PR_INI

Európsky parlament 2014-2019 Dokument na schôdzu A8-0180/2017 4.5.2017 SPRÁVA o budúcich perspektívach technickej pomoci v rámci politiky súdržnosti (2016/2303(INI)) Výbor pre regionálny rozvoj Spravodajkyňa: Ruža Tomašić RR\1125043.docx PE597.486v02-00 Zjednotení v rozmanitosti

PR_INI OBSAH Strana NÁVRH UZNESENIA EURÓPEHO PARLAMENTU... 3 DÔVODOVÁ SPRÁVA... 11 LIST VÝBORU PRE ROZPOČET... 13 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTOROM VÝBORE... 15 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTOROM VÝBORE... 16 PE597.486v02-00 2/16 RR\1125043.docx

NÁVRH UZNESENIA EURÓPEHO PARLAMENTU o budúcich perspektívach technickej pomoci v rámci politiky súdržnosti (2016/2303(INI)) Európsky parlament, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu XVIII, so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej len NSU ) 1, so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja 2, so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 3, so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 4, so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 5, so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov 6, so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 1305/2013 (COM(2015)0701), so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a 1 Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320. 2 Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259. 3 Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281. 4 Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289. 5 Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470. 6 Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 1. RR\1125043.docx 3/16 PE597.486v02-00

rastu maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU 1, so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii 2, so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2016 o nových nástrojoch územného rozvoja v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 2020: integrované územné investície (ITI) a miestny rozvoj vedený komunitou (CLLD) 3, so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov zo 16. februára 2016 s názvom Je potrebné venovať viac pozornosti výsledkom na zlepšenie poskytovania technickej pomoci Grécku, so zreteľom na hĺbkovú analýzu s názvom Technická pomoc na podnet Komisie, ktorú vypracovalo Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky (tematická sekcia B: štrukturálna a kohézna politika) v septembri 2016, so zreteľom na list Výboru pre rozpočet, so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0180/2017), A. keďže technická pomoc, či už z podnetu Komisie alebo členských štátov, zohráva dôležitú úlohu vo všetkých fázach vykonávania politiky súdržnosti a je dôležitým nástrojom na prilákanie a udržanie kvalitných zamestnancov v rámci správy, vytvorenie stabilného systému riadenia a využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a riešenie ťažkostí pri vykonávaní a pomoci používateľom, pokiaľ ide o vypracúvanie kvalitných projektov; keďže by sa mali preskúmať možnosti využitia technickej pomoci v prípravnej fáze programov; B. keďže miestne, regionálne a celoštátne orgány často nemajú potrebné kapacity, aby mohli účinne a efektívne vykonávať EŠIF a zorganizovať partnerstvo s inými verejnými orgánmi vrátane mestských orgánov, s hospodárskymi a sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti v súlade s článkom 5 NSU; keďže administratívne kapacity sa v členských štátoch a regiónoch značne líšia; C. keďže opatrenia technickej pomoci by mali byť zamerané aj na partnerov zapojených do prípravy a vykonávania politiky súdržnosti, a to najmä v oblasti budovania kapacít, vytvárania sietí a komunikácie týkajúcej sa politiky súdržnosti; D. keďže miestne, regionálne a celoštátne orgány majú problémy udržať si kvalifikovaných pracovníkov, ktorí majú tendenciu odchádzať na lepšie platené pracovné miesta v súkromnom sektore alebo v rámci vnútroštátnych orgánov na celoštátnej úrovni; keďže ide o významnú prekážku pre schopnosť verejných orgánov úspešne vykonávať EŠIF a 1 Prijaté texty, P8_TA(2017)0053. 2 Prijaté texty, P8_TA(2015)0308. 3 Prijaté texty, P8_TA(2016)0211. PE597.486v02-00 4/16 RR\1125043.docx

