MIKROREGION PRI SLANEJ

MIKROREGIÓN PRI SLANEJ so sídlom: Mestský úrad, ul. Mierova 14, 982 01 Tornaľa Z Á M E R SPRIEVODNÁ SPRÁVA KANALIZÁCIA A ČISTIČKA ODPADOVÝCH VÔD PRE DOTKNUTÉ OBCE MIKROREGIÓNU PRI SLANEJ Spracovateľ: Ing. Andrej Bočkoráš PROAQUA Dunajská 10 040 01 Košice júl 2006

BA05.06-700/A I. Základné údaje o navrhovateľovi 1. Názov 2. Identifikačné číslo 3. Sídlo Mikroregion pri Slanej 37821849 Mestský úrad Tornaľa, Mierova 14, 4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa: Mgr. Ladislav Dubovský - predseda združenia 5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie: Ing. Robert Mag vedúci odboru výstavby a ÚP Mestský úrad Tornaľa, Mierova 14, tel.: 047/5511106 Ing. Gejza Varga Mestský úrad Tornaľa, Mierova 14, tel.: 047/5511106 Ing. Andrej Bočkoráš PROAQUA Košice, Dunajská 10 tel.: 055/625 6923 II. Základné údaje o zámere 1. variant 1. Názov Kanalizácia a čistička odpadových vôd pre mikroregion pri Slanej 2. Účel Zamýšľaná stavba sa zriadi za účelom odvádzania a následného organizovaného čistenia odpadových vôd splaškových od obyvateľstva, ako aj od iných producentov nachádzajúcich sa v mikroregióne pri Slanej. 3. Užívateľ Obyvateľstvo, organizácie a inštitúcie sídelných útvarov mikroregiónu pri Slanej 4. Charakter navrhovanej činnosti Nová činnosť ekologická stavba 5. Umiestnenie navrhovanej činnosti - kraj: Banskobystrický - okres: Revúca - katastrálne územie: Tornaľa, Starňa, Gemer, Behynce, Žiar a Včelince 6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti - v prílohe zámeru 7. Termín začatia a ukončenia činnosti 08/2009 trvale

2 8. Stručný opis technického a technologického riešenia Základná koncepcia riešenia problému predmetu zámeru je zadefinovaná skutočnosťou, že v meste Tornaľa je vybudvaná jednotná kanalizačná sieť čiastočne v rozsahu cca 60-70 územia mesta. Z celkového počtu obyvateľov 6900 je napojených na kanalizáciu obdobné percento obyvateľstva. Odvádzané odpadové vody sú vyústené do rieky Slaná bez akéhokoľvek čistenia. Pred zhruba dvadsiatimi rokmi boli zahájené aj prípravné práce na výstavbu ČOV, kedy bola vytypovaná aj lokalita a vybudovaný kanalizačný privádzač k tejto lokalite. Ostatné sídelné časti združenia (Starňa 740 obyvateľov, Behynce 440, Včelince 770, Gemer 830, Žiar 150) nemajú vybudovanú kanalizačnú sieť. Predmetný variant kanalizácie a čistenia splaškových vôd v mikroregióne pri Slanej rieši: - výstavbu ČOV pod mestom Tornaľa pre cca 11 000 EO - dobudovanie kanalizačnej siete v meste Tornaľa - riešenie odvádzania odpadových vôd splaškových zo všetkých obcí združenia (mimo obce Žiar) do spoločnej ČOV, ktorá bude situovaná pod mestom Tornaľa na ľavej strane rieky Slaná. Čistenie splaškových vôd z obce Žiar vo variante č. 1 bude v samostatnej ČOV pod obcou na pravom brehu toku Turiec. Technický návrh spočíva v dobudovaní jednotnej kanalizačnej siete mesta Tornaľa. V priľahlých obciach (mimo obce Žiar, ako je to uvedené vyššie) je navrhovaná delená kanalizačná sieť na odvádzanie splaškových vôd, ktoré budú cez čerpacie stanice a výtlačné potrubia dopravovať odpadové vody do jestvujúceho kanalizačného zberača v Tornali. Predmetný zberač, ktorý v súčasnosti ústi do rieky Slaná, bude privedený do navrhovanej ČOV Tornaľa. Dĺžka miestnych sietí v jednotlivých obciach: gravitačná tlaková spolu Tornaľa 11856 m 394 m 12250 m časť Starňa 3449 m 116 m 65 m Behynce 2253 m 2418 m 671 m Gemer 3363 m 2644 m 6008 m Včelince 3244 m 1919 m 5163 m Žiar 755 m - 755 m Spolu 24920 m 7491 m 32411 m Hydrologické údaje o recipiente, ako aj o kvalite vody v ňom boli vyžiadané a sú nasledovné: Recipient rieka Slaná: Q 355 = 2,640 m 3.s -1 BSK 5... 4,3 mg/l CHSK Cr...13,5 mg/l NL (105 0 C)...43 mg/l N NH 4...0,38 mg/l N celkový...2,9 mg/l P celkový...0,19 mg/l

