RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO

SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA BANSKÁ BYSTRICA SPRÁVA O STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA ŽILINSKÉHO KRAJA (stav k 31.12.1998) ŽILINA, december 1999

Názov: Žilinského kraja (stav k 31.12.1998) Vydali: Gestor správy: Koordinátor správy: Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica, Centum environmentalistiky a informatiky odbor environmentalistiky, stredisko Žilina Ing. Zuzana Lieskovská (SAŽP CEI) RNDr. Miloslav Badík (SAŽP CEI OE stredisko Žilina) Autorský kolektív: Grafické úpravy: RNDr. Miloslav Badík, Ak.arch. Alexandra Goryczková, Ing. Marta Hajniková, Ing. Irena Janošková, RNDr. Iveta Ječmenová, Karol Kolár, Ing. Alena Kovaľová, Ing. Ľubomír Mateček, RNDr. Peter Prokša, Ing.arch. Alena Rihalová, Ing.arch. Ján Solovic, RNDr. Tibor Tkáč, RNDr. Mária Zuskinová RNDr. Miloslav Badík, Bac. Jozef Prievozník Spolupráca: Vydanie: Centrá SAŽP, a ostatné inštitúcie uvedené ako zdroje informácií prvé 2

RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO NÁRODNÁ STRATÉGIA OCHRANY BIODIVERZITY NA SLOVENSKU Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku bola spracovaná v období rokov 1996 až 1997 ako odpoveď na článok 6 Dohovoru o biologickej diverzite, ktorý vyžaduje, aby každá zo zmluvný strán v súlade so svojimi špecifickými podmienkami a možnosťami rozvíjala národné stratégie, plány alebo programy na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity. Urýchlená príprava Stratégie bola tiež podporená Deklaráciou ministrov životného prostredia regiónu Európskej hospodárskej komisie OSN schválenej na tretej konferencii Životné prostredie pre Európu v Sofii v roku 1995, ktorá v odstavci 28 požadovala, aby do roku 1998 každá zmluvná strana vypracovala národné stratégie, plány a programy o biologickej diverzite. Národná stratégia ochrany biodiverzity bola schválená vládou SR 1.4.1997 uznesením č. 231. Národná rada SR ju odsúhlasila 2.6.1997. Vychádzajúc z Dohovoru o biologickej diverzite pri implementácii Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku sa musia brať do úvahy tieto riadiace princípy: biodiverzita sa musí chrániť v celej šírke - prednostne in-situ (v mieste výskytu) umelo vyvolaný úbytok biodiverzity sa musí kompenzovať v najvyššej možnej miere diverzita krajiny sa musí zachovať, aby sa zachovala variabilita foriem života na všetkých úrovniach prírodné zdroje sa musia vždy využívať trvalo udržateľným spôsobom každý musí byť zodpovedný za ochranu biodiverzity a jej trvalo udržateľné využívanie. Stratégia stanovuje celkove 24 cieľov a v ich rámci 143 strategických smerov na ochranu biodiverzity Slovenska. V roku 1998 bola vypracovaná Národná správa o ochrane biologickej diverzity na Slovensku, ktorá je prvou správou predloženou Slovenskou republikou podľa článku 26 Dohovoru o biologickej diverzite. Správa podáva stručný prehľad o biodiverzite Slovenska, vrátane jej stavu, identifikuje procesy, ktoré ovplyvňovali biodiverzitu, opisuje opatrenia, ktoré boli prijaté na ochranu biodiverzity in-situ a ex-situ a približuje doterajší proces implementácie článku 6 - Dohovoru - prípravu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku a Akčného plánu. RASTLINSTVO Základná charakteristika rastlinstva na území Žilinského kraja Žilinský kraj zaberá severozápadnú časť územia Slovenskej republiky. Podľa fytogeografického členenia SR (Futák, 1966) územie patrí do oblasti západokrapatskej flóry (Carpaticum occidentale). Obvod predkarpatskej flóry (Praecarpaticum) zastupuje okres 13. Strážovské a Súľovské vrchy, obvod flóry vysokých (centrálnych) Karpát (Eucarpaticum) zastupujú okresy 21a. Malá Fatra (Lúčanská Fatra), 