RIADIACE SYSTÉMY PRE ŽELEZNIČNÚ DOPRAVU Peter Bindzár 1 1. Všeobecne o železničnej doprave Rýchlosť, bezpečnosť a interoperabilita. To sú hlavné atribúty železničnej dopravy v spoločnej Európe, do ktorej patrí aj Slovensko. Železničná doprava sa využíva ako na prepravu osôb, tak aj na prepravu tovaru a zásielok na dlhšie vzdialenosti. Jednou z hlavných výhod tohto druhu dopravy je preprava veľkotonážnych nákladných zásielok, nezávislosť na intenzite dopravnej prevádzky na cestách, možnosť prepravy nebezpečných nákladov, pri veľkých vzdialenostiach nižšie náklady ako u kombinovanej dopravy alebo cestnej dopravy. Medzi najväčšie nedostatky patrí hlavne obmedzená posunovacia, manévrovacia schopnosť, vylúčenie dopravy od dverí k dverám, viazanosť na cestovné poriadky, ktoré znižujú prepravnú rýchlosť a následne malá flexibilita. Od 1. januára 2002 sú jednotné štátne železnice rozdelené na dva samostatné subjekty, z ktorých jeden vykonáva činnosť prevádzkovateľa dráhy (Železnice Slovenskej republiky) a druhý činnosť dopravcu v osobnej a nákladnej doprave (Železničná spoločnosť, a. s.), prebehol tu rozsiahly proces transformácie a reštrukturalizácie. Od prvého januára 2005 roka sa Železničná spoločnosť, a.s. rozdelila na dva samostatné podniky. Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. zabezpečuje osobnú dopravu a druhý podnik, Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. zabezpečuje nákladnú dopravu. Na železničnom dopravnom trhu na Slovensku začali podnikať už aj konkurenčné súkromné železničné spoločnosti. 1.1 Rozdelenie železničnej dopravy a charakterizácia mobilného parku Základné delenie železničnej dopravy je hlavne podľa predmetu dopravy na : osobnú dopravu základným cieľom je preprava osôb, nákladnú dopravu základným cieľom je preprava nákladu, rekreačnú dopravu osobná doprava slúžiaca na rekreačné ciele. Železničnú osobnú dopravu môžeme charakterizovať ako verejnú dopravu nakoľko slúži k uspokojovaniu potrieb ľudí cestujúcich. Môžeme ju charakterizovať aj ako dopravu pre cudzie potreby, lebo daná organizácia železničná spoločnosť zabezpečuje dopravu pre iné organizácie, spoločnosti, firmy a osoby. Železničnú dopravu delíme podľa územia na : vnútroštátnu dopravu, medzinárodnú dopravu vnútrozávodnú dopravu doprava uskutočňovaná vo vnútri pracovného priestoru závodu železničné vlečky, banskú koľajovú dopravu, obdobný typ železničnej dopravy v baníctve. Delenie dopravy vo vzťahu k určitému územiu je na: tranzitnú dopravu - doprava prebiehajúca cez určitý územný obvod, v ktorom nie je ani východzie ani cieľové miesto dopravy, peážnu dopravu vnútroštátna doprava medzi dvoma miestami na území toho istého štátu, pričom časť dopravnej cesty vedie cez územie cudzieho štátu. 1 Peter Bindzár, Ing. PhD., Fakulta BERG TU v Košiciach, Ústav logistiky priemyslu a dopravy, Park Komenského 14, 040 01 Košice, Slovensko, Tel.: +421 55 6023146, Fax: +421 55 6023126, e-mail: peter.bindzar@tuke.sk
