi testami podľa Programu prevencie, monitoringu a kontroly niektorých TSE v Slovenskej republike pre rok 2012 a usmernení ŠVPS SR Kód Názov akcie 495 Scrapie/BSE - konfirma ný č test v pozitívnom a dubióznom prípade (Histopatologické vyšetrenie TSE, Imunohistochemické vyšetrenie TSE, Western-Blott TSE, Western Blott diskrimina ná č metóda) Metodika: Vyšetriť vzorku predĺženej miechy podozrivé prípady podľa nariadenia EP a R (ES) č. 999/2001 v znení príslušných zmien a doplnení podľa Programu prevencie, monitoringu a kontroly niektorých TSE v Slovenskej republike pre rok 2012 Kód Názov akcie 496, 483 Scrapie - genetické vyš. Metodika: Genotypizácia Vyšetriť vzorku krvi (5 ml) u živých zvierat alebo predĺženej miechy v zmysle vydaných opatrení v infikovanom chove podľa Chovateľského programu na rezistenciu oviec voči prenosným spongiformným encefalopatiám - scrapie v Slovenskej republike na rok 2012 každý pozitívny prípad scrapie podľa Programu prevencie, monitoringu a kontroly niektorých TSE v Slovenskej republike pre rok 2012 BLUETONGUE Kód Názov akcie 458 Katarálna horú ka č oviec (Bluetongue) virolog. vyš. PCR Metodika: Vyšetriť pri podozrení na katarálnu horúčku oviec metódou PCR v rozsahu na zistenie 10 % prevalencie s 95 % pravdepodobnosťou, pričom sa prednostne vyšetrujú zvieratá s typickými klinickými príznakmi 12 12
ABORTY Kód Názov akcie 479, 477 Aborty - sérolog. vyš. Metodika: Vyšetriť ovce po abortoch 2 x v intervale 21 dní. Sérologické vyšetrenie brucelóza RVK chlamydióza RVK Kód Názov akcie 478 Aborty - bakter. vyš. kultivácia Metodika: Vyšetriť nedonosený plod a plodové obaly v indikovaných prípadoch cielene na brucelózu a listeriózu BRUCELÓZA Kód Názov akcie 440 Brucelóza - sérolog. vyš. RVK Metodika: Vyšetriť na B. melitensis: 1 x ročne 5% oviec starších ako 6 mesiacov - vyšetrenie vykonať do 30. 6. 2012 1 x ročne plemenné barany INFEKČNÁ EPIDIDYMITÍDA BARANOV Kód Názov akcie 480 Infekèná č epididymitída baranov sérolog. vyš. RVK Metodika: Vyšetriť: plemenné barančeky pred klasifikáciou TUBERKULÓZA 4. KOZY Kód Názov akcie 530 Tuberkulinácia jednoduchá Metodika: Vykonať v chovoch, v ktorých sa kozy držia spolu s kravami, u kôz starších ako 6 mesiacov. OSTATNÉ CHOROBY Kód Názov akcie 540 Brucelóza kozy sér. RVK 595 Scrapie/BSE - konfirmačný test v pozitívnom prípade 597, 588, 589, 584, BSE/Scrapie - 005 rýchle testy 579, 577 Aborty kozy sérologické vyš. 578 Aborty kozy - kultiv. vyš. 558 Katarálna horúčka oviec (Bluetongue) - virolog. vyš. PCR Metodika: Ako u oviec - pri abortoch kôz sa naviac vykonáva sérologické vyšetrenie na Q horúčku (RVK) MOR HYDINY 5. HYDINA Kód Názov akcie 355 Mor hydiny sérolog. vyš. HIT Metodika: Vyšetriť: v súlade s Plánom prieskumu aviárnej influenzy u hydiny a u voľne žijúcich vtákov na Slovensku v roku 2012 13
SALMONELLA - reprodukčné kŕdle Kód Názov akcie 367 Salmonella enteritidis, S. hadar, S. typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:-, S. infantis, S. virchow, komplexné bakter. vyš. Metodika: Vyšetriť: V prípade, keď sa odber vzoriek z iniciatívy prevádzkovateľa uskutočňuje v liahni: 2 úradné vzorky z reprodukčných chovov kury domácej počas reprodukčnej periódy na farme, v súlade s bodom č. 8 Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v reprodukčných kŕdľoch kury domácej (Gallus gallus) na Slovensku v roku 2012 úradnú vzorku z liahne každých 16 týždňov v súlade s bodom č. 8 Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v reprodukčných kŕdľoch kury domácej (Gallus gallus) na Slovensku v roku 2012 úradnú vzorku z reprodukčných chovov kury domácej na potvrdenie pozitívneho výsledku zo samokontroly chovateľa alebo pozitívneho výsledku úradnej vzorky, v súlade s bodom č. 8 Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v reprodukčných kŕdľoch kury domácej (Gallus gallus) na Slovensku v roku 2012 V prípade, keď odber vzoriek z iniciatívy prevádzkovateľa sa uskutočňuje na farme: úradná vzorka na farme počas štyroch týždňov po prechode do fázy znášky alebo znáškovej jednotky; úradná vzorka na farme ku koncu fázy znášky, nie však skôr ako osem týždňov pred koncom produkčného cyklu; úradná vzorka, ktorá je odobratá kedykoľvek počas produkcie v dostatočnom časovom odstupe od odberu ostatných úradných vzoriek; vo výnimočných prípadoch, ak má príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa dôvody na podozrenie z falošných negatívnych alebo pozitívnych výsledkov môže rozhodnúť o vykonaní potvrdzujúceho odberu vzoriek na farme. Komplexné bakteriologické vyšetrenie zahŕňa: kultiváciu typizáciu SALMONELLA - nosnice Kód Názov akcie 375 Salmonella enteritidis, S. typhimurium vrátane monofázových kmenov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:-. komplexné bakter. vyš. Metodika: Vyšetriť v súlade s bodom č. 9 Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej (Gallus gallus) produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu v Slovenskej republike na rok 2012: 1x ročne jednu úradnú vzorku z každého kŕdľa nosníc v chove s najmenej 1 000 jedincami, úradnú vzorku z kŕdľa nosníc vo veku 24 týždňov (+/- 2 týždne), ktoré sa nachádzajú v halách, kde bol zaznamenaný výskyt salmonely v predchádzajúcom kŕdli, úradnú vzorku vo všetkých prípadoch podozrenia nákazy Salmonella enteritidis alebo 14
Salmonella typhimurium v rámci epidemiologického vyšetrovania vypuknutia ochorenia z potravín v súlade s 8 nariadenia vlády SR. č. 626/2004 Z. z.; úradnú vzorku zo všetkých kŕdľov nosníc v chove, v prípade zistenia výskytu Salmonella enteritidis alebo Salmonella typhimurium v danom chove; úradnú vzorku z úžitkového chovu nosníc na potvrdenie pozitívneho výsledku zo samokontroly chovateľa alebo pozitívneho výsledku úradnej vzorky. Komplexné bakteriologické vyšetrenie zahŕňa: kultiváciu typizáciu test antimikrobiálnej citlivosti test na prítomnosť inhibičných látok SALMONELLA - brojlery Kód Názov akcie 373 Salmonella enteritidis, S. typhimurium vrátane monofázových kmenov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:-. komplexné bakter. vyš. Metodika: Vyšetriť v súlade s bodom č. 9 Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch brojlerov kury domácej v Slovenskej republike v roku 2012. Komplexné bakteriologické vyšetrenie zahŕňa: kultiváciu typizáciu SALMONELLA - morky Kód Názov akcie 374 Salmonella enteritidis, S. typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:-. komplexné bakter. vyš. Metodika: Vyšetriť v súlade s bodom č. 9 Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch moriek v Slovenskej republike v rokoch 2010-2012. Komplexné bakteriologické vyšetrenie zahŕňa: kultiváciu typizáciu SALMONELLA Kód Názov akcie 361 Salmonella gallinarum, S. pullorum, S. arizonae sérolog. vyš. rýchla sklí ková č aglutinácia Metodika: Vyšetriť: v súlade s prílohou č. 2, časť C nariadenia vlády SR č. 297/2003 Z. z. 15
MYCOPLASMA Kód Názov akcie 370 Mycoplasma gallisepticum komplexné vyš. 372 Mycoplasma meleagridis komplexné vyš. Metodika: Vyšetriť v súlade s prílohou č. 2, časť C nariadenia vlády SR č. 297/2003 Z. z. Komplexné vyšetrenie zahŕňa: sérologické vyšetrenie vzorky krvi od jednodňových kurčiat alebo od moriek bakteriologické vyšetrenie vzorky spermy alebo výteru trachey, kloaky alebo vzdušných vakov PANDEMICKÁ CHRÍPKA Kód Názov akcie 270 Pandemická chrípka H1N1 Orofarengyálny resp. kloakálny výter - PCR Metodika: Vyšetriť: 20 vzoriek z chovu hydiny, pri ktorom existuje riziko, že je pôvodom pandemickej chrípky - H1N1 - potvrdenej u ľudí; 20 vzoriek z chovu hydiny, pri ktorom existuje riziko, že pandemická chrípka - H1N1 - bola prenesená z človeka na hydinu; 20 vzoriek z chovu hydiny, v ktorom bola potvrdená pandemická chrípka -H1N1 - u ošípaných, prípadne u iných zvierat. 6. KONE INFEKČNÁ ANÉMIA KONÍ Kód Názov akcie 850 Infekčná anémia koní sérolog. vyš. IDT Metodika: V rámci nediskriminačných vyšetrení v karanténe v mieste určenia vyšetriť všetky zvieratá určené na ďalší chov a produkciu (okrem jatočných zvierat) v zásielke, dovezené z tretích krajín a z členských štátov. ABORTY Kód Názov akcie 879, 877 Aborty - sérolog. vyš. 878 Aborty - bakter. vyš. kultivácia Metodika: Vyšetriť 2 x v intervale 21 dní kobyly po abortoch Komplexné vyšetrenie (kombinácia kódov 878 a 879) zahŕňa: brucelóza RVK infekčná metritída kultivačne nedonosený plod a plodové obaly kultivačne na brucelózu VHS, IHN 7. RYBY Kód Názov akcie 957, 947 Vírusová hemoragická septikémia virolog. vyš. PCR 885 Vírusová hemoragická septikémia izolácia vírusu na bunkových kultúrach 958, 948 Infekčná hematopoetická nekróza virolog. vyš. PCR 886 Infekčná hematopoetická nekróza izolácia vírusu na bunkových kultúrach 16
Metodika: Vyšetriť vnímavé druhy (najmä lososovité) metódou PCR na prítomnosť vírusu VHS a IHN vždy v prípade hromadného úhynu rýb, ak sú prítomné druhy rýb vnímavé na VHS a IHN, hoci by bola zreteľná indikácia na intoxikáciu. Vzorka sa skladá z 30 rýb rôznych druhov a kategórií vnímavých na VHS a IHN; ak je na farme chovaný alebo vo voľnej vode sa vyskytuje pstruh dúhový, ten môže byť jediným druhom, z ktorého sa vzorka skladá. Virologické vyšetrenie na prítomnosť vírusu VHS a IHN sa vykoná preventívne, zo vzoriek odobratých pri klinickej zdravotnej prehliadke dvakrát do roka, vždy na jar a na jeseň, pri teplote vody cca 7 C - 12 C. Virologické vyšetrenie sa prvotne vykoná izoláciou vírusu na bunkových kultúrach, pri pozitívnej izolácii sa následne vykoná vyšetrenie PCR a sekvenácia vírusu. Vzorka sa skladá z 30 rýb rôznych druhov a kategórií a všetky ryby vykazujúce abnormality; ak je na farme chovaný pstruh dúhový, ten môže byť jediným druhom, z ktorého sa vzorka skladá. Výsledky laboratórnych vyšetrení na prítomnosť vírusu VHS a IHN z úradných vzoriek, môžu byť použité pre schválenie zóny alebo pre schválenie farmy v neschválenej zóne. KHV Kód Názov akcie 968, 938 Herpesviróza kaprov koi (KHV) virolog. vyš. PCR 891 Herpesviróza kaprov koi (KHV) izolácia vírusu na bunkových kultúrach Metodika: Vyšetriť vnímavé druhy (najmä nížinné druhy) metódou PCR na prítomnosť vírusu KHV vždy v prípade hromadného úhynu rýb, ak sú prítomné druhy rýb vnímavé KHV, hoci by bola zreteľná indikácia na intoxikáciu. Vzorka sa skladá z 10 rýb rôznych druhov a kategórií vnímavých na KHV; ak je na farme chovaný alebo vo voľnej vode sa vyskytuje kapor pontokaspický (obyčajný), ten môže byť jediným druhom, z ktorého sa vzorka skladá. Virologické vyšetrenie na prítomnosť vírusu KHV sa vykoná preventívne, zo vzoriek odobratých pri klinickej zdravotnej prehliadke dvakrát do roka (jún, júl, september, október), pri teplote vody cca 18 C - 28 C. Virologické vyšetrenie sa prvotne vykoná izoláciou vírusu na bunkových kultúrach, pri pozitívnej izolácii sa následne vykoná vyšetrenie PCR a sekvenácia vírusu. Vzorka sa skladá z 10 rýb rôznych druhov a kategórií vnímavých na KHV a najmä rýb vykazujúcich abnormality; ak je na farme chovaný kapor pontokaspický (obyčajný), ten môže byť jediným druhom, z ktorého sa vzorka skladá. Výsledky laboratórnych vyšetrení na prítomnosť vírusu KHV z úradných vzoriek, môžu byť použité pre schválenie zóny alebo pre schválenie farmy v neschválenej zóne. 8. VČELY MOR VČELIEHO PLODU K ó d N á z o v a k c ie 962, 965 Mor v elieho č plodu klinická prehliadka v elstiev č 961, 966 Mor v elieho č plodu bakter. vyš. plodového plástu Metodika: Klinické prehliadky včelstiev 1 x v ohnisku a ochrannom pásme po zistení a 1 x pred zrušením opatrení uložených RVPS v súvislosti s výskytom moru včelieho plodu v rámci monitoringu moru včelieho plodu v súlade s Národným programom eradikácie moru včelieho plodu Vyšetriť pri podozrení na výskyt choroby vzorku podozrivého plodového plástu v súlade s Ná- 17
rodným programom eradikácie moru včelieho plodu KMO 9. VOĽNE ŽIJÚCE ZVIERATÁ Kód Názov akcie 950 Klasický mor u divia ej č zveri sérolog. vyš. ELISA 951 Klasický mor u divia ej č zveri virolog. vyš. izolácia vírusu 954 Klasický mor u divia ej č zveri virolog. vyš. kryorezy Metodika: Monitoring podľa Národného kontrolného programu klasického moru ošípaných u diviačej zveri 10. FARMOVÉ CHOVY ZVERI 10.A - DIVIAKY KMO Kód Názov akcie 750 Klasický mor u divia ej č zveri sérolog. vyš. ELISA 751 Klasický mor u divia ej č zveri virolog. vyš. izolácia vírusu 752 Klasický mor u divia ej č zveri virolog. vyš. kryorezy Metodika: V súlade s príručkou 1/2004/276 ustanovujúcou diagnostické postupy, metódy odberu vzoriek a kritériá pre vyhodnocovanie laboratórnych testov na potvrdenie klasického moru ošípaných zo zabíjaných diviakov 6 vzoriek 2x ročne z chovu, ak je počet zabíjaných nižší ako 6, všetky zabité diviaky všetky uhynuté diviaky (virologické vyšetrenie) AUJESZKYHO CHOROBA Kód Názov akcie 745 Aujeszkyho choroba sérolog. vyš. ELISA Metodika: zo zabíjaných diviakov 6 vzoriek 2x ročne z chovu, ak je počet zabíjaných nižší ako 6, všetky zabité diviaky ABORTY Kód Názov akcie 779 Aborty - sérolog. vyš. Metodika: 1 x vyšetriť diviačice po abortoch Sérologické vyšetrenie brucelóza RVK Aujeszkyho choroba ELISA KMO ELISA Kód Názov akcie 778 Aborty - bakter. vyš. kultivácia Metodika: Vyšetriť nedonosený plod a plodové obaly v indikovaných prípadoch cielene na brucelózu 10.B - JELEŇOVITÉ TUBERKULÓZA Kód Názov akcie 734 Tuberkulóza bakteriologické. vyš. 18
Metodika: po zabití pozitívnych reagentov pri náleze zmien svedčiacich na tuberkulózu BRUCELÓZA Kód Názov akcie 740 Brucelóza sérolog. vyš. RVK Metodika: všetky zabité zvieratá nad 24 mesiacov BLUETONGUE Kód Názov akcie 758 Katarálna horú ka č oviec (Bluetongue) virolog. vyš. PCR Metodika: Vyšetriť pri podozrení metódou PCR v rozsahu na zistenie 10% prevalencie s 95 % pravdepodobnosťou, pričom sa prednostne vyšetrujú zvieratá s typickými klinickými príznakmi ABORTY Kód Názov akcie 777 Aborty - sérolog. vyš. Metodika: 1x vyšetriť samice po abortoch Sérologické vyšetrenie brucelóza RVK Q horúčka RVK leptospiróza MAL chlamydióza RVK Kód Názov akcie 776 Aborty bakter. vyš. kultivácia Metodika: Vyšetriť nedonosený plod a plodové obaly v indikovaných prípadoch cielene na brucelózu a listeriózu 10.C - TUROVITÉ (muflóny) SCRAPIE/BSE Kód 797, 788, 789, 784, 006 Metodika: Názov akcie Scrapie/BSE - rýchle testy (, TeSeE - ELISA test,) Vyšetriť vzorku predĺženej miechy rýchlymi testami ako u oviec podľa Programu prevencie, monitoringu a kontroly niektorých TSE v Slovenskej republike pre rok 2012 Kód Názov akcie 795 Scrapie/BSE - konfirma ný č test v pozitívnom a dubióznom prípade (Histopatologické vyšetrenie TSE, Imunohistochemické vyšetrenie TSE, Western-Blott TSE, Western-Blott diskrimina ná č metóda) Metodika: Vyšetriť vzorku predĺženej miechy ako u oviec podľa Programu prevencie, monitoringu a kontroly niektorých TSE v Slovenskej republike pre rok 2012 BRUCELÓZA Kód Názov akcie 741 Brucelóza sérolog. vyš. RVK 19 19
Metodika: vyšetriť na b. melitensis vyšetriť 20 % zabitých muflónov starších ako 6 mesiacov BLUETONGUE Kód Názov akcie 759 Katarálna horúèka č oviec (Bluetongue) virolog. vyš. PCR Metodika: Vyšetriť pri podozrení metódou PCR v rozsahu na zistenie 10 % prevalencie s 95% pravdepodobnosťou, pričom sa prednostne vyšetrujú zvieratá s typickými klinickými príznakmi TUBERKULÓZA Kód Názov akcie 733 Tuberkulóza bakteriologické. vyš. Metodika: pri náleze zmien svedčiacich na tuberkulózu ABORTY Kód Názov akcie 775 Aborty - sérolog. vyš. Metodika: 1x vyšetriť samice po abortoch Sérologické vyšetrenie brucelóza RVK chlamydióza RVK Kód Názov akcie 774 Aborty bakter. vyš. kultivácia Metodika: Vyšetriť nedonosený plod a plodové obaly v indikovaných prípadoch cielene na brucelózu a listeriózu 11. VŠETKY DRUHY ZVIERAT NEDISKRIMINAČNÉ KONTROLY Kód Názov akcie 199 Nediskriminačné kontroly HD - komplexné vyš. 299 Nediskriminačné kontroly ošíp. - komplexné vyš. 399 Nediskriminačné kontroly hydinykomplexné vyš. 499 Nediskriminačné kontroly oviec - komplexné vyš. 599 Nediskriminačné kontroly kôz - komplexné vyš. 899 Nediskriminačné kontroly koní - komplexné vyš. 989 Nediskriminačné kontroly zoo - komplexné vyš. 009 Nediskriminačné kontroly včely - komplexné vyš. Metodika: Vyšetriť zvieratá v izolácii komplexným vyšetrením podľa podmienok na premiestňovanie v rámci SR pokiaľ ide o výstavy zvierat organizované v gescii MPRV SR komplexným vyšetrením podľa podmienok na premiestňovanie v rámci Spoločenstva ustanovených relevantnou legislatívou Európskej únie pri obchode s členskými štátmi komplexným vyšetrením podľa dovozných podmienok ustanovených relevantnou legislatívou Európskej únie a ŠVPS SR pri dovoze z tretích krajín 20
BESNOTA Kód Názov akcie 997 Besnota I. klinické vyšetrenie 992 Besnota II. klinické vyšetrenie 993 Besnota III. klinické vyšetrenie 995 Besnota indikovaný odber vzorky Metodika: Klinické vyšetrenie na vylúčenie besnoty sa vykoná v prípade, ak zviera exponovalo človeka alebo iné zviera, a to v 1., 5. a 14. deň po expozícii. Vyšetrujúci veterinárny lekár podľa bodu 9 odsek 1) písm. c) Národného programu eradikácie besnoty v Slovenskej republike vystaví veterinárne osvedčenie o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera, ktorého vzor je určený v prílohe č. 1 Národného programu eradikácie besnoty v Slovenskej republike. V indikovanom prípade (klinické príznaky zhodné s príznakmi besnoty alebo monitoring účinnosti orálnej vakcinácie líšok proti besnote) veterinárny lekár zašle vzorku celého malého zvieraťa, hlavu mäsožravca alebo malého prežúvavca na laboratórne vyšetrenie IFT. Biologický test (MIT) je indikovaný vždy pri vyšetrení vzorky zo zvieraťa, ktoré exponovalo človeka, ak výsledok IFT nie je pozitívny! 12. VOĽNE ŽIJÚCE VTÁKY MOR HYDINY Kód Názov akcie 356 Mor hydiny PCR Metodika: Vyšetriť v súlade s Plánom prieskumu aviárnej influenzy u hydiny a u voľne žijúcich vtákov na Slovensku v roku 2012 ABORTY 13. ZVIERATÁ V ZOO Kód Názov akcie 984 Aborty sérolog. vyš. 990 Aborty bakter. vyš. kultivácia Metodika: Ako u príbuzných druhov domácich zvierat B. POVINNÉ DIAGNOSTICKÉ AKCIE, HRADENÉ CHOVATEĽOM (laboratórne vyšetrenie + úkony) Rozsah uvedených povinných diagnostických akcií nijako neovplyvňuje rozsah diagnostických akcií vykonaných chovateľom na jeho náklady v rámci vlastných kontrol alebo v rámci schválených individuálnych ozdravovacích programov. BVD Kód 1. HOVÄDZÍ DOBYTOK Názov akcie 182 BVD sérol. vyš. ELISA 183 BVD virolog. vyš. kultivaène č alebo ELISA Ag alebo PCR Metodika: Vyšetriť 1 x býčky pred základným výberom a pred zaradením do stáda - virologicky (použije sa metodika podľa dohody s príslušnou RVPS) 1 x býky pred zaradením na IS IBR Kód Názov akcie 160 IBR HD sér. ELISA 161 IBR HD sér. ge ELISA 21
Metodika: Vyšetriť vo všetkých chovoch hovädzieho dobytka podľa schváleného individuálneho ozdravovacieho plánu na IBR v súlade s Plánom eradikácie infekčnej bovinnej rinotracheitídy (IBR/IPV) na Slovensku*. * Plán eradikácie infekčnej bovinnej rinotracheitídy (IBR/IPV) na Slovensku je zverejňovaný vo Vestníku MP SR a je dostupný na každej RVPS. 2. OVCE INFEKČNÁ EPIDIDYMITÍDA BARANOV Kód Názov akcie 480 Infek ná č epididymitída baranov sérolog. vyš. RVK Metodika: Vyšetriť: plemenné barany pred premiestnením do chovu iného chovateľa (okrem premiestnenia na bitúnok) - vyšetrenie je platné počas celého roka 2012 3. HYDINA SALMONELLA - reprodukčné kŕdle Kód Názov akcie 367 Salmonella enteritidis, S. hadar, S. typhimurium vrátane monofázových kmenov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:-, S. infantis,s. virchow, komplexné bakter. vyš. Metodika: Vyšetriť: vzorku z odchovu od jednodňových a štvortýždňových kurčiat a od mládok 2 týždne pred presunom do znáškovej fázy v reprodukčných chovoch kury domácej v súlade s bodom č. 8 Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v reprodukčných kŕdľoch kury domácej (Gallus gallus) v Slovenskej republike v roku 2012*. vzorku z liahne každé 2 týždne počas reprodukčnej fázy v súlade s bodom č. 8 Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v reprodukčných kŕdľoch kury domácej (Gallus gallus) v Slovenskej republike v roku 2012*. vzorky z farmy každé 2 týždne, v prípade, keď z farmy násadové vajcia sú určené do liahní v iných členských štátoch v súlade s bodom č. 8 Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v reprodukčných kŕdľoch kury domácej (Gallus gallus) v Slovenskej republike v roku 2012*. Komplexné bakteriologické vyšetrenie zahŕňa: kultiváciu typizáciu * Národný kontrolný program pre salmonelové infekcie v reprodukčných kŕdľoch kury domácej (Gallus gallus) v Slovenskej republike v roku 2012 je zverejňovaný vo Vestníku MP SR a je dostupný na každej RVPS SALMONELLA - nosnice Kód Názov akcie 375 Salmonella enteritidis, S. typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:-. komplexné bakter. vyš. 22
Metodika: Vyšetriť vzorku z odchovu od jednodňových kurčiat a od mládok 2 týždne pred presunom do znáškovej fázy v súlade s bodom č. 9 Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej (Gallus gallus) produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu v Slovenskej republike na rok 2012* vzorku z každého kŕdľa nosníc počas produkčnej fázy, najmenej každých 15 týždňov, v súlade s bodom č. 9 Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej (Gallus gallus) produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu v Slovenskej republike na rok 2012 * Komplexné bakteriologické vyšetrenie zahŕňa: kultiváciu typizáciu * Národný kontrolný program pre salmonelové infekcie v reprodukčných kŕdľoch kury domácej (Gallus gallus) v Slovenskej republike v roku 2012 je zverejňovaný vo Vestníku MP SR a je dostupný na každej RVPS. SALMONELLA - brojlery Kód Názov akcie 373 Salmonella enteritidis, S. typhimurium vrátane monofázových kme ň ov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:-. komplexné bakter. vyš. Metodika: Vyšetriť vzorku z kŕdľa od kurčiat 3 týždne pred plánovaným vyskladnením jatočnej hydiny na bitúnok v súlade s bodom č. 9 Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch brojlerov kury domácej v Slovenskej republike v roku 2012* Komplexné bakteriologické vyšetrenie zahŕňa: kultiváciu typizáciu * Národný kontrolný program pre salmonelové infekcie v kŕdľoch brojlerov kury domácej v Slovenskej republike v roku 2012 je zverejňovaný vo Vestníku MP SR a je dostupný na každej RVPS. SALMONELLA - morky Kód Názov akcie 374 Salmonella enteritidis, S. typhimurium vrátane monofázových kmenov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:-. komplexné bakter. vyš. Metodika: Vyšetriť vzorku z každého kŕdľa výkrmových a chovných moriek do 3 týždňov pred plánovaným vyskladnením na bitúnok v súlade s bodom č. 9 Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch moriek v Slovenskej republike v rokoch 2010-2012* vzorku z odchovu chovných moriek od jednodňových moriek, štvortýždňových moriek a od moriek dva týždne pred premiestnením do fázy znášky v súlade s bodom č. 9 Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch moriek v Slovenskej republike v rokoch 2010-2012* vzorku odobratých od dospelých chovných moriek: najmenej každý tretí týždeň počas obdobia znášky v chove alebo v liahni v súlade s bodom č. 9 Národného kontrolného 23
programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch moriek v Slovenskej republike v rokoch 2010-2012* Komplexné bakteriologické vyšetrenie zahŕňa: kultiváciu typizáciu * Národný kontrolný program pre salmonelové infekcie v kŕdľoch moriek v Slovenskej republike v rokoch 2010-2012 je zverejňovaný vo Vestníku MP SR a je dostupný na každej RVPS. CHOROBY KONÍ Kód 4. KONE Názov akcie 850 Infek ná č anémia koní sérolog. vyš. IDT 855 Infek ná č metritída bakter. vyš. 856 reb ia ž č nákaza sérolog. vyš. 860 Infek ná č arteritída koní sérolog. vyš. 851 Encefalomyelitídy koní (len horú ka Západného Nílu) sérolog. vyš. PRN, IgM capture ELISA Metodika: Vyšetriť plemenné žrebce pred a po ukončení pripúšťacej sezóny kobyly pred pripustením športové a úžitkové kone používané k plemenitbe 5. RYBY VÍRUSOVÉ CHOROBY RÝB Kód Názov akcie 955 vírusové choroby rýb ISA, VHS, IHN, SVC, KHV Metodika: Vyšetriť: metódou PCR vzorku 30 rýb druhov vnímavých na vybranú chorobu alebo choroby živočíchov akvakultúry, na základe vlastnej žiadosti pre potreby splnenia požiadaviek na uvádzanie živočíchov akvakultúry na trh. 6. VČELY K ó d N á z o v a k c ie 964 Mor v elieho č plodu bakter. vyš. meliva Metodika: Vyšetriť melivo u chovateľov včelích matiek melivo u kočujúcich včelstiev 7. FARMOVÉ CHOVY ZVERI 7.A - DIVIAKY KMO Kód Názov akcie 750 Klasický mor u divia ej č zveri sérolog. vyš. ELISA Metodika: všetky premiestňované diviaky v priebehu 30 dní pred premiestnením na ďalší chov 24
AUJESZKYHO CHOROBA Kód Názov akcie 745 Aujeszkyho choroba sérolog. vyš. ELISA Metodika: všetky premiestňované diviaky v priebehu 30 dní pred premiestnením na ďalší chov BRUCELÓZA Kód Názov akcie 742 Brucelóza - sérolog. vyš. RBT Metodika: všetky premiestňované diviaky v priebehu 30 dní pred premiestnením na ďalší chov 7.B - JELEŇOVITÉ TUBERKULÓZA Kód Názov akcie 730 Tuberkulinácia jednoduchá Metodika: všetky premiestňované zvieratá staršie ako 12 mesiacov v priebehu 30 dní pred premiestnením na ďalší chov BRUCELÓZA Kód Názov akcie 740 Brucelóza sérolog. vyš. RVK Metodika: všetky premiestňované zvieratá staršie ako 12 mesiacov v priebehu 30 dní pred premiestnením na ďalší chov 7.C - TUROVITÉ (muflóny) TUBERKULÓZA Kód Názov akcie 731 Tuberkulinácia jednoduchá Metodika: všetky premiestňované zvieratá staršie ako 6 mesiacov v priebehu 30 dní pred premiestnením na ďalší chov BRUCELÓZA Kód Názov akcie 741 Brucelóza sérolog. vyš. RVK Metodika: všetky premiestňované zvieratá staršie ako 6 mesiacov v priebehu 30 dní před premiestnením na ďalší chov 8. VŠETKY DRUHY ZVIERAT Kód 008,198,298,398,498, 598,898 Metodika: Názov akcie Vyšetrenie pred premiestnením Zdravotné skúšky v súlade s podmienkami premiestňovania. II. OČKOVANIE Ustanovenia tejto časti Plánu sa vzťahujú len na povinné očkovanie uvedených druhov a kategórií zvierat. Iné očkovanie nariadené príslušnou RVPS v súlade s 8 ods. 3 písm. e) zákona č. 39/2007 Z. z., nie sú týmto Plánom o- vplyvnené. 25
A. POVINNÉ OČKOVANIE HRADENÉ ZO ŠTÁTNEHO ROZPOČTU Rozsah uvedených povinných očkovaní nijako neovplyvňuje rozsah indikovaných očkovaní nevyhnutných na kontrolu zoonóz alebo chorôb uvedených v prílohách č. 3 až 5 zákona č. 39/2007 Z. z. vykonaných na základe rozhodnutia príslušného orgánu veterinárnej správy. SALMONELLA 1. HYDINA Kód Názov akcie 310 Salmonella enteritidis vakcína Metodika: Vykonať v každom odchove mládok znáškových nosníc naskladnených po 1. januári 2012 v súlade s bodom č. 12 Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej (Gallus gallus) produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu v Slovenskej republike na rok 2012* * Národný kontrolný program pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej (Gallus gallus) produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu v Slovenskej republike na rok 2012 je zverejňovaný vo Vestníku MP SR a je dostupný na každej RVPS. B. NEPOVINNÉ OČKOVANIE HRADENÉ ZO ŠTÁTNEHO ROZPOČTU SALMONELLA 1. HYDINA Kód Názov akcie 310 Salmonella enteritidis vakcína Metodika: Vykonať na základe povolenia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR vydaného na základe žiadosti vlastníka alebo držiteľa reprodukčných chovov kury domácej v súlade s bodom č. 10 Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v reprodukčných kŕdľoch kury domácej (Gallus gallus) na Slovensku v roku 2012* * Národný kontrolný program pre salmonelové infekcie v reprodukčných kŕdľoch kury domácej (Gallus gallus) v Slovenskej republike v roku 2012 je zverejňovaný vo Vestníku MP SR a je dostupný na každej RVPS. C. POVINNÉ OČKOVANIE HRADENÉ VLASTNÍKOM ALEBO DRŽITEĽOM ZVIERAT Ustanovenia tejto časti Plánu sa vzťahujú len na povinné očkovanie uvedených druhov a kategórií zvierat bez vplyvu nákazovej situácie. Očkovanie zvierat v rámci veterinárnych opatrení, nariadených príslušnou RVPS v súlade s 8 ods. 3 písm. e) zákona č. 39/2007 Z.z., nie sú týmto Plánom ovplyvnené. IBR 1. HOVÄDZÍ DOBYTOK Kód Názov akcie 114 Infek ná č bovinná rinotracheitída aplikácia vakcíny Metodika: Vykonať v každom chove hovädzieho dobytka podľa schváleného individuálneho ozdravovacieho plánu na IBR v súlade s Plánom eradikácie infekčnej bovinnej rinotracheitídy (IBR/ IPV) na Slovensku *. * Plán eradikácie infekčnej bovinnej rinotracheitídy (IBR/IPV) na Slovensku je zverejňovaný vo Vestníku MP SR a je dostupný na každej RVPS. 26
2. HYDINA SALMONELLA Kód Názov akcie 324 Salmonella enteritidis aplikácia vakcíny Metodika: Vykonať v každom odchove mládok znáškových nosníc naskladnených po 1. januári 2012 v súlade s bodom č. 12 Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej (Gallus gallus) produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu v Slovenskej republike na rok 2012* * Národný kontrolný program pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej (Gallus gallus) produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu v Slovenskej republike na rok 2012 je zverejňovaný vo Vestníku MP SR a je dostupný na každej RVPS. Kód Názov akcie 601 Besnota - o kovanie č psov 701 Besnota - o kovanie č ma iek č 901 Besnota - o kovanie č ostatných mäso ravcov ž Metodika: 4. PSY, MAČKY A OSTATNÉ MÄSOŽRAVCE Inaktivovaná očkovacia látka, úradne registrovaná v Slovenskej republike. Povinne sa očkujú mäsožravce staršie ako 3 mesiace podľa vakcinačnej schémy výrobcu použitej vakcíny v súlade s 17 ods. 5 zákona č. 39/2007 Z. z.. INFLUENZA KONÍ Kód 3. KONE Názov akcie 810 Influenza koní očkovanie Metodika: Očkovanie proti influenze koní v súlade s očkovacou schémou výrobcu použitej vakcíny úradne registrovanej v Slovenskej republike. 27
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Dobrovičova č. 12, 812 66 Bratislava Štátna veterinárna a potravinová správa SR Botanická č. 17, 842 13 Bratislava 5 6 PROGRAM PREVENCIE, MONITORINGU A KONTROLY NIEKTORÝCH TRANSMISÍVNYCH SPONGIFORMNÝCH ENCEFALOPATIÍ (TSE) V SLOVENSKEJ REPUBLIKE PRE ROK 2012 Predložil: Prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc. Hlavný veterinárny lekár SR Schválil: Ing. Zsolt Simon Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR5666666 28
PROGRAM PREVENCIE, MONITORINGU A KONTROLY NIEKTORÝCH TRANSMISÍVNYCH SPONGIFORMNÝCH ENCEFALOPATIÍ (TSE) V SLOVENSKEJ REPUBLIKE PRE ROK 2012 Obsah I. Zákonné právomoci II. Finančné zabezpečenie III. Úlohy orgánov štátnej správy IV.Program prevencie, monitoringu a kontroly niektorých tansmisívnych spongiformných encefalopatií (TSE) 1. Cieľ programu 2. Vymedzenie pojmov 3. História 4. Poučenie o chorobe 5. Systém hlásenia choroby 6. Špecifikovaný rizikový materiál 7. Evidencia zvierat 8. Všeobecné zásady programu 9. Prevencia a kontrola chorôb 10. Systém monitoringu bovinnej spongiformnej encefalopatie u hovädzieho dobytka a systém monitoringu TSE u oviec a u kôz 11. Laboratórna diagnostika 12. Oznamovanie a potvrdenie laboratórnych výsledkov vyšetrení 13. Dezinfekcia 14. Evidencia, vypracovanie plánu, plnenie plánu, zadávanie výsledkov vyšetrení do VISu, archivácia záznamov 15. Metodika na výkon úradných kontrol nad dodržiavaním programu V. Prílohy 29
I. Zákonné právomoci Právny rámec pre Program prevencie, monitoringu a kontroly niektorých transmisívnych spongiformných encefalopatií (TSE) v Slovenskej republike na rok 2012 (ďalej len "program TSE") je obsiahnutý v týchto dokumentoch: Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 39/2007 Z. z.") Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií v platnom znení (ďalej len "nariadenie č. 999/2001/ ES") Rozhodnutie Rady č. 90/424/EHS z 26. júna 1990 o výdavkoch na veterinárnom úseku v platnom znení (ďalej len "rozhodnutie č. 90/424/EHS") Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa stanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu v platnom znení (ďalej len "nariadenie č. 854/2004/ES") Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených pre ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1774/2002/ES (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (ďalej len "nariadenie č. 1069/2009/ES") Rozhodnutie Komisie č. 2007/453/ES z 29. júna 2007, ktorým sa stanovuje štatút členských štátov, tretích krajín alebo ich regiónov podľa rizika BSE (ďalej len "rozhodnutie č. 453/2007/ES") Rozhodnutie Komisie č. 2009/719/ES,. ktorým sa určitým členským štátom povoľuje prehodnotiť svoje ročné programy monitorovania BSE v platnom znení Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/ 358/EÚ zo 17. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2009/719/ES, v ktorom sa určitým členským štátom povoľuje prehodnotiť svoje ročné programy monitorovania BSE Nariadenie Komisie (EÚ) č. 142/2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 1069/ 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu v platnom znení Vyhláška ministerstva pôdohospodárstva SR č. 371/2007 Z. z. z 29. júla 2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii oviec a kôz v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška MP SR č. 371/2007 Z. z.") Vyhláška ministerstva pôdohospodárstva SR č. 372/2007 Z. z. z 29. júla 2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii HD a o zmene vyhlášky MP SR č. 206/2007 Z. z. o klasifikácii jatočne opracovaných tiel HD, jatočne opracovaných tiel oviec, o odbornej príprave a osvedčení o odbornej spôsobilosti (ďalej len "vyhláška MP SR č. 372/2007 Z. z.") Rozhodnutie Komisie, ktorým sa schvaľujú ročné a viacročné programy a finančný príspevok Únie na eradikáciu, kontrolu a monitorovanie určitých chorôb zvierat a zoonóz predložené členskými štátmi na rok 2012 a nasledujúce roky Sadzobník laboratórnej diagnostiky Č.j. 2892/11-370 vydaný Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR s platnosťou od 1.1.2012 Nariadenie vlády SR č. 107/2008 Z. z. z 12. marca 2008 o úhrade za vykonanie štátnych veterinárnych činností súkromnými veterinárnymi lekármi (ďalej len "nariadenie vlády č. 107/2008 Z. z.) Metodický pokyn financovania programov eradikácie, monitorovania a kontrol chorôb 30
spolufinancovaných Spoločenstvom na rok 2012, vydaný Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím Únie, ktorým je každý rok schvaľovaná finančná spoluúčasť Únie v rozsahu pre jednotlivé schválené programy Metodický pokyn č. 4/2003 verzia č 2 Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky zo dňa 19. 11. 2009 č. 2555/2009-370 na odber vzoriek na laboratórnu diagnostiku TSE a na ochranné opatrenia v laboratóriách pre prácu s materiálom TSE (ďalej len "metodický pokyn ŠVPS SR č. 4/2003") II. Finančné zabezpečenie Finančné zabezpečenie programu TSE je realizované na základe platnej legislatívy zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky odber vzorky na monitoring balenie vzoriek, zasielanie vzoriek náklady súvisiace s analýzou vzoriek na uskutočnenie rýchlych a konfirmačných testov podľa sadzobníka laboratórnej diagnostiky pre príslušný rok III. Úlohy orgánov štátnej správy Program TSE schvaľuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej len "MP a RV SR") na návrh hlavného veterinárneho lekára. Orgánom zodpovedným za dohľad a koordináciu orgánov zodpovedných za implementáciu programu je Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej len "ŠVPS SR"). Príslušnými orgánmi zodpovednými za výkon a kontrolu programu sú regionálne veterinárne a potravinové správy (ďalej len "RVPS"). IV. Program prevencie, monitoring a kontroly niektorých transmisívnych spongiformných encefalopatií (TSE) 1. Cieľ programu Cieľom programu TSE je prevenciou, kontrolou, monitorovaním zabezpečiť bezpečnosť potravín a ochranu zdravia spotrebiteľa na celom území Slovenskej republiky. Pri obchodovaní s inými krajinami garantovať bezpečné potraviny a krmivá. Udržať a zlepšiť si štatút krajiny podľa miery rizika BSE v zmysle rozhodnutia č. 2007/453/ES a v súlade s politikou Spoločenstva. 2. Vymedzenie pojmov Na účely programu TSE sa použijú pojmy uvedené v nariadení č. 999/2001/ES a príslušných právnych predpisov, ktoré tvoria právny podklad tohto programu. 3. História Už viac rokov je známe, že sa u ľudí a zvierat nezávisle na sebe vyskytujú rôzne prenosné spongiformné encefalopatie (ďalej len "TSE"). Bovinná spongiformná encefalopatia (ďalej len "BSE") bola u hovädzieho dobytka (ďalej len "HD") zistená v roku 1986 vo Veľkej Británii. V nasledujúcich rokoch bol zistený jej výskyt aj u iných druhov zvierat. Nový variant Creutzfeldt - Jakobovej choroby (ďalej len "CJD") u ľudí bol popísaný v roku 1996. Hromadia sa dôkazy o tom, že pôvodca BSE u HD je veľmi podobný pôvodcovi nového variantu CJD u ľudí. Od roku 1990 prijalo Európske spoločenstvo viacero opatrení na ochranu zdravia ľudí a zvierat proti riziku BSE. Tieto opatrenia sú založené na bezpečnostných ustanoveniach a veterinárnych opatreniach. vzhľadom a mieru rizika niektorých TSE pre zdravie ľudí a zvierat bolo potrebné prijať a dodržiavať špecifické pravidlá na prevenciu, monitoring, kontrolu, zvládnutie a eradikáciu týchto ochorení. 4. Poučenie o chorobe BSE BSE je fatálna nervová choroba dospelého HD. Patologické zmeny, epizootológia a spôsob prenosu tejto choroby naznačujú, že BSE je jednou zo spongiformných encefalopátií zaprí- 31
činených priónmi. Experimentálne bola BSE prenesená na HD parenterálnou a orálnou cestou prostredníctvom nervového tkaniva z postihnutých jedincov. Klinický priebeh je rozmanitý, choroba môže prebiehať až niekoľko rokov. Zvieraťom podozrivým z nakazenia BSE sa rozumie živé, zabité alebo uhynuté zviera, ktoré vykazuje alebo vykazovalo nervové poruchy, alebo progresívne zhoršovania celkového stavu spojené s narušením centrálneho nervového systému a u ktorého informácie získané na základe klinického vyšetrenia, reakcie na liečbu, vyšetrenie post mortem alebo laboratórne vyšetrenia ante alebo post mortem nedovoľujú stanoviť alternatívnu diagnózu. Podozrenie na BSE vzniká u HD, u ktorého bol pozitívny výsledok rýchleho testu špecifického pre BSE. Scrapie (klusavka oviec) Ide o chorobu zaradenú medzi TSE postihujúce malé prežúvavce. Scrapie môže byť prenesená z jedného zvieraťa na druhé prostredníctvom kontaminovaného prostredia alebo z bahnice na jahňa. Klinické príznaky sa obvykle objavujú u zvierat vo veku od 2 do 5 rokov a zahŕňajú opakované škriabanie tela, šúchanie si tela o predmety, zmeny v správaní, depresiu, podráždenosť, agresivitu, chvenie a nekoordinované pohyby. Choroba končí úhynom zvieraťa. Známa existencia prirodzeného výskytu scrapie v populácii domácich oviec počas uplynulých dva a pol storočia a neúspech mnohých experimentov dokázať epidemiologickú spojitosť medzi scrapie a spongiformnými encefalopatiami u ľudí poskytujú významný dôkaz nízkeho rizika pre ľudí. Atypická scrapie V roku 1998 bol v Nórsku zaznamenaný výskyt choroby scrapie u oviec označenej ako Nor98, ktorá sa svojím priebehom odlišovala od dovtedy známych foriem scrapie, na základe čoho bola označená ako "atypická" forma scrapie. Od roku 2002, keď bol v EÚ zavedený aktívny monitoring TSE u malých prežúvavcov boli aj v ďalších krajinách diagnostikované nové prípady atypických foriem scrapie, ktoré sa odlišovali aj od pôvodnej formy Nor98. V súvislosti s touto situáciou bolo potrebné zaviesť jednotné pravidlá pre definovanie rôznych foriem TSE u malých prežúvavcov (Opinion of the Scientific Panel on Biological Hazards on classification of atypical Transmissible Spongiform Encephalopathy (TSE) cases in Small Ruminants, The EFSA Journal (2005) 276, 1-30). V súčasnosti prebieha neustály výskum nových foriem TSE v populácií malých prežúvavcov. 5. Systém hlásenia choroby Na základe 37 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/2007 Z. z. je vlastník, držiteľ zvierat povinný bezodkladne hlásiť orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na chorobu a úhyn zvieraťa a umožniť jeho vyšetrenie. V prípade porušenia zákona, dopustí sa vlastník, držiteľ podľa 48 predmetného zákona priestupku a podľa 50 správneho deliktu. Podľa 18 ods. 1 písm. a) zákona 39/2007 Z. z. hlavný veterinárny lekár hlási do 24 hodín priamo Európskej komisii a členským štátom každý indexový (primárny) prípad TSE a podľa ods. 2 hlási v prvom pracovnom dni každého týždňa (sekundárne) prípady TSE Európskej komisii a všetkým členským štátom. V zmysle článku 6 ods. 2 nariadenia č. 999/ 2001/ES, každý členský štát prostredníctvom Stáleho veterinárneho výboru informuje Európsku komisiu a ostatné členské štáty o výskyte TSE inej než BSE. 6. Špecifikovaný rizikový materiál 6.1 Definícia Špecifikovaný rizikový materiál (ďalej len 32
"ŠRM") je podľa Prílohy V nariadenia č. 999/ 2001/ES: a) z hovädzie dobytka: lebka okrem čeľuste vrátane mozgu, očí a miechy zvierat starších ako 12 mesiacov chrbtica okrem chvostových stavcov, tŕňovitých a priečnych výbežkov krčných, hrudníkových a driekových stavcov, stredného krížového hrebeňa a krídel krížovej kosti, ale vrátane dorzálnych koreňových uzlín zvierat starších ako 30 mesiacov a mandle, črevá od dvanástorníka po konečník a mezentérium zvierat každého veku. b) z oviec a kôz: lebka vrátane mozgu a očí, mandle a miecha zvierat starších ako 12 mesiacov alebo s prerezanými trvalými rezákmi a slezina a ileum zvierat každého veku. 6. 2 Odstraňovanie, označovanie a likvidácia ŠRM v zmysle bodu 4. Prílohy V nariadenia č. 999/2001/ES V Slovenskej republike sa ŠRM pri jatočnom opracovaní tiel zvierat na bitúnkoch a rozrábkarňach triedi do označených nádob v zmysle HACCP. Za správnosť označenia je zodpovedný producent odpadu. ŠRM je zaradený do vedľajších živočíšnych produktov (ďalej len "VŽP") materiálu kategórie 1 a na nádobe, v ktorej je umiestnený musí byť nasledovne slovné označenie "materiál kategórie 1 určené len na likvidáciu/ len na odstránenie" ŠRM musí byť okrem toho v uvedených nádobách aj farebne označený (poliaty neumývateľnou farbou). 7. Evidencia zvierat Základnou podmienkou pri plnení programu je identifikácia a registrácia HD, oviec a kôz v znení 19 zákona č. 39/2007 Z. z., podľa ktorého zvieratá musia byť identifikované a ich identifikačné údaje sa musia viesť v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat (ďalej len "CEHZ"). Podrobnosti o identifikácii HD sú uvedené vo vyhláške MP SR č. 372/2007 Z. z. a identifikácia oviec a kôz vo vyhláške MP SR č. 371/ 2007 Z. z. V súlade s týmito vyhláškami sú všetky zvieratá identifikované jedinečným číslom počas celého svojho života. Všetky hospodárstva - farmy kde sú držané HD, ovce a kozy musia byť registrované v databáze CEHZ. 8. Všeobecné zásady programu Pravidlá prevencie, kontroly, monitoringu TSE sa vykonávajú na celom území SR a sú záväzné pre všetky zainteresované subjekty a na základe legislatívnych pravidiel Spoločenstva priamo uplatňované v praxi. 9. Prevencia a kontrola chorôb ŠVPS SR vydala zákaz skrmovania živočíšnych múčok zo zvierat pre všetky hospodárske zvieratá na produkciu potravín od 1. 3. 2004. Za týmto účelom sa vykonáva úradná kontrola: hospodárstiev spojená s kontrolou dodržiavania zákazu skrmovania mäsokostných múčok a spracovaných živočíšnych bielkovín výrobní krmív z dôvodu zabránenia krížovej kontaminácie pri výrobe krmív a kŕmnych zmesí určených pre rôzne druhy zvierat bezpečného odstraňovanie ŠRM v zmysle Prílohy V nariadenia č. 999/2001/ES ajeho 33
následné neškodné odstraňovanie v zmysle nariadenie č. 1069/2009/ES vykonávaná úradným veterinárnym lekárom - veterinárnym inšpektorom (ďalej len "veterinárny inšpektor"), zvierat v hospodárstvach v rozsahu a podľa rozhodnutia príslušnej RVPS a ŠVPS SR. 10. Systém monitoringu BSE u hovädzieho dobytka a systém monitoringu TSE u oviec a kôz Cieľom tohto systému je zjednodušiť, zefektívniť a hlavne naplniť podmienku nariadenia č. 999/2001/ES v zmysle aktívneho a pasívneho dohľadu. 10.1 História monitoringu v SR ŠVS SR a ŠVPS SR: 19. júna 1990 smernica č. 1500/1990 o opatreniach proti BSE 13. augusta 1998 doplnok č. 1/98, ktorý stanovoval pravidlá pri prevencii, diagnostike a zdolávaní nákazy BSE 10.4.2001 Príkazný list č.4 Zapracované zmeny a doplnky (Úplne znenie) 20.6.2001 3. júla 2001 dokument č. 3901/01-220 "Monitoring BSE v SR" 18. septembra 2002 v prílohe 1, smernice ŠVPS SR č. 8764-250 "Monitoring TSE u oviec a kôz v SR" 20. 3.2003 Metodický pokyn č. 4/2003 na odber vzoriek, na laboratórnu diagnostiku TSE, na ochranné opatrenia v laboratóriách pre prácu s materiálom TSE 26.7.2007 "Monitoring a eradikácia TSE č. 2171/07-264" - usmernenie 30.1.2008 "Monitoring scrapie na Slovensku v roku 2008 č. 207/08-264" - usmernenie december 2009 Program prevencie, monitoringu a kontroly niektorých transmisívnych spongiformných encefalopatií (TSE) v Slovenskej republike pre rok 2010 dňa 22.2.2010 "Monotoring TSE - usmernenie pre rok 2010" 12. 1. 2011 Metodický pokyn ŠVPS SR č. 6/2011 Program prevencie, monitoringu a kontroly niektorých transmisívnych spongiformných encefalopatií (TSE) v Slovenskej republike pre rok 2011 8.7.2011 Metodický pokyn ŠVPS SR č. 6/ 2011 Program prevencie, monitoringu a kontroly niektorých transmisívnych spongiformných encefalopatií (TSE) v Slovenskej republike pre rok - 2011 zmena č. 1 20.9.2011 usmernenie ŠVPS SR č. 2194/ 2011-267 Výkon kontrol v súvislosti so zrušením 7 zákona č. 39/2007 - presun kompetencií z KVPS na RVPS a ŠVPS SR ku kontrole dodržiavania programu monitoringu TSE Tieto dokumenty určili pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých TSE v zmysle nariadenia č. 999/2001/EU sa uplatňovali v praxi. 10.2 Monitoring BSE u HD Rozsah vyšetrovania 1. HD zabitý na ľudskú výživu - bitúnky - všetky zvieratá staršie ako 72 mesiacov - všetky zvieratá nutne zabité staršie ako 48 mesiacov - všetky zvieratá staršie ako 48 mesiacov, u ktorých sa počas ante-mortem prehliadky na bitúnku zistia príznaky akéhokoľvek ochorenia 2. HD zabitý na ľudskú výživu pre vlastnú spotrebu - všetky zvieratá staršie ako 72 mesiacov - všetky zvieratá nutne zabité staršie ako 48 mesiacov 3. HD, ktorý nebol zabitý na ľudskú výživu - všetky zvieratá staršie ako 48 mesiacov, ktoré uhynuli alebo boli usmrtené (majiteľom, inou osobou alebo predátorom) s výnimkou zvierat usmrtených v rámci 34
epidémie, ako je napr. slintačka a krívačka, antrax, hromadný úhyn v dôsledku intoxikácie, prírodné katastrofy (blesk, povodeň, požiar). Územne príslušná RVPS zodpovedá, riadi monitoring u HD vo svojom regióne a zabezpečí: a. úradné vzorky od uhynutých zvierat - odoberá veterinárny inšpektor RVPS alebo súkromný veterinárny lekár (ďalej len "SVL") poverený dohľadom v zmysle zmluvy o vykonaní štátnych veterinárnych činností s príslušnou RVPS, b. úradné vzorky od zvierat zdravých, zabitých u chovateľa na súkromnú domácu spotrebu "domáca zabíjačka" (DZ) odoberá veterinárny inšpektor RVPS alebo SVL ak RVPS požiada SVL o odber, c. úradné vzorky od naliehavo zabitých (NP) u chovateľa ak nie sú určené na súkromnú domácu spotrebu odoberá veterinárny inšpektor RVPS alebo SVL ak RVPS požiada SVL o odber, d. úradné vzorky od naliehavo zabitých (NP) u chovateľa ak sú určené na súkromnú domácu spotrebu odoberá veterinárny inšpektor RVPS alebo SVL ak RVPS požiada SVL o odber, e. úradné vzorky z naliehavo zabitých zvierat (NP) a zo zvierat zabitých na ľudskú spotrebu na bitúnku odoberá len veterinárny inšpektor alebo úradný veterinárny asistent RVPS. (Ak sa zviera zabije na farme, vykrví a vykolí a hneď sa prepraví na najbližší bitúnok s kožou a so všetkými vnútornosťami a tam dochádza k jeho posúdeniu a odberu vzoriek na BSE sa zviera započíta ako NP na bitúnku). 10.3 Monitoring TSE u oviec a kôz Rozsah vyšetrovania 1. ovce a kozy z neinfikovaných chovov zabité ako zdravé na bitúnku - u zdravo zabitých zvierat na bitúnku oviec a kôz starších ako 18 mesiacov alebo tých, ktoré majú viac ako dva trvalé rezáky prerezané cez ďasno. Územne príslušná RVPS zabezpečí odber úradných vzoriek na bitúnkoch, ktoré zabíjajú ovce a kozy, od zdravých zvierat z neinfikovaných chovov v počte 10 ks z každého hospodárstva tak, aby - sa predišlo nadmernému zastúpeniu nejakej skupiny zvierat so zreteľom na pôvod, vek, plemeno, produkčný typ, - sa vyhlo odoberaniu vzoriek z rovnakého stáda (opakovanému odberu po sebe) - a odber bol vykonaný rovnomerne v priebehu roka. 2. ovce a kozy uhynuté, usmrtené, naliehavo zabité alebo zabité ako domáce zabíjačky na farme z neinfikovaných chovov - monitoring na výskyt scrapie u oviec predstavuje odber vzoriek z uhynutých a usmrtených alebo zabitých na farme oviec starších ako 18 mesiacov alebo tých, ktoré majú viac ako dva trvalé rezáky prerezané cez ďasno, - z uhynutých a usmrtených alebo zabitých na farme kôz starších ako 18 mesiacov alebo tých, ktoré majú viac ako dva trvalé rezáky prerezané cez ďasno. Územne príslušná RVPS určí hospodárstva pre odbery vzoriek od uhynutých oviec a od oviec naliehavo zabitých neurčených na ľudskú spotrebu z neinfikovaných chovov - všetkých ŠCH a RCH oviec a z ÚCH s počtom nad 100 ks oviec a z chovov kôz v zmysle rozpisu, z ktorých budú odobraté úradné vzorky v určenom množstve. Územne príslušná RVPS zodpovedá za naplánovanie a splnenie naplánovaných počtov odberov v určenom množstve od uhynutých zvierat alebo naliehavo zabitých neurčených na 35
ľudskú spotrebu nad 18 mesiacov veku alebo tých, ktoré majú viac ako dva trvalé rezáky prerezané cez ďasno tak, aby bol splnený sumárne plánovaný počet týchto odberov na RVPS tak aby: sa predišlo nadmernému zastúpeniu nejakej skupiny zvierat so zreteľom na pôvod, vek, plemeno, produkčný typ, sa vyhlo odoberaniu vzoriek v rovnakom stáde (opakovanému odberu po sebe) v neindikovanom prípade. Počet odobratých vzoriek z uhynutých oviec nad 18 mesiacov veku alebo naliehavo zabitých oviec neurčených na ľudskú spotrebu nad 18 mesiacov veku alebo tých, ktoré majú viac ako dva trvalé rezáky prerezané cez ďasno v hospodárstve s chovom OVIEC, podľa skutočného stavu zvierat, ktorý je vykazovaný v CEHZ v danom hospodárstve: 1-2 vzorky, kde je počet zvierat v hospodárstve menší ako 50 ks (šľachtiteľské a rozmnožovacie chovy), 2-3 vzorky, kde je počet zvierat v hospodárstve od 51 do 100 ks (šľachtiteľské a rozmnožovacie chovy), od 3 do 4 vzoriek v hospodárstve, kde je počet zvierat od 101 do 1 000 ks, od 4 do 6 vzoriek, kde je počet zvierat v hospodárstve od 1 001 ks do 2 000 ks, od 5 do 8 vzoriek, kde je počet zvierat v hospodárstve nad 2 001 ks. Počet odobratých vzoriek uhynutých kôz nad 18 mesiacov veku alebo naliehavo zabitých kôz nad 18 mesiacov veku neurčených na ľudskú spotrebu alebo tých, ktoré majú viac ako dva trvalé rezáky prerezané cez ďasno v hospodárstve z chovom KÔZ: 1 vzorka, kde je počet zvierat v hospodárstve menší ako 20 ks, 2-3 vzorky, kde je počet zvierat v hospodárstve od 21 do 100 ks, 3-4 vzorky, kde je počet zvierat v hospodárstve 101 ks a viac. V prípade potreby RVPS určí náhradné hospodárstva pre obder vzoriek tak, aby bol splnený celkový plánovaný počet odberov za RVPS v zmysle schváleného plánu VPO. 3. ovce a kozy z infikovaného chovu 3.1 počas nariadených opatrení na eradikáciu ochorenia: - u všetkých zdravo zabitých zvierat na bitúnku starších ako 18 mesiacov alebo tých, ktoré majú viac ako dva trvalé rezáky prerezané cez ďasno. - u všetkých uhynutých a usmrtených zvierat starších ako 18 mesiacov alebo tých, ktoré majú viac ako dva trvalé rezáky prerezané cez ďasno. 3.2 počas celého obdobia po eradikácii určených zvierat a platnosti nariadených opatrení podľa 8 ods. 3 písm. e) zákona č. 39/2007 Z. z. - u všetkých uhynutých alebo usmrtených zvierat starších ako 18 mesiacov alebo tých, ktoré majú viac ako dva trvalé rezáky prerezané cez ďasno - u všetkých zvierat zabitých na bitúnku alebo pre vlastnú spotrebu starších ako 18 mesiacov alebo tých, ktoré majú viac ako dva trvalé rezáky prerezané cez ďasno Aktuálne informácie o potvrdených prípadoch a infikovaných chovoch sú na www.svssr.sk Územne príslušná RVPS zodpovedá, riadi monitoring u oviec a kôz vo svojom regióne a zabezpečí: a. úradné vzorky od uhynutých zvierat - môže odobrať veterinárny inšpektor RVPS alebo SVL b. úradné vzorky od zvierat zdravých - zabitých u chovateľa na súkromnú domácu spotrebu - domáca zabíjačka (DZ) môže odobrať veterinárny inšpektor RVPS alebo SVL, ak RVPS požiada SVL o odber, 36
c. úradné vzorky od naliehavo zabitých zvierat (NP) u chovateľa určených na súkromnú domácu spotrebu (DZ) môže odobrať veterinárny inšpektor RVPS alebo SVL, ak RVPS požiada SVL o odber, d. úradné vzorky od naliehavo zabitých zvierat (NP) u chovateľa neurčených na súkromnú domácu spotrebu (DZ) môže odobrať veterinárny inšpektor RVPS alebo SVL, ak RVPS požiada SVL o odber, e. úradné vzorky zo zvierat zabitých na ľudskú spotrebu zo zdravých zvierat zabitých na bitúnku z neinfikovaných a z infikovaných chovov na bitúnku odoberá veterinárny inšpektor alebo úradný veterinárny asistent RVPS. 10. 4. Monitoring priónového proteínového genotypu u oviec pre kodóny 136, 141, 154 a 171 ŠVPS SR pre každý kalendárny rok usmerní vybrané RVPS na zabezpečenie odoberú minimálne 60 vzoriek z mozgového kmeňa zo zvierat zdravých, zabitých na ľudskú spotrebu starších ako 18 mesiacov. Veterinárni inšpektori RVPS na bitúnku po odbere vzorky vyplnia žiadanku na laboratórne vyšetrenie TSE a dôvod vyšetrenia vyznačia v žiadanke monitoring a aj žiadanku na genotypizáciu v ktorej označia ako dôvod vyšetrenia monitoring na genotypizáciu pre kodóny 136, 141, 154 a 171 (www.svssr.sk/dokumenty/ zakladne_info/10_ld_10-01.pdf). Vzorky sa musia odoberať tak, aby boli reprezentatívne z oviec pochádzajúcich z celého územia SR a aby z každého chovu zabíjaného na príslušnom bitúnky bola odobraná len jedna vzorka podľa farmy pôvodu. Národné referenčné laboratórium pre TSE vo Zvolene (ďalej len "NRL TSE") bude vyšetrovať monitoring a genotypizáciu kodónov a koordinovať vyšetrenia tak, že po doručení vzoriek do laboratória môže upozorniť RVPS zasielajúcu vzorku, že vzorka z chovu doručenia už bola v kalendárnom roku vyšetrená a z toho dôvodu nebude súčasne doručená vzorka vyšetrená. NRL TSE vyberie na vyšetrenie 40 vzoriek od uhynutých oviec doručených na vyšetrenie v rámci monitoringu TSE. Výber bude realizovať tak, aby bolo monitorované čo najväčšie územie SR. 11. Odber vzoriek na vyšetrenie 11.1 Odber vzoriek Odber vzoriek určených na vyšetrenie prítomnosti TSE musí byť vykonaný podľa posledného vydania Manuálu štandardov na diagnostické testy a vakcíny Medzinárodného úradu pre nákazy (OIE). Vzorky musia byť označené tak, aby identifikovali príslušné zviera. Odber vzoriek zabezpečí príslušná RVPS. Toto platí aj v prípade odberu vzoriek na základe objednávky iného subjektu (majiteľ, bitúnok). Na vyšetrenie za zasiela a) celá hlava z uhynutého zvieraťa (s kožou a vždy s ušnými známkami) - pri podozrení na TSE (suspektný prípad) - pri podozrení na besnotu - z infikovaných hospodárstiev na TSE - z neinfikovaných hospodárstiev na TSE iba vo výnimočných prípadoch a so súhlasom RVPS alebo nariadené RVPS. Oddelenie hlavy v hlavovom kĺbe zo zvieraťa uhynutého zvieraťa musí byť vykonané tak, aby došlo čo k najmenšiemu množstvu odrezkov mäsa a ďalších tkanív zvieraťa a aby bolo zabránené výtoku telových tekutín do vonkajšieho prostredia. b) časť mozgového kmeňa s neporušenou oblasťou OBEX spolu s časťou predĺženej miechy u hovädzieho dobytka c) časť mozgového kmeňa s neporušenou oblasťou OBEX spolu s časťou predĺženej miechy a malého mozgu (mozoček) u oviec a kôz. 37
Pri odbere časti mozgového kmeňa s neporušenou oblasťou OBEX cez foramen magnum špeciálnou lyžicou sa postupuje nasledovne: - oddelenú hlavu umiestnime v obrátenej polohe (temennou kosťou smerom dolu) - manuálne uvoľníme časť miechy, ktorá vyčnieva z obnaženého tylového otvoru od mozgovej pleny a odstránime prípadné krvné zrazeniny - vsunieme špeciálnu odberovú lyžičku do priestoru medzi miechou a pevnou plenou v uhle asi 45 a zasunieme 7-8 cm smerom dolu a súčasne dopredu - rotáciou lyžičky uvoľníme postranné vetvy nervových zväzkov - narovnaním lyžičky do vodorovnej polohy a pohybom mierne vpred oddelíme potrebnú časť mozgového kmeňa (obrázok 1, 2) a vyberieme vytiahnutím lyžičky - odobratý materiál vložíme do prepravnej nádobky. Vzorky mozgového tkaniva musia byť vybraté tak skoro po smrti, ako je to možné. Obrázok 2. Mozgový kmeň z laterálnej strany. 20 - colliculus rostralis, 24 - pons, 27 - Pedunculus cerebellaris caudalis (Popesko: Atlas topografickej anatómie, 1980 11.2 Zabezpečenie odberu vzoriek a) prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku (PPP) - bitúnok, ktorý zabíja HD nariadiť pred začatím zabíjania predložiť: - zoznam zvierat určených na zabitie podľa ušných čísiel "Doklad o premiestnení HD" - pasy HD podľa jednotlivých fariem. Na základe tohto zoznamu zabezpečiť odber úradných vzoriek od zvierat od ktorých musia byť odobraté vzorky, vystaviť "Protokol z dennej jatočnej prehliadky mäsa v rámci monitoringu TSE" príloha č. 5 a vyplniť žiadanky. Každý deň po skončení zabíjania skontrolovať na základe vyššie uvedeného zoznamu dodržanie rozsahu vyšetrenia podľa bodu 1. ods. 10.2. Obrázok 1. Mozgový kmeň po odstránení mozočku z a) dorzálneho, b) laterálneho pohľadu. Odporúčaná úroveň rezov: A-A = úroveň obex, B- B = úrovne pedunculus cerebellaris caudalis, C-C = stredný mozog - úroveň colliculus rostralis (Manual standards for diagnostics tests, OIE, 2000) b) prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku - bitúnku, ktorý zabíja malé prežúvavce nariadiť pred začatím zabíjania oviec alebo kôz pochádzajúcich z infikovaných chovov (s potvrdeným prípadom scrapie a nariadenými opatreniami) - predložiť zoznam zvierat určených na zabitie podľa ušných čísiel "Doklad o premiestnení oviec / kôz", - po skončení zabíjania predložiť zoznam skutočne zabitých zvierat inšpektorovi RVPS vykonávajúcemu dozor. 38 38
Na základe tohto zoznamu zabezpečiť odber úradných vzoriek od zvierat starších ako 18 mesiacov alebo tých, ktoré majú viac ako dva trvalé rezáky prerezané cez ďasno, vystaviť záznamu o odobratí vzorky "Protokol z dennej jatočnej prehliadky mäsa v rámci monitoringu TSE" príloha č. 5 a vyplniť žiadanky. Každý deň po skončení zabíjania skontrolovať na základe vyššie uvedeného zoznamu dodržanie rozsahu vyšetrenia podľa bodu 3. ods. 10.3. c) v prípade eradikácie ochorenia TSE u oviec a kôz v infikovanom hospodárstve sa od zvierat, ktoré sú určené na likvidáciu utratením a následne neškodne odstránené v schválenom spracovateľskom závode sa odoberú vzorky na vyšetrenie TSE v predpísanom počte podľa prílohy III, kapitola A, časť II. Monitorovanie oviec a kôz, bod 5 nariadenia č. 999/2001/ES. 11.3 Opatrenia po odbere vzorky na bitúnku a) HD, ovce, zabité a určené na ľudskú výživu sa nesmú označiť značkou zdravotnej neškodnosti dovtedy, kým veterinárny inšpektor na bitúnku nedostane správu s negatívnym výsledkom rýchleho testu na TSE zo všetkých odobratých vzoriek v danom dni alebo ak je zavedený systém, že žiadna časť vyšetreného zvieraťa nesúca zdravotné označenie neopustí bitúnok skôr, ako sa získa negatívny výsledok rýchleho testu zo všetkých vzoriek odobratých v daný deň je ich možné označiť b) všetky časti tela zvieraťa vyšetrovaného na TSE, vrátane kože musia byť umiestnené pod úradným dozorom až do obržania negatívneho výsledku rýchleho testu na TSE, okrem ŠRM a tiel zvierat neškodne odstránených v schválenom spracovateľskom závode. 11.4 Balenie a preprava vzoriek V prípade zasielania celej hlavy na vyšetrenie sa hlava vloží do nepriepustného obalu a označí identifikačným číslo zvieraťa. Vzorky predĺženej miechy sa vložia do prepravnej nádobky (označenej číslom zvieraťa) a do transportného termoboxu s chladiacou vložkou určeného iba pre prepravu mozgového tkaniva určeného na vyšetrenie BSE. Každú vzorku odoslanú do NRL TSE musí sprevádzať riadne vyplnená žiadanka na laboratórne vyšetrenie TSE. Za riadne vyplnenie žiadanky zodpovedá odosielajúci veterinárny inšpektor príslušnej RVPS, alebo úradný veterinárny lekár poverený príslušnou RVPS, ktorý odoberal vzorku. V prípade podozrivých zvierat (1 zviera) je potrebné vyplniť na každú vzorku samostatnú žiadanku a vyznačiť, že sa jedná o zviera podozrivé z TSE. V prípade podozrenia na TSE postup konzultovať s NRL TSE. Identifikácia HD, oviec a kôz musí spĺňať predpoklady dôsledného vystopovania veku, plemena, chovu a okresu pôvodu. RVPS zabezpečí dostatočné množstvo obalových materiálov a odberových súprav pre vykonanie odberov. Vzorky sa odosielajú na laboratórne vyšetrenie bezprostredne po ukončení odberu od určených zvierat na vyšetrenie. Vzorky musia byť skladované a prepravované za takých podmienok, aby nedošlo k ich znehodnoteniu (skladované v chladničke a prepravované v termoboxoch s chladiacimi vložkami). Tieto termoboxy musia byť vyčlenené a označené pre tento účel. Každú vzorku musí sprevádzať aktuálna žiadanka (www.svssr.sk/dokumenty/zakladne_info/ 10_LD_10-01.pdf). Prepravu vzoriek odobratých na bitúnku na vyšetrenia TSE zabezpečuje prevádzkovateľ bitúnku v zmysle nariadenia nariadenie č. 854/ 2004/ES. Prepravu vzoriek zo zberných miest na laboratórne vyšetrenie zabezpečí NRL TSE alebo RVPS. 12. Laboratórna diagnostika Vyšetrenie vzoriek v rámci monitoringu TSE vykonáva NRL TSE podľa prílohy X nariadenia (ES) č. 999/2001. 39
NRL TSE vedú databázu, ktorá obsahuje nasledovné informácie: a) registračné čísla všetkých fariem zaradených do programu (CEHZ) s uvedením plemena a počtu zvierat, b) identifikačné čísla individuálnych zvierat, od ktorých bola odobratá vzorka, c) výsledky laboratórnych testov na TSE. NRL TSE je zodpovedný za národnú databázu vykonaných vyšetrení na genotypi-záciu. Poskytuje údaje o vykonaných testoch ŠVPS SR a EÚ v zmysle prílohy X nariadenia č. 999/ 2001/ES. Laboratórium sa riadi postupmi uvedenými v metodickom pokyne ŠVPS SR č. 4/2003. 12.1. Oznamovanie a potvrdenie a zasielanie laboratórnych výsledkov vyšetrení 12.2 Oznamovanie negatívny výsledok testu na TSE, laboratórium oznámi príslušnej RVPS telefonicky, faxom, poštovou zásielkou alebo elektronickou poštou (e-mailom). dubiózny alebo pozitívny výsledok testu na TSE získaný akoukoľvek schválenou metódou, nahlási laboratórium okamžite - na RVPS, ktorá vzorku odoslala, - na ŠVPS SR (telefónom, faxom, e-mailom), - a zabezpečí prepravu vzorky na ďalšie vyšetrenie k potvrdeniu výsledku do konfirmačného laboratória. Každý dubiózny alebo pozitívny výsledok testu TSE získaný v rýchlom teste musí byť potvrdený vyšetrením vzorky pomocou schválených konfirmačných metód v schválenom NRL TSE. Po oznámení a doručení dubiózneho alebo pozitívneho výsledku testu na TSE postupuje pri ich riešení RVPS podľa pohotovostného plánu na TSE. 12.3 Zasielanie laboratórnych výsledkov NRL TSE zašle výsledky laboratórnych vyšetrení minimálne jeden krát za 10 dní na príslušnú RVPS, ktorá vzorku odobrala a 1 krát za mesiac na RVPS miesta pôvodu zvieraťa v prípade, keď bola vzorka odobratá na bitúnku. 13. Dezinfekcia Na dezinfekciu sa použijú registrované prípravky schválené Ústavom štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv www.uskvbl.sk. 14.Evidencia, vypracovanie a plnenie plánu, zadávanie úkonov a výsledkov vyšetrení do veterinárneho informačného systému (ďalej len "VIS") archivácia záznamov Každá RVPS je povinná vypracovať plán odberu vzoriek na vyšetrenie TSE v zmysle Programu minitoringu TSE pre rok 2012 a vypracovaný plán podľa jednotlivých druhov zvierat, úkonov a príslušných kódov k týmto úkonom a zaradeniafariem podľa plemenárských kritérií (ŠCH, RCH, ÚCH) vložiť do VIS. RVPS je povinná zabezpečiť splnenie vypracovaného plánu za jednotlivé hospodárstva ale predovšetkým sumárne za RVPS v počte vyšetrených vzoriek podľa jednotlivých druhov zvierat - HD, oviec a kôz. V prípade potreby RVPS určí náhradné hospodárstva oviec a kôz pre obder vzoriek na vyšetrenie TSE tak, aby bol splnený celkový plánovaný počet odberov na RVPS v zmysle schváleného plánu (z uhynutých alebo naliehavo zabitých neurčených na ľudskú spotrebu vo veku nad 18 mesiaciov alebo tých, ktoré majú viac ako dva trvalé rezáky prerezané cez ďasno). Každá RVPS je povinná zabezpečiť úplné a správne zaznamenanie každého úkonu odberu úradnej vzorky od HD na BSE a od oviec a kôz 40