21b. Malá Fatra (Krivánska Fatra), 21c. Veľká Fatra (časť), 21d. Chočské vrchy, časti okresov 22. Nízke Tatry a 23a. Západné Tatry. Obvod flóry vnútrokarpatských kotlín (Intercarpaticum) predstavujú okresy 25. Turčianska kotlina a 26a. Liptovská kotlina. Severná a severozápadná časť územia Žilinského kraja patrí do obvodu západobeskydskej flóry (Beschidicum occidentale), okresy 27b. Javorníky a 28. Západné Beskydy. Územie kraja je charakteristické veľkou geomorfologickou, výškovou a pedologickou rôznorodosťou, ktorá je vyjadrená veľkým floristickým bohatstvom. Viac ako polovicu územia kraja zaberajú rôzne typy lesných spoločenstiev. V nižších polohách sú rozšírené dubovo-hrabové lesné spoločenstvá. Krajom prechádza severná hranica rozšírenia duba na Slovensku (Kontriš, 1965). Ich zvyšok je chránený v PR Turícke dubiny. Najrozšírenejšie sú rôzne typy bukových lesných porastov, vo vyšších polohách sú prítomné pôvodné smrečiny. Zvláštnu pozornosť si zasluhujú porasty pralesovitého chrakteru, viaceré sú chránené formou maloplošných chránených území (PR Skalná Alpa, PR Rumbáre, NPR Pilsko, NPR Babia hora, NPR Jánošíkova kolkáreň a ďalšie). V najvyšších polohách sú zastúpené porasty kosodreviny. 47

Vodné toky väčších riek sprevádzajú lužné lesy, na území sa nachádzajú i v rámci Slovenska najsevernejšie položené lužné porasty PR Ivachnovský luh, podhorské vŕbové-jelšové porasty sú chránené v PR Jelšie. Značný počet rastlinných druhov sa nachádza v nelesných ekosystémoch, ktoré reprezentuje široká škála rastlinných spoločenstiev skál a sutín, pramenísk, slatín, rašelinísk, močiarov, lúk a pasienkov, nad hornou hranicou rozšírenia kosodreviny sa nachádzajú v najvyšších horských polohách prirodzené alpínske lúky. V alúviách riek sa ešte miestami zachovali mezofilné lúky. Nelesné ekosystémy patria všeobecne medzi najohrozenejšie, nielen na území Slovenska, ale i v celoeurópskom a celosvetovom meradle. Žilinský kraj je charakteristický najbohatším výskytom mokradí, slatín, prechodných ale najmä vrchoviskových rašelinísk na Slovensku. Viaceré z nich sú chránené formou prírodných rezervácií NPR Kláštorské lúky, NPR Klinské rašelinisko, PR Beňadovské rašelinisko, PR Medzi bormi, PR Rojkovské rašelinisko, PR Močiar a ďalšie. Na prirodzené i poloprirodzené nelesné spoločenstvá sa viaže výskyt mnohých vzácnych, reliktných a ohrozených druhov rastlín, bohato je zastúpená čeľaď Orchidaceae. Medzi najvzácnejších zastupcov flóry, svojim výskytom viazaných na rašeliniská patrí diablik močiarny (Calla palustris), andromédka sivolistá (Andromeda polifolia), rojovník močiarny (Ledum palustre), ostroplod biely (Rhynospora alba). Len na oblasť Turčianskej kotliny je na Slovensku viazaný výskyt spoločenstiev s ostrevkou slatinnou (Sesleria uliginosa), marica pílkatá (Cladium mariscus) má v PR Močiar poslednú známu lokalitu na Slovensku. Veľmi zaujímavé, nielen po floristickej stránke, boli početné travertíniská, viazané na vývery minerálnych vôd. Väčšina z nich bola v minulosti zničená negatívnymi ľudskými zásahmi, najhodnotnejšie a najmenej poznačené ľudskou činnosťou predstavuje PR Močiar s výskytom celého radu kriticky ohrozených druhov rastlín. V súčasnosti značný počet rastlinných druhov flóry Slovenska je považovaný za ohrozený. Podľa Zoznamu nižších a vyšších rastlín Slovenska (1998) sa na Slovensku vyskytuje 4173 taxónov papraďorastov a semenných rastlín na úrovni druhov, poddruhov a variet Z tohto počtu taxónov do kategórie Ex (vyhynuté) patrí 37 taxónov (okrem toho príslušnosť ďalších 28 taxónov do tejto kategórie je neistá), kriticky ohrozených (CR) je 124, nebezpečne ohrozených (EN) 273, veľmi ohrozených (VU) je 350, menej ohrozených (LR) 223 taxónov. Dôležitým