SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU 2120414 ANALÝZA VÝKONNOSTI A PODNIKATEĽSKEJ ÚSPEŠNOSTI VYBRANÉHO PODNIKU 2010 Bc. Martina Kellnerová
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU ANALÝZA VÝKONNOSTI A PODNIKATEĽSKEJ ÚSPEŠNOSTI VYBRANÉHO PODNIKU Diplomová práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Školiteľ: Ekonomika podniku 3.3.16. Ekonomika a manažment podniku Katedra marketingu Prof. Ing. Mária Hambálková, CSc. Nitra 2010 Bc. Martina Kellnerová
Čestné vyhlásenie Podpísaná Martina Kellnerová čestne vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému Analýza výkonnosti a podnikateľskej úspešnosti vybraného podniku vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre 12. apríla 2010 Martina Kellnerová
Poďakovanie Touto cestou vyslovujem poďakovanie Prof. Ing. Mária Hambálková, CSc. Za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní diplovej práce ako aj Ing. Terézii Pápayovej, ekonómke RD Šaľa za poskytnutie všetkých potrebných informácii. V Nitre 12. apríla 2010 Martina Kellnerová
Abstrakt Poľnohospodárstvo, svojou primárnou funkciou humánnej aktivity využívajúcej prevažne prírodné zdroje na zabezpečenie potravinovej dostatočnosti ako aj na výrobu primárnych priemyselných surovín, patrí medzi významné odvetvia národného hospodárstva. Záujmom Slovenska by preto malo byť poľnohospodárske využívanie pôdy a udržanie konkurencieschopnej výroby pri zachovaní prírodných zdrojov a biodiverzity. Postavenie odvetvia poľnohospodárstva v národnej ekonomike SR bolo ovplyvnené najmä vývojom makroekonomických ukazovateľov za toto odvetvie. je dôležité sledovať jeho vývoj podľa kritérií ekonomickej efektívnosti. Pozitívom pre poľnohospodárske podniky môže byť liberalizácia európskych trhov, ktorá otvára konkurencieschopným výrobcom nové príležitosti v oblasti realizácie vlastnej produkcie. Z hľadiska podniku je preto dôležité orientovať sa predovšetkým na zefektívnenie využívania výrobných faktorov, inováciu výrobných procesov, zvyšovanie kvality produkcie, aby dokázali obstáť v narastajúcej globálnej konkurencii. Na to je potrebné, aby podnik dokonale poznal svoju východiskovú pozície a dokázal sa primerane pripraviť na jednotlivé transformačné procesy. Realizácia efektívneho finančného manažmentu je možná len na základe dobrých znalostí o stave a vývoji finančného zdravia podniku, ktoré nám poskytuje finančnoekonomická analýza a jej ukazovatele likvidity, rentability, aktivity a zadlženosti. Cieľom tejto diplomovej práce je prezentovať analýzu výkonnosti a podnikateľskej úspešnosti Roľníckeho družstva Šaľa, ktoré má viac ako 60-ročné skúsenosti v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Na prezentáciu minulého vývoja sú využité ukazovatele finančnej analýzy ex ante a na predikciu budúceho stavu a predpokladaného finančného zdravia sú využité ukazovatele finančnej analýzy ex ante. Obraz o silných a slabých stránkach podniku ako aj príležitostiach a hrozbách z vonkajšieho okolia podáva SWOT analýza. Na základe výsledkov uvedených analýz je možné konštatovať, že že podnik sa vo väčšine ukazovateľov ekonomickej efektívnosti nachádza nad priemernými hodnotami poľnohospodárskych podnikov na Slovensku, avšak sú vyšpecifikované aj oblasti, v ktorých by mohol svoju činnosť zefektívniť. Kľúčové slová: poľnohospodárstvo, finančná analýza, efektívnosť, ukazovatele
Abstract The primary function of human activity using natural resources to provide food sufficiency and raw materials for industry makes agriculture one of the most important sectors of Slovak economy. It should be interest of the Slovak republic to support agricultural use of land, keep competitive production at remaining natural resources and biodiversity as well as analyze status and trends of economic efficiency. There aresome positive trends brought by liberalization of European trades, which brings new opportunities for realization of agriculture production. It is necessary to follow the new trends and focus on effective usage of inputs, innovation in production process and its quality to keep on with global competition. That forces our agricultural enterprises to concentrate on efficiency of their financial management. For the future company progress it is necessary to know the state the company is in as well as past economic development. This knowledge is based on financial analysis which refers to liability, profitability, solvency and stability of the company as well as their past trends. Using historical figures and mathematical models can help to predict future state. The goal of this diploma s work is to presents the analysis of efficiency and business success of Agricultural cooperative farm Sala, which was established in 1949 and has more than 60 years long experience in agricultural business with its vegetable and animal production. There are two main chapters presenting development of this company in last five years. One chapter presents information about farmland fund, indicators of vegetable and animal production as well as shows organizational structure. The main results of financial analysis are presented in other chapter, which refers to assessment of financial indicators of past and future performance compared to indicators of Slovak republic and European Union. To present past development there were used indicator of ex post analysis and for prediction of financial health there were used indicators of ex ante analysis. To determinate strengths and weaknesses of the company as well as opportunities and threats from the external environment there was used SWOT analysis. Regarding the result of all analysis it is possible to observe, that there are several elements, which should be improved, but generally comparing to average of Slovak agriculture companies, cooperative farm Sala has a great potential to strengthen its market share and improve the return on investments. Key words: agriculture, financial analysis, effectiveness, financial indicators, results
