1

NÁVRH METODIKY KOMPLEXNÉHO HODNOTENIA EKONOMICKEJ EFEKTÍVNOSTI STROJOV, ZARIADENÍ A TECHNOLÓGIÍ NA SPRACOVANIE ODPADU SAKÁL PETER CHVAŠTULA JÁN, SEKERA BRANISLAV ABSTRACT Presented paper shows the possibilities of complex economic relations modeling with the importance of environment. SAKÁL Peter, Doc. Ing. CSc. - Katedra manažmentu a kvality MtF STU Trnava, e-mail: sakal@mtf.stuba.sk CHVAŠTULA Ján - študent KMK MtF STU Trnava, SEKERA Branislav. Ing. - externý doktorand KMK MtF STU Trnava, Praktik Trnava

1. ÚVOD Nepretržité využívanie prírodných zdrojov, tento ustavične sa stupňujúci nápor na prírodu, ktorý sa datuje prakticky od začiatku ľudskej civilizácie si vyžaduje určitý stupeň harmónie, rovnováhy medzi človekom a prírodou. Človek na jednej strane využíva prírodu a jej zdroje na uspokojovanie svojich potrieb, ale na druhej strane sám je súčasťou prírody a nemôže ju poškodzovať a ničiť bez toho, že by napokon nepoškodzoval sám seba. Vyčísľovanie ekonomických škôd a rozhodovanie o ekologických investíciách patrí v súčasnej dobe k najzávažnejším problémom v ekonomike životného prostredia. Cieľom predloženého príspevku, ktorý je súčasťou nami riešenej grantovej výskumnej úlohy VEGA č. 1/9099/02 (int. Č. 791), je návrh metodiky komplexného hodnotenia ekonomickej efektívnosti investícií s využitím metód viackriteriálneho hodnotenia variantov a aplikovaného programového vybavenia Analýzy variantov AV 4.50. 1. TEORETICKÉ PRÍSTUPY NA HODNOTENIE EKONOMICKEJ EFEKTÍVNOSTI INVESTÍCIÍ Podnik, ktorý chce upevňovať svoje postavenie na trhu, musí neustále inovovať nielen svoje výrobky, ale modernizovať aj svoju technickú základňu. V poslednom období sa k základnému strojnému parku začali pričleňovať i stroje a zariadenia na spracovanie, recykláciu a minimalizáciu odpadu. Predpokladom rýchleho a efektívneho zavádzania inovácií je využívanie moderných organizačných foriem zabezpečovania inovačného procesu. Väčšina inovácií vyvoláva potrebu investovania. Podnik musí preto analyzovať investičné zdroje, ktoré má k dispozícií a podrobiť pripravované investičné zámery dôkladnému hodnoteniu ich ekonomickej efektívnosti. Na tento účel by mal podnik využívať moderné metódy hodnotenia efektívnosti investícií. Ak predpokladáme, že v podniku existuje v danom období určitý súbor investičných variantov na riešenie environmentálnych problémov, tieto varianty môžu byť navzájom konkurenčné v nárokoch na zdroje. V tomto prípade doporučujeme stanoviť poradie, a to použitím metód viackriteriálneho hodnotenia variantov.

Investíciou sa rozumie premena peňažných prostriedkov (peňažného kapitálu ) na hmotný a nehmotný majetok [1]. Obsahom investície je [1]: vytvorenie (výstavba) novej výrobnej kapacity, zvýšenie objemu a kvality produkcie existujúceho podniku, obnova VTZ, zakúpenie podniku resp. jeho časti, realizácia výsledkov výskumu a vývoja, zlepšenie životného prostredia, zlepšenie pracovného prostredia, zlepšenie sociálnych výkonov podniku, zlepšenie starostlivosti o BOZP. Pre hodnotenie ekonomickej efektívnosti používame syntetické alebo analytické metódy. Syntetické metódy sú založené na spracovaní totálneho modelu investičného programu podniku, pričom využívame metódy matematického modelovania. Nevýhodou syntetických metód je, že nezohľadňujú kvalitatívne kritériá a ich prácnosť. Analytické metódy členíme na [5] : - statické metódy, - dynamické metódy. Statické metódy charakterizujeme týmito znakmi [5]: - jednoduchosť, - nezohľadňovanie faktora času, - statický charakter vstupných veličín. Oblasti využitia: - krátkodobé hodnotenie, - hodnotenie nenáročných investičných zámerov. Statické metódy [5]: - metóda výpočtu a porovnania nákladov, - metóda výpočtu a porovnania zisku, - metóda výpočtu a porovnania rentability, - metóda výpočtu a porovnania amortizácie.