zdrojom informácií o ohrozenosti flóry sú regionálne a lokálne červené zoznamy. K 31.12.1998 boli na území kraja spracované: Červený zoznam ohrozených druhov vyšších rastlín Národného parku Malá Fatra a jeho ochranného pásma. Regionálny zoznam vzácnych a ohrozených taxónov vyšších rastlín Veľkej Fatry. Červená kniha endemických, chránených a ohrozených taxónov flóry TANAP-u. Ohrozené, zriedkavé, vzácne alebo inak významné druhy rastlín môže Ministrestvo životného prostredia SR vyhlásiť za chránené ( 24 ods. 1 zákona NR SR č. 287/94 Z.z. o ochrane prírody a krajiny). Od 1.7. začala platiť Vyhláška č. 93/1999 Z.z. Ministerstva životného prostredia SR z 18.2.1999 o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín. Podľa tejto vyhlášky je na území SR chránených celkom 783 taxónov, z toho 681 cievnatých rastlín, 20 machorastov, 20 lišajníkov, 57 húb a 5 rias. Z medzinárodných dohovorov a iniciatív sa ochrany rastlinných druhov dotýka: Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) účinnosť v SR od roku 1992. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - účinnosť v SR od roku 1996. Smernica Rady Európskych spoločenstiev 92/43/EEC o ochrane prírodných stanovíšť a voľne žijúcej fauny a flóry záväzné pre krajiny EÚ. Na zlepšenie stavu a odstránenie príčin ohrozenia ohrozených druhov rastlín sa vypracúvajú programy záchrany. K 31.12.1998 bolo celkom spracovaných 54 programov záchrany pre druhy ohrozené z celoslovenského hľadiska. Konkrétne opatrenia z programov záchrany vzťahujúce sa na lokality nachádzajúce sa na území Žilinského kraja sa dotýkajú nasledovných ohrozených rastlín: ostroplod biely (Rhynospora alba), hmyzovník včeľovitý (Ophrys apifera), červenohlav ihlanovitý (Anacamptis pyramidalis), ostrevka slatinná (Sesleria uliginosa), marica pílkatá (Cladium mariscus), na území kraja v súčasnosti nezvestného páperca alpinského (Trichophorum alpinum) a blatnice 48

močiarnej (Scheuzeria palustris). V tomto roku sa pripravuje program záchrany pre trčuľu jednohľuzú (Herminium monorchis) a aktualizácia programu záchrany pre všivec žezlovitý (Pedicularis sceptrum-carolinum). ŽIVOČÍŠSTVO Základná charakteristika fauny na území Žilinského kraja Podľa členenia územia Slovenska na živočíšne regióny (Mazúr, E. 1980) je územie Žilinského kraja veľmi rôznorodé, s čím súvisí aj druhová diverzita. Územie patrí do provincie Západné Karpaty, do vonkajšieho a vnútorného obvodu, do okrskov: moravsko-slovenského, beskydského západného, podtatranského, západného, centrálneho vysokotatranského, centrálneho nízkotatranského, centrálneho fatranského. Západná i východná časť územia patrí do obidvoch obvodov (vonkajší a vnútorný), líšia sa však okrskami. Západná časť patrí do okrsku moravsko-slovenského, beskydského západného, západného a centrálneho okrsku fatranského, kým východná časť patrí do okrsku beskydského západného, podtatranského, centrálneho vysokotatranského a centrálneho nízkotatranského. Druhová ochrana je zabezpečovaná v zmysle zákona NR SR č. 287/94 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, Vyhlášky č. 93 MŽP SR o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín, ako aj v zmysle iných právnych noriem SR dotýkajúcich sa ochrany prírodných zložiek a ratifikovaných medzinárodných dohovorov (CITES, Bonn, Bern, Ramsar...). Na území kraja je celoročne venovaná pozornosť chráneným, vzácnym a ohrozeným druhom (orol skalný celoslovenský projekt, vydra riečna celoslovenský projekt, mačka divá mapovanie výskytu a koordinácia v rámci SR, projekt na záchranu kamzíka vrchovského tatranského, monitoring a ochrana chriašteľov na Slovensku, monitoring a evidencia svišťa vrchovského, los mokraďový mapovanie výskytu, lesné kurovité vtáky