3 Recipient potok Turiec (Žiar): Q 355 = 0,107 m 3.s -1 BSK 5... 4,0 mg/l CHSK Cr...15,0 mg/l NL (105 0 C)...85 mg/l 9. Zdôvodnenie potreby činnosti v danej lokalite Prirodzená kvalita podzemných a povrchových vôd v území nie je dobrá. Podzemné vody kvartérnych náplavov nív Slanej a Turca sú v hydraulickej spojitosti s povrchovou vodou v týchto tokoch. Ovplyvňujú sa navzájom nielen kvantitatívne ( za vyšších stavov v tokoch infiltruje voda do poriečnej zóny a v období s nízkymi prietokmi v tokoch tieto drénujú podzemnú vodu z okolitých štrko piesčitých náplavov), ale aj kvalitatívne. Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava začal v posledných rokoch sledovať akosť podzemných vôd na Slovensku. Z celkového počtu 25 sledovaných oblastí SR malo v r.1991 100% -nú závadnosť vzoriek 9 oblastí -z nich vychádza oblasť riečnych náplavov Slanej ako druhá najhoršia. Na znečistení povrchových vôd sa najvýraznejšie podieľa vypúšťanie priemyselných a splaškových vôd do tokov. Veľmi zlá je situácia v odvádzaní, no najmä čistení odpadových vôd. Mesto má totiž len čiastočne vybudovanú jednotnú kanalizačnú sieť, ktorá bez čistenia odvádza splaškové vody a dažďové vody priamo do rieky Slanej. Vlastnú kanalizáciu, vyústenú do rieky Slaná majú len niektoré priemyselné podniky na území (Ozeta, Interkomerz, Ipeľské tehelne). Ostatné priemyselné podniky, ako aj poľnohospodárske dvory, majú vlastné septiky alebo žumpy. Takýto stav je naďalej neúnosný. Je potrebné čím skôr dobudovať už dávnejšie uvažovanú ČOV ( južne od mesta na ľavom brehu Slanej), dotiahnuť sem kanalizačný zberač A a dobudovať či vybudovať ostatné plánované zberače Základným motívom pre vytvorenie Združenia mikroregionu pri Slanej so sídlom v Tornali bola snaha riešiť najmä uvedené environmentálne problémy územia vyplývajúce z nedobudovanej technickej infraštruktúry. V meste Tornaľa je vybudovaná jednotná kanalizačná sieť len čiastočne. Z celkového počtu 6900 obyvateľov je približné 60 70 % napojená na kanalizáciu. Odvádzané odpadové vody sú vyústené do rieky Slaná bez akéhokoľvek čistenia. Ostatné sídelné časti združenia (Starňa 740 obyvateľov, Behynce 440, Včelince 770, Gemer 830, Žiar 150) nemajú vybudovanú kanalizačnú sieť. Neprečistené odpadové vody v súčasnosti bezprostredne znečisťujú povrchové a podzemné vody a ohrozujú vodné zdroje pozdĺž rieky Slaná, z ktorých sú zásobované aj predmetné obce. Toto nebezpečie nekončí pred hranicami územia Slovenskej republiky, nakoľko v povodí Slanej na území Maďarskej republiky sú tiež vybudované vodné zdroje pre zásobovanie priľahlých aglomerácií. Potreba realizácie zámeru je potvrdená aj v záveroch platných územných plánov sídelných útvarov prevažnej časti dotknutého územia.

4 Z uvedených skutočností vyplýva, že predmetný zámer okrem samozrejmého bezprostredného cieľa zabezpečiť kontrolovanú likvidáciu odpadových vôd od takmer 11000 obyvateľov regiónu a takto zabezpečiť pre nich vyšší dnes už prirodzený štandard bývania, zámer sleduje aj vyššie ciele, s dopadom na oveľa väčší počet obyvateľov. Zámer vo výsledku pozitívne presahuje - a nie bezvýznamne hranice Slovenskej republiky. 10. Celkové náklady Prepočet nákladov: STAVBA: KANALIZÁCIA A ČISTIČKA ODPADOVÝCH VOD PRE MIKROREGIÓN PRI SLANEJ ČASŤ: CELKOVÉ NÁKLADY STAVBY A m.j. Sk/m.j. Sk PROJEKTOVÉ A PRIESKUMNÉ PRÁCE Geodetické podklady 316 000 Inž. geol. prieskun 180 000 Zámer 46 000 Vstupné podklady 423 000 Projekt pre územné konanie 1 874 000 Projekt pre stavebné povolenie 1 666 000 Realizačný projekt 3 525 000 Autorský dozor 565 000 Hl. A spolu 8 595 000 B C TECHNOLOGICKÁ ČASŤ PS1 ČOV-TECHNOLÓGIA - 11000 EO 1 x 23 270 000 23 270 000 ČOV-ELEKTRO 1 x 4 500 000 PS2 Gemer - ČSG 1 1 x 315 000 315 000 PS3 Gemer - ČSG 2 1 x 220 000 220 000 PS4 Gemer - ČSG 3 1 x 315 000 315 000 PS5 Starňa - ČSS 1 1 x 315 000 315 000 PS6 Behynce - ČSB 1 1 x 315 000 315 000 PS7 Včelince - ČSV 1 1 x 315 000 315 000 PS8 Včelince - ČSV 2 1 x 315 000 315 000 PS9 Diaľkový prenos dát 1 x 4 000 000 4 000 000 Hl. B spolu 29 380 000 STAVEBNÉ OBJEKTY SO 01.1 ČOV 11000 EO 1 x 28 500 000 28 500 000 SO 01.2 Prípojka VN 200 x 1 200 240 000 SO 01.3 Trafostanica 1 x 550 000 550 000 SO 01.4 Prípojka nn 50 x 900 45 000 SO 01.5 Rozvod NN 150 x 911 136 650 SO 01.6 Vodovodná prípojka 1260 x 1 400 1 764 000 SO 01.7 Prístupová cesta k ČOV 1350 x 2 500 3 375 000 SO 01.8 Odtok z ČOV 80 x 3 100 248 000 SO 01.9 Spevnené plochy, terénne úpravy 1290 x 900 1 161 000 SO 01.10 Zdroj úžitkovej vody 210 x 1 200 252 000 SO 01.11 Oplotenie ČOV 460 x 950 437 000