dosahovať ciele súdržnosti; E. keďže je tu priestor na zlepšenie monitorovania a hodnotenia technickej pomoci, a to napriek tomu, že v programovom období 2014 2020 sa kladie väčší dôraz na výsledky a že takmer polovica tohto obdobia už uplynula; F. keďže je potrebné optimalizovať prepojenie medzi technickou pomocou na podnet Komisie a opatreniami technickej pomoci, ktoré sa realizujú na národnej a regionálnej úrovni; Technická pomoc na podnet Komisie (článok 58 NSU) 1. berie na vedomie, že zdroje ktoré sú k dispozícii pre technickú pomoc na podnet Komisie boli vyššie v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím a vzrástli na 0,35 % ročného príspevku z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu, a to po odpočítaní zdrojov z Nástroja na prepojenie Európy (CEF) a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD); 2. víta činnosti Komisie financované z technickej pomoci, a to najmä činnosť v oblasti nástroja TAIEX REGIO PEER 2 PEER, kompetenčného rámca, nástroja sebahodnotenia, paktov integrity, príručky pre odborníkov o tom, ako sa vyhnúť 25 najčastejším chybám v oblasti verejného obstarávania, a štúdie o zhodnotení administratívnej kapacity v oblasti verejného obstarávania v 28 členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby takéto iniciatívy využívali; zdôrazňuje, že tieto nástroje by mali mať významnejšiu úlohu v rámci politiky súdržnosti po roku 2020, a preto nalieha na Komisiu, aby zvyšovala informovanosť na miestnej a regionálnej úrovni vrátane na úrovni ostrovov, pokiaľ ide o ich využívanie; odporúča, aby rozsah pôsobnosti nástrojov TAIEX REGIO PEER 2 PEER sa rozšíril na všetkých partnerov v súlade s článkom 5 NSU s cieľom zabezpečiť širokú výmenu skúseností, prispievať k budovaniu kapacít a uľahčiť využívanie osvedčených postupov; 3. považuje za nevyhnutné, aby Komisia iniciovala hodnotenie účinnosti a pridanej hodnoty vykonávania paktov integrity mechanizmu verejnej kontroly na ochranu finančných prostriedkov EÚ; 4. berie na vedomie činnosti pracovnej skupiny pre Grécko a podpornej skupiny pre Cyprus na implementácii EŠIF v týchto dvoch krajinách, najmä pokiaľ ide o mieru čerpania, pričom má na zreteli, že toto je len jeden z ukazovateľov pozitívneho hodnotenia politiky súdržnosti; konštatuje však, že podľa osobitnej správy Európskeho dvora audítorov s názvom Je potrebné venovať viac pozornosti výsledkom na zlepšenie poskytovania technickej pomoci Grécku boli v snahe o účinnú a udržateľnú reformu dosiahnuté zmiešané výsledky; vyzýva preto Komisiu, aby podala správu o výsledkoch dosiahnutých službou na podporu štrukturálnych reforiem pri operáciách v Grécku; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať a zlepšiť prácu pracovnej skupiny pre lepšie vykonávanie vychádzajúcu zo skúseností z programového obdobia 2007 2013 s cieľom podporiť iné členské štáty, ktoré majú problémy pri vykonávaní politiky súdržnosti; 5. berie na vedomie zavedenie programu na podporu štrukturálnych reforiem (PPSR) a uznáva niektoré potenciálne prínosy pre politiku súdržnosti, ako aj pre ďalšie oblasti; RR\1125043.docx 5/16 PE597.486v02-00

