Štatistické spracovanie historických lavínových záznamov od r. 185 z hľadiska meteorologických podmienok vo Vysokých Tatrách. Avalanche statistics and associated meteorological conditions in the High Tatra Mountains determined from available historic data since 185. Martin Vojtek (FMFI UK Bratislava) Abstract: This contribution presents some long-term avalanche statistics for the High Tatra Mountains since 185 for the first time. Some winter seasons are missing, because not all available avalanche records were transcribed into new electronic database (SLPDB) up to now. The systematic recording of all avalanches in selected model valleys comes in 1991 with the first avalanche database. Many older records are thus lost forever, and only mountains can remember... The following results are presented here: avalanche accident statistics, the evolution of avalanche records, the estimated number of avalanches for each winter season, top 1 avalanche prone areas. The maximum sum of new snow for the 3 successive days seems to be related with the total number of avalanches per winter season. The data show that the chances to survive an avalanche are now higher than they was, probably because of the more precise forecasts and the better equipment and education of people. Key words: Snow avalanche, avalanche accidents, avalanche cadastre, long-term time series, alpine climatology Úvod Na Slovensku máme celkovo 6 významných lavínových pohorí Vysoké, Nízke, Belianske a Západné Tatry, Malá a Veľká Fatra. V ostatných pohoriach (napr. Chočské vrchy, Oravská Magura) sa lavíny vyskytujú len výnimočne a zriedkavo. Zamerali sme sa na spracovanie historických údajov z Vysokých Tatier (VT), pretože sa z nášho najvyššieho pohoria zachovalo najviac záznamov o lavínach i o počasí. L. Milan uvádza v lavínovom katastri tradičné členenie VT podľa tzv. hlavných dolín, ktoré uvádzame v Tab. 1. Laternser (22) použil zhlukovú analýzu, aby vytvoril nové hranice rešpektujúc klimatologickú príbuznosť meteorologických staníc z hľadiska snehových pomerov. Klimatologické štúdie opierajúce sa o tradičné hranice na základe povodí či hrebeňov pohorí nemusia vždy vystihnúť regionálne osobitosti. Bolo by preto vhodné spraviť nové objektívne členenie lavínových svahov do podoblastí VT. Cieľom tohto príspevku je štatisticky spracovať historické (väčšinou slovné) záznamy tak, aby bolo možné vyhľadať najvážnejšie situácie (príp. kvantifikovať lavínovú aktivitu) a nájsť súvis s vývojom počasia. Po prvý krát sú tu spracované historické lavíny za obdobie dlhšie ako storočie.
Zdroje údajov Profesionálne meteorologické údaje zo Skalnatého plesa poskytol Slovenský hydrometeorologický ústav. Pravidelné pozorovania snehových pomerov začínajú v 19. storočí - od r. 1851 bol súvislou čiarou označovaný deň so snežením a uvádzala sa vodná hodnota nového snehu (Bratislava, Banská Štiavnica), od roku 1871 začínajú stanice zaznamenávať aj výšku nového snehu (nezaznamenávali však výšku celkovej snehovej pokrývky). Staníc v horských oblastiach bolo však málo. Až po vzniku meteorologickej služby v samostatnom Československu r. 1921 sa začala pre každý deň značiť vedľa výšky nového snehu aj výška celkovej snehovej pokrývky. (Handžák, 1997) Pre výskyt lavín je výška nového snehu dôležitejšia veličina. O starších lavínach nie je veľa záznamov, ale predsa jestvujú, najmä v ročenkách