raisova

ŽIVNOSTNÍCI, MSP A ICH POSTAVENIE V EKONOMIKE SR Ing. Manuela Raisová, Ing. Ľudmila Pavliková, PhD. Technická univerzita, Ekonomická fakulta manuela.raisova@tuke.sk ludmila.pavlikova@tuke.sk Abstrakt Predmetom tohto článku je len v skratke načrtnúť zmeny podnikateľského prostredia v SR v priebehu posledných šiestich rokov. Hlavným predmetom článku je MSP a živnostníci a ich pozícia v podnikateľskom prostredí Slovenskej republiky. Kľúčové slová: MSP, živnostník, podnikateľské prostredie 1 ÚVOD Malé a stredné podniky (MSP) tvoria významnú súčasť hospodárstva všetkých rozvinutých krajín s trhovou ekonomikou. V podmienkach Slovenskej republiky má MSP nezastupiteľnú úlohu predovšetkým v oblasti tvorby pracovných miest a regionálneho rozvoja. Podnikateľské prostredie vo svojom najširšom ponímaní odráža kvalitu hospodárskych podmienok. Na nedostatky podnikateľského prostredia najcitlivejšie reagujú práve malé a stredné podniky. Dôvodom je, že disponujú obmedzenými zdrojmi na ich prekonávanie. Logicky z toho vyplýva, že základným predpokladom rozvoja MSP je kvalitné podnikateľské prostredie, ktoré vytvára podmienky pre dlhodobo udržateľné dosahovanie ekonomického rastu.[1] 2 VÝVOJ PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA OD VSTUPU SR DO EÚ Programové vyhlásenie predchádzajúcej aj súčasnej vlády jasne deklarovalo podporu malého a stredného podnikania. Cieľom má byť rozšírenie základne podnikov a zároveň vytváranie podmienok, ktoré umožnia udržateľnosť podnikania nielen pre veľké firmy, ale aj pre firmy zamestnávajúce menej ako desať zamestnancov a živnostníkov. 2.1 Podnikateľské prostredie SR v rokoch 2004 až 2006 Po vstupe SR do EÚ sa podľa niekoľkých uskutočnených prieskumov dosahovali pozitívne zmeny v oblasti podnikateľského prostredia. Zlepšili sa najmä podmienky na zakladanie nových firiem a to aj tým, že sa skrátila doba (pri väčšine úkonov sa čas skrátil na polovicu pôvodného napr. registračná lehota živnostenského úradu pre voľné a viazané živnosti sa skrátila z pôvodných 15 len na 7 dní) a zmenšil sa počet potrebných krokov pre založenie podniku. Okrem toho, umožnilo sa jednoosobové zakladanie spoločnosti s ručením obmedzeným. Podnikatelia, ktorý chceli začať podnikať, tak mohli urobiť bez účasti iného subjektu a napriek tomu mohli vystupovať ako podnik, nie ako živnostníci. Zlepšenie sa prejavilo aj v legislatíve trhu práce. Došlo k najrozsiahlejšej zmene Zákonníka práce za obdobie posledných piatich rokov. Tá posilnila právomoci zamestnávateľov, umožnila flexibilnejšie reagovanie podnikov na zmeny na trhu práce, čo prinieslo aj jednoduchšie prepúšťanie, ale zároveň aj prijímanie do zamestnania. Asi najdiskutovanejšou a najvýraznejšou zmenou prešli sociálny a daňový systém. Zníženie daňového zaťaženia v podobe jednotnej dane bolo z pohľadu podnikateľských subjektov charakterizované ako jeden z najlepších krokov. Sprehľadnilo 752

