VSTČÉ PATRA V RÁMC PRJTV PRTPVDŇVJ CHRAY STRUCTURAL MASURS FLD CTRL PRJCTS ABSTRAT Dušan gaz, Peter Halaj, Jozef Matyo Protipovodňová ochrana má za cieľ eliminovať účinok povodní a minimalizovať povodňové škody. einvestičné opatrenia, ktorým sa v súčasnosti venuje zvýšená pozornosť sú doplňujúcim elementom k zväčša technickým, investične náročným opatreniam tvoriacim kostru protipovodňovej ochrany. Je veľmi dôležité aby rozhodovacie články pri tvorbe strategických rozhodnutí v rámci protipovodňovej ochrany brali do úvahy hranice použiteľnosti a posudzovali efektívnosť jednotlivých typov protipovodňových opatrení. Berúc do úvahy i tieto skutočnosti sa v súčasnosti hlavne v európskych krajinách zameriava pozornosť na investične nenáročné, inštitucionálne, socio-ekonomické a vzdelávacie aktivity, ktoré môžu v súčinnosti s už existujúcimi technickými opatreniami zvýšiť úroveň protipovodňovej ochrany a tým i zabezpečiť trvaloudržateľnosť rozvoja v inundačnom území vodných tokov. YWRDS: nonstructural, flood control, measures ÚVD Trvaloudržateľnosť rozvoja komunity na danom území a resilenciu voči katastrofám môžeme chápať ako schopnosť komunity vysporiadať sa s výskytom prírodných javov, ako sú napr. povodne, bez katastrafofických prejavov (FP, 2000). Za týchto podmienok nie je podstatné v akej situácii a v súhre okolností dôjde k výskytu prírodného fenoménu, lebo vždy je jeho priebeh, i keď v charakteristikách odlišný, jednotvárny a neškodný. dosiahnutiu tohoto stavu je však potrebné prijatie optimálnych opatrení zabezpečujúcich mnohostranné prínosy s multiplikatívnym efektom. Tie spočívajú nie len v tom, že komunita sa cíti bezpečnejšie, dostatočne chránená voči potenciálnym katastrofám, ale dochádza i ku kvalitatívnemu posunu v environmentálnych a ekonomických podmienkach života v záujmovom území. Základným prvkom protipovodňovej ochrany (PP) na Slovensku i v ďalších európskych krajinách sú opatrenia investičného charakteru reprezentované vodohospodárskymi dielami, úpravami tokov, výstavbou hrádzí, suchými poldrami resp. lesotechnickými alebo agrotechnickými opatreniami. Prínos neinvestičných opatrení spočíva v synergickom efekte, ktorý vzniká s už spomenutými technickými riešeniami PP. ch aplikácia je prínosom z hľadiska zlepšenia prevádzky vodohospodárskych diel, zvýšenia účinnosti existujúcich opatrení a v celkovom zlepšení manažmentu povodní i využitia inundačného územia. MATRÁL a MTÓDY einvestičné opatrenia v rámci PP zahŕňajú rôznorodú škálu prístupov od legislatívnych opatrení cez manažment povodní, zlepšenie komunikácie s verejnosťou, zrýchlenie a skvalitnenie toku informácií až k otázkam poistenia voči povodňovým škodám. Tieto opatrenia sa snažia minimalizovať následky povodní nie tým že ovplyvnia priebeh povodne, ale prostredníctvom strategických rozhodnutí 74
a preventívnych opatrení s relatívne malými finančnými nárokmi zefektívnia a zlepšia stav v PP. ch význam spočíva i vo zvýšení prahovej úrovne prietokov, pri ktorých nedochádza k povodňovým škodám. einvestičné opatrenia môžeme rozdeliť do troch základných skupín: 1. inštitucionálne, 2. spoločenské, 3. ekonomické. nštitucionálne opatrenia smerujú k redukcii možných dôsledkov povodní na stavby v záujmovom území. Legislatívnymi nástrojmi ovplyvňujeme zmeny vo využívaní inundačného územia, kde sa identifikujú kritické miesta, vymedzujú bezpečnostné zóny a obmedzuje výstavba. Ďalej sa týkajú otázok zdokonaľovania predpovedného, hlásneho a varovného systému, t.j. opatrení pre zlepšenie manažmentu povodní ako napr.: hydrologické predpovede v reálnom čase, úpravy manipulačných poriadkov, vypracovanie plánov evakuácie. Sociálne opatrenia sa týkajú otázok neformálnej inštitucionálnej spolupráce, vzdelávania, spolupráce s verejnosťou a mediálnych kampaní. konomické opatrenia sa uplatňujú v oblasti náhrad povodňových škôd, daňového systému a poistenia. VÝSLDY A DSUSA nštitucionálne opatrenia Do tejto skupiny zaraďujeme preventívne opatrenia vo výstavbe zamerané na opatrenia v