Ako sme zaťaz ení odvodmi a dan ami Ján Šturc Úvod Dane a systém sociálneho zabezpečenia tvoria základ ekonomickej klímy krajiny. Sú dôležité pre obyvateľov aj pre podnikateľov. Väčšina z nás ani nevie, koľko nás sociálny štát stojí. Osobne som prívržencom slabého štátu; malé dane, malé sociálne istoty. Súčasný trend v Európe a asi aj vo väčšine ekonomicky rozvinutých krajín je opačný. V krátkej práci sa pokúšam analyzovať slovenský systém daní a odvodov. Z daní sa venujem len dvom najdôležitejším: dani z príjmov a ziskov a dani z pridanej hodnoty. Zvyšné dane majú menší vplyv na ekonomické prostredie pokiaľ nie sú drasticky extrémne. Do roku 1989 tu vládol komunistický systém. Každý musel mať nejaké zamestnanie. Všetko patrilo štátu. Štát každému pridelilil nejaké príjmy. Dane a odvody prakticky nemali význam. V roku 2003 prebehla dôchodková reforma (Kaník). Zaviedla spravodlivý zásluhový dôchodkový systém. Zavedenie druhého piliera bolo neorganické, lebo odčerpáva z prvého piliera. Bez druhého piliera by mal systém fungovať. Evidentne funguje, keď sa demografická štruktúra populácie nemení a populácia rastie (dokonca nutne musí vykazovať zisk). Populácia nemôže trvale rásť (Zem by nás neuživila), ani trvale klesať (Obyvateľstvo by vyhynulo). Samofinancovanie systému je možné, počas rastu vytvárame rezervy, počas poklesu čerpáme z rezerv alebo si treba požičať. Zmena demografickej štruktúry (starnutie obyvateľstva) by sa mala dať zvládnuť posunom hranice pre odchod do dôchodku. Jediným problémom môže byť premnoženie barbarov - tej časti obyvateľstva, ktorá sa nechce prácou podielať na rozvoji spoločnosti, ale chce čerpať jej sociálne vymoženosti. Zavedenie 19% rovnej dane bol tiež dobrý krok. Zníženie daní z 23% na 19% naštartovalo slovenskú ekonomiku. Napriek tomu daňové zaťaženie rovné nie je a dane a odvody najviac zaťažujú stredné príjmové skupiny. Daň z príjmu a ziskov Rovná daň z príjmu a ziskov je relatívne najspravodlivejšia a najľahšie odôvodniteľná daň. Nech každý platí štátu sumu úmernú tomu, ako v štáte prosperuje. Ideálom by bolo, žiadné výnimky. Daň z každého zarobeného eura úplne rovnaká. 1
Európa aj Slovensko sú sociálne teritória a poskytujú úľavy sociálne slabým. Nebola by to chyba, keby nebolo príliš veľa darebákov, ktorým sa nechce pracovať a sociálne zvýhodnenie zneužívajú. Slovenská daň z príjmu robí toto zvýhodnenie pomocou odpočítateľnej položky, ktorá sa nie celkom jednoducho mení s výškou príjmu. Odpočítateľná položka spôsobuje, že pri nižších príjmoch táto daň je progresívna. Zmena odpočítateľnej položky znevýhodňuje stredne veľké príjmy. 15.00% 10.00% daň1 daň2 daň3 5.00% 0.00% 0 5000 10000 15000 20000 25000 30000 35000 40000 45000 50000 55000 60000 Na obrázku je priebeh percentuálneho zdanenia v závislosti od výšky ročného príjmu. Daň1 znázorňuje súčasný stav. Daň2 je zjednodušenie 19% zo základu mínus odpočítateľná položka (Ak je základ menší ako odpočítateľná položka je daň 0%). Kompromisný návrh daň3 počíta so zvýšením asymptotickej dane na 20%. Nevýhodou dane z príjmu a ziskov, je že ju štát dokáže efektívne vyberať iba od zamestnancov, kde ju vyberajú zamestnávatelia. Skutočne bohatí majitelia firiem si založia hneď firmy dve, z toho jednu v daňovom raji. Potom výdavkami v prospech firmy v daňovom raji znížia výdavky svojej miestnej firmy skoro na nulu. 2