Obsah Obsah...1 Zoznam ilustrácií...3 Zoznam tabuliek...4 Zoznam skratiek a značiek...6 Úvod...7 1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky doma a v zahraničí...9 1.1. Hodnotenie výkonnosti poľnohospodárstva Slovenskej republiky...9 1.2. Hodnotenie výkonnosti na podnikovej úrovni...16 1.3. Definícia a vymedzenie pojmu analýza výkonnosti a podnikateľskej úspešnosti...19 2 Cieľ práce...29 3 Metodika práce a metódy skúmania...30 3.1. Charakteristika objektu skúmania...30 3.2. Pracovné postupy...30 3.3. Spôsob získavania údajov a ich zdroje...30 3.4. Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov...31 3.5. Vybrané ukazovatele a algoritmy ich výpočtu...31 4 Výsledky práce...37 4.1. Charakteristika podniku...37 4.1.1. História vzniku a vývoja podniku...37 4.1.2. Štruktúra a výmera pôdneho fondu...37 4.1.3. Predmet činnosti...38 4.1.4. Rastlinná výroba...39 4.1.4.1. Zberové plochy hlavných kultúr...39 4.1.4.2. Štruktúra produkcie poľnohospodárskych plodín...40 4.1.4.3. Vývoj cien poľnohospodárskej produkcie...43 4.1.5. Živočíšna výroba...45 4.1.5.1. Stavy hospodárskych zvierat...45 4.1.5.2. Produkčné ukazovatele...46 4.1.5.3. Predaj a vývoj cien...47 4.1.6. Výsledky hospodárenia...48 4.1.7. Technické vybavenie podniku...49 4.1.8. Personálna a organizačno - riadiacia štruktúra...50 1
4.2. Analýza ekonomickej bonity podniku...52 4.2.1. Časová analýza vývoja a štruktúry súvahových položiek...52 4.2.2. Finančno-ekonomická analýza ex post...54 4.2.2.1. Analýza nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku...54 4.2.2.2. Analýza peňažných tokov...55 4.2.2.3. Analýza ukazovateľov likvidity (liquidity ratios)...57 4.2.2.4. Analýza ukazovateľov rentability (profitability ratios)...59 4.2.2.5. Analýza ukazovateľov aktivity (activity ratios)...60 4.2.2.6. Analýza ukazovateľov zadlženosti (leverage ratios)...62 4.2.3. Finančno-ekonomická analýza ex ante...63 4.2.3.1. Rýchly test...63 4.2.3.2. Altmanov Z-Koeficient...63 4.2.3.3. G-index...64 4.2.3.4. CH-index...65 4.2.3.5. Index bonity...65 4.2.4. SWOT analýza...66 5 Záver a návrh na využitie poznatkov...67 6 Použitá literatúra...70 7 Prílohy...73 2
Zoznam ilustrácií Graf 1 Štruktúra produkcie EÚ 27... 41 Graf 2 Štruktúra produkcie RD Šaľa... 41 Graf 3 Hektárové úrody pšenice za podnik, SR a EÚ... 42 Graf 4 Ročná dojnosť za podnik a SR... 47 Graf 5 Vývoj nákladov a výnosov na 1 ha poľnohospodárskej pôdy... 55 Graf 6 Vývoj likvidity za podnik a poľnohospodárstvo SR... 58 Graf 7 Vývoj ukazovateľov aktivity za podnik a poľnohospodárstvo SR... 61 Graf 8 Vybrané ukazovatele zadlženosti... 62 Graf 9 Podiel jednotlivých plodín na zberovej ploche v roku 2008... 76 Graf 10 Vývoj zberovej plochy v ha... 76 Graf 11 Vývoj hektárových úrod vybraných plodín... 77 Graf 12 Vývoj cien za tonu vybraných komodít RV... 77 Graf 13 Vývoj produkcie mlieka RD Šaľa... 78 Graf 14 Vývoj stavov HD a ošípaných... 78 Graf 15 Produkcia bravčového a hovädzieho mäsa... 78 Graf 16 Vývoj štruktúry majetku... 83 Graf 17 Vývoj štruktúry vlastného imania a záväzkov... 83 Obr.1 Organizačno-riadiaca štruktúra výroby RD Šaľa... 75 3
Zoznam tabuliek Tab. 1 Výpočet vybraných ukazovateľov likvidity... 32 Tab. 2 Výpočet vybraných ukazovateľov rentability... 32 Tab. 3 Výpočet vybraných ukazovateľov aktivity... 33 Tab. 4 Výpočet vybraných ukazovateľov zadlženosti... 33 Tab.5 Stupnica hodnotenia ukazovateľov pri rýchlom teste... 34 Tab. 6 Štruktúra a výmera pôdneho fondu... 38 Tab. 7 Zberové plochy jednotlivých kultúr... 40 Tab. 8 Štruktúra produkcie poľnohospodárskych plodín za rok 2007... 41 Tab. 9 Priemerné úrody pšenice na hektár... 41 Tab. 10 Hektárové úrody plodín RD Šaľa... 43 Tab. 11 Predajné ceny... 44 Tab. 12 Vlastné náklady na tonu (v Sk)... 44 Tab. 13 Stavy hospodárskych zvierat a vybrané ukazovatele ŽV... 45 Tab. 14 Ročná dojnosť za podnik a SR... 46 Tab. 15 Vývoj predaja komodít živočíšnej výroby... 47 Tab. 16 Priemerné ceny produkcie živočíšnej výroby... 48 Tab. 17 Prehľad nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku... 48 Tab. 18 Počet strojov a zariadení (v ks)... 49 Tab. 19 Investície do dlhodobého hmotného majetku... 49 Tab. 20 Prehľad trvalo činných pracovníkov... 50 Tab. 21 Vzdelanostná štruktúra zamestnancov... 51 Tab. 22 Stav, vývoj a štruktúra majetku (v tis. Sk)... 52 Tab. 23 Stav, vývoj a štruktúra vlastného imania a záväzkov (v tis. Sk)... 53 Tab. 24 Vývoj nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku na 1 ha pôdy... 54 Tab. 25 Výpočet net cashflow nepriamou metódou... 56 Tab. 26 Ukazovatele likvidity... 57 Tab. 27 Ukazovatele rentability... 59 Tab. 28 Ukazovatele aktivity... 60 Tab. 29 Ukazovatele zadlženosti... 62 Tab. 30 Výpočet rýchly test... 63 Tab. 31 Výpočet Altmanovho Z-koeficientu... 64 4
Tab. 32 Výpočet G-indexu... 64 Tab. 33 Výpočet CH-indexu... 65 Tab. 34 Výpočet indexu bonity... 65 Tab. 35 Účtovné výkazy RD Šaľa za roky 2006 až 2008... 79 Tab. 36 Posúdenie financovania obežného majetku v tis. Sk... 84 Tab. 37 Posúdenie financovania neobežného majetku v tis. Sk... 84 Tab. 38 Vybrané ukazovatele a viazanosť majetkových položiek a záväzkov... 84 5
Zoznam skratiek a značiek a pod. a.s. CK ČPK DP EÚ EÚ27 ha HD HDP JRD kg krát. ks l M.j. ND Obež. RD Resp. RV Sk SR s.r.o. t tab. tis. tzv. VÚEPP ŽV a podobne akciová spoločnosť celkový kapitál čistý pracovný kapitál dlhodobé pohľadávky Európska únia 27 členských štátov Európskej únie hektár hovädzí dobytok hrubí domáci produkt jednotné roľnícke družstvo kilogram krátkodobý kus liter merná jednotka nekrytý dlh obežný roľnícke družstvo respektíve rastlinná výroba slovenská koruna Slovenská republika spoločnosť s ručením obmedzeným tona tabuľka tisíc tak zvaná Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva živočíšna výroba 6