žiada, aby to bolo sa v súlade a konzistentné s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v oblasti politiky súdržnosti; domnieva sa však, že každé možné predĺženie tohto programu by by nemalo viesť k odklonu od tematických cieľov politiky súdržnosti, a zastáva názor, že zdroje by sa nemali čerpať z EŠIF na technickú pomoc; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi zabezpečila čo najväčšiu koordináciu a doplnkovosť opatrení financovaných z PPSR a technickej pomoci poskytovanej v rámci EŠIF s cieľom zamerať úsilie na čo najúčinnejšie dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti; 6. berie na vedomie stratégiu technickej pomoci vypracovanú GR Komisie pre regionálnu a mestskú politiku; navrhuje rozvíjať širšiu stratégiu technickej pomoci, ktorá zabezpečí účinnejšiu koordináciu a bude sa týkať všetkých generálnych riaditeľstiev, ktoré sa zaoberajú EŠIF, ako aj činnosti služby na podporu štrukturálnych reforiem súvisiacich s politikou súdržnosti s cieľom uľahčiť poskytovanú podporu, zabrániť duplicite a maximalizovať ich súčinnosť a komplementárnosť; 7. zdôrazňuje dôležitosť technickej pomoci v oblasti finančných nástrojov, ktorých použitie exponenciálne rastie, pričom sú svojím charakterom pomerne zložité; v tejto súvislosti víta partnerstvo medzi Komisiou a Európskou investičnou bankou pri zriadení platformy fi-compass; žiada Komisiu o zefektívnenie technickej pomoci tak, aby sa vzťahovala na oblasti, v ktorých sa riadiace orgány a príjemcovia stretávajú s najväčším množstvom problémov; víta technické vylepšenia Európskeho centra investičného poradenstva pri kombinovaní EŠIF s Európskym fondom pre strategické investície (EFSI). zdôrazňuje však, že znakom väčšej kapacity a zjednodušenia v tejto špecifickej oblasti by mala byť v konečnom dôsledku redukcia potreby technickej pomoci v oblasti finančných nástrojov; okrem toho zdôrazňuje potrebu komplementárnosti s opatreniami technickej pomoci, ktoré sa následne vykonávajú na národnej a regionálnej úrovni; 8. víta podporu členským štátom v rámci nástroja technickej pomoci Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch (JASPERS), ktorý poskytuje odbornú pomoc členským štátom pri príprave veľkých projektov spolufinancovaných z EFRR a z KF; očakáva osobitnú správu Európskeho dvora audítorov, predloženie ktorej sa predpokladá v roku 2017 a ktorej cieľom bude overiť, či program JASPERS pomohol zlepšiť vypracúvanie veľkých projektov spolufinancovaných z EÚ, a prispel tak k vyššej kvalite projektov, ako aj k zvýšeniu administratívnej kapacity členských štátov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať dôkladnú analýzu toho, ako činnosť nástroja JASPERS za obdobie 2007 2013 prostredníctvom nezávislého hodnotenia kvality zlepšila kvalitu projektov a skrátila čas potrebný na schválenie veľkých projektov Komisiou; 9. konštatuje, že odvtedy, čo sa technická pomoc začala využívať v oblasti politiky súdržnosti, nebola vypracovaná žiadna komplexná analýza jej skutočného prínosu; zdôrazňuje, že je preto ťažké vykonať podrobné hodnotenie jej významu a prínosu z hľadiska budovania administratívnych kapacít a inštitucionálneho posilňovania s cieľom zabezpečiť účinné riadenie EŠIF; z tohto dôvodu požaduje zvýšenie informovanosti a transparentnosti, pokiaľ ide o činnosti súvisiace s technickou pomocou, posilnenie úlohy Parlamentu pri monitorovaní a kontrole, ako aj vypracovanie dôkladnej a komplexnej štúdie o jej prínose v oblasti politiky súdržnosti; 10. pripomína význam primeraných a cielených ukazovateľov, ktoré sú vhodné na meranie PE597.486v02-00 6/16 RR\1125043.docx

výsledkov a dosahu výdavkov z EŠIF, a dostupnosti technickej pomoci na príslušné monitorovanie; domnieva sa, že zavedenie spoločných ukazovateľov bolo prvým krokom v tomto smere, ale bolo spojené s mnohými nedostatkami, napríklad s nadmerným zameraním na výstupy, absenciou dlhodobej perspektívy a nenaplnením potrieb na mieru šitých informácií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby investovala do zlepšenia systému podávania správ a hodnotenia tým, že vypracuje vhodnejšie ukazovatele, ktoré budú k dispozícii v budúcom programovom období; 11. vyzýva Komisiu, aby pripravila opatrenia a zdroje na zriadenie technickej pomoci pri vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ, a to s ohľadom na rôzne skúsenosti a mieru úspešnosti realizácie týchto stratégií, ako aj na skutočnosť, že medzi účastníkmi stratégií sú nečlenské štáty a krajiny s obmedzenými finančnými prostriedkami a nedostatočnými ľudskými zdrojmi; domnieva sa, že by to mohlo účinnejšie prispieť k príprave veľkých projektov na makroregionálnej úrovni, ktoré by mohli získať finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti; 12. zdôrazňuje, že je dôležité realizovať konkrétne opatrenia technickej pomoci na podporu reindustrializácie v znevýhodnených oblastiach s cieľom prilákať priemyselné investície do inovatívnych odvetví špičkových technológií s nízkym vplyvom na životné prostredie; 13. vyzýva Komisiu, aby zriadila technickú pomoc, konkrétne pracovné skupiny členských štátov, s cieľom predchádzať oneskoreniam vo vytváraní orgánov a operačných programov, ktoré budú potrebné v rámci politiky súdržnosti v členských štátoch po roku 2020; Technická pomoc na podnet členských štátov (článok 59 NSU) 14. zdôrazňuje, že spolufinancovanie technickej pomoci EÚ, ktoré je k dispozícii členským štátom v rámci piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 2020, predstavuje približne 13,4 miliardy EUR; 15. zdôrazňuje, že technická pomoc sa vo svojej podstate líši od ostatných opatrení financovaných z EŠIF a že meranie jej výsledkov je veľmi náročná a zložitá úloha; domnieva sa však, že vzhľadom na jej potrebu, úroveň zdrojov dostupných v jej rámci a jej potenciál je skutočne nutné vytvoriť strategický a transparentný prístup, ktorý bude koordinovaný na rôznych úrovniach správy, a dosiahnuť flexibilitu s cieľom naplniť potreby identifikované riadiacimi orgánmi v členských štátoch; 16. zdôrazňuje, že kontrola výkonnosti v roku 2019 ozrejmí aj výsledky využívania technickej pomoci v programovom období 2014 2020 a zabezpečí, aby výsledky neboli k dispozícii príliš neskoro na diskusiu o období po roku 2020; požaduje preto, aby sa v prechodnej etape uskutočnila širšia diskusia o účinnosti technickej pomoci a jej výsledkoch a jej analýza; 17. je znepokojený tým, že v niektorých členských štátoch sa technická pomoc nedostáva dostatočným a účinným spôsobom k miestnym a regionálnym orgánom, ktoré majú zvyčajne najnižšiu správnu kapacitu; zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvoriť riadne a transparentné komunikačné kanály medzi jednotlivými úrovňami riadenia, aby bolo RR\1125043.docx 7/16 PE597.486v02-00

