Slovenská agentúra ivotného prostredia Centrum environmentálnej regionalizácie Košice SPRÁVA O STAVE IVOTNÉHO PROSTREDIA KOŠICKÉHO KRAJA K ROKU 2002

Prepis

1 Slovenská agentúra ivotného prostredia Centrum environmentálnej regionalizácie Košice SPRÁVA O STAVE IVOTNÉHO PROSTREDIA KOŠICKÉHO KRAJA K ROKU 2002

2 Názov: Vypracoval: Hlavní gestori: Regionálni gestori Autorský kolektív: Grafické podklady a sadzba textu: Spolupráca: SAŽP Banská Bystrica, Centrum environmentálnej regionalizácie Košice RNDr. Peter Prokša, Ing. Miriam Rolková RNDr. Blažena Gehinová, Mgr. Ján Dzurdženík Ing. Alena Adamkovičová, RNDr. Juraj Bebej CSc., Ing. Valéria Bočková, Ing. Emília Boďová, RNDr. Peter Bohuš, Mgr. Jana Braciníková, Ing. Lucia Byšická, Mgr. Janette Dugasová, Mgr. Ján Dzurdženík, Mgr. Ľubomír Gajdoš, Ing. Gerhard Gazárek, Akad.arch. Alexandra Goryczková, Ing. Marta Hajniková, Ing. arch. Chocholová, Ing. Alexander Jančárik, RNDr. Iveta Ječmenová, Ing. Radoslava Kanianska CSc., Mgr. Peter Kapusta, Ing. Peter Kliment, Ing. Juliana Kňazovická, Ing. Alena Kovaľová, Ing. Alexander Králik, Ing. Miroslav Lacuška CSc. Ing. Ľubomír Mateček, Ing. Natália Palgutová, RNDr. Peter Prokša, Ing. Miriam Rolková, Ing. Vladimír Vagaský Ing. Lucia Byšická, Ing. Júlia Hajduová, Marián Mĕrka, Mgr. Jozef Prievozník, RNDr. Peter Prokša, Ing. Miriam Rolková Inštitúcie uvedené ako zdroje informácií

3 Okres Názov ložiska; Organizácia Stav k Ťažba v r Stav k Merná jednot. Tehliarske suroviny Michalovce Bánovce n. Ondavou - Bracovce; ŠGÚDŠ 8372,0 0,0 8372,0 tis.m3 Bratislava Michalovce Lúčky; ŠGÚDŠ Bratislava 2537,0 0,0 2537,0 tis.m3 Rožňava Meliata I.; ŠGÚDŠ Bratislava 2060,0 0,0 2060,0 tis.m3 Flotačné piesky Rožňava odkalisko Rožňava; ŽELBA a.s. Spišská N. V. 564,0 5,0 559,0 tis.m3 Spišská Nová Ves odkalisko Rudňany; ŽELBA a.s. Spišská N. V. 9841,0 9,0 9854,0 tis.t Hlušina Rožňava odval Drnava - Dionýz; ŽELBA a.s. Spišská 0,2 0,0 0,2 tis.m3 Nová Ves Rožňava odval Rakovnica - Mier 143,0 0,0 143,0 tis.m3 ŽELBA a.s. Spišská Nová Ves Rožňava odval Rožňava - Štefan a ústie dopravného prekopu Nadabula; ŽELBA a.s. Spišská N. V. 51,6 0,1 51,5 tis.m3 Spišská Nová Ves Markušovce -Bindt, hlušin. halda; 209,0 3,0 206,0 tis.t ŽELBA a.s. Spišská Nová Ves Pemzové tufy Košice - okolie Kráľovce; ŠGÚDŠ Bratislava 2436,0 0,0 2436,0 tis.t Sialitická surovina a slieň Košice - okolie Mokrance; ŠGÚDŠ Bratislava 17825,0 0, ,0 tis.t Košice - okolie Včeláre - suť; ŠGÚDŠ Bratislava 2739,0 0,0 2739,0 tis.t Zdroj: GSSR Bratislava 2.4 PÔDA Bilancia plôch Celková výmera Košického kraja predstavuje ha. V roku 2002 podiel poľnohospodárskej pôdy predstavoval 50,13 % z celkovej výmery pôdy, podiel lesných pozemkov 39,42 % a nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov 10,45 %. Tab.: Úhrnné hodnoty druhov pozemkov v Košickom kraji v ha (stav k ) Druh pozemku: Poľnohospodárska pôda Lesné pozemky Vodné plochy Zastavané plochy Ostatné plochy Celková výmera pôdy Rozloha (ha) % výmery 50,13 39,42 2,40 5,04 3,01 100,00 Zdroj: ÚGKK SR Tab.: Úhrnné hodnoty druhov pozemkov v Košickom kraji podľa okresov (v ha) Okres Poľnohosp. p. Lesné pozemky Vodné plochy Zastavané pl. Ostatné plochy Celková vým. pôdy Rok Košice I. IV Košice okol Gelnica Michalovce Rožňava Sobrance Spišská N. V Trebišov Zdroj: ÚGKK SR

