Implementácia Smernice 2000/60/EC Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúca rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vodnej politiky PREHĽAD VÝZNAMNÝCH VODOHOSPODÁRSKYCH PROBLÉMOV Objednávateľ: Ministerstvo životného prostredia SR, Sekcia vôd a energetických zdrojov Spracovateľ: Výskumný ústav vodného hospodárstva Dátum spracovania: August 2008
ZOZNAM SKRATIEK RSV/WFD MŽP SR MP SR MF SR SVP š.p. SHMÚ VÚVH ZMOS STU MKOD/ICPDR CIS EÚ CAP EO VK ČOV BAT BEP PHO HMWB AWB RBMP ENK/EQS IRIS EPER E-PRTR VHB EIA/SEA VÚ/WB Zmena PF Rámcová smernica o vode / Water Framework Directive Ministerstvo životného prostredia SR Ministerstvo pôdohospodárstva SR Ministerstvo financií SR Slovenský vodohospodársky podnik š.p. Slovenský hydrometeorologický ústav Výskumný ústav vodného hospodárstva Združenie miest a obcí Slovenska Slovenská technická univerzita Medzinárodná komisia na ochranu rieky Dunaj / International Commission for Protection of Danube River Spoločná implementačná stratégia / Common Implementation strategy Európska únia Spoločná poľnohospodárska politika / Common agricultural policy Ekvivalentný obyvateľ Verejná kanalizácia Čistiareň odpadových vôd Najlepšie dostupné techniky / Best available technologies Najlepšie dostupné praktiky / Best available practices Pásmo hygienickej ochrany vôd výrazne zmenený vodný útvar umelý vodný útvar River basin management plan (plán manažmentu povodí) Environmentálne normy kvality / Environmental Qualitative Standards Integrovaný register informačného systému Európsky register emisií znečisťujúcich látok / European Pollutant Emission Register) Európsky register únikov a prenosu znečisťujúcich látok (European Pollutant Release and Transfer Register) Vodohospodárska bilancia Posudzovanie vplyvov na životné prostredie / Environmental Impact Assessment vodný útvar Zmena priečneho profilu
OBSAH ZOZNAM SKRATIEK... 2 1. ÚVOD... 3 2. HLAVNÉ VODOHOSPODÁRSKE PROBLÉMY... 5 3. ENVIRONMENTÁLNE CIELE A VÝNIMKY... 7 3.1 KVANTIFIKÁCIA DOBRÉHO STAVU... 7 3.2 ENVIRONMENTÁLNE CIELE... 8 4. MONITORING A PROGRAM OPATRENÍ... 10 5. ORGANICKÉ ZNEČISTENIE POVRCHOVÝCH VôD... 10 5.1 POPIS PROBLÉMU... 10 5.2 ENVIRONMENTÁLNE CIELE A VÝNIMKY... 12 5.3 OPATRENIA NA RIEŠENIE BODOVÝCH A DIFÚZNYCH ZDROJOV ZNEČISTENIA... 12 6. ZNEČISTENIE POVRCHOVÝCH VÔD ŽIVINAMI... 14 6.1 POPIS PROBLÉMU... 14 6.2 ENVIRONMENTÁLNE CIELE A VÝNIMKY... 15 6.3 OPATRENIA NA RIEŠENIE BODOVÝCH ZDROJOV ZNEČISTENIA... 16 6.4 OPATRENIA NA RIEŠENIE DIFÚZNYCH ZDROJOV ZNEČISTENIA... 16 7. ZNEČISTENIE POVRCHOVÝCH VÔD PRIORITNÝMI LÁTKAMI A INÝMI CHEMICKÝMI LÁTKAMI RELEVANTNÝMI PRE SR... 18 7.1 POPIS PROBLÉMU... 18 7.2 ENVIRONMENTÁLNE CIELE A VÝNIMKY... 20 7.3 OPATRENIA NA RIEŠENIE BODOVÝCH ZDROJOV ZNEČISTENIA... 20 7.4 OPATRENIA NA RIEŠENIE DIFÚZNYCH ZDROJOV ZNEČISTENIA... 21 8. HYDROMORFOLOGICKÉ ZMENY... 22 8.1 POPIS PROBLÉMU... 22 8.2 ENVIRONMENTÁLNE CIELE A VÝNIMKY... 23 8.3 OPATRENIA NA RIEŠENIE SÚČASNÝCH VPLYVOV... 24 8.3.1 MORFOLOGICKÉ ZMENY - NARUŠENIE POZDĹŽNEJ KONTINUITY RIEK A HABITATOV... 25 8.3.2 MORFOLOGICKÉ ZMENY - NARUŠENIE LATERÁLNEJ KONTINUITY RIEK 27 8.3.3 HYDROLOGICKÉ ZMENY... 28 8.3.4 INÉ HYDROMORFOLOGICKÉ ZMENY... 30 8.4 CHÝBAJÚCE METODICKÉ POSTUPY A DÁTA... 30 1
9. ZHORŠENÝ KVANTITATÍVNY STAV PODZEMNÝCH VÔD... 30 9.1 POPIS PROBLÉMU... 30 9.2 ENVIRONMENTÁLNE CIELE A VÝNIMKY... 32 9.3 OPATRENIA NA ZLEPŠENIE KVANTITATÍVNEHO STAVU... 33 9.4 CHÝBAJÚCE METODICKÉ POSTUPY A DÁTA... 34 10. ZNEČISTENIE PODZEMNÝCH VÔD... 35 10.1 POPIS PROBLÉMU... 35 10.2 ENVIRONMENTÁLNE CIELE A VÝNIMKY... 37 10.3 OPATRENIA NARIEŠENIE PROBLÉMOV ZNEČISTENIA PODZEMNÝCH VÔD 37 10.3.1 ZNEČISTENIE PODZEMNÝCH VÔD DUSIČNANMI... 38 10.3.2 ZNEČISTENIE PODZEMNÝCH VÔD OSTATNÝMI CHEMICKÝMI LÁTKAMI... 39 10.4 CHÝBAJÚCE METODICKÉ POSTUPY A DÁTA... 40 11. OCHRANA PRED EXTRÉMNYMI HYDROLOGICKÝMI SITUÁCIAMI... 40 12. PRÍSTUP NA RIEŠENIE BUDÚCICH VPLYVOV... 42 13. FINANCOVANIE PLÁNU... 42 14. HORIZONTÁLNE PROBLÉMY... 43 15. PRIPOMIENKY VEREJNOSTI... 43 16. ZÁVER... 44 PRÍLOHY... 44 POŽITÁ LITERATÚRA... 45 2
1. ÚVOD Smernica 2000/60/EC Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúca rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vodnej politiky, skrátene nazývaná Rámcová smernica o vode (v ďalšom texte RSV) - transponovaná do slovenskej legislatívy, menovite do zákona č.364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) vstúpila do platnosti dňa 22. decembra 2000. Týmto aktom sa v krajinách EÚ prešlo od riešenia jednotlivých parciálnych problémov (v predchádzajúcom období nedostatočne koordinovaných počtom smerníc) ku komplexnému prístupu v ochrane a využívaní vôd a s nimi spojených ekosystémov a to z hľadiska kvality i kvantity. Nový prístup k ochrane vôd umožňuje vytvoriť jednotný systém hodnotenia vôd v rámci krajín EÚ prinášajúci spoľahlivé a porovnateľné výsledky o stave vodných útvarov v ktoromkoľvek regióne Európy, ako aj rovnaký postup pri určovaní cieľov a realizácii nevyhnutných opatrení na ochranu a zlepšenie stavu vôd. Hlavným environmentálnym cieľom RSV je dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015, čo predovšetkým predstavuje dosiahnutie dobrého ekologického a chemického stavu pre útvary povrchových vôd, dosiahnutie dobrého chemického a kvantitatívneho stavu pre útvary podzemných vôd a predchádzanie zhoršovania stavu povrchových i podzemných vodných útvarov. RSV definuje zoznam konkrétnych úloh na dosiahnutie uvedených cieľov smernice a stanovuje hraničné termíny pre ich splnenie. Celý proces implementácie je rozplánovaný do širšieho časového obdobia rokov 2003 2027 s podrobnejším vymedzením úloh pre naplnenie prvého plánovacieho cyklu, ktorý končí v roku 2015 revíziou splnenia environmentálnych cieľov. Nástrojom na dosiahnutie cieľov smernice sú plány manažmentu oblastí a programy opatrení, s termínom ich vyhotovenia pre prvý plánovací cyklus - rok 2009. Podľa čl.13(3) RSV členské štáty sa v prípade medzinárodných oblastí povodí majú snažiť o vypracovanie spoločného plánu manažmentu oblasti povodia 1. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že SR je vnútrozemský štát, implementačný proces RSV prebieha na viacerých úrovniach, odlišujú sa v miere podrobnosti riešenia. V prípade SR sa realizácia týka nasledovných úrovní: 1. Oblasť povodia Dunaj s riešením otázok relevantných pre Dunaj. Predmetom riešenia, okrem samotného Dunaja, sú vodné útvary na tokoch s plochou povodia nad 4000 km 2 a spoločné medzihraničné vodné útvary podzemných vôd. Implementácia je koordinovaná sekretariátom Medzinárodnej komisie na ochranu rieky Dunaj (v ďalšom texte MKOD). 2. Medzinárodné povodie Tisa s riešením otázok relevantných pre medzinárodné povodie Tisa. Okrem Tisy sú predmetom riešenia vodné útvary na tokoch s plochou povodia nad 1000 km 2 a spoločné medzihraničné vodné útvary podzemných vôd. Spracovanie plánu vyplýva z Memoranda o porozumení, podpísaným v decembri 2004 zástupcami dunajských krajín, ktoré obsahuje deklaráciu o spoločnej príprave plánov manažmentu vybraných sub-povodí Dunaja. Jedným z nich je i povodie Tisza. Implementáciu koordinuje MKOD. 1 Oblasť povodia je územie pevniny a mora tvorené jedným alebo viacerými susednými povodiami spolu s prislúchajúcimi podzemnými a pobrežnými vodami, ktoré je podľa článku 3(1) určené ako hlavná jednotka pre plán manažmentu povodia. 3
3. Oblasť povodie Visla nespracováva sa spoločný plán. Harmonizácia výsledkov na spoločných vodných útvaroch zabezpečuje pracovná skupina RSV, ktorá je vytvorená v rámci Slovensko-poľskej komisie pre hraničné vody. 4. Národná úroveň a. čiastkové povodie; b. Vodný Plán Slovenska - čiastkové povodia budú agregované do plánu za celé územie SR. Celý proces implementácie smernice je koordinovaný z úrovne Európske komisie, kde sa za účasti členských štátov a Nórska pripravujú strategické dokumenty a technické materiály, od ktorých sa odvíjajú stratégie na úrovni medzinárodných povodí a národné stratégie jednotlivých členských štátov. Pre úroveň medzinárodného povodia Dunaja bol v rámci MKOD spracovaný strategický dokument DC-101 Development of a Danube River Basin District Management Plan Strategy for Coordination a Large River Basin a v rámci neho Road Map for the Development of a Danube River Basin District Management Plan 2005-2010 (MKOD DOC 110, 2005). Tieto dokumenty určujú stratégiu pre spracovanie plánov povodí Dunaja, Tisy a ich príslušné programy opatrení. Na národnej úrovni bola vypracovaná Stratégia pre implementáciu Rámcovej smernice o vode v Slovenskej republike, ktorú schválila vláda uznesením č. 46/2004, ktorá plne rešpektuje stratégiu EÚ a MKOD. Každoročne sa vykonáva jej aktualizácia s detailnejším plánom úloh na najbližšie dva roky. V zmysle schválených stratégií a harmonogramu prác pre implementáciu RSV bol v roku 2007 vypracovaný predbežný prehľad významných vodohospodárskych problémov identifikovaných v predchádzajúcej etape prác, ktorý v súlade so zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách, 13, odsek 3, písmeno c) bol predložený na pripomienkovanie verejnosťou. Dokument bol zverejnený dňom 1. januára 2008 na webovej stránke www.vuvh.sk/rsv v portáli Dokumenty na stiahnutie v okienku Materiály na pripomienkovanie a verejnosť mala právo sa vyjadriť k tomuto dokumentu počas 6 mesiacov odo dňa zverejnenia, t.j. do 30.6.2008. Po prehodnotení doručených pripomienok a zakomponovaní relevantných pripomienok do dokumentu predbežného prehľadu významných vodohospodárskych problémov bol vytvorený tento finálny dokument Prehľad významných vodohospodárskych problémov, ktorý slúži ako podklad pre ďalšiu etapu prác na implementácii RSV. Finálny dokument obsahuje popis problémov, popis stratégie návrhu opatrení na riešenie identifikovaných problémov a je doplnený prílohami obsahujúcimi hlavné vplyvy ohrozujúce dosiahnutie dobrého stavu vôd (zoznamy užívateľov vôd s nakladaním odpadových vôd v rozpore s požiadavkami platnej legislatívy, identifikáciu najvýznamnejších hydromorfologických zásahov, resp. linky na tieto dokumenty), ktoré v zmysle citácie č.11 RSV budú tvoriť skupinu základných opatrení. Je pravdepodobné, že na dosiahnutie cieľov smernice budú nevyhnutné ďalšie doplnkové opatrenia, tie je však možné navrhnúť až po vyhodnotení monitoringu vôd v zmysle nových klasifikačných schém a prehodnotení dopadu základných opatrení na stav vôd. 4
2. HLAVNÉ VODOHOSPODÁRSKE PROBLÉMY Vodné plánovanie sa podľa 12 zákona 364/2004 Z. z. vykonáva najmä na účely: 1. Ochrany vôd a dosiahnutia environmentálnych cieľov 2. Vytvárania podmienok pre trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov 3. Poskytovania vodohospodárskych služieb 4. Ochrany pred škodlivými účinkami vôd. Na základe týchto požiadaviek môžeme rozlišovať 3 kategórie vodohospodárskych problémov a to vo vzťahu k : 1. požiadavkám RSV a iných EU smerníc z oblasti ochrany vôd (zodpovedá bodom 1-2), 2. zabezpečeniu ochrany pred extrémnymi hydrologickými situáciami, 3. rozvoju zásobovania obyvateľstva vodou z verejných vodovodov; Táto problematika nie je predmetom tohto dokumentu je riešená osobitne v Pláne rozvoja verejných vodovodov, ktorý vláda SR vzala na vedomie uznesením č.119/2006. Hlavný vodohospodársky problém vo vzťahu k požiadavkám RSV je zistený alebo predpokladaný rozdiel oproti požiadavkám dobrého stavu vodného útvaru. Vzhľadom na ciele smernice, vodohospodársky problém sa nevzťahuje len na nedostatky súčasného stavu ale i výhľadu k roku 2015. Problém je charakterizovaný skupinami parametrov a jednotlivými parametrami na hodnotenie stavu vôd vodných útvarov, ktorých zistené alebo predpokladané hodnoty sú vyššie ako stanovené ciele: a) v prípade útvarov povrchových vôd sú týmito parametrami konkrétne ukazovatele zo skupín prvkov kvality: biologické - fytoplanktón, makrofyty a fytobentos, bentické bezstavovce, fauna rýb, hydromorfologické - hydrologický režim, priechodnosť rieky, morfologické podmienky, chemické a fyzikálno-chemické - parametre všeobecných podmienok, špecifické znečisťujúce látky (prioritné a iné látky identifikované ako vypúšťané vo väčších množstvách. b) parametrami na identifikovanie problémov pre útvary podzemných vôd sú konkrétne ukazovatele určujúce chemický stav vodného útvaru nad úrovňou pozadia chemického stavu útvaru podzemnej vody ako odrazu ich geogénneho pôvodu, režim hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov. Problém vo vzťahu k ochrane pred škodlivými účinkami vôd môžme rozdeliť na problémy týkajúce sa : povodní definovanie problémov vyplynie z implementácie Smernice EP a Rady 2007/60/EC o hodnotení a manažmente povodňových rizík, sucha analýza sucha v SR zatiaľ nebola riešená, preto vodohospodárske problémy tohto druhu tento dokument neobsahuje. Východiskovým materiálom pre hlavné vodohospodárske problémy v zmysle RSV sú výstupy prác súvisiacich s implementáciou článku 5, Prílohy II a Prílohy III a článku 6, Prílohy IV, ktoré boli EK zaslané v marci 2005 (v ďalšom texte Národná správa 2005). Výstupom tejto 5