Odvody Odvody sú najtemnejšiou a najnezrozumiteľnejšou časťou nášho ekonomického prostredia. Nie je ani jasné, či sú daňou alebo poistením. Platia sa zdravotnej a sociálnej poisťovni. Slúžia na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a dôchodkové zabezpečenie, úrazové poistenie. Hoci by malo ísť o poistenie, teda by sa mali počítať z pravdepodobnosti, že poistná udalosť nastane a očakávaného plnenia, počítajú sa ako dane v závislosti od výšky príjmu. Vďaka horným hraniciam sú odvody degresívnou daňou. Rôzne horné hranice pre rôzne poistenia komplikujú výpočet, ale ich efekt je malý. 40.00% 35.00% 30.00% 25.00% 15.00% 10.00% 5.00% 0.00% odvody návrh kompromis 0 10000 20000 30000 40000 50000 60000 70000 80000 90000 100000 110000 120000 Na obrázku je znázornený priebeh percenta odvodov zamestnanca vzhľadom na ročnú cenu práce (superhrubú mzdu). Plná červená čiara predstavuje odvody vypočítané podľa súčasne platných pravidiel. Modrá čiarkovaná čiara je návrh na zjednodušenie 33% vymeriavacieho základu + 4% zo sumy, o ktorú ročný vymeriavací základ presahuje 50 000. Žltá bodkovaná čiara je možný kompromis (35%, 5%, 40 000 ) v prípade, že by navrhnuté odvody poisťovniam nestačili. Chcel som podobné krivky vypočítať aj pre živnostníkov a SZČO. Líšili by sa nepatrne. Súčasná legislatíva odpustila počas krízy garančné poistenie a znížila platbu do rezervného fondu solidarity. Problém SZČO (živnostníkov) spočíva vo výpočte základu pre odvody. Daňový vymeriavací základ sa rozdelí na polovicu - jedna polovica sa považuje za zisk podnikateľa platia sa z nej len dane, druhá polovica za mzdu SZČO z tej sa platia dane aj odvody. Toto delenie je dosť arbitrárne, ale ťažko vymyslieť lepšie. Je asi spravodlivé u SZČO účtujúcej výdavky podľa skutočných nákladov. Ďalšou špecialitou je, že SZČO musia platiť nejaké minimálne odvody, aj keď nedosiahli zisk, alebo sú v strate. Uvažoval by som o úprave pre SZČO uplatňujuce paušalné výdavky: Najprv sa im stanoví mzda, minimálna v prípade, že ich príjmy sú menšie ako 5 000, dvojnásobok priemernej mzdy, ak ich príjmy boli aspoň 50 000 (V nasledujúcom roku už asi budú platcami DPH a budú musieť účtovať výdavky.) Mzda medzi sumami príjmov 5 a 50 tisíc euro sa vypočíta lineárnou interpoláciou. SZČO si zaplatené odvody z tejto mzdy odráta od príjmov, na zvyšok uplatní paušalné vydavky. Toto bude jej základ pre zdanenie. 3
Rozdelenie odvodov: Odvody treba rozdeliť medzi jetnotlivé poisťovne a fondy. Rozdelenie medzi účely použitia sa dá ľahko urobiť v pomere, v akom sa podielali jednotlivé účely na súčasných odvodoch. Snažil by som sa posíliť zdravotné a starobné poistenie, na úkor poistenia v nezamestnanosti a sociálnych dávok. Celkové priame daňové a odvodové zaťaženie Celkové zaťaženie je vypočítané ako zdanenie po uplatnení odvodov. 