4 Vo východnej časti Košického kraja sú najviac rozšírené subtypy pôdnych typov ako sú kambizeme (kyslé variety), rendziny, gleje. V západnej časti dominujú fluvizeme, hnedozeme, menej čiernice, černozeme a gleje. Antropogénny tlak na využívanie pôdy na iné účely ako na plnenie jej primárnych produkčných a environmentálnych funkcií spôsobuje jej pozvoľný úbytok. Výrazne najvyššie úbytky poľnohospodárskej pôdy boli spôsobené v Košickom kraji v období rokov zalesňovaním, s maximom v roku 1999, kedy išlo o úbytok vo výmere 225 ha. Na druhej strane dochádza k úbytkom lesných pozemkov nielen do poľnohospodárskej pôdy, ale aj do nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov. Vyššie úbytky poľnohospodárskej pôdy boli zaznamenané pre občiansku a bytovú výstavbu, na iné investičné účely a v roku 2000 aj pre priemyselnú výstavbu (35 ha). Graf: Vývoj vybratých úbytkov poľnohospodárskej pôdy vrátane ornej pôdy podľa účelu použitia v Košickom kraji ha rok Zalesňovanie Občianska a bytová výstavba Iné investičné účely Priemyselná výstavba Výstavby vodných diel Poľnohospodárska výstavba Na ťažbu Zdroj: ÚGKK SR Základné vlastnosti pôd Pôdotvorné procesy sú podmienené rôznymi endogénnymi a exogénnymi faktormi ako je materská hornina, klíma, biologické činitele, geografia terénu. Odrazom vplyvu týchto faktorov sú základné vlastnosti pôdy, a to chemické, fyzikálne a biologické. Súbor základných vlastností pôd podmieňuje aj produkčný potenciál pôd. Prvoradým cieľom hodnotenia produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd a územia je účelová syntéza ekologického a ekonomického hodnotenia efektívnosti poľnohospodárskej výroby v rozdielnych pôdno-ekologických podmienkach.. Priemerný produkčný potenciál pôd Košického kraja je 37,5 v 100 bodovej stupnici (VÚPOP, 2000) Chemické vlastnosti pôd Medzi základné chemické vlastnosti pôd patrí pôdna reakcia, obsah živín, kvantita a kvalita humusu, obsah uhličitanov, vlastnosti sorpčného komplexu, a iné. Pôdna reakcia, obsah živín ako aj kvalita a kvantita humusu boli pozorované aj v rámci Čiastkového monitorovacieho systému Pôda (ČMS-P)(Linkeš a kol., 1997). Porovnanie sledovaných parametrov v rámci I. (1993) a II. (1998) cyklu vyjadrujú nasledujúce tabuľky základných chemických vlastností pôd

5 Pôdna reakcia Pôd na reakcia (ph), je ukazovateľ, ktorý závisí od koncentrácie hydroxónióvých iónov [H3O + ]. Roztoky s ph 1 až 7 sú kyslé, ak je ph vysoké, nazývajú sa zásadité a hodnotu ph pohybujúcu sa okolo 7 maj ú neutrálne roztoky. V kyslých pô dach sa stáva v eľmi negatívnym faktorom aj aktívny (výme nný) hliní k, ktorý sa vyskytuje s a len v taký chto pôdach a pôsobí toxicky na rastlin y. Jeho vply v je výraznejší v lesných pôdach. Všeobecné (ilustratívne) informácie o pôdnej reak cii v poľnohospodárskych pô dach z výsledkov ČMS P uvádza prehľad v jednotlivých typoch. Tab. Pôdna reakcia vo vybratých pôdach Košického kraja v A horizonte v rámci I. (rok 1993) a II. (rok 1998) cyklu ČMS - P Hlavná pôdna jednotka ph/cacl 2 Al aktívny mg.kg -1 x min. max. x min. max. rok Černozeme 7,29 7,18 7,19 6,78 7,35 7, Čiernice 6,83 6,38 6,61 6,06 7,09 6, Rendziny 7,41 7,53 7,36 7,42 7,46 7, Fluvizeme 6,45 6,54 5,41 5,21 7,32 7,80 1,20 3,60 0,90 0,90 1,50 6,36 Hnedozeme 6,50 6,28 5,61 5,88 7,52 6,68 1,76 1,69 1,01 1,02 2,53 3,60 Pseudogleje a luvizeme 6,39 6,16 5,07 4,65 7,37 7,24 6,30 10,77 5,40 2,60 7,20 21,60 Kambizeme nasýtené 6,44 6,12 5,83 5,41 6,88 6,72 2,50 4,45 1,50 4,40 3,50 4,50 Kambizeme kyslé 4,76 4,25 4,51 3,94 4,99 4,59 3,00 4,41 2,50 4,40 3,50 4,45 x aritmetický priemer, min. minimálna hodnota, max. maximálna hodnota Prijateľné živiny Množstvo prijateľných živín v pôde j e vyjadrení m zásobenosti pôd živinami, medzi ktoré zaraďujeme dusík, fosfor a draslí k. Priamo podmieňujú úrodnosť pôdy. Ich defi cit je v poľnohospodárskej praxi dopĺňaný priemyselnými NPK hnoj ivami. Množstvo prijateľných živín sa sleduje v rámci agrochemického skúšania pôd v 5-ročných cykloch za cel é Slovensko Ústredným kontrolný m a skúšobným ústavom poľnohospodárskym. Všeobecné (ilustratívne) informácie o obsahoch prijateľných živín v poľnohospodárskych pôdach z výsledkov ČMS P uvádza prehľad v jednotlivých typoch. Tab.: Množstvo prijateľného P a K vo vybratých pôdach Košického kraja v A horizonte v rámci I. (rok 1993) a II. (rok 1998) cyklu ČMS - P Hlavná pôdna jednotka P K x min. max. x min. max. rok Černozeme 75,1 64,6 63,5 33,0 95,5 95,2 291,0 318,0 208,1 138,0 390,0 645,0 Čiernice 153,6 122,7 64,0 43,0 300,0 272,0 426,1 655,1 134,0 140,0 1005,0 1410,0 Rendziny 99,5 78,5 79,2 47,8 120,4 109,7 288,5 138,5 264,0 137,0 313,0 140,0 Fluvizeme 77,6 57,2 37,5 11,7 160,0 120,0 181,9 165,9 104,1 76,0 344,0 365,0 Hnedozeme 69,4 68,3 12,5 15,0 165,0 206,0 298,0 197,1 140,0 99,0 771,0 486,0 Pseudogleje a luvizeme 62,1 56,2 4,5 5,0 120,5 120,0 182,7 186,0 57,0 83,0 275,0 620,1 Kambizeme nasýtené 77,4 55,7 7, 5 6,0 143,5 156,0 210,8 168,0 50,0 48,0 400, 0 320,0 x aritmetický priemer, min. minimálna hodnota, max. maximálna hodnota

6 Humus Humus predstavuje zložitý, me nlivý súbor organ ických zlúčenín, ktorý v rozhodujúcej miere podmieňuje produkčné aj mimoprodukčné funkc ie pôd. Má významný až rozhodujúci podiel na akumulácii a regulácii režimu živín, na akumulácii vody a regulácii jej režimu, na termoregulácii pôd, podieľa sa na väzbe anorganických aj organických látok. Všeobecné (ilustratívne) informácie o obsahoch humusu v poľnohospodárskych pôdach z výsledkov ČMS P uvádza prehľad v jednotlivých typoch. Tab.: Množstvo humusu vo vybratých pôdach Košického kraja v A horizonte v rámci I. (rok 1993) a II. (rok 1998) cyklu ČMS - P Hlavná pôdna jednotka % humusu x min. max. rok Černozeme 2,92 1,99 2,81 1,69 3,02 2,48 Čiernice 3,97 4,98 2,88 2,44 5,48 7,25 Rendziny 5,30 3,23 3,95 2,12 6,65 4,35 Fluvizeme 2,90 2,23 1,88 1,33 3,62 3,07 Hnedozeme 2,17 1,86 1,45 1,37 2,59 2,44 Pseudogleje a luvizeme 2,27 1,79 1,28 0,91 3,72 3,12 Kambizeme nasýtené 3,75 3,14 2,47 1,70 7,72 7,56 x aritmetický priemer, min. minimálna hodnota, max. maximálna hodnota Fyzikálne vlastnosti pôd Fyzikálne vlastnosti pôd sú