analytickej správy je prehľad významných vplyvov na vodné útvary, kategorizovanie vodných útvarov z pohľadu rizika nedosiahnutia všeobecných cieľov RSV do roku 2015 a identifikácia príčin predpokladaného zlyhania. V Národnej správe 2005 boli definované i nedostatky v dátach a údajoch potrebných na rizikovú analýzu. Týkalo sa to najmä nedostatkov v typológii, identifikácie významných hydromorfologických vplyvov a nedostatočných dát o kvalite vôd, najmä menších vodných tokov - s plochou povodia pod 100 km 2. Zmenená typológia v roku 2006 si vyžiadala aktualizáciu vymedzenia útvarov povrchových vôd a následne i rizikovej analýzy pre povrchové vody. Prehľad vodných útvarov, ich typov a hodnotenia rizika nedosiahnutia cieľov smernice k roku 2015 (povrchových i podzemných) obsahuje Príloha č.1. V zmysle výstupov implementácie čl.5 RSV a ďalších materiálov môžeme špecifikovať tieto hlavné predbežné vodohospodárske problémy : o Organické znečistenie povrchových vôd kapitola 5 o Znečistenie povrchových vôd živinami, riziko eutrofizácie kapitola 6 o Znečistenie povrchových vôd prioritnými látkami a chemickými látkami relevantnými pre SR kapitola 7 o Hydromorfologické zmeny kapitola 8 o Zhoršený kvantitatívny stav podzemných vôd kapitola 9 o Znečistenie podzemných vôd kapitola 10 o Ochrana pred extrémnymi hydrologickými situáciami - kapitola 11 o Horizontálne problémy kapitola 14. V súlade s postupom aplikovaným pre medzinárodné povodie Dunaj sú jednotlivé uvedené problémy rozpracované v nasledovnej štruktúre: 1. Popis problému 2. Environmentálne ciele a výnimky 3. Opatrenia na riešenie súčasných vplyvov Súčasťou plánov povodí a programov opatrení budú opatrenia, ktoré môžeme rozdeliť na 2 hlavné skupiny: Základné opatrenia: a. Základné opatrenia podľa čl. 11(3) (a) a uvedené v Prílohe VI časti A sú to opatrenia potrebné na implementáciu právnych predpisov spoločenstva na ochranu vôd vrátane opatrení požadovaných právnymi predpismi uvedenými v článku 10 RSV a v časti A prílohy VI. b. Základné opatrenia iné požadované čl.11(3) (b-l) Zoznam základných opatrení je uvedený v prílohe 4. Doplnkové opatrenia sú to tie, ktoré sú navrhnuté nad rámec základných opatrení za účelom dosiahnutia cieľov smernice definovaných v článku 4 RSV. Časť B prílohy VI obsahuje otvorený zoznam takýchto opatrení: i. legislatívne nástroje, ii. administratívne nástroje, iii. ekonomické alebo fiškálne nástroje, iv. uzavreté environmentálne dohody, v. regulácia emisií, 6
vi. kódexy správnej praxe, vii. obnova a revitalizácia mokradí, viii. regulácia odberov vody, ix. opatrenia na riadenie potreby, okrem iného podpora prispôsobenej poľnohospodárskej výroby ako je pestovanie plodín s nízkymi požiadavkami na vodu v oblastiach postihnutých suchom, x. opatrenia zamerané na účinnosť a opätovné využitie, okrem iného podpora priemyselných technológií s efektívnou spotrebou vody a úsporných metód zavlažovania, xi. stavebné projekty, xii. odsoľovacie zariadenia, xiii. sanačné projekty, xiv. umelé dopĺňanie kolektora podzemnej vody, xv. vzdelávacie projekty, xvi. výskumné, vývojové a demonštračné projekty, xvii. iné vhodné opatrenia. 3. ENVIRONMENTÁLNE CIELE A VÝNIMKY 3.1 KVANTIFIKÁCIA DOBRÉHO STAVU Ciele sú v RSV jasne teoreticky definované a v zmysle jej požiadaviek majú byť dosiahnuté do roka 2015 najefektívnejším spôsobom. Úlohou členských štátov je, aby všeobecné kritéria dobrého stavu kvantifikovali pre všetky svoje kategórie vôd (rieky, jazerá), resp. typy vôd a pre jednotlivé ukazovatele stavu vôd (biologické ukazovatele, hydromorfologické ukazovatele, fyzikálno-chemické ukazovatele pre škodlivé a obzvlášť škodlivé a prioritné látky). Transformácia normatívnych definícií smernice na numerické hranice tried stavu sa vykonáva na základe vedeckých poznatkov, nižšie uvedený text obsahuje popis potrebných prác. Povrchové vody ekologický stav Ekologický stav vodných útvarov je typovo špecifický a určuje ho súbor biologických a podporných hydromorfologických, fyzikálno-chemických a chemických prvkov kvality. Hodnotenie sa uskutoční na základe odchýlky od prirodzeného, ľudskou činnosťou neovplyvneného stavu (referenčného stavu) päťstupňovým systémom. Dobrý ekologický stav je v zmysle definície RSV vtedy, keď hodnoty biologických prvkov kvality pre daný typ útvaru povrchovej vody, napr. rýb, vodných rastlín a makrozoobentosu, vykazujú len slabé narušenie v dôsledku ľudskej činnosti, alebo sa iba mierne odlišujú od hodnôt bežných v nenarušených podmienkach pre daný typ útvaru povrchovej vody. Stanovenie hraničných hodnôt pre päť ekologických tried sa uskutočňuje v krokoch. V prvom kroku boli vody rozdelené do typov, boli popísané referenčné podmienky pre jednotlivé typy a jednotlivé prvky kvality. Ďalším krokom bolo vypracovanie päťstupňovej hodnotiacej schémy pre jednotlivé ukazovatele ekologického stavu. Následne bolo potrebné vykonať vzájomnú harmonizáciu medzi biologickými a podpornými ukazovateľmi stavu vôd. Finálna klasifikačná schéma bola k dispozícii koncom roka 2007. Na zabezpečenie porovnateľnosti stavu vôd v európskom meradle, sú hodnotiace systémy biologických prvkov stavu vôd harmonizované medzi jednotlivými členskými krajinami v procese interkalibrácie. 7