Nedokonalosť statických metód, ktoré nezohľadňujú faktor času a počítajú s nominálnymi hodnotami nie s diskontovanými kapitálovými hodnotami odstraňujú dynamické metódy: - zložitým odúročnením aktualizujú nominálnu hodnotu príjmov k zvolenému času t, - zložitým zúročením súčasných výdavkov aktualizujú ich hodnotu k zvolenému času t. Dynamické metódy [5]: - metóda kapitálovej hodnoty, - metóda vnútornej úrokovej miery, - metóda anuity, - metóda dynamického výpočtu amortizácie. Metódy viackriteriálneho rozhodovania možno charakterizovať ako rozhodovanie v podmienkach istoty. Rozhodovanie v podmienkach istoty je takým typom rozhodovania, keď rozhodovací subjekt manažér pozná všetky varianty riešenia, s istotou pozná aký stav okolia nastane, a teda pozná aj dôsledky jednotlivých variantov riešenia [2]. Úlohou rozhodovania za istoty je voľba takého variantu riešenia, ktorý prináša najväčšiu užitočnosť (efekt). Musíme však rozlišovať či ide o jednoduché stanovenie cieľa, komplementárny, prípadne neutrálny vzťah medzi cieľmi, alebo o konflikt medzi cieľmi (konkurencia cieľov). Rozhodovanie pri navzájom si konkurujúcich cieľoch je náročnejšie, pretože rozhodovací subjekt musí zvažovať rozhodovacie kritériá, ktoré sú vo vzájomnom konkurenčnom vzťahu. V takýchto situáciách môžeme použiť nasledujúce metódy rozhodovania [2]: potláčanie cieľov, určovanie úrovne nárokov, metódy viackriteriálneho hodnotenia variantov. 2. NÁVRH METODIKY KOMPLEXNÉHO HODNOTENIA EKONOMICKEJ EFEKTÍVNOSTI STROJOV, ZARIADENÍ A TECHNOLÓGIÍ NA SPRACOVANIE ODPADU Pri návrhu metodiky komplexného hodnotenia ekonomickej efektívnosti investícií je v prvom rade dôležité určenie, či budeme hodnotiť varianty podľa jedného kritéria, alebo máme k dispozícií viac kritérií. My sa budeme zaoberať prípadom, ktorý môže nastať častejšie, a to hodnotením ekonomickej efektívnosti rôznych variantov pomocou viacerých kritérií súčasne. Zvolili sme preto postup metódy viackriteriálneho hodnotenia variantov.

Navrhujeme nasledovný postup: 1. výber variantov, 2. zostavenie expertného tímu, 3. výber kritérií, 4. stanovenie váhy kritérií a známkovanie kritérií, 5. výber najefektívnejšieho variantu programom AV 4.50. Pre väčšiu objektivitu metódy odporúčame zostaviť expertný tím z pracovníkov podniku. V skutočnosti však existujú rozdiely v kompetentnosti jednotlivých expertov. Preto sa odporúča metóda váženia individuálnych ocenení koeficientom kompetentnosti expertov, ktorá pracuje s koeficientom kompetentnosti expertov. Koeficient kompetentnosti v praxi určíme pomocou dotazníka. Koeficientom kompetentnosti sa potom prepočítajú všetky zistené údaje. Pod pojmom varianty rozumieme jednotlivé možné riešenia problému, medzi ktorými sa rozhodujeme. Kritérium je hľadisko, z ktorého pristupujeme k hodnoteniu uvažovaných variantov. Výber kritérií závisí od subjektu, ktorý ho uskutočňuje a od účelu, za akým sa robí. Pokiaľ by neboli kritériá zvolené správne, nemožno vylúčiť, že výsledok vyhodnotenia bude viac či menej nesprávny. Kritériá rozlišujeme na kvantitatívne (tzv. kardinálne) a kvalitatívne (tzv.ordinálne). Pod pojmom kvantitatíve - kardinálne kritériá rozumieme tie, ktorých hodnotu vieme vyjadriť v im odpovedajúcich merných jednotkách: cena vyjadrená v peňažných jednotkách, vek v rokoch, životnosť v časových jednotkách, množstvo odpadu v merných jednotkách. Na výpočet kardinálnych kritérií môžeme použiť statické alebo dynamické metódy. Kvalitatívne ordinálne kritériá sa nedajú presne číselne kvantifikovať. Dokážeme ich však verbálne ohodnotiť, prípadne bodovo oceniť, t.j. oznámkovať, a tak jednotlivé varianty navzájom od seba odlíšiť: design, komfort,