Úvod Poľnohospodárstvo, svojou primárnou funkciou humánnej aktivity využívajúcej prevažne prírodné zdroje na zabezpečenie potravinovej dostatočnosti ako aj na výrobu dôležitých priemyselných surovín, patrí medzi významné odvetvia národného hospodárstva. Taktiež má svoje nezastupiteľné miesto pri plnení spoločenských cieľov, tvorbe a udržiavaní prírodného prostredia a krajiny. Záujmom Slovenska by preto malo byť poľnohospodárske využívanie pôdy a udržanie konkurencieschopnej výroby pri zachovaní prírodných zdrojov a biodiverzity. Postavenie odvetvia poľnohospodárstva v národnej ekonomike SR bolo ovplyvnené najmä vývojom makroekonomických ukazovateľov za toto odvetvie. Medziročne došlo k zníženiu nielen jeho podielu na hrubej produkcii v ekonomike, ale aj na pridanej hodnote, medzispotrebe a zamestnanosti. K zvýšeniu jeho podielu v hospodárstve SR došlo iba pri tvorbe hrubého fixného kapitálu. Aj napriek tomu zostáva poľnohospodárstvo významným odvetvím, a preto je dôležité sledovať jeho vývoj podľa kritérií ekonomickej efektívnosti. Tá podlieha najmä vplyvu prírody a klimatických zmien, požiadaviek na zohľadňovanie environmentálnych kritérií ako aj technologického pokroku. Poľnohospodárske podniky okrem špecifických charakteristík, ako sú cyklickosť a biologická podstata výroby, časový nesúlad výrobnej a pracovnej doby, zápasia tiež s narastajúcou neatraktívnosťou odvetvia, ktorá sa odráža najmä v sťaženom získavaní nových pracovných síl a v nízkej dôchodkovosti odvetvia. Aj napriek rýchlejšiemu vývoju priemernej mzdy v poľnohospodárstve ako v národnej ekonomike sa mzdová disparita udržiavala na 24%. Pozitívom pre poľnohospodárske podniky je však liberalizácia trhov, ktorá otvára konkurencieschopným výrobcom nové príležitosti v oblasti realizácie vlastnej produkcie. Z hľadiska podniku je preto dôležité zachytiť tieto trendy včas a orientovať sa predovšetkým na zefektívnenie využívania výrobných faktorov, inováciu výrobných procesov, zvyšovanie kvality produkcie, aby dokázali obstáť v narastajúcej globálnej konkurencii. Na to je však potrebné, aby podnik dokonale poznal svoju východiskovú pozície a dokázal sa primerane pripraviť na jednotlivé transformačné procesy, ktoré by mu zabezpečili udržateľnú komparatívnu výkonnosť a tým aj výhodu oproti konkurencii. Ide o dlhodobé a veľmi náročné procesy úpravy súčasnej výrobnej štruktúry tak, aby podnik dokázal flexibilne reagovať na zmeny nielen na domácom, ale aj európskom trhu. 7
Základom pre uskutočnenie takýchto zmien je rozbor súčasného stavu podniku, a tiež dôkladná analýza minulého vývoja, ktorá by mala napomôcť pri odhaľovaní neefektívnych procesov a ich následkov v budúcnosti. Podrobnou analýzou externého prostredia, v ktorom podnik vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, je možné zistiť vplyvy okolia a na základe toho by sa mal podnik pripraviť na prípadné hrozby a na druhej strane venovať zvýšenú pozornosť príležitostiam, ktoré znamenajú určitý potenciál pre jeho rozvoj. Pre podnik je tiež dôležité pristúpiť k analýze interného prostredia, na základe ktorej dokáže poodhaliť nielen silné, ale aj slabé stránky, ktoré by sa mal snažiť eliminovať a popracovať na ich negatívnom vplyve na vývoj v podniku. V súčasnosti sa mnoho podnikov snaží stavať len na svojich silných stránkach a pritom pozabúda na tie slabé, ktoré môžu mať pre ne kritické následky. Úspešné riadenie podniku znamená prijímať také rozhodnutia, ktoré povedú k efektívnemu výrobnému procesu, pričom účinnosť a následky jednotlivých rozhodnutí sa odzrkadľujú na ekonomicko finančnej situácii v podniku. Tú determinujú viaceré subjektívne aj objektívne činitele pôsobiace na podnik. Vplyv niektorých interných činiteľov na finančné zdravie podniku napomáha poodhaliť finančno ekonomická analýza výkonnosti podniku. Tá na základe jednotlivých ukazovateľov podáva obraz o likvidite, rentabilite, aktivite a v neposlednom rade aj stabilite podniku. Aby bol tento obraz o stave a vývoji objektívny a dôveryhodný, je potrebné, aby podnik poodhalil nielen pozitívne, ale aj negatívne stránky a na základe výsledkov rozboru pristúpil k opatreniam na ich odstránenie. Finančná spoľahlivosť a stabilita ovplyvňuje nie len vývoj podniku ako takého, ale aj jeho postavenie na trhu. Globalizácia a liberalizácia trhov kladie čoraz väčší dôraz na dôveryhodnosť podnikov ako neoddeliteľnú súčasť podnikateľskej etiky, ktorá v poslednom období zohráva významnú úlohu z pohľadu dodávateľov, odberateľov a ostatných verejných inštitúcií, bánk a potenciálnych investorov. Keďže rozhodujúca časť poľnohospodárskej produkcie je koncentrovaná v regióne južného a západného Slovenska, bol vo výbere podniku pre analýzu výkonnosti a podnikateľskej úspešnosti uprednostnený podnik práve z tejto oblasti. Cieľom je preukázať dôležitosť finančnej analýzy ako východiska pre prijímanie správnych rozhodnutí o budúcnosti podniku. Iba manažment, ktorý dokonale pozná finančnú situáciu v podniku a jej vývoj za posledné obdobie, dokáže nachádzať adekvátne riešenia v nových podmienkach rýchlo sa rozvíjajúceho globálneho trhu, využívať pritom progresívne nástroje finančného riadenia a zabezpečiť tak rast výkonnosti a úspešnosti podniku. 8
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky doma a v zahraničí 1.1. Hodnotenie výkonnosti poľnohospodárstva Slovenskej republiky Podľa ARENDÁŠA (2002) meranie výkonnosti ekonomiky má veľký význam pre teóriu, ale aj pre hospodársku politiku každej krajiny. Slovensko v súčasnom období možno charakterizovať ako stredne vyspelú priemyselnú krajinu s vysoko industrializovanou ekonomikou. Súčasná štruktúra, profil a výkonnosť ekonomiky sú výsledkom dlhodobého vývoja, ktorý bol ovplyvnený vnútornými a vonkajšími faktormi. Vývoj posledných dvoch desaťročí vo východoeurópskych krajinách jednoznačne preukázal, že existujúci systém centrálneho plánovania a riadenia ekonomiky nebol adekvátnou náhradou trhového mechanizmu a nebol schopný zaistiť efektívne fungovanie modernej ekonomiky. Avšak ekonomické podmienky na Slovensku sú stále v podstatnej miere ovplyvnené pretrvávajúcimi dôsledkami predchádzajúceho spoločensko ekonomického systému a to predovšetkým v deformovanej štruktúre ekonomiky orientovanej na výrobky s nízkou pridanou hodnotou. Slovensko dosahuje približne 48% z priemeru ekonomickej výkonnosti v Európskej únii. V posledných rokoch však výkonnosť stúpa vďaka prílevom zahraničných investícií a úspešným presadením sa na zahraničných trhoch. Globálnym cieľom ekonomického rozvoja v novej ekonomike je podľa LISÉHO (2005) rast kvality života obyvateľov, ktorý v rozhodujúcej miere závisí od výkonnosti ekonomiky, od celkovej úrovne hrubého domáceho produktu a od ekonomického rastu. Ten závisí od množstva používaných výrobných faktorov, ktoré sa považujú za kvantitatívne, resp. extenzívne zdroje rastu a od kvality a ich efektívnosti, čo sa považuje za kvalitatívne, resp. intenzívne zdroje rastu. Tento názor podporuje aj KELEMEN (2008), podľa ktorého výkonnosť ekonomiky závisí na východzích ekonomických podmienkach, ktoré na jednej strane ovplyvňujú rozsah verejných výdajov a súčasne spoluutvárajú podnikateľské prostredie. Z hľadiska podniku predstavujú makroekonomické podmienky tak príležitosť, ako aj ohrozenie ďalšieho rozvoja firmy. Vládne a podnikové analýzy, plány a kalkulácie o objeme a štruktúre výroby musia brať do úvahy stav, ale aj predpokladaný vývoj 9