na TSE, úradným veterinárnym lekárom RVPS do VIS podľa Programu veterinárnej prevencie a ochrany na rok 2012. Pokiaľ je odobratá vzorka na bitúnku, zápis úkonu do VIS vykoná veretinárny inšpektor príslušnej RVPS podľa chovu pôvodu zvieraťa. 14.1 Evidencia RVPS zabezpečí a vedie nasledujúcu evidenciu v súvislosti s programom TSE: a) evidenciu hlásení chovateľa o úhyne zvierat podľa 37 ods. (2) zákona č. 39/2007 Z. z. b) evidencia doručenia vzorky doručenia na RVPS c) evidenciu hlásení o zabíjaní HD, oviec a kôz na ľudskú spotrebu v zmysle 23 zákona č. 39/2007 Z. z. d) evidenciu žiadaniek na laboratórne vyšetrenie a protokolov o výsledkoch laboratórnych vyšetrení na BSE súvisiacich s vyšetreniami HD podľa bodu 10.2 e) evidenciu žiadaniek na laboratórne vyšetrenie a protokolov o výsledkoch laboratórnych vyšetrení na TSE súvisiacich s vyšetreniami oviec a kôz podľa bodu 10.3 14.2 Archivácia 14.2.1 RVPS uchováva minimálne po dobu siedmich rokov: a) evidenciu dokumentov o počte, druhoch a kategóriách zvierat, podliehajúcich obmedzeniam premiestňovania v súvislosti s TSE, b) evidenciu o počte, druhoch a kategóriách zvierat, ktoré boli v karanténe z dôvodu dovozu týchto zvierat z krajín s výskytom TSE, c) evidenciu a kópie žiadaniek na veterinárne laboratórne vyšetrenia a protokoly o výsledkoch laboratórnych vyšetrení zvierat na TSE podľa druhu, počty a identifikáciu zvierat, od ktorých boli odobraté vzorky v rámci programu a aj údaje o veku, plemene a anamnéze, e) evidenciu o počte brakovaných oviec z dôvodu chronického chradnutia, vek, klinické príznaky každého laboratórne vyšetreného zvieraťa, f) počty zvierat a záznamy o výsledkoch vykonaných klinických a epidemiologických šetrení zvierat, ktoré patria do kohorty a ich protokoly o výsledkoch vyšetrení na BSE. 14.2.2 Laboratórium NRL TSE musí 7 rokov uchovávať všetky záznamy vyšetrení v samostatných pracovných knihách, obzvlášť laboratórne protokoly (pracovné zošity), parafinové bločky a fotografie metódy Western Blott a v zmysle v metodického pokynu ŠVPS SR č. 4/2003 - verzia č. 2 z 19.11.2009 (ďalej len "metodický pokyn č. 4/ 2003"). 15.Metodika na výkon úradných kontrol nad dodržiavaním programu TSE RVPS vykonáva vlastné úradné kontroly nad dodržiavaním programu TSE a) u uhynutých zvierat b) u zvierat zabitých na ľudskú spotrebu na farmách A. Metodika a predmet úradnej kontroly BSE u HD: dodržiavanie monitoringu BSE u uhynutého hovädzieho dobytka a u hovädzieho dobytka zabitého na ľudskú spotrebu na farmách cieľ kontroly - včasné odhalenie zvierat subpopulácie uhynutého hovädzieho dobytka mesiacov u ktorých nebolo vykonané vyšetrenie na BSE úradná kontrola sa vykonáva najmenej 1x mesačne vždy k 20. dňu nasledujúceho mesiaca za obdobie jedného celého predchádzajúceho mesiaca postup pri vlastnej úradnej kontrole: 1. identifikácia uhynutých zvierat, ktoré majú byť vyšetrené v zmysle monitoringu 41
BSE prostredníctvom CEHZ a vypracovanie ich zoznamu (vzhľadom na systém ohlasovania udalostí do CEHZ sa zoznam uhynutých zvierat vypracováva vždy za celé obdobie predchádzajúceho mesiaca) 2. porovnanie zoznamu zvierat podľa bodu 1 so zoznamom vyšetrených zvierat na BSE 3. identifikácia a vytvorenie zoznamu zvierat, u ktorých požadované vyšetrenie na BSE nebolo vykonané (tabuľka č. 1 a tabuľka č. 2) 4. prijatie nápravných opatrení (došetrenie prípadov a vykonanie úradnej kontroly s vypracovaním úradného záznamu z kontroly do 30 dní od zistených nevyšetrených zvierat 5. odhlásenie vyšetrených zvierat z CEHZ a správnost údajov - dátumu odhlásenia zvieraťa / deň,mesiac, rok a správnosť veku narodenia zvieraťa / deň, mesiac, rok v CEHZ). Archivácia výsledkov vlastných úradných kontrol a podkladov - najmenej počas 3 rokov. B. Metodika a predmet úradnej kontrolyna TSE u oviec a kôz dodržiavanie monitoringu TSE u uhynutých oviec a kôz a zabitých oviec (kôz) na bitúnku (na farme) z infikovaných chovov a neinfikovaných chovoch cieľ kontroly - včasné odhalenie zvierat subpopulácie uhynutých a zabitých oviec a kôz u ktorých nebolo vykonané vyšetrenie na TSE úradná kontrola sa vykonáva najmenej 1 x mesačne vždy k 20. dňu nasledujúceho mesiaca za obdobie celého sledovaného jedného predchádzajúceho mesiaca v čase keď je vykonávaný monitoring v infikovaných chovoch postup pri vlastnej úradnej kontrole: 1. identifikácia uhynutých a zabitých zvierat, ktoré majú byť vyšetrené v zmysle monitoringu TSE prostredníctvom CEHZ a vypracovanie ich zoznamu (vzhľadom na systém ohlasovania udalostí do CEHZ sa zoznam uhynutých zvierat vypracováva vždy za celé obdobie predchádzajúceho mesiaca) 2. porovnanie zoznamu zvierat podľa bodu 1 so zoznamom vyšetrených zvierat na TSE za daný mesiac 3. identifikácia a vytvorenie zoznamu zvierat, u ktorých požadované vyšetrenie na TSE nebolo vykonané, 4. prijatie nápravných opatrení (došetrenie prípadov a vykonanie úradnej kontroly s vypracovaním úradného záznamu z veterinárnej kontroly do 30 dní od identifikácie nevyšetrených zvierat) 5. odhlásenie vyšetrených zvierat z CEHZ a správnosť údajov - dátumu odhlásenia zvieraťa / deň,mesiac, rok a správnosť veku narodenia zvieraťa / deň, mesiac, rok v CEHZ). 6. došetrené nenahlásené zvieratá v CEHZ a tie, ktoré boli vyšetrené v predchádzajúcom mesiaci, ale nebol ešte doručený výsledok vyšetrenia musia byť uvedené v nasledujúcom - mesačnom hlásení s komentárom. Archivácia výsledkov vlastných úradných kontroly a podkladov - najmenej počas 3 rokov od zrušenia veterinárnych opatrení. Tabuľky pre potreby hlásení z RVPS na ŠVPS SR - tabuľka č. 1 Kontrola dodržiavania monitoringu BSE a evidencie o výsledkoch laboratórnych vyšetrení u uhynutého hovädzieho dobytka na farme - tabuľka č. 2 Kontrola dodržiavania monitoringu BSE a evidencie o výsledkoch laboratórnych vyšetrení u hovädzieho dobytka zabitého na farme - DZ - tabuľka č. 3 Sumárne hlásenie o počtoch hovädzieho dobytka vyšetrovaného na BSE v zmysle monitoringu na TSE 42
- tabuľka č. 4 Sumárne hlásenie o počtoch oviec a kôz vyšetrovaných na TSE v zmysle monitoringu na TSE RVPS 1. zasiela hlásenia dodržiavania tohto metodického pokynu v tabuľkách č. 1, 2, 3 a 4 (a tiež v "komentároch" v tabuľkách hlásenia o úradných kontrolách a došetreniach vykonaných v súvislosti so zvieratami, u ktorých nebolo vykonané požadované vyšetrenie na TSE a o opatreniach a kontrole neodhlásených zvierat z CEHZ) na ŠVPS SR ku 25. dňu v každom nasledujúcom mesiaci. 2. predloží sumárnu správu za celý rok o vykonaných úradných kontrolách (nevyšetrených zvierat, nenahlásených zvierat z CEHZ) v hospodárstvach v ktorých boli zistené nedostatky (boli nariadené a skontrolované opatrenia pre zabezpečenie dodržiavania tohto metodického pokynu) do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roku na ŠVPS SR. 3. uchováva záznamy o vykonaných úradných kontrolách a výsledkoch týchto kontrol najmenej 3 roky. ŠVPS SR 1. vykoná úradné kontroly dodržiavania tohto metodického pokynu, najmä spôsob došetrenia prípadov zvierat u ktorých požadované vyšetrenie na BSE nebolo vykonané. ŠVPS SR vykoná minimálne 5 úradných kontrol za rok na vybraných RVPS a vybraných hospodárstvach, aby boli za 5 rokov skontrolované všetky RVPS (MANCAP) 2. vydáva usmernenia na vykonávanie a dodržiavanie programu monitoringu prevencie a kontroly TSE. V. Prílohy Príloha č. 1.Protokol z dennej jatočnej prehliadky mäsa v rámci monitoringu TSE Príloha č. 2 Evidencia hlásení o úhyne zvierat (vzor) Príloha č. 3 Evidencia hlásení o zabíjaní HD (oviec a kôz) na ľudskú spotrebu Príloha č. 4 Tabuľky č. 1,2, 3, 4 hlásení RVPS na ŠVPS SR 43
Príloha č. 1 Regionálna veterinárna a potravinová správa... PROTOKOL z dennej jatočnej prehliadky mäsa v rámci monitoringu TSE č.... Prevádzkareň - bitúnok:... schvaľovacie číslo:... Dátum pozastavenia:... Meno úradného vet. lek...podpis: ktorý pozastavil mäso Označenie Ušné číslo HD / chov/ CEHZ pozastaveného mäsa, vnútorností, kože číslom jatočného protokolu = poradovým číslom zabitého HD v priebehu Číslo žiadanky na laboratórne vyšetrenie Dátum uvoľnenia mäsa Meno úrad. vet. lekára, ktorý uvoľnil mäso Podpis úradného vet. lekára, ktorý uvoľnil mäso Na základe výsledku laboratórneho vyšetrenia SÚHLASÍM S UVOĽNENÍM v protokole uvedeného pozastaveného mäsa, vnútorností a kože do obehu Úradný veterinárny lekár RVPS... Dňa:...Podpis:... Poznámky: POZOR!!! Tento protokol sa archivuje 7 rokov spolu s výsledkom laboratórneho vyšetrenia. 44 RVPS/39/14/10/2007
Príloha č. 2 RVPS... Druh zvierat:... Adresa ulica, číslo domu, PSČ, obec CEHZ farmy Evidencia hlásení o úhyne zvierat (podľa 37 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/2007 Z. z.) Okres Dátum úhynu zvieraťa Telefónne číslo aj predvoľbu u pevnej linky/kontakt* Dátum a čas Nahlásenia* Identifikácia zvieraťa podľa CEHZ Vek zvieraťa Dátum odberu vzorky Meno a priezvisko vlastník/držiteľ Poradové číslo Dátum* oznámenia výsledku vyšetrenia na RVPS (fax/mail)* *Nepovinné údaje 45 Číslo strany
Príloha č. 3 Evidencia hlásení o zabíjaní HD (oviec a kôz) na ľudskú spotrebu (podľa 37 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z. z.) RVPS... Druh zvierat Vek zvieraťa Identifikácia zvieraťa podľa CEHZ Dátum a čas nahlásenia * Telefónne číslo aj predvoľbu u pevnej linky/kontakt* Dátum zabíjania zvieraťa Dátum odberu vzorky * Dátum* oznámenia výsledku vyšetrenia na RVPS (fax/mail)* * 46 Okres Adresa ulica, číslo domu, PSČ, obec CEHZ farmy Meno a priezvisko vlastník/držiteľ Poradové číslo *Nepovinné údaje Číslo strany
Tabuľka č. 1 Hlásenie RVPS na ŠVPS SR Kontrola dodržiavania monitoringu BSE a evidencie o výsledkoch laboratórnych vyšetrení u uhynutých HD na farme RVPS... Druh zvierat: hovädzí dobytok Mesiac:... Rok: Kontrola vykonaná ku dňu:... Poradové číslo Farma 1 Počet uhynutých HD staršie ako 48 mesiacov Názov CEHZ podľa CEHZ 2 hlásených na RVPS 3 vyšetrených na BSE 4 Nevyšetrené HD na Vyšetrené ale BSE (číslo) 5 neevidovaný presun HD v CEHZ (ich čísla) 6 Komentár: 7 Komentár: 7 SPOLU Za daný mesiaci sa vždy uvedú len tie chovy ktoré podľa zostavy z CEHZ nahlásili úhyn do CEHZ a ak je zviera z chovu nahlásené na RVPS a nie je uvedené v CEHZ 1- vyplní sa názov farmy a jej číslo podľa evidencie v CEHZ 2- uvedie sa počet uhynutých HD (kód K%) nahlásených v CEHZ z farmy. 3- uvedie sa počet uhynutých HD nahlásených na RVPS z danej farmy 4- uvedie sa počet zvierat od ktorých sú na RVPS výsledky vyšetrení (musia sa nahrávať aj do VIS) 5- uviesť konkrétne číslo HD, ktoré nebolo vyšetrené na základe výsledkov kontroly RVPS (porovnanie zostavy CEHZ a zostavy vyšetrených zvierat) 6- uviesť konkrétne číslo HD, ktoré bolo vyšetrené na základe výsledkov kontroly RVPS, ale nebolo v čase vykonávania kontroly v zostave CEHZ evidované ako uhynuté. 7- uviesť vykonané opatrenia (napr. ak nie je zviera zahlásené do CEHZ a ak budú zistenia opakované (2 a 3 mesiace po sebe) chov bude zaradený na výkon kontroly CEHZ analýza rizík. Ak nebudú zvieratá vyšetrené na BSE je potrebné vykonať kontrolu na mieste a vydať opatrenia.) 47
Tabuľka č. 2 Hlásenie RVPS na ŠVPS SR Kontrola dodržiavania monitoringu BSE a evidencie o výsledkoch laboratórnych vyšetrení u HD zabitého na farme (DZ),(NP) RVPS... Druh zvierat: hovädzí dobytok Mesiac:... Rok: Kontrola vykonaná ku dňu:... Poradové číslo Farma 1 Počet HD - ** DZ staršie ako 72 mesiacov / * NP staršie ako 48 mesiacov Názov CEHZ Podľa CEHZ 2 hlásených na RVPS 3 vyšetrených na BSE 4 Nevyšetrené HD na Vyšetrené ale BSE (ich číslo) 5 neevidovaný presun HD v CEHZ (ich číslo) 6 Komentár: 7 2 3 * NP nutné zabitie ** DZ - domáca zabíjačka V danom mesiaci sa vždy uvedú len tie chovy ktoré podľa zostavy z CEHZ nahlásili úhyn do CEHZ a ak je zviera z chovu nahlásené na RVPS a nie je uvedené v CEHZ. 1- vyplní sa názov farmy a jej číslo podľa evidencie v CEHZ 2- uvedie sa počet HD zabitých na farme (kód B11111) nahlásených v CEHZ z farmy 3- uvedie sa počet HD zabitých na farme nahlásených na RVPS z farmy 4- uvedie sa počet HD zabitých na farme od ktorých sú na RVPS výsledky vyšetrení (musia sa nahrávať aj do VIS) 5- uviesť konkrétne číslo HD, ktoré nebolo vyšetrené na základe výsledkov kontroly RVPS (porovnanie zostavy CEHZ a zostavy vyšetrených zvierat) 6- uviesť konkrétne číslo HD, ktoré bolo vyšetrené na základe výsledkov kontroly RVPS, ale nebolo v čase vykonávania kontroly v zostave CEHZ evidované ako zabité na farme. 7- uviesť vykonané opatrenia. Ak nebudú zvieratá vyšetrené na BSE je potrebné vykonať kontrolu na mieste a vydať opatrenia. 48
Tabuľka č. 3 Hlásenie RVPS na ŠVPS SR: Mesiac: Rok: Sumárne hlásenie o počtoch hovädzieho dobytka vyšetrovaného na BSE v zmysle monitoringu na TSE Počet HD uhynutých nad 48 mesiacov Počet HD zabité na bitúnku nad 48 mesiacov NP* Počet HD zabité na bitúnku nad 72 mesiacov Počet HD zabité na farmách - nad 72 mesiacov DZ** Počet HD zabité na farmách NP* nad 48 mesiacov HD uhynuté podľa CEHZ 1 HD vyšetrené na BSE 2 Počet Vyšetre NP* 3 né na BSE 4 Počet zabitých 5 Vyšetrené na BSE 6 Zvieratá podľa CEHZ 7 Vyšetrené na BSE 8 Zvieratá podľa CEHZ 9 Vyšetrené na BSE 10 SPOLU * NP nutné zabitie ** DZ - domáca zabíjačka 1 počet HD uhynutých zaevidovaných v CEHZ za daný mesiac (K%) 2 počet uhynutých HD vyšetrených na BSE údaj podľa výsledkov vyšetrení - laboratórnych protokolov archivovaných na RVPS 3 počet zvierat zabitých na bitúnku kde RVPS vykonáva dozor zabité a prehliadnuté na bitúnku ako naliehavé zabitie (evidencia musí súhlasiť s protokolmi na bitúnku) 4 počet vyšetrených HD z laboratórnych protokolov na bitúnku (evidencia musí súhlasiť s protokolom na bitúnku) 5 počet HD zabitých na bitúnku RVPS zabité a prehliadnuté na bitúnku (evidencia musí súhlasiť s protokolom na bitúnku) 6 počet vyšetrených HD z laboratórnych protokolov na bitúnku (evidencia musí súhlasiť s protokolom na bitúnku) 7 počet HD zaevidovaných v CEHZ (B11111) - DZ 8 počet HD vyšetrených na BSE údaj z výsledkov vyšetrení podľa laboratórnych protokolov archivovaných na RVPS 9 počet zvierat zaevidovaných v CEHZ (B11111) 10 počet zvierat vyšetrených na BSE údaj z výsledkov vyšetrení podľa laboratórnych protokolov archivovaných na RVPS 49
Tabuľka č. 4 Hlásenie RVPS na ŠVPS SR: Mesiac: Rok: Sumárne hlásenie o počtoch oviec / kôz vyšetrovaného na TSE v zmysle monitoringu na TSE Počet uhynutých oviec nad 18 mesiacov podľa vyšetrené na podľa CEHZ 1 TSE 2 CEHZ Počet uhynutých kôz nad 18 mesiacov 1 vyšetrené na Počet TSE 2 zabitých Ovce zabité na bitúnku nad 18 mesiacov z infikovaných chovov 3 Vyšetrené na TSE 4 Ovce zabité na farmách - nad 18 mesiacov DZ* len ak sú údaje podľa CEHZ 5 Vyšetrené na TSE 6 Kozy zabité na farmách nad 18 mesiacov DZ* len ak sú údaje podľa CEHZ 7 Vyšetrené na TSE 8 SPOLU * DZ - domáca zabíjačka 1 počet oviec / kôz uhynutých zaevidovaných v CEHZ (K%) 2 počet uhynutých oviec / kôz vyšetrených na TSE údaj z výsledkov vyšetrení - laboratórnych protokolov archivovaných na RVPS 3 počet oviec zabitých na bitúnku z infikovaných chovov zabité a prehliadnuté na bitúnku 4 počet vyšetrených oviec z infikovaných chovov z laboratórnych protokolov na bitúnku (evidencia musí súhlasiť s protokolom na bitúnku) 5 informatívne údaje - počet oviec zaevidovaných v CEHZ (B11111) - len ak má RVPS potrebné údaje, nie je povinné! 6 informatívne údaje - počet oviec vyšetrených na TSE údaj z výsledkov vyšetrení podľa laboratórnych protokolov archivovaných na RVPS - len ak má RVPS potrebné údaje, nie je povinné! 7 informatívne údaje - počet kôz zaevidovaných v CEHZ za daný rok (B11111) - len ak má RVPS potrebné údaje, nie je povinné! 8 informatívne údaje- počet kôz vyšetrených na TSE údaj z výsledkov vyšetrení podľa laboratórnych nálezov archivovaných na RVPS - len ak má RVPS potrebné údaje, nie je povinné! 50
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Dobrovičova č. 12, 812 66 Bratislava Štátna veterinárna a potravinová správa SR Botanická č. 17, 842 13 Bratislava 7 NÁRODNÝ KONTROLNÝ PROGRAM PRE SALMONELOVÉ INFEKCIE V REPRODUKČNÝCH KŔDĽOCH KURY DOMÁCEJ (GALLUS GALLUS) V SLOVENSKEJ REPUBLIKE V ROKU 2012 Predložil: Prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc. Hlavný veterinárny lekár SR Schválil: Ing. Zsolt Simon Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 51
NÁRODNÝ KONTROLNÝ PROGRAM PRE SALMONELOVÉ INFEKCIE V REPRODUKČNÝCH KŔDĽOCH KURY DOMÁCEJ (GALLUS GALLUS) V SLOVENSKEJ REPUBLIKE V ROKU 2012 Obsah 1. Ciele programu 2. Právny podklad programu 3. Vymedzenie pojmov 4. Diagnostika 5. Systém hlásenia choroby 6. Premiestňovanie hydiny a násadových vajec a klasifikácia kŕdľov 7. Kompenzácia pri ozdravovaní 8. Monitoring na rok 2012 9. Opatrenia v pozitívnych reprodukčných kŕdľoch 10. Používanie špecifických metód kontroly - vakcinácia a používanie bakteriostatík 11. Identifikácia možného zdroja kontaminácie 12. Prílohy 52
1. Ciele programu Cieľom programu je znížiť výskyt Salmonella enteritidis, Salmonella hadar, Salmonella infantis, Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1, 4, [5],12:i:- a Salmonella virchow u chovných kŕdľov kury domácej (Gallus gallus) tak, aby do 31. decembra 2012 zostalo pozitívnych maximálne 1 %, alebo menej z dospelých chovných kŕdľov zahrňujúcich minimálne 250 kusov. Ozdravením kŕdľov sa: - zlepší zdravotný stav, - odstráni riziko vertikálneho prenosu zárodkov na potomstvo, - odbúrajú obchodné prekážky v domácom ako aj v zahraničnom obchode. Program ozdravovania sa každoročne vyhodnocuje. Úradné vzorky sú odobraté a poslané do Národného referenčného laboratória - ŠVPÚ Bratislava prostredníctvom úradných veterinárnych lekárov príslušných regionálnych veterinárnych a potravinových správ. 2. Právny podklad programu Právnym podkladom národného kontrolného programu sú: - Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 39/2007 Z.z.") - Nariadenie č. 2160/2003/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o kontrole salmonely a ostatných špecifikovaných zoonotických pôvodcov pochádzajúcich z potravín (ďalej len "nariadenie č. 2160/2003/ES) - Nariadenie vlády SR č. 626/2004 Z. z. o monitorovaní zoonóz a pôvodcov zoonóz (ďalej len "nariadenie vlády č. 626/2004 Z.z.") - Nariadenie Komisie (EÚ) č. 200/2010 z 10. marca 2010, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/ 2003, pokiaľ ide o cieľ Únie zameraný na zníženie prevalencie sérotypov Salmonella v dospelých chovných kŕdľoch Gallus gallus - Nariadenie Komisie (ES) č. 1177/2006, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003, pokiaľ ide o požiadavky na používanie špecifických metód kontroly v rámci národných programov kontroly salmonely u hydiny (ďalej len " nariadenie Komisie č. 1177/2006") 3. Vymedzenie pojmov Na účely tohto programu: A. kŕdeľ (hala) - znamená všetku hydinu rovnakého zdravotného stavu držanú v tom istom zariadení alebo za tým istým uzáverom a tvoriacu jednu epizootologickú jednotku, v prípade hydiny v zastrešenom zariadení sem patria všetky vtáky, ktoré žijú v tom istom priestore na dýchanie; B. pozitívny chovný kŕdeľ - ak sa zistí prítomnosť príslušnej inváznej salmonely (inej ako vakcinačných kmeňov) v jednej alebo viacerých vzorkách trusu a prachu alebo ak existuje druhotné úradné potvrdenie na príslušných vzorkách trusu alebo na vzorkách orgánov, ktoré sa odobrali z farmy; kŕdeľ sa považuje za pozitívny aj v prípade, ak sa testovaním zistia používanie antimikorbiálnych látok alebo inhibítory bakteriálneho rastu C. invázne sérovary salmonel zahrnuté v tomto programe sú: - Salmonella enteritidis - Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1, 4, [5], 12:i:- - Salmonella infantis - Salmonella virchow - Salmonella hadar; 53
D. úradný veterinárny lekár je veterinárny lekár vymenovaný podľa 12 zákona č. 39/2007 Z.z.; E. úradné vzorky - vzorky odobraté úradnými veterinárnymi lekármi regionálnych veterinárnych a potravinových správ; F. chovný alebo reprodukčný kŕdeľ - kŕdeľ hydiny, ktorá je stará 72 hodín a staršia, určená na produkciu násadových vajec; G. ďalšie pojmy sú uvedené v 2 nariadení vlády SR č. 297/2003 Z. z. o zdravotných podmienkach pri výmenách hydiny a násadových vajec s členskými štátmi, pri ich premiestňovaní a dovoze z tretích krajín. 4. Diagnostika Laboratórna diagnostika každej vzorky v rámci tohto programu zahŕňa: bakteriologické vyšetrenie na prítomnosť inváznych salmonel (kultivácia a typizácia) vzoriek odobratých od zvierat v súlade s bodom č. 8 tohto programu; bakteriologické vyšetrenie na prítomnosť inváznych salmonel (kultivácia a typizácia) vzoriek zo sterov z povrchov hál na kontrolu účinnosti dezinfekcie v súlade s bodom č. 9. písm. b), pričom stery pochádzajúce z jednej haly musia byť vyšetrené ako 1 vzorka bez ohľadu na počet sterov; bakteriologické vyšetrenie na prítomnosť inváznych salmonel (kultivácia a typizácia) vzoriek krmív vrátane kŕmnych zmesí v súlade s bodom č. 11; bakteriologické vyšetrenie na prítomnosť inváznych salmonel (kultivácia a typizácia) vzoriek vody používanej na napájanie hydiny v súlade s bodom č. 11. Diagnostiku vykonávajú štátne veterinárne laboratóriá v SR: Štátny veterinárny a potravinový ústav Bratislava (ŠVPÚ Bratislava); Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín; Štátny veterinárny a potravinový ústav Košice; Štátny veterinárny ústav Zvolen. Národným referenčným laboratóriom (NRL) je ŠVPÚ Bratislava, ktorý jediný môže vykonávať laboratórnu diagnostiku úradných vzoriek a sérotypizáciu a uskladňuje izoláty. Metódy používané štátnymi veterinárnymi laboratóriami za účelom diagnostiky sa nachádzajú v prílohe č. 1. Laboratóriá, ktoré vykonávajú analýzu vzoriek v rámci tohto programu musia mať systém kvality v súlade so štandardom ISO17025 a musia byť pod kontrolou národného referenčného laboratória. Diagnostika vykonávaná v iných laboratóriách, ako ktoré sú uvedené v tomto bode, sa neuznáva na účel monitoringu v súlade s týmto programom. 5. Systém hlásenia choroby Na základe 37 zákona č. 39/2007 Z.z. je vlastník, držiteľ alebo iné fyzické alebo právnické osoby oprávnené disponovať so zvieratami, príp. prevádzkovateľ liahne povinný bez meškania hlásiť orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na prítomnosť zoonóz a pôvodcov zoonóz (inváznych salmonel) alebo laboratórne potvrdenie ich výskytu v chove, v liahni alebo u odberateľa jednodňových kurčiat a musí umožniť vyšetrenie chovu. V prípade porušenia povinnosti ustanovenej zákonom sa vlastník alebo držiteľ dopustí priestupku podľa 48 zákona č. 39/2007 Z.z. alebo správneho deliktu podľa 50 tohto zákona. 6. Premiestňovanie hydiny a násadových vajec a klasifikácia kŕdľov Všeobecné ustanovenia Premiestňovanie hydiny a násadových vajec možno vykonať len v súlade s klasifikáciou 54
chovov, ktorá sa vykonáva na účely prevencie a kontroly nákazlivých chorôb a podľa zdravotnej situácie v chove vo vzťahu k tomuto ochoreniu. Premiestňovanie podlieha veterinárnej kontrole a vykonáva sa podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 297/2003 o zdravotných podmienkach pri výmenách hydiny a násadových vajec s členskými štátmi, pri ich premiestňovaní a dovoze z tretích krajín. 7. Kompenzácie pri ozdravovaní Laboratórna diagnostika úradných vzoriek je hradená zo štátneho rozpočtu. Laboratórne vyšetrenie potvrdzujúcich úradných vzoriek v prípade negatívnych výsledkov sú hradené zo štátneho rozpočtu. Náklady na nákup očkovacích látok používané na vakcináciu v odchove mládok v súlade s bodom č. 11 sú hradené zo štátneho rozpočtu. 45 zákona č. 39/2007 Z. z. upravuje náhradu škody, ktorá bude vyplatená vlastníkovi zvierat v dôsledku výskytu zoonózy. 8. Monitoring v roku 2012 v chovných kŕdľoch Chovateľ alebo prevádzkovateľ liahní alebo chovného kŕdľa musí zabezpečiť odber vzoriek na sledovanie salmonel. 8.1. Odchovné kŕdle chovnej hydiny: Vzorky z odchovu chovného kŕdľa sa odoberajú z iniciatívy prevádzkovateľa a musia byť odobrané minimálne od: a. Jednodňových kurčiat - mekónium z prepravných krabíc, v ktorých boli kurčatá zaslané do chovu, prípadne podstielkový papier a z kurčiat uhynutých v prepravných krabiciach. b. Štvortýždňových kurčiat c. Dva týždne pred presunom do znáškovej fázy - v prípade mládok starých štyri týždne alebo v prípade odberov vykonaných dva týždne pred začatím znášky mládok odoberú sa vzorky trusu; každá vzorka je zložená zo samostatných čerstvých vzoriek trusu, z ktorých každý váži najmenej jeden gram a je odobratý buď ľubovoľne na určitom počte bodov budovy, v ktorom sú vtáky držané, alebo, keď majú vtáky voľný prístup do viac ako jednej budovy jedného určeného chovu, je odobratý z každej skupiny budov chovu, v ktorom sú vtáky držané; - počet miest, z ktorých sa majú odobrať rôzne vzorky trusu na vytvorenie súbornej vzorky, je uvedený v tabuľke č. 1 8. 2. Dospelý chovný kŕdeľ: Rámec odberu vzoriek sa vzťahuje na dospelý chovný kŕdeľ Gallus gallus zahŕňajúci minimálne 250 kusov. Vzorky z chovných kŕdľov sa odoberajú z iniciatívy prevádzkovateľa a sú aj súčasťou úradných kontrol. A:ODBER VZORIEK Z INICIATÍVY PREVÁDZKOVATEĽA: Odber vzoriek z iniciatívy prevádzkovateľa sa uskutoční každé dva týždne v liahni. V prípade, keď z farmy násadové vajcia sú určené do liahní v iných členských štátoch, tak odber vzoriek z iniciatívy prevádzkovateľa sa uskutoční každé dva týždne na farme. B: ÚRADNÝ ODBER VZORIEK NA ÚČELY KONTROLY Úradné kontroly sú vykonané nasledovne: V prípade, keď sa odber vzoriek z iniciatívy prevádzkovateľa uskutočňuje v liahni: rutinný odber vzoriek každých 16 týždňov v liahni, ktorý pri tejto príležitosti nahradí 55
zodpovedajúci odber vzoriek z iniciatívy prevádzkovateľa; rutinný odber vzoriek na farme dvakrát počas produkčného cyklu, prvý sa uskutoční do štyroch týždňov po prechode do fázy znášky alebo znáškovej jednotky a druhý sa uskutoční ku koncu fázy znášky, nie však skôr ako osem týždňov pred koncom produkčného cyklu; potvrdzujúci odber vzoriek na farme po odhalení príslušnej inváznej salmonely z odberu vzoriek v liahni. Potvrdzujúci odber vzoriek na farme pozostáva: z odberu vzoriek trusu na farme jedným z troch možností uvedených v bode 8.2./ Odber vzoriek/2. na vyšetrenie na salmonely; dodatočne k odberu vzoriek trusu musia byť odobratých päť náhodne vybratých kusov hydiny z každej haly (ak príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa nepovažuje za potrebné odobrať vzorky z väčšieho počtu hydiny) na účely vyšetrenia na rezíduá inhibičných látok. Vzorky (hydina) musia byť odobraté náhodne z rozličných miest v každej hale na farme. Vo výnimočných prípadoch, ak má príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa dôvody na podozrenie z falošných negatívnych alebo pozitívnych výsledkov môže rozhodnúť o vykonaní potvrdzujúceho odberu vzoriek na farme. Úradné vzorky určené na vyšetrenie rezíduí inhibičných látok môžu byť vyšetrené v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave v Bratislave, v Dolnom Kubíne alebo v Košiciach (ďalej "ústavy"). Ústavy vykonajú vyšetrenie na rezíduá inhibičných látok mikrobiologickou metódou "STAR" a "PREMI TEST" - om. Test je pozitívny, ak aspoň jeden kus z hydiny vykazuje pozitívne výsledky. V prípade, že sa neodhalí prítomnosť príslušnej inváznej salmonely, ale potvrdia sa bakteriostatiká alebo efekt bakteriálneho rastového inhibítora, nákaza salmonelou sa považuje za potvrdenú. V prípade, keď odber vzoriek z iniciatívy prevádzkovateľa sa uskutočňuje na farme: odber vzoriek na farme počas štyroch týždňov po prechode do fázy znášky alebo znáškovej jednotky; odber vzoriek na farme ku koncu fázy znášky, nie však skôr ako osem týždňov pred koncom produkčného cyklu; kedykoľvek počas produkcie v dostatočnom časovom odstupe od odberu ostatných úradných vzoriek; vo výnimočných prípadoch, ak má príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa dôvody na podozrenie z falošných negatívnych alebo pozitívnych výsledkov môže rozhodnúť o vykonaní potvrdzujúceho odberu vzoriek na farme. ODBER VZORIEK Každú vzorku odobratú v súlade s týmto programom musí sprevádzať dôkladne vyplnená žiadanka na veterinárne laboratórne vyšetrenie hydiny (ŠVPS SR 10 - LD - 05-01), ktorá sa nachádza na internetovej stránke http:// www.svssr.sk/intranet/tlaciva_ld.asp. Vzhľadom na fakt, že kŕdeľ predstavuje epizootologickú jednotku, správne označenie kŕdľa je nevyhnutné. Pri odbere úradných vzoriek do anamnézy musí byť uvedený dôvod úradného odberu vzoriek a v prípade odberu vzoriek na vyšetrenie rezíduí inhibičných látok aj indikácia predmetného vyšetrenia. 56
1. Odber vzoriek v liahni Odber vzoriek by sa mal zorganizovať tak, aby sa konal v deň liahnutia. Pri každom odbere z 1 chovného kŕdľa sa odoberie aspoň 1 vzorka. Ak je v liahni viac ako 50 000 vajec z jedného kŕdľa, tak z tohto kŕdľa sa odoberá aj druhá vzorka. Vzorka pozostáva aspoň z: a) jednej kombinovanej vzorky viditeľne znečistenej výstelky hniezd odobratej náhodne z piatich samostatných hniezd alebo z miesta v umelej liahni pri dosiahnutí minimálnej plochy 1 m 2. Ak sa násadové vajcia z chovného kŕdľa nachádzajú vo viac ako jednom inkubátore, tak sa kombinovaná vzorka odoberie z každého inkubátora v maximálnom počte 5; alebo b) jednej vzorky odobratej jedným alebo viacerými látkovými navlhčenými tampónmi z celkovej plochy minimálne 900 cm 2 odobratej okamžite po odstránení kurčiat z celej plochy dna aspoň piatich hniezd alebo z prachu z piatich miest, vrátane podlahy, vo všetkých maximálne piatich liahňach s vyliahnutými vajcami z kŕdľa, pričom sa zabezpečí, aby sa odobrala jedna vzorka z kŕdľa, z ktorého pochádzajú vajcia, alebo c) 10 g škrupín odobratých z celkového počtu 25 samostatných hniezd (t.j. 250 g počiatočná vzorka) maximálne v piatich liahňach s vyliahnutými vajciami z kŕdľa, ktoré sa rozdrvia, zmiešajú a z ktorých sa odoberie 25 g podvzorky na testovanie. Tento postup pri odbere vzoriek v liahni sa dodržiava pri odbere vzoriek z iniciatívy prevádzkovateľa, ako aj na účely úradného odberu vzoriek. 2. Odber vzoriek na farme Odber vzoriek predovšetkým pozostáva zo vzoriek trusu a zameriava sa na odhalenie 1 % prevalencie v kŕdli s 95 % hranicou spoľahlivosti. Vzorky sa odoberú jedným z troch nasledovných spôsobov: A. Trus zozbieraný zo samostatných vzoriek čerstvého trusu, z ktorých každá váži minimálne 1g a je zhromaždená náhodne z rôzneho počtu častí budovy, kde sa operence nachádzajú alebo, ak majú voľný prístup do viac ako jednej budovy na farme, tak sa vzorka zozbiera z areálu budov na farme, kde sa operence nachádzajú. Trus sa má zozbierať na účely analýzy minimálne do dvoch súhrnných vzoriek. Počet miest, z ktorých sa zozbierajú jednotlivé vzorky trusu s cieľom vytvoriť súhrnné vzorky: Tabuľka č. 1 Počet jedincov chovaných v kŕdli Počet vzoriek trusu, ktoré sa odoberú z kŕdľa alebo areálu na farme 250-349 200 350-449 220 450-799 250 800-999 260 1000 alebo viac 300 57
B. Vzorky z návlekov na nohy a/alebo z prachu: Použité návleky na nohy musia dostatočne absorbovať vlhkosť. Taktiež sú vhodné ponožky vytvorené z gázy. Povrch návlekov na nohy sa navlhčí vhodným riedidlom (napr. roztok 0,8 % chloridu sodného, 0,1 % roztoku peptónu v sterilnej deionizovanej vode, sterilná voda...). Vzorky sa odoberajú počas prechodu cez budovu, pričom sa použije trasa, pri ktorej sa vytvoria reprezentatívne vzorky pre všetky časti budovy alebo príslušný sektor. Táto trasa by mala zahŕňať časti s podstielkou a roštami, za predpokladu, že sa po roštoch dá bezpečne kráčať. Do odberu vzoriek sa zahŕňajú všetky samostatné ohrady v budove. Po ukončení odberu vzoriek vo vybranom sektore sa návleky na nohy musia opatrne odstrániť, aby sa prichytený materiál neuvoľnil. Vzorky pozostávajú z: a) piatich párov návlekov na nohy, z ktorých každý predstavuje približne 20 % plochy budovy; vzorky z návlekov na nohy sa na účely analýzy môžu zozbierať minimálne do dvoch súhrnných vzoriek, alebo b) aspoň z jedného páru návlekov na nohy, ktoré prestavujú celú plochu budovy a z doplňujúcej vzorky prachu odobratej z rôznych miest v rámci celej budovy z povrchov s viditeľnou prítomnosťou prachu. Na odber tejto vzorky prachu sa používa jeden alebo viac výterov navlhčených látkových tampónov z celkovej plochy minimálne 900 cm 2. C. V prípade chovu v klietke môže odber vzoriek pozostávať z prirodzene zmiešaného trusu z pásov na trus, škrabiek alebo hĺbkových jám, podľa typu zariadenia. Na samostatné testovanie sa odoberú dve vzorky s hmotnosťou aspoň 150 g z: - pásov na trus pod každým radom klietok, ktoré sú v pravidelnej prevádzke a vyprázdňujú sa do systémov špirálovitých alebo prepravných pásov; - systémov trusových jám, v ktorých sa deflektory pod klietkami zoškrabujú do hĺbkových jám pod budovou; - systémov trusových jám v budove so stupňovitým usporiadaním klietok, kde trus padá priamo do jám. V budove sa zvyčajne nachádza niekoľko radov klietok. Zozbieraný trus z každého radu predstavuje celkovú súhrnnú vzorku. Dve súhrnné vzorky sa odoberú z každého kŕdľa. V systémoch s využitím pásov alebo škrabiek by mali tieto byť v prevádzke v deň odberu vzoriek pred ich uskutočnením. V systémoch s využitím deflektorov pod klietkami a škrabiek sa zozbiera združený trus, ktorý sa usadil na škrabke po ukončení prevádzky. V systémoch s využitím stupňovitých klietok, kde sa nenachádza pásové ani škrabkové zariadenie, je potrebné zozbierať združený trus z hĺbkovej jamy. Systém trusového pásu: združený trusový materiál sa zozbiera z koncov pásového zariadenia. Tento postup pri odbere vzoriek na farme sa dodržiava pri odbere vzoriek z iniciatívy prevádzkovateľa, ako aj na účely úradného odberu vzoriek. Výsledky a podávanie správ Výsledky všetkých vyšetrení v reprodukčných kŕdľoch a v liahňach hlásia štátne veterinárne laboratóriá v SR príslušným regionálnym veterinárnym a potravinovým správam, chovateľom a súkromnému veterinárnemu lekárovi. Ročnú správu o výsledkoch hlásia regionálne veterinárne a potravinové správy v stanovenom 58
termíne na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky. Keď je v uskutočnenom sledovaní potvrdený pozitívny kŕdeľ, osoba zodpovedná za laboratórium uskutočňujúce vyšetrenie, osoba vykonávajúca vyšetrenie alebo vlastník alebo držiteľ kŕdľa, okamžite oznámi výsledky príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, ktorá nariadi veterinárne opatrenia v príslušnom chove a bezodkladne informujú o tom Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky. Evidenciu o laboratórnych vyšetreniach v rámci tohto programu zhromažďuje a sumarizuje NRL -ŠVPÚ Bratislava. ŠVPÚ Bratislava zasiela každý mesiac protokoly o vyšetrení úradných vzoriek a protokoly o vyšetrení vzoriek, ktoré sú pozitívne na invázne salmonely na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky. 9. Opatrenia v pozitívnych reprodukčných kŕdľoch Opatrenia v pozitívnych reprodukčných kŕdľoch musia byť v súlade s týmito minimálnymi požiadavkami: žiaden kus hydiny nesmie opustiť halu, s výnimkou povolenia príslušného orgánu za účelom zabitia a neškodného odstránenia pod kontrolou alebo za účelom zabitia na bitúnkoch ustanovených príslušným orgánom; neinkubované vajcia pochádzajúce od vtákov z dotyčnej haly musia byť buď neškodne odstránené na mieste alebo po vhodnom označení musia byť dopravené pod kontrolou do zariadenia schváleného na spracovanie vajec, aby tam boli ošetrené teplom v súlade s požiadavkami osobitného predpisu 2 ; všetky vtáky v hale musia byť zabité v súlade s požiadavkami osobitného predpisu 1, úradný veterinár na bitúnku je informovaný o rozhodnutí o zabití alebo musia byť zabité a neškodne odstránené spôsobom, ktorý maximálne zníži riziko šírenia salmonely; ak násadové vajcia pochádzajúce z kŕdľov, v ktorých bola potvrdená prítomnosť inváznych salmonel, sú stále v liahni, musia byť neškodne odstránené alebo musí sa s nimi zaobchádzať ako s veľmi nebezpečným materiálom v súlade s osobitným predpisom 3 ; keď bola hala infikovaná inváznymi salmonelami vyskladnená, musí sa vykonať dôkladná očista a dezinfekcia vrátane bezpečného odstránenia trusu alebo podstielky podľa postupu ustanoveného príslušným orgánom veterinárnej správy; po čistení a dezinfekcii sa musí vykonať kontrola účinnosti dezinfekcie pomocou bakteriologického vyšetrenia sterov z povrchov hál; stery odoberá úradný veterinárny lekár príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy a náklady na laboratórne vyšetrenie hradí chovateľ sám; haly môžu byť naskladnené jednodňovou hydinou len v prípade, keď bakteriologickým vyšetrením sterov sa nezistia invázne salmonely. 10. Používanie špecifických metód kontroly - vakcinácia a používanie bakteriostatík Používanie očkovacích látok a bakteriostatík v rámci tohto programu sa vykonáva v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1177/2006. Vakcinácia je povolená v rozmnožovacích chovoch hydiny inaktivovanými alebo živými markerovými vakcínami, ktoré sú registrované Ústavom štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv v Nitre (ďalej "ÚŠKVBL Nitra). Zoznam vakcín proti Salmonela enteritidis registrovaných ÚŠKVBL Nitra sa nachádza v prílohe č. 2. Živé očkovacie látky proti salmonele sa nemôžu použiť v rámci národných programov kontroly v prípade, že výrobca vhodným spôsobom nezabezpečí rozlíšenie bakteriologicky voľne žijúcich kmeňov salmonely od kmeňov očkovacej látky. 59
ŠVPS SR refunduje chovateľovi náklady vynaložené na nákup očkovacej látky proti Salmonela enteritidis používané na vakcináciu reprodukčných kŕdľov. Chovateľ, ktorý plánuje vakcinovať, požiada ŠVPS SR o povolenie vakcinácie minimálne 30 dní pred očakávaným očkovaním. Žiadosť musí obsahovať minimálne: identifikáciu žiadateľa a chovu, kde sa má očkovanie vykonať, názov vakcíny, počet plánovaných dávok, dátum plánovanej vakcinácie, príp. aj revakcinácie, cenu za jednu dávku vakcíny a plánovaný počet zvierat, ktoré majú byť očkované. Žiadosť možno predložiť len na očkovanie jedného turnusu (musí obsahovať celý vakcinačný program príslušného turnusu - vakcinácia s revakcináciami). ŠVPS SR eviduje všetky žiadosti a požadovaný počet očkovacích dávok. Žiadosť o úhradu chovateľ predloží po vykonaní vakcinácie, t. zn. po ukončení celého vakcinačného programu predmetného odchovného kŕdľa. Uhradené budú len vakcíny nadobudnuté v súlade s povolením ŠVPS SR a za podmienky, že vakcinácia bola vykonaná v súlade s odporúčaním výrobcu vakcíny. Postup chovateľa je nasledovný: Chovateľ chovnej hydiny, ktorému ŠVPS SR povolila vakcináciu vystaví faktúru na odberateľa ŠVPS SR a zašle ju spolu s nasledovnými prílohami: a) v prípade zakúpenia očkovacej látky priamo v lekárni na základe receptu súkromného veterinárneho lekára: recept súkromného veterinárneho lekára; faktúra alebo účet z lekárne, z ktorých je zrejmé celkové množstvo zakúpených vakcinačných dávok a jednotková a výsledná cena za nakúpené vakcinačné dávky; kópia povolenia vakcinácie vydaného ŠVPS SR; alebo b) v prípade zakúpenia očkovacej látky súkromným veterinárnym lekárom: faktúra za dodanú vakcínu, vystavená súkromným veterinárnym lekárom, z ktorej je zrejmé celkové množstvo zakúpených vakcinačných dávok a jednotková a výsledná cena za nakúpené vakcinačné dávky; kópia povolenia vakcinácie vystaveného ŠVPS SR. V prípade, keď reprodukčný kŕdeľ bol vakcinovaný proti Salmonela enteritidis, tak pri zasielaní vzoriek na laboratórne vyšetrenie, veterinárny lekár musí uviesť do žiadanky na laboratórne vyšetrenie údaje o vakcinácii (dátum poslednej vakcinácie a názov použitej vakcíny). Antimikrobiálne látky sa nesmú používať ako osobitná metóda kontroly salmonely u hydiny. Antimikrobiálne látky sa môžu použiť len za nasledovných výnimočných okolností: u hydiny nakazenej salmonelou a vykazujúcej klinické príznaky, ktoré by jej mohli spôsobovať nadmerné utrpenie; infikované kŕdle liečené antimikrobiálnymi látkami sa budú naďalej považovať za nakazené salmonelou. Toto použitie sa zakladá na výsledkoch bakteriologického odberu vzoriek a testovania citlivosti na antimikrobiálne látky; v prípade povolenia udeleného v jednotlivých prípadoch regionálnou veterinárnou a potravinovou správou na účely iné ako kontrola salmonely v kŕdli s podozrením na infekciu salmonelou; na záchranu cenného genetického materiálu v reprodukčných kŕdľoch, kŕdľov z ohrozených chovov a kŕdľov chovaných na vedecké účely; kurčatá vyliahnuté z násadových vajec získaných z hydiny liečenej bakteriostatikami sú počas chovnej fázy predmetom odberu vzoriek v rámci programu zameraného na zisťovanie 1 % prevalencie s hranicou spoľahlivosti 95 %. Zásady pri používaní antimikrobiálnych látok: 60
Použitie antimikrobiálnych látok môže byť uskutočnené len so súhlasom a pod dohľadom príslušnej regionálne veterinárnej a potravinovej správy. K ošetreniu môžu byť použité len antimikrobiálne látky registrované Ústavom štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv v Nitre. Požiadavky na použitie antimikrobiálnych látok sa nevzťahujú na látky, mikroorganizmy alebo prípravky povolené na použitie ako kŕmne doplnkové látky v súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003 o doplnkových látkach používaných vo výžive zvierat. 11.Identifikácia možného zdroja kontaminácie V prípade potvrdenia inváznych sérovarov salmonel príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa vykoná epizootologické šetrenie s cieľom zistiť možný zdroj nákazy, v rámci ktorého overí možný pôvod infekcie v chove. V rámci epizootologického šetrenia: musí byť vykonaný úradný odber vzoriek krmív vrátane kŕmnych zmesí v chove používaných na kŕmenie hydiny; keď je niektorá vzorka pozitívna na salmonely, príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa začne vyšetrovanie za účelom identifikácie zdroja kontaminácie v rôznych štádiách výroby; náklady na vyšetrenie krmív vrátane kŕmnych zmesí sú hradené zo štátneho rozpočtu; každú vzorku odobratú v súlade s týmto bodom musí sprevádzať dôkladne vyplnená žiadanka na veterinárne laboratórne vyšetrenie hydiny (ŠVPS SR 10 - LD - 05-01), pričom do anamnézy musí byť uvedené: "odber vzoriek krmív vrátane kŕmnych zmesí v rámci epizootologického šetrenia národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v reprodukčných kŕdľoch kury domácej; l musí byť vykonaný úradný odber vzorky vody používanej na napájanie hydiny za účelom vykonania bakteriologického vyšetrenia na prítomnosť Salmonella spp.; náklady na vyšetrenie vody hradí chovateľ sám; musí byť prešetrené uplatňovanie pravidiel a kontrol týkajúcich sa odstraňovania a spracovania vedľajších živočíšnych produktov; musia byť prešetrené opatrenia biologickej bezpečnosti zavedené na farme; musia byť preverené všetky záznamy vedené na farme. Správu o epizootologickom šetrení zašle príslušná regionálna veterinárna a potravinová práva na ŠVPS SR. 12. Prílohy Príloha č. 1 - Preprava a skúmanie vzoriek Preprava vzoriek Vzorky sa zasielajú do laboratórií uvedených v bode č. 4 pokiaľ možno rýchlou poštou alebo kuriérom, maximálne do 24 hodín po odbere. Ak sa nezašlú do 24 hodín, uskladnia sa v chlade. Preprava sa môže vykonať pri teplote okolitého prostredia, pokiaľ sa zabráni nadmernému teplu (nad 25 C) a vystaveniu slnku. V laboratóriu sa vzorky uchovávajú v chlade až do ich preskúmania, ktoré sa začne do 48 hodín od ich prijatia a do 96 hodín od ich odberu. Príprava vzoriek Vzorky z výstelky hniezd: - vložte do 1 litra pufrovanej peptónovej vody, ktorá je zohriata na izbovú teplotu a jemne zamiešajte; - pokračujete v kultivovaní vzorky použitím metódy detekcie uvedenej nižšie. Vzorky z návlekov na nohy: - opatrne rozbaľte pár návlekov na nohy (ale- 61
Príloha č. 2 Zoznam vakcín proti Salmonela enteritidis v chovoch hydiny registrovaných ÚŠKVBL Nitra Imunopreparáty registrované v SR k 1.12.2011 NÁZOV FORMA CHARAKTERIS- TIKA ÚČINNÁ LÁTKA DRUH INDIKÁCIA APLIKÁCIA BALENIE VÝROB- CA REG.Č MAH AviPro Salmonella vac E lyof. lyof. živá Salmonella enteritidis (Sm 24/Rif 12/Ssq) Gallimune SE inj. emul. inakt. Salmonella enteritidis, phagus typ 4 hyd. Salmonelóza v pit. vode (1x, 10x) 1000, 2000, 5000 dáv. LHL, D 97/103/04-S Lohmann, D hyd. Salmonelóza i. m., s. c. (1;10)x1000d MEW, I 97/041/01-S Merial, I Gallimune SE+ST inj. emul. inakt. Salmonella enteritidis, phagus typus 4, Salmonella Typhimurium DT 104 Gallivac SE lyof. lyof. živá Salmonella enteritidis, phagus typ 4 hyd. Salmonelóza i.m. 300ml (1000d) MEW, I 97/018/07-S Merial, F hyd. Salmonelóza v pit. vode 10x1000d; (1;12x)5000d; IMD, D 97/034/04-S Merial, F Nobilis Salenvac T inj. susp. inakt. Salmonella enteritidis PT4, Salmonella typhimurium DT104 Poulvac ise emul. inakt. Salmonella enteritidis (Bacteriophagum typus 4) hyd. Salmonelóza i. m. 250ml; 500ml; (dáv.=0,5ml; núdzovo:0,1ml 1dňovým, 0,5ml revakc.) hyd. Salmonelóza i.m. 10liek(1000d) FD Vet ESP IVT, NL 97/019/04-S Intervet, NL 97/046/06-S Fort Dod., NL 62
bo ponožiek) a vzorky prachu (látkový tampón), aby sa neuvoľnil príslušný trusový alebo prachový materiál, a vložte ich do 225 ml pufrovanej peptónovej vody (ďalej len "PPV"), ktorá je zohriata na izbovú teplotu; návleky na nohy/ponožky a látkový tampón sa úplne ponoria do PPV, aby bolo okolo vzorky dostatočné množstvo voľnej kvapaliny na migráciu salmonely zo vzorky, a preto, ak je to nevyhnutné, možno pridať viac PPV; vzorky z návlekov na nohy a z výteru pomocou látky sa pripravujú samostatne; - ak je päť párov návlekov na nohy združených do dvoch vzoriek, vložte každú súhrnnú vzorku do minimálne 225 ml peptónovej vody a zabezpečte, aby do nej boli všetky vzorky celkom ponorené a aby okolo nich bolo dostatočné množstvo kvapaliny na migráciu salmonely zo vzorky; - krúžte vzorkou, aby úplne nasiakla, a pokračujte v kultivovaní vzorky použitím metódy detekcie uvedenej nižšie. Ostatné vzorky trusového materiálu: - vzorky trusu sa odoberú, dôkladne premiešajú a následne sa odoberie 25 gramov podvzorky na kultiváciu; - 25 gramová podvzorka sa pridá do 225 ml PPV zohriatej na izbovú teplotu; - pokračujte v kultivovaní vzorky použitím metódy detekcie uvedenej nižšie Metódy detekcie Zistenie baktérií Salmonella spp. sa vykonáva podľa zmeny a doplnenia 1 normy EN/ ISO 6579-2002/Amd 1:2007. "Mikrobiológia potravín a krmív - Horizontálna metóda na dôkaz baktérií rodu Salmonella - Zmena a doplnenie 1: Príloha D: Zisťovanie baktérií rodu Salmonella v truse zvierat a vo vzorkách v štádiu prvovýroby." Pokiaľ ide o vzorky z návlekov na nohy, vzorky prachu a ostatné vzorky trusového materiálu, je možné združiť obohacujúci roztok inkubovanej pufrovanej peptónovej vody pre ďalšiu kultiváciu. V tomto prípade inkubujte obe vzorky v pufrovanej peptónovej vode zvyčajným spôsobom. Vezmite 1 ml inkubovaného roztoku z každej vzorky a dôkladne premiešajte, potom vezmite 0,1 ml zmesi a naočkujte štítky MSRV zvyčajným spôsobom. Po inkubácii netraste, nekrúžte ani inak nepohybujte vzorkami v PPV, pretože sa tým uvoľňujú inhibítorové častice a znižuje sa následná izolácia v MSRV. Sérotypový rozbor Minimálne jeden izolát z každej pozitívnej vzorky sa podrobí rozboru podľa Kaufmannovej - Whiteovej schémy. Uskladnenie kmeňov Minimálne kmene izolované počas úradných kontrol sa uskladnia na účely budúcej fagotypizácie a testovania antimikrobiálnej citlivosti použitím bežných metód odberu kultúr, ktoré musia zabezpečiť celistvosť kmeňov na obdobie aspoň dvoch rokov. 63
Vysvetlivky: 1. Nariadenie vlády SR č. 315/2003, ktorým sa ustanovujú požiadavky na ochranu zvierat v čase ich zabíjania alebo usmrcovania; 2. Nariadene Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ, L 139, 30. 4. 2004); 3. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 64
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Dobrovičova č. 12, 812 66 Bratislava Štátna veterinárna a potravinová správa SR Botanická č. 17, 842 13 Bratislava 8 NÁRODNÝ KONTROLNÝ PROGRAM PRE SALMONELOVÉ INFEKCIE V KŔDĽOCH NOSNÍC KURY DOMÁCEJ (GALLUS GALLUS) PRODUKUJÚCICH VAJCIA NA ĽUDSKÚ SPOTREBU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE V ROKU 2012 Predložil: Prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc. Hlavný veterinárny lekár SR Schválil: Ing. Zsolt Simon Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 65
NÁRODNÝ KONTROLNÝ PROGRAM PRE SALMONELOVÉ INFEKCIE V KŔDĽOCH NOSNÍC KURY DOMÁCEJ (GALLUS GALLUS) PRODUKUJÚCICH VAJCIA NA ĽUDSKÚ SPOTREBU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE V ROKU 2012 Obsah 1. Ciele programu 2. Právny podklad programu 3. Vymedzenie pojmov 4. Štruktúra a organizácia príslušných orgánov 5. Diagnostika 6. Systém hlásenia choroby a povinnosti chovateľa 7. Premiestňovanie hydiny a klasifikácia kŕdľov 8. Kompenzácia pri ozdravovaní 9. Monitoring salmonel v kŕdľoch nosníc na rok 2012 10. Opatrenia v kŕdľoch nosníc v prípade podozrenia na výskyt a potvrdenia inváznych salmonel 11. Epidemiologické šetrenie ochorení pochádzajúcich z potravín 12. Vakcinácia a používanie antimikrobiálnych látok 13. Registrácia chovov nosníc 14. Štruktúra produkcie krmiva pre hydinu a schéma odberu vzoriek krmív 15. Identifikácia možného zdroja kontaminácie 16. Vedenie záznamov na farmách 17. Prílohy 66
Tento program je povinný na celom území Slovenskej republiky vo všetkých úžitkových chovoch nosníc druhu kura domáca (Gallus gallus), ktoré uvádzajú na trh vajcia určené na ľudskú spotrebu a sú schválené a registrované v súlade s bodom č. 13 tohto programu. Ako konzumné vajcia na priamu ľudskú spotrebu sa môžu používať len vajcia, ktoré pochádzajú z kŕdľa nosníc určených na komerčné účely, ktorý podlieha tomuto národnému kontrolnému programu a na ktorý sa nevzťahujú obmedzenia vyplývajúce z veterinárnych opatrení nariadených v súlade s týmto programom. Tento program sa vzťahuje: - na odchovné kŕdle mládok - od naskladnenia jednodňových kurčiat, ktoré sú určené na chov nosníc až do doby presunu mládok do znáškovej fázy; - na chov nosníc v produkčnej fáze až do doby ukončenia znášky. Vajcia sa môžu používať na priamu ľudskú spotrebu (ako konzumné vajcia) len keď pochádzajú z kŕdľa nosníc, v ktorých sa uplatňuje tento kontrolný program. Vajcia pochádzajúce z kŕdľov s neznámym zdravotným štatútom, v ktorých existuje podozrenie na nákazu inváznymi sérotypmi salmonely alebo je potvrdená nákaza inváznymi sérotypmi salmonely, pri ktorých je stanovený cieľ zníženia počtu baktérií alebo ktoré boli označené za zdroj nákazy v konkrétnom prípade výskytu ochorenia pochádzajúceho z potravín u ľudí, možno používať na priamu ľudskú spotrebu len v prípade, že sú ošetrené spôsobom, ktorým sa zabezpečí zničenie všetkých sérotypov salmonely s významom pre verejné zdravie, v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva o hygiene potravín. 1. Ciele programu Tento program sa uplatňuje od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012. Cieľom na zníženie výskytu Salmonella enteritidis a Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1, 4, [5], 12:i:- u dospelých nosníc Gallus gallus je ročné minimálne percentuálne zníženie pozitívnych kŕdľov dospelých nosníc najmenej o 10 %, pokiaľ prevalencia v predchádzajúcom roku bola menej ako 10 %. Program ozdravovania sa každoročne vyhodnocuje. Úradné vzorky v chovoch sú odobraté a poslané do Národného referenčného laboratória - ŠVPÚ Bratislava prostredníctvom úradných veterinárnych lekárov z príslušných regionálnych veterinárnych a potravinových správ, ktorí takisto nariaďujú veterinárne opatrenia v prípade pozitívnych výsledkov. Vzorky z iniciatívy prevádzkovateľa sú odobrané prostredníctvom súkromných veterinárnych lekárov. 2. Právny podklad programu Právnym podkladom národného kontrolného programu sú: - Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 39/2007 Z.z.") - Nariadenie č. 2160/2003/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o kontrole salmonely a ostatných špecifikovaných zoonotických pôvodcov pochádzajúcich z potravín (ďalej len "nariadenie č. 2160/2003/ES) - Nariadenie vlády SR č. 626/2004 Z. z. o monitorovaní zoonóz a pôvodcov zoonóz (ďalej len "nariadenie vlády č. 626/2004 Z.z.") - Nariadenie Komisie (EÚ) č. 517/2011 z 25. mája 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/ 2003, pokiaľ ide o cieľ Únie znížiť prevalenciu určitých sérotypov salmonely u nosníc Gallus gallus, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2160/2003 a nariadenie 67
Komisie (EÚ) č. 200/2010 (ďalej len "nariadenie Komisie č. 517/2011") - Nariadenie Komisie (ES) č. 1177/2006 z 1. augusta 2006, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003, pokiaľ ide o požiadavky na používanie špecifických metód kontroly v rámci národných programov kontroly salmonely u hydiny (ďalej len "nariadenie Komisie č. 1177/2006") - Nariadenie Komisie (ES) č. 1237/2007 z 23. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003 a rozhodnutie 2006/696/ ES, pokiaľ ide o uvádzanie vajec z kŕdľov nosníc nakazených salmonelou na trh (ďalej len "nariadenie Komisie č. 1237/2007") Príslušnými orgánmi zodpovednými za kontrolu a koordináciu plnenia programu sú orgány štátnej správy vo veterinárnej oblasti. 3. Vymedzenie pojmov Na účely tohto programu: a. Kŕdeľ - znamená všetku hydinu rovnakého zdravotného stavu držanú v tom istom zariadení alebo za tým istým uzáverom a tvoriacu jednu epizootologickú jednotku, v prípade hydiny v zastrešenom zariadení sem patria všetky vtáky, ktoré žijú v tom istom priestore na dýchanie. b. Infikovaný kŕdeľ - Na účely overenia dosiahnutia cieľa Spoločenstva sa kŕdeľ nosníc považuje za pozitívny v prípade, že sa zaznamená výskyt Salmonella enteritidis a Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:- (iných ako kmeňov očkovacej látky) v jednom alebo vo viacerých vzorkách kŕdľa nosníc. Pozitívne kŕdle nosníc sa spočítajú iba raz, odhliadnuc od počtu odberov vzoriek a testov, a nahlásia sa iba v prvom roku zistenia. Na účely cieľa Spoločenstva sa kŕdeľ nosníc považuje za infikovaný aj v prípade, keď výskyt Salmonella enteritidis a Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:- nie je zaznamenaný, ale prítomnosť antimikrobiálnych látok alebo efekt bakteriálneho rastového inhibítora áno. c. invázne sérovary salmonel na účely tohto programu sú: - Salmonella enteritidis - Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:- Pri epidemiologickom šetrení ochorení pochádzajúcich z potravy, za pozitívne sa považujú vzorky, v ktorých bola potvrdená prítomnosť sérovarov salmonel, ktoré pôsobili ochorenie u ľudí. d. úradný veterinárny lekár je veterinárny lekár podľa 12 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti e. úradné vzorky - vzorky odobraté úradnými veterinárnymi lekármi regionálnych veterinárnych a potravinových správ. f. ďalšie pojmy sú uvedené v 2 nariadení vlády SR č. 297/2003 Z. z. o zdravotných podmienkach pri výmenách hydiny a násadových vajec s členskými štátmi, pri ich premiestňovaní a dovoze z tretích krajín. 4. Štruktúra a organizácia príslušných orgánov Centrálnou autoritou, ktorá zodpovedá za kontrolu a koordináciu implementácie tohto programu je Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. 68
Orgánmi zodpovednými za implementáciu tohto programu sú regionálne (40) veterinárne a potravinové správy. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR - schválenie národného kontrolného programu - zverejňuje program prostredníctvom vestníka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR - potvrdzuje mimoriadne núdzové opatrenia na návrh hlavného veterinárneho lekára Štátna veterinárna a potravinová správa SR - vypracovanie národného kontrolného programu - vyhodnotenie monitoringu v SR - predkladanie ročnej správy Európskej Komisii - návrh rozpočtu na vykonanie národného kontrolného programu ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Regionálna veterinárna a potravinová správa - zabezpečenie odberu úradných vzoriek - implementácia a kontrola monitoringu v chovoch - schválenie vakcinačného programu v odchovoch mládok v súlade s bodom č. 12 - vyhodnocovanie monitoringu a nákazovej situácie v regióne - vyplácanie finančných úhrad a následné predkladanie týchto na refakturáciu na ŠVPS SR - nariadenie opatrení v prípade podozrenia alebo potvrdenia infekcie inváznymi salmonelami - kontrola plnenia nariadených veterinárnych opatrení Štátny veterinárny a potravinový ústav Košice a Štátny veterinárny ústav Zvolen - vykonávajú laboratórnu diagnostiku - odovzdávajú výsledky testovaní NRL Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín - Národné referenčné laboratórium pre antimikrobiálne látky - vykonáva laboratórnu diagnostiku salmonel - odovzdáva výsledky testovaní NRL pre salmonely - vykonáva konfirmačné analýzy v prípade zistenia inhibičných látok skríningovým vyšetrením Štátny veterinárny a potravinový ústav Bratislava - vykonáva laboratórnu diagnostiku - bakteriologické vyšetrenie úradných vzoriek - vyhodnocovanie a spracovanie dát vyšetrení za SR - odborný servis - evidencia výsledkov vyšetrení v elektronickej forme 5. Diagnostika Laboratórna diagnostika každej vzorky v rámci tohto programu zahŕňa: bakteriologické vyšetrenie na prítomnosť inváznych salmonel (kultivácia, typizácia, test antimikrobiálnej citlivosti a test na prítomnosť inhibičných látok) vzoriek odobratých od zvierat v súlade s bodom č. 9, 10 a 11 tohto programu; bakteriologické vyšetrenie na prítomnosť inváznych salmonel (kultivácia a typizácia) vzoriek zo sterov z povrchov hál na kontrolu účinnosti dezinfekcie v súlade s bodom č. 10.1.B, pričom stery pochádzajúce z jednej haly musia byť vyšetrené ako 1 vzorka bez ohľadu na počet sterov; bakteriologické vyšetrenie na prítomnosť inváznych salmonel (kultivácia a typizácia) vzoriek krmív vrátane kŕmnych zmesí v súlade s bodom č. 15; bakteriologické vyšetrenie na prítomnosť inváznych salmonel (kultivácia a typizácia) vzoriek vody používanej na napájanie hydiny v súlade s bodom č. 15. 69
Diagnostiku vykonávajú štátne veterinárne laboratóriá v SR: Štátny veterinárny a potravinový ústav Bratislava (ŠVPÚ Bratislava); Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín (ŠVPÚ Dolný Kubín); Štátny veterinárny a potravinový ústav Košice; Štátny veterinárny ústav Zvolen. Národným referenčným laboratóriom (NRL) je ŠVPÚ Bratislava, ktorý jediný môže vykonávať laboratórnu diagnostiku úradných vzoriek, sérotypizáciu a uskladňuje izoláty. Postup skúmania vzoriek používaný štátnymi veterinárnymi laboratóriami za účelom diagnostiky sa nachádza v prílohe č. 1. Laboratóriá, ktoré vykonávajú analýzu vzoriek v rámci tohto programu musia mať systém kvality v súlade so štandardom ISO17025 a musia byť pod kontrolou národného referenčného laboratória. Diagnostika vykonávaná v iných laboratóriách, ktoré sú uvedené v tomto bode, sa neuznáva na účel monitoringu v súlade s týmto programom. 6. Systém hlásenia choroby a povinnosti chovateľa Na základe 37 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti je vlastník, držiteľ alebo iné fyzické alebo právnické osoby oprávnené disponovať so zvieratami, príp. prevádzkovateľ liahne povinný bez meškania hlásiť orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na prítomnosť zoonóz a pôvodcov zoonóz (inváznych salmonel) alebo laboratórne potvrdenie ich výskytu v chove a umožniť vyšetrenie chovu. V prípade porušenia zákona, dopustí sa vlastník, držiteľ podľa 48 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, priestupku a podľa 50 tohto zákona iného správneho deliktu. Povinnosti chovateľa spracovať a dodržiavať plán DDD činnosti na farme a viesť evidenciu o všetkých dezinfekciách a preventívnych opatreniach; spracovať v spolupráci so súkromným veterinárnym lekárom vakcinačný program pre odchov mládok a tento vakcinačný program predložiť na príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu na schválenie v súlade s bodom č. 12 tohto programu; o vykonaných vakcináciách chovateľ musí viesť presnú evidenciu; je povinný vykonať monitoring v súlade s bodom č. 9; je povinný viesť záznamy na farme v súlade s bodom č. 16. Odporúčania pre chovateľa Spracovať a dodržiavať správnu chovateľskú prax - opatrenia biologickej bezpečnosti, ktorá zahrňuje všetky chovateľské postupy od jednodňových kurčiat až po zaradenie mládok do produkčnej fázy a pokračujúci chov nosníc. Opatrenia biologickej bezpečnosti je súhrn chovateľských a zoohygienických opatrení, ktoré zvyšujú hygienickú úroveň chovov a pomáha znižovať riziko zavlečenia infekcie a minimalizuje možnosť šírenia infekcie v rámci chovu. 7. Premiestňovanie hydiny a klasifikácia kŕdľov Všeobecné ustanovenia Premiestňovanie hydiny a násadových vajec sa vykonáva na účely prevencie a kontroly nákazlivých chorôb a podľa zdravotnej situácie v chove vo vzťahu k tomuto ochoreniu. Premiestňovanie podlieha veterinárnej kontrole a vykonáva sa podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 297/2003 o zdravotných podmienkach pri výmenách hydiny a násadových vajec s členskými štátmi, pri ich premiestňovaní a dovoze z tretích krajín. 70
8. Kompenzácie pri ozdravovaní Laboratórna diagnostika úradných vzoriek je hradená zo štátneho rozpočtu. Laboratórne vyšetrenie potvrdzujúcich úradných vzoriek v prípade negatívnych výsledkov sú hradené zo štátneho rozpočtu. Náklady na nákup očkovacích látok používané na vakcináciu v odchove mládok v súlade s bodom č. 12 sú hradené zo štátneho rozpočtu. 45 zákona č. 39/2007 Z. z. upravuje náhradu škody, ktorá bude vyplatená vlastníkovi zvierat v dôsledku výskytu zoonózy. 9. Monitoring salmonel v kŕdľoch nosníc v roku 2012 Monitoring sa skladá z dvoch navzájom sa dopĺňajúcich súborov aktivít. Vzorky z kŕdľov nosníc sa odoberajú: - na podnet prevádzkovateľa alebo chovateľa prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára; chovateľ na svoje vlastné náklady zabezpečí odbery vzoriek prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára a laboratórne vyšetrenie vzoriek v laboratóriách uvedených v bode č. 5 - ako úradné odbery vzoriek plne hradené zo štátneho rozpočtu; úradné odbery vzoriek zabezpečujú regionálne veterinárne a potravinové správy prostredníctvom úradných veterinárnych lekárov. Rámec odberu vzoriek zahŕňa všetky kŕdle mládok a dospelých nosníc Gallus gallus. Monitoring v odchovnej fáze mládok: Vzorky z odchovu mládok sa odoberajú na podnet prevádzkovateľa a musia byť odobrané minimálne od: a. Jednodňových kurčiat - mekónium z prepravných krabíc, v ktorých boli kurčatá zaslané do chovu, prípadne podstielkový papier a z kurčiat uhynutých v prepravných krabiciach. Minimálny súčet obidvoch druhov vzoriek má byť 60. b. Mládok dva týždne pred presunom do znáškovej fázy - odoberú sa vzorky trusu; každá vzorka je zložená zo samostatných čerstvých vzoriek trusu, z ktorých každý váži najmenej jeden gram a je odobratý buď ľubovoľne na určitom počte bodov budovy, v ktorom sú vtáky držané, alebo, keď majú vtáky voľný prístup do viac ako jednej budovy jedného určeného chovu, je odobratý z každej skupiny budov chovu, v ktorom sú vtáky držané; - počet miest, z ktorých sa majú odobrať rôzne vzorky trusu na vytvorenie súbornej vzorky, je uvedený v tabuľke č. 1. Tabuľka č. 1 - počet vzoriek trusu, ktoré sa odoberú z budovy alebo areálu na farme, na základe počtu operencov chovaných v budove. Počet operencov chovaných v budove Počet vzoriek trusu, ktoré sa odoberú z budovy alebo areálu na farme 250-349 200 350-449 220 450-799 250 800-999 260 1000 alebo viac 300 71
Monitoring u dospelých kŕdľov nosníc produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu (produkčná fáza úžitkových nosníc): Vzorky z kŕdľov dospelých nosníc sa odoberajú jednak z iniciatívy prevádzkovateľa a úradní veterinárni lekári odoberajú úradné vzorky. Každú vzorku odobratú v súlade s týmto programom musí sprevádzať dôkladne vyplnená žiadanka na veterinárne laboratórne vyšetrenie hydiny (ŠVPS SR 10 - LD - 05-01), ktorá sa nachádza na internetovej stránke http:// www.svssr.sk/intranet/tlaciva_ld.asp. Vzhľadom na fakt, že kŕdeľ predstavuje epizootologickú jednotku, správne označenie kŕdľa je nevyhnutné A: ODBER VZORIEK Z INICIATÍVY PREVÁDZKOVATEĽA: Odber vzoriek na podnet prevádzkovateľa sa uskutoční najmenej každých pätnásť týždňov. Prvý odber vzoriek sa uskutoční vo veku 24 týždňov (+/- 2 týždne). Postup pri odbere vzoriek S cieľom zvýšiť na maximum citlivosť odberu vzoriek sa budú vzorky z trusu aj prostredia odoberať najmenej nasledovne: V prípade kŕdľov chovaných v klietke sa odoberie 2 150 gramov čerstvého trusu zo všetkých pásov alebo škrabiek po vyčistení trusu z daných zariadení v prevádzke; v prípade stupňovitých klietok bez škrabiek alebo pásov sa však musí odobrať 2 150 gramov zmiešaného čerstvého trusu zo 60 rôznych miest v odpadových jamách pod klietkami. V prípade kŕdľov chovaných v halách na podstielke alebo vo voľnom výbehu sa odoberú dva páry návlekov na topánky alebo ponožiek bez zmeny obuvi medzi návlekmi. B: ÚRADNÝ ODBER VZORIEK NA ÚČELY KONTROLY Úradný odber vzoriek na účely kontroly je vykonaný nasledovne: a) 1x ročne jedna úradná vzorka z každého kŕdľa nosníc v chove s najmenej 1 000 jedincami; b) úradná vzorka z kŕdľa nosníc vo veku 24 týždňov (+/- 2 týždne), ktoré sa nachádzajú v halách, kde bol zaznamenaný výskyt salmonely v predchádzajúcom kŕdli; c) úradná vzorka vo všetkých prípadoch podozrenia nákazy na Salmonella spp. v rámci epidemiologického vyšetrovania vypuknutia ochorenia z potravín v súlade s 8 nariadenia vlády SR. č. 626/2004 Z.z.; d) úradná vzorka zo všetkých kŕdľov nosníc v chove, v prípade zistenia výskytu inváznych sérovarov salmonel v danom chove; e) úradná vzorka (potvrdzujúca) z úžitkového chovu nosníc na potvrdenie pozitívneho výsledku zo samokontroly chovateľa alebo pozitívneho výsledku úradnej vzorky; f) v prípadoch, kde to príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa považuje za vhodné - napr. z dôvodu podozrenia na falošne negatívne výsledky. Jeden odber vzoriek na podnet prevádzkovateľa môže nahradiť odber vykonaný príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou. Postup pri odbere úradných vzoriek V prípade odberu úradných vzoriek úradným veterinárnym lekárom z príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy postup je nasledovný: V prípade kŕdľov chovaných v klietke sa odoberie 3 150 gramov čerstvého trusu zo všetkých pásov alebo škrabiek po vyčistení trusu z daných zariadení v prevádzke; v prípade stupňovitých klietok bez škrabiek 72