Uhorského Karpatského spolku. Prvý záznam spomína základovú lavínu z Tupej do Zlomiskovej doliny z r. 185, ktorá zasypala kamzíkov. Prehľad o počte záznamov a odhadovanom počte lavín poskytuje Obr. 1. Menej údajov o lavínach je zachovaných z rokov medzi dvoma svetovými vojnami. Údaje z rokov po II. svetovej vojne poskytli mnohí horolezci a turisti na základe dotazníkov, hoci z osobných dôvodov postihnutých úmyselne zamlčali niektoré bližšie údaje. Začiatkom 6-tych rokov začali strážcovia Tatranského národného parku (TANAPu) a Horská služba lavínové nešťastia systematicky evidovať. Z Obr. 1 vidíme, že 6-te a 7-te roky sú na lavínové údaje chudobné. Najviac starších historických údajov sme našli v príspevkoch Júliusa Andrášiho (1965) a Ivana Bohuša (1967), ostatné boli v ročenkách a v papierových záznamoch Strediska lavínovej prevencie (SLP). Lavínové záznamy z poslednej zimnej sezóny pred nežnou revolúciou (1988/89) chýbajú. Vieme len, že vo VT neboli zaznamenané významnejšie lavíny ani lavínové nehody. Pre časovú náročnosť sme nestihli do elektronickej formy spracovať obdobie 1967/68 1973/74 ako aj posledné 3 zimné sezóny 21/2 23/4. Obr. 1: Počet záznamov v databáze evidencie lavín a odhadovaný počet lavín pre VT od zimnej sezóny 1849/5. Počet záznamov nezodpovedá skutočnému počtu spadnutých lavín, pretože systematická evidencia všetkých lavín v modelových oblastiach (dolinách) sa robí až od sezóny 1991/92. Jeden záznam v tabuľke evidencie lavín môže zodpovedať viac ako jednej lavíne, najmä ak padali vo väčšom počte malé a vlastnosťami podobné lavínky a splazy. Prvé dva sporadické záznamy lavíny z r. 185 a 1874 v grafe nie sú uvedené.
počet lavín počet záznamov 12 1 8 6 4 2 197/8 191/11 1913/14 1916/17 1919/2 1922/23 1925/26 1928/29 1931/32 1934/35 1937/38 194/41 1943/44 1946/47 1949/5 1952/53 1955/56 1958/59 1961/62 1964/65 1967/68 197/71 1973/74 1976/77 1979/8 1982/83 1985/86 1988/89 1991/92 1994/95 nespracované obdobie 1997/98 2/1 Údaje o obetiach VT do r. 195 sú zostavené na základe dokumentácie v Múzeu TANAPu v Tatranskej Lomnici. Tá vznikla vyexcerpovaním regionálnej knižnej i časopiseckej, resp. novinovej literatúry, archívu Uhorského karpatského spolku, Klubu československých turistov a Klubu slovenských turistov a lyžiarov, matrík podtatranských obcí, dát z pamätných tabúľ Symbolického cintorína a zachytením spoľahlivých ústnych informácií rôznych pamätníkov. Za bezpečne úplné možno považovať cifry od r. 195, keď začala činnosť profesionálna Horská služba. [Bohuš, 197]. V súčasnosti lavíny nahlasujú najmä profesionálni členovia z regionálnych centier Záchrannej horskej služby (častokrát sídlia v blízkosti lyžiarskych zjazdoviek), dobrovoľní členovia Horskej služby, horskí vodcovia, strážcovia TANAPu, chatári (Zbojnícka, pri Zelenom Plese, pod Soliskom), meteorologickí pozorovatelia, horolezci a iní návštevníci hôr. Lavíny v niektorých severne exponovaných svahoch nahlasujú Poliaci. Systematická evidencia všetkých lavín sa robí až od sezóny 1991/92 v modelových oblastiach (dolinách). Odľahlé oblasti sa preskúmajú len 1-2 krát za zimnú sezónu. (J. Peťo, osobná konzultácia) Všetky lavíny na Slovensku sa centrálne evidujú v SLP Záchrannej horskej služby v Jasnej pod Chopkom. Veľmi pri spracovaní pomohla elektronická evidencia lavín, ktorú robia v SLP od zimy 1991/92. Všetky ostatné záznamy sme spísali do novej databázy lavín (SLPDB) aj s ich parametrami a miestami odtrhu, ak sa to zo slovného popisu dalo zistiť, resp. odhadnúť. Výsledky a diskusia Aj v súčasnosti sú s evidenciou lavín spojené problémy. Niektoré lavíny vôbec nespozorujeme (napr. dlhšie trvajúce nepriaznivé počasie, ktoré zahladí stopy spadnutých lavín). Ďalšie treba presnejšie datovať, a preto sa často robí spätná rekonštrukcia na základe vývoja počasia. Pomerne spoľahlivo sú