50.00% 45.00% %O+D n%o+d 40.00% 35.00% 30.00% 25.00% 0 10000 20000 30000 40000 50000 60000 70000 80000 90000 100000 110000 120000 Červená plná čiara znázorňuje celkové priame zaťaženie daňami a odvodami v závislosti na hrubom príjme (cene práce). Modrá čiarkovaná čiara po navrhovaných úpravách. Úpravy mierne zvýhodňujú najnižšie a priemerné zárobky a viac zdaňujú vysoké zárobky. Eventuálny výpadok príjmov by som kompenzoval znížením sociálnych podpôr trvale nepracujúcim a dlhodobo nezamestnaným. Dávky by mali byť tak nízke, aby tak tak stačili na prežitie, nemali by podporovať reprodukciu. Keď už barbarov nedecimujeme, aspoň nepodporujme ich rozmnožovanie. Osobne by som preferoval rovný odvod 16%. Je to však príliš veľká solidarita bohatých s chudobnými. Navyše podniky by robili daňové úniky. Nie je mi jasné, čo je pre firmy výhodnejšie, či 35,2% mzdového fondu, alebo 16% zisku. Štátu sa mzdový fond ľahšie kontroluje. Odvody by sa dali znížiť zavedením jednotného minimálneho štátneho dôchodku a odvody by boli stanovené z minimálnej mzdy. Formula na výpočet dôchodku je dobrá a umožňuje jednoducho ošetriť prechodné obdobie. Na dôchodok by sa počítal taký vymeriavací základ z akého poistenec platil odvody. Prechodné obdobie by som stanovil na 25 rokov. Pričom poistenci, ktorí majú k dňu zmeny menej než 5 rokov pred dovŕšením dôchodkového veku by platili podľa starých pravidiel. 4
Daň z pridanej hodnoty DPH je daň zo spotreby a platí ju spotrebiteľ. Počul aj čítal som tvrdenia, že DPH sa firiem netýka, tie ju len vyberajú. Nie je to pravda. Aby som to dokázal zobral som najjednoduchší model pre stanovenie trhovej ceny priesečník krivky dopytu a spotreby. Keďže nedisponujem reálnymi dátami, je celý model zjednodušený a ponuka aj dopyt sú lineárne funkcie ceny. Predpkladám nulovú pružnosť ponuky aj dopytu. 7000 6000 5000 4000 3000 2000 1000 0 dopyt ponuka DPH19% DPH10% 80 90 100 110 120 130 140 150 160 170 Na ose x (horizontálnej) je znázornená cena a na ose y (vertikálnej) množstvo. Čiara dopytu znázorňuje aké množstvo sú zákazníci ochotní kúpiť pri danej cene. Čiara ponuky, znázorňuje aké množstvo tovaru je na trhu dostupné za danú cenu. DPH spôsobí, že čiara ponuky sa posunie a nakloní smerom k vyšším cenám. Čím je DPH vyššie, tým je posun a náklon výraznejší. Teraz sa musí prispôsobiť spotrebiteľ alebo výrobca. Ak sa nikto neprispôsobí, vyrobí sa menej a predá sa menej. Spotrebitelia sú dosť nepružní, pokiaľ sa nejadná o tovar, ktorý má pre nich veľkú dôležitosť (lieky, základné potraviny) a jednoducho sa zabídu bez neho. Na strane výrobcov je viac možností: Ak je tovar dostatočne ziskový, môže výrobca znížiť cenu (vlastne zaplatí časť alebo celé DPH). Iná možnosť je znížiť náklady tým, že zníží kvalitu výrobku. Konečným dôsledkom vysokej DPH je trh zaplavený nekvalitným lacným tovarom za neprimerané ceny. Jediným kladom DPH je, že štát ju dokáže efektívne vyberať vďaka tomu, že jej výberom poveril predajcov. Ak pripočítame (19% z toho, čo nám zostane po odrátaní odvodov a dane z príjmu) DPH bude celkové zaťaženie väčšiny obyvateľstva okolo 55% a to som nepočítal dane z nehnuteľností spotrebné dane, cestnú daň. 5