Charakteristickým znakom tejto dopravy je, že dopravné prostriedky sa pohybujú po dopravnej dráhe - po železničnej trati, ktorá je tvorená vlastnou infraštruktúrou, zabezpečovacími a signalizačnými systémami. 2. Riadenie železničnej dopravy 2.1 Základné definície a súvislosti Doprava je súhrn činností, ktorými sa uskutočňuje cieľavedomé premiestňovanie nákladov alebo osôb v priestore. Základným predpokladom, ktorý umožňuje toto premiestňovanie, je technická základňa dopravy, ktorú tvoria dopravné cesty, dopravné zariadenia a dopravné prostriedky. Z hľadiska národného hospodárstva, doprava ako súčasť infraštruktúry vytvára nevyhnutné podmienky pre riadne a efektívne fungovanie ekonomiky a celej spoločnosti. Náklady na dopravu sa v konečnom dôsledku odrazia na cene finálneho produktu, preto je dôležité zamerať sa na zefektívnenie dopravno-prepravného procesu. Vhodným nástrojom je pritom riadenie dopravy. Pod pojmom riadenie dopravy rozumieme optimalizáciu pohybu jednotlivých dopravných prúdov na komunikačnej sieti s cieľom zvýšiť bezpečnosť dopravy, plynulosť dopravných prúdov a priepustnosť komunikačnej siete. Cieľom riadenia dopravy je zabezpečenie plynulého priebehu a znižovanie dopravných nákladov pri zachovaní potrebnej úrovne služieb a dodržaní času prepravy. Systém riadenia železničnej dopravy je súčasťou automatizovaného systému riadenia dopravy s možnosťou väzby na systémy riadenia železničných správ susedných krajín. Automatizovaným systémom sa rozumie riadenie činností spojených so zberom dát a ich spracovaním a činnosti pri tvorbe optimálnych rozhodnutí v procese riadenia pomocou informačných technológií. Z hľadiska metód je riadenie železničnej dopravy založené na rešpektovaní informačných a energetických väzieb zložitého systému. Pri delení automatizovaného riadenia na jednotlivé podsystémy tohto druhu dopravy je potrebné rešpektovať charakteristické znaky tohto zložitého technologického procesu: centralizácia riadenia s presným vymedzením funkcií jednotlivých zložiek v hierarchickej štruktúre, pomerne veľké vzdialenosti technologických miest dopravného procesu od riadiacich uzlov, veľký počet objektov riadenia, nepretržitá prevádzka, nevyhnutná účasť človeka v procese riadenia, časové oneskorenie informácií, potrebných pre operatívne riadenie prevádzkovej práce. Riadenie železničnej dopravy je rozdelené do podsystémov hlavnej činnosti nasledovne: automatizácia riadenia prepravnej práce v oblasti nákladnej dopravy, vytváranie komplexných podsystémov automatizovaného riadenia a ich väzieb na podsystémy nižšej úrovne, automatizácia systému riadenia práce zoraďovacích staníc, automatizovaný podsystém evidencie železničných vozidiel s možnosťou snímania údajov z idúcich vozidiel, vytváranie automatizovanej informačnej sústavy pre operatívne riadenie železničnej dopravy v dôležitých uzloch, automatizovaný podsystém rezervácie a predaja cestovných lístkov vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave. Uvedené podsystémy hlavnej činnosti sa rozkladajú na prierezové a zabezpečovacie. Všetky činnosti spojené zo zberom, prenosom a distribúciou údajov musí zaistiť železničná komunikačná sieť svojimi technickými a programovými prostriedkami. Spoľahlivý tok aktuálnych informácií je základnou podmienkou fungovania a efektívnosti každého automatizovaného systému riadenia.