alebo pásov sa však musí odobrať 3 150 gramov zmiešaného čerstvého trusu zo 60 rôznych miest v odpadových jamách pod klietkami. V prípade kŕdľov chovaných v halách na podstielke alebo vo voľnom výbehu sa odoberú tri páry návlekov na topánky alebo ponožiek bez zmeny obuvi medzi návlekmi. Príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa sa môže rozhodnúť zvýšiť minimálny počet vzoriek, aby zabezpečil ich reprezentatívny odber na základe hodnotenia epidemiologických parametrov v jednotlivých prípadoch, a to konkrétne podmienok biologickej bezpečnosti, rozloženia alebo veľkosti kŕdľa alebo iných relevantných podmienok. Príslušná regionálna a veterinárna správa sa môže rozhodnúť náhradu jednej vzorky trusu alebo jedného páru návlekov na nohy vzorkou prachu s hmotnosťou 100 g odobranou z viacerých miest v chove, kde sa na povrchu jasne nachádza prach. Ako alternatíva sa môže na zhromaždenie prachu z viacerých plôch v chove použiť jeden alebo niekoľko navlhčených látkových tampónov s celkovou plochou najmenej 900 cm 2, pričom treba zabezpečiť, aby bol každý tampón na obidvoch stranách riadne obalený prachom. V prípade úradného odberu vzoriek uvedeného v bode B písm. b), c) a d) a e) musí byť zabezpečený aj vyšetrenie odobratých úradných vzoriek na účely vyšetrenia na rezíduá inhibičných látok. V prípade pozitívneho výsledku vyšetrenia na rezíduá inhibičných látok, príslušný kŕdeľ bude považovaný za pozitívny. Úradné vzorky určené na vyšetrenie rezíduí inhibičných látok môžu byť vyšetrené v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave v Bratislave, v Dolnom Kubíne alebo v Košiciach (ďalej "ústavy"). Ústavy vykonajú vyšetrenie na rezíduá inhibičných látok mikrobiologickou metódou "STAR" a PREMI TEST - om. V prípade pozitívneho testu sa vykoná vyšetrenie na prítomnosť bakteriostatík v ŠVPÚ v Dolnom Kubíne metódami HPLC. Požadované vyšetrenie na rezíduá inhibičných látok úradný veterinárny lekár príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy musí uviesť aj do žiadanky na laboratórne vyšetrenie (v časti "Anamnéza"). Vylúčenie používania antimikrobiálnych látok, príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa môže uskutočniť kontrolou dokumentácie priamo v chove. V tomto prípade odobraté úradné vzorky nemusia byť vyšetrené na reziduá inhibičných látok Úradný veterinárny lekár pri odbere úradných vzoriek musí do anamnézy zaznačiť aj dôvod úradného odberu vzoriek (podľa bodu B). Pri odbere úradných vzoriek okrem žiadanky úradný veterinárny lekár vyplní aj Protokol o úradnom odbere vzoriek v rámci Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v chovoch nosníc (príloha č. 5). Pri odbere úradných vzoriek musí byť vykonaná kontrola dodržiavania zoohygienických preventívnych opatrení a sanitačného programu v kŕdli. Jeden originál protokolu o úradnom odbere vzoriek úradný veterinárny lekár odovzdá prevádzkovateľovi chovu a druhý originál zostáva na príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Výsledky a podávanie správ Výsledky všetkých vyšetrení v odchovoch mládok a v chovoch úžitkových nosníc hlásia štátne veterinárne laboratóriá v SR príslušným regionálnym veterinárnym a potravinovým správam, chovateľom a súkromnému veterinárnemu lekárovi. Ročnú správu o výsledkoch hlásia regionálne veterinárne a potravinové správy v stanovenom termíne na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky. Keď je v uskutočnenom sledovaní zistená v kŕdli prítomnosť inváznych sérovarov salmonel osoba zodpovedná za laboratórium uskutočňujúce vyšetrenie, osoba vykonávajúca vyšetrenie alebo vlastník kŕdľa, okamžite oznámi vý- 73
sledky príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, ktorá nariadi veterinárne opatrenia v príslušnom chove a bezodkladne informujú o tom Štátnu veterinárnu a potravinovú správu v Slovenskej republike.. Evidenciu o laboratórnych vyšetreniach v rámci tohto programu zhromažďuje a sumarizuje NRL -ŠVPÚ Bratislava. Štátny veterinárny a potravinový ústav v Bratislave zasiela každý mesiac protokoly o vyšetrení úradných vzoriek a protokoly o vyšetrení vzoriek, ktoré sú pozitívne na invázne salmonely na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky. 10. Opatrenia v kŕdľoch nosníc v prípade podozrenia na výskyt a potvrdenie inváznych salmonel Veterinárne opatrenia nariaďuje príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa a musia byť v súlade s týmito minimálnymi požiadavkami: žiaden kus hydiny nesmie opustiť halu, s výnimkou povolenia príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe za účelom zabitia a neškodného odstránenia pod kontrolou alebo za účelom zabitia na bitúnkoch určených príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou; keď bola hala infikovaná inváznymi salmonelami vyskladnená, musí sa vykonať dôkladná očista a dezinfekcia vrátane bezpečného odstránenia trusu alebo podstielky podľa postupu ustanoveného príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou; po čistení a dezinfekcii sa musí vykonať kontrola účinnosti dezinfekcie pomocou bakteriologického vyšetrenia sterov z povrchov hál. Stery odoberá úradný veterinárny lekár príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy a náklady na laboratórne vyšetrenie hradí chovateľ sám; haly môžu byť naskladnené zvieratami len v prípade, keď bakteriologickým vyšetrením sterov sa nezistia invázne salmonely; pri zabíjaní alebo likvidácii hydiny z nakazeného kŕdľa sa musia uplatňovať opatrenia na čo najväčšie zníženie rizika rozšírenia zoonóz; zabíjanie sa musí vykonávať v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva o hygiene potravín; výrobky pochádzajúce z takýchto jedincov sa môžu uvádzať na trh na účely ľudskej spotreby v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva o hygiene potravín. Ak takéto výrobky nie sú určené na ľudskú spotrebu, musia sa použiť alebo zlikvidovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009; vajcia pochádzajúce z kŕdľov s neznámym zdravotným štatútom, v ktorých existuje podozrenie na nákazu inváznymi sérotypmi salmonely alebo je potvrdená nákaza inváznymi sérotypmi salmonely, pri ktorých je stanovený cieľ zníženia počtu baktérií alebo ktoré boli označené za zdroj nákazy v konkrétnom prípade výskytu ochorenia pochádzajúceho z potravín u ľudí: a) možno používať na priamu ľudskú spotrebu len v prípade, že sú ošetrené spôsobom, ktorým sa zabezpečí zničenie všetkých sérotypov salmonely s významom pre verejné zdravie; b) sa považujú za vajcia triedy B, pričom sa môžu dodávať len do potravinárskeho a nepotravinárskeho priemyslu (podľa článku 2 ods. 4 nariadenia Komisie (ES) č. 557/2007 z 23. mája 2007, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1028/2006 o obchodných normách pre vajcia); c) vajcia triedy B z dôvodu zreteľného odlíšenia od vajec triedy A sa pred uvedením na trh označia nasledovným označením: kruh s priemerom minimálne 12 mm, v ktorom je písmeno "B" vysoké minimálne 5 mm, alebo jasne viditeľného farebné- 74
ho bodu s priemerom minimálne 5 mm (v súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 557/2007) d) sa povolia na presun do baliarní len vtedy, ak príslušná regionálna veterinárna potravinová správa súhlasí s preventívnymi opatreniami na zabránenie krížovej kontaminácii vajec z iných kŕdľov. 10. 1. Postup nariaďovania opatrení: Za ohnisko nákazy sa označí vždy príslušný kŕdeľ, z ktorého bola pozitívna vzorka odobratá. 10. 1. A Opatrenia v prípade potvrdenia infekcie v odchove mládok: 1. v prípade jednodňových kurčiat V prípade potvrdenia inváznych salmonel u jednodňových kurčiat príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa nenariadi veterinárne opatrenia. Je na zvážení majiteľa, či v odchove jednodňových kurčiat pokračuje, alebo jednodňový materiál vyskladní. 2. v prípade mládok 2 týždne pred presunom do znáškovej fázy V prípade potvrdenia inváznych salmonel v truse, kŕdeľ mládok je považovaný za pozitívny (v ktorom je podozrenie na infikovanie inváznymi salmonelami) a príslušná regionálna veterinárna potravinová správa nariadi veterinárne opatrenia v rámci ktorých 1. týždeň vo fáze znášky musia byť odobraté úradne vzorky v súlade s bodom č. 9 B. V prípade, keď úradné vzorky sú pozitívne, príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa nariadi veterinárne opatrenia v súlade bodom č.10. 1. B. V prípade, keď úradné vzorky sú negatívne, príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa zruší veterinárne opatrenia. 10. 1. B Opatrenia v prípade podozrenia na výskyt inváznych salmonel v produkčnej fáze úžitkových nosníc Príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa v prípade pozitívneho výsledku na invázne salmonely vzoriek zo samokontroly chovateľa alebo úradných vzoriek nariadi veterinárne opatrenia, ktoré musia obsahovať minimálne: Zákaz presunu hydiny z ohniska a do ohniska nákazy; Vykonať odber úradných vzoriek v ostatných kŕdľoch v chove v súlade s bodom č. 9 B písm. d); Vykonať odber potvrdzujúcich úradných vzoriek - na vylúčenie falošne pozitívnych výsledkov v ohnisku (v kŕdli) prostredníctvom úradných veterinárnych lekárov príslušných regionálnych veterinárnych a potravinových správ, jedným z nasledovných postupov: - V každom kŕdli musí byť odobratých 7 vzoriek a to nasledovne: z každej vzorky trusu a prachu sa na účely analýzy musí vytvoriť podvzorka s hmotnosťou 25 gramov; každá vzorka sa musí analyzovať samostatne; Kŕdle chované v klietkach 5 vzoriek prirodzene zmiešaného trusu z pása na trus, zhrnovača alebo hlbokých jám, v závislosti od typu chovu s klietkami; každá zozbieraná vzorka z farmy by mala vážiť približne 200-300g a 2 vzorky prachu pod klietkami (2x250ml) Hydinárne s chovom na voľnom priestranstve 5 párov návlekov na nohy na odber vzoriek (1 pár =1 vzorka); 1 vzorka prachu z pásu na vajíčka (250 ml); 75
1 vzorka prachu pozbieraná v rozdielnych častiach chovu (250 ml); alebo bakteriologické vyšetrenie slepých čriev a vajcovodov 300 jedincov hydiny; alebo bakteriologické vyšetrenie škrupiny a obsahu 4 000 vajec z každého kŕdľa v dávkach najviac 40 vajec. Okrem odberu vzoriek musí príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa overiť, že sa v kŕdli nepoužívajú antimikrobiálne látky, ktoré by mohli ovplyvniť výsledky analýz odobratých vzoriek (bod 9B). Vajcia pochádzajúce z ohniska (z príslušného kŕdľa) - možno používať na priamu ľudskú spotrebu len v prípade, že sú ošetrené spôsobom, ktorým sa zabezpečí zničenie všetkých sérotypov salmonely s významom pre verejné zdravie; - sa považujú za vajcia triedy B, pričom sa môžu dodávať len do potravinárskeho a nepotravinárskeho priemyslu (podľa článku 2 ods. 4 nariadenia Komisie (ES) č. 557/2007 z 23. mája 2007, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1028/2006 o obchodných normách pre vajcia); - vajcia triedy B z dôvodu zreteľného odlíšenia od vajec triedy A sa pred uvedením na trh označia nasledovným označením: kruh s priemerom minimálne 12 mm, v ktorom je písmeno "B" vysoké minimálne 5 mm, alebo jasne viditeľného farebného bodu s priemerom minimálne 5 mm (v súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 557/2007); - sa povolia na presun do baliarní len vtedy, ak príslušný orgán súhlasí s preventívnymi opatreniami na zabránenie krížovej kontaminácii vajec z iných kŕdľov. Potvrdzujúce úradné vzorky sa vyšetrujú len v NRL - ŠVPÚ Bratislava. V prípade, keď výsledky laboratórneho vyšetrenia potvrdzujúcich úradných vzoriek sú negatívne a kŕdeľ nosníc podlieha tomuto národnému kontrolnému programu, príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa, zruší veterinárne opatrenia. Laboratórne vyšetrenie potvrdzujúcich úradných vzoriek v prípade negatívnych výsledkov sú hradené zo štátneho rozpočtu. Laboratórne vyšetrenie potvrdzujúcich úradných vzoriek v prípade pozitívnych výsledkov hradí chovateľ sám. Vzor veterinárnych opatrení v prípade podozrenia na výskyt inváznych sérovarov salmonel je uvedený v prílohe č. 2. V prípade, keď výsledky laboratórneho vyšetrenia potvrdzujúcich úradných vzoriek sú pozitívne, príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa nariadi v kŕdli nasledovné veterinárne opatrenia: - všetky vtáky v hale musia byť zabité v súlade s požiadavkami osobitného predpisu 1, úradný veterinárny lekár na bitúnku je informovaný o rozhodnutí o zabití alebo musia byť zabité a neškodne odstránené spôsobom, ktorý maximálne zníži riziko šírenia salmonely; - keď bola hala infikovaná inváznymi salmonelami vyskladnená, musí sa vykonať dôkladná očista a dezinfekcia vrátane bezpečného odstránenia trusu alebo podstielky podľa postupu ustanoveného príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou; - po čistení a dezinfekcii sa musí vykonať kontrola účinnosti dezinfekcie pomocou bakteriologického vyšetrenia sterov z povrchov hál; stery odoberá úradný veterinárny lekár príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy a náklady na laboratórne vyšetrenie hradí chovateľ sám; haly môžu byť naskladnené zvieratami len v prípade, keď sa bakteriologickým vyšetrením sterov nezistia invázne salmonely. Vzor veterinárnych opatrení v prípade potvrdenia na výskyt inváznych sérovarov salmonel je uvedený v prílohe č. 3. 76
11. Epidemiologické šetrenie ochorení pochádzajúcich z potravín Výskyt ochorení z potravín u ľudí Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (rezort Ministerstva zdravotníctva) - vykonáva epidemiologické šetrenie v prípade výskytu ochorenia z potravín u ľudí. V prípade podozrenia, že kŕdeľ nosníc môže byť zdrojom nákazy ochorenia z potravín, príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva informuje ŠVPS SR a príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu. Pri epidemiologickom šetrení ochorení pochádzajúcich z potravín, za pozitívne sa považujú vzorky, v ktorých bola potvrdená prítomnosť sérovarov salmonel, ktoré spôsobili ochorenie u ľudí. V prípade, keď príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva oznámi príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, že na základe epidemiologického šetrenia ochorení pochádzajúcich z potravín, kŕdeľ nosníc môže byť zdrojom výskytu ochorenia u ľudí, príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa musí podozrenie došetriť nasledovne: Pre kŕdle nosníc nariadi nasledovné veterinárne opatrenia v prípade podozrenia na výskyt baktérií rodu Salmonella spp. ako pôvodcov nákazy u ľudí: Zákaz presunu hydiny z ohniska a do ohniska nákazy vykoná úradný odber vzoriek v kŕdli, v ktorom je podozrenie na výskyt baktérií rodu Salmonella spp. v súlade s bodom 9 B písm. c) Vajcia pochádzajúce z ohniska (z príslušného kŕdľa) - možno používať na priamu ľudskú spotrebu len v prípade, že sú ošetrené spôsobom, ktorým sa zabezpečí zničenie všetkých sérotypov salmonely s významom pre verejné zdravie; - sa považujú za vajcia triedy B, pričom sa môžu dodávať len do potravinárskeho a nepotravinárskeho priemyslu (podľa článku 2 ods. 4 nariadenia Komisie (ES) č 557/2007 z 23. mája 2007, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1028/2006 o obchodných normách pre vajcia); - vajcia triedy B z dôvodu zreteľného odlíšenia od vajec triedy A sa pred uvedením na trh označia nasledovným označením: kruh s priemerom minimálne 12 mm, v ktorom je písmeno "B" vysoké minimálne 5 mm, alebo jasne viditeľného farebného bodu s priemerom minimálne 5 mm (v súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 557/2007) - sa povolia na presun do baliarní len vtedy, ak príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa súhlasí s preventívnymi opatreniami na zabránenie krížovej kontaminácii vajec z iných kŕdľov. V prípade, keď úradné vzorky sú negatívne, príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa zruší veterinárne opatrenia. V prípade, keď úradné vzorky sú pozitívne, veterinárne opatrenia zostávajú v platnosti a príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa vykoná odber úradných potvrdzujúcich vzoriek nasledovne: Úradný veterinárny lekár z príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vykoná odber úradných potvrdzujúcich vzoriek - na vylúčenie falošne pozitívnych výsledkov v ohnisku (v kŕdli) jedným z nasledovných postupov: - V každom kŕdli musí byť odobratých 7 vzoriek a to nasledovne: z každej vzorky trusu a prachu sa však na účely analýzy musí vytvoriť podvzorka s hmotnosťou 25 gramov; každá vzorka sa musí analyzovať samostatne; Kŕdle chované v klietkach 5 vzoriek prirodzene zmiešaného trusu z pása na trus, zhrňovača alebo hlbokých 77
jám, v závislosti od typu chovu s klietkami; každá zozbieraná vzorka z farmy by mala vážiť približne 200-300g a 2 vzorky prachu pod klietkami (2x250ml) Hydinárne s chovom na voľnom priestranstve 5 párov návlekov na nohy na odber vzoriek (1 pár =1 vzorka); 1 vzorka prachu z pása na vajíčka (250 ml) 1 vzorka prachu pozbieraná v rozdielnych častiach chovu (250 ml); alebo bakteriologické vyšetrenie slepých čriev a vajcovodov 300 jedincov hydiny; alebo bakteriologické vyšetrenie škrupiny a obsahu 4 000 vajec z každého kŕdľa v dávkach najviac 40 vajec. V prípade, keď úradné vzorky sú negatívne, príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa zruší veterinárne opatrenia. V prípade, keď úradné potvrdzujúce vzorky sú pozitívne, príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa nariadi veterinárne opatrenia v prípade potvrdenia výskytu baktérií rodu Salmonella spp. ako pôvodcov nákazy u ľudí v súlade s prílohou č. 3. 12. Vakcinácia a používanie antimikrobiálnych látok Pravidlá na používanie antimikrobiálnych látok a očkovacích látok v rámci tohto programu sú ustanovené v nariadení Komisie (ES) č. 1177/2006. A: Vakcinácia V súlade s článkom 3 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1177/2007 v Slovenskej republike od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012 je povinná vakcinácia všetkých mládok (v odchovnej fáze) znáškových nosníc proti Salmonella enteritidis, ktoré sú určené na produkciu vajec na ľudskú spotrebu. Zásady, ktoré musia byť dodržané pri vakcinácii Náklady na nákup očkovacích látok budú hradené zo štátneho rozpočtu. Výber vakcíny je na zvážení chovateľa resp. súkromného veterinárneho lekára a pri vakcinácii musia byť dodržané nasledovné zásady: - Vakcinácia je povolená inaktivovanými alebo živými markerovými vakcínami, ktoré sú registrované Ústavom štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv v Nitre (ÚŠKVBL Nitra). Zoznam vakcín proti Salmonela enteritidis registrovaných ÚŠKVBL Nitra sa nachádza v prílohe č. 7. - Živé očkovacie látky proti salmonele sa nemôžu použiť v rámci národných kontrolných programov v prípade, že výrobca vhodným spôsobom bakteriologicky nezabezpečí rozlíšenie voľne žijúcich kmeňov salmonely od kmeňov očkovacej látky. - Dávkovanie, spôsob aplikácie a vakcinačná schéma musí byť v súlade s odporúčaniami výrobcu vakcíny. - Vakcinácia a revakcinácia v odchove musí byť ukončená najneskôr 3 týždne pred plánovaným presunom mládok do fázy znášky. Postup vakcinácie a refundácie nákladov za nákup vakcinačných látok Chovateľ v spolupráci so súkromným veterinárnym lekárom vypracuje vakcinačný program, ktorý musí byť v súlade s týmto programom. Tlačivo na vypracovanie vakcinačného programu sa nachádza v prílohe č. 4. Chovateľ predloží na schválenie vakcinačný program minimálne 2 týždne pred naskladnením jedno- 78
dňových kurčiat na príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu. Príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa v prípade, že vakcinačný program vyhovuje požiadavkám tohto programu, potvrdí podpisom a pečiatkou schválenie vakcinačného programu priamo do tlačiva a originál vakcinačného programu odovzdá chovateľovi. Vakcinačný program možno predložiť len na vakcináciu jedného turnusu (vakcinácia s revakcináciami). Pre každý kŕdeľ musí byť vypracovaný osobitný vakcinačný program. Regionálna veterinárna a potravinová správa eviduje kópiu schváleného vakcinačného programu a požadovaný počet vakcinačných dávok a ďalšiu kópiu schváleného vakcinačného programu pošle na ŠVPS SR. Po vykonaní vakcinácie súkromný veterinárny lekár potvrdí aplikáciu očkovacích látok svojím podpisom a pečiatkou priamo do originálnu schváleného vakcinačného programu. Chovateľ je povinný najneskôr do 7 pracovných dní (rozhodujúci je dátum odoslania faktúry) po vykonaní celého vakcinačného programu predmetného turnusu (vakcinácie s revakcináciami) vystaviť faktúru na odberateľa ŠVPS SR a spolu so žiadosťou o úhradu predložiť na refundáciu na adresu ŠVPS SR. Uhradené budú len vakcíny nadobudnuté v súlade so schváleným vakcinačným programom. Postup chovateľa je nasledovný: Chovateľ, ktorému príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa schválila vakcinačný program vystaví faktúru na odberateľa ŠVPS SR a zašle ju spolu s nasledovnými prílohami: a) v prípade zakúpenia očkovacej látky priamo v lekárni na základe receptu súkromného veterinárneho lekára: - recept súkromného veterinárneho lekára; - faktúra alebo účet z lekárne, z ktorých je zrejmé celkové množstvo zakúpených vakcinačných dávok a jednotková a výsledná cena za nakúpené vakcinačné dávky; - originál schváleného vakcinačného programu, s potvrdením súkromného veterinárneho lekára o vykonaní vakcinácie; alebo b) v prípade zakúpenia očkovacej látky súkromným veterinárnym lekárom: - faktúra za dodanú vakcínu, vystavená súkromným veterinárnym lekárom, z ktorej je zrejmé celkové množstvo zakúpených vakcinačných dávok a jednotková a výsledná cena za nakúpené vakcinačné dávky; - originál schváleného vakcinačného programu, s potvrdením súkromného veterinárneho lekára o vykonaní vakcinácie. Náklady za nákup očkovacích látok ŠVPS SR refunduje chovateľovi, pri jednotkovej cene 0,1 za jednu očkovaciu dávku. V prípade, keď kŕdeľ bol vakcinovaný proti Salmonela enteritidis, tak pri zasielaní vzoriek na laboratórne vyšetrenie, veterinárny lekár musí uviesť do žiadanky na laboratórne vyšetrenie údaje o vakcinácii (dátum poslednej vakcinácie a názov použitej vakcíny). B: Používanie antimikrobiálnych látok Antimikrobiálne látky sa nesmú používať ako osobitná metóda kontroly salmonely u hydiny. Antimikrobiálne látky sa môžu použiť len za nasledovných výnimočných okolností: - u hydiny nakazenej salmonelou a vykazujúcej klinické príznaky, ktoré by jej mohli spôsobovať nadmerné utrpenie; infikované kŕdle liečené antimikrobiálnymi látkami sa budú naďalej považovať za nakazené salmonelou. Toto použitie sa zakladá na výsledkoch bakteriologického odberu vzoriek a testovania citlivosti na antimikrobiálne látky; - v prípade povolenia udeleného v jednotlivých prípadoch regionálnou veterinárnou a potravinovou správou na účely iné ako kontrola salmonely v kŕdli s podozrením na infekciu salmonelou, najmä v nadväznosti na 79
epidemiologické vyšetrenie vypuknutia ochorenia z potravín alebo odhalenie salmonely v prevádzke; príslušná RVPS sa však v núdzových situáciách môže rozhodnúť povoliť ošetrenie bez predchádzajúceho povolenia, no pod podmienkou odberu vzoriek úradným veterinárnym lekárom, ako je stanovené v písm. g) článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/ 2004, a okamžitého hlásenia ošetrenia príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe; pokiaľ sa odber vzoriek nevykonal v súlade s ustanoveniami tohto odseku, kŕdle sa považujú za nakazené salmonelou. Zásady pri používaní antimikrobiálnych látok: - Použitie antimikrobiálnych látok môže byť uskutočnené len so súhlasom a pod dohľadom príslušnej regionálne veterinárnej a potravinovej správy. - K ošetreniu môžu byť použité len antimikrobiálne látky registrované Ústavom štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv v Nitre. - Požiadavky na použitie antimikrobiálnych látok sa nevzťahujú na látky, mikroorganizmy alebo prípravky povolené na použitie ako kŕmne doplnkové látky v súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003. o doplnkových látkach používaných vo výžive zvierat. 13. Registrácia chovov nosníc Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky registruje chovy nosníc v súlade s 39 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. Zoznam schválených chovov nosníc sa nachádza na webovej stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy: www.svssr.sk. 14. Štruktúra produkcie krmiva pre hydinu a schéma odberu vzoriek krmív producenti kŕmnych surovín výrobcovia kompletných kŕmnych zmesí nutričná kontrola Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ÚKSÚP) chovatelia úradné kontroly (RVPS) 80
V registrovaných výrobniach kŕmnych zmesí ÚKSÚP kontroluje nutričnú hodnotu krmív a ich zhodu v zmysle Nariadenia vlády č. 440/2006 Z. z. o kŕmnych zmesiach v znení neskorších predpisov. Zdravotnú nezávadnosť používaných krmív priamo u chovateľa kontrolujú úradní veterinárni lekári - inšpektori príslušných regionálnych veterinárnych a potravinových správ v zmysle metodického pokynu o úradných kontrolách (inšpekcie v chovoch) a vykonávajú odber úradných vzoriek na analýzy v zmysle plánu VPO krmív. Tieto plány sú vypracované na základe Národného Plánu kontroly krmív, ktorý pripravuje ÚKSÚP v spolupráci so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky. V rámci VPO krmiva sú úradné vzorky odoberané námatkovo priamo u chovateľa, pričom počet odberov a typ krmiva stanoví ŠVPS SR. V prípade, ak je chov brojlerov pozitívny na prítomnosť inváznych salmonel, tak v rámci epizootologického šetrenia (v súlade s bodom č. 15) úradný veterinárny lekár - inšpektor odoberá úradné vzorky krmiva, ktoré sú podávané zvieratám na farme a vody na napájanie nezávisle od VPO krmiva. V prípade, keď úradné vzorky krmív na farme sú pozitívne a kŕmna zmes pochádza zo Slovenska, hlásenie ide do RAPID ALERT systému a postup šetrenia a prijatie opatrení stanoví ÚKSÚP spolu s príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou. V prípade, ak sú úradné vzorky kŕmnych zmesí na farme pozitívne a kŕmna zmes pochádza zo zahraničia, pozítívny nález je nahlásený prostredníctvom RAPID ALERT systému. Hodnotiacim kritériom je neprítomnosť zárodkov rodu Salmonella v 1 g krmiva v súlade s Nariadením vlády č. 438/2006 Z. z. o nežiaducich látkach v krmivách a o iných ukazovateľoch bezpečnosti a použiteľnosti krmív v znení neskorších predpisov (nulová tolerancia pre rod Salmonella). 15.Identifikácia možného zdroja kontaminácie V prípade potvrdenia inváznych sérovarov salmonel príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa vykoná epizootologické šetrenie s cieľom zistiť možný zdroj nákazy, v rámci ktorého overí možný pôvod infekcie v chove. V rámci epizootologického šetrenia: musí byť vykonaný úradný odber vzoriek krmív vrátane kŕmnych zmesí v chove používaných na kŕmenie hydiny; keď je niektorá vzorka pozitívna na salmonely, príslušný orgán začne vyšetrovanie za účelom identifikácie zdroja kontaminácie prostredníctvom ÚKSÚP v rôznych štádiách výroby; náklady na vyšetrenie krmív vrátane kŕmnych zmesí sú hradené zo štátneho rozpočtu; každú vzorku odobratú v súlade s týmto bodom musí sprevádzať dôkladne vyplnená žiadanka na veterinárne laboratórne vyšetrenie hydiny (ŠVPS SR 10 - LD - 05-01), pričom do anamnézy musí byť uvedené: "odber vzoriek krmív vrátane kŕmnych zmesí v rámci epizootologického šetrenia národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v reprodukčných kŕdľoch kury domácej; musí byť vykonaný úradný odber vzorky vody používanej na napájanie hydiny za účelom vykonania bakteriologického vyšetrenia na prítomnosť Salmonella spp.; náklady na vyšetrenie vody hradí chovateľ sám; musí byť prešetrené uplatňovanie pravidiel a kontrol týkajúcich sa odstraňovania a spracovania vedľajších živočíšnych produktov; musia byť prešetrené opatrenia biologickej bezpečnosti zavedené na farme; musia byť preverené všetky záznamy vedené na farme. Správu o epizootologickom šetrení zašle príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa na ŠVPS SR. 16. Vedenie záznamov na farmách Evidencia záznamov v chovoch nosníc musí byť v súlade s nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 a nariadením Komisie (ES) č. 557/2007. Prevádzkovateľ chovov nosníc na požiadanie sprístupní všetky záznamy vedené na farmách orgánom štátnej správy vo veterinárnej oblasti. 81
Evidencia musí obsahovať najmenej tieto záznamy: Pre chov: - údaje o farme (názov prevádzkarne, adresa prevádzkarne, osoba zodpovedná za aktivity na farme) - situačný plán farmy - technológia a systém chovu - meno a adresa súkromného veterinárneho lekára, ktorý vykonáva veterinárnu starostlivosť na farme - zabezpečenie asanácie na farme - proces odstránenia trusu a podstielky - plán DDD činnosti - pôvod, množstvo a druh dodaného krmiva dodaného alebo pripravovaného na mieste - dátum dodania krmiva - plán veterinárnej prevencie - plán monitoringu v súlade s týmto programom - ambulantná kniha - podávanie liečiv a vakcín zvieratám (dátum podania a ochranné lehoty) - evidencia veterinárnych liekov, biologických prostriedkov pre vykonanie DDD - evidencia premiestňovania zvierat; - evidencia kontroly zdravia a mortality zvierat; - evidencia návštev; - plán školení zamestnancov - evidencia vykonaných kontrol úradnými veterinárnymi lekármi (úradné záznamy z kontroly) - plán kontroly zdravotnej nezávadnosti vody - plán opatrení a technických vybavení v prípade extrémnych poveternostných podmienok Pre každý kŕdeľ: - Osobitné označenie každého kŕdľa chove, - dátum príjmu hydiny - dátum naskladnenia, - vek hydiny pri naskladnení, - pôvod hydiny, - počet hydiny, - predpokladaný dátum brakovania a počet vyradených nosníc, - denná produkcia vajec (len v prípade produkčnej fázy), - počet a/alebo hmotnosť predaných alebo iným spôsobom dodaných vajec za deň (len v prípade produkčnej fázy), - názvy a adresy odberateľov konzumných vajec(len v prípade produkčnej fázy), - úhyny, - sledovanie príjmu krmiva a vody, - vakcinačný program (v prípade odchovu) - prevedené vyšetrenia, zdravotné prehliadky a diagnóza stanovená ošetrujúcim veterinárnym lekárom a výsledky laboratórnych vyšetrení, - výsledky kontroly účinnosti dezinfekcie, - výsledky vyšetrení na prítomnosť salmonel prevedených v súlade s požiadavkami tohto programu. Vysvetlivky: 1 Nariadenie vlády SR č. 315/2003, ktorým sa ustanovujú požiadavky na ochranu zvierat v čase ich zabíjania alebo usmrcovania; 17. Prílohy Príloha č. 1 - Skúmanie vzoriek Príloha č. 2 - Vzor veterinárnych opatrení nariadených regionálnou veterinárnou a potravinovou správou pri podozrení na infekciu inváznymi salmonelami Príloha č. 3 - Vzor veterinárnych opatrení nariadených regionálnou veterinárnou a potravinovou správou pri potvrdení infekcie inváznymi salmonelami Príloha č. 4 - Vakcinačný program pre vykonanie povinnej vakcinácie proti Salmonella enteritidis v odchove mládok znáškových nosníc v roku 2012 Príloha č. 5 - Protokol o úradnom odbere vzoriek v rámci Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej (Gallus gallus) produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu v Slovenskej republike v roku 2012 Príloha č. 6 - Typy vzoriek na zistenie infekcie Salmonella spp. u kŕdľov nosníc Príloha č. 7 - Zoznam vakcín proti Salmonela enteritidis registrovaných ÚŠKVBL Nitra 82
PRÍLOHA č. 1 SKÚMANIE VZORIEK 1. Preprava a príprava vzoriek Vzorky sa pošlú laboratóriám uvedeným v bode č. 5 v deň odberu expresnou poštou alebo kuriérom najneskôr do 24 hodín. Ak sa nezašlú do 24 hodín, uskladnia sa v chlade. Vzorky možno prepravovať pri teplote okolia, pokiaľ sa predíde nadmernému teplu (konkrétne viac ako 25 C) alebo vystaveniu slnečnému svetlu. V laboratóriu sa vzorky uskladnia v chlade až do rozboru, ktorý sa uskutoční do 48 hodín od ich prijatia a najneskôr do 4 dní od ich odberu. Z návlekov na nohy a tampónu či látkového tampónu na prach sa v prípade úradných vzoriek odobratých regionálnou veterinárnou a potravinovou správou vytvoria samostatné preparáty. V prípade vzoriek odobratých z iniciatívy prevádzkovateľa, je možné kombinovať rozličné vzorky v jednom teste. Vzorky z návlekov na topánky a látkových tampónov: a) Dva páry návlekov na topánky (alebo "ponožiek") je potrebné opatrne rozbaliť tak, aby sa neuvoľnil príslušný trusový materiál, a vložiť ich do 225 ml pufrovanej peptónovej vody (PPV) zohriatej na izbovú teplotu, alebo sa musí uvedených 225 ml PPV naliať priamo na dva páry návlekov na nohy v nádobe, v ktorej boli prepravované do laboratória. Návleky na topánky alebo látkový tampón sa úplne ponoria do PPV, aby bolo okolo vzorky dostatočné množstvo voľnej kvapaliny na migráciu salmonely zo vzorky, a preto v prípade potreby možno ešte pridať PPV. b) Vzorkou je potrebné pokrúžiť, aby sa kompletne namočila, a pokračovať v teste podľa detekčnej metódy uvedenej v bode 2 tejto prílohy. Iné vzorky trusu a prachu: a) Vzorky trusu sa odoberú, dôkladne premiešajú a následne sa odoberie 25 gramov podvzorky kultúry. b) 25 gramová podvzorka sa pridá do 225 ml PPV zohriatej na izbovú teplotu. c) V teste je potrebné pokračovať podľa detekčnej metódy uvedenej v bode 2 tejto prílohy. V prípade prijatia ISO noriem na prípravu trusu na účely zistenia salmonely sa uplatňujú ISO normy a nahrádzajú ustanovenia o príprave vzoriek. 2. Detekčné metódy Zisťovanie prítomnosti salmonely sa vykonáva podľa zmeny a doplnenia 1 normy Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu EN/ISO 6579-2002/Amd1:2007. "Mikrobiológia potravín a krmív - Horizontálna metóda na dôkaz baktérií rodu Salmonella spp. - Zmena a doplnenie 1: Príloha D: Zisťovanie baktérií rodu Salmonella v truse zvierat a vo vzorkách v štádiu prvovýroby". Po inkubácii sa vzorky v PPV nenatriasajú, nekrútia, ani sa s nimi nijakým iným spôsobom nehýbe. 83
Sérotypový rozbor- NRL Minimálne jeden izolát z každej pozitívnej vzorky sa podrobí sérotypovému rozboru podľa Kaufmann-White - LeMinor schémy. Alternatívne metódy V prípade vzoriek odobratých z iniciatívy prevádzkovateľa sa môžu použiť alternatívne metódy namiesto metód na prípravu vzoriek, metód detekcie a sérotypizácie stanovených v tejto prílohe, ak sú validované v súlade s najnovšou verziou EN/ISO 16140. Uskladnenie kmeňov Kmene izolované z úradných vzoriek odobraných regionálnou veterinárnou a potravinovou správou a zo vzoriek odoboratých z iniciatívy prevádzkovateľa sa uskladnia na účely budúcej fagotypizácie a testovania antimikrobiálnej citlivosti použitím bežných metód zbierania kultúr, ktoré musia zabezpečiť neporušenosť kmeňov na obdobie aspoň dvoch rokov. Testovanie antimikrobiálnej citlivosti Izoláty sa podrobia testom na antimikrobiálnu rezistenciu podľa článku 2 rozhodnutia Komisie č. 2007/407/ES. 84
Príloha č. 2 - Vzor veterinárnych opatrení nariadené regionálnou veterinárnou a potravinovou správou pri podozrení na infekciu inváznymi salmonelami REGIONÁLNA VETERINÁRNA A POTRAVINOVÁ SPRÁVA... adresa: č. j.: v..., dátum vybavuje: OPATRENIA Regionálna veterinárna a potravinová správa..., ako orgán štátnej správy vo veterinárnej oblasti, príslušný podľa 8 ods. 3 písm. e) a v súlade s 17 ods. 3. zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov pre: Názov a meno majiteľa prevádzkarne: IČO: Farma: Registračné číslo farmy: Pre halu č.... nariaďuje veterinárne opatrenia pri podozrení na infekciu salmonelózy v chove nosníc druhu kury domácej (Gallus gallus) produkujúcich vajcia určené na ľudskú spotrebu 1) Ohniskom z podozrenia na nákazu sa vymedzuje hala č....v rámci chovu (názov prevádzkarne, farma a registračné číslo farmy)... 2) Zakazuje sa: akýkoľvek presun hydiny zo ohniska a do ohniska nákazy Termín: ihneď až do odvolania Zodpovedný: 3) Nariaďuje sa: Vykonať odber úradných vzoriek v ostatných kŕdľoch Termín: ihneď Zodpovedný: 4) Vykonať odber potvrdzujúcich úradných vzoriek v hale č....(ohnisko), označiť jeden z nasledujúcich postupov: v závislosti od typu produkcie/typu zariadení sa musia rešpektovať nasledovné ustanovenia. V každej vybranej spoločnosti musí byť odobratých 7 vzoriek a to nasledovne: z každej vzorky trusu a prachu sa však na účely analýzy musí 85
vytvoriť podvzorka s hmotnosťou 25 gramov; každá vzorka sa musí analyzovať samostatne; Kŕdle chované v klietkach 5 vzoriek prirodzene zmiešaného trusu z pása na trus, zhrnovača alebo hlbokých jám, v závislosti od typu hydinárne s klietkami. Každá zozbieraná vzorka z farmy by mala vážiť približne 200-300g. 2 vzorky prachu pod klietkami (2x250ml) Hydinárne s chovom na voľnom priestranstve 5 párov návlekov na nohy na odber vzoriek (1 pár =1 vzorka); 1 vzorka prachu z pása na vajíčka (250 ml) 1 vzorka prachu pozbieraná v rozdielnych častiach hydinárne (250 ml); alebo alebo bakteriologické vyšetrenie slepých čriev a vajcovodov 300 jedincov hydiny; bakteriologické vyšetrenie škrupiny a obsahu 4 000 vajec z každého kŕdľa v dávkach najviac 40 vajec. Termín: ihneď Zodpovedný: 5) Vajcia pochádzajúce z kŕdľa č.... Termín: ihneď až do odvolania Zodpovedný: Odôvodnenie: Regionálna veterinárna a potravinová správa...vydáva tieto veterinárne opatrenia na základe pozitívneho výsledku laboratórneho vyšetrenia vzoriek odobratých dňa... v rámci Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej (Gallus gallus) produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu v Slovenskej republike v roku 2012 Poučenie o nákaze: Salmonelóza hydiny je nebezpečná nákaza hydiny prenosná na človeka. Jej pôvodcom je aj Salmonella enteritidis/salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:- potvrdená v kontrolovanom chove. Hydina, ktorá nákazu prekonala a uzdravila sa, môže byt trvalým zdrojom nákazy pre ostatnú hydinu, ale predovšetkým pre produkty určené na ľudský konzum (konzumné vajcia, mäso). Salmonelóza je veľmi nebezpečná alimentárna nákaza ľudí. podpis a pečiatka Doručuje sa: Na vedomie: ŠVPS SR Bratislava RÚVZ... 86 24
Príloha č. 3 - Vzor veterinárnych opatrení nariadené regionálnou veterinárnou a potravinovou správou pri potvrdení infekcie inváznymi salmonelami REGIONÁLNA VETERINÁRNA A POTRAVINOVÁ SPRÁVA... adresa: č. j.: v..., dátum vybavuje: OPATRENIA Regionálna veterinárna a potravinová správa..., ako orgán štátnej správy vo veterinárnej oblasti, príslušný podľa 8 ods. 3 písm. e) a v súlade s 17 ods. 3. zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov pre: Názov a meno majiteľa prevádzkarne: IČO: Farma: Registračné číslo farmy: Pre halu č.... nariaďuje veterinárne opatrenia na zdolanie nebezpečnej nákazy salmonelózy v chove nosníc druhu kury domácej (Gallus gallus) produkujúcich vajcia určené na ľudskú spotrebu 1. Ohniskom nákazy sa vymedzuje hala č....v rámci chovu (názov prevádzkarne, farma a registračné číslo farmy)... 2. Zakazuje sa: akýkoľvek presun hydiny zo ohniska a do ohniska nákazy Termín: ihneď až do odvolania Zodpovedný: 3. Nariaďuje sa: usmrtenie/zabitie všetkej hydiny v hale č.... s následným neškodným odstránením kadáverov v asanačnom podniku. Termín: Zodpovedný: 4. Vajcia pochádzajúce z kŕdľa č.... Termín: ihneď až do odvolania Zodpovedný: 5. Nariaďuje sa: vykonať dôkladnú očistu a dezinfekciu vrátane bezpečného odstránenia trusu a podstielky... (uviesť spôsob). 25 87
Termín: Zodpovedný: 6. Nariaďuje sa: vykonať kontrolu účinnosti dezinfekcie po čistení a dezinfekcii pomocou bakteriologického vyšetrenia sterov z povrchov hál pred ďalším naskladnením zvierat. Termín: Zodpovedný: Odôvodnenie: Regionálna veterinárna a potravinová správa... vydáva tieto veterinárne opatrenia na základe pozitívneho výsledku laboratórneho vyšetrenia potvrdzujúcich úradných vzoriek odobratých dňa... v rámci Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej (Gallus gallus) produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu v Slovenskej republike v roku 2012 Poučenie o nákaze : Salmonelóza hydiny je nebezpečná nákaza hydiny prenosná na človeka. Jej pôvodcom je aj Salmonella enteritidis/salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:- potvrdená v kontrolovanom chove. Hydina, ktorá nákazu prekonala a uzdravila sa, môže byť trvalým zdrojom nákazy pre ostatnú hydinu, ale predovšetkým pre produkty určené na ľudskú spotrebu (konzumné vajcia, mäso). Salmonelóza je veľmi nebezpečná alimentárna nákaza ľudí. podpis a pečiatka Doručuje sa: Na vedomie: ŠVPS SR Bratislava Regionálny úrad verejného zdravotníctva... 88 26
Príloha č. 4 Vakcinačný program pre vykonanie povinnej vakcinácie proti Salmonella enteritidis v odchove mládok úžitkových nosníc v roku 2012 v rámci Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc druhu kury domácej (Gallus gallus) produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu v Slovenskej republike v roku 2012 Názov a meno majiteľa odchovnej prevádzkarne:... IČO:... Farma:... Okres/Kraj:... Registračné číslo farmy... Označenie kŕdľa:... Označenie turnusu:... Dátum naskladnenia kŕdľa:... Pôvod kŕdľa (názov a adresa liahne/názov a adresa reprodukčného chovu, z ktorého násadové vajcia pochádzajú)...... Počet plánovaných zvierat v kŕdli, v ktorom sa má vakcinácia vykonať... Dátum plánovaného presunu mládok do produkčnej fázy:... Dátum plánovanej vakcinácie, aj revakcinácie:... Celkový počet plánovaných vakcinačných dávok v príslušnom kŕdli:... Názov vakcíny, ktorá sa má použiť:... Aktuálna cena jednej vakcinačnej dávky:... Súkromný veterinárny lekár, zodpovedný za veterinárnu starostlivosť v kŕdli:...... Osoba zodpovedná za vykonanie vakcinácie:...... 27 89
Miesto:... Dátum:... V prípade, keď chov má viac kŕdľov tak chovateľ/majiteľ pre každý kŕdeľ vypracuje osobitný vakcinačný program. podpis a pečiatka osoby zodpovednej za vykonanie vakcinácie podpis a pečiatka súkromného veterinárneho lekára Schválenie vakcinačného programu: Regionálna veterinárna a potravinová správa... Vypracovaný vakcinačný program predložený na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu... dňa... je v súlade s bodom č. 12 Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej (Gallus gallus) produkujúcich konzumné vajcia v Slovenskej republike v roku 2012. podpis a pečiatka úradného veterinárneho lekára Potvrdenie súkromného veterinárneho lekára o vykonaní vakcinácie: Potvrdzujem, že v chove (názov prevádzkarne, názov farmy)...s registračným číslom... bola v dňoch:... vykonaná vakcinácia proti Salmonella enteritidis v súlade s týmto vakcinačným programom. V kŕdli (označenie kŕdľa)... bolo aplikovaných...dávok vakcíny (názov vakcíny)... podpis a pečiatka súkromného veterinárneho lekára 90 28
Príloha č. 5 Protokol o úradnom odbere vzoriek v rámci Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej (Gallus gallus) produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu v Slovenskej republike v roku 2012 Regionálna veterinárna a potravinová správa... Dátum vyplnenia:... Úradný veterinárny lekár/kód:... Názov prevádzkarne:... Adresa prevádzkarne:... Farma:...Okres:...Kraj:... Registračné číslo farmy:... Súkromný veterinárny lekár:...prítomný: áno nie Celkový počet hydiny v deň odberu úradných vzoriek Počet chorých Počet uhynutých Počet utratených Úradný odber vzoriek na účel kontroly: 1x ročne jedna úradná vzorka z každého kŕdľa nosníc v chove s najmenej 1 000 jedincami; úradná vzorka z kŕdľa nosníc vo veku 24 týždňov (+/ 2 týždne), ktoré sa nachádzajú v halách, kde bol zaznamenaný výskyt salmonely v predchádzajúcom kŕdli; úradná vzorka vo všetkých prípadoch podozrenia nákazy na Salmonella spp. v rámci epidemiologického vyšetrovania vypuknutia ochorenia z potravín v súlade s 8 nariadenia vlády SR. č. 626/2004 Z.z.; úradná vzorka zo všetkých kŕdľov nosníc v chove, v prípade zistenia výskytu inváznych sérovarov salmonel v danom chove; úradná vzorka z úžitkového chovu nosníc na potvrdenie pozitívneho výsledku zo samokontroly chovateľa alebo pozitívneho výsledku úradnej vzorky; úradná vzorka z dôvodu rozhodnutia príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy - napr. z dôvodu podozrenia na falošne negatívne výsledky. Potvrdzujúci odber úradných vzoriek: Dátum podozrenia na infekciu:... typ vzorky/počet... 1 nosnica na vylúčenie prítomnosti inhibičných látok kontrola dokumentácie používania antimikrobiálnych látok Vyhovuje: Nevyhovuje: Podpis a pečiatka úradného veterinárneho lekára:... Meno, podpis a pečiatka osoby zodpovednej za chov:... 29 91
Príloha č. 6 TYPY VZORIEK NA ZISTENIE INFEKCIE SALMONELLA SPP. U KŔDĽOV NOSNÍC INDIVIDUÁLNE VZORKY Hoci sa spôsob, ktorým sa odoberajú vzorky musí prispôsobiť podmienkam, ktoré sú v testovanom chove, osoba, ktorá odoberá vzorky musí urobiť všetko preto, aby postupovala podľa doleuvedených ustanovení. Kŕdle nosníc na voľnom priestranstve 1. Návleky na nohy v kŕdľoch nosníc na voľnom priestranstve 1.1. Tieto slúžia na odobratie vzoriek trusu/mokrých vzoriek z podlahy. Môžu ostať na nohách počas odberu ostatných vzoriek v hydinárni. 1.2. Návleky na nohy musia mať dostatočnú absorpčnú schopnosť, aby nasiakli vlhkosť. Prípustné sú aj Tubegauze ponožky. 1.3. Vstúpte do testovaného kŕdľa a obujte si nové návleky zvyčajne je jednoduchšie obuť si ich na čižmy, ktoré máte práve obuté. Na tieto si navlečte návleky na nohy na odber vzoriek alebo ponožky. 1.4. Navlhčite povrch návlekov na nohy použitím čo najviac odstraňujúceho riedidla (0.8% chloridu sodného, 0.1% peptónu v sterilizovanej dejonizovanej vode). 1.5. V závislosti od toho, koľko vzoriek sa má odobrať z použitých návlekov na nohy, si vhodne rozdeľte plochu kŕdľa a kráčajte tak, aby ste každým párom návlekov prešli aspoň 100 m v rámci vybranej časti. Pohybujte sa tak, aby ste odobrali vzorky zo všetkých častí, vrátane znečistených častí, pokiaľ je bezpečné po nich kráčať. Tam, kde bol vyšpecifikovaný dostatok vzoriek z návlekov, osobitne odoberte vzorky zo znečistených miest. Uistite sa, že do odoberania vzoriek boli zahrnuté oddelené ohrady v kŕdli. 1.6. Po dokončení odoberania vzoriek vo vybranom sektore si opatrne vyzujte návleky, aby sa neuvoľnil prilepený materiál, vložte ich do tašky alebo nádoby a označte ho. Pokiaľ majú byť v tom istom kŕdli odobraté ďalšie vzorky postupujte podľa horeuvedených bodov 1.3-1.5 v ďalšej časti kŕdľa. 2. Prach z kŕdľov nosníc na voľnom priestranstve Musia sa používať masky proti prachu, ideálne počas celého odoberania vzoriek, ale určite vtedy, keď sa odoberajú vzorky prachu. S chovateľom určite najlepšie miesta na zbieranie prachu v kŕdli. Zvyčajne je to na priehradkách ventilátora, ale aj na susedných lištách, trámoch, priečkach alebo potrubiach. Niekedy je nevyhnutné požičať si rebrík na dosiahnutie najlepších miest na zbieranie prachu, ale lepšie je pozbierať prach z nižšie situovaných miest, ak sa tam prach nachádza. Nedotýkajte sa pohybujúceho sa ventilátora, aby ste pozbierali prach. Vyhýbajte sa odoberaniu prachu z miest v blízkosti zariadení na kŕmenie, pretože tu sa nachádza menej trusu. Ak sa na zbieranie prachu používajú ventilátory, pozbierajte štyri podvzorky prachu, po stlačení vzorky naplňte 250 ml do plastovej nádoby alebo tašky. Podvzorky musia byť reprezentatívne rozmiestnené po celom kŕdli. Ak je kŕdeľ rozdelený do ohrád, do vzoriek musí byť zahrnutý prach zo všetkých ohrád. 92 30
Ak tam nie sú žiadne ventilátory, alebo sú neprístupné, pozbierajte prach z líšt, trámov a potrubia podvzorky pozbierajte z desiatich odlišných častí kŕdľa tak, aby boli do vzoriek zahrnuté všetky ohrady. Ak je prachu príliš málo, napríklad v malých prirodzene vetraných kŕdľoch na voľnom priestranstve, pozbierajte prach zo všetkých miest, kde sa nachádza. Ak je to potrebné, pomôžte si škrabákom. Ak sa nepodarí pozbierať žiadny prach, pozbierajte iný odpad alebo ďalšie vzorky z návlekov na nohy. Po odobratí vzoriek sa ubezpečte, že sú správne označené. 3. Prach z pásov na vajcia v kŕdľoch na voľnom priestranstve 3. 1. Pásy zbierajúce vajcia z automatických hniezd zvyčajne vypúšťajú predsiene kŕdľa, kde sa zbiera vysypaný prach z pásov na vajcia do podnosu alebo na dlážku na konci pása. Často sa tiež dá materiál pozbierať z kief na druhom konci pása na vajcia v kŕdli. 3. 2. Dohodnite sa s farmárom, aby zapol pásy na vajcia, ale nečistil prach pred odobratím vzoriek. 3. 3. Ak je tam viacero pásov, pozbierajte materiál z každého z nich. 3. 4. Nezbierajte vzorky z pásov, ak sú zapnuté. 3. 5. Pomocou plastových rukavíc pozbierajte postačujúci prach z pásov, aby ste naplnili 250 ml plastovú nádobu alebo plastovú tašku po stlačení. Ak je objem vzoriek menší, nazbierajte toľko, koľko je možné. 3. 6. Po odobratí vzoriek sa ubezpečte, že sú správne označené. Kŕdle nosníc v klietkach 4. Trus z pásov na trus, zhŕňačov alebo hlbokých jám 4.1. Trus z kŕdľa nosníc v klietkach sa odstraňuje tromi hlavnými spôsobmi: (a) Pásy na trus pod každým radom klietok, ktoré sa pravidelne pohybujú a vyprázdňujú do špirálového vrtáku alebo dopravníka. (b) Šachta na trus, keď sa deflektory pod klietkami dostávajú do hlbokej šachty pod kŕdľom. (c) Šachta na trus vo viacradovom kŕdli, kde sa klietky vyklápajú a trus padá priamo do šachty. 4.2. V kŕdli je zvyčajne niekoľko úrovní klietok; ubezpečte sa, že v kompletnej vzorke sú zastúpené vzorky trusu zo všetkých radov. 5 vzoriek sa odoberie z každého kŕdľa podľa nasledovného popisu: 4.2.1 Pri systémoch s pásmi alebo zhŕňačmi požiadajte farmára, aby ich zapol v deň odberu vzoriek, predtým, než sa odber vykoná. 4.2.2 Pri systémoch s deflektormi pod klietkami a zhŕňačmi pozbierajte trus, ktorý sa zachytil na zhŕňači potom, ako bol zapnutý. Zabezpečte materiál z každého radu klietok, aby z každej vzorky bolo približne 200-300 g. 4.2.3 Pri viac radových systémoch, kde nie je ani pás ani zhŕňač bude nevyhnutné pozbierať trus zo šachty. Rukou zmiešajte kopu hnoja a pozbierajte 40 oddelených hrstí trusu, ktoré budú zo všetkých radov klietok a každá vzorka bude vážiť približne 200-300 g. 4.3. Pásy na trus: - z každej vzorky pozbierajte asi 200-300 g trusu z výstupných strán pásov. Na zhŕňači sa trus zhromažďuje na konci pásu, z ktorého sa dá ľahko pozbierať. Na každú vzorku použite nový pár plastikových rukavíc a pozbierajte aspoň 20 hrstí z oddelených pásov na škrabáky, ak je to možné a zabezpečte, aby boli do záverečnej vzorky zahrnuté všetky oddelenia. 4.3. Po odobratí vzoriek sa ubezpečte, že sú správne označené. 31 93
5. Prach pod klietkami 5.1. Ak má kŕdeľ viac ako jedno poschodie, pozbierajte vzorky iba z nižšieho poschodia. 5.2. Použite nový pár umelohmotných rukavíc na každú vzorku a pozbierajte prach spod klietok z 20 oddelených miest v kŕdli. Zahrnuté musia byť všetky rady klietok. 5.3. Použitím rukavice alebo škrabáka zmiešajte materiál na dlážke a vložte veľkú hrsť do nádoby alebo tašky na vzorky. 5.4. Pozbierajte vzorky z každého konca radu približne jednu štvrtinu dĺžky radu z konca každého vybraného radu. = vzorkovací bod pod radmi klietok X X X vzorkovací bod pod radmi klietok 5.5. Kompletná vzorka musí do plna naplniť 250 ml nádobu alebo tašku na vzorky. 5.6.Po odobratí vzoriek sa ubezpečte, že sú správne označené. NÁVOD NA POSTUP PRI ODOBERANÍ VZORIEK ODPORÚČANÁ VÝBAVA Vozidlo na návštevy fariem hygienicky čisté Dezinfikované gumené čižmy Jednorazové návleky na nohy Jednorazová kombinéza Maska proti prachu Čiapka Inštrukcie na odoberanie vzoriek Pevná podložka na písanie a tlačivo na zapisovanie vzoriek Pero, ceruzka, vodotesná fixka Malá baterka Sterilné nádoby alebo tašky na vzorky Sterilné jednorazové rukavice Sterilné jednorazové škrabáky (napr. autoklávové stlačovače s dreveným jazýčkom) Topánky na odoberanie vzoriek Riedidlo na odstraňovanie Debna/krabica na náradie Dezinfekčný sprej Výbava na balenie a odosielanie vzoriek Personál, odoberajúci vzorky musí dodržiavať zvyčajné bezpečnostné opatrenia, aby zabránil vypuknutiu alebo prenosu akéhokoľvek ochorenia z jedného chovu na druhý. Nasledovné údaje slúžia ako návod na odoberanie vzoriek. 94 32
1. Dohodnutie návštevy na farme 1.1. Konzultujte s chovateľom vopred termín odberu 1.2. Získajte podrobnosti o type ventilácie, zbierania vajec, odstraňovaní hnoja z vybranej hydinárne, ktoré pomôžu pri plánovaní odoberania vzoriek. 1.3. Provizórne dohodnite odoberanie vzoriek. 1.4. Zistite si opatrenia proti chorobám, ktoré od návštevníkov vyžaduje farmár. 1.5. Požiadajte farmára, aby včas zapol stroj na odvádzanie hnoja alebo zhrnovače v deň odoberania vzoriek a aby nečistil prach zo zberačov vajec a spod klietok, kým nebolo dokončené odoberanie vzoriek. 1.6. Návštevu si s farmárom dohodnite telefonicky pár dní pred odoberaním a uistite sa, že dátum a čas odberu stále platia. 2. Príprava na odber vzoriek na farme 2.1. Pripravte si požadované náradie. Pripravte si prázdne kontajnery, rukavice, návleky na nohy na odber vzoriek, atď., v prípade nehody. Nádoby a tašky na vzorky možno vopred označiť podľa záznamu vzoriek. 2.2. Zabezpečte, aby bolo vozidlo používané na odber vzoriek čisté zvonku aj zvnútra. 2.3. Skontrolujte, či je náradie starostlivo pripravené a či má ochranné oblečenie správnu veľkosť a je správne oblečené. 3. Príchod na farmu 3.1. Dodržiavajte opatrenia biologickej bezpečnosti, ktoré stanovil farmár. 3.2. Na farmu príďte v dohodnutom čase. 3.3. Vozidlo zaparkujte na čistom mieste mimo prašných výfukov, odpadových vôd alebo skládok odpadu. 3.4. Dezinfikujte kolesá a rámy kolies vozidla. 3.5. Upozornite farmára na svoju prítomnosť zvoncom, telefonickým systémom, trúbou auta alebo mobilným telefónom a nevchádzajte na hydinovú farmu bez povolenia farmára alebo vedúceho. 3.6. Pokiaľ je k dispozícii, použite ochranné oblečenie farmy. Pokiaľ nie je k dispozícii, oblečte si jednorazovú kombinézu, rukavice, dezinfikované vodotesné čižmy a návleky na nohy. 3.7. Požiadajte farmára, aby poskytol údaje o testovanom kŕdli, plán kŕdľa a aby zapol v kŕdli svetlá. 3.8. Ak je to nevyhnutné, požiadajte farmára, aby vám požičal rebrík alebo niečo na zbieranie prachu z najvhodnejších miest. 3.9. Zapisujte si požadované údaje o farme a o kŕdli do príslušného tlačiva. (Je nevyhnutné zaznačiť veľkosť kŕdľa, typ kŕdľa, typ kŕdľa, dátum a typ vakcinácie, vek kŕdľa, ventiláciu, zber vajec a spôsob odstraňovania hnoja). 4. Odber vzoriek 4.1. Postupujte podľa návodu na odoberanie vzoriek, aké vzorky sa majú odobrať vo vybranom kŕdli. 4.2. Odoberte najcharakteristickejšie vzorky, ktoré zahŕňajú rozličné časti kŕdľa. 4.3. Medzi každou vzorkou si vymeňte rukavice. 4.4. Zabezpečte, aby boli údaje o farme, číslo vzorky a typ vzorky jasne vyznačené na kontajneri so vzorkami alebo detailne popísané na zázname o vzorkách. 33 95
4.5. Po odobratí všetkých vzoriek z farmy skontrolujte, že sú správne označené a boli vyplnené všetky tlačivá (žiadanka a protokol o úradnom odbere vzoriek) 5. Odchod z farmy 5.1. Pokiaľ je to možné, zbavte sa jednorazového vybavenia na farme. 5.2. Ak ste použili vlastné čižmy, riadne ich očistite a dezinfikujte. 5.3. Starostlivo si umyte ruky a po vysušení použite gél na báze alkoholu. 5.4. Po odchode z farmy znovu dezinfikujte kolesá a rámy kolies. Pokiaľ je vozidlo viditeľne špinavé alebo zaprášené, umyte ho pred návštevou ďalšej farmy. 6. Odoslanie vzoriek do laboratória Tašky alebo nádoby so vzorkami vložte do príslušného nepremokavého vaku a vonkajšieho kontajnera, na vonkajšiu časť pripevnite administratívne údaje. Zabezpečte, aby bol balík bezpečne zabalený a jasne označený adresou laboratória a požadovaným bezpečnostným označením. Balík so vzorkami odošlite expresne v deň odobratia vzoriek do laboratória, ktoré vzorky otestuje. Telefonicky oznámte odoslanie vzoriek laboratóriu. 96 34
Príloha č. 7 Zoznam vakcín proti Salmonela enteritidis v chovoch hydiny registrovaných ÚŠKVBL Nitra Imunopreparáty registrované v SR ku dňu 1.12.2011 REG.Č MAH ÚČINNÁ LÁTKA DRUH INDIKÁCIA APLIKÁCIA BALENIE VÝROB- CA NÁZOV FORMA CHARAKTERIS- TIKA LHL, D 97/103/04-S Lohmann, D hyd. Salmonelóza v pit. vode (1x, 10x) 1000, 2000, 5000 dáv. AviPro Salmonella vac E lyof. lyof. živá Salmonella enteritidis (Sm 24/Rif 12/Ssq) hyd. Salmonelóza i. m., s. c. (1;10)x1000d MEW, I 97/041/01-S Merial, I Gallimune SE inj. emul. inakt. Salmonella enteritidis, phagus typ 4 hyd. Salmonelóza i.m. 300ml (1000d) MEW, I 97/018/07-S Merial, F Gallimune SE+ST inj. emul. inakt. Salmonella enteritidis, phagus typus 4, Salmonella Typhimurium DT 104 IMD, D 97/034/04-S Merial, F hyd. Salmonelóza v pit. vode 10x1000d; (1;12x)5000d; Gallivac SE lyof. lyof. živá Salmonella enteritidis, phagus typ 4 IVT, NL 97/019/04-S Intervet, NL hyd. Salmonelóza i. m. 250ml; 500ml; (dáv.=0,5ml; núdzovo:0,1ml 1dňovým, 0,5ml revakc.) Nobilis Salenvac T inj. susp. inakt. Salmonella enteritidis PT4, Salmonella typhimurium DT104 97/046/06-S Fort Dod., NL hyd. Salmonelóza i.m. 10liek(1000d) FD Vet ESP Poulvac ise emul. inakt. Salmonella enteritidis (Bacteriophagum typus 4) 97 35
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Dobrovičova č. 12, 812 66 Bratislava Štátna veterinárna a potravinová správa SR Botanická č. 17, 842 13 Bratislava 9 NÁRODNÝ KONTROLNÝ PROGRAM PRE SALMONELOVÉ INFEKCIE V KŔDĽOCH MORIEK V SLOVENSKEJ REPUBLIKE V ROKOCH 2010-2012 Predložil: Prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc. Hlavný veterinárny lekár SR Schválil: Ing. Zsolt Simon Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 98 98
NÁRODNÝ KONTROLNÝ PROGRAMPRE SALMONELOVÉ INFEKCIE V KŔDĽOCH MORIEKV SLOVENSKEJ REPUBLIKE V ROKOCH 2010-2012 Obsah 1. Ciele programu 2. Právny podklad programu 3. Vymedzenie pojmov 4. Štruktúra a organizácia príslušných orgánov 5. Laboratórna diagnostika 6. Systém hlásenia choroby a povinnosti chovateľa 7. Premiestňovanie hydiny a klasifikácia kŕdľov 8. Kompenzácia pri ozdravovaní 9. Monitoring salmonel v kŕdľoch moriek v rokoch 2010-2012 10. Opatrenia, ktoré majú byť nariadené v prípade potvrdenia inváznych sérovarov salmonel 11. Vakcinácia a používanie antimikrobiálnych látok 12. Identifikácia možného zdroja kontaminácie 13. Schvaľovanie a registrácia chovov moriek 14. Štruktúra produkcie krmiva pre hydinu a schéma odberu vzoriek krmív 15. Vedenie záznamov na farmách 16. Prílohy - Príloha č. 1: Skúmanie vzoriek - Príloha č. 2: Výsledky štúdie prevalencie salmonel v kŕdľoch moriek v Slovenskej republike - Príloha č. 3: Opatrenia biologickej bezpečnosti 99 99
1. Ciele programu Tento program sa uplatňuje od 1. januára 2010 do 31. decembra 2012. Cieľom národného kontrolného programu na zníženie Salmonella enteritidis a Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:- u moriek je: a) zníženie maximálneho percenta kŕdľov moriek na výkrm, ktoré zostávajú pozitívne na Salmonella enteritidis a Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:-, na 1 % alebo menej do 31. decembra 2012 a b) zníženie maximálneho percenta kŕdľov dospelých chovných moriek, ktoré zostávajú pozitívne na Salmonella enteritidis a Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:-, na 1 % alebo menej do 31. decembra 2012. Kontrolný program sa každoročne vyhodnocuje. Úradné vzorky v chovoch sú odobraté a poslané do Národného referenčného laboratória - Štátny veterinárny a potravinový ústav Bratislava (ďalej len "NRL - ŠVPÚ Bratislava") prostredníctvom úradných veterinárnych lekárov z príslušných regionálnych veterinárnych a potravinových správ, ktorí takisto nariaďujú veterinárne opatrenia v prípade pozitívnych výsledkov. Vzorky sú z iniciatívy prevádzkovateľa odobraté prostredníctvom súkromných veterinárnych lekárov. Tento program sa neuplatňuje v kŕdľoch výkrmových moriek, v prípade ktorých má prevádzkovateľ v úmysle dodávať iba malé množstvá čerstvého mäsa pochádzajúce z takýchto kŕdľov v súlade s Nariadením vlády Slovenskej republiky č.352/2009 Z.z., ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov živočíšneho pôvodu, mäsa z hydiny a domácich králikov, voľne žijúcej zveri a zveriny z nej: - konečnému spotrebiteľovi alebo - miestnym maloobchodným zariadeniam, ktoré takéto čerstvé mäso priamo dodávajú konečnému spotrebiteľovi. 2. Právny podklad programu Právnym podkladom národného kontrolného programu sú: - Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 39/2007 Z.z.") - Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003 zo 17. novembra 2003 o kontrole salmonely a ostatných špecifikovaných zoonotických pôvodcov pochádzajúcich z potravín v platnom znení (ďalej len "nariadenie (ES) č. 2160/2003") - Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 626/2004 Z. z. o monitorovaní zoonóz a pôvodcov zoonóz (ďalej len "nariadenie vlády č. 626/2004 Z.z.") - Nariadenie Komisie (ES) č. 584/2008 z 20. júna 2008, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 2160/ 2003, pokiaľ ide o cieľ Spoločenstva zameraný na zníženie prevalencie Salmonella Enteritidis a Salmonella Typhimurium u moriek v platnom znení - Nariadenie Komisie (ES) č. 1177/2006 z 1. augusta 2006, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003, pokiaľ ide o požiadavky na používanie špecifických metód kontroly v 100 100
rámci národných programov kontroly salmonely u hydiny v platnom znení (ďalej len "nariadenie Komisie č. 1177/2006") - Rozhodnutie Komisie (ES) č. 771/2009 z 20. októbra 2009, ktorým sa schvaľujú určité národné programy kontroly salmonely u moriek - Nariadenie Komisie (ES) č. 199/2009 z 13. marca 2009, ktorým sa stanovuje prechodné opatrenie, ktorým sa ustanovuje výnimka z nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003, pokiaľ ide o priame dodávky malých množstiev čerstvého mäsa pochádzajúceho z kŕdľov brojlerov a moriek v platnom znení Príslušnými orgánmi zodpovednými za kontrolu a koordináciu plnenia programu sú orgány štátnej správy vo veterinárnej oblasti. 3. Vymedzenie pojmov Na účely tohto programu: a. kŕdeľ - znamená všetku hydinu rovnakého zdravotného stavu držanú v tom istom zariadení alebo za tým istým uzáverom a tvoriacu jednu epizootologickú jednotku, v prípade hydiny v zastrešenom zariadení sem patria všetky vtáky, ktoré žijú v tom istom priestore na dýchanie; b. infikovaný kŕdeľ moriek - na účely overenia dosiahnutia cieľa Spoločenstva sa kŕdeľ moriek považuje za pozitívny v prípade, že sa zaznamená výskyt Salmonella enteritidis a Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:- (iných ako kmeňov očkovacej látky) v jednom alebo vo viacerých vzorkách kŕdľa moriek. Pozitívne kŕdle moriek sa spočítajú iba raz, odhliadnuc od počtu odberov vzoriek a testov, a nahlásia sa iba v prvom roku zistenia; keď sa nezistí prítomnosť Salmonella enteritidis a Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1, 4, [5], 12:i:- ale zistí sa prítomnosť antimikrobiálnych látok alebo efekt bakteriálneho rastového inhibítora, kŕdeľ moriek sa považuje za infikovaný na účely cieľa Spoločenstva; c. invázne sérovary salmonel na účely tohto programu sú: a. Salmonella enteritidis, b. Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:-; d. úradný veterinárny lekár je veterinárny lekár podľa 12 zákona č. 39/2007 Z. z.; e. úradné vzorky - vzorky odobraté úradnými veterinárnymi lekármi regionálnych veterinárnych a potravinových správ; f. ďalšie pojmy sú uvedené v 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 297/2003 Z. z. o zdravotných podmienkach pri výmenách hydiny a násadových vajec s členskými štátmi, pri ich premiestňovaní a dovoze z tretích krajín v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2009 Z. z.. 4. Štruktúra a organizácia príslušných orgánov Centrálnou autoritou, ktorá zodpovedá za kontrolu a koordináciu implementácie tohto programu je Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej len "ŠVPS SR"). Orgánmi zodpovednými za implementáciu tohto programu sú regionálne (40) veterinárne a potravinové správy. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky - schvaľuje národný kontrolný program - zverejňuje program prostredníctvom vestníka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vi- 101 101
dieka Slovenskej republiky (ďalej len "MP SR") - potvrdzuje mimoriadne núdzové opatrenia na návrh hlavného veterinárneho lekára - na základe návrhu hlavného veterinárneho lekára Slovenskej republiky (ďalej len "SR") rozhodne o uplatnení úhrady škôd a nákladov pre chovateľov pri výskyte salmonelózy; Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky - vypracováva národný kontrolný program - vyhodnocuje monitoring v SR - predkladá ročnú správu Európskej Komisii - navrhuje rozpočet na vykonanie národného kontrolného programu ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Regionálna veterinárna a potravinová správa - zabezpečuje odber úradných vzoriek - implementuje a kontroluje monitoring v chovoch - vyhodnocuje monitoring a nákazovú situáciu v regióne - nariaďuje opatrenia v prípade podozrenia alebo potvrdenia infekcie inváznymi salmonelami - kontroluje plnenie nariadených veterinárnych opatrení Štátny veterinárny a potravinový ústav Košice a Štátny veterinárny ústav Zvolen - vykonávajú laboratórnu diagnostiku - odovzdávajú výsledky testovaní NRL Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín - Národné referenčné laboratórium pre antimikrobiálne látky - vykonáva laboratórnu diagnostiku salmonel - odovzdáva výsledky testovaní NRL pre salmonely - vykonáva konfirmačné analýzy v prípade zistenia inhibičných látok skriningovým vyšetrením Štátny veterinárny a potravinový ústav Bratislava vykonáva: - laboratórnu diagnostiku - bakteriologické vyšetrenie úradných vzoriek - vyhodnocovanie a spracovanie dát vyšetrení za SR - odborný servis - evidenciu výsledkov vyšetrení v elektronickej forme 5. Laboratórna diagnostika Laboratórna diagnostika každej vzorky v rámci tohto programu zahŕňa: - bakteriologické vyšetrenie na prítomnosť inváznych salmonel (kultivácia, typizácia, príp. test na prítomnosť inhibičných látok) vzoriek odobratých od zvierat v súlade s bodom č. 9 tohto programu; - bakteriologické vyšetrenie vzoriek na prítomnosť inváznych salmonel (kultivácia a typizácia) zo sterov z povrchov hál na kontrolu účinnosti dezinfekcie v súlade s bodom č. 10, pričom stery pochádzajúce z jednej haly musia byť vyšetrené ako jedna vzorka bez ohľadu na počet sterov; - bakteriologické vyšetrenie na prítomnosť inváznych salmonel (kultivácia a typizácia) vzoriek krmív vrátane kŕmnych zmesí v súlade s bodom č. 12; - bakteriologické vyšetrenie na prítomnosť inváznych salmonel (kultivácia a typizácia) vzoriek vody používanej na napájanie hydiny v súlade s bodom č. 12. Diagnostiku vykonávajú štátne veterinárne laboratóriá v SR: - Štátny veterinárny a potravinový ústav Bratislava (ŠVPÚ Bratislava); - Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín (ŠVPÚ Dolný Kubín); 102 102