popísané lavíny, ktoré sú spojené s lavínovými nehodami (škody na ľudských životoch a objektoch). Hebertson a kol. (23) použili dendroekologické metódy na detekciu historických lavín. Hľadali jazvy a iné poškodenia v dreve starších stromov spôsobené lavínami. Zo spracovaného obdobia vyplynuli nasledovné skutočnosti: Celkom sme vo VT zaevidovali 1338 lavín a 126 obetí, ktorých počty sú rozpísané po jednotlivých hlavných dolinách v Tab. 1 a štatistiku obetí zobrazuje Obr. 2. Celkovo v našich pohoriach zahynulo zatiaľ 52 občanov českej národnosti, ďalej 29 poľskej, 22 slovenskej, 17 maďarskej, 13 nemeckej, 1 rakúskej, 1 bulharskej národnosti a ostatné (6) nezistené. Podľa účelovej publikácie Horskej služby (Bohuš I., 197) zahynulo vo VT v rokoch 165-1967 v snehových lavínach 61 ľudí, ktoré sčasti sami uvoľnili traverzovaním nebezpečných svahov. Spočítaním našich záznamov od r. 185 nám vyšlo číslo 51. Zjavne teda niektoré záznamy chýbajú. Tab. 1: Hlavné doliny Vysokých Tatier a počet lavín, ktoré sme v nich zistili za študované obdobie 1849/5-2/1. (Chýbajú lavíny z obdobia 1967/68 1973/74 a 1988/89.) Niektoré lavíny nebolo možné priradiť k hlavnej doline, preto uvádzame aj súčty pre celé VT. Štatistiku obetí možno považovať za úplnú po zimu 2/1. Číslo Počet Názov hlavnej Úplne Ľahko Ťažko doliny Ohrozených Strhnutých Obetí Lavín zasypaných zr. zr. 1 Kôprová 6 4 3 87 2 Belianský potok 7 1 1 2 3 Važecká 1 4 Furkotská 25 25 6 5 Mlynická 22 1 4 2 4 1 6 Mengusovská 14 97 13 14 12 32 333 7 Štôlska 2 2 2 3 8 Batizovská 9 4 1 1 1 2 22 9 Velická 56 35 6 8 9 11 37 1 Slavkovská 23 15 1 8 11 Veľká Studená 75 4 7 12 1 13 336 12 Malá Studená 79 56 12 7 14 198 13 Skalnatá 26 18 1 1 1 8 58 14 Kežmarskej Bielej vody 12 58 4 1 3 19 137 15 Bielovodská 22 1 1 5 65 16 Javorová 6 6 4 35 Spolu Vysoké Tatry 621 388 48 58 28 126 1338 Vo VT celkovo prežilo 6 % zo všetkých ľudí lavínou strhnutých, ale iba 1 % z úplne zasypaných. Pravdepodobnosť prežitia úplne zasypanej obete je všeobecne po 15 minútach 93 %, po 3 asi len 26% a po 45 takmer nulová. Samozrejme, i v našich horách poznáme prípady, kedy postihnutí prežili úplné zasypanie dlhšie, napr. po 5 hodinách vďaka vzdušnejšiemu snehu v kosodrevine prežil študent v pamätnej lavíne 2.1.1974 pri Popradskom plese (Kuchtová, 1998). V poslednom období sa však štatistiky zlepšili, najmä vďaka rešpektovaní presnejších varovaní a rýchlej záchrane Horskej služby,
lepšieho technického vybavenia ľudí (snehová lopatka, mobilný telefón, lavínový vyhľadávací prístroj - tzv. pips). Od zimnej sezóny 199/91 prežila úplné zasypanie už takmer tretina postihnutých. Obr. 2: Počet obetí lavín v jednotlivých zimných sezónach. Štatistiky HZS (dostupné už aj na www.hzs.sk) sme doplnili, pretože neboli celkom úplné a niektoré obete lavín neuvádzali. Avšak najmä v starších rokoch aj tieto uvádzané počty nemusia byť konečné. Z praktických dôvodov neuvádzame prvé 2 obete zo 17.2.1916. Biela čiara znázorňuje podiel obetí ku počtu lavínou strhnutých ľudí kĺzavo za 1-ročné obdobia teda vyjadruje časový vývoj úspešnosti prežitia v odtrhnutej lavíne. 