podmienené stupňom disperznosti pôdnej hmoty a vzájom ným vzťahom medzi pevnými čiastočka mi, pôdnym roztokom a pôdnym vzduchom. Medzi základné fyzikálne vlastnosti patrí merná a objemová hmotnosť, pórovitosť, textúra, štruktúra a iné. Objemová hmotno sť Objemová hmotnosť predstavu je hm otnosť určitého o bjemu zeminy v prirodzenom uložení. Závisí predovšetký m od štruktúry pôdy, veľkosti agregátov, pórovitosti, obsahu vody a vzduchu v pôde. Objemová hmotno sť n ie je stálou veličino u a pohybuje sa v rozpätí od 1,25 do 1,75 g.cm 3. Všeobecné (ilustratívne) informácie o objemovej hmotnosti v poľnohospodárskych pôdach z výsledkov ČMS P uvádza prehľad v jednotlivých typoch. Tab. Objemová hmotnosť vo vybratých pôdach Košického kraja v A horizonte v rámci I. (rok 1993) a II. (rok 1998) cyklu ČMS - P Hlavná pôdna -3 Objemová hmotnosť (g.cm ) jednotka Ľahké pôdy Stredne ťažké pôdy Ťažké pôdy min. x max. min. x max. min. x max. rok Černozeme ,26-1,36-1, Fluvizeme ,25-1,35-1,47-1,11-1,24-1,46 Hnedozeme ,33-1,53-1, Pseudogleje a ,26-1,30-1,35-1,19-1,36-1,48 luvizeme Kambizeme ,30-1,45-1, nasýtené x aritmetický priemer, min. minimálna hodnota, max. maximálna hodnota

7 2.4.3 Chemická degradácia Chemická degradácia pôd môže byť spôsobená vplyvom rizikových látok anorganickej a organickej povahy z prírodných aj antropických zdrojov, ktoré v určitej koncentrácii pôsobia škodlivo na pôdu, vyvolávajú zmeny jej vlastností, negatívne ovplyvňujú produkčný potenciál pôd, znižujú hodnotu dopestovaných plodín, alebo negatívne vplývajú na vodu, atmosféru, ako aj zdravie zvierat a ľudí. Monitorovanie a hodnotenie kontaminácie pôd je súčasťou Čiastko vého monitorovacieho systému Pôda (Linkeš a kol., 1997) ako aj Geochemického atlasu SR, časť Pôda, M 1: (Čurlík, Šefčík, 1999). Monitorovaním zis tené ho dnoty sú posudzované podľa Rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR o najvyšších prípustných hodn otách škodlivých látok v pôde (kovov, anorganických zlúčenín, aromatických zlú čenín, polycyklických aromatických uhľovodíkov, chlórovaných uhľovodí kov, pesticídov a iných) číslo 521/ Tab. Limitné hodnoty pre niektoré rizikové látky v pôdach Skupina Riziková látka A A1 B C Kovy As 29 5, Ba 500 x Be 3 x Cd 0,8 0, Co 20 x Cr , Cu Hg 0,3 x 2 10 Ni 35 10, Pb 85 30, Zn , Anorganické zlúčeniny F (celkový) 2) 500,0 x S (sulfidická) 2 x Aromatické zlúčeniny benzén x x 0,5 5 etylbenzén x x 5 50 toluén x x 3 30 Polycyklické naftalén x x 5 50 aromatické uhľovodíky fenantrén x x /PAU/ antracén x x Chlórované alifatické chlórované uhľovodíky (jednotlivé) x x 5 50 uhľovodíky chlórbenzény (jednotlivé) x x 1 10 PCB (Celkom) x x 1 10 Pesticídy organické chlórované (jednotlivo) x x 0,5 5 nechlórované (celkom) x x 2 20 Ostatné minerálne oleje x x ) hodnoty uvedené v tabuľke platia pre štandardnú pôdu (obsah ílovej frakcie 25 %, obsah organickej hmoty 10 %) a je potrebné ich prepočítať pre reálnu pôdu 2) súbežne sa musí urobiť analýza vodorozpustných foriem fluóru, pričom sa za hranicu možného toxického pôsobenia považuje hodnota nad 5 mg.kg -1 vodorozpustných foriem A - referenčná hodnota znamená, že pôda nie je