Kvalitatívne ciele pre ekologický stav pre biologické ale i ostatné podporné prvky kvality budú vydané nariadením vlády (pravdepodobne novela NV č.296/2005 Z,z, ) pre všetky typy vôd SR - predpoklad vydania koniec roka 2008. Povrchové vody chemický stav Do hodnotenia chemického stavu vstupujú obzvlášť škodlivé prioritné látky, ostatné chemické látky relevantné pre SR vstupujú do hodnotenia ekologického stavu. Kvalitatívne ciele pre obe skupiny látok bude obsahovať novelizácia Nariadenia vlády č.296/2005 Z. z. - predpoklad vydania koniec roka 2008. Toto nariadenie vlády bude obsahovať environmentálne normy kvality charakterizujúce dobrý chemický stav a zároveň bude upravovať kritéria pre hodnotenie nezhoršovania stavu vôd od veľmi dobrého do dobrého stavu. Kvalitatívne ciele budú stanovené pre jednotlivé látky vo forme koncentračných hodnôt. Tieto hodnoty budú platné pre všetky povrchové vody (vrátane HMWB a umelých vodných útvarov) nezávisle od ich veľkosti / typu. Kvalitatívne ciele budú platiť pre všetky miesta povrchových vôd s výnimkou tých, ktoré sú lokalizované v zóne miešania odpadovej vody s vodou recipienta t.j. v bezprostrednej blízkosti vyústenia odpadovej vody. Podzemná voda - kvantitatívny stav Podľa požiadavky RSV sa musia podrobne dokumentovať aj kvantitatívne aspekty útvarov podzemných vôd. Kvantitatívny stav podzemných vôd je dobrý vtedy, ak využiteľná kapacita zdroja podzemnej vody nie je prekročená dlhodobým priemerným ročným odoberaným množstvom. To znamená, že hladina podzemnej vody nepodlieha antropogénnym zmenám, ktoré by mali za následok významné poškodenie povrchových vôd, suchozemských ekosystémov, ktoré priamo závisia od útvaru podzemnej vody. Ďalej sa musí zabezpečiť, aby sa súčasný stav podzemnej vody prostredníctvom odberov ďalej nezhoršoval. Nariadenie vlády stanoví podrobnosti jednotlivých kritérií na hodnotenie dobrého kvantitatívneho stavu. Podzemná voda - chemický stav V minulosti sa chemický stav podzemných vôd hodnotil podľa limitných hodnôt Nariadenia vlády SR č.354/2006 Z. z. (Pitná voda). V nadväznosti na smernicu 2006/118/ES o ochrane podzemných vôd, ktorú je potrebné transponovať do slovenskej legislatívy (vodného zákona č.364/2004 Z. z.), je potrebné stanoviť prahové hodnoty (threshold values), vrátane určenia hodnôt pozadia (Natural background level) a referenčné hodnoty (Reference values) pre jednotlivé ukazovatele chemického stavu. Ďalej je potrebné stanoviť kritéria na identifikáciu významných a stúpajúcich trendov a definovanie počiatočného bodu pre jeho zmenu. Ciele pre dobrý chemický stav budú vydané ako príloha k predmetnému zákonu alebo iným legislatívnym predpisom - predpoklad vydania koniec roka 2008. Vzhľadom na možnosť uplatnenia výnimiek dohoda o konkrétnych cieľoch pre jednotlivé vodné útvary bude prebiehať súbežne s požadovaním výnimiek. Pri tejto úlohe bude využitý návod EK o Environmentálnych cieľoch a výnimkách a nevyhnutným nástrojom pre túto úlohu bude i ekonomická analýza. 3.2 ENVIRONMENTÁLNE CIELE Národná úroveň RSV umožňuje podľa článku 4 niekoľko výnimiek z dosiahnutia cieľov dobrého stavu / potenciálu a ďalšieho nezhoršovania, menovite: 8
bod 4 predĺženie termínu - postupné dosahovanie cieľov maximálne o dve plánovacie obdobia, t.j. až do roku 2027, bod 5 menej prísne environmentálne ciele, ak sú vodné útvary tak ovplyvnené ľudskou činnosťou, že dosiahnutie ich prirodzeného stavu by bolo technicky neuskutočniteľné alebo neprimerane nákladné, bod 6 dočasné zhoršenie v dôsledku výnimočných alebo nepredvídateľných situácií sa nepovažuje za porušenie požiadaviek RSV, bod 7 - nepovažuje sa za neúspech pri dosahovaní cieľov smernice najmä ak je to dôsledok nových fyzikálnych vlastností útvaroch povrchovej vody. Vzhľadom na možnosť výnimiek uplatnenia dohoda o konkrétnych cieľoch pre jednotlivé vodné útvary bude prebiehať súbežne s ich požadovaním. Pri tejto úlohe bude využitý návod EK o Environmentálnych cieľoch a výnimkách a nevyhnutným nástrojom pre túto úlohu bude i ekonomická analýza. Uplatňovanie uvedených druhov výnimiek, ktoré sú navzájom previazané by sa mali zvažovať paralelne a nie v postupnosti. Je potrebné zdôrazniť, že výnimky sa nemôžu vzťahovať na tie Základné opatrenia podľa čl. 11(3) (a) ktoré sa SR zaviazala realizovať v zmluve o pristúpení do Európskej únie v dohodnutom časovom harmonograme (Konferencia o pristúpení CONF-SK 105/01). Medzinárodná úroveň Vzhľadom na rôzne úrovne implementácie RSV (pozri kapitola 1) okrem stanovenia environmentálnych cieľov pre vodné útvary na národnej úrovni, stanovila MKOD pre medzinárodné povodie Dunaj vízie a operačné ciele vzťahujúce sa na celé povodie Dunaj. Tieto vízie a operačné ciele stanovené na úrovni celého povodia by mali byť doplňujúce a inšpirujúce pre národné plánovanie a mali by viesť podunajské krajiny ku spoločne dohodnutému cieľu. Vízie sú stanovené pre jednotlivé významné vodohospodárske problémy, sú založené na spoločných hodnotách a popisujú ciele pre povodie Dunaj v dlhodobej perspektíve. Príslušné operačné ciele explicitným spôsobom popisujú prvé kroky k dosiahnutiu environmentálnych cieľov v povodí Dunaj. Sú menej podrobné ako stanovené ciele na národnej úrovni pre jednotlivé vodné útvary a podrobnejšie ako tie, ktoré sú obsiahnuté v Konvencii na ochranu rieky Dunaj a Dunajskej deklarácii. Operačné ciele na úrovni celého povodia: môžu byť vyjadrené kvantitatívnym, semikvantitatívnym alebo kvalitatívnym spôsobom a je ich možné dosiahnuť prostredníctvom opatrení, pomáhajú preklenúť rozdiel medzi opatreniami na dosiahnutie environmentálnych cieľov RSV navrhovanými pre národnú úroveň a opatreniami potrebnými na úrovni celého povodia Dunaj; opatrenia na národnej úrovni tak môžu byť doplnené opatreniami pre medzinárodnú úroveň, aby sa efektívne podieľali na znižovaní a / alebo odstraňovaní existujúcich dopadov na stav vody v mierke celého povodia, napomáhajú kvantifikovať úspech implementácie porovnávaním súčasného stavu implementácie s operačnými cieľmi. 9
4. MONITORING A PROGRAM OPATRENÍ Monitoring zohráva významnú úlohu pri zostavovaní plánov manažmentu povodí, menovite pri zostavovaní programu opatrení. Výsledky monitoringu prevádzkového i základného budú využité pre nasledujúce úlohy: a. vyhodnotenie stavu všetkých vodných útvarov (nielen monitorovaných) aplikovaním limitných hodnôt požadovaných pre dobrý stav, b. určenie vodných útvarov, ktorých stav je zhoršený v dôsledku pôsobenia výnimočných alebo nepredvídateľných situácií, c. validáciu vyhodnotenia rizika spracovaného podľa článku 5 - vyhodnotenie stavu a vyhodnotenie ekologickej účinnosti základných opatrení (podľa čl. 11(3) (a)) poskytne informáciu o tom, či konkrétne vodné útvary sú v skutočnom riziku; na tieto účely sa použijú výsledky prevádzkového a taktiež základného monitoringu, d. hodnotenie úspešnosti (ekologickej účinnosti) realizovaných opatrení; na tento účel sa použijú výsledky prevádzkového monitoringu. Pre potreby zostavenia plánov manažmentu povodí je potrebné navrhnúť spôsob ilustrovania úspechu realizácie opatrení. Bude navrhnuté mapové zobrazenie predpokladaného zlepšenia stavu mapa bude súčasťou plánu manažmentu povodia. Poznámka: Nesprávne navrhnutý program monitorovania má dopad na spoľahlivosť vyhodnotenia stavu vôd, čo následne môže mať negatívny dopad na návrh opatrení. 