14 12 1 8 6 4 2 počet obetí O/S 1 r. 1 9 8 7 6 5 4 3 2 1 1934/35 1936/37 1938/39 194/41 1942/43 1944/45 1946/47 1948/49 195/51 1952/53 1954/55 1956/57 1958/59 196/61 1962/63 1964/65 1966/67 1968/69 197/71 1972/73 1974/75 1976/77 1978/79 198/81 1982/83 1984/85 1986/87 1988/89 199/91 1992/93 1994/95 1996/97 1998/99 2/1 1 najlavinóznejších svahov súčasného lavínového katastra 1 je v Tab. 2. Tab. 2: Svahy s najväčším počtom evidovaných a presne lokalizovaných lavín (1849/5 2/1). Nemusia súhlasiť s prirodzene najlavinóznejšími svahmi, pretože evidencia lavín na niektorých odľahlých, hoci veľmi lavinóznych žľaboch, je nedostatočná. Hlavná dolina Číslo LK Lokalita Počet lavín Mengusovská dolina 237 Patria (Sedlo nad Skokom) 15 Veľká Studená dolina 116 Slavkovský štít 13 Mengusovská dolina 24 Patria 11 Veľká Studená dolina 12 Prostredný hrebeň - Bránička 11 Veľká Studená dolina 47 Malý Javorový štít 1 Veľká Studená dolina 4 Javorový štít 1 Mengusovská dolina 221 Červený žľab 9 Skalnatá dolina 36 Lomnický štít 9 Skalnatá dolina 3 Cmiter 9 Malá Studená dolina 71 Malý svah 8 Objektívne je dosť ťažké nájsť najvážnejšie lavínové situácie (resp. zimné sezóny) z tak dlhého obdobia len na základe slovných popisov. Nestačí hodnotiť len počet lavín, ale najmä ich účinky 1 Lavínový kataster vytvoril L. Milan (1981) na základoch práce L. Kňazovického. Používa sa dodnes, doplnený o nové lavínové svahy.
a veľkosť. Nezanedbateľne nám môžu napomôcť meteorologické údaje. Na Obr. 3 vidíme ako korelujú maximálne 3-denné úhrny výšky nového snehu s počtom lavín v danej zimnej sezóne. Obr. 3: Súvis počtu lavín s maximálnou 3-dennou sumou nového snehu (MaxNS) a so sumou nového snehu (SumNS) v jednotlivých zimných sezónach, 1979/8-2/1. Polynomické trendy naznačujú rast počtu lavín s množstvom nového snehu. Stanica Skalnaté pleso, 1783 m n. m. MaxNS SumNS Polynom. (SumNS) Polynom. (MaxNS) 9 1 1985/86 1999/ 8 Max 3-denná suma NS [cm] 8 6 4 2 7 6 5 4 3 2 1 Suma NS [cm] 2 4 6 8 1 12 14 Počet lavín Spomeňme ešte niekoľko vybraných kuriozít: 14.4.1946 po hodine zišla lavína na tom istom mieste. V zimnej sezóne 1954/55 bola Chata pod Rysmi zasypaná 2 krát. Dňa 25.7.1942 (!) pri zostupe zo Štrbského štítu a traverzovaní JZ svahu nad Okrúhlym plesom, sa odtrhol firnový sneh pod nohami I. Fábryho a zniesol ho na okraj plesa. 26.7.1936 (!) zahynul pod Čiernym štítom 13-ročný študent Heinrich Alt, keď pri traverze snehového poľa uvoľnil mohutnú snehovú tabuľu a bol ňou strhnutý do hĺbky. Súhrn Potvrdilo sa, že najviac lavín u nás padá z juhovýchodných svahov [Vojtek, 24]. Dopady klimatickej zmeny na vývoj snehovej pokrývky sa pochopiteľne prejavujú na lavínovej aktivite. Topografické podmienky môžu však niekedy vplývať na zmeny výskytu lavín väčšou mierou. Z histórie to pekne dokumentuje zvýšený počet lavín ako dôsledok vypaľovania kosodreviny pastiermi v Belianskych Tatrách (v dolinách Čierneho potoka a Siedmich prameňov). [Weber, 1894] Z Obr. 3 vyplýva, že na vývoj lavínovej aktivity v horských polohách Slovenska v budúcnosti bude vplývať nielen momentálne pozorovaný nárast teploty a zrážok, ale aj časové rozloženie zrážok (vyššie úhrny tuhých zrážok za kratšie časové obdobie, snehové búrky, fujavice,...).