možné úspešne využívať EŠIF a plniť ciele politiky súdržnosti, ale aj obnoviť dôveru v účinné fungovanie EÚ a jej politík; domnieva sa, že všetci partneri v rámci politiky súdržnosti zohrávajú dôležitú úlohu, a navrhuje, aby Komisia priamo pristúpila k posilneniu postavenia partnerov v ďalšom finančnom programovom období; vyzýva členské štáty, aby výrazne zintenzívnili svoje úsilie o zjednodušenie vykonávania nariadení týkajúcich sa politiky súdržnosti, a to najmä ustanovení o technickej pomoci; víta preto príklad viacvrstvového systému vykonávania politiky súdržnosti v Poľsku (3 piliere technickej pomoci), ktorý umožňuje uplatňovanie koordinovaného strategického a transparentného prístupu viac zameraného na výsledky a prináša vyššiu pridanú hodnotu; požaduje, aby sa prísnejšie kontrolovali výsledky činnosti veľkých súkromných firiem, ktoré poskytujú technickú pomoc verejným správam, a to aj s cieľom predchádzať potenciálnemu konfliktu záujmov; 18. zdôrazňuje, že technická pomoc zameraná na rozvoj ľudského potenciálu sa musí využívať na potreby, ktoré sa predtým stanovili v plánoch rozvoja zamestnancov a v špecializovanej odbornej príprave personálu; 19. zdôrazňuje, že aj kapacita pre nižšie úrovne riadenia je veľmi dôležitá pre úspech nových nástrojov územného rozvoja, ako je miestny rozvoj vedený komunitou a integrovaná územná investícia (IÚI); vyzýva na ďalšiu decentralizáciu vykonávania miestneho rozvoja vedeného komunitou; konštatuje, že hoci môže byť ťažké merať vplyv technickej pomoci, nie je to v žiadnom prípade nemožné, najmä keď sa vezme do úvahy pomer prínosov a nákladov; zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch vykazuje technická pomoc poskytnutá na účel vytvorenia uceleného systému na vykonávanie EFRR a vytvorenia systému na vykonávanie IÚI negatívny pomer prínosov a nákladov; konštatuje však, že vysoké náklady možno čiastočne vysvetliť osobitnými okolnosťami, ktoré si vyžadujú vyššie úsilie, ako napríklad zavedenie nového systému; požaduje preto, aby sa zaviedli jasné kontrolné mechanizmy, najmä pokiaľ ide o netransparentné rokovania o technickej pomoci; pripomína dôležitú úlohu miestnych akčných skupín, najmä pokiaľ ide o vykonávanie miestneho rozvoja vedeného komunitou, a domnieva sa, že členské štáty by im mali poskytovať technickú pomoc, aby podporili ich cenný príspevok k trvalo udržateľnému miestnemu rozvoju v Únii; 20. upozorňuje na to, že je potrebné, aby činnosti technickej pomoci zahŕňali podporu technicky a ekonomicky realizovateľných projektov, čo by členským štátom umožnilo navrhovať stratégie oprávnené na financovanie v rámci politiky súdržnosti; 21. so znepokojením konštatuje, že pri vykonávaní integrovaných opatrení pre udržateľný rozvoj miest, pri ktorých sú úlohy prenesené na mestské orgány, ktoré fungujú ako sprostredkovateľské orgány, často chýba potrebná technická pomoc na budovanie ich kapacít; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mala zvýšiť technická pomoc na úrovni mestských oblastí, a to s ohľadom na úlohu mestských orgánov v oblasti politiky súdržnosti a na potrebu zabezpečiť posilnenú kapacitu na ďalšie vykonávanie mestskej agendy EÚ a Amsterdamského paktu; 22. poznamenáva, že v rámci programového obdobia 2014 2020 sa predpokladá väčšie zapojenie miestnych orgánov; zdôrazňuje, že to vyžaduje väčšie technické a administratívne zručnosti; žiada Komisiu, aby preskúmala iniciatívy a mechanizmy umožňujúce miestnym aktérom plne využívať programové možnosti, ktoré poskytujú PE597.486v02-00 8/16 RR\1125043.docx