makroekonomických podmienok. V medzinárodnej konkurencii sa presadzujú predovšetkým ekonomiky a firmy, ktoré sledujú nové tendencie a zmeny tak na makroekonomickej úrovni, ako aj na globálnej. Preto je z hľadiska analýzy úspešnosti a výkonnosti pre podnik dôležité dokonale poznať prostredie, v ktorom sa nachádza. Výkonnosť slovenského poľnohospodárstva možno porovnať na makroekonomickej úrovni na základe viacerých štatisticky sledovaných ukazovateľov. Za sledované obdobie bol ich vývoj podľa správy o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike nasledovný: Hlavné ukazovatele Slovenského hospodárstva V roku 2007 hrubý domáci produkt predstavoval objem 1851,8 mld. Sk, čo predstavuje oproti predošlému roku nárast o 11,6%, k čomu prispel najmä rýchlejší rast komerčnej spotreby domácností. Slovensko aj naďalej dosahovalo záporné saldo zahraničného obchodu vo výške 21,4 mld. Sk, to však pokleslo oproti predchádzajúcemu roku. Priemerná miera inflácie zaznamenala pokles na 2,8 %. Došlo k rastu medziročnej celkovej zamestnanosti. Priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve sa v roku 2007 pohybovala na sume 20 146 Sk. Poľnohospodársky príjem Vo väčšine krajín Európskej únie, najmä v nových členských krajinách v porovnaní s pôvodnými, zaznamenal poľnohospodársky príjem narastajúci trend, a to aj vďaka reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky a vyšších podpôr na plochu. V roku 2008 v Európskej únii bol zaznamenaný rast cien poľnohospodárskych produktov o približne 1,7 % v porovnaní s rokom 2007, čo však predstavuje spomalenie rastu, keďže predchádzajúci rok medziročný rast predstavoval až 6,5%. Poľnohospodársky využívaná pôda Vývoj tohto ukazovateľa zaznamenal klesajúcu tendenciu. Na Slovensku podiel poľnohospodársky využívanej pôdy predstavoval 40,4 %, čo bolo v súlade s priemerom štátov EÚ. Osiata plocha poľnohospodárskymi komoditami v roku 2007 sa i napriek zníženiu osevných plôch cukrovej repy (31,8%) a zemiakov (1,1%) mierne zvýšila, a to vďaka zvýšeniu osevu obilnín o 6,4%, najmä jačmeňa a repky olejnej. Hrubá pridaná hodnota Najvyšší podiel na tvorbe hrubej pridanej hodnote v Európskej únii za poľnohospodárstvo mali staré členské štáty, ktorých účasť na tvorbe predstavovala takmer 90% hodnoty. 10
Poľnohospodárska produkcia Opäť najvyšší podiel mali staré členské štáty, takmer 85%, zatiaľ čo Slovensko sa svojou produkčnou výkonnosťou na ha poľnohospodársky využívanej pôdy radilo medzi posledné štáty ako bývalých krajín V4, tak aj EÚ-27. Medzi najpestovanejšie obilniny v Európskej únii patria pšenica, jačmeň a kukurica. Podiel pšenice v Európskej únii je okolo 48 % z celkovej produkcie 312 mil. ton obilnín. Všeobecne majú podiely pšenice rastúcu tendenciu, a to najmä z dôvodu jej zvýšenej spotreby na potravinárske účely, čo sa premietlo vďaka rastúcemu dopytu aj do ceny komodity na slovenskom a európskych trhoch, ktorá zaznamenala v SR v roku 2007 takmer 40%-ný nárast. Priemerné hektárové úrody sa však znížili predovšetkým u hlavných plodín, kde najvýraznejší pokles zaznamenala kukurica. Podpory v poľnohospodárstve Celková výška podpôr v rámci Európskej únie predstavovala v roku 2007 sumu 50,6 mld. Eur, kde však pri prerozdeľovaní dominovali staré členské štáty, ktorým pripadla takmer 89 %-ná časť všetkých podpôr (najmä Francúzsku 19,7%, Španielsku a Nemecku po 12%). Slovensko aj v tejto oblasti zastávalo posledné miesto z bývalých krajín V4 podielom 0,6% na celkových podporách, čo predstavuje sumu 284 miliónov Eur a v prepočte na hektár môžeme hovoriť o výške podpory v sume 146,5 Eur.ha -1. Poľnohospodárska zamestnanosť Priemer EÚ-27 v počte zamestnancov na 100 ha využívanej poľnohospodárskej plochy predstavoval 6,7 zamestnanca. Najvyššia zamestnanosť bola v krajinách s nižšou technickou vybavenosťou a lacnejšou pracovnou silou. Priemerný počet zamestnancov na 100 ha na Slovensku dosahoval 4,9 avšak bol nižší v porovnaní s priemerom EÚ-27, ktorý v roku 2008 dosahoval hodnotu 6, 5, čo je zníženie oproti rokom 2006 10,5 a 2007 7,6 zamestnanca na hektár poľnohospodárskej pôdy. Zahraničný obchod Európska únia Saldo zahraničného obchodu medzi členskými krajinami dosiahlo zápornú hodnotu približne 18 205 mil. Sk a jeho hodnota sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o takmer 49%. Aj napriek rastu vývozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov o 10,5% (5068 mil. Sk), tieto komodity negatívne ovplyvnili vývoj salda zahraničného obchodu a to najmä z toho dôvodu, že došlo aj k neúmernému zvýšeniu dovozu, až o 18,3 % (o 11 052mil. Sk). 11
Tretie krajiny Dovoz z tretích krajín sa orientoval najmä na nenahraditeľné výroby ako jedlé ovocie a orechy, kakaové prípravky, ale tiež mäso, droby a rôzne potravinové prípravky. Vo vývoze prevažovali spracované potravinárske výrobky, živé zvieratá, alkoholické a nealkoholické nápoje, mlieko, obilie a mlynské výrobky. Podľa posledných spracovaných údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky podiel pôdohospodárstva na slovenskej ekonomike v roku 2007 zaznamenal pokles v nasledovných ekonomických ukazovateľoch: - hrubý domáci produkt v pôdohospodárstve klesol o 20,9%, - pokles pridanej hodnoty a medzispotreby, - pokles podielu na zamestnanosti ekonomiky SR, - i napriek znižovaniu celového salda v zahraničnom obchode Slovenskej republiky (pokles na 53,9 mld. SK) v prípade poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov došlo k zvýšeniu celkového záporného salda na 7,7 mld. Sk. Pôdohospodárstvo zaznamenalo aj pozitívne vplyvy, a to v týchto ukazovateľoch: - zvýšenie podielu na tvorbe hrubého fixného kapitálu rýchlejší rast ako hospodárstvo SR, - zvýšenie priemernej mzdy v pôdohospodárstve rast o 10,5%. Hospodárska a finančná kríza Slovenský agrosektor je podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory kvôli globálnej kríze v najhoršej situácii za posledných 20 rokov. Počas posledného roka a pol prišlo k zníženiu agrárnej zamestnanosti o približne 13,4 % pracovníkov a je predpoklad, že dôjde k jej ďalšiemu zníženiu približne o 12 700 osôb. Podľa predpokladaného rozpočtu má síce dôjsť k nárastu platieb do poľnohospodárstva približne o 18,7 %, ide však o investičné prostriedky z programu rozvoja vidieka, no odvetviu by najviac pomohlo zvýšenie prevádzkových zdrojov, keďže je ohrozené aj zabezpečenie jednoduchej reprodukcie. Je predpoklad, že sa dosiahne strata v poľnohospodárskom sektore v rozmedzí 100 až 170 miliónov eur najmä z dôvodu poklesu nákupných cien poľnohospodárskych produktov. Tento pokles môže znamenať pokles na tržbách až vo výške 300 miliónov eur. Pri súčasnej globalizácii dochádza k čoraz väčšiemu zapojeniu krajín do medzinárodnej deľby práce, ako aj k značnejšej previazanosti jednotlivých národných ekonomík. K riadeniu národných ekonomík, ich jednotlivých odvetví a podnikov v 12