- Štátny veterinárny a potravinový ústav Košice (ŠVPÚ Košice); - Štátny veterinárny ústav Zvolen (ŠVÚ Zvolen). ŠVPÚ Bratislava je národné referenčné laboratórium (ďalej len "NRL"), ktoré ako jediné môže vykonávať laboratórnu diagnostiku úradných vzoriek, sérotypizáciu a uskladňovať izoláty. Postup skúmania vzoriek používaný štátnymi veterinárnymi laboratóriami za účelom diagnostiky sa nachádza v prílohe č. 1. Laboratóriá, ktoré vykonávajú analýzu vzoriek v rámci tohto programu musia mať systém kvality v súlade so štandardom ISO17025 a musia byť pod kontrolou NRL. Diagnostika vykonávaná v laboratóriách iných, ako sú uvedené v tomto bode, sa na účel monitoringu v súlade s týmto programom neuznáva. 6. Systém hlásenia choroby a povinnosti chovateľa Na základe 37 zákona č. 39/2007 Z. z. je vlastník, držiteľ alebo iná fyzická alebo právnická osoba oprávnená disponovať so zvieratami, povinný bez meškania hlásiť orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na prítomnosť zoonóz a pôvodcov zoonóz (inváznych salmonel) alebo laboratórne potvrdenie ich výskytu v chove a umožniť vyšetrenie chovu. V prípade porušenia zákona, sa vlastník, držiteľ dopustí priestupku podľa 48 zákona č. 39/2007 Z.z., a správneho deliktu podľa 50 tohto zákona. 7. Premiestňovanie hydiny a klasifikácia kŕdľov Všeobecné ustanovenia Premiestňovanie hydiny a násadových vajec sa vykonáva na účely prevencie a kontroly nákazlivých chorôb a podľa zdravotnej situácie v chove vo vzťahu k tomuto ochoreniu. Premiestňovanie podlieha veterinárnej kontrole a vykonáva sa podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 297/2003 o zdravotných podmienkach pri výmenách hydiny a násadových vajec s členskými štátmi, pri ich premiestňovaní a dovoze z tretích krajín v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/ 2009 Z. z.. 8. Kompenzácie pri ozdravovaní - Laboratórna diagnostika úradných vzoriek je hradená zo štátneho rozpočtu. - 45 zákona č. 39/2007 Z. z. upravuje náhradu škody, ktorá bude vyplatená vlastníkovi zvierat v dôsledku výskytu zoonózy. 9. Monitoring salmonel v kŕdľoch moriek v rokoch 2010-2012 RÁMEC ODBERU VZORIEK Rámec odberu vzoriek zahŕňa kŕdle výkrmových a chovných moriek v SR. MONITORING Monitoring sa skladá z dvoch navzájom sa dopĺňajúcich súborov aktivít. Vzorky z každého kŕdľa moriek sa odoberajú: - na podnet prevádzkovateľa alebo chovateľa prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára; chovateľ zabezpečí na svoje vlastné náklady odbery vzoriek prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára a laboratórne vyšetrenie vzoriek v laboratóriách uvedených v bode č. 5 - ako úradné odbery vzoriek plne hradené zo štátneho rozpočtu; úradné odbery vzoriek zabezpečujú regionálne veterinárne a potravinové správy prostredníctvom úradných veterinárnych lekárov. I. ODBER VZORIEK Z INICIATÍVY PREVÁDZKOVATEĽA: Odber vzoriek sa uskutočňuje na podnet pre- 103 103
vádzkovateľa vo všetkých kŕdľoch výkrmových a chovných moriek do troch týždňov pred premiestnením hydiny na bitúnok. Výsledky sú platné maximálne šesť týždňov od odberu vzorky a preto možno požadovať opakovaný odber vzoriek po uplynutí platnosti. Dodatočne sa odber vzoriek z kŕdľov chovných moriek má uskutočniť: - v odchove: od jednodňových moriek, štvortýždňových moriek a od moriek dva týždne pred premiestnením do fázy znášky; - u dospelých moriek: najmenej každý tretí týždeň počas obdobia znášky v chove alebo v liahni. II: ÚRADNÝ ODBER VZORIEK NA ÚČE- LY KONTROLY Úradné vzorky sú odobraté prostredníctvom úradných veterinárov príslušných regionálnych veterinárnych a potravinových správ. Úradný odber vzoriek musí zahŕňať najmenej: CHOVNÉ KŔDLE MORIEK - raz ročne pre všetky kŕdle v 10 % chovov s minimálne 250 kusmi dospelých chovných moriek vo veku medzi 30. a 45. týždňom; počet chovov, v ktorých sa vykoná úradný odber vzoriek sa určí podľa nasledovných pravidiel: a. regionálne veterinárne a potravinové správy, v príslušnosti ktorých sa nachádza do 10 chovov chovných moriek, musia odobrať úradné vzorky minimálne z 1 chovu; pričom vzorky musia byť odobraté zo všetkých kŕdľov v chove; b. regionálne veterinárne a potravinové správy, v príslušnosti ktorých sa nachádza 11 a viac chovov chovných moriek, musia odobrať úradné vzorky minimálne z 2 chovov moriek; pričom vzorky musia byť odobraté zo všetkých kŕdľov v chove. Výber chovu má byť založený na základe odhadu rizika, pričom pri hodnotení rizika regionálne veterinárne a potravinové správy musia zohľadniť najmä: výskyt salmonel v danom chove v predchádzajúcich turnusoch; výskyt salmonel na bitúnku u zvierat pochádzajúcich z príslušného chovu.; - v každom prípade vo všetkých chovoch, kde sa v posledných 12 mesiacoch zistila Salmonella enteritidis alebo Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:-, - vo všetkých chovoch s elitným, praprarodičovským a prarodičovským plemenným materiálom moriek; - všetky kŕdle v chove v prípade zistenia Salmonella enteritidis alebo Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:-zo vzoriek odobratých v liahni prevádzkovateľmi potravinárskeho podniku alebo v rámci úradných kontrol s cieľom zistiť pôvod nákazy, Úradný odber vzoriek sa môže vykonať buď na farme alebo v liahni. Jeden odber vzoriek na podnet prevádzkovateľa môže nahradiť odber vykonaný príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou. KŔDLE VÝKRMOVÝCH MORIEK raz ročne pre všetky kŕdle v 10 % chovov s minimálne 500 kusmi moriek na výkrm, počet chovov, v ktorých sa vykoná úradný odber vzoriek sa určí podľa nasledovných pravidiel: - regionálne veterinárne a potravinové správy, v príslušnosti ktorých sa nachádza do 10 chovov výkrmových moriek, musia odobrať úradné vzorky minimálne z 1 cho- 104 104
vu; pričom vzorky musia byť odobraté zo všetkých kŕdľov v chove; - regionálne veterinárne a potravinové správy, v príslušnosti ktorých sa nachádza 11 a viac chovov výkrmových moriek, musia odobrať úradné vzorky minimálne z 2 chovov moriek; pričom vzorky musia byť odobraté zo všetkých kŕdľov v chove. Výber chovu má byť založený na základe odhadu rizika, pričom pri hodnotení rizika regionálne veterinárne a potravinové správy musia zohľadniť najmä: výskyt salmonel v danom chove v predchádzajúcich turnusoch; výskyt salmonel na bitúnku u zvierat pochádzajúcich z príslušného chovu.; - všetky kŕdle v chove v prípade, ak bol jeden kŕdeľ testovaný na Salmonella enteritidis alebo Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:- s pozitívnym výsledkom vo vzorkách odobratých prevádzkovateľom potravinárskeho podniku, okrem prípadov, keď je morčacie mäso určené na priemyselnú tepelnú úpravu alebo inú úpravu eliminujúcu salmonelu, - všetky kŕdle v chove v prípade, ak bol jeden kŕdeľ testovaný na Salmonella enteritidis alebo Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:- s pozitívnym výsledkom počas predchádzajúceho odberu vzoriek vykonaného prevádzkovateľom potravinárskeho podniku, a - vždy keď príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa považuje odber vzoriek za nevyhnutný. Jeden odber vzoriek na podnet prevádzkovateľa môže nahradiť odber vykonaný príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou. PROTOKOL O ODBERE VZORIEK Každú vzorku odobratú v súlade s týmto programom musí sprevádzať dôkladne vyplnená žiadanka na veterinárne laboratórne vyšetrenie hydiny (ŠVPS SR 10 - LD - 05-01), ktorá sa nachádza na internetovej stránke http:// www.svssr.sk/intranet/tlaciva_ld.asp. Vzhľadom na fakt, že kŕdeľ predstavuje epizootologickú jednotku, správne označenie kŕdľa je nevyhnutné. Pri odbere úradných vzoriek do anamnézy musí byť uvedený dôvod úradného odberu vzoriek a v prípade odberu vzoriek na vyšetrenie rezíduí inhibičných látok aj indikácia predmetného vyšetrenia. Odber vzoriek v liahni Vzorka týkajúca sa každého chovného kŕdľa musí obsahovať minimálne jednu kombinovanú vzorku viditeľne znečistenej výstelky hniezd odobratej náhodne z piatich samostatných hniezd alebo z miesta v umelej liahni pri dosiahnutí minimálnej plochy 1 m 2. Ak sa násadové vajcia z chovného kŕdľa nachádzajú vo viac ako v jednom inkubátore, tak sa kombinovaná vzorka odoberie z každého inkubátora. V prípade, že sa nepoužívajú výstelky hniezd, odoberie sa 10 gramov škrupín z 25 samostatných hniezd, ktoré sa rozdrvia, zmiešajú a odoberie sa 25 gramov podvzorky. Po tomto postupe nasleduje odber vzoriek z iniciatívy prevádzkovateľa, ako aj úradný odber vzoriek. Odber vzoriek na farme Chovné kŕdle moriek 1. Rutinný odber vzoriek z iniciatívy prevádzkovateľa Odber vzoriek predovšetkým pozostáva zo vzoriek trusu a zameriava sa na odhalenie 1 % prevalencie v kŕdli s 95 % hranicou spoľahlivosti. Vzorky musia preto obsahovať: 105 105
a) trus zozbieraný zo samostatných vzoriek čerstvého trusu, z ktorých každá váži minimálne 1 gram a je zhromaždená náhodne z rôzneho počtu častí budovy, kde sa operence nachádzajú alebo, ak majú voľný prístup do viac ako jednej budovy na určitej farme, tak sa vzorka zozbiera z areálu budov na farme, kde sa operence nachádzajú. Trus sa má zozbierať na účely analýzy minimálne do dvoch súhrnných vzoriek. Počet vzoriek trusu, ktoré sa odoberú z budovy alebo areálu na farme, na základe počtu operencov chovaných v budove: Tabuľka č. 1 - Počet vzoriek trusu, ktoré sa odoberú z budovy alebo areálu na farme, na základe počtu operencov chovaných v budove Počet operencov chovaných v budove Počet vzoriek trusu, ktoré sa odoberú z budovy alebo areálu budov na farme 250-349 200 350-449 220 450-799 250 800-999 260 1 000 alebo viac 300 b) Päť vzoriek z návlekov na nohy: Použité návleky na nohy musia dostatočne absorbovať vlhkosť. Taktiež sú vhodné "ponožky" vytvorené z gázy. Povrch návlekov na nohy sa navlhčí vhodným riedidlom (napr.: roztok 0,8 % chloridu sodného a 0,1 % roztoku peptónu v sterilnej deionizovanej vode alebo sterilnou vodou). Odber vzoriek sa realizuje chôdzou, a to tak, že sa vzorky odoberú zo všetkých častí areálu, vrátane častí s podstielkou a roštami, ak je možné po nich bezpečne prejsť. Každá samostatná ohrada v budove je zahrnutá do odberu vzoriek. Po ukončení odberu vzoriek vo vybranom sektore sa návleky musia opatrne odstrániť, aby sa príslušný materiál neuvoľnil. Vzorky z návlekov na nohy sa majú zozbierať na účely analýzy minimálne do dvoch súhrnných vzoriek; c) V prípade chovu v klietke môže odber vzoriek pozostávať z prirodzene zmiešaného trusu z pásov, škrabiek alebo jám, podľa typu zariadenia. Na samostatné testovanie sa odoberú dve vzorky s hmotnosťou aspoň 150 gramov: i) z pásov na trus pod každým radom klietok, ktoré sú v pravidelnej prevádzke a vyprázdňujú sa do systémov špirálovitých alebo prepravných pásov; ii) zo systémov trusových jám, v ktorých sa deflektory pod klietkami zoškrabujú do hĺbkových jám pod budovou; iii) zo systémov trusových jám v budove so stupňovitým usporiadaním klietok, kde trus padá priamo do jám. V budove sa zvyčajne nachádza niekoľko radov klietok. Zozbieraný trus z každého radu predstavuje celkovú súhrnnú vzorku. Dve súhrnné vzorky sa odoberú z každého kŕdľa. Systémy s využitím pásov alebo škrabiek by mali byť v prevádzke v deň pred samotným odberom vzoriek. V systémoch s využitím deflektorov pod klietkami a škrabiek sa zozbiera združený trus, ktorý sa usadil na škrabke po ukončení prevádzky. V systémoch s využitím stupňovitých klietok, kde sa nenachádza pásové ani škrabkové zariadenie, je potrebné zozbierať združený trus z hĺbkovej jamy. V systéme trusového pásu sa združený trusový materiál zozbiera z koncov pásového zariadenia. 2. Úradný odber vzoriek a) Rutinný odber vzoriek je popísaný v bode 1 Rutinný odber vzoriek z iniciatívy prevádzkovateľa/chovné kŕdle moriek. b) Potvrdzujúci odber vzoriek sa po odhalení príslušnej salmonely zo vzoriek v liahni uskutoční takto: Dodatočne k rutinnému odberu vzoriek 106
podľa písmena a) môže odber zahŕňať vzorky z operencov odobratých náhodne v rámci jednotlivých budov pre chov operencov na farme, zvyčajne päť operencov na jednu budovu, ak príslušný orgán nepovažuje za potrebné odobrať vzorky z väčšieho počtu operencov. Skúšky pozostávajú z testov na výskum bakteriostatík alebo efektu bakteriálneho rastového inhibítora vo vzorkách. Test nie je úspešný, ak aspoň jeden z operencov vykazuje pozitívne výsledky. Úradné vzorky určené na vyšetrenie rezíduí inhibičných látok môžu byť vyšetrené v ŠVPÚ Bratislava, Dolný Kubín alebo v ŠVPÚ Košice (ďalej len "ústavy"). Ústavy vykonajú vyšetrenie na rezíduá inhibičných látok mikrobiologickou metódou "STAR" a PREMI TEST - om. V prípade pozitívneho testu sa vykoná vyšetrenie na prítomnosť bakteriostatík v ŠVPÚ Dolný Kubín metódami HPLC. Požadované vyšetrenie na rezíduá inhibičných látok musí úradný veterinárny lekár príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy uviesť aj do žiadanky na laboratórne vyšetrenie (v časti "Anamnéza"). V prípade, že sa neodhalí prítomnosť príslušnej salmonely, ale potvrdia sa bakteriostatiká alebo efekt bakteriálneho rastového inhibítora kŕdeľ moriek sa považuje za infikovaný na účely cieľa Spoločenstva. c) Podozrivé prípady - vo výnimočných prípadoch, ak má príslušný orgán dôvody na podozrenie z falošne negatívnych výsledkov pri prvom úradnom odbere vzoriek na farme, môže vykonať druhý úradný potvrdzujúci odber vzoriek, ktorý sa skladá z trusu operencov (na odhalenie salmonely vo vnútorných orgánoch). Vo výnimočných prípadoch, ak má príslušný orgán dôvody na podozrenie z falošne pozitívnych odberov vzoriek, z iniciatívy prevádzkovateľa na farme môže vykonať náväzný úradný odber vzoriek. Kŕdle výkrmových moriek Vzorky sa odoberajú aspoň dvoma pármi návlekov na nohy alebo gázových ponožiek. V prípade kŕdľov moriek chovaných vo voľnom výbehu sa vzorky môžu odoberať len vnútri budov chovných zariadení. Všetky návleky na nohy/gázové ponožky sa musia spojiť do jednej vzorky. V kŕdľoch s počtom moriek menej ako 100, kde nemožno použiť návleky na nohy ani gázové ponožky kvôli prístupu do budov, možno tieto návleky nahradiť ručnými návlekmi, kedy sa návleky na nohy alebo gázové ponožky navlečú na rukavice a zotrú sa povrchy kontaminované čerstvými fekáliami, alebo pokiaľ to nemožno realizovať, použijú sa iné techniky na odber vzoriek. Pred navlečením návlekov na nohy alebo gázových ponožiek sa ich povrch musí navlhčiť maximálnym regeneračným roztokom (MRD: 0,8 % chlorid sodný, 0,1 % peptón v sterilnej deionizovanej vode) alebo sterilnou vodou, prípadne iným roztokom schváleným národným referenčným laboratóriom uvedenom v bode 5 v tomto programe. Je zakázané používať vodu s obsahom antimikrobiálnych látok alebo pridaných dezinfekčných látok. Odporúčaným spôsobom ako navlhčiť návleky na nohy je naliať tekutinu dnu pred ich natiahnutím na nohy. Prípadne sa môžu návleky na nohy alebo gázové ponožky pred použitím sterilizovať roztokom v autoklávových vakoch alebo nádobách. Roztoky sa môžu použiť aj po natiahnutí návlekov na nohy pomocou spreja alebo fľaše. Je potrebné zabezpečiť, aby boli pri odbere vzoriek primerane zastúpené všetky oddelenia budovy chovných zariadení. Každý pár by mal pokryť približne 50 % plochy budovy. Príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa môže prípadne rozhodnúť, že sa použije jeden pár návlekov na nohy, pričom sa pokryje 100 % plochy budovy, ak je takýto spôsob odberu vzorky v kombinácii s odberom vzorky prachu, ktorá sa zozbiera z viacerých miest z povrchov s viditeľnou prítomnosťou prachu po celej budove. 107
Po ukončení odberu vzoriek sa musia návleky na nohy alebo gázové ponožky opatrne odstrániť, aby sa príslušný materiál neuvoľnil. Návleky sa môžu prevrátiť, aby sa na nich materiál udržal, umiestnia sa do vrecka alebo nádoby a označia sa. V prípade úradného odberu vzoriek a vždy, keď regionálna veterinárna a potravinová správa to pokladá za vhodné, odobraté vzorky musia byť vyšetrené na rezíduá inhibičných látok. V prípade pozitívneho výsledku vyšetrenia na rezíduá inhibičných látok, bude príslušný kŕdeľ považovaný za pozitívny. Úradné vzorky určené na vyšetrenie rezíduí inhibičných látok môžu byť vyšetrené v ústavoch, ktoré vykonajú vyšetrenie na rezíduá inhibičných látok mikrobiologickou metódou "STAR" a PREMI TEST - om. V prípade pozitívneho testu sa vykoná vyšetrenie na prítomnosť bakteriostatík v ŠVPÚ Dolný Kubín metódami HPLC. Požadované vyšetrenie na rezíduá inhibičných látok musí úradný veterinárny lekár príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy uviesť aj do žiadanky na laboratórne vyšetrenie (v časti "Anamnéza"). Ak sa nezistí prítomnosť inváznych sérovarov salmonel, ale zistí sa prítomnosť antimikrobiálnych látok alebo efekt bakteriálneho rastového inhibítora, kŕdeľ moriek sa považuje za infikovaný na účely cieľa Spoločenstva. Výsledky a podávanie správ Výsledky všetkých vyšetrení v kŕdľoch moriek hlásia štátne veterinárne laboratóriá v SR príslušným regionálnym veterinárnym a potravinovým správam, chovateľom a súkromnému veterinárnemu lekárovi. Keď je v uskutočnenom sledovaní zistená v kŕdli prítomnosť inváznych sérovarov salmonel, osoba zodpovedná za laboratórium, ktoré uskutočňuje vyšetrenie, osoba vykonávajúca vyšetrenie alebo vlastník kŕdľa okamžite oznámi výsledky príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, ktorá nariadi veterinárne opatrenia v príslušnom chove a bezodkladne informujú o tom ŠVPS SR. Ročnú správu o výsledkoch hlásia regionálne veterinárne a potravinové správy v stanovenom termíne na ŠVPS SR. Evidenciu o laboratórnych vyšetreniach v rámci tohto programu zhromažďuje a sumarizuje NRL - ŠVPÚ Bratislava. ŠVPÚ Bratislava zasiela každý mesiac protokoly o vyšetrení úradných vzoriek a protokoly o vyšetrení vzoriek, ktoré sú pozitívne na invázne salmonely na ŠVPS SR. 10. Opatrenia, ktoré majú byť nariadené v kŕdľoch moriek v prípade potvrdenia inváznych sérovarov salmonel Opatrenia v infikovaných chovných kŕdľoch moriek musia byť v súlade s týmito minimálnymi požiadavkami: - žiaden kus hydiny nesmie opustiť halu, s výnimkou povolenia príslušného orgánu za účelom zabitia a neškodného odstránenia pod kontrolou alebo za účelom zabitia na bitúnkoch ustanovených príslušným orgánom; - neinkubované násadové vajcia pochádzajúce od vtákov z dotyčnej haly musia byť buď neškodne odstránené na mieste alebo po vhodnom označení musia byť dopravené pod kontrolou do zariadenia schváleného na spracovanie vajec, aby tam boli ošetrené teplom v súlade s požiadavkami Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 853/ 2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu v platnom znení; - všetky vtáky v hale musia byť zabité v súlade s požiadavkami Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 315/2003, ktorým sa ustanovujú požiadavky na ochranu zvierat v čase ich zabíjania alebo usmrcovania v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 497/2003 Z. z., alebo zabité a neškodne odstránené spôsobom, ktorý maximálne zníži riziko šírenia salmonely, úradný veterinárny lekár na bitúnku je informovaný o rozhodnutí o zabití; 108
- ak sú násadové vajcia pochádzajúce z kŕdľov, v ktorých bola potvrdená prítomnosť inváznych salmonel stále v liahni, musia byť neškodne odstránené alebo sa musí s nimi zaobchádzať ako s veľmi nebezpečným materiálom v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002; - keď bola hala infikovaná inváznymi salmonelami vyskladnená, musí sa vykonať dôkladná očista a dezinfekcia vrátane bezpečného odstránenia trusu alebo podstielky podľa postupu ustanoveného príslušným orgánom veterinárnej správy; - po čistení a dezinfekcii sa musí vykonať kontrola účinnosti dezinfekcie pomocou bakteriologického vyšetrenia sterov z povrchov hál; stery odoberá úradný veterinárny lekár príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy a náklady na laboratórne vyšetrenie hradí chovateľ sám. Haly môžu byť naskladnené jednodňovou hydinou len vtedy, keď sa bakteriologickým vyšetrením sterov nezistia invázne salmonely. V prípade, že je výskyt inváznych sérovarov v kŕdľoch výkrmových moriek potvrdený, príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa začne s epizootologickým šetrením s cieľom zistiť možný zdroj infekcie v súlade s bodom č. 12 tohto programu. Opatrenia musia byť v súlade s nasledovnými minimálnymi požiadavkami: 1) Po vyskladnení infikovaného kŕdľa musí byť zabezpečené bezpečné odstránenie trusu a podstielky v súlade s pokynmi príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. 2) V príslušnom kŕdli musí byť vykonaná dôkladná očista a dezinfekcia. 3) Po očiste a dezinfekcii musí byť vykonaná kontrola efektívnosti dezinfekcie odberom sterov z povrchov hál, pričom stery sú určené na bakteriologické vyšetrenie zamerané na salmonely v NRL. Haly môžu byť naskladnené len vtedy, keď sú výsledky bakteriologického vyšetrenia kontrolných sterov negatívne na invázne salmonely. 11.Vakcinácia a používanie antimikrobiálnych látok Vakcinácia proti salmonelózam v chovoch moriek je povolená inaktivovanými alebo živými markerovými vakcínami, ktoré sú registrované Ústavom štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv v Nitre (ďalej "ÚŠKVBL Nitra). Živé očkovacie látky proti salmonele sa nemôžu použiť v rámci národných programov kontroly v prípade, že výrobca vhodným spôsobom nezabezpečí rozlíšenie bakteriologicky voľne žijúcich kmeňov salmonely od kmeňov očkovacej látky. V prípade, že bol kŕdeľ moriek vakcinovaný proti salmonelových infekciám, pri zasielaní vzoriek na laboratórne vyšetrenie, musí veterinárny lekár uviesť do žiadanky na laboratórne vyšetrenie údaje o vakcinácii (dátum poslednej vakcinácie a názov použitej vakcíny). Používanie antimikrobiálnych látok v rámci tohto programu musí byť realizovaný v súlade s nariadením Komisie č. 1177/2006. Zásady pri používaní antimikrobiálnych látok: - Antimikrobiálne látky sa nesmú používať ako osobitná metóda kontroly salmonely u hydiny. - Antimikrobiálne látky sa nesmú používať len u hydiny nakazenej salmonelou a vykazujúcej klinické príznaky, ktoré by jej mohli spôsobovať nadmerné utrpenie; infikované kŕdle liečené antimikrobiálnymi látkami sa budú naďalej považovať za nakazené salmonelou. Toto použitie sa zakladá na výsledkoch bak- 109
teriologického odberu vzoriek a testovania citlivosti na antimikrobiálne látky; - Použitie antimikrobiálnych látok môže byť uskutočnené len so súhlasom a pod dohľadom príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy na základe výsledkov testovania antimikrobiálnej citlivosti. - K ošetreniu môžu byť použité len antimikrobiálne látky registrované ÚŠKVBL Nitra. - Požiadavky na použitie antimikrobiálnych látok sa nevzťahujú na látky, mikroorganizmy alebo prípravky povolené na použitie ako kŕmne doplnkové látky v súlade s článkom 3 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003. o doplnkových látkach používaných vo výžive zvierat v platnom znení. 12. Identifikácia možného zdroja kontaminácie V prípade potvrdenia inváznych sérovarov salmonel príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa vykoná epizootologické šetrenie s cieľom zistiť možný zdroj nákazy, v rámci ktorého overí možný pôvod infekcie v chove. V rámci epizootologického šetrenia: - musí byť vykonaný úradný odber vzoriek krmív vrátane kŕmnych zmesí v chove používaných na kŕmenie hydiny; keď je niektorá vzorka pozitívna na salmonely, príslušný orgán začne vyšetrovanie za účelom identifikácie zdroja kontaminácie prostredníctvom ÚKSÚP v rôznych štádiách výroby; náklady na vyšetrenie krmív vrátane kŕmnych zmesí sú hradené zo štátneho rozpočtu; každú vzorku odobratú v súlade s týmto bodom musí sprevádzať dôkladne vyplnená žiadanka na veterinárne laboratórne vyšetrenie hydiny (ŠVPS SR 10 - LD - 05-01), pričom do anamnézy musí byť uvedené: "odber vzoriek krmív vrátane kŕmnych zmesí v rámci epizootologického šetrenia národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch moriek; - musí byť vykonaný úradný odber vzorky vody používanej na napájanie hydiny za účelom vykonania bakteriologického vyšetrenia na prítomnosť Salmonella spp.; náklady na vyšetrenie vody hradí chovateľ sám; - musí byť prešetrené uplatňovanie pravidiel a kontrol týkajúcich sa odstraňovania a spracovania vedľajších živočíšnych produktov; - musia byť prešetrené opatrenia biologickej bezpečnosti zavedené na farme; (Minimálne požiadavky pre opatrenia biologickej bezpečnosti sú uvedené v Prílohe č. 3) - musia byť preverené všetky záznamy vedené na farme. Správu o epizootologickom šetrení zašle príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa na ŠVPS SR. 13. Schvaľovanie a registrácia chovov moriek Podľa 8 ods. 3 písm. z) bod 4 zákona č. 39/ 2007 Z. z. regionálne veterinárne a potravinové správy schvaľujú chovy hydiny v súlade s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 279/ 2003 Z. z., ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu. Podľa 39 ods. 10 zákona č. 39/2007 Z. z. ŠVPS SR prideľuje úradné číslo schváleným chovom hydiny a podľa 39 ods. 11 zákona č. 39/ 2007 Z. z. zverejňuje ŠVPS SR zoznam schválených chovov hydiny, ktorý sa nachádza na webovej stránke ŠVPS SR: www.svssr.sk. 14. Štruktúra produkcie krmiva pre hydinu a schéma odberu vzoriek krmív 110
producenti kŕmnych surovín výrobcovia kompletných kŕmnych zmesí nutričná kontrola Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ÚKSÚP) chovatelia úradné kontroly (RVPS) V registrovaných výrobniach kŕmnych zmesí kontroluje nutričnú hodnotu krmív a ich zhodu Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ďalej len "ÚKSÚP") v zmysle Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 440/ 2006 Z. z. o kŕmnych zmesiach v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Zdravotnú nezávadnosť používaných krmív priamo u chovateľa kontrolujú úradní veterinárni lekári - inšpektori príslušných regionálnych veterinárnych a potravinových správ v zmysle metodického pokynu o úradných kontrolách (inšpekcie v chovoch) a vykonávajú odber úradných vzoriek na analýzy v zmysle plánu Veterinárnej prevencie a ochrany krmív (ďalej len "VPO krmív"). Tieto plány sú vypracované na základe Národného Plánu kontroly krmív, ktorý pripravuje ÚKSÚP v spolupráci so ŠVPS SR. V rámci VPO krmív sú úradné vzorky odoberané náhodne priamo u chovateľa, pričom počet odberov a typ krmiva stanoví ŠVPS SR. V prípade, ak je chov brojlerov pozitívny na prítomnosť inváznych salmonel, v rámci epizootologického šetrenia (v súlade s bodom č. 12) odoberá úradný veterinárny lekár - inšpektor úradné vzorky krmiva, ktoré sú podávané zvieratám na farme a vzorky vody na napájanie nezávisle od VPO krmív. V prípade, že sú úradné vzorky krmív odobratých na farme pozitívne a kŕmna zmes pochádza zo Slovenska, hlásenie ide do RAPID ALERT systému a postup šetrenia a prijatie opatrení stanoví ÚKSÚP spolu s príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou. V prípade, ak sú úradné vzorky kŕmnych zmesí odobratých na farme pozitívne a kŕmna zmes pochádza zo zahraničia, pozítívny nález je nahlásený prostredníctvom RAPID ALERT systému. Hodnotiacim kritériom je neprítomnosť zárodkov rodu Salmonella v 1 grame krmiva v súlade s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 438/2006 Z. z. o nežiaducich látkach v krmivách a o iných ukazovateľoch bezpečnosti a použiteľnosti krmív v znení neskorších predpisov (nulová tolerancia pre rod Salmonella). 15. Vedenie záznamov na farmách Prevádzkovatelia chovov moriek musia viesť evidenciu záznamov v chovoch, ktoré musia byť v súlade s nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín v platnom znení. Prevádzkovateľ chovov moriek na požiadanie sprístupní všetky záznamy vedené na farmách orgánom štátnej správy vo veterinárnej oblasti. Evidencia musí obsahovať najmenej tieto záznamy: Pre chov: - údaje o farme (názov prevádzkarne, adresa prevádzkarne, osoba zodpovedná za aktivity na farme), - situačný plán farmy, - technológia a systém chovu, - organizácia chovu, - meno a adresa súkromného veterinárneho 111
lekára, ktorý vykonáva veterinárnu starostlivosť na farme, - zabezpečenie asanácie na farme, - proces odstránenia trusu a podstielky, - plán DDD činnosti (Deratizácia, Dezinfekcia, Desinsekcia) a evidencia vykonanej DDD činnosti, - pôvod, množstvo a druh dodaného krmiva dodaného alebo pripravovaného na mieste - dátum dodania krmiva - plán kontroly krmív - plán veterinárnej prevencie - plán monitoringu v súlade s týmto programom - ambulantná kniha - podávanie liečiv a vakcín zvieratám (dátum podania a ochranné lehoty) - evidencia veterinárnych liekov, biologických prostriedkov pre vykonanie DDD - evidencia premiestňovania zvierat; - evidencia kontroly zdravia a mortality zvierat; - evidencia návštev; - plán školení zamestnancov - evidencia vykonaných kontrol úradnými veterinárnymi lekármi (úradné záznamy z kontroly) - plán kontroly zdravotnej nezávadnosti vody - plán opatrení a technických vybavení v prípade extrémnych poveternostných podmienok. Pre každý kŕdeľ: - osobitné označenie každého kŕdľa chove, - dátum príjmu jednodňovej hydiny - dátum naskladnenia, - vek hydiny pri naskladnení, - pôvod hydiny, - počet hydiny, - predpokladaný dátum vyskladnenia moriek na bitúnok, resp. do produkčnej fázy; - evidencia kontroly úhynov, - sledovanie príjmu krmiva a vody, - prevedené vyšetrenia, zdravotné prehliadky a diagnóza stanovená ošetrujúcim veterinárnym lekárom a výsledky laboratórnych vyšetrení, - výsledky kontroly účinnosti dezinfekcie, - výsledky vyšetrení na prítomnosť salmonel prevedených v súlade s požiadavkami tohto programu. 16. Prílohy - Príloha č. 1: Skúmanie vzoriek - Príloha č.2: Výsledky štúdie prevalencie salmonel v kŕdľoch moriek v Slovenskej republike - Príloha č. 3: Opatrenia biologickej bezpečnosti na farmách 112
Príloha č. 1 SKÚMANIE VZORIEK 1. Preprava a príprava vzoriek Vzorky sa zašlú najlepšie expresnou poštou alebo kuriérom laboratóriám uvedeným bode 5 tohto programu do 24 hodín od ich odberu. Ak sa nezašlú do 24 hodín, musia sa skladovať v chlade. V laboratóriu sa vzorky uskladnia v chlade až do rozboru, ktorý sa uskutoční do 48 hodín od ich prijatia a do 96 hodín od ich odberu. Pár (páry) návlekov na nohy alebo gázových ponožiek sa opatrne rozbalí (rozbalia), tak aby sa neuvoľnil príslušný fekálny materiál, a vloží (vložia) do 225 ml pufrovanej peptónovej vody (ďalej len "PPV") zohriatej na izbovú teplotu. Návleky na nohy alebo gázové ponožky sa ponoria do PPV, v prípade potreby sa pridá viac PPV. Vzorka prachu sa prednostne analyzuje osobitne. Príslušný orgán však môže rozhodnúť o spoločnej analýze párov návlekov na nohy alebo gázových ponožiek. Vzorkou sa pokrúži, aby sa kompletne namočila, a pokračuje sa v teste podľa detekčnej metódy uvedenej v bode 2 tejto prílohy. Ďalšie vzorky (napr. z liahní) sa pripravia v súlade s ustanoveniami stanovenými v bode 2.2.2 prílohy k nariadeniu Komisie (ES) č. 1003/2005, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 2160/2003, pokiaľ ide o cieľ Spoločenstva znížiť prevalenciu určitých sérotypov salmonely u chovných kŕdľov Gallus gallus a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2160/2003 v platnom znení. V prípade odsúhlasenia ISO noriem na prípravu fekálií na účely zistenia salmonely sa uplatňujú tieto ISO normy, ktoré nahrádzajú ustanovenia o príprave vzoriek stanovené v tomto bode. 2. Detekčné metódy Použije sa metóda, ktorú odporúča referenčné laboratórium Spoločenstva (RLS) pre salmonelu v Bilthovene v Holandsku. Táto metóda je opísaná v súčasnom znení návrhu prílohy D k norme ISO 6579 (2002): Zisťovanie Salmonely spp v truse zvierat a vo vzorkách v štádiu prvovýroby. V tejto metóde sa používa polotuhé médium (zmenené polotuhé médium Rappaport-Vassiladis, MSRV) ako jediné selektívne obohacujúce médium. 3. Sérotypový rozbor - NRL Minimálne jeden izolát z každej pozitívnej vzorky sa podrobí sérotypovému rozboru podľa Kaufmann-Whiteovej schémy. 4. Alternatívne metódy So zreteľom na vzorky odobraté na podnet prevádzkovateľa sa môžu použiť metódy analýzy stanovené v článku 11 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového 113
práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení namiesto metód prípravy vzoriek, detekčných metód a metód sérotypového rozboru stanovených v prílohe č. 1., pokiaľ je to povolené v súlade s normou EN/ISO 16140/2003. 5. Uskladnenie kmeňov Laboratóriá zabezpečia, aby sa aspoň jeden izolovaný kmeň salmonely z jednej budovy, ktorý každý rok odoberie príslušný orgán, uskladnil na účely budúcej fagotypizácie a testovania antimikrobiálnej citlivosti použitím bežných metód odberu kultúr, ktoré musia zabezpečiť celistvosť kmeňov na obdobie aspoň dvoch rokov. 114
Príloha č. 2 Výsledky poslednej štúdie prevalencie salmonel v kŕdľoch moriek v Slovenskej republike Štúdia prevalencie salmonel v kŕdľoch moriek (Meleagris gallopavo) v SR bola vykonaná od 1. októbra 2006 do 30. septembra 2007 v súlade s rozhodnutím Komisie č. 2006/662/ES z 29. septembra 2006 týkajúce sa finančného príspevku Spoločenstva na základný prieskum prevalencie salmonel u moriek, ktorý sa má uskutočniť v členských štátoch. Odber vzoriek sa uskutočnil v každom výkrmovom a chovnom kŕdli moriek, ktoré počas obdobia trvania prieskumu boli naskladnené. Počas prieskumu bolo celkom testovaných 47 kŕdľov, z čoho 25 kŕdľov boli výkrmové morky a 22 reprodukčné kŕdle (Tabuľka č. 1). Celkom 23 kŕdľov bolo pozitívnych, pričom sérovary Salmonella Saintpaul, Salmonella Kiambu a Salmonella Senftenberg boli izolované (Tabuľka č. 2). Cieľom štúdie bolo získať informácie o prevalencii salmonel v kŕdľoch moriek v SR pri zohľadnení možných sezónnych variácií. Prieskum sa zameriaval na zoonotickú salmonelu, Salmonella pullorum a Salmonella gallinarum boli vylúčené z oblasti prieskumu. 115
Tabuľka č. 1 Kŕdle podľa veľkosti testované v rámci prieskumu: Počet moriek v kŕdli RVPS Výkrmové morky Reprodukčné morky < 500 moriek 500 4999 moriek > 5000 moriek Liptovský Mikuláš 4 Trnava 14 Senec 1 Nitra 22 Lučenec 1 Rimavská Sobota 1 Poprad 4 Celkom 2 23 22 1 116
Tabuľka č. 2 Výsledky jednotlivých kŕdľov testovaných v rámci prieskumu RVPS Kategória moriek Počet kŕdľov v chove max. kapacita Počet moriek v chove max. kapacita Počet moriek v testovanom kŕdli Výsledky Liptovský Mikuláš výkrmové 2 6000 2700 5 x negat. Liptovský Mikuláš výkrmové 2 6000 3000 Trnava výkrmové 4 6000 1700 3x Salmonella Saintpaul 2x negat. 4x Salmonella Saintpaul, 1x Salmonella Kiambu Senec výkrmové 3 7000 748 5x negat. Nitra reprodukčné 6 6500 1000 Nitra reprodukčné 6 6500 1000 1x Salmonella Saintpaul 4x negat. 4x Salmonella Saintpaul 1x negat. Nitra reprodukčné 6 6500 1000 5x Salmonella Saintpaul Nitra reprodukčné 6 6500 1000 5x Salmonella Saintpaul Nitra reprodukčné 6 6500 1000 3x Salmonella Saintpaul 2x negat. Nitra reprodukčné 6 6500 1000 5x Salmonella Saintpaul Trnava výkrmové 3 10000 3800 5x negat. Lučenec výkrmové 1 250 201 5x negat. Trnava výkrmové 4 6000 1100 1x Salmonella Kiambu 1x Salmonella Saintpaul 3x negat. Trnava výkrmové 4 6000 1500 5x Salmonella Saintpaul 21 117
Rimavská Sobota výkrmové 1 300 250 5x negat. Nitra reprodukčné 11 16 500 1 600 5x negat. Nitra reprodukčné 11 16 500 1 300 5x negat. Nitra reprodukčné 11 16 500 1 300 5x negat. Trnava výkrmové 4 6 000 1000 5x negat. Nitra reprodukčné 11 16 500 1 500 Nitra reprodukčné 11 16 500 1 300 Nitra reprodukčné 11 16 500 1 300 Nitra reprodukčné 11 16 500 1 200 Nitra reprodukčné 11 16 500 1 600 Nitra reprodukčné 11 16 500 1 300 Nitra reprodukčné 11 16 500 1 500 Nitra reprodukčné 11 16 500 1 300 Nitra reprodukčné 11 16 500 1 300 2x Salmonella Saintpaul 3x negat. 3x Salmonella Saintpaul 2x negat. 1x Salmonella Saintpaul 4x negat. 1x Salmonella Saintpaul 4x negat. 3x Salmonella Saintpaul 2x negat. 2x Salmonella Saintpaul 3x negat. 4x Salmonella Saintpaul 1x negat. 1x Salmonella Saintpaul 4x negat. 3x Salmonella Saintpaul 2x negat. Trnava výkrmové 4 6 000 1100 5x negat. Trnava výkrmové 4 6 000 1100 5x negat. 22 118
Trnava výkrmové 4 6 000 1800 5x negat. Poprad výkrmové 4 9 000 1 500 5x negat. Poprad výkrmové 4 9 000 2 400 5x negat. Poprad výkrmové 4 9 000 2400 5x negat. Nitra reprodukčné 2 6 500 2 000 3x Salmonella Saintpaul 2x negat. Trnava výkrmové 4 6 000 800 5x negat. Trnava výkrmové 4 6 000 1460 5x negat. Poprad výkrmové 4 9 000 500 5x negat. Trnava výkrmové 4 6 000 1150 5x negat. Trnava výkrmové 4 5 000 1200 5x negat. Trnava výkrmové 6 6 700 1100 5x negat. Liptovský Mikuláš výkrmové 2 6000 3000 5x negat. Liptovský Mikuláš výkrmové 2 6000 2300 5x negat. Trnava výkrmové 6 6 000 1200 5x negat. Nitra reprodukčné 2 6000 2500 5x Salmonella Senftenberg Nitra reprodukčné 2 6000 2800 5x Salmonella Saintpaul Nitra reprodukčné 2 6500 1600 4x Salmonella Saintpaul, 1x negat. 23 119
Tabuľka č. 3 Výsledky štúdie prevalencia izolátov Salmonella spp. v testovaných vzorkách: Izoláty Počet testovaných vzoriek Počet pozitívnych vzoriek Prevalencia S. Saintpaul 235 68 28,93 % S. Kiambu 235 2 0,85 % S. Senftenberg 235 5 2,12 % Salmonella spp. 235 75 31,91 % 5 120
Zo 47 testovaných kŕdľov bolo 23 kŕdľov pozitívnych, čo predstavuje 48,93 % - nú prevalenciu Salmonella spp. v kŕdľoch moriek v SR: Prevalencia izolátov Salmonella spp. v testovaných kŕdľoch výkrmových moriek Izolát Salmonella spp. Počet testovaných kŕdľov Počet pozitívnych kŕdľov Prevalencia % Salmonella Saintpaul 25 4 16 % Salmonella Kiambu 25 2 8 % Salmonella spp. 25 6 24 % Prevalencia izolátov Salmonella spp. v reprodukčných kŕdľoch moriek Izolát Salmonella spp. Počet testovaných kŕdľov Počet pozitívnych kŕdľov Prevalencia % Salmonella Saintpaul 22 18 81,81 % Salmonella Senftenberg 22 1 4,54 % Salmonella spp. 22 19 86,36 % Prevalencia izolátov Salmonella spp. vo všetkých testovaných kŕdľoch: Izolát Salmonella spp. Počet testovaných kŕdľov Počet pozitívnych kŕdľov Prevalencia % Salmonella Saintpaul 47 22 46,8 % Salmonella Kiambu 47 2 4, 25 % Salmonella Senftenberg 47 1 2,12 % Salmonella spp. 47 23 48,93 % 6 121
Príloha č. 3 Opatrenia biologickej bezpečnosti na farmách Na dosiahnutie najvyššej efektivity kontrolného programu pre salmonelové infekcie v chovoch moriek je nevyhnutné efektívne implementovať opatrenia biologickej bezpečnosti v chovoch. Opatrenia biologickej bezpečnosti zahrňujú všetky chovateľské a zoohygienické postupy, ktoré sa majú aplikovať na zvýšenie úrovne hygieny fariem a pomáhajú minimalizovať riziko výskytu a šírenia infekcie na farme medzi kŕdľami. Minimálne požiadavky opatrení biologickej bezpečnosti: - systém všetko dnu a všetko von má byť použitý pre každý kŕdeľ; - zavedený plán čistenia, DDD - po depopulácii kŕdľov musí byť realizované dôkladné čistenie budov, technológie a ostatných zariadení a po čistení efektívna DDD, ktorá má byť vykonaná; - monitoring personálu, ktorý je v kontakte s hydinou; - čierno - biely systém má byť zavedený pre personál (sprchy a šatne); - minimalizovanie počtu ľudí, ktorí vstupujú na farmu (návštevníci farmy) a zabezpečenie informácie ohľadom osobnej hygieny a opatrení biologickej bezpečnosti zavedených na farme; - zabezpečenie informovanosti a školení pre zamestnancov farmy; - vyšetrovanie krmiva a vody určené pre hydinu; - bezpečné odstránenie podstielky, úhynov a iných odpadov; - správne vedenie záznamov na farmách v súlade s bodom č. 15 tohto programu. 122
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Dobrovičova č. 12, 812 66 Bratislava Štátna veterinárna a potravinová správa SR Botanická č. 17, 842 13 Bratislava 10 NÁRODNÝ KONTROLNÝ PROGRAM PRE SALMONELOVÉ INFEKCIE V KŔDĽOCH BROJLEROV KURY DOMÁCEJ (GALLUS GALLUS) V SLOVENSKEJ REPUBLIKE V ROKU 2012 Predložil Prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc. Hlavný veterinárny lekár SR Schválil Ing. Zsolt Simon Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 123
NÁRODNÝ KONTROLNÝ PROGRAM PRE SALMONELOVÉ INFEKCIE V KŔDĽOCH BROJLEROVKURY DOMÁCEJ (GALLUS GALLUS) V SLOVENSKEJ REPUBLIKE V ROKU 2012 Obsah 1. Ciele programu 2. Právny podklad programu 3. Vymedzenie pojmov 4. Štruktúra a organizácia príslušných orgánov 5. Laboratórna diagnostika 6. Systém hlásenia choroby a povinnosti chovateľa 7. Premiestňovanie hydiny a klasifikácia kŕdľov 8. Kompenzácia pri ozdravovaní 9. Monitoring salmonel v kŕdľoch brojlerov v roku 2012 10. Opatrenia, ktoré majú byť nariadené v prípade potvrdenia inváznych sérovarov salmonel 11. Používanie antimikrobiálnych látok 12. Identifikácia možného zdroja kontaminácie 13. Schvaľovanie a registrácia chovov brojlerov 14. Štruktúra produkcie krmiva pre hydinu a schéma odberu vzoriek krmív 15. Vedenie záznamov na farmách 16. Prílohy - Príloha č. 1: Skúmanie vzoriek - Príloha č. 2: Výsledky štúdie prevalencie salmonel v kŕdľoch brojlerov druhu kury domácej Gallus gallus v Slovenskej republike - Príloha č. 3: Opatrenia biologickej bezpečnosti 124
1. Ciele programu Tento program sa uplatňuje od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012. Cieľom národného programu je zníženie výskytu Salmonella enteritidis a Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:- v kŕdľoch brojlerov druhu kury domácej Gallus gallus percentuálne pozitívnych kŕdľov brojlerov na 1 % do 31. decembra 2012. Kontrolný program sa každoročne vyhodnocuje. Úradné vzorky v chovoch sú odobraté a poslané do Národného referenčného laboratória - Štátny veterinárny a potravinový ústav Bratislava (ďalej len "NRL - ŠVPÚ Bratislava") prostredníctvom úradných veterinárnych lekárov z príslušných regionálnych veterinárnych a potravinových správ, ktorí takisto nariaďujú veterinárne opatrenia v prípade pozitívnych výsledkov. Vzorky sú odobraté prostredníctvom súkromných veterinárnych lekárov z iniciatívy prevádzkovateľa. Tento program sa neuplatňuje v kŕdľoch brojlerov, v prípade ktorých má prevádzkovateľ v úmysle dodávať iba malé množstvá čerstvého mäsa pochádzajúce z takýchto kŕdľov v súlade s Nariadením vlády Slovenskej republiky č.352/ 2009 Z.z., ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov živočíšneho pôvodu, mäsa z hydiny a domácich králikov, voľne žijúcej zveri a zveriny z nej: - konečnému spotrebiteľovi alebo - miestnym maloobchodným zariadeniam, ktoré takéto čerstvé mäso priamo dodávajú konečnému spotrebiteľovi. 2. Právny podklad programu Právnym podkladom národného kontrolného programu sú: - Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 39/2007 Z.z.") - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003 zo 17. novembra 2003 o kontrole salmonely a ostatných špecifikovaných zoonotických pôvodcov pochádzajúcich z potravín v platnom znení (ďalej len "nariadenie (ES) č. 2160/2003) - Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 626/2004 Z. z. o monitorovaní zoonóz a pôvodcov zoonóz (ďalej len "nariadenie vlády č. 626/2004 Z.z.") - Nariadenie Komisie (ES) č. 646/2007 z 12. júna 2007, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/ 2003, pokiaľ ide o cieľ Spoločenstva zameraný na zníženie prevalencie Salmonella enteritidis a Salmonella typhimurium u brojlerov a ktorým sa ruší nariadenie (ES) č. 1091/2005 v platnom znení - Nariadenie Komisie (ES) č. 1177/2006 z 1. augusta 2006, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003, pokiaľ ide o požiadavky na používanie špecifických metód kontroly v rámci národných programov kontroly salmonely u hydiny v platnom znení (ďalej len "nariadenie Komisie č. 1177/2006") - Nariadenie Komisie (ES) č. 199/2009 z 13. marca 2009, ktorým sa stanovuje prechodné opatrenie, ktorým sa ustanovuje výnimka z nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003, pokiaľ ide o priame dodávky malých množstiev čerstvého mäsa po- 125
chádzajúceho z kŕdľov brojlerov a moriek v platnom znení Príslušnými orgánmi zodpovednými za kontrolu a koordináciu plnenia programu sú orgány štátnej správy vo veterinárnej oblasti. 3. Vymedzenie pojmov Na účely tohto programu: a. kŕdeľ - znamená všetku hydinu rovnakého zdravotného stavu držanú v tom istom zariadení alebo za tým istým uzáverom a tvoriacu jednu epizootologickú jednotku, v prípade hydiny v zastrešenom zariadení sem patria všetky vtáky, ktoré žijú v tom istom priestore na dýchanie; b. infikovaný kŕdeľ - na účely overenia dosiahnutia cieľa Spoločenstva sa kŕdeľ brojlerov považuje za pozitívny v prípade, že sa zaznamená výskyt Salmonella enteritidis a Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:- (iných ako kmeňov očkovacej látky) v jednom alebo vo viacerých vzorkách kŕdľa brojlerov. Pozitívne kŕdle brojlerov sa spočítajú iba raz, odhliadnuc od počtu odberov vzoriek a testov, a nahlásia sa iba v prvom roku zistenia; keď sa nezistí prítomnosť Salmonella enteritidis a Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1, 4, [5],12:i:-, ale zistí sa prítomnosť antimikrobiálnych látok alebo efekt bakteriálneho rastového inhibítora, kŕdeľ brojlerov sa považuje za infikovaný na účely cieľa Spoločenstva; c. invázne sérovary salmonel na účely tohto programu sú: a. Salmonella enteritidis, b. Salmonella typhimurium vrátane monofázových kmeňov Salmonella typhimurium s antigénnym vzorcom 1,4,[5],12:i:-; d. úradný veterinárny lekár je veterinárny lekár podľa 12 zákona č. 39/2007 Z. z.; e. úradné vzorky - vzorky odobraté úradnými veterinárnymi lekármi regionálnych veterinárnych a potravinových správ; f. ďalšie pojmy sú uvedené v 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 297/2003 Z. z. o zdravotných podmienkach pri výmenách hydiny a násadových vajec s členskými štátmi, pri ich premiestňovaní a dovoze z tretích krajín v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2009 Z. z. (ďalej len "nariadenie vlády SR č. 297/2003 Z. z.).. 4. Štruktúra a organizácia príslušných orgánov Centrálnou autoritou, ktorá zodpovedá za kontrolu a koordináciu implementácie tohto programu je Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej len "ŠVPS SR"). Orgánmi zodpovednými za implementáciu tohto programu regionálne (40) veterinárne a potravinové správy. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky - schvaľuje národný kontrolný program - zverejňuje program prostredníctvom vestníka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "MP SR") - potvrdzuje mimoriadne núdzové opatrenia na návrh hlavného veterinárneho lekára Štátna veterinárna a potravinová správa SR - vypracováva národný kontrolný program - vyhodnocuje monitoring v Slovenskej republike - predkladá ročnú správu Európskej Komisii - navrhuje rozpočet na vykonanie národného kontrolného programu ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 126
Regionálna veterinárna a potravinová správa - zabezpečuje odber úradných vzoriek - implementuje a kontroluje monitoring v chovoch - vyhodnocuje monitoring a nákazovú situáciu v regióne - nariaďuje opatrenia v prípade podozrenia alebo potvrdenia infekcie inváznymi salmonelami - kontroluje plnenie nariadených veterinárnych opatrení Štátny veterinárny a potravinový ústav Košice a Štátny veterinárny ústav Zvolen - vykonávajú laboratórnu diagnostiku - odovzdávajú výsledky testovaní národnému referenčnému laboratóriu pre salmonely Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín - Národné referenčné laboratórium pre antimikrobiálne látky - vykonáva laboratórnu diagnostiku salmonel - odovzdáva výsledky testovaní národnému referenčnému laboratóriu pre salmonely - vykonáva konfirmačné analýzy v prípade zistenia inhibičných látok skriningovým vyšetrením Štátny veterinárny a potravinový ústav Bratislava vykonáva: - laboratórnu diagnostiku - bakteriologické vyšetrenie úradných vzoriek - vyhodnocovanie a spracovanie dát vyšetrení za Slovensku republiku - odborný servis - evidenciu výsledkov vyšetrení v elektronickej forme 5. Laboratórna diagnostika Laboratórna diagnostika každej vzorky v rámci tohto programu zahŕňa: - bakteriologické vyšetrenie na prítomnosť inváznych salmonel (kultivácia, typizácia, príp. test na prítomnosť inhibičných látok) vzoriek odobratých od zvierat v súlade s bodom č. 9 tohto programu; - bakteriologické vyšetrenie na prítomnosť inváznych salmonel (kultivácia a typizácia) vzoriek zo sterov z povrchov hál na kontrolu účinnosti dezinfekcie v súlade s bodom č. 10, pričom stery pochádzajúce z jednej haly musia byť vyšetrené ako 1 vzorka bez ohľadu na počet sterov; - bakteriologické vyšetrenie na prítomnosť inváznych salmonel (kultivácia a typizácia) vzoriek krmív vrátane kŕmnych zmesí v súlade s bodom č. 11; - bakteriologické vyšetrenie na prítomnosť inváznych salmonel (kultivácia a typizácia) vzoriek vody používanej na napájanie hydiny v súlade s bodom č. 11. Diagnostiku vykonávajú štátne veterinárne laboratóriá v SR: - Štátny veterinárny a potravinový ústav Bratislava (ŠVPÚ Bratislava); - Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín (ŠVPÚ Dolný Kubín); - Štátny veterinárny a potravinový ústav Košice (ŠVPÚ Košice); - Štátny veterinárny ústav Zvolen (ŠVÚ Zvolen). ŠVPÚ Bratislava je jediné NRL, ktoré môže vykonávať laboratórnu diagnostiku úradných vzoriek, sérotypizáciu a uskladňovať izoláty. Postup skúmania vzoriek používaný štátnymi veterinárnymi laboratóriami za účelom diagnostiky sa nachádza v prílohe č. 1. Laboratóriá, ktoré vykonávajú analýzu vzoriek v rámci tohto programu musia mať systém kvality v súlade so štandardom ISO17025 a musia byť pod kontrolou NRL. Diagnostika vykonávaná v laboratóriách iných, ako sú uvedené v tomto bode, sa na účel monitoringu v súlade s týmto programom neuznáva. 127
6. Systém hlásenia choroby a povinnosti chovateľa Na základe 37 zákona č. 39/2007 Z. z. je vlastník, držiteľ alebo iná fyzická alebo právnická osoba oprávnená disponovať so zvieratami, povinný bez meškania hlásiť orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na prítomnosť zoonóz a pôvodcov zoonóz (inváznych salmonel) alebo laboratórne potvrdenie ich výskytu v chove a umožniť vyšetrenie chovu. V prípade porušenia zákona sa vlastník, držiteľ dopustí priestupku podľa 48 zákona č. 39/2007 Z.z., a správneho deliktu podľa 50 tohto zákona. 7. Premiestňovanie hydiny a klasifikácia kŕdľov Všeobecné ustanovenia Premiestňovanie hydiny a násadových vajec sa vykonáva na účely prevencie a kontroly nákazlivých chorôb a podľa zdravotnej situácie v chove vo vzťahu k tomuto ochoreniu. Premiestňovanie podlieha veterinárnej kontrole a vykonáva sa podľa nariadenia vlády SR č. 297/ 2003 Z. z.. 8. Kompenzácie pri ozdravovaní - Laboratórna diagnostika úradných vzoriek je hradená zo štátneho rozpočtu. - 45 zákona č. 39/2007 Z. z. upravuje náhradu škody, ktorá bude vyplatená vlastníkovi zvierat v dôsledku výskytu zoonózy. 9. Monitoring salmonel v kŕdľoch brojlerov v roku 2012 RÁMEC ODBERU VZORIEK Rámec odberu vzoriek zahŕňa všetky kŕdle brojlerov druhu kury domácej (Gallus gallus) v SR. MONITORING Monitoring sa skladá z dvoch navzájom sa dopĺňajúcich súborov aktivít. Vzorky z každého kŕdľa brojlerov sa odoberajú: - na podnet prevádzkovateľa alebo chovateľa prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára; chovateľ na svoje vlastné náklady zabezpečí odbery vzoriek prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára a laboratórne vyšetrenie vzoriek v laboratóriách uvedených v bode č. 5 - ako úradné odbery vzoriek plne hradené zo štátneho rozpočtu; úradné odbery vzoriek zabezpečujú regionálne veterinárne a potravinové správy prostredníctvom úradných veterinárnych lekárov. A:ODBER VZORIEK Z INICIATÍVY PRE- VÁDZKOVATEĽA: Odber vzoriek na podnet prevádzkovateľa sa uskutočňuje do troch týždňov pred premiestnením brojlerov na bitúnok z každého kŕdľa brojlerov. B: ÚRADNÝ ODBER VZORIEK NA ÚČELY KONTROLY Úradné vzorky sú odobraté prostredníctvom úradných veterinárov príslušných regionálnych veterinárnych a potravinových správ. a. Úradný odber vzoriek musí zahŕňať aspoň jeden kŕdeľ brojlerov z 10 % chovov brojlerov v SR s počtom hydiny vyšším ako 5 000. Odber sa musí vykonať vždy v prípade hroziaceho rizika, keď to príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa považuje za potrebné, t. zn. za nasledovných pravidiel: - regionálne veterinárne a potravinové správy, v príslušnosti ktorých sa nachádza do 10 chovov brojlerov, musia odobrať úradné vzorky minimálne z 1 chovu; pri- 128
čom vzorky musia byť odobraté zo všetkých kŕdľov v chove; - regionálne veterinárne a potravinové správy, v príslušnosti ktorých sa nachádza 11 a viac chovov brojlerov, musia odobrať úradné vzorky minimálne z 2 chovov brojlerov; pričom vzorky musia byť odobraté zo všetkých kŕdľov v chove. Pri hodnotení rizika pre výber chovu na vyšetrenie musia regionálne veterinárne a potravinové správy zohľadniť najmä: - výskyt salmonel v danom chove v predchádzajúcich turnusoch; - výskyt salmonel na bitúnku u brojlerov pochádzajúcich z príslušného chovu. Príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa môže rozhodnúť, že odber vzoriek z iniciatívy prevádzkovateľa bude vykonaný aspoň z jedného kŕdľa brojlerov v jednom zástave v chove s niekoľkými kŕdľami, ak: i) sa uplatňuje systém všetko dnu, všetko von; ii) sa uplatňuje rovnaký postup pri všetkých kŕdľoch; iii) je pre všetky kŕdle spoločný zdroj iv) potravy a vody; sa počas jedného roka a najmenej šiestich zástavoch vykonalo testovanie na Salmonella spp. podľa schémy monitorovania stanovenej v tomto programe u všetkých kŕdľov v chove a vzorky zo všetkých kŕdľov aspoň jedného zástavu odobrali príslušné orgány v) všetky výsledky testovania na Salmonella enteritidis alebo Salmonella typhimurium boli negatívne. Jeden odber vzoriek na podnet prevádzkovateľa môže nahradiť odber vykonaný príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou. Protokol o odbere vzoriek Každú vzorku odobratú v súlade s týmto programom musí sprevádzať dôkladne vyplnená žiadanka na veterinárne laboratórne vyšetrenie hydiny (ŠVPS SR 10 - LD - 05-01), ktorá sa nachádza na internetovej stránke http:// www.svssr.sk/intranet/tlaciva_ld.asp. Vzhľadom na fakt, že kŕdeľ predstavuje epizootologickú jednotku, správne označenie kŕdľa je nevyhnutné. Pri odbere úradných vzoriek do anamnézy musí byť uvedený dôvod úradného odberu vzoriek a v prípade odberu vzoriek na vyšetrenie rezíduí inhibičných látok aj indikácia predmetného vyšetrenia. Vzorky sa odoberajú aspoň dvoma pármi návlekov na nohy alebo gázových ponožiek. V prípade kŕdľov brojlerov chovaných vo voľnom výbehu sa vzorky môžu odoberať len vo vnútri budov chovných zariadení. Všetky návleky na nohy/gázové ponožky sa musia spojiť do jednej vzorky. V kŕdľoch s počtom brojlerov menej ako 100, kde nie je možné použiť návleky na nohy ani gázové ponožky kvôli prístupu do budov, je možné tieto návleky nahradiť ručnými návlekmi, v prípade ktorých sa návleky na nohy alebo gázové ponožky navlečú na rukavice a zotrú sa povrchy kontaminované čerstvými fekáliami, alebo pokiaľ to nie je možné realizovať, použijú sa iné techniky na odber vzoriek. Pred navlečením návlekov na nohy alebo gázových ponožiek sa ich povrch musí navlhčiť maximálnym regeneračným roztokom (MRD: 0,8 % chlorid sodný, 0,1 % peptón v sterilnej deionizovanej vode) alebo sterilnou vodou, alebo iným roztokom schváleným NRL podľa článku 11 nariadenia (ES) č. 2160/2003. Je zakázané používať vodu s obsahom antimikrobiálnych látok alebo pridaných dezinfekčných látok. Odporúčaný spôsob navlhčenia návlekov na nohy je naliať tekutinu dnu pred ich natiahnutím na nohy. 129
Prípadne sa návleky na nohy alebo gázové ponožky môžu pred použitím sterilizovať roztokom v autoklávových vakoch alebo nádobách. Roztoky sa môžu použiť aj po natiahnutí návlekov na nohy použitím spreja alebo fľaše. Je potrebné zabezpečiť, aby boli pri odbere vzoriek primerane zastúpené všetky oddelenia budovy chovných zariadení. Každý pár by mal pokryť približne 50 % plochy budovy. Po ukončení odberu vzoriek sa návleky na nohy alebo gázové ponožky musia opatrne odstrániť, aby sa príslušný materiál neuvoľnil. Návleky sa môžu prevrátiť, aby sa na nich materiál udržal. Umiestnia sa do vrecka alebo nádoby a označia sa. Príslušný orgán môže prípadne rozhodnúť, že sa použije jeden pár návlekov na nohy, pričom sa pokryje 100 % plochy budovy, ak je v kombinácii so vzorkou prachu, ktorá sa zozbiera z viacerých miest z povrchov s viditeľnou prítomnosťou prachu po celej budove. V prípade úradného odberu vzoriek a vždy, keď sa to pokladá za vhodné, odobraté vzorky musia byť vyšetrené aj na rezíduá inhibičných látok. V prípade pozitívneho výsledku vyšetrenia na rezíduá inhibičných látok, príslušný kŕdeľ bude považovaný za pozitívny. Úradné vzorky určené na vyšetrenie rezíduí inhibičných látok môžu byť vyšetrené v ŠVPÚ Bratislava, Dolný Kubín alebo v ŠVPÚ Košice (ďalej len "ústavy"). Ústavy vykonajú vyšetrenie na rezíduá inhibičných látok mikrobiologickou metódou "STAR" a PREMI TEST - om. V prípade pozitívneho testu sa vykoná vyšetrenie na prítomnosť bakteriostatík v ŠVPÚ Dolný Kubín metódami HPLC. Požadované vyšetrenie na rezíduá inhibičných látok úradný veterinárny lekár príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy musí uviesť aj do žiadanky na laboratórne vyšetrenie (v časti "Anamnéza"). Keď sa nezistí prítomnosť inváznych sérovarov salmonel, ale zistí sa prítomnosť antimikrobiálnych látok alebo efekt bakteriálneho rastového inhibítora, kŕdeľ brojlerov sa považuje za infikovaný na účely cieľa Spoločenstva. Výsledky a podávanie správ Výsledky všetkých vyšetrení v kŕdľoch brojlerov hlásia štátne veterinárne laboratóriá v SR príslušným regionálnym veterinárnym a potravinovým správam, chovateľom a súkromnému veterinárnemu lekárovi. Ročnú správu o výsledkoch hlásia regionálne veterinárne a potravinové správy v stanovenom termíne na ŠVPS SR. Keď je v uskutočnenom sledovaní zistená v kŕdli prítomnosť inváznych sérovarov salmonel, osoba zodpovedná za laboratórium, ktoré uskutočňuje vyšetrenie, osoba vykonávajúca vyšetrenie alebo vlastník kŕdľa, okamžite oznámi výsledky príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, ktorá nariadi veterinárne opatrenia v príslušnom chove a bezodkladne informujú o tom ŠVPS SR. Evidenciu o laboratórnych vyšetreniach v rámci tohto programu zhromažďuje a sumarizuje NRL - ŠVPÚ Bratislava. ŠVPÚ Bratislava zasiela každý mesiac na ŠVPS SR protokoly o vyšetrení úradných vzoriek a protokoly o vyšetrení vzoriek, ktoré sú pozitívne na invázne salmonely. 10. Opatrenia, ktoré majú byť nariadené v prípade potvrdenia inváznych sérovarov salmonel V prípade, že sa potvrdí výskyt invazívnych sérovarov v kŕdľoch brojlerov, príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa začne s epizootologickým šetrením s cieľom zistiť možný zdroj infekcie v súlade s bodom č. 12 tohto programu. Nariadené opatrenia musia byť v súlade s nasledovnými minimálnymi požiadavkami: 1) Po vyskladnení infikovaného kŕdľa musí byť zabezpečené bezpečné odstránenie trusu a podstielky v súlade s pokynmi príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. 130
2) Dôkladná očista a dezinfekcia musí byť vykonaná v príslušnom kŕdli. 3) Po očiste a dezinfekcii musí byť vykonaná kontrola efektívnosti dezinfekcie odberom sterov z povrchov hál, pričom stery sú určené na bakteriologické vyšetrenie zamerané na salmonely v NRL. Haly môžu byť opätovne naskladnené len vtedy, ak sú výsledky bakteriologického vyšetrenia kontrolných sterov negatívne na invázne salmonely. 11. Používanie antimikrobiálnych látok Používanie antimikrobiálnych látok v rámci tohto programu musí byť realizované v súlade s nariadením Komisie č. 1177/2006. Zásady pri používaní antimikrobiálnych látok: - Antimikrobiálne látky sa nesmú používať ako osobitná metóda kontroly výskytu salmonely u hydiny. - Antimikrobiálne látky sa nesmú používať len u hydiny nakazenej salmonelou a vykazujúcej klinické príznaky, ktoré by jej mohli spôsobovať nadmerné utrpenie; infikované kŕdle liečené antimikrobiálnymi látkami sa budú naďalej považovať za nakazené salmonelou. Toto použitie sa zakladá na výsledkoch bakteriologického odberu vzoriek a testovania citlivosti na antimikrobiálne látky; - Použitie antimikrobiálnych látok môže byť uskutočnené len so súhlasom a pod dohľadom príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy na základe výsledkov testovania antimikrobiálnej citlivosti. - K ošetreniu môžu byť použité len antimikrobiálne látky registrované Ústavom štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv v Nitre. Požiadavky na použitie antimikrobiálnych látok sa nevzťahujú na látky, mikroorganizmy alebo prípravky povolené na použitie ako kŕmne doplnkové látky v súlade s článkom 3 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 o doplnkových látkach používaných vo výžive zvierat v platnom znení. 12. Identifikácia možného zdroja kontaminácie V prípade potvrdenia inváznych sérovarov salmonel príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa vykoná epizootologické šetrenie s cieľom zistiť možný zdroj nákazy, v rámci ktorého overí možný pôvod infekcie v chove. V rámci epizootologického šetrenia: - musí byť vykonaný úradný odber vzoriek krmív vrátane kŕmnych zmesí v chove používaných na kŕmenie hydiny; keď je niektorá vzorka pozitívna na salmonely, príslušný orgán začne vyšetrovanie za účelom identifikácie zdroja kontaminácie prostredníctvom Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ďalej len "ÚKSÚP") v rôznych štádiách výroby; náklady na vyšetrenie krmív vrátane kŕmnych zmesí sú hradené zo štátneho rozpočtu; každú vzorku odobratú v súlade s týmto bodom musí sprevádzať dôkladne vyplnená žiadanka na veterinárne laboratórne vyšetrenie hydiny (ŠVPS SR 10 - LD - 05-01), pričom do anamnézy musí byť uvedené: "odber vzoriek krmív vrátane kŕmnych zmesí v rámci epizootologického šetrenia národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch brojlerov kury domácej; - musí byť vykonaný úradný odber vzorky vody používanej na napájanie hydiny za účelom vykonania bakteriologického vyšetrenia na prítomnosť Salmonella spp.; náklady na vyšetrenie vody hradí chovateľ sám; - musí byť prešetrené uplatňovanie pravidiel a kontrol týkajúcich sa odstraňovania a spracovania vedľajších živočíšnych produktov; - musia byť prešetrené opatrenia biologickej bezpečnosti zavedené na farme; - musia byť preverené všetky záznamy vedené na farme. 131
Správu o epizootologickom šetrení zašle príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa na ŠVPS SR. 13. Schvaľovanie a registrácia chovov brojlerov Podľa 8 ods. 3 písm. z) bod 4 zákona č. 39/2007 Z. z. regionálne veterinárne a potravinové správy schvaľujú chovy hydiny v súlade s Nariadením vlády č. 279/2003 Z. z. Podľa 39 ods. 11 zákona č. 39/2007 Z. z. ŠVPS SR prideľuje úradné číslo schváleným chovom hydiny a podľa 39 ods. 11 zákona č. 39/2007 Z. z. ŠVPS SR zverejňuje zoznam schválených chovov hydiny, ktorý sa nachádza na webovej stránke ŠVPS SR: www.svssr.sk. 14. Štruktúra produkcie krmiva pre hydinu a schéma odberu vzoriek krmív ktorý pripravuje ÚKSÚP v spolupráci so ŠVPS SR. V rámci VPO krmiva sú úradné vzorky odoberané náhodne priamo u chovateľa, pričom počet odberov a typ krmiva stanoví ŠVPS SR. V prípade, ak je chov brojlerov pozitívny na prítomnosť inváznych salmonel, tak v rámci epizootologického šetrenia (v súlade s bodom č. 12) úradný veterinárny lekár - inšpektor odoberá úradné vzorky krmiva, ktoré sú podávané zvieratám na farme a vody na napájanie nezávisle od VPO krmiva. V prípade, keď úradné vzorky krmív na farme sú pozitívne a kŕmna zmes pochádza zo SR, hlásenie ide do RAPID ALERT systému a postup šetrenia a prijatie opatrení stanoví ÚKSÚP spolu s príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou. V prípade, ak sú úradné vzorky kŕmnych zmesí na farme pozitívne a kŕmna zmes pochádza zo zahraničia, pozítívny nález je nahlásený prostredníctvom RAPID ALERT systému. producenti krmných surovín výrobcovia kompletných kŕmnych zmesí nutričná kontrola Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ÚKSÚP) chovatelia úradné kontroly (RVPS) V registrovaných výrobniach kŕmnych zmesí ÚKSÚP kontroluje nutričnú hodnotu krmív a ich zhodu v zmysle Nariadenia vlády č. 440/2006 Z. z. o kŕmnych zmesiach v znení neskorších predpisov. Zdravotnú nezávadnosť používaných krmív priamo u chovateľa kontrolujú úradní veterinárni lekári - inšpektori príslušných regionálnych veterinárnych a potravinových správ v zmysle metodického pokynu o úradných kontrolách (inšpekcie v chovoch) a vykonávajú odber úradných vzoriek na analýzy v zmysle plánu Veterinárnej prevencie a ochrany krmív (ďalej len "VPO krmív"). Tieto plány sú vypracované na základe Národného Plánu kontroly krmív, Hodnotiacim kritériom je neprítomnosť zárodkov rodu Salmonella v 1 g krmiva v súlade s Nariadením vlády č. 438/2006 Z. z. o nežiaducich látkach v krmivách a o iných ukazovateľoch bezpečnosti a použiteľnosti krmív v znení neskorších predpisov (nulová tolerancia pre rod Salmonella). 15. Vedenie záznamov na farmách Evidencia záznamov v chovoch brojlerov musí byť v súlade s nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín v platnom znení. Prevádzkovatelia chovov brojlerov na požiadanie 132