5 SO 02.1 Tornaľa - rekonštrukcia kanal. zberača A 1250 x 7 500 9 375 000 SO 02.2 Tornaľa Stoky gravitačné 10650 x 9 800 104 370 000 SO 02.3 Tornaľa stoky tlakové 394 x 14 750 5 811 500 SO 02.4 Tornaľa - kanalizačné prípojky gravitačné 550 x 25 000 13 750 000 SO 02.5 Tornaľa - kanalizačné prípojky tlakové 22 x 70 000 1 540 000 SO 03.1 Starňa - uličné stoky gravitačné 3449 x 6 500 22 418 500 SO 03.2 Starňa - výtlačná stoka S1 116 x 2 200 255 200 SO 03.3 Starňa - kanalizačné prípojky 280 x 25 000 7 000 000 SO 03.4 Starňa ČSS 1 150 x 490 000 73 500 000 SO 03.5 Starňa - prípojka NN k ČSS 1 20 x 900 18 000 SO 04.1 Gemer uličné stoky gravitačné 3363 x 5 500 18 496 500 SO 04.2 Gemer výtlačné stoky G1,G2,G3 2644 x 2 200 5 816 800 SO 04.3 Gemer - kanalizačné prípojky 255 x 25 000 6 375 000 SO 04.4 Gemer ČSG 1, ČSG 2, ČSG 3 3 x 490 000 1 470 000 SO 04.5 Gemer prípojky NN k ČSG 1, ČS G2, ČS G3 60 x 650 39 000 SO 05.1 Behynce uličné stoky gravitačné 2253 x 5 500 12 391 500 SO 05.2 Behynce výtlačná stoky B1 2418 x 2 200 5 319 600 SO 05.3 Behynce kanalizačné prípojky 155 x 25 000 3 875 000 SO 05.4 Behynce ČSB 1 1 x 490 000 490 000 SO 05.5 Behynce prípojka NN k ČS B1 20 x 900 18 000 SO 06.1 Včelince - uličné stoky gravitačné 3244 x 5 500 17 842 000 SO 06.2 Včelince - výtlačné stoky V1, V2 1920 x 2 200 4 224 000 SO 06.3 Včelince - kanalizačné prípojky 210 x 25 000 5 250 000 SO 06.4 Včelince - ČS V1, ČS V2 2 x 650 1 300 SO 06.5 Včelince - prípojka NN ČS V1, ČS V2 40 x 900 36 000 SO 07.1 Žiar - ČOV 2x 100 EO 1 x 1 150 000 1 150 000 SO 07.2 Prevádzková budova 1 x 320 000 320 000 SO 07.3 Žiar - odtok z ČOV 20 x 2 500 50 000 SO 07.4 Žiar - ČOV - prípojka NN 20 x 900 18 000 SO 07.5 Žiar - ČOV - prípojka vody 150 x 1 800 270 000 SO 07.6 Žiar - ČOV - terénne a sadové úpravy 1 x 30 000 30 000 SO 07.7 Žiar - ČOV - oplotenie 50 x 900 45 000 SO 07.8 Žiar - uličné stoky gravitačné 762 x 5 500 4 191 000 SO 07.9 Žiar - kanalizačné prípojky 52 x 25 000 1 300 000 SO 08 Križovania trate 2 x 396 000 792 000 SO 09 Križovanie ropovodu 1 x 335 000 335 000 SO 10 Križovanie tranzitného plynovodu 1 x 617 000 617 000 SO 11 Križovania štátnej cesty 20 x 42 000 840 000 SO 12 Križovania tokov 7 x 65 000 455 000 SO 13 Rekonštrukcia drenáží 120 x 500 60 000 SO 14 Náhradná rekultivácia 35,2 x 20 500 721 600 Hl. C spolu 367 586 150 D VEDĽAJŠIE NÁKLADY 5,8 % z hl. B, C 0,058 x 396 966 150 23 024 037 Hl. D spolu 23 024 037

6 E F G H I OSTATNÉ NÁKLADY Porealizačné zameranie 1 620 000 Hl. E spolu 1 620 000 REZERVA 7 % z hl. B, C 0,07 x 396 966 150 27 787 631 Hl. F spolu 27 787 631 INÉ INVESTÍCIE Správne poplatky 250 000 Ekonomická ujma 310 000 Trvalý záber pôdy 2 500 000 Inžinierska činnosť investora 4 525 000 Hl. G spolu 7 585 000 PREVÁDZKOVÉ NÁKLADY Náhradná rekultivácia 276 000 Hl. H spolu 276 000 KOMPLETAČNÁ ČINNOSŤ 1,9 % z hl. B, C 0,019 x 396 966 150 7 542 357 Hl. I spolu 7 542 357 CELKOVÉ NÁKLADY 473 396 174 Výhody technického riešenia: Navrhované technické riešenie rieši privádzanie odpadových sústreďuje v maximálnej možnej miere odpadové vody do jednej veľkej ČOV, čo je predpokladom zabezpečenia vysokej kvality vypúšťaných vyčistených odpadových vôd. Nevýhody technického riešenia - zložité križovanie tranzitných vedení (4x tranzitný plynovod, 1x medzištátny plynovod, 2x ropovod) - vyššie nároky na prevádzku a údržbu prepojovacích vedení - vyššie riziká ekologickej havárie pri doprave splaškov od zdroja k ČOV 11. Dotknutá obec Stavbou riešenou v zámere sú v prvom rade pozitívne dotknuté všetky sídla mikroregiónu pri Slanej t.j. Tornaľa, časť Starňa, Behynce, Gemer, Včelince a Žiar. Následne pozitívne budú dotknuté aj ďalšie bezprostredné obce v smere toku v údolí Slanej (Rumince, Chanava, Krpec, Štrkovec, Abovce a Lenartovce). Prostredníctvom rozsiahlej prepojenej kvartérnej vrstvy v povodí rieky Slanej podzemné vody v lokalite medzi obcou Behynce a mestom Tornaľa sú vybudované podzemné zdroje pitnej vody na zásobovanie dotknutého regiónu a na tento vodárenský systém sú napojené aj obce Lenka, Štrkovec a Krepec. Priamo dotknuté obce: Tornaľa (včítane mestských častí Behynce a Starňa) Gemer Včelince Žiar

7 12. Dotknutý samosprávny kraj Banskobystrický 13. Dotknuté orgány Miestne úrady dotknutých obcí: Mestský úrad Tornaľa Obecný úrad Gemer Obecný úrad Včelince Obecný úrad Žiar 14. Povoľujúci orgán Obvodný úrad životného prostredia Revúca 15. Rezortný orgán Ministerstvo životného prostredia 16. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných prepisov stavebné povolenie 17. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice Realizáciou zámeru sa sleduje aj jeho pozitívny dopad presahujúci štátne hranice, keďže rieka Slaná od dotknutého územia po niekoľkých kilometroch opúšťa územie SR. III. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia 1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území. Podľa regionálneho geomorfologického členenia Slovenska nachádza sa západná časť k. ú. Tornale v krajinnom podcelku Rimavská kotlina (je súčasťou celku Juhoslovenská kotlina), konkrétne v jeho časti. Gemerské terasy a okrajovo aj v časti Licinská pahorkatina. Východná -takmer súvisle zalesnená časť k.ú. pozdĺž štátnej hranice s Maďarskou republikou patrí podľa Generelu nadregionálneho ÚS ES v rámci Slovenska medzi ostatné ekologicky významné celky a oblasti" (do tejto kategórie patria napr. národné parky a CHKO - mimo biocentier) a predstavuje biokoridor nadregionálneho významu. Východná časť k.ú. Tornale už patrí do krajinného podcelku Gemerská pahorkatina, ktorý je súčasťou celku Bodvianska pahorkatina. V záujmovom území sa nachádzajú nasledovné chránené územia: Chránené vtáčie územie Ochranné pásma I. a II. stupňa zdrojov pitnej vody kat. Tornaľa Ochranné pásma zdroja minerálnej vody kat. Tornaľa 2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria. Územie možno rozdeliť na dve výrazne sa odlišujúce časti. Západná, nezalesnená časť je veľmi intenzívne poľnohospodársky využívaná (s naprostou prevahou veľkoblokových oráčin, s minimálnym množstvom trvalých trávnych porastov a zelene) a prestavuje územie s nepriaznivou ekologickou kvalitou priestorovej štruktúry. Uprostred oráčin sa nachádzajú samotné sídelné útvary, ktorým prechádza cestný a železničný ťah nadregionálneho významu a spolu predstavujú koridor taktiež I nepriaznivo pôsobiaci na ekologickú stabilitu územia. V záujmovom území sa nachádzajú: A. Priestory ochrany prírody:

8 biologicky a esteticky hodnotné priestory "Lapša -Činča" "Šafárikovské bralo" "Travertínové jazierko" B. Priestor navrhovanej ochrany stavebných pamiatok: priestor mestskej pamiatkovej zóny ochranné pásmo pamiatkovej zóny C. Ochrana vodných zdrojov: PHO l. stupňa vodných zdrojov PHO II. stupňa vodných zdrojov užšie ochranné pásmo minerálneho zdroja širšie ochranné pásmo minerálneho zdroja Biologický a esteticky hodnotný krajinný priestor Lapša Činča je v zmysle Preventívnych opatrení ochrany prírody v okrese R. Sobota územím kategórie C. Ide o väčší lesný komplex tiahnúci sa popri hranici s Maďarskou republikou. Predstavuje súvislú a dobre zachovanú lesnú fytocenózu (dubovo hrabové lesy), suchšie stanovištia vyššie položených miest zaberá Quercetum petraea cerris, nižšie Carpinion betuli. Roztrúsené sú skupinky brezy, osiky, hrabu, drieňa a agátu. Biologicky, no predovšetkým esteticky najhodnotnejšie sú údolia pozdĺž potokov Lapša a Činča majú ráz prekrásnej parkovej krajiny s bohatstvom zveri a ideálne predpoklady pre rozvoj nezávadnej a usmernenej prímestskej rekreácie. Dolina Činča je rekreačne využívaná už v súčasnosti v uzávere doliny sa nachádza niekoľko zväčša starých usadlostí (využívaných ako chalupy) a v strednej časti doliny je pomerne veľká záhradkárska osada. Krajinný priestor Lapša Činča plní významnú hospodársku, biologickú, klimatologickú, rekreačnú funkciu, je súčasťou už spomínaného biokoridoru nadregionálneho významu. Má význam i pre výskum, v doline Činča bola zistená jaskyňa so vzácnymi nálezmi kostí pleistocénnych zvierat vo fosílnej sutine (Coelodonta antiquitatis, Ursus speleaus). Šafárikovské bralo ide o dolomitové bralo nachádzajúce sa v parku západne od bývalého kaštieľa Tornallyiovcov (dnes Detský domov). Bralo je druhohorného veku (stredný trias), má výšku 5 8 m a vystupuje vo forme pretiahnutého monolitu (45x15 m) na okraji strednej pleistocénnej terasy (rias). Predstavuje denudačný relikt pravdepodobne predkvartérneho krasového zvetrávania a erózno enudačného procesu. Okolité sedimenty sú tvorené fluviálnymi piesčitými štrkmi a pieskami terasy. Bralo má okrem estetického významu geomorfologickú a geologickú hodnotu. V okolí brala je bývalými majiteľmi kaštieľa vysadený park s viacerými hodnotnými stromami: platan javorolistý (Platanus acerifolia), pagaštan páví (Aesculus pavia). Ďalej tu rastie jaseň štíhly, lipa malolistá, javor mliečny, javor poľný, topoľ osika, hrab obyčajný, dub letný, pagaštan konský, brest, agát. V blízkosti parku bol v 50-tych rokoch navŕtaný minerálny prameň, voda bola privedená do parku a teraz sa voľne využíva. V areáli parku je nevhodne lokalizovaný amfiteáter, jeho úprava nebola prispôsobená okoliu a svojim vzhľadom pôsobí rušivo. Travertínové jazierko nachádza sa v tesnej blízkosti plážového kúpaliska v Králiku. Ide o krasové jazierko až 27 m hlboké a s priemerom asi 25 m (umelo upravené), ktoré vzniklo výverom podzemných vôd puklinovo-krasového pôvodu. Tektonický zlom, na ktorom je založené, je súčasťou poruchového pásma, prebiehajúceho údolím Slanej približne v smere S J. Zlomy siahajú hlbšie do karbonátového podložia terciérnych sedimentov a hrajú významnú úlohu pri zbieraní a odvádzaní krasových vôd z hydrologicky priľahlých častí Slovenského krasu. Hydrologickým vrtom bol výver v Králiku zachytený pre miestne kúpalisko v tesnej blízkosti jazierka. Okolo jazierka sa nachádza prirodzene vytvorená travertínová kopa s vlhkomilnou malakofaunou. Aj v jazierku sa predpokladá výskyt pôvodnej vodnej fauny. Pred návštevníkmi kúpaliska chráni jazierko drôtený plot.