poslednom období existuje veľké množstvo nových prístupov. A to podľa REPKU- UBREŽIOVEJ (2002) najmä uplatňovanie cieľavedomého a systémového prístupu. V poslednom období sa svetová ekonomika vyznačuje najvyššou mierou otvorenosti v histórii. Medzi pozitívne vplyvy patrí obrovský tlak na využitie všetkých dostupných zdrojov nerastných, ľudských a kapitálových, avšak k negatívnym stránkam možno zaradiť vysokú mieru nestability globálneho prostredia, v dôsledku čoho vznikajú krízové situácie, ktorých príčinami sú zväčša: - fiktívna nadprodukcia, - vznik fiktívneho zisku, - pokles príjmov na jedného obyvateľa, - nerovnomerné využitie vyprodukovaných zdrojov, - rast majetkovo nekrytého finančného kapitálu. Finančný manažment považuje makroekonomické prostredie, na ktoré nemôže priamo vplývať, za dané. Dôležité je riešenie finančných problémov v takomto prostredí tak, aby prispievalo k plneniu podnikateľských cieľov. Podľa KRÁĽOVIČA- VLACHYNSKÉHO (2006) je najvýznamnejším prostredím vnútroštátne ekonomické prostredie, ktoré má zásadný dosah na riadenie podniku a to najmä vplyvom nasledovných externých faktorov: - vývoj konjunktúry, - vplyv verejných financií, - stav meny a monetárnej politiky, - miera inflácie, - rozvoj finančnej infraštruktúry, - ďalšie zložky regulačného prostredia. Podnik môže byť týmito externými faktormi ovplyvnený priamo, vtedy keď sa dotýkajú jeho fungovania, alebo nepriamo, sprostredkovane, v dôsledku zmien na strane dopytu a ponuky v danom odvetví, iných súvisiacich odvetviach alebo na strane obyvateľstva. PODOLÁK (2007) uvádza, že slovenská ekonomika patrí v európskom meradle medzi malé ekonomiky. V rámci svetového aj európskeho obchodu nemá zahraničný agroobchod SR významné postavenie. Zapojenosť SR do medzinárodného obchodu je preto veľmi dôležitá. Hodnotenie zahraničného agroobchodu z pohľadu nahraditeľných 13
a nenahraditeľných komodít má význam pre riešenie problematiky konkurencieschopnosti agrokomodít a potravinárskeho priemyslu. Ekonomický ústav SAV (2008) vo svojej dlhodobej vízii rozvoja slovenskej spoločnosti uvádza, že medzinárodné porovnávacie analýzy a prieskumy ukazujú, že primárnu úlohu zohráva dlhodobá komparatívna výkonnosť, ktorá je v rastúcej miere testovaná v globálnej konkurencii. Cieľavedomé uskutočnenie zásadných, vzájomne sa podporujúcich kvalitatívnych zmien v štruktúre ekonomických aktivít Slovenska tvorí nevyhnutnú súčasť zvýšenia výkonnosti ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva. Na zvyšovanie produktivity a výkonnosti sú potrebné kvalitatívne štruktúrne zmeny spojené s inováciami. Záujmom Slovenska je zachovanie poľnohospodárskeho využívania pôdy vo všetkých výrobných podmienkach a regiónoch Slovenska, spolu s lesnými ekosystémami. V produktívnom segmente ide o konkurencieschopnú výrobu potravín a priemyselných surovín, v ostatných podmienkach o udržiavanie krajiny, prírodných zdrojov a biodiverzity. Územné rozmiestnenie poľnohospodárskej výrobnej aktivity by sa malo aj naďalej vyvíjať podľa kritérií ekonomickej efektívnosti (vzhľadom na prírodné podmienky výroby, disponibilitu práce a kapitálu, ako aj dostupnosť trhov). Uplatňuje sa najmä komerčné poľnohospodárstvo. Rozhodujúca časť poľnohospodárskej produkcie by aj naďalej mala zostať koncentrovaná v regiónoch južného a západného Slovenska, kde by mala rásť intenzita produkcie a príjem z poľnohospodárskych aktivít. Bol zaznamenaný pokles stavov hovädzieho dobytka a dojníc v súlade s poklesom dopytu, tlakom cien a rastom úžitkovosti. Tento trend mal dosah aj na výmery kŕmnych plodín a plôch intenzívnych a extenzívnych poľnohospodársky využívaných trvalých trávnych porastov, čo viedlo k zmenám v štruktúre využívania poľnohospodárskej pôdy. Požiadavky na zohľadňovanie environmentálnych kritérií poľnohospodárstva budú aj naďalej silné, a to aj z dôvodu aplikácie noriem Európskej únie. Taktiež bol zaznamenaný pokles pracovných síl v poľnohospodárstve najmä z dôvodu rastu produktivity podmienenej rozvojom technických a biologických technológií, čím došlo k poklesu využívania poľnohospodárskej pôdy. CHRASTINOVÁ a i. (2008) uvádzajú, že výsledky dosiahnuté v poľnohospodárstve ukazujú, že aj pri týchto tendenciách je odvetvie charakteristické ekonomickou 14
diferenciáciou poľnohospodárskych podnikov a výrobkových odvetví a zatiaľ nedochádza k výraznejšiemu zbližovaniu a vyrovnávaniu výsledkov. Rozhodujúcim faktorom diferencovanej efektívnosti poľnohospodárstva a jeho výrobkových odvetví sú prírodné podmienky, menej právna forma hospodárenia, koncentrácia poľnohospodárskej pôdy a rozhodujúci vplyv má aj práca manažérov, čiže organizácia a riadenie podnikov. Je však dôležité brať na zreteľ, že podnikateľské subjekty v agropotravinárskom komplexe podľa MIŽIČKOVEJ UBREŽIOVEJ (2007) sú vystavené väčšiemu riziku podnikania, nakoľko podnikateľská činnosť ma stochastický charakter. Vstupy potrebné do výroby možno síce presne vypočítať, dodať, ale výstupy možno iba dodatočne hodnotiť, merať. Čo je výsledkom najmä biologického charakteru poľnohospodárskej výroby a vplyvu klimatických podmienok. Výsledky v podstatnej miere ovplyvňuje počasie, prírodná oblasť, ako aj čoraz intenzívnejšie sa prejavujúci vplyv globálneho otepľovania. ZOBORSKÝ (2006) uvádza, že v súčasnosti je aj na Slovensku snaha rozvíjať trvalo udržateľné, produkčne výkonné multifunkčné poľnohospodárstvo európskeho typu. V tejto