2.2 Podsystém nákladná doprava a preprava Doprava a preprava je hlavnou činnosťou železničnej dopravy. Riadenie tohto podsystému vo veľkej miere ovplyvňuje kvalita a efektívnosť dopravného procesu. Tento podsystém je veľmi rozvetvený a jeho vetvy sa dajú považovať za samostatné podsystémy riadenia. Riadenie nákladnej dopravy vyžaduje hlavne evidenciu nákladných vozňov, sledovanie obehu vozňov ako vo vnútroštátnej tak aj v medzinárodnej doprave, a úzko súvisí s informačným systémom. Nákladná dopravy musí byť riadená jednotne v celej sieti, a preto sa tu využíva jednotný systém riadenia. Podsystém doprava a preprava by mal umožňovať riadenie nákladnej dopravy jej činnosti ako sú : evidencia všetkých nákladných vozňov na prechodoch bilančnými oblasťami, sledovanie pohybu evidovaných nákladných vlakov a vozňov na kontrolných bodoch, predhlasovanie informácií o vlakoch a vozňoch, prognózy o očakávaných dopravných prúdoch, informácie o vozňoch vyradených z prevádzky, štatistické prehľady. 2.3 Podsystém osobná doprava a preprava Základnou úlohou tohto podsystému je zabezpečiť potrebné pohodlie cestujúcich hlavne pri preprave na veľké vzdialenosti. Tento podsystém umožňuje cestujúcim s dostatočným predstihom rezervovať miesto v miestenkových, lôžkových alebo ležadlových vozňoch a tiež pomocou internetu vyhľadávať vlakové spojenia. Popis informačných systémov používaných v osobnej doprave je popísaný v samostatnej kapitole Informačné systémy v riadení dopravy. 3. Informačné a riadiace systémy 3.1 Základné definície a súvislosti Informačné systémy sú s odvetvím dopravy a logistiky úzko späté. Zavádzanie nových technológií a elektronické spracovanie údajov skracujú dobu vybavenia zákazky a podstatným spôsobom zvyšujú konkurencieschopnosť firmy. Okrem toho informačné systémy poskytujú všetkým stranám (vodičom, cestujúcim, dispečerom, zasielateľom) presné informácie o skutočnom stave dopravných podmienok. Informačné systémy v doprave možno zaradiť pod odbor, ktorý sa nazýva telematika (dopravná telematika). Telematika je systémový inžiniersky odbor, v ktorom sa vo veľkej miere používajú nové informačné a telekomunikačné technológie a systémy. Efekty telematiky sa prejavujú v širokom spektre používateľských oblastí, od multimediálnej komunikácie jednotlivcov až po inteligentné riadenie globálnych sieťových odvetví, napr. dopravy, spojov, verejnej správy, a pod. Dopravná telematika je potom tou podmnožinou telematiky, ktorá integruje informačné a telekomunikačné technológie za účelom zvyšovania kvality dopravy. Možno teda povedať, že dopravná telematika je súbor technických nástrojov používajúci informačné technológie a telekomunikačné služby v dopravnom prostriedku a v dopravnej infraštruktúre na podporu a prevádzku služieb v doprave s cieľom zvyšovať bezpečnosť a efektívnosť dopravných procesov. Iným pojmom pre dopravnú telematiku, používaným predovšetkým v USA a Japonsku sú inteligentné dopravné systémy. Tieto systémy označované ako IDS alebo ITS (z anglického Intelligent Transport Systems) sa zameriavajú na centralizáciu toku informácií a ich spracovanie. V priebehu dopravného procesu dochádza k zhromažďovaniu informácií z rôznych miest, zdrojov a subsystémov. Získané informácie sú spracovávané a na základe definovaných priorít predkladané na rozhodovanie. Výsledky rozhodnutia systém šíri ďalej a zároveň poskytuje možnosť spätnej kontroly prijatých rozhodnutí. Konečným cieľom každého ITS je umožniť rýchly, účinný, ekonomický a bezpečný tok osôb a nákladov.