9 Medzi ďalšie ekologicky významné časti katastrálneho územia, nepodliehajúce osobitnej ochrane, zaraďujeme nasledovné krajinné prvky tvoriace kostru ekologickej stability územia: lesné porasty, vodné toky a plochy so sprievodnou zeleňou, plošné útvary krajinnej zelene, líniovú súvislú alebo medzernatú krajinnú zeleň, plošnú zeleň v intraviláne (parkovú verejnú a vyhradenú zeleň), cintoríny, líniovú verejnú zeleň v intraviláne, sady a záhrady, záhradkárske osady a trvalé trávne porasty. Lesné porasty boli v kotlinovej časti záujmového územia už dávnejšie v podstate úplne odstránené a nahradené intenzívnou poľnohospodárskou pôdou (pôvodným spoločenstvom tu boli jaseňovo-brestovo-dubové a jelšové lužné lesy). Súvislejšie lesné celky sa zachovali len vo východnej časti k.ú. (pozdĺž štátnej hranice) a v najsevernejšom cípe bývalého k.ú. Behynce. Zachovali sa tu spoločenstvá, ktoré v podstate zodpovedajú pôvodným spoločenstvám vo vyšších suchších častiach ide o dubové a cerovo dubové lesy, v nižších údolných polohách sú to dubovo hrabové lesy. Vegetačný kryt územia je výrazne ovplyvnený klímou, je tu kontinentálne podnebie s veľkým rozdielom medzi teplotami v zime a v lete a dosť málo zrážok (ročný priemer pod 650 mm). Tieto podmienky pomerne dobe znášajú práve duby, ktoré majú hlboký koreňový systém. Aj druhové zloženie najmä bylinnej etáže podrastu prezrádza zložité ekologické podmienky a vývin fytocenóz. Všetky lesy v území sa využívajú ako hospodárske lesy. Ochranné lesy a lesy osobitného určenia sa v k.ú. Tornale nenachádzajú. 3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia. Osídlenie mikroregiónu je charakteristické rôznorodou veľkostnou štruktúrou sídelných útvarov od 150 do 8 000 obyvateľov. Veľkostná štruktúra obcí je nasledovná: - 150-499 obyvateľov 1 obce (Žiar) - 500 999 obyvateľov 3 obec (Gemer, Včelince, mestské časti Behynce a Starňa) - 5 000 7999 obyvateľov 1 obec (Tornaľa). Obec Počet obyvateľov v roku Predpoklad do r. 2005 2020 Tornaľa 6900 7314 Behynce 440 462 Starňa 740 777 Gemer 830 872 Včelince 770 809 Žiar 150 159 Spolu 9830 10393 Z bývajúceho obyvateľstva mikroregiónu bolo ku koncu roka 2005 v ekonomicky aktívnom veku cca 58 % obyvateľov. Pre celý región je charakteristická mimoriadne vysoká nezamestnanosť, ktorá dosahuje až hodnotu 40% - (Tornaľa- Behynce Starňa) 4. Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia. Znečistenie vôd Územie mikroregiónu je popretkávané vodnými tokmi a odvodňovacími kanálmi. Hlavným tokom územia je rieka Slaná. Jej pravostranný prítok Turiec ústi do Slanej pod mestom Tornaľa. Južne od mesta Tornaľa, pri obci Včelince je vybudovaná hospodárska vodná nádrž na Hubovskom potoku. Z hľadiska čistoty vôd v tokoch je

10 možné konštatovať, že dlhodobý vplyv vypúšťania nevyčistených odpadových vôd z regiónu a to hlavne z mesta Tornaľa do povrchových vôd zanechalo veľmi negatívne stopy na kvalite vody v toku. IV. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch činností na životné prostredie a možnostiach na ich zmiernenie 1. Požiadavky na vstupy 1.1.1 Záber pôdy Stavba vyžaduje trvalý záber pôdy pre zriadenie ČOV o výmere: ČOV Tornaľa 8200 m 2 ČOV Žiar 224 m 2 Prístupová cesta k ČOV Tornaľa 7353 m 2 Čerpacie stanice Behynce B1 37 m 2 Gemer G1 37 m 2 G2 25 m 2 G3 25 m 2 Starňa S1 37 m 2 Včelince V1 37 m 2 V2 9 m 2 Záber pôdy spolu 15 984 m 2 1.1.2 Spotreba vody Prevádzka stavby vyžaduje spotrebu vody: - ČOV Tornaľa 120 m 3 /rok - ČOV Žiar 30 m 3 /rok Potreba spolu 150 m 3 /rok 1.1.3 Spotreba el. energie Prevádzka stavby vyžaduje spotrebu el. energie k nasledovným činnostiam: - k prevádzke domových čerpacích staníc: Tornaľa: 22 ks čerp. staníc x 0,15 kwh/deň = 3,3 kwh/deň - k prevádzke čerpacej stanice Gemer G1 9,8 kwh/deň G2 11,4 kwh/deň G3 2,1 kwh/deň Behynce B1 14,5 kwh/deň Starňa S1 9,9 kwh/deň Včelince V1 42,0 kwh/deň V2 9,6 kwh/deň k prevádzke ČOV Tornaľa: (podľa štúdie) 956,0 kwh/deň k prevádzke ČOV Žiar: - čerpanie odpadových vôd (ČS) - 1,7 hod. á 1,2 kw 2,0 kwh/deň - výroba vzduchu (biolog. linka) 12 hod. á 2,2 kw 26,4 kwh/deň spolu Spotreba el. energie spolu 1087 kwh/deň 396,8 MWh/rok

11 1.1.4 Dopravná infraštruktúra Stavba vyžaduje dopravnú infraštruktúru zriadenie prístupovej komunikácie k ČOV Tornaľa dlhej 1354 m, širokej 5,5 m. 1.1.5 Nároky na pracovné sily Prevádzka stavby vyžaduje k údržbe a prevádzke kanalizačnej siete a ČOV 4 pracovné sily na dobu 8 hod/denne. 3. Údaje o výstupoch 1.2.1 Odpadové vody Hlavný výstupový produkt z ČOV budú tvoriť vyčistené odpadové vody splaškové. Navrhované kapacity (podľa štúdie Návrh čistiarne odpadových vôd pre mesto Tornaľa 2004) Celkové odhadované množstvo odpadových vôd pre Tornaľu + Starňu + Behynce + Včelince + Gemer: (1036,8 + 92,448 + 55,037 + 96,25 + 102,92) = 1383 m 3 /deň (obyvateľstvo) (843,72+ 75,6 + 44,928 + 78,624 + 83,915) = 1126-79 m 3 /deň (balastné a iné vody) Spolu = 2512,8 m 3 /deň Koncentračné hodnoty Nerozpustené látky (NL) 201,2 mg/l BSK 5 219,5 mg/l CHSK 439 mg/l Celkový dusík (N celk ) 40,2 mg/l Celkový fosfor (P celk. ) 9,1 mg/l Bilančné hodnoty pre alternatívu Tornaľa+Starňa+Behynce+Včelince + Gemer (8850 + 835 obyvateľov = 9685 obyvateľov ) Nerozpustené látky (NL) 486,75 kg/d x 1,11 = 540,3 kg/d BSK 5 531 kg/d x 1,11 = 590 kg/d CHSK 1062 kg/d x 1,11 = 1179 kg/d Celkový dusík (N celk ) 97,35 kg/d x 1,11 = 108,1 kg/d Celkový fosfor (P celk. ) 22,125 kg/d x 1,11 = 24,559 kg/d Prietoky odpadových vôd podľa STN 75 6401: Priemerný denný prítok na ČOV Tornaľa + Starňa + Behynce + Včelince + Gemer Q 24 = Q 24,m + Q b = 29,07 l/s = 104,67 m 3 /h = 2512,8 m 3 /d Maximálny denný bezdažďový prítok na ČOV: Q d = k d x Q 24,m + Q b = 34,7 l/s = 124,8 m 3 /h = 2995 m 3 /d Maximálny hodinový bezdažďový prítok na ČOV: Q h = k h x k d x Q 24,m + Q b = 56,3 l/s = 202,6 m 3 /h = 4862 m 3 /d Návrhový prietok: Q n = 2 x Q d Q b = 58,21 l/s = 209,6 m 3 /h = 4862 m 3 /d Prítok do ČOV Na ČOV bude pritekať množstvo vôd, ktoré zodpovedá minimálnemu nariedeniu komunálnych vôd v zmiešavacom pomere 1:4. Tento pomer vyjadruje pomer priemerného bezdažďového denného prietoku vôd z povrchového odtoku, ktorý sa odvádza počas dažďa (Nariadenie vlády SR č.491/2002). Podľa uvedeného pomeru je množstvo vôd pritekajúcich