štádiu prípravy stavieb, kde sa preferujú viacpodlažné stavby, ktoré sú nie natoľko zraniteľne počas prechodu povodňovej vlny. Plánovanie a usmerňovanie aktivít v inundačnom území patrí medzi opatrenia, s ktorými sa v európskom priestore nestretávame veľmi často. Dôvody spočívajú v ťažkostiach v oblasti koordinácie týchto aktivít medzi orgánmi štátnej správy, ale hlavne v socio-ekonomických dôsledkoch týchto opatrení. Prvým krokom v oblasti plánovania aktivít v inundačnom území je zostrojenie zátopových máp s určením miery rizika zaplavenia jednotlivých častí inundačného územia. V týchto grafických výstupoch sú zobrazené zátopové plochy a kvantifikované hlavné premenné, ktoré bližšie popisujú podmienky zaplavenia (hĺbka vody, rýchlosť prúdenia, doba zatopenia, atď.). ch úlohou je poskytnúť informácií o miere rizika záplav, čo je jeden z rozhodujúcich faktorov pri posudzovaní výstavby objektov v inundačnom území. Taktiež predstavujú základný podklad k diskusiám o vhodnosti jednotlivých opatrení v rámci systému protipovodňovej ochrany (PP). Tabuľka č.1 Výber prístupu pri predpovedaní povodní v závislosti od doby kulminácie Zdroj: nstitute of Hydrology, 1984 Doba kulminácie t k < 3 hod. Prístup pri vytváraní predpovedí Zrážkovo odtokové modely + predpoveď zrážkového úhrnu 3 hod. < t k < 9 hod. Zrážkovo odtokové modely + hlásne a varovné systémy t k > 9hod. Hlásne a varovné systémy 75
Predpovedné, hlásne a varovné systémy sa považujú za základné prvky v systémoch PP. Redukujú mieru rizika strát ľudských životov a zároveň určitým spôsobom integrujú náhodnú povahu povodňových javov do systému PP. Pri povodniach, na rozdiel od ostatných prírodných katastrôf ako napr. zemetrasenia alebo víchrice, je možné odhadnúť ich predpokladaný vývoj v určitom časovom úseku. Pre zdokonaľovanie týchto systémov je dôležité predlžovanie časovej periódy, predpovede, zdokonaľovanie predpovedných techník a častejšie využívanie týchto nástrojov profesne zdatnými odborníkmi. Prvé predpovedné systémy pre signalizáciu povodní sa opierali o súbor relevevantných hydrologických a meteorologických dát a následné vyhodnotenie týchto informácií. Výber prístupu v oblasti predpovedania povodňových javov je závislý od charakteristík povodia (tabuľka č. 1). Ako už bolo spomenuté prioritou v tejto oblasti by malo byť zdokonaľovanie predpovedí využitím kvalitnejších, verifikovaných modelov a moderných on-line monitorovacích systémov (radary, družicové snímky). Spoločenské opatrenia Pre zlepšenie celého systému PP formou neinvestičných opatrení majú nezastupiteľnú úlohu spoločenské prvky. ch cieľom je vtiahnutie verejnosti do procesu rozhodovania a zlepšenia informovanosti o problematike PP. konomické opatrenia Z neinvestičných opatrení tohoto charakteru v rámci PP ma zásadné postavenie poistenie. Z tejto oblasti prichádza do úvahy niekoľko možností líšiacich sa podľa zdroja, z ktorého sa financujú povodňové škody: povodňové škody si hradia sami poškodení, povodňové škody uhrádzajú súkromné poisťovne, povodňové škody sú z časti hradené formou finančných zbierok a s podporou charitatívnych organizácií, povodňové škody sú úplne alebo z časti hradené zo štátneho rozpočtu, buď vo forme jednorazovej pomoci, alebo finančných schém a fondov podpory výstavby v postihnutých oblastiach. Ako dokumentuje tabuľka č.2, v inštitucionálnej dimenzii majú všetky opatrenia z pohľadu verejnosti širokú akceptáciu. Výnimkou sú legislatívne opatrenia a územné plánovanie v inundačnom území. áklady na realizáciu sú v niektorých prípadoch, ako napr.: implementácia stratégie komunikácie o lokálnych rizikách, legislatíva týkajúca sa obnovy územia postihnutého povodňami, relatívne nízke. Hlavná nevýhoda týchto opatrení spočíva v tom, že z hľadiska krátkodobej perspektívy je ťažké dosiahnuť výraznejšie efekty. Zo škály sociálnych opatrení sú ekonomicky najefektívnejšie aktivity týkajúce sa spolupráce s občanmi. áklady na mediálne kampane v masovokomunikačných prostriedkoch, ktoré môžu byť veľmi efektívne sa rôznia podľa charakteru a rozsahu kampane. Posudzujúc kritérium akceptácie verejnosti najlepšie sa ukazujú vzdelávacie aktivity. 76