kontaminovaná, ak je koncentrácia prvku/látky pod touto hodnotou. V prípade ak dosahuje, resp. prekračuje túto hodnotu, znamená to, že obsah tejto látky je vyšší ako sú fónové (pozaďové) hodnoty pre danú oblasť, prípadne vyššie ako hodnoty medze citlivosti analytického stanovenia. A1 - referenčná hodnota vzťahujúca sa k hodnote A platná pre stanovenie rizikových (škodlivých) látok vo výluhu 2M HNO 3. B - indikačná hodnota znamená, že kontaminácia pôd bola analyticky preukázaná. Ďalšie štúdium a kontrola miesta znečistenia sa vyžaduje vtedy, ak vznik, rozloha a koncentrácia môže mať negatívny dopad na ľudské zdravie alebo iné zložky životného prostredia. C - indikačná hodnota pre asanáciu znamená, že ak koncentrácia prvku látky dosiahne túto hodnotu, je nevyhnutné okamžite vykonať definitívne analytické zmapovanie rozsahu poškodenia príslušného miesta a rozhodnúť o spôsobe nápravného opatrenia. Ak sa hodnoty koncentrácie nachádzajú v rozsahu B a C, je potrebné postupovať podobným spôsobom

8 Obr.: Mapa kontaminácie pôdneho fondu v Košickom kraji Zvýšené hodnoty rizikových látok v pôde nad limitnými hodnotami sú dôsledkom vplyvu imisií, ale na mnohých miestach ide o prejav prirodzených endogénnych geochemických anomálií. Namerané hodnoty zistené v rámci ČMS Pôda prekročili v Košickom kraji A limity a v ohrozených oblastiach aj B a C limity rizikových látok v pôde. Na Slovensku je vyčlenených 12 najohrozenejších oblastí s pôdami kontaminovanými rizikovými látkami. Z toho tri sa nachádzajú v košickom kraji. Ide o Stredný Spiš, Severovýchodný Gemer a Košickú kotlinu (Kromka, Bedrna, 2002). Ťažobno-opravárenský komplex Kovohuty Krompachy spolu s železorudnými baňami Rudňany sú zdrojom rizikových prvkov: Hg, Cr, Zn, Sb, As, Cu a Cd. Banská činnosť, pražiarne a úpravovne železných rúd a v minulosti aj ortuti spôsobili kontamináciu pôd v okolí Rudňan, Markušoviec, najmä s Cu, As a Hg. Rudňany boli donedávna jeden z najväčších zdrojov emisií Hg v Európe. Značný podiel na obsahu Hg v pôdach majú aj prirodzené endogénne geochemické anomálie vyskytujúce sa na mnohých miestach v okolí Rudňan, Gelnice. Namerané hodnoty rizikových látok prekročili až C limity, ktoré sú indikačnými hodnotami pre asanáciu pôd. V pôdach v okolí Rožňavy a Nižnej Slanej s baňami a úpravovňami železných rúd sa nachádza nadlimitný obsah As, pri Rožňave je nadlimitný aj obsah Pb a Cd. Hlavným zdrojom kontaminantov pôdy v Košickej kotline sú Východoslovenské železiarne a hute, ktoré spracúvajú železnú rudu dovážanú z Ukrajiny a produkujú exhaláty SO x, NO x a navyše aj Cu, Mn, Pb a ťažkých kovov. Ku Košiciam v pričlenenej obci Ťahanovce boli magnezitové závody donedávna produkujúce exhaláty Mg, spôsobujúce kontamináciu pôd. V aluviálnych oblastiach Laborca, Tople, Hornádu a Ondavy boli zistené zvýšené koncentrácie ťažkých kovov či už dôsledkom vzdušnej migrácie, alebo redepozíciou z priľahlých pohorí. Ide najmä o rizikové prvky Cr, Ni, Hg, As. Vplyvom intenzívnej poľnohospodárskej výroby na Východoslovenskej nížine sa používanie rôznych agrochemikálii lokálne prejavuje miernym zvýšením koncentrácie niektorých rizikových prvkov A referenčnú hodnotu, t.j. ich obsahy sú mierne vyššie ako pozaďové hodnoty pre tieto prvky. Ide o zvýšené koncentrácie Cd a Ni (pravdepodobne spôsobenú aplikáciou fosfátov) a Cu, Zn. Môžeme konštatovať, že všetky vulkanické pohoria SR (v Košickom kraji Slánske vrchy, Vihorlat) sú geochemické anomálie so zvýšenými hodnotami Cd, Pb a čiastočne aj Zn