12 na ČOV 5x Q 24 = 145,4 l/s = 523,3 m 3 /h = 12 558 m 3 /d. Odľahčovací objekt pred ČOV bude dimenzovaný tak, aby odľahčoval prietoky presahujúce túto hodnotu. Čerpacia stanica, čerpajúca odpadové vody na ČOV bude rovnako dimenzovaná na túto hodnotu. Na výstupe z takto navrhnutej ČOV je možné očakávať nasledovné parametre: CHSK do 60 mg/l BSK 5 = 5 10 mg/l NL = 5 15 mg/l N-NH 4 = do 5 mg/l N-NO 3 a N-NO 2 = do 20 mg/l P celk = 6 8 mg/l Prietok a kvalita vody v rieke Slaná, v mieste uvažovaného vyústenia z ČOV Tornaľa: Q 355 = 2,640 m 3.s -1 BSK 5... 4,3 mg/l CHSK Cr...13,5 mg/l NL (105 0 C)...43 mg/l N NH 4...0,38 mg/l N celkový... 2,9 mg/l P celkový...0,19 mg/l Kvalita vody v recipiente po vypustení vyčistených odpadových vôd: X od. q od +X r. q r X ZM = -------------------- q od + q r ČOV Tornaľa: Xod qod Xr qr Xzm mg/l l/s mg/l l/s mg/l BSK 10 29,07 4,3 2640 4,36 CHSK 60 29,07 13,5 2640 14,01 NL 15 29,07 43 2640 42,70 N-NH4 5 29,07 0,38 2640 0,43 Ncelk 20 29,07 2,9 2640 3,09 Pcelk 8 29,07 0,19 2640 0,28 ČOV Žiar Q 355 = 0,107 m 3.s -1 BSK 5... 4,0 mg/l CHSK Cr...15,0 mg/l NL (105 0 C)...85 mg/l Xod qod Xr qr Xzm mg/l l/s mg/l l/s mg/l BSK 10 0,22 4 107 4,01 CHSK 60 0,22 15 107 15,09 NL 15 0,22 85 107 84,86

13 Uvedené kvality vody po vypustení vyčistených odpadových vôd do recipientu sú v súlade s Nariadenia Vlády SR č. 296/2005 Z.z. 3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvov na životné prostredie. Priame vplyvy na životné prostredie sa predpokladajú hlavne zvýšením kvality povrchových vôd. Ich nepriamy dopad sa očakáva zvýšením kvality podzemných vôd, teda aj zdrojov pitnej vody. 5. Hodnotenie zdravotných rizík Navrhovaná stavba nepredstavuje zdravotné riziká. Naopak jej realizáciou sa očakáva zlepšenie zdravotných aj sociálnych podmienok obyvateľstva celého regiónu. Situovanie ČOV v Tornali je v dostatočnej odstupovej vzdialenosti od súvislej zástavby, čo je garanciou dostatočného rozptýlenie prípadných zápachov z ČOV. 6. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia Organizovaným odvádzaním a čistením odpadových vôd z riešeného regiónu výrazne sa prispeje hlavne k ochrane vodných zdrojov, či už zdrojov pitnej vody, alebo zdrojov minerálnej vody. 7. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu ich pôsobenia. Realizáciou stavby sa dosiahne možnosť prehľadnej a dôslednej likvidácie odpadových vôd splaškových od obyvateľstva. Vzhľadom na to, že v meste Tornaľa je vybudovaná kanalizačná sieť na cca 40 % navrhujeme vybudovať ČOV v Tornali na celú kapacitu v jednej etape. ČOV plní svoju funkciu vyhovujúco už pri 30 % zaťažení projektovanej kapacity. Maximálny pozitívny efekt investície sa samozrejme prejaví po dobudovaní investície na celý rozsah regiónu. 8. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice Rieka Slaná vo vzdialenosti cca 6 km za hranicou riešeného regiónu prechádza na územie Maďarskej republiky, kde hlavne v oblasti mesta Miškolc je zdrojom niekoľkých zásobární pitnej vody. Keďže navrhovanou stavbou po jej realizácii dôjde k výraznému zlepšeniu kvality vody v toku, tento fakt sa prejaví významne aj v podzených zdrojoch pitnej vody. Celkove možno konštatovať, že vplyv stavby presahujúci štátne hranice bude veľmi pozitívny. 9. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území 10. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti Samotná realizácia stavby neskrýva zvlášne nadštandardné riziká. Budúca prevádzka zariadenia vyžaduje odborné zaobchádzanie so všetkými objektmi azariadeniami stavby. 11. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie Na zmiernenie nepriaznivých vplyvov vznikajúcich prevádzkou ČOV (zápach, hluk) sú navrhované nasledovné opatrenia: - ČOV bude situovaná v dostatočnej odstupovej vzdialenosti od obytnej zóny - lokalita ČOV bude izolovaná od obytnej zástavby výsadbou zelene a stromov