nariadenia o EŠIF; 23. upozorňuje na európsky kódex správania pre partnerstvo, ktorý stanovuje potrebu pomoci relevantným partnerom pri posilňovaní ich inštitucionálnej kapacity s ohľadom na prípravu a realizáciu programov; zdôrazňuje, že mnoho členských štátov neuplatňuje európsky kódex správania pre partnerstvo; okrem toho sa domnieva, že hlavné zásady a osvedčené postupy zakotvené v článku 5 uvedeného kódexu, ktoré sa týkajú zapojenia príslušných partnerov do prípravy partnerskej dohody a programov, by sa mali skutočne uplatňovať, a to s osobitným dôrazom na otázku včasného zverejnenia a ľahkého prístupu k relevantným informáciám; zdôrazňuje potrebu jasných usmernení EÚ s cieľom zvýšiť súlad a odstrániť regulačnú neistotu; 24. zdôrazňuje, že je potrebné zveriť technickú pomoc kvalifikovaným štátnym príslušníkom, ktorí budú schopní poskytovať nepretržitú podporu, a financovať ju; zdôrazňuje však, že tieto finančné prostriedky by za žiadnych okolností nemali nahrádzať prostriedky štátov v tejto oblasti a že by mal nastať postupný a strategický posun smerom k činnostiam, ktoré vytvárajú väčšiu pridanú hodnotu pre politiku súdržnosti vo všeobecnosti, ako je napríklad budovanie kapacít, komunikácia alebo výmena skúseností; 25. zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť inštitúcie, ktoré nie sú súčasťou systému riadenia, ale majú priamy vplyv na vykonávanie politiky súdržnosti; pripomína, že týmto inštitúciám treba poskytnúť pomoc, aby mohli rozšíriť a zlepšiť svoje administratívne kapacity a normy prostredníctvom vzdelávania, výmeny poznatkov, budovania kapacít, vytvárania sietí a zavádzania informačných systémov, ktoré sú potrebné na riadenie projektov; zdôrazňuje, že intenzívnejšie informovanie o výsledkoch a úspechoch dosiahnutých s podporou EŠIF a ich väčšie zviditeľnenie môžu prispieť k obnoveniu dôvery a viery občanov v európsky projekt; požaduje preto, aby sa vyčlenili osobitné finančné prostriedky na komunikáciu v rámci technickej pomoci na podnet členského štátu; vyzýva Komisiu, aby podporovala zastupiteľnosť opatrení technickej pomoci s cieľom umožniť úspory z rozsahu a financovanie opatrení spoločných pre rôzne fondy EŠIF; 26. zdôrazňuje, že na zníženie nadmerných procedurálnych komplikácií by sa technická pomoc v budúcnosti mala čoraz viac zameriavať na úroveň príjemcu/projektu bez ohľadu na to, či ide o verejný alebo súkromný sektor alebo sektor občianskej spoločnosti, aby sa zabezpečil prísun inovačných a vhodne navrhnutých projektov, ktoré budú zodpovedať už existujúcim stratégiám a vyhýbať sa nediferencovanému prístupu; vyzýva členské štáty, aby vytvorili mechanizmy na zapojenie príjemcov prostriedkov z EŠIF do vykonávania a monitorovania technickej pomoci; odporúča, aby členské štáty vytvorili sieť informačných stredísk, aby potenciálni príjemcovia mali možnosť získať informácie o dostupných zdrojoch financovania, operačných programoch a otvorených výzvach a dozvedieť sa, ako vypĺňať formuláre žiadostí a realizovať projekty; 27. poukazuje na to, že technická pomoc sa musí považovať za jednoduchý a flexibilný nástroj, ktorý možno upraviť tak, aby vyhovoval meniacim sa okolnostiam, zastáva názor, že technická pomoc musí prispieť k udržateľnosti projektov, t. j. obdobiu ich trvania, pričom sa bude zameriavať na kľúčové oblasti politiky súdržnosti a podporovať dlhodobé výsledky, napríklad projekty, ktoré vytvárajú trvalé pracovné miesta; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že technickú pomoc možno využiť na testovanie pilotných projektov inovatívnych riešení; RR\1125043.docx 9/16 PE597.486v02-00