Je nutné si uvedomiť, že informačné toky v doprave vznikajú medzi všetkými subjektami, t.j. medzi výrobcami, dodávateľmi, dopravcami, príjemcami a spotrebiteľmi. Informačný systém pritom nemožno posudzovať ako samostatný izolovaný systém, ale riešenie je potrebné zapracovať do celého dopravno-prepravného systému. V oblasti dopravy a logistiky musia informačné systémy (IS) ponúkať možnosť maximálnej automatizácie "rutinných" činností, čo prináša zvýšenie efektivity prevádzky. V súčasnej dobe sa na poli dopravných firiem čoraz viac dostávajú do popredia pojmy ako komunikatívnosť, pružnosť, rýchlosť, kvalita a efektívnosť. Tieto vlastnosti sa odrážajú aj v požiadavkách kladených na informačné systémy pri riadení dopravy. Progresívne riadiace dopravné systémy ovplyvňujú a kontrolujú dopravné prúdy v podobe: dynamického riadenia dopravy svetelnou signalizáciou, usmernenia dopravných prúdov so značkami s premennými symbolmi, regulácie prístupových komunikácií a vetiev mimoúrovňových križovatiek, zabezpečovania preferencie a priority určitých druhov vozidiel (prostriedky verejnej hromadnej dopravy, polícia, požiarne vozidlá, rýchla zdravotná pomoc) riadenia a obmedzovania rýchlosti dopravných prúdov, riadenia špičkovej - nárazovej dopravy (napr. presmerovanie a riadenie jazdných pruhov), integrácie prímestských a mestských riadiacich centrál, integrácie cestnej navigácie s dopravnými riadiacimi centrálami. 3.2 Členenie a použitie informačných systémov v doprave Inteligentné dopravné systémy nachádzajú uplatnenie v mnohých používateľských službách ako napr. elektronické platby, parkovacie systémy, automatické riadenie vozidla a pod. My sa však obmedzíme len na tie používateľské služby, ktoré súvisia s informačnými systémami. Ide najmä o tieto služby: a) monitorovanie a riadenie dopravy, zvyšovanie plynulosti jazdy, b) automatická identifikácia nehôd a kongescií, videodetekcia, c) informácie o prekážkach premávky a poveternostných podmienkach, d) informačné a navigačné systémy, e) informácie o možnostiach vjazdu (výjazdu) do mesta a prejazdnosti nadväzujúcich mestských komunikácií, Samotnou kapitolou sú informačné systémy vo verejnej a mestskej hromadnej doprave, kde sú uplatňované: a) poskytovanie informácií pre riadenie premávky vozidiel MHD a verejnej dopravy, b) preferencia vozidiel MHD a verejnej dopravy na svetelne riadených križovatkách mestských komunikácií, c) poskytovanie informácií cestujúcim pri jazde vo vozidlách a pred jazdou mimo vozidiel. Všetky služby IDS poskytované účastníkom premávky boli združené a systemizované v norme ISO (International Standard Organization). Vyššie vymenované služby a) až h) možno v súlade so spomínanou normou ISO definovať nasledovne: informovanosť pred vykonaním cesty, informovanosť vodiča počas jazdy, informovanosť cestujúcich vo verejnej doprave počas jazdy, informačné služby cestujúcim, navigácia dopravy. Informačné systémy v doprave využívajú cestujúci preto, aby boli lepšie informovaní pred cestou i počas cestovania, aby mohli lepšie plánovať svoju cestu a aby tak dosiahli úsporu času
a zlepšili podmienky cestovania. Cestujúci si teda prispôsobujú čas, cestu alebo druh dopravného prostriedku vo svoj prospech. Jednoduchými formami informačných systémov v doprave sú dopravné správy známe z mnohých rádií, ktoré vodičom poskytujú informácie o dopravnej situácii ako je výskyt kolíznych stavov na cestách alebo informácie o regionálnych poveternostných podmienkach, zjazdnosti ciest, policajných hliadkach, apod. Pokročilejšími formami týchto informačných systémov sú mapy s informáciou o možných prejazdoch alebo dopravných kongesciách prístupné na internete. Patria sem aj plánovače ciest, ktoré vyhľadajú spojenie medzi dvoma miestami podľa definovaných kritérií - najčastejšie je to kritérium najkratšej alebo najrýchlejšej cesty. Tieto plánovače sú prístupné on-line na internete (sú