sprístupnia všetky záznamy vedené na farmách orgánom štátnej správy vo veterinárnej oblasti. Evidencia musí obsahovať najmenej tieto záznamy: Pre chov: - údaje o farme (názov prevádzkarne, adresa prevádzkarne, osoba zodpovedná za aktivity na farme) - situačný plán farmy - technológia a systém chovu - organizácia chovu - meno a adresa súkromného veterinárneho lekára, ktorý vykonáva veterinárnu starostlivosť na farme - zabezpečenie asanácie na farme - proces odstránenia trusu a podstielky - plán činnosti DDD (Deratizácia, Dezinfekcia, Dezinsekcia) - pôvod, množstvo a druh dodaného krmiva dodaného alebo pripravovaného na mieste - dátum dodania krmiva - plán veterinárnej prevencie - plán monitoringu v súlade s týmto programom - ambulantná kniha - podávanie liečiv a vakcín zvieratám (dátum podania a ochranné lehoty) - evidencia veterinárnych liekov, biologických prostriedkov pre vykonanie DDD - evidencia premiestňovania zvierat; - evidencia kontroly zdravia a mortality zvierat; - evidencia návštev; - plán školení zamestnancov - evidencia vykonaných kontrol úradnými veterinárnymi lekármi (úradné záznamy z kontroly) - plán kontroly zdravotnej nezávadnosti vody - plán opatrení a technických vybavení v prípade extrémnych poveternostných podmienok Pre každý kŕdeľ: - osobitné označenie každého kŕdľa chove, - dátum príjmu jednodňovej hydiny - dátum naskladnenia, - vek hydiny pri naskladnení, - pôvod hydiny, - počet hydiny, - predpokladaný dátum vyskladnenia brojlerov na bitúnok; - evidencia kontroly úhynov, - sledovanie príjmu krmiva a vody, - prevedené vyšetrenia, zdravotné prehliadky a diagnóza stanovená ošetrujúcim veterinárnym lekárom a výsledky laboratórnych vyšetrení, - výsledky kontroly účinnosti dezinfekcie, - výsledky vyšetrení na prítomnosť salmonel prevedených v súlade s požiadavkami tohto programu. 16. Prílohy - Príloha č. 1: Skúmanie vzoriek - Príloha č. 2: Výsledky štúdie prevalencie salmonel v kŕdľoch brojlerov druhu kury domácej Gallus gallus v Slovenskej republike - Príloha č. 3: Opatrenia biologickej bezpečnosti 133
Príloha č. 1 SKÚMANIE VZORIEK 1. Preprava a príprava vzoriek Vzorky sa pošlú laboratóriám uvedeným v bode č. 5 v deň odberu expresnou poštou alebo kuriérom najneskôr do 25 hodín po ich odbere. V laboratóriu sa vzorky uskladnia v chlade až do rozboru, ktorý sa uskutoční do 48 hodín od ich prijatia. Vzorky z návlekov na topánky: a) Dva páry návlekov na topánky (alebo "ponožiek") je potrebné opatrne rozbaliť tak, aby sa neuvoľnil príslušný trusový materiál, a vložiť ich do 225 ml pufrovanej peptónovej vody (PPV) zohriatej na izbovú teplotu. b) Vzorkou je potrebné pokrúžiť, aby sa kompletne namočila, a pokračovať v teste podľa detekčnej metódy uvedenej v odseku 2 tejto prílohy. V prípade odsúhlasenia ISO noriem na prípravu trusu na účely zistenia salmonely sa uplatňujú ISO normy a nahrádzajú ustanovenia o príprave vzoriek. Vzorka prachu sa prednostne analyzuje osobitne. Príslušný orgán však môže rozhodnúť o spoločnej analýze párov návlekov na nohy alebo gázových ponožiek. 2. Detekčné metódy Použije sa metóda, ktorú odporúča referenčné laboratórium Spoločenstva (RLS) pre salmonelu v Bilthovene v Holandsku. Táto metóda je opísaná v súčasnom znení návrhu prílohy D k norme ISO 6579 (2002): Zisťovanie Salmonely spp. v truse zvierat a vo vzorkách v štádiu prvovýroby V tejto metóde sa používa polotuhé médium (zmenené polotuhé médium Rappaport-Vassiladis, MSRV) ako jediné selektívne obohacujúce médium. 3. Sérotypový rozbor- NRL Minimálne jeden izolát z každej pozitívnej vzorky sa podrobí sérotypovému rozboru podľa Kaufmann-Whiteovej schémy. 4. Alternatívne metódy So zreteľom na vzorky odobrané na podnet prevádzkovateľa sa môžu použiť metódy analýzy stanovené v článku 11 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení, namiesto metód 134
prípravy vzoriek, detekčných metód a metód sérotypového rozboru stanovených v prílohe č. 1., pokiaľ je to povolené v súlade s normou EN/ISO 16140/2003. 5. Uskladnenie kmeňov Minimálne kmene izolované z úradných vzoriek odobraných regionálnou veterinárnou a potravinovou správou sa uskladnia na účely budúcej fagotypizácie a testovania antimikrobiálnej citlivosti použitím bežných metód odberu kultúr, ktoré musia zabezpečiť celistvosť kmeňov na obdobie aspoň dvoch rokov. 135
Príloha č. 2 Výsledky poslednej štúdie prevalencie salmonel v kŕdľoch brojlerov druhu kury domácej Gallus gallus v Slovenskej republike Štúdia prevalencie salmonel v kŕdľoch brojlerov druhu kyury domácej Gallus gallus v Slovenskej republike bola realizovaná od 1. októbra 2005 do 30. septembra 2006. Štúdia bola vykonaná v súlade s technickými špecifikáciami ustanovenými v dokumente SANCO/1688/2005 Rev1. V Slovenskej republike v čase priebehu štúdie bolo 127 chovov brojlerov s minimálne 5000 kusov hydiny. Kalkulovaná veľkosť vzorky bola 308 a realizovaná 239. 136
Popis populácie brojlerov zahrnutých do štúdie podľa veľkosti chovov: KVPS Bratisla va Trnava Trenčín Nitra Žilina B. Bystrica Prešov Košice Počet brojlerov v chove RVPS viac ako 100 000 5000-9999 10000-49999 50 000 99 999 brojlerov Bratislava Senec 3 D. Streda 1 Galanta 3 4 4 6 Senica 2 7 1 Trnava 8 4 4 N. Mesto Púchov 5 3 2 Prievidza 4 2 2 Trenčín 11 4 1 Komárno 5 Levice 2 Nitra 3 7 N. Zámky Topoľčany 13 3 9 Šaľa L. Mikuláš 5 1 Martin 7 5 3 Žilina 5 Čadca 3 3 B.Bystrica 3 3 1 Lučenec 3 3 R. Sobota 6 3 Veľ. Krtíš Zvolen 3 5 3 Žiar nad Hronom 2 Bardejov Humenné Poprad 4 Prešov 3 Vranov nad Topľou 5 KE okolie 2 5 Michalovce 2 3 8 Rožňava 3 Trebišov 4 3 2 Sp. Nová 3 Ves 2 Celkom 239 5 94 64 76 137 16
Výsledky štúdie - prevalencia salmonel v testovaných vzorkách: Izolát Počet testovaných vzoriek Počet pozitívnych vzoriek Prevalencia S. Enteritidis 1195 23 1,92 % S. Typhimurium 1195 1 0,083 % S. Infantis 1195 1 0,083 % S. Lille 1195 3 0,25 % S. Hadar 1195 5 0,418 % S. Kentucky 1195 15 1,255 % S. Mbandaka 1195 2 0,16 % S. Agona 1195 1 0,083 % S. Orion 1195 1 0,083 % Salmonella spp. 1195 52 4,35 % 138 17
Z 239 testovaných kŕdľov bolo 21 pozitívnych. čo predstavuje 8,78% - nú prevalenciu Salmonella spp. v kŕdľoch brojlerov: Pozitívny kŕdeľ RVPS Date of sampling Počet kŕdľov brojlerov Počet izolátov v testovan om kŕdli Izoláty Phagotype AMST 1. Galanta 8. December 2005 9500 1 Salmonella Enteritidis PT23 Citlivý 2. Galanta 30 Január 2006 7500 5 Salmonella Kentucky 5x - Citlivý 3. Trenčín 9. Február 2006 31840 1 Salmonella Enteritidis PT8 Citlivý 4. Trnava 22. Marec 2006 18000 5 Salmonella Enteritidis netestovaný* netestovaný* Salmonella Kentucky 4x - Citlivý 5. Galanta 20. Marec 2006 7500 3 Salmonella Kentucky - rezistentný na ampicilin 6. Topoľčany 19. Apríl 2006 13000 1 Salmonella Enteritidis PT4 Citlivý 7. Trnava 26 Apríl 2006 11000 1 Salmonella Enteritidis PT6 Citlivý 8. Senec 5 Máj 2006 18750 3 Salmonella Kentucky - Citlivý 9. Topoľčany 10 Máj 2006 13280 1 Salmonella Enteritidis PT4 Citlivý 10. Trnava 22 Máj 2006 16500 1 Salmonella Enteritidis PT8 Citlivý 18 139
11. Komárno 5. Jún 2006 5000 1 Salmonella Infantis - Citlivý 12. Nitra 11. Júl 2006 12000 2 Salmonella Enteritidis PT8 Citlivý 13. Trenčín 1. August 2006 14850 5 Salmonella Hadar - Rezistentný na nalidixicacid Salmonella Enteritidis PT8 Citlivý 14. Senica 3. August 2006 32000 5 Salmonella Mbandaka 2x - Citlivý Salmonella Agona - Citlivý 15. Trenčín 7. August 2006 20000 4 Salmonella Orion - Citlivý Salmonella Enteritidis netypizovateľný Citlivý Salmonella Lille 3x - Citlivý 16. Senica 8. August 2006 11000 2 Salmonella Enteritidis PT8 Citlivý 17. Trenčín 9. August 2006 14300 3 Salmonela Enteritidis PT8 Citlivý 18. Trenčín 14. August 2006 22000 1 Salmonella Enteritidis PT8 Citlivý 19. Trenčín 14. August 2006 22000 5 Salmonella Enteritidis PT23 Citlivý 20. Topoľčany 21. August 2006 14000 1 Salmonella Enteritidis netypizovateľný Citlivý 21. Nitra 28 Sept. 2006 20400 1 Salmonella Typhimurium DTU302 Rezistentný na ampicilin Netestovaný tento izolát Salmonella Enteritidis nebol fagotypizovaný. 19 140
Prevalencia izolátov salmonel v testovaných kŕdľoch: Salmonella Enteritidis 239 test. kŕdľov 15 pozitívnych kŕdľov...6,27% prevalencia Salmonella Typhimurium 239 test. kŕdľov 1 pozitívny kŕdeľ...0,41% prevalencia Salmonella Hadar 239 test. kŕdľov 1 pozitívny kŕdeľ...0,41% prevalencia Salmonella Kentucky 239 test. kŕdľov 4 pozitívny kŕdeľ...1,67% prevalencia Salmonella Infantis 239 test. kŕdľov 1 pozitívny kŕdeľ...0,41% prevalencia Salmonella Orion 239 test. kŕdľov 1 pozitívny kŕdeľ...0,41% prevalencia Salmonella Agona 239 test. kŕdľov 1 pozitívny kŕdeľ...0,41% prevalencia Salmonella Lille 239 test. kŕdľov 1 pozitívny kŕdeľ...0,41% prevalencia Salmonella Mbandaka 239 test. kŕdľov 1 pozitívny kŕdeľ...0,41% prevalencia Salmonella spp. 239 test. kŕdľov 21 pozitívnych kŕdľov......8,78% prevalencia 141 20
Príloha č. 3 Opatrenia biologickej bezpečnosti na farmách Na dosiahnutie najvyššej efektivity kontrolného programu pre salmonelové infekcie v chovoch brojlerov je nevyhnutné efektívne implementovať opatrenia biologickej bezpečnosti v chovoch. Opatrenia biologickej bezpečnosti zahrňujú všetky chovateľské a zoohygienické postupy, ktoré sa majú aplikovať na zvýšenie úrovne hygieny fariem a pomáhajú minimalizovať riziko výskytu a šírenia infekcie na farme medzi kŕdľami. Minimálne požiadavky opatrení biologickej bezpečnosti: - systém všetko dnu a všetko von má byť použitý pre každý kŕdeľ; - zavedený plán čistenia, dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie - po depopulácii kŕdľov musí byť realizované dôkladné čistenie budov, technológie a ostatných zariadení a po čistení má byť vykonaná efektívna dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia; - monitoring presonálu, ktorý je v kontakte s hydinou; - čierno - biely systém má byť zavedený pre personál (sprchy a šatne); - minimalizovanie počtu ľudí, ktorí vstupujú na farmu (návštevníci farmy) a zabezpečenie informácie ohľadom osobnej hygieny a opatrení biologickej bezpečnosti zavedených na farme; - zabezpečenie informovanosti a školení pre zamestnancov farmy; - vyšetrovanie krmiva a vody určené pre hydinu; - bezpečné odstránenie podstielky, úhynov a iných odpadov; - správne vedenie záznamov na farmách v súlade s bodom č. 14 tohto programu. 142
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Dobrovičova č. 12, 812 66 Bratislava Štátna veterinárna a potravinová správa SR Botanická č. 17, 842 13 Bratislava 11 NÁRODNÝ PROGRAM ERADIKÁCIE BAKTERIÁLNYCH CHORÔB RÝB V SLOVENSKEJ REPUBLIKE NA ROK 2012 Predložil: Prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc. Hlavný veterinárny lekár SR Schválil: Ing. Zsolt Simon Minister pôdohospodárstva a a rozvoja vidieka SR 143
NÁRODNÝ PROGRAM ERADIKÁCIE BAKTERIÁLNYCH CHORÔB RÝB V SLOVENSKEJ REPUBLIKE NA ROK 2012 Obsah 1. Cieľ programu 2. Zákonné právomoci 3. Vymedzenie pojmov 4. Informácie o bakteriálnych chorobách rýb - Bakteriálne ochorenie obličiek (BKD) Furunkulóza lososovitých rýb, Sčervenanie papule (ERM) 5. Diagnostika 6. Systém hlásenia choroby 7. Kontrolné mechanizmy 8. Premiestňovanie zvierat vnímavých druhov 9. Schválený individuálny eradikačný plán 10. Financovanie programu 11. Kompenzácie pri plnení programu 12. Opatrenia pri výskyte bakteriálnych chorôb rýb 13. Zrušenie nariadených opatrení 14. Očkovanie proti bakteriálnym chorobám rýb 15. Ukončenie Národného programu eradikácie bakteriálnych rýb v Slovenskej republike na rok 2011 16. Príloha Sprievodný doklad na premiestnenie rýb na ďalší chov v rámci Národného programu eradikácie bakteriálnych chorôb rýb v Slovenskej republike na rok 2012 144
1. Cieľ programu Cieľom Národného programu eradikácie bakteriálnych chorôb rýb v Slovenskej republike na rok 2012 (ďalej len "program") je kontrola bakteriálnych chorôb rýb a zníženie strát v chovoch rýb v dôsledku ich výskytu použitím vakcinačných schém a medikovaných krmív. 2. Právny podklad programu Právnym podkladom tohto programu je 46 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 39/2007 Z. z."). Program schvaľuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na návrh hlavného veterinárneho lekára v súlade s 5 písm. f) zákona č. 39/2007 Z. z. 3. Vymedzenie pojmov Bakteriálnou chorobou rýb sa na účel tohto programu rozumie choroba rýb uvedená v prílohe č. 5 zákona č. 39/2007 Z. z., ktorej pôvodcom je baktéria. V súčasnom znení zákona č. 39/2007 Z. z. sa jedná o: - bakteriálne ochorenie obličiek (BKD) spôsobené Renibacterium salmonidarum, - furunkulóza lososovitých rýb spôsobená Aeromonas salmonicida a - sčervenanie papule (ERM) spôsobené Yersinia ruckeri. 4. Informácie o bakteriálnych chorobách rýb 4.1. Bakteriálne ochorenie obličiek (BKD) Bakteriálne ochorenie obličiek (BKD) spôsobuje tyčinkovitá baktéria Renibacterium salmonidarum. Toto ochorenie má chronický charakter. Vznik choroby nie je podmienený teplotou vody. Vnímavými druhmi sú najmä lososovité ryby druhov losos strieborný, pstruh dúhový, pstruh potočný a hlavátka podunajská. Prenos choroby je horizontálny priamym kontaktom s infikovanými rybami (najmä porušenou kožou), ako i vertikálny prostredníctvom ikier z infikovaných rýb. Pôvodcu choroby dokážu prenášať aj iné ako lososovité druhy rýb, najmä ostrieže. Klinické príznaky sú spočiatku nevýrazné. Hlavné zmeny na povrchu tela sú občasný exoftalmus a strata očných gúľ, tvrdá a matná koža s možnosťou výskytu drobných pľuzgierikov pozdĺž bočnej čiary s možnou prímesou krvi. Neskôr krvácanie v oblasti brušných plutiev, výskyt vredov na žiabrových viečkach, poruchy koordinácie plávania. Patologicko-anatomický obraz je doplnený častou prítomnosťou krvavého exudátu v telovej dutine, šedobielych škvŕn na mierne zväčšených obličkách, s možnosťou výskytu aj na pečeni a slezine, ktorá býva výrazne zväčšená. V dôsledku nedostatočnej vylučovacej schopnosti organizmu poškodením obličiek a celkového zhoršenia funkcie imunitného systému dochádza najmä u lososovitých druhov rýb k tvorbe abscesov vo svalovine. Úhyny spôsobené BKD sa rôznia od sporadických úhynov až po výraznú mortalitu. 4.2. Furunkulóza lososovitých rýb Furunkulózu lososovitých rýb spôsobuje Aeromonas salmonicida. Choroba sa vyskytuje vo forme latentnej a akútnej až subchronickej. Forma choroby má priamu závislosť od teploty vody (čím vyššia teplota vody tým akútnejší priebeh ochorenia). U mladých kategórií rýb je vo väčšine prípadov priebeh inaparentný (bezpríznakový). Vnímavými druhmi rýb sú všetky lososovité ryby. K prenosu dochádza priamym i nepriamym spôsobom (kontaktom rýb, prostredníctvom vody, náradia, rybožravými vtákmi, parazitmi a i.). Klinické príznaky sú zreteľné najmä na koži v podobe krvácanín, vredov a erózií. Obdobné príznaky sú aj na plutvách. Poškodenie vnútorných orgánov je zriedkavé a na rozdiel od vírusových ochorení nedochádza k difúznym krvácaninám do svaloviny a orgánov. 145
Úhyny sú vo všeobecnosti vyššie u mladých kategórií a v prípadoch, kedy sa na prepuknutí choroby spolupodieľa aj stres z prostredia (prudké oteplenie, nedostatočná saturácia kyslíkom a i.). Bez antibiotickej liečby môžu straty úhynom dosahovať aj 30-50 %. 4.3. Sčervenanie papule (ERM) Sčervenanie papule (ERM) spôsobuje Yersinia ruckeri z čeľade Enterobacteriacae. Choroba nie je prísne viazaná na teplotu vody, hoci výskyt pri poklese teploty pod 5 C je zriedkavý a s atypickým priebehom. Vnímavými druhmi sú lososovité ryby, najmä pstruh dúhový. K prenosu môže dôjsť priamym i nepriamym spôsobom (kontaktom s infikovanými rybami alebo bakterionosičmi, vodou, náradím a podobne). Klinickými príznakmi sú zmeny v správaní (oddelenie od húfu), stmavnutie povrchu tela, plynatosť tráviaceho traktu (najmä žalúdka) pozorovaná ako "nafúknutie" brucha, krvácaniny do tkanív v žiabrovej dutine, krvácaniny do mäkkých tkanív v zadnej časti papule, ktoré sa postupne zväčšujú a môžu postihnúť celú papuľu (odtiaľ pochádza názov choroby), krvácaniny do oka a plošné difúzne sčervenanie kože spôsobené krvácaním do podkožia. V prípade infekcie plôdika do 5 cm je zvyčajne jediným príznakom zvýšený úhyn bez príznakov choroby. Reinfekciou sa klinické príznaky stávajú menej zreteľnými. Úhyn môže bez antibiotickej liečby dosiahnuť až 10-60 %. 5. Diagnostika Bakteriálne choroby rýb sa diagnostikujú na základe a) klinických príznakov b) laboratórnych vyšetrení - kultivácia Na vyšetrenie sa zasielajú celé ryby, primárne s klinickými príznakmi. Vzorky sa na vyšetrenie zasielajú čo najskôr. Vzorka rýb sa zasiela zabalená v nepremokavom obale vloženom do dobre uzatvoreného, pevného obalu s dostatočným množstvom sacieho materiálu, zabraňujúcim pretekaniu obsahu. Vzorka rýb môže byť tvorená aj živými rybami prepravovanými v primeranom množstve vody, zasielaná kuriérom spôsobom znemožňujúcim kontamináciu povrchových vôd a šírenie chorôb. Vzorka musí byť identifikovateľná aj vo vnútri obalu. Sprievodný doklad sa prikladá ku vzorke tak, aby sa zabránilo jeho znečisteniu a pri prebratí vzorky v schválenom veterinárnom laboratóriu sa mohol odstrániť bez manipulácie so vzorkou. Diagnostiku bakteriálnych chorôb rýb vykonáva Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín (ďalej len "ŠVPÚ DK"), ktorý súčasne plní aj funkciu Národného referenčného laboratória pre choroby rýb. Odber vzoriek, spôsob skladovania, balenia a zasielania vzoriek možno konzultovať s ŠVPÚ DK. 6. Systém hlásenia choroby Na základe 17 ods. 1 písm. h) a 37 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/2007 Z. z. je každá fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená disponovať živými zvieratami povinná bez meškania hlásiť orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na chorobu a úhyn rýb a umožniť ich vyšetrenie. 7. Kontrolné mechanizmy Základnou podmienkou pri kontrole bakteriálnych chorôb rýb je registrácia chovov, ktoré vykonávajú prvovýrobu potravín živočíšneho pôvodu, ktorou je na účely tohto programu v súlade s 40 ods. 3 písm. a) prvý bod zákona č. 39/2007 Z. z. produkcia, chov alebo odchov prvotných produktov živočíšneho pôvodu vrátane zberu prvotných produktov živočíšneho pôvodu, dojenia a produkcie hospodárskych zvierat pred zabitím, ako aj lovu, výlovu, rybolovu a zberu voľne žijúcich zvierat. Nemenej dôležitou podmienkou je aj plnenie ostatných 146
požiadaviek na zdravie, podmienky premiestňovania, uznávania spôsobilosti na hospodársky chov rýb podľa zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 139/2002 Z. z.") a kontrola dodržiavania opatrení v rámci schváleného individuálneho eradikačného programu. 8. Premiestňovanie zvierat vnímavých druhov Premiestňovanie rýb na ďalší chov (zarybňovanie nie len chovov ale aj revírov) podlieha veterinárnej kontrole a veterinárnym požiadavkám v zmysle zákona č. 39/2007 Z. z... Keďže prijatím smernice Rady č. 2006/88/ ES o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov boli bakteriálne choroby rýb vypustené zo zoznamu neexotických chorôb, na ktoré sa môžu vzťahovať certifikačné požiadavky na zdravie rýb pri obchode v rámci Spoločenstva, nebude možné počas implementácie programu predchádzať reinfekcii chovov rýb, na ktorých sa uplatňuje individuálny eradikačný program. Z tohto dôvodu, je potrebné zabezpečiť, aby súčasťou návrhu individuálneho eradikačného programu, predkladaného na schválenie, bol vnútorný organizačný a pracovný poriadok preukazujúci zavedenie efektívnych mechanizmov zamedzujúcich reinfekcii chovu rýb, najmä zabránením nákupu rýb, ktoré môžu byť zdrojom infekcie (napr. zmluvný záväzok vakcinácie rýb v chove pôvodu s dostatočným predstihom pred ich premiestnením, aby sa zabezpečilo včasné navodenie imunity, laboratórne vyšetrenie zásielky rýb na bakteriálne choroby rýb s negatívnym výsledkom nie starším ako sedem dní, a podobne). Pri premiestňovaní rýb na ďalší chov v rámci Slovenskej republiky (ďalej len "SR"), sa týmto programom zavádza povinnosť pre chovateľa rýb so schváleným individuálnym eradikačným programom dodržiavať podmienky premiestňovania vydaných Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky (ďalej len "ŠVPS SR") podľa 6 ods. 2 písm. f) a 20 ods. 2 až 5 zákona č. 39/2007 Z.z., ktorými sú bez obmedzenia iných povinností vyplývajúcich z platnej legislatívy: a) zákaz príjmu zásielky rýb, ktorá nie je sprevádzaná sprievodným dokladom vydaným príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou podľa vzoru uvedeného v prílohe k tomuto programu, b) viesť dennú evidenciu o úhynoch a nahlásiť každé podozrenie na výskyt bakteriálnej choroby rýb alebo zvýšený úhyn, ktorým sa na účely tohto programu rozumie zvýšenie úhynu o 10 % a viac v porovnaní sa priemerným úhynom za predchádzajúci kalendárny týždeň, c) v prípade podozrenia na výskyt bakteriálnej choroby rýb zabezpečiť na svoje náklady laboratórnu diagnostiku na potvrdenie alebo vylúčenie výskytu bakteriálnej choroby rýb. 9. Schválený individuálny eradikačný program Tento program nie je povinný. K záväzku jeho plnenia sa prihlasuje podnik, ktorý je držiteľom Osvedčenia na chov rýb vydaným v súlade so zákonom č. 139/2002 Z.z. a je registrovaný podľa 40 zákona č. 39/2007 Z.z., na základe dobrovoľného rozhodnutia. Za preukázanie vôle implementovať tento program je predloženie návrhu individuálneho eradikačného programu na príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu. Dňom schválenia individuálneho eradikačného programu je žiadateľ povinný plniť ho v rozsahu schválenia. Individuálny eradikačný program sa vypracováva na určité obdobie alebo na dobu neurčitú, pričom nie je povolené schvaľovať individuálne eradikačné programy na krátke obdobie roka, jeho prerušenie a opätovné schvaľovanie. Opätovné schválenie je možné len po preukázaní 147
vážneho zhoršenia zdravotného stavu rýb potvrdeného opakovaným výsledkom laboratórneho vyšetrenia na náklady žiadateľa. Svoje rozhodnutie o implementácii programu môže žiadateľ kedykoľvek zmeniť predložením žiadosti o zrušenie schválenia individuálneho eradikačného programu. Individuálny eradikačný program môže byť zrušený aj rozhodnutím príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, v prípade zistenia porušenia povinností vyplývajúcich zo schváleného individuálneho eradikačného programu. Regionálne veterinárne a potravinové správy bezodkladne informujú o schválení individuálnych eradikačných programov a o ich zrušení ŠVPS SR a ministerstvo. V prípade zrušenia schváleného eradikačného programu z rozhodnutia regionálnej veterinárnej a potravinovej správy sa musia uvádzať aj dôvody, ktoré viedli k jeho zrušeniu. Prílohou k žiadosti o schválenie individuálneho eradikačného programu je: 1. doklad preukazujúci právnu subjektivitu žiadateľa (overená kópia výpisu z obchodného registra, overená kópia živnostenského listu, overená kópia osvedčenia samostatne hospodáriaceho roľníka a pod.) 2. overenú kópiu platného Osvedčenia na chov rýb vydaného podľa zákona č. 139/2002 Z. z., 3. originál alebo overená kópia listu vlastníctva, preukazujúceho existenciu vodnej plochy, alebo zmluva o prenájme pozemku s vodnou plochou, prílohou ktorej musí byť list vlastníctva preukazujúci vlastnícky vzťah druhej zmluvnej strany k tomu pozemku, 4. návrh individuálneho eradikačného programu. Individuálny eradikačný program musí obsahovať najmenej tieto údaje: 1. identifikácia žiadateľa 2. identifikácia chovného zariadenia, na ktorom sa bude individuálny eradikačný program uplatňovať 3. bakteriálnu chorobu rýb alebo zoznam bakteriálnych chorôb rýb, na kontrolu ktorých sa individuálny eradikačný program vzťahuje (viď časť 3. Vymedzenie pojmov), 4. spôsob kontroly bakteriálnej choroby rýb alebo bakteriálnych chorôb rýb, ktorý zahŕňa najmenej jeden z týchto spôsobov a) vakcinácia s uvedením: i. názvu schválenej alebo registrovanej vakcíny, ii. vakcinačnej schémy v súlade s odporúčaniami výrobcu vakcíny, iii.spôsob a vzor vedenia evidencie o aplikácii vakcíny, iv. spôsob výpočtu ochrannej lehoty a vzor vedenia evidencie o dodržaní ochrannej lehoty (ak je výrobcom vakcíny uvádzaná) b) medikácia s uvedením: i. názvu schváleného alebo registrovaného medikovaného krmiva, ii. medikačnej schémy v súlade s odporúčaniami výrobcu medikovaného krmiva, iii.indikáciu medikácie, spôsob overenia indikačnej podmienky pre medikáciu a spôsob evidencie overenia indikačnej podmienky pre medikáciu, iv. spôsob a vzor vedenia evidencie o medikácii v. spôsob výpočtu ochrannej lehoty a vzor vedenia evidencie o dodržaní ochrannej lehoty (ak je výrobcom medikovaného krmiva uvádzaná) c) udržanie chovu bez výskytu pôvodcov bakteriálnych chorôb rýb s uvedením: i. kópií výsledkov laboratórnych vyšetrení v súlade s časťou 5. Diagnostika potvrdzujúcich najmenej dve po sebe nasledujúce vyšetrenia v rozmedzí troch až šiestich mesiacov, pričom najmenej v jednom prípade bol odber vzoriek vykonaný pri teplote vody 15 C a viac, s negatívnym výsledkom, ii. vnútorného organizačného a pracovného poriadku preukazujúceho zavedenie efektívnych mechanizmov zamedzujúcich reinfekcii chovu rýb, najmä zabránením 148
nákupu rýb, ktoré môžu byť zdrojom infekcie (viď časť 8. Premiestňovanie zvierat vnímavých druhov), 5. spôsob a vzor vedenia evidencie o všetkých prijatých zásielkach rýb a spôsob evidencie sprievodných dokladov a potvrdení o splnení podmienky premiestňovania rýb na ďalší chov vrátane výsledkov laboratórnych vyšetrení v chove pôvodu, 6. predpokladaná dĺžka trvania individuálneho eradikačného programu. 10. Financovanie programu Tento program je v celom rozsahu financovaný fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú implementovať tento program. 11. Kompenzácie pri ozdravovaní 1. Poisťovne uhrádzajú škody v rozsahu poistnej zmluvy. 12. Opatrenia pri výskyte bakteriálnych chorôb rýb Opatrenia v rámci tohto programu nariaďuje regionálna veterinárna a potravinová správa podľa 8 ods. 3 písm. e) zákona č. 39/2007 Z. z. Príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa pri podozrení na výskyt bakteriálnej choroby rýb vykoná alebo nariadi fyzickým osobám a právnickým osobám vykonať opatrenia na kontrolu chorôb zvierat: a) bezodkladné úradné vyšetrovanie na účely potvrdenia alebo vylúčenia výskytu ochorenia, vrátane odberu vzoriek na laboratórne vyšetrenie, ak je to nevyhnuté, b) súpis kontaktných fariem a tento súpis pravidelne aktualizuje, c) súpis rýb na týchto farmách a tento súpis pravidelne aktualizuje, d) zákaz premiestňovania rýb až do vylúčenia alebo potvrdenia bakteriálnej choroby, s výnimkou povoleného premiestnenia na priame zabitie na ľudskú spotrebu. Príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa pri potvrdení výskytu bakteriálnej choroby rýb vykoná alebo nariadi fyzickým osobám a právnickým osobám vykonať opatrenia na kontrolu chorôb zvierat a) epizootologické šetrenie vrátane odberu potrebných vzoriek, b) súpis infikovaných fariem a tento súpis pravidelne aktualizuje, c) súpis rýb na týchto farmách a tento súpis pravidelne aktualizuje, d) zákaz premiestňovania rýb z infikovaných fariem bez povolenia príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, s výnimkou povolenia presunu živých rýb, ikier alebo zárodočných buniek, ktoré sú určené len pre iné farmy s rovnakou nákazovou situáciou alebo na zabitie na ľudskú spotrebu, za predpokladu, že ryby neprejavujú klinické príznaky choroby. Epizootologické šetrenie sa zameriava na a) pravdepodobný čas trvania, počas ktorého sa mohla choroba vyskytovať na farme pred tým, ako bola ohlásená, alebo bolo vyslovené podozrenie z jej výskytu, b) možný zdroj choroby na farme a identifikáciu ostatných fariem, v ktorých sa nachádzajú ikry, zárodočné bunky a vnímavé druhy rýb, ktoré môžu byť infikované, c) pohyb rýb, ikier alebo zárodočných buniek, dopravných prostriedkov, materiálu alebo osôb, ktoré by mohli preniesť pôvodcu ochorenia do príslušnej farmy alebo z príslušnej farmy, d) eventuálnu prítomnosť a distribúciu vektorov ochorenia. Ak sa epizootologickým šetrením zistí, že mohlo dôjsť k zavlečeniu choroby z iného vodného toku, nádrže alebo inej pobrežnej zóny alebo mohla byť choroba prenesená do iného vodného toku, nádrže alebo inej pobrežnej zóny 149
v dôsledku kontaktu spôsobeného pohybom rýb, ikier a zárodočných buniek, zvierat, dopravných prostriedkov alebo osôb alebo iným spôsobom, považujú sa farmy týchto tokov, nádrží a pobrežných zón za podozrivé o čom musí byť bezodkladne informovaný príslušný orgán veterinárnej správy. 13. Zrušenie nariadených opatrení Opatrenia na kontrolu chorôb regionálna veterinárna a potravinová správa zruší 1. okamžite, v prípade nepotvrdenia výskytu bakteriálnej choroby rýb, 2. po preliečení rýb medikovaným krmivom a a) po uplynutí ochrannej doby uvádzanej výrobcom použitého medikovaného krmiva, b) ak sa v ohnisku nenachádzajú ryby s klinickými príznakmi bakteriálnej choroby rýb, c) bola vykonaná záverečná dezinfekcia. 14. Očkovanie proti bakteriálnym chorobám rýb Podnik môže v rámci schváleného individuálneho eradikačného programu vykonávať vakcináciu rýb proti bakteriálnej chorobe rýb alebo proti viacerým bakteriálnym chorobám rýb za predpokladu dodržiavania odporúčaných vakcinačných schém výrobcu vakcíny, indikácie na vakcináciu, množstva a spôsobu aplikácie použitej vakcíny a vedie o vakcinácii schválenú formu evidencie. 15.Ukončenie národného programu eradikácie bakteriálnych chorôb rýb v Slovenskej republike na rok 2012 Program bude ukončený dňa 31. decembra 2012. 16. Príloha 150
Príloha SPRIEVODNÝ DOKLAD na premiestnenie rýb na ďalší chov v rámci Národného programu eradikácie bakteriálnych chorôb rýb v Slovenskej republike na rok 2012 Por. číslo:.../rvps/mm/rrrr Vlastník/držiteľ (adresa)... Farma (adresa)...úradné číslo:... IČO...Obec...okres...kraj... Druh ryby (odborný názov/vedecký názov) Kategória rýb Počet/množstvo rýb........................... premiestňuje na farmu (názov a adresa)... Úradné číslo:... Obec... okres... kraj... so schváleným individuálnym eradikačným programom (uviesť názov relevantnej bakteriálnej choroby rýb):... Úradný veterinárny lekár RVPS... potvrdzuje, že ryby: a) boli pred premiestnením podrobené klinickej prehliadke úradným veterinárnym lekárom najviac 72 hodín pred premiestnením a neprejavovali žiadne klinické príznaky ochorenia, b) nepochádzajú z chovu alebo z oblasti, ktoré podliehajú zákazu alebo obmedzeniu premiestňovania zo zdravotných dôvodov, ktoré postihujú tieto druhy v súlade s veterinárnymi požiadavkami, c) pochádzajú z chovu*, 1. kde bola vykonaná vakcinácia rýb proti bakteriálnym chorobám rýb zhodných so zoznamom bakteriálnych chorôb na ktoré má farma určenia schválený individuálny eradikačný program a to: názov vakcíny... dátum vakcinácie... názov vakcíny... dátum vakcinácie... názov vakcíny... dátum vakcinácie... 2. kde bola vykonaná medikácia rýb podávaním medikovaného krmiva obsahujúceho medikačnú látku účinnú proti bakteriálnym chorobám rýb zhodných so zoznamom bakteriálnych chorôb na ktoré má farma určenia schválený individuálny eradikačný program názov medikovaného krmiva... dátum ukončenia medikácie... 3. ktorý udržiava chov bez výskytu pôvodcov bakteriálnych chorôb rýb zhodných so zoznamom bakteriálnych chorôb, na ktoré má farma určenia schválený individuálny eradikačný program, s potvrdenými dvomi po sebe nasledujúcimi negatívnymi výsledkami laboratórnych vyšetrení zo dňa...č. nálezu... a zo dňa...č. nálezu... V... dňa......... Meno a priezvisko úradného vet. lekára podpis úradného vet. lekára, odtlačok pečiatky Vyhlásenie vlastníka/držiteľa* v mieste odoslania Premiestňovaným zvieratám sa nepodávali zakázané látky alebo zakázané veterinárne lieky. Ak im boli podané povolené látky a neuplynula predpísaná ochranná lehota pre tieto lieky alebo látky uveďte názov lieku a dátum aplikácie... Osvedčenie platí 5 dní od dátumu vystavenia Miesto nakládky:... Dátum a čas nakládky:... Predpokladaná dĺžka cesty v hodinách... *) nehodiace sa prečiarknite... podpis vlastníka/držiteľa*, odtlačok pečiatky Poučenie pre prepravcu, chovateľa, držiteľa. Zviera(tá) a) nesmú v čase od premiestnenia z chovu pôvodu do príchodu na miesto určenia prísť do kontaktu s inými rybami, okrem zvierat, ktoré majú rovnaký zdravotný štatút, b) sa musia prepravovať v súlade s požiadavkami na ochranu zvierat pri preprave 9 151
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Dobrovičova č. 12, 812 66 Bratislava Štátna veterinárna a potravinová správa SR Botanická č. 17, 842 13 Bratislava 12 NÁRODNÝ PROGRAM ERADIKÁCIE VÍRUSOVEJ HEMORAGICKEJ SEPTIKÉMIE RÝB (VHS) V SLOVENSKEJ REPUBLIKE NA ROKY 2010-2013 Predložil: Prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc. Hlavný veterinárny lekár SR Schválil: Ing. Zsolt Simon Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 152
NÁRODNÝ PROGRAM ERADIKÁCIE VÍRUSOVEJ HEMORAGICKEJ SEPTIKÉMIE RÝB (VHS) V SLOVENSKEJ REPUBLIKE NA ROKY 2010-2013 1. Cieľ programu 2. Zákonné právomoci 3. Finančné zabezpečenie 4. Poučenie o chorobe a vymedzenie pojmov 5. História 6. Diagnostika 7. Hlásenie choroby 8. Kontrolné mechanizmy 9. Premiestňovanie vnímavých druhov vodných živočíchov 10. Rozsah vykonávania monitoringu 11. Všeobecné zásady a metódy eradikácie 12. Úlohy orgánov štátnej správy 13. Povinnosti chovateľov 14. Prílohy 153
1. Cieľ programu Cieľom programu je eradikovať ohniská choroby vírusovej hemoragickej septikémie (VHS) v chovoch rýb na celom území Slovenskej republiky. Ozdravením chovov sa zlepší zdravotný stav, znížia straty na produkcii, odbúrajú obchodné prekážky v domácom ako aj zahraničnom obchode. Národný program eradikácie vírusovej hemoragickej septikémie rýb (VHS) sa bude každoročne vyhodnocovať a na základe analýzy dosiahnutých výsledkov sa môže upravovať. 2. Zákonné právomoci Právnym podkladom tohto programu je 17, 18, 20, 37, 40, 46 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 39/2007 Z. z."). Program schvaľuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na návrh hlavného veterinárneho lekára v súlade s 5 písm. f) zákona č. 39/2007 Z. z. Implementácia tohto programu korešponduje s 19 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 319/2011 Z. z. o podpore podnikania v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka (ďalej len "nariadenie vlády č. 319/ 2011 Z. z."). Nemenej dôležitou podmienkou je aj plnenie ostatných požiadaviek na zdravie, ochranu, chov, podmienok premiestňovania, uznávania spôsobilosti na hospodársky chov rýb podľa zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 139/ 2002 Z. z."), nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 290/2008 Z. z., o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty hospodárskeho chovu rýb a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov (ďalej len "nariadenie vlády č. 290/2008 Z. z."). 3. Finančné zabezpečenie Laboratórna diagnostika úradných vzoriek je hradená zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len "SR"). Dotácia na úhradu straty na zvieratách a ich produktoch v dôsledku nariadeného opatrenia podľa 46 zákona č. 39/2007 Z. z. bude poskytnutá chovateľovi do 100% vypočítanej straty zníženej o poistné plnenie poskytnuté na úhradu straty podľa 19 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 319/2011 Z. 4. Poučenie o chorobe a vymedzenie pojmov Vírusová hemoragická septikémia (VHS) Pôvodcom VHS je RNA vírus (viral hemorrhagic septicemia virus VHSV, syn. Egtved virus), zaradený do radu Mononegavirales, rodu Novirhabdovirus, čeľade Rhabdoviridae. Ochorenie môže postihnúť viac ako 50 druhov morských a sladkovodných rýb. Vírus bol izolovaný z radov rýb Salmoniformes, Pleuronectiformes, Gadiformes, Esociformes, Lupeiformes, Osmeriformes, Perciformes, Scorpaeniformes, Anguilliformes, Cyprinodontiformes, Gasterosteiformes. Niektoré druhy rýb môžu byť infikované asymptomatologicky a môžu zohrávať významnú úlohu ako prenášači choroby. Medzi najvnímavejšie druhy rýb patria ryby z radu Salmoniformes (losos obyčajný, pstruh dúhový, sivoň americký). Pstruh potočný je na uvedenú nákazu pomerne rezistentný. K rozšíreniu nákazy dochádza latentne infikovanými rybami, pohlavnými produkatmi a exkrementami chorých rýb, pracovnými pomôckami, dopravnými prostriedkami a rybožravými vtákmi. Choroba postihuje všetky vekové kategórie, prednostne ryby mladšie ako 1 rok, optimálna teplota pre prepuknutie infekcie je 9-12 o C, ochorenie vzniká prevažne na jar (nad 15 o C sa ochorenie vyskytuje zriedka, nad 18 o C ku vzniku ochorenia nedochádza). Ďalšími podmieňujúcimi faktormi býva stres, znečistenie vody, nevhodné kŕmenie a nešetrná manipulácia. Priebeh ochorenia býva akútny až chronický (v závislosti na teplote vody, virulencii pôvodcu a kondícii rýb), pričom inkubačná doba môže byť 4-30 dní. Medzi významné klinické príznaky ochorenia patrí výrazná letargia alebo hyperaktivita, zmeny plávania (plávanie v bočnej polohe, okolo svojej osi), nápadne tmavé sfarbenie tela, výrazná anémia 154
žiabier s výskytom petechiálnych krvácanín, krvácanín na očiach a bázach plutiev, bilaterálny alebo unilaterálny exoftalmus a ascites. Pri akútnom priebehu ochorenia výrazná mortalita, ktorá môže dosiahnuť až 100 %. Chronický priebeh ochorenia môže byť asymptomatologický. Patologicko-anatomický obraz je doplnený o obraz hemoragickej diatézy. Hemorágie nachádzame v svalovine a serózach vo vnútorných orgánoch a vo viscerálnom tuku rýb. Terapia ochorenia nie je známa a tak, ako u ostatných viróz má pre predchádzanie jej šírenia zásadný význam prevencia. Diferenciálna diagnóza začleňuje podozrenie na infekčnú hematopoetickú nekrózu, yersiniózu a furunkulózu lososovitých rýb. Novou chorobou rýb sa na účely tohto programu rozumie v SR vírusová hemoragická septikémia, uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 39/ 2007 Z. z. a v prílohe č. 3 časti II. nariadenia vlády č. 290/2008 Z. z.. Jedná sa o nedávno zistenú závažnú chorobu, ktorá má potenciál šíriť sa medzi populáciou vnímavých rýb. Jej výskyt bol v SR prvý krát zaznamenaný v marci 2008. Eradikačný program je program, ktorého cieľom je eradikovať výskyt choroby VHS v chovoch rýb na celom území SR. Úvodný monitoring je základné laboratórne vyšetrenie registrovaných chovov a voľne žijúcich vodných živočíchov za účelom zmapovania výskytu VHS v danom časovom úseku. Záverečný monitoring je vyšetrenie registrovaných chovov a voľne žijúcich vodných živočíchov za účelom vyhlásenia krajiny, zóny alebo priestoru za oblasť bez výskytu chorôb. Infikovaný chov je chov, v ktorom je potvrdený výskyt choroby VHS. Ochranné pásmo je oblasť okolo ohniska vírusovej hemoragickej septikémie vytýčená príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou. Pri územnom vymedzení týchto pásiem sa zoberú do úvahy geografické podmienky, administratívne hranice, prírodné prekážky, možnosti veterinárneho dozoru a vedecko-technické poznatky, ktoré umožnia predpovedať pravdepodobné rozšírenie vírusu hemoragickej septikémie lososovitých rýb. V prípade potreby rozšírenia ochranného pásma na územie, ktoré nespadá do pôsobnosti príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, vytýčenie ochranného pásma bude koordinovať príslušná krajská veterinárna a potravinová správa (ďalej len "KVPS") alebo Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej len "ŠVPS SR"). Regionálna veterinárna a potravinová správa (ďalej len "RVPS"), vykonáva veterinárne kontroly nad dodržiavaním veterinárnych požiadaviek, na základe skutočností zistených pri výkone svojich pôsobností alebo pri podozrení z vážneho alebo bezprostredného zdravia zvierat alebo ľudí nariaďuje a zrušuje opatrenia, prejednáva priestupky, ukladá sankcie. 5. História Až do roku 2008 sa vírusová hemoragická septikémia na území SR nevyskytovala, ale pravdepodobne nekontrolovaným dovozom rýb sa importovala aj na naše územie. Prvý výskyt ochorenia na VHS bol zaznamenaný v marci roku 2008 (RVPS Martin). Neskôr v máji 2008, boli diagnostikované ďalšie dva pozitívne chovy (RVPS Dolný Kubín). Tieto chovy na základe zhodnotenia rizík výskytu nového ochorenia na území SR a v súlade s rozhodnutím chovateľov boli zlikvidované. Následne v roku 2009 boli potvrdené ďalšie nové ohniská tohto ochorenia., konkrétne 5 novo vzniknutých ohnísk a 1 opakovane infikované ohnisko - RVPS Martin, 1 nové o- hnisko - RVPS Dolný Kubín, 1 nové ohnisko RVPS Prievidza a 1 nové ohnisko RVPS Púchov. Chronologický prehľad výskytu VHS: 155
ROK 2008: Dátum Stredisko RVPS 18.3.2008 Rybárstvo Kamenný potok, VKČ - 09-17 SK RVPS Martin 30.5.2008 Slamka Peter, Podbieľ RVPS Dolný Kubín 6.6.2008 Jozef Magiera, Nižná n/ Oravou, farma Podbieľ, RL TS 01 RVPS Dolný Kubín ROK 2009: Dátum Stredisko RVPS 12.2.2009 MsO SRZ Stráne, prevádzka Lipňové hospodárstvo, RVPS Martin RL-MT 4 SK 19.3.2009 Rybárstvo Kláštor s.r.o. Rybníky Kláštor pod Znievom, RVPS Martin 9 17 SK 27.3.2009 Rybárstvo Kláštor s.r.o. Rybníky, Prevádzka Párnica - Hate RVPS Dolný Kubín 21.4.2009 Rybárstvo Kamenný potok Vrútky, VKČ 09 17 SK RVPS Martin 22.4.2009 Rhybos s.r.o. Skačany RVPS Prievidza 11.5.2009 SRZ RADA Žilina, stredisko Slovianska Dolina, RVPS Martin VKČ 09-18 SK 26.5.2009 Hoferica Anton, Vrchteplá RVPS Púchov 11.6.2009 Slovryb a.s., Pstruhárstvo Príbovce VKČ 09 20 SK RVPS Martin ROK 2010: Dátum Stredisko RVPS 8.2.2010 Slovryb a.s., Pstruhárstvo Príbovce VKČ 09 20 SK RVPS Martin 4.6.2010 CENO s.r.o., Rybáreň Svätého Petra, Jelka, RN-GA 1 SK RVPS Galanta 12.10.2010 Rybárstvo Požehy s.r.o. dubové 273, stredisko Diviaky RVPS Martin VKČ 09 108 ROK 2011: Dátum Stredisko RVPS 26.3.2011 Rybárstvo Požehy spol. s.r.o, stredisko Požehy, RVPS Martin VKČ: 09 92 SK 14.4.2011 Rybárstvo Kláštor s.r.o. Rybníky Kláštor pod Znievom, RVPS Martin 9 17 SK 6.6.2011 Oľga Hrabčáková, pod Papierňou 39, 085 01 Bardejov, prevádzkáreň Gerlachov, RVPS Bardejov 6. Diagnostika VHS sa diagnostikuje na základe: a) klinických príznakov b) laboratórnych vyšetrení - izolácie vírusu Na vyšetrenie je najvhodnejšie zasielať ryby živé, prepravované v dostatočnom množstve vody kuriérom, spôsobom znemožňujúcim kontamináciu povrchových vôd a šírenie chorôb. Priemerná vzorka musí obsahovať najmenej 30 ks rýb, rôznych druhov a vekových kategórií. Do vzorky sú primárne zaraďované ryby slabé a ryby s klinickými príznakmi. Ak sa v chove vyskytuje pstruh dúhový, môže byť zaradený na vyšetrenie len tento druh rýb. Ryby čerstvo uhynuté alebo usmrtené sa na vyšetrenie zasielajú čo najskôr (do dvoch hodín), ak to nie je možné musia byť až do 156
doručenia na vyšetrenie (toto nesmie trvať dlhšie ako dva dni) zmrazené, zabalené v nepremokavom obale, ktorý je vložený do dobre uzatvoreného, pevného obalu s dostatočným množstvom sacieho materiálu, zabraňujúcim pretekaniu obsahu. Vzorka musí byť identifikovateľná aj vo vnútri obalu. Sprievodný doklad sa prikladá ku vzorke tak, aby sa zabránilo jeho znečisteniu a pri prebratí vzorky v schválenom veterinárnom laboratóriu sa mohol odstrániť bez manipulácie so vzorkou. Diagnostiku VHS vykonáva Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín (ďalej len "ŠVPÚ DK"), ktorý súčasne plní aj funkciu Národného referenčného laboratória (ďalej len "NRL") pre choroby rýb. Metodika odberu a zasielania vzoriek je uverejnená v prílohe č. 2 tohto programu. 7. Hlásenie choroby Na základe 17 ods. 1, písm. h) a 37 ods. 2, písm. a) zákona č. 39/ 2007 Z. z. je každá fyzická alebo právnická osoba oprávnená disponovať živými zvieratami povinná bez meškania hlásiť orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na chorobu a úhyn rýb a umožniť ich vyšetrenie. 8. Kontrolné mechanizmy Základnou podmienkou pri kontrole VHS je registrácia chovov, ktoré vykonávajú prvovýrobu potravín živočíšneho pôvodu, ktorou je na účely tohto programu v súlade s 40 ods. 1 písm. a) zákona 39/2007 Z. z. produkcia, chov alebo odchov prvotných produktov živočíšneho pôvodu vrátane zberu prvotných produktov, dojenia a produkcie hospodárskych zvierat pred zabitím, ako aj lovu, výlovu, rybolovu a zberu voľne žijúcich zvierat. Nemenej dôležitou podmienkou je aj plnenie ostatných požiadaviek na zdravie, podmienky premiestňovania, uznávania spôsobilosti na hospodársky chov rýb podľa zákona č. 139/2002 Z. z. a kontrola dodržiavania opatrení v rámci schváleného individuálneho eradikačného programu. 9. Premiestňovanie vnímavých druhov vodných živočíchov Premiestňovanie rýb podlieha veterinárnej kontrole v zmysle zákona č. 39/2002 Z. z. a veterinárnym požiadavkám nariadenia vlády č. 290/ 2008 Z. z.. Premiestňovanie možno vykonať len v súlade so zdravotným štatútom chovov, ktorý sa vykonáva na účely prevencie a kontroly VHS podľa zdravotnej situácie v chove vo vzťahu k tejto chorobe. Štatúty chovov: 1. Úradne bez výskytu - registrovaný, monitorovaný, chov bez výskytu VHS v sledovanom období (počas dvoch rokov) 2. Bez výskytu - registrovaný, ozdravený, monitorovaný, chov bez výskytu VHS v období kratšom ako dva roky 3. Infikovaný, ozdravovaný - registrovaný chov s výskytom VHS zaradený do individuálneho eradikačného programu. Premiestňovanie: 1. Chov úradne bez výskytu - nenachádzajúci sa v ochrannom pásme VHS - z chovu sa môžu premiestňovať ryby na ďalší chov a spracovanie bez obmedzenia, avšak musí byť monitorovaný minimálne 2 x ročne, bez klinických príznakov ochorenia 2. Chov úradne bez výskytu - nachádzajúci sa v ochrannom pásme VHS, z chovu sa môžu premiestňovať ryby na ďalší chov a spracovanie bez obmedzenia, avšak musí byť monitorovaný minimálne 4 x ročne bez výskytu klinických príznakov ochorenia so súhlasom veterinárnej správy 3. Chov infikovaný v ozdravovaní - môžu sa premiestňovať klinicky zdravé, usmrtené, tržné ryby na spracovanie na ľudskú spotrebu. Ako aj ryby na ďalší chov až do dosiahnutia tržnej veľkosti a to len na farmu s rovnakým zdravotným štatútom so súhlasom veterinárnej správy 4. Chov bez výskytu - ozdravený - nachádzajúci sa v ochrannom pásme VHS, z chovu sa 157
môžu premiestňovať ryby na ďalší chov a spracovanie bez obmedzenia, avšak musí byť monitorovaný minimálne 4 x ročne bez výskytu klinických príznakov ochorenia so súhlasom veterinárnej správy Každé premiestňovanie do ďalšieho chovu musí byť sprevádzané sprievodným dokladom potvrdeným úradným veterinárnym lekárom príslušnej RVPS. Každé premiestňovanie z infikovaných chovov v ozdravovaní musí byť vykonané pod veterinárnou kontrolou príslušnej RVPS. Ostatné premiestňovania sú v zmysle platnej legislatívy Európskej únie a členských štátov. Zásielky rýb, ktoré nie sú sprevádzané sprievodným dokladom vydaným príslušnou RVPS nesmú byť prijaté do žiadneho chovu vnímavých rýb. Vzor sprievodného dokladu je uverejnený v prílohe č. 3 tohto programu. 10. Rozsah vykonávania monitoringu Keďže VHS, ktorá patrí medzi najzávažnejšie ochorenia rýb sa na účel tohto programu rozumie ako nová choroba rýb v SR, uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 39/2007 Z. z. a v prílohe č. 3 nariadenia vlády č.290/2008 Z.z., jej výskyt bol prvý krát zaznamenaný v marci 2008, následne v máji 2008 (dve ohniská) a vo februári 2009, v rámci eradikačného programu sa bude vykonávať tento monitoring: Úvodný monitoring - základné vyšetrenie registrovaných chovov a voľne žijúcich vodných živočíchov za účelom zmapovania výskytu VHS v danom časovom úseku. Pri realizácii monitoringu je potrebná úzka spolupráca s organizáciami chovateľov rýb v SR. Odber vzoriek vykonajú úradní veterinárnymi lekármi príslušnej RVPS spolu odborními pracovníkmi NRL pre choroby rýb v jarných mesiacoch 2010, pri teplote vody od 1-12 o C. Súčasne prebehne aj poučenie zamestnancov rybárskych organizácií o správnom odbere vzoriek a poučenie o klinických prejavoch sledovaných ochorení rýb, z titulu správneho postupu pri znižovaní rizika šírenia nákaz. Pravidelný monitoring bude prebiehať na jeseň roku 2010 ako aj na jar a jeseň v rokoch 2011, 2012 a 2013. Záverečný monitoring prebehne ako vyšetrenie registrovaných chovov a voľne žijúcich vodných živočíchov za účelom vyhlásenia krajiny, zóny alebo priestoru za oblasť bez výskytu chorôb. Na základe výsledkov vykonaného monitoringu sa eradikačný program ukončí alebo sa vypracuje nový eradikačný program a to v závislosti od vyhodnotenia zdravotného stavu rýb. 11. Všeobecné zásady a metódy eradikácie Opatrenia pri podozrení na výskyt VHS: Príslušná RVPS pri podozrení na výskyt VHS vykoná opatrenia na kontrolu chorôb zvierat a) epizootologické šetrenie vrátane odberu vzoriek na laboratórne vyšetrenie b) úradný dozor na farme a príslušné kontrolné opatrenia, ktoré zabránia šíreniu choroby c) súpis kontaktných fariem, ktorý sa pravidelne aktualizuje d) zákaz premiestňovania rýb až do vylúčenia alebo potvrdenia VHS, s výnimkou povoleného premiestnenia rýb na spracovanie a priamu ľudskú spotrebu v mŕtvom stave. Opatrenia v ohnisku, pri potvrdení výskytu VHS Príslušná RVPS pri potvrdení VHS vykoná opatrenia na kontrolu chorôb zvierat a) epizootologické šetrenie vrátane úradného odberu vzoriek na laboratórne vyšetrenie zo zariadení, z ktorých sa vzorky neodoberali (kontaktné rybníky, nádrže, farmy a pod.) b) úradný dozor na farme a príslušné kontrolné opatrenia, ktoré zabránia šíreniu choroby c) súpis infikovaných fariem, ktorý sa pravidelne aktualizuje 158
d) súpis rýb na týchto farmách, ktorý sa pravidelne aktualizuje e) neškodné odstránenie uhynutých rýb v kafilerickom zariadení f) usmrtenie rýb, ktoré vykazujú klinické príznaky a ich neškodné odstránenie v kafilerickom zariadení g) zákaz premiestňovania rýb z ohniska s výnimkou povolenia premiestňovania živých rýb, ikier alebo zárodočných buniek na ďalší chov, ktoré sú určené len pre iné farmy s rovnakou nákazovou situáciou alebo premiestňovania rýb na spracovanie a priamu ľudskú spotrebu v mŕtvom stave, ak neprejavujú klinické príznaky choroby a sú vyšetrené v súlade s 27 zákona č. 39/2007 Z. z. na prítomnosť reziduí (malachitová zelená, kryštálová violeť, leukokryštálová violeť a briliantová zelená), bez povolenia RVPS h) vypracovať a dodržiavať individuálny eradikačný program Opatrenia v ochrannom pásme výskytu VHS a) zákaz premiestňovania živých rýb, ikier alebo zárodočných buniek na ďalší chov s výnimkou povolenia premiestňovania na iné farmy s rovnakou nákazovou situáciou alebo premiestňovania rýb na spracovanie a priamu ľudskú spotrebu v mŕtvom stave, ak neprejavujú klinické príznaky choroby, bez povolenia príslušnej RVPS do doby ukončenia monitoringu choroby v chove b) aktivizovať opatrenia na ochranu chovu pred zavlečením chorôb c) pravidelne, každé dva mesiace laboratórne monitorovať rybochovné zariadenia na výskyt VHS až do zrušenia opatrení nariadených príslušnou RVPS. Epizootologické šetrenie sa zameriava na: a) pravdepodobný čas trvania, počas ktorého sa mohla choroba vyskytovať na farme pred tým, ako bola ohlásená, alebo bolo vyslovené podozrenie z jej výskytu b) možný zdroj choroby na farme a identifikáciu ostatných fariem, v ktorých sa nachádzajú ikry, zárodočné bunky a vnímavé druhy rýb, ktoré môžu byť infikované c) pohyb rýb, ikier alebo zárodočných buniek, dopravných prostriedkov, materiálu alebo osôb, ktoré by mohli preniesť pôvodcu ochorenia do príslušnej farmy alebo z príslušnej farmy d) ďalšie možnosti šírenia choroby Ak sa epizootologickým šetrením zistí, že mohlo dôjsť k zavlečeniu choroby z iného vodného toku, nádrže alebo inej pobrežnej zóny alebo mohla byť choroba prenesená do iného vodného toku, nádrže alebo inej pobrežnej zóny v dôsledku kontaktu spôsobeného pohybom rýb, ikier, zárodočných buniek, zvierat, dopravných prostriedkov alebo osôb alebo iným spôsobom, považujú sa farmy týchto tokov, nádrží a pobrežných zón za podozrivé o čom musí byť bezodkladne informovaný príslušný orgán veterinárnej správy. Zrušenie opatrení sa vyhlási po premiestnení poslednej infikovanej ryby z chovu, ukončení ochrannej doby a ukončení biologického pokusu s negatívnym výsledkom v termíne najskôr 6 mesiacov od odsunu poslednej infikovanej ryby z chovu. Chov ostáva naďalej pod sprísneným veterinárnym dozorom po dobu dvoch rokov od zrušenia opatrení. Po tejto dobe v prípade, že pri monitorovaní nebola zistená choroba sa uzná chov za chov úradne bez výskytu. 12. Úlohy orgánov štátnej správy Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky - schvaľuje na návrh hlavného veterinárneho lekára národný program eradikácie VHS - kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovaný ŠVPS SR a vykonáva vnútorné audity ŠVPS SR Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky - vypracuje návrh programu eradikácie cho- 159
roby a jeho zmeny a doplnky a predkladá ich na schválenie ministerstvu - zabezpečuje školenia všetkých orgánov veterinárnej správy k národnému programu eradikácie VHS - organizuje informovanie chovateľov rýb o národnom programe eradikácie VHS prostredníctvom združení chovateľov rýb a podriadených organizácii - vypracuje systém hlásení na kontrolu postupu ozdravenia chovov od VHS v SR - prostredníctvom odbornej skupiny pravidelne raz za pol roka vyhodnocuje postup ozdravenia - predkladá správy Európskej Komisii a ministerstvu - navrhuje Ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR rozpočet na vykonanie plánu eradikácie Regionálna veterinárna a potravinová správa - vydáva opatrenia pre všetkých chovateľov v súlade s bodom 11. Všeobecné zásady a metódy eradikácie - vykonáva osvetovú činnosť chovateľskej verejnosti o cestách prenosu VHS, klinických príznakoch a stratách v chovoch rýb - vykoná školenie úradných veterinárnych lekárov - schvaľuje individuálne eradikačné programy pre jednotlivé chovy - vyhodnocuje plnenie schválených individuálnych eradikačných plánov - prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov pri ozdravovaní pre chovateľov rýb - predkladá na ŠVPS SR správy o priebehu ozdravovania v regióne Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín - národné referenčné laboratórium - zabezpečuje laboratórne vyšetrenia na VHS v súlade s národným eradikačným programom - spracúva a predkladá výsledky vyšetrení - poskytuje odborné poradenstvo KVPS a RVPS 13. Povinnosti chovateľov - hlásiť príslušnej RVPS každé podozrenie na chorobu - dodržiavať opatrenia vydané príslušnou RVPS - vypracovať individuálny eradikačný program - dodržiavať podmienky na ochranu chovov pred zavlečením nákaz - dodržiavať ďalšie povinnosti vyplývajúce zo schváleného individuálneho eradikačného programu Schválený individuálny eradikačný program má obsahovať tieto náležitosti: - identifikácia chovu - stručná charakteristika chovu - zoznam rýb chovaných v chove - prítoky a odtoky vody z farmy - čistenie a dezinfekcia - kontrolné mechanizmy - vyhodnotenie programu - predpokladaný termín ukončenia individuálneho eradikačného programu - náčrt farmy - kópia národného eradikačného programu - spôsob ozdravovania viď príloha 14. Prílohy 160
Príloha č. 1 Vzor individuálneho eradikačného programu A) Dokladová časť - mapa chovu - výsledky laboratórnych vyšetrení - zápis komisionálnych kontrol - vydané opatrenia B) Charakteristika chovu - názov chovu a identifikácia ( číslo chovu, GIS súradnice ) - úroveň ochranných opatrení proti zavlečeniu nákaz - počty a druhy chovaných rýb v chove - organizácia chovu - premiestňovanie, evidencia - veterinárna starostlivosť - služby (asanačný podnik) C) Spôsoby ozdravovania 1. Radikálna metóda - usmrtenie všetkých rýb v chove a ich neškodná likvidácia v asanačnom podniku - vypustenie vody z chovného zariadenia - čistenie dezinfekcia chovných zariadení - "letnenie chovu" (pôsobenie slnečného žiarenia) - po dobe minimálne 4 mesiacov, po odsúhlasení príslušnou RVPS vykonať biologický pokus s cieľom prípadného zistenia patogénnu v chove - po ukončení biologického pokusu v trvaní minimálne 30 dní vykonať laboratórne vyšetrenie 2. Eliminačná metóda 2.1. Eliminačná metóda bez premiestňovania rýb do iných chovov s rovnakou nákazovou situáciou - likvidácia uhynutých rýb a rýb s klinickými príznakmi - priebežná dezinfekcia chovných zariadení - postupné dochovanie rýb na konzumnú veľkosť s následným odsunom usmrtených rýb na ľudský konzum a ďalšie spracovanie - po vyskladnení poslednej infikovanej ryby viď. Postup C 1) 2.2. Eliminačná metóda s premiestnením všetkých klinicky zdravých rýb do chovu s rovnakou nákazovou situáciou zaradeného do ozdravovania - ďalej viď C 1) od druhého odseku 161
Príloha č. 2 Metodika odberu a zasielania vzoriek rýb Ryby určené na vyšetrenie sa zasielajú podľa týchto pravidiel: 1. Ryby živé: - zasielajú sa v dostatočnom množstve vody, z ktorej boli vylovené, v plastikových vreciach "pod kyslíkom" kuriérom alebo zvoznou linkou Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Dolný Kubín 2. Časti orgánov rýb: odoberajú sa z čerstvo usmrtených rýb za týchto podmienok: - pri odbere musí byť dodržaná sterilita (sterilné pitevné nástroje, sterilné plastikové skúmavky, sterilné reagenčné fľaše) - odoberajú sa tieto orgány - slezina, oblička, srdce, mozog - podľa veľkosti sú orgány vložené do sterilných plastikových skúmaviek, alebo reagenčných fliaš, ktoré obsahujú transportné médium, a to tak aby boli orgány celkom ponorené v transportnom médiu - do jednej skúmavky, alebo reagenčnej fľaše je možné vložiť časti orgánov najviac z 10 ks rýb. Táto zmesná vzorka musí mať hmotnosť najmenej 1 gram. - vzorky rýb (skúmavky, reagenčné fľaše) až po dobu prepravy (ak je táto dlhšia ako 2 hodiny) musia byť umiestnené, v mrazničkách. Vzorka má byť do laboratória doručená čo najskôr. Virologické vyšetrenie sa musí začať najneskôr do 48 hodín po odobratí vzoriek (vo výnimočných prípadoch sa môže virologické vyšetrenie začať najneskôr do 72 hodín po odobratí materiálu), a to za predpokladu, že materiál, ktorý má byť vyšetrovaný je chránený transportným médiom a počas prepravy sú splnené požiadavky na teplotu. Zaslaný materiál musí byť zmrazený a zaslaný v prepravných chladničkách alebo v izolačných kontajneroch (polystyrénové prepravky s hrubými stenami), spolu s dostatočným množstvom chladiacich vložiek na zabezpečenie chladenia vzoriek, teplota v prepravnom kontajneri vzorky nesmie presiahnuť 10 o C. 3. Ryby čerstvo usmrtené, prípadne ryby čerstvo uhynuté: - zasielajú sa zabalené do papiera s absorpčnými vlastnosťami a následne vložené do plastikových vreciek. Takto sa zasielajú ryby len vtedy, ak je možné splniť požiadavky na dodržanie času prepravy (do dvoch hodín od usmrtenia alebo úhynu rýb) a teploty vzorky počas prepravy (vzorky počas prepravy musia byť umiestnené v izolačných kontajneroch, napr. prepravné chladničky, polystyrénové prepravky s hrubými stenami), vzorky sa zasielajú spolu s dostatočným množstvom ľadu alebo mraziacich blokov na zabezpečenie chladenia vzoriek. Teplota vzorky nesmie prekročiť 10 o C, pričom v transportnej prepravke musí byť prítomný ľad ešte pri preberaní vzorky v laboratóriu. V prípade použitia mraziacich blokov musí byť aspoň jeden stále čiastočne, alebo úplne zamrznutý. - ak nie je možné vzorky doručiť do dvoch hodín, tieto sa musia zmraziť až do doručenia na vyšetrenie. 162
Na vyšetrenie je najvhodnejšie zasielať ryby živé, prepravované v dostatočnom množstve vody kuriérom, spôsobom znemožňujúcim kontamináciu povrchových vôd a šírenie chorôb. Priemerná vzorka musí obsahovať najmenej 30 ks rýb, rôznych druhov a vekových kategórií. Do vzorky sú primárne zaraďované ryby slabé a ryby s klinickými príznakmi. Ak sa v chove vyskytuje pstruh dúhový, môže byť zaradený na vyšetrenie len tento druh rýb. Ryby čerstvo uhynuté alebo usmrtené sa na vyšetrenie zasielajú čo najskôr (do dvoch hodín). Ak nie je možné dodržať časový limit na vyšetrenie, ryby až do doručenia (toto nesmie trvať dlhšie ako dva dni) musia byť zmrazené, zabalené v nepremokavom obale, ktorý je vložený do dobre uzatvoreného, pevného obalu s dostatočným množstvom sacieho materiálu, zabraňujúcim pretekaniu obsahu. Vzorka musí byť identifikovateľná aj vo vnútri obalu. Sprievodný doklad sa prikladá ku vzorke tak, aby sa zabránilo jeho znečisteniu a pri prebratí vzorky v schválenom veterinárnom laboratóriu sa mohol odstrániť bez manipulácie so vzorkou. 163
Príloha č. 3 SPRIEVODNÝ DOKLAD na premiestnenie rýb na ďalší chov a produkciu v rámci Národného programu eradikácie vírusovej hemoragickej septikémie rýb (VHS) v Slovenskej republike na roky 2010-2013 Por. číslo:.../rvps/mm/rrrr Vlastník/držiteľ (adresa)... Farma(adresa)...Úradné číslo:... IČO...Obec...okres...kraj... Druh ryby (odborný názov/vedecký názov) Kategória rýb Počet/množstvo rýb........................... Premiestňuje na farmu (názov a adresa)... Úradné číslo:... Obec... okres... kraj... Úradný veterinárny lekár RVPS... potvrdzuje, že ryby: a) boli pred premiestnením podrobené klinickej prehliadke úradným veterinárnym lekárom najviac 72 hodín pred premiestnením a neprejavovali žiadne klinické príznaky ochorenia, b) nepochádzajú z chovu alebo z oblasti, ktoré podliehajú zákazu alebo obmedzeniu premiestňovania zo zdravotných dôvodov, ktoré postihujú tieto druhy v súlade s veterinárnymi požiadavkami, c) pochádzajú z chovu, ktorý plní monitoring podľa plánu VPO na rok, 2010, 2011 a 2012 d) ryby boli pred premiestnením vyšetrené na -... dňa... č. nálezu... -... dňa... č. nálezu... -... dňa... č. nálezu... -... dňa... č. nálezu... V... dňa......... Meno a priezvisko úradného veterinárneho lekára Podpis úradného veterinárneho lekára, odtlačok pečiatky Vyhlásenie vlastníka/držiteľa v mieste odoslania Premiestňovaným zvieratám sa nepodávali zakázané látky alebo zakázané veterinárne lieky. Ak im boli podané povolené látky a neuplynula predpísaná ochranná lehota pre tieto lieky alebo látky uveďte názov lieku a dátum aplikácie... Osvedčenie platí 5 dní od dátumu vystavenia Miesto nakládky:... Dátum a čas nakládky:.... Predpokladaná dĺžka cesty v hodinách...... podpis vlastníka/držiteľa, odtlačok pečiatky Poučenie pre prepravcu, chovateľa, držiteľa. Zviera(tá) a) nesmú v čase od premiestnenia z chovu pôvodu do príchodu na miesto určenia prísť do kontaktu s inými rybami, okrem zvierat, ktoré majú rovnaký zdravotný štatút, b) sa musia prepravovať v súlade s požiadavkami na ochranu zvierat pri preprave 164
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Dobrovičova č. 12, 812 66 Bratislava Štátna veterinárna a potravinová správa SR Botanická č. 17, 842 13 Bratislava 13 NÁRODNÝ PROGRAM ERADIKÁCIE MORU VČELIEHO PLODU NA ROK 2012 Predložil: Prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc. Hlavný veterinárny lekár SR Schválil: Ing. Zsolt Simon Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 165
NÁRODNÝ PROGRAM ERADIKÁCIE MORU VČELIEHO PLODU NA ROK 2012 Obsah 1. Cieľ programu 2. Zákonné právomoci 3. Kritériá 3. 1. Epizootologická situácia na Slovensku 3. 2.Analýza odhadovaných nákladov na rok 2012 3. 3. Trvanie národného programu eradikácie moru včelieho plodu 3. 4. Vykonávanie veterinárnych kontrol v rámci programu monitoringu moru včelieho plodu 3. 5. Opis a vymedzenie geografickej oblasti, v ktorej sa bude program uplatňovať 3. 6. Hlásenie všetkých podozrivých alebo potvrdených ohnísk v sledovanej oblasti 3. 7. Kontrola 3. 8. Premiestňovanie včelstiev 3. 9. Odber a zasielanie vzoriek 3. 10. Opatrenia pri potvrdení moru včelieho plodu 4. Diagnostika 5. Pravidlá náhrady strát včelárom Príloha č.1 Vzor "Sprievodný doklad na premiestnenie včelstiev v rámci Národného programu eradikácie moru včelieho plodu v Slovenskej republike na rok 2012 Príloha č. 2 Vzor "Potvrdenie o vykonaní klinickej prehliadky včelstiev na prítomnosť moru včelieho plodu" 166
1. Cieľ programu Cieľom programu je eradikovať ohniská moru včelieho plodu (ďalej len "MVP") v chovoch včiel na celom území Slovenskej republiky. Ozdravením chovov sa zlepší zdravotný stav, znížia sa straty na produkcii medu a ďalších včelích produktov, zabezpečí sa optimálne opelenie poľnohospodárskych kultúr a ostatných rastlín. Program eradikácie sa každoročne vyhodnocuje a na základe analýzy dosiahnutých výsledkov sa upravuje. 2. Zákonné právomoci - Zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 39/2007 Z. z.") - Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 313/2003 Z. z o požiadavkách na zdravie zvierat pri premiestňovaní, výmene s členskými štátmi a dovoze zvierat, spermy, oocytov a embryí z tretích krajín v znení neskorších predpisov - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 82/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii včelstiev - Smernica Rady 92/65/EHS z 13. júna 1992, ktorou sa ustanovujú veterinárne požiadavky na obchodovanie so zvieratami, spermou, vajíčkami a embryami, na ktoré sa nevzťahujú veterinárne požiadavky ustanovené v osobitných právnych predpisoch spoločenstva uvedených v prílohe A oddiely I smernice 90/425/EHS, a na dovoz do spoločenstva v platnom znení - Nariadenie Komisie (ES) č. 1857/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy o štátnej pomoci pre malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace v poľnohospodárskej výrobe, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) 70/2001 v platnom znení 3. Kritériá 3.1. Epizootologická situácia na Slovensku 3.1.1. Počty včelstiev V roku 2004 bolo približne 224 641 včelstiev na Slovensku. Nasledujúci rok sa počet včelstiev zvýšil na 276 518 a v roku 2006 bol zaznamenaný pokles včelstiev o 30 259 v porovnaní s rokom 2005. Nakoľko databáza pre centrálny register včelstiev bola vytvorená až v roku 2007, počty včelstiev za predchádzajúce obdobie nie sú presné. V roku 2008 bolo v centrálnom registri včelstiev zaevidovaných 221 146 včelstiev, v roku 2009 bolo v centrálnom registri včelstiev zaevidovaných 227 419 včelstiev, v roku 2010 bolo registrovaných 252 485 včelstiev a v roku 2011 247 138 včelstiev. 3.1.2. Porovnanie výskytu aktívnych ohnísk moru včelieho plodu (ďalej len "ohnísk") v jednotlivých rokoch pre zavedením Národného programu monitoringu moru včelieho plodu na roky 2008-2009 Najnižší výskyt ohnísk bol v roku 1981 (12 ohnísk). Nasledoval vzostup počtu ohnísk MVP. V roku 1989 boli vykonané rozsiahle klinické prehliadky včelstiev na účely zistenia aktuálnej nákazovej situácie MVP a bolo zistených celkovo 179 ohnísk. Najvyšší počet ohnísk 192 bol v roku 1994. Zdravotná situácia bola natoľko vážna, že v roku 1994 bola založená expertná skupina, ktorej cieľom bolo riešiť kritickú situáciu v chove včiel. Rok Počet ohnísk 2004 30 2005 38 2006 55 2007 121 167