Tabuľka č.2 ategorizácia a zhodnotenie neinvestičných opatrení podľa vybraných kritérií Zdroj: BALY et al., 2002 Š T T U C Á L patrenia Príprava máp zátopových plôch na štátnej úrovni Legislatíva pre plánovanie využitia inundačného územia Legislatíva týkajúca sa obnovy územia postihnutého povodňami Akcept ovanie verejno sťou Admini stratívn a priecho dnosť Možn osť imple ment ácie v krát kodo bom horiz ákla dy ++ ++ 0 - - - 0 - + ++ + - + Zlepšenie inštitucionálnej spolupráce ++ + 0 - mplementácia stratégie komunikácie o lokálnych rizikách ++ ++ ++ ++ Verejné diskusie + + * + S P L Č S É M C É Aktivity občianskych združení a poradných zborov Posilnenie neformálnej spolupráce s inštitúciami vo vodnom hospodárstve Vytváranie informačných koordinačných centier Mediálne kampane v masovokomunikačných prostriedkoch + 0 až + * + až ++ ++ 0-0 ++ - - - + + * 0 až ++ Vzdelávacie aktivity pre verejnosť ++ 0 - - - - ampane zamerané na zmenu správania sa verejnosti + + + - Plná kompenzácia povodňových škôd vládnymi inštitúciami ++ - - - - - Vytvorenie systému povinného poistenia s podporou štátu ++ 0 - ++ Vytvorenie systému privátneho poistenie + 0 0 + Zvýšenie dane z nehnuteľnosti v inundačnom území - 0 0 ++ Subvencie ++ - 0 0 LGDA: ++ veľmi dobrá, + dobrá, 0 indiferentná, - zlá, - - veľmi zlá, * potenciál k realizácii v krátkodobom horizonte 77
konomické nástroje majú vo všeobecnosti širokú akceptáciu medzi verejnosťou, s výnimkou daní. Maximálnu podporu má povinný poistný systém s podporou štátu. Zdrojom peňazí do takéhoto systému poistenia by bola daň z nehnuteľností z územia tých častí obcí, ktoré sa nachádzajú v inundačnom území s vysokým rizikom zaplavenia. Povinný poistný systém bez podpory štátu predstavuje značné zaťaženie pre príjmovo slabé rodiny. ZÁVR Pre zabezpečenie protipovodňovej ochrany investovala spoločnosť nemalé finančné prostriedky na realizáciu technických opatrení. V súčasnosti môžeme pozorovať zvýšený záujem odbornej verejnosti o zriedkavejšie využívané neinvestičné opatrenia, ktoré sa opierajú o inštitucionálne a socio-ekonomické nástroje zvýšenia úrovne protipovodňovej ochrany. Tento prístup v kombinácii s tradičným technickými prostriedkami riešenia protipovodňovej ochrany prináša významné mnohostranné prínosy vyúsťujúce v trvaloudržateľný rozvoj území v nachádzajúcich sa v inundačnom priestore vodných tokov. LTRATÚRA: 1. Association of State Floodplain Managers: ational Flood Programs in Review 2000. Association of State Floodplain Managers, nc. : Madison, 2000. 59 s. 2. BALY, L. et al.: nhancement of non-structural flood mitigation measures in urope - pcem project report. Fontainebleau /Amsterdam : nstitute for nvironmental Studies 2002. s.111 3. STRLA, T. et al.: Suistainable water use in urope. Part 3: xtreme hydrological events: floods and droughts. odaň : A, 2001. 83 s. 4. Flood forecasting and warning good practice. BRSTL : nvironment Agency, 2002. 156 s SB: 185705914X 5. nstitute of Hydrology: Review of British flood forecasting practice. H Report o 90. nstitute of Hydrology, 1984. 6. UDZWC, Z. W.: on-structural Flood Protection and Sustainability.Water nternational, Volume 27, umber 1, Pages 3 13, 2002. s. 3-13 7. ZÁ č. 364/2004 Z. z. o vodách Článok bol napísaný s podporou grantov VGA č. 1/1317/04 a 2/3073/23 TATÁ ADRSA: ng.dušan gaz, PhD., atedra biometeorológie a hydrológie, FZ SPU v itre, Mariánska 10, 949 76 itra, Slovensko, tel.: +421 (37) 6516 527, fax: +421 (37) 6522 741, email: dusan.igaz@uniag.sk ng. Peter Halaj, CSc., atedra krajinného inžinierstva, FZ SPU v itre, Hospodárska 7, 949 76 itra, Slovensko, tel.: +421 (37) 6514 527, fax: +421 (37) 6512 941, email: peter.halaj@uniag.sk ng. Jozef Matyo, atedra krajinného inžinierstva, FZ SPU v itre, Hospodárska 7, 949 76 itra, Slovensko, tel.: +421 (37) 6514 527, fax: +421 (37) 6512 941, email: jozef.matyo@uniag.sk 78