súvislosti vzniká potreba skúmať ekonomickú situáciu v agropotravinových vertikálach s prihliadnutím na globalizáciu vo svetovej ekonomike a s tým súvisiace potrebné zmeny v agrárnej a výživovej politike EÚ a ich dopad na poľnohospodárskopotravinársky komplex SR. Dlhodobým a trvalým cieľom agrárnej politiky Slovenska je hospodárne využívanie potenciálu poľnohospodárskej pôdy, disponibilných výrobných a ľudských zdrojov na výrobu potravín a nepotravinárskych surovín pri plnom rešpektovaní ekologických požiadaviek a potrieb ochrany krajiny a zachovanie vidieckeho osídlenia. Tento autor taktiež uvádza kritéria pre posudzovanie jednotlivých odvetví poľnohospodárstva a to nasledovne: Ekonomické kritériá pre posudzovanie odvetví rastlinnej a živočíšnej výroby: - postavenie odvetvia vo svetovej ekonomike a efektívnosť zahraničného obchodu, - národohospodárske postavenie odvetví a jeho úloha z celoštátneho hľadiska, - podnikový význam odvetví hodnotený prostredníctvom ukazovateľov podnikovej, odvetvovej a výrobkovej ekonomiky, - prírodné zdroje poľnohospodárskej výroby pôdne a klimatické podmienky, vhodnosť umiestnenia živočíšnej výroby v jednotlivých oblastiach, - fyziologicko genetické hľadiská a ich realizácia v šľachtiteľskom procese, - úroveň manažmentu v odvetviach rastlinnej výroby a živočíšnej výroby, 15
- účinnosť intenzifikačných činiteľov a úroveň technických zariadení, - produkčná schopnosť, úžitková hodnota a výkonnosť, - vývoj nákladovej úrovne výrobkov a podmienky ich realizácie, - ziskovosť odvetvia, vytypovanie príčin pozitívnych a negatívnych vplyvov, - ekonomika používaných technológií a služieb, technicko technologická a zootechnická racionalizácia, - tendencie ďalšieho rozvoja jednotlivých odvetví, - návrhy a odporúčania na zlepšenie súčasného stavu. S takýmto postupom hodnotenia agroodvetví súhlasí aj BOREKOVÁ(2006), avšak poukazuje na to, že východiskom komplexného ekonomického hodnotenia agroodvetví je výnosová a nákladová stránka odvetvia, primárne by sa malo hodnotiť každé odvetvie zvlášť, čo však nie je možné bez vedenia vnútropodnikového účtovníctva, t.j. bez evidencie produkcie a nákladov na príslušné odvetvia. Vyčíslenie hospodárskeho výsledku podmieňuje analýzu rentability odvetvia a jednotlivých výrobkov, pričom súčasťou rentability by malo byť aj hodnotenie realizačných cien, trhovosti, úrovne dotovania odvetvia a uplatnenia ďalších ekonomických nástrojov štátu v odvetví. Ekonomické a produkčné výsledky dosahované v agroodvetviach sú zväčša výsledkom pôsobenia viacerých vzájomne úzko previazaných charakteristík a faktorov. Pričom takmer väčšina odvetví rastlinnej výroby je viazaná na pôdu a jej produkčný efekt. 1.2. Hodnotenie výkonnosti na podnikovej úrovni Každý výrobný proces vo svojej všeobecnej forme predstavuje účelovú činnosť človeka, ktorý pomocou výrobných faktorov ako činiteľov vstupu a váhou svojho pôsobenia uskutočňujú vopred určené zmeny a žiaduce výstupy. BIELIK (2008) uvádza, že vo výrobnom procese vystupujú tri základné činitele: - práca ako ľudský kapitál, - príroda ako primárny výrobný faktor, - kapitál ako vecný, reálny kapitál. Efektívnosť priebehu výrobného procesu je preto spätá s viazanosťou a spotrebou uvedených výrobných činiteľov. Analýzou podnikovej činnosti, zahŕňajúcou poznávanie zložitých javov a procesov, podnik skúma vplyvy príčinných súvislostí, ktoré vo výrobnom 16
procese pôsobia. Zložitosť transformačného procesu, otázky finančného hospodárenia a dosahovaných výsledkov podniku vyžadujú hlboké poznanie uskutočňovaných operácií, čo možno dosiahnuť analýzou parciálnych výstupov podniku, ktorá prispieva k hodnoteniu jednotlivých činností podniku, sleduje úroveň viazanosti a či je spotreba ekonomicky efektívna. BIELIK (2001) posudzuje celkovú výkonnosť podniku, jeho solventnosť, na základe hodnotenia výsledkov tvoriacich obraz o finančno ekonomickej situácii v podniku. Tá je ovplyvnená predovšetkým vnútorným a vonkajším ekonomickým prostredím. Dôležité je tiež definovanie a smerovanie stratégie podniku, jeho marketingu, ako aj správna formulácia cieľov. Rozhodujúcim nosným činiteľom úspešnej podnikateľskej činnosti je podľa PAŠKU (2004) výroba a jej výsledky, ktoré sú ovplyvnené makroekonomickými faktormi napríklad zmenami vlastníctva, finančnou a daňovou politikou, zahranično-ekonomickými vzťahmi, menovými otázkami, legislatívou i podnikateľskou aktivitou. Výrobná činnosť je významnou zložkou podnikateľskej jednotky, pričom samotná výroba je vecným základom podnikateľskej prosperity a výrobky špičkovej kvality sú rozhodujúcim faktorom komerčnej úspešnosti. Určitým ocenením výkonnosti a úspešnosti podniku je podľa KUPKOVIČA (2001) hodnota podniku, ktorá spočíva v teoretickom ohodnotení, ktoré vychádza z porovnania úžitkovosti, ktoré robí investor, alebo vychádza z objektívnych skutočností, keď hodnota podniku predstavuje súhrn výkonov, ktoré vedú k napĺňaniu cieľov. Avšak v rozpore s tým ŽAJA a i. (2003) poukazujú na to, že úspech firmy a rast jej bohatstva nevidia iba vo veľkosti dosahovaných príjmov a zisku, ale je hlavne potrebné vyhodnocovanie efektívnosti zákaziek, získavanie dostatočných zdrojov, vedenie účtovníctva a kontrolovanie finančných aj materiálových tokov. Finančné riadenie má síce dominantné postavenie v riadení celej firmy, malo by však byť prepojené aj s ostatnými aktivitami. Rozhodujúcim činiteľom pri takejto analýze je preto manažment samotný. Avšak ani podľa autorov LEŠČIN-STERN-DUPAĽ (2008) nepostačuje jednotlivé vstupy iba analyzovať, ale najvýznamnejší spôsob ako môže manažment výroby prispieť k rozvoju 17