5. ORGANICKÉ ZNEČISTENIE POVRCHOVÝCH VÔD 5.1 POPIS PROBLÉMU Organické znečistenie obsiahnuté vo vodách je dôsledkom kontaminácie vody organickými látkami pochádzajúcimi z prirodzených a antropogénnych zdrojov. Organické látky prirodzene sa vyskytujúce vo vode pochádzajú hlavne z erózie pôd, rozkladných procesov odumretej fauny a flóry. Toto znečistenie je relatívne nerozpustné a pomaly rozložiteľné. Organické zložky pochádzajúce z rozličných ľudských aktivít patria k najčastejšie sa vyskytujúcim znečisťujúcim látkam vypúšťaným do povrchových vôd. Organické znečistenie povrchových vôd je charakterizované parametrami kyslíkového režimu, ktorými sú: rozpustený kyslík (O 2 ), nasýtenie kyslíkom, biochemická spotreba kyslíka (BSK 5 ), chemická spotreba kyslíka dichrómanom i manganistanom draselným (ChSK Cr, ChSK Mn ). Informáciu o dopade organického znečistenia na vodný ekosystém poskytuje analýza makrozoobentosu (bentické invertebráty), nakoľko tieto sú veľmi citlivé na prítomnosť tohto druhu znečistenia vo vode. Výsledky Národnej správy 2005 Zo správy vyplýva, že v roku 2002 bolo do recipientov SR emitovaných 59 204 ton znečistenia reprezentovaného ukazovateľom ChSK Cr. Z tohto množstva najväčší podiel pripadal na verejné kanalizácie (57 %). Oproti roku 1995 došlo k poklesu znečistenia o 32 %. Podobná situácia je i u ukazovateľa BSK 5. Z hľadiska množstva vypúšťaného organického znečistenia reprezentovaného ChSK Cr z priemyselných zdrojov znečistenia sú najviac 10
zaťažované čiastkové povodia Dunaj a Bodrog. Vypúšťané organické znečistenie z komunálnych zdrojov znečistenia je najvyššie v povodiach Váh, Hron a Nitra. Vyhodnotenie rizika dosiahnutia cieľov smernice pre organické znečistenie bolo založené na kombinovanom prístupe, pri ktorom sa zvažovali významné vplyvy a údaje o kvalite vody v recipientoch. Ak kvalita vodného útvaru ovplyvňovaná vplyvmi z mestských aglomerácií, priemyslu alebo poľnohospodárstva v ukazovateľoch organického znečistenia presahovala koncentrácie predbežne stanovených kritérií dobrého stavu, vodný útvar bol klasifikovaný ako v riziku. Príčinou rizika sú najmä odpadové vody, vypúšťané v rozpore s požiadavkami NV č.296/2005 Z. z. ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd (smernica UWWD - 91/271/EEC) a v rozpore so zákonom č.245/2003 Z. z. O integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (smernica IPPC 96/61/EC). Prehľad počtu vodných útvarov, ktoré sú v riziku nedosiahnutia cieľov smernice v dôsledku nedostatočného kyslíkového režimu spôsobeného nadmerným organickým znečistením v jednotlivých povodiach dokumentuje tabuľka č.1. Z celkového počtu vodných útvarov SR sú 4% vodných útvarov v riziku a 30 % možno v riziku. V možnom riziku sú hlavne vodné útvary vymedzené na malých tokoch s plochou povodia pod 100 km 2, ktorých kvalita vody nebola sledovaná a sú ovplyvnené difúznymi zdrojmi znečistenia z neodkanalizovaných sídiel. Prehľad konkrétnych vodných útvarov v riziku v dôsledku organického znečistenia je dokumentovaný v Prílohe 1. Tab.č.1 Prehľad rizikovosti vodných útvarov z hľadiska znečistenia organickými látkami Počet vodných útvarov Čiastkové povodie celkom nie je v riziku možno v riziku v riziku Morava 103 21 73 9 Dunaj 17 6 11 0 Váh 634 380 227 27 Hron 216 177 34 5 Ipeľ 127 74 44 9 Slaná 104 70 31 3 Hornád 164 137 22 5 Bodva 37 35 1 1 Bodrog 257 170 72 15 Dunajec a Poprad 83 82 0 1 SR 1742 100 % 1152 66 % 515 30% 75 4 % Hlavnými hybnými silami organického znečistenia, ktorých dôsledkom sú vplyvy pôsobiace na vodné útvary sú: sídelné aglomerácie priemysel poľnohospodárstvo Dôsledkom vypúšťania nadmerného organického znečistenia je: zhoršený kyslíkový režim povrchových vôd, čoho dôsledkom je: o ovplyvnená druhová skladba vodných organizmov (bentické bezstavovce), o redukcia populácie rýb alebo mortalita rýb. 11
5.2 ENVIRONMENTÁLNE CIELE A VÝNIMKY Environmentálne ciele pre medzinárodné povodie Dunaj (pozri kapitolu 3) sú pre redukovanie organického znečistenia vôd definované nasledovne: A. Vízia MKOD pre celé povodie je nulové vypúšťanie nečistených odpadových vôd do vôd povodia Dunaja. B. Operačné ciele pre organické znečistenie na úrovni celého povodia Dunaj k roku 2015 odpovedajú stratégii návrhu opatrení národnej úrovne - uvedená v kapitole 5.3. C. Národné ciele Cieľom na národnej úrovni je dosiahnutie dobrého stavu pre jednotlivé vodné útvary. Stanovovanie konkrétnych ekologických cieľov pre jednotlivé vodné útvary bude prebiehať súbežne v kombinácii limitných hodnôt dobrého ekologického stavu (pozri kapitolu 3) a dohody na aplikovanie výnimiek. Pri tejto úlohe bude využitý návod EK o environmentálnych cieľoch a výnimkách k čomu bude nevyhnutná ekonomická analýza. V súvislosti so stanovovaním cieľov je potrebné diskutovať o nasledovných aspektoch: o dohoda na nástroji pre meranie úrovne úspechu v dosahovaní environmentálnych cieľov, o diskusia o výnimkách a návrh odpovedajúcich kritérií; v prípade znečistenia vodných útvarov organickými látkami je potrebné zahájiť diskusiu o využití výnimiek z dosiahnutia cieľov dobrého stavu / potenciálu, ktoré ponúka čl.4 bod 4 predĺženie termínu - postupné dosahovanie cieľov. Zainteresované inštitúcie sú - MŽP SR, štátna správa, ZMOS, obce, Vodárenské spoločnosti, SVP, SIŽP, MF SR). Úvahy o aplikácii výnimiek sa nebudú vzťahovať na základné opatrenia podľa čl. 11(3) (a) tieto sa SR zaviazala realizovať v zmluve o pristúpení do Európskej únie (Konferencia o pristúpení CONF-SK 105/01). 5.3 OPATRENIA NA RIEŠENIE BODOVÝCH A DIFÚZNYCH ZDROJOV ZNEČISTENIA Základné opatrenia Výstupom pre plán povodí a programy opatrení bude zoznam konkrétnych opatrení na riešenie zdrojov znečistenia zo sídelných aglomerácií, priemyslu a poľnohospodárstva. Dôsledná implementácia smernice 91/271/EEC o odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd a odpadových vôd z agro-potravinárskeho priemyslu, Smernice (86/278/EHS) o čistiarenských kaloch a Smernice (96/61/ES) o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania zabezpečí riešenie bodových i difúznych zdrojov znečistenia. Opatrenia sa budú týkať: Základné opatrenia podľa čl. 11(3) (a) Implementácia smernice 91/271/EEC (zákona č.364/2004 Z. z., zákona č. 442/2002 Z. z. a NV č.296/2005 Z. z.) o odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd a odpadových vôd z agro-potravinárskeho priemyslu: o v aglomeráciách nad 2000 EO a agro-potravinárskeho priemyslu: - výstavba, rozširovanie a rekonštrukcie verejných kanalizácií, - výstavba nových ČOV a intenzifikácia existujúcich ČOV, - výstavba a rekonštrukcia kalového hospodárstva, 12