28 požaduje lepšie podávanie správ členskými štátmi v programovom období po roku 2020 o typoch typy akcií financovaných prostredníctvom technickej pomoci, ako aj o výsledkoch, ktoré sa dosiahli; zdôrazňuje, že je potrebná väčšia transparentnosť, aby sa zvýšila viditeľnosť technickej pomoci a sledovalo to, ako a kde sa tieto prostriedky vynakladajú, a to s cieľom dosiahnuť väčšiu zodpovednosť vrátane jasného vykonávania auditu; domnieva sa, že by sa preto mali zvážiť pravidelne aktualizované a verejne dostupné databázy akcií plánovaných a vykonávaných členskými štátmi, pričom by sa malo vychádzať zo skúseností s portálom otvorených dát, ktorý vytvorila Komisia pre EŠIF; 29. konštatuje, že v súčasnom programovom období mali členské štáty na výber začlenenie technickej pomoci ako prioritnej osi v rámci operačného programu alebo prijatie osobitného operačného programu zameraného na technickú pomoc; vyzýva Komisiu, aby analyzovala, v ktorom variante boli dosiahnuté lepšie výsledky a ktorý umožnil lepšie monitorovanie a hodnotenie, pričom je potrebné, aby zohľadnila rozdielne inštitucionálne zázemie členských štátov; 30. požaduje väčšie využívanie technickej pomoci v oblasti Európskej územnej spolupráce (EÚS) a v rámci súvisiacich programov, najmä pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu, pretože tieto oblasti majú svoje vlastné osobitosti a vyžadujú si podporu vo všetkých fázach vykonávania, pričom cieľom je posilniť uvedenú spoluprácu a zvýšiť stabilitu príslušných programov; 31. žiada Komisiu, aby v súvislosti s prípravou legislatívnych návrhov pre politiku súdržnosti po roku 2020 vzala do úvahy všetky tieto prvky, t. j. skúsenosti zo súčasného programového obdobia i z predchádzajúcich období; 32. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie ex-post, čo sa týka centrálne riadenej technickej pomoci a technickej pomoci v rámci zdieľaného hospodárenia. 33. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii. PE597.486v02-00 10/16 RR\1125043.docx

DÔVODOVÁ SPRÁVA Hoci sa technická pomoc využíva v kontexte politiky súdržnosti od roku 1988, globálna analýza jej príspevku nebola v Európskom parlamente nikdy vykonaná. Technická pomoc je prierezovou oblasťou výdavkov, pre ktorú neexistuje jediná jasná definícia a je ťažké vykonať podrobné hodnotenie jej významu a príspevku na podporu posilnenia inštitúcií a budovania administratívnych kapacít pre účinné riadenie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Pre programové obdobie 2014 2020 je technická pomoc definovaná v NSU a môže prebiehať buď na podnet Komisie (článok 58), alebo členských štátov (článok 59). Nové ustanovenia týkajúce sa technickej pomoci zaviedli určité inovácie, najmä: podporu posilnenia inštitúcií a budovania administratívnych kapacít; a opatrenia na identifikáciu, uprednostňovanie a zavádzanie štrukturálnych a administratívnych reforiem v reakcii na ekonomické a spoločenské výzvy v niektorých členských štátoch. Podľa článku 118 NSU zdroje pridelené na technickú pomoc na podnet Komisie tvoria v súčasnom programovom období 0,35 % ročného prídelu z fondov. To predstavuje nárast o 0,1 % v porovnaní s obdobím 2007 2013. Financovanie technickej pomoci môže byť poskytované z rôznych rozpočtových položiek a použité flexibilným spôsobom, takže je ťažké získať konečné sumy alebo jasnú predstavu o jej rozpočtových mechanizmoch a financovaných činnostiach. Na úrovni EÚ podporuje technická pomoc okrem iných opatrení posilňovanie inštitúcií a budovanie administratívnych kapacít pre účinné riadenie fondov. Spravodajkyňa by preto rada využila túto príležitosť a uvítala nástroje, ktoré nedávno vytvorila Európska komisia v podobe prostriedkov na technickú pomoc: kompetenčný rámec, súvisiaci nástroj sebahodnotenia a pakty integrity - mechanizmus verejnej kontroly na ochranu finančných prostriedkov EÚ. Kompetenčný rámec a nástroj sebahodnotenia sú pomocné prostriedky na pomoc inštitúciám, ktoré spravujú finančné prostriedky pri posilňovaní svojich kapacít v oblasti ľudských zdrojov. Kompetenčný rámec a nástroj sebahodnotenia sú flexibilné a upraviteľné nástroje, a to tak, aby boli použiteľné pre rôzne organizačné štruktúry v členských štátoch. Okrem toho si pilotný projekt pakty integrity mechanizmus verejnej kontroly na ochranu finančných prostriedkov EÚ kladie za cieľ preskúmať a podporovať používanie paktov integrity na ochranu prostriedkov EÚ proti podvodom a korupcii a ako nástroja, ktorý má zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť, posilniť dôveru v orgány a verejné obstarávanie, prispieť k dobrej povesti verejných obstarávateľov, dosiahnuť zníženie nákladov a zlepšenie hospodárskej súťaže prostredníctvom dokonalejšieho verejného obstarávania. Technická pomoc na úrovni členského štátu dosahuje výšku 13,4 miliardy EUR pre päť EŠIF. Technická pomoc sa dá považovať za hnací motor zmeny a jej úplný prínos bude možno zrejmý až v budúcnosti a až keď dôjde k vykonaniu činností a reforiem. Z tohto RR\1125043.docx 11/16 PE597.486v02-00