podnikania je utvárať predpoklady najmä na inováciu výroby, na úspešný predaj výrobkov na trhu, na poskytovanie služieb zákazníkom, na zabezpečenie spokojnosti vlastných zamestnancov, na včasnú návratnosť vloženého kapitálu a pod. Ide o širokú škálu makroekonomických a mikroekonomických predpokladov, ako aj o predpoklady perspektívneho, strategického charakteru a predpoklady operatívnej povahy, ktoré podniku zabezpečia trvalú výkonnosť a podnikateľskú úspešnosť. Úspech na trhu ŠIMO (2006) tiež podmieňuje aspektmi manažérskej práce, keď je dôležité, aby podnikateľ - manažér ako hlavný článok vedel, že sa musí aktívne zaoberať budúcnosťou firmy a jej požiadavkami, mal by poznať osvedčené tradície nie však zastarané, ale zároveň by mal byť otvorený pre inovácie, mal by sa koncentrovať na silné stránky podniku, ako aj na požiadavky zákazníka so stálym úsilím uspokojiť ho. Naplnenie trvalo úspešného postavenia na trhu nadväzuje tiež na viaceré faktory manažérskej práce ako sú plánovanie, organizovanie, ovplyvňovanie a kontrola. KRETTER a i. (2007) súhlasia s tým, že úspešnosť podnikateľského subjektu závisí od schopnosti manažmentu a podniku ako takého neustále sa prispôsobovať rýchle sa meniacim podmienkam na trhu, avšak túto zodpovednosť prenáša na marketing a s ním spojené činnosti, ktoré podliehajú systematickému riadeniu smerujúcemu k zabezpečeniu zhody medzi cieľmi a zdrojmi organizácie na jednej strane a príležitosťami a ohrozeniami na trhu na druhej strane. Marketingoví pracovníci podľa neho nesú zodpovednosť za identifikáciu významných zmien aj za udržiavanie úspešných vzťahov so zákazníkmi. Súčasné podniky stále intenzívnejšie zápasia so zmenami spotrebiteľských hodnôt aj s novou orientáciou spotrebiteľov. VLACHYNSKÝ (2002) tiež súhlasí s tým, že pôsobenie podniku v ekonomickom prostredí prináša so sebou veľa nových príležitostí, ktorých dôsledná realizácia môže viesť k významnému rastu trhovej hodnoty pripadajúcej na akcionára, resp. spoločníkov. Počas existencie podniku však vznikajú momenty, keď je potrebné obrátiť sa aj do minulosti a vyhodnotiť jej vplyvy na ďalšiu existenciu podniku. Analýzou historického vývoja získava manažment podniku nielen predstavu o dosiahnutých výsledkoch, ale zároveň sa otvára priestor na stanovenie potenciálov rastu. Pri tvorbe finančných plánov, teda pri plánovaní budúcich aktivít a projektov, treba poznať potenciál, ktorý pri súčasnej úrovni výrobných, obchodných a manažérskych kapacít umožňuje ďalšie rozširovanie podniku. 18
Tento potenciál je však možné určiť len na základe informácií vychádzajúcich buď z interných alebo externých zdrojov podniku. VEBER a i. (2006) zdôrazňujú dôležitosť dôsledne vedených interných záznamov, ktoré môžu byť primárnym zdrojom cenných informácií. Tieto po doplnení sekundárnymi externými informáciami z verejných štatistík, databáz, poznatkov z výstav, veľtrhov a pod. môžu dopomôcť získať cenné poznatky pri porovnaní zistených skutočností v danej firme s relevantnými údajmi o podobných subjektoch produktoch, vývoji u konkurencie, celoštátnom priemere, či trendoch vývoja v EÚ a pod. Na základe analýz alebo iných foriem vyhodnocovania údajov je možné získať lepší obraz o posudzovanej realite, kritických bodoch a zistiť najdôležitejšie nedostatky. 1.3. Definícia a vymedzenie pojmu analýza výkonnosti a podnikateľskej úspešnosti Všeobecne slovo analýza pochádza z gréckeho slova rozbor, čím môžeme označiť taký postup vo vedeckom skúmaní, pri ktorom dochádza k rozkladu objektu skúmania na jednotlivé časti, javy a procesy. Na základe tohto rozboru v spojení so syntézou rozložených častí do súboru je možné vysvetliť a interpretovať vývoj a vzájomné väzby vo vnútri skúmaného javu. V organizácii podľa WAGNERA (2009) predstavuje výkonnosť charakteristiku, ktorá popisuje priebeh takýchto javov a formu, akou sa uskutočňujú jednotlivé činnosti v podniku, pričom interpretácia výkonnosti sa realizuje vyjadrením usporiadaného vzťahu skúmaného a referenčného spôsobu uskutočňovania činnosti podľa zvolenej kriteriálnej škály. Vo väčšine názorov dochádza k zhode v jednom spoločnom chápaní výkonnosti ako cesty k dosiahnutiu úspechu. Východiskom pri stanovení kritérií pre interpretáciu výkonnosti je teda tvorba a tvorivý prístup ako základný princíp ľudskej činnosti. Keďže takýto tvorivý prístup, je silne subjektívny, je podľa amerických autorov ROBINSA COULTERA (2004) dôležité, aby sa manažéri zaoberali akumulovanými výsledkami všetkých procesov a činností, t.j. výkonnosťou organizácie. Je preto dôležité pochopiť faktory, ktoré na výkonnosť podniku vplývajú, čo im neskôr môže pomôcť pri lepšom riadení aktív, zvyšovaní hodnoty pre zákazníkov, zvyšovaní reputácie a dobrého mena spoločnosti a v neposlednom rade aj produktivity a hodnoty pre jeho majiteľov. 19
Naopak ŘEZÁČ (2009) vyzdvihuje dôležitosť systémovej analýzy, ktorá zobrazuje podniky ako cieľovo zamerané systémy, u ktorých je potrebné študovať ich vlastnosti, vzájomné vzťahy medzi cieľmi a prostriedkami na ich dosiahnutie. Dôležité je teda komplexné skúmanie celého aparátu skúmaného objektu a procesov v ňom prebiehajúcich v nadväznosti na širšie okolie podniku a nie iba skúmanie problémových podsystémov. S týmto názorom sa stotožňuje aj LESÁKOVÁ (2001), ktorá poukazuje aj na to, že úspešná a výkonná podnikateľská jednotka závisí nielen od vplyvu externých faktorov, ale tiež na schopnostiach a možnostiach podniku samostatného. Strategické schopnosti a možnosti podniku sú pritom dané jeho vnútornými zdrojmi, schopnosťami napĺňať vytýčené ciele, ako aj celkovou vyváženosťou jeho aktivít. Na tieto činnosti majú vplyv viaceré faktory a analýza týchto faktorov je dôležitá predovšetkým pri určení, či zdroje a možnosti skutočne zodpovedajú prostrediu, v ktorom chce podnik pôsobiť. Zisťovanie takýchto faktorov, tvorenie celkového obrazu o zdraví a hospodárení podniku je však možné iba na základe dielčích skúmaní, ktoré zahŕňajú nasledovné postupy: - analýzu finančného stavu podniku a príčin tohto stavu, - ekonomickú analýzu podniku ktorá hodnotí ekonomickú stránku výrobného procesu, - analýzu marketingovej činnosti analýzu zameranú na zákazníkov, konkurenciu a postavenie na trhu, - analýzu slabých a silných stránok podniku, - analýzu organizačnej a riadiacej činnosti, - výrobkovú analýzu zahŕňa hodnotenie kvality, nákladov, tvorby zisku, - analýzu parciálnych výsledkov výroby. Jednou z najvýznamnejší zložiek podnikateľskej analýzy je podľa VLACHYNSKÉHO a i. (2009) finančná analýza, ktorá plní mimoriadne významnú úlohu pri riadení podnikových financií, pri zabezpečení ich primeraného množstva a dynamiky, zodpovedajúcej štruktúry finančných zdrojov a ich použitia, ako aj pri riešení finančných otázok. Pomocou nej môžeme odhaliť príčiny, ktoré stav podnikových financií, a teda finančnú situáciu podniku determinovali. Finančná situácia podniku, ktorá je hlavným predmetom analýzy, je súhrnným vyjadrením úrovne všetkých aktív, premieta sa do nej objem a kvalita výroby podniku, úroveň jeho marketingovej a komerčnej činnosti, ale aj 20