3.1.3. Porovnanie výskytu aktívnych ohnísk MVP v priebehu realizácie Národného programu monitoringu moru včelieho plodu na roky 2008-2009 a v priebehu realizácie Národného eradikačného programu moru včelieho plodu v roku 2010 a 2011. Počet ohnísk 30. 6. 2008 31.12.2008 30. 6. 2009 31. 12. 2009 30.6.2010 31.12.2010 31.9.2011 132 163 90 77 84 67 99 3.2. Analýza odhadovaných nákladov na rok 2012 Vyšetrenie Predpokladaný Jednotkové náklady Celkové náklady počet vzoriek (EUR) (EUR) Klinické vyšetrenie včelstiev 250 000 0,66 165 000 Bakteriologické vyšetrenie včelích plástov 1000 16,30 16 300 Bakteriologické vyšetrenie meliva 5 00 16,30 8 150 3.3. Trvanie národného programu Eradikácie MVP (ďalej len "program eradikácie MVP") Program eradikácie MVP bude realizovaný v období jedného roku, v prípade nepriaznivej epizootologickej situácie bude realizovaný aj v nasledujúcom období. 3.4. Vykonávanie veterinárnych kontrol v rámci programu monitoringu MVP Za vykonávanie veterinárnych kontrol je zodpovedná Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. Veterinárne kontroly budú vykonávané prostredníctvom úradných veterinárnych lekárov, poverených asistentov úradných veterinárnych lekárov a poverených súkromných veterinárnych lekárov v súlade so zákonom č. 39/2007 Z. z. 3.5. Opis a vymedzenie geografickej oblasti, v ktorej sa bude program uplatňovať Program monitoringu MVP sa bude uplatňovať na celom území Slovenskej republiky (ďalej len "SR"). 3.6. Hlásenie všetkých podozrivých alebo potvrdených ohnísk v sledovanej oblasti V súlade s 20 ods. 5 zákona č. 39/2007 Z.z. na účely prevencie a kontroly chorôb zvierat, uvedených v prílohách č. 4 a 5 je vlastník alebo držiteľ zvierat povinný hlásiť orgánu veterinárnej správy podozrenie alebo výskyt chorôb. Podľa 37 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 39/2007 Z.z. vlastník a držiteľ je povinný hlásiť orgánu veterinárnej správy bezodkladne každé podozrenie na chorobu, úhyn zvieraťa a umožniť jeho vyšetrenie. 3.7. Kontrola Príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa (ďalej len "RVPS") zabezpečí klinické vyšetrenie všetkých včelstiev na prítomnosť MVP vo svojej pôsobnosti 1x ročne jedným z nasledujúcich spôsobov: a) klinické prehliadky vykonajú asistenti úradných veterinárnych lekárov v rámci jarných 168
prehliadok včelstiev v termíne od 1. apríla do 10. mája príslušného kalendárneho roka, b) klinické prehliadky vykonajú asistenti úradných veterinárnych lekárov v termíne od 1. júna do 30. augusta príslušného kalendárneho roka, c) klinické prehliadky vykonajú úradní veterinárni lekári z príslušnej RVPS alebo poverení súkromní veterinárni lekári v termíne od 1. júna do 30. augusta príslušného kalendárneho roka. 3.8. Premiestňovanie včelstiev Príslušná RVPS, v pôsobnosti ktorej majú včelstvá trvalé stanovište, po preverení nákazovej situácie v miestach určenia zadaných vlastníkom alebo držiteľom zvierat vydáva na premiestnenie včelstiev sprievodný doklad. Vzor sprievodného dokladu tvorí prílohu tohto programu. K premiestneniu včelstiev alebo ich súčastí je zároveň potrebné oboznámiť pred vydaním sprievodného dokladu všetky príslušné RVPS na územie ktorých sa majú včelstvá alebo ich súčasti premiestniť. Ak dôjde k zmene v nákazovej situácii v chovoch včiel v mieste trvalého alebo prechodného stanovišťa včelstiev ako aj v mieste, kam sa majú včelstvá, resp. ich súčasti premiestniť, úradný veterinárny lekár príslušnej RVPS zruší písomný súhlas, ktorý vydal. Zakazuje sa: 1) premiestňovať včelstvá a ich súčastí v prípade pozitívneho vyšetrenia meliva až do vylúčenia MVP 2) premiestňovať včelstvá a ich súčasti do o- hnísk a ochranných pásiem z ohnísk a ochranných pásiem, ako aj v ohniskách a ochranných pásmach vyhlásených v dôsledku výskytu MVP 3) premiestňovať použité, prázdne úle a kočovné vozy z ohniska a ochrannej zóny MVP bez vykonanej dezinfekcie v zmysle platných veterinárnych predpisov. O vykonanej dezinfekcii musí včelár predložiť potvrdenie od úradného veterinárneho lekára. 4) výnimky v prípade mimoriadnych udalostí (napr. živelná pohroma) povoľuje príslušná RVPS 3.9. Odber a zasielanie vzoriek Vyšetrenie zmesných vzoriek zimného meliva sa vykoná v prípade rozhodnutia príslušnej RVPS o nahradení klinických prehliadok včelstie v ochrannom pásme. Postup pri odbere vzorky meliva na bakteriologické vyšetrenie za účelom zistenia prítomnosti pôvodcu MVP je nasledovný a) odoberajú sa zmesné vzorky v množstve1,5-2 g z každého úľa (z podložky alebo dna) b) zmesné vzorky môžu byť vytvorené maximálne z desiatich úľov c) vysušené melivo sa balí do vhodných obalov (papierové tubusy s plastovým uzáverom obsahujúcim silikagel a Invet, papierový dvojobal, obálka a pod.) d) vzorky sa odoberajú a zasielajú na vyšetrenie od 15. januára 2012 do 28. februára 2012 e) každá zmesná vzorka musí byť správne označená s registračným číslom chovateľa a s presne uvedenými číslami úľov, z ktorých bola odobratá a odoslaná spolu s potvrdenou žiadankou RVPS na laboratórne vyšetrenie. Pri každom pozitívnom výsledku bakteriologického vyšetrenia meliva na MVP príslušná RVPS zabezpečí vykonanie klinickej prehliadky úradným veterinárnym lekárom. Pri každom podozrení na MVP príslušná RVPS nariadi veterinárne opatrenia na zníženie rizika šírenia choroby a v prípade klinických zmien na včeľom plode odoberie prostredníctvom úradného veterinárneho lekára úradnú vzorku na bakteriologické vyšetrenie plodového plástu. Postup pri odbere vzorky plodového plástu na bakteriologické vyšetrenie za účelom potvrdenia alebo vylúčenia choroby je nasledovný 169
a) odoberie sa podozrivý plodový plást bez medu alebo bez cukrových zásob o veľkosti minimálne10x15 cm, b) vzorky plodových plástov sa odoberajú v termíne od 1. apríla do 30. septembra príslušného kalendárneho roka, c) vzorky plodových plástov sa balia do pevného, priedušného obalu (napr. papierového) a následne do pevného obalu tak, aby vzorka nebola poškodená, d) každá vzorka musí byť správne označená a odoslaná spolu s potvrdenou žiadankou RVPS na laboratórne vyšetrenie. 3.10. Opatrenia pri potvrdení MVP Pri laboratórnom potvrdení MVP (pozitívny výsledok bakteriologického vyšetrenia plodového plástu na prítomnosť Paenibacillus larvae) postupuje príslušná RVPS nasledovne a) vymedzí ohnisko choroby (stanovište včelstiev) a ochranné pásmo v okruhu najmenej 3 km, b) zakáže presuny včelstiev, matiek, včelárskych zariadení v ochrannom pásme, z ochranného pásma a do ochranného pásma, c) rozhodne o ca) vykonaní likvidácie klinicky pozitívnych včelstiev, u ktorých bol laboratórnym vyšetrením potvrdený pôvodca MVP Paenibacillus larvae a spáliteľného materiálu v ohnisku choroby, a o ozdravení ostatných včelstiev v ohnisku choroby alebo cb) vykonaní likvidácie všetkých včelstiev a spáliteľného materiálu v ohnisku choroby, ak 1. ide o opakovaný výskyt choroby v chove, 2. nie je dodržaná jedna tretina obnovy včelieho diela v plodisku ročne, tzn. v úli sa vyskytujú plásty staršie ako tri roky, 3. sa na včelnici nachádzajú prázdne úle so včelím dielom, prístupné zalietavaniu včiel, 4. ide o málopočetný chov (do 5 včelstiev), 5. v chove neboli dodržané opatrenia nariadené príslušným orgánom veterinárnej správy pri podozrení z výskytu choroby. d) v prípade rozhodnutia RVPS podľa bodu 3.10. ca) súbežne nariadi sprísnený hygienický režim zdravých včelstiev a sprísnený veterinárny dozor v ohnisku choroby, v rámci ktorého je potrebné vykonať da)komisionálnu likvidáciu pozitívnych včelstiev na včelnici vysírením a následným spálením a likvidáciu všetkého spáliteľného materiálu za účasti úradného veterinárneho lekára, db)dezinfekciu pôdy pod a pred letáčmi likvidovaných a zdravých včelstiev, dezinfekciu stabilných včelínov, kočovných vozov, napájadiel a všetkého kovového materiálu. Kovové príslušenstvo sa najskôr mechanicky očistí a následne sa opáli plameňom. Po preoraní sa na dezinfekciu pôdy použije 10-20 % roztok haseného vápna alebo vápenného mlieka v množstve 10 l/m 2. Stabilné včelíny a kočovné vozy sa najskôr mechanicky očistia a potom dezinfikujú 5 % horúcim roztokom hydroxidu sodného alebo draselného (prípadne inou látkou s obsahom aktívneho kyslíka napr. Persteril alebo prípravkom na báze aktívneho chlóru napr. Savo) za účasti asistenta úradného veterinárneho lekára, dd)vytočenie plástov z medníka so zásobami s následnou dezinfekciou medometu. Med nesmie byť použitý na včelárske účely. de)ozdravenie včelstiev podľa nasledovného postupu: 1. negatívne včelstvá sa osadia na medzistienky do čistých vydezinfikovaných úľov obdobným spôsobom ako pri tvorbe zmetencov. Ak prázdne úle nie sú k dispozícii, zmetenec sa dočasne 170
umiestni do náhradného úľa alebo medníka a po dezinfekcii plodiska sa vráti späť. Následne sa dezinfikuje aj medník. Výstavbu diela je potrebné podporovať podnecovacím kŕmením, 2. včelstvá slabé, ktoré obsadajú štyri a menej plástov sa likvidujú. Vosk z voštín ostatných plástov plodiska a prázdnych plástov medníka je po pretavení určený len na technické účely. e) RVPS nariadi vykonanie klinických prehliadok všetkých včelníc v ochrannom pásme. f) nariadi opakované vyšetrenie včelstiev v o- hnisku a ochrannom pásme po uplynutí pozorovacej doby. Príslušná RVPS môže po potvrdení MVP rozhodnúť o nahradení klinických prehliadok včelstiev v ochrannom pásme za vykonanie laboratórneho vyšetrenia meliva. Na každej včelnici s pozitívnym nálezom spór Paenibacillus larvae vo vzorke meliva sa musí následne vykonať klinická prehliadka všetkých včelstiev a v prípade pozitívneho klinického nálezu sa odoberie vzorka plodového plástu podľa bodu 3.8.a) a zašle sa na bakteriologické vyšetrenie. 3.11. Vyhlásenie choroby za zdolanú Príslušná RVPS vyhlási chorobu za zdolanú ak a) sú v ohnisku zlikvidované všetky včelstvá a spáliteľný materiál, v ochrannom pásme sú vykonané klinické prehliadky, alebo vyšetrenie meliva s negatívnym výsledkom a v ohnisku bola vykonaná záverečná dezinfekcia po uplynutí pozorovacej doby 3 mesiacov, alebo b) sú v ohnisku zlikvidované klinicky pozitívne včelstvá, v ktorých bol bakteriologicky potvrdený pôvodca MVP a je zlikvidovaný spáliteľný materiál a ostatné klinicky negatívne včelstvá boli ozdravené, v ohnisku ochrannom pásme boli vykonané opakované klinické prehliadky s negatívnym výsledkom a v ohnisku bola vykonaná záverečná dezinfekcia po uplynutí pozorovacej doby 1 roka, 3.12. Systém registrácie včelstiev zahrnutých v programe Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky poverilo vedením Centrálneho registra včelstiev Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra - Ústav včelárstva Liptovský Hrádok. 4. Diagnostika Diagnostiku MVP vykonáva Referenčné laboratórium pre choroby včiel, ktorým je Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín. 5. Pravidlá náhrady strát včelárom Úhradu škôd a nákladov spôsobených pri výskyte moru včelieho plodu nariadenými opatreniami sa poskytuje vlastníkovi zvierat v súlade s 45 ods. 3 zákona č. 39/2007 Z. z.. podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 319/2011 podpore podnikania v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. 171
SPRIEVODNÝ DOKLAD na premiestnenie včelstiev* v rámci Národného programu eradikácie moru včelieho plodu v Slovenskej republike na rok 2012 Príloha č. 1 Por. číslo:.../rvps/mm/rrrr Vlastník/držiteľ (meno)...ulica... Obec... okres...kraj... Stanovište včelstiev(adresa)...registračné číslo:... Úradný veterinárny lekár RVPS... potvrdzuje, že včelstvá: a) boli pred premiestnením podrobené klinickej prehliadke úradným veterinárnym lekárom najviac 14 dní pred premiestnením a neprejavovali žiadne klinické príznaky ochorenia, b) nepochádzajú z chovu alebo z oblasti, ktoré podliehajú zákazu premiestňovania, c) pochádzajú z registrovaného chovu, ktorý plní podmienky národného programu eradikácie moru včelieho plodu na rok 2012 Sprievodný doklad platí po celú dobu premiestňovania Po skončení premiestňovania včelstiev za účelom kočovania musí byť kópia sprievodného dokladu do 30 dní od skončenia kočovania vrátená na RVPS, ktorá ho vydala V... dňa...... Podpis úradného veterinárneho lekára, odtlačok pečiatky Vyhlásenie vlastníka/držiteľa o mieste premiestnenia** Poradové číslo Dátum premiestnenia Počet včelstiev Premiestňované z obce Premiestňované do obce Účel premiestnenia Poznámka... podpis vlastníka/držiteľa * premiestňovanie za účelom kočovania, predaja včelstiev, predaja včelích matiek a za iným účelom (uviesť aký) **v prípade premiestňovania včelstiev musia byť zaznamenané počty včelstiev a všetky predpokladané miesta premiestnenia pred potvrdením sprievodného dokladu 172 8
Potvrdenie o vykonaní klinickej prehliadky včelstiev na prítomnosť moru včelieho plodu Príloha č.2 Meno majiteľa :... Adresa :... Stanovište včelstiev (ak nie je totožné s adresou majiteľa- uviesť č. parcely, kataster obce) :... A / Stav včelnice a včelstiev Počet rezervných úľov :... Počet rezervných rámikov s medzistienkami :... Spôsob uskladnenia a ošetrenia plástov:... Počet obsadených úľov :. Odoberateľné dná úľov : áno - nie * Minimálne tretinová obnova diela plodiska medzistienkami, alebo vystavanými panenskými plástmi počas včelárskej sezóny: áno - nie * Počet včelstiev : 1,silných : 2, stredne silných :...3,slabých :. B / Dezinfekcia vykonávaná na včelnici Včelárskych pomôcok a zariadení : áno - nie */ čím:.... Dezinfekcia každoročne jednej tretiny používaných úľov: áno - nie */ posledná kedy :... čím:. C / Výsledok klinickej prehliadky včelstiev Čísla úľov s pozitívnym klinickým nálezom moru včelieho plodu :... Druh odobratých vzoriek :..... Vzorky odoslané na vyšetrenie do : ŠVPÚ Dolný Kubín Dňa :... Prehliadku včelstiev vykonal / meno /** :... V :... dňa :... podpis včelárskeho odborníka**, ktorý klinickú prehliadku vykonal, pečiatka podpis majiteľa včelstiev */ čo sa nehodí prečiarknite **/ veterinárny lekár alebo asistent úradného veterinárneho lekára Poznámka: V prípade pozitívneho klinického nálezu okamžite oznámiť podozrenie na príslušnú RVPS pričom sa odoberú vzorky na laboratórne vyšetrenie (vzorka 10 15 cm vyrezaná z podozrivého plodového plástu). 173 9
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Dobrovičova č. 12, 812 66 Bratislava Štátna veterinárna a potravinová správa SR Botanická č. 17, 842 13 Bratislava 14 NÁRODNÝ PROGRAM ERADIKÁCIE BESNOTY NA SLOVENSKU NA ROK 2012 Predložil: Prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc. Hlavný veterinárny lekár SR Schválil: Ing. Zsolt Simon Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 174
Národný program eradikácie besnoty na Slovensku na rok 2012 Obsah 1. Cieľ programu 2. Právny podklad programu 3. Vymedzenie pojmov 4. Poučenie o chorobe 5. Diagnostika 6. Systém hlásenia choroby 7. Kontrolné mechanizmy 8. Premiestňovanie zvierat vnímavých druhov 9. Kompenzácie pri ozdravovaní 10. Monitoring a prevencia 11. Stratégia ozdravovania od besnoty v Slovenskej republike od roku 2012 12. Opatrenia pri výskyte choroby 13. Dezinfekcia 14. Zrušenie nariadených opatrení 15. Vakcinácia proti besnote 16. Ukončenie národného programu eradikácie besnoty v Slovenskej republike Príloha č. 1 Vzor "Orálna vakcinácia líšok proti besnote - sezónna kampaň... - metodické pokyny" Príloha č. 2 Vzor "Veterinárne osvedčenie o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera" 175
1. Cieľ programu Cieľom programu je udržanie štatútu Slovenskej republiky ako krajiny bez výskytu besnoty. Úspešným ukončením programu sa - zlepší nákazová situácia u voľne žijúcich a domácich zvierat - zníži nebezpečenstvo prenosu besnoty na domáce zvieratá a ľudí - odstránia prekážky pri premiestňovaní mäsožravcov a iných vnímavých druhov zvierat - minimalizujú sa výdavky štátneho rozpočtu vynakladané na prevenciu a tlmenie besnoty v rezorte pôdohospodárstva a zdravotníctva. Program eradikácie sa každoročne vyhodnocuje a na základe analýzy dosiahnutých výsledkov sa upravuje. 2. Právny podklad programu Právnym podkladom eradikačného programu je 46 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 39/2007 Z. z."). Program schvaľuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "MPRV SR") na návrh hlavného veterinárneho lekára v súlade s 5 písm. f) zákona č. 39/2007 Z. z. Príslušnými orgánmi zodpovednými za kontrolu a koordináciu plnenia programu sú orgány veterinárnej správy podľa 4 ods. 3 zákona č. 39/2007 Z. z. 3. Vymedzenie pojmov Vnímavým zvieraťom sa rozumie teplokrvný živočích, ktorý nie je v imunite proti besnote. 4. Poučenie o chorobe Besnota je vírusová choroba všetkých teplokrvných živočíchov, ktoré postihuje predovšetkým centrálny nervový systém. Patrí medzi zoonózy (choroby prenosné na človeka). Pri typickom priebehu sa choroba manifestuje poruchami vedomia, zvýšenou dráždivosťou, hydrofóbiou, čiastočným a v neskoršom štádiu celkovým ochrnutím. Po objavení klinických príznakov sa choroba vždy končí smrťou. Besnota je spôsobená jednovláknitým neurotropným RNA vírusom z čeľade Rhabdoviridae rodu Lyssavirus druh Rabiesvirus. Pôvodca choroby je pomerne odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia. V tkanive pri teplote 4 C ostáva virulentný niekoľko týždňov, pri izbovej teplote niekoľko dní. Vírus je inaktivovaný varom za 2 minúty, ale pri teplote okolo 18 C až po 23 dňoch. Rovnako odolný je aj voči autolytickým a hnilobným procesom, pri ktorých v mozgovom tkanive ostáva vitálny 7-10 dní, v zakopanom kadávere až 5 týždňov. Vírus je vylučovaný slinnými žľazami infikovaného živočícha a zvyčajne sa prenáša pohryzením alebo potriesnením porušenej kože. Menej častým spôsobom je prenos neporušenou sliznicou. Z miesta infekcie sa šíri nervovými vláknami do centrálnej nervovej sústavy, kde sa replikuje a vyvoláva nehnisavú encefalomyelitídu. Infikované zviera vylučuje vírus už v prodromálnom štádiu choroby, t.j. 2-5 dní pred manifestáciou prvých klinických príznakov. Vnímavosť na besnotu je u jednotlivých druhov zvierat rôzna. Extrémne vnímavé na besnotu sú v našich podmienkach líšky, vlky, poľné myši a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Významnú úlohu v udržiavaní a šírení besnoty u voľne žijúcich zvierat v prostredí má líška hrdzavá (Vulpes vulpes), ktorá je hlavným vektorom a rezervoárovým zvieraťom. Vzhľadom na rozširujúci sa habitát psíka medviedikovitého (Nyctereutes procyonoides) je možné v budúcnosti počítať i s týmto druhom ako ďalším rezervoárom besnoty vo voľnej prírode. Hlavnú úlohu v rozširovaní besnoty u domácich zvierat po zavedení povinnej vakcinácie psov má v súčasnosti mačka. Besnota sa prejavuje v troch formách: a) zúrivej 176
b) tichej c) atypickej a) zúrivá forma sa podľa príznakov rozdeľuje na 3 štádiá: 1. štádium prodromálne - je prvé štádium po uplynutí inkubačnej doby (2-15 týždňov). Zviera sa stáva smutným, depresívnym alebo apatickým, ľakavým a nepokojným. Uchyľuje sa na tmavé miesta. Často bezdôvodne mení polohu tela alebo sa hlasovo prejavuje. Niekedy podlieha depresii a môže byť nebezpečné. Domáce zvieratá sú však ešte vždy dôverčivé k svojmu chovateľovi alebo ošetrovateľovi a krotké zvieratá ostávajú prítulné. Psy a mačky strácajú hravosť. Spočiatku ešte prijímajú krmivo, ale ťažko hltajú, v dôsledku kŕčov hltana. U postihnutých zvierat sa môže vyskytovať zvýšenie teploty. Zvieratá sú veľmi smädné. Začína sa u nich prejavovať príznak "zvrátenej chuti" - lížu a prehĺtajú nestráviteľné predmety, ako sú kamene, hnoj, drevo, a pod. Toto štádium trvá 1 až 3 dni. 2. štádium excitačné - prejavuje sa nespokojnosťou a vzrušenosťou, ktoré sa stupňujú až do zúrivosti. V dôsledku ochrnutia hrtana sa mení hlas zvieraťa. Typickým príznakom je strata plachosti a zúrivosť. Zviera je veľmi zúrivé a neobmedzene napáda a hryzie všetko živé i neživé čo mu príde do cesty. Šelmy si v zúrivosti často odhryznú aj časť vlastného tela (chvost, nohu, pohlavné orgány). V tomto štádiu sú najnebezpečnejšie. Domáce zvieratá napádajú už aj známe osoby. Zvýšená dráždivosť na bežné podnety (ostré svetlo alebo náhly zvuk) a hydrofóbia sú ďalšími príznakmi klinického obrazu tohto štádia zúrivej formy besnoty. Hovädzí dobytok útočí a prenasleduje ľudí i zvieratá, laktácia sa náhle zastaví. Koňovité často prejavujú známky úzkosti a extrémneho vzrušenia, sprevádzané váľaním sa s príznakmi koliky. Koňovité podobne ako ostatné druhy napádajú ostatné živočíchy, hryzú ich, kopú, váľajú sa na ne. Často sa zisťuje samopoškodzovanie (automutilizácia). Líšky a iné zvieratá s prevažne podvečernou a nočnou aktivitou možno sledovať počas dňa a v dôsledku straty plachosti sa dostávajú do blízkosti ľudských sídiel, kde napádajú domáce zvieratá a ľudí. Štádium zúrivosti trvá 3-4 dni. 3. štádium paralytické - je konečné štádium, kedy ochrnú žuvacie a jazykové svaly. Z ústnej dutiny vyteká množstvo ťahavých slín, ktoré zviera nie je schopné v dôsledku ochrnutia hltana, svalov jazyka a žuvacích svalov prehĺtať. Sánka a jazyk ovísajú. Zmeny držania tela a nekoordinovanosť pohybov sa prehlbujú. Postupne ochrnie celé telo. Nakoniec zviera uhynie za príznakov udusenia. Paralytické štádium trvá pol dňa až dva dni. b) tichá forma sa vyznačuje tým, že z prvého melancholického štádia prechádza choroba hneď do štádia paralytického. Táto forma je najčastejšia u domácich psov, ktoré mohli byť ochranne očkované proti besnote, ale ešte sa u nich nevytvorila dostatočná imunita, alebo sa vyskytuje u psov po uplynutí doby chránenosti po vakcinácii. Pri tejto forme len zriedkavo pozorovať snahu o pohryznutie infikovaným zvieraťom. c) atypická forma neprebieha za vyššie uvedených príznakov. Zvyčajne sa prejavuje poruchami tráviaceho aparátu, potratmi alebo kombináciami vyššie uvedených príznakov. 5. Diagnostika Besnota sa diagnostikuje na základe a) klinických príznakov b) laboratórnych vyšetrení 177
1. dôkaz antigénu besnoty (imunofluorescenčne, histologicky, PCR), 2. izolácia vírusu, 3. biologický pokus na cicajúcich myškách (MIT) v prípade kontaktu typu II alebo III podľa klasifikácie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ak nebola dokázaná prítomnosť antigénu besnoty imunofluorescenčným testom. WHO klasifikácia kontaktov človeka so zvieraťom podozrivým z besnoty: a) kontakt typu I: chytanie alebo kŕmenie zvieraťa človekom alebo obliznutie neporušenej kože človeka zvieraťom, b) kontakt typu II:kontakt zubov zvieraťa s nekrytou kožou človeka, malé škrabance alebo odrenie kože človeka bez krvácania spôsobené zvieraťom, obliznutie alebo potriesnenie poranenej kože človeka slinami zvieraťa, c) kontakt typu III: hlboké pohryznutie alebo poškriabanie človeka zvieraťom, obliznutie alebo potriesnenie sliznice človeka slinami zvieraťa. Na vyšetrenie sa zasiela a) celé zviera do hmotnosti 50 kg, b) celá hlava s prvými dvomi krčnými stavcami, c) v prípade poškodenia mozgu lumbálna časť chrbtice. Vzorky sa na vyšetrenie zasielajú čo najskôr. Pred odoslaním je potrebné skladovať ich pri teplote do 4 C, aby sa dostatočne schladili. Vzorka celého zvieraťa sa zasiela zabalená v PVC vreci vloženom do dobre uzatvoreného, pevného obalu s dostatočným množstvom sacieho materiálu, zabraňujúcemu pretekaniu obsahu. Vzorka hlavy s prvými dvomi stavcami sa zasiela obalená do tkaniny navlhčenej 0,5 % roztokom formalínu alebo octom. Takto obalená vzorka sa vloží do nepriepustného obalu (PVC vrece) a potom do pevného obalu so sacím materiálom. Vzorka musí byť identifikovateľná aj vo vnútri obalu. Sprievodný doklad sa prikladá ku vzorke tak, aby sa zabránilo jeho znečisteniu a mohol sa odstrániť bez manipulácie so vzorkou po jej prebratí v schválených veterinárnych laboratóriách. Diagnostiku vykonávajú štátne veterinárne a potravinové ústavy a Štátny veterinárny ústav Zvolen (ďalej len "ŠVÚ Zvolen). Národným referenčným laboratóriom pre besnotu je ŠVÚ Zvolen. V prípade dôkazu antigénu besnoty príslušný štátny veterinárny a potravinový ústav odoberie, uschová a zašle časť testovanej vzorky nervového tkaniva na konfirmáciu vírusu besnoty a jeho typizáciu Národnému referenčnému laboratóriu pre besnotu. Odber, uchovávanie a zasielanie vzoriek nervového tkaniva na konfirmáciu a typizáciu antigénu besnoty zasielajú štátne veterinárne a potravinové ústavy v súlade s metodickým usmernením Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 3081/07-223 zo dňa 9.11.2007 a 3081/07-223/1 z 13.11.2007 a s metodickým usmernením Národného referenčného laboratória pre besnotu, ktoré zároveň bude vykonávať kontroly dodržiavania tohto usmernenia. 6. Systém hlásenia choroby Na základe 17 ods. 2 a 37 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/2007 Z. z. je každá fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená disponovať živými zvieratami povinná bez meškania hlásiť orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na chorobu a úhyn zvieraťa a umožniť jeho vyšetrenie. V prípade nenahlásenia podozrenia na cho- 178
robu, úhynu zvieraťa alebo neumožnenia jeho vyšetrenia, dopustí sa - fyzická osoba priestupku podľa 48 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/2007 Z. z. a môže jej byť uložená pokuta od 300 EUR do 800 EUR, podľa 48 ods. 3 zákona č. 39/2007 Z. z. a môže jej byť uložená pokuta od 400 EUR do 1000 EUR; podľa 48 ods. 4 zákona č. 39/ 2007 Z. z. a môže jej byť uložená pokuta od 500 EUR do 1200 EUR - právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie správneho deliktu podľa 50 ods. 4 písm. a) zákona č. 39/2007 Z. z. a môže jej byť uložená pokuta vo výške od 10 000 EUR až 160 000 EUR 7. Kontrolné mechanizmy Základnou podmienkou pri eradikácii besnoty u domácich zvierat je evidencia a identifikácia psov ustanovená 3 zákona č. 282/ 2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú niektoré podmienky držania psov, podľa ktorého musia byť psy identifikované a evidované orgánmi miestnej samosprávy a 19 zákona č. 39/2007 Z. z., podľa ktorého musia byť identifikačné údaje o spoločenskom zvierati vedené v Centrálnom registri spoločenských zvierat. Spoločenské zvieratá (psy, mačky, fretky) musia byť nezameniteľne označené tetovaním (platí pre zvieratá označené do 3. júla 2011) alebo mikročipom (transpondérom) zodpovedajúcim norme ISO 11784, ktorý je možné kontrolovať čítacím zariadením podľa normy ISO 11785. Ak je pes označený mikročipom, ktorý nie je v súlade s touto ISO normou, je držiteľ psa povinný pri kontrole identity psa pri vstupe na zvod poskytnúť čítacie zariadenie, ktoré umožní psa identifikovať. Dôkaz prítomnosti protilátok v zmysle kontroly vakcinácie pre plnenie podmienok presunov mäsožravcov v domácom a v medzinárodnom obchode, ako aj kontrolu účinnosti orálnej vakcinácie líšok proti besnote vykonáva výhradne národné referenčné laboratórium pre besnotu (ďalej len "NRL pre besnotu"). 8. Premiestňovanie zvierat vnímavých druhov Premiestňovanie psov, mačiek a fretiek podlieha veterinárnym požiadavkám ustanovených nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (ES) 998/2003 z 26. mája 2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat a ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/65/ EHS v platnom znení. Základnou požiadavkou je preukázanie platnej vakcinácie proti besnote v ktoromkoľvek momente premiestňovania vyššie uvedených druhov zvierat medzi členskými štátmi a pri dovozoch alebo spätných dovozoch z tretích krajín, zaznamenaného v pase spoločenského zvieraťa, vydaného veterinárnym lekárom povereným hlavným veterinárnym lekárom Slovenskej republiky (ďalej len "poverený veterinárny lekár") v súlade s 6 ods. 5 písm. g) zákona č. 39/2007 Z. z.. V Slovenskej republike (ďalej len "SR") je ďalej 19 zákona č. 39/2007 Z. z. ustanovená povinnosť evidovať všetky identifikačné údaje o spoločenských zvieratách v Centrálnom registri spoločenských zvierat. Na tieto účely sa identifikačnými údajmi rozumejú všetky údaje uvádzané v časti I.-V. a VIII. pasu spoločenského zvieraťa, ktorého vzor ustanovuje rozhodnutie Komisie 2003/803/ES z 22. decembra 2003, ktorým sa stanovuje vzor pasu pre pohyb psov, mačiek a fretiek vo vnútri Spoločenstva v platnom znení. Údaje uvádzané v časti I.-V. a VIII. pasu spoločenských zvierat do Centrálneho registra spoločenských zvierat zadáva poverený veterinárny lekár. 9. Kompenzácie pri ozdravovaní 1. MPRV SR - poskytuje dotácie chovateľom podľa zákona č. 240/1998 Z.z.o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 361/2000 Z. z., 2. Nariadenie vlády č. 319/2011 Z. z. o podpore podnikania v pôdohospodárstva a rozvoji vidieka, 3. poisťovne - uhrádzajú škody v rozsahu poistnej zmluvy. 179
10. Monitoring a prevencia Monitoring a prevencia besnoty sa vykonáva u domácich zvierat podľa Plánu veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia (VPO) a u voľne žijúcich zvierat v súlade s Národným programom orálnej imunizácie líšok proti besnote podľa metodiky orálnej vakcinácie líšok proti besnote, uskutočnenej v jarnej a jesennej kampani. 1) Domáce zvieratá: a) prevencia besnoty sa vykoná 1. povinným preventívnou vakcináciou a pravidelnou revakcináciou mäsožravých zvierat podľa vakcinačnej schémy výrobcu použitej registrovanej vakcíny (1x ročne, 1x za 2 roky resp. 1x za 3 roky). Vakcináciu vykonávajú v súlade so zákonom o veterinárnej starostlivosti súkromní veterinárni lekári, najneskôr však od tretieho mesiaca veku zvieraťa, 2. indikovaným preventívnou vakcináciou hovädzieho dobytka, oviec a kôz v ohnisku besnoty voľne žijúcich zvierat pred vyhnaním na pastvu v rozsahu stanovenom regionálnym veterinárnym lekárom, b) monitoring besnoty sa vykoná v indikovaných prípadoch pri podozrení na chorobu, c) veterinárnym vyšetrovaním zvierat vnímavých druhov, ktoré exponovali človeka alebo zviera - kontakt typu II alebo III podľa WHO klasifikácie (vzor veterinárneho osvedčenia o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera - príloha č. 2). 2) Voľne žijúce zvieratá: a) prevencia besnoty sa vykoná orálnou vakcináciou líšok proti besnote podľa metodiky vypracovanej Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky (ďalej len "ŠVPS SR") pre jarnú a jesennú kampaň zvlášť (vzor metodiky v prílohe č.1). Pri príprave metodiky na vykonanie orálnej vakcinácie líšok proti besnote sa berie do úvahy vývoj nákazovej situácie a výsledky monitoringu predchádzajúcej kampane. Metodika zahŕňa ďalšie spolupracujúce organizácie, dodávateľské organizácie, určuje termín vykonania jednotlivých kampaní orálnej vakcinácie líšok proti besnote, vakcinačné územie určené na leteckú pokládku a na ručnú pokládku, rozloženie a množstvo vakcinačných návnad určených na leteckú pokládku a na ručnú pokládku. Súčasťou metodiky je aj popis a charakteristika vakcinačnej návnady, spôsob distribúcie vakcinačných návnad a manipulácie s návnadou. Koordinátormi leteckej a ručnej pokládky vakcinačných návnad sú veterinárni inšpektori zdravia zvierat regionálnych veterinárnych a potravinových správ, ktorí zabezpečujú na zverenom území úlohy, ako styk s dodávateľskou organizáciou (dodávateľskými organizáciami), leteckou spoločnosťou, informovanie médií a orgánov na regionálnej úrovni, kontrolu skladovania a transportu vakcíny, dohľad nad spôsobom vykonávania pokládky vakcinačných návnad, podávanie denných hlásení o priebehu orálnej vakcinácie a hodnotenie priebehu. b) monitoring besnoty je hradený z prostriedkov štátneho rozpočtu a jeho vykonávanie jesúčasťou metodiky orálnej vakcinácie líšok proti besnote. Súčasťou monitoringu besnoty voľne žijúcich zvierat je laboratórne vyšetrenie na besnotu všetkých zvierat vnímavých druhov a predpísané serologické a virologické vyšetrenia líšok ulovených v rámci kontroly účinnosti orálnej vakcinácie líšok v danej kampani. Za účelom získania dostatočného množstva vzoriek po každej vakci- 180
načnej kampani bude vyplatené dodávateľom zástrelné podľa usmernenia ŠVPS SR. Monitoring a prevencia sa každý rok analyzuje a na základe výsledkov sa aktualizuje. 11. Stratégia ozdravovania od besnoty v Slovenskej republike od roku 2012 U domácich zvierat zahŕňa: 1. povinná preventívna vakcinácia a pravidelná revakcinácia mäsožravých zvierat podľa vakcinačnej schémy výrobcu použitej registrovanej vakcíny (1x ročne, 1x za 2 roky resp. 1x za 3 roky), 2. povinnú identifikáciu a evidenciu všetkých psov starších ako 3 mesiace, 3. certifikáciu splnenia zdravotných podmienok na premiestnenie mäsožravcov v obchodnom styku a pri premiestňovaní na hromadné akcie - zvody (zviera pochádza z chovu bez nariadených opatrení na kontrolu chorôb z dôvodu podozrenia alebo potvrdenia výskytu besnoty za posledných 6 mesiacov, zviera staršie ako 3 mesiace bolo vakcinované proti besnote, čím sa rozumie, že uplynulo viac ako 21 dní od poslednej vakcinácie proti besnote, ale menej ako jeden rok a pes alebo mačka je nezameniteľne označené tetovaním alebo mikročipom), 4. monitoring výskytu besnoty laboratórnym vyšetrením uhynutých domácich zvierat a usmrtených zvierat prejavujúcich zmeny správania sa alebo iné príznaky besnoty, 5. kontrolu priebehu monitorovania prostredníctvom programu - Veterinárny informačný systém (VIS). U voľne žijúcich zvierat zahŕňa: 1. monitoring výskytu besnoty laboratórnym vyšetrením všetkých uhynutých voľne žijúcich zvierat a ulovených voľne žijúcich zvierat prejavujúcich zmeny správania sa, v čase kontroly účinnosti orálnej vakcinácie líšok proti besnote aj každá ulovená líška, 2. vykonávanie orálnej vakcinácie líšok proti besnote v dvoch samostatných kampaniach ročne, 3. kontrolu priebehu monitorovania prostredníctvom programu VIS. 12. Opatrenia pri výskyte choroby Opatrenia nariaďuje regionálna veterinárna a potravinová správa podľa 8 ods. 3 písm. e) zákona č. 39/2007 Z. z.. Príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa pri podozrení na výskyt besnoty u domácich zvierat nariadi fyzickým osobám a právnickým osobám opatrenia na kontrolu chorôb zvierat a určí termín na ich splnenie, ktorými a) nariadi 1. odchyt túlavých zvierat odborne spôsobilou fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorou sa rozumie osoba, ktorá po absolvovaní skúšky pred skúšobnou komisiou ukončila školenie "Odchyt túlavých alebo zabehnutých zvierat" na Inštitúte vzdelávania veterinárnych lekárov v Košiciach (ďalej len "IVVL v Košiciach") a získala "Osvedčenie o odbornej spôsobilosti k výkonu odchytu zabehnutých, opustených a túlavých zvierat" alebo inou osobou, ktorá vykonáva túto činnosť pod dozorom odborne spôsobilej fyzickej alebo právnickej osoby, 2. dezinfekciu miesta usmrtenia alebo uhynutia besného zvieraťa a taktiež dôkladnú dezinfekciu, resp. spálenie všetkých predmetov, ktoré mohli prísť do priameho kontaktu s besným zvieraťom, 3. neškodné odstránenie uhynutých a usmrtených zvierat asanačným podnikom, 4. izoláciu a sledovanie všetkých vnímavých zvierat, ktoré prišli do kontaktu alebo mohli prísť do kontaktu so zvieraťom podozrivým na besnotu, 5. neškodné odstránenie mlieka získaného od kráv podozrivých na besnotu, a zákaz používania produktov teplokrvných živo- 181
číchov na ľudský konzum a na kŕmne účely, ak tieto živočíchy prišli alebo mohli prísť do kontaktu so zvieraťom podozrivým na besnotu, 6. povinnosť hlásenia každého prípadu expozície ľudí a zvierat, zmeny správania sa domácich zvierat, uhynutia voľne žijúcej zveri v ohnisku a v zóne pozorovania v okruhu 10 km, b) zakáže 1. premiestňovanie a zhromažďovanie vnímavých druhov zvierat, 2. voľný pohyb vnímavých zvierat v o- hnisku. Príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa v prípade nepotvrdenia výskytu besnoty zruší nariadené opatrenia na kontrolu chorôb. Príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa pri potvrdení výskytu besnoty u domácich zvierat predchádzajúce opatrenia na kontrolu chorôb rozšíri o ďalšie opatrenia na kontrolu chorôb zvierat a fyzickým osobám a právnickým osobám určí termín na ich splnenie, ktorými a) vymedzí ohnisko besnoty, b) nariadi v ohnisku 1. jeho označenie výstražnými tabuľkami s nápisom "POZOR BESNOTA!", 2. usmrtenie vnímavých zvierat, ktoré prišli do kontaktu so zvieraťom, pozitívnym na prítomnosť antigénu besnoty, 3. vykonať evidenciu psov a mačiek a o- chrannú vakcináciu psov, mačiek a iných mäsožravcov starších ako 3 mesiace, ktoré doposiaľ neboli vakcinované proti besnote alebo od poslednej vakcinácie proti besnote uplynula doba účinnosti vakcinácie, za predpokladu, že neprišli do kontaktu, alebo nemali možnosť prísť do kontaktu so zvieraťom, pozitívnym na prítomnosť antigénu besnoty, 4. vykonať ochranné vakcinovanie vnímavých domácich zvierat, mlieko a iné produkty od nich získané povolí používať na ľudský konzum a na kŕmne účely až po nadobudnutí imunity (táto doba sa určí podľa údajov výrobcu vakcíny). Príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa pri podozrení na výskyt besnoty u voľne žijúcich zvierat nariadi fyzickým osobám a právnickým osobám opatrenia na kontrolu chorôb zvierat a určí termín na ich splnenie, ktorými a) nariadi 1. odchyt túlavých zvierat odborne spôsobilou fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorou sa rozumie osoba, ktorá po absolvovaní skúšky pred skúšobnou komisiou ukončila školenie "Odchyt túlavých alebo zabehnutých zvierat" na IVVL v Košiciach a získala "Osvedčenie o odbornej spôsobilosti k výkonu odchytu zabehnutých, opustených a túlavých zvierat" alebo inou osobou, ktorá vykonáva túto činnosť pod dozorom odborne spôsobilej fyzickej alebo právnickej osoby, 2. dezinfekciu miesta utratenia, uhynutia besného zvieraťa a taktiež dôkladne vydezinfikovať, resp. spáliť všetky predmety, ktoré mohli prísť do priameho kontaktu s besným zvieraťom, 3. neškodné odstránenie uhynutých a usmrtených zvierat asanačným podnikom, 4. izoláciu a sledovanie všetkých vnímavých zvierat, ktoré prišli do kontaktu alebo mohli prísť do kontaktu so zvieraťom podozrivým na besnotu, 5. neškodné odstránenie mlieka získaného od kráv podozrivých na besnotu, a zákaz používania produktov teplokrvných živočíchov na ľudský konzum a na kŕmne účely, ak tieto živočíchy prišli alebo mohli prísť do kontaktu so zvieraťom podozrivým na besnotu, 182
6. povinnosť hlásenia každého prípadu expozície ľudí a zvierat, zmeny správania sa domácich zvierat, uhynutia voľne žijúcej zveri v ohnisku a v zóne pozorovania v okruhu 10 km, 7. miestne príslušnému užívateľovi poľovného revíru lov všetkých voľne žijúcich zvierat podozrivých z besnoty (prejavujúce príznaky podľa bodu "Poučenie o chorobe") b) zakáže 1. premiestňovanie a zhromažďovanie vnímavých druhov zvierat, 2. voľný pohyb vnímavých domácich zvierat v ohnisku, 3. odchyt voľne žijúcej zveri na ďalší chov. Príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa v prípade nepotvrdenia výskytu besnoty zruší nariadené opatrenia na kontrolu chorôb. Príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa pri potvrdení výskytu besnoty u voľne žijúcich zvierat predchádzajúce opatrenia na kontrolu chorôb rozšíri o ďalšie opatrenia na kontrolu chorôb zvierat a fyzickým osobám a právnickým osobám určí termín na ich splnenie, ktorými a) vymedzí ohnisko besnoty, b) nariadi v ohnisku 1. jeho označenie výstražnými tabuľkami s nápisom "POZOR BESNOTA!", 2. usmrtenie vnímavých zvierat, ktoré prišli do kontaktu so zvieraťom, pozitívnym na prítomnosť antigénu besnoty, 3. vykonať evidenciu psov a mačiek a o- chrannú vakcináciu psov, mačiek a iných mäsožravcov starších ako 3 mesiace, ktoré doposiaľ neboli vakcinované proti besnote alebo od poslednej vakcinácie proti besnote uplynula doba účinnosti vakcinácie, za predpokladu, že neprišli do kontaktu, alebo nemali možnosť prísť do kontaktu so zvieraťom, pozitívnym na prítomnosť antigénu besnoty, 4. vykonať ochrannú vakcináciu pasúceho sa hovädzieho dobytka, oviec a kôz a ustajniť ho až do nadobudnutia imunity (táto doba sa určí podľa údajov výrobcu vakcíny). Príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa pri poranení vakcinovaného zvieraťa (za vakcinované zviera sa považuje zviera vakcinované proti besnote, ak v prípade primovakcinácie od dátumu vakcinovania uplynula doba dlhšia, ako výrobcom vakcíny deklarovaná doba na navodenie imunity a kratšia ako doba účinnosti vakcinácie proti besnote a v prípade revakcinácie bolo vykonané opakované vakcinovanie počas platnosti predchádzajúcej vakcinácie proti besnote) iným zvieraťom pozitívnym na besnotu (potvrdené v súlade s časťou 5. Diagnostika), neznámym domácim alebo divo žijúcim zvieraťom (líška, pes, kuna, jazvec, ktoré nie je možné laboratórne vyšetriť v súlade s časťou 5. Diagnostika) rozhodne o ďalšom postupe nasledovne: I. na základe súhlasu vlastníka alebo držiteľa poraneného vakcinovaného zvieraťa a) do piatich dní od expozície nariadi na náklady vlastníka alebo držiteľa poraneného vakcinovaného zvieraťa odobrať vzorku krvného séra na vyšetrenie hladiny protilátok proti besnote, ktorú vyšetrí ŠVÚ Zvolen. Minimálne množstvo krvného séra na laboratórne vyšetrenie je 1 ml. V prípade, že množstvo materiálu vo vzorke bude menšie, nebude môcť byť vykonané laboratórne vyšetrenie a nebude možné zviera považovať za dostatočne chránené (nevnímavé) voči besnote. Veterinárny lekár, ktorý krvné sérum odoberie, vzorku riadne označí tetovacím číslom resp. číslom čipu zvieraťa a zodpovedá za to, že do laboratória bude doručená práve táto vzorka. 183
b) súbežne s nariadením odberu vzorky krvného séra na vyšetrenie príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa nariadi 1. izoláciu poraneného vakcinovaného zvieraťa až do doručenia výsledku vyšetrenia, 2. neodkladné nezameniteľné označenie elektronickým identifikačným systémom (transpondér - mikročip) zodpovedajúcim parametrom podľa normy ISO 11 784 identifikovateľným čítacím zariadením podľa normy ISO 11 785 na náklady vlastníka, ak zviera týmto spôsobom nie je označené, najneskôr v čase odberu vzorky krvného séra. Označenie zvieraťa a kód transpondéru potvrdí súkromný veterinárny lekár, ktorý elektronický identifikačný systém aplikoval, 3. vykonanie post expozičnej vakcinácie proti besnote. c) po doručení výsledkov vyšetrenia vzorky krvi alebo krvného séra, príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa podľa výsledku vyšetrenia nariadi: 1. v prípade potvrdenia hladiny protilátok proti besnote nižšej ako 0,5 IU.ml -1 metódou titrácie neutralizujúcich protilátok, sa zviera považuje podľa požiadaviek a odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE) za nedostatočne chránené (vnímavé) voči besnote a regionálna veterinárna a potravinová správa nariadi humánne usmrtenie poraneného vnímavého zvieraťa a jeho laboratórne vyšetrenie na besnotu; výsledok vyšetrenia a svoje rozhodnutie regionálna veterinárna a potravinová správa oznámi príslušnému orgánu verejného zdravotníctva. 2. v prípade potvrdenia hladiny protilátok proti besnote rovnej a vyššej ako 0,5 IU.ml -1 metódou titrácie neutra-lizujúcich protilátok, sa zviera považuje podľa požiadaviek a odporúčaní WHO a OIE za dostatočne chránené (nevnímavé) voči besnote a regionálna veterinárna a potravinová správa uvoľní zviera z izolácie a nariadi pozorovaciu dobu 3 mesiacov. Počas pozorovacej doby musí vlastník alebo držiteľ zvieraťa denne skontrolovať zdravotný stav zvieraťa a bezodkladne hlásiť akúkoľvek zmenu zdravotného stavu zvieraťa vyšetrujúcemu súkromnému veterinárnemu lekárovi a regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, ktorá nariadila pozorovaciu dobu poraneného dostatočne chráneného (nevnímavého) zvieraťa. V prípade, že sa príznaky zhodujú s príznakmi besnoty, regionálna veterinárna a potravinová správa nariadi bezodkladné usmrtenie zvieraťa a zaslanie vzorky zo zvieraťa na laboratórne vyšetrenie v súlade s časťou 5. Diagnostika. d) v prípade, že v tých istých priestoroch sú držané aj iné vnímavé druhy zvierat, regionálna veterinárna a potravinová správa uloží vhodné opatrenia podľa bodov I. a) až I. c) aj pre tieto zvieratá. II. na základe súhlasu vlastníka alebo držiteľa poraneného vakcinovaného zvieraťa a) nariadi 1. neodkladné nezameniteľné označenie elektronickým identifikačným systémom (transpondér - mikročip) zodpovedajúcim parametrom podľa normy ISO 11 784 identifikovateľným čítacím zariadením podľa normy ISO 11 785 na náklady vlastníka, ak zviera týmto spôsobom nie je označené, najneskôr v čase odberu vzorky krvného séra. Označenie zvieraťa a kód transpondéru potvrdí súkromný veterinárny 184
lekár, ktorý elektronický identifikačný systém aplikoval, 2. vykonanie post expozičnej vakcinácie proti besnote. b) nariadi preventívnu izoláciu vakcinovaného zvieraťa na dobu 3 mesiacov. Počas izolácie sa musí zabrániť kontaktu izolovaného zvieraťa s iným zvieraťom alebo ľuďmi, s výnimkou osôb, ktoré zabezpečujú dennú starostlivosť o zviera a dennú kontrolu jeho zdravotného stavu a obývajú spoločné priestory. Akúkoľvek zmenu zdravotného stavu izolovaného zvieraťa je jeho držiteľ povinný okamžite hlásiť vyšetrujúcemu súkromnému veterinárnemu lekárovi a regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, ktorá nariadila izoláciu poraneného dostatočne chráneného (nevnímavého) zvieraťa. V prípade, že príznaky sa zhodujú s príznakmi besnoty regionálna veterinárna a potravinová správa nariadi bezodkladné usmrtenie zvieraťa a zaslanie vzorky zo zvieraťa na laboratórne vyšetrenie s súlade s časťou 5. Diagnostika, c) v prípade, že sú v tých istých priestoroch držané aj iné vnímavé druhy zvierat, regionálna veterinárna a potravinová správa uloží vhodné opatrenia podľa bodov II. a) a II. b) aj pre tieto zvieratá. III. ak vlastník alebo držiteľ poraneného vakcinovaného zvieraťa nedokáže alebo odmietne plniť opatrenia podľa I. alebo II., regionálna veterinárna a potravinová správa nariadi usmrtenie poraneného vakcinovaného zvieraťa a jeho laboratórne vyšetrenie na besnotu v súlade s časťou 5. Diagnostika. Za ohnisko besnoty sa na základe potvrdenia výskytu besnoty vymedzí chov alebo kataster obce, prípadne iná zemepisne vymedzená oblasť, v ktorej sa zistilo zviera podozrivé z besnoty. Potvrdením výskytu besnoty sa rozumie dôkaz antigénu vírusu besnoty alebo pozitívny výsledok biologického pokusu. 13. Dezinfekcia Na dezinfekciu možno použiť len registrované dezinfekčné prostriedky podľa návodu výrobcu. 14. Zrušenie nariadených opatrení Opatrenia na kontrolu chorôb regionálna veterinárna a potravinová správa zruší 1. okamžite, v prípade nepotvrdenia výskytu besnoty, 2. po uplynutí pozorovacej doby, ak a) sa v priebehu 3 mesiacov nevyskytol žiadny ďalší prípad besnoty domácich alebo voľne žijúcich zvierat; táto doba sa predlžuje na 6 mesiacov, ak bol ohniskom vymedzený chov s výskytom vnímavých mäsožravcov, ktoré nie sú systematicky vakcinované proti besnote, b) sa v ohnisku nenachádza žiadne vnímavé zviera, c) bola vykonaná záverečná dezinfekcia. 15. Vakcinácia proti besnote Vlastník alebo držiteľ zvieraťa vnímavého druhu mäsožravca, je povinný v súlade s 17 ods. 5) zákona č. 39/2007 Z. z. zabezpečiť vakcináciu proti besnote. Vakcináciu ostatných vnímavých domácich zvierat povoľuje príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa za podmienok schválených ŠVPS SR. Vakcinácia voľne žijúcich líšok sa vykonáva 2x ročne formou orálnej vakcinácie v jarnej a jesennej kampani podľa metodiky vypracovanej ŠVPS SR, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 1. 16.Ukončenie národného programu eradikácie besnoty v Slovenskej republike Program bude ukončený získaním a udržaním štatútu krajiny bez výskytu besnoty podľa príslušných predpisov Európskeho spoločenstva. 185
Príloha č. 1 Vzor ŠTÁTNA VETERINÁRNA A POTRAVINOVÁ SPRÁVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Botanická č. 17, 842 13 BRATISLAVA Určené: regionálne veterinárne a potravinové správy SR, štátne veterinárne a potravinové ústavy SR, Dodávateľská organizácia ÚŠKVBL - Nitra Náš list: Vybavuje: Bratislava: Vec: Orálna vakcinácia líšok proti besnote sezónna kampaň... metodické pokyny Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej len ŠVPS SR ) organizuje...(poradie) sezónnu kampaň orálnej vakcinácie voľne žijúcich líšok proti besnote spôsobom, ktorý zodpovedá kritériám Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Program stanovuje cieľ utlmiť výskyt besnoty na väčšine územia štátu a tým minimalizovať výdavky štátneho rozpočtu, ktoré sú vynakladané na prevenciu a tlmenie besnoty v rezorte pôdohospodárstva a zdravotníctva. Ďalšie spolupracujúce organizácie sú Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Slovenská poľovnícka komora a jej územné organizácie, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, orgány miestnej samosprávy. Dodávateľskou organizáciou je (dodávateľskými organizáciami sú).... I. Organizačné zabezpečenie orálnej vakcinácie jar/jeseň...(rok): 1. Termín orálnej vakcinácie od xx.yy.zzzz do xx.yy.zzzz (posun je možný podľa vývoja počasia) 2. Vakcinačné územie: A) letecké pokladanie na celkovej rozlohe... km 2 v... časti územia Slovenskej republiky z letísk..., na rozlohe cca.... kilometrov štvorcových, v... časti územia Slovenskej republiky z letísk..., na rozlohe cca.... kilometrov štvorcových. B) ručné pokladanie na území... o rozlohe cca... km 2, v prímestských častiach... o rozlohe cca... km 2, na vybraných skládkach tuhého komunálneho odpadu. 3. Rozloženie návnad: A) letecké pokladanie bude vykonávané: z výšky najviac 150 metrov nad terénom pri rýchlosti maximálne 150 km/hod., v minimálne dvoch letových líniách navzájom vzdialených nie viac ako 500 m. 186 14
Pri leteckom pokladaní sa vynechajú územia s nadmorskou výškou nad 1200 metrov, vodné plochy, cestné komunikácie, mestá, osady. B) ručné pokladanie bude vykonávané: v prímestských častiach miest a na území určenom v bode 2 B s denzitou pokladania -... vakcinačných dávok na km 2 na skládkach tuhého komunálneho odpadu tak, že na jednu skládku sa rovnomerne rozloží... vakcinačných dávok (koordinátor orálnej vakcinácie líšok môže podľa veľkosti skládky počet dávok upraviť). Poľovný hospodár rozdelí osoby poverené rozložením vakcinačných návnad v teréne do dvojíc, a tie rozložia návnady na 100 ha poľovného revíru šachovnicovým spôsobom. Podľa rozlohy revíru sa stanoví tím, ktorého činnosť riadi poľovný hospodár. Pre každé vakcinačné územie je potrebné pripraviť mapu v mierke 1:10 000-15 000, do ktorej sa presne zakreslia miesta rozloženia jednotlivých vakcinačných návnad, aby mohla byť vykonaná kontrola. 4. Množstvá vakcinačných dávok A) letecké pokladanie: celkovo... dávok Z letiska...:... dávok Z letiska...:... dávok Z letiska...:... dávok Z letiska...:... dávok Z letiska...:... dávok B) ručné pokladanie: celkovo... dávok hl. m. SR Bratislava:... dávok mestá -...:... dávok...:... dávok...:... dávok...:... dávok...:... dávok skládky tuhých komunálnych odpadov v SR:... dávok územie...:... dávok V prípade potreby je možné vakcinačné návnady na ručné pokladanie doobjednať s tým, že faktúru hradí objednávateľ a objednávka musí byť schválená regionálnou veterinárnou a potravinovou správou. 5. Vakcinačná návnada -... (názov vakcíny): popis a charakteristika vakcinačnej návnady 6. Distribúcia návnad: A) letecké pokladanie do mraziarenských skladov:...(názov skladu) -... dávok (pre letisko...),...(názov skladu) -... dávok (pre letisko...),...(názov skladu) -... dávok (pre letisko...), zabezpečí... (dodáv. organizácia) v termíne od xx.yy.zzzz do xx.yy.zzzz B) ručné pokladanie na RVPS...(pre RVPS) -... dávok...... (určenie návnady), zabezpečí... (dodáv. organizácia) podľa časového harmonogramu (bod II.) 15 187
Distribúciu vakcinačných návnad z mraziarenských skladov na jednotlivé letiská zabezpečí... (dodáv. organizácia) podľa rozhodnutia koordinátora pre dané vakcinačné územie 7. Personálne zabezpečenie: veterinárni inšpektori ochrany zdravia zvierat na regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (ďalej len RVPS ) v Slovenskej republike (ďalej len SR ) budú odbornými koordinátormi leteckého i ručného pokladania pre územie príslušných regionov. Koordinátor zaisťuje na zverenom území potrebné konkrétne úlohy. Ide hlavne o styk s dodávateľskou organizáciou, zabezpečenie kontroly dodávky vakcíny, odberu vzoriek vakcinačných dávok a dohľadu nad spôsobom vykonávania pokládky vakcinačných návnad prostredníctvom veterinárnych inšpektorov zdravia zvierat príslušných regionálnych veterinárnych a potravinových správ (ďalej len RVPS ) a vyhodnocovanie kampane orálnej vakcinácie líšok proti besnote. Koordinátor môže písomne poveriť veterinárneho inšpektora zdravia zvierat na príslušnej RVPS plnením svojich povinností, ktoré je potrebné vykonať v správnom území príslušnej RVPS. Poverenie doručuje riaditeľovi príslušnej RVPS a ŠVPS SR najneskôr jeden týždeň pred orálnou vakcináciou líšok proti besnote v danom správnom území RVPS. Koordinátor alebo ním poverený veterinárny inšpektor RVPS najneskôr ráno, pred začiatkom letov, v rámci operatívnej porady zhodnotí situáciu a vývoj počasia a rozhodne o začatí alebo prerušení pokládky vakcinačných návnad. O svojom rozhodnutí informuje dodávateľskú organizáciu a ŠVPS SR. Vakcinačné návnady je možné pokladať za teplôt v rozsahu +2 C až +20 C. Koordinátor zabezpečí vyhotovenie správy o priebehu leteckého pokladania z každého letového dňa, v ktorej bude uvedené: začiatok a koniec jednotlivých letov (miesto, dátum a čas), počet letov, prerušenie letov, teplota ovzdušia na začiatku a na konci leteckého pokladania vakcinačných návnad, počet použitých vakcinačných dávok, názov a šarža použitých vakcinačných návnad, počet vakcinačných návnad odobratých a zaslaných na laboratórne vyšetrenie titru vírusu besnoty vo vakcinačných návnadách, potrebných na kontrolu účinnosti vakcinačných návnad a číslo výrobnej šarže, ak boli vzorky odobrané, prípadne zistené nedostatky. Správu je potrebné zaslať nasledujúci pracovný deň do 10.00 hodiny na elektronickú adresu papiernikova@svssr.sk. Vzorku vakcinačných návnad odoberie koordinátor alebo príslušný veterinárny inšpektor RVPS v súlade s osobitným metodickým prípisom (Odber a zasielanie vzoriek vakcinačných návnad pri kontrole účinnosti orálnej vakcinácie líšok proti besnote č. 2391/06-223 zo dňa 21. augusta 2006) a zabezpečí prepravu vzoriek v zmrazenom stave do Štátneho veterinárneho ústavu Zvolen. Takisto odoberie vzorku v prípade každého podozrenia, že s vakcinačnými návnadami sa nesprávne manipulovalo (pri uskladnení, pri preprave, a pod.). Všetky vzorky vakcinačných návnad sa odoberajú ako úradná vzorka.... (dodáv. organizácia) predloží GPS (Global Positioning System) záznam, z ktorého je zrejmé územie pokladania vakcinačných návnad a územie, kde sa vakcinačné návnady nepokladali. Tieto GPS záznamy v mierke 1:200 000 zasiela ŠVPS SR z každého letového dňa, zo súhrnu letových dní z každého letiska a súhrn leteckej pokládky celej kampane orálnej vakcinácie. 188 16
Koordinátor zabezpečí vyhotovenie správy o priebehu ručného pokladania, v ktorej uvedie začiatok a ukončenie ručného pokladania vakcinačných návnad podľa jednotlivých prímestských častí, teploty ovzdušia na začiatku a na konci ručného pokladania podľa jednotlivých prímestských častí, počet použitých vakcinačných dávok, názov a šarža použitých vakcinačných návnad, počet vakcinačných návnad odobratých a zaslaných na laboratórne vyšetrenie titru vírusu besnoty vo vakcinačných návnadách, potrebných na kontrolu účinnosti vakcinačných návnad a číslo výrobnej šarže, ak boli vzorky odobrané, prípadne zistené nedostatky. Koordinátor správu zašle po ukončení ručného pokladania na elektronickú adresu papiernikova@svssr.sk. Koordinátor zabezpečí prevzatie vakcinačných návnad na mieste určenom na základe dohody medzi dodávateľskou organizáciou a RVPS. 8. Kontrola účinnosti orálnej vakcinácie - vykonanie kontrolných vyšetrení: všetky domáce, hospodárske a voľne žijúce teplokrvné zvieratá podozrivé z besnoty musia byť odoslané na laboratórne vyšetrenie, na 3., 8. a 14. deň po ručnej pokládke sa vykoná kontrola príjmu vakcinačnej návnady na vybraných územiach (RVPS... 3x1 km 2 v prímestských častiach mesta..., RVPS... 3x1 km 2 v prímestských častiach mesta...); kontrolou sa rozumie počet chýbajúcich vakcinačných návnad oproti plánu ručnej pokládky vakcinačných návnad k danému dňu po pokládke, od 45. dňa po vykonaní orálnej vakcinácie, užívatelia poľovných revírov podľa pokynov regionálnych veterinárnych a potravinových správ (RVPS) vykonajú odstrel líšok, ktoré sú určené na kontrolu účinnosti jarnej kampane... orálnej vakcinácie líšok proti besnote; nevyhnutné je dodať na laboratórne vyšetrenie najmenej 1 líšku z každého poľovného združenia, termín ukončenia kontroly účinnosti orálnej vakcinácie je 90. deň od začiatku kontroly účinnosti orálnej vakcinácie alebo ho určí ŠVPS SR samostatným prípisom, ulovenú líšku je treba zabaliť do dvoch nepriepustných obalov (napr. PVC vrecia), medzi ktorými je sací materiál a dopraviť do 48 hodín na príslušnú RVPS; RVPS dopraví materiál na spádový štátny veterinárny a potravinový ústav. Je možné materiál dopraviť priamo na Štátny veterinárny ústav Zvolen. Vzorky líšok sa odoberajú a zasielajú v súlade s metodickým pokynom č. 6450/2000-250 zo dňa 9.11.2000, štátne veterinárne a potravinové ústavy a ŠVÚ Zvolen zašlú výsledok laboratórneho vyšetrenia na prítomnosť vírusu besnoty do troch pracovných dní od jeho vykonania na príslušnú RVPS, ktorá vystavila žiadanku na laboratórne vyšetrenie; na ŠVPS SR za účelom fakturácie vykonaných úkonov zasielajú spolu s faktúrou kópiu každej žiadanky na laboratórne vyšetrenie na besnotu a protokol o výsledku laboratórneho vyšetrenia, pri odbere vzoriek je potrebné dodržiavať zásady stanovené pre prácu s infekčným materiálom, štátne veterinárne a potravinové ústavy bezodkladne zašlú na ŠVÚ Zvolen vzorky nervového tkaniva od všetkých pozitívnych zvierat za účelom konfirmácie a typizácie vírusu besnoty, 17 189
štátne veterinárne a potravinové ústavy zašlú na ŠVÚ Zvolen do konca prvého týždňa po ukončení monitorovacieho obdobia vzorky transudátu alebo kruoru a časť mandibuly (jeden kus) od všetkých vyšetrených zvierat určených na kontrolu účinnosti orálnej vakcinácie líšok proti besnote, odber, uchovávanie a zasielanie vzoriek, ktoré majú štátne veterinárne a potravinové ústavy zasielať na ŠVÚ Zvolen v rámci monitoringu účinnosti orálnej vakcinácie líšok proti besnote, najneskôr do začiatku monitorovacieho obdobia na účinnosť orálnej vakcinácie líšok proti besnote v každej sezónnej kampani metodicky upraví Národné referenčné laboratórium besnoty, ktoré zároveň bude vykonávať kontroly dodržiavania usmernenia; Národné referenčné laboratórium besnoty zašle kópiu daného metodického usmernenia na vedomie ŠVPS SR, po obdržaní výsledkov účinnosti jesennej kampane orálnej vakcinácie líšok sa vykoná ich vyhodnotenie poradným orgánom ústredného riaditeľa pre zdravie zvierat, laboratórne vyšetrenia úradných vzoriek vakcinačných návnad pre potreby ŠVPS SR vykoná Štátny veterinárny ústav Zvolen. 9. Manipulácia s vakcinačnými návnadami a bezpečnostné opatrenia Vakcinačné návnady sú v čase expedície z výrobného podniku, transportu do skladov a v určených skladoch v zmrazenom stave (pri teplote - 20 C a nižšej). Vakcínu, vybratú z mraziarenského skladu je potrebné najneskôr do 24 hodín rozložiť v oblasti vakcinácie. Pre človeka je vakcinačná návnada pri bežnom zaobchádzaní neškodná. Vakcína obsahuje atenuovaný kmeň vírusu besnoty. Ak sa obsah blistra zapracovaného v návnade dostane na ruky, je potrebné ruky ihneď umyť vodou a mydlom. Ak sa obsah blistra dostane na sliznicu úst, nosa alebo očí človeka, je potrebné okamžite vyhľadať lekárske ošetrenie. Ochranné rukavice sú nepostrádateľné pri manipulácii s vakcinačnou návnadou z bezpečnostného hľadiska a z dôvodu zabránenia prenosu ľudského pachu na vakcinačnú návnadu. Použité ochranné rukavice a iný materiál, ktorý bol v kontakte s vakcinačnou návnadou je potrebné zničiť spálením. 10. Ďalšie pokyny RVPS zašlú poľovným združeniam písomné informácie týkajúce sa úloh poľovných hospodárov pri zabezpečovaní sezónnej kampani... orálnej vakcinácie líšok proti besnote. RVPS obvyklým spôsobom informujú poľovné združenia o vyplácaní zástrelného za ulovenú líšku alebo nájdenú čerstvo uhynutú líšku na laboratórne vyšetrenie v súlade s metodickým usmernením ŠVPS SR. II. Časový harmonogram orálnej vakcinácie líšok proti besnote jarná/jesenná kampaň A. Letecké pokladanie z letiska 1.... (vakcína) začiatok 2....(vakcína) začiatok B. Ručné pokladanie 1. prímestské časti mesta... (vakcína) začiatok 2. územie... (vakcína) začiatok ústredný riaditeľ 190 18
Príloha č. 2 VZOR Veterinárne osvedčenie o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera 19 191
...... Odtlačok pečiatky vyšetrujúceho veterinárneho lekára Poradové číslo Veterinárne osvedčenie o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera Zviera (druh, plemeno, pohlavie, farba, vek, identifikačné číslo a meno)... Vlastník/držiteľ* zvieraťa (meno, priezvisko, presná adresa, tel. číslo)...... Deň, mesiac a rok očkovania zvieraťa proti besnote... Poranená osoba (meno, priezvisko, presná adresa, tel. číslo, dátum poranenia)...... Poranenie nahlásil/la (meno, priezvisko, adresa, tel. číslo a dátum ohlásenia)...... Ošetrujúci lekár (meno, priezvisko, zdrav. zariadenie)... Dátum ošetrenia / / Ja, dolepodpísaný/ná vlastník/držiteľ* zvieraťa, beriem na vedomie, že zviera musí byť po dobu 14 dní uzatvorené tak, aby nemohlo uniknúť ani poraniť človeka alebo zviera. Každú zmenu v správaní, prípadne stratu alebo uhynutie zvieraťa bezodkladne oznámim ošetrujúcemu veterinárnemu lekárovi a príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Toto zviera predvediem k druhému vyšetreniu dňa / / a k tretiemu vyšetreniu dňa / / k veterinárnemu lekárovi a predložím tento písomný doklad. Beriem na vedomie Poučenie uvedené na zadnej strane a povinnosti a dôsledky, ktoré z neho a všeobecne záväzných právnych predpisov vyplývajú pre vlastníka alebo držiteľa zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera. V... dňa...... Podpis vlastníka/držiteľa* zvieraťa *) Nehodiace sa škrtnúť. Oddiel č. 1 III. prehliadka (14. DEŇ) Veterinárne osvedčenie o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera Zviera (druh, plemeno, pohlavie, farba, vek, identifikačné číslo a meno)... Vlastník/držiteľ* zvieraťa (meno, priezvisko, presná adresa, tel. číslo)...... Deň, mesiac a rok očkovania proti besnote... Poranená osoba (meno, priezvisko, presná adresa, tel. číslo, dátum poranenia)...... Epizootologická situácia v mieste pôvodu zvieraťa a anamnéza prípadu... Pri dnešnej prehliadke neboli zistené príznaky ochorenia na besnotu. V... dňa / /... Odtlačok pečiatky a podpis veterinárneho lekára *) Nehodiace sa škrtnúť. Oddiel č. 2 II.PREHLIADKA (5.DEŇ) Veterinárne osvedčenie o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera Zviera (druh, plemeno, pohlavie, farba, vek, identifikačné číslo a meno)... Vlastník/držiteľ* zvieraťa (meno, priezvisko, presná adresa, tel. číslo)...... Deň, mesiac a rok očkovania proti besnote... Poranená osoba (meno, priezvisko, presná adresa, tel. číslo, dátum poranenia)...... Epizootologická situácia v mieste pôvodu zvieraťa a anamnéza prípadu... Pri dnešnej prehliadke neboli zistené príznaky ochorenia na besnotu a zviera bude opätovne vyšetrené dňa / / v... Nariaďuje sa uzatvorenie a pozorovanie zvieraťa po dobu nasledujúcich 9 dní! V... dňa / /... Odtlačok pečiatky a podpis veterinárneho lekára *) Nehodiace sa škrtnúť. Oddiel č. 3 I. PREHLIADKA (1.DEŇ) Veterinárne osvedčenie o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera Zviera (druh, plemeno, pohlavie, farba, vek, identifikačné číslo a meno)... Vlastník/držiteľ* zvieraťa (meno, priezvisko, presná adresa, tel. číslo)...... Deň, mesiac a rok očkovania proti besnote... Poranená osoba (meno, priezvisko, presná adresa, tel. číslo, dátum poranenia)...... Epizootologická situácia v mieste pôvodu zvieraťa a anamnéza prípadu... Pri dnešnej prehliadke neboli zistené príznaky ochorenia na besnotu a zviera bude opätovne vyšetrené dňa / / v... Nariaďuje sa uzatvorenie a pozorovanie zvieraťa po dobu nasledujúcich 14 dní! V... dňa / /... Odtlačok pečiatky a podpis veterinárneho lekára 192 *) Nehodiace sa škrtnúť.