9 Z organických polutantov, ktoré v pôdach dlhšie pretrvávajú sú predmetom monitorovania hlavne polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU). Ostatné organické polutanty majú viac charakter bodového znečistenia. V rámci monitoringu pôd SR boli zistené najvyššie hodnoty PAU najmä na fluvizemiach, v nivách väčších riek, v čierniciach, lokálne aj v luvizemiach a kambizemiach a v okolí priemyselných centier Fyzikálna degradácia Hlavným prejavom fyzikálnej degradácie na Slovensku je erózia, odnos pôdnych častíc z povrchu pôdy účinkom vody a vetra. Na Slovensku dominujú prejavy vodnej erózie. Rozlišujú sa štyri hlavné typy vodnej erózie: povrchová (vyvolaná odtokom zrážok na malých Tab. Ohrozenosť pôd Košického kraja vodnou eróziou plochách), plošná (týkajúca sa Stupeň eróznej ohrozenosti Okres väčších pôdnych celkov a Erózne neohrozované pôdy Michalovce, Košice IV, Trebišov Stredne ohrozované pôdy Košice II, Košice okolie, Sobrance s výraznejším účinkom), výmoľová Silno ohrozované pôdy Košice I, Košice III, Rožňava, (silne poškodzujúca povrch pôdy), Spišská Nová Ves kombinovaná (pozostávajúca Extrémne ohrozované pôdy Gelnica z viacerých druhov erózie). Potenciál vodnej erózie môžeme hodnotiť podľa stupňov eróznej ohrozenosti. Podľa tohto hodnotenia môžeme jednotlivé okresy Košického kraja zoradiť. Veterná erózia nie je závažným problémom na Slovensku. Postihuje asi 6,5 % z výmery poľnohospodárskych pôd SR a to najmä v oblastiach nížin s ľahkými pôdami. Tieto sú lokalizované v Košickom kraji v časti Východoslovenskej nížiny. 2.5 RASTLINSTVO Základná charakteristika rastlinstva na území kraja Z hľadiska fytogeografického členenia SR (Futák, 1980) sa územím Košického kraja prelínajú dve fytogeografické oblasti: oblasť západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) a panónskej flóry (Pannonicum). Detailnejšie členenie je uvedené v nasledujúcej tabuľke. Tab. Fytogeografické zaradenie Košického kraja Fytogeografická oblasť Fytogeografický obvod Fytogeografický okres Okres (územnosprávne členenie) západokarpatskej predkarpatskej flóry 15. Slovenské rudohorie GL, RV, SN, K I., KS flóry (Carpaticum (Praecarpaticum) 17. Slovenský raj GL (JV), RV, SN occidentale) 18. stredné Pohornádie GL, K IV., K III. 19. Slanské vrchy KS (V časť) 20. Vihorlatské vrchy MI, SO flóry vnútrokarpatských kotlín (Intercarpaticum) 26. Podtatranské kotliny 26b. Spišské kotliny SN Panónskej flóry pramatranskej xerotermnej flóry 3. Slovenský kras KS, RV (Pannonicum) (Matricum) obvod eupanónskej xerotermnej 7. Košická kotlina K I., K II., K IV.; KS flóry (Eupannonicum) 8. Východoslovenská nížina MI, SO, TV Vysvetlivky: GL Gelnica, K I. K IV. Košice I. až IV., KS Košice okolie, MI Michalovce, RV Rožňava, SN Spišská Nová Ves, SO Sobrance, TV Trebišov,