spravidla zdarma) alebo sú vo forme softvéru, ktorý sa inštaluje na pevný disk počítača, napr. Autoroute. Najmodernejšími systémami sú navigačné systémy. Sú to zariadenia zabudované vo vozidle, poskytujúce vodičom dynamické mapy, priebehy o intenzitách dopravy a zaťažení cestnej siete, smerovanie do požadovaného cieľa ako i informácie o dopravných podmienkach. Samostatnou kapitolou sú informačné systémy vo forme počítačových programov zabezpečujúcich základné funkcie celej firmy od spracovania objednávok až po štatistiky a teda sú využívané najmä pri riadení nákladnej dopravy v zasielateľských firmách. 3.3 Riadiace informačné systémy v osobnej železničnej doprave V osobnej doprave zas sú informačné systémy zamerané na poskytovanie služieb cestujúcim. V súčasnosti je v oblasti verejnej železničnej dopravy v mnohých krajinách viditeľná snaha o skvalitnenie a rozšírenie služieb cestujúcej verejnosti za využitia prostriedkov výpočtovej techniky. Prakticky u všetkých železničných správ v Európe sú budované, realizované a využívané systémy rezervovania miest. Tieto systémy sa postupne zdokonaľujú zavádzaním informačných systémov tak, aby slúžili pre potreby cestujúcich a tiež pre potreby pracovníkov jednotlivých železničných spoločností. Dôraz sa kladie na napojenie rezervačných a informačných systémov v železničnej doprave na komplexné systémy cestovných kancelárií a ostatných dopravných odborov. Vzájomné prepojenie jednotlivých systémov sa realizuje s cieľom umožniť rezerváciu miest vo vnútroštátnej i medzinárodnej preprave. 3.3.1 Inovované Komplexné vybavenie cestujúcich (ikvc) Inovované komplexné vybavenie cestujúcich ikvc je informačný systém Železníc Slovenskej republiky pre osobnú dopravu, ktorého cieľom je poskytnutie komplexných služieb cestujúcim. Úlohou tohto systému je poskytovať informácie o vlakových spojeniach rôznymi spôsobmi, umožňovať rezerváciu, predaj a výdaj vnútroštátnych i medzinárodných cestovných lístkov a zabezpečiť spracovanie štatistík pre potreby železníc. Systém KVC sa začal používať od roku 1995 kedy nahradil dovtedy používaný systém ARES- ČSD. Od júla 2006 je v plnej prevádzke inovovaný KVC systém (ikvc). ikvc predstavuje vylepšený systém predaja cestovných lístkov cez internet, pribudla možnosť sledovania pohybu vlakov (vrátane omeškania) a možnosť zakúpenia si cestovného lístka prostredníctvom Teleplatby, platobných kariet alebo prostredníctvom elektronických predajných kioskov. V rámci systému ikvc bolo nainštalovaných 334 zariadení vo viac ako 180 tarifných bodoch a v 96 železničných staniciach na Slovensku. Tento elektronický rezervačný systém zabezpečuje so 60 dňovým predpredajom nasledujúce služby: rezerváciu a predaj všetkých druhov vnútroštátnych cestovných dokladov predaj všetkých druhov medzinárodných cestovných dokladov inovovaný predaj cestovných dokladov cez internet možnosť platby platobnou kartou predaj prostredníctvom nových predajných kioskov na železničných staniciach možnosť predaja viacerých miesteniek a ich doobjednanie KVC systém tvorí centrálne výpočtové stredisko a koncové zriadenia. Funkcie, ktoré môžu zabezpečovať koncové zariadenia sú nasledovné:
zabezpečenie výpočtu cestovného pre vnútroštátnu dopravu i bez spojenia s centrálnym výpočtovým strediskom (CVS), možnosť zavedenia užívateľských programov z CVS, zabezpečenie údajov výkonných transakcií, zabezpečenie ochrany údajov a zamedzenie vstupu do systému nepovolaným osobám, údaje o aktuálnom stave obsadenia jednotlivých vlakov a vozňov, upozornenie na zvýšené percento obsadenosti v priebehu rezervačného obdobia, údaje o využívání kapacity jednotlivých spojov, údaje o tržbách s možnosťou štatistického vyhodnotenia vykonávaných zmien v tarifách a ich dopad, sledovanie zmien taríf a ich využitie pre tvorbu cestovných poriadkov a vlakotvorbu. Základná schéma systému KVC je na Obr. Obr. 2 Základná schéma systému KVC