dôvodu je potrebné vo všetkých fázach zaistiť plánovanie, koordináciu a transparentnosť činností technickej pomoci. Všeobecnejšie je potrebné starostlivo sledovať úlohu technickej pomoci pri posilňovaní inštitucionálnych, administratívnych a štrukturálnych reforiem v členských štátoch, aby sa zabezpečila transparentnosť a zaručila legitimita. S ohľadom na posilňovanie inštitucionálnych a technických kapacít v mnohých členských štátoch sa využívanie finančných prostriedkov z technickej pomoci nikdy neponúklo regionálnym alebo miestnym orgánom. To znamená, že technická pomoc bola použitá na národnej úrovni na odbornú prípravu pre regionálne alebo miestne orgány, ale miestni a regionálni zástupcovia nemali príležitosť formulovať svoje potreby a odborná príprava nebola zameraná na miestne potreby ani upravená pre cieľovú skupinu účastníkov. Spravodajkyňa dúfa, že sa poučíme z predchádzajúcich chýb a zlepší sa budúce využitie technickej pomoci. Cieľom technickej pomoci je nielen vynaložiť peňažné prostriedky, ale využívať ju pre cieľovú skupinu účastníkov s cieľom informovať miestne a regionálne subjekty včas o všetkých ponúkaných možnostiach, a to tak, aby školenia, ktoré sú organizované členskými štátmi, skutočne priniesli potrebnú pridanú hodnotu a aby sa zlepšilo vyhodnocovanie školení účastníkmi. Okrem toho je veľmi dôležité zdôrazniť, že v kontexte integrovaného a trvalo udržateľného rozvoja miest majú mestá právo na využívanie technickej pomoci na všetky činnosti súvisiace so zriadením systému a pri príprave a realizácii projektov prostredníctvom integrovaných územných investícií (ITI), pretože sa stávajú sprostredkovateľskými subjektmi, pokiaľ ide o riadenie a kontrolu využívania EŠIF prostredníctvom mechanizmu integrovaných územných investícií. Osobitné technické nástroje (TAIEX-REGIO Peer 2 Peer, JESSICA a JASPERS) boli úspešne zavedené vo viacerých členských štátoch; je však potrebných viac informácií o týchto príležitostiach na celoštátnej, ako aj na miestnej úrovni. Dôležitým faktorom úspechu každého systému alebo programu je informovanosť. Potenciálni žiadatelia potrebujú jasné vysvetlenie a informácie o možnostiach technickej pomoci. Kríza v Európe si vyžaduje určitú flexibilitu pri prideľovaní EŠIF: to sa odráža v ustanoveniach týkajúcich sa riadenia technickej pomoci. V súčasnosti je možné článok 25 NSU uplatniť len na členské štáty s dočasnými finančnými problémami. Avšak o možnosti rozšírenia geografickej pôsobnosti tohto článku na všetky členské štáty sa v súčasnosti diskutuje v súvislosti s novým legislatívnym návrhom týkajúcim sa programu na podporu štrukturálnych reforiem (PPSR). Program na podporu štrukturálnych reforiem je naplánovaný tak, že bude dopĺňať existujúcu technickú pomoc v rámci EŠIF, ale otázkou je, ako sa táto koordinácia zaistí. Preto je potrebné, aby mali členské štáty k dispozícii podrobnejšie informácie o využívaní zdrojov na technickú pomoc. Prínos činností technickej pomoci by mal byť hodnotený a mala by sa zvyšovať rozpočtová transparentnosť. PE597.486v02-00 12/16 RR\1125043.docx