- zvýšenie napojenosti populácie na VK tam kde je vybudovaná; - čistenie dažďových vôd z mestských aglomerácií; - zavádzanie BAT technológií (napr. aj podpora tzv. uzavretého cyklu používanej technologickej vody v agro-potravinárskom priemysle. Pri recyklácii technologickej vody by sa odbúravali znečisťujúce látky a tie by sa mohli využiť prípadne ako druhotné suroviny. Taktiež z vôd ktoré sa v technologickom procese ohrievajú by sa mohlo získavať teplo, ktoré by mohlo byť využité) o výstavba nových ČOV a intenzifikácia existujúcich ČOV v aglomeráciách pod 2000 EO s vybudovanou VK. Základné opatrenia iné Výstavba VK a čistenie komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách pod 2000 EO : o ak to bude nevyhnutné na podporu efektívneho a trvalo udržateľného využívania vody, aby sa zabránilo ohrozeniu dosiahnutia cieľov ustanovených článkom 4 RSV pre útvary povrchových i podzemných vôd, o ak to bude nevyhnutné na splnenie článku 7 RSV (zníženie miery úpravy potrebnej pri výrobe pitnej vody), čistenie dažďových vôd budovanie dažďových nádrží. Poznámka: Plán manažmentu povodia nebude určovať konkrétne projekty (typy) čistenia odpadových vôd. Ten si navrhujú samotné obce, pričom pri návrhu zohrávajú úlohu požiadavky legislatívy a samozrejme i financie. Prípravné práce Pre účely optimálneho návrhu opatrení je potrebné vykonať práce uvedené v ďalšom texte. Úloha č.1 Identifikácia aglomerácií a agro- potravinárskeho priemyslu, u ktorých je potrebné vykonať opatrenia na zosúladenie súčasného nakladania s odpadovými vodami s požiadavkami smernice 91/271/EEC (transponované do NV č.296/2005 Z. z.). Základný zoznam aglomerácií podliehajúcich Národnému programu SR pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd apríl 2007 je zverejnený na webovej stránke http://www.sazp.sk/public/index/go.php?id=1167&idl=1167&idf=516&lang=sk. Konkretizácia opatrení sa vykoná v roku 2008 - pri zohľadnení dohodnutých prechodných období. Úloha č.2 Vypracovanie zoznamu aglomerácií pod 2000 EO s vybudovanou verejnou kanalizáciou bez ČOV (implementácia smernice 91/271/EEC). Úloha č.3 Identifikácia ďalších priemyselných a poľnohospodárskych zdrojov znečistenia, u ktorých sú nevyhnutné opatrenia na zosúladenie súčasného nakladania s odpadovými vodami so zákonom. Identifikácia bude založená na analýze vydaných rozhodnutí na vypúšťanie odpadových vôd a údajov o skutočnom vypúšťaní (databáza o produkovanom a vypúšťanom znečistení, ktorá je súčasťou Súhrnnej evidencie o vodách, Integrovaný register informačného 13
systému (IRIS (EPER európsky register emisií znečisťujúcich látok), databázy SVP š.p., údajov SI ŽP a Obvodných úradov ŽP ). Úloha č.4 Potreba ďalších opatrení (aglomerácie pod 2000 EO, ktoré nie sú zahrnuté v Národnom programe SR smernice 91/271/EEC) pre účely článkov 7 a 4 RSV vyplynie z verifikácie rizika nedosiahnutia cieľov smernice, ktorá bude výsledkom vyhodnotenia stavu vôd v zmysle kritérií RSV a vyhodnotením dopadu prvej skupiny plánovaných základných opatrení na stav vôd. Toto sa môže realizovať až v roku 2008. Ekonomická analýza umožní rozhodnutie o aplikácii výnimiek pre vodné útvary ovplyvnené touto skupinou aglomerácií. Nakoľko časť znečistenia v povrchových vodách pochádza zo znečistených podzemných vôd, úlohy uvádzané v kapitole 10 (Znečistenie podzemných vôd) a ich výstupy (opatrenia na riešenia súčasného stavu) prispejú i k zlepšeniu ekologického stavu povrchových vôd. Doplnkové opatrenia Na dosiahnutie cieľov smernice môžu byť navrhnuté doplnkové opatrenia. Redukcie organického znečistenia sa môžu týkať nasledovné nástroje: legislatívne komplexne riešiť problematiku malých domových ČOV, legislatívne doriešenie povinnosti čistenia a merania odľahčovaných odpadových vôd, legislatívne ošetrenie vypúšťaní oteplených a výrazne mineralizovaných vôd z geotermálnych vodných parkov ekonomické alebo fiškálne nástroje (pokuty), kontroly emisií sprísnenie limitov, výchova a zvyšovanie ekologického povedomia spoločnosti, a iné. Zainteresované inštitúcie sú - MŽP SR, štátna správa, ZMOS, obce, Vodárenské spoločnosti, SVP, SIŽP, MF SR, Priemysel). 6. ZNEČISTENIE POVRCHOVÝCH VÔD ŽIVINAMI 6.1 POPIS PROBLÉMU Emisie živín sa dostávajú do povrchových vôd rôznymi cestami: z bodových zdrojov (sídelné aglomerácie, priemysel, poľnohospodárstvo) a z difúznych zdrojov (erózia a povrchový odtok, z podzemnej vody, atmosférickej depozície). Difúzne zdroje sú z časti prirodzeného pôvodu a z časti antropogénneho pôvodu (hlavne z poľnohospodárstva). Živiny v povrchových vodách podliehajú širokej škále transformačných procesov, ktoré spolu s emisiami určujú stav povrchových vôd. Niektoré transformačné procesy vyúsťujú do strát alebo trvalých, či čiastočne odbúrateľných akumulácií. Zvyšné živiny sú transportované tokom do tokov nižšieho rádu, prípadne až do Čierneho mora. Najvýznamnejším dopadom vysokej záťaže živinami je eutrofizácia vôd. Tá je definovaná ako obohatenie vody živinami, predovšetkým dusíkom a/alebo fosforom, čo má za následok zvýšený rast rias a vyšších foriem rastlinstva. Tento stav spôsobuje neželateľné narušenie rovnováhy organizmov prítomných vo vode a zhoršenie kvality vody. Za identifikátor eutrofizácie sa vo všeobecnosti považuje koncentrácia chlorofylu-a. Tento parameter reprezentuje množstvo živého fytoplanktónu vo vodách. Eutrofizácia sa vyskytuje pri koncentráciách chlorofylu-a nad 50 µg/l táto hodnota bola pri spracovávaní Národnej správy 2005 považovaná za predbežný cieľ. 14