to celkový daňový systém, znížilo počet obchádzania daňových zákonov (či už úmyselných, alebo neúmyselných) a v konečnom dôsledku prinieslo zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Tabuľka1 Rok Predpokladané daňové príjmy Skutočne dosiahnuté daňové príjmy 2005 201,9334 mld. Sk 222,5937 mld. Sk 2006 215,657 mld. Sk 236,2723 mld. Sk Zdroj: [3] Vývoj zachytený v reálnych číslach je zapísaný v Tabuľke 1. Skutočne vybrané daňové príjmy predstavovali o 10% viac, ako plánované. Je samozrejmé, že príčinou tohto nárastu nie je len daňová reforma, ale ekonómovia sa zhodujú v názore, že k nemu výraznou mierou prispela. Tento priaznivý vývoj sa prejavil aj na vývoji množstva podnikov v Slovenskej republike. Rok 2004 bol z rôznych pohľadov špecifickým. Vstupom SR do EÚ sa dovŕšilo niekoľkoročné úsilie, ale začali sa prispôsobovacie aktivity smerujúce ku vstupu Slovenskej republiky do EMÚ. Na jednej strane tak pričlenenie k štátom EÚ pôsobilo priaznivo a poskytovalo potrebnú stabilitu pre podnikateľské aktivity. Pomohlo to prilákať nových zahraničných investorov. Pripravované reformy, resp. spustené reformy boli zárukou pro-rastového smerovanie ekonomiky. Na druhej strane, spustenie reforiem, ktoré tak zásadným spôsobom menili zabehnuté pravidlá, mohli byť sprevádzané obavami o ich ďalší vývoj, resp. dopad ich zavedenia na podnikateľské činnosti. Tabuľka 2 Subjekt Suma všetkých ekonomických subjektov SR (PO + FO) Rok 2002 2003 2004 2005 2006 390 760 431 132 Právnické osoby (PO) 93 360 101 412 Fyzické osoby podnikatelia (FO, aj živnostníci) Živnostníci 297 400 273 322 329 720 306 356 Zdroj: [5] Keď sa pozrieme na čísla, ktoré sú uvedené v Tabuľke 2, v priebehu sledovaných piatich rokov dochádzalo v absolútnom vyjadrení k nárastu počtu subjektov vo všetkých uvedených skupinách. K najvýraznejším zmenám došlo v skupine fyzických osôb podnikateľov (FO), kde sa táto zmena vzťahovala predovšetkým na živnostníkov. Predovšetkým od roku 2002 do roku 2004 predstavoval prírastok až 63 318 živnostníkov (v roku 2003 to bolo 33 034 a v roku 2004 to bolo 30 284 živnostníkov). Už v roku 2004 sa začala prejavovať určitá nedôvera ku chystaným zmenám (vstup SR do EÚ, spustenie reforiem,...), keď oproti predchádzajúcemu obdobiu vzrástol počet živnostníkov len o 9%, oproti predchádzajúcim 12% rastu. Rok 2005 priniesol ešte výraznejšie spomalenie tempa rastu, keď počas roka bol zaevidovaný absolútny prírastok len 8 230 živnostníkov a to predstavovalo len 2,5% nárast oproti predchádzajúcemu roku. Tak, ako sme spomenuli vyššie, mohlo sa jednať aj o obavy zo zavedených reforiem. Nasledujúci rok sa však tempo rastu počtu novovzniknutých živnostníkov opäť zvýšilo na 5,6%, čo sa v absolútnych číslach prejavilo ako 19 315 nových živnostníkov. Môžeme to považovať za jeden z prejavov, že reformy boli prijaté pozitívne. 474 663 114 285 360 378 336 640 493 871 126 777 367 094 344 870 527 486 139 240 388 246 364 185 753

Nasledujúca tabuľka vyjadruje, aký percentuálny podiel predstavovali jednotlivé skupiny podnikov na celkovom počte subjektov SR (celkový počet ekonomických subjektov SR = 100%). Tabuľka 3 2002 2 003 2004 2 005 2006 PO 24% 24% 24% 26% 26% FO (vrátane živnostníkov) 76% 76% 76% 74% 74% Živnostníci 70% 71% 71% 70% 69% Zdroj: vlastná tabuľka Ako je z Tabuľky 3 zjavné, podiel živnostníkov sa v každom zo sledovaných období pohyboval na úrovni okolo 70% z celkového počtu ekonomických subjektov SR. Vzhľadom na tieto čísla môžeme urobiť záver, že záväzok jednotlivých vlád vytvárať podnikateľské prostredie prospešné práve pre živnostníkov, by mal byť jednou z hlavných priorít každej vlády. 2.2 Zmeny podnikateľského prostredia po roku 2006 Rok 2006 priniesol so sebou niekoľko zmien. Za jednu z najdôležitejších môžeme považovať zmenu smerovania politiky krajiny. Napriek politickým zmenám ostala snaha o podporu podnikateľského prostredia jednou z hlavných oblastí záujmu predstaviteľov krajiny. Praktickým prejavom bolo napr. spustenie portálu, ktorý umožnil lepšiu komunikáciu firiem i občanov s úradmi. Od jeho spustenia na ňom fungovalo niekoľko služieb, napr. overenie výskytu subjektu v živnostenskom registri. Táto služba umožňovala zistiť, či sa subjekt nachádza v registri bez toho, aby bolo nutné žiadať o výpis z registra. V praxi to znamená ušetrenie poplatku (100,- SK). V závere roka 2006 došlo ku schváleniu niekoľkých veľmi dôležitých predpisov, ktoré významne ovplyvnili podnikateľské prostredie. Ich reálnym dopadom bola zmena v podobe zvýšenej hranice, od ktorej fyzické osoby platia preddavky na daň, a to z 20 000 Sk na 50 000 Sk. Po tejto úprave sa tak zjednotila suma, od ktorej je závislé platenie preddavkov s právnickými osobami. Ďalšou zmenou v súvislosti s platením preddavkov začínajúcich firiem je to, že nový daňovník právnická osoba v prvom roku vzniku neplatila preddavky na daň za toto zdaňovacie obdobie. Ďalšou významnou realizovanou zmenou v zákone bolo zavedenie takzvanej milionárskej dane, ktorou sa zdaňovali osoby s nadštandardnými príjmami. Táto úprava mala slúžiť ako nástroj pre zvýšenie miery solidarity v spoločnosti. [1] Určite nezanedbateľnou zmenou bolo, že príspevky na účelové sporenie a životné poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov, sa od roku 2007 nemali dať zahrnúť do daňových výdavkov. Pre zamestnávateľov by sa tak stalo nevýhodné naďalej svojim zamestnancom prispievať na účelové sporenie a životné poistenie. Novelou sa zrušila možnosť, aby si mohli firmy tieto príspevky odrátať z daňového základu, pri doplnkovom dôchodkovom sporení však zostala táto možnosť pre zamestnávateľov zachovaná. Okrem už spomenutých reforiem, došlo aj k opätovnej reforme dane z pridanej hodnoty. Opustili sme prehľadný systém jednotnej dane pre všetky tovary a služby a vrátili sme sa k systému s viacerými sadzbami. Popri základnej sadzbe dane 19 %, bola znovu zavedená znížená sadzba dane 10 % na vybrané tovary (farmaceutické výrobky a zdravotnícke pomôcky). Podstatné boli aj zmeny v troch základných právnych predpisoch: 1.Obchodný zákonník - každá FO alebo PO musí preukázať svoj vlastnícky alebo užívateľský vzťah k nehnuteľnosti, alebo jej časti, ktorá sa uvádza v oficiálnych dokumentoch ako sídlo spoločnosti. 2. Zákon o obchodnom registri - je možné poskytnúť právne záväzný výpis z registra a to tak v papierovej, ako aj elektronickej podobe. Odpadne tak povinnosť žiadať o to príslušný registrový súd, 3. Zákon o cenných papieroch - do právneho systému sa zaviedol inštitút práva výkupu. 754