14 12. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala Likvidácia odpadových vôd aplikovaná v súčasnosti v riešenom mikroregióne je neúnosná. Vývoj kontaminácie územia a samozrejme aj podzemných vôd by pokračoval. V prípade, že nedôjde k realizácii predmetného zámeru sa predpokladá: - postupné prestarnutie existujúcich zariadení na likvidáciu odpadových vôd splaškových (žúmp) a následná zvýšená kontaminácia pôdy ako aj podzemných a povrchových vôd v lokalite územia, ale aj územia mimo mikroregiónu. Prípadné zachovanie súčasného stavu bude mať za následok - výrazné spomalenie rozvoja bytovej výstavby a podnikateľskej aktivity v regióne - ďalšie narastanie nezamestnanosti - kontaminované okolie ohrozuje zdravie obyvateľstva - postupné narastanie nákladov na likvidáciu odpadových vôd spôsobom doteraz využívaným 13. Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi. Predmetný zámer v zásade vychádzal z územnoplánovacej dokumentácie mesta Tornaľa. Obce pripájajúce sa na kanalizačný systém mesta nemajú spracovanú územnoplánovaciu dokumentáciu. 14. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov II. Základné údaje o zámere 2. variant 1-7. Dtto ako v 1.variante 15. Stručný opis technického a technologického riešenia Predmetný variant je odlišný od variantu č. 1 jedine v spôsobe likvidácie odpadových vôd z obce Žiar. Variant č. 2 uvažuje riešiť odvádzanie odpadových vôd z obce Žiar vybudovaním čerpacej stanice splaškov a výtlačného potrubia od čerpacej stanice do gravitačnej kanalizačnej siete obce Behynce, dlhej cca 1650 m. Predmetné výtlačné potrubie križuje po svojej trase koridor tranzitných plynovodov a ropovodov. Križovania spomínaných zariadení, v zmasle vyjadrenia ich správcov môže byť realizované len spodom. 9. Zdôvodnenie potreby činnosti v danej lokalite Dtto ako v 1. variante 10. Celkové náklady A Prepočet nákladov: m.j. Sk/m.j. Sk PROJEKTOVÉ A PRIESKUMNÉ PRÁCE Geodetické podklady 316 000 Inž. geol. prieskun 180 000 Zámer 46 000 Vstupné podklady 423 000 Projekt pre územné konanie 1 874 000 Projekt pre stavebné povolenie 1 666 000 Realizačný projekt 3 525 000 Autorský dozor 565 000 Hl. A spolu 8 595 000

15 B TECHNOLOGICKÁ ČASŤ PS1 ČOV-TECHNOLÓGIA - 11000 EO 1 x 23 270 000 23 270 000 ČOV-ELEKTRO 1 x 4 500 000 PS2 Gemer - ČSG 1 1 x 315 000 315 000 PS3 Gemer - ČSG 2 1 x 220 000 220 000 PS4 Gemer - ČSG 3 1 x 315 000 315 000 PS5 Starňa - ČSS 1 1 x 315 000 315 000 PS6 Behynce - ČSB 1 1 x 315 000 315 000 PS7 Včelince - ČSV 1 1 x 315 000 315 000 PS8 Včelince - ČSV 2 1 x 315 000 315 000 PS9 Žiar - ČSŽ 1 1 x 315 000 315 000 PS10 Diaľkový prenos dát 1 x 4 000 000 4 000 000 Hl. B spolu 29 695 000 C STAVEBNÉ OBJEKTY SO 01.1 ČOV 11000 EO 1 x 28 500 000 28 500 000 SO 01.2 Prípojka VN 200 x 1 200 240 000 SO 01.3 Trafostanica 1 x 550 000 550 000 SO 01.4 Prípojka nn 50 x 900 45 000 SO 01.5 Rozvod NN 150 x 911 136 650 SO 01.6 Vodovodná prípojka 1260 x 1 400 1 764 000 SO 01.7 Prístupová cesta k ČOV 1350 x 2 500 3 375 000 SO 01.8 Odtok z ČOV 80 x 3 100 248 000 SO 01.9 Spevnené plochy, terénne úpravy 1290 x 900 1 161 000 SO 01.10 Zdroj úžitkovej vody 210 x 1 200 252 000 SO 01.11 Oplotenie ČOV 460 x 950 437 000 SO 02.1 Tornaľa - rekonštrukcia kanal. zberača A 1250 x 7 500 9 375 000 SO 02.2 Tornaľa Stoky gravitačné 10650 x 9 800 104 370 000 SO 02.3 Tornaľa stoky tlakové 394 x 14 750 5 811 500 SO 02.4 Tornaľa - kanalizačné prípojky gravitačné 550 x 25 000 13 750 000 SO 02.5 Tornaľa - kanalizačné prípojky tlakové 22 x 70 000 1 540 000 SO 03.1 Starňa - uličné stoky gravitačné 3449 x 6 500 22 418 500 SO 03.2 Starňa - výtlačná stoka S1 116 x 2 200 255 200 SO 03.3 Starňa - kanalizačné prípojky 280 x 25 000 7 000 000 SO 03.4 Starňa ČSS 1 150 x 490 000 73 500 000 SO 03.5 Starňa - prípojka NN k ČSS 1 20 x 900 18 000 SO 04.1 Gemer uličné stoky gravitačné 3363 x 5 500 18 496 500 SO 04.2 Gemer výtlačné stoky G1,G2,G3 2644 x 2 200 5 816 800 SO 04.3 Gemer - kanalizačné prípojky 255 x 25 000 6 375 000 SO 04.4 Gemer ČSG 1, ČSG 2, ČSG 3 3 x 490 000 1 470 000 SO 04.5 Gemer prípojky NN k ČSG 1, ČS G2, ČS G3 60 x 650 39 000 SO 05.1 Behynce uličné stoky gravitačné 2253 x 5 500 12 391 500 SO 05.2 Behynce výtlačná stoky B1 2418 x 2 200 5 319 600 SO 05.3 Behynce kanalizačné prípojky 155 x 25 000 3 875 000 SO 05.4 Behynce ČSB 1 1 x 490 000 490 000 SO 05.5 Behynce prípojka NN k ČS B1 20 x 900 18 000 SO 06.1 Včelince - uličné stoky gravitačné 3244 x 5 500 17 842 000