LIST VÝBORU PRE ROZPOČET Iskra Michailovova predseda Výbor pre regionálny rozvoj Európsky parlament Vec: Správa o budúcich perspektívach technickej pomoci v rámci politiky súdržnosti (2016/2303(INI)) Vážený pán predseda, Výbor REGI v súčasnosti pripravuje správu o budúcich perspektívach technickej pomoci v rámci politiky súdržnosti (2016/2303(INI)). Koordinátori Výboru pre rozpočet rozhodli o predložení pozície Výboru pre rozpočet vo forme listu. Výbor pre rozpočet vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o pomalé a nedostatočné vykonávanie programov v rámci politiky súdržnosti v súčasnom programovom období. Výbor opätovne upozorňuje na možné nahromadenie neuhradených faktúr v druhej polovici VFR na obdobie 2014 2020 s potenciálne závažnými dôsledkami pre súdržnosť a iné politiky EÚ. Náš výbor zastáva názor, že technická pomoc by sa mala prepracovať a používať v prvom rade s cieľom zabezpečiť včasné, účinné a efektívne využívanie fondov politiky súdržnosti. Návrh nariadenia o zriadení programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) považuje za dôkaz, že technická pomoc sa nepoužila účinne a jej potenciál sa nevyužil v plnej miere. Výbor pre rozpočet poznamenáva, že sa doteraz nevykonalo globálne hodnotenie technickej pomoci v rámci politiky súdržnosti pre programy na roky 2007 2013 a ani v predchádzajúcom období, a konštatuje nedostatok systematického podávania správ o financovaní technickej pomoci. Domnieva sa, že to znižuje rozpočtovú transparentnosť a znemožňuje kontrolu financovania. Výbor žiada Komisiu, aby informovala rozpočtový orgán o poskytovaní technickej pomoci na podnet Komisie a na podnet členských štátov. Táto správa by mala poskytnúť údaje o technickej pomoci pre každý fond na obdobie 2007 2013 a 2014 2020, vyhodnotiť výkonnostné ukazovatele, ktoré používa Komisia a členské štáty, a v prípade potreby navrhnúť vytvorenie harmonizovaných ukazovateľov. Výbor pre rozpočet sa domnieva, že takéto hodnotenie by malo byť prvým krokom dôkladného a transparentného posúdenia doterajšej technickej pomoci a databázou faktov pre jej perspektívu v budúcom viacročnom finančnom rámci. RR\1125043.docx 13/16 PE597.486v02-00

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor tieto návrhy zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme. S úctou Jean Arthuis Kópia: Ruža Tomašić, spravodajkyňa PE597.486v02-00 14/16 RR\1125043.docx

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTOROM VÝBORE Dátum prijatia 25.4.2017 Výsledok záverečného hlasovania +: : 0: 36 1 0 Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní Pascal Arimont, Franc Bogovič, Mercedes Bresso, James Carver, Andrea Cozzolino, Rosa D Amato, Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Marc Joulaud, Constanze Krehl, Sławomir Kłosowski, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Jens Nilsson, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Maria Spyraki, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Kerstin Westphal Daniel Buda, Viorica Dăncilă, Josu Juaristi Abaunz, Ivana Maletić, James Nicholson, Davor Škrlec Vladimir Urutchev RR\1125043.docx 15/16 PE597.486v02-00

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTOROM VÝBORE 36 + ALDE ECR EFDD GUE/NGL PPE S&D VERTS/ALE Ivan Jakovčić, Iskra Mihaylova, Matthijs van Miltenburg Sławomir Kłosowski, James Nicholson, Mirosław Piotrowski, Ruža Tomašić, Rosa D Amato Josu Juaristi Abaunz, Martina Michels Pascal Arimont, Franc Bogovič, Daniel Buda, Krzysztof Hetman, Marc Joulaud, Ivana Maletić, Stanislav Polčák, Fernando Ruas, Maria Spyraki, Vladimir Urutchev, Ramón Luis Valcárcel Siso, Lambert van Nistelrooij Mercedes Bresso, Andrea Cozzolino, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Constanze Krehl, Louis-Joseph Manscour, Jens Nilsson, Liliana Rodrigues, Monika Smolková, Derek Vaughan, Kerstin Westphal Davor Škrlec, Monika Vana 1 - EFDD James Carver 0 0 Vysvetlenie použitých znakov: + : za - : proti 0 : zdržali sa hlasovania PE597.486v02-00 16/16 RR\1125043.docx