Zaujímavým prvkom informačného systému KVC je modul Predaj cestovných dokladov cez internet, ktorý zatiaľ umožňuje predaj a rezerváciu cestovných dokladov len na vybrané spojenia a pre jednotlivcov. Systém ARES-ČSD bol základným prvkom IS riadenia osobnej prepravy po železnici. Spočíval v sústredení ponúk všetkých miest v centrálnom počítači, ku ktorému mali prostredníctvom diaľkového prenosu prístup v režime reálneho času všetky miesta, vybavené terminálmi. Ďalším významným prvkom bolo, že pomocou terminálu bolo možné uskutočniť všetky činnosti, t.z. rezerváciu, predaj cestovných lístkov, predaj rezervovaných miest, stornovanie a to na ktorýkoľvek vlak, zaradený do systému. Ako už bolo spomenuté, systém KVC sa používa od 1.7.1995, kedy skončila prevádzka systému ARES-ČSD. Automatizovaný rezervačný systém ARES bol uvedený do overovacej prevádzky v roku 1985, vtedy ešte u Československých státních dráh, a pre verejnosť sa stal prístupným až v roku 1987. Z dôvodu zastaranosti systému bol ARES v podmienkach ČD v roku 1995
nahradený novým rezervačným a informačným systémom nazvaným ARES 2. Na Slovensku v ŽSR bol zas uvedený do prevádzky už spomínaný systém KVC. 3.3.2 Cestovné poriadky v osobnej železničnej doprave Do informačných systémov v železničnej doprave spadajú predovšetkým elektronické formy cestovných poriadkov. Môže sa jednať o cestovný poriadok, líšiaci sa od svojej papierovej podoby iba nosným médiom. Komfortnejšia forma cestovného elektronického poriadku môže integrovať viac softwarových komponentov. Služby poskytované týmto systémom sú: vyhľadávanie optimálnych spojení s minimálnou cestovnou dobou a minimálnym počtom prestupov, vyhľadávanie priamych spojení medzi zadanými stanicami v zadanom časovom intervale, zobrazenie príjazdov a odjazdov vlakov pre zvolenú stanicu, prezeranie vlakových spojení podobne ako v knižnom cestovnom poriadku, tlač informácií. U jednotlivých železničných správ sa používajú rôzne elektronické cestovné poriadky, ktoré sa však často zhodujú v poskytovaných možnostiach. Na tratiach ŽSR je to ELIS - elektronický cestovný poriadok, ktorý umožňuje po nainštalovaní do PC vyhľadávať vlakové spojenia v sieti ŽSR, ČD a vybrané vlakové spojenia na hlavných trasách v Európe. Prehľad ďalších elektronických produktov je v Tab.1. Tab.1 Prehľad elektronických cestovných poriadkov niektorých krajín Železni čná správa Krajina, Štát Elektronický cestovný poriadok MÁV Maďarsko EMIR (Elektronikus Menetrendi Információs Rendszer) PKP Poľsko ERJP (Elektroniczny Rozklad Jazdy Pociągów) SJ Švédsko TAG PLUS GUIDEN NS Holandsko NS Reisplanner ŽSR BR Slovensko Veľká Británia ELIS (Elektronický informačný systém osobnej dopravy ŽSR) RailPlanner Professional DB AG Nemecko HAFAS (Funtrain) 3.4. Riadiace informačné systémy v nákladnej železničnej doprave Z hľadiska riadenia nákladnej dopravy je dôležité aby náklad bol v správnom čase na správnom mieste a platí tu, že čím lepšie pracuje riadenie, tým účelnejšie pracuje i doprava. V oblasti prevádzkovania nákladnej dopravy, významnú úlohu zohrávajú špedičné a zasielateľské firmy. Aby bol počítačový špedičný systém účinný a efektívny, musí obsahovať programy, ktoré umožnia užívateľom prácu účelnú pre potreby riadenia. Spracovanie musí naväzovať na logický tok informácii súvisiacich s prepravou tovarov. Úloha špedičného systému spočíva v zaistení všetkých základných funkcií špedičnej firmy, ktorá realizuje významnú časť logických prepravných reťazcov. To znamená, že špedičný systém zahrnuje oblasti od spracovania objednávok, vytváranie základných súborov optimalizácie dopravnej cesty cez export, import, skladovanie, balenie, fakturáciu prepravného až po štatistiky apod. Spracovanie musí prebiehať komplexne v reálnom čase. Pre riadenie nákladnej dopravy je teda charakteristické použitie účelových počítačových programov, ktoré zabezpečujú všetky funkcie danej firmy.