16 SO 06.2 Včelince - výtlačné stoky V1, V2 1920 x 2 200 4 224 000 SO 06.3 Včelince - kanalizačné prípojky 210 x 25 000 5 250 000 SO 06.4 Včelince - ČS V1, ČS V2 2 x 650 1 300 SO 06.5 Včelince - prípojka NN ČS V1, ČS V2 40 x 900 36 000 SO 07.1 Žiar - uličné stoky gravitačné 762 x 5 500 4 191 000 SO 07.2 Žiar - kanalizačné prípojky 52 x 25 000 1 300 000 SO 07.3 Žiar výtlačná stoky B1 1850 x 2 200 4 070 000 SO 07.4 Žiar ČSB 1 1 x 490 000 490 000 SO 07.5 Žiar prípojka NN k ČS B1 20 x 900 18 000 SO 07.6 Križovanie tranzitného plynovodu 1 x 617 000 617 000 SO 07.7 Križovanie ropovodu 1 x 335 000 335 000 SO 08 Križovania trate 2 x 396 000 792 000 SO 09 Križovanie ropovodu 1 x 335 000 335 000 SO 10 Križovanie tranzitného plynovodu 1 x 617 000 617 000 SO 11 Križovania štátnej cesty 20 x 42 000 840 000 SO 12 Križovania tokov 7 x 65 000 455 000 SO 13 Rekonštrukcia drenáží 120 x 500 60 000 SO 14 Náhradná rekultivácia 35,2 x 20 500 721 600 Hl. C spolu 371 233 150 D E F G H I VEDĽAJŠIE NÁKLADY 5,8 % z hl. B, C 0,058 x 400 928 150 23 253 833 Hl. D spolu 23 253 833 OSTATNÉ NÁKLADY Porealizačné zameranie 1 620 000 Hl. E spolu 1 620 000 REZERVA 7 % z hl. B, C 0,07 x 400 928 150 28 064 971 Hl. F spolu 28 064 971 INÉ INVESTÍCIE Správne poplatky 250 000 Ekonomická ujma 310 000 Trvalý záber pôdy 2 500 000 Inžinierska činnosť investora 4 525 000 Hl. G spolu 7 585 000 PREVÁDZKOVÉ NÁKLADY Náhradná rekultivácia 276 000 Hl. H spolu 276 000 KOMPLETAČNÁ ČINNOSŤ 1,9 % z hl. B, C 0,019 x 400 928 150 7 617 635 Hl. I spolu 7 617 635 CELKOVÉ NÁKLADY 477 940 588

17 Výhody technického riešenia: - spoločná čistiareň pre celý región - nižší trvalý záber pôdy Nevýhody technického riešenia - vyššie investičné náklady cca 4 mil. Sk - zložité križovania tranzitného plynovodu a ropovodu III. IV. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia dtto ako 1. variant Základné údaje o predpokladaných vplyvoch činností na životné prostredie a možnostiach na ich zmiernenie 1. Údaje o priamych vplyvoch 1.1 Požiadavky na vstupy 1.1.1 Záber pôdy Stavba vyžaduje trvalý záber pôdy pre zriadenie ČOV o výmere: ČOV Tornaľa 8200 m 2 ČOV Žiar 25 m 2 Prístupová cesta k ČOV Tornaľa 7353 m 2 Čerpacie stanice Behynce B1 37 m 2 Gemer G1 37 m 2 G2 25 m 2 G3 25 m 2 Starňa S1 37 m 2 Včelince V1 37 m 2 V2 9 m 2 Záber pôdy spolu 15 785 m 2 1.1.6 Spotreba vody Prevádzka stavby vyžaduje spotrebu vody: - ČOV Tornaľa 120 m 3 /rok Potreba spolu 120 m 3 /rok 2. Predpokladaný vplyv presahujúci štátne hranice Dtto, ako v 1. variante. 3. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu vplyvy spôsobiť s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. 4. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou stavby Dtto, ako v 1. variante. 5. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov činnosť. Dtto, ako v 1. variante

18 6. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa činnosť nerealizovala. Dtto, ako v 1. variante 7. Posúdenie súladu činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou Dtto, ako v 1. variante V. Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu (vrátane porovnania s nulovým variantom) 1. Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu Technická odlišnosť medzi dvoma variantmi je v tom, že vo variante č.1 je uvažované čistenie odpadových vôd z obce Žiar v ČOV pod obcou, kým vo variante č. 2 sú odpadové vody z obce Žiar dopravované do spoločnej ČOV v Tornali. 2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované varianty. Ako optimálny variant navrhujeme realizovať variant č. 1. Výhodnejší variant, hlavne z hľadiska realizovateľnosti je variant č. 1 3. Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu. Navrhované varianty sú z hľadiska investičných aj prevádzkových nákladov velmi málo odlišné. V neprospech variantu č. 2 hovorí, že výtlačné potrubie, vedené z obce Žiar križuje 4 potrubia tranzitného plynovodu a ich sprievodné káble, 2 potrubia ropovodu a medzištátny plynovod. Vzhľadom na malý počet obyvateľov obce Žiar takéto zložité križovania sú technicky neopodstatnené a nahraditeľné jednoduchším riešením, ako je to navrhované vo variante č.1. VI. Mapové a iné obrazové dokumentácie k údajom podľa bodov II a III K zámeru sa prikladajú nasledovné výkresové dokumentácie: 1. Mapa oblasti M=1:150 000 2. Situácia 1. variant 3. Situácia 2. variant VII. Doplňujúce informácie k zámeru 1. Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer a zoznam hlavných použitých materiálov. Pri vypracovaní dokumentácie boli rozpracované ďalšie pomocné materiály, ktoré nie sú v prílohe dokumentácie. Ide hlavne o hydrotechnické a energetické prepočty technických zariadení. Pri vypracovaní zámeru boli ďalej použité nasledovné materiály: - Územný plán mesta Tornaľa - Štúdia Návrh čistiarne odpadových vôd pre mesto Tornaľa Doc. Ing. Hutňan marec 2004 - Podklady pr vydanie povolenia na vypúšťanie odľahčených vôd HYDROECO 08/2003 2. Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred vypracovaním zámeru.

19 Pre vypracovanie zámeru boli vyžiadané nasledovné informácie o recipiente: - Hydrologické údaje SHMÚ list zn. 503-1792/2006/9191 SHMÚ list zn. 302-1355/2006/7764 SHMÚ list zn. 503-1416/2006/6802 SHMÚ list zn. 3022201/2006-0267 3. Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy zámeru a posudzovaní jeho predpokladaných vplyvov. VIII. Miesto a dátum vypracovania zámeru Zámer bol vypracovaný v Košiciach, v júli 2006. IX. Potvrdenie správnosti údajov 1. Meno spracovateľa zámeru: Ing. Andrej Bočkoráš PROAQUA Dunajská 10, 040 01 Košice Tel./fax 055/6256923 e-mail: proaqua@stonline.sk 2. Potvrdenie správnosti údajov podpisom oprávneného zástupcu navrhovateľa: Údaje uvedené v zámere sú správne: Predseda Združenia mikroregiónu pri Slanej V Tornali, júl 2006 Mgr. Ladislav Dubovský