Oddiel č. 4 Poučenie pre vlastníka alebo držiteľa zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera Besnota je nebezpečná choroba, prenosná na všetky teplokrvné stavovce vrátane človeka. Po prepuknutí príznakov má vždy smrteľný priebeh a je neliečiteľná. U zvierat sa z počiatku prejavuje hlavne zmenou správania (nekľud, neposlušnosť, nutkavé správanie). U psov sa prejavuje vydávaním chrapľavých zvukov, snahou uniknúť, zvrátenou chuťou (požieranie slamy, kameňov, dreva, hliny, a pod.). Neskôr sa môže prejaviť zúrivosť, kúsavosť, snahou napadnúť iné zviera alebo človeka, prípadne zmenou pohľadu alebo koordinácie pohybu. U mačiek sa prejavuje vyhľadávaním a ukrývaním sa v tmavých a kľudných miestach. Postupom priebehu choroby dochádza k ochrnutiu dolnej čeľuste a jazyka, k nemožnosti hltania, výtoku ťahavých slín, ochrnutiu iných častí tela až uhynutiu udusením. V zmysle 17 zákona č. 39/2007 Z..z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov je vlastník alebo držiteľ zvieraťa okrem iného povinný: a) hlásiť orgánu veterinárnej správy podozrenie alebo výskyt besnoty (zoonóza-choroba prenosná zo zvieraťa na človeka), b) zabezpečiť pri vnímavých mäsožravcoch vakcináciu proti besnote, c) bez meškania zabezpečiť veterinárne vyšetrenie zvieraťa, ktoré poranilo človeka. V zmysle 4 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov je držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie, povinná povedať svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu a meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu vlastníka psa osobe, ktorú pes pohrýzol. Súčasne je povinný skutočnosť, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi, oznámiť obci, kde je pes evidovaný. VETERINÁRNE OSVEDČENIE O VYŠETRENÍ ZDRAVOTNÉHO STAVU ZVIERAŤA, KTORÉ PORANILO ČLOVEKA ALEBO ZVIERA IHNEĎ ODOVZDAŤ OŠETRUJÚCEMU LEKÁROVI PORANENEJ OSOBY! V prípade potreby odoslania zvieraťa k veterinárnemu vyšetreniu do iného okresu, veterinárny lekár, ktorý vykonal vyšetrenie zvieraťa, ohlási príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe túto skutočnosť vrátane údajov z oddielu č. 1 a vlastník/držiteľ zvieraťa predloží toto veterinárne osvedčenie o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera potvrdené veterinárnym lekárom. V... dňa / /... Odtlačok pečiatky a podpis veterinárneho lekára 193
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Dobrovičova č. 12, 812 66 Bratislava Štátna veterinárna a potravinová správa SR Botanická č. 17, 842 13 Bratislava 15 PLÁN ERADIKÁCIE INFEKČNEJ BOVINNEJ RINOTRACHEITÍDY (IBR) NA SLOVENSKU NA ROK 2012 Predložil: Prof. MVDr. Jozef Bíreš DrSc. Hlavný veterinárny lekár SR Schválil: Ing. Zsolt Simon Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 194
PLÁN ERADIKÁCIE INFEKČNEJ BOVINNEJ RINOTRACHEITÍDY (IBR) NA SLOVENSKU NA ROK 2012 Obsah 1. Zákonné právomoci 2. Finančné zabezpečenie 3. Poučenie o chorobe a výklad pojmov 4. História výskytu IBR na území Slovenskej republiky 5. Systém hlásenia choroby 6. Kontrolné mechanizmy 7. Všeobecné zásady a metódy ozdravovania 8. Diagnostika 9. Premiestňovanie hovädzieho dobytka a klasifikácia chovov 10. Rozsah vykonávaného monitoringu 11. Úlohy orgánov štátnej správy pri eradikácií IBR 12. Povinnosti chovateľa 13. Individuálny program ozdravovania chovu 14. Očkovanie proti IBR 15. Štatúty chovov vhľadom k IBR 16. Prílohy 195
Cieľom programu je ozdraviť chovy hovädzieho dobytka od IBR/IPV na celom území Slovenskej republiky. Ozdravením chovov sa - zlepší zdravotný stav - znížia straty na produkcii - odbúrajú obchodné prekážky v domácom ako aj zahraničnom obchode. Program ozdravovania sa každoročne vyhodnocuje a na základe analýzy dosiahnutých výsledkov sa upravuje pre chovy ozdravené a chovy v ozdravovaní. 1. Zákonné právomoci Právny rámec pre kontrolu IBR/IPV je obsiahnutý v týchto dokumentoch. zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len" zákon č.39/2007 Z.z.") rozhodnutie Komisie 2004/558 v znení neskorších predpisov o zavedení smernice Rady 64/432/EHS týkajúcej sa dodatočných záruk v rámci spoločenstva pri obchodovaní s hovädzí dobytkom vzhľadom na IBR a schválenie programov na jej eradikáciu, navrhnutých niektorými členskými krajinami 2. Finančné zabezpečenie Finančné zabezpečenie plánu eradikácie IBR/IPV je zabezpečené z rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR a chovateľov. Štátna veterinárna a potravinová správa SR hradí diagnostiku choroby na klasifikáciu stád vo vzťahu k IBR (monitoring v ozdravených chovoch), úvodný (vstupný monitoring), záverečné vyšetrenia výskytu protilátok pri uznaní chovu za úradne bez výskytu IBR, záverečné vyšetrenia pred ukončením ozdravovacieho procesu, potrebné na uznanie chovu za chov bez výskytu IBR. chovateľ hradí úkony súvisiace s vakcináciu zvierat a monitoring vykonávaný v priebehu ozdravovania chovu na kontrolu priebehu ozdravovania. 3. Poučenie o chorobe a výklad pojmov IBR/IPV je choroba hovädzieho dobytka, ktorej pôvodcom je vírus z čeľade Herpesviridae. Táto choroba sa vyskytuje väčšinou v latentnej forme vo všetkých oblastiach Slovenska a je diagnostikovaná na základe výskytu protilátok. Ojedinele (v roku 2003-14 prípadov) dochádza ku klinickým prejavom ochorenia. Choroba nie je prenosná na človeka. Ide o chorobu, ktorá je uvedená na zozname chorôb podliehajúcich hláseniu Medzinárodného úradu pre nákazy zvierat OIE. Prirodzeným hostiteľom, rezervoárom a šíriteľom vírusu je hovädzí dobytok. Hlavným zdrojom nákazy sú choré zvieratá v akútnom štádiu choroby a zvieratá v latentnom štádiu infekcie. Vylučovanie vírusu môže predchádzať objaveniu sa klinických príznakov. Zvieratá v latentnom štádiu infekcie nevylučujú vírus permanentne, avšak v priebehu celého života, najmä počas stresu (napr. pôrod, vysoká úžitkovosť, transport) môže u nich dojsť k opätovnému vylučovaniu vírusu a tieto zvieratá sú zdrojom infekcie v chove. V súčasnosti dostupné vakcíny na trhu zabraňujú hlavne klinickým prejavom choroby, znižujú množstvo vylučovania vírusu pri akútnej infekcii a u zvierat latentne infikovaných zabraňujú reaktivácii latentnej infekcie a vylučovaniu vírusu. Účinok vakcinácie u latentne infikovaných zvierat je dôležitým z hľadiska ozdravovania chovov, lebo zabezpečuje, že po odznení infekcie v chove nedochádza k cirku-lácii terénneho vírusu v populácii hovädzieho dobytka a infikované plemennice sú schopné produkovať zdravé potomstvo, ktoré sa stáva základom pre ozdravenú populáciu zvierat. Vakci- 196
náciu a revakcináciu v chove je možné ukončiť až po odsunutí posledného infikovaného zvieraťa z chovu. Inkubačná doba je rozličná a závisí od spôsobu infekcie. Všeobecne sa uvádza 2-6 dní pri infekciách (Medzinárodný zákonník zdravia zvierat OIE stanovuje dĺžku inkubačnej doby na 21 dní). Ochorenie poznáme v dvoch klinických formách - respiračnej a genitálnej. Vstupnou bránou infekcie sú epitelové bunky nosovej, tracheálnej, vaginálnej a prepuciálnej sliznice a spojovka. Vírus IBR je schopný vyvolať i infekciu plodu a abort. V novoinfikovaných chovoch sa vírus zvyčajne šíri veľmi rýchlo zo zvieraťa na zviera ich priamym kontaktom. Šírenie je možné prostredníctvom semena, sekrétmi respiratórneho a pohlavného aparátu a transplacentálne. Vírus sa tiež prenáša kontaminovaným stelivom, ošetrovateľmi, nástrojmi a ďalšími predmetmi, s ktorými prichádzajú zvieratá do kontaktu. Základné pojmy - infekčná bovinná rinotracheitída / infekčná pustulárna vulvovaginitída (IBR/IPV), nákazlivé ochorenie hovädzieho dobytka, postihujúce dýchací alebo pohlavný aparát - infikované zviera - zviera akútne infikované vírusom IBR s virémiou, alebo zviera s protilátkami proti terénnemu vírusu IBR, alebo s protilátkami proti vakcinačnému kmeňu konvenčnej vakcíny - úvodný (vstupný) monitoring - základné vyšetrenie chovu hovädzieho dobytka na zistenie štatútu chovu - záverečné vyšetrenie - vyšetrenie zvierat po negatívnom úvodnom monitoringu, vyšetrenie zvierat na záver ozdravovacieho programu pri uznávaní chovu za chov bez výskytu IBR alebo za chov úradne bez výskytu IBR. - konvenčná vakcína - vakcína s kompletným vírusom BHV1 - markerová (značená) vakcína - vakcína s chýbajúcim glykoproteinom ge - základná vakcinácia - imunizácia podľa návodu výrobcu na dosiahnutie imunity, u doposiaľ nevakcinovaných zvierat - primovakcinácia - úvodná vakcinácia zvierat u doposiaľ nevakcinovaných zvierat - revakcinácia - nasledujúca/nasledujúce vakcinácia/vakcinácie po primovakcinácii - konvenčný ELISA test - test na dôkaz protilátok proti celému vírusu BHV1 - IBR ge ELISA test - špecifický test, ktorý dokáže rozlíšiť protilátky vytvorené po vakcinácii markerovou vakcínou od protilátok vytvorených po terénnej infekcii, resp. po vakcinácii konvenčnou vakcínou - aktívne ohnisko - chov s akútne infikovanými jedincami, izolovaný vírus BHV1 v chove, na základe úvodného (vstupného) monitoringu všetky vekové kategórie sú infikované - kľudové (latentné) ohnisko - chov v ktorom nie je infekcia detekovaná vo všetkých vekových kategóriách - kritický vek - vek najmladšej skupiny zvierat v chove u ktorých boli detekované protilátky proti celému vírusu BHV1 a všetky staršie zvieratá pokladáme za infikované - indikátorová skupina - kontrolná skupina zvierat bez protilátok proti terénnemu vírusu IBR, ktorá sa má pravidelne monitorovať 4. História výskytu IBR na území Slovenskej republiky Na základe rozhodnutia Ústrednej protinákazovej komisie SR zo dňa 1. 6. 1995 Štátna veterinárna správa SR vypracovala program ozdravovania od IBR/IPV vo vybraných chovoch hovädzieho dobytka, ktorý bol na základe pripomienok dňa 3. 12. 1996 aktualizovaný. O ozdravovanie v roku 1996 prejavilo záujem 48 chovateľov, v roku 1997 sa zvýšil počet ozdravovaných chovov na 119, v roku 1998 poklesol počet ozdravovaných chovov na 76 v dôsledku zániku chovov resp. nedostatku finančných prostriedkov, v roku 1999 sa znížil na 69, v roku 2000 ozdravovalo 71, v roku 2001 sa počet zvýšil na 94 chovov, v roku 2002 sa znížil na 93 chovov a v roku 2003 poklesol na 85 chovov, v ktorých bolo ustajnených 55 899 kusov hovädzieho dobytka. V roku 2004 to bolo 197
91 chovateľov s 55 810 kusmi hovädzieho dobytka. Ozdravovanie nebolo povinné a náklady na ozdravovanie hradil chovateľ a časť nákladov refundovalo MP SR. Štátna veterinárna a potravinová správa SR uhrádzala len potvrdenie výskytu choroby v chove z finančných prostriedkov určených na veterinárnu prevenciu a ochranu štátneho územia. Stav ozdravovania v roku 2006: V rámci úvodného - vstupného monitoringu v roku 2006 stav bol nasledovný: Vyšetrenie na celkové protilátky proti vírusu IBR (konvenčná ELISA): - počet vyšetrených fariem 4.598 - počet vyšetrených zvierat 87.208 - počet pozitívnych fariem 1.560 - počet pozitívnych zvierat 27.600 Vyšetrenie vo vakcinovaných chovov markerovou vakcínou (IBR ge ELISA): - počet vyšetrených fariem 489 - počet vyšetrených zvierat 20.790 - počet pozitívnych fariem 296 - počet pozitívnych zvierat 4.862 Stav ozdravovania v roku 2007: V rámci úvodného - vstupného monitoringu a po záverečných vyšetreniach v rokoch 2006 a 2007 stav bol nasledovný: Chovy úradne bez výskytu - Malé chovy 3.584 - Stredné chovy 460 - Veľké chovy 116 Chovy bez výskytu - chovy ozdravené - Malé chovy 1 - Stredné chovy 11 - Veľké chovy 31 Chovy ozdravované - Malé chovy 328 - Stredné chovy 207 - Veľké chovy 716 Chovy po úvodnom monitoringu neozdravované a chovy s neznámym štatútom - Malé chovy 2.433 - Stredné chovy 380 - Veľké chovy 306 Stav ozdravovania v roku 2008: V rámci úvodného - vstupného monitoringu a po záverečných vyšetreniach v roku 2008 stav bol nasledovný: Chovy úradne bez výskytu - Malé chovy 4.220 - Stredné chovy 453 - Veľké chovy 111 Chovy bez výskytu - chovy ozdravené - Malé chovy 3 - Stredné chovy 20 - Veľké chovy 38 Chovy ozdravované - Malé chovy 325 - Stredné chovy 371 - Veľké chovy 934 Chovy nevyšetrené - Malé chovy 2.622 - Stredné chovy 70 - Veľké chovy 0 Stav ozdravovania v roku 2009: V rámci úvodného - vstupného monitoringu a po záverečných vyšetreniach v roku 2009 stav bol nasledovný: Chovy úradne bez výskytu - Malé chovy 4.067 - Stredné chovy 532 - Veľké chovy 123 198
Chovy bez výskytu - chovy ozdravené - Malé chovy 104 - Stredné chovy 36 - Veľké chovy 40 Chovy ozdravované - Malé chovy 300 - Stredné chovy 334 - Veľké chovy 936 Chovy po úvodnom monitoringu neozdravované a chovy s neznámym štatútom - Malé chovy 2.525 - Stredné chovy 140 - Veľké chovy 11 Stav ozdravovania v roku 2010: V rámci úvodného - vstupného monitoringu a po záverečných vyšetreniach v roku 2009 stav bol nasledovný: Chovy úradne bez výskytu - Malé chovy 3.950 - Stredné chovy 552 - Veľké chovy 129 Chovy bez výskytu - chovy ozdravené - Malé chovy 15 - Stredné chovy 28 - Veľké chovy 53 Chovy ozdravované - Malé chovy 311 - Stredné chovy 342 - Veľké chovy 907 Chovy po úvodnom monitoringu neozdravované a chovy s neznámym štatútom - Malé chovy 2.312 - Stredné chovy 142 - Veľké chovy 6 5. Systém hlásenia choroby Na základe 37 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/2007 Z.z. je vlastník, držiteľ zvierat povinný bezodkladne hlásiť orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na chorobu a úhyn zvieraťa a umožniť jeho vyšetrenie. V prípade porušenia zákona, dopustí sa vlastník, držiteľ podľa 48 predmetného zákona priestupku a podľa 50 správneho deliktu. 6. Kontrolné mechanizmy Základnou podmienkou pri ozdravovaní je identifikácia zvierat, ktorá je stanovená 19 zákona č. 39/2007 Z.z. a Vyhlášky MP SR 372/ 2007, kde je ustanovené, že zvieratá musia byť identifikované - označené a ich identifikačné údaje sa musia viesť v individuálnom registri zvierat na každej farme. Chov - farma a zvieratá musia byť registrované v CEHZ. 7. Všeobecné zásady a metódy ozdravovania ozdravovanie sa vykoná na celom území SR ozdravovanie je plánované približne na 7 rokov organizačne je zabezpečené tak, aby sa k stanovenému termínu ozdravili väčšie územné celky - región, kraj (metodickým usmerňovaním a koordináciou postupu ozdravovania na úrovni SR, kraja a regiónu) základom ozdravovania je eliminačná metóda s použitím vakcinácie, založená na prirodzenej obmene stáda tak, aby vlastníkom zvierat neboli spôsobené vysoké škody v dôsledku výpadku produkcie dôležitým prvkom ozdravovania je dodržiavanie podmienok na ochranu chovov pred chorobami jednotnosť postupu na celom území SR je zabezpečená vypracovaním individuálnych ozdravovacích programov chovateľom a odsúhlasením príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou - v úlohách individuálnych programov musia byť zohľadnené všetky skutočnosti, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť ozdravovanie - všetky úlohy musia byť termínované s určením zodpovedných osôb 199
- všetky premiestnenia sa môžu vykonať len so súhlasom úradného veterinárneho lekára - zmeny v ozdravovacom pláne sa môžu vykonať len so súhlasom regionálnej veterinárnej a potravinovej správy na základe písomnej žiadosti chovateľa. 8. Diagnostika Diagnostiku vykonávajú Štátne veterinárne a potravinové ústavy v Bratislave, Dolnom Kubíne, Košiciach a Štátny veterinárny ústav vo Zvolene. Referenčným laboratóriom je ŠVÚ Zvolen. Ak sa v chove, ktorý bol uznaný za chov bez IBR alebo úradne bez IBR potvrdí serologická pozitivita na terénny vírus IBR, laboratórnu diagnostiku v tomto chove ďalej vykonáva len referenčné laboratórium. 9. Premiestňovanie hovädzieho dobytka a klasifikácia chovov. I. Všeobecné ustanovenia Premiestňovanie hovädzieho dobytka a zárodočných produktov možno vykonať len v súlade s klasifikáciou chovov, ktorá sa vykonáva na účely prevencie a kontroly IBR podľa zdravotnej situácie v chove vo vzťahu k tejto chorobe. Premiestňovanie podlieha veterinárnej kontrole. 1. Hovädzí dobytok určený na ďalší chov a produkciu do stáda v ozdravovaní, a ktorý nepochádza z chovu úradne bez výskytu IBR, alebo z chovu bez výskytu IBR a) musí pochádzať z chovu, v ktorom nebol zaznamenaný klinický alebo patologický prejav IBR za posledných 12 mesiacov; b) 30 dní pred premiestnením boli zvieratá izolované v zariadení schválenom RVPS a ani jedno zo zvierat v tomto zariadení nejavilo klinické príznaky IBR počas tohto obdobia; c) tieto a všetky ostatné zvieratá v tomto zariadení mali negatívne výsledky sérologického testu krvných vzoriek, a test sa nevykonal na vzorkách odobratých skôr ako 21 dní po umiestnení zvierat do zariadenia a zisťoval nasledovné protilátky: i) v prípade vakcinovaných zvierat markerovou vakcínou na protilátky proti ge-glykoproteínu vírusu IBR alebo ii) v prípade nevakcinovaných zvierat protilátky proti celému vírusu IBR. 2. Pokiaľ chovy nespĺňajú bod 1, môžu RVPS povoliť premiestnenie hovädzieho dobytka do chovu v ozdravovaní, ak spĺňajú aspoň jednu z nasledovných podmienok: a) zvieratá sú určené na výkrm a spĺňajú nasledovné podmienky: i) zvieratá - pochádzajú od vakcinovaných a pravidelne revakcinovaných samíc, alebo - boli pravidelne vakcinované a revakcinované podľa návodu výrobcu vakcínou ge-deletovanou, alebo - v chove pôvodu mali negatívny výsledok sérologického testu na protilátky podľa bodu 1 písm. c), a test bol vykonaný na vzorke krvi odobratej počas 14 dní pred premiestnením, a ii) premiestňujú sa bez toho, aby prišli do kontaktu so zvieratami nižšieho zdravotného štatútu s neznámym štatútom vo vzťahu k IBR, kde sa podľa schváleného ozdravovacieho programu všetky zvieratá vykrmujú a odkiaľ sa prevážajú priamo na bitúnok; b) zvieratá pochádzajú z chovu, kde sú očkované a pravidelne preočkované všetky zvieratá staršie ako 6 mesiacov. Všetky zvieratá v stáde staršie ako 6 mesiacov mali negatívny výsledok sérologického testu na protilátky proti ge-glykoproteínu vírusu IBR v intervale najviac 12 mesiacov a zvieratá mali negatívne výsledky testu na protilátky v krvnej vzorke, odo- 200
bratej za posledných 14 dní pred odoslaním, ako je uvedené v časti I v bode 1 písm. c) bode i); 3. Hovädzí dobytok určený na chov a produkciu, ktorý je určený do chovu úradne bez výskytu IBR a ktorý nepochádza z chovu úradne bez výskytu IBR musí spĺňať nasledovné dodatočné záruky: a) musia byť v súlade s dodatočnými zárukami stanovenými v bode 1 písm. a) a b); b) tieto a všetky ostatné zvieratá v tom istom zariadení uvedenom v časti I bode 1 písm. b) musia mať negatívne výsledky sérologického testu krvných vzoriek odobratých na zistenie protilátok proti celému IBR najskôr 21 dní po ich príchode do zariadenia; c) neboli očkované proti IBR. 4. Hovädzí dobytok určený na chov a produkciu, ktorý je určený do chovu bez výskytu IBR ktorý nepochádza z chovu úradne bez výskytu IBR, alebo z chovu bez výskytu IBR musí spĺňať nasledovné dodatočné záruky: a) musia byť v súlade s dodatočnými zárukami stanovenými v časti I v bode 1 písm. a) a b); b) tieto a všetky ostatné zvieratá v tom istom zariadení uvedenom v časti I v bode 1 písm. b) musia mať negatívne výsledky sérologického testu krvných vzoriek odobratých na zistenie protilátok podľa časti I, bodu 1 písm. c) bodu i) najskôr 21 dní po ich príchode do zariadenia;. 5. Hovädzí dobytok určený na chov a produkciu, ktorý je určený do chovu úradne bez výskytu IBR a ktorý pochádza z chovu úradne bez výskytu IBR musí spĺňať nasledovné dodatočné záruky: a) musí byť v súlade s dodatočnými zárukami stanovenými v časti I v bode 1 písm. a); b) tieto zvieratá musia mať negatívne výsledky sérologického testu krvných vzoriek odobratých na zistenie protilátok proti celému IBR v období 30 dní pred ich zaradením do chovu; c) neboli očkované proti IBR; 6. Hovädzí dobytok určený na chov a produkciu, ktorý je určený do chovu bez výskytu IBR a ktorý pochádza z chovu úradne bez výskytu IBR, alebo z chovu bez výskytu IBR musí spĺňať nasledovné dodatočné záruky: a) musí byť v súlade s dodatočnými zárukami stanovenými v časti I v bode 1 písm. a); b) tieto zvieratá musia mať negatívne výsledky sérologického testu krvných vzoriek odobratých na zistenie protilátok proti celému IBR v období 30 dní pred ich zaradením do chovu; 7. Hovädzí dobytok z infikovaných chovov, ktoré nemajú schválený individuálny program ozdravovania pre chov, alebo individuálny program ozdravovania pre chov nedodržiavajú, nie je možné premiestňovať na ďalší chov a produkciu. 8. Hovädzí dobytok určený na bitúnok sa musí prevážať priamo do cieľového bitúnku na zabitie. 9. Sérologický test uvedený v časti I v bode 1 písm. c) bod ii) na zistenie protilátok proti celému vírusu IBR je štandardizovaný podľa silne pozitívneho, slabo pozitívneho a negatívneho séra, prijatých ako medzinárodný OIE štandard pre testy na IBR. II. Klasifikácia chovov 1. Chov úradne bez výskytu IBR a. chov hovädzieho dobytka je považovaný za chov úradne bez výskytu IBR, ak spĺňa tieto podmienky 1. žiadne podozrenie na infekciu IBR nebolo zaznamenané v chove počas uplynulých 6 mesiacov a všetok hovädzí dobytok v 201
chove je bez klinických príznakov infekcie IBR 2. chov musí tvoriť samostatnú epidemiologickú jednotku a zvieratá z chovu nesmú mať možnosť priameho kontaktu so zvieratami s nižším štatútom ohľadom IBR 3. spĺňa požiadavky na premiestňovanie uvedené v bodoch 3 a 5 časti I 4. kravy sú inseminované len semenom býkov získaným v súlade s vládnym nariadením č. 290/2003 Z.z. a ktoré boli vyšetrené s negatívnym výsledkom na protilátky ako je uvedené v časti I, bod 1 písm. c) bode ii), alebo boli pripustené býkmi z chovu úradne bez výskytu IBR 5. v chove sa uplatňuje aspoň jeden z týchto kontrolných režimov i. všetky samice a samce používané alebo určené na chovné účely a zvieratá staršie ako 9 mesiacov boli sérologicky vyšetrené s negatívnym výsledkom na protilátky v súlade s častou I, bod 1 písm. c) bode ii), na aspoň dvoch vzorkách krvi odobratých v rozpätí 5 až 7 mesiacov alebo ii. ak úvodný monitoring a záverečné vyšetrenie bolo negatívne v súlade s častou I, bod 1 písm. c) bode ii alebo iii.v malých chovoch úvodný monitoring bol negatívny v súlade s častou I, bod 1 písm. c) bode ii alebo iv. všetok hovädzí dobytok v chove pochádza zo stáda úradne bez výskytu IBR b. Chov si udrží štatút úradne bez výskytu IBR, ak 1. sa naďalej uplatňujú podmienky v bodoch a) 1 až 3, a 2. v chove sa uplatňuje kontrolný režim i. 5 zvierat starších ako 24 mesiacov z každého ustajňovacieho objektu farmy reagovalo s negatívnym výsledkom v sérologickom vyšetrení na zistenie protilátok ako je uvedené v časti I bod 1 písm. c) bode ii) vykonanom na jednej vzorke krvi odobratej v rozpätí nie viac ako 6 mesiacov ii. v malých chovoch - do 5 kusov zvierat - všetky zvieratá každé štyri roky, združené vyšetrenie v rámci odberu krvných vzoriek na BAB a EBL. c. Štatút chovu úradne bez výskytu IBR sa pozastaví, ak počas vyšetrení uvedených v bodoch b) 2 i zviera reagovalo s pozitívnym výsledkom na vyšetrenie na protilátky ako je uvedené v časti I bod 1 písm. c) bode ii). d. Štatút chovu úradne bez výskytu IBR pozastavený podľa bodu c) sa obnoví len po sérologickom vyšetrení vykonanom s negatívnym výsledkom pri dvoch príležitostiach s rozpätím aspoň 2 mesiacov a počínajúc nie skôr ako 30 dní po odstránení séropozitívnych zvierat, ktoré zahŕňa sérologické vyšetrenie na protilátky ako je uvedené v časti I bod 1 písm. c) bode ii) všetkého hovädzieho dobytka na vzorke krvi. 2. Chov bez výskytu IBR a) chov hovädzieho dobytka je považovaný za chov bez infekcie IBR, ak spĺňa tieto podmienky 1. žiadne podozrenie na infekciu IBR nebolo zaznamenané v chove počas uplynulých 6 mesiacov a všetok hovädzí dobytok v chove je bez klinických príznakov infekcie IBR 2. spĺňa požiadavky na premiestňovanie uvedené v bodoch 4 a 6 kap. I 3. samice sú inseminované len semenom býkov získaným v súlade s vládnym nariadením č. 290/2003 Z.z. a ktoré boli vyšetrené s negatívnym výsledkom na protilátky ako je uvedené v časti I, bod 1 písm. c), alebo boli pripustené býkmi z chovu bez výskytu IBR 4. v chove sa uplatňuje aspoň jeden z týchto kontrolných režimov 202
i. všetky samice a samce používané alebo určené na chovné účely staršie ako 9 mesiacov boli sérologicky vyšetrené s negatívnym výsledkom na protilátky ako je uvedené v časti I, bod 1 písm. c) bode i), na aspoň dvoch vzorkách krvi odobratých v rozpätí 5 až 7 mesiacov alebo ii. všetok hovädzí dobytok v chove pochádza zo stáda bez výskytu IBR b) Chov si udrží štatút bez výskytu IBR, ak 1. sa naďalej uplatňujú podmienky v bodoch a) 1 až 3, a 2. v chove sa uplatňuje kontrolný režim i. 5 zvierat starších ako 24 mesiacov z každého ustajňovacieho objektu farmy reagovalo s negatívnym výsledkom v sérologickom vyšetrení na zistenie protilátok ako je uvedené v časti I bod 1 písm. c) bode i), vykonanom na jednej vzorke krvi odobratej v rozpätí nie viac ako 6 mesiacov alebo c) Štatút chovu bez výskytu IBR sa pozastaví, ak počas vyšetrení uvedených v bodoch b) 2 i zviera reagovalo s pozitívnym výsledkom na vyšetrenie na protilátky ako je uvedené v časti I bod 1 písm. c) bode i). d) Štatút chovu bez výskytu IBR pozastavený podľa bodu c) sa obnoví len po sérologickom vyšetrení vykonanom s negatívnym výsledkom pri dvoch príležitostiach s rozpätím aspoň 2 mesiacov a počínajúc nie skôr ako 30 dní po odstránení zvierat pozitívnych proti terénnemu vírusu IBR, ktoré zahŕňa sérologické vyšetrenie na protilátky ako je uvedené v časti I bod 1 písm. c) bode i) všetkého hovädzieho dobytka na vzorke krvi. 3. Chov zaradený do ozdravovania a) Chov, ktorý má vypracovaný individuálny program ozdravovania a vykonáva ozdravovanie b) Chov, ktorý má vypracovaný individuálny program ozdravovania, ale nevykonáva ozdravovanie c) Chov, ktorý nemá vypracovaný individuálny program ozdravovania, ale úvodný monitoring v chove bol vykonaný a je známy kritický vek zvierat 4. Chov s neznámym štatútom Chov, v ktorom nebol vykonaný úvodný monitoring a ani z anamnézy chovu nie sú známe údaje ohľadom IBR 10. Rozsah vykonávaného monitoringu U chovov bez výskytu protilátok pri úvodnom monitoringu sa pokračuje postupom na uznanie chovu úradne bez výskytu IBR. U chovov s výskytom protilátok sa vypracuje individuálny program ozdravovania od IBR a v chove sa monitoruje kontrolná skupina. U chovov uznaných za chov úradne bez výskytu IBR sa postupuje podľa časti II, bodu 1 písm. b). U chovov uznaných za chov bez výskytu IBR sa postupuje podľa časti II, bodu 2 písm. b). Výskyt protilátok proti terénnemu vírusu u zvieraťa je nutné zaznamenávať do pasu zvieraťa, spolu s údajmi o vakcinácii, resp. revakcinácii zvieraťa proti IBR. 11.Úlohy orgánov štátnej správy pri eradikácii IBR Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR - schvaľuje Národný plán eradikácie IBR/IPV - rozhoduje o úhrade nákladov a škôd pri eradikácii IBR/IPV Štátna veterinárna a potravinová správa SR - vypracuje návrh plánu eradikácie choroby a 203
jeho zmeny a doplnky a predkladá ich na schválenie MPa RR SR - zabezpečuje školenia všetkých orgánov veterinárnej správy k národnému plánu eradikácie IBR - organizuje informovanie vlastníkov zvierat o národnom pláne eradikácie IBR prostredníctvom chovateľských zväzov a prostredníctvom podriadených organizácií - vypracuje systém hlásení na kontrolu postupu ozdravovania stád od IBR v SR - prostredníctvom odbornej skupiny pravidelne raz za pol roka vyhodnocuje postup ozdravovania a výsledky predkladá na MPaRR SR - vykonáva regionalizáciu SR z pohľadu IBR/ IPV - predkladá správy EK - navrhuje ministrovi pôdohospodárstva rozpočet na vykonanie plánu eradikácie Regionálna veterinárna a potravinová správa - vydá veterinárne opatrenia pre všetkých chovateľov HD vo svojej pôsobnosti v súlade s bodom 12 - vykoná osvetovú činnosť v chovateľskej verejnosti o cestách prenosu IBR/IPV, klinických príznakoch a stratách v chovoch hovädzieho dobytka - vykoná školenia súkromných veterinárnych lekárov, ktorí budú vykonávať odborné veterinárne činnosti v rámci programu a podieľať sa na tvorbe individuálnych ozdravovacích programov chovu - vykoná klasifikáciu chovov v regióne na základe stanovených kritérií - schvaľuje plán ozdravovania pre jednotlivé chovy - vyhodnocuje plnenie individuálnych ozdravovacích plánov - za účasti súkromného veterinárneho lekára a chovateľa vykoná hodnotenie plánu eradikácie IBR/IPV v ozdravovaných chovoch 2x ročne. Po vykonaní hodnotenia vývoja nákazovej situácie v stáde navrhne ďalší postup eradikácie IBR/IPV v chove Predmetom hodnotenia bude najmä: - rozšírenie choroby - plnenie programu ozdravovania - výkon očkovania - vyraďovanie pozitívnych zvierat - a ďalšie termínované úlohy uvedené v pláne ozdravovania - prijíma opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov pri ozdravovaní pre vlastníka zvierat - vyhodnocuje plnenie individuálnych ozdravovacích plánov a monitoring a nákazovú situáciu v celom regióne - prekladá správy o priebehu ozdravovania v regióne na KVPS a ŠVPS Štátne veterinárne a potravinové ústavy - zabezpečujú laboratórne vyšetrovanie na IBR v súlade s plánom ozdravovania a pokynmi referenčného laboratória - spracúvajú a prekladajú dáta vyšetrení podľa inštrukcií referenčného laboratória - poskytujú odborné poradenstvo KVPS a RVPS Referenčné laboratórium IBR - vypracuje metodiku laboratórneho vyšetrovania IBR v rámci národného eradikačného plánu - vypracuje metodiku zberu dát vyšetrení z jednotlivých laboratórií vykonávajúcich diagnostiku IBR - výsledky laboratórneho vyšetrovania IBR predkladá na ŠVPS SR - poskytuje odborné poradenstvo iným laboratóriám a orgánom veterinárnej správy 12. Povinnosti chovateľa - uzatvoriť dohodu so súkromným veterinárnym lekárom o vykonávaní odborných veterinárnych činností nevyhnutných na vykonávanie ozdravovacieho programu - zabezpečiť vykonanie úvodného monitoringu a laboratórne výsledky uviesť do pasov zvierat 204
- v spolupráci so súkromným veterinárnym lekárom vypracovať individuálny program ozdravovania pre chov a po jeho schválení príslušnou RVPS ho dodržiavať - predkladať polročné hlásenie o priebehu ozdravovania na príslušnú RVPS - dodržiavať povinnosti vo vzťahu k identifikácii a registrácii zvierat a premiestňovaniu zvierat - zabezpečiť aby zvieratá neprichádzali do kontaktu so zvieratami s neznámym alebo nižším zdravotným štatútom, najmä v súvislosti s pastvou - dodržiavať podmienky na ochranu chovov pred zavlečením nákaz a ďalšie povinnosti vyplývajúce z individuálneho programu ozdravovania 13. Individuálny program ozdravovania chovu Ozdravovací plán má obsahovať tieto náležitosti: 1. identifikácia chovu podľa údajov v CEHZ 2. identifikácia súkromného veterinárneho lekára zodpovedného za chov a zmluva 3. stručná charakteristika poľnohospodárskeho subjektu - schematický náčrt farmy - súpis zvierat v chovu podľa kategórií - dátum a výsledky úvodného monitoringu (kópie laboratórnych výsledkov) - spôsob ozdravenia chovu - radikálna metóda (úplná repopulácia chovu na základe súhlasu chovateľa vykonaná buď okamžite alebo počas niekoľkých mesiacov nevyhnutných na odsun všetkých vekových kategórií na zabitie) alebo eliminačná metóda - DDD činnosť - čistenie a dezinfekcia sa musí vykonávať pod veterinárnym dozorom a podľa pokynov úradného veterinárneho lekára na náklady majiteľa chovu alebo osoby, ktorá zodpovedá za chov; na vykonanie čistenia a dezinfekcie sa môžu použiť len dezinfekčné prostriedky a ich koncentrácie, ktoré orgán veterinárnej správy na tento účel úradne schválil - kontrolné mechanizmy priebehu ozdravovacieho plánu - pravidelné vyhodnocovanie - predpokladaný termín ukončenia ozdravenia chovu - kópiu národného eradikačného plánu ako neoddeliteľnej súčasti plánu. v prípade eliminačnej metódy ozdravovací plán ďalej má obsahovať - vybranú metódu ozdravovania 1. bez použitia vakcinácie (doporučené v latentne infikovaných chovoch s nižším percentuálnym zastúpením sérologicky pozitívnych zvierat, kde je možná rýchla obmena základného stáda) 2. s použitím vakcinácie - spôsob identifikácie (dodatočného označenia) zvierat s protilátkami proti terénnemu vírusu - vakcinačný program - harmonogram obnovy stáda na základe výsledkov sérologickej depistáže - spôsob kontroly postupnej eliminácie vírusu z chovu - vytvorenie kontrolných skupín zvierat, ktoré je potrebné pravidelne sérologicky vyšetrovať. 14. Očkovanie proti IBR Vakcíny musia byť registrované v SR na použitie proti IBR a ich použitie musí byť v súlade so vzorom individuálneho ozdravovacieho programu. Vo vakcinačnom programe, ktorý je súčasťou individuálneho ozdravovacieho programu, musí byť uvedený a) druh očkovacej látky, b) určenie kategórie a veku zvierat, ktoré sa očkujú, vrátane vakcinačnej schémy, c) určenie času, po ktorý sa očkovanie vykonáva, d) spôsob osobitnej identifikácie a registrácie očkovaných zvierat. 205
15. Štatúty chovov vzhľadom k IBR A. Infikovaný chov: Chov infikovaný terénnym vírusom IBR; B. Ozdravovaný chov: Chov, v ktorom prebieha ozdravovanie v zmysle vypracovaného ozdravovacieho programu; D: Chov úradne bez výskytu IBR: Chov bez vírusu IBR a protilátok proti vírusu IBR E: Chov s neznámym štatútom Chov, v ktorom nebol vykonaný úvodný monitoring a ani z anamnézy chovu nie sú známe údaje ohľadom IBR C: Chov bez výskytu IBR: Chov bez vírusu IBR a bez protilátok proti terénnemu vírusu IBR (ozdravený chov); 206
16. Prílohy - vzor individuálneho ozdravovacieho pro-gramu Príloha Dokladová časť Plán ozdravovania od IBR/IPV v chovoch hovädzieho dobytka - vzor - mapka poľnohospodárskeho podniku - farma ozdravovania - ďalšie farmy - vyznačenie vzdialeností medzi farmami - vyznačenie vykonávaných presunov zvierat - plán ozdravovanej farmy - vyznačenie objektov s chovanými kategóriami hovädzieho dobytka - výbehov - iných činností na farme (sklady, mechanizácia a pod.) - výsledky laboratórnych analýz - zápisy z komisionálnych kontrol. Charakteristika chovu - názov chovu a identifikácia chovu v CEHZ - úroveň ochranných opatrení proti zavlečeniu chorôb - počty hovädzieho dobytka podľa kategórií - počty hovädzieho dobytka na farmách podľa kategórií - súčasná organizácia chovu - presuny - evidencia - výkon inseminácie - kontrola úžitkovosti - veterinárna starostlivosť a služby - úroveň - spôsob odchovu teliat - výživa - ustajnenie - kŕmenie - krmovinová základňa -kŕmna technika - systém (centrálna miešareň, rozvoz do objektov, na farmy a pod.) - dojenie - centrálna dojáreň - na stojisku - systém likvidácie hnoja - denný odvoz na centrálne hnojisko na farme, mimo farmu - hnojisko pri maštaľnom objekte a pod. - systém likvidácie močovky - zámer chovateľa - stavy - odchov teliat určených na ďalší chov 207
- prenosy embryí - brakácia a % úhynov - produkcia úžitkových jalovíc a pod. I. Eliminačná metóda - postup ozdravovania chovov hovädzieho dobytka pri použití vakcíny 1. aktívne ohnisko a) dodržiavať zásady ochrany chovov proti zavlečeniu chorôb b) pravidelne vykonávať dezinfekciu, dezinsekciu, deratizáciu c) dodržiavať požiadavky na premiestňovanie zvierat do chovu d) dodržiavať požiadavky na identifikáciu a registráciu zvierat e) na základe potvrdenia aktívneho ohniska RVPS nariadi vakcináciu celého stavu zvierat markerovou alebo konvenčnou vakcínou v súlade s návodom výrobcu.na náklady chovateľa f) dátum vakcinácie, resp. revakcinácie vyznačiť v pase g) podľa stanoveného harmonogramu zaraďovať do chovu nové zvieratá po dohode s príslušnou RVPS h) po prvom roku úspešného (nie sú zaznamenané nové séropzitívne zvieratá proti terénnemu vírusu IBR aspoň po dobu 3 mesiacov) ozdravovania prejsť na postup ozdravovania uvedeným kľudovým ohniskom I, alebo II alternatíva 2. kľudové ohnisko - I. alternatíva a) dodržiavať zásady ochrany chovov proti zavlečeniu chorôb b) pravidelne vykonávať dezinfekciu, dezinsekciu, deratizáciu c) dodržiavať požiadavky na premiestňovanie zvierat do chovu d) dodržiavať požiadavky na identifikáciu a registráciu zvierat e) na základe úvodného (vstupného) monitoringu určiť tzv. kritický vek zvierat kedy nastane infekcia a označiť všetky staršie zvieratá ako infikované terénnym vírusom IBR, mladšie zvieratá pokladať za negatívne na terénny vírus f) pozitívne zvieratá v chove označiť v pasoch zvierat ako pozitívne proti terénnemu vírusu IBR g) všetky séropozitívne zvieratá vakcinovať markerovou alebo konvenčnou vakcínou na náklady chovateľa, doporučuje sa aj séronegatívne zvieratá v chove vakcinovať na náklady chovateľa markerovou vakcínou po dohode s chovateľom a príslušnou RVPS h) vytvoriť kontrolné tzv. "indikátorové" skupiny u sérologicky negatívnych zvierat na terénny vírus IBR (5 kusov zvierat z každého objektu) a v polročných intervaloch v zmysle Plánu eradikácie sérologicky vyšetrovať i) sérologicky vyšetrovať negatívne zvieratá na prítomnosť protilátok proti terénnemu vírusu pri - potratoch - predčasných pôrodoch - mŕtvo narodených teľatách j) ukončenie vakcinácie zvierat - po vyradení z chovu posledného séropozitívneho kusa na terénny vírus a po dvojitom vyšetrení v rozpätí 5-7 mesiacov všetkých zvierat v chove nad 9 mesiacov s negatívnym výsledkom 3. kľudové ohnisko - II. alternatíva 208
a) dodržiavať zásady ochrany chovov proti zavlečeniu chorôb b) pravidelne vykonávať dezinfekciu, dezinsekciu, deratizáciu c) dodržiavať požiadavky na premiestňovanie zvierat do chovu d) dodržiavať požiadavky na identifikáciu a registráciu zvierat e) so súhlasom chovateľa a na jeho náklady vykonať úvodný (vstupný) monitoring u všetkých zvierat starších ako 6 mesiacov v chove f) pozitívne zvieratá po vyšetrení v chove označiť v pasoch, prípadne na ušných značkách ako pozitívne proti terénnemu vírusu IBR g) odporúčame zvieratá ustajniť podľa výsledkov sérologického vyšetrenia h) všetky séropozitívne zvieratá vakcinovať markerovou alebo konvenčnou vakcínou na náklady chovateľa, doporučuje sa aj séronegatívne zvieratá v chove vakcinovať na náklady chovateľa markerovou vakcínou po dohode s chovateľom a príslušnou RVPS i) vytvoriť kontrolné tzv. " indikátorové " skupiny u sérologicky negatívnych zvierat na terénny vírus IBR (5 kusov zvierat z každého objektu) a v polročných intervaloch v zmysle Plánu eradikácie sérologicky vyšetrovať j) sérologicky vyšetrovať negatívne zvieratá na prítomnosť protilátok proti terénnemu vírusu pri - potratoch - predčasných pôrodoch - mŕtvo narodených teľatách k) ukončenie vakcinácie zvierat po vyradení z chovu posledného séropozitívneho kusa na terénny vírus a po dvojitom vyšetrení v rozpätí 5-7 mesiacov všetkých zvierat v chove nad 9 mesiacov s negatívnym výsledkom II. Eliminačná metóda - postup ozdravovania chovov hovädzieho dobytka bez použitia vakcinácie ( iba v prípade prevalencie do 15 % ) a) dodržiavať zásady ochrany chovov proti zavlečeniu chorôb b) pravidelne vykonávať dezinfekciu, dezinsekciu, deratizáciu c) dodržiavať požiadavky na premiestňovanie zvierat do chovu d) dodržiavať požiadavky na identifikáciu a registráciu zvierat e) po úvodnom ( vstupnom ) monitoringu s prevalenciou do 10-15 % so súhlasom chovateľa a na jeho náklady vykonať vyšetrenie u skupiny zvierat, v ktorých bola zaznamenaná séropozitivita postupne od skupiny najstarších zvierat po najmladšie) f) pozitívne zvieratá označiť na ušných značkách a v pasoch zvierat ako pozitívne proti terénnemu vírusu IBR g) prednostne podľa pokynu príslušnej RVPS vyradiť z chovu všetky pozitívne zvieratá a v stanovenom termíne po dohode s vlastníkom zvierat tieto premiestniť na bitúnok h) chov prehlásiť ako úradne bez výskytu IBR po vyradení posledného seropozitívneho kusa na terénny vírus z chovu a po dvojitom vyšetrení v rozpätí 5-7 mesiacov všetkých zvierat v chove nad 9 mesiacov s negatívnym výsledkom III. Radikálna metóda - postup ozdravovania chovov hovädzieho dobytka a) dodržiavať zásady ochrany chovov proti zavlečeniu chorôb b) pravidelne vykonávať dezinfekciu, dezinsekciu, deratizáciu c) dodržiavať požiadavky na premiestňovanie zvierat do chovu 209
d) dodržiavať požiadavky na identifikáciu a registráciu zvierat e) všetky zvieratá v chove označiť na ušných značkách a v pasoch zvierat ako pozitívne proti terénnemu vírusu IBR f) všetky zvieratá v chove po súhlase vlastníka vyradiť na zabitie na bitúnok buď jednorazovo alebo postupne g) vykonať dezinfekciu, dezinsekciu, deratizáciu ustajňovacích objektov h) chov obnoviť zvieratami z chovu úradne bez výskytu, alebo bez výskytu IBR podľa kritérií určených RVPS. 210
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Dobrovičova č. 12, 812 66 Bratislava Štátna veterinárna a potravinová správa SR Botanická č. 17, 842 13 Bratislava 16 CHOVATEĽSKÝ PROGRAM NA REZISTENCIU OVIEC VOČI PRENOSNÝM/TRANSMISÍVNYM SPONGIFORMNÝM ENCEFALOPATIÁM - SCRAPIE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE NA ROK 2012 Predložil: Prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc. Hlavný veterinárny lekár SR Schválil: Ing. Zsolt Simon Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 211
CHOVATEĽSKÝ PROGRAM NA REZISTENCIU OVIEC VOČI PRENOSNÝM/ TRANSMISÍVNYM SPONGIFORMNÝM ENCEFALOPATIÁM - SCRAPIE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE NA ROK 2012 Obsah I. Zákonné právomoci II. Finančné zabezpečenie III. Chovateľský program na rezistenciu oviec voči prenosným/transmisívnym spongiformným encefalopatiám - scrapie v Slovenskej republike 1. Ciele chovateľského programu na rezistenciu oviec voči prenosným/transmisívnym spongiformným encefalopatiám - scrapie 2. Vymedzenie pojmov 3. Význam genotypizácie oviec 4. Scrapie a jeho história výskytu na území Slovenskej republiky 5. Farmy zaradené do chovateľského programu 5.1 Špecifické požiadavky na samčiu populáciu 5.2 Špecifické požiadavky na samičiu populáciu 5.3 Uznávanie štatútu fariem oviec vo vzťahu k rezistencii voči scrapie 6. Systém hlásenia choroby 7. Veterinárne požiadavky na zaraďovanie a premiestňovanie oviec v SR 7.1 Požiadavky na zaraďovanie a premiestňovanie plemenných baranov a plemenných oviec vyšetrených na genotypizáciu od roku 2011 7.1.1 Samčia populácia 7.1.2 Samičia populácia 7.2 Nákup zvierat v Spoločenstve (ES) 7.2.1 Samčia populácia 7.2.2 Samičia populácia 7.3 Dovoz zvierat z tretích krajín 7.3.1 Samčia populácia 7.3.2 Samičia populácia 8. Laboratórne zabezpečenie programu 9. Evidencia a archivácia záznamov 10. Zadávanie úkonov podľa kódov do veterinárneho informačného systému (VIS) IV. Úlohy orgánov štátnej správy v chovateľskom programe Metodika kontrol dodržiavania programu V. Platnosť VI. Prílohy: 1. Laboratórne zabezpečenie programu 2. Osvedčenie o genotypizácii 212
I. Zákonné právomoci Právnym podkladom pre chovateľský program sú: - Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len " zákon č. 39/2007 Z. z.") - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií v platnom znení (ďalej len "nariadenie č. 999/2001/ES"), - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa schvaľujú ročné a viacročné programy a finančný príspevok Únie na eradikáciu, kontrolu a monitoring určitých chorôb zvierat a zoonóz predloženými členskými štátmi na rok 2012 a nasledujúce roky - Zákon NR SR č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 194/1998 Z. z.") - Vyhláška MP SR č. 371/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii oviec a kôz v znení neskorších predpisoch (vyhláška č. 371/2007 Z. z."). II. Finančné zabezpečenie Finančné krytie chovateľského programu na rezistenciu oviec voči prenosným spongiformným encefalopatiám (ďalej len "TSE") je zabezpečené na základe platnej legislatívy z týchto zdrojov: 1. rozpočtu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ďalej len "ŠVPS SR") - vyšetrenie vzoriek krvi na genotypizáciu podľa Sadzobníka laboratórnej diagnostiky vydaný ŠVPS SR č. j. 2892/11-370 platný od 1.1.2012, 2. rozpočtu regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (ďalej len "RVPS") z finančných prostriedkov pridelených na TSE - úkon odber vzorky krvi na genotypizáciu podľa nariadenia vlády SR č. 107/2008 Z. z. o úhrade za vykonanie štátnych veterinárnych činností súkromnými veterinárnymi lekármi, 3. Európskeho spoločenstva - článok 9 ods. 2 písm. x) rozhodnutia č. 2010/712/EÚ. III. Chovateľský program na rezistenciu oviec voči TSE - scrapie v Slovenskej republike 1. Ciele chovateľského programu na rezistenciu oviec voči TSE - scrapie 2. Cieľom chovateľského programu na rezistenciu oviec voči TSE - scrapie v Slovenskej republike (ďalej len "chovateľský program") je selektovať plemenné zvieratá - ovce, ktoré sú plemenami domáceho pôvodu alebo tvoria významnú populáciu na území Slovenskej republiky na rezistenciu voči TSE hlavne scrapie. 2. Vymedzenie pojmov Na účely tohto chovateľského programu sa použijú pojmy uvedené v nariadení č. 999/ 2001/ES a príslušných právnych predpisov, ktoré tvoria právny podklad tohto programu. Z hľadiska šľachtiteľského a chovateľského sa v programe používajú nasledovné pojmy: Šľachtiteľský chov - chov čistokrvných plemenných oviec s nadpriemernou genetickou hodnotou, zapísaných v plemennej knihe oviec, zapojený do kontroly úžitkovosti, s prideleným štatútom šľachtiteľského chovu. Šľachtiteľsko-experimentálny chov - chov zapojený do kontroly úžitkovosti, s prideleným štatútom šľachtiteľsko-experimentálneho chovu, v ktorom sa realizuje schválený program zošľachťovania. Ovce sú zapísané do plemennej knihy resp. plemenného registra oviec. 213
Rozmnožovací chov - chov čistokrvných plemenných oviec s priemernou genetickou hodnotou, zapojený do kontroly úžitkovosti, s prideleným štatútom rozmnožovacieho chovu. Ovce sú zapísané alebo podmienečne zapísané do plemennej knihy oviec. Úžitkový chov - chov nespĺňajúci požiadavky šľachtiteľského a rozmnožovacieho chovu, bez známeho pôvodu zvierat. Plemenné ovce - plemenné bahnice, plemenné jarky a plemenné jahničky v šľachtiteľských, šľachtiteľsko-experimentálnych a rozmnožovacích chovoch, s kontrolou úžitkovosti so známym pôvodom po oboch rodičoch. Plemenný baran - baran so známym pôvodom po oboch rodičoch, ktorý má na základe posúdenia výberovej komisie vydané potvrdenie o pôvode. Aukčný baran - baran do 18 mesiacov veku, pochádzajúci zo šľachtiteľského, resp. šľachtiteľsko-experimentálneho chovu pripravovaný od odstavu do hodnotenia výberovou komisiou. Jahnička - mladá ovca samičieho pohlavia od odstavu do 8 mesiacov veku. Jarka - mladá ovca samičieho pohlavia od 8 mesiacov veku do prvého obahnenia. 3. Význam genotypizácie oviec Zvieratá nikdy nemenia svoj genotyp. Jeden test počas života postačuje na definovanie vnímavosti alebo rezistencie voči scrapie. Scrapie predstavuje významný zdravotný problém v populácii oviec nielen na území Slovenskej republiky, ale aj celého Európskeho spoločenstva. Doposiaľ neexistuje žiadna validovaná rutinná diagnostická metóda na rozlíšenie medzi BSE a infekciou scrapie u živých oviec. BSE infekcia nebola doposiaľ potvrdená za prirodzených podmienok u oviec. Avšak existuje určitá neistota, či by sa z BSE mohla infikovať populácia oviec a či môže byť stále infekcia v tejto populácii prítomná. Výskumy ukázali, že niektoré genotypy priónového proteínu u oviec prispievajú k rezistencii voči scrapie. Ukazuje sa, že podobne geneticky determinovaná rezistencia voči BSE existuje u oviec vystavených orálnej infekcii BSE za experimentálnych podmienok. Test genotypizácie určuje, či sú zvieratá vnímavé alebo rezistentné voči scrapie, nie či majú scrapie. 4. Scrapie a jeho história výskytu na území Slovenskej republiky Scrapie je jednou z chorôb oviec a kôz patriacich medzi TSE s fatálnym priebehom a postihujúcou centrálnu nervovú sústavu. Je to choroba známa už vyše 200 rokov. Ide o chorobu, ktorú: a) je pomerne ťažko kontrolovať; b) doposiaľ neexistuje žiadny rutinný test na túto chorobu u živých zvierat; c) pôvodca a jeho prenos nie sú doposiaľ úplne preskúmané; d) neexistuje žiadna možnosť liečby; e) pôvodca je odolný voči väčšine dezinfekčných prostriedkov; f) infekcia môže byť prenášaná ovcami, ktoré neprejavujú žiadne klinické symptómy. Prvý úradne potvrdený prípad scrapie na území Slovenskej republiky bol zaznamenaný v roku 2003 v okrese Košice - okolie. V tom istom roku bol potvrdený výskyt tejto choroby u ďalších troch oviec, pochádzajúcich z dvoch fariem. Počet prípadov scrapie u zvierat je nasledovný: 214
Tabuľka č. 1 Početnosť výskytu scrapie podľa rokov Rok 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011* Spolu 4 31 9 9/1** 8 27 1** 2/3** 4/1** 95/7** *Od 1.1.2011 do 25.11.2011 **atypická scrapie Od roku 2003 do 25.11.2011 bolo v SR spolu potvrdených 102 prípadov scrapie. Atypická scrapie V roku 1998 bol v Nórsku zaznamenaný výskyt choroby scrapie u oviec označenej ako Nor98, ktorá sa svojím priebehom odlišovala od dovtedy známych foriem scrapie, na základe čoho bola označená ako "atypická" forma scrapie. Od roku 2002, keď bol v EÚ zavedený aktívny monitoring TSE u malých prežúvavcov boli aj v ďalších krajinách diagnostikované nové prípady atypických foriem scrapie, ktoré sa odlišovali aj od pôvodnej formy Nor98. V súvislosti s touto situáciou bolo potrebné zaviesť jednotné pravidlá pre definovanie rôznych foriem TSE u malých prežúvavcov (Opinion of the Scientific Panel on Biological Hazards on classification of atypical Transmissible Spongiform Encephalopathy (TSE) cases in Small Ruminants, The EFSA Journal (2005) 276, 1-30). V súčasnosti prebieha neustály výskum nových foriem TSE v populácií malých prežúvavcov. Chovateľský program sa začal na Slovenku realizovať v roku 2004. 5. Zaradenie fariem do chovateľského programu Do chovateľského programu sa zaraďujú predovšetkým farmy s nadpriemernou genetickou hodnotou, šľachtiteľské a šľachtiteľskoexperimentálne chovy a rozmnožovacie chovy. Požiadavkou a cieľom selekcie na základe genotypizácie je postupná fixácia alely ARR u všetkých plemien chovaných na Slovensku, predovšetkým v šľachtiteľských chovoch. V spolupráci so Zväzom chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo (ďalej len "ZCHOK") sú zaradené do zoznamu šľachtiteľské chovy uznané podľa 9 ods. 1 zákona č. 194/1998 Z. z. a šľachtiteľsko-experimentálne chovy a rozmnožovacie chovy realizujúce program zošľachťovania schválený Šľachtiteľskou radou pri ZCHOK. Vyšetrenie na genotypizáciu sa stáva podmienkou zaradenia: a) aukčných baranov do plemenitby - to znamená, že všetky aukčné a plemenné barany musia byť pred zaradením do plemenitby v chove (pred pripúšťaním) vyšetrené na rezistenciu voči scrapie, b) vyšetrených jahničiek a jariek do plemenitby. Všetky zvieratá na farme musia byť zaevidované a označené v súlade s platnou legislatívou v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat (ďalej len "CEHZ") Identifikácia a registrácia oviec v znení 19 zákona č. 39/2007 Z. z., podľa ktorého zvieratá musia byť identifikované a ich identifikačné údaje sa musia viesť v CEHZ. Podrobnosti o identifikácii oviec sú uvedené vo vyhláške č. 371/2007 Z. z.. Chovy sú registrované v databáze CEHZ. Premiestňovanie a zaraďovanie zvierat do chovov sa povolí len v súlade so stanovenými podmienkami v tomto chovateľskom programe. Odber vzorky (krv) na genotypizáciu vo vybraných chovoch oviec vykonajú súkromní veterinárni lekári s uzatvorenou platnou zmluvou na výkon odborných veterinárnych činností s príslušnou RVPS. 215
Každá vzorka krvi v minimálnom množstve 5 ml odobratá na genotypizáciu bude zaslaná do príslušného laboratória a je sprevádzané Žiadankou na veterinárne laboratórne vyšetrenie genetickej vnímavosti malých prežúvavcov na scrapie (www.svssr.sk - tlačiva - laboratórna diagnostika - ŠVPS SR 10_LD_09-01) v ktorej sa označí v rámci ozdravovania. Klasifikácia genotypov do skupín na základe odolnosti voči scrapie: I. skupina - ARR/ARR II. skupina - ARR/ARQ, ARR/ARH, ARR/ AHQ III. skupina - AHQ/AHQ, ARH/ARH, ARH/ ARQ, AHQ/ARH AHQ/ARQ, ARQ/ARQ* IV. skupina - ARR/VRQ V. skupina - ARQ/VRQ, ARH/VRQ, AHQ/ VRQ, VRQ/VRQ * genotyp oviec ARQ/ARQ je v EÚ zaradený do III. skupiny odolnosti voči scrapie. SR genotyp ARQ/ ARQ u oviec vyhodnotila ako rizikový u našich plemien a vyraďuje ovce s týmto genotypom z dôvodu, že v SR sa vyskytuje alela ARQ u potvrdených pozitívnych prípadov scrapie. RVPS po vykonaní testu na genotypizáciu v príslušnom laboratóriu vystaví pre testované zviera s genotypom I., II. a III. skupiny certifikát o genotypizácií "Osvedčenie o genotypizácii" (príloha č. 2), v ktorom musí byť uvedené identifikačné číslo zvieraťa, číslo chovu, genotyp, číslo protokolu laboratórneho vyšetrenia, použitá metóda vyšetrenia a laboratórium ktoré vzorku vyšetrilo. 5.1 Špecifické požiadavky na samčiu populáciu a. všetky aukčné a plemenné barany (ďalej len "barany") pred zaradeným do chovu a pripúšťaním musia byť vyšetrené testom na genotypizáciu a následne: I. všetky barany s alelou VRQ, s genotypom ARQ/ARQ musia byť zabité alebo vykastrované do 6 mesiacov od stanovenia genotypu a nesmú byť použité v chove na plemenitbu; II. takéto zvieratá nesmú byť premiestnené do iného chovu okrem premiestnenia na zabitie do 6 mesiacov od stanovenia genotypu; b. v chove (na farme) sa za účelom pripúšťania nesmú použiť iné barany ani sperma od iných baranov, ktoré nemajú vydaný certifikát o genotypizácii bodu; 7.1.1 c. v šľachtiteľských chovoch nesmú byť používané v plemenitbe iné barany ani sperma od iných baranov, ktoré nemajú vydaný certifikát o genotypizácii; 7.1.1. 5.2 Špecifické požiadavky na samičiu populáciu a. plemenné ovce vyšetrené na genotypizáciu, ktoré sú nosičom alely VRQ a s genotypom alel ARQ/ARQ nesmú byť použité v chove na plemenitbu; nesmú byť premiestnené z chovu, okrem premiestnenia na zabitie a ich potomstvo (jahňatá) môže byť určené len na jatočné účely; b. plemenné jarky a jahničky vyšetrené na genotypizáciu, ktoré sú nosičom alely VRQ s genotypom alel ARQ/ARQ sa premiestnia na zabitie najneskôr do 6 mesiacov od vyšetrenia testom na genotypizáciu; c. plemenné bahnice vyšetrené na genotypizáciu, ktoré sú nosičom alely VRQ s genotypom ARQ/ARQ sa premiestnia na zabitie najneskôr do 5 rokov od vyšetrenia testom na genotypizáciu. 5.3 Uznávanie štatútu fariem oviec vo vzťahu k rezistencii voči scrapie V rámci programu je možné farme udeliť nasledovné 2 štatúty a) štatút I., ak farma pozostáva len z oviec genotypu ARR/ARR b) štatút II., ak potomstvo farmy pochádza len od baranov s genotypom ARR/ARR. 216
Štatúty udeľuje príslušná RVPS na základe predloženia žiadosti vlastníka, držiteľa zvierat. Súčasťou žiadosti musí byť predloženie zoznamu všetkých zvierat na farme spolu s príslušnými certifikátmi o genotypizácii. RVPS zašle informácie na ŠVPS SR pri udelení, zmene, zrušení štatútu (názov a CEHZ farmy, počet zvierat podľa kategórií, plemeno zvierat, dátum a stupeň I. alebo II. štatútu, pri zrušení - uvedie dôvod zrušenia) v termíne do 15 dní. 6. Systém hlásenia choroby Na základe 37 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/2007 Z. z. je vlastník, držiteľ zvierat povinný bez meškania hlásiť orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na chorobu a úhyn zvieraťa a umožniť jeho vyšetrenie. 7. Veterinárne požiadavky na zaraďovanie a premiestňovanie oviec v SR Podmienkou na premiestňovanie oviec medzi chovmi na území Slovenskej republiky je priznanie zdravotného štatútu chovu a vystavenie sprievodného dokladu v znení ustanovenia 6 ods. 2 písm. f) zákona č. 39/2007 Z. z. Základnou podmienkou je: - registrácia farmy a zvierat v CEHZ, - označenie oviec, - klinické vyšetrenie premiestňovaných zvierat určených na chov a produkciu, - plnenie kritérií na udržanie štatútu úradne bez výskytu chorôb - plnenie kritérií na klasifikáciu chovov, - plnenie monitoringu chorôb podľa plánu veterinárnej prevencie a ochrany pre daný rok a jeho výsledky, - prípadne laboratórne vyšetrenia premiestňovaných zvierat na príslušné choroby a vykonaná určená špecifická profylaxia. Úradný veterinárny lekár RVPS (ktorý spĺňa podmienky uvedené v 36 zákona č. 39/2007 Z. z.) vystavuje sprievodný doklad na premiestňovanie zvierat (ďalej len "sprievodný doklad") po splnení podmienok na premiestnenie oviec. Sprievodný doklad zvierat určených na chov a produkciu (www.svssr.sk) - platí 10 dní od jeho vystavenia v mieste pôvodu zvierat na základe overenia podmienok stanovených na jeho vystavenie, - platí pre skupinu zvierat určených na premiestnenie do toho istého chovu, v ktorom sa uvedie identifikácia všetkých premiestňovaných zvierat. Sprievodný doklad zvierat určených na zabitie (www.svssr.sk) - platí na dobu najviac 3 mesiacov od jeho vystavenia, pričom dátum skončenia platnosti musí byť v ňom vyznačený. Povinnosťou vlastníka, držiteľa zvierat je pred každým premiestnením oviec určených na zabitie doplniť údaje týkajúce sa časti II. - identifikácia zvierat v sprievodnom doklade. Potvrdenie o klinickej prehliadke premiestňovaných zvierat a potvrdenie o klinickej prehliadke stáda (časť III.) na základe poverenia príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vystaví súkromný veterinárny lekár, s ktorým RVPS v mieste pôvodu zvierat má uzatvorenú platnú zmluvu o vykonaní odborných veterinárnych činností pre daný rok. Doklady musia sprevádzať zásielku zvierat až na miesto určenia. 7.1 Požiadavky na zaraďovanie a premiestňovanie plemenných baranov a plemenných oviec vyšetrených na genotypizáciu od roku 2011 Všetky plemenné barany určené na plemenitbu musia byť vyšetrené testom na genotypizáciu. Podmienkou premiestnenia baranov určených na plemenitbu je vystavený certifikát o genotypizácii príslušnou RVPS. Tento certifikát o genotypizácii musí sprevádzať barana pri každom premiestňovaní. 217
Plemenné jarky určené na plemenitbu musia byť vyšetrené testom na genotypizáciu. Podmienkou zaradenia a premiestnenia plemenných jariek určených na plemenitbu je vystavený certifikát o genotypizácii príslušnou RVPS. Tento certifikát o genotypizácii musí sprevádzať plemenné jarky pri každom premiestňovaní. Zaraďované a premiestňované zvieratá nesmú mať nižší štatút ako je štatút farmy určenia. 7.1.1 Samčia populácia a) do šľachtiteľských, šľachtiteľsko-experimentálnych a rozmnožovacích chovov sa povoľuje zaradenie - spermy od plemenných baranov ARR/ ARR a - baranov s alelamy: ARR/ARR, ARR/ ARH, ARR/AHQ a baranov s alelamy ARR/ARQ len na plemenné ovce s genotypom bez alely ARQ; b) do úžitkových chovov sa povoľuje zaradenie plemenných baranov a spermy od plemenných baranov s genotypom: ARR/ARR, ARR/ARQ, ARR/ARH, ARR/AHQ, AHQ/AHQ, ARH/ARH, AHQ/ARH, ARH/ARQ, AHQ/ARQ. Plemenné barany, aukčné barany s genotypom ARQ/ARQ, ARR/VRQ, ARQ/VRQ, ARH/ VRQ, AHQ/VRQ, VRQ/VRQ je zakázané zaraďovať a premiestňovať z chovu, okrem premiestnenia na zabitie na bitúnok. Tieto plemenné barany a ich sperma nesmú byť zaradené ani do pripúšťania v rámci úžitkového chovu. 7.1.2 Samičia populácia a) do šľachtiteľských, šľachtiteľsko-experimentálnych a rozmnožovacích chovov sa povoľuje zaradenie a premiestnenie - plemenných oviec (jahničky a jarky) s genotypom: ARR/ARR, ARR/ARH, ARR/AHQ - plemenných oviec (jahničky a jarky) s genotypom ARR/ARQ - obmedzené použitie pripúšťať len plemennými baranmi s genotypom bez alely ARQ b) do úžitkových chovov sa povoľuje zaradenie a premiestnenie plemenných oviec s genotypom: ARR/ARR, ARR/ARQ, ARR/ARH, ARR/AHQ, AHQ/AHQ, ARH/ARH, AHQ/ARH, ARH/ARQ, AHQ/ARQ. Plemenné ovce s vyšetreným genotypom ARQ/ARQ, ARR/VRQ, ARQ/VRQ, ARH/ VRQ, AHQ/VRQ, VRQ/VRQ je zakázané zaraďovať a premiestňovať z chovu, okrem premiestnenia na zabitie na bitúnok. Tieto plemenné ovce nesmú byť zaradené do chovu ani v rámci úžitkového chovu. 7.2 Nákup zvierat v Spoločenstve (EU) Nakúpené zvieratá nesmú mať nižší štatút ako je štatút farmy určenia. Nakúpené plemenné barany a plemenné ovce v Spoločenstve určené na plemenitbu musia byť vyšetrené testom na genotypizáciu. Podmienkou nakúpu plemenných baranov a plemenných oviec určených na plemenitbu je certifikát o genotypizácii vystavený príslušnou úradnou autoritou členského štátu. Tento certifikát o genotypizácii musí sprevádzať plemenného barana, plemenné ovce do miesta určenia spolu so zdravotným certifikátom (TRACES dokumentom). 7.2.1 Samčia populácia a) do šľachtiteľských, šľachtiteľsko-experimentálnych a rozmnožovacích chovov sa povoľuje nákup - spermy od plemenných baranov s genotypom ARR/ARR a - len plemenných baranov s genotypom ARR/ARR, ARR/ARH; 218
b) do úžitkových chovov sa povoľuje nákup plemenných baranov a spermy od plemenných baranov s genotypom ARR/ARR, ARR/ARH. 7.2.2 Samičia populácia a) do šľachtiteľských, šľachtiteľsko-experimentálnych a rozmnožovacích chovov sa povoľuje nákup plemenných oviec s genotypom ARR/ARR, ARR/ARH; b) do úžitkových chovov sa povoľuje nákup plemenných oviec s genotypom ARR/ARR, ARR/ARH. 7.3 Dovoz zvierat z tretích krajín Dovezené zvieratá nesmú mať nižší štatút ako je štatút farmy určenia. Dovezené plemenné barany a plemenné ovce z tretích krajín určené na plemenitbu musia byť vyšetrené testom na genotypizáciu. Podmienkou dovezenia plemenných baranov a plemenných oviec určených na plemenitbu je certifikát o genotypizácii vystavený príslušnou úradnou autoritou tretej krajiny. Tento certifikát o genotypizácii musí sprevádzať plemenného barana a plemenných oviec do miesta určenia spolu so zdravotným certifikátom (CVED- dokument). 7.3.1 Samčia populácia a) do šľachtiteľských, šľachtiteľsko-experimentálných a rozmnožovacích chovov sa povoľuje dovoz - spermy od plemenných baranov s genotypom ARR/ARR a - plemenných baranov s genotypom ARR/ ARR, ARR/ARH; b) do úžitkových chovov sa povoľuje dovoz plemenných baranov a spermy od plemenných baranov s genotypom ARR/ARR, ARR/ARH. 7.3.2 Samičia populácia a) do šľachtiteľských, šľachtiteľsko-experimentálných a rozmnožovacích chovov sa povoľuje dovoz plemenných oviec s genotypom ARR/ARR, ARR/ARH; b) do úžitkových chovov sa povoľuje dovoz plemenných oviec s genotypom ARR/ARR, ARR/ARH. 8. Laboratórne zabezpečenie programu Genotypizáciu v rámci tohto chovateľskom programu vykonáva podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1974/2005 z 2. decembra 2005 Národné referenčné laboratórium pre TSE (ďalej len "NRL TSE") a Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín (ďalej len "ŠVPÚ Dolný Kubín"). Laboratórna metodika genotypizácie je uvedená v prílohe č. 1. NRL TSE a ŠVPÚ Dolný Kubín vedú databázu, ktorá obsahuje nasledovné informácie: a) registračné čísla všetkých fariem zaradených do chovateľského programu (CEHZ) s uvedením plemena a počtu zvierat, b) identifikačné čísla individuálnych zvierat, od ktorých bola odobratá vzorka, c) výsledky testov na genotypizáciu. NRL TSE je zodpovedné za národnú databázu vykonaných genotypizácií. Poskytuje údaje o vykonaných testoch ŠVPS SR a EÚ v zmysle nariadenia č. 1974/2005 a nariadenia č. 999/ 2001/ES. 9. Evidencia a archivácia záznamov RVPS zabezpečí a vedie evidenciu požadovanú a vyplývajúcu z metodiky kontroly dodržiavania chovateľského programu a archivuje predpísanú dokumentáciu - kópiu žiadanky na vyšetrenie - výsledok laboratórneho vyšetrenia - nariadené opatrenia 219