Zmyslom uplatnenia informačných systémov v oblasti železničnej nákladnej dopravy je: Zjednodušenie práce v stanici. Skrátenie pobytu vlakov v pohraničných prechodových staniciach. Mnohonásobné využitie už raz získanej informácie. Rýchlejšie spracovanie informácií pre výpočet dovozného. Skvalitnenie prehľadu o stave a pohybe zásielky. Efektívne využívanie vozového parku. Súčasťou informačných systémov v nákladnej doprave je i spracovanie tarifov nákladnej prepravy na počítačoch. 3.4.1 IRIS-N V železničnej nákladnej doprave v SR funguje Integrovaný riadiaci informačný systém nákladnej dopravy - IRIS-N. Systém IRIS-N je prevádzkový informačný systém ŽSR, ktorý má informačne podchytiť v reálnom čase všetky dôležité javy súvisiace s dopravou zásielok a pohybom vozňov. Servery a terminály, ktoré sú umiestnené v dôležitých železničných staniciach využívajú spoločné kmeňové a prevádzkové dáta. Architektúra systému je zobrazená na Obr.11.15. [19] Obr. 11.15 Architektúra systému IRIS-N Cieľom systému IRIS-N je poskytovať kompletný informačný servis, konkrétne: informačné zabezpečenie dopravy zásielok informačný servis pre dopravné operácie štatistické informácie o nákladnej doprave a preprave medzinárodná výmena dát v rámci nákladnej dopravy informácie z oblasti nákladnej dopravy pre riadiacich pracovníkov poskytovanie informácií prepravcom Aplikácia je založená na tom, že užívateľ má na svojom počítači nainštalovaný program na odosielanie dopytov IRISmail. Po odoslaní dopytu príde požadovaná odpoveď do emailovej schránky užívateľa.