Kľúčové slová: snehové lavíny, lavínové nehody, lavínový kataster, dlhé časové rady, vysokohorská klimatológia Poďakovanie: Ďakujem Ing. Jánovi Peťovi a Jurajovi Setteyovi za spoluprácu a pomoc, najmä pri lokalizácií starších lavín v lavínovom katastri. Ďakujem všetkým, ktorí pomôžu pri pátraní po ďalších historických lavínach. Literatúra Andráši J. (1965): Prehľad lavínových škôd a nešťastí vo Vysokých (a v Belanských) Tatrách v rokoch 185 196. In: Sborník prác o Tatranskom národnom parku, č. 8 Bohuš I. (197): Obete Vysokých Tatier 165-1967. In: Horská služba Vysoké Tatry 195-197. TANAP, Tatranská Lomnica - OBZOR, Bratislava. (p.32-45) Bohuš I. (1967): Škody a nešťastia spôsobené lavínami vo Vysokých Tatrách v rokoch 185 196, II. In: Sborník prác o Tatranskom národnom parku, No. 1, p.297-32, Obzor, Martin Handžák Š. (1997): Dlhodobé charakteristiky snehovej pokrývky v oblastiach Nízkych Tatier za obdobie 196/61 1989/9. [Diplomová práca], PriF UK Bratislava Hebertson E.G., Jenkins M.J. (23): Historic climate factors associated with major avalanche years on the Wasatch Plateau, Utah. Cold Regions Science and Technology 37, (p.315-332) Klaučo S. a kol. (22): Výber skialpinistických a lyžiarskych túr. Horský internetový klub, n. o. Bratislava, Tlačiareň Sedlák, s.r.o., Spišská Nová Ves Kuchtová B. (1998): Analýza vplyvu meteorologických podmienok na vznik lavín v horstvách Slovenska. [Diplomová práca], FMFI UK, Bratislava Laternser M.C., 22. Snow and avalanche climatology of Switzerland. Diss. ETH No. 14493 Maggioni M., Gruber U. (23): The influence of topographic parameters on avalanche release dimension and frequency. Cold Regions Science and Technology 37, (p.47-419) McCollister C., Birkeland K., Hansen K., Aspinall R., Comey R. (23): Exploring multi-spatial patterns in historical avalanche data, Jackson Hole Mountain Resort, Wyoming. Cold Regions Science and Technology 37, (p.299-313) Milan L. (1981): Spracovanie katastru lavínových terénov a ich topografickej charakteristiky v horstvách Slovenska. Geografický časopis, Roč. 33, č. 2, VEDA, Bratislava Mock C.J., Birkeland K.W. (2): Snow avalanche climatology of the western United States mountain ranges. Bulletin of the American Meteorological Society 81 (1), (p.2367-2392) SLP Jasná (1981-89): Ročenka SLP. Stredisko lavínovej prevencie, Jasná Vojtek M. (22): Meteorological conditions and avalanche formation in the High Tatra Mountains. Meteorologický časopis 4, (p.15-22), SHMÚ Bratislava Vojtek M. (24): Nebezpečenstvo lavín. Quark 1/24, (p.16-18)
Vojtek M. (22): Prehľad metód skúmania dynamiky snehovej pokrývky vo vysokohorských polohách Slovenska z hľadiska výskytu lavín. [Písomný projekt dizertačnej práce], FMFI UK Bratislava Weber S. (1894): Auf neuen Wegen. Zipser Bote 32, 21/2-3 http://geosurvey.state.co.us/avalanche/us_world_stats/stats.html CAIC. 22a. U.S. and world avalanche accident statistics. Colorado Avalanche Information Center, Denver, Colorado www.hzs.sk - Horská záchranná služba na Slovensku Kontaktná adresa: Mgr. Martin Vojtek, Oddelenie meteorológie a klimatológie KAFZM, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, 842 48 Bratislava, Slovak Republic, tel.: +421 2 62 95 214, fax: 2 654 25 822, e-mail: mvojtek@fmph.uniba.sk