- zrušené opatrenia - Osvedčenie o genotypizácii - vystavenie potvrdenia o štatúte chovu vo vzťahu k rezistencii voči scrapie po dobu siedmich rokov. 10. Zadávanie úkonov do veterinárneho informačného systému (VIS) Úradný veterinárny lekár po vykonaní odberu krvi na genotypizáciu a vystavení laboratórneho výsledku zadá kód úkonu 469 "Scrapie - genotypizácia (ovce) do systému VIS podľa VPO na všetky ušné čísla zvierat, od ktorých bola krv odobratá a vyšetrená v ten istý deň na farme. IV. Úlohy orgánov štátnej správy v chovateľskom programe Chovateľský program schvaľuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na návrh hlavného veterinárneho lekára. Orgánom zodpovedným za dohľad, koordináciu a kontrolu orgánov zodpovedných za výkon chovateľského programu je ŠVPS SR. Príslušným orgánom zodpovedným za výkon a kontrolu chovateľského programu je RVPS. ZCHOKS, vlastníci a držitelia oviec zodpovedajú za dodržiavanie podmienok určených chovateľským programom. Metodika kontrol dodržiavania programu RVPS 1. po vykonanej genotypizácii u vybraných zvierat vo vybraných chovoch nariadi opatrenia v zmysle 8 ods. 3 písm. e) zákona č. 39/2007 Z. z. majiteľovi zvierat za účelom splnenia podmienok chovateľského programu podľa bodu 5.1 Špecifické požiadavky na samčiu populáciu a bodu 5.2 Špecifické požiadavky na samičiu populáciu, 2. po uplynutí termínu určeného v súlade s bodom 5.1 alebo bodom 5.2 chovateľského programu, skontroluje splnenie nariadených opatrení v chove/na farme a po ich splnení zruší opatrenia. Ak nebudú opatrenia splnené RVPS uloží sankcie v zmysle platných predpisov, 3. po vykonaní testu na genotypizáciu vystaví na základe laboratórneho protokolu certifikát o genotypizácii "Osvedčenie o genotypizácii", ktoré vystavuje len zvieratám s potvrdeným genotypom ARR/ARR, ARR/ ARQ, ARR/ARH, ARR/AHQ a AHQ/ AHQ, ARH/ARH, ARH/ARQ, AHQ/ ARH, AHQ/ARQ, 4. vystavuje sprievodný doklad pri premiestnení zvierat tak, aby bol v súlade s chovateľským programom časť 7.1, 5. zodpovedá za dôslednú kontrolu sprievodných dokladov pri premiestňovaní zvierat a Osvedčenia o genotypizácii v mieste určenia (farmy, plemenné trhy), ŠVPS SR 6. vykonáva úradné kontroly dodržiavania Chovateľského programu na RVPS a mi-nimálne v 5 vybraných chovoch zaradených do Chovateľského programu každý kalen-dárny rok 7. vykonáva audit nad dodržiavaním chovateľského programu na RVPS a vybraných chovoch zaradených do Chovateľského programu, 8. vydáva usmernenia na vykonávanie a dodržiavanie chovateľského programu. V. Platnosť Tento chovateľský program platí od 1. 1. 2012. Týmto sa ruší Chovateľský program na rezistenciu oviec voči prenosným/transmisívnym spongiformným encefalopatiám - scrapie v Slovenskej republike na rok 2011. VI. Prílohy: 1. Laboratórne zabezpečenie programu 2. Osvedčenie o genotypizácii 220
221
Príloha č.2 Regionálna veterinárna a potravinová správa... adresa Osvedčenie o genotypizácii por. číslo:.../číslo rvps/m/rok Druh zvieraťa...... Pohlavie... Plemeno... Dátum narodenia... Identifikačné číslo zvieraťa... CEHZ: Genotyp vyššie uvedeného zvieraťa: Vystavené na základe výsledku laboratórneho vyšetrenia: Použitá metóda vyšetrenia: V... dňa......... meno a priezvisko podpis a pečiatka úradného veterinárneho lekára úradného veterinárneho lekára 222
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Dobrovičova č. 12, 812 66 Bratislava Štátna veterinárna a potravinová správa SR Botanická č. 17, 842 13 Bratislava 17 NÁRODNÝ KONTROLNÝ PROGRAM PRE KLASICKÝ MOR OŠÍPANÝCH V DIVIAČEJ POPULÁCII NA SLOVENSKU V ROKU 2012 Predložil: Prof. MVDr. Jozef Bíreš DrSc. Hlavný veterinárny lekár SR Schválil: Ing. Zsolt Simon Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 223
NÁRODNÝ KONTROLNÝ PROGRAM PRE KLASICKÝ MOR OŠÍPANÝCH V DIVIAČEJ POPULÁCII NA SLOVENSKU V ROKU 2012 1. Zákonné právomoci 2. Finančné zabezpečenie 3. Výsledky epizootologického šetrenia 4. Vymedzenie rizikovej oblasti 5. Opatrenia prijaté na zabránenie šírenia choroby 6. Požiadavky na zabránenie šírenia choroby poľovníkmi 7. Spôsob vykonania epizootologického vyšetrenia u diviačej zveri 8. Program dohľadu a preventívnych opatrení prijatých v chovoch umiestnených v rizikovej oblasti 9. Úlohy orgánov štátnej správy a Slovenskej poľovníckej komory pri eradikácii KMO v diviačej populácii 10. Spôsob informovania poľovníkov o prijatých opatreniach 11. Vyhodnocovanie plnenia plánu odbornou skupinou 12. Prílohy 224
1. Zákonné právomoci 1.1. Právny rámec pre kontrolu KMO je obsiahnutý v týchto dokumentoch zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 39/2007 Z.z.") nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 276/ 2003 Z. z. o opatreniach na tlmenie klasického moru ošípaných zákon č.274/2009 o poľovníctve o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2. Finančné zabezpečenie 2.1. Finančné zabezpečenie plánu eradikácie KMO v diviačej populácii je zabezpečené z rozpočtu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR vyplácanie náhrady za ulovené virologicky pozitívne a nájdené uhynuté diviaky prostredníctvom regionálnych veterinárnych a potravinových správ (ďalej len "RVPS") a následným predložením na refakturáciu na ŠVPS SR vyplácanie zástrelného za účelom zníženia denzity diviačej zveri prostredníctvom regionálnych veterinárnych a potravinových správ a následným predložením na refakturáciu na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky (ďalej len "ŠVPS SR") laboratórna diagnostika prostredníctvom ŠVPS SR 3. Výsledky epizootologického šetrenia 3.1. Prehľad virologicky a sérologicky pozitívnych nálezov v SR. Posledný virologicky potvrdený prípad KMO u diviakov v Slovenskej Republike bol potvrdený v máji 2008 v okrese Nové Zámky. 225
V rokoch 2009-2011 nebol potvrdený virologicky pozitívny prípad výskytu KMO u diviakov a domácich ošípaných na Slovensku. 226
Geografický pôvod vzoriek od diviakov zaslaných na detekciu vírusu KMO a protilátok KMO na Slovensku za január - október 2011 vzorky na detekciu vírusu sérologické vzorky 227
Monitoring KMO u diviakov v Slovenskej Republike za mesiace január október 2011 5 228
229
Úlovky diviačej zveri na Slovensku v roku 2010 podľa okresov OKRES Celková výmera (ha) LPF (ha) JKS k 31.3.09 Úbytok Odstrel Odchyt Úhyn SPOLU Zazverovanie Denzita ks / ha BRATISLAVA II 4150 1106 23 37 0 0 37 0 0,02079 BRATISLAVA III 5403 3367 74 70 0 1 71 0 0,02197 BRATISLAVA IV 5639 2590 52 35 0 1 36 0 0,02007 BRATISLAVA V 6038 724 22 27 0 1 28 0 0,03038 MALACKY 88916 51334 844 1043 0 46 1089 0 0,01644 PEZINOK 34093 15866 264 459 0 6 465 0 0,01663 SENEC 29633 1341 28 46 0 3 49 0 0,02088 Bratislavský kraj 173872 76328 1307 1717 0 58 1775 0 0,01712 DUNAJSKÁ STREDA 88864 6489 184 232 0 17 249 0 0,02835 GALANTA 55015 2486 0 25 0 0 25 0 0 HLOHOVEC 22607 3381 102 102 2 2 106 0 0,03016 PIEŠŤANY 34153 9577 211 209 0 2 211 0 0,02203 SENICA 59446 19372 597 690 0 7 697 0 0,03081 SKALICA 34432 10092 199 266 0 8 274 0 0,01971 TRNAVA 67746 14732 274 316 2 12 330 0 0,01859 Trnavský kraj 362263 66129 1567 1840 4 48 1892 0 0,02369 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU 43391 24959 417 578 20 2 600 0 0,01670 ILAVA 33149 18696 449 410 0 10 420 0 0,02401 MYJAVA 27740 9812 257 329 0 1 330 0 0,02619 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM 48729 20376 720 842 0 31 873 20 0,03533 PARTIZÁNSKE 22496 9042 323 389 0 9 398 0 0,03572 POVAŽSKÁ BYSTRICA 42391 27896 304 333 0 4 337 0 0,01089 PRIEVIDZA 87054 53392 1038 1159 0 18 1177 0 0,01944 PÚCHOV 37378 21057 339 634 0 11 645 0 0,01609 TRENČÍN 59352 31263 723 1011 0 11 1022 0 0,02312 Trenčiansky kraj 401680 216493 4570 5685 20 97 5802 20 0,02110 KOMÁRNO 99114 7375 300 311 0 25 336 0 0,04067 LEVICE 138480 26304 1567 1318 63 8 1389 56 0,05957 NITRA 72399 7153 179 213 0 16 229 0 0,02502 NOVÉ ZÁMKY 119328 11781 659 807 0 5 812 0 0,05593 ŠAĽA 31553 1130 0 6 0 0 6 0 0 TOPOĽČANY 50882 16716 396 519 0 0 519 0 0,02369 ZLATÉ MORAVCE 52776 28068 386 649 0 6 655 0 0,01375 Nitriansky kraj 564532 98527 3487 3823 63 60 3946 56 0,03539 BYTČA 27315 18053 315 381 0 5 386 0 0,01744 ČADCA 73089 46916 265 263 0 8 271 1 0,00564 DOLNÝ KUBÍN 49423 22572 205 95 0 4 99 0 0,00908 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO 15700 8629 136 195 0 3 198 3 0,01576 LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 132076 83856 468 411 0 4 415 0 0,00558 230 7
MARTIN 70099 44601 433 276 0 5 281 0 0,00970 NÁMESTOVO 56534 29372 175 80 0 6 86 0 0,00595 RUŽOMBEROK 69154 48974 288 100 0 2 102 0 0,00588 TURČIANSKE TEPLICE 38296 23064 360 271 0 6 277 0 0,01560 TVRDOŠÍN 46680 21731 94 54 0 1 55 0 0,00432 ŽILINA 75043 44855 637 688 0 15 703 0 0,01420 Žilinský kraj 653409 392623 3376 2814 0 59 2873 4 0,00859 BANSKÁ BYSTRICA 67451 42161 375 422 0 18 440 0 0,00889 BANSKÁ ŠTIAVNICA 26196 16112 356 282 0 0 282 0 0,02209 BREZNO 121569 90212 493 254 0 20 274 0 0,00546 DETVA 50505 29652 383 370 18 8 396 0 0,01291 KRUPINA 51794 18371 628 714 0 2 716 0 0,03418 LUČENEC 69852 31441 715 890 0 4 894 0 0,02274 POLTÁR 49964 25950 376 396 0 2 398 0 0,01448 REVÚCA 63351 39705 692 666 0 1 667 5 0,01742 RIMAVSKÁ SOBOTA 129461 49624 1187 1289 0 5 1294 0 0,02392 VEĽKÝ KRTÍŠ 75093 25153 992 1245 5 3 1253 0 0,03943 ZVOLEN 65628 30186 795 820 36 29 885 36 0,02633 ŽARNOVICA 36410 25224 356 320 0 2 322 0 0,01411 ŽIAR NAD HRONOM 49443 25017 436 343 0 10 353 0 0,01742 Banskobystrický kraj 856717 448808 7784 8011 59 104 8174 41 0,01734 BARDEJOV 91389 39777 966 698 6 19 723 0 0,02428 HUMENNÉ 70973 42909 486 256 2 4 262 0 0,01132 KEŽMAROK 76901 49173 326 286 0 1 287 0 0,00663 LEVOČA 33524 12447 269 312 3 9 324 0 0,02161 MEDZILABORCE 40461 22131 243 67 0 8 75 0 0,01098 POPRAD 95301 59918 320 175 0 16 191 0 0,00534 PREŠOV 86144 32538 542 747 0 8 755 0 0,01665 SABINOV 40968 16854 206 210 0 1 211 0 0,01222 SNINA 79335 51329 512 141 1 0 142 0 0,00997 STARÁ ĽUBOVŇA 58440 26298 296 199 0 7 206 0 0,01125 STROPKOV 34551 16387 313 170 0 0 170 0 0,01910 SVIDNÍK 56052 27244 548 321 0 5 326 0 0,02011 VRANOV NAD TOPĽOU 69477 29863 662 448 0 17 465 0 0,02216 Prešovský kraj 833516 426868 5689 4030 12 95 4137 0 0,01332 GELNICA 54213 42673 251 117 1 4 122 0 0,00588 KOŠICE II 8464 5451 42 33 0 4 37 0 0,00770 KOŠICE-OKOLIE 153055 69372 927 923 0 28 951 0 0,01336 MICHALOVCE 80571 7264 388 206 0 4 210 0 0,05341 ROŽŇAVA 107749 71053 907 757 39 27 823 33 0,01276 SOBRANCE 51077 21321 595 265 25 6 296 25 0,02790 SPIŠSKÁ NOVÁ VES 53333 35089 258 172 0 8 180 0 0,00735 TREBIŠOV 93566 13873 504 233 0 22 255 0 0,03633 Košický kraj 602028 266096 3872 2706 65 103 2874 58 0,01455 Spolu 4448017 1991872 31652 30626 223 624 31473 179 0,01589 231 8
4. Vymedzenie rizikovej oblasti Oblasť s vyšším rizikom výskytu KMO zoznam okresov tvoria okresy na území SR priliehajúce k infikovanej oblasti na území Maďarskej republiky podľa rozhodnutia Komisie 2008/855/ES z 3. novembra 2008 o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s klasickým morom ošípaných v určitých členských štátoch Okresy tvoriace oblasť s vyšším rizikom výskytu KMO (príloha č. 1): Krupina Lučenec, Poltár Veľký Krtíš Levice Nové Zámky Komárno Rimavská Sobota Oblasť s vyšším rizikom výskytu KMO, resp. infikovanú oblasť pri novom výskyte KMO u diviaka vymedzí odborná skupina zložená z veterinárnych lekárov, zástupcov poľovníkov a obvodného lesného úradu bezodkladne pri potvrdení prípadu KMO u diviakov na základe 1. výsledkov epizootologického šetrenia a geografickej distribúcie choroby, 2. denzity diviačej zveri v oblasti, 3. existencie prírodných alebo umelých prekážok presunov diviakov. RVPS po vymedzení infikovanej oblasti zašlú na ŠVPS SR mapku s vymedzenými oblasťami a čísla katastrov začlenených do týchto oblastí. Zmenu oblasti s vyšším rizikom výskytu KMO prípadne novú infikovanú oblasť ŠVPS SR okamžite hlási EK a členským štátom EÚ. Oblasť s nižším rizikom výskytu KMO zoznam okresov tvoria okresy na území SR, ktoré nepatria do oblasti s vyšším rizikom KMO. 5. Opatrenia prijaté na zabránenie šírenia choroby A/PRE VŠETKÝCH UŽÍVATEĽOV PO- ĽOVNÝCH REVÍROV 1. RVPS po prerokovaní s príslušnými orgánmi štátnej správy na úseku poľovníctva nariadia podľa 8 ods. 3 písm. e) a 17 ods. 3 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti opatrenia na zabezpečenie kontroly a zabránenie šírenia klasického moru ošípaných v populácii diviačej zveri, ktoré zašlú všetkým užívateľom poľovných revírov. Užívatelia poľovných revírov vykonajú: a) celoročný lov diviačej zveri v infikovanej oblasti za účelom monitoringu KMO podľa 56 ods.3 zákona 274/2009 o poľovníctve a o zmene a doplnení neskorších zákonov. b) sanáciu uhynutej diviačej zveri, c) opatrenia na odber a predkladanie vzoriek na vyšetrovanie ulovenej a nájdenej uhynutej diviačej zveri. Monitoring sa vykoná: - v oblasti s vyšším rizikom KMO u všetkej ulovenej a uhynutej diviačej zveri, - v oblasti s nižším rizikom KMO u všetkej ulovenej a uhynutej diviačej zveri v dobe od 1. februára až 15. júla a po tomto období rozsah monitoringu určí RVPS na základe plnenia monitoringu v dobe február až júl, najmenej však u 20 % z ulovených diviakov. 2. O každom ulovenom a uhynutom diviakovi a o rozdelení diviny vedie užívateľ poľovného revíru dôslednú evidenciu. 3. Opatrenia na zamedzenie migrácie diviačej zveri a) v čase núdze, hlavne v zimnom období zabezpečiť prikrmovanie zveri na jej stanovištiach. 232
B/ PRE UŽÍVATEĽOV POĽOVNÝCH RE- VÍROV V OBLASTI S VYŠŠÍM RIZI- KOM KMO 1. Úhrada za odstrel a za dodanie vzoriek na vyšetrenie KMO za uloveného diviaka Vo všetkých poľovných revíroch v oblasti s vyšším rizikom sa vypláca úhrada: - v období od 1. februára do 15. júla vo výške 17 za každého uloveného alebo uhynutého diviaka Spôsob vyplácania zástrelného, vedenia evidencie o predložených vzorkách a spôsob refundácie bude upravený metodickým usmernením ŠVPS SR. 2. Finančná úhrada za virologicky pozitívne jedince a za nájdené uhynuté diviaky V prípade ulovenia virologicky pozitívnych jedincov (priložiť kópiu pozitívneho výsledku laboratórneho vyšetrenia), znehodnotenia diviny skladovaním ako i nájdených uhynutých diviakov, ktoré boli neškodne odstránené, či už kafilerickým podnikom, spálením alebo hlbokým zakopaním, žiadať príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu o stanovenú finančnú úhradu predložením faktúry spolu s prílohou (príloha č. 4). 67 užívateľovi poľovného revíru - za každého uloveného virologicky pozitívneho diviaka bez rozdielu veku a hmotnosti; 50 za nájdeného uhynutého diviaka užívateľovi poľovného revíru, na nepoľovných pozemkoch užívateľovi najbližšieho poľovného revíru, pričom ten, kto uhynutú zver nájde, je povinný upovedomiť o tom poľovníckeho hospodára najbližšieho poľovného revíru a príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu. Spôsob vyplácania zástrelného, vedenia evidencie o predložených vzorkách a spôsob refundácie bude upravený metodickým usmernením ŠVPS SR. C/ Organizačné zabezpečenie monitoringu KMO 1. Regionálne veterinárne a potravinové správy vo všetkých okresoch po dohode s obvodným lesným úradom a okresnou, resp. regionálnou organizáciou Slovenskej poľovníckej komory zvolajú poradu poľovných hospodárov najmenej 1x ročne, na ktorej: - regionálny veterinárny lekár prerokuje výsledky monitoringu KMO u diviakov; nákazovú situáciu vo výskyte KMO v diviačej populácii; opatrenia na zabezpečenie monitoringu KMO v populácii diviačej zveri; rozsah lovu a harmonogram odberu vzoriek; zoznamy vyškolených osôb; organizačné zabezpečenie odberu vzoriek a ich zasielanie na laboratórne vyšetrenie; odber vzoriek vyškolenou osobou na prehliadku zveriny spôsob oznamovania výsledkov laboratórnych vyšetrení regionálnou veterinárnou a potravinovou správou užívateľom poľovných revírov; miesta uskladnenia ulovených diviakov do obdržania výsledku laboratórneho vyšetrenia; organizáciu osvetovej činnosti v poľovníckej i nepoľovníckej verejnosti o cestách prenosu KMO. - vedúci obvodného lesného úradu prerokuje zásady plánovania chovu a lovu diviačej zveri v nadväznosti na denzitu diviačej zveri v poľovnom revíri; minimálny monitoring v mesiacoch február až júl; zabezpečenie vydávania povoleniek na individuálny lov; postup obvodného lesného úradu pri nedodržaní nariadených opatrení podľa zákona 233
č. 274/2009 Z.z.. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Záznam z porady a prijaté opatrenia RVPS bezodkladne predložia na ŠVPS SR a krajské lesné úrady - najneskôr do 30.3. príslušného roka. 2. Dôsledne kontrolovať: - neškodné odstránenie ulovenej virologicky pozitívnej diviačej zveri, - plnenie stanoveného monitoringu. 3. Zaznamenávať počty ulovených a uhynutých diviakov a vykonať krížové kontroly počtu odoslaných vzoriek podľa usmernenia ŚVPS SR. Virologicky pozitívne jedince RVPS pravidelne zaznamenáva vo výkaze nákaz a veterinárnej prevencie a mesačne zasiela na ŠVPS SR. 4. Virologické a sérologické vyšetrenie bude vykonávať len ŠVÚ Zvolen. 6. Rozsah vykonávaného monitoringu a spôsob vykonania epizootologického vyšetrenia u diviačej zveri. Spôsob vykonania epizootologického šetrenia - prostredníctvom dôsledného vypĺňania žiadaniek o laboratórne vyšetrenie - kontrola prostredníctvom RVPS, - vedenie údajov v elektronickej forme referenčným laboratóriom ŠVÚ Zvolen. Vykonávať celoročný monitoring u diviačej zveri na celom území SR nasledovne: - v oblasti s vyšším rizikom vyšetrovať všetky ulovené a uhynuté diviaky virologicky aj sérologicky, - v oblasti s nižším rizikom KMO u všetkej ulovenej a uhynutej diviačej zveri v dobe od 1. februára až 15. júla a po tomto období rozsah monitoringu určí RVPS na základe plnenia monitoringu v dobe február až júl, najmenej však u 20 % z ulovených diviakov, - odber vzoriek zabezpečiť osobami vyškolenými na prehliadku zveriny. 7. Program dohľadu a preventívnych opatrení prijatých v chovoch umiestnených v infikovanej oblasti Pri potvrdení primárneho prípadu KMO u diviakov, príslušný orgán na zabránenie šírenia choroby bezodkladne nariadi úradný dohľad v chovoch ošípaných v infikovanej oblasti a najmä: 1. vykonať úradný súpis všetkých kategórií ošípaných vo všetkých chovoch a jeho pravidelnú aktualizáciu vlastníkom; informácie v súpise sa predložia na vyžiadanie a môžu byť pri kontrole preverované; v chovoch ošípaných pod otvoreným nebom sa prvý súpis môže vykonať na základe odhadu počtu ošípaných, 2. držať všetky ošípané v chove v ich ustajňovacích priestoroch alebo na mieste, kde sa môžu izolovať od diviakov; nariadi uloženie materiálov, ktoré môžu prísť do kontaktu s ošípanými v chove tak, aby sa k nim nedostali diviaky, 3. zákaz premiestňovania ošípaných z chovu a do chovu bez povolenia príslušného orgánu prijatého so zreteľom na epizootologickú situáciu, 4. používanie účinných dezinfekčných zariadení pri vstupe do chovov a do jednotlivých objektov na ustajnenie ošípaných, ako aj pri výstupe z nich, 5. dodržiavať hygienické opatrenia na vstup alebo výstup osôb, ktoré prichádzajú do kontaktu s diviakmi, na zníženie rizika šírenia vírusu KMO vrátane dočasného zákazu vstupu týchto osôb do chovov ošípaných, 6. odobratie vzoriek na laboratórne vyšetrenie od všetkých ošípaných uhynutých alebo chorých s príznakmi KMO, 7. klinické vyšetrenie a odobratie vzoriek na laboratórne vyšetrenie vo všetkých chovoch s počtom viac ako 5 kusov, ktoré premies- 234
tňujú ošípané v okruhu troch kilometrov a v rizikových chovoch ošípaných (chovy navštevované poľovníkmi, v blízkosti lesa, na samotách alebo na okrajoch obcí) v okruhu troch kilometrov, 8. opatrenia proti tomu, aby sa časť z ulovených alebo nájdených uhynutých diviakov, ako aj materiálov alebo vybavenia, vrátane možných vektorov infekcie, ktoré by mohli byť kontaminované, vírusom KMO, dostala do kontaktu s ošípanými v chove, 9. aby ošípané, ich sperma, embryá alebo vajíčka neboli premiestnené z infikovanej oblasti na účely výmeny s členskými štátmi, 10.monitoring KMO u domácich ošípaných podľa plánu VPO na príslušný rok a kontrola premiestňovania domácich ošípaných v súlade s usmerneniami ŠVPS SR (Prílohy č. 4 a 5). 8. Úlohy orgánov štátnej správy a poľovníckej organizácie pri eradikácii KMO v diviačej populácii Ministerstvo pôdohospodárstva SR Štátna veterinárna a potravinová správa SR Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva Štátny veterinárny ústav Zvolen Slovenská poľovnícka komora Krajský lesný úrad Regionálna veterinárna a potravinová správa Obvodný lesný úrad 235
Ministerstvo pôdohospodárstva SR - centrálny orgán štátnej správy pri kontrole KMO, - schválenie Národného kontrolného programu KMO, - potvrdzuje núdzové opatrenia na návrh hlavného veterinárneho lekára. Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva - príprava legislatívneho rámca, - vytvoriť koncepciu chovu a lovu diviačej zveri s dôrazom na KMO a požiadavky poľnohospodárskej živočíšnej výroby. Štátna veterinárna a potravinová správa SR - návrh kontrolného programu KMO, - regionalizácia SR z pohľadu KMO, - stanovenie monitoringu v SR, - vyhodnotenie monitoringu v SR, - prijímanie opatrení na základe vývoja nákazovej situácie v SR, - predkladanie správ EK, - navrhuje ministrovi pôdohospodárstva rozpočet na vykonanie kontrolného programu. Regionálna veterinárna a potravinová správa - nariadenie opatrení pre užívateľov poľovných revírov, - nariadenie minimálneho monitoringu (február - júl ) v oblastiach s vyšším rizikom KMO, - prejednanie opatrení s užívateľmi, - metodické usmernenie užívateľov o odbere a zasielaní vzoriek, - vyhodnocovanie denzity diviačej zveri, - vyhodnocovanie monitoringu a nákazovej situácie v regióne, - vyplácanie finančných úhrad a následné predkladanie týchto na refakturáciu na ŠVPS SR. Štátny veterinárny ústav Zvolen - laboratórne vyšetrovanie, - vyhodnocovanie a spracovanie dát vyšetrení za SR, - odborný servis. Krajský lesný úrad - kontrola plnenia nariadených opatrení a dodržiavania legislatívy, - metodické usmerňovanie, - kontrola súčinnosti RVPS a OLÚ, Obvodný lesný úrad - plánovanie chovu a lovu diviačej zveri v zmysle pokynov MP SR, - bonitácia revírov, - kontrola dodržiavania NKS užívateľmi, - kontrola denzity diviačej zveri, - kvalifikovaný odhad minimálneho monitoringu v dobe, keď je lov málo atraktívny (február - júl), - stanovenie nápravných opatrení pri nesplnení plánov chovu a lovu, - kontrola vydávaných povoleniek na individuálny lov ( počas celého roka ). Slovenská poľovnícka komora - osvetová činnosť prostredníctvom členských schôdzí a časopisu Poľovníctvo a Rybárstvo, relácie Halali, - súčinnosť s orgánmi štátnej správy. 9. Požiadavky na zabránenie šírenia choroby poľovníkmi Okrem požiadaviek stanovenými RVPS je potrebná masívna osvetová činnosť v poľovníckej verejnosti o cestách prenosu KMO, podmienkach na jeho rozšírenie v diviačej populácii a o etológii diviačej zveri. 236
18 Prenos KMO kontaktom diviačej zveri Kontakt v rámci diviačej populácie typicky spoločenská zver život v čriedach so svojím domovským okrskom vyháňanie dospievajúcich kančekov, obsadzovanie voľných miest verná domovskému okrsku kontakty intenzívne aj v rámci okrsku ak je vysoká denzita kontakty v rámci okrsku obmedzené ak je dodržaná denzita kanec samotársky spôsob života, jeho domovský okrsok tvorí zvyčajne niekoľko čried migrácia a intenzívne kontakty z dôvodu návrat k čriedam v čase ruje neustále vyrušovanie ( časté spol. poľovačky ) potravinového krytového ( leto, zima ) narušenia hierarchie a sociálnych väzieb Šírenie KMO 237
10.Spôsob informovania poľovníkov a verejnosti o prijatých opatreniach RVPS vydajú veterinárne opatrenia pre jednotlivých užívateľov poľovných revírov na zabezpečenie monitoringu KMO - pre oblasť s vyšším rizikom KMO, - pre ostatné oblasti, RVPS prejednajú opatrenia na poradách poľovných hospodárov, Slovenská poľovnícka komora zabezpečí publikovanie požiadaviek na zabránenie šírenia KMO v poľovníckych časopisoch (Poľovníctvo a rybárstvo), Štátna veterinárna a potravinová SR zabezpečí uverejnenie požiadaviek na zabránenie šírenia KMO v relácií verejnoprávnej televízie ( Halali ), RVPS zabezpečia informovanie o vydaných opatreniach prostredníctvom miestnej samosprávy. Odborná skupina vykoná hodnotenie kontrolného programu KMO v diviačej populácií najmenej 1x ročne. Po vykonaní hodnotenia vývoja nákazovej situácie v SR predloží hlavnému veterinárnemu lekárovi návrh na zmenu kontrolného programu KMO. Predmetom hodnotenia bude najmä: - geografické rozšírenie choroby - plnenie monitoringu a odstrelu - denzita diviačej zveri - prenos KMO z diviačej populácie do chovov ošípaných 12. Prílohy - mapa rizikových oblastí - príloha č.1 - monitoring KMO u domácich ošípaných na rok 2012 - príloha č. 2 - žiadanka na laboratórne vyšetrenie- príloha č.3 - faktúra za virologicky pozitívne jedince - príloha č.4 - manuál pre odber, balenie a zasielanie vzoriek na virologické a sérologické vyšetrenie KMO - príloha č. 5 11. Vyhodnocovanie plnenia plánu odbornou skupinou. 238
Príloha č. 1 21 239
Príloha č. 2 Monitoring KMO u domácich ošípaných na rok 2012 Cieľ monitoringu Odhaliť latentné ohniská KMO Preukázať, že SR je krajinou bez výskytu KMO u domácich ošípaných Právny základ monitoringu 46 zákona č.39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov Na základe vyššie uvedených ustanovení Štátna veterinárna a potravinová správa SR určuje, že ošípané je možné premiestniť z chovu len vtedy, ak spĺňa požiadavky monitoringu KMO u domácich ošípaných na rok 2012 Spôsob vykonávania monitoringu sérologické vyšetrovanie určených kategórií ošípaných Finančné zabezpečenie monitoringu všetky výdavky za laboratórne vyšetrenia v rámci Monitoringu KMO u domácich ošípaných na rok 2012 uhrádza ŠVPS SR ŠVÚ Zvolen vystaví faktúru na všetky sérologické vyšetrenia v rámci Monitoringu KMO u domácich ošípaných na rok 2012 na ŠVPS SR Rozsah vyšetrovania Vyšetrujú sa : V oblasti s vyšším rizikom výskytu KMO 1. ŠCH, RCH, a ÚCH všetky chovy, z ktorých sa premiestňujú ošípané monitoring prostredníctvom odberu vzoriek priamo v chove monitoring ŠCH, RCH, a ÚCH so základným stádom ošípaných v intervale najviac 6 mesiacov vyšetrovať v rozsahu na zistenie 5 % prevalencie s 95 % pravdepodobnosťou pri každom odbere; odbery rovnomerne rozdeliť tak, aby vzorky pochádzali zo všetkých objektov, kde sa chovajú ošípané monitoring ŠCH, RCH, a ÚCH bez základného stáda ošípaných (výkrm) v intervale najviac 6 mesiacov vyšetrovať v rozsahu na zistenie 10 % prevalencie s 95 % pravdepodobnosťou pri každom odbere; odbery rovnomerne rozdeliť tak, aby vzorky pochádzali zo všetkých objektov, kde sa chovajú výkrmové ošípané monitoring ÚCH, ktoré nemajú viac ako 6 ks ošípaných základného stáda, vyšetrovať všetky ošípané základného stáda v najviac 6 mesačných intervaloch monitoring prostredníctvom jatočných ošípaných a brakovaných ošípaných s odberom vzoriek na bitúnku v rozsahu zodpovedajúcom monitoringu prostredníctvom odberu vzoriek priamo v chove 2. prasnice a kance v drobnochovoch ošípaných u chovateľov (nekomerčných chovoch), ktorí produkujú odstavčatá 2x ročne všetky zvieratá základného stáda 3. kance na inseminačných staniciach 1x ročne rozdelených rovnomerne do štyroch odberov v intervale najviac 3 mesiacov Ošípané podľa nákazovej situácie a rozhodnutia RVPS na základe výsledkov epizootologického šetrenia vykonanie sérosurveillance v chovoch, v ktorých na základe ich umiestnenia (v bezprostrednej blízkosti sa nachádzajúce chovy), prípadne kontaktov s infikovaným chovom, sa môžu vyskytovať zvieratá podozrivé z kontaminácie 240 22
O spôsobe monitoringu (na bitúnku alebo v chove) rozhodne príslušná RVPS tak, aby bol monitoring vykonaný v plnom rozsahu. Vykonávanie monitoringu spojiť s monitoringom Aujeszkyho choroby. V oblasti s nižším rizikom KMO 1. ŠCH, RCH, a ÚCH všetky chovy, z ktorých sa premiestňujú ošípané monitoring prostredníctvom jatočných ošípaných a brakovaných ošípaných s odberom vzoriek na bitúnku monitoring ŠCH, RCH, a ÚCH vykonať u brakovaných ošípaných základného stáda, brakovaných prasničiek, kančekov alebo jatočných ošípaných 6 vzoriek krvi od ošípaných z jedného chovu v intervale najviac 3 mesiacov (v prípade chovov, ktoré dodajú za uvedené obdobie menej ako 6 ošípaných, odobrať vzorky od všetkých ošípaných odoslaných na bitúnok) monitoring prostredníctvom odberu vzoriek priamo v chove monitoring ŠCH, RCH, a ÚCH v intervale najviac 3 mesiacov vyšetrovať 6 vzoriek - prednostne od ošípaných základného stáda (tie isté novo zaradené zvieratá do chovu) monitoring ÚCH, ktoré nemajú viac ako 6 ks ošípaných základného stáda, vyšetrovať všetky ošípané základného stáda v najviac 6 mesačných intervaloch 2. prasnice a kance v drobnochovoch ošípaných u chovateľov (nekomerčných chovoch), ktorí produkujú odstavčatá 2x ročne všetky zvieratá základného stáda 3. kance na inseminačných staniciach 1x ročne rozdelených rovnomerne do štyroch odberov v intervale najviac 3 mesiacov Vykonávanie monitoringu spojiť s monitoringom ostatných chorôb v IS. Ošípané podľa nákazovej situácie a rozhodnutia RVPS na základe výsledkov epizootologického šetrenia vykonanie sérosurveillance v chovoch, v ktorých na základe ich umiestnenia (v bezprostrednej blízkosti sa nachádzajúce chovy), prípadne kontaktov s infikovaným chovom, sa môžu vyskytovať zvieratá podozrivé z kontaminácie O spôsobe monitoringu (na bitúnku alebo v chove) rozhodne príslušná RVPS tak, aby bol monitoring vykonaný v plnom rozsahu. Vykonávanie monitoringu spojiť s monitoringom Aujeszkyho choroby. Materiálno- technické zabezpečenie odberu vzoriek vzorky krvi odoberá v chove poverený súkromný veterinárny lekár a na bitúnku úradný veterinárny lekár. Odobraté veterinárny krvi je potrebné okamžite po odbere uložiť a skladovať v chladničke pri teplote cca 4ºC. Príslušná regionálna veterinárna potravinová správa odobraté vzorky uloží do termoboxu s chladiacimi vložkami a zašle najbližšou zvoznou linkou alebo ako spešninu na ŠVÚ Zvolen. Pri zasielaní vzoriek je dôležité zabezpečiť ich identifikáciu(samostatné zabalenie vzoriek pochádzajúcich z jedného chovu spolu s priloženou žiadankou o laboratórne vyšetrenie) regionálny veterinárny lekár v spolupráci s ŠVÚ Zvolen zabezpečí dostatočné množstvo vratných obalových materiálov (skúmaviek ) pre vykonanie plánovaných odberov na bitúnkoch; odber na farme sa vykoná do hemosiek Laboratórna diagnostika diagnostiku vykonáva referenčné laboratórium pre KMO - ŠVÚ Zvolen Organizačné zabezpečenie monitoringu RVPS vykoná inštruktáž a zabezpečí dodržiavanie správneho vyplňovania všetkých údajov na aktuálnej žiadanke na laboratórne vyšetrenie chorôb ošípaných (aktuálna žiadanka je dostupná na intranete ŠVPS 241 23
SR), vrátane identifikácie chovu (názov chovu, v prípade malochovovu názov obce a jeho číslo podľa CEHZ) súkromný veterinárny lekár pri odbere vzoriek v chove a úradný veterinárny lekár pri odbere vzoriek na bitúnku zasielajúci vzorky na vyšetrenie do laboratória je zodpovedný za úplné vyplnenie údajov uvedených v žiadanke na veterinárne laboratórne vyšetrenie KMO a za ich správnosť výsledky laboratórnych vyšetrení zasielať RVPS chovu pôvodu ošípaných. ŠVÚ Zvolen raz mesačne zašle príslušnej RVPS výsledky monitoringu KMO podľa jednotlivých chovov a počtu vykonaných vyšetrení. Regionálny veterinárny lekár na základe predložených výsledkov skontroluje plnenie monitoringu KMO. Táto úprava monitoringu nadobúda účinnosť dňom 1. 1. 2012 242 24
Príloha č. 3 Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky Žiadanka o laboratórne vyšetrenie diviačej zveri Číslo žiadanky:... vystavená dňa:... určené do lab. pracoviska:....... Odosielateľ: Regionálna veterinárna a potravinová správa v... tel:... fax:... Súkromný veterinárny lekár... č. osvedč.:... tel:... fax:... Iný:...... Majiteľ: okres: Číslo identif. značky: organizácia:... katastrálne územie -č.:... (ÚTJ) názov:... poľovný revír:... Materiál: poľovný hospodár:... strelec, (iný):... veková kategória: diviača lanštiak vzorku odobral:... dospelý diviak dňa:... pohlavie: samec samica spôsob platby: VPO majiteľ stav dňa (dátum):... súkromný vet. lekár ulovený bez zmien správania iný:... ulovený so zmenami správania uhynutý, nájdený Vyplní laboratórne pracovisko živý zaslané orgány : mandle dátum prijatia:... slezina čas prijatia:... oblička spôsob doručenia: zvoznou linkou srdce poslom krv centrálny protokol spešninou bráničný pilier poštou lymf.uzliny č.: iný iné:... požadované KMO vyšetrenie : trichinelóza iné:... Potvrdenie majiteľa: Súhlasím s rozsahom vyšetrenia a uhradím náklady: cena stanovená dohodou. Bank. spojenie:... IČO DIČ:... podpis a pečiatka majiteľa podpis a pečiatka odosielateľa V... dňa... Výsledok zašlite: RVPS KVL-VL majiteľ ŠVPS SR Poznámka: Žiadanka sa vystavuje osobitne pre vzorky z jedného diviaka. ŠVPS SR 02-LD-02 243 25
Príloha č. 4 Príloha k faktúre č.... Užívateľ poľovného revíru: Počet ulovených laboratórne (virologicky) pozitívnych diviakov: Dátum Číslo Spôsob odstránenia Sadzba Spolu ulovenia značky kafiléria 1 zakopanie 2 iné 3 Spolu: Počet ulovených diviakov podľa bodu 5 časť B/ods. 1 písm. f) národného programu na eradikácie klasického moru ošípaných u diviakov: Dátum Číslo Spôsob odstránenia Sadzba Spolu ulovenia značky kafiléria 1 zakopanie 2 iné 3 Spolu: Nájdený uhynutý diviak: Dátum nájdenia Počet Sadzba Spolu Spolu: 1 kafiléria priložiť doklad o odobratí (ako prílohu žiadosti) 2 zakopanie priložiť potvrdenie úradného veterinárneho lekára (ako prílohu žiadosti) 3 iné vypísať a potvrdiť úradným veterinárnym lekárom (ako prílohu žiadosti) pečiatka a podpis užívateľa PR 244 26
Príloha č. 5 MANUÁL PRE ODBER, BALENIE A ZASIELANIE VZORIEK NA VIROLOGICKÉ A SEROLOGICKÉ VYŠETRENIE KMO Účelom manuálu je zabezpečenie: jednotných postupov pre odber, balenie a zasielanie vzoriek na virologické a sérologické vyšetrenie KMO odberu vhodných vzoriek na vyšetrenie vhodných podmienok na prechodné uskladnenie vzoriek do doručenia na laboratórne pracovisko minimálnych požiadaviek bio-bezpečnosti pri manipulácii so vzorkami jednotných epizootologických údajov o odobratých vzorkách Osoby oprávnené na odber vzoriek Na odber vzoriek je oprávnený: úradný veterinárny lekár súkromný veterinárny lekár vyškolená osoba (veterinárny asistent alebo poľovník vyškolený na odber vzoriek u diviačej zveri) Miesto odberu vzoriek Vzorky sa odoberajú: v chove na bitúnku v poľovnom revíri alebo mieste určenom na vyvrhovanie ulovenej diviačej zveri Materiál potrebný k odberu vzoriek K odberu vzoriek sú potrebné: jednorazové rukavice, nôž, nožničky, kostná pílka, plastový kontajner, plastové nepriepustné vrecká, skúmavka (hemoska), heparín alebo iné antikoagulans, pero píšuce na plast, samolepiace štítky na označenie vzorkovníc Počet odobratých vzoriek Pri rozhodovaní o počte odobratých vzoriek v chovoch ošípaných treba postupovať podľa Diagnostickej príručky ustanovujúcej diagnostické postupy, metódy odberu vzoriek a kritériá pre vyhodnocovanie laboratórnych testov na potvrdenie KMO. U ulovenej diviačej zveri počet odobratých vzoriek stanoví príslušná RVPS v súlade s Národným programom eradikácie KMO u diviačej zveri, vydaným ŠVPS SR. Odber vzoriek sa týka: ošípaných a diviakov, ktoré vykazujú príznaky, alebo postmortálne nálezy poukazujúce na KMO a sviňovitých, ktoré boli s nimi v kontakte ostatných ošípaných a diviakov, ktoré sa mohli nakaziť vírusom KMO nepriamo krmivom, stelivom, nástrojmi a pomôckami, pohybom kontaminovaných osôb a dopravných prostriedkov vybraných ošípaných v rámci monitoringu KMO v chovoch ošípaných nájdených uhynutých diviakov ulovených diviakov podľa nariadenia RVPS 27 245
Materiál vhodný na vyšetrenie Zasiela sa: celý kus do hmotnosti cca 20 kg, ak je to vhodnejšie z dôvodu zabezpečenia bio-bezpečnosti pri manipulácii s uhynutým (utrateným) kusom na virologické vyšetrenie z uhynutých, utratených ošípaných alebo zastrelených diviakov sú najvhodnejšie tkanivá mandlí, sleziny a obličiek (obr.5). Okrem toho je možné odobrať dve vzorky z iných lymfatických tkanív, ako sú retro-faryngeálne, príušné, mandibulárne alebo mezenteriálne lymfatické uzliny a vzorka z ilea. Ak sa nejedná o zviera podozrivé z nakazenia KMO a ide o vyšetrenie v rámci monitoringu KMO, stačí, ak vo vzorke je aspoň jedno tkanivo z uvedených orgánov, resp. jeho časť o veľkosti vlašského orecha (obr.6). V pokročilom štádiu rozkladu kadáveru je vhodné odobrať na laboratórne vyšetrenie dlhú rúrovitú kosť resp. hrudnú kosť. u živých ošípaných, ktoré preukazujú príznaky horúčky alebo iné príznaky ochorenia na KMO sa musia odobrať vzorky nekoagulovanej krvi alebo zrazenej krvi v súlade s pokynom laboratória na sérologické vyšetrenie je vhodná odobratá krv od ošípaných, resp. krvná zrazenina zo srdca alebo veľkých dutých ciev u diviakov. Množstvo vzorky pri odbere od živých ošípaných je min.3 cm 3. Krvná zrazenina u diviaka musí byť minimálne veľkosti vlašského orecha. Spôsob odberu vzoriek Od živých zvierat môže vzorku odobrať len veterinárny lekár alebo veterinárny asistent pod dozorom veterinárneho lekára v súlade s medicínskymi postupmi pri vykonaní tohto úkonu. U uhynutých, utratených alebo zastrelených zvierat sa odber vykoná nasledovne: Odber mandlí Zviera položíme do chrbtovej polohy. Po oboch vnútorných stranách sánky vedieme hlboké rezy od brady až za hrtan (tesne za rozhraním hlavy a krku). Rezy vytvárajú klinovitý tvar (obr.1). Uvoľníme jazyk smerom od brady k hrtanu, až kým sa neobjaví hrtanová príklopka (obr.2, 3). Na konci tvrdého podnebia tesne pred hrtanovou príklopkou sa nachádzajú mandle - dva útvary oválneho tvaru, asi 5mm hrubé, s drobnými jamkami na povrchu (obr.4), ktoré odpreparujeme. Odber sleziny, obličky a krvnej zrazeniny Rezom v koži, podkoží a svalovine v strednej línii brucha otvoríme brušnú dutinu. Vyberieme črevá, žalúdok a pečeň a položíme na nepriepustnú podložku. V blízkosti žalúdka nájdeme slezinu elastický tmavočervený orgán s relatívne ostrými okrajmi jazykovitého tvaru. Obličky sa nachádzajú v dutine brušnej, pod bedrovými stavcami. Sú fazuľovitého tvaru, na povrchu lesklé, hnedočervenej farby, zvyčajne obrastené tukom. Časť zasielanej obličky musí obsahovať kôrovú aj dreňovú časť. Rezom cez hrudnú kosť otvoríme dutinu hrudnú. Vyberieme srdce a pľúca. Srdce uchopíme do ľavej ruky v oblasti ušiek (horná časť srdca, kde vyúsťujú cievy) tak, aby hrot srdca smeroval k zápästiu ľavej ruky. Od hornej časti srdca smerom k hrotu vykonáme rez naprieč srdcovými komorami a prepážkou. Vyberieme krvnú zrazeninu zo srdca. Ak sa nedá odobrať z rôznych dôvodov krvná zrazenina zo srdca (je rozstrieľané, príp. vykrvené) krvná zrazenina sa odoberie z veľkých dutých žíl alebo z krvnej zrazeniny, nachádzajúcej sa v telových dutinách. Dbáme pritom, aby nebola znečistená obsahom tráviaceho aparátu. 246 28
Balenie odobratého materiálu Časti odobratých tkanív a krvnej zrazeniny sa vložia do uzatvárateľného kontajnera na odber vzoriek (obr.7) na ktorom je nalepený identifikačný štítok s údajmi o odobratej vzorke (príloha č.i.). Uzavretý kontajner sa vloží do plastového sáčku a sáčok sa uzavrie (obr.8). Obdobne sa zabalí krv, odobratá do skúmaviek, ktoré musia byť označené spôsobom, ktorý umožňuje jednoznačnú identifikáciu zvieraťa z ktorého bola vzorka odobratá. Údaje o vzorke Osoba, ktorá vykonala odber vzorky musí k odobratej vzorke priložiť údaje (ak nevypisuje žiadanku na mieste) o mieste odberu (chove, maštali, koterci), dátume odberu, označení zvieraťa, vekovej kategórii, počte zvierat v chove, dôvode odberu, klinických príznakoch, materiáli, ktorý daná vzorka obsahuje. Ak ide o ulovené diviaky, prikladajú sa údaje o identifikácii vzorky (číslo značky ulovenej zveri), vekovej kategórii, pohlaví, správaní sa pred zastrelením, obsahu vzorky (zaslaných orgánoch), majiteľovi vzorky, okrese, katastrálnom území, kde bol diviak zastrelený (nájdený uhynutý), poľovnom revíri, poľovnom hospodárovi, strelcovi, kto a kedy odobral vzorku. Uvedené údaje zapíše úradný veterinárny lekár do žiadanky na laboratórne vyšetrenie. Za správnosť údajov a obsah vzorky zodpovedá úradný veterinárny lekár z príslušnej RVPS. Prechodné uskladnenie a doručovanie vzorky Odobraté a zabalené vzorky je potrebné uchovať pri 4 o C a doručiť v čo najkratšom čase od odberu na príslušnú RVPS. Transport vzoriek z RVPS do referenčného laboratória sa zabezpečuje najčastejšie zvoznou linkou ŠVÚ, najneskôr však do 7 dní od odberu vzorky. Vzorky je potrebné uchovať na RVPS a počas transportu do laboratória pri 4 o C. Vzorky nesmú zamrznúť! RVPS vedie zoznam (resp. uchováva kópie žiadaniek) zaslaných vzoriek. Prílohy: I. Identifikačný štítok na označenie kontajnera pre odber vzoriek na vyšetrenie KMO II.. Žiadanka na veterinárne laboratórne vyšetrenie nákaz v chovoch ošípaných Postup pri odbere a balení vzoriek na laboratórne vyšetrenie KMO (obr.1 8) 29 247
obr. 1 - rez v medzisaničí obr. 2 - uvoľnenie jazyka 248 30
obr. 3 - mandle na tvrdom podnebí obr. 4 - mandle oddelené od tvrdého podnebia - detail 31 249
obr. 5 - orgány z ktorých sa odoberajú vzorky na vyšetrenie KMO - bráničný pilier na vyšetrenie trichinelózy obr. 6 - na laboratórne vyšetrenie KMO sú zasielané len časti jednotlivých orgánov 250 32
obr. 7 vkladanie častí jednotlivých tkanív do uzatvárateľného kontajnera obr. 8 vzorka s priloženou žiadankou pripravená na odoslanie do laboratória 33 251
Príloha č. I - identifikačný štítok na označenie kontajnera pre odber vzoriek na vyšetrenie KMO u domácich ošípaných RDP Koš f. Opatovce nad Nitrou vz. č.1 orgány+krv z výkrmovej ošípanej z objektu č.2 2 6 9 0 6 26 09 06 Príloha č.i - identifikačný štítok na označenie kontajnera pre odber vzoriek na vyšetrenie KMO u diviakov PZ Sečianky Ipeľské Predmostie A I 6 1 0 9 2 2 7 1 3 8 8 0 6 3 10 06 252 34
Príloha č.ii 35 253
254
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Dobrovičova č. 12, 812 66 Bratislava Štátna veterinárna a potravinová správa SR Botanická č. 17, 842 13 Bratislava 18 PLÁN PRIESKUMU (SURVEILLANCE) KATARÁLNEJ HORÚČKY OVIEC (BLUETONGUE) V SLOVENSKEJ REPUBLIKE PRE ROK 2012 Predložil: Prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc. Hlavný veterinárny lekár SR Schválil: Ing. Zsolt Simon Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 255
PLÁN PRIESKUMU (SURVEILLANCE) KATARÁLNEJ HORÚČKY OVIEC (BLUETONGUE) V SLOVENSKEJ REPUBLIKE PRE ROK 2012 Obsah 1. Cieľ plánu prieskumu 2. Zákonné právomoci 3. Vymedzenie pojmov 4. Finančné zabezpečenie 5. Katarálna horúčka oviec (Bluetongue) 5.1 História a výskyt ochorenia 5.2 Etiológia, epizootológia a patogenéza 5.3 Klinické symptómy 6. Diagnostika 7. Prieskum katarálnej horúčky oviec mimo zakázaných zón 7.1 Hlavné ciele 7.2 Základné nástroje 7.3 Geografická jednotka 7.4 Sérologický prieskum 7.4.1 Cielený sérologický prieskum 7.4.2 Charakteristika vzorky na sérologický prieskum 7.5 Entomologický prieskum 7.6 Odber, balenie a zasielanie vzoriek na vyšetrenie v rámci monitoringu BT 7.6.1 V rámci sérologického prieskumu 7.6.2 V rámci virologického prieskumu 7.6.3 V rámci entomologického prieskumu 7.7 Klinický prieskum 8. Premiestňovanie zvierat 9. Systém hlásenia choroby 10. Kontrolné mechanizmy 11. Trvanie plánu prieskumu katarálnej horúčky oviec 12. Prílohy 256
1. Cieľ plánu prieskumu Cieľom plánu prieskumu (surveillance) katarálnej horúčky oviec (modrý jazyk - ang. bluetongue, ďalej len "BT") v Slovenskej republike (ďalej len "SR") pre rok 2012 (ďalej len "plán prieskumu") je implementovať nariadenie Komisie (ES) č. 1266/2007 o vykonávacích predpisoch pre smernicu Rady 2000/75/ES, pokiaľ ide o kontrolu, monitorovanie, pozorovanie a obmedzenie presunov určitých druhov zvierat náchylných na katarálnu horúčku - modrý jazyk v znení neskorších predpisov. Pri plnení podmienok stanovených vo vyššie uvedenom nariadení SR môže deklarovať, že monitorované chovy sú bez výskytu BT a tým zabezpečí chovateľom hovädzieho dobytka (ďalej len "HD") a oviec a tiež pri ďalších druhoch domácich a voľne žijúcich prežúvavcoch zjednodušenie podmienok pri ich premiestňovaní v rámci EÚ. 2. Zákonné právomoci Zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 39/2007 Z. z.") Nariadenie vlády SR č. 275/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú opatrenia na kontrolu a eradikáciu zhubnej katarálnej horúčky oviec - transponovaná smernica Rady č 2000/75/ES (ďalej len "nariadenie vlády SR č.275/2003 Z. z.") Nariadenie Komisie (ES) č. 1266/2007 z 26. októbra 2007 o vykonávacích predpisoch pre smernicu Rady 2000/75/ES, pokiaľ ide o kontrolu, monitorovanie, pozorovanie a obmedzenie presunov určitých druhov zvierat náchylných na katarálnu horúčku - modrý jazyk v znení neskorších predpisov (ďalej len "nariadenie Komisie (ES) č. 1266/2007") 3. Vymedzenie pojmov Na účely tohto programu sa použijú pojmy uvedené v nariadení Komisie (ES) č.1266/2007 a príslušných právnych predpisov, ktoré tvoria právny podklad tohto programu. 4. Finančné zabezpečenie Finančné zabezpečenie plánu prieskumu je realizované na základe platnej legislatívy zo štátneho rozpočtu SR prostredníctvom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ďalej len "ŠVPS SR") v zmysle Plánu veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia na rok 2012 (ďalej len "VPO na rok 2012"). 5. Katarálna horúčka oviec (Bluetongue) Ochorenie BT je transmisívna orbivírusová choroba oviec domácich a tiež ďalších druhov domácich a voľne žijúcich prežúvavcov. Prirodzený hostiteľský okruh BT je relatívne široký, sú to predovšetkým ovce domáce, HD, kozy domáce, niektoré druhy voľne žijúcich prežúvavcov z čeľade jeleňovitých, viaceré druhy afrických antilop a ďalšie druhy párnokopytníkov. Iné skupiny zvierat a človek nie sú vnímavé na túto chorobu. 5.1 História a výskyt ochorenia BT pochádza z Južnej Afriky. Vírus BT (ďalej len "BTV") oviec mal globálne rozšírenie medzi 40-50 severnej šírky a 35 južnej šírky, ale v posledných rokoch sa vírus šíri cez stredozemné more do severnej časti Európy, najmä cez Grécko, Španielsko, Taliansko, Portugalsko a Francúzsko, kde sa prírodné podmienky zdajú byť optimálne pre šírenie sa vírusu. V roku 2006 bol potvrdený výskyt BT vo Francúzsku, Nemecku, Belgicku a Holandsku, Bulharsku, Maroku a Taliansku. V roku 2007 bol potvrdený výskyt BT na území Európy v Nemecku, Belgicku, Holandsku, Luxembursku, Dánsku, Spojenom Kráľovstve, Švajčiarsku, Španielsku, Portugalsku a v Českej republike. V roku 2008 bol potvrdený výskyt BT v Európe v Nemecku, Belgicku, Holandsku, Luxembursku, Dánsku, Spojenom Kráľovstve, Francúzsku, Švajčiarsku, Španielsku, Portugalsku, Švédsku, Taliansku, Českej republike a v Maďarsku. 257
V SR do dnešného dňa nebolo zaznamenané ani jedno ohnisko výskytu BT v chove, avšak v súvislosti s výskytom ochorenia v susedných štátoch - Českej republike (ďalej len "ČR") a Maďarskej republike (ďalej len "Maďarsko") časť SR spadá do reštrikčných (zakázaných) zón okolo ohnísk nákazy, ktoré prepukli v týchto štátoch: - 12. 09. 2008 boli v súvislosti s výskytom BT na území Maďarska vyhlásené v SR mimoriadne núdzové opatrenia a vymedzená časť územia SR bola vyhlásená zakázanou zónou BT (zrušené boli 12. 01.2009) - v roku 2008 boli na území SR zaznamenané 2 prípady BT v karanténe pri dovozoch z iných členských krajín EÚ - 12. 01. 2009 boli v súvislosti s výskytom BT na území Maďarska a ČR vyhlásené v SR mimoriadne núdzové opatrenia a vymedzené časti územia SR boli vyhlásené zakázanou zónou BT (zrušené boli 27. 10. 2009) - 27. 10. 2009 boli v súvislosti potvrdením ďalšieho ohniska BT na území ČR vyhlásené v SR mimoriadne núdzové opatrenia a vymedzené časti územia SR boli vyhlásené zakázanou zónou BT. - dňa 13.1.2010 bola zrušená zakázaná zóna vo vzťahu k ohnisku BT v Maďarskej republike Mimoriadne núdzové opatrenia sú uplatňované v zmysle nariadenia vlády č.275/2003 Z. z. a v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1266/2007/ES. 5.2 Etiológia, epizootológia a patogenéza Pôvodcom choroby BT je BTV, čeľaď Reoviridae, rod Orbivirus. Momentálne poznáme 24 serotypov tohto vírusu s rozličnou patogenitou, ktoré boli identifikované vírus neutralizačným testom. Nákazu prenášajú pakomáriky z rodu Culicoides, v jednotlivých geografických zónach rozdielne druhy. Pakomáriky sa nakazia cicaním krvi od nakazených zvierat. Takto nakazené pakomáriky ostávajú infikované po celý svoj život. Hlavnú úlohu pri šírení ochorenia majú ekologické a klimatické faktory - najmä teplo, vlhkosť a druh pôdy, ktoré zaručujú tomuto hmyzu prežitie. V našich zemepisných šírkach sa preto BT šíri najmä v určitom ročnom období - počas neskorej jari, leta a skorej jesene. Nákaza sa neprenáša kontaktom, ani surovinami získanými z infikovaných zvierat. Je možný transplacentárny prenos, prenos semenom alebo krvnou cestou. Vzhľadom na súčasný vývoj ochorenia BT v Európe a s ním súvisiace obmedzenia EÚ, ktoré sa týkajú obchodovania s vnímavými zvieratami na BT je možné predpokladať, že toto ochorenie môže predstavovať v nasledujúcich rokoch problém aj v SR. Odolnosť vírusu voči fyzikálnym a chemickým vplyvom: teplota: inaktivácia pri 50 C/3 hod.; 60 C/15 min. ph: citlivý na ph <6.0 and >8.0 5.3 Klinické symptómy Pri podozrení na výskyt BT je potrebné urobiť klinické vyšetrenie všetkých vnímavých zvierat so zameraním na príznaky charakteristické pre BT, ako sú vysoká horúčka, nechutenstvo, depresia. Inkubačná doba ochorenia je variabilná, záleží najmä od virulencie epizootického kmeňa a vnímavosti zvierat. Dĺžka inkubačnej doby sa pohybuje v rozmedzí 5-20 dní, zvyčajne 6-10 dní. Pri akútnej forme BT sa pozorujú opuchy hlavy, zvýšené slinenie, výtok z nosa, prekrvenie sliznice dutiny ústnej, deskvamácia epitelu, nekrózy a erózie, opuch a cyanóza jazyka. Občas sa zisťuje generalizovaná hyperémia kože, zápal korunky a pododermatitída, zvieratá krívajú, stoja na jednom mieste alebo sa pohybujú na karpálnych kĺboch. U jahniat sa pozorujú hnačky. Zvieratá rýchle strácajú na hmotnosti. U gravidných oviec sa pozorujú aborty. Relatívne časté sú pneumónie. 258
Pri subakútnej forme BT sa zisťujú podobné príznaky ako pri akútnej forme choroby, priebeh je však podstatne miernejší, nižšia je aj mortalita. Výrazný je výskyt abortov, kongenitálnych abnormalít (ataxia, hydrocefalus, artrogrypóza a pod.). Vyskytuje sa najmä u oviec v zamorených oblastiach. Subklinická forma BT sa vyskytuje obvykle u HD. Po uplynutí inkubačnej doby sa zisťuje len hypertermia a leukopénia. Virémia pretrváva u oviec do 14. dňa po nakazení, avšak u HD to môže byť až 90 dní. 6. Diagnostika Diagnostika BT v súlade s diagnostickým manuálom O.I.E. pozostáva z: - klinického vyšetrenia, - sérologického vyšetrenia, - virologického vyšetrenia. Laboratórnu diagnostiku v rámci plánu prieskumu vykonáva Štátny veterinárny ústav Zvolen (ďalej len "ŠVÚ Zvolen") ako Národné referenčné laboratórium (ďalej len NRL") pre BT. Laboratórna diagnostika v rámci plánu prieskumu BT pozostáva z: - sérologického prieskumu, - entomologického prieskumu. Vzorky zaslané na laboratórne vyšetrenie BT musia byť sprevádzané platnou žiadankou na laboratórne vyšetrenie na BT vydanou ŠVPS SR (príloha č. 1). 7. Prieskum katarálnej horúčky oviec mimo zakázaných zón 7.1 Hlavné ciele Hlavným cieľom prieskumu BT je plnenie nasledujúcich ustanovení: 1. prieskum ochorenia v zónach bez výskytu BT, prípadne včasná detekcia vírusu v týchto zónach 2. prieskum slúži aj na deklaráciu, že krajina je bez výskytu tohto ochorenia 3. na vymedzenie obdobia bez sezónneho výskytu vektorov a určenie druhov vektorov. Zhromažďovanie údajov o odhade rizika je dôležité pre: - posúdenie výskytu a/alebo pravdepodobnosti šírenia vírusu v zónach bez výskytu BT, prípadne v infikovaných zónach, - zvýšenie prevencie proti zavlečeniu tohto ochorenia do oblastí bez výskytu BT, - implementáciu prijatých opatrení, ktoré obsahujú obmedzenia pri premiestňovaní zvierat cez infikované a neinfikované oblasti. Za organizáciu sérologického, virologického, entomologického a klinického prieskumu je zodpovedná ŠVPS SR, ktorá riadi a kontroluje výkon činnosti príslušných regionálnych veterinárnych a potravinových správ (ďalej len "RVPS"). RVPS zodpovedajú za sérologický monitoring (v rámci svojej pôsobnosti) prostredníctvom poverených súkromných úradných veterinárnych lekárov a 8 vybraných RVPS zodpovedá za realizáciu entomologického monitoringu. (tabuľka č.2) Za laboratórnu diagnostiku súvisiacu so sérologickým, virologickým a entomologickým prieskumom je zodpovedné NRL pre BT - ŠVÚ Zvolen. 7.2 Základné nástroje Program monitorovania BT sa vykonáva v zmysle Prílohy I nariadenia Komisie (ES) č. 1266/2007 a pozostáva z: pasívneho klinického pozorovania, aktívneho laboratórneho pozorovania s využitím troch hlavných nástrojov: aktívny - sérologický a virologický prieskum domácich prežúvavcov (hlavne HD) aktívny - entomologický prieskum pasívny - klinický prieskum. 259
7.3 Geografická jednotka - Geografická jednotka na účely plánu prieskumu BT je definovaná podľa environmentálnych charakteristík. - Geografická jednotka je definovaná ako oblasť s rozlohou cca 45 x 45 km (cca 2.000 km 2 ), ale podľa environmentálnych podmienok môže byť rôzne upravená. Pre SR je to geografická oblasť v územnej pôsobnosti dvoch RVPS. 7.4 Sérologický prieskum V SR sa od 1.04.2008 vykonáva sérologický monitoring BT v chovoch / farmách (ďalej len "chov") u sentinelových zvierat (sérologicky negatívnych na prítomnosť protilátok voči BTV) vybraných k monitoringu s ohľadom na počet kusov HD v jednotlivých geografických oblastiach vypočítaných tak, aby s 95 % pravdepodobnosťou odhalila prevalenciu 0,5 % BT v populácii HD. Podľa týchto ukazovateľov bolo vybratých 100 chovov a v každom z nich bolo vybratých 10 kusov zvierat, ktorým sa 1 krát mesačne odoberá krv na sérologické vyšetrenie. V geografických jednotkách stanovených na účely monitoringu BT sa uplatňuje cielený sérologický prieskum BT. 7.4.1 Cielený sérologický prieskum Cielený prieskum, sa vykonáva vyšetrením adekvátneho množstva vzoriek v celej SR ktorá susedí so štátmi, ktoré nemajú štatút bez výskytu BT. Cielený sérologický prieskum pozostáva v SR z vopred vypracovaného programu ŠVPS SR pre príslušný kalendárny rok, v ktorom sa sérologicky testuje HD na BT. Program je zameraný na zistenie prítomnosti voči BTV prostredníctvom cieleného sérologického a ak si to okolnosti vyžadujú aj virologického prieskumu a s odhadom na riziko prítomnosti infekcie BT na celom území SR. 7.4.2 Charakteristika vzorky na sérologický prieskum V SR bolo vybraných 100 chovov a v každom z nich 10 kusov zvierat (HD), ktorým sa počas celého roku 1 krát mesačne odoberá krv na sérologické vyšetrenie. Sérologické vyšetrenie na dôkaz protilátok vykonáva NRL na BT v ŠVÚ Zvolen. Monitoring v rámci regiónu koordinuje príslušná RVPS v rozsahu a v súlade s VPO pre rok 2012. Do počtu odobratých vzoriek na prítomnosť BTV nesmú byť zahrnuté zvieratá, ktoré boli vakcinované proti danému vírusu. Test, ktorý má byť použitý: Základný sérologický test pre monitoring je kompetetívna ELISA (C-ELISA). C-ELISA test má najvyššiu citlivosť a preto je najvhodnejším testom používaným pre prieskum. V tabuľke č. 1 je uvedená metodika a počty vyšetrených vzoriek zo zvierat v súvislosti s BT monitoringom, importom, vyšetrením zvierat pred presunom a pri zdravotných problémoch v období od 1.1.2011 do 31.10.2011 v SR Tabuľka č. 1 V yšetrené z v ie ra tá S érologické v y še tren ia V irologické v y še tren ia ELISA PCR S e n tin e lo v é 9885 43 z v ie ratá Im port 37 10 Z dravotné 7 0 problém y Pred 2073 141 presunom Spolu 12002 194 7.5 Entomologický prieskum V SR sa od 1.04.2008 do 30.10.2011 vykonával entomologický monitoring BT v 8 vybratých chovoch (v pôsobnosti každej Krajskej veterinárnej a potravinovej správy jeden chov). Od 1.11.2011 prechádza entomologický mo- 260
nitoring do pôsobnosti RVPS, v ktorých sa nachádzajú farmy, kde sa doteraz vykonáva entomologický monitoring. Entomologický monitoring pozostáva z ročného programu aktívneho zachytávania vektorov pomocou lapačov v chovoch HD, ktorý je zameraný na zhromažďovanie informácií o dokázaných a potenciálnych druhoch vektorov, ich šírení a sezónnych profiloch na celom území SR. Entomologický prieskum sa v SR (ak ŠVPS SR neurčí podľa nákazovej situácie inak) aj v roku 2011 bude vykonávať v 8 chovoch v pôsobností vybratých RVPS. Charakteristika entomologického prieskumu Entomologický prieskum je založený na "záchyte vektora". Na tieto účely sú najvhodnejšie lapače hmyzu na báze ultrafialového svetla. ŠVPS SR rozdeľuje lapače rovnomerne na územie SR na účely entomologického prieskumu a v prípade potreby nariaďuje premiestnenie týchto lapačov do iného chovu podľa požiadavky vo vzťahu k aktuálnej nákazovej situácii. Pokiaľ ŠVPS SR nenariadi iný interval odberov vzoriek hmyzu z lapačov, odbery sú realizované podľa stanovených kritérií. 1. V období vyhlásenia SR za zónu bez sezónneho výskytu vektorov v zmysle prílohy V nariadenia Komisie (ES) č. 1266/2007 a podľa prílohy I ods. 1.2 nariadenia Komisie (ES) č. 1266/2007 musia byť lapače funkčné po celú noc a minimálne: - jednu noc za týždeň počas mesiaca pred predpokladaným začiatkom a počas mesiaca pred predpokladaným koncom obdobia bez sezónneho výskytu vektorov, - jednu noc za mesiac počas obdobia bez sezónneho výskytu vektorov. 2. V ostatnom období roka musia byť lapače funkčné celú jednu noc v každom týždni mesiaca. Vzorka hmyzu na entomologické vyšetrenie v rámci entomologického prieskumu sa zasiela do NRL ŠVÚ Zvolen na identifikáciu určitých druhov rodu Culicoides. Cieľom entomologického prieskumu je: - určiť dynamiku populácie pakomárikov v priebehu roka, - poskytnúť dodatočné informácie o príslušnosti druhov rodu Culicoides. NRL v ŠVÚ Zvolen počas testovania obsahu pascí určí z každej vzorky nasledovné údaje: Celkový počet zozbieraných Culicoides spp. a z nich: - počet C. imicola, ak existuje - počet C. obsoletus Complex, ak existuje - počet C. pulicaris Complex, ak existuje - počet C. nubeculosus complex, ak existuje - počet C. dewulfii, ak existuje 7.6 Odber, balenie a zasielanie vzoriek na vyšetrenie v rámci monitoringu BT 7.6.1 V rámci sérologického prieskumu Odoberá sa natívna krv, v objeme minimálne 2 ml. Odobratá krv sa do doby transportu skladuje v chladničke (pri 4 o C). Do NRL ŠVÚ Zvolen je možné vzorky krvi dopraviť zvoznou linkou ŠVÚ Zvolen, poslom, alebo osobne. K vzorkám krvi musí byť priložená vyplnená žiadanka (príloha č. 1 plánu prieskumu BT). Krv je potrebné odobrať a odoslať do NRL ŠVÚ Zvolen v priebehu prvých troch týždňov v danom mesiaci. 7.6.2 V rámci virologického prieskumu Ak je na základe klinického alebo sérologického vyšetrenia zvierat vyslovené podozrenie na BT a je indikované virologické vyšetrenie, odoberá sa krv do hemosky s antikoagulačnou látkou EDTA. Odoberá sa krv v množstve minimálne 2 ml. Odobratú krv je potrebné bezprostredne po odbere dôkladne premiešať, skla- 261
dovať v chladničke (pri 4 o C), nezmrazovať a do NRL ŠVÚ Zvolen dopraviť osobne, poslom, alebo zvoznou linkou ŠVÚ Zvolen. K vzorkám krvi musí byť priložená vyplnená žiadanka (príloha č. 1 plánu prieskumu BT). Hemosky s EDTA dodá po telefonickej objednávke ŠVÚ Zvolen, je možné tiež použiť uzatvárateľné plastové skúmavky s EDTA používané v humánnej hematológii. 7.6.3 V rámci entomologického prieskumu Entomologický prieskum sa vykonáva prostredníctvom lapačov na báze ultrafialového svetla. Lapač sa uvádza do činnosti jednu ho- dinu pred západom slnka a vypína sa 1 hodinu po východe slnka. Počas doby odchytu je potrebné zaznamenať maximálnu a minimálnu teplotu vzduchu. Obsah lapača sa preleje cez husto tkanú textíliu a uloží sa do plastového kelímku so 70 % alkoholom. Kelímky musia byť do doby transportu uložené v tme, mimo dosahu slnečných lúčov (pri izbovej teplote). Transport do NRL ŠVÚ Zvolen zabezpečí zvozná linka ŠVÚ Zvolen. K vzorke musí byť priložená vyplnená žiadanka (príloha č.1 plánu prieskumu BT). Distribúciu kelímkov so 70 % alkoholom pre jednotlivé RVPS zabezpečí ŠVÚ Zvolen. Tabuľka č. 2 Zoznam RVPS ktoré preberajú od 1.11 2011 entomologický monitoring za jednotlivé kraje: RVPS Farma CEHZ Kraj Senec First Farm Mast 100 032 Bratislava Senica ROD Skalica 200 307 Trnava Nové Mesto/Váhom PD Bošáca 300 558 Trenčín Nitra Poľnofarma Zbehy 301 247 Nitra Žilina farma Krasňany, RD Terchová 301 945 Žilina Zvolen farma Budča 104 953 Banská Bystrica Prešov farma Záhradné 403 617 Prešov Košice farma Malá Vieska 104 195 Košice 7.7 Klinický prieskum BT je choroba povinná hláseniu. Klinický prieskum zabezpečuje rýchlu detekciu prítomnosti BTV. Charakteristika pasívneho klinického monitoringu - vykonáva sa najmä u oviec, ale je možné ho vykonať v indikovaných prípadoch aj u iných prežúvavcov, - je založený na stálej kontrole zdravotného stavu vnímavých druhov zvierat a na klinickom vyšetrení podozrivých zvierat; nevyhnutná je spolupráca chovateľa s veterinárnymi lekármi, - indikácia je celoročná, najmä však počas najväčšej aktivity vektora, - pozostáva z formálneho a sústavného systému zameraného na zistenie a prešetrenie podozrení na BT vrátane včasného výstražného systému na oznamovanie podozrivých prípadov. Vlastníci alebo držitelia zvierat ako aj veterinárni lekári musia bezodkladne ohlásiť akékoľvek podozrenie na BT príslušnému zodpovednému orgánu. Všetky prípady podozrenia na BT sa musia okamžite prešetriť, - orgány veterinárnej správy zabezpečujú informovanosť súkromných veterinárnych lekárov a chovateľov prostredníctvom internetovej stránky www.svssr.sk, prípadne školeniami, publikáciami ako aj priamym kontaktom. 262
8. Premiestňovanie zvierat Opatrenia zahŕňajúce reštrikcie pri premiestňovaní zvierat cez infikované a neinfikované oblasti sa riadia nariadením Komisie (ES) č. 1226/2007. Na základe epizootologickej situácie v súvislosti s BT na území SR, prípadne v susedných štátoch, môže hlavný veterinárny lekár nariadiť mimoriadne núdzové opatrenia na špeciálny režim premiestňovania pre celé územie SR, alebo jeho časť. 9. Systém hlásenia choroby Na základe 37 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/ 2007 Z. z. je vlastník, držiteľ zvierat povinný bez meškania hlásiť orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na chorobu a uhynutie zvieraťa a umožniť jeho vyšetrenie. V prípade porušenia zákona, sa vlastník, držiteľ dopustí priestupku podľa 48 predmetného zákona a podľa 50 správneho deliktu. 10. Kontrolné mechanizmy Základnou podmienkou pri plnení programu je identifikácia a registrácia HD, oviec a kôz v znení 19 zákona č. 39/2007 Z. z., podľa ktorého zvieratá musia byť identifikované a ich identifikačné údaje sa musia viesť v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat (ďalej len "CEHZ"). Podrobnosti o identifikácii HD sú uvedené vo vyhláške MP SR č. 372/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka a o zmene vyhlášky MP SR č. 206/2007 Z. z. o klasifikácii jatočne opracovaných tiel hovädzieho dobytka, jatočne opracovaných tiel oviec, o odbornej príprave a osvedčení o odbornej spôsobilosti a podrobnosti o identifikácii oviec a kôz vo vyhláške MP SR č.156/2009, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MP SR č. 371/2007 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii oviec a kôz. V súlade s týmito vyhláškami sú zvieratá identifikované jedinečným číslom. Všetky chovy HD, oviec a kôz musia byť registrované v databáze CEHZ. 11. Trvanie plánu prieskumu katarálnej horúčky oviec Plán prieskumu je uplatňovaný na celom území SR od 10.04.2008 s prognózou jeho trvania do roku 2013. Plán prieskumu sa v roku 2012 bude vykonávať celoročne, vzhľadom na epizootologickú situáciu v okolitých štátoch. V prípade laboratórneho potvrdenia výskytu BT na území SR bude plán prieskumu nahradený programom eradikácie BT. Plán prieskumu je uplatňovaný na celom území SR. Hlavným princípom plánu prieskumu je prevenciou a epidemiologickým a entomologickým monitoringom znížiť riziko infekcie BT na území SR, redukovať ekonomické straty spôsobené obmedzeniami pri presunoch zvierat a zamedziť ekonomickým stratám, ktoré by boli spôsobené ochorením BT. 12. Prílohy Príloha č. 1 Žiadanka na veterinárne laboratórne vyšetrenie katarálnej horúčky oviec Príloha č. 2 Tabuľka s chovmi zvierat a počtami odobratých vzoriek zo sentinelových zvierat podľa regiónov a okresov od 1.1.2011 do 31.10.2011 Príloha č. 3 Graf znázorňuje populačnú dynamiku pakomárikov Culicoides na Slovensku, ktorá je sledovaná v rámci entomologického prieskumu BT založenom na "záchyte vektora" od 1.1.2011 do 31.10.2011 Príloha č. 4 Tabuľka s vyhodnotením entomologického monitoringu na Slovensku od 1.1. 1011 do 31.10.2011 (údaje z 8 lapačov) Príloha č. 5 Mapka vymedzujúca "zakázané zóny" BT v súvislosti s výskytom nákazy BT v Českej republike v roku 2011, ktoré boli vyhlásené Mimoriadnym núdzovým opatrením ŠVPS SR. 263
264