Výsledky Národnej správy 2005 Prehľad počtu vodných útvarov kategorizovaných rizikom nedosiahnutia cieľov smernice v dôsledku nadmerného znečistenia živinami dokumentuje tabuľka č.2. Z celkového počtu vodných útvarov SR sú 4% vodných útvarov v riziku a 30 % možno v riziku. V možnom riziku sú hlavne vodné útvary vymedzené na malých tokoch s plochou povodia pod 100 km 2, ktorých kvalita vody nebola sledovaná a sú ovplyvnené difúznymi zdrojmi znečistenia. Tab.č.2 Prehľad rizikovosti vodných útvarov z hľadiska znečistenia živinami Počet vodných útvarov Povodie celkom nie je v riziku možno v riziku v riziku Morava 103 21 73 9 Dunaj 17 5 11 1 Váh 634 387 225 22 Hron 216 177 33 6 Ipeľ 127 75 44 8 Slaná 104 70 31 3 Hornád 164 138 22 4 Bodva 37 34 1 2 Bodrog 257 176 71 10 Dunajec a Poprad 83 81 0 2 1742 1164 511 SR 100 % 67% 29% 67 4% Hlavnými hybnými silami znečisťovania vôd živinami obdobne ako u znečisťovania organickými látkami sú : poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, sídelné aglomerácie, priemysel. Dôsledky znečisťovania vôd živinami sú nasledovné: eutrofizácia vôd, ovplyvnený kyslíkový režim vôd o zmeny habitatov, o ovplyvnená druhová skladba vodných organizmov, o redukcia populácie rýb až ich mortalita. 6.2 ENVIRONMENTÁLNE CIELE A VÝNIMKY A. Vízia MKOD pre znečistenie vôd živinami je vyvážená kontrola emisií živín z bodových i difúznych zdrojov znečistenia v celom povodí Dunaja tak, aby vody Dunaja a tiež vody Čierneho mora neboli ohrozené alebo negatívne ovplyvnené eutrofizáciou. B. Operačné ciele pre znečistenie živinami na úrovni celého povodia Dunaj k roku 2015 sú nasledovné: postupné obmedzovanie s úplným zastavením najneskôr do roku 2015 vypúšťania nečistených odpadových vôd z aglomerácií > 10 000 EO a zo všetkých veľkých priemyselných a poľnohospodárskych zariadení prostredníctvom : 15
zníženia celkového množstva živín vstupujúcich do Dunaja a jeho prítokov na úroveň, ktorá bude v súlade s dosiahnutím dobrého ekologického a chemického stavu v Dunaji do roku 2015, zníženia vypúšťaného zaťaženia živinami do povodia Čierneho mora na úroveň, ktorá umožní ekosystémom v oblasti Čierneho mora zregenerovať sa na úroveň 60. rokov 20.storočia. zníženia obsahu fosfátov v detergentoch na pranie. C. Národná úroveň. Postup je totožný ako u znečistenia vôd organickým znečistením (pozri kapitolu 5.2). 6.3 OPATRENIA NA RIEŠENIE BODOVÝCH ZDROJOV ZNEČISTENIA Základné opatrenia Znečisťovanie povrchových vôd organickými látkami a živinami prebieha paralelne - týka sa to v prevažnej miere tých istých zdrojov znečistenia. Základné opatrenia a prístup k ich návrhu je definovaný v kapitole 5.3. K redukcii živín v povrchových vodách prispejú i opatrenia navrhované na zlepšenie laterálnej kontinuity tokov s pôvodným inundačným územím, s ktorými sa zaoberá kapitola 8.3.2. Okrem toho v nadväznosti na operačné ciele MKOD je zaradený legislatívny nástroj na zlepšenie stavu vôd : Implementácia legislatívneho predpisu na výrobu bezfosfátových detergentov v SR. Doplnkové opatrenia Platí to isté ako v kapitole 5.3. 6.4 OPATRENIA NA RIEŠENIE DIFÚZNYCH ZDROJOV ZNEČISTENIA Významný podiel živín v povrchových vodách (najmä dusíka) pochádza z podzemných vôd. Na redukciu živín v povrchových vodách majú teda dopad i opatrenia zamerané na redukciu znečistenia podzemných vôd uvedených v kapitole 10. Základné opatrenia Časť difúzneho znečisťovania vôd (neodkanalizovanými sídlami a odpadmi zo živočíšnej výroby) prebieha súčasne s organickým znečisťovaním a preto budovanie verejných kanalizácií a čistenie odpadových vôd ako opatrenia uvádzané v kapitole 5.3 riešia redukciu i tohto druhu znečisťovania. Ďalšie opatrenia v oblasti poľnohospodárstva sú nasledovné: implementácia smernice 91/676/EHS o ochrane podzemných vôd pred znečistením dusičnanmi (transponovaná do zákona č.364/2004 Z. z. - paragraf 35), implementácia Akčného programu vypracovaného k smernici 91/676/EHS, prepojenie používania najlepšie dostupných praktík (BEP) a nástrojov CAP (Spoločná poľnohospodárska politika cez platby), optimálne hnojenie poľnohospodárskych pozemkov, konverzia vybraných pozemkov ornej pôdy na extenzívne pasienky, predchádzanie a redukcia erózie - zvyšovanie retenčných schopností a protieróznych opatrení v jednotlivých čiastkových povodiach - v súlade s vypracovanou štúdiou Komplexný program protieróznych opatrení v jednotlivých čiastkových povodiach a ďalšie - navrhované podľa Katalógu opatrení a v spolupráci s MP SR. 16
Doplnkové opatrenia Konkrétne opatrenia sa môžu týkať: aplikácie kódexov správnej poľnohospodárske praxe, ekonomické alebo fiškálne nástroje (stimuly, pokuty), výskum, školenia, výchovné programy, poradné servisy pre poľnohospodárov, atď., výchova k zvyšovaniu ekologického povedomia spoločnosti, finančné dotácie pre organické farmy, Kompenzačné platby pre zmenu využívania krajiny atď. zabezpečenie integrácie medzi plánovaním v oblasti vôd a územným plánovaním, vytváranie a obnovovanie mokradí, vplyvy (činnosti) ovplyvňujúce mokrade (napr. úpravy tokov alebo znečistenie) môžu mať dopad na ekologický stav vodných útvarov; vytváranie mokradí a ich revitalizácia v rámci programu opatrení je jedným z opatrení na zabezpečenie udržateľného, nákladovo efektívneho a sociálne akceptovateľného mechanizmu, na dosiahnutie environmentálnych cieľov (kontrola znečistenia, doplňovanie zásob podzemných vôd) a pozitívne prispieva k manažmentu povodní. program rozvoja vidieka (Rural Development Program (RDP)) na obdobie 2007-2013 má 3 hlavné politické ciele, ktoré majú zlepšiť: i) konkurencieschopnosť poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (Os 1); ii manažment životného prostredia a krajiny (Os 2); iii) kvalitu života vo vidieckych oblastiach a diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva (Os 3); tieto 3 tematické osi sú doplnené štvrtou implementačnou osou (LEADER), ktorá je zameraná na podporu budovania a rozvoj miestnych partnerstiev a využitie vnútorného rozvojového potenciálu vidieka, ktorá môže zahrňovať aj implementáciu RSV; opatrenia všetkých osí môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov RSV, nakoľko poskytujú rôzne možnosti na ochranu vôd; zatiaľ čo opatrenia spadajúce pod os 1 a 3 sú zamerané hlavne na vodu, opatrenia osy 2 ponúkajú vysoký potenciál na priamu podporu implementácie RSV; sú to predovšetkým dobrovoľné agro-environmentálne opatrenia na riešenie difúzneho a bodového znečisťovania vôd z poľnohospodárstva (dusičnany, fosfáty, pesticídy) a