vzťah k životnému prostrediu. Váhou kritéria sa rozumie dôležitosť, význam určitého kritéria, ktoré slúžia na ohodnotenie variantov. Váha je prevažne vysoko subjektívna veličina. Závisí často od vlastného rebríčka priorít hodnotiteľa, akú váhu pridelí jednotlivým kritériám. Preto má nezastupiteľnú úlohu vo viackriteriálnom hodnotení variantov expertné ocenenie. Expertným ocenením vnesieme ľudský faktor do modelov viackriteriálneho hodnotenia variantov. Na uľahčenie zadávania váh existuje niekoľko metód. Sú jednoduché a aj preto často používané. Patrí sem napr.: Klasifikácia kritérií do tried [2,4]. Využitie bodovej stupnice [2,4], tabuľka č. 1. Tabuľka č. 1: Príklad známkovania kritérií 1 2 3 4 5 nedostatočne dostatočne dobre veľmi dobre výborne veľmi zle zle stredne dobre veľmi dobre veľmi negatívny negatívny žiaden pozitívny veľmi pozitívny výsledok výsledok efekt výsledok výsledok Metfesselova alokácia [2,4]. Metóda párového porovnávania [2], tabuľka č. 2. Tabuľka č. 2: Tabuľka metódy párového porovnávania Kritériá K1 K2 K3 K4 Počet Poradie Váha preferencií kritéria Kritéria K1 K2 K3 K4

Metóda párového porovnávania má niekoľko modifikácií. Rozdiel medzi jednotlivými modifikáciami je len v technike a spôsobe vyhodnotenia preferencií jednotlivých kritérií. Záverečnou fázou je určenie poradia variantov a výber najefektívnejšieho variantu. Môžeme ju vykonať ručným výpočtom, alebo existujúcim programom Analýza variantov AV 4.50. Rýchlejším a prehľadnejším spôsobom je použitie už existujúceho programu Analýza variantov AV 4.50. Má vysoko profesionálny štandard, no vďaka hypertextovej nápovede je prístupný aj začiatočníkovi. Program na základe použitých variantov, kritérií a ich váh vyberie najlepší variant. Výhodou programu sú jeho výstupy tabuľky a grafy, ktoré majú jasnú vypovedaciu hodnotu. 4. ZÁVER Možno by každý na prvý pohľad skonštatoval, že použité metódy sú veľmi jednoduché. Ale zložitosť metodiky sa začne prejavovať pri väčšom počte variantov a väčšom počte kritérií. Vtedy sa ukáže aj vhodnosť použitia softvéru, ktorý môže riešiť až 100 variantov podľa 50 kritérií súčasne. LITERATÚRA 1. Šlosár, R. - Šlosárová, A. - Majtán, Š.: Výkladový slovník ekonomických pojmov. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1996 2. Szabo,Ľ.: Rozhodovanie v podnikovom manažmente. Bratislava, Ekonóm 2001 3. Černý, M.- Glückaufová, D.- Toms,M.: Metody komplexního vyhodnocování variant. Praha, Academia 1980 4. Program AV 4.50 Analýza variantov. Bratislava, 5PSOFT 5. Sablik,J.: Manažment investičného rozvoja podniku - prednášky 6. Chvaštula, J.: Návrh metodiky komplexného hodnotenia ekonomickej efektívnosti strojov, zariadení a technológií na spracovanie odpadu (v podmienkach INA Skalica, s.r.o.). Diplomová práca. Trnava, KMK 2002