monitoring, chrapkáč poľný monitoring, medveď hnedý, rys ostrovid, vlk dravý mapovanie výskytu, bocian biely evidencia hniezd a mláďat, zabezpečenie preložky hniezd na umelé podložky, bocian čierny monitorovanie hniezd, sokol sťahovavý monitoring, syseľ pasienkový evidencia výskytu druhu, mapovanie migračných trás obojživeľníkov, netopiere mapovanie letných kolónií, jasoň červenooký - evidencia druhu). Súčasťou zabezpečovania druhovej ochrany na území kraja je aj záchrana handicapovaných druhov v pohotovostných záchranných zariadeniach vybudovaných pri správach CHKO Veľká Fatra, Kysuce, Strážovské vrchy a Horná Orava a pri Stredisku COPK SAŽP v Liptovskom. Mikuláši. V roku 1998 bolo do týchto zariadení prijatých 36 jedincov poranených a handicapovaných. Z toho bolo do prírody vypustených po rehabilitácii 15 jedincov, do ZOO bolo prevezených 10 jedincov a 7 uhynulo. Ostatné sú ešte v evidencii príslušných PZZ. Medzi významné chránené a ohrozené živočíchy kraja patria: jasoň červenooký Parnassius apollo E jasoň chochlačkový Parnassius mnemosyne V kolok malý Zingel streber E hlavátka podunajská Hucho hucho O mihula ukrajinská Eudontomyzon mariae E ploska pásavá Alburnoides bipunctatus I mlok hrebenatý Triturus cristatus E mlok karpatský Triturus montandoni E mlok horský Triturus alpestris V mlok bodkovaný Triturus vulgaris V rosnička zelená Hyla arborea V skokan zelený Rana esculenta V skokan krátkonohý Rana lessonae V jašterica múrová Lacerta muralis V užovka stromová Elaphe longissima E 49

orol skalný Aquila chrysaetos E orol krikľavý Aquila pomarina V sokol sťahovavý Falco peregrinus E výr skalný Bubo bubo V sova dlhochvostá Strix uralensis V orliak morský Heliaeetus albicilla E tetrov hlucháň Tetrao urogallus V tetrov hoľniak Tetrao tetrix V bocian čierny Ciconia nigra V chrapkáč poľný Crex crex V rybár riečny Sterna hirundo V chriašteľ bodkovaný Porzana porzana V hvizdák veľký Numenius arquata V rybárik riečny Alcedo atthis V kúdeľníčka lúžna Remis pendulinus I murárik červenokrídly Tichodroma muraria R ďateľ trojprstý Picoides tridactylus V vrchárka červenkavá Prunella collaris R ľabtúška vrchovská Anthus spinoletta R žeriav popolavý Grus grus M hrabáč tatranský Pitymys tatricus R myšovka horská Sicista betulina E netopier fúzatý Myotis mystacinus V netopier obyčajný Myotis myotis V večernica severská Eptesicus nilssoni V uchaňa čierna Barbastella barbastellus V plch záhradný Eliomys quercinus E vydra riečna Lutra lutra E svišť vrchovský Marmota marmota R rys ostrovid Lynx lynx R mačka divá Felis silvestris V kamzík vrchovský tatranský Rupicapra rupicapra tatrica R los mokraďový Alces alces E Stupeň ohrozenosti živočíchov vyjadrený podľa kategórie IUCN: E kriticky ohrozené druhy V ohrozené druhy R vzácne druhy M migrujúce ohrozené druhy I druhy vyžadujúce si ďalšiu pozornosť O zachránené druhy Tab. č. 57: Stupeň ohrozenosti živočíchov podľa kategórie IUCN: Žilinský kraj Názov taxónov na E V R I Ex území kraja Mäkkýše 177 2 10 4 - - Chrobáky 4 000 13 56 9 - - Motýle 1 800 12 30 4 2 - Ryby 44 4 3 2 - - Obojživelníky 1 2 10 3 - - Plazy 9 1 6 2 - - Cicavce 90 13 24 36 15 - Vtáky 270 5 17 14 - - Zdroj: SAŽP 50