tiež erózie pôdy; táto druhá os obsahuje špecifické opatrenie kompenzačné platby farmárom za ušlé zisky v dôsledku implementácie opatrení RSV. Za účelom implementácie doplnkových opatrení navrhujeme postup v dvoch krokoch: v prvom kroku by mali doplnkové opatrenia pozostávať (všade kde to je možné) z dobrovoľných programov na základe dohody s poľnohospodármi; tieto môžu (čiastočne) byť finančne dotované a participácia farmárov v nich je otvorená a preto zo strany poľnohospodárov i dobre akceptovateľná, v druhom kroku je možné zvážiť záväzné opatrenia; tieto by neboli dotované a účasť by bola povinná. Prípravné práce Budú prebiehať súbežne s úlohami na redukciu organického znečistenia pozri kapitolu 4. Taktiež úlohy špecifikované pre nepriame difúzne znečisťovanie podzemných vôd (kapitola 9) zároveň prispeje k riešeniu i povrchových vôd. Zainteresované inštitúcie sú - MŽP SR, MP SR, štátna správa, ZMOS, obce, Vodárenské spoločnosti, SVP, SIŽP, MF SR, Priemysel). 17
7. ZNEČISTENIE POVRCHOVÝCH VÔD PRIORITNÝMI LÁTKAMI A INÝMI CHEMICKÝMI LÁTKAMI RELEVANTNÝMI PRE SR 7.1 POPIS PROBLÉMU Článok 2 RSV vysvetľuje termín hazardous substances ako látky alebo skupiny látok, ktoré sú toxické, stále a sú náchylné na biologickú akumuláciu a iné látky alebo skupiny látok, ktoré vyvolávajú rovnakú úroveň obavy z ich účinkov. Termín hazardous substances v zmysle zákona 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a zákona SNR č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) odpovedá termínu škodlivé a obzvlášť škodlivé látky. Nadmerné znečistenie vôd škodlivými a obzvlášť škodlivými látkami môže vyústiť do mnohých nežiaducich účinkov na pririečnu ekológiu a na zdravie ľudskej populácie. Škodlivé a obzvlášť škodlivé látky majú za následok inhibíciu fyziologických procesov v organizmoch žijúcich vo vodách (akútna toxicita) alebo môžu vyvolať účinky ohrozujúce populáciu z dlhodobejšieho hľadiska (chronická toxicita). Ak je látka perzistentná, t.j. jej degradačné procesy pretrvávajú dlhšie časové obdobie, zostáva v životnom prostredí a vedie ku kontinuálnej a/ alebo dlhodobej expozícii. Látky s vysokou lipofilicitou majú tendenciu akumulovať sa na tuhú fázu a v živých organizmoch. Preto pri hodnotení kontaminácie škodlivými a obzvlášť škodlivými látkami je potrebné preskúmať všetky pririečne ekosystémy. Výsledky Národnej správy 2005 Chemický stav v Národnej správe bol definovaný rizikovou kategóriou znečistenie prioritnými látkami a kategóriou znečistenia ostatnými látkami relevantnými pre SR. Prioritné látky sú látky určené v súlade s článkom 16(2) a uvedené v prílohe X. RSV (Zoznam III vodného zákona č.364/2004 Z. z.) - 33 látok. Pre tieto látky EK ustanoví limity znečistenia (v súčasnosti uvedené v návrhu smernice EP a Rady o environmentálnych kvalitatívnych štandardoch v oblasti vodnej politiky a pozmeňujúci smernicu 2000/60/EC). Medzi týmito látkami sa nachádza 11 prioritných nebezpečných látok, 14 látok podliehajúcich ďalšiemu preskúmaniu a preto sú považované za potenciálne prioritné nebezpečné látky a 8 nebezpečných látok. Pre prioritné nebezpečné látky smernica vyžaduje úplné zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťaní, emisií a únikov (v termíne do 20 rokov od nadobudnutia účinnosti smernice) a pre prioritné látky sa požaduje progresívna redukcia vypúšťaní, emisií a únikov. Ostatné látky relevantné pre SR sú látky uvedené v Programe znižovania znečistenia vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami, ktorého spracovanie vyplýva z ustanovení 40 zákona č.364/2004 Z. z.. Prehľad počtu vodných útvarov, ktoré sú v riziku dosiahnutia cieľov smernice pre chemický stav dokumentuje tabuľka č.3. Z celkového počtu vodných útvarov SR je 0,5% vodných útvarov v riziku a 6,5 % možno v riziku. Na území SR bolo celkove identifikovaných 10 vodných útvarov v riziku nedosiahnutia dobrého chemického stavu v zmysle požiadaviek RSV. Z tohto počtu je 7 vodných útvarov znečistených prioritnými látkami (pozri tab.č.4). Pri implementácii čl.5 RSV bol v kategórii ukazovateľov reprezentujúcich chemický stav vysoký počet vodných útvarov hodnotený triedou možno v riziku nakoľko ich nebolo možné spoľahlivo vyhodnotiť. Príčinou bol nedostatok informácií alebo nedostatok metód hodnotenia (analytické metódy stanovenia týchto látok, environmentálne kvalitatívne štandardy). 18
Tab.č.3 Prehľad rizikovosti vodných útvarov z hľadiska znečistenia chemickými látkami Počet vodných útvarov Povodie celkom nie je v riziku možno v riziku v riziku Morava 103 90 12 1 Dunaj 17 13 3 1 Váh 634 588 44 2 Hron 216 204 10 2 Ipeľ 127 115 11 1 Slaná 104 100 4 0 Hornád 164 156 7 1 Bodva 37 35 2 0 Bodrog 257 239 16 2 Dunajec a Poprad 83 79 4 0 SR 1742 100 % 1619 93,0% 113 6,5% 10 0,5% Tab.č.4 Prehľad rizikovosti vodných útvarov z hľadiska znečistenia prioritnými látkami a ostatnými škodlivými a obzvlášť škodlivými látkami relevantnými pre SR Počet vodných útvarov Prioritné látky Ostatné látky relevantné pre SR Čiastkové Povodie celkom nie je v riziku možno v riziku v riziku nie je v riziku možno v riziku v riziku Morava 103 91 12 0 93 9 1 Dunaj 17 13 3 1 12 4 1 Váh 634 595 37 2 603 29 2 Hron 216 206 10 0 205 9 2 Ipeľ 127 116 10 1 117 10 0 Slaná 104 100 4 0 101 3 0 Hornád 164 157 6 1 159 8 0 Bodva 37 36 1 0 32 5 0 Bodrog 257 243 13 1 243 13 1 Dunajec a Poprad 83 81 2 0 79 4 0 SR 1742 1638 98 6 1644 94 7 100 % 94 % 5,5% 0,5 94,0 % 5,5% 0,5% Konkrétne chemické látky spôsobujúce riziko nedosiahnutia dobrého chemické stavu v jednotlivých oblastiach povodí sú nasledovné: Oblasť povodia Dunaja aromatické uhľovodíky (benzén - rieka Dunaj) Oblasť povodia Váhu polyaromatické uhľovodíky (B (g,h,i) PERYL, IN (1,2,3) PYR), ftaláty (DEHP), halogénové uhľovodíky (TCE, PCE, 1,2-dichlóretán), Hg - (rieka Nitra) Oblasť povodia Hrona olovo (Pb) (rieka Ipeľ) Oblasť povodia Hornádu ortuť (Hg) (Rudniansky potok) Oblasť povodia Bodrogu - polyaromatické uhľovodíky (B (g,h,i) PERYL, IN (1,2,3) PYR), ftaláty (DEHP) (rieka Ondava) Z ostatných chemických látok relevantných pre SR, ktoré spôsobujú riziko nedosiahnutia dobrého chemického stavu sú to: Oblasť povodia Dunaja rieka Teplica - zinok (Zn) Oblasť povodia Váhu - rieka Nitra halogénové uhľovodíky (1,1,2,2-tetrachlóretán, 1,2- dichlóretylén, 1,1,2-trichlóretán) arzén (As) 19