V priebehu roku 2007 opäť došlo k zmenám v Zákonníku práce. Zmeny nasmerovali zákonník späť k väčším právomociam zamestnancov a niektorí odborníci sa vyjadrili, že zmeny opäť pribrzdili flexibilitu trhu práce. [1] Všetky tieto zmeny mali za cieľ pomôcť podnikateľskému prostrediu Slovenskej republiky. Na základe údajov Štatistického úradu síce došlo k nárastu v každej sledovanej skupine subjektov, ale nárast už nebol natoľko výrazný (zmena bola len niečo cez 10 000 subjektov) a v skupine živnostníkov bol oproti predchádzajúcemu obdobiu nárast len o 10 000 subjektov. V roku 2007 SR evidovala subjekty v nasledujúcom rozložení. Tabuľka 4 Právna forma Spolu v tom s počtom zamestnancov 0-9 10-49 50-249 250-499 500-999 1000 a viac ROK 2006 PO+FO 467486 439 189 22 992 4 484 462 210 149 Živnostníci 364 359 146 4 873 161 4 1-185 ROK 2007 PO+FO 477 448 099 24 286 4 302 467 224 152 530 Živnostníci 374 382 367 201 7 072 107-1 1 Zdroj: [4,6, NADSME] V absolútnom vyjadrení ide naďalej o nárast, ale jeho tempo sa momentálne znížilo. Pre budúci vývoj je potrebné sledovať, ako sa budú počty podnikov ďalej vyvíjať. 3 ZÁVER V priebehu posledných šiestich rokov prešlo podnikateľské prostredie SR mnohými zmenami, pričom v niektorých prípadoch boli zmeny až navzájom protichodné (daňové reformy). Často sa menila aj samotná legislatíva a to nie je dobrým signálom nielen pre domácich investorov, ale aj pre zahraničných investorov. Stabilita a jasne deklarované pravidlá, vymožiteľnosť práva a čo najmenšie možnosti obchádzania zákonov, sú perspektívou pre dobre fungujúcu ekonomiku a zvyšujúcu sa úroveň ekonomiky. Je však otázkou, ako to dosiahnuť. 755

POUŽITÁ LITERATÚRA [1] NADSME. Stav malého a stredného podnikania 2006. NARMSP, Bratislava, 2007. ISBN: ISBN 978-80-88957-44-7. Dostupné na: http://www.nadsme.sk/?article=196, 29.09.2008 [2] NADSME. Stav malého a stredného podnikania 2005. NARMSP, Bratislava, 2006. ISBN 80 88957 42 7. Dostupné na: http://www.nadsme.proxia.sk/mediafiles//publikacie/stavmsp_2005_final.pdf, 29.09.2008 [3] Priebežné plnenie štátneho rozpočtu. Dostupné na: http://www.finance.gov.sk/default.aspx?catid=65, 29.09.2008 [4] Ekonomické subjekty podľa vybraných právnych foriem a veľkostnej kategórie podľa počtu zamestnancov k 31.12.2006. Dostupné na: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4567, 29.09.2008 [5] Ekonomické subjekty podľa právnych foriem (1995Q1 2008 Q2). Dostupné na: http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=750&m_so=5, 29.09.2008 [6] Podniky podľa ekonomických činností (OKEČ) a veľkostnej kategórie počtu zamestnancov. Dostupné na: http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=1305&m_so=5, 29.09.2008 756