Obr. 11.16 Princíp systému IRIS-N Všetky funkcie systému IRIS-N zabezpečuje niekoľko podsystémov: Prevádzková ponuka - podáva informácie o možnostiach a cene prepravy tovaru po sieti ŽSR, informácie o zákazoch nakládky (ZAN), objednáva vozne na prepravu a zabezpečuje sledovanie mimoriadnych zásielok Sledovanie prevádzky - monitoruje nákladné vozne vo vlakoch na sieti ŽSR a prevádzkové a evidenčné stavy vozňov. U vozňov sa sleduje ich zaradenie do evidencie, zmeny prevádzkového stavu, prečíslovanie, nakládka, vykládka a sledovanie určených vozňov. Vybavovanie zásielok - sleduje vozňové zásielky vo vnútroštátnej i v medzinárodnej preprave, využíva pritom elektronickú formu nákladného listu, zabezpečuje aj sledovanie nebezpečných tovarov. Štatistika - jednotne vyhodnocuje prevádzkové dáta o zásielkach, vozňoch a vlakoch podľa požadovaných kritérií. Medzi najviac sledované patria štatistiky o nakládke a vykládke tovarov a štatistiky prevádzky na zostavené vlaky a vozne. Externá výmena dát umožňuje napojenie na informačné systémy prepravcov. V databáze IRIS-N je priebežne aktualizovaný celý logistický reťazec zabezpečovania prepravy, ktorý tvoria prevádzkové úkony a informácie zo všetkých činností železnice súvisiacich s plánovaním, prípravou, realizáciou, kontrolou a vyhodnocovaním prepravy 3.4.2 IS VSP Informačný systém Východoslovenských prekladísk Funkčným obsahom IS VSP je komplexný zoznam informačných technológií pre sledovanie obehu vozňov a tovaru v súvislom reťazci: zákaznik odosielateľ zakázky, prevádzkové miesta železnice, zákazník príjemca zákazky. Tento systém pokrýva činnosti regiónu VSP v oblasti dopravnej, prepravnej a komunikačnej, vyplývajúcich z prítomnosti širokorozchodných tratí a existencie potrebných prekladísk. IS VSP so svojimi podsystémami je zameraný na sledovanie pobytov vozňov na prenajatých koľajach, na vlečkách a v staniciach širokorozchodnej trate, poskytuje informácie potrebné k riadeniu práce dopravy, sleduje a vyhotovuje prepravné náklady, zabezpečuje včasný prísun potrebných informácií o vozňoch a zásielkach prepravcom, zahŕňa väzbu na informačné systémy IRIS-N, ako aj väzbu na IS prepravcov a IS susedných železníc.
Tento systém je prostriedkom riadiacich pracovníkov pre kvalitné a včasné rozhodovanie. Okrem týchto dvoch IS sa využívajú aj IS pre evidenciu zariadení dopravnej cesty infraštruktúry, mobilných prostriedkov, ich využitie a iné aplikácie dostupné z Intranetu alebo Internetu (kartotéka vozňov, aplikácia určená pre evidenciu a tlač nákladných listov, zasielateľstvo). Technológie SMS, SIM Toolkit umožňujú získať potrebné informácie aj cez mobil. 3.5 Program BAHN nástroj pre riadenie dopravy BAHN je špičkový program pre riadenie dopravy, najmä koľajovej, ale aj vodnej a cestnej dopravy. Využíva sa pri riadení električkovej, železničnej ako aj trolejbusovej, autobusovej, automobilovej či lodnej dopravy. Hoci má program BAHN na prvý pohľad pomerne jednoduchú grafiku, ktorá vyzerá zastaralo, jedná sa o veľmi výkonný program. Rôzne riadiace prvky ako výhybky, návestidlá a pod. umožňujú vymodelovať konkrétnu dopravnú situáciu na 1 uzle ale i v celom regióne a začať jazdiť podľa platných cestovných poriadkov. S výhodou sa môže použiť na sledovanie vývoja dopravnej situácie pri nových projektoch ale i existujúcich dopravných tratiach ak potrebujeme zistiť ak napríklad potrebujeme zistiť vplyv určitých zmien na celý dopravný systém. Použitá literatúra: 1. http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&ved=0cdgq FjAB&url=http%3A%2F%2Fvycen.sk%2Fdoktorandi%2Fdocuments%2F13_10_2004%2Fp
rezentacie%2fschlossert.ppt&ei=q4wtuoldgmagswa3o4gqba&usg=afqjcngm5wei NkkdFV3hnDiT2kNSpqcCRA&sig2=TqIRy46_Ou_z_W70iQq3LQ&bvm=bv.51773540,d.Ym s 2. http://www.slovakrail.sk/sk/sluzby/sluzby-na-stanici/predaj-a-rezervacia-cestovnych-d.html 3. http://www.qbsw.sk/implementacia-systemu-ikvc 4. Marasová, D. a kol.: In: Riadenie dopravy. 2005 Košice: TU-FBERG, 2005 S. 207-226. - ISBN 8080732973