jeho inovačná aktivita. Na opis finančnej situácie sa používajú pomerové finančné ukazovatele, ktoré umožňujú porovnávať analyzovaný podnik s inými podnikmi, resp. s odborovými ukazovateľmi. Tieto ukazovatele vypovedajú nielen o úrovni využitia majetku, ale aj o významnom parametre, akým je výnosnosť. Podľa GURČÍKA (2004) finančná analýza môže byť realizovaná úspešne len v prípade, že spĺňať nasledovné základné funkcie: Poznávacia funkcia spočíva v poznávaní javov a hospodárskych procesov, a to nielen vo vnútri organizácie, ale aj navonok. Analytická a hodnotiaca funkcia spočíva v zisťovaní a hodnotení vzájomných závislostí medzi už poznanými javmi. Informačná funkcia analýza poskytuje podklady pre riadiacu činnosť, je zdrojom informácií pre podnikový kontroling, výskumné účely a rôzne štúdie. Kontrolná funkcia výrazne napomáha kontrolnej, respektíve kontrolingovej činnosti podniku. Funkcia pri zabezpečovaní dynamického rozvoja podniku prostredníctvom racionalizačných opatrení, ktorých cieľom je zlepšiť hospodársko-ekonomický stav podniku. A podľa ALEXYHO (2005) i napriek osobitostiam uskutočňovanej finančnej analýzy, ktorá má v každom podniku, v ktorom sa vykonáva, určité odlišnosti, musí spĺňať nasledovné spoločné zásady analýzy, ktoré vedú k ekonomicky účinnejšej činnosti: - cieľovosť, z ktorej zásadne vyplýva, že analýza musí byť cieľovo orientovaná a podriadiť sa účelu, na ktorý slúži, - komplexnosť zabezpečujúca ucelený pohľad na skúmaný jav či proces. Jednotlivé procesy nemožno skúmať izolovane, ale vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach. Dôležitý je systémový prístup, pri ktorom sa každá činnosť skúma ako celok, - konkrétnosť, vyžaduje vecné zameranie analýzy, záverov i návrhov a opatrení v reálnom čase, - objektívnosť a kritičnosť analýzy zabezpečuje predovšetkým jej pravdivosť. Je dôležité zbaviť sa subjektívnych pohľadov a kritérií, - systematickosť plní požiadavku zachovávať kontinuitu minulosti, súčasnosti a budúcnosti pri analýze. 21
Je dôležité, aby analýza spĺňala podmienky sústavnosti, pravidelnosti, kvalifikovanosti a tiež včasnosti, aby splnila svoju úlohu. Finančné riadenie a finančná analýza patria medzi oblasti, ktoré podľa STRÁŽOVSKEJ a i. (2003) prechádzajú najväčšími zmenami a v období transformácie ekonomiky sa stávajú pre podnik dominantnou zložkou riadenia. Aj pri dodržaní všetkých vyššie uvedených zásad finančná analýza neuplatňuje jednotný model. Pri rešpektovaní všeobecných zákonitostí by však mala odrážať potreby jednotlivých subjektov, ktorým je určená. Užívateľmi výsledkov finančnej analýzy sú predovšetkým: - Manažéri využívajú informácie z účtovníctva a finančnej analýzy hlavne na dlhodobé a krátkodobé plánovanie a riadenie podniku, umožňuje im rozhodovať sa o získavaní finančných zdrojov aj vhodnom spôsobe financovania a majetkovej štruktúre. - Spoločníci, akcionári a iní investori sú primárnymi užívateľmi účtovných informácií obsiahnutých vo finančných výkazoch a to najmä z dôvodu, že sa chcú ubezpečiť, že ich vklady do spoločnosti sú zhodnocované, záujem investora je predovšetkým na základe predošlých výsledkov určenie miery výnosnosti vloženého kapitálu a miery rizika. - Obchodní partneri vo všeobecnosti reprezentovaní dodávateľmi a odberateľmi, vystupujú ako veritelia a tiež zákazníci. Sústreďujú sa hlavne na informácie o likvidite, solventnosti a krátkodobej prosperity - Zamestnanci majú prirodzený záujem o hospodársku a finančnú stabilitu a to najmä z dôvodu, že sú motivovaní hospodárskymi výsledkami podniku ako aj z hľadiska istoty zamestnania. - Banky a iní veritelia žiadajú potencionálneho dlžníka, aby im poskytol čo najviac informácií o svojej finančnej situácii, aby sa vedeli správne rozhodnúť o návratnosti svojej investície pôžičky. - Štát a štátne orgány sa zaujímajú o finančné informácie z viacerých dôvodov, a to najmä štatistických, pre kontrolu plnenia daňových povinností ako aj z dôvodu rozdeľovania finančných výpomocí. - Konkurenti možno ich tiež zaradiť medzi externých užívateľov finančnej analýzy, ktorí sa snažia získať informácie z finančných analýz z dôvodu konkurenčného boja. Z hľadiska spracovania finančnej analýzy sú podstatné prvotné zdroje a východiskové údaje, ktoré bývajú spravidla základom pri vypracovaní analýz, a tiež 22
vplývajú na kvalitu riadenia, ktorá je okrem iného podľa PATAKYHO (2004) podmienená informačnými požiadavkami manažmentu z hľadiska rozsahu, druhu a času. Základným zdrojom takýchto informácií v podniku je predovšetkým účtovníctvo, ktoré má v tomto smere prioritné postavenie preto, lebo má schopnosť zaznamenávať skutočný priebeh podnikateľskej činnosti a umožniť tak hodnotenie dosahovaných výsledkov. Dôležité sú najmä výstupy z účtovníctva uplynulých období, ktoré poskytujú informácie poznávacieho charakteru a zabezpečujú tak kontrolu prebiehajúcich procesov. Medzi základné zdroje informácií pri spracovaní finančnej analýzy podniku zaraďujeme: - finančné informácie - výkazy finančného účtovníctva, výročné správy, vnútropodnikové informácie, hospodárske správy, - kvantifikovateľné nefinančné informácie podniková štatistika, interné smernice, oficiálna ekonomická štatistika predkladaná štatistickému úradu SR, - nekvantifikovateľné informácie správy vedúcich pracovníkov, audítorov, komentáre manažérov a odbornej tlače, - odhady analytikov verejných inštitúcií informácie štatistického úradu, záujmových združení a výskumných ústavov. ZALAI (2004) v informačnom riadení a zabezpečení analýzy pripisuje osobitné miesto účtovnej závierke a z dôvodu, že komprimovaným spôsobom premieta celý reprodukčný proces podniku a relatívne na malom priestore poskytuje vecne, časovo a formálne správne informácie vypovedajúce o činnosti podniku, ktoré sú sústredené do štyroch základných finančných výkazov: - Bilancia (Súvaha) - Výkaz ziskov a strát (Výsledovka) - Príloha - Výročná správa Ide o tzv. tribilančný systém, ktorý vypovedá kompletne o transformačnom procese podniku. Pričom centrálnou bilanciou je Súvaha, ktorá charakterizuje podmienky, za ktorých v podniku prebiehal transformačný systém. Výkaz ziskov a strát nám poskytuje prehľad o transformačnom systéme z pozície výnosovo-nákladovej. 23