Tabuľka č. 58: rehabilitovaných a do prírody vypustených živočíchov Rehabilitačné stanice rehabilitovantovantovantované vypustené rehabili- vypustené rehabili- vypustené rehabili- vypustené Dravce - - 14 5 9 6 23 11 Sovy - - 2 1 2 1 4 2 Iné vtáky - - 3-6 3 9 3 Spolu - - 19 6 17 10 36 16 Tabuľka č. 59: Finančné náklady vynaložené na rehabilitáciu živočíchov v pohoto-vostných záchranných zariadeniach (Sk) Skupina vlastné ŠFŽP iné vlastné ŠFŽP iné vlastné ŠFŽP iné vlastné ŠFŽP iné Dravce - - - 3 000-1 500 - - - 3 000-1 500 Sovy - - - 800-500 - - - 800-500 Iné vtáky - - - 750-1 000 - - - 750-1 000 Spolu - - - 31 550-3 000-30 000-31 550 30 000 3 000 Tabuľka č. 60: Stráženie hniezd dravcov Druh dravca hniezd vyvedených mláďat hniezd vyvedených mláďat hniezd vyvedených mláďat hniezd vyvedených mláďat Orol skalný 2 1 2 3 4 4 Sokol sťahovavý 1 1 1 1 Spolu 2 1 3 4 5 5 Zdroj: SAŽP Tabuľka č. 61: Finančné náklady vynaložené na stráženie hniezd dravcov vlastné ŠFŽP iné vlastné ŠFŽP iné vlastné ŠFŽP iné vlastné ŠFŽP iné Orol skalný 10 000 - - 2 000 2 000 4 300 - - - 12 000 2 000 4 300 Sokol sťahovavý - - - - - 5 000 - - - - 5 000 Spolu 10 000 - - 2 000 2 000 9 300 - - - 12 000 2 000 9 300 Zdroj: SAŽP Z hľadiska záchrany živočíchov in situ boli v roku 1998 zabezpečené transfery 470 jedincov obojživelníkov, v rámci programu reštitúcie bolo umiestnených 5 jedincov chráneného a ohrozeného druhou rýb do pôvodného biotopu vo voľnej prírode. Tabuľka č. 62: Transfery (A), reintrodukcie (B), reštitúcie (C) a finančné náklady (FN) vynaložené na ich realizáciu Druh Index zásahu/fn (Sk) jedincov Index zásahu/fn (Sk) jedincov Index zásahu/fn (Sk) jedincov Index zásahu/fn (Sk) jedincov Obojživelníky - - A 470 - - A 47 (nešpecifik.) 500 500 Kolok malý - - - - C 5 C 5 2.000 2.000 Spolu - - A 500 470 C 1000 5 A, C 2.500 475 51

Tabuľka č. 63: Zlepšenie generačných a pobytových podmienok živočíchov Druh akcie počet počet počet počet UHP pre bociany - inštalácia 1 2 1 4 UHP pre dravce - - - - UHP pre vod. druhy vtákov - - 1 1 UHB pre živočíchy - 6-6 generačné lokality pre obojživelníky 16 14-30 Spolu: 17 22 2 41 Tabuľka č. 64: Finančné náklady vynaložené na zlepšenie generačných a pobytových podmienok živočíchov (Sk) finančné zdroje finančné zdroje finančné zdroje finančné zdroje vlastné ŠFŽP iné vlastné ŠFŽP iné vlastné ŠFŽP iné vlastné ŠFŽP iné UHP pre 21000 - - - - 200 - - - 21 000-200 bociany UHP pre - - - - - - - - - - - dravce UHP pre vodné - - - - - - 40 000 - - 40 000 - vtáky UHB pre - - - - 200 - - - - - 200 živočíchov Generačné 7000 - - - 6000 1 000 - - - 7 000 6 000 1 000 lokality pre obojživelníkov Spolu: 28000 - - - 6000 1 400-40 000-28000 46 000 1 400 OCHRANA PRÍRODY A TVORBA KRAJINY PRÍRODNÉ DEDIČSTVO Územnou ochranou prírody sa v zmysle zákona rozumie osobitná ochrana prírody a krajiny vo vymedzenom území v druhom až piatom stupni ochrany. Zákon rozlišuje 5 kategórií územnej ochrany: chránená krajinná oblasť (CHKO) - na území platí druhý stupeň ochrany národný park (NP) - na území platí tretí stupeň ochrany, na území ochranného pásma druhý stupeň ochrany chránený areál (CHA) - na území platí štvrtý stupeň ochrany, na území ochranného pásma platí tretí stupeň ochrany prírodná rezervácia (PR), resp. národná prírodná rezervácia (NPR) - na území oboch platí piaty stupeň ochrany, na území ochranného pásma štvrtý stupeň ochrany, ak ochranné pásmo nebolo vyhlásené, je ním v zmysle zákona územie do vzdialenosti 100 m von od hranice - platí v ňom tretí stupeň ochrany prírodná pamiatka (PP), resp. národná prírodná pamiatka (NPP) - na území platí piaty stupeň ochrany, na území ochranného pásma štvrtý stupeň, pričom ak ochranné pásmo nebolo vyhlásené, je ním územie do vzdialenosti 30 m smerom von od hranice - platí v ňom tretí stupeň ochrany Súčasná sieť a stav chránených území Územie Žilinského kraja je oblasťou s najväčšou hustotou chránených území na Slovensku. Z celkovej výmery kraja 6 788 km 2 predstavuje výmera chránených území 3789 km 2, t.j. 55,8 %, z toho 26,7 % predstavuje výmera národných parkov vrátane ochranných pásiem, 27 % výmera CHKO a 2,1 % výmera maloplošných chránených území v kategórii národná prírodná rezervácia, prírodná rezervácia, národná prírodná pamiatka, prírodná pamiatka a chránený areál. 52